Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 30.04.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Správne poplatky, Odpadové hospodárstvo, Miestne poplatky

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST40JUD7232DS38EUPPČL14

Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady 582/2004 účinný od 01.01.2018 do 30.04.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 582/2004 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 243/2017 a 292/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 292/2017, dátum vydania: 29.11.2017

 

 

 

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na rokovanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál. Hlavným dôvodom prípravy a následného predloženia návrhu zákona do legislatívneho procesu je potreba zapracovania početných požiadaviek na úpravu znenia zákona vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona je štvrtou novelou zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zabezpečuje odstránenie legislatívnych nedostatkov a nepresností zákona o odpadoch ako aj riešenie aktuálnych problémov na trhu, ďalej zapracovanie požiadaviek, ktoré vyplynuli počas obdobia platnosti nového zákona o odpadoch z praxe a to nielen zo strany ministerstva a  štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov. Medzi hlavné zmeny, ktoré sa od aplikačnej novely očakávajú patrí: 

  • riešenie vyhradeného prúdu odpadu obaly/neobaly, vo väzbe na spresnenie definície výrobcu tak, aby nevznikali nedorozumenia v aplikácii týchto ustanovení,
  • zlepšenie kontroly organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV) a výrobcov zo strany štátu,
  • zlepšenie autorizačného procesu OZV, spružnenie mechanizmu odnímania autorizácií ministerstvom v prípade neplnenia podmienok autorizácie a požiadaviek na funkčný systém OZV, 
  • riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé prúdy odpadov - jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku, lepšia kontrola ich fungovania,  
  • odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže zavedením zmien, týkajúcich sa ohlasovacích povinností povinných subjektov a zavedením spodného limitu pre obaly                 a neobaly,
  • ustanovenie možnosti obce výberu zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu (DSO) alebo možnosti ponechania paušálneho poplatku za DSO tak, ako to bolo podľa predchádzajúceho zákona o odpadoch.

 

Nakoľko problematika odpadového hospodárstva je široká, nakladanie s odpadmi a predovšetkým uplatňovanie rozšírenej zodpovednosti výrobcov prináša množstvo nových podnetov, Ministerstvo  životného prostredia Slovenskej republiky je pripravené na širšiu diskusiu k pripravovanej novele zákona o odpadoch s predpokladanou účinnosťou od 1. januára 2019. 

 Návrh zákona zároveň implementuje nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017  o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017), ktoré sa uplatňuje od 1. januára 2018 a odstraňuje nedostatočnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ).

Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na štátny rozpočet a zároveň nemá vplyv na informatizáciu, služby verejnej správy na občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Návrh zákona má čiastočný vplyv na rozpočty obcí a negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predkladaný návrh má pozitívny a zároveň aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny sociálny vplyv.

Návrh zákona nebude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Účinnosť návrhu zákona je naplánovaná na 1. december 2017. Dôvodom navrhovanej účinnosti zákona je v prvom rade zabezpečenie dostatočnej legisvakančnej lehoty pre všetky subjekty, ktorým budú z návrhu zákona vyplývať nové, prípadne upravené práva a povinnosti. Dôvodom navrhovanej účinnosti je aj prevod práv a povinností z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond, a tým aj jeho vplyv na rozpočet verejnej správy.  

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi,  a nálezmi Ústavného súdu, inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

 

 

 

II. OSOBITNÁ ČASŤ

 

K Čl. I

  1. K bodu 1

Doplnenie odkazu na zákon č. 326/2005 z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov vyplynulo z potreby priamo rozčleniť kompetencie v rámci nakladania s takýmto materiálom. Podľa § 28 uvedeného zákona je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi.

 

  1. K bodu 2

Doplnenie nového písmena j) vyplynulo z potreby vyňať zo zákona o odpadoch potraviny po uplynutí doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, ktoré sú určené na kŕmne účely, keďže krmivá spadajú pod legislatívu v oblasti krmív a nie je možné na takéto potraviny podľa zákona o odpadoch vydať súhlas na odovzdanie do domácnosti za účelom skrmovania. Zároveň bolo potrebné vyňať zo zákona o odpadoch aj nakladanie s telami zvierať a  časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím  pre ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú zneškodňované podľa osobitného predpisu.

 

  1. K bodu 3

Podľa odkazu v tomto písmene ide o výnimky pre spôsob odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov uvedené v článku 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. Jedným spôsobom je odstránenie zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých a druhým spôsobom je odstránenie vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) nariadenia spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch. Uvedené spôsoby odstraňovania ustanovuje vyhláška MPRV SR č. 148/2012 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely. Keďže iné predpisy ustanovujú spôsob odstraňovania týchto vedľajších živočíšnych produktov, nie je potrebné ustanoviť tieto povinnosti zákonom o odpadoch. Zodpovednosť konkrétneho orgánu  štátnej správy pri odstraňovaní a likvidácii  uhynutých zvierat, ktorých vlastník nie je  známy, bude upravená v právnom predpise pripravenom v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.  

 

  1. K bodu 4   

Legislatívno-technická úprava z dôvodu vypustenia ustanovenia uvedeného v § 1 ods. 3 písm. c).  

 

K bodu 5  

V uvedenom ustanovení bolo potrebné spresniť, že text za bodkočiarkou sa vzťahuje na celé ustanovenie.

 

K bodu 6   

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. v) na skladovanie výkopovej zeminy. Čas, na ktorý sa bude súhlas udeľovať je max. 5 rokov, ale môže byť aj kratší, a to v závislosti od časového horizontu použitia výkopovej zeminy pri stavbách na mieste inom, než na akom bola vykopaná.  Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na nakladanie s odpadom – výkopovou zeminou sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

 

K bodu 7  

Zavedenie pojmu „dopravca odpadu“ je potrebné z dôvodu presného zadefinovania subjektov, na ktoré sa vzťahuje povinnosť registrácie podľa § 98. Dopravca odpadu je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ vykonávajúca prepravu odpadu, t. j. premiestnenie odpadu z miesta nakládky na miesto vykládky, či už pre cudziu potrebu alebo pre vlastnú potrebu vlastnými alebo prenajatými dopravnými prostriedkami.

Predmetné ustanovenie sa vzťahuje iba na podnikateľské subjekty, nevzťahuje sa na obce, ktoré prepravujú, resp. zbierajú odpad vo svojom katastri za účelom plnenia povinností podľa zákona č. 79/2015 a nie ako svoj predmet podnikania.

 

K bodu 8 

Účelom mobilného zariadenia je, aby sa v ňom zhodnocovali resp. zneškodňovali odpady v mieste ich vzniku, pričom v praxi sa na mobilné zariadenie vozí odpad z celého okolia, čím zaniká podstata mobilného zariadenia. 

 

K bodu 9  

Uvedená definícia súvisí so zavedením nového súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. u) na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu.

Účelom prekládkovej stanice je dočasné uloženie komunálneho odpadu dovezeného v rámci zvozu zmesového komunálneho odpadu v malých množstvách na prekládkovú stanicu, kde bude následne preložený do veľkých vozidiel alebo kontajnerov, prostredníctvom ktorých bude tento odpad prepravený do ďalšieho zariadenia na nakladanie s odpadom.

Podrobnosti o prevádzkovaní zariadenia na prevádzkovanie prekládkovej stanice komunálneho odpadu sa upravia vo vykonávacom predpise ministerstva. 

 

K bodu 10  

Cieľom predmetnej úpravy je precizovanie textu v nadväznosti na smernicu Rady č. 1996/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) v platnom znení, podľa ktorej má držiteľ polychlórovaných bifenylov vypracovať v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov ciele a opatrenia na dekontamináciu alebo zneškodnenie zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a použitých polychlórovaných bifenylov a tiež koncepčný zámer na konkrétny spôsob dekontaminácie alebo zneškodnenia. Podrobnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch.  

 

K bodu 11 

Účelom ustanovenia § 11 je zabezpečiť prevenciu pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, predovšetkým v prípadoch, keď polychlórované bifenyly a zariadenia, nie sú odpadom. Ak držiteľ, ktorý už vypracoval program, odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program. Z uvedeného vyplýva, že program držiteľa polychlórovaných bifenylov plní svoj účel v prípade, že držba polychlórovaných bifenylov alebo zariadení, ktoré ich obsahujú, trvá dlhší čas a nie je možné v krátkom čase tieto zariadenia dekontaminovať a zabezpečiť zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

Podľa súčasnej právnej úpravy je držiteľ zariadenia povinný vypracovať program držiteľa polychlórovaných bifenylov a to aj v prípadoch, keď bezodkladne po zistení, že má v držbe zariadenie obsahujúce polychlórované bifenyly, takéto zariadenie dekontaminuje a zabezpečí zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. Navrhované ustanovenie odstráni administratívne zaťaženie držiteľov zariadení obsahujúcich polychlórované bifenyly a zároveň zvýši ich motiváciu v krátkom čase zabezpečiť dekontamináciu zariadenia a zneškodnenie polychlórovaných bifenylov. 

 

K bodu 12  

V prípade uskutočňovania jednoduchých stavieb fyzickou osobou, občanom svojpomocne sa zavádza fyzickej osobe možnosť nakladania s takto vznikajúcim odpadom v súlade so zákonom o odpadoch. Odpad, ktorý bude fyzickej osobe vznikať pri realizácii jednoduchých stavieb sa zaradí v súlade s Vyhláškou MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov do skupiny 17.

 

K bodu 13 

Subjekty nakladajúce s odpadom, ktorý podlieha predmetnému ustanoveniu sa snažia tento zákaz obchádzať argumentáciou, že sa jedná len o prvú zmenu predmetného odpadu. A teda napríklad, ak sa predmetný odpad „spracuje“, po spracovaní nastane jeho prvá zmena, a následne sa tento odpad ešte podrví, tak toto podrvenie už nepovažujú za následnú zmenu. Tu je však nutné zdôrazniť, že takouto zmenou sa v žiadnom prípade nemenia vlastnosti odpadu. Preto, aby sa vyhlo akýmkoľvek špekuláciám zo strany subjektov, ktoré predmetný odpad „spracovávajú“, je potrebné slovo „každá“ vložiť do uvedeného ustanovenia.

 

K bodu 14

Vzhľadom na ciele odpadového hospodárstva, ktorými je Slovenská republika viazaná, je potrebné, aby sa zákaz skládkovania vzťahoval na všetok biologicky rozložiteľný odpad, nielen na komunálny biologicky rozložiteľný odpad.

Podľa pôvodného znenia § 12 ods. 6 fyzická osoba nemôže nakladať alebo inak zaobchádzať s komunálnym odpadom alebo drobným stavebným odpadom, nakladanie s ktorým zabezpečuje obec. Výnimku tvoria staré vozidlá, ktoré môže obyvateľ ako konečný používateľ odovzdať tomu, kto vykonáva zber starých vozidiel alebo priamo spracovateľovi starých vozidiel a odpadové pneumatiky, ktoré môže odovzdať distribútorovi pneumatík, prípadne zbernému dvoru alebo na mieste určenom obcou. Aplikačná prax preukázala, že ak si fyzická osoba – nepodnikateľ svojpomocne vykonáva stavebné práce pri jednoduchých stavbách, nemohol nakladať alebo inak zaobchádzať so vzniknutým odpadom. Preto bolo do § 12 ods. 6 doplnený aj odpad z týchto jednoduchých stavieb.

 

K bodu 15  

Dopravca odpadu, ktorý vykonáva prepravu odpadu pre cudziu potrebu, sa stáva držiteľom odpadu iba pre účely výkonu prepravy odpadu, t. j. jeho premiestnenia z miesta nakládky na miesto vykládky. Z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iba niektoré z povinností držiteľa odpadu. Ustanovenie sa po úprave nebude vzťahovať na dopravcov odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu. Takýto dopravcovia okrem samotného výkonu prepravy nakladajú s odpadom aj ďalším spôsobom, napr. sú pôvodcom alebo zariadením na nakladanie s odpadom a vzťahujú sa na nich všetky povinnosti držiteľa odpadov.

 

K bodu 16

Nové ustanovenie vyplynulo z potreby odčleniť servisné, čistiace alebo udržiavacie práce z § 77 nakoľko nemusí ísť o stavebné odpady a odpady z demolácií, a to v praxi spôsobovalo problémy. Zákon nezakazuje dohodnúť v zmluve iné podmienky, ale pôvodca odpadov vznikajúcich pri servisných, čistiacich alebo udržiavacích prácach  je v zmysle zákona o odpadoch vždy zodpovednou osobou za nakladanie s týmto odpadom.

 

K bodu 17  

Je potrebné doplniť, že ak sa orgánu Policajného zboru nepodarí zistiť osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad (ak ide o trestný čin), obec alebo príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva musia zabezpečiť odstránenie nezákonne umiestneného odpadu, teda sú povinní zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie tohto odpadu.

 

K bodu 18

Vyplývajúc z aplikačnej praxe bolo ustanovenie § 16 ods. 3 doplnené. Ide predovšetkým o jednoznačnosť v určení, s ktorou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly musí mať ten, kto vykonáva zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov uzatvorenú zmluvu podľa § 59 ods. 2 zákona o odpadoch.

 

K bodu 19  

Z praxe vyplynulo, že 15 pracovných dní nie je postačujúcich na splnenie uvedenej povinnosti. V aplikačnej praxi je problém získať relevantné doklady o zhodnotení vykúpených odpadov od subjektov vykonávajúcich výkup, preto sú v zákone špecifikované.

 

K bodu 20  

Legislatívno-technická úprava. 

 

K bodu 21  

V nadväznosti na ustanovenie odseku 9, kde sa vymedzujú povinnosti pri zbere kovového odpadu uvedeného v odseku 7 okrem výkupu kovového odpadu, je potrebné rozšíriť povinnosti uvedené v odseku 7 aj na zber kovového odpadu. 

 

K bodu 22  

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná. 

 

K bodu 23

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vypustiť predmetné ustanovenie, nakoľko uvedená požiadavka bola v praxi ťažko vykonateľná.

 

K bodu 24  

Uvedená zmena súvisí so znížením administratívnej záťaže pre prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov, ktorý si bude plniť evidenčné a ohlasovacie povinnosti podľa § 14 ods. 1 písm. g) tohto zákona ako držiteľ odpadu, a nie aj podľa § 17 ods. 1 písm. f). 

 

K bodu 25  

Doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému sa ohlásenia podávajú. Nejedná sa o zavedenie novej ohlasovacej povinnosti, ale iba o precizovanie legislatívneho textu doplnením orgánu, ktorému je potrebné ohlásenia podávať.

 

 

 

 

K bodu 26  

V nadväznosti na návrh novely zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 26 ods. 9) sa dopĺňa povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov.

 

K bodu 27  

K odseku 1:

Uvedenou zmenou sa upresňuje definícia ortuti a upravuje sa rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť nakladania s ortuťou v súlade s novým nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 (ďalej len „nariadenie o ortuti“), ktoré sa uplatňuje  od 1. januára 2018. 

 

K odseku 2:

Ponecháva sa pôvodné znenie.

 

K odsekom 3 až 8:

Zosúladenie s novým nariadením o ortuti. 

Odpadová ortuť pochádzajúca z veľkých zdrojov uvedených v čl. 11 nariadenia o ortuti musí byť zneškodnená trvalým uložením v úložisku trvalého uskladnenia ortuti. Pred trvalým uložením musí byť odpadová ortuť spracovaná tak, aby bola v pevnom skupenstve, stabilná a nerozpustná vo vode. Keďže dostupná kapacita zariadení na konverziu a solidifikácie odpadovej ortuti je obmedzená, bolo potrebné umožniť dočasne skladovať aj odpadovú ortuť v kvapalnom skupenstve.

 

K bodu 28  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu 29

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

 

K bodu 30  

Precizovanie textu a doplnenie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorému je potrebné podávať ohlásenie.

 

K bodu 31  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko vyskladnenie ortuti je možné len z úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu 32  

Vzhľadom na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti bolo nevyhnutné doplniť aj povinnosti prevádzkovateľa tohto úložiska, ktoré sú obdobné ako povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu  33

Nadpis je doplnený v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu 34  

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti. 

 

K bodu 35

V nadväznosti na implementáciu nariadenia je nevyhnutné doplniť povinnosť aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  36

Povinnosť prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platí aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  37

V zmysle nariadenia o ortuti môže byť kvapalná ortuť uložená na úložisku dočasného uskladnenia ortuti len do 31. decembra 2022. Na Európsku komisiu nariadenie o ortuti delegovalo právomoc prijať delegovaný akt, ktorým posunie účinnosť zákazu ukladať kvapalnú ortuť do úložiska dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu  38

Povinnosti prevádzkovateľa úložiska dočasného uskladnenia ortuti platia aj pre prevádzkovateľa úložiska trvalého uskladnenia ortuti.

 

K bodu  39

Ustanovenie upravené v zmysle nariadenia o ortuti, podľa ktorého sa ortuť môže dočasne uskladňovať najneskôr do konca roku 2022, následne musí byť zabezpečená jej úprava na pevné skupenstvo a trvalé uloženie.

 

K bodu  40

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie zariadenia na úpravu ortuti a úložiska trvalého uskladnenia ortuti, nakoľko ortuť je možné vyskladniť z úložiska dočasného uskladnenia ortuti nielen do úložiska trvalého uskladnenia ortuti, ale aj do zariadenia na úpravu ortuti.

 

K bodu  41

Ustanovenie upravené tak, aby sa zabezpečil účinný systém vysledovania odpadovej ortuti v celom reťazci nakladania s ortuťou.

 

K bodu  42

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že ak  prevádzkovateľ skládky odpadov ukladá účelovú finančnú rezervu na samostatný vinkulovaný účet v banke, nemôže účelovú finančnú rezervu preniesť na iný účet v inej banke, aj keby to bolo za výhodnejších podmienok. Z tohto dôvodu bol doplnené ustanovenie týkajúce sa disponovania s prostriedkami účelovej finančnej rezervy.

 

K bodu  43

Na získanie viazanej živnosti „Podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom„ musí podnikateľ (alebo jeho ustanovený zodpovedný zástupca) splniť osobitné podmienky na odbornú spôsobilosť podľa § 25 ods. 9 tohto zákona. Táto odborná spôsobilosť na podnikanie v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom sa zosúlaďuje s odbornou spôsobilosťou na autorizované spracovateľské činnosti v § 95 ods. 2 písm. b). Požiadavky na vzdelanie a prax budú stanovené tak, aby, na rozdiel od súčasného stavu, odbornú spôsobilosť (t. j. následne viazanú živnosť) bolo možné získať pri vysokoškolskom vzdelaní akéhokoľvek zamerania (v kombinácii s rokmi praxe, ktorých počet sa líši v závislosti od zamerania vysokoškolského vzdelania).

 

K bodu 44 

Zosúladenie právnej terminológie.

 

K bodu 45

Pôvodný odsek 6 sa vypúšťa vzhľadom na to, že staré vozidlá sú nebezpečný odpad a je nepostačujúce, aby ich preprava bola sprevádzaná iba sprievodným listom nebezpečného odpadu. Je potrebné kontrolovať odosielateľa aj príjemcu vo vzťahu k nakladaniu so starými vozidlami. Dopĺňa sa nový odsek 6, ktorý vychádza z požiadavky smernice EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K bodu  46

Uvedenie správneho oddielu, keďže odsek 1 sa vzťahuje na všetky vyhradené výrobky. 

 

K bodu  47

Zmena odkazu v ustanovení je z dôvodu prečíslovania odsekov v § 73. V texte dochádza k zosúladeniu s účtovnou terminológiou.

Za finančné náklady sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu akéhokoľvek zariadenia v zmysle definície zákona o odpadoch. Príprava na opätovné použitie je činnosťou zhodnocovania, na ktorú sa vyžaduje osobitný súhlas. 

 

K bodu 48

Ustanovenie upravené tak, aby bolo zrejmé, že v prípade batérií a akumulátorov môže byť plnenie vyhradených povinností zabezpečené aj treťou osobou. 

 

K bodu  49

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyňať z výnimky ustanovenej týmto odsekom prenosné batérie a akumulátory, nakoľko nie je možné zabezpečiť plnenie podmienok uvedených v písmene a) až d).

 

K bodu  50

Umožňuje sa výrobcom vyhradených výrobkov, aby mali možnosť vykonať kontrolu efektivity vynaložených prostriedkov v OZV kedykoľvek, na základe písomnej žiadosti.

 

K bodu  51

Precizuje sa text, kedy je potrebné doručiť výpoveď zo strany obce alebo výrobcu, aby bola ukončená k 31. decembru kalendárneho roka.

K bodu  52

Precizovanie legislatívneho textu.

K bodu 53

Zosúladenie s § 28 ods. 1, kde je uvedené, že zakladateľom môže byť výrobca vyhradeného výrobku so sídlom v niektorom z členských štátov.

 

K bodu  54

Každý výrobca musí mať zmluvu s OZV, či už ide o výrobcu – zakladateľa alebo výrobcu – prevádzkovateľa alebo ostatných výrobcov. Zmluva uzatvorená za nediskriminačných podmienok znamená aj to, že princíp rovnosti sa uplatňuje vo vzťahu ku každému vyhradenému prúdu odpadov (cenová politika).

K bodu  55

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností OZV, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

 

K bodu  56

Uvedená zmena v termíne, kedy je OZV povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí OZV vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle OZV. 

 

K bodu  57

V zákone o odpadoch absentovala lehota, v rámci ktorej by mala OZV prípadný zisk použiť na zákonom presne vymedzený účel. Nakoľko v aplikačnej praxi boli nejasnosti týkajúce sa použitia prípadného zisku OZV, toto ustanovenia bolo doplnené tak, aby bolo jednoznačne jasné, že prípadný zisk sa nesmie použiť na odmeny členov orgánov OZV. Prípadný zisk musí OZV použiť len na plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Cieľom uvedenej zmeny je zefektívniť nakladanie s finančnými prostriedkami výrobcov vyhradených výrobkov.

 

K bodu  58

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je OZV povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami OZV. Táto oznamovacia povinnosť sa vzťahuje na OZV pre obaly, OZV pre elektrozariadenia  a OZV pre batérie a akumulátory. Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby OZV oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne Slovenská republika mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch.   

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je OZV povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. Zároveň sa mení úprava možnosti/povinnosti OZV ponúknuť presahujúce množstvá ostatným členom koordinačného centra. Pre OZV pre obaly je ustanovená povinnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov koordinačného centra pre prúd odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, pričom títo členovia sú povinní ponúknuté množstvá prijať pri dodržaní nediskriminačných podmienok.

Ak ido o OZV pre elektrozariadenia a OZV pre batérie a akumulátory, zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

 

 

 

 

K bodu 59

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností OZV bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. V samotnej výzve bude stanovený termín na doručenie požadovaných údajov v závislosti od charakteru týchto údajov. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré OZV vyplývajú zo zákona o odpadoch. Ak OZV má zriadený kontrolný orgán, nemusí zriadiť ďalší, len je potrebné zosúladiť jeho organizačnú štruktúru a kompetencie s touto zákonnou úpravou. Ak OZV nemá zriadený kontrolný orgán, je povinná si ho v zmysle tohto ustanovenia zriadiť. V záujme sprehľadnenia a transparentnosti plnenia povinností sa ustanovuje pre OZV pre obaly, aby vypracovala štvrťročnú správu o činnosti a zverejnila ju na svojom webovom sídle. 

  

K bodu  60

Uvedenou zmenou sa chce zamedziť možnosti nevyrovnanosti systému v súvislosti s povinnosťou OZV prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. 

 

K bodu 61

Precizovanie legislatívneho textu. Platnosť rozhodnutia sa mení na účinnosť. Pojem platnosť a pojem účinnosť sú obsahovo dva rozdielne pojmy, z uvedeného dôvodu bolo nevyhnutné vykonať toto precizovanie legislatívneho textu tak, aby bolo zrejmé, že povinnosť tohto ustanovenia sa vzťahuje k účinnosti rozhodnutia. 

 

K bodu  62

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov je potrebné určiť jeho oprávnenia voči organizácie zodpovednosti výrobcov, v ktorej pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností. 

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť v prípade člena – zástupcu štátu, menovaného ministrom životného prostredia - odborný dohľad nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Najvyšší orgán OZV môže rozhodnúť, či doplní tento kontrolný orgán o členov podľa bodov 2 a 3.

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť, že jednou z náležitostí zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a výrobcom vyhradeného výrobku musí byť úprava spôsobu a postupu vrátenia finančných prostriedkov zazmluvnenému výrobcovi vyhradeného výrobku pre prípad zrušenia tejto organizácie zodpovednosti výrobcov. Aby bolo vopred zrejmé a nedochádzalo k nejasnostiam ohľadom finančného vyrovnania.

 

K bodu  63

Ustanovuje sa, za akých podmienok a do akého termínu je výrobca vyhradeného výrobku, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne povinný uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. 

 

K bodu  64

S ohľadom na poznatky z praxe je potrebné spresniť, že uvedená povinnosť sa nevzťahuje na výrobcu obalov.

 

K bodu  65

V texte sa spresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je individuálny výrobca povinný oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh týmto individuálnym výrobcom.

Pre elektroodpad a použité batérie a akumulátory je potrebné, aby výrobca elektrozariadení a batérií a akumulátorov oznamoval najmä (resp. výlučne) presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. A to z toho dôvodu, aby následne SR mohla preukázať EK plnenie limitov z príslušných smerníc, pojednávajúcich o týchto odpadoch. Výrobca elektrozariadení a výrobca batérií a akumulátorov môžu presahujúce množstvá ponúknuť ostatným členom príslušného KC. V ustanovení je doplnená lehota, do ktorej je povinný výrobca, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru.

 

K bodu 66

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje, preukazujúce spôsob plnenia povinností individuálne bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene n) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

 

K bodu 67

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

 

K bodu  68

Vypúšťa sa povinnosť zasielať potvrdenia o zápise do registra výrobcov vyhradených výrobkov. Výrobca po zaslaní žiadosti o zápis do registra, ak je v súlade s § 30 ods. 1, je do registra zapísaný. Registre sú verejne dostupné na webovej stránke ministerstva. 

 

K bodu  69

Vzhľadom na zavedenie registrácie pre koordinačné centrá je nevyhnutné doplniť toto ustanovenie aj o podmienku, z ktorej vyplýva, že koordinačné centrum môže vykonávať činnosť len na základe registrácie udelenej ministerstvom.

 

K bodu  70

Odseky 4 a 5 v § 31 bolo potrebné upraviť z dôvodu výkladových nejasností.  

 

K bodu  71

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že koordinačné centrá nesprávne chápu zavedenú legislatívnu skratku “klient“. Z tohto dôvodu bola legislatívna skratka vypustená. Každý výrobca vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, OZV a tretie osoby musia mať uzatvorenú zmluvu s príslušným KC a zároveň sú rovnocennými členmi KC.

 

K bodu  72

Je potrebné stanoviť lehotu dokedy je koordinačné centrum povinné predmetnú povinnosť splniť. Preto sa ustanovuje termín na prerozdelenie presahujúcich množstiev.

 

K bodu  73

Je nevyhnutné ustanoviť lehotu dokedy má koordinačné centrum zabezpečiť nápravu oznámeného stavu. Táto požiadavka vyplýva z poznatkov z praxe.

 

 

 

 

K bodu 74

Precizovanie legislatívneho textu z dôvodu rozšírenia možnosti ministerstva získavať požadované podklady aj v iných súvislostiach ako len pre potreby ohlasovacích povinností vo vzťahu k EÚ.

 

K bodu  75

K písmenu k):

OZV je povinná, v súlade s § 28 ods. 4 písm. f) a § 29 ods. 1 písm. c), uzatvoriť zmluvu s príslušným koordinačným centrom a následne plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Na druhej strane však v súčasnom § 31 ods. 11 absentuje povinnosť koordinačného centra reagovať na podanú žiadosť, a  teda zmluvu aj reálne uzatvoriť. Do zákona sa dopĺňa, že táto zmluva musí byť uzavretá za nediskriminačných podmienok. To znamená, že nediskriminačné podmienky musia byť dodržané medzi koordinačným centrom a každým výrobcom vyhradeného výrobku, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne a organizáciou zodpovednosti výrobcov, či sú jej zakladateľmi alebo nie. Súčasne je potrebné ustanoviť aj časový rámec dokedy je potrebné takúto zmluvu uzatvoriť. Takto sa dá zabezpečiť obojstranné riadne fungovanie oboch subjektov. Uvedený návrh má teda za cieľ odstrániť existujúce nedostatky vyplývajúce z praxe, keď príslušné koordinačné centrum dostatočne a včas nereaguje  na podané žiadosti o uzatvorenie zmluvy. 

 

K písmenu l):

Ustanovuje sa povinnosť vypracovanie štvrťročnej správy ako aj podrobnosti jej obsahu a predkladania.

 

K písmenu m):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene m) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k). 

 

K písmenu n):

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba zriadenia orgánu kontroly, ktorý dohliada nad dodržiavaním plnenia povinností, ktoré koordinačnému centru vyplývajú zo zákona o odpadoch, a to aj v prípadoch, kedy takýto orgán nebol doposiaľ zriadený podľa osobitných predpisov.

 

K písmenu o):

Uvedená povinnosť sa zavádza v spojitosti s vytvorením dozornej rady koordinačného centra a jej oprávnenia na výkon kontrol v príslušnom koordinačnom centre.

 

K bodu 76

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že KC obaly nie je schopné plniť v plnom rozsahu funkciu KC v zmysle ustanovení zákona. Ministerstvu túto skutočnosť oznámi a ministerstvo určí spôsob plnenia povinností. Zároveň, ak ustanovené povinnosti KC poruší opakovane, teda nebude môcť plniť povinnosti, je to dôvod na zrušenie KC.

 

K bodu  77

Zmena ustanovenia nadväzuje na zmenu lehoty v § 16 odsek 4.

 

 

 

 

K bodu  78

V súvislosti so zavedením dozorného orgánu koordinačného centra je potrebné určiť jeho oprávnenia voči koordinačnému centru, v ktorom pôsobí a ktoré súvisia s kontrolou vymenovaných povinností.  

 

K bodu 79

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu 80

Podľa § 35 ods. 1 je výrobca povinný zabezpečiť nakladanie s elektroodpadom, ak pochádza z elektrozariadení z jeho výroby, predaja alebo cezhraničnej prepravy do Slovenskej republiky. T. z., že by nemalo dochádzať ku krížovému plneniu povinnosti výrobcu inými kategóriami, ktoré neuviedol na trh v Slovenskej republike. Súčasná definícia zberového podielu sa vzťahuje na zberový podiel z celkového množstva elektrozariadení, ktoré boli uvedené na trh a z celkového množstva zozbieraných elektroodpadov a dáva možnosť výrobcom zabezpečovať plnenie povinností inými druhmi elektroodpadu, ktoré majú výhodné ceny výstupných surovín a nezohľadňujú náklady na elektroodpad s elektrozariadení, ktoré výrobca uviedol na trh. Zberový podiel sa určuje pre každú kategóriu podľa prílohy č. 6 II. samostatne.

 

K bodu  81

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu  82

V ustanoveniach § 34, v ktorom sú uvedené povinnosti výrobcov elektrozariadení, absentuje povinnosť, podľa ktorej je výrobca elektrozariadení povinný splniť svoj zberový podiel (definícia zberového podielu je pritom uvedená v § 32 ods. 29). Tento stav nie je v súlade napríklad  s povinnosťami výrobcov batérií a akumulátorov, kde je povinnosť rovnakého znenia zavedená v § 46 ods. 1 písm. c), § 47 ods. 1 písm. c) ale aj v § 48 ods. 2 písm. c).

To znamená, že pri výrobcoch elektrozariadení absentuje povinnosť, ktorá zaviaže takéhoto výrobcu zabezpečiť zber elektroodpadu minimálne v rozsahu jeho zberového podielu (§ 27 ods. 4 písm. j) sa vzťahuje len na výpočet zberového podielu – teda nie na jeho splnenie).

Navrhovanou úpravou sa odstráni táto nejednoznačnosť a nesúlad v zákone.

 

K bodu  83

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu 84

Oprava gramatickej chyby. 

 

K bodu  85

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie duplicity povinností v súvislosti s § 34 ods. 1 písm. g). 

 

K bodu  86

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727. Zároveň bolo ustanovenie prečíslované z dôvodu vypustenia písmena h) v § 34 ods. 1. Uvedené znenie je po EÚ Pilote odobrené Komisiou.

 

K bodu  87

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  88

Zmenou ustanovenia sa znižuje administratívna záťaž spracovateľov elektroodpadu. Ruší sa podávanie ohlásení na ministerstvo, ostáva podávanie ohlásení na výrobcu a príslušnú OZV.

 

K bodu  89

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  90

Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému nakladania s vyhradenými prúdmi odpadov je dôležité uzatvorenie zmluvy s príslušným koordinačným centrom tak, aby toto koordinačné centrum mohlo adresne „na zmluvnom základe“ určovať/zabezpečovať plnenie povinností tretej osoby, napr. súvisiacich s rozdelením zodpovednosti vo vzťahu k presahujúcemu množstvu [§ 31 ods. 11 písm. c)] atď.  Preto bolo potrebné doplniť lehotu na uzavretie tejto zmluvy. Ak ide o tretiu osobu, ktorá je nová, rozhodujúce je nadobudnutie účinnosti autorizácie na jej činnosť. Ak ide o novozaložené koordinačné centru, rozhodujúci je deň zápisu do Registra koordinačných centier.

 

K bodu 91

Uvedená zmena v termíne, kedy je tretia osoba povinná zaslať ministerstvu zoznam obcí, bola požadovaná z aplikačnej praxe, aby bol zabezpečený transparentnejší systém. Do konca januára musí tretia osoba vedieť, s ktorými obcami je vo zmluvnom vzťahu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť zverejňovať tento zoznam obcí na webovom sídle tretej osoby.

 

K bodu 92

V texte sa upresňuje, k čomu sa vzťahujú presahujúce množstvá, ktoré je tretia osoba povinná oznámiť koordinačnému centru vo vzťahu k tomu vyhradenému prúdu odpadu, ktorý pochádza z vyhradeného výrobku uvádzaného na trh zmluvnými výrobcami tretej osoby. Pre použité batérie a akumulátory je potrebné, aby tretia osoba oznamovala výlučne presahujúce množstvá vzťahujúce sa k cieľom ich zberu. 

V ustanovení sa zároveň upresňuje, dokedy je tretia osoba povinná oznámiť presahujúce množstvá koordinačnému centru. 

Zákon o odpadoch ponecháva možnosť ponúknuť presahujúce množstvá v prospech ostatných členov príslušného  koordinačného centra. 

 

K bodu  93

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba vyžiadať údaje preukazujúce spôsob plnenia povinností tretej osoby bez podmienky začatia konania o zrušení autorizácie. 

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť ustanovenie v písmene t) aj pre osoby, ktoré nie sú držiteľmi odpadu, ale zo zákona plnia iné povinnosti. Obdobná povinnosť vzťahujúca sa na držiteľov odpadu je už ustanovená v § 14 ods. 1 písm. k).

 

K bodu  94

Zosúladenie s § 27 ods. 6. Predmetné ustanovenie sa upravilo tak, aby bolo jednoznačné, že spôsob plnenia vyhradených povinností pre každý prúd odpadu je možný iba jednou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo treťou osobou.

 

 

 

K bodu  95

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť nové ustanovenie týkajúce sa prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov tak, aby bolo zrejmé, že výsledkom prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov je certifikovaný výrobok a subjekt, ktorý vykonal prípravu na opätovné použitie sa stáva výrobcom vyhradeného výrobku a musí si plniť všetky vyhradené povinnosti výrobcu. 

 

K bodu  96

Precizovanie legislatívneho textu. Z pôvodného znenia písmena c) nebolo jasné, že výrobcom obalov je dovozca, prípadne ten, kto uvádza na trh tovar v obaloch iným spôsobom ako podľa písmena a) a b).

 

K bodu 97

Precizovanie legislatívneho textu. Odstránenie rozporu s § 27 ods. 7, nakoľko uvedené ustanovenie sa netýka výrobcov obalov a neobalových výrobkov.

 

K bodu  98

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov obalov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá obalov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti.

 

K bodu  99

Precizovanie legislatívneho textu

 

K bodu  100

Dopĺňa sa ustanovenie, ktoré dopĺňa povinnú časť do zmluvy medzi OZV pre obaly a obcou.

 

K bodu  101

Ustanovuje sa, že OZV je oprávnená vykonávať v každej obci overenie funkčnosti a nákladovosti triedeného zberu. Máme za to, že touto zmenou má dochádzať k vyššej efektívnosti vynaložených prostriedkov výrobcov, ktoré vynakladajú prostredníctvom zmluvnej OZV za vykonávanie triedeného zberu oddelene zbieraných zložiek komunálnych odpadov. 

 

K bodu  102

Ustanovujú sa ďalšie dôvody na vypovedanie zmluvy OZV s obcou.

 

K bodu 103

Z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

 

K bodu  104

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  105

Zníženie administratívnej záťaže - príslušné ustanovenia sú duplicitné, keďže osoba oprávnená na zber starých vozidiel  je povinná viesť evidenciu a podávať ohlásenie podľa § 14. Pre staré vozidlá nie sú stanovené smernicou ciele zberu, iba záväzné limity pre rozsah opätovného použitia, zhodnocovania a recyklácie starých vozidiel. 

 

K bodu  106

Zber odpadových pneumatík sa uskutočňuje tromi spôsobmi, a to ako spätný zber prostredníctvom distribútorov, obcí, ak tak určia a zber, ktorý vykonávajú spracovatelia starých vozidiel preberaním starých vozidiel vrátane pneumatík, tvoriacich štandardnú súčasť výbavy vozidla. Podľa § 70 písm. g) zákona o odpadoch sú výrobcovia pneumatík povinní ohlasovať koordinačnému centru pre pneumatiky množstvo vyzbieraných odpadových pneumatík.

Aby koordinačné centrum pre pneumatiky získalo komplexnú informáciu o zozbieraných odpadových pneumatikách aj spracovateľmi starých vozidiel, bolo by žiadúce, aby spracovatelia starých vozidiel poskytli potrebné informácie aj koordinačnému centru pre prúd odpadových pneumatík.

Za štandardnú výbavu vozidla považujeme v zmysle § 69 ods. 6 zákona najviac 5 pneumatík (pneumatiky umiestnené na kolesách starého vozidla v počte 4 kusov a prípadne aj náhradná pneumatika).

Pokiaľ ide o odpadové pneumatiky mimo štandardnej výbavy vozidla, konečný používateľ ju môže v zmysle dikcie § 72 zákona odovzdať distribútorovi pneumatík alebo na zberný dvor alebo na iné miesto, ak tak obec určí.

 

K bodu  107

Oproti predchádzajúcej úprave sa z režimu šiesteho oddielu zákona vypustili pneumatiky, uvedené na trh v Slovenskej republike na kolesách motorových vozidiel a nemotorových vozidiel, nakoľko tieto pneumatiky sú neoddeliteľnou súčasťou týchto vozidiel. Pneumatiky ako súčasť vozidiel kategórie M1, N1 a trojkolesových motorových vozidiel okrem motorových trojkoliek podliehajú režimu piateho oddielu štvrtej časti zákona o odpadoch. Novou úpravou sa šiesty oddiel bude vzťahovať iba na pneumatiky, ktoré boli uvedené na trh Slovenskej republiky samostatne. 

 

K bodu  108

Definíciu výrobcu pneumatík treba chápať tak, že zahŕňa len tie subjekty, fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane predaja na základe zmluvy uzatváranej na diaľku, uvádzajú pneumatiky na trh Slovenskej republiky samostatne (t.j. neumiestnené na vozidle). Zodpovedným za nakladanie so starým vozidlom vrátane všetkých jeho častí a materiálov, teda aj pneumatík je výrobca, ktorý uvádza na trh vozidlo vrátane pneumatík umiestnených na kolesách vozidla.

 

K bodu 109

Rozšírila sa definícia spätného zberu odpadových pneumatík, nakoľko spätný zber odpadových pneumatík sa môže vykonávať aj na zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou, ak tak obec určí.

 

K bodu  110

Matematické precizovanie výpočtu trhového podielu výrobcu pneumatík.

 

K bodu  111

Návrh rozširuje povinnosť pre výrobcov pneumatík zabezpečiť spätný zber odpadových pneumatík najmenej na jednom mieste v každom okrese, a to buď prostredníctvom distribútorov pneumatík alebo obcí, ak obec určí, že spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore alebo na inom mieste určenom obcou. Pre zabezpečenie riadneho fungovania celého systému spätného zberu odpadových pneumatík je dôležitá povinnosť mať uzatvorenú zmluvu s týmito subjektami, ak o to požiadajú.

 

K bodu  112

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  113

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

 

K bodu  114

Distribútorom pneumatík ukladá nová povinnosť plniť si všetky svoje povinnosti na základe zmluvy s výrobcom pneumatík, ktorého keď o to požiada, výrobca pneumatík je povinný s ním túto zmluvu uzavrieť. To by malo zabezpečiť, že žiaden distribútor pneumatík nezostane nezazmluvnený. 

 

K bodu  115

Precizovanie textu. Slová „na predajných miestach“ sú nepresné vo vzťahu k definícii distribútora v § 69 ods. 9 zákona. Distribútorom je aj osoba, ktorá vykonáva len výmenu pneumatík bez ich predaja. 

 

K bodu  116

Oprava gramatickej chyby. Dochádza k zavedeniu povinnosti zabezpečiť zhodnotenie odpadových pneumatík do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka. To je potrebné za účelom zabrániť možnému umelému zvyšovaniu celkového množstva vyzbieraných pneumatík o množstvo odpadových pneumatík, vyzbieraných v predchádzajúcom roku a za účelom zabrániť špekulatívnemu vytváraniu rôznych „medziskladov“ vyzbieraných odpadových pneumatík za účelom ich neskoršieho predaja konkurenčným výrobcom k plneniu ich vyhradených povinností v inom období. Vzhľadom na nadväzujúce procesy (evidenčnej povinnosti do 28. februára) sa nastavila táto lehota do 31. januára kalendárneho roka vo vzťahu k odpadovým pneumatikám vyzbieraným v minulom roku.

 

K bodu  117

Ide o zaužívaný inštitút na sprehľadnenia toku odpadových pneumatík, vďaka ktorému by malo byť možné určiť subjekty vyhýbajúce sa vyhradeným povinnostiam. Oddelené uvádzanie nákladov zároveň informuje konečných používateľov o tom, že náklady na spätný zber uhradili v cene výrobku.

 

K bodu  118

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

 

K bodu  119

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú.

 

K bodu  120

Z aplikačnej praxe vyplynulo, že stanovením výrobkov, ktoré sa považujú za neobalový výrobok podľa kódov colného sadzobníka, dochádzalo zo strany výrobcov k obchádzaniu zákona. Ustanovením sa zavádza, že každý výrobok, ktorý po spotrebe bude končiť v komunálnom odpade a patrí do niektorého z materiálov uvedených v § 73 ods. 3, bude považovaný za neobalový výrobok. Zároveň sa ustanovuje, že knihy nebudú neobalovým výrobkom a vypúšťajú sa neobalové výrobky vyrobené z viacvrstvových kombinovaných materiálov na báze lepenky, keďže sa v praxi nevyskytujú. 

 

K bodu 121

Precizovanie ustanovenia, kto sa považuje za výrobcu neobalového výrobku. Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe, v niektorých prípadoch bolo ťažké určiť, kto je výrobcom neobalového výrobku. 

 

K bodu  122

Zavádza sa definícia trhový podiel výrobcu neobalového výrobku, ktorá je potrebná pre výpočet zberového podielu.

 

K bodu  123

Precizovanie legislatívneho textu. 

 

K bodu 124

Precizovanie legislatívneho textu súvisí s doplnením odseku 7.

 

K bodu  125

Vypúšťa sa ustanovenie definujúce VKM na báze lepenky. Toto ustanovenie je presunuté do § 80 medzi komunálne odpady, keďže na území obce takéto odpady vznikajú a nakladá sa s nimi.

 

K bodu  126

Zníženie administratívnej záťaže pre podnikateľské subjekty (výrobcov neobalových výrobkov), ktoré uvádzajú na trh malé množstvá výrobkov. Zavádza sa spodný limit, pri ktorom nie je potrebné plniť určité vyhradené povinnosti. 

 

K bodu  127

Uvedené ustanovenie bolo potrebné rozčleniť, nakoľko v praxi spôsobovalo problémy. Nakladanie s odpadom vzniknutým pri servisných, čistiacich a udržiavacích prácach je upravené v § 14 ods. 9 tohto zákona. 

 

 

 

 

K bodu  128

Z dôvodu bližšej špecifikácie a ujasnenia, kedy sa jedná o drobné stavebné odpady, bol doplnený odkaz na stavebný zákon. Uvedený odkaz sa nachádzal v predchádzajúcej právnej úprave pri povinnosti pôvodcu odpadov vypracovať program odpadového hospodárstva pre odpady z bežných udržiavacích prác zabezpečovaných fyzickou osobou v rozsahu do jedného m3 ročne od jednej fyzickej osoby. 

 

K bodu 129 

V praxi spôsobovalo obciam problémy, ak sa rozhodli pre spôsob kompostovania, ale nie všetci občania boli ochotní sa zapojiť do tohto systému. Kompostovanie je jednou z foriem triedeného zberu a občan je povinný sa zapojiť do systému zberu komunálnych odpadov v obci, ktorý obec upraví vo svojom všeobecne záväznom nariadení.

 

K bodu  130

Dochádza k zmene úhrady za zberné nádoby a kompostovacie zásobníky na triedený zber zložiek komunálnych odpadov, pri ktorých sa neuplatňuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Doposiaľ tieto náklady znášala obec. Úpravou sa táto povinnosť mení. Obec rozhodne, či náklady na zabezpečenie týchto zberných nádob a kompostovacích zásobníkov bude znášať sama alebo ich zahrnie do miestneho poplatku za KO a DSO alebo stanoví iný spôsob úhrady. 

 

K bodu  131

Precizovanie poznámky pod čiarou.

 

K bodu  132

V zmysle § 81 ods. 1 je obec zodpovedná aj za nakladanie s drobným stavebným odpadom. Obec určí, či zavedie množstevný zber alebo zber podľa potreby, najmenej však dvakrát do roka.  

 

K bodu  133

Vyhláška MŽP SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch ustanovila povinnosť obcí zabezpečiť kompostovacie zásobníky, avšak nezabezpečila aj povinnosť osvety občanov v prípade kompostovania a v tejto súvislosti je potrebné, aby obce zabezpečovali aj osvetu a informovanie občanov o kompostovaní. Obec je povinná zabezpečiť občanom aj zberné nádoby.

 

K bodu 134

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu aj iným spôsobom ako je množstvový zber.

 

K bodu  135

Výnimka z povinnosti mať uzatvorenú zmluvu s obcou sa rozširuje aj pre zberné miesta elektroodpadu. Ten, kto bude vykonávať spätný zber použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu alebo zber prostredníctvom zberného miesta použitých batérií a akumulátorov a elektroodpadu, nemusí mať uzatvorenú zmluvu s obcou. 

 

K bodu  136

Povinnosť stanovená v § 81 ods. 13 v druhej vete je definovaná v ustanovení § 16 ods. 3 a 4, uvedeným sa odstránila duplicita stanovenia rovnakej povinnosti.

 

K bodu  137

Nakoľko jednou z povinností obce je aj zabezpečenie zavedenia a vykonávania triedeného zberu pre zložku viacvrstvové kombinované materiály na báze lepenky, ustanovujú sa podrobnosti uzatvárania zmluvy medzi obcou a subjektom, ktorý vykonáva triedený zber tejto zložky na území obce. 

 

K bodu  138

Zmena ustanovenia súvisí s požiadavkou z aplikačnej praxe v súvislosti so spoplatnením drobného stavebného odpadu. Ide o možnosť obce vybrať si spôsob zberu drobného stavebného odpadu vznikajúceho na jej území.

 

K bodu  139

Precizovanie textu. Odoberať odpadové pneumatiky od fyzických osôb na zbernou dvore v rámci spätného zberu nie je povinnosťou prevádzkovateľa zberného dvora, ale systém je postavený na dobrovoľnosti, spätný zber odpadových pneumatík sa bude vykonávať na  zbernom dvore, ak tak obec určí.

 

K bodu  140

Pre jednoznačnejšie vymedzenie zákazov vyplynula z aplikačnej praxe potreba doplniť a upraviť predmetné ustanovenie. Je dôležité, aby v prípade cezhraničného pohybu odpadov, ktorý podlieha predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, boli dodržiavané aj podmienky uvedené v písomnom súhlase príslušného kompetentného orgánu (t. j. v súhlase MŽP SR).

 

K bodu  141

Predmetné ustanovenie bolo potrebné doplniť do zákona o odpadoch hlavne z dôvodu množiacich sa nezákonných prepráv odpadu podliehajúcich všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie“). 

Nariadenie napr. v článku 2 bod 14, 15 ako aj v článku 18 bod 1 písm. a) uvádza slovné spojenia „osoba pod jurisdikciou krajiny určenia“, „osoba pod jurisdikciou tohto členského štátu“, resp. „osoba pod jurisdikciou krajiny odoslania“, zároveň však nikde v texte bližšie nešpecifikuje uvedené pojmy, a teda aj vysvetlenie kto je táto osoba, čo spôsobuje v praxi značné problémy. 

Pre jednoznačnejšie určenie zodpovednej osoby hlavne pri prepravách, ktoré podliehajú všeobecným požiadavkám na informácie podľa článku 18 nariadenia, MŽP SR pristúpilo k zavedeniu uvedeného pojmu.

 

K bodu  142

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

 

K bodu  143

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t, j, ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

 

 

 

K bodu  144

V súčasnosti zákon umožňuje vzniesť námietky len ak sa oznamovateľ, príjemca alebo osoba oprávnená konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, ktorý sa podieľa na cezhraničnom pohybe odpadov, dopustil priestupku, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu. Nie vždy je nezákonná preprava klasifikovaná ako priestupok, preto je potrebné doplniť aj prípady, kedy vyššie uvedeným osobám, t. j. oznamovateľovi, príjemcovi alebo osobe oprávnenej konať v mene oznamovateľa alebo príjemcu, boli za porušenia pri cezhraničnom pohybe odpadov uložené sankcie, t. j. ak sa jedná o fyzickú osobu – podnikateľa, resp. právnickú osobu.

 

K bodu  145

V predmetnom ustanovení bol uvedený nesprávny odkaz.

 

K bodu  146

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností.

 

K bodu  147

Predmetná požiadavka vyplynula z praxe, nakoľko vznikla potreba vo vzťahu k plneniu vyhradených povinností. 

 

K bodu  148

Dopĺňa sa ďalšia možnosť na zrušenie autorizácie výrobcu v prípade nesplnenia povinností podľa § 27 ods. 4 písm. e) alebo g).

 

K bodu  149

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre tretiu osobu, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedenými v § 94 ods. 2 písm. f). 

 

K bodu  150

Rozširujú sa dôvody na zrušenie autorizácie pre výrobcu, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne, čím dôjde k zosúladeniu s dôvodom na zrušenie autorizácie uvedeným v § 94 ods. 2 písm. f).

 

K bodu  151

V prípade vypustenia písmena c) sa jedná o precizovanie legislatívneho textu. Ustanovenia uvedené v písmene f) sa stali duplicitnými vo vzťahu k zmenám navrhnutým v § 94 ods. 3 písm. f) a ods. 4 písm. h).  

 

K bodu  152

V súvislosti so zriadením inštitútu koordinačných centier je nevyhnuté v zákone upraviť podmienky registrácie koordinačného centra a podmienky jeho zrušenia. 

 

K bodu  153

Zmena v písmene a) nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Na výkon činnosti odborne spôsobilej osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sa vyžaduje bezúhonnosť. Ministerstvo zruší osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá prestala byť bezúhonnou. V § 95 ods. 6 bude doplnená nová povinnosť pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých im bolo osvedčenie vydané, t. j. aj stratu bezúhonnosti. Nie je teda potrebné, aby odborne spôsobilé osoby, u ktorých nedošlo k zmene bezúhonnosti, o tomto informovali ministerstvo každé tri roky. V súčasnom znení predmetného ustanovenia navyše nie je definovaný začiatok lehoty „tri roky“.

Zmena v písmene b) vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  154  

Je potrebné doplniť povinnosti odborne spôsobilých osôb na autorizovanú spracovateľskú činnosť. Bola doplnená povinnosť nahlásiť zmenu údajov (napr. nová adresa trvalého bydliska, strata bezúhonnosti), na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Podľa povahy nahlásenej zmeny potom ministerstvo osvedčenie zmení alebo zruší. 

Odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť sú ďalej povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve odborne spôsobilé osoby, aby sa zúčastnili preškolenia. Odborne spôsobilú osobu, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa odborne spôsobilá osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky odborne spôsobilé osoby na absolvovanie skúšky. V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t.j. skúšku). Odborne spôsobilá osoba musí nové overenie odbornej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť, v opačnom prípade ministerstvo odborne spôsobilej osobe zruší osvedčenie na autorizovanú spracovateľskú činnosť.

 

K bodu  155

Zavádza sa nová možnosť zmeny osvedčenia na autorizovanú činnosť v prípade, že nastanú skutočnosti, pre ktoré odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť nemôže predmetnú činnosť riadne vykonávať pre všetky autorizované spracovateľské činnosti, na ktoré má udelené osvedčenie (napr. úspešne neabsolvuje nové overenie odbornej spôsobilosti podľa § 95 ods. 6 pre niektorú z autorizovaných spracovateľských činností).

 

K bodu  156

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6. Ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve, odborne spôsobilá osoba na autorizovanú spracovateľskú činnosť má povinnosť zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať nové overenie odbornej spôsobilosti, a nielen sa ho zúčastniť. V opačnom prípade mu ministerstvo osvedčenie na autorizovanú činnosť zruší.

 

K bodu  157

Zmena nadväzuje na zavedenie novej povinnosti pre odborne spôsobilé osoby na autorizovanú spracovateľskú činnosť v § 95 ods. 6, ktorou je oznamovať ministerstvu bezodkladne zmenu údajov, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie na autorizovanú činnosť. Ministerstvo môže zrušiť osvedčenie na autorizovanú činnosť odborne spôsobilej osobe, ktorá si túto povinnosť nesplní.

 

K bodu  158

Precizovanie legislatívneho textu. Jedná sa o odstránenie nepresnosti, ktorá sa stala v procese tvorby zákona č. 79/2015 Z. z. 

 

K bodu  159

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  160

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20. Na základe tohto doplnenia bolo potrebné rozšírenie súhlasu na uzavretie úložiska dočasného uskladnenia ortuti aj o súhlas na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti alebo jeho časti a monitorovanie uzavretého úložiska.

 

K bodu  161

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene u) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe. Pri  nakladaní s komunálnym odpadom je snaha znižovania nákladov na dopravu, ktoré sa dosiahnu prekladaním komunálneho odpadu na prekládkových staniciach z menších vozidiel (2 - 3 tonových) do veľkých (20 - 24 tonových) a následná doprava do spaľovní resp. na skládku odpadov.

Zavedenie predmetného nového súhlasu v písmene v) je potrebné z hľadiska existujúcej praxe, keď pri výstavbe veľkých stavebných celkov vznikajú veľké objemy výkopovej zeminy (státisíce ton), ktorá sa má v budúcnosti použiť pri výstavbe ciest, cestných obchvatov a pod. a do času tejto výstavby je potrebné mať túto výkopovú zeminu uloženú, skladovanú.

 

K bodu  162

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K bodu  163

Zmena nadväzuje na zmenu v § 97 odsek 1. Jedná sa o doplnenie náležitostí novo zavedených súhlasov v súlade so smernicou EP a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. V prípade súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. f) na nakladanie s nebezpečnými odpadmi sa ustanovuje konkrétne v prípade prepravy nebezpečných odpadov výnimka z povinnosti uvádzania technických požiadaviek a bezpečnostných opatrení v súhlase, nakoľko sa nejedná o prevádzku zariadenia.

 

K bodu  164

Potreba doplnenia lehoty dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný ukončiť rekultiváciu skládky vznikla z viacerých podnetov z praxe, kde dochádza k posúvaniu/predlžovaniu termínov a uzatvárania a rekultivácie skládok odpadov. 

Zosúladenie so zákonom č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  165

Precizovanie legislatívneho textu.

 

K bodu  166

Pôvodné ustanovenie § 97 ods. 11 sa vypúšťa nakoľko z hľadiska praxe sa neosvedčilo, keď posúdenie splnenia podmienok pre vedľajší produkt sa ponechalo na pôvodcovi a nie na orgáne štátnej správy. Z praxe vyplýva, že u veľkých pôvodcov sa tak skladujú veľké objemy odpadov, ktoré si pôvodca prehlásil za vedľajší produkt.

Zároveň sa navrhuje nový odsek 11 z dôvodu precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  167

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20.

 

K bodu  168

V nadväznosti na zavedenie nového súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti podľa § 97 ods. 1 písm. r) bolo potrebné doplniť nové ustanovenie týkajúce sa tohto súhlasu. 

 

K bodu  169

Bolo potrebné v prípade súhlasu podľa § 97 ods. 6 ustanoviť, že uvedený súhlas sa nepredlžuje z dôvodu dodržania lehoty na začatie, uzavretie a rekultiváciu skládky odpadov. V rámci režimu udeľovania súhlasov je možné v súlade s § 97 ods. 17 platnosť súhlasu predĺžiť, a to aj opakovane, ak nedošlo k zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vydanie súhlasu. Súhlas na skladovanie výkopovej zeminy možno (tak ako aj ostatné súhlasy udeľované podľa § 97) v súlade s § 97 ods. 16 udeliť len na určitý čas, najviac na päť rokov. Táto doba na skladovanie výkopovej zeminy do doby jej následného využitia je dostatočná a nie je potrebné ju predlžovať, čím sa zabráni aj prípadnému zneužívaniu udeľovania týchto súhlasov.

 

K bodu  170

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98 (vloženie nového odseku 4). Povinnosti súvisiace s výkonom prepravy odpadu budú upravené v novom samostatnom odseku.

 

K bodu  171

Členské štáty majú podľa článku 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc povinnosť viesť register zariadení alebo podnikov, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad v rámci náplne svojej profesionálnej činnosti.

Smernica 75/442/EHS o odpadoch túto povinnosť ustanovovala v čl. 12 nasledovne: „Zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zber alebo prepravu odpadu na obchodnom základe (na základe podnikania - neoficiálny preklad) alebo ktoré zariaďujú zneškodňovanie či zhodnocovanie odpadu v mene tretej osoby (obchodníci či sprostredkovatelia), musia príslušné orgány registrovať, pokiaľ nepodliehajú povoľovaciemu konaniu."

V Rozsudku Súdneho dvora vo veci C-270/03 sa v tejto súvislosti uvádza, že pojem preprava odpadu na základe podnikania použitý v článku 12 smernice 75/442/EHS o odpadoch sa vzťahuje nielen na toho, kto vykonáva prepravu odpadu vyprodukovaného tretími osobami v rámci výkonu profesie dopravcu, ale aj na toho, kto síce nevykonáva profesiu dopravcu, ale prepravuje v rámci svojej vlastnej podnikateľskej činnosti odpady, ktoré sám vyprodukoval. Požiadavka, aby bola preprava vykonaná „na obchodnom základe (na základe podnikania – neoficiálny preklad)“, napovedá, že ak aj článok 12 nestanovuje, že musí ísť o výhradnú činnosť alebo o hlavnú činnosť dotknutých podnikov, činnosť prepravy odpadu musí predstavovať bežnú a pravidelnú činnosť týchto podnikov. V rozsudku sa ďalej uvádza, že článok 12 smernice podriaďuje registračnej povinnosti zariadenia alebo podniky, ktoré v rámci svojej činnosti zabezpečujú bežným a pravidelným spôsobom prepravu odpadu, či už je to odpad vyprodukovaný tretími osobami, alebo nimi samými. Zo žiadneho z ustanovení nevyplýva, že na túto povinnosť by sa mohla vzťahovať výnimka založená na povahe alebo kvantite odpadu.

Uvedená povinnosť registrácie pri preprave odpadov je v Slovenskej republike ustanovená v § 98 zákona o odpadoch. Z doterajšej praxe vyplynula potreba jednoznačne definovať podmienky registrácie subjektov, ktoré vykonávajú prepravu odpadu. Z tohto dôvodu sa povinnosti týchto subjektov vyčleňujú do nového samostatného odseku.

Registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre cudziu potrebu v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti charakteru „preprava tovaru“ alebo „nákladná doprava“, a to na základe predloženia oprávnenia podľa osobitného predpisu, ako je napr. povolenie podľa zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

Ďalej registrácii podliehajú dopravcovia odpadu, ktorí vykonávajú prepravu odpadu pre vlastnú potrebu (vlastnými alebo prenajatými vozidlami) v rámci svojej profesionálnej činnosti, t. j. v rámci predmetu podnikateľskej činnosti „nakladanie s nebezpečným odpadom“ alebo „nakladanie s iným ako nebezpečným odpadom“, pričom túto skutočnosť preukáže predložením výpisu z obchodného alebo živnostenského registra.

Povinnosť registrácie sa nevzťahuje na dopravcov odpadu, ktorým bol udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 89 ods. 1.

 

K bodu  172

Za účelom zjednodušenia procesu registrácie podľa § 98 zákona bude vo vykonávacom predpise k zákonu uvedený vzor žiadosti o registráciu, ktorý budú môcť žiadatelia vyplniť a zaslať na príslušný okresný úrad, čo malo za následok preformulovanie tohto ustanovenia.

 

K bodu  173

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98, nakoľko sa vložil nový odsek 4. 

 

K bodu  174

Zavádza sa povinnosť registrovaným osobám oznámiť zmenu údajov, na základe ktorých bola zaregistrovaná. V závislosti od oznámenej zmeny, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná zmenu alebo, v odôvodnených prípadoch, aj výmaz v zozname registrovaných osôb a bude tak zabezpečená aktuálnosť zoznamu.

 

K bodu  175

Navrhovanou zmenou sa dosiahne zníženie administratívnej záťaže jednak pre fyzické osoby ako aj pre orgán štátnej správy odpadového hospodárstva. Navrhovaná zmena sa týka stavieb uskutočňovaných pre fyzickú osobu.

 

K bodu  176

Ide o duplicitu so súhlasom na terénne úpravy. Uvedená požiadavka je aj od banského úradu, nakoľko ide o duplicitu t. j. vydávania vyjadrenia aj súhlasu v tej istej veci.

 

K bodu  177

Z aplikačnej praxe vyplynula potreba uplatniť inštitút vyjadrenia ako záväzné stanovisko pre všetky prípady uvedené v odseku 1. 

 

K bodu  178

Zmena vyplynula z potreby zosúladenia terminológie (konkrétne pojmu „stredoškolské vzdelanie“) v zákone o odpadoch so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

K bodu  179

Osvedčenie o odbornej posudkovej spôsobilosti sa vydáva najviac na tri oblasti. Je potrebné túto skutočnosť v zákone jasne stanoviť.

 

K bodu  180

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov musia za účelom získania predĺženia osvedčenia o odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať nové preskúšanie. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

 

K bodu  181

Osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov sú povinné zúčastniť sa na základe výzvy ministerstva preškolenia alebo úspešne absolvovať novú skúšku (ak dôjde k zásadným zmenám stavu techniky alebo predpisov v odpadovom hospodárstve). V praxi to znamená, že môžu nastať dve možnosti. V prvom prípade ministerstvo vyzve osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov, aby sa zúčastnili preškolenia. Osobu oprávnenú na vydávanie odborných posudkov, ktorá sa preškolenia nezúčastní, ministerstvo vyzve, aby sa zúčastnila skúšky. Ak sa táto osoba nedostaví ani na skúšku (alebo ju neabsolvuje úspešne), ministerstvo jej zruší osvedčenie. Alebo ministerstvo zvolí druhú možnosť a vyzve všetky osoby oprávnené na vydávanie odborných posudkov na absolvovanie skúšky.

V tejto povinnosti nedochádza k zmene, iba sa dopĺňajú slová „úspešne absolvovať“ (nové overenie, t. j. skúšku). Osoba oprávnená na vydávanie odborných posudkov má povinnosť nové overenie odbornej posudkovej spôsobilosti úspešne absolvovať a nielen sa ho zúčastniť. Z tohto dôvodu je potrebné doplniť podmienku úspešného absolvovania.

 

K bodu  182

Zmena nadväzuje na zmenu v § 98. Súčasťou informačného systému odpadového hospodárstva je register osôb registrovaných podľa § 98, a to vo všetkých prípadoch, nielen podľa odsekov 1 a 2.

 

K bodu  183

Podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu (ďalej len “nariadenie“) členský štát môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vyžadovať na účely kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky informácie, ako je to uvedené v článku 18 ods. 1, o preprave, na ktorú sa vzťahuje tento článok. 

Nakoľko v rámci informačného systému odpadového hospodárstva za účelom kontroly, uplatňovania, plánovania a štatistiky bude povinnosť ohlasovať údaje aj podľa čl. 18 nariadenia, je potrebné do § 103 ods. 5 bod 6 doplniť aj osoby, ktoré organizujú prepravu v súlade s uvedeným ustanovením, t. j. v súlade s čl. 18 nariadenia.

 

K bodu  184

Uvedené ustanovenie bolo upravené v súlade s terminológiou používanou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu.

 

K bodu  185

Slovenská inšpekcia životného prostredia a Colné orgány sú kontrolné orgány v oblasti cezhraničného pohybu odpadov. Z uvedeného dôvodu bude táto kompetencia doplnená do § 106 a § 111 zákona o odpadoch.

 

K bodu  186

Zmena nadväzuje na zmenu v § 95 ods. 6 a na zmenu v § 96 (vloženie nového odseku 3). Zároveň sa odčleňujú povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, do § 105 ods. 2 písm. o) zákona. Bola odstránená duplicita povinnosti zabezpečovať odbornú prípravu osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov (povinnosť bude už len v § 105 ods. 2 písm. o) zákona).

 

K bodu  187

Odčleňujú sa povinnosti súvisiace s odbornou spôsobilosťou na autorizovanú spracovateľskú činnosť od povinností súvisiacich s odbornou posudkovou spôsobilosťou presunutím ustanovení, ktoré sa týkajú odbornej posudkovej spôsobilosti, z § 105 ods. 2 písm. k) zákona. Boli doplnené odkazy na konkrétne ustanovenia zákona.

 

K bodu  188

Zosúladenie s terminológiou podľa § 79.

 

K bodu  189

Oprava správneho gramatického tvaru.

 

K bodu  190

Uvedenie úplného znenia odkazu.

 

K bodu  191

K písmenu ag):

Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.

K písmenu ah):

Vzhľadom na prijatie nových ustanovení (§ 94a a § 94b) je nevyhnuté v tejto veci určiť ministerstvu kompetencie s tým spojené.

K písmenu ai):

Odstránenie transpozičného deficitu z EU Pilot (2016) 8727.

 

K bodu  192

Text sa vypúšťa v nadväznosti na vypustenie § 71 ods. 1 písm. f).

 

K bodu  193

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 20 až 23.

 

K bodu  194

Text sa vypúšťa v nadväznosti na skutočnosť, že zákon č. 90/2017, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vypustil § 125 ods. 7. 

 

K bodu  195

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1013/2006 o preprave odpadu v prílohe II, časť 3, bod 14 umožňuje, v prípade cezhraničných pohybov odpadu podliehajúcich predchádzajúcemu písomnému oznámeniu a súhlasu, vyžiadať akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia oznámenia. Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o náležitostiach vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

 

 

 

K bodu  196

Podrobnosti o vedení  dokumentácie o vozidlách umiestnených na určenom parkovisku nie je potrebné ustanoviť vyhláškou. Povinnosť vedenia evidencie o vozidlách prevzatých a odovzdaných na určené parkovisko ustanovenú v § 66 ods. 3 písm. b) si vedie každý prevádzkovateľ určeného parkoviska individuálne.

 

K bodu  197

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním nasledujúcich ustanovení.

 

K bodu  198

Vo vykonávacom predpise sa ustanovia podrobnosti o obsahu žiadostí o registráciu podľa § 98 ods. 1 až 4, napr. prostredníctvom vzoru žiadosti.

 

K bodu  199

Z praxe vyplynula potreba zaviesť informačné kampane aj v prípade predchádzania vzniku odpadov, z uvedeného dôvodu bola zavedená nová povinnosť obcí v § 81 ods. 7 písm. j). Nakoľko MŽP SR upraví podrobnosti k informačným kampaniam vo vykonávacom predpise je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.

 

K bodu  200

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“, bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie inšpekcie. 

 

K bodu  201

Vypustenie predmetného ustanovenia je potrebné z dôvodu, že uvedená povinnosť bola už v minulosti vypustená aj z kompetencií ministerstva. Udeľovanie súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územný obvod okresného úradu a súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov presahujúcu územie kraja je v kompetencii okresných úradov v sídle kraja.

 

K bodu  202

Dopĺňaná sa povinnosť viesť evidenciu „Ohlásení o vzniku odpadu a nakladaní s ním pre  mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov“. Požiadavka vyplynula z potreby evidovania Ohlásení okresnými úradmi v sídle kraja, keďže vydávajú podľa § 107 písm. p) súhlas na vydanie prevádzkového poriadku mobilného zariadenia. Predmetné ohlásenia sa nebudú zasielať duplicitne aj na okresné úrady.

 

K bodu  203

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

 

K bodu  204  

Zmena nadväzuje na vypustenie ustanovenia § 97 odsek 11.

 

 

 

 

K bodu  205

Do kompetencie okresného úradu v sídle kraja sa vkladajú tri súhlasy pričom dva sú nové a súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu sa len presúva z kompetencií okresného úradu. Dôvodom presunu súhlasu „na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ z prvostupňových orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady) na druhostupňový orgán štátnej správy odpadového hospodárstva (okresné úrady v sídle kraja) je hlavne administratívna záťaž prvostupňových orgánov.

 

K bodu  206

Precizovanie legislatívneho textu.  

 

K bodu  207

Zrušenie evidenčných a ohlasovacích povinností podľa  § 17 ods. 1 písm. f) a doplnenie povinností vedenia evidencie okresnému úradu, nakoľko je tým orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vedie evidenciu týkajúcu sa aj skládky odpadov a úložiska dočasného a trvalého uskladnenia ortuti. 

 

K bodu  208

Zmena nadväzuje na zmenu v § 105. Nakoľko z kompetencií ministerstva v § 105 ods. 2 písm. h) bola vypustená kompetencia „monitoruje cezhraničnú prepravu podozrivého elektrozariadenia, vyzýva na predloženie dokladov podľa § 88 ods. 2“ bolo potrebné predmetnú kompetenciu doplniť medzi kompetencie orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

 

K bodu 209

Doplnenie kompetencie orgánu štátneho dozoru.

 

K bodu 210

Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydávanie osvedčení o odbornej posudkovej spôsobilosti a na vydávanie osvedčení o odbornej spôsobilosti na autorizovanú spracovateľskú činnosť, ako ani na konanie vedúce k vydávaniu týchto osvedčení (napr. podávanie žiadostí o skúšku, výzvy na doplnenie žiadostí) a ani na prípadnú zmenu a zrušenie týchto osvedčení. V prípade vydávania osvedčení a ich následných zmien, predĺženia alebo zrušenia sa teda nejedná o rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a predpisy o správnom konaní sa na takéto konanie nevzťahujú. Túto skutočnosť je potrebné nanovo jasne definovať.

 

K bodu 211  

Predmetné ustanovenie sa dopĺňa o ďalšie konania, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. 

 

K bodu 212

Uvedená zmena súvisí s vypustením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. f) a následným prečíslovaním ustanovení.

 

K bodu 213 

Dôvodom zmeny predmetného ustanovenia je zosúladenie s ustanoveniami uvedenými v § 97. Predmetné ustanovenie priznáva obci postavenie účastníka konania vo vymenovaných prípadoch. Text, ktorý bol uvedený za vymenovanými ustanoveniami bol vypustený, nakoľko bol nadbytočný, pretože nebol úplne súladný s týmito vymenovanými ustanoveniami a do určitej miery znamenal obmedzenie prípadov, kedy sa obci priznáva účastníctvo konania.  

 

K bodu 214  

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie priestupkov – doplnili sa nové priestupky a niektoré znenia už existujúcich priestupkov boli upravené, tak aby bolo možné postihnúť fyzické osoby, ktoré sa dopustili porušenia povinností ustanovené zákonom o odpadoch.  

 

K bodom 215 až 219

Z aplikačnej praxe vyplynula nevyhnutnosť upraviť znenie správnych deliktov – doplnili sa nové správne delikty a niektoré správne delikty boli upravené v súvislosti s doplnením nových zákonných povinností ako aj zmenami, ktoré si vyžiadali.

Napríklad z dôvodu vypustenia ustanovení v § 64 ods. 2 písm. a) a b) a následným posunom písm. c) až j) na písm. a) až h) bolo potrebné upraviť aj ostatné ustanovenia zákona o odpadoch, ktoré odkazovali na § 64 ods. 2.

 

K bodom 220  

Vypúšťa sa legislatívna skratka „minister“, nakoľko už bola zavedená v § 28 ods. 12 písm. c).

 

K bodu  221

K odseku 4:

Z dôvodu hospodárnosti priebehu likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii, sa prevádzajú podľa §135b ods. 2 na Environmentálny fond najmä práva a povinností zo zmlúv a súdnych sporov, ktorých ukončenie sa predpokladá najskôr v roku 2025. Navrhovanou úpravou sa dosiahne maximálna efektívnosť a hospodárnosť likvidácie Recyklačného fondu v likvidácii. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že takouto navrhovanou úpravou nedôjde k oslabeniu postavenia veriteľov Recyklačného fondu (v súčasnosti Recyklačný fond v likvidácii nevystupuje v zmluvných vzťahoch podľa tohto odseku v postavení dlžníka). Zároveň je potrebné uviesť, že najmä zmluvné vzťahy podľa § 135b ods. 2 písm. b) sa môžu plnohodnotne rozvíjať, pričom možno robiť vo vzťahu k nim aj iné úkony, než tie ktoré smerujú k likvidácii. 

 

K odseku 5:

Efektívnosť následného využitia disponibilných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii, ktoré sa aj tak stanú výmazom Recyklačného fondu v likvidácii z obchodného registra zdrojom Environmentálneho fondu. Zároveň prioritné určenie využitia týchto prostriedkov pre oblasť odpadového hospodárstva.

 

K odseku 6:

Za účelom dopĺňania, resp. zmeny informácií podľa § 135 ods. 27, čo je možné len prostredníctvom Informačného systému Recyklačného fondu, bolo nevyhnutné upraviť prechod práv a povinností zo zmluvných vzťahov týkajúcich sa Informačného systému Recyklačného fondu, ktorých účastníkom je Recyklačný fond v likvidácii.

 

K odseku 7:

Najmä z dôvodu prechodu určených práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond sa ustanovuje povinnosť pre Environmentálny fond poskytnúť maximálnu súčinnosť Recyklačnému fondu v likvidácii v súvislosti s touto zmenou.

 

K bodu 222  

V prečíslovanom odseku 8 (pôvodný odsek 4) sa precizuje doterajšie znenie s ohľadom na zákonné vymedzenie príjmov a výdavkov Environmentálneho fondu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

 

K bodu 223  

K odsekom 1 a 2:

V uvedenom ustanovení sa ustanovujú lehoty dokedy je potrebné požiadať o udelenie nových súhlasov. Zároveň sa ustanovuje lehota od kedy je okresný úrad v sídle kraja príslušný pre udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s).

 

K odseku 3: 

Z dôvodu zavedenia novej povinnosti registrácie pre koordinačné centrá bolo potrebné ustanoviť prechodné obdobie na registráciu. 

 

K odseku 4:

Ďalej sa stanovuje prechodné obdobie na registráciu dopravcov odpadu, ktorí sú povinní sa zaregistrovať podľa nového ustanovenia v § 98 ods. 4. Prechodné obdobie sa stanovuje pre všetkých dopravcov odpadu, aj pre takých, ktorí začali vykonávať prepravu odpadu pred účinnosťou tohto zákona a neboli zaregistrovaní podľa doterajších platných predpisov.

 

K odseku 5:

Súhlasy vydané podľa § 97 ods. 1 písm. n) na odovzdávanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti pre bývalé potraviny za účelom skrmovania strácajú k 1. 1. 2018 platnosť, keďže fyzické osoby a právnické osoby, ktoré krmivo vyrábajú, spracúvajú alebo uvádzajú na trh musia byť registrované podľa zákona č. 271/2005 Z. z. o výrobe, uvádzaní na trh a používaní krmív v znení neskorších predpisov, teda nie je možné bez registrácie potraviny poskytovať ako krmivo nasledujúcemu držiteľovi. Oblasť krmív a výživy zvierat je harmonizovaná európskou legislatívou, ktorá je nadradená národnej legislatíve. 

Každé krmivo, bez ohľadu na to, z akej pôvodnej suroviny bolo vyrobené (to sa vzťahuje aj na bývalé potraviny na kŕmne účely a vedľajšie produkty z výroby potravín), musí spĺňať platné všeobecne záväzné krmivárske predpisy EÚ.

 

K odseku 6:

Ustanovuje sa, že ten kto prevádzkuje prekládkovú stanicu komunálneho odpadu podľa doterajších predpisov na základe súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prípadne podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je povinný požiadať o vydanie príslušného súhlasu vyžadovaného na túto činnosť podľa tohto zákona do 30. júna 2018, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom. Po uplynutí tejto lehoty uvedené súhlasy strácajú platnosť.

 

K odseku 7:

Z dôvodu prechodu práv a povinností zo zmlúv podľa § 135b ods. 2 písm. a) môže dôjsť k zmene, resp. doplneniu informácií podľa § 135 ods. 27. Preto za účelom komplexnosti týchto informácií  prechádzajú tieto do správy Environmentálneho fondu.

 

 

 

K odsekom 8 a 9:

V nadväznosti na nové povinnosti organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra je potrebné ustanoviť prechodné obdobie na zosúladenie s príslušnými ustanoveniami zákona.

 

K odseku 10

V § 59 ods. 11 sa dopĺňajú pre organizáciu zodpovednosti výrobcov ďalšie zákonné dôvody pre vypovedania zmluvy s obcou. Organizácia zodpovednosti výrobcov je oprávnená vypovedať zmluvný vzťah s obcou aj z dôvodu účinnosti tohto zákona.

 

K odseku 11

Prechodne sa upravujú podmienky dočasného uskladnenia ortuti.

 

K bodu 224   

Zmena pojmu „hlásenia“ na „ohlásenie“ je požiadavkou, ktorá vyplynula  zo zasadnutia Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky pre správne právo v legislatívnom procese prípravy vyhlášky MŽP SR č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti.

 

  1. K bodu 225   

V prílohe č. 1 bola poznámka (****) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

  1. K bodu 226   

V prílohe č. 2 bola poznámka (***) upresnená v súlade so smernicou EP a R 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc.

 

K čl. II

Zmena nadväzuje na navrhovanú zmenu v § 25 ods. 9 tohto zákona.

 

K čl. III

K bodu 1

Precizovanie textu v nadväznosti na doplnenie súhlasu na prevádzkovanie úložiska trvalého uskladnenia ortuti a súhlasu na uzavretie úložiska trvalého uskladnenia ortuti v súlade s § 97 ods. 1 písm. q) a r).

K bodom 2 a 3

Uvedená zmena a doplnenie súvisí s novými súhlasmi, ktoré sa vkladajú do § 97 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z.

 

K ČI. IV

Zmena v nadväznosti na možnosť zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu v obci. Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Ak obec nemá zavedený množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady na činnosti nakladania s drobným stavebným odpadom sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a zároveň sa zahrnú do nákladov, z ktorých obec ustanoví sadzbu poplatku za množstvový zber pre všetkých poplatníkov. Ak obec zavedie množstvový zber drobného stavebného odpadu, náklady sú hradené z poplatku, ale len z činností nakladania s drobným stavebným odpadom, z ktorých obec ustanoví samostatnú sadzbu poplatku za drobný stavebný odpad a platiť poplatok s takto ustanovenou sadzbou poplatku budú len tí poplatníci, ktorí na území obce vytvoria drobný stavebný odpad. 

 

K Čl. V 

Z dôvodu prechodu práv a povinností a prevodu finančných prostriedkov Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

 

K Čl. VI

Z dôvodu nadbytočnosti boli vypustené body 9 a 10, nakoľko dotknutým orgánom v konaní je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorý vydáva tieto vyjadrenia priamo v konaní v dokumentácii. 

Zároveň bol doplnený nový bod 9, týkajúci sa vedľajšieho produktu. V súčasnosti prevádzkovatelia v rámci konaní o integrovanom povolení predkladajú všetky podklady, potrebné pre takéto posúdenie. Následne príslušný inšpektorát v podmienkach integrovaného povolenia určí podmienky, ktoré jednoznačne určujú pravidlá, kedy sa látka alebo vec považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad. V minulosti prišlo k rozdielnym výkladom zo strany orgánu štátnej správy a prevádzkovateľa. Prakticky však inšpekcia postupuje ako je vyššie uvedené spôsobom, ktorý by aplikoval aj okresný úrad v sídle kraja. Doplnenie je teda potrebné z dôvodu určenia jednoznačne príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je pre prevádzky IPKZ inšpekcia.

 

K Čl. VII

Navrhuje sa účinnosť predmetného návrhu zákona 1. december 2017. 1. decembra 2017 nadobudnú účinnosť ustanovenia týkajúce sa prevodu všetkých práv a záväzkov z Recyklačného fondu v likvidácii na Environmentálny fond. 1. januára 2018 nadobudnú účinnosť všetky ostatné novelizačné body okrem zákazu uskladňovania ortuti v úložisku dočasného uskladnenia ortuti, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2023.

 

 

V Bratislave     16. augusta 2017      

                                                                                              Robert Fico, v. r.

                                                                                              predseda vlády

                                                                                              Slovenskej republiky

 

 

 

 

                                                                                              László Sólymos, v. r. 

                                                                                              minister životného prostredia

                                                                                              Slovenskej republiky

 

                           

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 243/2017, dátum vydania: 12.10.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2016. Materiál bol prerokovaný a schválený Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky v septembri 2016 a následne predložený aj na rokovanie vlády Slovenskej republiky, pričom rokovanie o materiáli bolo prerušené. Oproti materiálu zo septembra 2016 má predkladaný materiál niekoľko zmien, najmä v poistkách ohľadom prioritného majetku, v zložení správnej rady a dozornej rady, v legislatívno-technických úpravách a v zmene rozhodujúcich dátumov.

 

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby sui generis [§ 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho zákonníka], ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti je výskumná činnosť, zahrňujúca aj zabezpečovanie infraštruktúry výskumu. Ich vytvorenie má posilniť ich právnu samostatnosť, zvýšiť ich ekonomickú silu, ako aj zabezpečiť verejnú kontrolu výsledkov ich činnosti.

 

V porovnaní s dnešnou právnou formou rozpočtových a príspevkových organizácii má navrhovaná nová právna forma „verejná výskumná inštitúcia“ umožniť subjektom uskutočňujúcim výskumnú, a prípadne aj vývojovú činnosť lepšie čeliť hlavným výzvam, s ktorými sú v súčasnosti konfrontované :

-          tlak na zabezpečenie väčšieho podielu zdrojov z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora na financovaní svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe, 

-          možnosť viaczdrojového financovania a zabezpečenia ekonomickej stability,

-          zachovanie právnej subjektivity s autonómnym a samosprávnym postavením umožní bezproblémové pokračovanie v medzinárodných a domácich aktivitách, 

-          samostatné rozhodovanie v kľúčových otázkach, ako je zapojenie sa do projektov a získavanie kontraktov s priemyselnou sférou,

-          možnosť regulácie príspevku od štátu podľa skutočne odvedených výkonov,

-          možnosti efektívnejšieho odmeňovania výskumno-vývojových pracovníkov za účelom ich motivácie, 

-          veľká perspektíva rozvoja aktivít, aj smerom do priemyselného výskumu.

 

Súčasná prevládajúca forma rozpočtových a príspevkových organizácii nie je pre výskum a vývoj z dlhodobého hľadiska vhodná. Navrhuje sa preto zaviesť pre oblasť výskumu a vývoja novú právnu formu - verejná výskumná inštitúcia s právnou subjektivitou, vlastným majetkom a zákonom stanovenými podmienkami pre nakladanie s týmto majetkom.

 

I.                   Nevhodnosť formy neziskovej organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby

 

I.1 Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z.: „Nezisková organizácia je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

 

I.2 Hoci všeobecne prospešnými službami, ktoré neziskové organizácie môžu poskytovať, sú aj výskum, vývoj, vedecko-technické a informačné služby [§ 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 213/1997 Z. z.], § 2 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z. z. upravuje spôsob poskytovania všeobecne prospešných služieb tak, že musia byť poskytované „za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok“, teda v podstate „katalógovým“ spôsobom. 

 

I.3 Právna forma verejných výskumných inštitúcií je určená osobitne pre organizácie, ktorých hlavným predmetom činnosti bude výskum. Predpokladá sa, že verejné výskumné inštitúcie budú okrem výskumu vykonávať aj iné činnosti (tradičné najmä v prostredí SAV), ako napríklad zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja, účasť na pedagogickom procese vysokých škôl, spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami, či aj vývoj a inovácie. Právny režim zákona č. 213/1997 Z. z., obmedzujúci predmet činnosti neziskovej organizácie iba na výskum, vývoj, vedecko-technické a informačné služby, by výkon týchto činností neumožňoval.

 

I.4 Návrh zákona predpokladá, že verejné výskumné inštitúcie budú môcť vykonávať aj podnikateľskú činnosť a činnosť na základe požiadaviek subjektov verejnej správy, v rámci ktorých budú poskytovať služby konkrétnym subjektom prejavujúcim záujem o ne, no nie „katalógovým“ spôsobom, ale za podmienok dojednaných ad hoc. Právny režim zákona č. 213/1997 Z. z. umožňujúci iba „katalógový“ spôsob poskytovania služieb by preto bol pre verejné výskumné inštitúcie nepoužiteľný aj z tohto dôvodu. 

 

I.5 Podľa návrhu zákona, hlavným zdrojom financovania hlavnej činnosti bude inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja, ktorú podľa § 16 ods. 7 písm. a) zákona č. 172/2005 Z. z. možno použiť aj na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja výskumnej organizácie, čo by bolo pri neziskovej organizácii (ak by išlo o „dotáciu“) vzhľadom na § 29 ods. 4 druhá veta zákona č. 213/1997 Z. z. nemožné. 

 

I.6 Zákon č. 213/1997 Z. z. ustanovuje, že neziskovej organizácii môže, no nemusí, byť poskytnutá dotácia z verejných zdrojov (§ 29 ods. 3); pri verejnej výskumnej inštitúcii budú zakladateľom poskytované finančné prostriedky ako inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja poskytované príspevok zo štátneho rozpočtu bude poskytnutý (§ 25 ods. 1 navrhovaného zákona).

 

I.7 Podľa návrhu zákona, za účelom otvorenia možností intenzifikácie výskumnej činnosti či prenosu jej výsledkov do praxe, verejné výskumné inštitúcie budú môcť – za podmienok upravených zákonom – vstupovať do obchodných spoločností, resp. ich založiť, čo by bolo pri neziskovej organizácii vzhľadom na § 30 ods. 2 zákona č. 213/1997 Z. z. nemožné. 

 

I.8 Predpokladá sa, že najpočetnejšou skupinou výskumných organizácií, ktoré si osvoja túto novú právnu formu, budú organizácie SAV. V tejto súvislosti, zmena právnej formy organizácií SAV na neziskové organizácie by mala za následok popretie súčasného rozčlenenia sektora výskumu a vývoja v § 7 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja, ktorý predpokladá existenciu: 

a) štátneho sektora, ktorý zahŕňa SAV a výskumné organizácie zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, 

b) sektora vysokých škôl, 

c) neziskového sektora, ktorý tvoria o. i. občianske združenia, neziskové organizácie, ... a 

d) podnikateľského sektora. 

 

I.9 Z pohľadu rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ktorých transformácia na verejné výskumné inštitúcie k 1. 1. 2018 sa navrhuje, by prípadnou transformáciou na neziskové organizácie došlo k narušeniu tohto systému rozčlenenia sektora výskumu a vývoja fatálnym oslabením, či dokonca úplnou elimináciou, štátneho sektora a skokovým, mohutným, neprirodzeným a nesystémovým zväčšením neziskového sektora. Osobitne vo vzťahu k organizáciám SAV by takýto krok bol nesystémový vzhľadom na skutočnosť, že zákon o SAV ju výslovne definuje ako „samosprávnu vedeckú inštitúciu Slovenskej republiky“ a ako rozpočtovú organizáciu, ktorá je „právnickou osobou štátu“ (v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy), teda ako právnickú osobu vykazujúci osobitný, zákonom definovaný vzťah so štátom. Uvedené sa prejavuje o. i. aj zaradením tak SAV, ako aj plánovaných verejných výskumných inštitúcií, do sektora verejnej správy, čo by v prípade neziskových organizácií zrejme neprichádzalo do úvahy. 

 

II.                Nevhodnosť formy obchodných spoločností (osobitne spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti) podľa Obchodného zákonníka

 

II.1 Vo všeobecnosti, obchodné spoločnosti (korporácie) už zo svojej podstaty nie sú vhodnou formou, v ktorej by verejné výskumné inštitúcie mohli pôsobiť. Obchodná spoločnosť má svojich vlastníkov (spoločníkov, akcionárov), ktorých základným cieľom je zhodnotiť kapitál vložený do korporácie v podobe distribúcie dosiahnutého zisku vo forme dividend. Verejné výskumné inštitúcie dosiahnutý zisk nikomu nebudú distribuovať, naopak, sú povinné ho použiť na realizáciu svojej hlavnej činnosti. Vlastníci obchodnej spoločnosti, združení zväčša v orgáne korporácie, ktorým je valné zhromaždenie, kreujú ostatné orgány tak, aby tieto s odbornou starostlivosťou spravovali ich kapitál vložený do spoločnosti. Hoci aj v navrhovaných verejných výskumných inštitúciách bude zakladateľ kreovať bez obmedzení dozornú radu, no na zloženie ostatných kolektívnych orgánov budú mať do určitej miery priamy dosah vymedzení zamestnanci verejnej výskumnej inštitúcie. 

 

II.2 Nezlučiteľnosť navrhovaného právneho rámca s právnych režimom pôsobenia obchodných spoločností spočíva aj v tom, že možnosť verejných výskumných inštitúcií vykonávať podnikateľskú činnosť je podmienená plnením viacerých osobitných podmienok uvedených priamo v navrhovanom zákone, zatiaľ čo pri obchodných spoločnostiach je možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť podmienená splnením podmienok vyplývajúcich iba zo všeobecných právnych noriem aplikovateľných na všetky dotknuté podnikateľské subjekty (napr. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní). 

    

II.3 Zároveň, ak by výskumné organizácie, pre ktoré sa navrhuje právny režim verejných výskumných inštitúcií, mali mať formu akciovej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným nezaloženej za účelom podnikania, vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 3 za bodkočiarkou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov by neprichádzalo do úvahy oslobodenie príjmov z ich hlavnej činnosti od dane z príjmov.  

       

II.4 Návrh zákona počíta s prechodom majetku štátu (hnuteľného aj nehnuteľného) na verejné výskumné inštitúcie, vo vzťahu ku ktorému organizácie transformujúce sa na verejné výskumné inštitúcie mali právne postavenie správcu majetku štátu. Návrh zákona definuje celý rad obmedzení vzťahujúcich sa na nakladanie s majetkom (napr. povinné predchádzajúce súhlasy dozornej rady, prípadne aj zakladateľa s vybranými úkonmi týkajúcimi sa majetku, zákonom uložený zákaz vybraných úkonov dispozície s majetkom, ..., v prípade prioritného majetku aj súhlas Ministerstva financií SR) s cieľom ochrany majetku verejnej výskumnej inštitúcie. Návrh zákona obsahuje aj osobitný režim umožňujúci návrat prioritného majetku verejnej výskumnej inštitúcie (nehnuteľný majetok štátu vložený do verejnej výskumnej inštitúcie) späť štátu v prípade, ak by sa verejná výskumná inštitúcia ocitla v situácii smerujúcej k jej zániku ako subjektu práva (typicky prípad konkurzu). Takéto obmedzenia pri nakladaní s majetkom a osobitná ochrana majetkových záujmov štátu (aj po prechode vlastníctva majetku štátu na verejnú výskumnú inštitúciu) by neboli aplikovateľné, ak by mali ísť o formu obchodných spoločností.       

 

II.5 Vo všeobecnosti, navrhovaná verejná výskumná inštitúcia nie je osobou súkromného práva, nie je podnikateľom. Samotný názov uvedeného typu právnickej osoby obsahuje prívlastok „verejná“, čo napovedá, že sa nejedná o subjekt súkromného práva. Zameranie hlavnej činnosti verejných výskumných inštitúcií ich predurčuje k tomu, aby boli vnímané ako subjekty verejnej správy, podobne ako verejné vysoké školy s podobným predmetom činnosti, pričom na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že verejné výskumné inštitúcie by mali mať právo podnikať alebo prijať úver, keďže rovnaké oprávnenia majú aj verejné vysoké školy. Na povahu navrhovaných verejných výskumných inštitúcií, ako subjektov verejnej správy, v návrhu zákona nadväzuje celý rad ustanovení upravujúcich spôsob hospodárenia, rozpočtovanie prostriedkov, vykazovanie príjmov a výdavkov, koncentrovanie príjmov na účtoch vedených v Štátnej pokladnici a pod. Takéto nastavenia nie je možné aplikovať vo vzťahu k obchodným spoločnostiam, ktoré sú subjektmi súkromného práva. 

           

III.             Nevhodnosť formy nadácie podľa zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

 

III.1 Zákon č. 34/2002 Z. z. definuje v § 2 ods. 1 nadáciu ako účelové združenie majetku, ktoré slúži na podporu verejnoprospešného účelu, ktorým môže byť aj rozvoj vedy a vzdelania (§ 2 ods. 3). Nadácia je právnická osoba realizujúca nadačnú činnosť. V zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 34/2002 Z. z. sa nadačnou činnosťou rozumie: (i) poskytovanie peňažných a nepeňažných prostriedkov z majetku nadácie tretím osobám, (ii) správa majetku nadácie vrátane nadačných fondov. Z uvedeného je zrejmé, že nadácia síce združuje majetok, ktorý slúži na podporu verejnoprospešného účelu, ktorým môže byť aj rozvoj vedy, ale táto podpora nadácie spočíva v tom, že podporuje tretie osoby, aby ony samy svojou činnosťou napĺňali verejnoprospešný účel (ako napr. rozvoj vedy), samy nadácie ale činnosť napĺňajúcu verejnoprospešný účel neuskutočňujú. 

 

III.2 Naopak, navrhované verejné výskumné inštitúcie nezdružujú majetok, aby ním podporovali činnosť tretích osôb napĺňajúcu verejnoprospešný účel; verejné výskumné inštitúcie majú samy vykonávať činnosť, ktorou sa môže naplniť verejnoprospešný účel (ako napr. rozvoj vedy). 

 

III.3 Okrem toho nadácie sa ako právnické osoby zapisujú do registra nadácií, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Navrhované verejné výskumné inštitúcie, ako právnické zamerané na oblasť vedy a techniky, by nepochybne mali ostať v gescii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, do pôsobnosti ktorého táto oblasť spadá.

 

IV. Nevhodnosť formy rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

 

IV.1 Slovenská akadémia vied a ústredné orgány štátnej správy, ako správcovia rozpočtových kapitol, a prípadne aj rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ktorým následne prostriedky zo štátneho rozpočtu rozdeľujú, dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu prideľované iba na jeden kalendárny rok. Objem poskytnutých prostriedkov sa každoročne mení v závislosti od výkonnosti slovenskej ekonomiky a ďalších makroekonomických i politických faktorov, čo predstavuje významný prvok ekonomickej neistoty a nestability pri úvahách výskumných rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií o zapojení sa do výskumných projektov presahujúcich spravidla obdobie jedného roka.

 

IV.2 Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nesmú prijímať úvery alebo pôžičky. Nemožnosť úverového financovania oberá slovenské výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie o jeden zo štandardných spôsobov zlepšenia stavu výskumnej základne, ako jedného z predpokladov plnenia účelu, na ktorý boli zriadené. Aj v tomto ohľade sú slovenské výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie znevýhodnené nielen voči slovenským verejným vysokým školám, keďže tieto môžu svoju činnosť financovať aj prostredníctvom bankových úverov, hoci s určitými obmedzeniami, ale aj voči iným európskym výskumným inštitúciám využívajúcim úverové zdroje na výskumnú činnosť (napr. výskumné inštitúcie v Rakúsku využívajúce úverové financovanie). Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zásade nesmú byť zakladateľmi ani zriaďovateľmi inej právnickej osoby a, ak sú členmi určitej inej právnickej osoby, prostriedky svojho rozpočtu môžu použiť na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

 

IV.3 Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie nemajú spôsobilosť vlastniť majetok. Hoci môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa, majetok, ktorý je organizácii zverený pri jej zriadení, ako aj majetok, ktorý nadobudne počas svojej existencie, je majetkom štátu. Aj keď nie sú jeho vlastníkmi, majú povinnosť udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.

 

IV.4 Príjem z prenájmu majetku štátu v správe rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu, čo znemožňuje alokáciu potrebných finančných zdrojov v prospech rozvoja výskumu a vývoja a zvýšenie nezávislosti výskumných rozpočtových organizácií na verejných zdrojoch. Podobne, príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe príspevkovej organizácie nemusí byť príjmom spravujúcej organizácie (ale môže byť príjmom štátneho rozpočtu) a ak aj je príjmom spravujúcej organizácie, môže byť použitý iba na jediný, úzko vymedzený účel.

 

IV.5 Vykonávať podnikateľskú činnosť môžu rozpočtové organizácie iba v prípade, ak ich k tomu osobitný predpis výslovne oprávňuje a príspevkové organizácie iba so súhlasom zriaďovateľa. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia povinná zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo prijať opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti.

 

Vytvorenie verejnej výskumnej inštitúcie, ako nového typu právnickej osoby zameranej primárne na výskum, má tiež za cieľ odlíšiť budúce verejné výskumné inštitúcie od iných subjektov verejného či súkromného práva, ktoré síce môžu vykonávať výskum, ale nevykonávajú ho ako svoju základnú hlavnú činnosť, ako napr. vysoké školy či neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ktoré môžu vykonávať, spomedzi mnohých iných všeobecne prospešných služieb, aj činnosť výskumu. 

 

Dôraz kladený na výskum, ako predmet hlavnej činnosti verejnej výskumnej inštitúcie má zabezpečiť sústredenie sa budúcich verejných výskumných inštitúcii na výskumnú činnosť, ako primárny účel, na ktorý budú založené, a zabránenie presunu ťažiska aktivity verejných výskumných inštitúcii na ostatné činnosti, ktoré budú mať iba sekundárnu, doplnkovú dôležitosť. Zákon má tiež za cieľ zabezpečiť akceptovateľnosť financovania činnosti verejnej výskumnej inštitúcie prostredníctvom „vysúťažených“ rezortných dotácií z pohľadu pravidiel poskytovania štátnej pomoci.

 

Z vecného hľadiska, hlavným dôvodom navrhovanej právnej úpravy je poznatok, že súčasný právny stav, v ktorom výskumné rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vykonávajú svoju činnosť, predstavuje vážny hendikep pri vytváraní predpokladov na úspešné plnenie účelu, na ktoré boli tieto výskumné organizácie založené, a to najmä vo svetle požiadaviek, ktorým bude štátny sektor výskumu a vývoja čeliť. Týmito požiadavkami sú najmä tlak na zabezpečenie väčšieho podielu zdrojov z nadnárodných projektov a z podnikateľského sektora na financovaní svojej činnosti a na zintenzívnenie prenosu výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Nevhodnosť súčasného právneho stavu je daná jednak výberom právnej formy rozpočtových a príspevkových organizácii a všeobecnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi, jednak existenciou niektorých čiastkových obmedzení zasahujúcich do ich činnosti. 

 

Navrhovaná právna úprava nielen reaguje na problém nevyhovujúcej právnej formy a všeobecnejšie, nevyhovujúceho právneho režimu pôsobenia výskumných rozpočtových organizácii a príspevkových organizácii, ale umožní aj integráciu súčasných výskumných organizácii Slovenskej akadémie vied v právnej forme rozpočtových organizácii a príspevkových organizácii do nižšieho počtu subjektov v právnej forme verejných výskumných inštitúcii. Integrácia výskumných organizácií je účelná vzhľadom na vývoj v nastavení tých projektov, ktoré môžu zabezpečiť zásadné zlepšenie materiálnych podmienok činnosti subjektov štátneho sektora výskumu a vývoja. 

 

Medzi základné princípy navrhovanej právnej úpravy patrí autonómnosť verejnej výskumnej inštitúcie, ktorá bude posilňovať samosprávnosť, slobodu vedeckého bádania a hospodársku stabilitu budúcich verejných výskumných inštitúcii, ako predpokladov intenzifikácie a skvalitnenia činnosti výskumu a vývoja v Slovenskej republike, no so zachovaním potrebného rozsahu právomocí zakladateľa potrebných na to, aby mohol dohliadať nad zachovávaním účelu založenia verejnej výskumnej inštitúcie, jej funkčnosti a v prípade viacerých verejných výskumných inštitúcii založených jedným zakladateľom aj nad ich súdržnosťou. Návrh nového zákona bude porovnateľný s obdobnými zákonmi v iných členských štátoch Európskej únie a ďalších vyspelých krajinách sveta. Pri hľadaní najvhodnejšieho právneho režimu sa návrh inšpiroval napríklad českým zákonom č. 341/2005 Sb. o verejných výzkumných institucích. 

 

Priznanie spôsobilosti vlastniť majetok (spolu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a nadobúdať ich vlastnými úkonmi) bude štandardizovať verejnú výskumnú inštitúciu ako plnohodnotnú, štandardnú právnickú osobu a zlepší tak postavenie verejných výskumných inštitúcii vo vzťahu k obdobným výskumným inštitúciám zo zahraničia (najmä z EÚ) i k slovenským verejným vysokým školám. 

 

Predkladaným zákonom sa má umožniť transformácia rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie a v rámci novely zákona o Slovenskej akadémii vied sa má k 1. 7. 2018 uskutočniť aj transformácia všetkých organizácií Slovenskej akadémie vied, ktoré  budú existovať k 30. 6. 2018. V rámci transformácie na tieto subjekty prechádza majetok štátu v ich správe.

 

Predkladaný materiál je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie, ako aj s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

 

Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na príjmy v rámci rozpočtu verejnej správy (pričom v nadväznosti na zníženie príjmov sa v rovnakej výške znižujú aj výdavky štátneho rozpočtu), predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

 

 

B. Osobitná časť

 

 

K Čl. I

 

K § 1

 

Verejná výskumná inštitúcia (ďalej len „v. v. i.”) je novým druhom právnickej osoby, ktorý sa zavádza do právneho poriadku Slovenskej republiky. Verejná výskumná inštitúcia sa ako právnická osoba bude zapisovať do registra verejných výskumných inštitúcií, ktorý bude viesť ministerstvo školstva.

 

Verejná výskumná inštitúcia bude považovaná za účtovnú jednotku, ktorá nie je založená na účel podnikania, v zmysle zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve i zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. 

 

Zákon výslovne požaduje, aby neoddeliteľnou súčasťou názvu verejnej v. v. i. bolo aj označenie, ktoré ju odlíši od iných typov právnických osôb a zároveň ju jednoznačne identifikuje u tretích osôb, ktoré budú vstupovať s v. v. i. do právnych vzťahov. Súčasťou názvu v. v. i. preto bude označenie „verejná výskumná inštitúcia“ alebo skratka „v. v. i.“. Iné osoby nebudú smieť používať toto označenie vo svojom názve alebo obchodnom mene (následkom bude uloženie pokuty)

 

Zákon bližšie charakterizuje hlavnú činnosť v. v. i., na vykonávanie ktorej sa v. v. i. zakladá. Hlavná činnosť zahŕňa uskutočňovanie výskumu, zabezpečovanie a správu infraštruktúry výskumu a vývoja. Ďalej sem spadajú činnosti ako šírenie výsledkov výskumu a vývoja [pod ktorou možno rozumieť najmä organizovanie (pravidelných i nepravidelných) vedeckých podujatí, vydávanie (periodickej i neperiodickej) vedeckej tlače], participácia v rámci doktorandského študijného programu (za podmienok zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách), ako aj spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami a s ostatnými právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj. Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. rovnako patria osobitné činnosti, ktorých vykonávaním poverujú osobité predpisy menovite niektoré výskumné organizácie. Ako príklad možno uviesť zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý predpokladá možnosť výkonu určitých osobitných činností zo strany Archeologického ústavu SAV (napr. spolupráca s krajským pamiatkovým úradom alebo pamiatkovým úradom pri vypracovávaní podkladov na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku podľa § 15 ods. 2, správcovstvo zo zákona k archeologickému nálezu podľa § 40 ods. 5 či vedenie evidencie archeologických nálezísk podľa § 41 ods. 1). Vzhľadom na rozmanitosť charakteru hlavnej činnosti spojenej s výskumom, v. v. i. musí zabezpečovať jeden alebo viaceré z taxatívne určených okruhov hlavných činností.

 

Do predmetu hlavnej činnosti v. v. i. nepatrí činnosť vývoja (§ 2 ods. 4 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja. Toto riešenie nachádza svoje odôvodnenie v zásadách posudzovania štátnej podpory výskumu a vývoja v európskom práve, konkrétne v režime posudzovania prípustnosti štátnej pomoci [najmä články 107 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107a 108 zmluvy a Oznámenie Komisie - Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie 2014/C 198/01, (Ú. v. EÚ C 198, 27. 06. 2014, s. 1 - 29)]. Európsky režim posudzovania prípustnosti štátnej podpory výskumno-vývojových činností je postavený na zásade, podľa ktorej čím je podporovaná výskumno-vývojová činnosť vzdialenejšia od reálneho trhového uplatnenia, tým je pravdepodobnosť narušenia hospodárskej súťaže na trhu v jej dôsledku nižšia a štátna podpora takejto výskumno-vývojovej činnosti akceptovateľnejšia. Keďže výstupy činnosti vývoja môžu byť – na rozdiel od výstupov činnosti výskumu (základného alebo aplikovaného) – predmetom bezprostredného trhového využitia, štátna podpora činnosti vývoja by bola predmetom prísnejšieho posudzovania z pohľadu jej zlučiteľnosti s pravidlami o poskytovaní štátnej pomoci. 

            

Verejné výskumné inštitúcie sú však podľa tohto zákona oprávnené realizovať aj činnosť vývoja a inovácií, avšak iba v rámci oprávnenia pre v. v. i. vyplývajúce z § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. alebo nepriamo, teda prostredníctvom iných právnických osôb, ktoré si v. v. i. založia alebo v ktorých nadobudnú majetkovú účasť za podmienok uvedených v tomto zákone. Navrhované vyčlenenie vývoja a inovácií má svoj dôsledok v oddelenom účtovníctve a osobitnom ukazovateli vo výročnej správe. Zároveň ani podnikateľská činnosť, ani "objednávková" činnosť od subjektov verejnej správy ani vývoj a inovácie nebudú môcť byť financované z "prostriedkov rozpočtu verejnej správy určených na podporu výskumu".

 

K § 2

 

Verejná výskumná inštitúcia sa v rámci uskutočňovania vybraných predmetov hlavnej činnosti [§ 1 ods. 3 písm. a) až c) a e)] môže uchádzať o súťažné verejné prostriedky (dotácie) od orgánov verejnej správy alebo územnej samosprávy za podmienok vyplývajúcich z predpisov upravujúcich rezortné dotácie. Verejná výskumná inštitúcia je oprávnená uskutočňovať aj podnikateľskú činnosť, t.j. činnosť uskutočňovanú za účelom dosahovania zisku, taktiež v rámci vybraných predmetov hlavnej činnosti – písmená a) až c). Umožnením vykonávania podnikateľskej činnosti sa napĺňa jeden z deklarovaných zámerov prijatia novej právnej úpravy, a to zavedenie systému viaczdrojového financovania činnosti v. v. i. Podnikateľská činnosť je v texte právnej úpravy formulovaná ako oprávnenie, teda v. v. i. nie je zo svojej povahy povinná podnikateľskú činnosť uskutočňovať. Verejná výskumná inštitúcia je tiež oprávnená uskutočňovať aj vývoj a inovácie, a to ako činnosť z dotácií rezortov, ako podnikateľskú činnosť a ako projekty financované inak (ide o projekty podľa zákona č. 172/2005 Z. z. a projekty hradené zo štrukturálnych fondov). 

 

Uvedené oprávnenia je v. v. i. oprávnená realizovať iba za dodržania podmienok uvedených v zákone. Z nich je dôležité poukázať na to, že nesmie byť nimi ohrozená činnosť financovaná zo “základnej” ročnej finančnej podpory od zakladateľa z prostriedkov štátneho rozpočtu.

 

Zákon vymedzuje okruh základných povinností, ktoré právna úprava na v. v. i. kladie. Tieto povinnosti súvisia so skutočnosťou, že v. v. i. má verejný charakter a hlavným zdrojom financovania hlavnej činnosti sú verejné zdroje. Z uvedeného dôvodu právna úprava kladie dôraz na transparentnosť a informovanosť (spojenú s povinným zverejňovaním dosiahnutých výsledkov v. v. i. v rámci jej činnosti). Uvedeným spôsobom sa zároveň vytvoria podmienky pre kontrolu činnosti v. v. i. aj zo strany širokej verejnosti. 

 

Verejné výskumné inštitúcie sú povinné uverejňovať výsledky svojej hlavnej činnosti, a to: (i) vo výročnej správe v. v. i., ktorá sa zverejňuje vo verejnej časti registra účtovných závierok (zákon nevylučuje jej zverejňovanie aj na webovom sídle v. v. i.), (ii) na centrálnom informačnom portáli na poskytovanie služieb a informácií v oblasti výskumu a vývoja podľa § 26 zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja (tým je v súčasnosti Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie, ktorého správcom je ministerstvo školstva).

            

Právna úprava ustanovuje tiež povinnosť pre v. v. i. poskytovať orgánom verejnej správy podklady určené osobitnými predpismi (§ 26 zákona č. 172/2005 Z. z.) ako aj poskytovať svojmu zakladateľovi potrebnú súčinnosť v podobe poskytovania podkladov, ktoré sú potrebné pre výkon právomoci zakladateľa vo vzťahu k v. v. i. v zmysle tohto zákona.

            

Keďže hlavná činnosť je prioritne financovaná z verejných zdrojov, verejnosť má právo a možnosť uvedeným spôsobom sa oboznamovať s dosiahnutými výsledkami v. v. i. Verejnou dostupnosťou výsledkov sa však nerozumie ich poskytovanie zdarma alebo zverejnenie ich podstaty (know-how), ale poskytnutie informácií o dosiahnutí týchto výsledkov a ich sprístupnenie vyššie uvedenou formou každému bez rozdielu za rovnakých podmienok. 

            

Z dôvodu lepšej a jednoduchšej verejnej kontroly a zvýšenia miery transparentnosti zákon požaduje, aby každá v. v. i. mala zriadené svoje webové sídlo, teda aby každá v. v. i. mala zriadenú a prevádzkovala funkčnú webovú stránku ako zdroj informácií o svojej činnosti.

            

Upravuje právo v. v. i. vybrané informácie nezverejniť, v prípade ak by ich zverejnenie mohlo byť na ujmu práv a právom chránených záujmov v. v. i.. Typicky pôjde o prípady ochrany práv duševného vlastníctva, kde predčasné zverejnenie informácií by mohlo ohroziť alebo poškodiť v. v. i., napr. v prípade konania o udelenie patentu, kde by dôsledkom mohla byť nepatentovateľnosť vynálezu. 

 

K § 3

 

Zákon taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu mať právne postavenie zakladateľa v. v. i. v súlade so štruktúrou sektorov výskumu, a zároveň (v súvislosti s mechanizmom financovania v. v. i.) tak, aby išlo o subjekty, ktoré sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu.  Zakladateľom v. v. i. môže byť ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied.

 

V rámci úloh zakladateľa sa ako lex specialis k zákonu o správe majetku štátu upravuje možnosť vložiť do v. v. i. pri jej založení majetok štátu, a to za rovnakých podmienok, ako to upravuje § 13a ods. 5 zákona o správe majetku štátu.

 

K § 4

 

Verejná výskumná inštitúcia sa zakladá dňom vydania zakladacej listiny zakladateľom. Zákon vymedzuje časový moment založenia v. v. i., ktorý spája s vydaním zakladacej listiny. 

 

Zákon uvádza povinné obsahové náležitosti zakladacej listiny v. v. i. Nakoľko v čase založenia v. v. i. ako nového právneho subjektu nie je známe jej IČO, pričom jeho uvedenie v zakladacej listine má obdobný význam ako rodné číslo v občianskom preukaze, toto je zakladateľ do nej povinný doplniť bezodkladne jeho pridelení.

 

Zakladaciu listinu v. v. i. vydáva vždy zakladateľ. Popri zmienenej povinnosti zakladaciu listinu vydať, má zakladateľ aj oprávnenie ju zmeniť, a to len na návrh samotnej v. v. i. – prostredníctvom jej správnej rady alebo dozornej rady.

 

K § 5

 

Verejná výskumná inštitúcia vzniká dňom, ku ktorému je zapísaná do registra v. v. i. vedeného ministerstvom školstva. Uplatňuje sa registračný princíp pri vzniku v. v. i., ktorý vychádza zo všeobecnej úpravy vyjadrenej v Občianskom zákonníku. Podľa §19 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.“

 

Zákon uvádza, že návrh na zápis do registra v. v. i. podáva zakladateľ. Zákonom predpísaná lehota na podanie tohto návrhu je do 30 dní od založenia v. v. i. Zakladateľ má právo v podanom návrhu určiť deň, ku ktorému sa má zápis vykonať, najskôr však musí ísť o piaty pracovný deň odo dňa doručenia návrhu. Prílohu písomného návrhu tvorí zakladcia listina v. v. i. 

 

Ak v. v. i. vzniká splynutím alebo rozdelením, podáva zakladateľ súčasne návrh na zápis vznikajúcej v. v. i. a návrh na výmaz zanikajúcich v. v. i. z registra verejných výskumných inštitúcií.

 

K § 6

           

Z konania v období od založenia v. v. i. do momentu jej vzniku (registrácia v registri v. v. i.) bude zaviazaný zakladateľ, ktorý v uvedenom medziobdobí koná vo všetkých veciach v mene založenej v. v. i. Momentom vzniku v. v. i. dochádza ex lege k prechodu všetkých práv a záväzkov, ktoré v uvedenom medziobdobí uskutočnil zakladateľ, priamo na novovzniknutú v. v. i. 

 

V období od vzniku v. v. i. do doby, pokým nevznikne funkcia riaditeľovi v. v. i. ako štatutárnemu orgánu v. v. i. (funkcia riaditeľa v. v. i. vzniká jeho vymenovaním do funkcie zakladateľom na základe výsledkov výberového konania), vykonáva funkciu jej riaditeľa osoba poverená zakladateľom. Údaje o tejto poverenej osobe musia byť obsiahnuté v zakladacej listine v. v. i. Táto osoba koná v mene v. v. i. vo všetkých veciach, t.j. rozsah jej konania je zhodný s rozsahom, v ktorom v mene v. v. i. koná štatutárny orgán.

 

K § 7

 

Kým v procese vzniku právnickej osoby predchádza samotnému vzniku založenie právnickej osoby, obdobne aj v prípade zániku právnickej osoby, samotnému zániku predchádza zrušenie. Zákon uvádza, že zrušenie v. v. i. sa uskutočňuje s likvidáciou (pokiaľ sa v. v. i. zrušuje bez právneho nástupcu) alebo bez likvidácie (ak sa v.v.i zrušuje a má svojho právneho nástupcu; typicky pôjde o prípady zlúčenia, splynutia, ktoré sú v texte zákone upravené nižšie).

 

Zákon taxatívne uvádza dôvody, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. K zrušeniu v. v. i. môže dôjsť z vôle jej zakladateľa ako aj z ďalších dôvodov uvedených v tomto ustanovení zákona. 

 

K § 8

 

Upravujú sa prípady, kedy k zrušeniu v. v. i. bez právneho nástupcu dochádza v dôsledku prijatého rozhodnutia zakladateľa v. v. i. 

 

Právna úprava pri zrušení v. v. i. spojenej s jej likvidáciou vychádza z existujúcej právnej úpravy Obchodného zákonníka. Zákon o v. v. i. preto osobitne upravuje iba odchýlky od právnej úpravy Obchodného zákonníka. 

 

K § 9

 

Upravujú sa prípady, kedy dochádza k zrušeniu v. v. i. s právnym nástupcom bez potreby uskutočniť likvidáciu v. v. i. Verejná výskumná inštitúcia sa bez likvidácie môže zrušiť, ak zároveň dochádza k jej zlúčeniu alebo splynutiu s inou v. v. i. alebo ak dochádza k rozdeleniu zrušenej v. v. i. 

 

Zákon rozlišuje prípady pokiaľ dochádza k procesom zlúčenia, splynutia, rozdelenia u v. v. i., ktoré sú v pôsobnosti toho istého zakladateľa a prípady pokiaľ by k uvedeným procesom dochádzalo medzi v. v. i., ktoré sú v zakladateľskej pôsobnosti odlišných zakladateľov. V prvom prípade dochádza k zrušeniu v. v. i. rozhodnutím zakladateľa, v druhom prípade bude titulom zrušenia písomná zmluva medzi zakladateľmi, v rámci ktorej sa zakladatelia dohodnú, ktorý z nich bude mať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i. 

 

K § 10

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu zlúčenia verejných výskumných inštitúcií. Na jednej strane existuje v. v. i. alebo viacero v. v. i., ktoré dôsledkom zlúčenia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná už existujúca v. v. i. Na túto v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i.

 

Zákon upravuje situáciu, kedy sa zlučujú v. v. i., ktoré majú rôznych zakladateľov, t.j. zlučované v. v. i. nie sú v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o zlúčení uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.

 

K § 11

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu splynutia verejných výskumných inštitúcií. Predpokladom procesu splynutia je existencia dvoch alebo viacerých v. v. i., ktoré dôsledkom splynutia zanikajú ako subjekt práva a ich právnym nástupcom sa stáva iná novozaložená v. v. i. (v momente svojho vzniku). Na túto novozaloženú v. v. i. ako právneho nástupcu prechádzajú majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich v. v. i. V porovnaní so zlúčením hlavná odlišnosť týchto procesov spočíva v právnom nástupcovi. Kým v prípade zlúčenia sa právnym nástupcom stáva existujúca, fungujúca v. v. i. so svojou vlastnou históriou, vlastným majetkovým a personálnym substrátom, v prípade splynutia právnym nástupcom bude úplne nová v. v. i. bez takýchto atribútov, ktorá majetok a personálne vybavenie získava od zanikajúcich v. v. i.   

 

Zákon upravuje situáciu, kedy v. v. i. zanikajúce dôsledkom splynutia majú rôznych zakladateľov, t.j. tieto zanikajúce v. v. i. nie sú v zakladateľskej pôsobnosti iba jedného zakladateľa. V takom prípade je rozhodnutie zakladateľa nahradené písomnou zmluvou o splynutí uzatváranou medzi zakladateľmi, ktorej hlavným cieľom je dohoda medzi zakladateľmi, ktorý z nich bude vykonávať postavenie zakladateľa vo vzťahu k nástupníckej v. v. i.

 

K § 12

 

Zákon charakterizuje podstatu procesu rozdelenia verejnej výskumnej inštitúcie. V prípade rozdelenia dochádza k zániku v. v. i., pričom jej majetok, oprávnenia a záväzky, vrátane práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na právnych nástupcov a to buď: na už existujúce v. v. i., alebo na novozaložené v. v. i. 

 

Nástupnícke v. v. i. budú ručiť za záväzky, ktoré „získali“ rozdelením iba tým majetkom, ktorý na ne prešiel rozdelením. 

 

Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť majetku zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého takýto majetok bude ex lege patriť do podielového spoluvlastníctva všetkých nástupníckych v. v. i. Pokiaľ ide o výšku spoluvlastníckych podielov na tomto majetku, tieto sa určia pomerom, v akom na nástupnícke v. v. i. prešla čistá hodnota majetku zaniknutej v. v. i. 

 

Zákon rieši situáciu, ak by zakladateľ v rozhodnutí o rozdelení opomenul určiť, na ktorú z nástupníckych v. v. i. prechádza časť záväzkov zanikajúcej v. v. i. Zákon uvedenú situáciu rieši spôsobom, podľa ktorého z týchto záväzkov budú zaviazané všetky nástupnícke v. v. i. spoločne a nerozdielne.

 

K § 13

 

Zákon uvádza, že účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia v. v. i. nastávajú zápisom do registra. Všetky tieto zápisy majú konštitutívny účinok. 

 

K § 14

 

Verejná výskumná inštitúcia ako právnická osoba zaniká ako subjekt práva dňom výmazu z registra. O výmaze z registra rozhoduje registrový orgán, ktorým je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva rozhodne o výmaze v. v. i. do 30 dní od podania úplného návrhu na výmaz v. v. i.

 

K § 15

 

Zákon vymedzuje sústavu orgánov v. v. i. – jeden monokratický a tri kolektívne.

 

K § 16

 

Riaditeľ je štatutárnym orgánom v. v. i. Riaditeľ koná navonok vo vzťahu k tretím osobám a svojimi úkonmi právne zaväzuje v. v. i. Upravuje sa pravidlo subsidiárnej rozhodovacej pôsobnosti riaditeľa, t. j. riaditeľ v. v. i. rozhoduje nielen vo veciach, ktoré mu budú výslovne vyhradené týmto zákonom, ale aj vo všetkých iných veciach v. v. i., pokiaľ tieto nie sú zákonom zverené do pôsobnosti iného orgánu v. v. i. alebo zakladateľa.

 

V rámci štruktúry orgánov v. v. i. je riaditeľ orgánom výkonným, ktorého úlohou je najmä zabezpečovať operatívne riadenie v. v. i. Okrem pôsobností v tomto paragrafe sa inými ustanoveniami zákona zverujú aj ďalšie úlohy, napríklad zostavuje návrh rozpočtu a jeho zmien, a tento predkladá na schválenie správnej rade; zostavuje účtovnú závierku a po jej overení audítorom ju predkladá ju na schválenie dozornej rade; pripravuje výročnú správu a predkladá ju orgánom v. v. i. na prerokovanie.

 

Funkčné obdobie je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.

 

Riaditeľ je z dôvodu svojej funkcie (ex offo) predsedom správnej rady v. v. i., nakoľko riaditeľ aj správna rada sú v rámci sústavy orgánov v. v. i. výkonnými orgánmi.

 

Riaditeľ je z pozície svojej funkcie oprávnený zúčastňovať na zasadnutiach každého kolektívneho orgánu v. v. i. a orgánov prípadných organizačných zložiek. Na týchto zasadnutiach je oprávnený sa vyjadrovať k všetkým prerokúvaným otázkam.

 

Upravuje sa odvolanie riaditeľa v. v. i. zakladateľom na návrh kolektívneho orgánu v. v. i. (okrem správnej rady, ktorej je predsedom). Návrh ani písomné vyjadrenie nemajú ani v tomto prípade pre zakladateľa záväzný charakter. Implicitne je však zakladateľ povinný dôsledne sa oboznámiť s obsahom došlého návrhu a písomných vyjadrení a o odvolaní rozhodovať až po ich vyhodnotení. Pokiaľ zakladateľ odvoláva riaditeľa z vlastného podnetu, zakladateľ je povinný vyžiadať si stanovisko od orgánov v. v. i., predložiť im písomné odôvodnenie podnetu na odvolanie a o odvolaní rozhodnúť až potom, ako mu boli tieto písomné vyjadrenia doručené. Uvedené stanoviská nemajú pre zakladateľa v otázke odvolania riaditeľa záväzný charakter.

 

 

 

Upravuje sa alternatíva označenia štatutára v. v. i. z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií z dôvodu zachovania kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).

 

K § 17

 

Zákon charakterizuje správnu radu ako kolektívny orgán v. v. i., ktorý sa spoločne s riaditeľom podieľa na riadení v. v. i. Ide o jediný výlučne interný kolektívny orgán (obdoba kolégia rektora na vysokej škole).

 

Upravuje sa zloženie správnej rady v. v. i. podľa toho, či sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky alebo nie. Ak nie, má správna rada 5 členov, vrátane riaditeľa v. v. i., ktorý je ex-offo, titulom svojej funkcie, predsedom správnej rady. Zvyšní 4 členovia správnej rady budú do funkcie ustanovený na základe volieb (voličský zbor). Týmito členmi správnej rady v. v. i. sa môžu stať iba zamestnanci tejto v. v. i.

 

Ak sa v. v. i. vnútorne organizačne člení na organizačné zložky, členmi správnej rady sa z dôvodu svojej funkcie (ex-offo) stávajú riaditeľ v. v. i., vedúci každej organizačnej zložky v. v. i. a najviac traja ďalší členovia pochádzajúci z radov zamestnancov v. v. i., ktorý budú do funkcie ustanovený voľbou. 

 

Funkčné obdobie riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek ako členov správnej rady vyplýva z týchto funkcií. Funkčné obdobie volených/menovaných členov je nastavené tak, aby bolo dostatočné na realizáciu strednodobých plánov.

 

V prípade volených členov správnej rady v. v. i. podrobnosti o špecifických požiadavkách na  členov správnej rady (napr. skúsenosti v oblasti manažovania a riadenia, keďže správna rada je výkonný orgán), ich voľbe a spôsobe ich odvolávania určuje volebný poriadok v. v. i.

 

Okrem úloh v tomto paragrafe, sú správnej rade zverené inými ustanoveniami zákona aj ďalšie úlohy, napríklad správna rada schvaľuje rozpočet, jeho zmeny, ako aj strednodobý výhľad financovania v. v. i.; prerokúva výročnú správu o činnosti a hospodárení v. v. i. a prípadne k nej prijíma stanovisko; rozhoduje o rozdelení zisku alebo úhrade straty a tiež schvaľuje odpisový plán. V prípade projektov uskutočňovaných v rámci oprávnení podľa § 2 (napr. v rámci podnikateľskej činnosti) správna rada rozhoduje o ukončení týchto projektov, ak tieto nespĺňajú ukazovatele ňou určené.

 

K § 18

 

Vedecká rada má najmenej 5 členov a najviac 11 členov. Zákon počet členov vedeckej rady vymedzuje spodnou a hornou hranicou, avšak pri dodržaní pravidla o povinnosti nepárneho počtu členov kolektívneho orgánu v. v. i. to znamená, že vedecká rada môže byť 5-, 7-, 9- alebo 11-členná. 

 

Vedecká rada je zložená výlučne z významných odborníkov z oblastí, v ktorých v. v. i. vykonáva hlavnú činnosti (typicky jednotlivé vedené odbory v rámci výskumu). Osoba, ktorá nie je významným odborníkom nemôže byť členom vedeckej rady v. v. i. Vo vedeckej rade musia byť zastúpení aj externí členovia, t.j. členovia, ktorí nie sú zamestnancami v. v. i., najmä z prostredia hospodárskej praxe alebo z prostredia užívateľov výsledkov výskumu v.v.i. (pri v.v.i., ktorých výskum je napr. v oblasti jazykovedy, práva, … sa nepredpokladá, že externými členmi by boli zástupcovia hospodárskej praxe). Pod užívateľmi výsledkov výskumu sa rozumejú akékoľvek kategórie subjektov, ktoré pri svojej činnosti môžu využívať poznatky nadobudnuté v.v.i. (napr. vysoké školy pri plnení úlohy poskytovania vysokoškolského vzdelávania, iné právnické osoby zaoberajúce sa výskumom a vývojom, orgány verejnej moci pri správe vecí verejných, subjekty záujmovej samosprávy pri plnení ich úloh, neziskové organizácie pri poskytovaní všeobecne prospešných služieb, verejnoprávne inštitúcie pri plnení ich úloh). Externí členovia môžu tvoriť najmenej 1/3 spomedzi všetkých členov vedeckej rady v. v. i. a najviac 1/2. Ak bude mať vedecká rada 5 členov, najmenej 1,667 a najviac 2,5 sú "externisti", t.j. práve dvaja. Ak bude mať vedecká rada 7 členov, najmenej 2,333 a najviac 3,5 sú "externisti", t.j. práve traja. Ak bude mať vedecká rada 9 členov, najmenej 3,0 a najviac 4,5 sú "externisti", t.j. traja alebo štyria. Ak bude mať vedecká rada 11 členov, najmenej 3,667 a najviac 5,5 sú externisti, t.j. štyria alebo piati.

 

Všetci členovia vedeckej rady (interní aj externí) sú volení a odvolávaní zamestnancami v. v. i., ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky alebo vymenúvaní a odvolávaní zakladateľom, s tým, že táto skutočnosť sa uvádza v zakladateľskej listine.

 

Limit funkčných období (tak ako je pri ostatných orgánoch) sa nevzťahuje na člena vedeckej rady v. v. i.

 

Podrobnosti o špecifických požiadavkách kandidátov (napr. dosiahnuté vedecké hodnosti), o podmienkach voľby a spôsobe odvolávania členov vedeckej rady upraví volebný a nominačný poriadok v. v. i. 

 

 

Do ťažiskovej oblasti pôsobnosti vedeckej rady v. v. i. patria predovšetkým: otázky určovania vedeckej profilácie v. v. i. a koncepcie jej ďalšieho rozvoja v súlade s jej zakladacou listinou; vyjadrovanie sa k zámerom projektov výskumu, vývoja a inovácií v. v. i., pripravuje hodnotenie výsledkov výskumnej činnosti v. v. i. a jej spôsobilosti vykonávať výskumnú činnosť, navrhuje členov spoločných odborových komisií pre doktorandské štúdium, a za podmienok uvedených v zákone sa podieľa na hodnotení v. v. i. a na hodnotení jej zamestnancov.

 

K § 19

 

Dozorná rada je kolektívny orgán, ktorý v rámci štruktúry orgánov v. v. i. plní predovšetkým kontrolnú funkciu. Dozornú radu možno vnímať ako „predĺženú ruku“ zakladateľa, prostredníctvom ktorej (t.j. nepriamo) zakladateľ vykonáva dohľad nad hospodárením a nakladaním s majetkom v. v. i. Za svoju činnosť sa dozorná rada nezodpovedá v. v. i., ale priamo zakladateľovi v. v. i. Prostredníctvom dozornej rady zabezpečuje zakladateľ kontrolu nad majetkom v. v. i. a jeho využívaním, ako aj dohľad nad využívaním poskytnutých finančných prostriedkov.

 

Zákon predpisuje aby dozorná rada mala 3 alebo 5-tich členov. Pri členoch dozornej rady je funkčné obdobie dvojročné, nakoľko z pohľadu výkonu kontroly zakladateľa nad verejnou výskumnou inštitúciou je dôležité, aby boli členovia dozornej rady prehodnotení a volení v kratších intervaloch.

 

Požiadavkou pri zložení je aj istá miera “externosti”, t.j. aspoň jeden z členov nesmie byť zamestnancom zakladateľa ani “sesterskej” v. v. i. (nie je ale vylúčený zamestnanecký vzťah s vlastnou v. v. i.). V dozornej rade musí byť zastúpený minimálne jeden externý člen, ktorý musí spĺňať osobitné predpoklady pre výkon funkcie v podobe dosiahnutého právneho alebo ekonomického vzdelania a najmenej 5 ročnej praxe v odbore.

 

Kreovanie dozornej rady (t.j. právo menovať a odvolávať jej členov) patrí do výlučnej kompetencie zakladateľa. Uvedené súvisí s úvodnou charakteristikou dozornej rady ako orgánu dohľadu, ktorý nad v. v. i. vykonáva jej zakladateľ nepriamo, práve prostredníctvom dozornej rady. Členmi tak môžu byť napr. zamestnanci zakladateľa alebo zamestnanci v.v.i., z hospodárskej praxe, z niektorého orgánu štátnej správy iného ako je zakladateľ, …

 

Okrem pôsobností podľa tohto paragrafu zákon zveruje dozornej rade aj ďalšie pôsobnosti, z nich najvýznamnejšia je kontrolná právomoc vykonávaná ex ante,  v zmysle ktorej dozorná rada udeľuje predchádzajúci písomný súhlas týkajúci sa vybraných právnych úkonov nakladania s majetkom v. v. i. 

 

Nielen dozorná rada ako kolektívny orgán v. v. i. ale aj jej jednotliví členovia majú právo požadovať od riaditeľa a členov správnej rady informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach v. v. i. a sú oprávnení nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov v. v. i.

 

Režim právnych vzťahov medzi v. v. i. a členmi dozornej rady v. v. i. bude osobitný, vzhľadom na potrebu nezávislého a dôsledného výkonu kontrolnej funkcie členov tohto orgánu. Členovia dozornej rady preto budú svoju funkciu vykonávať v režime Obchodného zákonníka (na základe mandátnej zmluvy). Členovia dozornej rady budú v zmluvnom vzťahu priamo so zakladateľom, ktorý má podľa zákona kompetenciu rozhodovať o ich menovaní a odvolávaní.

 

K § 20

 

Upravuje sa možnosť zriadenia organizačných zložiek v. v. i.

 

Určuje sa osoba, ktorá bude riadiť organizačnú zložku a v určenom rozsahu vecí týkajúcich sa ním riadenej organizačnej zložky bude uskutočňovať právne úkony v mene v. v. i. Upravujú sa spôsoby vzniku i zániku aj funkcie vedúceho organizačnej zložky, ako aj otázky dĺžky funkčného obdobia a nezlučiteľností jeho funkcie (v rámci obdobných zásad ako pri riaditeľovi). 

 

Upravuje sa aj otázka označenia organizačnej zložky, jej zriadenia i jej zrušenia.

 

Pri vedúcom organizačnej zložky sa upravuje alternatíva označenia tohto orgánu z pohľadu predpokladanej transformácie rezortných výskumných rozpočtových/príspevkových organizácií z dôvodu zachovania kontinuity pojmov pri integrovaných výskumných centrách (napr. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Národné lesnícke centrum).

 

K § 21

 

Riaditeľa a vedúceho organizačnej zložky do funkcie vymenúva zakladateľ v. v. i. na základe výsledkov výberového konania. Zákon predpisuje základné požiadavky na obsadenie tejto funkcie.

 

Ak je vo výberovom konaní na obsadenie funkcie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky úspešný uchádzač, ktorý v danom čase nie je zamestnancom príslušnej v. v. i., zákon (prostredníctvom nároku uchádzača) zabezpečuje povinnosť v. v. i. uzavrieť s úspešným uchádzačom po jeho vymenovaní pracovnú zmluvu. Ak ide o vymenovanie zamestnanca do funkcie riaditeľa alebo do funkcie vedúceho organizačnej zložky verejnej výskumnej inštitúcie, vedie to k dočasnej zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy podľa § 54 Zákonníka práce. Oba právne úkony sú na dobu, zodpovedajúcu funkčnému obdobiu.

 

K § 22

 

Na výberové konanie sa nebudú vzťahovať ustanovenia zákona č. 552/2003 Z. z. týkajúce sa výberového konania, pričom podstatné náležitosti tohto zákona sú – s osobitosťami recipované. Podrobnosti sú vzhľadom na predpokladanú rôznorodosť (a teda rôzne potreby) v. v. i. ponechané na vnútorné predpisy, pričom všetky propozície výberového konania (vrátane aktuálneho znenia príslušného vnútorného predpisu) budú povinne zverejňované na webe zakladateľa a v. v. i.; zároveň vzhľadom na snahu o transparentnosť budú tieto zverejňované priamo na hlavnej stránke.

 

Zakladateľovi sa umožňuje, aby vnútorným predpisom upravil podrobnosti výberového konania. 

 

K § 23

 

Zákon stanovuje požiadavku, aby bol počet členov kolektívnych orgánov za každých okolností nepárny. Predpísaním povinne nepárneho počtu členov kolektívnych orgánov sa má na zreteli, aby sa uvedeným spôsobom predišlo vzniku eventuálnych patových situácií pri hlasovaní na zasadnutiach kolektívnych orgánov v. v. i. 

 

Vymedzuje sa okruh zamestnancov v. v. i., ktorí sú oprávnení voliť volených členov správnej rady a členov vedeckej rady v. v. i. Každá osoba oprávnená voliť má pri výkone svojho práva jeden hlas.

 

Na prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. je potrebná v zásade jednoduchá väčšina (t.j. nadpolovičná väčšina spomedzi všetkých členov oprávnených hlasovať). Zákon v tomto odseku uvádza prípady, kedy sa pre prijatie rozhodnutia kolektívneho orgánu v. v. i. vyžaduje kvalifikovaná väčšina, t.j. 2/3 väčšina všetkých členov kolektívneho orgánu oprávnených hlasovať.       

 

Za účelom zamedzenia vzniku situácie konfliktu záujmov sa zavádza pravidlo, podľa ktorého, ak kolektívny orgán v. v. i. hlasuje o odvolaní svojho predsedu alebo podpredsedu (s tým, že predseda alebo podpredseda by zostal členom kolektívneho orgánu) alebo o podaní návrhu na odvolanie iného orgánu v. v. i. alebo orgánu organizačnej zložky v. v. i., ktorý je členom hlasujúceho kolektívneho orgánu, člen hlasujúceho kolektívneho orgánu, ktorého sa hlasovanie týka, sa hlasovania nezúčastňuje (napríklad správna rada v. v. i. hlasujúca o podaní návrhu zakladateľovi na odvolanie riaditeľa alebo vedúceho organizačnej zložky).

 

Zákon neurčuje presný počet zasadnutí kolektívneho orgánu v. v. i. v priebehu kalendárneho roka. Zákon počet zasadnutí kolektívneho orgánu vymedzuje spodnou hranicou, teda sa nevylučuje, aby sa zasadnutia kolektívneho orgánu konali podľa aktuálnej potreby aj častejšie. Podrobnosti o zvolávaní a o zasadaní kolektívneho orgánu upraví rokovací poriadok príslušného kolektívneho orgánu.

 

Upravuje sa predchádzanie možným obštrukciám zo strany kolektívnych orgánov, ktoré by sa zámerne písomne nevyjadrovali s cieľom neumožniť zakladateľovi o predloženom návrhu rozhodnúť. Preto zákon zavádza právnu fikciu, v zmysle ktorej, pokiaľ sa kolektívny orgán písomne nevyjadrí v lehote do 30 dní (v prípadoch kedy sa kolektívny orgán podľa zákona písomne vyjadruje), platí, že kolektívny orgán sa k návrhu písomne vyjadril. Tým je umožnené, aby zakladateľ mohol o návrhu rozhodnúť aj v prípade ak žiadne písomné vyjadrenia od kolektívneho orgánu neobdržal.

 

Členstvo v kolektívnom orgáne zanikne najmä v dôsledku nastania právnej skutočnosti (uplynutie funkčného obdobia, smrť, vyhlásenie za mŕtveho) alebo v dôsledku jednostranného právneho úkony, ktorými sú odvolanie z funkcie alebo rezignácia (odstúpenie). Dôvodmi zániku funkcie sú aj nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo zánik v. v. i. ako právneho subjektu.

 

V snahe predchádzať situáciám, kedy by činnosť kolektívneho orgánu v. v. i. mohla zostať paralyzovaná (typicky prípad predčasného zániku funkcie člena/členov kolektívneho orgánu a následne hroziaca nefunkčnosť orgánu spojená napríklad s nemožnosťou uznášania sa), pričom pre odstránenie tohto nežiaduceho stavu sa vyžaduje aktivita, iniciatíva zo strany takto dotknutého kolektívneho orgánu, zákon zavádza výslovnú požiadavku a povinnosť adresovanú kolektívnemu orgánu, aby všetky úkony smerujúce k vzniku funkcie novým členom kolektívneho orgánu boli vykonané bez zbytočného odkladu, tak, aby nebola ohrozená činnosť kolektívneho orgánu v. v. i. 

 

Člen správnej rady a člen vedeckej rady v. v. i. nemá zo zákona nárok na osobitnú odmenu titulom vykonávania uvedenej funkcie. Osobám vykonávajúcim funkciu v orgáne v. v. i. sa cestovné náhrady poskytujú podľa § 1 ods. 2 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, resp. ako zamestnancom.

 

Upravuje sa finančné zabezpečenie činnosti kolektívnych orgánov tak, že dozorný a kontrolný orgán, t.j. dozornú radu finančne zabezpečuje priamo zakladateľ.

 

K § 24

 

Deklaruje sa dominantná úloha verejných zdrojov pri financovaní hlavnej činnosti a vymenúvajú sa jednotlivé možné zdroje financovania činností v. v. i. 

 

Definujú sa obmedzenia pri čerpaní úveru zo strany v. v. i. (len na kapitálové výdavky, napr. spolufinancovanie projektov z finančných prostriedkov štrukturálnych fondov), ako aj obmedzenia ohľadne výšky úveru a zdrojov, ktoré možno použiť na úhradu splátok úveru. Vo všetkých prípadoch sa na čerpanie úveru bude vyžadovať predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR. V prípadoch uvedených v § 35 aj predchádzajúci písomný súhlas dozornej rady, resp. dozornej rady a zakladateľa.

 

K § 25

 

Upravuje sa základný zdroj financovania v. v. i. zo štátneho rozpočtu, ktorým je inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja poskytnutá zakladateľom podľa § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 172/2005 Z. z.  o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja.

 

Tieto finančné prostriedky budú (obdobne ako pri verejných vysokých školách) poskytované na základe zmluvy a na základe zásad ich rozpisu medzi v. v. i. jedného zakladateľa (obdoba metodiky rozpisu dotácii verejným vysokým školám).

 

K § 26

 

Vzhľadom na viaczdrojovosť financovania, ako aj na oprávnenia v. v. i. podľa § 2 sa upravuje sa spôsob členenia účtovníctva v. v. i. a ustanovuje sa povinnosť viesť príjmy a výdavky zo všetkých svojich činností v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

 

K § 27

 

Určujú sa úlohy jednotlivých orgánov vo vzťahu k výročnej správe; upravuje sa jej obsah a spôsob jej uverejnenia.   

 

K § 28

 

Určuje sa rezervný fond, ktorý bude v. v. i. vytvárať a upravujú sa pravidlá jeho vedenia a fungovania. 

 

K § 29

 

Ustanovuje sa zásada, podľa ktorej v. v. i. využíva svoj majetok (t.j. akýkoľvek – napr. aj nebytové priestory, byty, cenné papiere, …) na vykonávanie hlavnej činnosti; na vykonávanie svojich iných činností ho využíva iba za podmienok stanovených týmto zákonom (napr. v spojení s § 2 ods. 2 tak, aby nebola ohrozená činnosť v. v. i. financovaná z inštitucionálnej podpory zo štátneho rozpočtu). 

 

K § 30

 

Upravujú sa niektoré pravidlá sprevádzajúce vklad majetku do v. v. i. s spôsob odovzdania vkladaného majetku v. v. i. a niektorých práv duševného vlastníctva.

 

K § 31

 

Vymedzuje sa prioritný majetok a určujú sa podmienky a prípustné spôsoby nakladania s ním, zároveň sa ustanovuje pravidlo zákazu iných spôsobov nakladania s ním. Každé nakladanie s prioritným majetkom bude podmienené predchádzajúcimi písomnými súhlasmi na dvoch úrovniach - súhlas dozornej rady a zakladateľa (t.j. príslušného ústredného orgánu štátnej správy).

 

Ustanovuje sa osobitná právna ochrana prioritného majetku v. v. i. pred nebezpečenstvom jeho nedobrovoľného scudzenia z dôvodu predpokladanej veľkej hodnoty tohto druhu majetku a jeho štátneho pôvodu. Podobnú osobitnú ochranu poskytol zákonodarca napr. prioritnému investičnému majetku patriacemu spoločnosti Verejné prístavy, a.s., podľa zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe alebo prioritnému infraštruktúrnemu majetku patriacemu Národnej diaľničnej spoločnosti podľa zákona č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti.

 

“Poistkou” pri troch typoch scudzovania prioritného majetku – predaja, darovania (v prípadoch neúspešnej opakovanej súťaže na odpredaj) a vstupu do koncesie je predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva financií SR, resp. kombinovaný aj so súhlasom vlády SR (podľa hodnoty majetku). Zároveň pre prípady možného darovania prioritného majetku po neúspešnej opakovanej súťaži na odpredaj je ustanovený obmedzený okuh možných obdarovaných – môže nimi byť len “sesterská” v. v. i. alebo zakladateľ, pričom darovaním zakladateľovi sa majetok vo vlastníctve v. v. i. stane opätovne štátnym majetkom.

 

Pre prípad hrozby nedobrovoľného scudzenia prioritného majetku sa upravuje postup pre navrátenie prioritného majetku do vlastníctva štátu. 

 

K § 32

 

Stanovujú sa všeobecné pravidlá nakladania s majetkom v. v. i. aplikovateľné na všetky druhy jej majetku. Vymedzujú sa zakázané úkony nakladania s majetkom v. v. i., všeobecné požiadavky kladené na formu prípustných úkonov nakladania s jej majetkom a ustanovuje sa sankcia za nedodržanie požiadaviek kladených na formu a spôsob realizácie úkonov nakladania s majetkom verejnej výskumne inštitúcie. Kvôli jednoznačnosti interpretácie sa upravuje, že ustanovenia týkajúce sa majetku “bez prívlastku”, t.j. akéhokoľvek majetku sa vzťahujú aj na prioritný majetok s výnimkou lex specialis, ktorý predstavuje § 31.

 

Upravuje sa tiež rozsah okruhu subjektov majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktoré nebudú môcť byť účastníkom zmlúv o nakladaní s majetkom v. v. i.

 

K § 33

 

Upravujú sa všeobecné požiadavky kladené a postup pri nakladaní s majetkom v. v. i. pri vybraných typoch právnych úkonov (predaj, zámena, prenájom). Taktiež sa definujú kategórie trvalo nepotrebného a dočasne nepotrebného majetku v. v. i. a upravujú sa podmienky a následnosť úkonov pri nakladaní s trvalo nepotrebným majetkom. Zároveň sa jednoznačne ustanovuje okruh právnych úkonov, ktoré možno vykonávať s trvalo nepotrebným majetkom a ktoré možno vykonávať s dočasne nepotrebným majetkom (bez ohľadu na to, či ide o neprioritný alebo o prioritný majetok). Napokon sa upravujú podmienky a okruh subjektov, v prospech ktorých možno dojednať úkon nakladania s majetkom v. v. i. (darovanie, výpožička, nájom so zvýhodneným nájomným) bezodplatne alebo za zvýhodnených podmienok.  

 

K § 34

 

Určujú sa úkony, ktoré je v. v. i. oprávnená uskutočniť s výsledkom založenia právnickej osoby alebo vzniku podielu alebo členstva v. v. i. v inej právnickej osobe, ak taká právnická osoba bude spĺňať ustanovené podmienky. Súčasne sa ustanovuje zásada, podľa ktorej nadobudnutie podielu alebo členstva v inej právnickej osobe nesmie ohroziť hlavnú činnosť v. v. i. Verejnej výskumnej inštitúcií sa predmetnou právnou úpravou predovšetkým umožňuje zakladať akademické "spin-off" alebo "start-up" spoločnosti, ktoré predstavujú vhodný nástroj umožňujúci realizovať komercializáciu duševného vlastníctva v. v. i. a tiež lepší transfer poznatkov do hospodárskej praxe. Uvedená možnosť súčasne vytvára predpoklady pre možnosť získavania dodatočných zdrojov na financovanie činnosti v. v. i. 

 

Určujú sa kategórie osôb majúcich určitý vzťah k v. v. i., ktorú budú oprávnené mať v iných právnických osobách určené postavenie bez toho, aby ich vzťah tak k v. v. i., ako aj k inej právnickej osobe, bol považovaný za konflikt záujmov. Ustanovenie možnosti tohto dvojitého vzťahu je odôvodnené snahou o podnietenie vzniku a aktívneho pôsobenia tzv. „start-up“ a „spin-off“ spoločností. Umožnením účasti zamestnancov v „start-up“ a „spin-off“ spoločnostiach sa vytvára priestor pre zvýšenú motiváciu na plnení ich pracovných úloh. Práve nedostatočná motivácia bola v mnohých prípadoch dôvodom toho, že zamestnanec pred dokončením výskumu smerujúceho k vytvoreniu duševného vlastníctva radšej so zamestnávateľom ukončil pracovný pomer a výsledky práce sa následne pokúšal komercionalizovať vo vlastnom mene a na vlastný účet v súkromnej sfére. Za týchto okolností nielenže zamestnávateľ (budúca v. v. i.) prichádza o kvalifikovaného zamestnanca ale ani nezískava žiadne finančné zdroje, ktoré by sa mohli použiť na financovanie ďalšieho výskumu, a ktoré namiesto toho končia u podnikateľských subjektov v súkromnej sfére.  Možnosť účasti zamestnancov v týchto spoločnostiach preto zákonodarca považuje za nástroj, ktorý môže prispieť k eliminácií vyššie uvedených rizík. Navyše sa jedná o fungujúci model, ktorý sa bežne uplatňuje v akademickom i univerzitnom prostredí v USA, ako aj v členských štátoch EÚ.    

 

Dohľad nad záujmami v. v. i. v takýchto spoločnostiach je posilnený povinným schvaľovaním založenia takejto spoločnosti, vstupu do nej, a výkonu práv v. v. i. v nej, zo strany dozornej rady v. v. i.

 

K § 35

 

Vymenúvajú sa najvážnejšie úkony nakladania s majetkom v. v. i., pre realizáciu ktorých sa vyžaduje predchádzajúci dvojitý súhlas tak dozornej rady v. v. i., ako aj jej zakladateľa.   

 

Vymenúvajú sa ďalšie závažné úkony nakladania s majetkom v. v. i., pre realizáciu ktorých sa vyžaduje predchádzajúci súhlas iba dozornej rady v. v. i.. Navrhuje sa riešenie spočívajúce v tom, že výkon práv v. v. i. v inej právnickej osobe je podmienený súhlasom dozornej rady nielen v prípadoch, keď bol pre založenie tejto inej právnickej osoby alebo vstup do nej potrebný iba súhlas dozornej rady, ale aj v prípadoch, keď bol pre založenie tejto inej právnickej osoby alebo vstup do nej potrebný súhlas dozornej rady aj zakladateľa. Dôvodom je skutočnosť, že pri štandardnom 15 dňovom časovom odstupe medzi zvolaním valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (čo bude pravdepodobná právna forma využívaná najmä pre „start-up“ a „spin-off“ spoločnosti) a jeho konaním je reálna šanca, že sa podarí zvolať zasadnutie dozornej rady v. v. i., no môže byť problematické dosiahnuť zasadnutie príslušného orgánu zakladateľa, najmä ak pôjde o početný kolektívny orgán, ako napríklad predsedníctvo SAV. Navyše, keďže sa navrhuje, aby členov dozornej rady menoval zakladateľ v. v. i., dozorná rada bude nepochybne pôsobiť ako predĺžená ruka zakladateľa vo v. v. i. a bude spôsobilá verne vyjadriť a presadzovať postoj zakladateľa.  

 

Prípady, v ktorých výkon práv v. v. i. v inej právnickej osobe bude podmienený súhlasom dozornej rady, sa vymedzujú ako prípady, keď výkon týchto práv môže mať za následok zmenu obsahu alebo rozsahu práv v. v. i. v tejto inej právnickej osobe; pôjde napríklad o rozhodovanie o

a)                  zmene spoločenskej zmluvy,

b)                 zvýšení základného imania,

c)                  povolení prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným,

d)                 uložení povinnosti spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným prispieť na úhradu strát nad výšku vkladu,

e)                  zriadení záložného práva na obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,

f)                  podaní návrhu na zrušenie účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným.

 

Ak plánovaný úkon nakladania s majetkom v. v. i. nespadá pod žiadnu spomedzi dvoch vyššie uvedených skupín úkonov, zrealizuje ho riaditeľ v. v. i. bez predchádzajúceho súhlasu. 

 

Právne úkony realizované bez predchádzajúceho písomného súhlasu dozornej rady a zakladateľa, resp. iba dozornej rady (pokiaľ zákon takýto súhlas vyžaduje) sú absolútne neplatné pre ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 

 

Zákon výslovne zavádza požiadavku, aby dozorná rada neudelila predchádzajúci súhlas k takým úkonom, ktoré by boli v rozpore s požiadavkou na riadne a hospodárne využívanie majetku v. v. i.. Ide o zákonný zákaz udelenia súhlasu s uvedenými úkonmi.

 

Na objektivizáciu určenia hodnoty majetku sa v prípadoch kde postačuje len súhlas dozornej rady, pričom nie je známa výška peňažného plnenia (táto vyplynie napr. z verejnej obchodnej súťaže) vyžaduje znalecký posudok. V prípadoch, ak sa získa súhlas dozornej rady aj zakladateľa, nie je stanovenie hodnoty znaleckým posudkom nevyhnutné. Zároveň pri obchodnej súťaži sa predpokladá, že výška peňažného plnenia z nej bude objektivizovaná aj bez

znaleckého posudku.

            

K § 36

 

Upravujú sa podmienky nakladania s majetkom v. v. i. podľa koncesnej zmluvy, či už s dôsledkom vzniku spoločného podniku (do ktorého bude vložený majetok v. v. i.) alebo iba s právom koncesionára užívať koncesný majetok v. v. i., tak na úrovni v. v. i., ako aj na úrovni vlády SR. 

 

Definujú sa pojmy koncesný majetok (ako širší pojem) a koncesný prioritný majetok (ako užší pojem). Vymedzujú sa prípustné spôsoby užívania koncesného majetku zo strany koncesionára. Upravujú sa povinnosti a práva spoločného podniku a koncesionára vo vzťahu ku koncesnému majetku, obmedzenia v nakladaní s koncesným majetkom, ako aj jeho osobitná právna ochrana pred hrozbou nedobrovoľného scudzenia.

 

Upravuje sa tiež spôsob zabezpečenia publicity osobitosti tohto druhu majetku, osobitné práva v. v. i. vzťahujúce sa k tomuto druhu majetku, postupy a podmienky ich presadenia v situáciách hrozby nedobrovoľného scudzenia tohto majetku a spôsob opätovného prevzatia tohto majetku zo strany v. v. i.

     

K § 37 a 38

 

Zavádza sa rozdelenie vnútorných predpisov, ktoré budú upravovať mnohé konkrétne otázky pôsobenia verejných výskumných inštitúcií, na vnútorné predpisy samotnej v. v. i., predpisy zakladateľa aplikovateľné na všetky v. v. i. v jeho zakladateľskej pôsobnosti a vzorové vnútorné predpisy v. v. i. vydávané  zakladateľom. Pri vzorových vnútorných predpisoch v. v. i. vydávaných zakladateľom sa určuje, vo vzťahu ku ktorým predpisom v. v. i. môže zakladateľ vykonávať túto právomoc, vzťah takéhoto predpisu k zodpovedajúcemu predpisu v. v. i. a spôsob na presadenie jeho autority.

 

Určuje sa predmet týchto vnútorných predpisov. Upresňuje sa predmet vnútorných predpisov zakladateľa a predmet vnútorných predpisov v. v. i., pričom podrobnejšie sa rozvádzajú obsahové náležitosti štatútu v. v. i. (avšak len pre prípady, ak sa v. v. i. člení na organizačné zložky), a určuje sa právomoc a postup pre prijímanie vnútorných predpisov verejnej výskumne inštitúcie.

 

K § 39

 

Register predstavuje verejný zoznam, ktorý obsahuje zákonom ustanovené údaje o verejných výskumných inštitúciách. Register ako informačný systém verejnej správy spravuje a prevádzkuje ministerstvo školstva; ministerstvo školstva je registrovým orgánom podľa zákona o v. v. i. Zápisy v registri majú iba deklaratórnu povahu, pokiaľ tento zákon výslovne neuvádza, že vybrané zápisy do registra majú konštitutívne účinky, napr. rozsah pôsobností vedúceho organizačnej zložky voči tretím osobám. 

 

Údaje registra budú všeobecne dostupné prostredníctvom webového sídla ministerstva školstva. V súlade s požiadavkou na ochranu vybraných osobných údajov osôb, ktorých údaje sa do registra zapisujú, vybrané osobné údaje týchto osôb nebudú všeobecne prístupné. Možnosť prístupu k nim budú mať iba poverení zamestnanci ministerstva školstva ako registrového orgánu. 

 

K § 40

 

Súčasťou registra v. v. i. je aj zbierka listín, ktorá obsahuje vymedzený okruh listín a dokumentov. Verejná výskumná inštitúcia je povinná listiny, ktoré sa podľa zákona zakladajú do zbierky listín, založiť v lehote do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia. Doručené listiny na založenie do zbierky listín ministerstvo školstva založí bez zbytočného odkladu po ich doručení. Po ich uložení do zbierky listín ministerstvo školstva zverejní oznámenie o ich uložení.

 

K § 41

 

Orgánom, ktorému zákon zveruje právomoc konať vo veciach zápisov a ich zmien do registra, je ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva ako registrový orgán uskutočňuje registráciu na základe návrhu predloženého mu v. v. i. alebo zakladaateľom.

 

Návrhom na zápis sa (obdobne ako pri obchodnom registri) rozumie návrh na prvozápis údajov do registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov. 

 

Zákon vymedzuje návrhy, ktoré podáva zakladateľ. Všetky ostatné návrhy podáva v. v. i.

 

Súčasťou návrhu musia byť prílohy, ktorých obsah preukazuje skutočnosti, ktoré navrhovateľ podaným návrhom navrhuje do registra zapísať. V prípade ak by určitú skutočnosť nebolo možné preukázať iným spôsobom, prílohou bude čestné vyhlásenie od zakladateľa.  

 

Upravuje sa pravidlo, v zmysle ktorého navrhovateľ podáva ministerstvu školstva každú prílohu v 2 exemplároch, pričom jeden exemplár je určený na založenie do registra a druhý exemplár sa zakladá do zbierky listín. V prípade ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom jeho prílohu iba v 1 vyhotovení, táto bude založená do registra, nebude však založená do zbierky listín. Nepodanie príloh v potrebnom počte vyhotovení nemá za následok prerušenie registrového konania, avšak povinnosť navrhovateľa založiť listinu, dokument do zbierky listín zostane v takomto prípade nesplnená a navrhovateľovi môže byť uložená peňažná sankcia v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona.  

 

Ministerstvo školstva sa ako registrový orgán oboznámi s obsahom podaného návrhu a jeho príloh. V rámci uvedeného ministerstvo školstva preverí, či návrh na zápis do registra podala oprávnená osoba, či podaný návrh je určitý a zrozumiteľný (t.j. či je z návrhu zrejmé čoho sa navrhovateľ domáha), či návrh obsahuje aj zodpovedajúce prílohy ako aj či ich obsah nie je v rozpore s týmto zákonom.

 

Dôsledkom neúplného návrhu (napríklad chýbajúce prílohy k návrhu) alebo návrhu, ktorý inak nespĺňa podmienky v zmysle tohto zákona (napríklad z návrhu nebude zrejmé akého zápisu sa navrhovateľ domáha) je prerušenie registrového konania zo strany ministerstva školstva. V rozhodnutí o prerušení konania ministerstvo školstva uvedenie (popíše) nedostatky návrhu alebo jeho príloh, tak aby navrhovateľ mohol vytýkané nedostatky odstrániť. Za týmto účelom ministerstvo školstva preruší registrové konanie najmenej na 30 dní. V prípade ak navrhovateľ odstráni vytýkané nedostatky návrhu, ministerstvo vykoná zápis do registra. Pokiaľ v uvedenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov zo strany navrhovateľa, ministerstvo školstva registrové konanie zastaví. V takom prípade musí navrhovateľ podať nový návrh.

 

Súlad medzi údajmi zapísanými v registri a skutočným stavom je veľmi dôležitý. Preto v prípade pokiaľ ministerstvo školstva zistí nesúlad medzi skutočným stavom a stavom vyplývajúcim z registra, vyzve osobu oprávnenú na podanie návrhu na zosúladenie skutočného stavu so stavom zapísaným v registri. Prípadná nečinnosť vyzvanej osoby môže viesť k uloženiu peňažnej sankcie v zmysle tohto zákona.

   

K § 42

 

Správneho deliktu sa podľa zákona môže dopustiť v. v. i. alebo zakladateľ. Správny delikt je dôsledkom porušenia konkrétnych povinností.

 

Za správny delikt ministerstvo školstva uloží peňažnú pokutu a za podmienok uvedených v zákone možno pokutu uložiť aj opakovane. Použitá formulácia "uloží" znamená, že pokiaľ došlo k spáchaniu správneho deliktu, následkom musí byť sankcia v podobe uloženia peňažnej pokuty (pokiaľ ministerstvo školstva po vyhodnotení všetkých okolností prípadu neprikročí k odpusteniu sankcie v zmysle odseku 4)

 

Osobitne sa rieši prípad porušenia povinnosti zo strany tretej osoby, ak táto osoba, ktorá nie je v. v. i., napriek tejto skutočnosti používa vo svojom obchodnom mene alebo názve uvedené označenie. 

 

Ministerstvu sa umožňuje výšku pokuty znížiť alebo ju aj úplne odpustiť. Splnenie podmienok pre zníženie alebo odpustenie pokuty a ako aj ich miery (rýchlosť vykonania nápravy alebo prítomnosť inej poľahčujúcej okolnosti) je oprávnené vyhodnotiť samotné ministerstvo školstva.

 

Ministerstvo školstva môže pristúpiť k uloženiu pokuty v ročnej subjektívnej lehote (subjektívna lehota začína plynúť dňom kedy sa ministerstvo školstva o spáchaní správneho deliktu dozvedelo), maximálne však v rámci trojročnej objektívnej lehoty (bez ohľadu nato či sa ministerstvo školstva o spáchaní správneho deliktu dozvedelo alebo nie, k uloženiu pokuty nie je možné pristúpiť po uplynutí 3 rokov od spáchania správneho deliktu).  

 

K § 43

 

Na konanie o uložení pokuty sa aplikujú všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). Na iné konania podľa tohto zákona (najmä registrové konanie) sa Správny poriadok nevzťahuje. 

 

Zákonná úprava vychádza z modelu, v ktorom sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v. v. i. (ktorými sú aj riaditeľ, vedúci organizačnej zložky, člen správnej rady a člen vedeckej rady, ktorý je zamestnancom v. v. i.) riadia ustanoveniami zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, teda subsidiárne aj Zákonníkom práce ako všeobecným predpisom upravujúcim pracovnoprávne vzťahy.

 

Pracovný pomer s „tvorivým zamestnancom“ v. v. i. možno uzatvoriť na dobu určitú aj opakovane, ak to vyplýva z povahy jeho činnosti (pri „tvorivých zamestnancoch“ to umožňuje § 48 ods. 6 Zákonníka práce), pričom zákon vymedzuje dva dôvody – „ak je to potrebné pre  realizáciu ďalšieho projektu výskumu a vývoja alebo pre plnenie ďalšej pracovnej úlohy v oblasti výskumu a vývoja“. Ak mal zamestnanec v. v. i. pracovnú zmluvu na dobu určitú z dôvodu jeho účasti na určitom projekte výskumu a vývoja (ktorý je vždy na dobu určitú), bolo by možné s ním uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak by sa ukázalo, že je potrebné ho zapojiť do ďalšieho projektu výskumu a vývoja (napríklad ktorý svojimi cieľmi nadväzuje na výsledky predchádzajúceho projektu) alebo, bez ohľadu na jeho prípadnú účasť na ďalšom projekte výskumu a vývoja, poveriť ho plnením určitej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja (napríklad ktorá svojim zameraním nadväzuje na výsledky predchádzajúceho projektu výskumu a vývoja). Prípadne opačne, ak mal určitý zamestnanec v. v. i. pracovný pomer na dobu určitú z dôvodu plnenia určitej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja, bolo by možné s ním uzavrieť ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu určitú, ak by sa ukázalo, že je potrebné ho zapojiť do projektu výskumu a vývoja (napríklad ktorý svojimi cieľmi nadväzuje na výsledky plnenia predchádzajúcej pracovnej úlohy) alebo poveriť ho plnením ďalšej ucelenej pracovnej úlohy v oblasti výskumu alebo vývoja  (napríklad ktorá nadväzuje svojim zameraním na výsledky plnenia predchádzajúcej pracovnej úlohy).

 

V ustanoveniach, ktoré upravujú nakladanie s majetkom verejnej výskumnej inštitúcie, sú ustanovené viaceré obmedzenia. Porušenie týchto obmedzení bude mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

 

Zákon negatívnym spôsobom vymedzuje kto sa na účel zákona o v. v. i. nepovažuje za bezúhonnú osobu. Iba bezúhonná osoba sa môže stať riaditeľom v. v. i. alebo vedúcim organizačnej zložky v. v. i..  Táto skutočnosť sa bude preukazovať výpisom z registra trestov (nakoľko sú rozhodujúce iba nezahladené odsúdenia), ktoré bude uchádzač predkladať k prihláške do výberového konania. Zároveň strata bezúhonnosti bude jedným z dôvodov skončenia členstva v kolektívnom orgáne.

 

K § 44

 

Upravuje sa všeobecný princíp transformácie rezortných rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré uskutočňujú výskum na verejné výskumné inštitúcie (tomuto v súčasnosti zodpovedá napr. Medzinárodné laserové centrum, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, či Štátny geologický ústav Dionýza Štúra).

 

Princípom transformácie bude zmena právnej formy existujúcej rezortnej organizácie, t.j. nenavrhuje sa aby (obdobne ako je tomu pri transformácii na neziskové organizácie) bolo jedným z krokov aj zrušenie existujúcej organizácie.

 

Transformácia bude pozostávať z niekoľkých krokov, pričom prvým bude rozhodnutie rezortu o tom, že niektorá organizácia vstúpi do tohto procesu. Následne sa vypracuje transformačný projekt, ktorý bude predkladaný na odsúhlasenie vláde SR. V prípade, ak vláda SR súhlas udelí, organizácia sa transformuje k začiatku nasledujúceho kalendárneho roku.

 

Na základe takého postupu bude záležať v prvom rade na ústrednom orgáne štátnej správy, či má záujem na tom, aby sa jeho rozpočtová/príspevková organizácia stala v. v. i. a následne bude záležať na tom, či s transformáciou vláda bude súhlasiť. Ak nepôjde o transformáciu, ústredný orgán štátnej správy bude môcť v rámci štandardného postupu založiť rezortnú v. v. i. ako nový subjekt, pričom je opäť na rozhodnutí ústredného orgánu štátnej správy, či v nadväznosti na tento krok zruší aj existujúcu rezortnú rozpočtovú/príspevkovú organizáciu a ako sa vysporiada s majetkom a právnymi vzťahmi.

 

Výsledkom je prechod majetku štátu v správe rozpočtovej/príspevkovej organizácie štátu, práv a povinností z iných právnych vzťahov, vrátane pracovnoprávnych,  a peňažných prostriedkov v rozsahu podľa osobitného zákona na v. v. i., čo sa vykoná protokolárne.

 

Upravuje sa spôsob prevzatia majetku zo strany v. v. i. Medzinárodné laserové centrum a niektoré sprievodné pravidlá súvisiace s prechodom majetku v jeho prospech.  Nakoľko podľa katastrálneho zákona je okresný úrad povinný vykonať záznam aj ex offo, zákon o v. v. i. ako lex specialis špecifikuje okruh oprávnených subjektov na podanie návrhu na zápis do katastra, ktorým je len zakladateľ, t.j. príslušný ústredný orgán štátnej správy, ktorý bol zakladateľom danej rozpočtovej/príspevkovej organizácie.

 

Ustanovuje sa transformácia funkcií riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek rozpočtovej/príspevkovej organizácie na funkcie riaditeľa a vedúcich organizačných zložiek v. v. i., pričom týmto osobám nezačne transformáciou plynúť v danej funkcii nové funkčné obdobie, ale len sa dokončí doterajšie funkčné obdobie.

 

 

 

K Čl. II

 

K bodom 1, 6, 7, 11, 39 a 40

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

 

K bodu 2

Úprava zohľadňujúca skutočnosť, že pod pojmom „organizácia“ využívaným v texte zákona (napr. v § 2), pod ktorým sa v súčasnom znení zákona chápe rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, sa (vzhľadom na transformáciu organizácií SAV na v. v. i.) bude odo dňa 1. 1. 2018 chápať verejná výskumná inštitúcia.   

 

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 2.

 

K bodu 4

Aktualizuje sa postavenie učenej spoločnosti, ktorá sa z fakultatívneho čestného orgánu stáva obligatórnym čestným orgánom akadémie.

 

K bodu 5

Spresňuje sa základné zameranie činnosti SAV v nadväznosti na členenie skupín odborov vedy a techniky v § 6 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z. z., ako aj v nadväznosti na vymedzenie výskumnej, vývojovej a inovačnej činnosti v § 2 zákona č. 172/2005 Z. z. s dôrazom na základný výskum.

 

K bodu 8

Spresňuje sa vymedzenie akademickej obce tak s ohľadom na požadované vzdelanie, rozsah úväzku, ako aj s ohľadom na okruh doktorandov.

 

K bodom 9, 10, 20

Spresnenie a legislatívno-technická úprava zohľadňujúca zavedenú legislatívnu skratku „organizácia“ ako aj transformáciu organizácií SAV, nakoľko ňou sa ruší členenie na vedecké, špecializované a servisné organizácie.

 

K bodu 14

Spresnenie zohľadňujúce, že ide o akademickú obec akadémie, nie aj akademickú obec organizácie.

 

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca vypustenie § 9 ods. 4.

 

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca aktuálny názov ministerstva.

 

K bodu 17

Rozširujú sa právomoci snemu SAV na otázku pravidiel výberového konania na obsadzovanie miest funkcionárov, ktorí budú svojim konaním zaväzovať verejné výskumné inštitúcie v pôsobnosti SAV a na otázku zásadných štrukturálnych rozhodnutí týkajúcich sa verejných výskumných inštitúcií SAV. Zásadné štrukturálne rozhodnutia zahŕňajú aj štrukturálne rozhodnutia týkajúce sa organizačných zložiek tých verejných výskumných inštitúcií v pôsobnosti SAV, ktoré vznikli transformáciou z rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Zároveň sa ako obsolentný vypúšťa platový poriadok.

 

K bodom 19 a 20

Zovšeobecňuje sa okruh osôb, ktoré môžu byť externými členmi vedeckej rady SAV. Zároveň sa dôsledne rozlišujú organizácie (t.j. v zmysle zavedenej legislatívnej skratky organizácie SAV) a iné právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (t.j. vysoké školy, subjekty hospodárskej praxe, ...).

 

K bodom 21 a 32

Ako obsolentný a nefunkčný orgán sa vypúšťajú vedecké kolégiá.

 

K bodom 23 a 35

Zrušuje sa funkcie vedeckého sekretára SAV. Táto má byť nahradená funkciou podpredsedu SAV, ktorý bude zabezpečovať činnosti doteraz zabezpečované vedeckým sekretárom SAV. Zároveň sa ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií členov predsedníctva SAV, ako výkonného orgánu SAV, a funkcionárov zabezpečujúcich riadiace funkcie vo verejných výskumných inštitúciách SAV.

 

Zároveň sa dopĺňa doposiaľ absentujúca kompetencia pri schvaľovaní štatútu učenej spoločnosti.

 

K bodu 24

Ustanovuje sa obmedzenie počtu funkčných období členov predsedníctva SAV, ako výkonného orgánu SAV, s cieľom zabezpečiť  potrebnú obmenu členov výkonného orgánu SAV.

 

K bodu 25

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením funkcie vedeckého sekretára SAV.

 

K bodu 26

Spresňuje sa, že pôsobnosť predsedníctva a snemu sa vzťahuje nielen na štatút samotný ale aj na jeho zmeny.

 

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedenou legislatívnou skratkou.

 

K bodu 28 a 29

Upravujú sa úlohy predsedníctva SAV vo vzťahu k zásadným štrukturálnym rozhodnutiam týkajúcim sa verejných výskumných inštitúcií v pôsobnosti SAV ako aj vo vzťahu k otázke pravidiel výberového konania na obsadzovanie miest funkcionárov, ktorí budú svojim konaním zaväzovať verejné výskumné inštitúcie v pôsobnosti SAV.

 

K bodom 30, 31 a 34

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV.

 

K bodu 33

Ustanovuje sa, že predseda SAV vymenovaný do funkcie v priebehu funkčného obdobia predchádzajúceho predsedu SAV, bude mať skrátené funkčné obdobie zodpovedajúce zvyšku funkčného obdobia predchádzajúceho predsedu SAV. Súčasne sa upravuje obmedzenie počtu funkčných období predsedu SAV s cieľom zabezpečiť  potrebnú obmenu na poste štatutárneho orgánu SAV.

 

K bodu 35

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV a so zrušením funkcie vedeckého sekretára SAV.

 

K bodu 36

Právomoc podpredsedu SAV disponujúceho všeobecným poverením na výkon právomocí predsedu SAV sa rozširuje aj na situáciu, keď funkcia predsedu SAV nie je z akéhokoľvek dôvodu obsadená. S cieľom minimalizácie rizika vákua vo výkone právomoci predsedu SAV sa súčasne navrhuje uložiť  vymenovanému predsedovi SAV povinnosť takto poveriť podpredsedu SAV bez zbytočného odkladu po vymenovaní do funkcie.

 

K bodu 37

S ohľadom na spôsob financovania verejných výskumných inštitúcií (poskytnutie finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly zakladateľa prostredníctvom zmluvy) sa upravuje jeho spôsob v podmienkach SAV.

 

K bodu 38

Obdobne ako pri vysokých školách, na ktorých existuje pozícia emeritného profesora sa ustanovuje funkcia emeritného vedeckého pracovníka na pôde SAV.

 

K bodu 41

Spresňuje sa vymedzenie okruhov otázok, ktoré upravuje štatút SAV, vrátane pravidiel vydávania ďalších vnútorných predpisov SAV. Vzhľadom na dôležitosť štatútu SAV sa požaduje kvalifikovaná väčšina potrebná na jeho prijatie alebo na prijatie jeho zmeny.

 

K bodu 42

Úprava súvisiaca s transformáciou organizácií SAV na v. v. i. a s tým, že otázky, ktoré upravuje doterajšia tretia časť zákona o SAV upravuje zákon o v. v. i.

 

K bodu 43

K 1. 7. 2018 sa uskutoční transformácia všetkých organizácií SAV na v. v. i.. Vzhľadom na očakávanú reorganizáciu (zlučovanie, splývanie) organizácií bude pre transformáciu rozhodujúci stav k 30. 6. 2018. Tak, ako je SAV zriaďovateľom organizácií v súčasnosti v podobe rozpočtových alebo príspevkových organizácií, bude v pozícii zakladateľa vo vzťahu k v. v. i.

 

Hoci majú organizácie SAV zriaďovacie listiny aj v súčasnosti ako rozpočtové alebo príspevkové organizácie, vzhľadom na odlišné náležitosti zakladacej listiny v. v. i. sa vyžaduje jej vydanie v predstihu pred transformáciou, nakoľko táto má obsahovať aj údaje týkajúce sa označenia majetku štátu, ktorý transformáciou prejde do vlastníctva v. v. i., ktoré sú rozhodujúce pre katastrálne konanie. Zároveň na to, aby mohlo ministerstvo zapísať v. v. i. do registra sa vyžaduje vopred predložiť zapisované údaje a listiny zakladané do zbierky listín.

 

V súvislosti s transformáciou ministerstvo vykoná zápis v. v. i. do registra v. v. i. k 1. 7. 2018. Vzhľadom na to, že napr. na účely katastrálneho konania môže vzniknúť potreba preukázať, že povinnosť podľa odseku 2 bola splnená. Preto sa upravuje spôsob, ako ju môže v. v. i. preukázať. Zároveň sa ako hraničný dátum pre predloženie listín a údajov ustanovuje 1. 4. 2018, s tým, že v prípade nedodržania termínu bude SAV ministerstvom vyzvaná na doplnenie.

 

Upravuje sa prechod majetku, práv, povinností a peňažných prostriedkov na v. v. i. Majetok štátu v správe jednotlivých organizácií prechádza do ich vlastníctva podľa stavu k 30. 6. 2018.

 

Vzhľadom na prechod finančných prostriedkov sa upravuje požiadavka, aby tie, ktoré sú súčasťou rezervného fondu a sociálneho fondu prešli do tých istých fondov v rámci v. v. i.

 

Vzhľadom na skutočnosť, že do konca roku 2015 prebiehali na pôde SAV projekty, v rámci ktorých boli zo štrukturálnych fondov zabezpečené nehnuteľnosti a prístroje, pričom tieto nie sú v správe jednotlivých organizácií SAV, ale sú v správe SAV samotnej, nakoľko tá je prijímateľom príspevku, upravuje sa osobitný prípad dodatočného prechodu majetku na v. v. i., a to k 1. 1. 2022, nakoľko tento majetok je v zmysle príslušných zmlúv viazaný na zachovanie statusu quo do roku 2020, resp. 2021.

 

Prevzatie majetku, práv, povinností a peňažných prostriedkov sa uskutoční protokolárne, pričom tento protokol spolu so zakladacou listinou budú podkladom pre okresné úrady v katastrálnom konaní. V tejto súvislosti sa upravuje aj termín pre SAV na predloženie návrhov v katastrálnom konaní.

 

Ustanovuje sa tiež zásada, podľa ktorej orgány organizácií SAV, ak sa zlúčili alebo splynuli najneskôr k 30. 6. 2018 (napr. riaditeľ ústavu), sa stávajú orgánmi organizačných zložiek v. v. i., na ktorú sa organizácia SAV existujúca k 30. 6. 2018 transformovala, za predpokladu, že sa táto v. v. i. bude na organizačné zložky členiť. V prípade, ak sa niektorá organizácia SAV stane v. v. i. bez zlúčenia/splynutia s inou organizáciou SAV, riaditeľ rozpočtovej/príspevkovej organizácie sa stáva riaditeľom v. v. i. a obdobne vedúci organizačnej zložky (ak sa v príslušnej v. v. i. vytvoria organizačné zložky z rovnakým označením). Funkčné obdobie týchto orgánov, resp. členov orgánov, sa riadi úpravou účinnou do 30. 6. 2018 (t.j. nebude im začínať nové funkčné obdobie). 

 

 

 

K Čl. III

 

Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení sa navrhuje novelizovať s cieľom rozšíriť klientov Štátnej pokladnice aj na v. v. i. 

 

 

 

K Čl. IV

            

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať tak, aby nevznikala pochybnosť o tom, že tento zákon sa má vzťahovať aj na v. v. i. založené Slovenskou akadémiou vied. 

 

 

 

K Čl. V

 

K bodu 1

Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje novelizovať so zámerom dosiahnuť, aby odmeňovanie podľa tohto zákona sa vzťahovalo aj na  výskumných a vývojových zamestnancov v. v. i. 

 

K bodu 2

Súčasne je zámerom uvoľniť horný strop odmeňovania výskumných a vývojových zamestnancov v. v. i. s cieľom vytvoriť priestor pre výraznejšiu diferenciáciu ich hodnotenia v závislosti od ich prínosu. Účelom je aj vytvorenie priestoru pre zodpovedajúce ohodnotenie špičkových vedcov aj z hľadiska medzinárodného porovnania, resp. z hľadiska návratu slovenských vedcov zamestnaných v zahraničí. Na primerané ohodnotenie vedca tak, aby bolo medzinárodne porovnateľné je limit osobného príplatku nepostačujúci.

 

 

 

K Čl. VI

 

K bodu 1

Navrhuje sa, aby zakladateľ viacerých v. v. i. bol povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za v. v. i. vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií.

 

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa režimom podľa osobitného predpisu riadila aj možnosť v. v. i. čerpať úver. 

 

K bodu 3

Do poznámky pod čiarou sa premieta ustanovenia zákona o v. v. i. umožňujúce zakladať iné právnické osoby.

 

 

 

K Čl. VII

 

Zákon č. 582/2004 Z. z. o  miestnych daniach a miestnom poplatku za  komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa novelizuje s cieľom upraviť režim oslobodenia v. v. i. od miestnych daní z nehnuteľností. 

 

 

 

K Čl. VIII

 

Zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sa navrhuje zmeniť s cieľom upraviť pojmové vymedzenie:

-          samostatného sektora pre v. v. i. (bod 1) a 

-          inštitucionálnej formy podpory výskumu a vývoja, jednak pre verejné výskumné inštitúcie, jednak pre iné výskumné organizácie zakladané ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré nebudú mať právnu formu v. v. i. (body 5 až 7).

 

Ostatné novelizačné body predstavujú potrebné legislatívno-technické úpravy.

 

 

 

K Čl. IX až XV

 

Upravuje sa možnosť získania rezortných dotácií aj v prospech v. v. i. 

 

 

 

K Čl. XVI

 

Upravuje sa účinnosť tak, aby sa ustanovenia novely zákona o Slovenskej akadémii vied, okrem samotného paragrafu o transformácii, stali účinnými až v deň transformácie.

 

 

 

V Bratislave, 24. mája 2017

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

K predpisu 582/2004, dátum vydania: 01.11.2004

19

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Zámery v oblastí daní predpokladajú posilnenie významu miestnych daní a to aj z hľadiska ich výnosov. Rovnaké ciele vyplývajú aj z reformy verejnej správy, ktorá naviac predpokladá aj vý razné posilnenie právomoci obcí a vyšších územných celkov. Predložený návrh nového zákona o miestnych daniach reaguje aj na všeobecne požiadavky praxe.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komuná lne odpady a drobné stavebné odpady upravuje dane, ktoré môže ukladať obec, ktorými sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla do historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie a daň, ktorú môže ukladať vyšší územný celok, ktorou je daň z motorový ch vozidiel. Zároveň sa zo zákona č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov preberá obligatórny miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Daň z nehnuteľností upravuje v súčasnosti zákon Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. janu ára 1993. Medzičasom bol deväťkrát novelizovaný, naposledy zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Da ň z nehnuteľností sa zaviedla ako nový druh majetkovej dane v súlade so zákonom o sú stave daní, ktorý nadobudol účinnosť tiež 1. januára 1993. Podľa cit. zákona sa zdaňujú pozemky a stavby a od roku 1998 aj byty.

Realizácia zámerov v oblasti zvýšenia výnosov z dane z nehnuteľností predpokladá prechod na zdaňovanie nehnuteľností na hodnotovom princípe, tak ako sa to uplatň uje aj v iných štátoch. Súčasný stav v evidencii nehnuteľností a absencia právnych i technických predpokladov určenia hodnoty všetkých nehnuteľností v rámci Slovenskej republiky však neumožňuj ú prijatie radikálnej zmeny a prechod na nový systém zdaňovania nehnuteľností bez doriešenia základných predpokladov, t.j. bez presnej, časove aktualizovanej evidencie nehnuteľností a bez vytvorenia osobitných 'ohodnocovacích' orgánov alebo inštitúcií prípadne úradov. Z tohto hľadiska preto nie je prvoradá právna ú prava zdaňovania, ale určenie základu dane. Èasová i odborná náročnosť splnenia tejto úlohy vytvára priestor na postupný, etapovitý prechod na nový systém zdaňovania.

Predložený návrh zákona prináša niektoré nové prvky v zdaňovaní nehnuteľností, ktoré možno charakterizovať ako ďalší krok k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je zdaňovanie na hodnotovom princípe.

I keď návrh zákona vychádza z doterajších princípov zdaňovania nehnuteľ ností, tieto sa ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú. Na správcov dane prechádza väčš ia právomoc pri určovaní konkrétnych sadzieb dane podľa miestnych podmienok, právomoc správcov dane znížiť alebo zvýšiť sadzby dane prípadne oslobodiť od dane vybrané druhy pozemkov, stavieb a bytov.

Navrhuje sa racionalizácia pri výkone správy tejto dane o. i. aj v tom, že daňové priznania sa už nebudú každoročne predkladať, ale len v prí pade, ak nastali zmeny skutočnosti rozhodujúcich na vyrubenie dane z nehnuteľností. Zjednodušenie sa navrhuje aj pri určení základu dane z pozemkov( pri ornej pôde a trvalých trávnych porastoch), pri určení ktorého sa v zásade vychádza z ich hodnoty určenej v prílohách zákona.

Návrh zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v tretej až deviatej časti ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Predložený návrh vyplýva z vykonanej analýzy platného zákona č. 544/1990 Zb. o miestnyc h poplatkoch v znení neskorších prepisov, ktorá potvrdila nevyhnutnosť zmien tejto právnej úpravy a poukázala na potrebu zrušenia miestneho poplatku za užívanie bytu na iné účely ako na bývanie z dôvodu neefektívnosti jeho správy a výnosov z tohto miestneho poplatku.

V predloženom návrhu zákona sa po prehodnotení zákona o miestnych poplatkoch zavádza sedem druhov miestnych daní, ktoré sú fakultatívne a obec, ktorá vykonáva správu týchto daní, môže sama rozhodnúť či ich vo svojom území zavedie a ponecháva sa miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Predmet týchto daní sa v podstate odvíja od predmetu miestnych poplatkov, ktoré sa zároveň rušia. Sadzby daní sú navrhnuté bez hornej hranice s tým, že obce sami rozhodnú o konkrétnej sadzbe daní na svojom území. Vytvára sa tým priestor na zvýšenie a stabilizáciu vlastných finančn ých zdrojov nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Pre obce sa ustanovujú aj ďalšie právomoci súvisiace s možnosťou uplatnenia oslobodenia od navrhovaných daní, ktor é nie sú vymedzené v zákone. V návrhu sa zdôrazňuje význam všeobecne záväzného nariadenia obce, ktoré má byť určujúce pri uplatňovaní navrhovaných miestnych daní v praxi.

V jedenástej časti zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa zavádza daň z motorových vozidiel, ktorá v základných princípoch vychádza z doteraz platného zákona o cestnej dani, ide o fakultatívnu daň, ktorú môžu zaviesť vyššie územné celky vš eobecne záväzným nariadením pre svoje územie a určiť aj sadzby dane. Predmetom tejto dane budú naďalej motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré majú evidenčné číslo a sú používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním. Zachováva sa aj základ dane odvíjajúci sa od zdvihového objemu motora v cm3 pre osobné motorové vozidlá a od celkovej hmotnosti a počtu ná prav pre autobusy a úžitkové vozidlá. Zdaňovacím obdobím zostáva kalendárny rok. Správu dane z motorových vozidiel naďalej má vykonávať daňový úrad a navrhuje sa, aby výnos tejto dane bol príjmom vyššieho územného celku, ktorý túto daň zavedie.

Konštrukcia predloženého návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady smeruje k jeho sprehľadneniu a zjednodušeniu vrátane správy daní.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je za oblasť daní úplne zlučiteľný so smernicou Rady č. 1992/106/EHS a čiastočne zlučiteľný so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č . 1999/62/ES.

Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nie je v rozpore s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Doložka finančných, ekonomických, enviroment álnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

V súvislosti s návrhom zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komun álne odpady a drobné stavebné odpady sa očakáva vplyv na štátny rozpočet a to zvýšenie výdavkov štátu z dôvodu zdaňovania nehnuteľností vo vlastníctve št átu a vyšších územných celkov.

Vo vzťahu k obciam možno očakávať zvýšenie ročných výnosov z miestnych daní ktoré spravujú o 1,1 mld. Sk oproti doterajším výnosom z dane z nehnuteľností a miestnych poplatkov.

Návrh zákona predpokladá aj posilnenie príjmov vyšších územných celkov, ktorým budú plynúť príjmy z dane z motorových vozidiel. V prípade, že tú daň vyššie územné celky zavedú a sadzby dane ponechajú na úrovni sadzieb cestnej dane, možno očakávať ročné výnosy približne v sume 2,5 mld. Sk.

Náklady na tlač daňových priznaní predstavujú sumu 2 mil. Sk, ktorá je už zohľadnená v očakávaných výnosoch.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Podľa návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa neočakáva výraznejšie zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľov oproti súčasnému zaťaženiu miestnymi daňami a poplatkami. Bude však závisieť od obcí ako využijú zákonom dane splnomocnenie na určenie prípadne aj zvýšenie sadzieb týchto daní.

Zavedenie miestnych daní nebude mať dopad na obyvateľov a hospodársku sféru,

pretože s účinnosťou od 1. januára 2005 sa ruší daň z prevodu a prechodu nehnuteľností,

čo bude znamenať zníženie daňového zaťaženia pri transferoch nehnuteľností a to aj vo

vzťahu k fyzickým osobám, čiže sa očakáva, že celkové daňové zaťaženie sa nezvýši.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať enviromentálny vplyv.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

II. O s o b i t n á č a s ť

K § 1

Navrhované úvodné ustanovenie vymedzuje predmet úpravy zákona.

K § 2

Ustanovujú sa miestne dane, ktoré môže zaviesť obec a vyšší územný celok. Ide o daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorové ho vozidla v historickej časti mesta, daň za likvidáciu komunálneho odpadu, daň za jadrové zariadenie a daň z motorových vozidiel.

K § 3

V navrhovanom ustanovení sa určuje zdaňovacie obdobie, ktorým je v zásade kalendárny rok. Výnimkou z tejto zásady je daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie a daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, pri ktorých zdaňovacie obdobie určí správca dane.

K § 4

Navrhované ustanovenie určuje, že daň z nehnuteľností sa člení na daň z pozemkov, daň zo stavieb a daň z bytov. Pojem nehnuteľností zákon osobitne nevymedzuje, vychádza sa zo všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

K § 5

Navrhované ustanovenie oproti predch ádzajúcej právnej úprave presnejšie definuje daňovníka dane z pozemkov. Pri určení daňovníka dane z pozemkov je rozhodujúci vlastnícky vzťah k pozemkom. Preto daňovníkom je v zásade vlastní k pozemku, zapísaný v katastri nehnuteľností. Doterajšia prax však nasvedčuje tomu, že je potrebné riešiť priamo v zákone aj tie situácie, ke ď vlastník nie je známy. Navrhuje sa obdobne ako doposiaľ, aby daňovníkom dane z pozemkov bol aj správca pozemku vo vlastníctve štátu, správca pozemku vo vlastníctve obce alebo správca pozemku vo vlastníctve vyššieho územného celku zapísaný v katastri nehnuteľností.

Ak nie je možné určiť za daňovníka ani vlastní ka pozemku, ani správcu alebo nájomcu, ponecháva sa v súlade so súčasne platným právnym stavom, daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Pri spoluvlastníctve pozemkov na ďalej zostávajú daňovníkmi dane z pozemkov spoluvlastníci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane z pozemkov je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci za daň ručia do výšky spoluvlastníckeho podielu.

K § 6

Navrhovan é ustanovenie vymedzuje predmet dane z pozemkov pozitívne. Sú to v zásade všetky pozemky na území Slovenskej republiky a to podľa druhového členenia uplatňovaného v z ákone č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o z ápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, s výnimkou stavebných pozemkov. Na účely tohto zákona sú stavebné pozemky v navrhovanom zákone osobitne vymedzené.

Navrhuje sa za stavebný pozemok považovať pozemok uvedený v právoplatnom rozhodnutí o umiestnení stavby alebo v právoplatnom stavebnom povolení vydanom v spojenom územnom a stavebnom konaní až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu.

K § 7

Zá klad dane z pozemkov je pri pozemkoch, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady a trvalé trávne porasty hodnota pôdy bez porastov určená vynásobením výmery pozemku a hodnoty pôdy určenej v prílohe č. 1 tohto zákona.

Pri lesných pozemkoch, na ktorých sú hospodárske lesy, vodných plochách využívaných na chov rýb, iných živočíchov a na pestovanie rastlí n, je základom dane cena podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 86/2002 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení zákona č. 576/2003 Z. z.

Základom dane z pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria, pri stavebných pozemkoch a ostatných plochách je hodnota pôdy uvedená v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 8

Doterajší spôsob určenia sadzieb dane z pozemkov sa zásadne mení. Pre pozemky uvedené v § 4 odsek 1 je v zákone určená jednotná ročná sadzba dane z pozemkov vo výške 0,25 % zo základu dane, ktorú môže správca dane všeobecne závä zným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 9

Tak, ako doposiaľ, daňovníkom dane zo stavieb je vlastník stavby. Daňovníkom dane zo stavieb je aj naďalej správca stavby vo vlastníctve štátu, správca stavby vo vlastníctve obce alebo správca stavby vo vlastn íctve vyššieho územného celku.

Nájomca je daňovníkom dane zo stavieb pri prenájme stavieb spravovaných Slovenským pozemkovým fondom.

Pri spoluvlastníctve stavby sú daňovní kmi tejto dane spoluvlastníci podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak sa dohodnú, daňovníkom dane zo stavieb je jeden z nich a ostatní spoluvlastníci ručia za daň do výšky svojho spoluvlastníck eho podielu.

K § 10

Podľa navrhovaného ustanovenia sú predmetom dane zo stavieb stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo ich časti spojené so zemou pevným základom, na ktoré bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, a ak sa také to rozhodnutie nevydalo, tie stavby alebo ich časti, ktoré sa skutočne užívajú.

K § 11

Za základ dane zo stavieb sa navrhuje určiť výmeru zastavaných plôch v m2.

K § 12

V návrhu zákona je určená jednotná ročná sadzba dane zo stavieb 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy, ktorú môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť u stavieb vymedzených zákonom.

Sadzbu dane môže správca dane zvyšiť najviac o 1 Sk za každý aj zač atý m2 zastavanej plochy za každé ďalšie nadzemné podlažie.

K § 13

V tomto ustanovení je určený daňovní k dane z bytu, ktorým je vlastník bytu alebo nebytového priestoru alebo správca bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome.

K § 14

V navrhovanom ustanovení sú predmetom dane z bytov byty a nebytové priestory.

K § 15

Za základ dane z bytov sa navrhuje výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru v m2.

K § 16

Základná ročná sadzba dane z bytov 1 Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy, ktorú môže správca dane podľa miestnych podmienok znížiť alebo zvýšiť.

K § 17

Rozsah oslobodení sa oproti predchádzajúcemu prá vnemu stavu prehodnotil a vypustili sa tie, ktoré sa od účinnosti zákona č. 317/1992 Zb. stali neaktuálne. V zásade však zostávajú zachované oslobodenia od dane z nehnuteľností pre nehnuteľností vo vlastní ctve obce, ktorá je aj správcom dane ako aj nehnuteľností vo vlastníctve iného štátu.

Obce sa splnomocnili upraviť vo všeobecne záväznom nariadení výšku dane z nehnuteľností ako aj oslobodiť vymenované druhy nehnuteľností.

K § 18

V ustanovení sa definuje vznik daňovej povinnosti, pre ktorý je rozhodujúce nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností ako aj zánik daňovej povinnosti v súčinnosti so zánikom vlastníctva k nehnuteľnosti. Na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaň ovacieho obdobia.

K § 19

Podľ a tohto ustanovenia je daňovník povinný podať daňové priznanie na príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do 31. januára zdaňovacieho obdobia.

Daňovníkovi sa ukladá povinnos ť uviesť v daňovom priznaní všetky požadované údaje a daň z nehnuteľností si sám vypočítať a pravdivosť a správnosť údajov potvrdiť svojim podpisom.

K § 20

V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri vyrubovaní dane. Navrhuje sa, aby správca dane vyruboval platobným výmerom daň každoročne do 15.marca zdaňovacieho obdobia.

K § 21

Určuje sa termín splatnosti dane a zá roveň sa splnomocňuje správca dane určiť platenie dane v splátkach.

K § 22

Navrhované ustanovenie určuje, že predmetom dane za psa je pes starší ako 6 mesiacov, ktorého chová fyzická osoba alebo právnick á osoba. Zároveň sa negatívne vymezuje predmet dane.

K § 23

Daňovníkom podľa návrhu je vlastník psa a ak sa vlastník nedá preukázať alebo zistiť, je daňovníkom fakticky držiteľ psa.

K § 24

Základ dane je vyjadrený počtom psov daňovníka.

K § 25

Sadzba dane sa navrhuje ročná za jedného psa, pričom nie je určený jej limit. Konkrétnu sadzbu dane určí obec vo VZN. Týmto návrhom sa sleduje diferenciácia v zdaňovaní podľa miestnych podmienok.

K § 26

Daňová povinnosť vzniká od prvého dňa mesiaca nasledujú ceho po nadobudnutí psa a zaniká mesiacom nasledujú cim po tom, čo už daňovník nevlastní psa alebo nedrží psa.

K § 27

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť a zaplatiť daň v určenej lehote.

K § 28

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce a to podľa toho, na území ktorej obce sa pes zdržuje.

K § 29

Ide o splnomocňujúce ustanovenie, podľa ktoré ho obec určí všeobecne záväzným nariadením, najmä sadzbu dane za psa a tiež ostatné náležitosti vyberania a platenia tejto dane V ustanovení sa tiež splnomocňuje obec na oslobodenie od dane..

K § 30

Podľa tohto ustanovenia dani podlieha osobitné užívanie verejnéh o priestranstva. Vymedzuje sa pojem verejného priestranstva a jeho osobitné užívanie. Predmetom dane je aj dočasné parkovania motorového vozidla na vyhradených parkoviskách umiestnených na verejnom priestranstve.

K § 31

Daňovníkom je každý, kto verejné priestranstvo zaberá.

K § 32

Základ dane je ustanovený celkovou plochou verejného priestranstva, ktoré sa osobitným spô sobom užíva v určitom časovom období a pre dočasné parkovanie je parkovacie miesto jedného motorového vozidla.

K § 33

Sadzba dane sa určuje za každý aj začatý meter 2 a každý aj začatý deň pri osobitnom užívaní verejného priestranstva a pri dočasnom parkovaní za každú aj začatú hodinu a jedno parkovacie miesto, pričom nie je urč ená horná hranica.

K § 34

Daňová povinnosť je určená vznikom užívania a ukončením užívania verejné ho priestranstva.

K § 35

Správcom dane je obec, na ktorej území sa verejného priestranstvo uvedenými spôsobmi uží va.

K § 36

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec určiť vo všeobecne záväznom nariadení vš etky podstatné náležitosti vyberania tejto dane, predovšetkým sadzbu dane, vymedziť verejné priestranstvá na území obce, určiť konkrétne spôsoby užívania verejného priestranstva podľ a miestnych podmienok, vyhradiť priestory na dočasné parkovanie, spôsob oznamovacej povinnosti daňovníka a spôsob vyberania dane so zreteľom na rozdielnu dobu vyberania tejto dane (napr. pri dočasnom parkovaní ). Obec sa splnomocňuje, aby určila úľavy od tejto dane.

K § 37

Toto ustanovenie vymedzuje predmet dane za pobyt a to ako odplatné prechodné ubytovanie fyzickej osoby vo všetkých zariadeniach, v ktorých sa poskytujú služby prechodného ubytovania.

K § 38

Vymedzuje sa daňovník, ktorým je každá fyzická osoba, ktorá sa v takomto zariadení ubytuje.

K § 39

Za základ dane sa navrhuje počet prenocovaní daňovníka v zariadení.

K § 40

Sadzbu dane určí obec na osobu a prenocovanie, pričom sa v ustanovení nenavrhuje žiadny limit.

K § 41

Navrhuje sa, že túto daň pre obec vyberá od daňovní ka prevádzkovateľ zariadenia, ktorý ju odvedie príslušnej obci spôsobom a v lehotách určených vopred obcou vo všeobecne záväznom nariadení obce. Daňovník platí platiteľovi za počet prenocovaní .

K § 42

Navrhované ustanovenie určuje miestnu príslušnosť obce, ktorá sa vzťahuje na všetky zariadenia, ktoré sa na jej území nachádzajú.

K § 43

V tomto ustanovení sa splnomocňuje obec ur čiť vo všeobecne záväznom nariadení všetky podrobnosti súvisiace s vyberaním tejto dane a to najmä sadzbu dane , náležitosti evidencie vedenej platiteľom dane, akým spôsobom daň vyberie a potvrdí jej vybratie daňovníkovi, zdaňovacie obdobie resp. lehoty na odvádzanie dane obci platiteľom a spô sob jej odvodu obci (prevodom z účtu, v hotovosti do pokladnice alebo poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane).

K § 44

V ustanovení sa vymedzuje predmet dane za predajné automaty, ktor ými sú prístroje a automaty , ktoré vydávajú tovar za odplatu.

K § 45

Daňovníkom je každá osoba, ktorá predajný automat prev ádzkuje na území obce.

K § 46

Za základ dane sa ustanovuje počet predajných automatov.

K § 47

Sadzba dane sa navrhuje ročná na jeden predajný automat, pri čom nie je určená horná hranica.

K § 48

Daňová povinnosť je určená dňom vzniku zač atia alebo ukončenia prevádzkovania predajných automatov.

K § 49

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 50

Správcom dane je obec, na ktorej území sa predajné automaty prevádzkujú.

K § 51

Podľa tohoto ustanovenia sa splnomocňuje správcu dane určiť najmä sadzbu dane a ostatné náležitosti vyberania dane vrátane oznamovacej povinnosti, ako aj spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 52

Podľa tohto ustanovenia predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú prístroje , ktoré sa prevádzkujú za odplatu v priestoroch prístupných verejnosti.

K § 53

Daňovníkom podľa tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo pr ávnická osoba, ktorá tieto prístroje prevádzkuje.

K § 54

Za základ dane sa navrhuje celkov ý počet nevýherných hracích prístrojov.

K § 55

Sadzba dane sa navrhuje za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.

K § 56

Ustanovuje sa zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok.

K § 57

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi splniť oznamovaciu povinnosť do určenej lehoty a zároveň v tejto lehote zaplatiť daň.

K § 58

Správcom dane je obec, na ktorej území sa nevýherné hracie prístroje prevádzkujú.

K § 59

V tomto ustanovení sa splnomicňuje sprá vca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je napríklad sadzba dane, oznamovacia povinnosť, spôsob identifikácie predajných automatov.

K § 60

V tomto ustanovení sa vymedzuje predmet dane za vjazd motorovým vozidlom do historických častí miest a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Zároveň sa vymedzuje č o nie je predmetom dane.

K § 61

V ustanovení sa vymedzuje daňovník, ktorým je držitel vozidla alebo vodič vozidla.

K § 62

Základ dane je určený počtom dní vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 63

Navrhuje sa sadzba dane v slovenských korunách za jedno motorové vozidlo a za každý aj začatý deň zotrvania motorového vozidla. Obec môže určiť aj paušá lnu sadzbu dane napr. pri pravidelnom alebo veľmi častom vstupe do historickej časti mesta.

K § 64

Daňová povinnosť vzniká prvým dňom vjazdu a zotrvania motorového vozidla v historickej časti mesta.

K § 65

Ustanovenie určuje za správcu dane obec, v ktorej je historická časť.

K § 66

V tomto ustanovení obec splnomocňuje určiť všetky náležitosti tejto dane vo všeobecne záväznom nariadení, predovšetkým vymedziť územia historickej časti, v ktorej sa daň bude vyberať , podmienky pre vyberanie paušálnej dane a ak ju zavedie aj paušálnu sumu tejto dane, prípadné ďalšie oslobodenia osôb alebo vozidiel od tejto dane, napríklad ak vjazd a zotrvanie motorového vozidla je spojený s činnosťou divadla alebo inej umeleckej ustanovizne, ktorej predmetom činnosti je interpretovať hudobné diela, prí padne, ak daňovník alebo platiteľ má v tejto časti trvalé bydlisko alebo sídlo podnikania.

K § 67

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje predmet dane za jadrové zariadenie, ktorý m je umiestnenie jadrového zariadenia, ale len v ktorom prebieha štiepna reakcia a vyrába sa elektrická energia.

K § 68

Daňovníkom dane je prevádzkovateľ jadrového zariadenia v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach. Ide o miestnu daň s obmedzenou miestnou pôsobnosťou.

K § 69

Ustanovuje sa, že základom dane je plocha katastrálneho územia v m2 tých obcí, ktorých zastavané územie alebo jeho časť sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 70

Navrhuje sa maximálna sadzba dane, ktorá je rozdielna podľa pásiem ohrozenia pre obidve lokality.

K § 71

Vznik daňovej povinnosti sa navrhuje určiť dňom začatia skúšobnej prevádzky jadrové ho zariadenia a daňová povinnosť zaniká až ukončením vyvezenia jadrového paliva.

K § 72

Týmto ustanovením sa ukladá daňovníkovi povinnosť splniť oznamovaciu povinnosť.

K § 73

So zreteľom na konštrukciu dane sa daň vyrubí až po ukončení kalendárneho roku v urč enej lehote do 31. januára.

K § 74

V ustanovení sa navrhuje lehota na zaplatenie tejto dane.

K § 75

Správcom dane je obec, ktorej územie sa nachádza v oblasti ohrozenia jadrovým zariadením.

K § 76

V tomto ustanovení sa splnomocňuje správca dane určiť všetky náležitosti tejto dane ako je konkrétna sadzba, začlenenie územia obce do pásma ohrozenia jadrovým zariadením, určiť spôsob oznamovacej povinnosti vo vzťahu k uvedeným prev ádzkovateľom jadrového zariadenia.

K § 77

Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet poplatku, poplatníka, platiteľa a poplatkovú povinnosť.

K § 78

Navrhuje sa sadzba poplatku v rozpätí 0,10 Sk až 1,6 Sk za 1 l alebo dm3 objemu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a 0,2 Sk až 5 Sk na 1 kg komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu. Ak nie je zavedený množstvový zber, sadzba poplatku sa navrhuje 0,2 Sk až 3,3 Sk na osobu a deň.

K § 79

Navrhované ustanovenie určuje spôsob výpočtu poplatku.

K § 80

Týmto ustanovením sa ukladá poplatníkovi splniť ohlasovaciu povinnosť a zároveň lehota na zaplatenie poplatku.

K § 81

Ustanovuje sa vyrubenie poplatku a pri zavedení množstvového zberu spôsob platenia poplatku určí obec.

K § 82

V navrhovanom ustanovení sa zavádza mechanizmus vrátenia poplatku.

K § 83

Splnomoc ňuje sa obec na ustanovenie všetkých náležitostí tohto poplatku.

K § 84

Vymedzuje sa predmet zdanenia, ktorým je motorové vozidlo a prípojné vozidlo používané na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním.

K § 85

V tomto ustanovení sa definuje osoba daňovníka, ktorým je v zásade držiteľ vozidla a v určených prípadoch užívateľ vozidla.

K § 86

V navrhovanom ustanovení sa vymenúvajú vozidlá, ktoré budú od dane oslobodené a vozidlá ktoré môže od dane oslobodiť vyšší územný celok podľa miestnych podmienok určením oslobodenia vo všeobecne záväznom nariadení.

K § 87

Určuje sa, čo je základom dane. Vychá dza sa pritom zo zdvihového objemu motora v cm3 pri osobnom vozidle a celkovej hmotnosti vozidla v tonách, ktorú predstavuje súčet pohotovostnej a u žitočnej hmotnosti a z počtu náprav pri úžitkovom vozidle.

K § 88

Ustanovuje sa spôsob určenia sadzby dane v závislosti od vymedzeného základu dane.

K § 89

Ustanovenie upravuje vznik a zánik daňovej povinnosti. Pre vznik daňovej povinnosti je rozhodujú ci deň pridelenia evidenčného čísla, osobitného evidenčného alebo zvláštneho evidenčného čísla vozidlu, v prípade, že vozidlo už má pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčn é číslo alebo zvláštne evidenčné číslo a dôjde k zmene daňovníka, tak deň uskutočnenia tejto zmeny v evidencii vozidiel a v prípade začatia užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním deň kedy sa vozidlo takto začne používať. Užívateľovi vozidla vzniká daňová povinnosť taktiež dňom začatia užívania vozidla v prípade, ak užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba, ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike. V súvislosti so zánikom daňovej povinnosti sa upravujú štyri situácie a to pri zmene daňovníka napr. pri predaji vozidla, pri vyradení vozidla z evidencie, ku ktorému môže dôjsť na základe žiadosti dr žiteľa vozidla alebo ak o jeho trvalom vyradení z cestnej premávky rozhodol príslušný orgán a vydal o tom držiteľovi písomné potvrdenie, ukončením užívania vozidla na podnikanie alebo v súvislosti s podnikaním a ukončením užívania vozidla ak daňovníkom je osoba, ktorá užíva vozidlo v dokladoch ktorého je zapísaná fyzická osoba ktorá zomrela alebo právnická osoba ktorá bola zrušená a zanikla alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá užíva vozidlo dovezené do Slovenskej republiky vozidlo nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť podávať daňové priznanie v prípadoch, keď vznikla daňová povinnosť alebo sa zmenili skutočnosti rozhodujúce na určenie dane a súčasne sa daňovníkovi ustanovuje povinnosť uviesť požadované údaje, daň si je povinný sám vypo čítať a zaplatiť. Ustanovuje sa aj lehota, v ktorej je daňovník povinn ý písomné oznámiť správcovi dane zánik daňovej povinnosti alebo vznik oslobodenia od dane.

K § 91

Ustanovuje sa povinnosť platiť daň vopred bez vyrubenia na zdaňovacie obdobie. Taktiež sa upravuje splatnosť dane pri vzniku da ňovej povinnosti v priebehu zdaňovacieho obdobia a možnosť jej platenia v splátkach.

K § 92 až 94

V týchto ustanoveniach sa upravuje vrátenie dane v prípade zániku daňovej povinnosti a v pr ípade používania vozidiel v rámci kombinovanej dopravy. O vrátenie dane musí daňovník požiadať najneskôr do troch rokov od zaplatenia dane. V prípade kombinovanej dopravy je určená podmienka vrátenia dane a spôsob preukazovania použitia vozidla v rámci kombinovanej dopravy. Súčasne je definovaná aj kombinovaná doprava. Ustanovuje sa tiež lehota na vrátenie dane a suma dane ktorá sa nevráti.

K § 95

V tomto ustanovení sa ukladá povinnosť príslušným orgánom vykonávajú cim evidenciu vozidiel spolupracovať so správcom tejto dane a v rámci súčinnosti oznamovať skutočnosti rozhodujúce na zdanenie motorových vozidiel.

K § 96

V tomto ustanovení sa na účely dane z motorový ch vozidiel definujú pojmy používané v zákone.

K § 97

Toto ustanovenie upravuje nadradenosť medzinárodnej zmluvy, ktorá upravuje inak miestne dane.

K § 98

Spoločné ustanovenie umožňuje obci a vyššiemu územnému celku zaviesť a zrušiť miestne dane vždy k 1. januáru nasledujúceho roku, s tým, že aj prípadne zmeny v zavedených miestnych daniach je možné vykonať vždy len k tomuto dátumu.

K § 99

Ustanovenie upravuje správu miestnych daní s tým, že dane, ktoré môže ukladať obec sú spravované obcou v územnom obvode, v ktorom sa nehnuteľnosť nachá dza a všetky úkony súvisiace so správou dane z motorových vozidiel bude vykonávať daňový úrad miestne príslušný podľa miesta registrácie vozidla a v prípade d ovezeného vozidla ktoré nie je považované za vozidlo v medzinárodnej premávke a jeho držiteľ nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.

K § 100

Ustanovenie upravuje rozpočtové určenie výnosov miestnych daní. Výnos daní, ktoré ukladá obec bude príjmom rozpočtu obce a výnos dane z motorových vozidiel, ktorú spravuje príslušný daňový úrad, bude príjmom rozpočtu vyššieho územného celku. Taktiež sa ukladá povinnosť a termín daňovému úradu na poukázanie výnosu dane z motorových vozidiel vyššiemu územnému celku.

K § 101

Ustanovenie upravuje zaokrúhľovanie základu dane na celé Sk smerom nadol a zaokrúhľ ovanie vypočítanej dane na celé Sk smerom nahor.

K § 102

Ustanovuje sa, že na konanie vo veciach miestnych daní sa vzťahuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto zákone určené inak.

K § 103

Ide o prechodné ustanovenie, v ktorom sa rieši možnosť zavedenia miestnych daní prvýkrát a zároveň ustanovuje, že ak obec nevydá pre rok 2005 všeobecne záväzné nariadenie s účinnosťou od 1. januára 2005, môže tak urobiť najneskô r do 30. septembra 2005. Pri miestnych daniach, ktoré obec vyberá na kalendárny rok, určí aj primerané lehoty na podanie daňového priznania pri dani z nehnuteľností , ako aj lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pri miestnych daniach podľa § 2 odsek 1 písm. b), d), a e) a zároveň aj splatnosť dane. Ustanovenie rieši aj platenie miestnych daní, pričom miestne dane vyrubované na kalendárny rok sa platia podľa stavu k 1. januáru 2005 a to len pomerná časť dane. Miestna daň za pobyt a miestna daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta so zreteľom na svoj charakter sa platí v roku 2005 až odo dňa účinnosti vš eobecne záväzného nariadenia vydaného na rok 2005. Podiel z výnosu cestnej dane za december 2004 bude príjmom vyššieho územného celku, z dô vodu administratívnej efektívnosti verejných financií, aby sa zabránilo strate 1/12 príjmov VÚC z rozpočtového určenia na rok 2005.

K § 104

V navrhovanom ustanovení sa ukladá daňovníkom dane z nehnuteľnost í povinnosť podať podľa tohto zákona daňové priznanie okrem tých daňovníkov, ktorým oslobodenie od dane zostáva aj po tomto dátume v platnosti. Sú časne ustanovuje, že aj úľavy na dani z nehnuteľností, ktoré boli poskytnuté pred 1. januá rom 2005 zostávajú v platnosti do ukončenia lehoty určenej správcom dane.

V tomto paragrafe sa tiež určuje že, na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 31.decembra 2004, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

K § 105

V tomto ustanovení sa preberajú právne akty ES a EÚ.

K § 106

V tomto ustanovení sa citujú právne predpisy, ktoré je potrebné k účinnosti nového z ákona zrušiť.

K § 107

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, aby obce a vyššie územné celky mali časový priestor na prijatie všeobecne záväzného nariadenia s účinnosťou od 1. januára 2005.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 491/2004 z 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore