Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov 581/2004 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.03.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kontrolné orgány, Správne poplatky, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotné poistenie, Konkurz a reštrukturalizácia, Štátne fondy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST89JUD17922DS82EUPP26ČL2

Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov 581/2004 účinný od 01.01.2018 do 31.03.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 581/2004 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 266/2017, 336/2017, 351/2017 a 77/2015

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 336/2017, dátum vydania: 28.12.2017

Dôvodová správa
Všeobecná časť
Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov má za ciele bližšie upraviť podmienky úradného určenia cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a následne rozsahu a podmienok ich úhrad na základe verejného zdravotného poistenia; klásť zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia; zaviesť do procesu kategorizácie liekov inovatívne postupy smerujúce k zabezpečeniu účelného vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia a súčasne k zabezpečeniu finančnej stability tohto systému; umožniť rýchlejší vstup nových liekov na trh; podporiť efekt úspory zdrojov verejného zdravotného poistenia spojený so vstupom generických liekov na trh; zvýšiť transparentnosť procesov kategorizácie a úradného určenia cien.
Nákladová efektívnosť liečby
Novela zákona kladie zvýšený dôraz na otázku nákladovej efektívnosti liečby liekmi uhrádzanými na základe verejného zdravotného poistenia, pričom jednoznačne kvantifikuje mieru nákladovosti liečby, ktorá sa z pohľadu verejných zdrojov, s ktorými hospodária zdravotné poisťovne, považuje za účelnú a efektívnu.
Zvyšuje sa hranica dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku, ktorá nesmie nepresiahnuť prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality.
Zvyšuje sa koeficient prahovej hodnoty za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality. Zvýšenie koeficientu prahovej hodnoty umožní zaradenie drahšieho ale nákladovo efektívneho lieku do zoznamu kategorizovaných liekov a rozšíria sa možnosti zdravotnej starostlivosti. Je tým vyjadrená ochota štátu stanoviť vyššiu úhradu za lieky s vyššou pridanou hodnotou a súčasne stanoviť nižšiu úhradu za lieky s nižšou pridanou hodnotou.
Definuje sa limit dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality, ktorý sa uplatňuje pre každý liek individuálne. Prahová hodnota pre lieky môže byť rôzna a je výsledkom komplexného posúdenia prínosov použitia lieku.
Zavádza sa možnosť dosiahnutia hranice nákladovej efektívnosti pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov prostredníctvom zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou uzavretou medzi držiteľom registrácie a všetkými zdravotnými poisťovňami.
Zabezpečenie nákladovej efektívnosti umožní zaradiť liek do zoznamu kategorizovaných liekov.
Zavádza sa sledovanie drahších a súčasne nákladovo efektívnych liekov zaradených do zoznamu kategorizovaných liekov.
Súčasne je definovaná skupina liekov s výrazným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nemôžu byť zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov. Tieto lieky budú zaradzované do zoznamu kategorizovaných liekov podmienene a to na dobu pokiaľ budú spĺňať kritérium významného vplyvu na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Zvyšuje sa dostupnosť liekov na liečbu ochorení s nízkou prevalenciou výskytu znížením limitu na 1:50 000.
Dopĺňajú sa tri dôvody pre vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. Ak liek nedosahuje nákladovú efektívnosť, ktorá je hlavným kritériom pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, predložený farmakoekonomický rozbor nespĺňa definované požiadavky a ak príde k zásadným zmenám v zmluve o podmienkach úhrady medzi držiteľom registrácie a zdravotnou poisťovňou, prípadne k strate jej platnosti čo bude viesť k zhoršeniu dostupnosti lieku pre poistencov ktorejkoľvek poisťovne.
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov návrh výšky prahovej hodnoty, a to výpočtom koeficientu prahovej hodnoty, ktorú nemôže posudzovaný liek prekročiť, aby mohol byť zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
Držiteľ predkladá zmluvy o podmienkach úhrady v prípade, ak chce dosiahnuť nákladovú efektívnosť lieku podieľaním sa na nákladoch zdravotnej starostlivosti.
Zdieľanie nákladov
Zavádza sa možnosť zdravotnej poisťovne a výrobcu alebo držiteľa registrácie lieku dohodnúť si podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa bude znášať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia časť nákladov na lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny a zostávajúcu časť nákladov, ako je liečba, pri ktorej liek dosahuje nákladovú efektívnosť len s vysokým doplatkom poistenca, inovatívna liečba, liečba nad rámec určených indikačných obmedzení v kategorizačnom zozname alebo v ostatných prípadoch, bude znášať výrobca alebo držiteľ registrácie lieku, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Možnosť uzatvoriť takúto zmluvu a prijať refundáciu zdravotnou poisťovňou bude upravená v zákone o zdravotných poisťovniach.
Nástroje efektívneho využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia
Ministerstvo na základe vlastného konania lieky, už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, podmienene zaradí do zoznamu kategorizovaných liekov. Minimalizujú sa tým neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.

Vstup lacnejších generických liekov na trh predstavuje vysoko efektívny nástroj znižovania výdavkov verejného zdravotného poistenia na lieky. Návrh zákona súčasne sprísňuje podmienku pre zníženie ceny pri vstupe prvého generického lieku na trh. Podmienka minimálneho zníženia ceny o 30% v porovnaní s príslušným originálnym liekom sa mení na podmienku zníženia ceny minimálne o 45%. Zavádza sa podmienka vstupu druhého generického lieku, ktorého cena sa znižuje minimálne o 10% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému generickému lieku. Zavádza sa podmienka tretieho generického lieku, ktorého, cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému generickému lieku. Na základe týchto opatrení sa predpokladá stimulácia prirodzenej obchodnej súťaže výrobcov a dodávateľov liekov, a tým úspora nákladov verejného zdravotného poistenia. (Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu generických liekov na trh.)
Vstup lacnejších biologicky podobných liekov na trh predstavuje vysoko efektívny nástroj znižovania výdavkov verejného zdravotného poistenia na lieky. Návrh zákona súčasne sprísňuje podmienku pre zníženie ceny pri vstupe prvého biologicky podobného lieku na trh. Podmieňuje sa minimálne zníženie ceny o 30% v porovnaní s príslušným originálnym liekom. Zavádza sa podmienka vstupu druhého biologicky podobného lieku, ktorého cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému biologicky podobnému lieku. Zavádza sa podmienka tretieho biologicky podobného lieku, ktorého, cena sa znižuje minimálne o 5% oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému biologicky podobnému lieku. Na základe týchto opatrení sa predpokladá stimulácia prirodzenej obchodnej súťaže výrobcov a dodávateľov liekov, a tým úspora nákladov verejného zdravotného poistenia. (Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu biologicky podobných liekov na trh.)
Určuje sa strop ceny liekov ako priemer troch najnižších cien referenčného koša. Umožňuje sa kategorizovaným liekom zvýšenie ceny lieku maximálne o 20% v prípade, že neprekračujú európsku referenčnú cenu.
Rozširuje sa regulácia ktorá sa týka okrem pevných liekových foriem aj ostatných liekových foriem liekov pri referencovaní úhrad. Dosiahne sa tým zvýšenie efektívnosti a zrovnoprávnenia regulácie pre všetky liekové formy liekov.
Podmienená kategorizácia liekov ako nástroj efektívneho využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Ruší sa limitovanie dĺžky trvania podmienene kategorizácie, liek bude podmienene zaradený počas celého obdobia kedy bude mať významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo na základe vlastného konania lieky, už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, podmienene zaradí do zoznamu kategorizovaných liekov.
Ministerstvo rozhoduje o podmienenej úhrade vždy na obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Po ukončení tohto obdobia porovná reálnu úhradu s podmienenou úhradou a v prípade rozdielu určuje vyrovnávací rozdiel, ktorý musí držiteľ registrácie uhradiť zdravotným poisťovniam.
Nástrojmi tejto novely ministerstvo minimalizuje neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.
Sociálne aspekty zákona - limit spoluúčasti
Na účel rozšírenia limitu spoluúčasti okrem liekov aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, s cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov, ktorí okrem liekov používajú zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny s doplatkom.
S cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia sa do limitu spoluúčasti okrem liekov, zavádzajú aj zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny.
Znižuje sa hodnota limitu spoluúčasti pre zdravotne ťažko postihnutých z 25 euro na 12 euro za obdobie troch mesiacov. Znižuje sa tak finančná záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia.
Odstraňuje sa duplicita ochranných limitov. Pacientovi bude odpočítaná hodnota finančných prostriedkov pochádzajúcich z najvýhodnejšieho ochranného limitu, ktorý je pacient povinný znášať.
Umožňuje sa signifikantné zníženie alebo úplná eliminácia doplatku u vysoko nákladových liekov, pri ktorých zníženie ceny pri súčasnom dodržaní pomeru úhrady a doplatku neumožňuje takéto zníženie, prípadne elimináciu doplatku.
Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu pre potreby konaní vo veciach kategorizácie. Ako jedna zo špecifických okolností, za ktorých ministerstvo môže rozhodnúť
v skrátenom konaní, sa zavádza aj situácia, kedy je potrebné zabezpečiť vhodnú terapeutickú alternatívu pri zachovaní nákladovej efektívnosti.
Sprísnenie regulácie cien liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín
Novelou zákona sa bližšie upravujú procesy kategorizácie a úradného určenia cien. V rozhodovacích procesoch sa zvyšuje transparentnosť zavedením objektívnych kritérií pre rozhodovanie o určení alebo následnej zmene úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Definuje sa ďalší zdroj údajov cien, ktorý umožní efektívne porovnávať ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v iných členských štátoch.
Návrh zákona tiež bližšie upravuje postup pri porovnávaní cien s cenami v referenčných štátoch.
Návrh zákona zavádza nové, objektívne kritériá pre rozhodovanie o prípadných žiadostiach vo veci zvyšovania úradne určených cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Úprava kategorizačného procesu – lieky
Doplňujú sa postupy pri procese podávania žiadosti o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov, nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Úprava kategorizačného procesu – zdravotnícke pomôcky
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nových zdravotníckych pomôcok spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia.
Zabezpečuje sa možnosť pravidelnej kvartálnej úpravy rozsahu úhrady v zmysle úhrady za kus zdravotníckej pomôcky na mieru, preskripčného a indikačného obmedzenia, finančného alebo množstvového limitu a obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas.
Cieľom je efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa v procese kategorizácie a úradnom určení ceny zdravotníckej pomôcky pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok.
Presnejšie sa definuje zoznam zdravotníckych pomôcok, ktoré neslúžia na medicínske účely a nemôžu byť hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Stanovuje sa úhrada zdravotníckych pomôcok, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie najviac do výšky 20% z ceny zdravotníckej pomôcky.
Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za zdravotnícke pomôcky, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
Úprava kategorizačného procesu – špeciálny zdravotnícky materiál
Zabezpečuje sa, aby regulácia zdravotníckych pomôcok bola platná aj pre špeciálny zdravotnícky materiál.
S cieľom konzistentnosti zákona, ktorý vo vymedzeniach základných pojmov zavádza terminológiu špeciálny zdravotnícky materiál, a tým odlišuje zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, sa terminologicky doplňuje do predmetného odseku.
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa v procese kategorizácie a úradnom určení ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu pre zaradenie do zoznamu kategorizovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu.
Úprava kategorizačného procesu – dietetické potraviny
Zavádzajú sa pravidlá pre stanovovanie maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za jednotku referenčnej dávky dietetickej potraviny. Zavedením jednotkovej ceny dietetickej potraviny sa umožní porovnať ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch a zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
Doplňuje sa rozsah údajov a informácií zverejňovaných ministerstvom v zozname kategorizovaných dietetických potravín. Údaje budú slúžiť na porovnanie cien dietetických potravín v členských štátoch EÚ.
Zamedzuje sa šíreniu klamlivej informácie o dietetickej potravine.
Dopĺňajú sa informácie, ktoré zabránia neprimerane vysokej úhrade dietetickej potraviny z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Zavádza sa účinné úradné sledovanie potravín hradených z verejného zdravotného poistenia.
Účastníkom konania vo veci kategorizácie a cenotvorby dietetických potravín je výrobca, ktorý je zodpovedný aj za bezpečnosť potravín. Zrýchli sa tým výstražný systému a eliminuje sa ohrozenie zdravia pacientov.
Umožní sa efektívne porovnávať ceny dietetickej potraviny uhrádzanej zo zdravotného poistenia s cenami dietetickej potraviny v iných členských štátoch.
Zabraňuje sa úhrade dietetických potravín nevhodných pre diétny režim alebo stravovanie pacientov a dietetických potravín doplnkového charakteru bez osobitného medicínskeho účelu.
Stanovuje sa úhrada dietetických potravín, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie najviac do výšky 20% z ceny dietetickej potraviny
.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana. Predpokladá sa pozitívny a súčasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Predpokladá sa pozitívny a súčasne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívneho a súčasne negatívneho vplyvu na MSP. Predpokladajú sa pozitívne sociálne vplyvy.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Osobitná časť

K bodu 1
Precizuje sa definícia dietetickej potraviny a špecifikuje pacientov s diétnym režimom
K bodu 2
Na účel efektívnejšej regulácie ceny lieku sa zavádza definícia cena lieku určená ministerstvom, ktorá nahrádza slová cena lieku od výrobcu alebo dovozcu. Predloženým návrhom sa spresňuje totožnosť inštitúcie ako aj procesu, pri ktorom ministerstvo posudzuje ceny predložené výrobcom alebo dovozcom a výsledkom toho procesu je určenie úradne určenej ceny lieku.
K bodu 3
Určuje sa spôsob určenia úradnej ceny v členskom štáte EU ktorá sa primárne určuje ako cena použitá pri prvom predaji od držiteľa registrácie obchodnému partnerovi, ktorým je zvyčajne držiteľ povolenia na veľkodistribúciu. Ak takáto cena nie je v členskom štáte regulovaná, úradne určená cena sa prepočíta z ceny ktorá je v tom to štáte regulovaná a to prepočtom na cenu pri prvom predaji, to znamená od regulovanej ceny sa odpočítajú marže veľkodistribútora a lekárne podľa lokálnych pravidiel. Ak nie je takýto prepočet možný, napríklad ak nie sú dostupné údaje o pravidlách pre výpočet marže, ministerstvo určí ako úradnú cenu najnižšiu cenu ktorá je v členskom štáte regulovaná.
K bodom 4 až 6
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa stanoví hodnota jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky ako cena balenia prepočítaná na počet zdravotníckych pomôcok v balení. Účelom zavedenia jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky je možnosť porovnania ceny zavádzaných zdravotníckych pomôcok s cenami zdravotníckych pomôcok v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov zdravotníckej pomôcky v balení a veľkosti balenia. Cieľom jednotkovej ceny zdravotníckej pomôcky je zabrániť nadhodnoteniu ceny zdravotníckych pomôcok na Slovensku .
K bodom 7 až 9
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa stanoví hodnota jednotkovej ceny dietetickej potraviny ako cena balenia prepočítaná na počet dietetických potravín v balení. Účelom zavedenia jednotkovej ceny dietetickej potraviny je možnosť porovnania ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosti balenia. Cieľom jednotkovej ceny dietetickej potraviny je zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
K bodom 10 a 11
Zjednotenie terminológie so zákonom č. 362/2011 Z. z.
K bodu 12
Zavedením finančného limitu sa spresňujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Doplnenie ŠZM do množstvového limitu. Oprava zrejmej nesprávnosti ustanovenia v pôvodnom znení zákona.
K bodu 13
Na účel efektívnejšej regulácie procesu cenotvorby a kategorizácie sa presnejšie definuje skupina zdravotníckych pomôcok označovaná ako špeciálny zdravotnícky materiál. Predložený návrh umožní odlíšiť zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, detailnejšie špecifikovať špeciálny zdravotnícky materiál a tým zjednodušiť proces cenotvorby a kategorizácie.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 48 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania originálneho lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania generického lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania biologického lieku.
Úprava názvoslovia, ktorý je uvedený v § 49 zákona č. 362/2011 Z. z., ktorým sa spresnení formulácia pojmu za účelom jednoznačného definovania biologicky podobného lieku.
K bodu 14
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 15
Legislatívno-technická úprava, ustanovenie sa presúva do Šiestej časti a označuje sa ako §87a.
K bodu 16
Zavedenie legislatívnej skratky.
K bodom 17 až 19
Pre účely zvýšenia efektívnosti referencovania úhrad sa vypustením limitácie na lieky s pevnou liekovou formou rozširuje regulácia súčasne na pevné a iné liekové formy liekov s cieľom zrovnoprávnenia regulácie pre všetky liekové formy liekov.
K bodom 20 a 21
Zvýšením hranice výšky dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku, ktorá nesmie nepresiahnuť prahovú hodnotu posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality sa sleduje, že aj drahšie a súčasne nákladovo efektívne lieky budú zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov, čím sa rozšíria možnosti zdravotnej starostlivosti.
Zavádza sa možnosť dosiahnutia hranice nákladovej efektívnosti pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov prostredníctvom zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou uzavretou medzi držiteľom registrácie a všetkými zdravotnými poisťovňami tzv. cost sharing a risk sharing systém. Ak sa touto zmluvou zabezpečí nákladová efektívnosť liečby úpravou ceny lieku alebo definovaním podmienok rozsahu úhrady, môže byť liek zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
Súčasne je definovaná skupina liekov s výrazným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré nemôžu byť zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov. Ďalším nástrojom na zvýšenie dostupnosti liekov na liečbu ochorení s nízkou prevalenciou výskytu je zníženie limitu na 1:50 000 a tým sa rozširujú možnosti zdravotnej starostlivosti.
Rozhodovacím kritériom pre podmienené zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov je fakt, že liek má významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Definovanie limitu dodatočných nákladov vynaložených z verejného zdravotného poistenia na jednotku zlepšenia zdravotného stavu pri použití posudzovaného lieku za jeden získaný rok života štandardizovanej kvality sa uplatňuje pre každý liek individuálne. Prahová hodnota pre lieky môže byť rôzna a je výsledkom komplexného posúdenia prínosov použitia lieku. Tým je vyjadrená ochota štátu stanoviť vyššiu úhradu za lieky s vyššou pridanou hodnotou a súčasne stanoviť nižšiu úhradu za lieky s nižšou pridanou hodnotou.
K bodu 22
Zavedením zmlúv o podmienkach úhrady sa pri efektívnom využívaní prostriedkov verejného zdravotného poistenia umožní vstupu drahších ale nákladovo efektívnych liekov nakoľko sa držiteľ registrácie bude čiastočne podieľať na nákladoch na zdravotnej starostlivosti. Povinnosť uzatvorenia zmluvy o úhrade pri dodržaní rovnakých podmienok týkajúcich sa rozsahu úhrady, tzn. výška úhrady za štandardnú definovanú dávku liečiva, indikačného
obmedzenia, preskripčného obmedzenia, so zdravotnými poisťovňami, ktorým sa prerozdeľuje poistné, zabezpečí rovnakú dostupnosť pre všetkých poistencov. Ochrana obchodného tajomstva bude zabezpečená mlčanlivosťou všetkých osôb zúčastňujúcich sa na procese kategorizácie predmetného lieku.
K bodu 23
Spresnenie identifikácie lieku pri podávaní žiadostí o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 24
Dopĺna sa označenie prvý, druhý a tretí generický liek a prvý, druhý a tretí biologicky podobný liek pre účely cenotvorby pri zaradzovaní týchto liekov do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 25
Dopĺňa sa označenie lieku ktorý je hradený na základe zmluvy o podmienkach úhrady.
K bodu 26
Legislatívno technická úprava.
K bodu 27
Zmena súvisí s definovaním podmienok pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa §7, odsek 2, písmeno a), bod 4. a písmeno b) bod 5.
K bodom 28, 54, 64 a 69
Povinnosť navrhovať maximálne sumy úhrad súvisí so stanovením výšky správneho poplatku za konanie.
K bodom 29 a 32
Ruší sa povinnosť predkladať farmako-ekonomický rozbor v prípade že držiťeľ registrácie žiada o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov liek s prevalenciou nižšou ako 1:50
000 a pre prípad ak žiada o preradenie lieku podmienene zaradeného o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 30
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov návrh výšky prahovej hodnoty, a to výpočtom koeficientu prahovej hodnoty, ktorú nemôže posudzovaný liek prekročiť, aby mohol byť zaradený do zoznamu kategorizovaných liekov.
K bodu 31
Doplňuje sa povinnosť držiteľa doložiť k žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov zmluvy o podmienkach úhrady v prípade, ak chce dosiahnuť nákladovú efektívnosť lieku podieľaním sa na nákladoch zdravotnej starostlivosti.
K bodu 33
Oprava zrejmej nesprávnosti ustanovenia v pôvodnom znení zákon pretože aj pre lieky podmienene zaradené je možné podávať žiadosť o zmenu charakteristík referenčnej skupiny.
K bodom 34 a 35
Spresnenie obdobia na ktoré sa predkladá návrh maximálnej sumy úhrad.
K bodom 36 a 37
Upravujú sa podmienky pre vstup generických liekov do zoznamu kategorizovaných liekov. Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť prvý generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 45% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému originálnemu lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť druhý generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 10% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému generickému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť tretí generický liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému generickému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu generických liekov na trh.
K bodom 38 a 39
Upravujú sa podmienky pre biologicky podobných liekov do zoznamu kategorizovaných liekov. Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť prvý biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 30% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému originálnemu lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť druhý biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému prvému biologicky podobnému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Pokiaľ do zoznamu má vstúpiť tretí biologicky podobný liek, cena tohto lieku (vo verejnej lekárni) musí byť znížená minimálne o 5% (v prepočte na štandardnú dávku liečiva) oproti najlacnejšiemu aktuálne zaradenému druhému biologicky podobnému lieku. Zníženie ceny sa vyhodnocuje na úrovni referenčnej podskupiny (ak referenčná skupina je rozdelená na viacero podskupín), alternatívne na úrovni referenčnej skupiny (ak táto nie je rozdelená na podskupiny).
Cieľom mechanizmu je potencovať efekt znižovania cien liekov a úhrad zdravotných poisťovní vyplývajúci zo vstupu biologicky podobných liekov na trh.
K bodom 40 a 41
Dopĺňa sa dôvod pre ktorý ministerstvo nemôže vyradiť liek zo zoznamu kategorizovaných liekov s cieľom ochrániť zdravie a život pacienta ktorý by mohol byť ohrozený vyradením lieku.
K bodu 42
Dopĺňajú sa tri dôvody pre vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. Ak liek nedosahuje nákladovú efektívnosť, ktorá je hlavným kritériom pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov, predložený farmakoekonomický rozbor nespĺňa definované požiadavky a ak príde k zásadným zmenám v zmluve o podmienkach úhrady medzi držiteľom registrácie a zdravotnou poisťovňou, prípadne k strate jej platnosti čo bude viesť k zhoršeniu dostupnosti lieku pre poistencov ktorejkoľvek poisťovne.
K bodu 43
Ustanovenie umožňuje držiteľom registrácie reagovať na situáciu pri ktorej môže prísť v zvýšeniu doplatku pacienta následkom žiadosti o zníženie ceny lieku v rovnakej referenčnej skupine, podaného iným držiteľom registrácie. Držiteľ registrácie lieku, ktorému sa môže zvýšiť doplatok pacienta, môže podať do 7 dní od posledného dňa kedy pola podaná pôvodná žiadosť, žiadosť o zníženie ceny a ministerstvo rozhodne o oboch žiadostiach v rovnaký deň. Tým sa zabráni zvýšeniu doplatku pacienta.
K bodu 44
Legislatívno technická úprava.
K bodu 45
Základným determinantom pre určenie stropu ceny liekov je zákonom stanovený priemer troch najnižších cien referenčného koša. Navrhujeme kategorizovaným liekom umožniť zvýšenie ceny lieku aj o viac ako o súčasných 5% - na max. 20% v prípade, že neprekračujú európsku referenčnú cenu. Cena liekov sa často znižovala počas referencovania, a to aj v dôsledku prechodne veľmi nízkych cien v krajinách ako Švédsko, Dánsko a iných, ktoré fungujú na báze tendrových cien a následne môžu ceny opäť zvýšiť, čo u nás terajší systém neumožňuje.
K bodu 46
Zmena súvisí s definovaním podmienok pre zaradenie lieku do zoznamu kategorizovaných liekov podľa §7, odsek 2, písmeno a), bod 4. a písmeno b) bod 5.
K bodom 47 a 48
Precizovanie špecifikácie terminológie pre spoločne posudzované lieky z dôvodu jednoznačnejšej identifikácie, ktorú vyžadovala aplikačná prax.
Ruší sa limitovanie dĺžky trvania podmienene kategorizácie, liek bude podmienene zaradený počas celého obdobia kedy bude mať významný vplyv na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo na základe vlastného konania preradí lieky už zaradené v zozname kategorizovaných liekov, ktoré sú na základe osobitného právneho predpisu označené ako lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo rozhoduje o podmienenej úhrade vždy na obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Po ukončení tohto obdobia porovnáva reálnu úhradu s podmienenou úhradou a v prípade rozdielu určuje vyrovnávací rozdiel ktorý musí držiteľ registrácie uhradiť zdravotným poisťovniam.
Nástrojmi tejto novely ministerstvo minimalizuje neistoty ohľadom budúceho vývoja nákladov na lieky s významným vplyvom na prostriedky verejného zdravotného poistenia. Časť rizika bude uvedenými opatreniami prenášaná zo zdravotných poisťovní na držiteľov rozhodnutia o registrácii takýchto liekov.
K bodu 49
Doplňujú sa postupy pri procese podávania žiadosti o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
K bodu 50
Doplňujú sa postupy pri procese rozhodovania o úradné učenie ceny lieku, ktorý nie je zaradený v zozname kategorizovaných liekov nakoľko postup nebol popísaný v doteraz platnom zákone.
K bodu 51
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nových zdravotníckych pomôcok spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia. Prax ukázala potrebu úprav a doplnenia skupín zdravotníckych pomôcok, ktoré sú novelizáciou zákona komplikované.
K bodu 52
Zabezpečuje možnosť pravidelnej kvartálnej úpravy rozsahu úhrady v zmysle úhrady za kus zdravotníckej pomôcky na mieru, preskripčného a indikačného obmedzenia, finančného a množstvového limitu a obmedzenia úhrady zdravotnej poisťovne na jej predchádzajúci súhlas s cieľom efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 53
Presnejšie a jednoznačnejšie definovanie kritérií zjednoduší a zvýši transparentnosť procesu rozhodovania.
K bodu 55
V procese kategorizácie a úradnom určení ceny zdravotníckej pomôcky, výrobca v praxi nahrádza doklady o cene vyhlásením o tom, že cena nie je známa alebo určená. Je nevyhnutne potrebné, aby aj v procese kategorizácie zdravotníckej pomôcky bolo podmienkou pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa.
K bodom 56 a 57
Rozšírenie zoznamu zdravotníckych pomôcok, ktoré nemôžu byť hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia s cieľom vylúčenia zdravotníckych pomôcok ktoré neslúžia na medicínske účely, pre efektívne vynakladanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 58
Zdravotnícke pomôcky, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie, úhrada na základe verejného zdravotného poistenia sa stanoví najviac do výšky 20% z ceny zdravotníckej pomôcky. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za zdravotnícke pomôcky, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
K bodu 59
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 60
Zabezpečuje sa rozšírenie zdravotníckej starostlivosti zaradením nového špeciálneho zdravotníckeho materiálu spĺňajúcich kritéria pre zaradenie do zoznamu kategorizovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu definovaním nových skupín tak, aby mohli byť upravované a dopĺňané. Úpravy a doplnenia prerokováva kategorizačná komisia. Prax ukázala potrebu úprav a doplnenia skupín špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ktoré sú novelizáciou zákona komplikované.
K bodom 61 až 63
Zavedením finančného limitu sa zužujú podmienky úhrady špeciálneho zdravotníckeho materiálu ako nástroja na zvýšenie efektívneho využívania prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 65
V procese kategorizácie a úradnom určení ceny špeciálneho zdravotníckeho materiálu, výrobca v praxi nahrádza doklady o cene vyhlásením o tom, že cena nie je známa (určená). Je nevyhnutne potrebné, aby aj v procese kategorizácie špeciálneho zdravotníckeho materiálu bolo podmienkou pre zaradenie do zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov zdokladovanie cien minimálne z troch členských štátov Európskej únie zo strany žiadateľa.
K bodu 66
Splnomocňovacie ustanovenie zavádza transparentné a jednoznačné pravidlá pre stanovovanie maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za jednotku referenčnej dávky dietetickej potraviny. Účelom zavedenia jednotkovej ceny dietetickej potraviny je možnosť porovnania ceny zavádzanej dietetickej potraviny s cenami dietetických potravín v členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia. Cieľom jednotkovej ceny dietetickej potraviny je zabrániť nadhodnoteniu ceny dietetických potravín na Slovensku.
K bodu 67
Doplnenie ustanovenia k rozsahu údajov a informácií, ktoré sú zverejňované a ktoré uvádza ministerstvo v zozname kategorizovaných dietetických potravín. Súčasne doplnené údaje
slúžia ako ukazovateľ, ktorý sa zohľadňuje pri porovnávaní cien dietetických potravín v členských štátoch EÚ.
K bodu 68
Cieľom ustanovenia je doplniť údaje a zamedziť šíreniu klamlivej informácie o dietetickej potravine.
K bodu 69
Doplnenie požadovaných informácií s cieľom zabrániť neprimerane vysokej úhrade dietetickej potraviny z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 70
Účelom predmetného ustanovenia je umožniť účinné úradné sledovanie uvádzania potravín hradených z verejného zdravotného poistenia na trh.
K bodu 71
Predmetným ustanovením sa umožňuje efektívne porovnávať ceny dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami dietetických potravín v iných členských štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia, v ktorom je dietetická potravina prevádzkovateľom potravinárskeho podniku umiestnená na trh.
K bodu 72
Cieľom predmetného ustanovenia je zabrániť neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov verejného zdravotného poistenia na dietetické potraviny nevhodné pre diétny režim alebo stravovanie pacientov a dietetické potraviny doplnkového charakteru bez osobitného medicínskeho účelu. Určuje sa lieková forma, ktorá nemôže byť hradená z verejného zdravotného poistenia.
K bodu 73
Predmetným ustanovením sa umožňuje efektívne porovnávať ceny dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami dietetických potravín v iných členských
štátoch bez ohľadu na počet kusov dietetickej potraviny v balení a veľkosť balenia, v ktorom je dietetická potravina prevádzkovateľom potravinárskeho podniku umiestnená na trh.
K bodu 74
Dietetickým potravinám, ktoré nemajú úradne určenú cenu aspoň v dvoch členských štátoch Európskej únie, sa stanoví úhrada na základe verejného zdravotného poistenia najviac do výšky 20% z ceny dietetickej potraviny. Cieľom ustanovenia je zabezpečenie finančnej stability systému verejného zdravotného poistenia zabránením neprimerane vysokých úhrad za dietetické potraviny, pri ktorých žiadatelia nedokážu preukázať ceny v členských štátoch.
K bodu 75-76
Legislatívno-technická úprava - zmena nadpisu časti zákona v súlade s jej obsahom.
K bodu 77
Legislatívno-technická úprava
K bodu 78
S cieľom konzistentnosti zákona, ktorý vo vymedzeniach základných pojmov zavádza terminológiu špeciálny zdravotnícky materiál, a tým odlišuje zdravotnícku pomôcku od špeciálneho zdravotníckeho materiálu, sa terminologicky doplňuje do predmetného odseku. Tým bude zabezpečené, aby regulácia zdravotníckych pomôcok bola platná aj pre špeciálny zdravotnícky materiál.
K bodu 79
Na účel rozšírenia limitu spoluúčasti okrem liekov aj na zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, je navrhnuté doplnenie k pojmu lieky aj pojem zdravotnícka pomôcka a dietetická potravina s cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov, ktorí okrem liekov používajú zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny s doplatkom.
S cieľom znížiť finančnú záťaž pacientov pri súčasnom zachovaní princípu hospodárnosti nakladania s prostriedkami verejného zdravotného poistenia sa do limitu spoluúčasti okrem liekov, zavádzajú aj zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, a preto sa vyžaduje zadefinovanie pojmov najlacnejší náhradný liek, najlacnejšia náhradná zdravotnícka pomôcka a najlacnejšia náhradná dietetická potravina.
Vzhľadom na doplnenie zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín sa upravujú aj limity spoluúčasti jednotlivých skupín poistencov.
Na účely efektívneho vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia sa odstraňuje duplicita ochranných limitov. Pacientovi bude odpočítaná hodnota finančných prostriedkov pochádzajúcich z najvýhodnejšieho ochranného limitu, ktorý je pacient povinný znášať.
Skupina pacientov, ktorá má limit spoluúčasti vo výške 30€ sa rozširuje o poistencov ktorí dovŕšili dôchodkový vek a nevznikol im nárok na starobný dôchodok.
K bodom 80 až 84
Spresňujú sa pravidlá pre úhradu výnimiek nad rámec verejného zdravotného poistenia.
Návrh zákona limituje výšku dobrovoľnej úhrady zdravotnej starostlivosti, na ktorú nie je nárok z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, na maximálny podiel 90% z požadovanej úhrady, pričom percento úhrady sa znižuje v súvislosti s dĺžkou času od prvého predaja lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa musí podieľať na úhrade uvedenej poskytovanej zdravotnej starostlivosti vo výške 5% zo sumy uvedenej v žiadosti. Výnimkou budú lieky, ktore budú v procese kategorizácie posúdené z hľadiska medicínske prínosu pre pacienta, avšak nesplnia požiadavky na nákladovú efektívnosť a nebudú z tohto zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov.
V prípade, že sa žiadosť týka neregistrovaného lieku, výška úrady zdravotnej poisťovne môže byť až 100%. Ďalej sa určuje cena, ktorá má byť použitá pri výpočte výšky úhrady. Cieľom je efektívne využívanie prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 85
Ustanovením sa umožňuje signifikantné zníženie alebo úplná eliminácia doplatku u vysoko nákladových liekoch, pri ktorých zníženie ceny pri súčasnom dodržaní pomeru úhrady a doplatku neumožňuje takéto zníženie prípadne elimináciu doplatku.
K bodu 86
Ustanovuje sa povinnosť mlčanlivosti členov poradných orgánov ministerstva v zmysle ochrany obchodného tajomstva o ktorom sa dozvedeli počas ich výkonu činnosti v poradných orgánoch.
K bodu 87
Predlžuje sa lehota na dodanie farmako-ekonomického rozboru vzhľadom na zvyšujúce sa nároky na predkladané farmako-ekonomické rozbory.
K bodu 88
Spresňuje sa ktorá cena v členských štátoch sa použije na účely porovnávania cien. V prípade že má výrobca alebo držiteľ registrácie lieku majoritný podiel na trhu členského štátu, použije sa na účely porovnávania cena ktorá je určená pre neho. Inak sa použije cena dovozcu, ktorý zabezpečuje v danej krajine súbežný import lieku. Predíde sa tak situácii, keď by sa referencoval liek na cenu od subjektu, na cenu a cenotvorbu ktorého výrobca ani držiteľ registrácie nemajú žiaden vplyv.
K bodu 89
Porovnávanie cien bude ministerstvo vykonávať iba raz ročne, okrem liekov ktoré sú na trhu kratšie ako dva roky, nakoľko pri týchto liekov sa očakáva častejší a významnejší pokles cien v členských štátoch EU a následná úspora zdrojov verejného zdravotného poistenia a to aj pri kratšej frekvencii porovnávania cien.
K bodu 90
Predmetným ustanovením sa definuje ďalší zdroj údajov cien, ktorý umožní efektívne porovnávať ceny liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín uhrádzaných zo zdravotného poistenia s cenami liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v iných členských štátoch.
K bodom 91 a 92
Navrhuje sa rozšírenie definície verejného záujmu pre potreby konaní vo veciach kategorizácie. Ako jedna zo špecifických okolností, za ktorých ministerstvo môže rozhodnúť v skrátenom konaní sa zavádza aj situácia, kedy je potrebné zabezpečiť vhodnú terapeutickú alternatívu pri zachovaní nákladovej efektívnosti.
K bodu 93
Legislatívno technická úprava
K bodu 94
Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia pre účel konzistentného rozhodovania vo veciach kategorizácie.
K bodu 95 a 96
Legislatívno technická úprava v súvislosti s bodom 60.
Čl-II
K bodom 1 až 10
V sadzobníku správnych poplatkov sa navrhuje zvýšenie ceny pre konania k žiadosti o zaradenie lieku, žiadosti o podmienené zaradenie lieku, zaradenie zdravotníckej pomôcky, zaradenie špeciálneho zdravotníckeho materiálu a zaradenie dietetickej potraviny, pri ktorých sa v nadväznosti na zmeny v zákone predpokladá zvýšenie nákladov pri posudzovaní uvedených žiadostí.
Výška správnych poplatkov bola upravená v závislosti od navrhovaných a reálnych súm úhrad vzťahujúcich sa ku konaniam o kategorizácii liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Čl III
K bodu 1
Ustanovuje sa v súvislosti s povinnosťou požadovať od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti 5% úhradu z ceny lieku, z ceny lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny v prípade ak žiada o úhradu od zdravotnej poisťovne podľa § 88 odseku 9 lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny uvedenej v § 88 odseku 7.
K bodu 2
Legislatívno technická úprava.
Čl IV
K bodu 1
Predmetné ustanovenie umožní uzatvoriť zmluvu súvisiacu so zavedením systému zdieľania nákladov alebo terapeutického rizika t.z. možnosť zdravotnej poisťovne a výrobcu alebo držiteľa registrácie lieku dohodnúť si podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa bude
znášať z prostriedkov verejného zdravotného poistenia časť nákladov na lieky, zostávajúcu časť nákladov ako je liečba, pri ktorej liek dosahuje nákladovú efektívnosť len s vysokým doplatkom poistenca, inovatívna liečba, liečba nad rámec určených indikačných obmedzení v kategorizačnom zozname alebo v ostatných prípadoch, bude znášať výrobca alebo držiteľ registrácie lieku. Ustanovenie umožňuje poisťovni prijať refundáciu držiteľa registrácie lieku.
Predmetné ustanovenie umožňuje zdravotným poisťovniam prijímať vyrovnávací rozdiel, ako regulačný nástroj používaný pri podmienenom zaradení liekov do zoznamu kategorizovaných liekov.
Čl. V
Ustanovenie umožňuje na základe zmluvy o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou, aby držiteľ registrácie poskytol zdravotnej poisťovni zľavu vo forme lieku, ktorý je predmetom tejto zmluvy. Ustanovuje sa tak možnosť znížiť cenu lieku dodaním množstva lieku dohodnutého v zmluve o podmienkach úhrady lieku zdravotnou poisťovňou za nulovú cenu.
Čl. VI.
Účinnosť zákona je od 1.1.2018 okrem ustanovenia § 88 ods.14 ktoré nadobúda účinnosť 1.1.2019. Tým je dané 12 mesačné obdobie počas ktorého môže držiteľ registrácie liek podať žiadosť o posúdenie lieku v procese kategorizácie z hľadiska medicínske prínosu pre pacienta.

V Bratislave 20. septembra 2017
Robert Fico v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Tomáš Drucker v. r.
minister zdravotníctva
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 266/2017, dátum vydania: 09.11.2017

Dôvodová správa

 

 

A. Všeobecná časť

 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov  a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.

 

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie minimálnej miery valorizácie dôchodkov na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, a zníženie administratívnej záťaže v sociálnom poistení v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2016-2020.

 

Predložený vládny návrh zákona v článku I obsahuje aj zmenu právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v oblasti platenia poistného na úrazové poistenie po roku 2017 a zmenu právnej úpravy na základe podnetov z aplikačnej praxe týkajúcich sa výberu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „poistné“), dávky v nezamestnanosti, ustanovenia nároku na vyrovnávací príplatok pre dôchodcov, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok a elektronickej výmeny dát medzi členskými štátmi Európskej únie.

 

Predloženým vládnym návrhom zákona sa

  • - ustanovuje minimálna miera valorizácie dôchodkových dávok na obdobie rokov 2018 až 2021, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou a minimálna miera valorizácie úrazovej renty na rovnaké obdobie,
  • - navrhuje v súlade s požiadavkami podnikateľského prostredia ako aj s cieľom znižovať administratívnu záťaž v sociálnom poistení obsiahnutým v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 - 2020 predĺžiť lehotu na splnenie povinnosti zamestnávateľa predložiť Sociálnej poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia tým, že sa navrhuje predĺžiť lehotu na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní; ďalej sa navrhuje predĺžiť lehotu na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne z 1 dňa na 8 dní a zosúladiť lehotu na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov s lehotou na prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedených Sociálnou poisťovňou. Predmetné opatrenia zjednodušia činnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a poskytnú väčší časový priestor zamestnávateľom na splnenie uvedených povinností,
  • - navrhuje, vzhľadom na časové obmedzenie účinnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie zamestnávateľom do konca roku 2017, prijať záver vo vzťahu k plateniu poistného na úrazové poistenie v ďalšom období, t.j. od 1. januára 2018. Uvedené je potrebné najmä z hľadiska platnej právnej úpravy platenia poistného na úrazové poistenie obsiahnutej v § 133 a § 134 zákona o sociálnom poistení. Táto právna úprava od roku 2004 nenadobudla účinnosť. Predpokladom pre jej aplikáciu v praxi je zaraďovanie zamestnávateľov do tzv. nebezpečnostných tried. Od roku 2004 však prišlo k takým zmenám právneho prostredia, ktoré majú za následok nevykonateľnosť dotknutých ustanovení zákona o sociálnom poistení. V súvislosti s uvedeným Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) pripravilo podkladovú analýzu možných riešení. Po ich konzultácii so zástupcami zamestnávateľov a odborových organizácií ministerstvo dospelo k záveru, v zmysle ktorého je ponechanie aktuálneho platenia poistného na úrazové poistenie v jednotnej sadzbe 0,8 % z vymeriavacieho základu zamestnávateľa v súčasnosti najvhodnejším riešením. Uvedenému záveru zodpovedá aj predložený návrh na nahradenie tzv. nebezpečnostných tried stálou sadzbou pre všetkých zamestnávateľov bez uplatňovania bonusov a malusov, 
  • - odbremení prevažná časť fyzických osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát, od podávania prihlášky a odhlášky v Sociálnej poisťovni; uvedené sa týka prihlasovania fyzických osôb, ktoré sa starajú o dieťa do šiestich rokov veku, o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom od 6 do 18 rokov veku, fyzických osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na opatrovanie a fyzických osôb, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, 
  • - navrhuje zachovať pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne rozhodovať o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom z nich,
  • - zjednocuje suma, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia; rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále a na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatené dávky,
  • - spresňuje znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty a penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali; umožňuje sa povoliť splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na skutočnosť, či je povinný aktuálne odvádzať poistné a predlžuje sa lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov,
  • - predlžuje lehota, na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávky, z 18 na 24 mesiacov,
  • - rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie aj o kompetenciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov v súlade s článkom 1 ods. 2 písm. a) a článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia  (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení,
  • - ustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich mu z kompetenčného zákona, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR,   
  • - zjednocujú podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti a dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti pre všetkých poistencov, 
  • - umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok.

 

Novelou sa v súvislosti s opatrením týkajúcim sa prenesením pôsobnosti v oblasti prístupového bodu na Sociálnu poisťovňu vstupuje článkami II a III do zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Predkladaný vládny návrh zákona bude mať, tak ako vyplýva z doložky vybraných vplyvov, negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a vplyvy na podnikateľské prostredie. Ostatné vybrané vplyvy sa nepredpokladajú. 

 

 

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

 

Dôvodová správa

 

 

  1. B. Osobitná časť

 

K Čl. I

 

K bodom 1 až 6, 57 a 58 

[§ 15 ods. 1 písm. d) a e), § 15 ods. 2, § 15 ods. 6, § 22, § 23, § 229 ods. 1 a § 229 ods. 5]

V súvislosti s požiadavkou na postupné zavádzanie e-Governmentu, v súlade s  jeho základnou zásadou jedenkrát a dosť, sa navrhuje preniesť oznamovaciu povinnosť pri vzniku platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom na orgány verejnej moci, ktoré z titulu výkonu svojej pôsobnosti majú vedomosť o sociálnom statuse dotknutého okruhu osôb. V praxi to bude znamenať, že k vzniku povinného dôchodkového poistenia a povinnosti štátu platiť poistné dôjde

  1. a) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c), t.j. fyzickej osoby  s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok od okamihu priznania rodičovského príspevku Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny; túto skutočnosť bude oznamovať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny; fyzická osoba, ktorá spĺňa uvedené podmienky ale nemá nárok na rodičovský príspevok, a chce aby štát za ňu platil poistné na dôchodkové poistenie, naďalej musí podať prihlášku na dôchodkové poistenie z tohto dôvodu sama,
  2. b) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d), t.j. fyzickej osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa vzniku potreby riadnej starostlivosti o takéto dieťa po dovŕšení šiestich rokov jeho veku; potrebné skutočnosti bude Sociálna poisťovňa zisťovať z údajov poskytnutých Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a z vlastnej činnosti,
  3. c) u fyzickej osoby uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a u fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek, odo dňa priznania peňažného príspevku na opatrovanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo od uzatvorenia zmluvy o výkone osobnej asistencie. 

Navrhuje sa, aby fyzickým osobám, za ktoré štát platí poistné na dôchodkové poistenie na základe podania prihlášky (osoby, ktoré nepoberajú rodičovský príspevok, ale starajú sa o dieťa do šiestich rokov), mohlo vzniknúť dôchodkové poistenie už od splnenia zákonom ustanovených podmienok. V praxi to znamená, že u týchto osôb dochádza k zrušeniu obmedzenia spätného podania prihlášky na dôchodkové poistenie na tzv.  platenie poistného štátom.  Prihlasovať sa bude dať nielen odo dňa podania prihlášky, ale aj za obdobie pred podaním prihlášky,  najskôr od splnenia podmienok na platenie poistného štátom. Zároveň sa navrhuje, aby poistencovi štátu z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku, ktorému zaniklo toto poistenie v dôsledku vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby opätovne vznikol status poistenca štátu bezprostredne po skončení tohto dôchodkového poistenia (bez podania prihlášky). Predíde sa situáciám, ktoré v súčasnosti nastávajú v praxi, že z dôvodu opomenutia opätovného podania prihlášky na platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom z toho istého dôvodu prichádzajú starajúce sa osoby o obdobie dôchodkového poistenia (aj o platby do druhého dôchodkového piliera). V prípade, ak sa poistenec štátu sám odhlásil z tohto poistenia, na to, aby sa stal opätovne poistencom štátu z toho istého dôvodu bude sa musieť prihlásiť (najskôr odo dňa zániku poistenia z dôvodu podania odhlášky).

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa. Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. d) zanikne dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, najneskôr dňom dovŕšenia 18 rokov veku tohto dieťaťa a povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. e) zanikne dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie a u osobného asistenta dňom, od ktorého osobný asistent má vykonávať osobnú asistenciu v rozsahu menšom ako 140 hodín mesačne alebo z dôvodu zániku zmluvy o výkone osobnej asistencie. Povinnosť fyzickej osoby odhlásiť sa zostáva len v prípadoch, ak relevantné skutočnosti nie je možné preukázať údajmi, ktorými už Sociálna poisťovňa disponuje, alebo ak nie je možné získať relevantný údaj z Ústredia  práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide najmä o fyzické osoby starajúce sa o dieťa bez nároku na rodičovský príspevok, fyzické osoby, ktoré poberajú rodičovský príspevok a prestanú sa riadne starať o dieťa pred dovŕšením šiesteho roku jeho veku. K zániku dôchodkového poistenia „poistencov štátu“ dochádza aj odo dňa, od ktorého nespĺňajú ostatné podmienky pre platenie poistného na dôchodkové poistenie štátom (napr. začnú poberať starobný dôchodok).  

Naďalej sa umožňuje, aby povinné dôchodkové poistenie zaniklo aj prejavom vôle fyzickej osoby – podaním odhlášky, ak nemá záujem byť dôchodkovo poistená.  

Navrhuje sa právna úprava postupnosti pri platení poistného štátom v prípadoch, ak sa o to isté dieťa stará viacero osôb. Ak sa o dieťa do šiestich rokov veku stará viac fyzických osôb a ak jedna z nich má nárok na rodičovský príspevok, štát bude platiť poistné za túto osobu. Starostlivosť o ťažko zdravotne postihnuté dieťa do 18 rokov veku založí postavenie poistenca štátu tej osobe, na ktorej sa dohodnú. 

Body 4, 6, 57 a 58 (§ 15 ods. 6, § 23 písm. a) a § 229 ods. 1 a 5) sú len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s bodmi 1 až 3.

 

K bodu 7 

(§ 34 ods. 3)

Navrhuje sa spresnenie dikcie zákona ako reakcia na poznatky aplikačnej praxe. V praxi nastávajú situácie, že počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti nemusí vzniknúť alebo trvať nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. 

 

K bodu 8 

(§ 60 ods. 9)

Vzhľadom na predložený návrh právnej úpravy, ktorej vecná podstata spočíva v možnosti získať nárok na vyrovnávací príplatok aj poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, podľa predpisov Slovenskej republiky, sa ustanovuje, že tomuto poistencovi sa započíta na nárok na vyrovnávací príplatok československé obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu priznania predčasného starobného dôchodku. 

K bodu 9 

(§ 65a ods. 3)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

 

K bodu 10

(§ 69a ods. 2 druhá veta)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu so zmenami v bode 20 (§ 82).

 

K bodom 11 až 18

(§ 69b ods. 1 až 5, § 69c ods. 1 až 3 a § 69d)

Súčasná právna úprava umožňuje vznik nároku na vyrovnávací príplatok poberateľovi, ktorému bol priznaný slovenský starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a z vykonaných analýz sa ukázalo ako dôvodné, umožniť vznik nároku na vyrovnávací príplatok aj poistencom, ktorým bol priznaný slovenský predčasný starobný dôchodok a český starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu sa pre poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok navrhuje právny režim podmienok nároku na vyrovnávací príplatok, určenie sumy vyrovnávacieho príplatku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku.

Nárok na vyrovnávací príplatok sa navrhuje ustanoviť v sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi teoretickou (fiktívnou) sumou predčasného starobného dôchodku určenou výlučne podľa predpisov Slovenskej republiky s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového poistenia a úhrnom súm vyplácaného starobného dôchodku z Českej republiky a vyplácaného predčasného starobného dôchodku podľa predpisov Slovenskej republiky alebo starobného dôchodku, na ktorý sa zmenil  predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku. Rovnako ako u poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, sa do úhrnu súm dôchodkov, ktoré sa odpočítajú od fiktívnej sumy predčasného starobného dôchodku, zaráta aj suma výsluhového dôchodku.

Na výpočet teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku sa navrhuje použiť ako referenčný dôchodok (na rozdiel od nároku na vyrovnávací príplatok poberateľa starobného dôchodku), teoretický predčasný starobný dôchodok, na ktorý by mal poistenec nárok ku dňu vzniku nároku na vyrovnávací príplatok. Inak by sa sumou vyrovnávacieho príplatku „vyrovnalo“ aj zníženie predčasného starobného dôchodku, čím by vznikla neodôvodnená nerovnosť medzi poberateľmi slovenského predčasného starobného dôchodku, ktorí majú nárok na vyrovnávací príplatok a poberateľmi predčasného starobného dôchodku bez nároku na vyrovnávací príplatok. 

 Ostatné ustanovenia  zákona o sociálnom poistení upravujúce podmienky nároku na vyrovnávací príplatok (napríklad o zvyšovaní, ktoré by boli patrili počas obdobia poberania teoretického (fiktívneho) predčasného starobného dôchodku, prehodnocovanie sumy vyrovnávacieho príplatku) sa použijú rovnako aj na rozhodnutie o nároku na vyrovnávací príplatok poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. V súvislosti s tým sú vykonané príslušné legislatívno-technické zmeny.  

 

K bodu 19

(§ 81 ods. 7)

Vzhľadom na zmeny súvisiace s ustanoveniami upravujúcimi nárok na vyrovnávací príplatok aj u poberateľov predčasného starobného dôchodku, je dôvodné, aby sa na účely súbehu nárokov na dôchodkové dávky zohľadňovala aj suma vyrovnávacieho príplatku poistenca, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

 

 

K bodu 20 

(§ 82)

Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní dôchodkových dávok v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava dôchodkových dávok a zachováva sa mechanizmus zvyšovania dôchodkových dávok o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. 

 

K bodu 21

(§ 89 ods. 8 a 9)

Vzhľadom na obsolétnosť ustanovení o zvyšovaní úrazovej renty do 31. decembra 2017 sa legislatívno-technicky precizuje právna úprava zvyšovania úrazovej renty a zachováva sa mechanizmus zvyšovania úrazovej renty o percento rastu medziročného rastu spotrebiteľských cien.  

 

K bodu 22

(§ 89 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodom 23 a 24

(§ 93 ods. 3 a § 94 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 20.

 

K bodu 25

[§ 102 ods. 1 písm. l)]

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia ako reakcia na poznatky z aplikačnej praxe. Zamestnanci si môžu uplatniť svoje nároky aj pred zrušením zamestnávateľa. 

  

K bodu 26

(§ 104 ods. 1)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zjednotením podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti pre všetkých poistencov umožniť prístup k dávke v nezamestnanosti väčšiemu počtu poistencov, ktorí platili poistné na poistenie v nezamestnanosti (najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), čím sa podporí naplnenie účelu tejto dávky. Táto zmena sa navrhuje aj s prihliadnutím na podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v okolitých susedských členských štátoch EÚ.

Poistencom (okrem poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti) sa predlžuje rozhodujúce obdobie, v ktorom sa zisťuje potrebná minimálna dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z troch rokov na štyri roky.  

 

K bodom 27, 28 a 42  

[§ 104 ods. 2 a § 142 ods. 3 písm. c)]

Legislatívno-technická úprava a zjednotenie terminológie so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu  29

(§ 104 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodmi 26 až 28.

 

 

K bodu  30

(§ 105 ods. 1)

Za predpokladu zjednotenia podmienok nároku na dávku v nezamestnanosti je dôvodné, aby bola jednotná pre všetkých poistencov aj dĺžka podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov). 

Podporné obdobie v nezamestnanosti v dĺžke 6 mesiacov podľa zákona účinného od 1. januára 2018 sa bude vzťahovať aj na poistenca, ktorému bola priznaná dávka v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, ak sa mu dávka vypláca k 31. decembru 2017 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni a na poistenca, ktorý bol opätovné zaradený, do evidencie uchádzačov o zamestnanie po 31. decembri 2017 a vypláca sa mu dávka v nezamestnanosti počas zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti. Dĺžka podporného obdobia týchto  poistencov sa predlžuje  zo štyroch na šesť mesiacov.

Zároveň sa zjednocuje terminológia so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 

K bodu 31

(§ 105 ods. 3)  

V súčasnosti platí, že poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o  zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky bol opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vznikne nárok na výplatu zostávajúcej nevyčerpanej dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie. Nakoľko nový nárok na dávku v nezamestnanosti môže vzniknúť najskôr po uplynutí dvoch rokov od začiatku predchádzajúceho nároku, ustanovuje sa, aby nárok na vyplatenie zostatku nevyplatenej časti dávky patriacej z podporného obdobia predchádzajúceho nároku, mohol vzniknúť v období do dvoch rokov od vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak sa v súčasnosti zaradí klient 730. deň od vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, podľa súčasne platného znenia nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorá nebola vyplatená v predchádzajúcom podpornom období ani mu nevznikne nový nárok na dávku v nezamestnanosti.

 

K bodu 32

(§ 117 ods. 9)

Dopĺňa sa, že poistencovi, ktorý poberá predčasný starobný dôchodok, sa vyrovnávací príplatok vypláca spolu s týmto dôchodkom.

 

K bodom 33, 34, 45 až 47

(§ 120, 168 a 170)

Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť Sociálnej poisťovne, ako prístupového bodu za Slovenskú republiku na účely elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi EÚ a štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o EHP a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“), aj o kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako súčasných prístupových bodov. V praxi to znamená, že komunikácia s vyššie uvedenými inštitúciami bude za celú oblasť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky vykonávaná už len jedným sprostredkovateľom – Sociálnou poisťovňou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, budú na účely elektronickej výmeny údajov komunikovať výlučne zo Sociálnou poisťovňou, prostredníctvom ktorej sa informácie budú posielať príslušným inštitúciám členských štátov.

Touto zmenou nie sú dotknuté povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a zdravotných poisťovní plniť funkciu príslušného orgánu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu alebo styčného orgánu na elektronickú výmenu údajov medzi členskými štátmi vo svojej vecnej pôsobnosti v rozsahu určenom právnymi predpismi Slovenskej republiky, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 5; Ú. v. ES L 166, 30.4.2004) v platnom znení a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009) v platnom znení (vykonávacie nariadenie).  

Podľa Článku 1 odseku 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia je prístupovým bodom subjekt, ktorý plní funkciu elektronického kontaktu; automatického smerovania na základe adresy a inteligentného smerovania na základe softvéru, ktorý umožňuje automatické kontrolovanie a smerovanie (napr. aplikáciu umelej inteligencie) a/alebo zásah ľudského činiteľa. 

Zavedením jedného prístupového bodu za Slovenskú republiku sa zabezpečí efektívnejšie riešenie prístupu do systému elektronickej výmeny údajov, ktorým sa zjednoduší vzájomná komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami členských štátov pri vybavovaní požiadaviek občanov EÚ a migrujúcich pracovníkov.

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia § 168 ods. 1 tak, aby správny fond bol určený aj na krytie výdavkov súvisiacich s plnením funkcie Sociálnej poisťovne ako prístupového bodu. Ďalej sa navrhuje doplnenie prvej vety ustanovenia § 170 ods. 1 tak, aby Sociálna poisťovňa zhromažďovala údaje na účely plnenia funkcie prístupového bodu vo vlastnom informačnom systéme, rovnako ako údaje na účely výkonu sociálneho poistenia a v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom aj starobného dôchodkového sporenia. Deklaruje sa, aby  sa na účely plnenia funkcie prístupového bodu Sociálnou poisťovňou nevyžadoval súhlas dotknutej osoby.     

 

K bodom 35 a 36

[§ 122 a § 123 ods. 2 písm. b)]

Navrhuje sa, aby sa právna úprava rozhodovania generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne o presúvaní finančných prostriedkov medzi základnými fondmi, v prípade ich nedostatkov v niektorom fonde, presunula z prechodných ustanovení do príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení upravujúcich pôsobnosť orgánov Sociálnej poisťovne v tejto oblasti. V rámci prechodných ustanovení je uvedená pôsobnosť generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v zákone o sociálnom poistení už od roku 2004, odkedy zákon nadobudol účinnosť. Z vecného pohľadu je preto opodstatnené  zrušiť časové obmedzenie platnosti a účinnosti  tejto právnej úpravy.

 

K bodom 37 až 41, 49 a 51

[§ 123 ods. 2 písm. c), § 129, 133, 134, § 172 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a)]

Ministerstvo v priebehu roka 2016 analyzovalo budúcnosť nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie zamestnávateľa, ktorá je v súčasnej podobe časovo obmedzená, a to do konca roku 2017. Cieľom bolo posúdiť reálnosť implementácie súčasne platného znenia zákona o sociálnom poistení, t. j. zaradenia zamestnávateľov do nebezpečnostných tried s diferencovanou sadzbou na úrazové poistenie v závislosti od nebezpečnostného rizika a zároveň uplatňovanie prirážok a zliav k poistnému/resp. sadzbe poistného. Zároveň analyzovalo aj iné alternatívy, či už efektívnejšieho legislatívneho nastavenia alebo aplikáciu vecne odlišných riešení. Okrem možnosti jednoduchého zavedenia jednotnej sadzby úrazového poistenia boli analyzované viaceré varianty jednotnej sadzby s dodatočnými motivačnými faktormi (zľavy a prirážky na sadzbe poistného), ako aj možnosť diferenciácie sadzieb poistného na základe pracovného zaradenia zamestnancov.

Okrem viacerých interných rokovaní v rámci ministerstva a vypracovania hodnotiacej štúdie ministerstvom na túto tému sa uskutočnili konzultácie aj so sociálnymi partnermi. Zúčastnení poukazovali na prílišnú administratívnu záťaž dotknutých subjektov ( ministerstva, Sociálnej poisťovne a zamestnávateľov), ak nepríde k zmene zákona o sociálnom poistení v časti upravujúcej určenie sadzby poistného na úrazové poistenie (nebezpečnostné triedy,  bonusy a malusy), ktorá je platná už od roku 2004, avšak nikdy nenadobudla účinnosť. Dospelo sa k záveru, že platná právna úprava v zákone o sociálnom poistení o platení poistného na úrazové poistenie nie je vykonateľná a je administratívne náročná ako pre zamestnávateľov, tak aj pre Sociálnu poisťovňu.

Existuje riziko, že ukladanie prirážok a poskytovanie zliav na poistnom spôsobí u časti zamestnávateľov motiváciu neevidovať, neregistrovať a nenahlasovať pracovné úrazy a choroby z povolania a poškodení zamestnanci sa budú musieť domáhať svojich práv na súde a dokazovať zamestnávateľovi, že nesie zodpovednosť za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj v jednoznačných prípadoch, v ktorých zodpovednosť zamestnávateľa z pracovnoprávneho hľadiska vznikla. 

Problematickým sa ukazuje byť nerovnomerné rozloženie zamestnávateľov, pretože až 98 % zamestnávateľov z ich celkového počtu by bola poskytnutá zľava na poistnom (u drvivej väčšiny zamestnávateľov neboli evidované žiadne pracovné úrazy) a iba 1,5 % z nich by bola uložená prirážka na poistnom. Uvedené rozloženie by neumožnilo vo vyššej miere poskytovať zľavu na poistnom, pokiaľ má byť dodržaná požiadavka zachovania príjmov základného fondu úrazového poistenia približne na súčasnej úrovni.

Vyzdvihnutá bola jednoduchosť uplatnenia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z vymeriavacieho základu, ktorá sa prostredníctvom prechodných ustanovení používa od roku 2004. Väčšina zúčastnených podporila aj určité prvky prevencie v rámci úrazového poistenia, t. j. motivácie zamestnávateľov k predchádzaniu pracovným úrazom a chorobám z povolania napr. prostredníctvom systému zliav a prirážok k poistnému. Po vyhodnotení možných riešení určenia sadzby poistného na úrazové poistenie pre zamestnávateľa po roku 2017 ministerstvo predkladá do legislatívneho procesu návrh na ponechanie jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie v súčasnej výške 0,8 % aj po roku 2017. V prípade použitia jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie nevzniká žiadna dodatočná administratívna záťaž Sociálnej poisťovni ani zamestnávateľom. Pri analyzovaní možného nastavenia sadzby poistného na úrazové poistenie boli jednotlivé alternatívy možného nastavenia vyhodnotené aj vo vzťahu k zavedeniu ročného zúčtovania v sociálnom poistení. Alternatíva predložená v návrhu (jednotná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 %) bola vyhodnotená ako kompatibilná s ročným zúčtovaním v sociálnom poistení a zároveň predstavuje najnižšiu administratívnu záťaž zúčastnených subjektov.

Ak by malo dôjsť k zásadnej zmene úrazového poistenia (vo vzťahu k plateniu poistného) malo by k tomu dôjsť pri príprave ročného zúčtovania (rok 2018) a nie už v súčasnosti, aby sme predišli prípadným nesúladom s ročným zúčtovaním.  

Nastavenie sadzby poistného na úrazové poistenie bude aj naďalej diskutovanou témou spolu so sociálnymi partnermi. Nevykonateľnosť platnej právnej úpravy a časové obmedzenie platnosti prechodných ustanovení, ktorými je určená účinná sadzba poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 %, si vyžiadala prijať najvhodnejšie riešenie. Nevidíme dôvod, pre ktorý by ustanovenie jednej sadzby poistného na úrazové poistenie malo byť naďalej súčasťou ustanovení prechodného charakteru. Na základe uvedeného sa navrhuje vypustiť platnú právnu úpravu § 133 a  134 zo zákona o sociálnom poistení a zároveň presunúť jednotnú sadzbu poistného na úrazové poistenie vo výške 0,8 % do základných ustanovení zákona.

Body 37, 38, 40, 49 a 51 (§ 123, 129, 172 a 178) sú len legislatívno-technickou úpravou súvisiacou s bodmi 39 a 41.

 

K bodom 43 a 68

(§ 144 a § 240 ods. 2)

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je v zásade zjednotenie sumy, do ktorej Sociálna poisťovňa dlžné poistné nepredpisuje, so sumou nedoplatku na poistnom, do ktorej vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia, ktorá je v súčasnosti päť eur. Rovnaká zmena sa navrhuje aj na predpisovanie penále.

Návrh na zmenu vychádza z aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne a to z dôvodu hospodárnosti, nakoľko predstavuje zníženie administratívnej záťaže v Sociálnej poisťovni. V niektorých prípadoch náklady na predpísanie dlžných súm a na doručenie rozhodnutia prekračujú sumu, ktorá sa predpisuje. Pozitívom navrhovanej zmeny je, že si nevyžaduje zmenu informačných systémov Sociálnej poisťovne. Zvýšením hraničnej sumy na predpis však nedôjde k ujme pre odvádzateľov.

 

K bodu 44

(§ 146 ods. 1)

Navrhuje sa spresniť znenie ustanovenia o povolení splátkového kalendára pre osoby, ktoré sa stali dlžníkmi Sociálnej poisťovne z dôvodu, že poistné, pokuty, penále nezaplatili vôbec alebo z dôvodu, že ich zaplatili v nižšej sume ako mali. Navrhovaným znením sa sleduje, aby Sociálna poisťovňa povoľovala splátkový kalendár každému dlžníkovi na poistnom bez ohľadu na jeho aktuálne postavenie v sociálnom poistení (či je povinný aktuálne odvádzať poistné napr. ako zamestnávateľ alebo SZČO alebo nie). Rozširujú sa aj dôvody, pre ktoré bude môcť Sociálna poisťovňa povoliť splátky dlžných súm  o iné, bližšie nešpecifikované dôvody, pre ktoré by mohol byť žiadateľ ohrozený platobnou neschopnosťou, ak by nebol povolený splátkový kalendár. 

Ak je dlžník aktuálne povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie, preberá sa účinná právna úprava, v zmysle ktorej je povolenie splátkového kalendára podmienené schopnosťou dlžníka riadne plniť aktuálne odvodové povinnosti v sociálnom poistení. 

Prostredníctvom predĺženia lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm z 18 na 24 mesiacov a zosúladenia s daňovými predpismi sa navrhuje rozšíriť okruh osôb, ktoré budú môcť tento inštitút využiť vzhľadom na ich finančné pomery.

 

K bodu 48

(§ 170)

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne poskytovať Úradu vlády Slovenskej republiky údaje na účely plnenia jeho úloh, vyplývajúcich z § 24 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého koordinuje prípravu zásadných opatrení na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky SR.    

 

K bodu 50

[§ 178 ods.1 písm. a) siedmy bod]

Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú  príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia. Z rovnakého dôvodu sa upravuje vecná pôsobnosť pobočky Sociálnej poisťovne rozhodnúť o povinnosti zamestnávateľa vrátiť dávku garančného poistenia. 

 

K bodu 52 

[§ 179 ods.1 písm. a) tretí bod]

Ide o zosúladenie ustanovenia, upravujúceho vecnú príslušnosť ústredia Sociálnej poisťovne na vymáhanie neprávom vyplatených súm (na dôchodkových dávkach, na zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, na úrazovej rente a pozostalostnej úrazovej rente) s ustanovením, ktoré ustanovuje povinnosť fyzických a právnických osôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávke sociálneho poistenia.  

 

K bodu 53

(§ 226 ods.1)

Dávka garančného poistenia patrí medzi príjmy oslobodené od dane z príjmu a neovplyvňuje výšku daňovej povinnosti ani u daňového subjektu ani u platiteľa dane. Nakoľko daňový úrad nepotrebuje informáciu o vyplatených dávkach garančného poistenia, ustanovenie sa vypúšťa.

 

K bodu 54

[§ 226 ods. 1 písm. l)]

Vypustenie právnej úpravy o povinnosti Sociálnej poisťovni zverejňovať na svojom webovom sídle priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely § 82 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku sa navrhuje z dôvodu právnej úpravy navrhovanej v ustanovení prechodného charakteru § 293dw ods. 5 písm. a).   

 

K bodu 55

[§ 226 ods. 1 písm. o) štvrtý bod]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 82.

 

K bodu 56

[§ 226 ods. 1 písm. o) piaty bod]

Legislatívno-technická úprava.

 

K bodu 59

[§ 231 ods. 1 písm. a)]

Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, pričom povinnosť zamestnávateľa prihlásiť svojho zamestnanca do registra poistencov vzniká už pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Uvedené v praxi znamená, že pri prihlásení prvého zamestnanca zamestnávateľ nemusí byť zaregistrovaný v registri zamestnávateľov. Na odstránenie tohto nelogického postupu sa navrhuje, aby mal zamestnávateľ povinnosť prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne v rovnakej lehote ako aj prvého zamestnanca. 

 

K bodom 60 a 61

[§ 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a piaty bod]

Podľa súčasného znenia § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ má povinnosť odhlásiť zamestnancov z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zásade bezprostredne po skončení právneho vzťahu. Nakoľko tento moment nemá konkrétny dopad na zisťovanie nelegálneho zamestnávania,  a je pre zamestnávateľov zaťažujúci, navrhuje sa v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia predĺžiť túto lehotu zamestnávateľovi na osem dní od ukončenia právneho vzťahu.

 

K bodu 62  

[§ 231 ods.1 písm. j)]

Upravuje sa lehota na predkladanie evidencie (evidenčného listu dôchodkového poistenia) z troch dní na osem dní. Táto lehota bude zodpovedať lehote, v ktorej sa predkladajú výkazy poistného, nakoľko údaje v nich uvádzané sa navzájom kontrolujú. Zároveň je určená tak, aby nespôsobovala predĺženie konania o nároku na dôchodok, keďže evidencia (evidenčný list dôchodkového poistenia) je  dôkazným prostriedkom potrebným na rozhodnutie o nároku na dôchodok.

 

K bodu 63

(§ 233 ods. 5)

V nadväznosti na vykonané zmeny uvedené v § 82 a § 89 ods. 10 zákona o sociálnom poistení súvisiace so zrušením ustanovení, na základe ktorých vzniká ministerstvu povinnosť vydávať opatrenie, ktorým sa ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky a úrazovej renty, sa upravujú povinnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky oznamovať priamo Sociálnej poisťovni údaje potrebné na určenie sumy zvýšenia dôchodkových dávok a úrazovej renty, aby táto mohla následne údaje zverejniť na svojom webovom sídle.

 

K bodom 64 a 70

(§ 233 ods. 12 a § 293dy)

Navrhovanou právnou úpravou sa zakladá povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť Sociálnej poisťovni údaje, o ktorých sa dozvedá pri svojej činnosti na účely vykonávania sociálneho poistenia, najmä platenia poistného na dôchodkové poistenie štátom za 

  1. 1. fyzické osoby, ktoré majú nárok na rodičovský príspevok,
  2. 2. fyzické osoby, ktorým sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie a
  3. 3. fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne.

Účelom je odbremeniť tieto fyzické osoby od poskytovania údajov a plnenia oznamovacích povinností dvom subjektom verejnej správy, pôsobiacim v oblasti výkonu sociálneho zabezpečenia. Návrh nadväzuje na zmeny v § 15 a  22.  

Prechodným ustanovením sa ustanovuje lehota na poskytnutie potrebných údajov súvisiacich so založením povinnosti  Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny v § 233 Sociálnej poisťovni, a to do 10. januára 2018.

 

K bodom 65 a 66

(§ 236 ods. 1 a § 237 ods. 1)

V súvislosti so zmenami navrhovanými v § 144  ods. 1 a § 240 ods. 2 sa navrhuje analogická právna úprava povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť. 

 

K bodu 67

(§ 237a)

V kontexte s návrhom na predĺženie lehoty na ktorú možno povoliť splátky dlžných súm poistného sa navrhuje predĺžiť aj lehotu na povolenie splátok dlžnej sumy fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy podľa § 234, 236 až 238 zákona o sociálnom poistení, z 18 mesiacov na 24 mesiacov. 

 

K bodu 69

(§ 241a)

Podľa súčasného znenia § 241a ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa Sociálnej poisťovni (od 1. januára 2008) ukladá sankcia v podobe penále za nesplnenie povinnosti postúpiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a/alebo v zákonom určenej výške. Tento odsek sa upravuje z legislatívno-technického hľadiska z dôvodu zavedenej legislatívnej skratky „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ v § 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a z dôvodu zmeny základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska odo dňa zavedenia eura na základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky. 

V ustanovení § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení je uvedený taxatívny výpočet situácií, v ktorých Sociálna poisťovňa penále neplatí. Tieto situácie sú spôsobené objektívnymi skutočnosťami, ktoré nevznikajú z dôvodu nečinnosti Sociálnej poisťovne alebo jej oneskoreného konania. Úprava uvedená v písm. a) predmetného ustanovenia reflektuje na právnu úpravu, podľa ktorej Sociálna poisťovňa bola povinná opravenú zmluvu zapísať spätne ku dňu jej prvého doručenia. V súčasnosti však podľa § 64a ods. 6 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Sociálna poisťovňa zaregistruje zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení až ku dňu, kedy spĺňa všetky náležitosti zákona. V súčasnosti je ustanovenie § 241a ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení obsolétne, nakoľko nemôžu byť penále platené za obdobie, v ktorom ešte nevznikla účasť na starobnom dôchodkovom sporení a za obdobie, v ktorom ešte nemohli byť zaplatené ani postúpené príspevky.

Platné ustanovenia § 241a ods. 2 v písm. b) a e) zákona o sociálnom poistení reagujú na situácie, kedy sporiteľovi vznikla účasť dobrovoľne (podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2008 do 31. marca 2012) resp. skôr, ako bola uzatvorená samotná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení (automatický vstup do II. piliera podľa právnej úpravy platnej v období od 1. apríla 2012 do konca roku 2012). Keďže podľa v súčasnosti účinnej úpravy účasť na starobné dôchodkové sporenie vzniká sporiteľovi, ktorý je dôchodkovo poistený, k prvému dňu kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o SDS zapísaná do registra zmlúv, nemôže už dôjsť k situáciám opísaným v písmenách b) a e). V predkladanom návrhu sa z uvedených dôvodov doterajšie ustanovenia písmen a), b) a e) vypúšťajú.

V právnej úprave o neplatení penále Sociálnou poisťovňou z dôvodu, že zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť riadne a včas jej predložiť výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac alebo nepredložil registračný list fyzickej osoby a z dôvodu poskytnutia primeranej lehoty na odvod príspevkov, ktorá začína plynúť až od zistenia rozhodujúcich skutočností podmieňujúcich nárok na materské, sa v prečíslovaných písmenách a) a b) v § 241a ods. 2 zákona o sociálnom poistení dáva do súladu lehota, počas ktorej Sociálna poisťovňa neplatí penále za nepostúpené príspevky s lehotou, ktorú má Sociálna poisťovňa na postúpenie príspevkov podľa § 226 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. 

 

K bodu 70

§ 293dw

Od roku 2018 do roku 2021 sa dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) budú zvyšovať o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Účelom ustanovenia takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou. V súvislosti s uvedeným sa navrhuje aj minimálna valorizácia úrazovej renty.  

 

§ 293dx

Ak poistenec nesplnil podmienky, nároku na dávku v nezamestnanosti ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, môže mu vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2018. 

 

§ 293dz

Navrhuje sa predĺžiť účinky skoršej právnej úpravy do budúcnosti zachovaním osemdňovej lehoty na prihlásenie zamestnávateľa do registra zamestnávateľov Sociálnej poisťovne v prípade, že začal zamestnávať prvého zamestnanca pred nadobudnutím účinnosti novely, t. j. pred 1. januárom 2018.

 

K Čl. II a III

V súvislosti so  zmenou v bodoch 33 a 34 sa vstupuje v článkoch II a III do osobitných predpisov na účely zrušenia plnenia funkcie prístupového bodu Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo všetkých bodoch ide v podstate o legislatívno-technickú úpravu. 

V článku III  v druhom bode sa vzhľadom k zodpovednosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky za plnenie úlohy zavedenia elektronickej výmeny dát v oblasti údajov v zdravotnom poistení navrhuje, aby inštitúcie ktorých Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nevykonáva výkon vlastníckych práv a ktoré nie sú podriadené Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, predkladali správy, na základe ktorých bude možné posúdenie stavu postupného zavádzania elektronickej výmeny dát. 

 

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2018. 

 

 

Bratislava 16. augusta 2017

 

 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

 

 

 

 

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 77/2015, dátum vydania: 16.04.2015

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Účelom predloženého návrhu zákona je odstrániť aplikačné problémy vyskytujúce sa pri uplatňovaní zákona v praxi.

Oproti doterajšej právnej úprave návrh zákona dopĺňa najmä ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotn é poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec, dopĺňa náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osob ám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, osobitným spôsobom rie ši oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov vykonávajúcich zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru), spresňuje a dopĺňa niektoré povinnosti, napríklad oznamovaciu povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaní m preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.

Upravujú sa nové povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a povinnosti jednotlivým subjektom poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií vo forme štandardov zdravotníckej informatiky. Vzhľadom na doplnenie povinností jednotlivým subjektom sa ustanovujú pokuty a správne delikty. Taktiež sa precizuje rozsah údajov, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií.

Dopĺňajú sa kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Národnému centru zdravotníckych informácií a zdravotnej poisťovni. Precizuje sa zoznam prioritných chorôb vzhľadom na zákon č. 576/2004 Z. z., ktorý m sa zmenil zoznam chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb a zoznam ambulancií špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Na účely vytvárania elektronických záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby ako aj za účelom následnej efektívnej kontroly sa dopĺňa povinnosť poistencovi na požiadanie osoby oprávnenej vydáva ť lieky vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Zvyšuje sa úroveň elektronizácie lekárenskej starostlivosti zavedením identifikátora. Identifikátor zabezpečí automatické načítanie údajov z receptu, čím odpadnú následné spracovávanie receptov lekárň ami.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave sa spresňuje definícia národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný s inými informačnými systémami používanými v zdravotníctve a umožň uje sa aj zdravotnej poisťovni prístup do národného zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačným systémom zdravotnej poisťovne.

Precizuje sa proces overovania zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne a ustanovenia v súvislosti s definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotníckych administratívnych registrov. Rozširuje sa zoznam národných zdravotných registrov o Národný register asistovanej reprodukcie. Precizuje sa rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti elektronického zdravotného záznamu.

Ustanovuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby tak, aby bola zaistená bezpečnosť týchto údajov. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal.

Jednoznačne sa ustanovuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a okruh zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené a proces a spôsob sprístupňovania elektronických zdravotných záznamov o šetrujúcim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Na začatie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadankách, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch a určujú sa náležitosti odporúčania.

Precizuje sa rozsah ú dajov pacientskeho sumára osoby a rozsah údajov, ktoré sa v pacientskom sumári aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe preskripčného záznamu, medikačného záznamu, dispenzačné ho záznamu alebo údajov z centrálneho registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Upresňuje sa p roces vydávania elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka a proces vyhotovenia nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia alebo poškodenia a v prí pade zmeny údajov uvedených na elektronickom preukaze zdravotníckeho pracovníka.

Oproti doterajšej pr ávnej úprave sa precizuje spôsob a proces posudzovania zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so štandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systému a le hoty tohto procesu.

Spresňuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotníckych administratívnych registroch a Národných zdravotný ch registroch podľa požiadaviek medzinárodných inštitúcií a potrieb štatistických údajov.

Návrh zá kona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozit ívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a žiadny vplyv na životné prostredie.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 77/2015, dátum vydania: 16.04.2015

23

Osobitná časť

K Èl. I

K bodu 1 (Poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na potrebu precizovania poznámky pod čiarou.

K bodu 2 (§ 6 ods. 8)

Vzhľadom na pož iadavky aplikačnej praxe a v záujme ochrany dieťaťa a jednoznačného určenia jeho príslušnej zdravotnej poisťovne sa explicitne špecifikuje príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v prí padoch podania prihlášky v ustanovenej lehote, po uplynutí ustanovenej lehoty, ako aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. V súlade so súčasnou právnou úpravou zostáva zachovaná príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa podľa § 6 ods. 7 do času potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou, ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote. Navrhuje sa, aby v prípade nedodržania zákonnej 60-d ňovej lehoty na podanie prihlášky, zdravotná poisťovňa, v ktorej bola podaná prihláška, sa stala príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. V prí pade, že prihláška nebola podaná vôbec, príslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa zostáva zdravotná poisťovňa podľa § 6 ods. 7.

K bodu 3 (§ 6 ods. 10)

Spresnenie ustanovenia v záujme jeho jednoznačnosti.

K bodu 4 (§ 6 ods. 10 druhý bod)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s výdajom elektronických preukazov poistencov.

K bodu 5 (§ 6 ods. 10 tretí bod)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s vý dajom elektronických preukazov poistencov

K bodu 6 (§ 6 ods. 11 písm. b)

Zosúladenie dátumov súvisiacich s výdajom elektronických preukazov poistencov a v súvislosti so zmenami v späťvzatí prihlášok.

K bodu 7 (§ 7 ods. 5 a 6)

Navrhuje sa úprava určenia prísluš nosti zdravotnej poisťovne v prípade, ak poistenec podá prihlášku na zmenu vo viac než jednej zdravotnej poisťovni. Poistenec bude mať právo v priebehu roka podať ľubovoľný počet prihláš ok na zmenu zdravotnej poisťovne s tým, že do 30. septembra príslušného kalendárneho roka je povinný vziať späť prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne, okrem tej prihlášky, na ktorej poistenec trvá. V prípade, ak poistenec nezoberie prihlášky na zmenu podané vo viacerých zdravotných poisťovniach späť, všetky prihlášky podané z dôvodu zmeny zdravotnej poisťovne sú neplatné a poistenec zostá va poistencom pôvodnej príslušnej zdravotnej poisťovne. Zo zákona sa vypúšťa zisťovanie príslušnej zdravotnej poisťovne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou formou doručovania písomnej ž iadosti. Novou úpravou sa zavádza zjednodušený spôsob určovania príslušnej zdravotnej poisťovne a odstraňujú sa praktické problémy spojené s doručovaním písomnej žiadosti Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou a následkami prípadného nedoručenia písomnosti.

K bodu 8 (§ 9 ods. 2)

Navrhuje sa, aby pre zaradenie dlžníka do zoznamu dlžníkov nebolo potrebné, aby mal nezaplatené preddavky za tri mesiace v príslušnom kalendá rnom roku, t.j. bude postačovať, aby mal neuhradené akékoľvek najmenej tri preddavky na poistné. V súčasnosti musí zdravotná poisťovňa jednak čakať so zaradením neplatiča do zoznamu prvé tri mesiace v roku, t.j. najskôr ho môže zaradiť v mesiaci apríl a tiež nemožno zaradiť neplatiča, ktorý neuhradil preddavky na prelome rokov. Pritom pre zdravotnú poisťovňu a princíp vedenia zoznamu neplatič ov nie je rozdiel medzi neuhradenými prvými troma mesiacmi v príslušnom roku a neuhradenými preddavkami za november, december a január cez rok.

Tiež sa navrhuje, aby v prípade ak výška pohľadávky na neuhradených preddavkoch na poistné prevyšuje sumu 100 € , aby nemusela pre zaradenie takej osoby do zoznamu dlžníkov byť splnená podmienka aspoň troch mesiacov, t.j. takýto dlžník by sa dostal na zoznam neplatičov automaticky, dosiahnutím určenej výšky pohľadávky.

Súčasne sa navrhuje, aby osoba, pokiaľ jej zdravotná poisťovňa povolila splácanie dlžnej sumy v splátkach (podľa § 18 ods. 3 zákona), bola uvedená v zozname dlžníkov, avšak s nárokom na úhradu celého rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia podľa § 9 ods. 1 zákona. Osoba teda bude zverejnená v zozname dlžníkov, nakoľko jej dlh stále trvá, avšak nakoľko splátkový kalendár plní, bude mať nárok na celú zdravotnú starostlivosť, t.j. nielen na neodkladnú.

K bodu 9 (§ 9 ods. 3)

V nadväznosti na úpravu § 6 ods. 8 sa v záujme ochrany dieťaťa navrhuje neobmedziť právo dieťaťa len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti v prípade nepodania prihlášky jeho zákonným zástupcom, resp. ďalš ími povinnými osobami taxatívne ustanovenými v § 6 ods. 4 zákona.

K bodu 10 (§ 9 ods. 5)

Doplnenie ustanovenia v súvislosti s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 11 (§9d ods. 8)

Precizuje sa ustanovenie vzhľadom na spresnenie znenia a zjednotenie výkladu ustanovenia.

K bodu 12 (§ 10a)

Ustanovujú sa n áležitosti a súčasti preukazu poistenca a účel použitia preukazu poistenca. Taktiež sa určuje zloženie a forma bezpečnostného kódu k preukazu poistenca a ustanovuje sa účel bezpečnostného kódu k preukazu poistenca, ktorý slúži na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národným zdravotníckym informačným systémom, na udeľovanie súhlasov a na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej kni žky osoby.

Ustanovuje sa proces vyhotovenia preukazu poistenca s elektronickým čipom a jeho doručenia poistencovi. Definuje sa proces znefunkčnenia elektronického čipu preukazu poistenca.

Navrhovanou úpravou sa určuje lehota doručenia preukazu poistenca poistencovi, lehota pre poistenca vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni a proces vydania potvrdenia o verejnom zdravotnom poistení do vydania preukazu poistenca.

K bodu 13 (§ 13 ods. 16)

Ná vrhom sa spresňuje ustanovenie o alikvotne prepočítavanie 15- násobku sumy životného minima na počty dní poistenca štátu a rovnako aj alikvotne prepočítavanie vymeriavacieho základu na počty dní poistenca š tátu.

K bodu 14 (17a ods. 4)

Úprava sú visiaca s aplikačnou praxou. V praxi sa vyskytujú opakovane prípady, keď platiteľ poistného podá námietky voči výkazu nedoplatkov, ktoré bezprostredne súvisia s vydaným výkazom nedoplatkov, avšak zdravotn á poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne výkaz nedoplatkov správoplatní a odstúpi na súdne vymáhanie, čím sa upiera právo poistenca na prípadnú nápravu na Ú rade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navrhovaná úprava reflektuje rozsudok Najvyššieho súdu č. (Rs) 4 Sžso 20/2011 - JUD82183SK - 4 Sžso 20/2011.

K bodu 15 (§ 17a ods. 6)

Spresnenie ustanovenia vzhľadom na znenie § 17a ods. 4 a s prihliadnutím na aplikačnú prax. V praxi sa vyskytujú opakovane prípady, keď platiteľ poistného podá námietky voči výkazu nedoplatkov, ktoré sú v skutočnosti vecné a bezprostredne súvisia s vydaným výkazom nedoplatkov, avšak zdravotná poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne výkaz nedoplatkov správoplatní a odst úpi na súdne vymáhanie, čím sa upiera právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zdravotná poisťovňa je povinná sa zaoberať námietkami, ktoré boli podan é včas (v lehote ustanovenej v § 17a ods. 4) bez ohľadu na to, či obsahujú dôvod podania alebo nie, resp. či dôvod ich podania považuje za relevantný alebo nie. Podľa navrhovanej úpravy v prípade, že zdravotn á poisťovňa nevyhovie námietkam v celom rozsahu, je povinná podať úradu návrh na vydanie platobného výmeru, čím sa zabezpečí právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého rozhodovacia právomoc sa odvíja od jeho kompetencie výkonu dohľadu nad verejným zdravotným poistením.

K bodu 16 (§ 17b ods. 3)

Umožňuje sa zdravotnej poisťovni zasielať vý kazy nedoplatkov na adresu z registra obyvateľov. Tieto údaje sú zdravotným poisťovniam poskytované v súlade so zákonom č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľ ov Slovenskej republiky.

K bodu 17 (§ 17b ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s § 17b ods. 3 písm. c).

K bodu 18 (§ 17b ods. 4)

Sú časná úprava § 17b ods. 3 písm. c) neumožňuje zdravotným poisťovniam doručovať výkaz nedoplatkov na adresu trvalého pobytu (bydliska) zistenú z registra obyvateľov Slovenskej republiky, pričom podľa § 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 190/2013 Z. z. sa z registra fyzických osôb v rozsahu plnenia úloh pod ľa osobitných predpisov poskytujú údaje aj zdravotným poisťovniam. Navrhovaná úprava je v záujme ochrany poistencov.

K bodu 19 (§ 19 ods. 13)

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa môže aj z vlastného podnetu zrušiť oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného.

K bodu 20 (§ 22 ods. 2 písm. f)

Zos úladenie povinností poistenca v § 22 ods. 2 písm. f) s oznamovacími povinnosťami podľa § 23.

K bodu 21 (§ 22 ods. 2 písm. j)

Ustanovuje sa povinnosť poistencovi pri každom poskytnutí zdravotnej starostlivosti sa preukazovať preukazom poistenca a vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 22 (§ 22 ods. 2 písm. l)

Spresnenie ustanovenia z dôvodu, že súčasná úprava neobsahuje lehotu na plnenie oznamovacej povinnosti poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K bodu 23 (§ 23 ods. 1 písm. b)

Navrhovanou úpravou sa zníži administratívna záťaž poistencov, ktorí sa stali samoplatiteľmi v priebehu kalendárneho mesiaca viac ako jedenkrát.

K bodu 24 (§ 23 ods. 2)

V nadvä znosti na doplnenie novej povinnosti oznamovať platiteľa poistného, sa dopĺňa, že za zamestnanca túto povinnosť má plniť zamestnávateľ.

K bodu 25 (§ 23 ods. 7)

Navrhovanou ú pravou sa ukladá povinnosť Ministerstvu vnútra SR oznamovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou úmrtie alebo vyhlásenie za màtveho v lehote 10 dní od vykonania zápisu tejto skutočnosti za úč elom plnenia zákonnej povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou viesť register úmrtí v súlade s aktuálnymi údajmi.

K bodu 26 (§ 23 ods. 17 a 18)

V praxi sa č asto stáva, že pri zmene zdravotnej poisťovne má poistenec 1. januára príslušného kalendárneho roka už iného platiteľa poistného ako v čase podávania prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne.

Oznamovacia povinnosť príslušného úradu povereného vedením matriky sa navrhuje v záujme zistenia príslušnej zdravotnej poisťovne dieťaťa a následného vykonávania verejného zdravotného poistenia pr íslušnou zdravotnou poisťovňou dieťaťa v prípadoch, ak nebola podaná prihláška.

K bodu 27 (§ 25 ods. 1 písm. b)

Spresnenie ustanovenia v nadväznosti na úpravu v § 6 ods. 8.

K bodu 28 (§ 25 ods. 1 písm. k)

Za samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré zmenili zdravotnú poisťovňu napr. k 1. 1. 2014 má zo zákona predchádzajúca zdravotná poisťovňa povinnosť oznámiť novej zdravotnej poisťovni výš ku preddavku na poistné do 8. januára kalendárneho roka. V zmysle platného právneho stavu samostatne zárobkovo činná osoba oznamuje výšku preddavku na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014, avšak zdravotná poisťov ňa potrebuje mať aj údaj o výške preddavku na poistné na obdobie od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, pričom tento údaj môže mať len zdravotná poisťovňa, ktorá vykonala ročné zúčtovanie za rok 2013.

K bodu 29 (§ 25 ods. 3)

Ukladá sa povinnosť zdravotným poisť ovniam poskytovať Sociálnej poisťovni a Ústrediu na vyžiadanie údaje potrebné na vykonávanie sociálneho poistenia, vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie a sociálnych vecí a to akékoľvek, ktoré sú pre ich činnosť nevyhnutne potrebné a u ktorých je predpoklad, že nimi môže zdravotná poisťovňa disponovať podľa platných zákonov.

K bodom 30 až 32 (§ 25a)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zmeny vykonané v § 9 ods. 2.

K bodom 33 a 34 (§ 27 a § 27a)

Umožňuje sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať opravu údajov oznámených zdravotnými poisťovňami do mesačného prerozdeľovania preddavkov na poistné a ročného prerozdeľovania poistného, ak Úrad pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou v správnom konaní zistí, že údaje oznámené zdravotnou poisťovňou nie sú pravdivé.

K bodu 35 (§ 29b ods. 12)

Súčasne v č ase snahy o centralizáciu údajov a odbremenenie občanov vo veci plnenia rôznorodých oznamovacích povinností je na mieste, aby zdravotné poisťovne poskytovali Sociálnej poisťovni a Ústrediu na vyžiadanie ú daje potrebné na vykonávanie sociálneho poistenia, vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie a sociálnych vecí a to akékoľvek, ktoré sú pre ich činnosť nevyhnutne potrebné a u ktorých je predpoklad, ž e nimi môže zdravotná poisťovňa disponovať podľa platných zákonov. Táto povinnosť by mala platiť aj na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, t.j. Sociálna poisťovňa aj Ú stredie by mala byť povinní poskytovať zdravotným poisťovniam potrebnú súčinnosť. Rozsah údajov môže byť rôznorodý, ak vyplýva z činnosti zdravotných poisťovní, Sociálnej poisťovne a Ú stredia, preto nie je možné ho presnejšie špecifikovať. Ide pritom nielen o údaje potrebné na vykonávanie ročného zúčtovania, ale najmä na určovanie kategórií platiteľov poistného, súč innosti pri vykonávaní kontrolnej činnosti, výmeny získaných údajov napríklad pri zaniknutých zamestnávateľoch, informácií o zamestnaní poistencov, príslušnej zdravotnej poisťovne, riešení nezrovnalostí v evidovaných údajoch ich porovnávaním a pod.

K bodu 36 (29b ods. 13)

Doplnenie poskytovania údajov na účely vykonania ročného zúčtovania poistného. Uvedené údaje získava Sociálna poisťovňa priamo od samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 228 ods. 1 zákona č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Elektronizá cia existujúcich procesov výmeny dokumentov s cieľom urýchliť a štandardizovať spracovanie dát o uplatniteľných právnych predpisoch, zabezpečiť pravidelnú aktualizáciu poistných vzťahoch v syst éme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

K bodom 37 a 38 (§ 29b ods. 16 a ods. 17)

Ustanovenie sa zosú laďuje s § 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľ ov Slovenskej republiky v znení zákona č. 190/2013 Z. z., podľa ktorého sa z registra fyzických osôb v rozsahu plnenia úloh podľa osobitných predpisov poskytujú údaje aj zdravotným poisťovniam.

K bodu 39 (§ 38eb)

Ustanovuje sa prechodné ustanovenie k právnym vzťahom v súvislosti s vydanými výkazmi nedoplatkov.

Prechodný m ustanovením sa určuje povinnosť príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií zoznam osôb s údajmi zákonom stanovenými za úč elom vyhotovenia preukazov poistencov s elektronickým čipom.

V nadvä znosti na návrh, ktorým sa spresňuje ustanovenie o alikvotnom prepočítavaní 15-násobku sumy životného minima na počty dní poistenca štátu a rovnako aj alikvotnom prepočítavaní vymeriavacieho zá kladu na počty dní poistenca štátu sa ustanovuje prechodné ustanovenie.

K Èl. II

K bodu 1 (§ 60b ods. 1 písm. a)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 (§ 60b ods. 1 písm. f)

V zá ujme eliminovania nesprávnych a nejednoznačných výkladov sa navrhuje zmena § 60b živnostenského zákona, na základe ktorej bude možné realizovať priamu a efektívnu komunikáciu zdravotných poisťovní so živnostenským registrom.

K bodu 3 (§ 60b ods. 4)

Úprava v nadvä znosti na zmeny pojmov v nadväznosti na § 33 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'daňový poriadok') elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, je spoločná pre finančnú správu.

K bodu 4 (§ 66ba ods. 6)

Úprava v nadvä znosti na zmeny pojmov v nadväznosti na § 33 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'daňový poriadok') elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo SR, je spoločná pre finančnú správu.

K Èl. III

V súvislosti s doplnen ím § 29b zákona č. 580/2004 Z. z. o nové znenie odseku 13 a 17 sa zavádza povinnosť Sociálnej poisťovne sprístupňovať údaje zo svojho informačného systému zdravotným poisťovniam.

K Èl. IV

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v nadväznosti na fyzickú osobu, ktorá je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom. Ide o nadbytočný text.

K bodu 2 (§ 4 ods. 5)

Rozširujú sa ná ležitosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ustanovuje sa, že neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je okrem vedenia zdravotnej dokumentácie aj vytváranie elektronických zdravotných zá znamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby.

K bodu 3 (§ 8 ods. 4)

Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť náležitosti identifikátora odporúčania na špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v prípade potreby poskytovania š pecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 4 (§ 8 ods. 8)

Ustanovujú sa náležitosti odporúčania, ktoré sa vyžaduje v prípade, ak ošetrujúci lekár špecialista požaduje špecializovanú zdravotnú starostlivosť u iného špecialistu alebo ak ošetrujú ci lekár špecialista požaduje v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek poskytovanie liečebných zdravotných výkonov.

K bodu 5 (§ 9 ods. 2)

Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť náležitosti identifikátora odporúčania ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti v prí pade potreby poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 6 (§ 18 ods. 4)

Definuje sa povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytovať údaje zo zdravotnej dokumentácie Národnému centru zdravotníckych informácií, vzhľadom na to, že Národné centrum zdravotníckych informácií prevá dzkuje Národný zdravotnícky informačný systém, čím sa toto ustanovenie zosúlaďuje so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 7 (§ 21 ods. 2)

Precizuje sa identifikácia zdravotníckeho pracovníka vzhľadom na potrebu jednoznačnej úpravy v aplikačnej praxi. Ustanovuje, aby sa zdravotnícky pracovník identifikoval odtlačkom pečiatky len vtedy, ak má vydan ý kód Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 8 (§ 24 ods. 4 písm. f)

Dopĺňa sa povinnosť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na základe písomného vyžiadania aj orgánu činnému v trestnom konaní za účelom policajnému orgá nu, vyšetrovateľovi alebo prokurátorovi na účely trestného konania alebo občiansko-súdneho konania.

K bodu 9 (§ 45 ods. 1 písm. ac)

Ministerstvu zdravotn íctva Slovenskej republiky sa dopĺňa kompetencia schvaľovať dátové rozhrania, dátové štruktúry a technické špecifikácie štandardov zdravotníckej informatiky vrátane dátových štruktú r elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 10 (§ 49f)

Prechodným ustanovením sa umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií údaje zo zdravotnej dokumentácie, v prípade, ak poskytovateľ bude pristupovať do Národného zdravotníckeho informačného systému.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 38a ods. 2. písm. a)

Navrhuje sa, aby sa pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti nepožadovala úhrada za spracovanie údajov zistených v elektronickej podobe. Taktie ž sa ustanovuje, že odporúčanie ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti môže obsahovať aj identifikátor, v prípade, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má overenú zhodu informačných systémov. Zároveň sa ustanovenie zosúlaďuje s platnou právnou úpravou v nariadení vlády SR č. 722/2004 Z. z., ktorý už od roku 2008 ustanovuje výšku poplatku 0 eur.

K bodu 2 (§ 38a ods. 2. písm. c)

Navrhuje sa, aby sa nepo žadovala úhrada za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu v súvislosti s vydaním liekov alebo dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise v elektronickej podobe.

K bodu 3 (§ 38a ods. 2. písm. d)

Navrhuje sa, aby sa nepo žadovala úhrada za štatistické spracovanie lekárskeho poukazu v súvislosti s vydaním zdravotníckych pomôcok na jednom lekárskom poukaze v elektronickej podobe.

K bodu 4 (Príloha 3)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním zoznamu prioritných chorôb s vzhľadom na zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaní m zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 160/2013 Z. z., ktorým sa zmenil zoznam chorôb podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb.

Zoznam chorôb podľa MKCH nie je v plnom rozsahu preklopený do Zoznamu prioritných chorôb. MZ SR aj naďalej bude trvať na doterajšej technike právnej ú pravy Zoznamu prioritných chorôb, a to tak, že niektoré choroby sú obsahom Zoznamu prioritných chorôb a niektoré choroby sú obsahom Zoznamu chorôb v nariadení vlády SR č. 777/2004 Z. z., ktorým sa vydá va Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

Zákonom č. 160/2013 Z. z., ktorý m sa novelizoval zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa kompletne novelizovala Príloha 1 Zoznam chorôb podľa MKCH. V súčasnosti sa novelizuje príloha 3 Zoznam prioritných chorôb v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejn ého zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení zákona č. 720/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov a MZ SR pripravuje aj novelu nariadenia vlá dy SR č. 777/2004 Z. z. ktorým sa vydáva Zoznam chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia.

K Èl. VI

K bodu 1 (§ 4)

Legislatívno-technick á úprava súvisiaca s definovaním poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Upravuje sa, že aj fyzická osoba, ak má vydané povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo vydanú licenciu na vý kon samostatnej zdravotníckej praxe, tak ide o podnikateľa.

K bodu 2 (§ 13 ods. 2 písm. a)

Dopĺňa sa zoznam údajov žiadateľa o vydanie povolenia, ak je žiadateľom fyzická osoba, pričom právna úprava sa zosúlaďuje so zoznamom žiadaných údajov s registrom organizácií a registrom poskyt ovateľov zdravotnej starostlivosti vedenými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 3 (§ 13 ods. 4 písm. b)

Dopĺňa sa zoznam údajov žiadateľa o vydanie povolenia, ak je žiadateľom fyzická osoba, pričom právna úprava sa zosúlaďuje so zoznamom žiadaných údajov s registrom organizácií a registrom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vedenými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 4 (§ 19 ods. 5)

Na zá klade potrieb aplikačnej praxe sa ustanovuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia preruší konanie o zrušení povolenia v prípade, ak je poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložená napr. za poruš enie povinností pokuta podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V súčasnej aplikačnej praxi poskytovateľ zdravotnej starostlivosti namiesto zaplatenia pokuty požiadal o zrušenie povolenia a vyhýbal sa uhradiť túto pokutu.

K bodu 5 (§ 25 písm. g)

Dopĺňa sa rozsah údajov, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotní ckeho zariadenia o identifikátor zdravotníckeho zariadenia podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 6 (§ 26a ods. 3)

Rozš iruje sa zoznam údajov v registri povolení, ktorý vedie orgán príslušný na vydanie povolenia.

K bodu 7 (§ 26a ods. 5)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré orgán príslušný na vydanie povolenia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky.

K bodu 8 (§ 63 ods. 5)

Na základe požiadaviek stavovských organizácii sa zvyšuje ročný poplatok za vedenie registra najviac do 15 euro. Ide o stanovenie maximálnej výšky poplatku, ktorý komore ročne uhrádza zdravotnícky pracovník registrovaný v príslušnej komore. Je na príslušnej komore, aby zvážila citlivo s ohľadom na reálne mož nosti zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach, akú konkrétnu výšku v danom roku určí. Táto kompetencia prislúcha podľa § 55 ods. 2 písm. g) snemu príslušnej komory.

K bodu 9 (§ 63 ods. 11)

Na základe aplikačnej praxe sa umožňuje za úč elom registrácie preukazovanie osobných údajov predovšetkým meno, priezvisko, dátum narodenia a podobne aj kópiou občianskeho preukazu.

K bodu 10 (§ 64 ods. 1)

Rozširuje sa zoznam údajov v registri zdravotníckych pracovníkov, ktorý vedie komora príslušná na registráciu zdravotn íckych pracovníkov.

K bodu 11 a 12 (§ 64 ods. 3)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotní ckej informatiky.

K bodu 13 (§ 70 ods. 2)

Precizujú sa údaje v žiadosti o vydanie licencie, pretože zdravotnícky pracovník môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, okrem špecializovaných pracovných činností aj odborné pracovné č innosti alebo certifikované pracovné činnosti.

K bodu 14 (§ 78a ods. 2)

Rozš iruje sa zoznam údajov v registri licencií, ktorý vedie komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 15 (78a ods. 4)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotní ckej informatiky.

K bodu 16 (§ 79 ods. 1 písm. zh)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním názvu elektronického zdravotného záznamu.

K bodu 17 (Poznámka pod čiarou k odkazu 55j)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky pod čiarou k odkazu 55j.

K bodu 18 (§ 79 ods. 7)

Rozš iruje sa rozsah poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o poskytovateľov, ktorí sú povinní požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ide o poskytovateľa, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe alebo živnostenského oprávnenia.

K bodu 19 (79a ods. 1)

Ustanovuje sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže zasielať zdravotnej poisťovni údaje aj v elektronickej podobe, čím sa zníži administratívne zaťaženie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 20 (§ 80 ods. 1 písm. k)

Ide o spresnenie vymedzenia definície národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný za iné informačné systémy používané v zdravotníctve.

K bodu 21 (§ 102m ods. 2)

Prechodný m ustanovením sa dopĺňa možnosť zdravotnej poisťovni používať prostredníctvom revízneho lekára alebo revízneho farmaceuta elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a technické zariadenia slúž iace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, ak požiadala o zhodu informačných systémov národné centrum.

K bodu 22 (§ 102m ods. 3)

Legislatí vno-technická úprava na zovšeobecnenie elektronického záznamu pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti na príslušný elektronický záznam.

K bodu 23 (§ 102 q)

Úpravou prechodného ustanovenia sa navrhuje predĺžiť lehota, do ktorej sú povinní poskytovatelia špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti zosúladiť povolenia na poskytovanie š pecializovanej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 24 (§ 102r)

Prechodný m ustanovením sa určuje lehota dokedy je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý nemá pridelený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu.

Taktiež sa určuje lehota, do ktorej je orgán príslušný na vydanie povolenia povinný zosúladiť register povolení a lehota, do ktorej je komora príslušná na vedenie registra povinná zosúladiť register zdravotníckych pracovníkov a register licencií.

Ustanovuje sa prechodné obdobie od 1. júna 2015 do 31. decembra 2015, v ktorom poskytuje komora národnému centru v elektronickej podobe v súlade s príslušnými štandardami zdravotníckej informatiky údaje z registra licencií v rozsahu podľa § 70 ods. 2 písm. c) a e) a § 78a ods. 2 písm. b) až g), m) a n).

Taktiež sa upravujú lehoty na pridelenie identifikátora poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti vo vydaných povoleniach a lehota pre zdravotníckych pracovníkov na úhradu ročného poplatku za vedenie registra.

K bodom 25 až 28 (Príloha 1a)

Precizujú sa ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Precizuje sa názov gynekologickej ambulancie, zo zoznamu sa vypúšťajú mamologická ambulancia a andrologická ambulancia a dopĺňajú sa ambulancia hepatologická, ambulancia pediatrická a ambulancia anestéziológie a intenzí vnej medicíny. Ambulancia pediatrická a ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny môžu byť zriadené len u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K Èl. VII

K bodu 1 (§ 3 ods. 3)

Ustanovuje sa nová povinnosť operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby a to poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 2 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na probl émy aplikačnej praxe súvisiace s nedostatočným vyhotovovaním záznamu o zásahu sa precizujú ustanovenia súvisiace s ukladaním pokút poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby.

K Èl. VIII

K bodu 1 (§ 6 ods. 1 písm. a) a b)

Precizuje sa kompetencia zdravotnej poisťovne v súvislosti s vydávaním preukazov poistencov.

K bodu 2 (§ 6 ods. 1 písm. i)

Upravuje sa, ž e dispenzárnu starostlivosť budú vykonávať aj všeobecní lekári. Navrhnutá zmena na rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov je v súlade s cieľmi deklarovanými v Strategickom rá mci v oblasti zdravia pre roky 2014 – 2030, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 18. decembra 2013. Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepš ej dostupnosti ku kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť dôležitú úlohu pre celý systém zdravotníctva. Podľ a skúseností z iných krajín Európskej únie dokáže funkčná sieť všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80% všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to na Slovensku menej ako 30%. Slovensko má dlhodobo podľa štatistiky OECD vysoký počet návštev u lekárov. Ročný priemer na Slovensku je 11,0 ná vštev oproti priemeru OECD na úrovni 6,6 (údaje OECD 2013). V prípade absencie systémových riešení uvedených problémov sa dlhodobo nepodarí zlepšiť efektívnosť slovenského zdravotníctva a ď alej bude narastať tlak na zvyšovanie finančných prostriedkov do zdravotníctva. Zdravotná starostlivosť sa môže stať menej dostupnou, čo môže viesť k zhoršovaniu zdravotného stavu obyvateľstva, prehlbovaniu regionálnych rozdielov a k sociálnemu vylúčeniu najrizikovejších skupín obyvateľstva ohrozených chudobou.

K bodu 3 (§ 6 ods. 1 písm. w)

Ide o pokrytie pr ípadov, v ktorých pri nesplnení oznamovacích povinností zo strany poistenca napr. pri podaní prihlášky na zmenu a následnom zániku verejného zdravotného poistenia v SR do konca kalendárneho roka, sú ná klady uhrádzané zdravotnou poisťovňou, ktorá de iure nie je príslušnou zdravotnou poisťovňou. Zároveň by takéto ustanovenie pomohlo riešiť situácie pri zneužití európskeho preukazu zdravotné ho poistenia jednej zdravotnej poisťovne na území iného členského štátu Európskej únie poistencom, ktorý nevrátil tento preukaz pôvodnej príslušnej zdravotnej poisťovni, napriek povinnosti ustanovenej v z ákone, a použil ho pri čerpaní potrebnej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii. Takéto náklady je povinná v zmysle koordinačných nariadení a rozhodnutia S4 uhradiť inštitúcia, ktorá vydala použit ý európsky preukaz, aj keď poistenie danej osoby u nej už zaniklo.

K bodu 4 (§ 6 ods. 3)

Ustanovuje sa, že návrh poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zaradenie do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti obsahuje okrem potrebných náležitosti aj identifikátor záznamu návrhu na zaradenie poistenca do tohto zoznamu vzhľadom na skutočnosť, že poistenec môže ma ť tento zoznam sprístupnený vo svojej elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 5 (§ 6a ods. 3 písm. i)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 8b.

K bodu 6 (§ 6 ods. 18)

Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa nemôže vykonávať povinnosti v rámci verejného zdravotného poistenia prostredníctvom iných subjektov, napríklad prostrední ctvom obchodnoprávnych spoločností na základe zmlúv alebo prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nie sú zamestnancami zdravotnej poisťovne. Zdravotná poisťovňa je oprávnená vykonávať verejné zdravotn é poistenie na základe povolenia a má vykonávať činnosti, ktoré sú jej zverené zákonom sama, teda vlastnými zamestnancami.

K bodu 7 (§ 6a ods. 3 písm. j)

Dopĺňa sa ustanovenie, že doručovanie preukazov poistencov príslušnou zdravotnou poisťovňou svojim poistencom nebude hradené z prevádzkových nákladov príslušnej zdravotnej poisťovne.

K bodu 8 (§ 7 ods. 20)

Ustanovuje sa nepovinná náležitosť zmluvy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou o údaje na lekárskych predpisoch a lekárskych poukazoch v rozsahu ustanovenom osobitným prepisom, ak ide o humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu uhrádzanú plne alebo čiastočne na základe verejného zdravotného poistenia v elektronickej podobe na ú čel výkonu analytickej, poradenskej a kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne a vedenia účtu poistenca.

K bodu 9 (§ 8b)

Navrhuje sa Národnému centru zdravotníckych informácií použiť príspevok okrem spravovania Národného zdravotníckeho informačného systému aj na jeho rozvoj, z dôvodu zmeny kompetencie vydá vania preukazov poistencov s elektronickým čipom a nákladmi s tým súvisiacimi. Taktiež sa mení výška príspevku na správu a rozvoj národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 10 (§ 9 ods. 3)

Rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne kontrola na diaľku. Revízni lekári a revízni farmaceuti budú môcť vykonávať kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti aj cez elektronické záznamy v elektronickej knižke osoby v rozsahu ustanovenom zákonom, avšak iba v prípade ak zdravotná poisťovňa bude mať overenie zhody informačného systému Národným centrom zdravotníckych informácií.

K bodu 11 (§ 15)

Dopĺňajú sa povinnosti zdravotnej poisťovne. Zavádza sa povinnosť poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky a rozširuje sa rozsah ú dajov o zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorených s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré je povinná zdravotná poisťovňa poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 12 (§ 15 ods. 7)

Ak zdravotná poisť ovňa bude vykonávať kontrolu na diaľku prostredníctvom elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka, je povinná používať informačný systém, ktorý má overenie o zhode vydané Národný m centrom zdravotníckych informácií.

K bodu 13 (§ 16 ods. 6)

Navrhuje sa uloži ť zdravotnej poisťovni zákonnú povinnosť poskytovať úradu aktuálny zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 14 (§ 16 ods. 7)

Doterajš ie znenie zákona riešilo uchovávanie dokumentácie v písomnej podobe, a to aj vo väzbe na zákon o účtovníctve. Uvedené lehoty, ak by sme od nich analogicky odvíjali aj uchovávanie informácii v informač nom systéme, sú pre vykonávanie verejného zdravotného poistenia nedostatočné. Poistné vzťahy sú často prerušené, čo by znamenalo plynutie lehôt a následné skartovanie dokumentácie so súčasný m vymazaním z informačného systému, pričom pre poisťovňu je nutná história týchto vzťahov a k tomu prináležiaca identifikácia poistencov a ich platieb, pohľadávok a záväzkov. Navrhuje sa naviaza ť plynutie lehoty na úmrtie poistenca, nakoľko pri úmrtí poistenca dochádza k vysporiadaniu pohľadávok a záväzkov v dedičskom konaní a po uplatnení pohľadávky/záväzku v dedičskom konaní a n áslednom vysporiadaní s dedičmi už údaje nie sú potrebné. V prípade naviazania plynutia lehoty na koniec poistného vzťahu by to vecne spôsobovalo problém pri vymáhaní pohľadávok (veľká väčš ina exekučných konaní trvá 10 a viac rokov), pri žiadostiach poistencov o účte poistenca a technicky by to spôsobovalo problém pri selektívnom vymazávaní informácií z informačného systému. Vzhľ adom na počet poistencov je z dôvodu efektívneho nakladania s verejnými zdrojmi aj z dôvodu administratívnej náročnosti oznamovanie spracúvania osobných údajov sprostredkovateľom na webovom sídle vhodnou a jednoznačne definovanou formou.

K bodu 15 (§ 16 ods. 8)

Pokrytie preukazovania osobných údajov dotknutých osôb na výkon verejného zdravotného poistenia napr. preukazovanie skutočností podľa § 11 ods. 7 písm. a) až f), h), i), m) až q) a s) až u) zákona č. 5 80/2004 Z. z., plnenie oznamovacích povinností v zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. v súvislosti s vyžadovaním písomného súhlasu dotknutej osoby v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 122/2013 Z. z.

K bodu 16 (§ 20 ods. 1 písm. b)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 17 (§ 20 ods. 1 písm. d)

Úprava súvisiaca s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 18 (§ 20 ods. 1 písm. e) prvý bod)

Rozš iruje sa rozsah údajov, ktoré je povinný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povinnosť poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácií z Centrálneho registra poistencov.

K bodu 19 (§ 20 ods. 1 písm. e) štvrtý bod)

Precizujú sa obsahov é položky registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vedeného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 20 (§ 20 ods. 1 písm. e)

Úprava súvisiaca s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 21 (§ 20 ods. 1 písm. o)

Zo zákona sa vypúšťa zisťovanie príslušnej zdravotnej poisťovne Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou formou doručovania písomnej žiadosti v prí pade, ak poistenec podal prihlášku na zmenu vo viac než jednej zdravotnej poisťovni. Novou úpravou sa zavádza zjednodušený spôsob určovania príslušnej zdravotnej poisťovne a odstraňujú sa praktické probl émy spojené s doručovaním písomnej žiadosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následkami prípadného nedoručenia písomnosti.

K bodu 22 (§ 20 ods. 1 písm. p) a q)

Dopĺňa sa povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národného registra zdravotníckych pracovníkov a povinnosť oznamovať orgánu príslušnému na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zmeny v údajoch registra poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti v rozsahu identifikačné číslo, názov, adresu sídla, právnu formu, číselný kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, identifikátor zdravotníckeho zariadenia, druh zdravotní ckeho zariadenia, dátum pridelenia číselného kódu, dátum ukončenia platnosti číselného kódu, dátum pozastavenia platnosti číselného kódu, dátum ukončenia pozastavenia platnosti číselného kó du, adresu výkonu odbornej činnosti, meno a priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia štatutára, adresu štatutára, meno, priezvisko a titul odborného zástupcu, dátum narodenia odborného zástupcu a rodné číslo zdravotníckeho pracovníka, ktorý je odborným zástupcom.

K bodu 23 (§ 20b ods. 1 písm. k)

Klasifikačný systém v zdravotníctve je veľmi všeobecný pojem, ktorý je nejednoznačný. Èinnosť, ktorá sa zaoberá zatriedením prípadov hospitalizácií podľa diagnóz a vykonaných zdravotných výkonov do skup ín s podobným medicínskym priebehom a podobnými ekonomickými nákladmi, nazývame kódovaním. Štúdium je určené zdravotníckym pracovníkom, ktorí reálne budú v systéme DRG 'kódovať' jednotlivé hospitalizačné prípady, bude zamerané na získanie teoretických a praktických zručností s kódovaním hospitalizačných prípadov a ich zaradením do DRG skupín. Na základe týchto skutoč ností máme za to, že pojem kódovanie v klasifikačnom systéme DRG v zdravotníctve je presnejší a vystihuje podstatu tejto certifikovanej pracovnej činnosti.

K bodu 24 (§ 20b ods. 2)

Ustanovenie sa precizuje s povinnosťou uloženou poskytovateľom ú stavnej zdravotnej starostlivosti v § 79 ods. 1 písm. zb) zákona č. 578/2004 Z. z.

K bodu 25 (20c ods. 3)

V nadvä znosti na projekt 'Vzdelávanie užívateľov DRG systému' sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu získať odbornú spôsobilosť pre klasifikačný systém, o zamestnancov ministerstva zdravotníctva a zamestnancov úradu.

K bodu 26 (20c ods. 4)

V nadvä znosti na projekt 'Vzdelávanie užívateľov DRG systému' sa rozširuje okruh osôb, ktoré môžu získať odbornú spôsobilosť pre klasifikačný systém, o zamestnancov ministerstva zdravotníctva a zamestnancov úradu.

K bodu 27 (§ 20c ods. 10)

Do zoznamu odborne sp ôsobilých sa dopĺňajú náležitosti zamestnávateľa týchto osôb.

K bodu 28 (§ 43 ods. 10)

Umožňuje sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonať nový dohľad v tej istej veci aj v prípade, že skutkový stav veci nebol pri výkone dohľ adu zistený v dostatočnej miere pre konečné posúdenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch v praxi je potrebné opakovať dohľad nad správnym poskytovaní m zdravotnej starostlivosti, aj keď nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy podľa § 43 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z., nakoľko v konaní o dohľade neexistuje druhostupňový orgán, ktorý by mohol tento nedostatok vykonaného dohľadu odstrániť.

K bodu 29 (§ 76 ods. 5 písm. a) piaty a siedmy bod)

Ustanovenie § 76 stanovuje zdravotným poisťovniam povinnosť mlčanlivosti, z ktorej určuje výnimky, t.j. prípady, kedy sa poskytnutie informácií nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti. Navrhuje sa, aby medzi subjektmi, ktor ým by mali zdravotné poisťovne poskytovať údaje, by mala patriť aj Sociálna poisťovňa a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. V aktuálne platnom zákone o sociálnom poistení je upravená spolupr áca posudkových lekárov a revíznych lekárov zdravotných poisťovní, avšak táto recipročne chýba v zákone o zdravotných poisťovniach. Prax ukazuje, že je jednoznačne potrebná obojstranná súč innosť, pokiaľ ide o vykonávanie sociálneho aj verejného zdravotného poistenia.

Podobne je v zákone o službách zamestnanosti určené, že povinným údajom evidencie uchádzačov o zamestnanie je zdravotná poisťovňa a je určené, že Ústredie, osobné údaje, ktoré spracúva, poskytuje orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľ a osobitného predpisu, v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa osobitného predpisu. Opäť v zákone o zdravotn ých poisťovniach absentuje reciprocita na výmenu údajov, preto sa navrhuje jej doplnenie. Podobne je to aj v prípade údajov v rámci agendy sociálnych vecí, štátnych sociálnych dávok a dávok v hmotnej nú dzi, ktorými disponuje Ústredie, resp. ktoré by Ústrediu mohli poskytnúť zdravotné poisťovne.

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje ani výmena informácií medzi zdravotnou poisťovňou a zariadením sociálnych služieb a zariadením sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 30 (§ 76 ods. 5 písm. b)

Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje ani výmena informácií medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zariadením sociálnych služieb a zariadením sociálno-prá vnej ochrany detí a sociálnej kurately.

K bodu 31 (§ 86m)

Prechodným ustanovením sa ustanovuje Úradu pre dohľad povinnosť zosúladiť centrálny register poistencov a register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s ustanoveniami predkladaného zákona.

K Èl. IX

K bodu 1 (§ 34a ods. 3)

Rozš iruje sa rozsah údajov v registri vydaných povolení vedenom Štátnou kúpeľnou komisiou.

K bodu 2 (§ 34a ods. 6)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré Štátna kúpeľná komisia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky.

K bodu 3 (§ 50c)

Prechodný m ustanovením sa určuje doba, do ktorej je Štátna kúpeľná komisia povinná zosúladiť register povolení.

K Èl. X

K bodu 1 (§ 5 ods. 4 písm. al)

Legislatí vno-technická úprava.

K bodom 2 a 3 (§ 5 ods. 4 písm. am) a § 6 ods. 6)

Dopĺň a sa povinnosť Úradu verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v r ámci Štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 4 (§ 30 ods. 4)

Národný bezpečnostný ú rad sa dopĺňa medzi subjekty, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť vo vzťahu k povinnostiam uvedeným v § 30 ods. 1 písm. a) a f) až n, vzhľadom na to, že plnenie týchto povinností vykonáva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajné ho zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

K Èl. XI

K bodom 1 a 2 (§ 7 ods. 5 a 6)

Dopĺňa sa rozsah údajov, ktoré sú súčasťou rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia o identifikátor zdravotn íckeho zariadenia podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 3 (§ 7 ods. 9)

Rozš iruje sa rozsah údajov v registri vydaných povolení vedenom orgánom príslušným na vydanie povolenia.

K bodu 4 (§ 7 ods. 12)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré orgán príslušný na vydanie povolenia poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardov zdravotníckej informatiky a aj Úradu pre dohľad, ak ide o povolenie na poskytovanie leká renskej starostlivosti.

K bodom 5 a 6 (§ 15 ods. 1 písm. ag) a § 18 ods. 1 písm. z)

Dopĺň a sa povinnosť vymedzeným subjektom poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 7 (§ 23 ods. 1 písm. ag)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti pri výdaji lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze nielen s údajmi v preukaze poistenca s elektronickým čipom ale aj s údajmi v preskripčnom zázname.

K bodu 8 (§ 23 ods. 1 písm. ao)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistický ch výkazov v zdravotníctve.

K bodu 9 (§ 23 ods. 3)

Za účelom zv ýšenia úrovne elektronizácie a vytvárania elektronických záznamov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, ako aj za účelom následnej efektívnej kontroly sa dopĺňa povinnosť poistencovi na pož iadanie osoby oprávnenej vydávať lieky vložiť preukaz poistenca s elektronickým čipom alebo občiansky preukaz s elektronickým čipom a príslušným certifikátom do technického zariadeniam poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti.

K bodom 10 a 11 (§ 60 ods. 1 a 118 ods. 3)

Dopĺň a sa povinnosť držiteľovi registrácie a očným optikám poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických vý kazov v zdravotníctve.

K bodu 12 (Poznámka pod čiarou k odkazu 80a)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky k odkazu pod čiarou.

K bodu 13 (§ 120 ods. 1 písm. v)

Legislatí vno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 120 ods. 7)

Z dô vodu doplnenia identifikátora preskripčného záznamu v elektronickej zdravotnej knižke občana nie je možné uvádzať na lekárskom predpise dva druhy humánneho lieku alebo dva druhy liečiva. Zvedením tohto identifik átora sa zvyšuje úroveň elektronizácie lekárenskej starostlivosti. Identifikátor zabezpečí automatické načítanie údajov z receptu, čím odpadnú následné spracovávania receptov lekárňami.

Takéto lekárske predpisy s identifikátorom a lekárske poukazy s identifikátorom budú oslobodené od ú hrady poistenca za štatistické spracovanie lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu. Zároveň sa ponecháva možnosť v prípade nefunkčnosti technických zariadení alebo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti počas návštevnej služby v domácom prostredí alebo inom prirodzenom prostredí osoby vypísať na jeden lekársky predpis dva druhy humánneho lieku alebo dva druhy liečiva.

K bodom 15 a 16 (§ 121 ods. 1 a ods. 2)

Dopĺň a sa povinnosť osobe vydávajúcej humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu na základe lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu skontrolovať správnosť údajov uvedených na leká rskom predpise alebo lekárskom poukaze s údajmi v preskripčnom zázname. Ak má osoba vydávajúca humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu pochybnosti o správnosti lekárskeho predpisu, leká rskeho poukazu alebo preskripčného záznamu alebo pochybnosti o správnosti dávkovania humánneho lieku a tieto pochybnosti nemožno odstrániť ani po overení u predpisujúceho lekára humánny liek, zdravotnícku pom ôcku alebo dietetickú potravinu nevydá.

K bodu 17 (§ 121 ods. 3)

Dopĺňa sa lehota na vytvorenie dispenzačného záznamu. Osoba vydávajúca humánny liek, zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu je povinná tento záznam vytvoriť bezodkladne.

K bodu 18 (Poznámka k odkazu 83d)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca s precizovaním poznámky pod čiarou.

K bodu 19 (§ 129 ods. 2)

Dopĺň a sa povinnosť Štátnemu ústavu kontroly liečiv poskytovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií do Národných administratívnych registrov a v rámci Štatistických výkazov v zdravotní ctve.

K bodu 20 (§ 135 ods. 1)

Ustanovuje sa, že samosprávny kraj informuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o nedostatkoch, kvalite humánneho lieku a zdravotníckej pomôcky, o pozastavení registrácie a stiahnutí lieku z trhu alebo stiahnutí zdravotníckej pomôcky z prevá dzky prostredníctvom elektronickej pošty alebo zverejnením na svojom webovom sídle.

K bodom 21 až 26 (§ 138 ods. 1 až ods. 5)

Vzhľadom na doplnenie povinností jednotlivým subjektom sa určujú správne delikty.

K bodu 27 (§ 143d)

Prechodným ustanovením sa určuje orgánu príslušnému na vydanie povolenia povinnosť a lehota zosúladiť register povolení s ustanoveniami predkladaného zákona. Taktiež sa vymedzený m subjektom dopĺňa možnosť stornovať príslušný elektronický záznam, umožňuje sa, aby leká rsky predpis alebo lekársky poukaz už v prechodnom období mohol obsahovať identifikátor preskripčného záznamu.

K ÈL. XII

K bodu 1 (§ 1)

Rozširuje sa predmet úpravy zákona vzhľadom na skutočnosť, že sa umožňuje aj zdravotnej poisťovni prístup do národné ho zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačných systémov.

K bodu 2 (§ 2 ods. 1)

Ide o spresnenie vymedzenia definície národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný za iné informačné systémy používané v zdravotníctve.

K bodu 3 K (§ 2 ods. 2)

S kompetenciami prislúchajúcimi Národnému centru zdravotníckych informácií spojenými s vydávaním elektronického preukazu poistenca je potreba, aby údajovou základňou boli aj údaje súvisiace s vydávaní m elektronického preukazu poistenca.

K bodu 4 (§ 2 ods. 11)

Rozširuje sa definícia overovania zhody informačných systémov okrem informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti aj informačný systém zdravotnej poisťovne v prípade, ak zdravotná pois ťovňa bude pristupovať do národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 5 (§ 3 ods. 2 písm. s) a t)

Rozš iruje sa rozsah použitia údajov v údajovej základne o údaje o zmluvách o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzavretých medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a tiež o údaje z registra fyzických osôb. Pre splnenie úloh národného centra je potrebné doplniť údajovú základňu aj o vyššie uvedené typy údajov.

K bodu 6 (§ 3 ods. 4)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotníckych administratívnych registrov.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1)

Rozširuje sa zoznam n árodných zdravotných registrov o Národný register asistovanej reprodukcie.

K bodu 8 (§ 4 ods. 3)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe z národných zdravotných registrov.

K bodu 9 (§ 5 ods. 1 až 9)

Definuje sa rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Ustanovuje sa proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určujú sa náležitosti zdravotného záznamu a možnosť osobe do elektronickej zdravotnej knižke vytvárať vlastné záznamy.

Upravuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby, tak aby bola zaistená bezpečnosť k týmto údajom. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal.

Jednoznačne sa určuje rozsah údajov, spôsob ich sprístupnenia a rozsah zdravotníckych pracovníkov, ktorým sú údaje sprístupnené a proces a spôsob sprístupňovania elektronických záznamov ošetrujú cim zdravotníckym pracovníkom, na ktoré nemajú automatický prístup. Pre spustenie plnej prevádzky elektronických služieb je nevyhnutné ustanoviť aj náležitosti jednoznačného identifikátora na žiadanká ch, odporúčaniach a lekárskych predpisoch alebo lekárskych poukazoch.

Každý záznam o prístupe, o poskytnutí údajov a každý pokus o prístup alebo poskytnutie údajov z elektronickej zdravotnej knižky je zaznamenávaný v elektronickej zdravotnej knižke.

Definuje sa, že dátové štruktúry zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke a ich každú zmenu schvaľuje ministerstvo zdravotníctva a Národné centrum zdravotníckych informácií ich ná sledne zverejňuje na svojom webovom sídle najneskôr dva mesiace pred ich účinnosťou.

K bodom 10 až 13 (§ 6 ods. 1 písm. b), e), j) a k)

Ide o precizovanie niektorých údajov v pacientskom sumári ako napr. údaj o aktívnej implantovanej zdravotníckej pomôcke, údaje o vykonanom očkovaní, údaj o podaných a vydaných liekoch.

K bodu 14 (§ 6 ods. 2)

Určuje sa rozsah údajov pacientskeho sumáru osoby, ktoré je povinný vypísať v pacientskom sumári všeobecný lekár osoby, s ktorým má osoba uzatvorenú zmluvu o poskytovaní vš eobecnej zdravotnej starostlivosti a rozsah údajov, ktoré sa v pacientskom sumári aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe preskripčného záznamu, medikačného záznamu, dispenzačné ho záznamu alebo údajov z centrálneho registra poskytovateľov.

K bodu 15 (§ 6 ods. 3)

Úprava súvisiaca s § 5 ods. 6.

K bodu 16 (§ 7 ods. 1)

Rozširuje sa pou žitie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka aj v informačnom systéme zdravotnej poisťovne, čo je nevyhnuté pre výkon povolania zdravotníckeho pracovníka vykonávajúceho revíznu činnosť v pr íslušnej zdravotnej poisťovni.

K bodu 17 (§ 7 ods. 10)

Upravuje sa a upres ňuje proces vydávania elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka na základe správnosti údajov v registri zdravotníckych pracovníkov vedenom príslušnou komorou príslušnou na registráciu.

K bodu 18 (§ 8 ods. 1)

Legislatí vno-technická úprava súvisiaca so zmenou procesu požiadania o vyhotovenie nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka z dôvodu straty, odcudzenia, zničenia alebo poškodenia a v prípade zmeny ú dajov uvedených na elektronickom preukaze zdravotníckeho pracovníka.

K bodu 19 a 20 (§ 10 ods. 4 a 5)

Precizuje sa ustanovenie v súvislosti s jednoznačným definovaním účelu sprístupňovania údajov v anonymizovanej podobe alebo v agregovanej podobe zo zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav popul ácie a zo štatistických zisťovaní v zdravotníctve.

K bodu 21 (§ 10 ods. 8)

Upravuje sa forma poskytovania údajov, ktoré vymedzené subjekty poskytujú Národnému centru zdravotníckych informácií v zmysle príslušných štandardoch zdravotníckej informatiky na úč ely vedenia registra zdravotníckych pracovníkov a štatistických výkazov v zdravotníctve.

K bodu 22 (§ 11)

Ustanovuje sa spôsob a proces posudzovania zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so štandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systé mu a lehoty tohto procesu. Spresňuje sa obsah náležitostí pre úspešné overenie zhody informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a stanovujú sa Národnému centru zdravotníckych informácií kompetencie na pozastavenie alebo zrušenie overenia zhody a taktiež sa precizujú podrobnosti týchto procesov. Zároveň sa ustanovuje kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií zverejňovať na svojom webovom sídle informácie o platných osvedčeniach o zhode informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a informácie o výrobcoch informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti, ktorým bola platnosť osvedčenia pozastavená alebo zrušená.

K bodu 23 a 24 (§ 12 ods. 3 písm. a) a c)

Precizujú sa kompetencie Národného centra zdravotníckych informácií v súvislosti so správou a prevádzkou národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 25 (§ 12 ods. 3 písm. g)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1.

K bodu 26 (§ 12 ods. 3 písm. m) až r)

Národné mu centru zdravotníckych informácií sa rozširujú kompetencie v súvislosti s výrobou elektronického preukazu poistenca s elektronickým čipom a elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka. Ustanovuje sa, ž e Národné centrum zdravotníckych informácií metodicky usmerňuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotné poisťovne v oblasti pripojenia a používania národného zdravotníckeho informačného syst ému. Taktiež bude zverejňovať na svojom webovom sídle v elektronickej podobe vzory hlásení do národných zdravotných registrov, Národného registra zdravotníckych pracovníkov, hlásení pri zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie, štatistických výkazov v zdravotníctve a bude aj zverejňovať po schválení ministerstvom zdravotníctva dátové rozhrania, dátové štruktúry a technické špecifikácie štandardov zdravotníckej informatiky vrátane dátových štruktúr elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke a ich každú zmenu najneskô r dva mesiace pred ich účinnosťou.

K bodu 27 až 29 (§ 14 ods. 1 písm. f) a g) a § 14 ods. 2)

V súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone sa precizujú aj splnomocňovacie ustanovenia.

K bodu 30 (Príloha č. 1 a 2)

Precizuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotníckych administratívnych registroch podľa požiadaviek medzinárodných in štitúcií a potrieb monitorovania jednotlivých štatistických údajov v súvislosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotníckymi pracovníkmi. Taktiež sa jednoznačne vymedzuje zoznam tretích strá n, ktorým sa údaje z Národných zdravotníckych administratívnych registrov poskytujú.

Precizuje sa zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania týchto údajov, okruh dotknutých osôb v Národných zdravotných registroch podľa požiadaviek medzinárodných inštitúcií a potrieb monitorovania jednotlivých štatistických údajov v súvislosti s chronickými chorobami, ich výskytom a získavaním objektívnych epidemiologických údajov. Taktiež sa jednoznačne vymedzuje zoznam tret ích strán, ktorým sa údaje z Národných zdravotných registrov poskytujú.

K Èl. XIII

Navrhuje sa dá tum nadobudnutia účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a potreby odloženia nadobudnutia účinnosti niektorých ustanovení.

V Bratislave 7. januára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viliam Èislák, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore