Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2020 do 05.04.2020
Platnosť od: | 01.11.2004 |
Účinnosť od: | 01.01.2020 |
Účinnosť do: | 05.04.2020 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Zdravotné poistenie, Poisťovníctvo |
Legislatívny proces k zákonu 321/2019
Legislatívny proces k zákonu 310/2019
Legislatívny proces k zákonu 231/2019
Legislatívny proces k zákonu 351/2018
-
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
K predpisu 321/2019, dátum vydania: 16.10.2019.Všeobecná časť
Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť. Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ústavy ustanoví zákon.
V tejto súvislosti sa navrhuje primerane zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného obsahuje vykonávaciu právnu úpravu k ústavou garantovanému právu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. S cieľom zabezpečiť súlad súčasnej právnej úpravy určovania dôchodkového veku s ústavou sa navrhuje upraviť najvyšší dôchodkový vek v štyroch úrovniach diferencovaných v závislosti od počtu vychovaných detí. Ďalej sa navrhuje upraviť definíciu pojmu výchova dieťaťa, vznik a rozsah právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku a právomoc Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca aj na účely iných právnych predpisov. Zároveň sa navrhuje upraviť subsidiárny nárok muža na zníženie najvyššieho dôchodkového veku nad rámec ústavnej garancie s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu návrh zákona nemá žiadne vplyvy.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1 (§ 60a)
V súvislosti s ustanovením najvyššieho dôchodkového veku, ktorý je závislý od počtu vychovaných detí, sa navrhuje definovať výchovu dieťaťa. Podľa predpisov dôchodkového zabezpečenia účinných pred 1. januárom 2004, sa dôchodkový vek žene určoval (znižoval) v závislosti od počtu vychovaných detí. Z uvedeného dôvodu tieto predpisy podrobnejšie definovali podmienky, podľa ktorých sa výchova dieťaťa posudzovala na určenie jej dôchodkového veku. Vychádzali pritom z poznatkov aplikačnej praxe, podľa ktorej v reálnom živote dochádza k rôznym situáciám súvisiacich s výchovou detí, ktoré sú spôsobené objektívnymi aj subjektívnymi príčinami. Tieto podmienky sa na určenie dôchodkového veku ženy používajú v aplikačnej praxi do súčasnosti; pre účely ustanovenia § 65 zákona o sociálnom poistení, ktorý v rámci prechodného obdobia diferencoval dôchodkový vek žien v závislosti od počtu vychovaných detí (odseky 4 až 8) na základe prechodného ustanovenia § 258 zákona o sociálnom poistení. Pre účely vdovského a vdoveckého dôchodku sa pojem výchova aplikuje analogicky.
Vychádzajúc z princípu právnej istoty a rovnosti poistencov pri posudzovaní ich nárokov na dôchodkové dávky, sa navrhuje posudzovať podmienky výchovy dieťaťa na určenie najvyššieho dôchodkového veku poistenca v zásade rovnako.
K bodu 2 (§ 65 ods. 2)
Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 3.
K bodu 3 (§ 65b a § 65c)
Ústavným zákonom č. 99/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v čl. 39 ústavy zadefinovala hranica, ktorú nemožno pri určení podmienky veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe presiahnuť Podrobnosti o právach uvedených v čl. 39 ústavy ustanoví zákon. V tejto súvislosti sa navrhuje ustanoviť najvyšší dôchodkový vek, teda najvyšší vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok, prostredníctvom ktorého sa uvedené ústavné právo realizuje.
V súlade s ústavou sa navrhuje najvyšší dôchodkový vek poistenca znižovať za každé vychované dieťa o 6 mesiacov, najviac však o 18 mesiacov. Podmienky výchovy jedného a toho istého dieťaťa môžu splniť aj dvaja poistenci. Navrhuje sa však zásada, že to isté obdobie výchovy tohto istého dieťaťa, bude možné zohľadniť len jednému poistencovi.
Ak dieťa vychovali poistenci (napr. manželia) v tom istom období spolu, jeho výchova sa v súlade s ústavou zohľadní prednostne žene. Ak žene výchovu dieťaťa nie je možné zohľadniť (napr. z dôvodu jej smrti pred dosiahnutím dôchodkového veku), výchova dieťaťa sa zohľadní mužovi. Subsidiárny nárok muža nad rámec ústavnej garancie sa navrhuje
ustanoviť s prihliadnutím na osobitné životné situácie akými sú napríklad výchova detí otcom po smrti matky, ako aj v záujme „neprepadnutia“ nároku z titulu výchovy dieťaťa, ktorú spravidla v určitej miere vykonávajú obaja rodičia.
V súvislosti s navrhovanou úpravou najvyššieho dôchodkového veku diferencovaného v závislosti od počtu vychovaných detí sa navrhuje právna úprava nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku. Navrhuje sa uplatňovanie tejto úpravy vo vzťahu k posudzovaniu sociálneho poistenia poistenca, ktorému je dodatočne zohľadnená výchova detí na určenie jeho dôchodkového veku, resp. ktorému je spätne priznaný starobný dôchodok. Navrhovanou úpravou nadobudnutia právnych účinkov dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania dôchodku na uvedené právne vzťahy sa za účelom zachovania právnej istoty poistencov a zamestnávateľov zabraňuje reparácii vzniku a zániku sociálneho poistenia poistenca, ako aj zamestnávateľa a reparácii poistného na sociálne poistenie, ktoré bolo zaplatené za obdobie spätného určenia dôchodkového veku alebo spätného priznania dôchodku. To znamená, že účinky dovŕšenia dôchodkového veku na účely posudzovania vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie budú pôsobiť okamihom faktického dovŕšenia dôchodkového veku poistenca (t.j. dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku poistenca), avšak najskôr odo dňa určenia dovŕšenia dôchodkového veku poistenca, t.j. tieto účinky nenastanú spätne. Pri spätnom priznaní dôchodku sa navrhuje zaviesť rovnakú právnu úpravu, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.
Napr. poberateľ výsluhového dôchodku, ktorý vykonáva prácu na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, si uplatní výchovu detí na účely určenia jeho dôchodkového veku, keďže jeho manželka zomrela pred dovŕšením jej dôchodkového veku, a nemohla si teda uplatniť právo na zníženie dôchodkového veku z dôvodu výchovy detí. Dôchodkový vek bez zohľadnenia výchovy detí mal dovŕšiť vo veku 63 rokov. Sociálna poisťovňa mu určila dôchodkový vek so zohľadnením výchovy troch detí na 62 rokov a 6 mesiacov. Keďže podmienkou na vylúčenie právneho postavenia zamestnanca na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti ako poberateľa výsluhového dôchodku vykonávajúceho prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je dovŕšenie dôchodkového veku, účinky spätného určenia dôchodkového veku na 62 rokov a šesť mesiacov uvedeného poistenca nenastanú spätne ku dňu dovŕšenia 62 roku a šiesteho mesiaca poistenca, ale nastanú až dňom, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, t.j. neskôr. To znamená, že za obdobie od dovŕšenia faktického dôchodkového veku (62 rokov a šesť mesiacov) do dňa, ktorým Sociálna poisťovňa tento dôchodkový vek určila, nedôjde k reparácii vzniku a zániku jeho poistenia ako zamestnanca, ani k reparácii poistenia jeho zamestnávateľa, a tým ani k reparácii poistného plateného za toto obdobie. Analogické účinky vyvolá aj spätné priznanie starobného dôchodku, ak vznik, trvanie a zánik sociálneho poistenia a platenie poistného je
podmienené priznaním starobného dôchodku, t.j. účinky spätného priznania starobného dôchodku na uvedené právne vzťahy nastanú až dňom vydania rozhodnutia a teda rovnako nedôjde k reparácii za obdobie odo dňa od ktorého je starobný dôchodok priznaný, do dňa vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.
V záujme jednotnosti právnej úpravy dovŕšenia dôchodkového veku, ako aj v záujme právnej istoty dotknutých osôb sa navrhuje obdobne upraviť aj nadobudnutie právnych účinkov dôchodkového veku (od dňa, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr odo dňa určenia) pre účely osobitných predpisov. Navrhuje sa, aby sa táto zásada vzťahovala na všetky osobitné právne predpisy, za predpokladu, že tieto neustanovia inak.
K bodu 4 (§ 73 ods. 7)
Na výpočet sumy invalidného dôchodku sa k obdobiu dôchodkového poistenia získanému do vzniku nároku na invalidný dôchodok pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (dopočet). Na tento účel sa použije aktuálny dôchodkový vek v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tejto súvislosti sa navrhuje na najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa pri dopočte neprihliadať. Ak by sa na účel dopočtu použil najvyšší dôchodkový vek znížený z dôvodu výchovy dieťaťa, poistencovi by to znížilo sumu invalidného dôchodku úmerne k počtu vychovaných detí. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý vychoval deti, by teda bola nižšia ako suma invalidného dôchodku poistenca v rovnakom veku, ktorý nevychoval žiadne dieťa (aj napriek tomu, že dosahoval rovnaké zárobky a ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok získal rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia). V tejto situácii by tak zníženie najvyšší dôchodkového veku z dôvodu výchovy dieťaťa bolo paradoxne nevýhodou poistenca.
K bodom 5 a 6 (§ 82b ods. 1 a 5)
Navrhuje sa, aby sa výchova dieťaťa, rovnako ako v prípade zníženia najvyššieho dôchodkového veku, premietala aj do zníženia dĺžky obdobia dôchodkového poistenia potrebného na vznik nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku a sumy invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku (ďalej len „minimálny dôchodok“) a zároveň sa premietala aj do určenia jeho sumy. Práve zníženie dôchodkového veku za vychované deti bude mať za následok aj skrátenie obdobia dôchodkového poistenia posudzovaného na účely vzniku nároku a/resp. aj zníženie sumy minimálneho dôchodku. V opačnom prípade by sa napr. invalidnej dôchodkyni za každé vychované dieťa znižovalo obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na minimálny dôchodok, čo by v končenom dôsledku znamenalo, že by v porovnaní s invalidnou dôchodkyňou v inak rovnakej situácii (rovnaký vek, rovnaký vek vzniku invalidity, rovnako dlhé obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok) mala nižší minimálny dôchodok, resp. by jej naň vôbec nevznikol nárok. V záujme odstránenia interpretačných nezrovnalostí sa zároveň navrhuje jednoznačne ustanoviť, že obdobie dôchodkového poistenia, ktoré sa na účely určenia sumy invalidného dôchodku pripočítalo k obdobiu získaného dôchodkového poistenia (dopočet) sa pre účely minimálneho dôchodku zohľadňuje iba do dovŕšenia dôchodkového veku poistenca.
K bodu 7 (§ 179 ods. 1 písm. i)
Vzhľadom na navrhovanú úpravu diferencovaného najvyššieho dôchodkového veku a v spojení s platnou úpravou už existujúcich rozličných dôchodkových vekov (pre ženy podľa § 65ods. 4 až 8 zákona o sociálnom poistení, pre poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia v niektorej z pracovných kategórií ustanovených podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), sa navrhuje ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca, a to aj na účely iných právnych predpisov. V zákone o sociálnom poistení, resp. v osobitných predpisoch je vznik a zánik niektorých práv, povinností a nárokov podmienený práve dovŕšením dôchodkového veku, ktorý pre vyššie uvedenú diferencovanosť nie je možné zo strany tretích subjektov (napr. zamestnávateľov, orgánov štátnej správy) jednoznačne určiť.
K bodom 8 a 9
Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením poznámky pod čiarou k odkazu 55a v bode 3.
K Čl. II
Vzhľadom na to, že zakotvenie maximálneho dôchodkového veku v ústave sa prvýkrát dotkne poistencov až v roku 2020 a vzhľadom na potrebu zabezpečenia primeranej legisvakačnej doby na zavedenie ustanovených legislatívnych zmien do praxe sa navrhuje, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020.
-
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana TITTELA, Tibora JANČULU, Irén SÁRKÖZY a Martina GLVÁČA na vydanie zákona o Fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
K predpisu 310/2019, dátum vydania: 15.10.2019A. Všeobecná časť
Návrhom zákona o fonde na podporu športu sa napĺňa programové vyhlásenie vlády. Podľa programového vyhlásenia vlády na roky 2016-2020, vláda „zriadi verejnoprávny Fond na podporu športu (podľa vzoru Fondu na podporu umenia) ako nástroj na centralizáciu zdrojov a kontrolu financovania športu na centrálnej úrovni (rezortné strediská, národné športové projekty vlády/ministerstva školstva, dotácie ministerstiev/vlády určené na športovú činnosť, príspevky na športový poukaz, stredné športové školy, odvody z lotérií a podobne)“. Predložený návrh zákona kopíruje v zmysle programového vyhlásenia vzor fondu na podporu umenia, so zohľadnením niektorých špecifík športu ako oblasti, ktorej význam je zdôraznený nielen existenciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale i vytvorením osobitnej pozície štátneho tajomníka pre šport.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých a športu zdravotne znevýhodnených.
Zriadenie Fondu na podporu športu je ďalším krokom, ktorý významným spôsobom reflektuje na autonómiu v športe.
Cieľom návrhu novelizácie zákona o športe je spresnenie a upravenie ustanovení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi významné časti návrhu patrí úprava bezúhonnosti športových odborníkov, názvu a symboliky Slovenského olympijského a športového výboru, vzdelávania v oblasti boja proti dopingu, postupu pri dočasnom pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov a pri strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona v roku 2019 predpokladá mimoriadny príspevok ministerstva školstva na zabezpečenie prevádzky fondu vo výške 200 000 eur. Následne návrh zákona predpokladá, že ministerstvo školstva poskytne fondu každoročne príspevok najmenej vo výške 20 000 000 eur. Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
B. Osobitná časť
K Čl. I.
K § 1
Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že sa týmto zákonom zriaďuje Fond na podporu športu (ďalej len “fond”) ako právnická osoba na podporu a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.
Fond predstavuje nástroj na podporu a stimuláciu športu a vytvára podporné mechanizmy na cielený a efektívny rozvoj športu ako všeobecne prospešného segmentu spoločnosti.
Sídlo fondu sa navrhuje zriadiť v hlavnom meste Slovenskej republiky.
K § 2
Navrhované ustanovenie vymedzuje hlavné činnosti fondu. Medzi hlavné činnosti fondu bude patriť najmä vytváranie materiálnych podmienok na podporu a rozvoj športu prostredníctvom financovania projektov podpory športu v prioritizovaných oblastiach podľa aktuálnych potrieb schvaľovaných správnou radou ako štatutárnym orgánom fondu. Realizované projekty budú následne fondom monitorované.
Ostatné základné činnosti fondu budú zahŕňať propagáciu športu, spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a zahraničnými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti športu, kontrolu plnenia zmluvných záväzkov, vymáhania pohľadávok ako aj uskutočňovanie podpornej činnosti pre športovú verejnosť vo forme vzdelávacích aktivít a metodicko-poradenskej činnosti v oblasti športu.
K § 3
Štruktúra fondu sleduje zaužívané organizačné zabezpečenie fungovania osobitných fondov v Slovenskej republike, rozlišujúc funkcie a pôsobnosti správnej rady a dozornej rady. Organizačná štruktúra vytvára optimálne podmienky na efektívne a transparentné riadenie fondu.
K § 4
Najvyšším, výkonným a štatutárny orgánom fondu je správna rada, ktorá riadi činnosť fondu a koná v jeho mene. Správna rada ako kolektívny orgán fondu rozhoduje o všetkých záležitostiach fondu, ak nie sú zverené do pôsobnosti dozornej rady.
V mene fondu je oprávnený konať predseda správnej rady, ktorého v čase jeho neprítomnosti zastupuje ním poverený člen správnej rady.
Správna rada schvaľuje základné dokumenty fondu ako je štatút fondu, organizačný poriadok fondu, rokovací poriadok správnej rady.
Medzi ďalšie dokumenty schvaľované správnou patria krátkodobé a strednodobé ciele fondu, ktoré nadväzujú na strategické zámery a dlhodobé koncepcie rozvoja športu v Slovenskej republike.
Správna rada schvaľuje zásady poskytovania finančných prostriedkov a priority projektov ako aj schvaľuje zásady, spôsob a kritéria hodnotenia predkladaných žiadostí o podporu športu.
Na posudzovanie žiadostí o poskytnutie príspevku na projekt podpory športu, správna rada rozhoduje o zriadení odborných komisií. Následne vymenúva o odvoláva členov odborných komisií. Odborné komisie sa riadia schváleným rokovacím poriadkom správnou radou.
Predseda správnej rady predkladá na schválenie správnej rady rozpočet fondu na príslušné rozpočtové obdobie, zmeny rozpočtu fondu počas príslušného rozpočtového obdobia, účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom.
K § 5 - 7
Správna rada sa skladá z predsedu správnej rady a ôsmich členov správnej rady menovaných vládou Slovenskej republiky.
Spôsob vytvorenia a zloženia správnej rady zabezpečuje vyvážené rozhodovanie o smerovaní činnosti fondu a o rozpočtovaní jeho zdrojov za kooperácie zástupcov športovej obce, zástupcov štátu, zástupcu Združenia miest a obcí Slovenska a zástupcov Slovenského futbalového zväzu a Slovenského zväzu ľadového hokeja. Zložením a počtom členov správnej rady je zabezpečená účasť zástupcov všetkých oblastí pôsobiacich v oblasti športu. Navrhované zloženie správnej rady utvára priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou činnosti fondu, ako aj hospodárneho a efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami.
Ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena správnej rady. Člen správnej rady musí spĺňať nasledovné podmienky pre výkon funkcie a to je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Slovenskej republike, má spôsobilosť na právne úkony, je bezúhonný a má najmenej trojročnú riadiacu prax v oblasti športu alebo najmenej päťročnú odbornú prax v oblasti športu.
Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena správnej rady s vymedzenými funkciami a povolaniami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen správnej rady bezodkladne písomne informovať predsedu správnej rady. Funkcia člena správnej rady je nezastupiteľná verejná funkcia a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena správnej rady vo výške troch štvrtín priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
Funkčné obdobie člena správnej rady je 5 rokov, pričom zákon vymedzuje momenty skončenia členstva v správnej rade a súčasne taxatívne vymedzuje dôvody odvolania z funkcie.
V nadväznosti na postavenie a kompetencie sú upravené aj základné pravidlá a rozhodovanie správnej rady.
K § 8 - 10
Navrhované ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie kontrolného orgánu fondu - dozornú rada. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenia takéhoto orgánu, a to s dôrazom na efektívne, hospodárne, účinné a účelné vynakladanie finančných prostriedkov ako aj na nakladanie s majetkom fondu.
Dozorná rada sa skladá z predsedu dozornej rady a štyroch členov dozornej rady, z ktorých jeden člen je vymenovaný na návrh Slovenského paralympijského výboru a jeden člen na návrh Slovenského olympijského a športového výboru.
Predsedu dozornej rady a členov dozornej rady menuje a odvoláva minister školstva.
Zákon taxatívne vymedzuje podmienky, ktoré musí spĺňať každý člen dozornej rady. Nezlučiteľnosť výkonu funkcie v dozornej rade je rovnaký ako v prípade nezlučiteľnosti v správnej rade a súčasne člen dozornej rady nesmie byť členom správnej rady ani odbornej komisie. V prípade, ak nastane konflikt záujmov člena dozornej rady, je ustanovená povinnosť o tejto skutočnosti informovať predsedu správnej rady.
Funkčné obdobie člena dozornej rady je 6 rokov.
Za výkon činnosti člena dozornej rady sa navrhuje mesačná odmena vo výške najviac jednej polovice priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.
K § 11
Na zabezpečenie organizačného, personálneho, administratívneho a technického zabezpečenia činnosti fondu sa zriaďuje kancelária.
Kancelária zabezpečuje administratívnu a technickú podporu odborným komisiám a preskúmava úplnosť predkladaných žiadostí, ktoré následne predkladá odborným komisiám. Súčasne zabezpečuje zákonné zverejňovanie údajov fondu podľa zákona o športe.
Podrobnosti o činnosti kancelárie upravuje organizačný poriadok kancelárie, ktorý schvaľuje správna rada.
K § 12 a 13
Za účelom posúdenia žiadostí fond zriaďuje odborné komisie podľa zamerania účelu podpory a rozvoja športu.
Medzi hlavné činnosti odborných komisií patrí predkladanie priorít podpory projektov v oblasti svojho pôsobenia na príslušný kalendárny rok, spolupráca pri príprave výziev, posudzovanie žiadostí, poskytovanie odporúčaní projektov správnej rade.
Odborné komisie sa skladajú z jedného člena správnej rady a dvoch členov odbornej komisie, ktorých vymenúva a odvoláva správna rada.
Zákon taxatívne definuje podmienky, ktoré musí spĺňať člen odbornej komisie ako aj nezlučiteľnosť výkonu funkcie s funkciou predsedu správnej rady a člena dozornej rady.
Funkčné obdobie člena odbornej komisie je 5 rokov.
Činnosť odborných komisií sa riadi štatútom fondu a rokovacím poriadkom, ktoré schvaľuje správna rada.
K § 14
V rámci všeobecných ustanovení k členstvu v orgánoch fondu a v odborných komisiách sa upravuje povinnosť členov konať nestranne a zdržať sa akéhokoľvek uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom.
Členstvo v orgánoch fondu a odborných komisiách je nezastupiteľné a všetci členovia sú v pracovnoprávnom vzťahu k fondu, na ktorý sa vzťahuje Zákonník práce.
K § 15
Navrhovaná úprava predstavuje rámcovú úpravu poskytovania finančných prostriedkov fondom. Fond poskytuje finančné prostriedky prostredníctvom príspevku na projekt a príspevkom na športový poukaz.
Na poskytnutie príspevku na projekt nevzniká právny nárok.
Navrhovaná právna úprava obsahuje vymedzenie výzvy na predkladanie žiadostí o podporu projektu, ktorá sa zverejňuje najmenej jeden mesiac pred termínom na doručenie žiadostí a zverejňuje sa na webovom sídle fondu a v informačnom systéme športu.
O poskytnutí príspevku rozhoduje správna rada fondu do 60 dní odo dňa doručenej úplnej žiadosti na základe odporúčania odbornej komisie. Správna rada rozhoduje aj o neposkytnutí príspevku. V prípade, ak správna rada rozhodne inak, ako bolo odporúčanie odbornej komisie, svoje rozhodnutie musí odôvodniť.
Rozhodnutie správnej rady sa zverejňuje na webovom sídle fondu a v informačnom systéme športu.
Ustanovenie ďalej definuje základné princípy použitia poskytnutých finančných prostriedkov fondov, ako aj skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vrátenie poskytnutého príspevku.
K § 16
Definícia oprávneného žiadateľa o poskytnutie príspevku nadväzuje na osoby v športe definované v zákone o športe.
Žiadateľom o dotáciu môže byť športovec, športový odborník, športová organizácia alebo obec.
Oprávneným žiadateľom môže byť iba osoba, ktorá má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov podľa § 66 a 67 zákona o športe. Ďalšie podmienky, ktoré musia splniť žiadatelia je bezúhonnosť, uhradenie administratívneho poplatku a splnenie si povinností vyplývajúcich zo zmlúv z predchádzajúcich rozpočtových rokov.
Zároveň sú definované osoby, ktoré nemôžu byť oprávnenými žiadateľmi.
K § 17
Navrhované ustanovenie definuje proces predkladania žiadostí o poskytnutie príspevku ako aj jej povinné prílohy.
Po doručení žiadostí o poskytnutie príspevku, kancelária fondu overí, či bola podaná oprávneným žiadateľom, formálnu správnosť žiadosti a jej úplnosť podľa výzvy.
V prípade, ak žiadosť obsahuje nedostatky. kancelária vyzve žiadateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní. Pokiaľ žiadateľ výzvy nevyhovie, kancelária žiadosť vyradí, o čom následne zašle informáciu žiadateľovi.
Úplnú a overenú žiadosť o poskytnutie príspevku kancelária postúpi odbornej komisii.
Odborná komisia posúdi úplnosť rozpočtu projektu a súlad žiadosti so schválenými zásadami poskytovania finančných prostriedkov správnou radou. Ak odborná komisia zistí nesúlad žiadosti so schválenými zásadami, neodporučí správnej rade poskytnutie príspevku na projekt.
Vyhodnotené žiadosti o poskytnutie príspevku na projekt predloží odborná komisia správnej rade s ich písomným hodnotením.
K § 18
Ustanovenie zavádza osobitný administratívny poplatok za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorý predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí.
Administratívne poplatky platené a vyberané podľa tohto zákona sú príjmom fondu.
K § 19
Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí príspevku na projekt podpory športu (ďalej len “zmluva”). V záujme právnej istoty zmluvných strán ako aj zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností, zmluva musí mať písomnú formu.
K § 20
Na základe disponibilných zdrojov môže fond poskytnúť príspevok na športový poukaz na základe schváleného projektu správnou radou. Účelom príspevku na športový poukaz je podpora športu mládeže, ktorou sú športovci do 23 rokov veku.
Žiadateľov schválených projektov na účelom podpory mládeže, fond zapíše do zoznamu poskytovateľov športových poukazov, ktorý je zverejnený na webovom sídle fondu a v informačnom systéme športu.
Fond poskytne príspevok na športový poukaz poskytovateľom športových poukazov na základe písomnej zmluvy o poskytnutí príspevku na projekt podpory športu.
Hodnotu športového poukazu a poskytovanie príspevku športového poukazu schváli správna rada v zásadách poskytovania finančných prostriedkov a priorít projektov.
Správna rada môže rozhodnúť, že pomernú časť hodnoty športového poukazu uhrádza zákonný zástupca alebo plnoletá fyzická osoba, ktorá športový poukaz využíva.
K § 21
Navrhované ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu.
Hlavným zdrojom financovania fondu predstavujú príspevky zo štátneho rozpočtu, úroky z vkladov v bankách, zmluvné sankcie, administratívne poplatky, dary, dobrovoľné príspevky a iné príjmy. Finančné prostriedky fondu sa vedú na samostatnom účte v Štátnej pokladnici.
Výdavky fondu na vlastnú prevádzku najviac vo výške 5% fond uhrádza zo svojich príjmov, ktorými sú príspevky zo štátneho rozpočtu . Zvyšnú časť príspevku zo štátneho rozpočtu, fond má povinnosť použiť na financovanie podpory a rozvoja športu mládeže, vrcholového športu, športovej reprezentácie Slovenskej republiky, športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých.
V záujme transparentnosti hospodárenia sa fondu ukladá povinnosť mať účtovnú závierku a výročnú správu overenú audítorom a po schválení správnou radou musia byť zverejnené v registri účtovných závierok.
K § 22
Ustanovenia vymedzujú príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré budú fondu poskytované z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Zo štátneho rozpočtu poskytuje ministerstvo školstva na príslušné rozpočtové obdobie podľa zákona o štátnom rozpočte príspevok do fondu minimálne vo výške 20 000 000 eur.
Ministerstvo školstva poskytne fondu príspevok na základe zmluvy o poskytnutí príspevku.
K § 23
Upravuje sa účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov, ktoré je fond oprávnený spracúvať, tak aby spracúvanie osobných údajov fondov bolo v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ustanovenie ďalej upravuje definíciu bezúhonnosť v zmysle tohto zákona ako aj jej preukazovanie.
K § 24
Spoločné ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konanie podľa tohto zákona t.j. konanie o poskytnutí príspevku, na ktorý nie je právny nárok. nie je správnym konaním.
Podľa všeobecného predpisu o správnom konaní postupuje fond pri doručovaní písomností.
K § 25
Prechodnými ustanoveniami sa definuje použitie finančných prostriedkov fondu na vlastnú prevádzku a na poskytovanie príspevkov. Z dôvodu, že fond bude prevádzkyschopný v roku 2020. Na zabezpečenie prípravných činností a výdavkov na zriadenie fondu v roku 2019, poskytne ministerstvo školstva finančné prostriedky vo výške 200 000 eur.
Ďalej prechodné ustanovenia upravujú termíny vymenovania členov správnej rady a dozornej rady, prvé zasadnutie správnej rady, vymenovanie členov odborných komisií, schválenie štatútu fondu a zverejnenie prvej výzvy.
K Čl. II.
K bodu 1
Slová „Slovenský olympijský výbor“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „Slovenský olympijský a športový výbor“ v príslušnom tvare z dôvodu interne prijatej zmeny vnútorných predpisov a názvu tejto športovej organizácie vzhľadom na vznik strešnej organizácie slovenského športového hnutia.
K bodu 2, 3, 4, (§ 7 ods. 2 písm. a))
Navrhuje sa sprísnenie definície vyžadovanej bezúhonnosti športového odborníka. V športovej praxi nie je možné jednoznačne rozlíšiť športových odborníkov, ktorí sa venujú mládeži a ktorí sa venujú dospelým športovcom. Podľa navrhovanej úpravy sa za bezúhonného športového odborníka nebude považovať osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za zločin, t.j. za akýkoľvek úmyselný trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako 5 rokov do času, kým mu nebude odsúdenie zahladené.
K bodu 5 (§ 7 ods. 2 písm. d))
Navrhuje sa sprísniť definícia bezúhonnosti, ak ide o kontrolóra športovej organizácie a člena štatutárneho orgánu športovej organizácie.
K bodu 6 (§ 8 ods. 6 písm. c))
Významnou súčasťou boja proti dopingu v športe je prevencia a edukácia. Význam prevencie a edukácie je zdôraznený aj odporúčaním Rady Európy 2/2016. Edukácia a prevencia v oblasti boja proti dopingu v športe má pozitívny dopad na odmietavý postoj športovcov k dopingu. Vzdelávanie je potrebné nielen na úrovni športových reprezentantom a vrcholových športovcov, ale už od úrovne mládežníckeho športu – tým možno budovať odmietavý postoj všetkých športovcov k dopingu a používaniu zakázaných látok.
K bodu 7 (§ 9 ods. 4 písm. a)) a k bodu 8 (§ 9 ods. 4 písm. b))
Navrhujeme zvýšiť limit príjmov z verejných prostriedkov a všetkých príjmov športovej organizácie na povinnosť vykonania auditu ročnej účtovnej závierky. Výdavky na overenie účtovnej závierky a výročnej správy športovej organizácie sú neúmerne zaťažujúcou povinnosťou subjektu, ktoré napríklad národný športový zväz hradí z limitovaných prostriedkov správu a prevádzku podľa § 69 ods. 6 zákona o športe. Pre porovnanie uvádzame limity pre povinný audit pre obchodné spoločnosti uvedené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (i) celková suma majetku presiahla 1 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3, (ii) čistý obrat presiahol 2 000 000 eur, (iii) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30, pričom obchodná spoločnosť musí presiahnuť aspoň dve spomínané kritériá.
Súčasne stanovené hodnoty sú neúmerne nízke voči limitom pre obchodné spoločnosti. Čo sa týka národných športových zväzov, v roku 2018 zo 71 uznaných NŠZ malo 29 príspevok uznanému športu nižší ako 100.000 eur (bez povinnosti auditu). V rozmedzí 100-200 tis. eur bolo ďalších 18 národných športových zväzov, ktoré by navýšením dolnej hranice financie za audit ušetrili cca 3 000 eur za audit, čo by bolo pre zväzy prínosom pri financovaní športu ako takého.
K bodu 9 (§ 20 ods. 1 písm. b))
Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb v športovej organizácii, ktorých výkon funkcie je nezlučiteľný s výkonom funkcie v štatutárnom orgáne alebo vo výkonnom orgáne dodávateľa tovarov a služieb pre národný športových zväz alebo jeho člena o členov kontrolného orgánu.
K bodu 10 (§ 50 ods. 4)
Na základe zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) sa navrhuje vypustiť povinnú prílohu k zmluve o sponzorstve v športe - výpis z informačného systému športu o spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov sponzorovaného. Tento výpis je k dispozícii vo verejne prístupnom informačnom systéme športu.
K bodu 11 (§ 60 ods. 1)
V nadväznosti na poskytovanie príspevkov na podporu športového projektu Fondom na podporu športu sa dopĺňa do úloh hlavného kontrolóra športu, vykonávanie odbornej kontrolu prijímateľov týchto príspevkov.
K bodu 12 (§ 65 ods. 3 písm. d)), k bodu 19 (§ 76), k bodu 22 (§ 80 ods. 1 písm. d)), k bodu 26 (§ 82 ods. 2 písm. j)
Navrhuje sa vypustiť zo zákona o športe poskytovanie príspevkov na športovú činnosť, ktoré sú upravené v zákone o fonde.
K bodu 13 (§ 67 ods. 2 písm. h), k bodu 29 (§ 95 ods. 1 písm. q))
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh právnych skutočností, kedy športová organizácia ako prijímateľ verejných prostriedkov stráca spôsobilosť byť prijímateľom verejných prostriedkov a to o situáciu keď športová organizácia nezabezpečí vykonávanie športovej činnosti bezúhonným športovým odborníkom. Súčasne je toto porušenie zákona o športe považované za správny delikt.
K bodu 14 (§ 68 ods. 5)
Rozhodujúcou autoritou, ktorá posúdi váhy športových odvetví a kategórií navrhnuté národnými športovými zväzmi, sa navrhuje ustanoviť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Dôvodom je zabezpečiť čo najvyššiu mieru objektivity a eliminovať možné účelové modifikovanie a prispôsobovanie váh aktuálnym výsledkom daného športu.
K bodu 15 (§ 68 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 16 (§ 69), k bodu 25 (§ 81 ods. 1 písm. f)
Podľa súčasného znenia zákona, národné športové zväzy majú povinnosť mať zriadený samostatný bankový účet na príjem príspevku uznanému športu a súčasne ďalší bankový účet na príjem ostatných verejných prostriedkov, čo predstavuje nielen administratívnu záťaž, ale aj odčerpanie časti finančných prostriedkov na administratívu národného športového zväzu. Navrhovanou úpravou bude vyžadované od národných športových zväzov mať jeden samostatný bankový účet, na ktorý budú poukazované verejné prostriedky z ministerstva školstva.
K bodu 17 (§ 69 ods. 4)
Zverejňovanie použitia príspevku uznanému športu je duplicitné, a to na strane národného športového zväzu ako aj na strane športovej organizácie, ktorá prijíma verejné prostriedky z príspevku uznanému športu podľa § 69 ods. 5 zákona o športe. Navrhovanou zmenou sa odstraňuje duplicitná administratívna záťaž. Národný športový zväz ako prijímateľ príspevku uznanému športu bude niesť zodpovednosť za zverejnenie použitia príspevku uznanému športu.
K bodu 18 (§ 69 ods. 5 písm. c))
Navrhuje sa znížiť minimálnu hodnotu použitia príspevku uznanému športu na účel športovej reprezentácie na 15%. Znížením stanovenej hodnoty sa národným športovým zväzom zväčší zostatok na prerozdelenie podľa vlastných potrieb.
K bodu 20 (§ 79 ods. 2 písm. e))
Do informačného systému športu sa dopĺňa nový modul, ktorý bude obsahovať register projektov podpory športu spravovaný Fondom na podporu športu.
K bodu 21 (§ 79 ods. 5)
Fond na podporu športu bude povinné údaje zapísať do informačného systému športu priamym vloženým alebo automatickou synchronizáciou údajov v zdrojovej evidencii.
K bodu 23 (§ 80 ods. 2 písm. r))
Novelou zákona o športe s účinnosťou od 1 .januára 2017 bola zmenená definícia aktívneho športovca. Navrhovanou úpravou sa zjednocuje evidencia potrebná pre splnenie kritéria účasti športovca na minimálne troch súťažiach.
K bodu 24 (§ 80 ods. 11)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 27 (§ 82a)
Na základe údajov spracovávaných Fondom na podporu športu sa upravuje rozsah informácií zverejňovaných v registri projektov športu.
K bodu 28 (§ 83 ods. 4 písm. a) a ods. 5 písm. a))
V nadväznosti na vznik strednej športovej školy ako nový druh strednej školy s účinnosťou od 1. januára 2019 sa spresňuje dosiahnutý stupeň vzdelania, absolvovaním ktorého žiak získa odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner príslušného kvalifikačného stupňa. Stredná športová škola bude poskytovať vzdelanie nielen v študijných odboroch, ktorých absolvovaním žiak získa úplné stredné odborné vzdelanie, ale aj v
študijnom odbore gymnázium, absolvovaním ktorého žiak získa úplné stredné všeobecné vzdelanie.
K bodu 30 (§ 95 ods. 7)
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 31 (§ 97 ods. 5)
Navrhuje sa doplniť do zoznamu osôb, ktorých správne delikty prejednáva a rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, aj právnické osoby.
K bodu 32 (§ 99 ods. 3)
Vzhľadom na výkladové problémy a aplikačné nejasnosti sa predmetné ustanovenie vypúšťa.
K bodu 33 (Príloha č. 1)
Príloha č. 1 k zákonu o športe sa mení z dôvodu internej zmeny názvu Slovenského olympijského a športového výboru a z dôvodu internej zmeny zákonom chránenej symboliky tejto športovej organizácie.
K Čl. III.
Navrhuje sa aby zákon nadobudol generálne účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkami vo vzťahu k niektorým ustanoveniam novely zákona o športe.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Tittel, Tibor Jančula, Irén Sárközy a Martin Glváč.
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Predmet návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravený, preto sa body 4 a 5 nevypĺňajú.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o fonde na podporu športu a o zmene a doplnení zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Negatívne
Žiadne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu
regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky:
Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona v roku 2019 predpokladá mimoriadny príspevok ministerstva školstva na zabezpečenie prevádzky fondu vo výške 200 000 eur. Následne návrh zákona predpokladá, že ministerstvo školstva poskytne fondu každoročne príspevok najmenej vo výške 20 000 000 eur. Návrh zákona nemá priame sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Bezpredmetné
-
Vládny návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 231/2019, dátum vydania: 23.07.2019A.Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 k aktualizácii úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce a Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Trestná politika a väzenstvo.
Návrh zákona bol vypracovaný v rámci pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky za účasti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Inštitút detencie bol do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedený v rámci rekodifikácie trestného práva s účinnosťou od 1. januára 2006. Ide o taký druh ochranného opatrenia, ktorého úlohou je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas výkonu trestu odňatia slobody evidentne ochoreli nevyliečiteľnou duševnou chorobou a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo pre spoločnosť. Okrem toho súd môže, ak to považuje za potrebné rozhodnúť o detencii aj v iných prípadoch – ak ide o páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin. Detencia môže v prípade potreby potrvať až doživotne, ale zákon má predvídať aj vývoj lekárskej vedy, ktorá môže časom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, zákon ukladá súdu povinne jedenkrát ročne preskúmať dôvod trvania detencie a len na základe odborného lekárskeho posudku rozhodnúť o ďalšom trvaní tohto ochranného opatrenia alebo o prepustení odsúdeného. Podľa platnej právnej úpravy sa detencia vykonáva v detenčnom ústave. K dnešnému dňu nebol detenčný ústav zriadený. Rovnako k dnešnému dňu nebola prijatá právna úprava, ktorá by detailnejšie upravila výkon detencie.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 29. marca 2017 prerokovala a schválila materiál Aktualizácia úlohy o zriadení detenčného ústavu pri Psychiatrickej nemocnici Hronovce, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že pre naplnenie požiadavky pre reálne využívanie inštitútu detencie je nevyhnutné okrem zriadenia detenčného ústavu potrebné prijatie právnej úpravy, ktorá zabezpečí bezproblémový výkon detencie tak, aby boli zohľadnené všetky ústavné rámce obmedzenia osobnej slobody jednotlivca, rovnako aj predkladaný zámer zriadenia detenčného ústavu z hľadiska organizačného zabezpečenia jeho fungovania, kompetencie zdravotníckych zamestnancov ako aj kompetencie príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Takto vymedzený obsahový rámec je určujúci aj pre predkladaný návrh zákona. A teda hlavným cieľom návrhu zákona je v čl. I upraviť výkon detencie v detenčnom ústave vrátane podmienok zriaďovania, fungovania a stráženia detenčného ústavu, práva a povinnosti osôb umiestnených v detencii, ako aj dozor a kontrolu nad výkonom detencie. Vzhľadom na to, že právna úprava výkonu detencie sa týka trestnej sankcie, s ktorou je spojené obmedzenie osobnej slobody, tak právna úprava vychádza z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, rovnako aj odporúčaní Európskym výborom na zabránenie mučenia (CPT). Okrem toho návrh zákona ďalej
zohľadňuje požiadavky Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Dohovoru OSN o právach dieťaťa.
V nadväznosti na právnu úpravu výkonu detencie je potrebné vykonať aj zmeny a doplnenia súvisiacich zákonov. Zmeny týchto predpisov sa uvádzajú v čl. II až XIV. Ide najmä o zmeny predpisov trestného práva, predpisov v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia a ochrany základných práva a slobôd (pôsobnosť verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím).
Návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpis, ktorý je súčasťou predkladaného návrhu zákona v podobe základných téz budúcej právnej úpravy, ktorá bude predmetom samostatného legislatívneho procesu.
Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2020. Zriadenie detenčného ústavu sa podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 predpokladá v januári 2021.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy a sociálne vplyvy, nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 16. apríla 2019. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 17. apríla 2019.
B. Osobitná časť
K Čl. I
(návrh zákona o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K § 1
Navrhované ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorým je výkon detencie v detenčom ústave, práva a povinnosti osôb v detencii a dozor a kontrola nad výkonom detencie.
Na účely tohto zákona sa rozumie osobou v detencii osoba, ktorej súd nariadil umiestnenie do detenčného ústavu podľa § 81 Trestného zákona, a to:
- odsúdený s prerušeným výkonom trestu odňatia slobody, u ktorého je zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečná,
-páchateľ úmyselného trestného činu po výkone trestu odňatia slobody, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu alebo, u ktorého ochranné liečenie pre jeho negatívny postoj neplní svoj účel a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný,
-páchateľ zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľ, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin po výkone trestu odňatia slobody,
-páchateľ, ktorého pobyt na slobode je nebezpečný, vykonáva ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných osôb.
K § 2
V predmetnom ustanovení sú vymedzené základné zásady tohto zákona, ktoré treba zohľadniť a aplikovať pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Uvedené zásady sú následne premietnuté a obsiahnuté v ostatných ustanoveniach zákona. Tieto zásady musí rešpektovať ako detenčný ústav, tak aj všetky subjekty vykonávajúce dozor alebo kontrolu nad výkonom detencie.
V odseku 1 je upravený účel výkonu detencie, ktorým je ochrana spoločnosti ako aj ochrana osôb v detencii prostredníctvom liečebného a výchovného pôsobenia na túto osobu prostriedkami uvedenými v tomto zákone. V tomto prípade sa jedná najmä o absolvovanie osobitného liečebného režimu, ktorého cieľom je stabilizácia stavu osoby v detencii a jej prechod do samostatného života alebo k inému druhu ochranného opatrenia.
V odseku 2 sa upravuje zásada minimalizácie zásahov do práva osoby v detencii.
V odseku 3 sa upravuje zásada, ktorá zakazuje znevažovanie ľudskej dôstojnosti použité krutých, neľudských alebo ponižujúcich spôsobov zaobchádzania alebo trestania v rámci výkonu detencie.
V odseku 4 sa formuluje zásada, podľa ktorej sa detencia má vykonávať v súlade s najnovšími poznatkami vedy s cieľom stabilizácie stavu osoby v detencii.
V odseku 5 sa upravuje zásada rovnakého zaobchádzania, resp. zákaz diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
K § 3
Ustanovenie § 3 vymedzuje postavenie detenčného ústavu.
Detenčný ústav bude mať postavenie štátnej rozpočtovej organizácie. Zriaďovanie štátnych rozpočtových organizácií upravuje zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štátna rozpočtové organizácie sa zriaďujú buď zákonom alebo rozhodnutím zriaďovateľa. V prípade detenčného ústavu bude platiť druhá forma zriaďovania rozpočtovej organizácie. To znamená, že detenčný ústav sa nebude zriaďovať zákonom. Návrh zákona ustanovuje, že zriaďovateľom detenčného ústavu je výlučne ústredný orgán štátnej správy. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 145 z 29. marca 2017 má detenčný ústav zriadiť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v termíne do 31. decembra 2020. Z uvedeného teda vyplýva, že vláda Slovenskej republiky svojim uznesením nateraz predpokladá zriadenie jedného detenčného ústavu, ktorého zriaďovateľom bude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Štatutárnym orgánom detenčného ústavu je riaditeľ, ktorý je zodpovedný za správne fungovanie detenčného ústavu, tak aby sa napĺňal účel výkonu detencie. Riaditeľa bude menovať a odvolávať zriaďovateľ.
V odseku 3 sa upravuje vnútorné členenie detenčného ústavu. Detenčný ústav sa bude členiť na liečebné jednotky. Návrh zákona predpisuje zriadenie troch liečebných jednotiek, a to detenčná jednotka, detenčno-resocializačná jednotka a resocializačno-detenčná jednotka. Zaraďovanie osôb v detencii do konkrétnej liečebnej jednotky bude závisieť na rozhodnutí odbornej komisie (§ 7), pričom podrobnosti o zaraďovaní osôb v detencii do liečebných jednotiek budú upravené v ústavnom poriadku detenčného ústavu [§ 6 ods. písm. a)]. Odsek 3 upravuje delenie detenčného ústavu na tri liečebné jednotky odstupňované od závažnosti psychického a zdravotného stavu osoby v detencii. Osoby s nízkym rizikom porúch správania sa spravidla umiestňujú do resocializačno-detenčnej liečebnej jednotky. Do detenčno-resocializačnej jednotky je možné umiestniť osobu v detencii, ak súd rozhodol podľa § 81 ods. 2 a 3 Trestného zákona alebo pri akútnom zhoršení zdravotného stavu osoby v detencii, ak súd rozhodol podľa § 81 ods. 1 a 4 Trestného zákona. Osoby v detencii s najzávažnejším rizikom porúch správania sa spravidla umiestňujú do detenčnej jednotky. Zároveň sa stanovuje, že do liečebnej jednotky sa umiestňujú osoby v detencii spravidla s rovnakým osobitným liečebným režimom. Samotnú liečebnú jednotku treba vnímať ako uzavretý celok, ktorý je určený spravidla pre osoby s rovnakým alebo podobným osobitným liečebným režimom, pričom bude pozostávať z liečebných izieb, spoločných priestorov, terapeutických miestností a miestností pre odborných zamestnancov a príslušníkov zboru (odsek 4).
V odseku 5 sa upravuje ubytovacia miestnosť osoby v detencii, t.j. liečebná izba. Ustanovuje sa minimálna ubytovacia plocha, a to 4 m2. Štandard 4m2 na jednu osobu je odporúčaný Európskym výborom na zabránenie mučenia (CPT). Zároveň sa vyžaduje, aby každá liečebná izba mala vlastné hygienickými a sanitárnymi zariadeniami poskytujúcimi dostatočný stupeň súkromia. Tomu zodpovedá aj obmedzenie monitorovania priestorov detenčného ústavu kamerovým systémom podľa § 10 ods. 6. Návrh zákona umožňuje vybaviť liečebnú izbu bezpečnostnými dverami.
V odseku 6 sa v súlade s čl. 123 Ústavy Slovenskej republiky upravuje splnomocnenie pre zriaďovateľa detenčného ústavu upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom
priestorové požiadavky, personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie detenčného ústavu. V tomto prípade sa teda využíva právna konštrukcia, ktorá sa uplatňuje napríklad v prípade poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; k tomu pozri § 8 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K § 4
V navrhovanom odseku 1 sa vymedzuje pôsobnosť detenčného ústavu, ktorou je zabezpečenie liečebnej starostlivosti, vnútornej kontroly výkonu detencie a náležitého zaobchádzania s osobami v detencii. Túto činnosť bude detenčný ústav zabezpečovať v nepretržitej prevádzke podľa odseku 2. Určenie konkrétneho pracovného režimu bude v pôsobnosti riaditeľa detenčného ústavu.
V odseku 4 sa upravuje personálne zloženie detenčného ústavu, pričom z právnej úpravy je zrejmé, že primárne pôjde o osoby spĺňajúce kvalifikačné predpoklady pre zdravotníckych zamestnancov. Počty týchto zamestnancov bude upravovať vykonávací predpis (§ 3 ods. 5). Na účely zákona sa na označenie týchto zamestnancov používa pojem „odborní zamestnanci“.
V odseku 5 sa ustanovuje oprávnenie odborných zamestnancov vydávať pokyny a príkazy osobe v detencii a rovnako používať obmedzovacie prostriedky v prípade potreby (§ 12 a 13).
V navrhovanom odseku 6 je ustanovená povinnosť detenčného ústavu zabezpečiť vzdelávanie, resp. pravidelné školenie odborných zamestnancov, ktorí pôsobia v detenčnom ústave, a to najmenej raz za rok.
K § 5
Navrhované ustanovenie § 5 upravuje pôsobnosť zboru pri výkone detencie. Pôsobnosť zboru je vymedzená vo všeobecnej rovine v § 3 ods. 1, pričom podľa tohto ustanovenia má zbor zabezpečovať stráženie a bezpečnosť v detenčnom ústave. Konkretizácia tejto všeobecnej pôsobnosti je práve predmetom úpravy v § 5. Zbor v rámci navrhovanej právnej úpravy podľa odseku 1 vykonáva činnosti, ktoré sú vymedzené v zákone č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a na požiadanie odborného zamestnanca vykonáva asistenciu a ochranu pri uplatňovaní obmedzovacích prostriedkov voči osobe v detencii, ktorá odmieta plniť pokyny a príkazy odborného zamestnanca.
V zmysle odseku 2 je príslušník zboru v čase výkonu svojej služby oprávnený vykonať služobný zákrok, resp. použiť obmedzovacie prostriedky voči osobe v detencii, ktorá neplní pokyny a príkazy v rozsahu a za podmienok podľa zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
K § 6
Navrhované ustanovenie upravuje, resp. vymedzuje obsah ústavného poriadku, ktorý vydá riaditeľ detenčného ústavu, pričom je potrebné jeho následné schválenie zo strany zriaďovateľa detenčného ústavu. Účelom ústavného poriadku je konkretizovanie niektoré zákonom vymedzené aspekty výkonu detencie. V tomto prípade sa vychádza z konceptu, že nie
je žiaduce, aby takto detailná úprava bola súčasťou návrhu zákona, pretože z hľadiska praktického fungovania detenčného ústavu a samotného výkonu detencie je vhodnejšie, keď táto regulácia bude riešená vnútorným predpisom detenčného ústavu. Obsahové vymedzenie ústavného poriadku podľa odseku 1 je výsledkom odbornej diskusie, ktorá prebehla pri príprave návrhu zákona a v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
V zmysle navrhovanej úpravy ústavný poriadok musí obsahovať podrobnosti o umiestňovaní osôb v detencii do liečebných jednotiek podľa osobitného liečebného režimu, charakteristiku osobitných liečebných režimov, špecifikáciu liečebných jednotiek, výkon práv, povinností a obmedzení osoby v detencii, časový rozvrh dňa osoby v detencii, podrobnosti o použití obmedzovacích prostriedkov a príprave osôb v detencii na ich prepustenie z detenčného ústavu a uplatňovanie poriadku a disciplíny v detenčnom ústave.
Zároveň sa ustanovuje povinnosť zriaďovateľa detenčného ústavu zverejniť ústavný poriadok na jeho webovom sídle.
K § 7
Ustanovenie § 7 upravuje zloženie odbornej komisie. Odborná komisia bude orgánom, ktorý bude zriaďovať riaditeľ detenčného ústavu. Poslaním odbornej komisie je rozhodovať o niektorých dôležitých otázkach výkonu detencie. Z tohto pohľadu sa javí ako účelné vyhradiť tento typ rozhodovacej činnosti kolektívnemu orgánu zloženému z tímu odborníkov. Na tento účel bude komisia pozostávať z odborných zamestnancov detenčného ústavu, sociálneho pracovníka a zástupcu zboru. Návrh zákona zároveň umožňuje prítomnosť externého prvku na rokovaní komisie.
V odseku 1 sa upravuje zloženie odbornej komisie, ktorú zriaďuje riaditeľ z odborných zamestnancov detenčného ústavu. V prípade potreby riaditeľ prizve na rokovanie komisie aj externého odborníka.
Odseky 2 a 4 vymedzujú rozsah rozhodovacej činnosti komisie. Odborná komisia rozhoduje o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu a o zmene osobitného liečebného režimu, vyhodnocuje prognózu správania osoby v detencii a ďalší vývoj osoby v detencii. Zároveň odborná komisia najmenej raz ročne, prípadne podľa potreby pri zmene zdravotného stavu osoby v detencii, vypracuje komplexnú správu o osobe v detencii, obsahujúcu zhodnotenie jej stavu, posúdenie dôvodov trvania detencie a vyhodnotenie zaradenia do osobitného liečebného režimu. Odborná komisia musí rozhodnúť o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia osoby do výkonu detencie. Podľa odseku 3 sa pri zaraďovaní osôb v detencii do osobitných liečebných režimov prihliada najmä na zdravotný stav osoby v detencii, pohlavie, vek, charakteristiku osobnosti a pod. Osoba v detencii je zaradená do osobitného liečebného režimu s poskytovaním liečebnej starostlivosti a je povinná podrobiť sa mu, s výnimkou výkonu, ktorý lekár vylúči.
V odseku 5 je upravený postup, keď odborná komisia dospeje k záveru, že odpadli dôvody výkonu detencie. Odborná komisia na základe tejto skutočnosti predloží riaditeľovi odporúčanie na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie alebo na zmenu výkonu detencie na ochranné liečenie a zároveň predloží aj komplexnú správu o osobe v detencii. Následne riaditeľ podá návrh na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie alebo návrh na zmenu výkonu detencie na ochranné liečenie na súd, v obvode ktorého sa detencia vykonáva.
K § 8
Jedným z nosných pojmov návrhu zákona je osobitný liečebný režim. Jeho obsahové vymedzenie je upravené v navrhovanom odseku 1. Druhy osobitného liečebného režimu sú upravené v odseku 2.
Navrhované ustanovenie § 8 definuje osobitný liečebný režim, ktorým sa rozumie súbor diagnostických, liečebných, psychologických, ošetrovateľských, edukačných, pedagogických, rehabilitačných, socioterapeutických, ergoterapeutických a sociálnych intervencií, ktorým sa má dosiahnuť stabilizácia stavu osoby v detencii. Charakteristiky osobitných liečebných režimov budú upravené v ústavnom poriadku (pozri k tomu § 6). Zároveň sa ustanovuje povinnosť odborných zamestnancov zaobchádzať s osobami detencii v súlade s nariadeným osobitným liečebným režimom.
K § 9
V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup pri prijímaní osoby na výkon detencie v detenčnom ústave. V zmysle navrhovanej právnej úpravy možno prijať do detenčného ústavu osobu len na základe písomného príkazu súdu, pričom jej totožnosť je potrebné hodnoverne overiť.
Podľa odseku 3 je osobu prijímanú na výkon detencie v detenčnom ústave potrebné poučiť o jej právach a povinnostiach, ktoré jej vyplývajú zo zákona a z ústavného poriadku spôsobom, ktorý je pre ňu zrozumiteľný. V odseku 4 sa ustanovuje oprávnenie odňať osobe pri prijímaní do detenčného ústavu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie, majetok alebo bezpečnosť, alebo narušovaný ústavný poriadok, rovnako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na jej útek z detenčného ústavu.
V zmysle odseku 5 a 7 je detenčný ústav oprávnený na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu detencie spracovávať osobné údaje o osobe v detencii a rovnako na účely overenia jej totožnosti odobrať daktyloskopické odtlačky, vyhotoviť jej obrazové záznamy, vykonať vonkajšie meranie jej tela alebo zisťovať jej zvláštne telesné znamenia.
K § 10
V predmetnom ustanovení sa upravuje spôsob umiestňovania osôb v detencii a ich prípadne premiestnenie v nevyhnutných prípadoch, pričom pri umiestňovaní osôb v detencii do liečebnej jednotky a liečebnej izby je nevyhnutne potrebné dbať na to, aby bol zabezpečený účel výkonu detencie.
Podľa odseku 1 je osoba v detencii po prijatí do detenčného ústavu povinná podrobiť sa osobnej a zdravotnej prehliadke, hygienickým opatreniam a protiepidemickým opatreniam. Osobnú prehliadku môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. Odsek 2 ustanovuje, že do detenčnej jednotky sa umiestni na nevyhnutne potrebný čas osoba, ktorá sa prijíma na výkon detencie, pokiaľ odborná komisia rozhodne o zaradení osoby v detencii do osobitného liečebného režimu (podľa § 7 ods. 2).
V odsekoch 3 a 4 je vymedzený spôsob umiestňovania osôb v detencii, pričom musí byť dodržané pravidlo, že do liečebnej izby sa umiestňujú oddelene ženy od mužov a zároveň
oddelene osoby v detencii podľa druhu a závažnosti duševnej poruchy. Do liečebnej izby sa umiestňujú osoby v detencii podľa nariadeného osobitného liečebného režimu. Podrobnosti upraví ústavný poriadok.
V odseku 5 sa upravuje monitorovanie priestorov detenčného ústavu kamerovým systémom. Dôvodom pre využitie tejto možnosti je ochrana života a zdravia osôb v detencii, zamestnancov detenčného ústavu, príslušníkov zboru a iných osôb, ktoré sa nachádzajú v detenčnom ústave (napr. návšteva, orgány dozoru a kontroly). Zákon výslovne zakazuje monitorovanie kamerovým systémom, a to v prípade priestorov, v ktorých sú umiestnené hygienické a sanitárne zariadenia. Návrh zákona zároveň vyžaduje, aby kamerové záznamy boli uchovávane aspoň 30 dní, čo má umožniť efektívnejší výkon dozoru a kontroly pri vyhodnocovaní možných porušení základných práv, resp. zákona.
Odsek 6 upravuje situácie, ak je osobe v detencii potrebné poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno zabezpečiť v detenčnom ústave z hľadiska poskytovania špecifických zdravotných služieb. Osoba v detencii sa premiestni do nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo ju možno premiestniť do iného zdravotníckeho zariadenia, napr. zdravotný stav si vyžaduje špeciálnu zdravotnú starostlivosť alebo výkony. V týchto prípadoch stráženie vykonáva Zbor väzenskej a justičnej stráže.
K § 11
Navrhované ustanovenie vymedzuje zaobchádzanie s osobami v detencii, ktorým sa rozumie uplatňovanie osobitného liečebného režimu, do ktorého osobu v detencii odborná komisia rozhodnutím zaradila. Účelom zaobchádzania s osobou v detencii je diferencovaným spôsobom zabezpečiť výkon práv a povinností ustanovených v tomto zákone a súčasne zmierniť negatívne účinky izolácie osoby v detencii od spoločnosti. Zaobchádzanie s osobou v detencii sa vykonáva s dôrazom na účel, ktorým je stabilizácia zdravotného stavu osoby v detencii.
K § 12
V navrhovanom ustanovení sa upravujú obmedzovacie prostriedky a ich použitie, ktoré slúžia na ochranu osôb a vecí v detenčnom ústave. Podľa odseku 2 sa obmedzovacie prostriedky delia na obmedzovacie prostriedky netelesnej povahy a obmedzovacie prostriedky telesnej povahy, pričom obmedzovacie prostriedky netelesnej povahy majú prednosť pred obmedzovacími prostriedkami telesnej povahy.
Návrh zákona obsahuje výpočet obmedzovacích prostriedkov netesnej a telesnej povahy. V prípade obmedzovacích prostriedkov netelesnej povahy ide o demonštratívny výpočet a v prípad obmedzovacích prostriedkov telesnej povahy o taxatívny výpočet.
Odsek 3 vymedzuje obmedzovacie prostriedky telesnej povahy, ktorými sa rozumie pripútanie k lôžku, použitie zábran, použitie telesnej prevahy, špeciálnych prostriedkov na bezpečné znehybnenie osoby v detencii, podanie liekov v prípade akútnej liečby bez súhlasu osoby v detencii a pod. Rovnako definuje prostriedky netelesnej povahy, ktorými sa rozumie verbálna komunikácia, odvrátenie pozornosti alebo aktívne počúvanie.
Používanie obmedzujúcich prostriedkov je vo všeobecnej rovine upravené v § 4 ods. 5, podľa ktorého platí, že obmedzovacie prostriedky sú oprávnení používať odborné zamestnanci
detenčného ústavu. Toto pravidlo je detailne upravené vo vzťahu k obmedzovacím prostriedkom telesnej povahy v § 12 ods. 4, pričom bude platiť, že tieto prostriedky bude možné použiť len, ak to nariadi lekár. Vo výnimočných situáciách však nariadiť ich použitie bude môcť aj sestra so špecializáciou alebo sestra, ale len s dodatočným schválením lekárom. Osobitné pravidlo bude platiť pre nariadenie podania liekov v prípade akútnej liečby bez súhlasu osoby v detencii, pri ktorom je vylúčené, aby došlo jeho nariadeniu sestrou so špecializáciou alebo sestrou; v tomto prípade môže nariadiť použitie tohto obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy vždy len lekár.
Použitie obmedzujúcich prostriedkov telesnej povahy sa bude musieť aj formálne evidovať, a to v registri obmedzení a v zdravotnej dokumentácii osoby v detencii. Po vzore právnej úpravy výkon trestu odňatia slobody a výkonu väzby sa navrhuje, aby o použití obmedzujúcich prostriedkov telesnej povahy bol vždy informovaný aj prokurátor, a to najneskôr do 24 hodín.
K § 13
Vzhľadom na charakter obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy, ktorým je umiestnenie do miestnosti na bezpečný pobyt (tzv. izolačná miestnosť) má predkladateľ za to, že je namieste osobitná regulácia, ktorej cieľom je vymedziť podmienky použitia tohto obmedzujúceho prostriedku telesnej povahy, ako aj priebeh jeho použitia. Za dôležité to považujeme z dôvodu, že izolácia musí byť použitá vždy len ako najkrajnejšie riešenie, keďže výrazne zasahuje do základných práv a slobôd.
V predmetnom ustanovení sa upravujú podmienky umiestnenia osoby v detencii do miestnosti na bezpečný pobyt a účel tohto umiestnenia. Ak osoba v detencii svojím nekontrolovateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život a zdravie alebo život a zdravie iných osôb môže byť umiestnená na nevyhnutne potrebný čas do miestnosti na bezpečný pobyt.
V odseku 2 sú vymedzené požiadavky, ktoré musí miestnosť na bezpečný pobyt spĺňať. Ide o špeciálne upravenú miestnosť, aby si osoba v detencii nemohla ublížiť. Zároveň je táto miestnosť povinne vybavená kamerovým systémom.
V odseku 3 sú ustanovené povinnosti odborných zamestnancov, ak je osoba v detencii umiestnená do miestnosti na bezpečný pobyt na dlhší čas. V takýchto prípadoch sú odborní zamestnanci povinní kontrolovať jej zdravotný stav najmenej raz za 24 hodín, pričom táto osoba je podrobená ich zvýšenej starostlivosti s cieľom stlmiť agresívne alebo iné nežiaduce formy správania sa a odstrániť príčiny, ktoré spôsobili takéto správanie osoby v detencii.
Odsek 4 ustanovuje, že vychádzky osoby v detencii, ktorá je umiestnená do miestnosti na bezpečný pobyt sa uskutočňujú oddelene od ostatných osôb v detencii.
K § 14
Ustanovenie § 14 upravuje práva a povinnosti osôb detencii. Osoba v detencii má právo na nepretržitý osemhodinový spánok v čase nočného pokoja, právo zúčastniť sa vychádzok určených osobitným liečebným režimom, mať pri sebe v liečebnej jednotke alebo izbe veci osobnej potreby. Veci osobnej potreby, ktoré osoba v detencii môže mať pri sebe v liečebnej jednotke alebo izbe sú hodinky, fotografie, vlastné knihy, časopisy, študijné materiály, písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je vo výkone detencie, osobnú korešpondenciu,
potreby na korešpondenciu, hygienické potreby a pod. Veci, ktoré môže mať osoba v detencii pri sebe mimo liečebnej jednotky alebo izby, určí riaditeľ detenčného ústavu.
Základnými potrebami osobnej hygieny sa rozumejú mydlo, toaletný papier, uterák a u žien aj hygienické vložky. Ďalšie potreby osobnej hygieny sú hrebeň na vlasy, zubná kefka, zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby. Osoba v detencii môže používať vlastný odev, bielizeň a obuv, ak sú hygienicky nezávadné a má zabezpečenú ich pravidelnú obmenu na vlastné náklady inak používa ústavný odev, bielizeň a obuv. Obmenu vlastného odevu, bielizne a obuvi možno vykonať individuálnou donáškou do detenčného ústavu v čase a termíne určenom riaditeľom ústavu. Osoba v detencii môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v určenom množstve aj vtedy, ak používa ústavný odev a obuv.
Ďalším právom, ktoré sa zaručuje, je právo komunikovať telefonickou a elektronickou formou. Takýmto spôsobom sa napomáha udržiavať pozitívne sociálne kontakty a podporovať resocializácia osôb v detencii. Ide o právo, ktorého samotné uplatňovanie a frekvencia uplatňovania závisí okrem iného od správania osoby v detencii, jej zdravotného stavu ako aj osobitného liečebného režimu. Osoba v detencii má právo na prístup k informáciám, na vlastné náklady si predplatiť dennú tlač a časopisy a objednať si knihy. Dennú tlač a časopisy môže osobe v detencii predplatiť aj iná osoba, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom. Knihy, časopisy, denná tlač nesmú propagovať národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, a poriadok v detenčom ústave alebo opisovať výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a pod. Samotné uplatňovanie a frekvencia uplatňovania dotknutého práva závisí rovnako od správania osoby v detencii, jej zdravotného stavu ako aj osobitného liečebného režimu. Ďalej má osoba v detencii garantované právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby, právo na vzdelávanie, vykonávanie záujmových, osvetových a športových činností, právo na zdravotnú starostlivosť ako aj právo stýkať sa osobne s obhajcom bez prítomnosti tretej osoby.
V odseku 2 je ustanovené oprávnenie riaditeľa detenčného ústavu rozhodnúť o obmedzení niektorých práv uvedených v odseku 1 na návrh ošetrujúceho lekára, pokiaľ to vyžaduje osobitný liečebný režim, zdravotný stav osoby v detencii a ochrana spoločnosti.
V odseku 3 sa explicitne ustanovuje, že návšteva osoby v detencii sa spravidla uskutoční bez priameho kontaktu, okrem situácii, kedy riaditeľ povolí návštevu priamym kontaktom, napr. osoba v detencii bude náležite dodržiavať pokyny a príkazy odborných zamestnancov a dobrovoľne bez ťažkostí absolvuje osobitný liečebný režim. Podľa odseku 4 detenčný ústav zaznamenáva a môže monitorovať obsah telefonického hovoru a elektronickej komunikácie osoby v detencii na účely plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu detencie a pod.
Odsek 5 vymedzuje taxatívnym spôsobom povinnosti, ktoré je osoba v detencii povinná dodržiavať, napríklad plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom, plniť pokyny a príkazy odborného zamestnanca alebo príslušníka zboru, podrobiť sa zdravotnej a osobnej prehliadke, podrobiť sa potrebnému vyšetreniu atď.
Ustanovenie o konte osoby v detencii sa upravuje spôsobom odkazu na zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom je podrobne upravený spôsob zriadenia konta, nakladanie, prijímanie a iné finančné operácie s peňažnými prostriedkami ako aj oznamovacie
povinnosti. Tieto ustanovenia sa primerane použijú aj na osoby v detencii (odsek 6).
K § 15
Navrhovaný § 15 upravuje obmedzenie niektorých základných práv a slobôd u osôb v detencii. Ustanovuje sa, že osoba v detencii je povinná podrobiť sa obmedzeniam takých práv a slobôd, ktoré sú v rozpore s účelom výkonu detencie, a ktoré sa nemôžu vzhľadom na charakter výkonu detencie uplatniť. Predovšetkým ide o niektoré ústavné práva, najmä o právo a slobodu na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobodu pohybu a pobytu, listové tajomstvo, tajomstvo prepravovaných správ a iných písomností a slobodnej voľby povolania. Osoba v detencii počas výkonu detencie nemá aj niektoré ďalšie práva a slobody, ktoré sa nemôžu počas výkonu detencie vzhľadom na charakter tohto inštitútu uplatniť, najmä právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Osoba v detencii nemôže rovnako zakladať politické strany a politické hnutia.
K § 16
Podľa navrhovaného ustanovenia sa osobe v detencii poskytuje štandardná zdravotná starostlivosť. Ak osoba v detencii trpí vážnym ochorení alebo zranením, ktoré ohrozuje jej život alebo zdravie, poskytne sa jej neodkladná zdravotná starostlivosť, ktorou sa rozumie zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.
Osobe v detencii, ktorá nemá peňažné prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, detenčný ústav poskytne na tieto účely peňažný príspevok. Peňažný príspevok je osoba v detencii povinná uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jej konte. Ak v čase ukončenia výkonu detencie nemá osoba v detencii peňažné prostriedky na svojom konte, peňažný príspevok poskytnutý detenčným ústavom sa stane nenávratný (odsek 2).
Podľa odseku 3 je lekár povinný informovať riaditeľa detenčného ústavu o takom zdravotnom stave osoby v detencii, ktorý ohrozuje jej život alebo zdravie. Riaditeľ detenčného ústavu ďalej postupuje podľa osobitných predpisov, napríklad zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K § 17
Navrhované ustanovenie upravuje postup detenčného ústavu pri prepustení osoby v detencii z detenčného ústavu. Prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie sa uskutoční, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o prepustení osoby v detencii z výkonu detencie.
V odsekoch 2 a 3 sa ustanovuje, že ak osoba v detencii nemá pri prepustení z výkonu detencie odev a obuv zodpovedajúcu klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie alebo na zakúpenie cestovného lístka a jedla, detenčný ústav bezplatne poskytne nenávratný peňažný príspevok na stravné a cestovný lístok.
V odseku 4 je ustanovená oznamovacia povinnosť riaditeľa detenčného ústavu, ak podá
návrh na prepustenie osoby v detencii z výkonu detencie vo vzťahu k orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, orgánu miestnej štátnej správy, a ak ide o mladistvého v detencii aj zákonnému zástupcovi alebo súdom ustanovenému opatrovníkovi. Rovnakú oznamovaciu povinnosť má riaditeľ aj o termíne verejného zasadnutia, na ktorom sa ma rozhodnúť o návrhu osoby na osoby v detencii z výkonu detencie.
V zmysle odseku 5 je v oznámení o nadchádzajúcom prepustení z detenčného ústavu potrebné uviesť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a dátum prepustenia osoby v detencii z výkonu detencie. Zároveň je v odseku 6 zakotvená povinnosť detenčného ústavu informovať orgán činný v trestnom konaní a súd o úteku osoby v detencii z detenčného ústavu na účely pátrania po tejto osobe a informovania poškodeného alebo svedka, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s útekom odsúdeného, t.j. osoby v detencii.
K § 18
V navrhovanom ustanovení sa upravuje postup, ak osoba v detencii počas výkonu detencie zomrela. V takomto prípade je riaditeľ detenčného ústavu alebo ním určený odborný zamestnanec alebo príslušník zboru povinný vykonať potrebné opatrenia na zabezpečenie miesta úmrtia a osôb, ktoré o udalosti majú vedomosti. Rovnako informuje o tejto skutočnosti príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v detenčnom ústave, ako aj obhajcu a príbuzného zomrelého.
K § 19
Ustanovuje sa, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v detenčnom ústave vykonáva príslušný prokurátor. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, čo vyplýva z § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti treba poukázať aj na súvisiace ustanovenie, ktorým je § 12 ods. 6, podľa ktorého bude musieť detenčný ústav do 24 hodín informovať prokurátora o použití obmedzovacích prostriedkov telesnej povahy.
K § 20
Navrhované ustanovenie upravuje kontrolu nad výkonom detencie. V tomto prípade sa koncepčne vychádza z obdobnej regulácie kontroly, ktorá sa uplatňuje v prípade výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. To znamená, že návrh zákona rešpektuje fakt, že v miestach kde sa vykonáva trest odňatia slobody alebo väzba je daná pôsobnosť osobitných orgánov, ktoré sú oprávnené na výkon kontroly v miestach, kde obmedzená osobná slobody fyzických osôb. K tomu pozri § 97 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 60 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.
Na základe uvedeného sa preto navrhuje v odseku 1 zveriť kontrolnú pôsobnosť nad výkonom detencie Národnej rade Slovenskej republiky, zriaďovateľovi detenčného ústavu a právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona ďalej predpokladá, že kontrolnú činnosť bude musieť vykonávať aj samotný detenčný ústav (odsek 2). V odseku 3 sa rieši prípadná kolízia ustanovení o kontrole s pôsobnosťou iných orgánov verejnej moci (napr. verejný ochranca práv, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím,
komisár pre deti), a to tým spôsobom, že úpravou kontroly nad výkon detencie nebude dotknutá pôsobnosť týchto orgánov verejnej moci, ktorá nemusí mať nevyhnutne povahu kontrolnej činnosti.
V odseku 4 sa upravuje právo vstupu orgánov kontroly, resp. iných orgánov verejnej moci do priestorov detenčeného ústavu vrátane prístupu k registru obmedzení a dokumentácii o osobách v detencii.
K § 21
Navrhovaným ustanovením sa upravuje výkon detencie mladistvých. Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa uplatní iba vo vzťahu k výkonu detencie mladistvých, pričom sa zároveň ustanovuje, že ak právna úprava uvedená v odsekoch 2 až 8 neustanovuje inak, použijú sa na výkon detencie mladistvých § 2 až 20.
Podľa navrhovaného odseku 2 sa výkon detencie mladistvých môže uskutočniť len v detenčnom ústave pre mladistvých. Odsek 3 ustanovuje, že vedúcim lekárom v detenčnom ústave pre mladistvých môže byť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria. Všetci odborní zamestnanci, ktorí pôsobia v detenčnom ústave pre mladistvých musia byť osobitne vyškolení pre prácu s mladistvými.
V odseku 4 sa ustanovuje, že o zaradení mladistvého do osobitného liečebného režimu musí rozhodnúť odborná komisia bezodkladne, najneskôr do 15 dní od prijatia mladistvého do výkonu detencie. Ide o rozdielnu právnu úpravu uvedenú v § 7 ods. 2, kedy pri dospelej osobe v detencii musí odborná komisia rozhodnúť najneskôr do 30 dní. Je potrebné, aby členom odbornej komisie v detenčnom ústave pre mladistvých bol lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore detská psychiatria.
V navrhovanom odseku 5 sa garantuje mladistvému v detencii právo na vzdelávanie, vykonávanie záujmových, osvetových a športových činností, pričom tieto práva nemôžu byť vôbec obmedzené. Zároveň je detenčný ústav pre mladistvých povinný zabezpečiť vzdelávanie mladistvému v detencii od doby, kedy to umožňuje jeho zdravotný stav. Pričom je potrebné vzdelávanie mladistvého v detencii vykonávať vo forme primeranej jeho schopnostiam.
V odseku 6 sa ustanovuje, že návšteva mladistvého v detencii sa vykoná v miestnosti detenčného ústavu pre mladistvých na to určenej s priamym kontaktom medzi mladistvým v detencii a návštevou. Návštevy s priamym kontaktom slúžia na udržiavanie a prehlbovanie rodinných väzieb a môžu prispieť k pozitívnemu vývoju zdravotného stavu mladistvého v detencii.
Podľa odsekov 7 a 8 je detenčný ústav pre mladistvých povinný zabezpečiť na vlastné náklady odoslanie písomných správ v listinnej podobe, ktoré odosiela mladistvý v detencii, keďže sa predpokladá, že mladistvý nedisponuje so žiadnymi peňažnými prostriedkami. Rovnako je detenčný ústav pre mladistvých povinný informovať zákonného zástupcu alebo opatrovníka mladistvého v detencii a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o vážnom ochorení, zranení alebo úmrtí mladistvého v detencii.
K § 22
Prechodným ustanovením sa zakotvuje, že tento zákon sa vzťahuje aj na výkon
detencie, ktorý bol uložený pred účinnosťou zákona a výkon detencie naďalej trvá, t.j. aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
K čl. II
(zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)
K bodom 1 až 4
V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v Trestnom poriadku vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice. V tomto prípade ide o zohľadnenie skutočnosti, že cit. smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete. Z pohľadu Trestného zákona tak treba upraviť tie ustanovenia, ktoré zohľadnia ochranu rodinných príslušníkov pred opakovanou alebo druhotnou viktimizáciou napríklad zamedzením osobného kontaktu nie len medzi páchateľom a obeťou, ale aj medzi páchateľom a rodinnými príslušníkmi obete.
K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá sa navrhuje z dôvodu používania správnej a presnej terminológie. V tomto prípade musí ísť o návrh riaditeľa detenčného ústavu.
K bodu 6
V Trestnom poriadku sa zavádza nové ustanovenie § 463a, ktoré explicitne ustanovuje, že výkon detencie upravuje osobitný zákon (čl. I).
K čl. III
(zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže)
K bodu 1
Uvedené slovo sa navrhuje nahradiť z dôvodu zosúladenia terminológie s osobitným predpisom, a to zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
K bodu 2
Uvedené znenie sa navrhuje upraviť z dôvodu spresnenia, ako aj z dôvodu, že zbor by mal zabezpečovať stráženie osôb umiestnených v detenčnom ústave, avšak nie ich dozor a dohľad.
K bodu 3
Navrhovanou právnou úpravou sa rozširuje pôsobnosť zboru vymedzenú v § 4. V zmysle rozšírenia pôsobnosti bude zbor podľa navrhovanej úpravy zabezpečovať v objektoch
zboru, detenčného ústavu, súdu, prokuratúry, objekte ministerstva spravodlivosti a objekte, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky pátranie po hľadaných osobách lustráciou v pátracích informačných systémoch vedených Policajným zborom podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Navrhovaná právna úprava reflektuje požiadavky aplikačnej praxe.
K bodu 4
Uvedené slová sa navrhujú doplniť z dôvodu upravenia povinnosti vykonať služobný zákrok aj voči osobe umiestnenej v detenčom ústave.
K bodu 5
Uvedený odsek sa navrhuje vypustiť z dôvodu, že vzhľadom na navrhovanú úpravu § 7 ods. 1 by bol tento odsek nadbytočný.
K bodu 6
Navrhovaná právna úprava súvisí s bodom 3, na základe ktorého je zbor oprávnený vykonať lustráciu osôb, ktoré vstúpia do objektov zboru, detenčného ústavu, súdu, prokuratúry, objektu ministerstva spravodlivosti a objektu, v ktorom sídli Súdna rada Slovenskej republiky na účely zistenia, či nejde o hľadanú osobu, pre ktorú bolo vyhlásené pátranie. Ak sa táto skutočnosť potvrdí, to znamená, že lustrovaná osoba je v pátraní, v zmysle navrhovanej úpravy je príslušník zboru oprávnený takúto osobu zaistiť. Doba, na ktorú môže lustrovanú osobu zaistiť trvá až do príchodu privolaných príslušníkov Policajného zboru. Príslušný zboru je povinný spísať úradný záznam o zaistení osoby a vykonaní služobného zákroku. V prípade aktívneho alebo pasívneho odporu lustrovanej osoby pri jej zaistení je príslušník zboru oprávnený použiť donucovacie prostriedky uvedené v § 31 ods. 1 tohto zákona, napr. hmaty, údery, chvaty, putá, úder strelnou zbraňou.
K bodu 7
Navrhovanou úpravou sa zavádza legislatívna skratka už v § 13c pre slovné spojenie „objektov chránených zborom“.
K bodu 8
Navrhovaná úprava reflektuje zavedenie legislatívnej skratky, pričom sa zároveň vytvára právny rámec pre možnosť použitia špeciálnych donucovacích prostriedkov k eliminovaniu činnosti lietadla spôsobilého lietať bez pilota. Implementovanie technológií schopných ochrániť objekty zboru pred lietadlami spôsobilými lietať bez pilota rozširuje možnosti zboru primerane reagovať na toto novodobé bezpečnostné riziko celospoločenského významu. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa rozumejú najmä rôzne špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).
K bodom 9 a 10
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 7.
K bodu 11
Cieľom navrhovanej zmeny je precizovanie oprávnenia odňať zbraň, prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú nedovolenú vec. Oprávnenie odňať zbraň, prostriedok audiovizuálnej techniky alebo inú nedovolenú vec, ustanovené v § 15 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z .“), je spojené s istým predpokladom, že vec sa vráti majiteľovi pri odchode z chráneného objektu. Aktuálne platná právna úprava ustanovuje, že ak sa zistí nemožnosť vrátiť vec zo zákonných dôvodov, je potrebné túto vec odovzdať útvaru Policajného zboru, avšak nepočíta s tým, že v rámci zboru sú organizačné súčasti s postavením orgánu činného v trestnom konaní alebo orgánu objasňujúceho priestupky, ktoré niektoré z odňatých vecí potrebujú pri uplatňovaní svojej právomoci, teda ak vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a trestné konanie alebo objasňovanie priestupku realizuje zbor, je potrebné takúto vec odňať (zaistiť) pre rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku, a teda odovzdanie takejto veci útvaru Policajnému zboru je nedôvodné a nežiadúce. Taktiež je možnosť vrátiť odňatú vec osobe, ktorej bola odňatá, prípadne preukázateľnému vlastníkovi, ak sa v trestnom konaní alebo objasňovaním priestupku tento zistí a inštitút odňatia veci nebude ďalej potrebné realizovať. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď osoba vstúpi do objektu ústavu s mobilným telefónom, ktorý po zákonnej výzve nevydá a pokúsi sa ho vniesť do objektu ústavu, čím sa dopustí priestupku podľa § 65e ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z. z. Podľa § 65e ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. je na objasňovanie takéhoto priestupku príslušný zbor. Odňatá vec je takto dôležitou vecou pre konanie orgánu zboru a nie Policajného zboru, nakoľko je odovzdanie mobilného telefónu Policajnému zboru nedôvodné.
K bodu 12
Navrhuje sa doplnenie z dôvodu spresnenia názvu oprávnenia príslušníka zboru vyplývajúceho zo samotného ustanovenia.
K bodu 13
Navrhovaným doplnením sa rozširujú druhy donucovacích prostriedkov vymedzených v § 31 ods. 1. Rozšírenie druhov donucovacích prostriedkov o špeciálne donucovacie prostriedky zefektívňuje možnosti zabezpečenia ochrany objektov zboru pred lietadlami spôsobilými lietať bez pilota a zároveň predstavuje elementárny predpoklad vykonávania služobných zákrokov „bezkontaktnými, tzv. nesmrtiacimi spôsobilosťami“ garantujúcimi vysoký účinný výkon v kombinácii s dostatočným zastavovacím účinkom. V porovnaní so štandardizovaným „kontaktným“ spôsobom vykonania služobného zákroku (napr. použitie obušku, tomfy, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany) umožňujú špeciálne donucovacie prostriedky vykonať služobný zákrok humánnejším „bezkontaktným“ spôsobom, v značnej miere minimalizujúcim riziko zranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, zranenia zakročujúceho príslušníka zboru alebo prípadného prenosu infekčnej choroby. Vzhľadom na svoje konštrukčné riešenie a funkcionalitu (najmä výrazný vizuálny efekt, zvukový efekt, svetelný efekt, resp. ich vzájomná kombinácia) predstavujú špeciálne donucovacie prostriedky významný odstrašujúci preventívny prvok s potenciálom vyriešenia bezpečnostného incidentu neintervenčným spôsobom, bez potreby ich reálneho použitia. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa myslia najmä rôzne dočasne zneschopňujúce prostriedky a špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).
K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 13, t.j. špeciálnych donucovacích prostriedkov do § 31 ods. 1.
K bodu 15
Navrhuje sa rozšíriť druhy špeciálneho streliva o strelivo s projektilom naplneným inertným materiálom z dôvodu potreby reagovať na súčasné moderné trendy vo výrobe nesmrtiaceho streliva.
K bodu 16
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby príslušník zboru mohol vykonať služobný zákrok primárne humánnejším spôsobom za použitia špeciálneho streliva, čím by bola zabezpečená ochrana života a zdravia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, ako aj príslušníka zboru. Precíznejším zadefinovaním podmienok, za ktorých je príslušník zboru oprávnený použiť gumové projektily alebo projektily naplnené inertným materiálom sa rozširujú možnosti vykonania služobného zákroku humánnejším spôsobom minimalizujúcim riziko ohrozenia života alebo trvalého poranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonaný, v porovnaní s v súčasnosti štandardizovaným spôsobom vykonávania služobných zákrokov (napr. použitie obušku, tomfy, úderov a kopov sebaobrany, služobného psa, strelnej zbrane). Súčasné znenie bodu 2 „ak nemožno inak prekonať odpor“ pôsobí značne limitujúco a kontraproduktívne, nakoľko aplikačná prax jednoznačne preukázala, že podľa uvedeného ustanovenia možno použiť humánnejší (bezkontaktný) spôsob vykonania služobného zákroku za použitia gumových projektilov alebo projektilov naplnených inertným materiálom len sekundárne, a to až po použití iných druhov donucovacích prostriedkov (napríklad hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, obušok).
K bodu 17
Cieľom doplnenia nového § 43b je stanoviť zákonné podmienky, za dodržania ktorých bude príslušník zboru oprávnený vykonať služobný zákrok špeciálnymi donucovacími prostriedkami. V porovnaní so štandardizovaným „kontaktným“ spôsobom vykonania služobného zákroku (napr. použitie obušku, tomfy, hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany) umožňujú špeciálne donucovacie prostriedky vykonať služobný zákrok humánnejším „bezkontaktným“ spôsobom, v značnej miere minimalizujúcim riziko zranenia osoby, voči ktorej je služobný zákrok vykonávaný, zranenia zakročujúceho príslušníka zboru alebo prípadného prenosu infekčnej choroby. Vzhľadom na svoje konštrukčné riešenie a funkcionalitu (najmä výrazný vizuálny efekt, zvukový efekt, svetelný efekt, resp. ich vzájomná kombinácia) predstavujú špeciálne donucovacie prostriedky významný odstrašujúci preventívny prvok s potenciálom vyriešenia bezpečnostného incidentu neintervenčným spôsobom, bez potreby ich reálneho použitia. Špeciálnymi donucovacími prostriedkami sa myslia najmä rôzne dočasne zneschopňujúce prostriedky a špeciálne vrhacie a úderné prostriedky nemajúce povahu zbrane (napríklad vrhacie siete alebo prostriedky typu „Flash Ball“).
K bodu 18
Dôvodom navrhovanej zmeny je, že do objektov súdu a objektov prokuratúry vstupujú aj osoby, ktoré sa nepreukazujú dokladom totožnosti (napríklad v prípade, ak idú do podateľne), a preto je potrebné, v súvislosti s povinnosťou lustrácie osôb vstupujúcich do objektov súdu a objektov prokuratúry, stanoviť povinnosť pre všetky osoby a vo všetkých prípadoch sa pri vstupe preukázať dokladom totožnosti.
K bodu 19
Uvedené ustanovenie sa navrhuje doplniť za účelom upravenia oprávnenia vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy, nakoľko zaznamenanie priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku je potrebné vzhľadom na aplikačnú prax, ale aj ako dôkazný prostriedok pri preukázaní oprávnenosti a opodstatnenosti vykonania služobného zákroku, a to aj v prípade použitia donucovacích prostriedkov.
K bodom 20 a 21
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je precizovanie ustanovenia upravujúceho priestupky z dôvodu eliminovania rizík v dôsledku aplikačnej praxe. Z aplikačnej praxe evidujeme opakované odovzdávanie nepovolených vecí (lieky, audiovizuálna technika, alkoholické nápoje, omamné látky a podobne) odsúdeným, pričom tieto veci sú odsúdeným odovzdávané civilnými osobami na pracoviskách odsúdených. Civilné osoby sú príslušníkmi zboru na pracoviskách poučované o zásadách správania sa s odsúdenými. Napriek tejto skutočnosti evidujeme prípady odovzdávania nepovolených vecí odsúdeným, pričom tieto veci sú častokrát takej povahy, že môžu ohrozovať bezpečnosť a život v chránenom objekte. V následnom konaní je odsúdený riešený prevažne v disciplinárnom konaní, pričom zbor nemá oprávnenie začať konanie voči civilnej osobe za úmyselnú protispoločenskú činnosť. Z uvedeného dôvodu navrhujeme precizovať ustanovenie o priestupku. Ako príklad možno uviesť prípad, keď civilná osoba odovzdala odsúdenému na pracovisku odsúdených psychiatrické lieky, ktoré chcel odsúdený následne po skončení pracovnej zmeny preniesť do objektu zboru, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo života osôb nachádzajúcich sa v objekte zboru. Tieto lieky by však mohli byť na základe navrhovaného oprávnenia na zaistenie veci zaistené ešte mimo objektu zboru, následne by boli dôkazom v konaní o objasňovaní priestupku a zbor by bol oprávnený začať konanie o priestupku voči civilnej osobe, ktorá odovzdala nepovolené veci odsúdenému. Príkladom umožnenia vykonania práva obvinených a odsúdených v rozpore s osobitnými predpismi je napríklad prípad, keď civilná osoba umožní odsúdenému na pracovisku odsúdených a obvinených odosielanie korešpondencie mimo zákonný spôsob, teda nie prostredníctvom schránky na oddiele (§ 36 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z.), čím môže dochádzať k mareniu účelu výkonu trestu odňatia slobody alebo prípad, keď civilná osoba umožní odsúdenému na pracovisku odsúdených a obvinených telefonovať z „pevnej linky“.
K bodu 22
Cieľom je zavedenie osobitnej právnej úpravy prevodu správy pohľadávok Slovenskej republiky voči obvineným, odsúdeným, bývalým obvineným alebo bývalým odsúdeným spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu odňatia slobody v správe služobných úradov zboru, v porovnaní so všeobecnou právnou úpravou prevodu správy pohľadávok štátu podľa § 6 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 374/2014 Z. z.“). Zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý podľa § 1 písm. a) a b) zákona č. 4/2001 Z. z.plní úlohy na úseku
výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. Zbor organizačne tvoria Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“), ktoré sú rozpočtovými organizáciami napojenými príjmami a výdavkami na štátny rozpočet Slovenskej republiky v rámci kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
S prihliadnutím na zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 221/2006 Z. z.“), zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“), zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákon č. 374/2014 Z. z. vystupujú Generálne riaditeľstvo zboru a ústavy ako správcovia pohľadávok Slovenskej republiky spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody, a to pohľadávok na náhradu trov spojených s výkonom väzby, náhradu zvýšených trov výkonu väzby, úhradu zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody, úhradu zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a náhradu škody spôsobenej obvineným alebo odsúdeným. Osobitosť správy a vymáhania vyššie uvedených pohľadávok je už v súčasnosti zohľadnená priamo v zákone č. 374/2014 Z. z. (napríklad § 14 ods. 4 písm. a) a § 21 ods. 4) a konkretizovaná v zákone č. 221/2006 Z. z. a zákone č. 475/2005 Z. z. predstavujúcich osobitné právne predpisy podľa § 1 ods. 5 zákona č. 374/2014 Z. z.).
Druh pohľadávok, kategóriu povinných, zmenu správcu pohľadávky pri každom premiestnení obvineného alebo odsúdeného do iného ústavu a pri každom prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu a výnimku zo zverejňovania v Centrálnom registri splatných pohľadávok štátu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 374/2014 Z. z. sa navrhuje vo všeobecne záväznej právnej úprave vymedzujúcej pôsobnosť zboru jednoznačne zohľadniť určením špecifického účtovného dokladu, na základe ktorého sa vykoná prevod správy pohľadávok vo všeobecne záväznej právnej úprave vymedzujúcej pôsobnosť zboru.
K bodu 23
Uvedené sa navrhuje z dôvodu potreby právnej úpravy práv, povinností a oprávnení aj voči osobám v detencii, ktoré sú umiestnenené v detenčnom ústave. Navrhovanou úpravou sa tak zabezpečí napĺňať účel výkonu detencie.
K čl. IV
(zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv )
K bodom 1 a 2
Navrhovaným doplnením sa rozširuje oprávnenie verejného ochrancu práv hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú vo výkone detencie v detenčnom ústave. Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde sa vykonáva detencia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa osobitného zákona. Jednou z najdôležitejších úloh verejného ochrancu práv je aj ochrana práv osôb, ktorých osobná sloboda je obmedzená alebo ktoré sú osobnej slobody pozbavené. Navrhované doplnenie zabezpečí, že verejný ochranca práv bude môcť vykonávať svoje právomoci vo všetkých priestoroch, kde sa takéto osoby môžu nachádzať. V minulosti bolo otázne, či verejný ochranca práv môže vykonávať prieskum v tzv. vyhradených priestoroch na oddeleniach Policajného zboru, keďže v zmysle gramatického výkladu nejde o celu policajného zaistenia, prípadne v služobných vozidlách (potreba byť
prítomní pri vykonávaní monitoringu nútených návratov v zmysle čl. 8 ods. 6 návratovej smernice). Navrhované doplnenie ustanovení § 14 a 17 odstráni tento problém.
K Čl. V
(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení )
K bodom 1, 2 a 6
V súvislosti s úpravou výkonu detencie v čl. I je nevyhnutné upraviť prerušenie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca a povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak v čase trvania zárobkovej činnosti bol umiestnený v detenčnom ústave. Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.
S úpravou prerušenia poistenia súvisí aj úprava povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia z dôvodu výkonu detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Aj zamestnávateľ bude povinný oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu výkonu detencie do ôsmich dní od tohto prerušenia.
K bodom 3, 4 a 7
Navrhuje sa poukazovať dávky sociálneho poistenia fyzickým osobám umiestneným vo výkone detencie prostredníctvom detenčného ústavu. Vychádza sa pritom zo špecifického postavenia tejto skupiny fyzických osôb (napr. s ohľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd), ktoré je obdobné ako postavenie fyzických osôb umiestnených vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone väzby.
Vzhľadom na viaceré obmedzenia základných práv a slobôd umiestnených sa navrhuje spôsob podávania žiadosti o dávku sociálneho poistenia prostredníctvom detenčného ústavu v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla ústavu.
V nadväznosti na uvedené sa navrhuje povinnosť detenčného ústavu elektronicky poskytovať súčinnosť Sociálnej poisťovni pri výkone sociálneho poistenia.
K bodu 5
Uvedená zmena sa navrhuje v súvislosti so zmenou zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej fyzická osoba vo výkone detencie nie je považovaná za osobu v hmotnej núdzi.
K čl. VI
(zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení)
V súvislosti s úpravou výkonu detencie v detenčnom ústave je potrebné novelizovať zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže umiestnenie osoby do detenčného ústavu, ktoré bolo nariadené súdom, má v sociálnej oblasti obdobné následky ako výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.
K čl. VII
(zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodu 1
Navrhovanou právnou úpravou sa vyslovene ustanovuje, že za zdravotnú starostlivosť sa nepovažuje starostlivosť o osoby v detencii, ktoré sú umiestnené v detenčnom ústave, a ktorým sa poskytuje starostlivosť podľa zákona o výkone detencii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. I).
K bodu 2
V nadväznosti na právnu úpravu uvedenú v čl. I sa navrhuje § 9 zákona č. 576/2004 Z. z. doplniť o nový odsek 4, ktorým sa ustanovuje, že o prijatí do ústavnej starostlivosti osoby v detencii rozhoduje lekár detenčného ústavu a povinnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže zabezpečiť ochranu osoby v detencii a odborných zamestnancov detenčného ústavu.
K bodu 3
Navrhovaným doplnením sa explicitne ustanovuje, že osoba v detencii nemá právo na výber poskytovateľa, t.j. ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 4
Navrhuje sa, aby dopravu súvisiacu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá je vo výkone detencie vykonal Zboru väzenskej a justičnej stráže.
K bodu 5
Navrhovanou právnou úpravou sa ustanovuje, že výskum bez zdravotnej indikácie nemožno vykonať na osobe v detencii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 6
Navrhovaným doplnením sa ustanovuje, že osoba v detencii nemôže byť darcom krvi. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K čl. VIII
(zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
V nadväznosti na navrhovanú právnu úpravu v čl. I sa navrhuje rozšíriť definíciu zdravotníckeho povolania vymedzenú v § 3 zákona č. 578/2004 Z. z., ktorou sa rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník, o nové písmeno h), ktoré sa vzťahuje na poskytovanie starostlivosti o osoby v detencii. Týmto spôsobom sa zabezpečí, že poskytovanie starostlivosti o osoby v detencii sa bude považovať za výkon zdravotníckeho povolania.
K čl. IX
(zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodu 1
Navrhovaným doplnením § 3 ods. 3 sa zabezpečí verejné zdravotné poistenie osoby vo výkone detencie v detenčnom ústave, ak ide o fyzickú osou, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 2
Navrhovaná právna úprava zakotvuje povinnosť detenčného ústavu podať za osobu vo výkone detencie prihlášku na verejné zdravotné poistenie, ak táto osoba nie je zdravotne poistená.
K bodu 3
Doplnením § 11 sa explicitne ustanovuje, že štát je platiteľom poistného aj za osobu vo výkone detencii v detenčnom ústave. Rovnaká právna úprava je pri osobe vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodom 4 a 5
Ustanovuje sa, že práva a povinnosti v súvislosti s verejným zdravotným poistením osoby vo výkone detencie vykonáva detenčný ústav. Na tento účel je detenčný ústav povinný poskytovať elektronicky údaje o osobe vo výkone detencie v rozsahu rodné číslo, meno a priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, pohlavie, štátna príslušnosť, adresa trvalého pobytu a pod.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava ustanovenia súvisiaca s prečíslovaním odsekov v nadväznosti na doplnenie § 29b o nový odsek 15.
K čl. X
(zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodom 1 a 2
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 4.
K bodu 3
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.
K bodu 4
Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zabezpečiť a vykonávať dohľad nad poskytovaním osobitného liečebného osobám v detencii v detenčnom ústave podľa právnej úpravy uvedenej v čl. I tohto zákona. Zároveň je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený ukladať sankcie alebo opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ukladať povinnosť detenčnému ústavu prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8.
K bodu 6
Dopĺňa sa nové ustanovenie, ktorým sa ustanovuje, že na výkon dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu osobe v detencii, ktorá sa nachádza v detenčnom ústave sa primerane použijú ustanovenia § 43 až 47 tohto zákona.
K bodu 7
Navrhuje sa, aby v prípade úmrtia osoby v detencii v detenčnom ústave bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený nariadiť pitvu tejto osoby. Ide o identickú právnu úpravu, ktorá sa vzťahuje na osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
K bodu 8
Navrhovanou úpravou sa zakotvuje právo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť detenčnému ústavu pokutu, ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona, napr. zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dohľadu.
K bodom 9 až 11
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 8; prečíslovanie vnútorných odkazov.
K bodu 12
Navrhovaným doplnením sa ustanovuje výška pokuty, ktorú je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnený uložiť detenčnému ústavu, ak pri výkone dohľadu nad poskytovaním osobitného liečebného režimu v detenčom ústave zistí, že osobitný liečebný
režim nebol poskytnutý správne alebo, že boli porušenie povinností uvedené v § 46 ods. 1 tohto zákona.
K bodu 13
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.
K bodu 14
Navrhuje sa doplnenie § 76 ods. 5, ktorým sa explicitne ustanoví, že za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje výmena informácií medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a detenčným ústavom v prípade, že ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa vykonávania verejného zdravotného poistenia a poskytovania osobitného liečebného režimu.
K čl. XI
(zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele)
K bodom 1 až 3
Výkon opatrení sociálnej kurately pre deti a plnoleté fyzické osoby v rámci systému sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je potrebné rozšíriť o opatrenia pre deti a plnoleté fyzické osoby umiestené v detenčnom ústave a pre deti a plnoleté fyzické osoby po prepustení z detenčného ústavu.
K bodom 4 až 7
Vzhľadom na charakter detencie je potrebné zabezpečiť, aby rovnako, ako napríklad v prípade prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu ochranného ústavného liečenia či ochrannej výchovy, mohla byť v prípade, ak to bude potrebné, podporená resocializácia aj formou resocializačného príspevku.
K Čl. XII
(zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi)
V súvislosti s úpravou výkonu detencie v detenčnom ústave je potrebné novelizovať zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže umiestnenie osoby do detenčného ústavu, ktoré bolo nariadené súdom, má v sociálnej oblasti obdobné následky ako výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody.
K Čl. XIII
(zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím)
Vzhľadom na skutočnosť, že do detenčného ústavu budú môcť byť umiestnení aj mladiství, je potrebné doplnenie možnosti hovoriť s mladistvým umiestneným v detenčnom ústave aj bez prítomnosti tretích osôb aj do oprávnení komisára pre deti.
K čl. XIV
(zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
K bodu 1
V nadväznosti na konaním o porušení č. 2016/0149, ktoré sa proti Slovenskej republiky vedie z dôvodu, že si nesplnila povinnosti vykonať potrebné opatrenia za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV je potrebné v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonať korekcie, ktoré zabezpečenia splnenie všetkých záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z cit. smernice.
Na tento účel sa v § 2 ods. 1 písm. c) šiesty bod dopĺňa do individuálneho posúdenia obete aj otázka druhotnej viktimizácie, ktorá môže v konkrétnom prípade ovplyvniť skutočnosť, že ide o obzvlášť zraniteľnú obeť, ktorá sa vyžaduje v súlade so smernicou osobitne ohľaduplné zaobchádzanie, či osobitne služby na podporu obete.
K bodu 2
Navrhovaným doplnením § 2 ods. 1 o nové písmeno n) sa vykonáva úplná transpozícia čl. 2 ods. 1 písm. b) smernice. Smernica priznáva určité práva aj rodinným príslušníkom obete; k tomu pozri čl. 8 ods. 1 a 3 a čl. 18 a 19 smernice. Na to, aby bolo možné tieto práva ukotviť v právnom poriadku Slovenskej republiky je potrebné najprv ukotviť pojem rodinný príslušník obete, a to v § 2 ods. 1 zákona o obetiach.
K bodom 3
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete.
K bodu 4
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 22 ods. 5 a 7 smernice, ktoré okrem iného vyžadujú vykonávať individuálne posúdenie obete aj s ohľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a zároveň vyžadujú aktualizáciu tohto individuálneho posúdenia.
K bodu 5
Týmto doplnením sa zabezpečuje úplná transpozícia čl. 8 ods. 1 a 3 smernice, ktorá vyžaduje, aby aj rodinní príslušníci obete mali prístup k službám na podporu obetí, a to v rozsahu so svojimi osobitnými potrebami a s rozsahom ujmy spôsobenej trestným činom spáchaným voči obeti.
K bodu 6
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 prvá veta smernice. Smernica v tejto časti vyžaduje, aby nie len obeť, ale aj jej rodinní príslušníci neboli vystavovaní
opakovanej alebo druhotnej viktimizácii. Preto sa do základných zásad ochrany obetí dopĺňa zásada ochrany pred opakovanou a druhotnou viktimizáciou tak, aby sa vzťahovala aj na rodinných príslušníkov obete. Zároveň sa z platného znenia zákona vypúšťa reštrikcia povinnosti používať vhodne prispôsobené úradné miestnosti „ak to priestorové možnosti umožňujú“.
K bodu 7
Týmto doplnením sa vykonáva úplná transpozícia čl. 18 druhá veta smernice.
K bodu 8
Ide o precizovanie právnej úpravy o dôvody prerušenia a zastavenia trestného stíhania, pri ktorých patrí odškodnenie obeti násilného trestného činu, aj ak nedošlo vydaniu rozsudku alebo trestného rozkazu, ktorým sa páchateľ uznáva za vinného. Vychádzajúc z aplikačnej praxe ministerstva, práve ak sa nezistia skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, pričom nie sú pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, sú okolnosti, pri ktorých je nevyhnutné, aby sa obeti násilného trestného činu dostalo odškodnenia aspoň podľa tohto zákona.
K bodu 9
Uplatňovanie si nároku na náhradu ujmy v trestnom konaní nad rámec majetkovej škody je skôr výnimočné. Preto i v doterajšej aplikačnej praxi ministerstvo výkladom prijímalo záver, ktorý sa aktuálne navrhuje nespochybniteľne upraviť navrhnutou zmenou.
K bodu 10
Zákon ustanovuje ako podmienku pre udelenie akreditácie poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri poskytovaní odbornej pomoci podľa tohto zákona. V zásade ide o nadbytočné rozširovanie povinnosti na poistenie, pretože na účely zákona postačuje poistenie zodpovednosti za škodu vo všeobecnej rovine.
K bodu 11
Navrhuje sa vypustiť podmienku začatia konania, ktorá spočíva v doručení úplnej žiadosti o akreditáciu. Týmto sa právna úprava dostane plne do režimu správneho poriadku, ktorý v prípade neúplného podania vyžaduje jeho doplnenie pod hrozbou zastavenia správneho konania.
K bodu 12
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy o práva rodinných príslušníkov obete je potrebné v súvislosti s doplnením § 5 rozšíriť oprávnenie na spracúvanie osobných údajov aj ohľadom rodinných príslušníkov obete.
K čl. XV
(účinnosť)
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon
nadobudol účinnosť 1. januára 2020.
V Bratislave, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
K predpisu 351/2018, dátum vydania: 14.12.2018Všeobecná časť
zobraziť dôvodovú správu
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“). Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom, nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Cieľom je zabezpečiť, aby vymáhanie pohľadávok na poistnom sa v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad.
Prerozdeľovanie poistného sa v súčasnosti vykonáva pri zohľadnení demografických indexov, farmaceuticko-nákladových skupín a nadlimitnej sumy. Napriek týmto prvkom prerozdeľovací systém nedostatočne predikuje výdavky na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti. Je snahou zachovať prerozdeľovací mechanizmus a naďalej ho zdokonaľovať tak, aby v čo najvyššej miere bránil selekcii rizika poisťovňami, a aby každá poisťovňa mala k dispozícii rovnaký objem zdrojov na poistenca s vybranými charakteristikami. V situácii, kedy zdravotná poisťovňa spravuje verejné zdroje je nevyhnutné, aby zdravotné profily poistencov jednotlivej zdravotnej poisťovne nespôsobovali nerovnaké postavenie zdravotných poisťovní navzájom. Preto sa navrhuje nový parameter „viacročné nákladové skupiny“, podľa ktorého sa na základe nákladov z posledných troch rokov pre každého poistenca stanoví index rizika nákladov.
Viaceré čiastkové oblasti, týkajúce sa výkonu verejného zdravotného poistenia, ktorých potreba riešenia vyplynula z aplikačnej praxe (úprava dohľadu úradu pre dohľad, obete obchodovania s ľuďmi a ich verejné zdravotné poistenie, spresnenie náležitostí prihlášky poistenca, úprava ustanovení o ročnom zúčtovaní poistného, proces predpisovania pohľadávok, odpisovania pohľadávok a pod.).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.
Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ich dopady sú uvedené v jednotlivých analýzach. Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a bol dňa 26. septembra 2018 prekovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 445/2018.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť návrhu zákona 20. decembra 2018, okrem zmeny v rozhodovaní, ktorých účinnosť sa navrhuje na 1. marca 2019.
Osobitná časť
Čl. I (zákon č. 581/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 4 ods. 4)
Dopĺňa sa spôsob preukazovania splnenia nezlučiteľnosti funkcií podľa § 4a z dôvodu absencie úpravy jej preukázania.
K bodu 2 (§ 6 ods. 1 písm. b) tretí bod)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV nariadenia EP a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu P je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 3 (§ 6 ods. 1 písm. l))
Navrhuje sa vypustenie na základe čoho zdravotná poisťovňa vymáha nedoplatky na poistnom alebo na úrokoch z dôvodu obsolentnosti.
K bodu 4 (§ 6 ods. 4 písm. r))
Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu oznámiť ministerstvu zdravotníctva vykonávanie preventívnych prehliadok a skríningov z dôvodu nutnosti pre štát mať tieto údaje a ďalej ich spracovávať za účelom lepšieho nastavenia štátnej zdravotnej politiky. Skríning je cielený a špecifický prístup vo vyhľadávaní jedincov pri predpokladanom záchyte nerozpoznaných ochorení u zdanlivo zdravej bezpríznakovej populácie prostredníctvom testov, vyšetrení alebo iných postupov, ktoré sa dajú rýchlo a ľahko aplikovať na cieľovú populáciu. Cieľom skríningu je zvýšenie záchytu včasných štádií nie len onkologického ochorenia, zvýšenie podielu záchytu včasných štádií na úkor štádií pokročilých, zníženie úmrtnosti a incidencie, redukcia paliatívnych chirurgických operácií a paliatívnych výkonov v pokročilých štádiách.
K bod 5 (§ 9 ods. 7 a 9)
Legislatívno-technické spresnenie znenia, s ohľadom na inú súvisiacu legislatívu. Dietetické potraviny sú osobitná skupina.
K bodu 6 (§ 11 ods. 1 písm. b))
Legislatívno-technické spresnenie a zosúladenie so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého sú subjekty povinné predkladať rozpočet na tri nasledujúce roky.
K bodu 7 (§ 11 ods. 12)
Ustanovuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne zostavovať výdavky verejného zdravotného poistenia podľa štruktúry určenej po dohode s ministerstvom zdravotníctva so zohľadnením zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky. Účelom je hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
K bodu 8 (§ 15 ods. 1 písm. e))
V súčasnosti je táto povinnosť účelne, efektívne a hospodárne nakladať s verejnými prostriedkami zdravotnej poisťovne definovaná len pri uzatváraní zmluvného vzťahu, pričom vzhľadom na nakladanie s verejnými prostriedkami, je nevyhnutné výslovne zabezpečiť plnenie tejto povinnosti počas trvania zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
K bodu 9 (§ 15 ods. 1 písm. w) a § 20 ods. 1 písm. e))
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce, administratívne komplikované a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu „P“ je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 10 (§ 15 ods. 1 písm. af) až ah))
Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2010, sú Sociálna poisťovňa, úrad a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny („ÚPSVaR“), zdravotné poisťovne („ZP“) povinné uskutočňovať elektronickú výmenu dát medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“) prostredníctvom prístupových bodov najneskôr do konca roka 2019. Prístupový bod do systému EESSI v SR je v správe Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu presunu funkcie prístupového bodu pre vecné dávky z úradu na Sociálnu poisťovňu, vzniká potreba novelizovať vybrané ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby boli jasne vymedzené povinnosti zdravotnej poisťovne ako príslušnej inštitúcie a inštitúcie v mieste pobytu a bydliska podľa § 6 ods. písm. r) zákona a úradu ako styčného orgánu pre vecné dávky podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona v elektronickej výmene dát na národnej úrovni s prístupovým bodom.
K bodom 11 a 12 (§ 16 ods. 2 písm. b) a d))
Upresňuje sa znenie ustanovenia účtu poistenca, kde zdravotná poisťovňa má uvádzať celkovú úhradu za zdravotnú starostlivosť, teda aj výšku paušálnej úhrady alebo výšku kapitácie v členení podľa písmena b) z dôvodu väčšej zrozumiteľnosti.
K bodu 13 (§ 16 ods. 3 štvrtá veta)
Navrhuje sa vypustiť poplatok za výpis z účtu. V súčasnosti sa písomné požiadavky dostávajú značne do úzadia a poistenci preferujú elektronickú formu. Z toho dôvodu sa výška príjmu z písomných žiadostí o výpis z účtu stáva zanedbateľnou položkou, ktorá zároveň ani nepokrýva všetky náklady spojené s vydaním výpisu z účtu poistenca. Zároveň predmetný poplatok kladie zvýšené nároky na administráciu celého procesu vydávania výpisu z účtu na základe písomnej žiadosti poistenca. Jeho zrušením by sa proces zjednotil a najmä zjednodušil.
K bodu 14 (§ 16 ods. 7)
V záujme nutnosti zosúladiť tento zákon so znením GDPR sa dopĺňa oprávnenie na spracovanie osobných údajov pre účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ktoré doteraz nebolo vyslovene upravené pre všetky skupiny osobných údajov.
K bodom 15 a 16 (§ 18 ods. 1 písm. a) tretí, štvrtý bod)
Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa povinne výkazom nedoplatkov a nie aj prostredníctvo úradu platobným výmerom. Z dôvodu právnej istoty poistenca sa navrhuje, aby konanie vo veciach vymáhania nedoplatkov z verejného zdravotného poistenia spadalo pod osobitné konanie, pričom zdravotné poisťovne majú byť prvostupňovým orgánom v tejto oblasti. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Vypúšťa sa možnosť vymáhať pohľadávky na poistnom formou platobného výmeru.
K bodu 17 (§ 18 ods. 1 písm. o) prvý bod)
Navrhuje sa predĺžiť lehotu, v ktorej je úrad povinný vyhlásiť ďalšie verejné obstarávanie na organizátora prehliadok mŕtvych tiel. Stanovená jednomesačná lehota na opakované vyhlásenie predtým neúspešného verejného obstarávania je príliš krátka z hradiska efektivity a hospodárnosti práce úradu.
K bodu 18 (§ 18 ods. 1 písm. r) druhý a tretí bod)
Súčasná právna úprava neumožňuje úradu uhradiť úhradu za vykonanie prehliadky mŕtveho tela mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia na základe rozpisu úradu poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Prehliadajúci lekár, ktorý zároveň prevádzkuje zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, je v súčasnosti povinný úhradu za prehliadku mŕtveho tela vyúčtovať ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovanou úpravou sa umožní, aby prehliadky mŕtvych tiel na základe rozpisu úradu vyúčtovali prehliadajúci lekári, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, ako aj poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorých lekári vykonali prehliadku mŕtveho tela.
Prehliadky mŕtvych tiel v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v praxi zabezpečuje poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti prehliadajúcimi lekármi, ktorí sú s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj externe prehliadajúcimi lekármi poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti (t.j. lekármi, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti alebo sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti) a prehliadajúcimi lekármi, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti a nie sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti (napríklad lekár, ktorý je dôchodca). Zákon v súčasnosti neumožňuje uhradiť prehliadku mŕtveho tela poskytovateľovi ústavnej starostlivosti, ani poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti, ktorého lekár vykonáva prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení. Podľa súčasného znenia zákona úrad uhrádza úhradu za prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení priamo prehliadajúcemu lekárovi, ktorým je zdravotnícky pracovník v povolaní lekár, ktorý má vydané oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel. Prehliadku mŕtveho tela teda musí úradu vyúčtovať prehliadajúci lekár ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovaná úprava umožní uhradiť úhradu prehliadajúcemu lekárovi, poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel v tomto zdravotníckom zariadení, ako aj poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár externe vykonal prehliadku mŕtveho tela v ústavnom zdravotníckom zariadení.
K bodu 19 (§ 18 ods. 1 písm. t))
Je vhodné, aby úrad vzdelával prehliadajúcich lekárov o kazuistikách – prípadových štúdiách úradu týkajúcich sa príčin úmrtí vzhľadom na skreslené štatistické údaje o príčinách úmrtia, spôsobené nedôsledným výkonom prehliadky mŕtvych.
K bodu 20 (§ 20 ods. 1 písm. k))
V súvislosti so zabezpečením služby prepravy mŕtvych sa na činnosť úradu vzťahujú právne predpisy v oblasti verejného obstarávania. Ročne úrad vynaloží cca 270.000,00 € na úhradu nákladov na prepravu mŕtvych. Novelizované znenie § 20 ods. 1 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z. ukladá úradu povinnosť uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho tela aj osobe, ktorá je blízkou osobou zomrelému. Uvedené ustanovenie neurčuje maximálnu výšku nákladov, do akej je úrad povinný tieto náklady blízkej osobe zomrelého uhrádzať, z čoho vyplýva, že úrad by mal uhrádzať všetky reálne náklady blízkej osoby vynaložené na prepravu mŕtveho z miesta úmrtia na pitvu na príslušné pracovisko úradu a späť do miesta úmrtia alebo do miesta pohrebu, ak toto miesto nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia alebo do chladiaceho zariadenia pohrebnej služby, ak pohrebná služba bude zabezpečovať pohreb. Na jednej strane sa úrad v procese verejného obstarávania snaží zabezpečiť vykonávanie služby prepravy mŕtvych pohrebnými službami za najvýhodnejšiu cenu na trhu a na druhej strane je povinný uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho jemu blízkej osobe bez možnosti ovplyvniť výšku týchto nákladov, čo môže výrazne ovplyvniť jeho rozpočet. Navrhuje sa preto upraviť znenie predmetného ustanovenia tak, aby úrad uhrádzal náklady blízkej osobe alebo pohrebnej službe za cenu najnižšiu na trhu.
K bodu 21 (§ 20 ods. 1 písm. r))
Úprava súvisí so zriadením jedného prístupového bodu pre EESSI v Sociálnej poisťovni a potrebou vymedziť podrobnosti národnej výmeny dát medzi zdravotnou poisťovňou a úradom ako styčným orgánom v oblasti refundácií a spätného vymáhania s cieľom zabezpečiť funkčnú výmenu na národnej úrovni podľa zadefinovaných pravidiel a v stanovených štandardoch.
K bodu 22 (§ 20 ods. 2 vypustenie písm. q))
Podľa súčasného znenia zákona je v pôsobnosti úradu uhrádzanie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel a prepravy prehliadajúceho lekára na miesto vykonania prehliadky mŕtveho tela. V prípade, ak prehliadky mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia vykonáva organizátor prehliadok mŕtvych tiel, výška úhrady je predmetom zmluvy o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel s organizátorom prehliadok mŕtvych tiel. V ostatných prípadoch prehliadok mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia a v prípadoch prehliadok mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení, nie je výška úhrady právne upravená. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy je potrebné, aby výšku a spôsob úhrady za prehliadky mŕtvych tiel a prepravu prehliadajúcich lekárov na miesto vykonania prehliadky, ako aj podrobnosti vykonávania prehliadok mŕtvych tiel upravoval úrad metodickým usmernením. Zmocňovacie ustanovenie na vydanie metodického usmernenia v zákone, bude znamenať väčšiu právnu vymožiteľnosť povinností v ňom stanovených.
K bodu 23 (§ 20b)
Navrhuje sa aktualizovať kompetencie a činnosti Centra pre klasifikačný systém. Navrhuje sa napríklad v rámci kompetencií Centra pre klasifikačný systém pre urýchlenie a zjednodušenie vydávať dokumenty súvisiace s klasifikačným systémom, ako napríklad definičnú príručku, katalóg prípadových paušálov a pod. nie vo forme metodických usmernení úradu. Úrad by mal byť ďalej referenčným pracoviskom pre DRG systém, v prípade, ak u užívateľov klasifikačného systému vzniknú spory alebo nezrovnalosti súvisiace s DRG systémom.
Zároveň sa navrhuje vypustiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v akreditovanom certifikačnom študijnom programe certifikovanej pracovnej činnosti klasifikačný systém v zdravotníctve. Úrad takéto vzdelávanie neuskutočňuje, nakoľko prax pri zavádzaní DRG systému v Slovenskej republike ukázala, že takéto vzdelávanie nie je potrebné. Spolu s vypustením tohto vzdelávania je potrebné zrušiť aj certifikovanú pracovnú činnosť klasifikačný systém v zdravotníctve, upravenú v nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa vypustiť dôvetok v odseku 2, aby sa užívateľmi klasifikačného systému stali všetci poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice a aby v rámci DRG systému kalkulovali všetky nemocnice v Slovenskej republike.
K bodom 24 až 29 (§ 20c)
Osoby zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb častokrát už nie sú zamestnancami poskytovateľov a zariadení, ktoré sú v zozname uvedené ako ich zamestnávatelia, t.j. tieto osoby si nesplnili povinnosť oznámiť úradu zmenu údajov. Keďže zákon tu neukladá sankciu za nesplnenie tejto povinnosti, navrhuje sa preniesť povinnosť nahlasovať údaje o svojich odborne spôsobilých osobách na užívateľov klasifikačného systému.
Navrhujeme doplniť do zákona povinnosť odborne spôsobilej osoby používať klasifikačné zoznamy podľa pravidiel kódovania.
K bodu 30 (§ 20ca)
Navrhuje sa zásadná úprava procesu osvedčovania zhody. Samotný certifikačný proces a jeho podmienky sú stanovené a vydané certifikačnou autoritou, úradom - centrom pre klasifikačný systém v zmysle dokumentu „Podrobnosti o osvedčení zhody“. Proces certifikácie musí byť flexibilný, zákon by mal len nastaviť základné pravidlá procesu certifikácie a nie ho detailne popisovať.
Úrad v procese zhody neposudzuje počítačový program ako celok, ale výstupy z neho. Zákon by nemal definovať parametre, ktoré sú posudzované v rámci procesu certifikácie, aj z dôvodu chráneného know-how a takisto flexibility ďalšieho vývoja. Navyše, vstupné a výstupné parametre sa môžu v priebehu fungovania systému DRG meniť, nie je preto vhodné ich ustanovovať' v zákone.
Navrhuje sa, aby prevzatie podkladov k procesu certifikácie bolo riešené zmluvne medzi úradom a žiadateľom o certifikáciu so záväzkom mlčanlivosti. Úrad poskytne žiadateľovi špecifikácie potrebné pre zostavenie groupera len na základe písomnej zmluvy, ktorou úrad realizuje svoj záväzok voči spoločnosti lnstitut fur das Entgeltsystem im Krankenhaus (ďalej len „InEK) so sídlom v Nemecku, zachovávať mlčanlivosť a ochranu dôverných informácií a údajov, ktoré boli úradu poskytnuté zo strany InEK za účelom zavedenia DRG v Slovenskej republike.
Úrad za všetky výkony uvedené v zmluve uhradil IneK nemalú čiastku, v tejto súvislosti je preto opodstatnené, aby komerční vývojári grouperov, ktorým úrad na vytvorenie ich grouperov poskytne potrebné špecifikácie, uhradili úradu za poskytnutie potrebnej dokumentácie poplatok. Rovnako je opodstatnené, aby tieto osoby v procese osvedčovania zhody uhradili úradu poplatok za vydanie osvedčenia o zhode ich groupera. Zavedením poplatku by sa úrad vyhol situácii, keď niektoré osoby môžu od úradu vyžadovať poskytnutie špecifikácie potrebnej pre vytvorenie groupera, bez reálneho záujmu grouper vytvoriť. Poplatok sa navrhuje doplniť do vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že adekvátna čiastka vzhľadom k možnej komerčnej hodnote výstupu – vlastného grouperu, v prípade jeho predaja poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo iným užívateľom klasifikačného systému, bude vo výške 1500 eur za poskytnutie špecifikácií a 500 eur za prvú certifikáciu vlastného groupera.
K bodu 31 (§ 23 ods. 1 písm. g))
Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. a § 77a zákona č. 581/204 Z. z. sa navrhuje doplniť novú kompetenciu predsedu úradu s ohľadom na zmenu systému predpisovania pohľadávok zdravotných poisťovní.
K bodu 32 (§ 28 ods. 4)
Navrhuje sa legislatívne zosúladiť predkladanie návrhu rozpočtu úradu s predkladaním návrhu rozpočtu verejnej správy v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
K bodu 33 (§ 28 ods. 6)
Navrhuje sa doplniť medzi príjmy úradu aj iné úhrady zo štátneho rozpočtu vzhľadom na možné dofinancovanie prehliadok mŕtvych tiel zo štátneho rozpočtu.
K bodu 34 (§ 31 písm. d))
V nadväznosti na kompetencie úradu definované v zákone a vzhľadom na to, že tieto činnosti presahujú rámec činností dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo dohľadu na vykonávaní verejného zdravotného poistenia sa ustanovuje, že vydávanie osvedčenia o zhode bude podliehať úhrade.
K bodu 35 (§ 33 ods.1 písm. l))
Definuje sa splnenie podmienky nemať konflikt záujmov už pri podaní žiadosti o predchádzajúci súhlas (§ 33).
K bodu 36 (§ 33 ods. 5 písm. c))
Dozorná rada zdravotnej poisťovne je kontrolný orgán, z uvedeného dôvodu sa požiadavka na riadiace skúsenosti javí ako nadbytočná. Osobitne pri kandidátoch do dozornej rady, z ktorých sú volení členovia dozornej rady za zamestnancov, je takéto ustanovenie až diskriminačné, nakoľko je výber kandidátov veľmi obmedzený.
K bodu 37 (§ 38 ods. 3)
V súčasnosti je právna úprava uvedená v § 38 nedostatočná, preto sa navrhuje, aby úrad postupoval podľa správneho poriadku pri zmene povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
K bodu 38 (§ 48 ods. 5 písm. f))
Navrhuje sa doplniť možnosť vykonať pitvu aj v prípade podozrenia na násilnú smrť, ktorá sa pitvou potvrdí alebo vyvráti.
K bodu 39 (§ 48 ods. 14)
Úradu sa množia požiadavky na vydanie vzoriek biologického materiálu odobratého pri pitve od blízkych osôb zomrelých, znalcov ustanovených týmito osobami a pod. Navrhuje sa doplniť právnu úpravu nakladania s takými vzorkami z dôvodu jej absencie.
K bodom 40 (§ 50 ods. 8 a § 64 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na to, že uvedené ustanovenie bolo zo zákona už vypustené, citované ustanovenia teda odkazujú na neexistujúcu normu.
K bodu 41 (§ 77a)
V § 77a sa navrhuje zmena v úprave konania a rozhodovania o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia. Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
K bodu 42 (§ 77b a § 77c)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri výpočte limitu spoluúčasti (napr. oprava údajov v registri poistencov úradu pri určovaní kategórie platiteľa poistného).
K bodu 43 (poznámka 98e)
Legislatívno-technická úprava – aktualizácia poznámky pod čiarou.
K bodu 44 až 46 (§ 85h ods. 1 až 3)
Vzhľadom na navrhované úpravy § 77a a navrhované úpravy § 17a v zákone 580/2004 Z. z., podľa ktorých sa ruší kompetencia úradu vydávať platobné výmery (navrhovaný § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. zákona č. 581/2004 Z. z.), sa zosúlaďujú s touto zmenou aj tieto ustanovenia zákona.
K bodu 47 (§ 86z)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre konania začaté pred účinnosťou zákona, preukázanie neexistencie konfliktu záujmov a prehliadok mŕtvych.
Čl. II (zákon č. 578/2004 Z. z.)
K bodom 1 a 2
Zjednocujú sa termíny na predkladanie údajov centru pre klasifikačný systém.
K bodu 3
Dopĺňa sa povinnosť pre poskytovateľa vykonávať prehliadky a skríningové programy, jej vyšpecifikovanie vyplýva z nedostatočného vykonávania preventívnych prehliadok a skríningov.
K bodu 4
V nadväznosti na navrhovanú povinnosť sa táto premieta do pokút.
Čl. III (zákon č. 580/2004 Z. z.)
K bodu 1 (§ 3 ods. 3 písm. a))
Pre jednoznačnosť sa dopĺňa vylučujúca podmienka účasti na zdravotnom poistení pre osoby podľa odseku 9 (konatelia z cudziny mimo členských štátov).
K bodu 2 (§ 3 ods. 3 písm. j))
Spresnenie ustanovenia z dôvodu potreby presne zadefinovať začiatok nároku na verejné zdravotné poistenie (narodenie na území na SR) a ukončenie nároku (dosiahnutie 18 roku veku).
K bodu 3 (§ 8 ods. 1 písm. b))
Navrhuje sa u cudzincov doplniť aj údaj o dobe prechodného pobytu na Slovensku, nakoľko tento získavajú najčastejšie.
K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. h))
Pri rozhodovaní v konaniach, týkajúcich sa sporov ohľadom podania prihlášky je potrebné mať k dispozícii aj informáciu, kedy bola prihláška prijatá v zdravotnej poisťovni.
K bodu 5 (§ 8 ods. 6)
Navrhuje sa doplnenie ďalších kontaktných údajov z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia komunikácie s poistencom. Číslo bankového účtu sa navrhuje doplniť na účely vrátenia poistného zaplateného napríklad bez právneho dôvodu alebo preplatok z ročného zúčtovania poistného. U cudzincov- zamestnancov preplatok na adresu v zahraničí poštovým poukazom pošta nedoručuje. Účet poistenca zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii alebo má evidovaný účet jednej styčnej osoby/účtovníka, ktorá zabezpečuje určitej skupine cudzincov formality na Slovensku. Tiež by sa vylúčilo riziko prevzatia preplatku poukázaného poštovým poukazom treťou (neoprávnenou) osobou.
K bodu 6 (§ 9 ods. 2 písm. h))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť, ak sa najmä z dôvodu toho, že boli obeťami obchodovania s ľuďmi stali dlžníkmi.
K bodom 7 a 8 ( § 9g, § 10a, § 22)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte.
K bodu 9 (§ 11 ods. 3)
Vzhľadom k skutočnosti, že ekonomická činnosť dôchodcov, študentov a pod. z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je už explicitne vylúčená z definície zárobkovej činnosti v § 10b ods. 1, opätovné vylúčenie týchto činností v tomto ustanovení sa javí ako nadbytočné.
K bodu 10 (§ 11 ods. 7 písm. j))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu starajúcu sa celodenne o jedno a to isté dieťa. Navrhované znenie nevylučuje, aby v čase dochádzalo k zmene tejto osoby; nie je umožnené len súbežné platenie poistného za 2 a viac osôb pri jednom a tom istom dieťati.
K bodu 11 (§ 11 ods. 7 písm. k))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.
K bodu 12 (§ 11 ods. 7 písm. n))
Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol pojem „pomoc v hmotnej núdzi“ a nahradil ním pojem „dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo „dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi“, v tejto súvislosti sa ustanovenia zosúlaďuje s uvedeným zákonom.
K bodu 13 (§ 11 ods. 7 písm. v)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie kompetencie Úradu pre dohľad vydávať platobné výmery.
K bodu 14 (§ 12 ods. 1 písm. f)
Navrhuje sa, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a nie ako sadzba z vymeriavacieho základu.
K bodu 15 (§ 13 ods. 11)
Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa znižuje minimálny základ o osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi a osoby vyhlásené za nezvestné. Cieľom je zamedziť situácii, kedy tieto osoby boli za dané obdobie považované za osoby s povinnosťou platiť poistné z minimálneho základu. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, obdobie kedy boli pokladaní za obete bude dokladované na základe potvrdenia príslušného orgánu (MV SR).
K bodom 16 a 17 (§ 13 a § 16)
V návrhu zákona sa navrhuje, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zároveň sa navrhuje, aby sa platenie preddavkov a ročné zúčtovanie poistného vzťahovalo na poistné platené štátom. Ak bude poistenec poistencom štátu iba časť obdobia, platba za poistenca štátu bude pomerná k počtu týchto dní. Celková platba štátu za poistencov štátu musí vychádzať z príjmov podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov, z celkových výdavkov zdravotného poistenia za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje platba štátu, zo všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhovaných právnych predpisov schválených vládou Slovenskej republiky a revízie výdavkov a miery inflácie.
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na stanovovanie platby štátu zákonom o štátnom rozpočte.
K bodom 18 a 19 (§ 16 ods. 8 a 9)
Navrhuje sa pre jednoznačnosť doplniť spôsob výpočtu preddavku o jeho výšku pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zároveň poistencami štátu alebo zamestnancami.
K bodu 20 (§ 17 ods. 8)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 21 až 29 (§ 17a, § 17b)
Ustanovuje sa postup pri vymáhaní pohľadávok zdravotnej poisťovne, ktoré zdravotná poisťovňa uplatňuje voči poistencom alebo platiteľom poistného výkazom nedoplatkov.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
Navrhovanými zmenami sa poistencovi zaručuje, že úrad pre dohľad sa bude dôkladne venovať prípadu a že preskúma celý spis v dostatočnom čase. Poistenec nebude zbytočne atakovaný predložením platobného výmeru zo strany Úradu pre dohľad, ktorý v tejto fáze konania bol len preposielačom toho, čo navrhla zdravotná poisťovňa. Odbremení sa proces úradu pre dohľad o jeden zbytočný úkon, nakoľko poistenec sa mohol odvolať voči platobnému výmeru a úrad sa tým aj tak musel znovu zaoberať.
K bodu 30 (§ 17c)
V súčasnosti platnom znení zákona absentujú ustanovenia o odpisovaní pohľadávok voči platiteľom poistného a zdravotné poisťovne postupujú len podľa všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom k skutočnosti, že práca s týmito pohľadávkami je významnou činnosťou zdravotnej poisťovne sa javí ako potrebné ustanoviť jednoznačné pravidlá pre odpisovanie pohľadávok priamo v zákone. Ide o analogickú úpravu odpisovania pohľadávok ako má Sociálna poisťovňa v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V poznámke pod čiarou sa odkazuje na § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona NRSR č. 233/1995 Z. z. podľa ktorého je možné odpísať pohľadávku, ak bol výkon rozhodnutia zastavený exekútorom alebo na základe rozhodnutia súdu z týchto dôvodov:
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
K bodu 31 (§ 18 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 32 (§ 18 ods. 3)
Navrhuje sa možnosť povoliť splátky pre platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a), ktorému môže vzniknúť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a tento nedoplatok zdravotná poisťovňa oznámila a predpísala výkazom nedoplatkov.
K bodom 33 a 34 (§ 19 ods. 13 a 14)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov. Úprava postupu pri uplatňovaní pohľadávok z ročného zúčtovania poistného tak, aby odkazy boli v súlade s novo navrhovaným znením § 17a.
S cieľom precizovať znenie zákona bolo doplnené aj ustanovenie o nemožnosti vymáhania poistného priamo od poistencov z mzdy, ktorá bola vykázaná ale nebola im nevyplatená, v súlade s doposiaľ platným znením ustanovení o vymeriavacom základe zamestnanca tak, aby nebol možný nejednoznačný výklad ustanovení zákona. Vzhľadom k skutočnosti, že zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii informáciu o nevyplatení mzdy, poistenec túto skutočnosť preukazuje v námietkach voči výkazu nedoplatkov. Samotné preukazovanie nie je možné v zákone bližšie špecifikovať, vzhľadom k skutočnosti, že sa bude jednať pri každom takomto prípade o značne osobité konania. Poistenec preukáže skutočnosť nevyplatenia mzdy napr. výplata dávky z garančného poistenia, potvrdená prihláška do konkurzu, predmetom ktorej je nevyplatená mzda, daňové priznanie s uvedením výšky príjmov zo závislej činnosti a pod.
K bodom 35 a 36 (§ 19 ods. 19 a 20)
V odseku 19 sa navrhujú vypustiť slová „a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor“ vzhľadom na stanovenie platby za poistencov štátu v zákone o štátnom rozpočte a vzhľadom na to, že táto suma stanovená v zákone o štátnom rozpočte sa už nebude zvyšovať, iba sa po ročnom zúčtovaní s poistencami prerozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa skutočného počtu poistencov štátu.
V odseku 20 sa navrhuje ustanoviť postup a povinnosti pre MZSR na základe ročného zúčtovania poistného s poistencami štátu podaného zdravotnými poisťovňami vypočítať podiel jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe stanovej v zákone o štátnom rozpočte.
K bodu 37 (§ 21 ods. 4)
Inštitút absolútnej historickej nepremlčateľnosti nároku na predpis poistného je neprimerane ustanovený, aj vzhľadom na premlčateľnosť iných porušení zákona, aj v trestnom práve (napr. vražda). Aj z pohľadu právnej istoty pre občanov je súčasný stav (kedy poisťovňa môže po napr. 25 alebo 50 rokoch predpísať poistné pri zistení nových skutočností – pričom občan už nemusí mať k dispozícii doklady o ekonomickej činnosti po tak dlhej dobe) značne znevýhodňujúci pre občana. Zmyslom ustanovenia tohto inštitútu premlčania je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde, pretože čím dlhšia doba uplynie od vzniku práva, tým zložitejšie je vykonávania dôkazov. Právo preto v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) časovo obmedzuje vykonateľnosť práv, bez toho aby boli zrušené.
K bodu 38 (§ 23 ods. 2)
Vyskytujú sa prípady, kedy zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovnú zmluvu, zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa prácu, ale ten ho neoznámil v príslušnej zdravotnej poisťovni ako svojho zamestnanca, pričom v ojedinelých prípadoch mu aj vyplatil mzdu.
Umožňuje sa priamo zamestnancovi, aby zdravotnej poisťovni relevantnými dokladmi preukázal vznik pracovného pomeru (ak to nevykonal jeho zamestnávateľ). Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať naďalej tieto zmeny (a jeho sankcionovanie v prípade porušenia) týmto nie je dotknuté.
K bodu 39 (§ 23 ods. 7)
Navrhuje sa zmena z listinnej na elektronickú komunikáciu, s cieľom zrýchliť a zjednodušiť túto komunikáciu.
K bodu 40 (§ 23 ods. 14)
Legislatívno-technická úprava. Zaslanie upovedomenia o samoplatiteľovi je od 1.1.2017 zrušené.
K bodu 41 (§ 24 písm. c))
Vpúšťa sa povinnosť zamestnávateľa oznamovať údaje podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), nakoľko uvedené povinnosti sú už v ustanovené v povinnostiach poistenca (§ 23), pričom poistenec je povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné.
K bodu 42 (§ 25 ods. 1)
Upresňuje sa forma vrátenia preplatku na poistnom.
K bodu 43 (§ 26 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že predchádzajúcimi novelami bol doplnený § 24 o nové písmená, ktoré určujú platiteľovi povinnosť predkladať opravné mesačné výkazy. Povinnosti, ktoré vyplývali zo zákona aj v súčasnosti sa z dôvodu jednoznačnosti doplnili do § 26 - do sankcií za nesplnenie týchto povinností.
K bodom 44 až 67 (§ 27 až § 28a)
MZ SR v spolupráci s Asociáciou zdravotných poisťovní upravilo prerozdeľovací mechanizmus tak, aby odrážal viac posudzovaných parametrov a bol tak metodicky správnejší a spravodlivejší ako doteraz. Základným predpokladom je snaha o predikciu budúcich nákladov, na základe ktorých je vybrané poistné prerozdeľované medzi zdravotné poisťovne. Čím vyššia je predikčná sila modelu, tým presnejšie definujeme budúce náklady jednotlivých poistencov.
Z tohto dôvodu bol do prerozdeľovacieho mechanizmu doplnený dodatočný parameter a to výška nákladov na poistenca za predchádzajúce obdobie (2-3 roky). V zahraničí sa tento parameter ukázal ako veľmi spoľahlivý. Na základe predbežných analýz je dopad na predikčnú silu modelu na úrovni 8 percentuálnych bodov, čo pri súčasnej hodnote približne 17% predstavuje významný posun k spravodlivejšiemu a presnejšiemu prerozdeleniu.
Pre účely zvýšenia predikčnej sily prerozďelovacieho modelu dochádza pri vekovej skupine 0 – 5 rokov k osobitnému vyčleneniu skupiny 0 – 1 rokov a k osobitnému sledovaniu nákladov tejto skupiny, nakoľko z pohľadu nákladovosti tejto skupiny sa skupina javí ako významná.
Zároveň sa tiež z dôvodu zvýšenia predikčnej sily modelu prerozdelenia zavádzajú viacročné nákladové skupiny, pre ktoré sa budú určovať osobitné indexy rizika nákladov a do ktorých budú poistenci zaraďovaní v závislosti od histórie ich nákladov na zdravotnú starostlivosť za predchádzajúce 3 roky. Zdravotné poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou budú môcť navrhovať zmeny v štruktúre týchto skupín; zmeny budú akceptované, ak zvýšia predpovedaciu silu prerozdelenia minimálne o 1%.
Práve implementácia výšky historických nákladov do mechanizmu predstavuje hlavný dôvod na vypnutie nadlimitného prerozdelenia, ktorý sa z tohto dôvodu návrhom zákona vypúšťa, keďže vo svojej podstate majú oba faktory eliminovať rovnaké riziko. Jediným rozdielom je, že v prípade ex-ante prerozdelenia nedochádza k takému pokriveniu efektivity nákupu zdravotnej starostlivosti, aké hrozí v prípade ex-post prerozdelenia.
V prípade dodatočného prerozdelenia nadlimitnej sumy však nešlo o zvýšenie predikčnej sily prerozdeľovacieho mechanizmu, ale o tzv. ex-post prerozdelenie, na základe ktorého bolo eliminované riziko zdravotných poisťovní, vyplývajúce z príliš vysokých nákladov na individuálnych poistencov, ktoré nebolo kryté súčasným modelom (kombinácia demografických faktorov populácie a chronicita ochorení jednotlivých poistencov). Nedostatkom ex-post prerozdelenia je, že môže viesť k plytvaniu disponibilných zdrojov, keďže sú zdravotné poisťovne motivované hradiť akúkoľvek aditívnu starostlivosť pre svojich „nadlimitných“ poistencov, na úkor starostlivosti pre poistencov, ktorí do tejto skupiny nespadajú.
Dopad navrhovaného nového parametra „viacročných nákladových skupín“ a vypustenie parametra „nadlimitnej sumy“ prináša cca viac o 8 mil. eur pre chronicky chorých a nákladných poistencov.
K bodu 68 (§ 29b ods. 8 až 14 a19)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri ročnom zúčtovaní poistného (napr. oprava údajov v registri poistencov pri určovaní kategórii platiteľov poistného).
K bodu 69 (§ 29b ods. 8 písm. d))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť. Z dôvodu zamedzeniu zneužívania tohto inštitútu je potrebné, aby relevantný orgán (MV SR) oznamoval zdravotnej poisťovni, ktorých osôb sa uvedená skutočnosť týka a za aké obdobie.
K bodu 70 (§ 38en až § 38ep)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre proces prerozdelenia v období rokov 2019 a 2020, kedy sa v období 2 roky nazad ešte nevykonávalo prerozdelenie s parametrom viacročných nákladových skupín a pre konania začaté pred účinnosťou tohto zákona, k ročnému zúčtovaniu za rok 2018 a ku konaniam, ktoré neboli právoplatne ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
K Čl. IV
Navrhuje sa účinnosť zákona, pričom konanie bude mať odloženú účinnosť na 1. 3.2019.
V Bratislave dňa 26. septembra 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády
Slovenskej republiky
Andrea Kalavská
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky