Zákon o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 580/2004 účinný od 01.01.2019 do 28.02.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) je prijatie legislatívnych opatrení vyplývajúcich zo Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 473 z 10. októbra 2018 a ktorých cieľom je najmä zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania, a to najmä v profesiách s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily. Prioritným cieľom predmetnej stratégie je riešenie aktuálneho nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce, z ktorých vyplynuli legislatívne opatrenia najmä v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a rezortu vnútra.

V rámci návrhu na novelizáciu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. I) sa navrhuje najmä:

-zmena periodicity aktualizácie zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú,

-rozšírenie možností vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce cez agentúry dočasného zamestnávania v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily,

-úprava podporných dokladov predkladaných k žiadosti, a to najmä dokladov o dosiahnutom vzdelaní a dokladov týkajúcich sa dočasného pridelenia štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania,

-skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie povolenia na sezónne zamestnanie,

-zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta a stanovenie maximálnej výšky pokuty za nesplnenie tejto povinnosti,

-zjednotenie dĺžky preverovaného obdobia neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účely zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín.

V rámci návrhu na novelizáciu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV) sa navrhuje najmä:

-skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania z 90 na 30 dní v prípade zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily, alebo ak ide o zamestnancov technologických centier,

-prehodnotenie počtu podporných dokladov k žiadosti o udelenie prechodného pobytu,

-zmena miestnej príslušnosti na prijatie žiadosti o prechodný pobyt a konanie vo veci.

V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky za účelom zamestnania sa v čl. II novelizáciou Zákonníka práce zavádza zákaz pre zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tzv. tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping najmä v mzdovej oblasti.

V čl. V sa navrhuje posunúť účinnosť ustanovení zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravujúcich pomoc na podporu dopytu formou servisných poukážok na 1. júla 2020.

Návrh zákona reaguje aj na zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe a ďalšie požiadavky európskej legislatívy. V rámci čl. I ide najmä o návrh na rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti. V nadväznosti na tento návrh, v zmysle ktorého sa z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradí uchádzač o zamestnanie, u ktorého bola zistená neschopnosť plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie na základe posudku posudkového lekára a ktorému naďalej trvá dočasná pracovná neschopnosť vystavená ošetrujúcim lekárom, sa v čl. III novelizáciou zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení navrhuje, aby táto osoba bola naďalej poistencom štátu, za ktorého poistné na verejné zdravotné poistenie platí štát.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy a bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

1

Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 5/2004 Z. z.)

K bodom 1, 4, 13, 26, 30 až 33, 35 a 47

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 12 písm. ai)]

V súlade so Stratégiou pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike (ďalej len „stratégia“) sa navrhuje zmena periodicity tvorby a následného zverejňovania zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily z ročnej na štvrťročnú s cieľom zabezpečiť aktuálny prehľad o situácii na trhu práce na účel zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny vo vybraných zamestnaniach s preukázaným nedostatkom pracovnej sily.

K bodom 3, 5, 6 a 40 [§ 13 ods. 1 písm. e) 1. bod, § 19 ods. 1 písm. d) a ods. 7 písm. f), § 36 ods. 1 písm. u)]

Navrhuje sa rozšírenie účelu lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona. Podľa zákona uchádzač o zamestnanie (UoZ) je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie. UoZ je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie si zamestnania preukazovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) v termíne a na mieste určenom úradom. Zároveň je povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch dní odo dňa vyzvania úradom. Tieto povinnosti si však plniť nemusí, pokiaľ je dočasne práceneschopný. Dočasná pracovná neschopnosť sa považuje tiež za vážny dôvod, kedy UoZ môže odmietnuť ponuku vhodného zamestnania alebo ponuku účasti na niektorom z aktívnych opatrení na trhu práce, alebo si nesplnil iné povinnosti vyplývajúce zo zákona. Taktiež úrad v tomto prípade nemôže plniť jednu zo svojich hlavných úloh, a to hľadať a ponúkať vhodné zamestnanie UoZ, resp. poskytovať služby zamestnanosti na zlepšenie jeho uplatnenia na trhu práce.

V súčasnosti je v evidencii UoZ takmer 21-tis. UoZ, ktorí sú dočasne práceneschopní, čo predstavuje takmer 11,6 %-ný podiel na celkovom počte UoZ. Čo sa týka dĺžky pracovnej neschopnosti, viac ako 8,5-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 6 mesiacov, viac ako 4,6-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 12 mesiacov a viac ako 1,7-tis. UoZ je dočasne práceneschopných dlhšie ako 24 mesiacov. Na druhej strane sa úrady v praxi stretávajú častokrát s prípadmi opakovanej dočasnej práceneschopnosti v prípade ponuky vhodného zamestnania UoZ alebo dostavenia sa UoZ na kontakt s úradom (3 % UoZ). Podľa poznatkov aplikačnej praxe je inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti častým dôvodom pre neplnenie si povinností UoZ podľa zákona. Je preto otázne, či v takýchto prípadoch je splnená podmienka vedenia v evidencii UoZ, a to, že ide o občana, ktorý chce pracovať, môže pracovať a zamestnanie si hľadá.

Na základe uvedeného sa preto navrhuje rozšíriť účel lekárskej posudkovej činnosti aj o posudzovanie schopnosti UoZ plniť si povinnosti vyplývajúce zo zákona z dôvodu predchádzania zneužívania práceneschopnosti s cieľom zotrvania v evidencii UoZ bez plnenia si povinností vyplývajúcich zo zákona. Dáva sa tak možnosť úradu, aby najmä v prípade dlhodobejšej práceneschopnosti UoZ, keď je väčší predpoklad, že vedenie v evidencii UoZ stráca opodstatnenie vzhľadom na účel systému služieb zamestnanosti, požiadal posudkového lekára o posúdenie schopnosti UoZ plniť si povinnosť aktívne si hľadať zamestnanie a byť k dispozícii úradu na účel ponuky vhodného zamestnania alebo účasti na niektorom

2

z aktívnych opatrení na trhu práce vzhľadom na jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav. Pokiaľ posudkový lekár posúdi, že UoZ z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nie je schopný plniť si zákonné povinnosti, navrhuje sa vyradenie tohto UoZ z evidencie UoZ až do ukončenia pracovnej neschopnosti.

K bodu 7 [§ 21 ods. 3 až 5]

Legislatívno-technická úprava. V súvislosti s návrhom na zavedenie novej povinnosti zamestnávateľa oznamovať voľné pracovné miesta (VPM) v zmysle § 62 ods. 6 sa navrhujú vypustiť odseky upravujúce povinnosť zamestnávateľa oznamovať VPM v stanovenej lehote pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, prechodného pobytu na účel zamestnania alebo o udelenie povolenia na zamestnanie. Tieto lehoty sa navrhujú upraviť v konkrétnych ustanoveniach, a to v § 21a, 21b a 22 (viď novelizačné body 5, 9 a 21).

K bodom 8 a 9 [§ 21 ods. 4 a 6]

V súlade so stratégiou a s ohľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce v súvislosti s nedostatkom pracovnej sily sa navrhuje rozšíriť možnosť prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj formou dočasného pridelenia cez agentúry dočasného zamestnávania (ADZ), ktoré vykonávajú svoju činnosť najmenej tri roky. Táto výnimka sa navrhuje upraviť len pre prípady dočasného pridelenia na výkon zamestnania uvedeného v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Navrhovaná úprava by mala prispieť aj k obmedzeniu rôznych foriem tzv. vysielania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom schránkových spoločností, k zvýšeniu ochrany zamestnancov z tretích krajín, k uľahčeniu kontroly, ako aj k zníženiu prípadného sociálneho dumpingu.

Zároveň sa s návrhom na zavedenie tejto možnosti navrhuje ustanoviť, že do celkového počtu zamestnancov, ktorých môže zamestnávateľ prijať tzv. zrýchleným postupom v prípade nedostatkových profesií (najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa), sa započítavajú aj zamestnanci z tretích krajín dočasne pridelení k užívateľskému zamestnávateľovi na výkon práce. Takéto obmedzenie sa navrhuje nevzťahovať na ADZ, ktoré budú prijímať do zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na účel ich dočasného pridelenia na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

K bodu 10 [§ 21a ods. 3]

Legislatívno-technická úprava. Nadväzne na novelizačný bod 2 sa navrhuje presunúť ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 15 pracovných dní pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty, ako podmienku pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu.

K bodom 11 a 29 [§ 21b ods. 2 písm. b) a § 22 ods. ods. 4 písm. b)]

S cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie (získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé) sa navrhuje, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie (v súčasnosti je ich cca 220, ide napr. o zdravotnícke, právnické, pedagogické povolania).

3

K bodu 12 [§ 21b ods. 2 písm. c)]

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ sa v rámci zoznamu dokladov prikladaných k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia VPM na účel prechodného pobytu na účel zamestnania navrhuje doplniť náležitosti kópie časti žiadosti o udelenie prechodného pobytu o informáciu o užívateľskom zamestnávateľovi, ak štátny príslušník tretej krajiny bude zamestnaný v ADZ na účel jeho dočasného pridelenia. Uvedená informácia je potrebná z dôvodu, aby si úrad mohol vyžiadať od ADZ potrebné dokumenty na účel vydania potvrdenia o možnosti obsadenia VPM.

K bodu 14 [§ 21b ods. 3]

V súlade so stratégiou sa navrhuje ustanoviť, že podmienka neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania na účel vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM sa vzťahuje aj na užívateľského zamestnávateľa, ak mu budú dočasne prideľovaní zamestnanci tretích krajín. Zároveň sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého je zamestnávateľ alebo užívateľský zamestnávateľ povinný túto podmienku plniť, a to z dvoch na päť rokov.

Nadväzne na novelizačný bod 2 sa navrhuje presunúť ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 20 pracovných dní, resp. 15 pracovných dní, ak ide o sezónne zamestnanie, pred podaním žiadosti o udelenie alebo o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania, ako podmienku pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM. Zároveň sa navrhuje ustanoviť, že tieto lehoty sa nebudú vzťahovať, ak pôjde o zamestnanie uvedené v zozname zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %.

Nadväzne na novelizačný bod 11, ktorým sa upravuje predkladanie dokladov o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny len pre prípad výkonu regulovaného povolania, sa navrhuje ustanoviť podmienka vydania súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM len v prípade, ak predložené rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo úradne overený doklad o vzdelaní zodpovedá požadovanému vzdelaniu.

V súlade so stratégiou a nadväzne na novelizačný bod 8 je ďalšou podmienkou pre vydanie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM skutočnosť, že ADZ vykonáva svoju činnosť najmenej tri roky pred podaním žiadosti o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania.

K bodom 15 až 17 a 23 [§ 21b ods. 4 písm. a) a ods. 8]

Navrhované úpravy súvisia so zavedením možnosti dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

K bodom 18 a 27 [§ 21b ods. 4 písm. a) druhý bod, § 22 ods. 3 písm. b)]

Predmetné ustanovenia sa navrhujú vypustiť z dôvodu, že podmienka zákazu neporušenia nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov sa upravuje v ustanoveniach § 21b ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 2 písm. b) (viď novelizačné body 14 a 25).

K bodom 19 a 28 [§ 21b ods. 4 písm. a) druhý bod a § 22 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa vypustiť uloženie pokuty za porušenie pracovných podmienok ako dôvod pre zamietnutie žiadosti o prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania alebo žiadosti o udelenie povolenia na účel sezónneho zamestnania. Pracovné podmienky predstavujú

4

v slovenskom právnom poriadku široký pojem. V praxi to znamená, že aj menej závažné porušenie pracovných podmienok, za ktorých porušenie bola uložená pokuta, je dôvodom pre zamietnutie udelenia povolenia na účel sezónneho zamestnania. Navrhovaná zmena bude aj v súlade s príslušnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ, keďže ide o dobrovoľnú transpozíciu.

K bodu 20 [§ 21b ods. 5]

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ sa navrhuje ustanoviť, že ADZ bude povinná na požiadanie úradu predložiť kópiu dohody o dočasnom pridelení zamestnancov, uzatvorenou medzi ňou a užívateľským zamestnávateľom, ako aj kópiu dohody o dočasnom pridelení medzi ňou a štátnym príslušníkom tretej krajiny. Nepredloženie týchto dokumentu bude dôvodom pre neudelenie súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia VPM.

K bodom 21 a 22 [§ 21b ods. 7]

Navrhuje sa ustanoviť, že zamestnávateľ informáciu o celkovom počte zamestnancov z tretích krajín, vrátane dočasne pridelených, predkladá úradu na formulári, ktorého vzor určí ústredie. V prípade, ak pôjde o dočasné prideľovanie, predmetnú informáciu bude priamo úradu na jeho vyžiadanie predkladať užívateľský zamestnávateľ.

K bodu 24 [§ 21b ods. 10]

Nadväzne na navrhované úpravy súvisiace najmä so zavedením možnosti dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretích krajín na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi sa navrhujú upraviť dôvody zrušenia potvrdenia o možnosti obsadenia VPM.

K bodu 25 [§ 22 ods. 2]

V súlade so stratégiou sa navrhuje predĺžiť obdobie, počas ktorého je zamestnávateľ povinný plniť podmienku zákazu nelegálneho zamestnávania na účel udelenia povolenia na zamestnanie, a to z dvoch na päť rokov.

Nadväzne na novelizačný bod 2 sa navrhuje presunúť ustanovenie týkajúce sa povinnosti zamestnávateľa oznámiť úradu VPM podľa § 62 ods. 6 najmenej 10 pracovných dní, resp. 5 pracovných dní, ak ide o sezónne zamestnanie, ako podmienku pre udelenie povolenia na zamestnanie.

K bodu 34 [§ 23a ods. 1 písm. m)]

Navrhuje sa jednoznačne ustanoviť, že montáž, záručné a opravárenské práce a práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, ktoré bezpodmienečne súvisia s dodávkou tovaru a programátorské práce alebo odborné školenia, ktoré súvisia s dodávkou tovaru alebo služieb, vykonávané na základe obchodnej zmluvy, môže štátny príslušník tretej krajiny vykonávať len v prípade jeho vyslania. Návrh vychádza z poznatkov aplikačnej praxe, kedy sa uvedené ustanovenie častokrát využíva na zabezpečovanie výkonu prác štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktoré by mali mať udelené povolenie na zamestnanie, resp. vydané potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, príp. modrú kartu.

K bodom 35 a 36 [§ 23a ods. 1 písm. ag)]

V súlade so stratégiou sa navrhuje vytvorenie legislatívneho prostredia pre možnosť vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín na slovenský trh práce aj na základe národného víza. Vstup na trh práce bude možný len v prípade, ak pôjde o záujem vlády SR, schválený osobitným dokumentom.

5

K bodu 38 [§ 23b ods. 13]

Navrhuje sa ustanoviť, že informačné povinnosti v zmysle jednotlivých ustanovení § 23b si v prípade dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín plní užívateľský zamestnávateľ.

K bodu 39 [§ 31 ods. 3 písm. f)]

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ sa navrhuje upraviť predmetné ustanovenia tak, aby aj dočasne pridelený zamestnanec z tretej krajiny mal možnosť podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak bol jej činnosťou poškodený.

K bodu 41 [§ 54 ods. 1 písm. d)]

V záujme zabezpečenia prípravy kvalifikovanej pracovnej sily na meniace sa požiadavky trhu práce sa navrhuje rozšíriť možnosti realizácia regionálnych projektov aj o záujemcov o zamestnanie.

K bodom 42 a 44 [§ 62 ods. 6 a § 68a ods. 1 písm. e)]

V súlade so stratégiou sa navrhuje zavedenie povinnosti pre zamestnávateľa nahlásiť voľné pracovné miesto na úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza, a to s cieľom jednoduchšej identifikácie zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Poznať reálny stav VPM (počet, druh a pod.) je jedným z dôležitých kritérií pri stanovovaní zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Uvedená povinnosť sa nebude vzťahovať na VPM, ktoré sú nahlasované do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy.

Nesplnenie tejto povinnosti sa navrhuje sankcionovať pokutou do výšky 300 eur.

K bodu 43 [§ 67 ods. 15]

V súlade so stratégiou sa navrhuje ustanoviť, že úrady poskytujú obciam informácie o mieste ubytovania štátnych príslušníkov tretích krajín, a to na základe informácie, ktoré im poskytne zamestnávateľ v zmysle § 22 ods. 5 písm. a) a § 23b ods. 6 písm. a).

K bodom 45 a 46 [§ 70 ods. 7 písm. d) a e)]

Uvedenou úpravou sa zabezpečí jednotné posudzovanie takých pohľadávok, ktoré sú už splatné. Konkretizáciou vlastnosti pohľadávky sa zamedzí posudzovanie pohľadávky, ktorá je len v lehote splatnosti. Zároveň sa zamedzí neschvaľovaniu žiadostí o príspevky subjektom, ktoré majú uzavreté zmluvy s ústredím alebo úradom s periodickým plnením.

Návrh v písm. e) reflektuje zmeny v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie subsumuje pod seba aj subjekty, ktorých oddĺženie prebieha formou splátkového kalendára, ako jednej z foriem konania podľa uvedeného zákona.

K bodu 48 [§ 72ai]

Ide o prechodné ustanovenie k navrhovaným úpravám, v zmysle ktorého sa žiadosti podané pred účinnosťou tohto zákona (žiadosť o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta resp. žiadosť o udelenie povolenia na zamestnanie a žiadosť o poskytnutie príspevku podľa zákona o službách zamestnanosti) budú posudzovať podľa doterajších predpisov.

6

K bodom 49 až 51 [Príloha č. 1]

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa navrhuje rozšírenie údajov, ktoré Ústredie a úrady spracúvajú, zverejňujú alebo poskytujú tretím osobám v nevyhnutnom rozsahu na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

K bodu 52 [Príloha č. 4]

Vzhľadom na to, že smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva bola zrušená, navrhuje sa vypustiť ju z transpozičnej prílohy.

K čl. II (zákon č. 311/2001 Z. z.)

Navrhovaná novela Zákonníka práce odstráni jednu z bariér, ktoré dnes obmedzujú možný tlak na zvyšovanie miezd tým, že v praxi mnohí zamestnávatelia uzatvárajú so zamestnancami doložky v pracovných zmluvách, podľa ktorých je zamestnanec povinný zachovať mlčanlivosť o svojej mzde. Zavedenie absolútneho zákazu zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde prispeje aj k posilneniu aplikácie zásady poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu. Ustanovenia pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré by zamestnanca zaväzovali zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a podmienkach zamestnávania sa po nadobudnutí účinnosti navrhovanej novely stanú neplatnými.

V súvislosti s opatreniami, ktoré majú prispieť k rýchlejšiemu a jednoduchšiemu vydávaniu povolení na pobyt za účelom zamestnania, je navrhovaná zmena Zákonníka práce opatrením, ktoré môže prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tzv. tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping najmä v mzdovej oblasti. Navrhovaná zmena Zákonníka práce vhodne vyvažuje možné negatívne dopady navrhovaných zmien v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v mzdovej oblasti, keďže je zrejmé, že ich následkom bude nárast počtu pracovníkov z krajín s výrazne nižšími priemernými zárobkami než v Slovenskej republike.

K čl. III (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1

V nadväznosti na návrh v čl. I bode 40 [§ 36 ods. 1 písm. u)], v zmysle ktorého sa navrhuje vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, u ktorého bola zistená neschopnosť plniť povinnosti uchádzača o zamestnanie na základe posudku posudkového lekára a ktorému naďalej trvá dočasná pracovná neschopnosť vystavená ošetrujúcim lekárom, sa navrhuje, aby táto osoba bola naďalej poistencom štátu, za ktorého poistné na verejné zdravotné poistenie platí štát.

K bodu 2

V súvislosti s bodom 1 sa navrhuje v § 29b doplniť povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informovať zdravotné poisťovne o tom, že uchádzač o zamestnanie bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

7

K článku IV (zákon č. 404/2011 Z. z.)

K bodom 1, 5 a 14

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovanými úpravami v čl. I.

K bodom 2 a 4 [§ 16 a § 18]

Navrhovaná zmena zosúladí znenie § 16 s požiadavkami Európskej únie na zavedenie možnosti súdneho prieskumu rozhodnutí o zamietnutí udelenia schengenského víza. Zároveň je potrebná legislatívno-technická úprava § 18 z dôvodu vypustenia odseku 15 v § 16.

K bodu 3 [§ 17 ods. 8]

Navrhovaná zmena na základe požiadaviek aplikačnej praxe jednoznačnejšie definuje dôvody na zrušenie národného víza zastupiteľským úradom alebo policajným útvarom.

K bodu 6 [§ 23 ods. 6 písm. e)]

Navrhovaná úprava nadväzne na novelizačný bod 35 v čl. I.

K bodu 7 [§ 32 ods. 2 písm. e) druhý bod]

V súlade so stratégiou sa navrhuje, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude žiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania a bude zamestnaný v cestnej hromadnej doprave, nebude musieť k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložiť doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu.

K bodu 8 [§ 32 ods. 2 písm. k)]

V súlade so stratégiou sa navrhuje, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý bude žiadať o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania, bude k žiadosti o udelenie prechodného pobytu dokladať aj súhlas obce, kde bude mať počas pobytu zabezpečené ubytovanie, o tom, že toto ubytovanie spĺňa podmienky definované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky v osobitných predpisoch. Cieľom navrhovanej zmeny je zapojenie samosprávy do procesu udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania tak, aby sa eliminovali riziká spojené s narušovaním verejného poriadku a vytváraním vyčlenených sociálnych komunít v mestách a obciach.

K bodu 9 [§ 32 ods. 5 písm. b)]

V súlade so stratégiou sa navrhuje a s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie (získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé) sa navrhuje, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie (v súčasnosti je ich cca 220, ide napr. o zdravotnícke, právnické, pedagogické povolania).

K bodu 10 [§ 33 ods. 3]

Ustanovuje sa pre policajný útvar povinnosť vyžiadať si v konaní o udelenie prechodného pobytu podľa § 23 ods. 1 zákona do siedmich dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami od príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.

8

K bodu 11 [§ 33 ods. 3]

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ (čl. I) sa navrhuje doplniť zoznam dokladov prikladaných k žiadosti o udelenie prechodného pobytu o informáciu o užívateľskom zamestnávateľovi, ak štátny príslušník tretej krajiny bude zamestnaný v ADZ na účel jeho dočasného pridelenia.

K bodu 12 [§ 33 ods. 8]

V súlade so stratégiou sa navrhuje skrátiť lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania podľa § 23 ods. 1 na 30 dní od doručenia potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, pričom táto lehota sa bude vzťahovať len na prípady, kedy štátny príslušník tretej krajiny bude vykonávať zamestnanie v okrese, kde je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %.

K bodu 13 [§ 33 ods. 8 písm. e)]

V súlade so stratégiou sa navrhuje skrátiť lehota policajného útvaru na rozhodnutie o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na 30 dní od doručenia kompletnej žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ak ide o štátnej príslušníka tretej krajiny, ktorý zastupuje alebo pracuje pre technologické centrum podľa § 5 zákon č. 57/2018 Z. z o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 15 [§ 61a ods. 1 písm. d)]

Navrhovaná zmena vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe. Rozširujú sa prípady, kedy môže štátny príslušník tretej krajiny zotrvať na území Slovenskej republiky. Ide o prípady nariadenia nahradenia väzby alebo výkonu trestu domáceho väzenia.

K bodom 16 a 17 [§ 73 ods. 4 a ods. 11]

V súlade so stratégiou a znížením administratívnej záťaže pre držiteľov dokladov o pobyte, sa navrhuje vypustenie podmienky limitujúcej obdobie platnosti dokladu o pobyte.

K bodu 18 [§ 73 ods. 18]

V súvislosti s návrhom na zavedenie možnosti dočasného prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín prostredníctvom ADZ (čl. I) sa navrhuje doplniť, že doklad „Dodatočné údaje o zamestnaní“ obsahuje aj názov, adresu a identifikačné číslo užívateľského zamestnávateľa.

K bodom 19 a 22 [§ 115 ods. 11 a § 131g]

V súlade so stratégiou sa zavádza povinnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zaslať ministerstvu vnútra do 30 dní od účinnosti zákona písomný zoznam technologických centier na území Slovenskej republiky a následne každých 6 mesiacov písomne zaslať zmeny, ktoré v tomto zozname nastali.

K bodu 20 [§ 125 ods. 1]

V súlade so stratégiou sa navrhuje možnosť zmeny miestnej príslušnosti na prijatie žiadosti o udelenie pobytu a konanie vo veci pobytu. Navrhovaná zmena zrýchli a zefektívni celý proces udeľovania pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín. Umožní ministerstvu vnútra flexibilnejšie prerozdeľovanie jednotlivých konaní o pobyte medzi jednotlivé oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru tak, aby sa lepšie sledovalo rovnomerné zaťaženie jednotlivých oddelení v rámci celej Slovenskej republiky.

9

K bodu 21 [§ 125 ods. 6]

V súlade so stratégiou sa navrhuje, aby spravodajské služby budú zasielať na základe žiadosti policajného útvaru len stanoviská obsahujúce nesúhlas s udelením pobytu.

K bodu 23 [Príloha č. 2]

Vzhľadom na to, že smernica 2004/114/ES a smernica 2005/71/ES boli zrušené, navrhuje sa vypustiť ich z transpozičnej prílohy.

K čl. V (zákon č. 112/2018 Z. z.)

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, zavádza aj nepriamu pomoc na podporu registrovaných sociálnych podnikov formou servisných poukážok. Ustanovenia týkajúce sa servisných poukážok majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.

S cieľom stimulovať trh pre subjekty sociálneho podnikania pracovno-integračného charakteru, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) má emitovať servisné poukážky určené pre výkon konkrétnych služieb prioritne súvisiacich so starostlivosťou o domácnosť a odkázaných členov domácnosti.

Zavedením tohto nástroja nepriamej podpory sociálnych podnikov sa sleduje niekoľko cieľov:

-zníženie počtu prípadov nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania,

-zníženie nezamestnanosti, resp. zvýšenie zamestnanosti znevýhodnených a zraniteľných osôb (dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním, nezamestnaní z najmenej rozvinutých regiónov, atď.),

-pomoc osobám odkázaným na pomoc inej fyzickej osoby,

-podpora vzniku integračných sociálnych podnikov,

-podpora rozvoja sociálneho podnikania na Slovensku.

Podľa § 23 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ministerstvo práce

-vydáva servisné poukážky,

-zabezpečuje tlač, distribúciu, predaj, odkúpenie, spätný výkup, likvidáciu a správu zásob servisných poukážok, dozerá na ich ochranu a bezpečnosť a kontroluje nakladanie so servisnými poukážkami pri ich distribúcii, predaji, odkúpení, spätnom výkupe a likvidácii,

-vymieňa poškodené servisné poukážky,

-zabezpečuje likvidáciu odkúpených servisných poukážok, poškodených servisných poukážok a servisných poukážok, ktoré nie sú platné alebo ktorých pravosť sa nepodarilo overiť.

Podľa § 22 ods. 5 a § 23 ods. 9 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch všeobecne záväzný právny predpis (vyhláška) vydaný ministerstvom práce ustanoví

-výšku zľavy z nominálnej hodnoty servisnej poukážky pre odkázanú osobu na účely určenia kúpnej ceny takejto poukážky,

-sumu zvýšenia nominálnej hodnoty servisnej poukážky na účely určenia sumy za odkúpenie servisnej poukážky,

-maximálny počet servisných poukážok pre odkázanú osobu, ktoré môže jedna fyzická osoba zakúpiť za kalendárny rok v závislosti od stupňa odkázanosti,

10

-technické parametre, grafickú úpravu a vzhľad servisných poukážok, ako aj podrobnosti o spôsobe ich použitia a podrobnosti o spôsobe nakladania s nimi.

Vzhľadom na rozsah legislatívno-technického procesu pri tvorbe a pripomienkovaní všetkých zainteresovaných subjektov a inštitúcií k procesu zavedenia systému servisných poukážok, spôsobe ich použitia a celkovému zneniu všeobecne záväzného právneho predpisu je potrebné posunúť termín účinnosti príslušných ustanovení upravujúcich servisné poukážky.

Dôležitou súčasťou tohto procesu je aj informačná kampaň pre budúcich užívateľov tohto nástroja podpory (sociálne podniky, odkázané osoby), ktorú bude zabezpečovať jednak ministerstvo práce a vo veľkej miere sa na informovaní budú podieľať aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Posunom účinnosti sa tak zabezpečí kvalitnejšia príprava trhu na nový, v Slovenskej republike zatiaľ nedefinovaný, systém pomoci na podporu dopytu pre sociálne podniky.

K čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

V Bratislave dňa 20. novembra 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Všeobecná časť

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny materiál.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“). Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom, nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Cieľom je zabezpečiť, aby vymáhanie pohľadávok na poistnom sa v prvom stupni realizovalo výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad.
Prerozdeľovanie poistného sa v súčasnosti vykonáva pri zohľadnení demografických indexov, farmaceuticko-nákladových skupín a nadlimitnej sumy. Napriek týmto prvkom prerozdeľovací systém nedostatočne predikuje výdavky na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti. Je snahou zachovať prerozdeľovací mechanizmus a naďalej ho zdokonaľovať tak, aby v čo najvyššej miere bránil selekcii rizika poisťovňami, a aby každá poisťovňa mala k dispozícii rovnaký objem zdrojov na poistenca s vybranými charakteristikami. V situácii, kedy zdravotná poisťovňa spravuje verejné zdroje je nevyhnutné, aby zdravotné profily poistencov jednotlivej zdravotnej poisťovne nespôsobovali nerovnaké postavenie zdravotných poisťovní navzájom. Preto sa navrhuje nový parameter „viacročné nákladové skupiny“, podľa ktorého sa na základe nákladov z posledných troch rokov pre každého poistenca stanoví index rizika nákladov.
Viaceré čiastkové oblasti, týkajúce sa výkonu verejného zdravotného poistenia, ktorých potreba riešenia vyplynula z aplikačnej praxe (úprava dohľadu úradu pre dohľad, obete obchodovania s ľuďmi a ich verejné zdravotné poistenie, spresnenie náležitostí prihlášky poistenca, úprava ustanovení o ročnom zúčtovaní poistného, proces predpisovania pohľadávok, odpisovania pohľadávok a pod.).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.
Prijatie predloženého návrhu zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, ich dopady sú uvedené v jednotlivých analýzach. Prijatie predloženého návrhu zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a bol dňa 26. septembra 2018 prekovaný a schválený na rokovaní vlády Slovenskej republiky uznesením č. 445/2018.
Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť návrhu zákona 20. decembra 2018, okrem zmeny v rozhodovaní, ktorých účinnosť sa navrhuje na 1. marca 2019.

Osobitná časť
Čl. I (zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 4 ods. 4)
Dopĺňa sa spôsob preukazovania splnenia nezlučiteľnosti funkcií podľa § 4a z dôvodu absencie úpravy jej preukázania.
K bodu 2 (§ 6 ods. 1 písm. b) tretí bod)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV nariadenia EP a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu P je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 3 (§ 6 ods. 1 písm. l))
Navrhuje sa vypustenie na základe čoho zdravotná poisťovňa vymáha nedoplatky na poistnom alebo na úrokoch z dôvodu obsolentnosti.
K bodu 4 (§ 6 ods. 4 písm. r))
Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu oznámiť ministerstvu zdravotníctva vykonávanie preventívnych prehliadok a skríningov z dôvodu nutnosti pre štát mať tieto údaje a ďalej ich spracovávať za účelom lepšieho nastavenia štátnej zdravotnej politiky. Skríning je cielený a špecifický prístup vo vyhľadávaní jedincov pri predpokladanom záchyte nerozpoznaných ochorení u zdanlivo zdravej bezpríznakovej populácie prostredníctvom testov, vyšetrení alebo iných postupov, ktoré sa dajú rýchlo a ľahko aplikovať na cieľovú populáciu. Cieľom skríningu je zvýšenie záchytu včasných štádií nie len onkologického ochorenia, zvýšenie podielu záchytu včasných štádií na úkor štádií pokročilých, zníženie úmrtnosti a incidencie, redukcia paliatívnych chirurgických operácií a paliatívnych výkonov v pokročilých štádiách.
K bod 5 (§ 9 ods. 7 a 9)
Legislatívno-technické spresnenie znenia, s ohľadom na inú súvisiacu legislatívu. Dietetické potraviny sú osobitná skupina.
K bodu 6 (§ 11 ods. 1 písm. b))
Legislatívno-technické spresnenie a zosúladenie so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého sú subjekty povinné predkladať rozpočet na tri nasledujúce roky.
K bodu 7 (§ 11 ods. 12)
Ustanovuje sa povinnosť zdravotnej poisťovne zostavovať výdavky verejného zdravotného poistenia podľa štruktúry určenej po dohode s ministerstvom zdravotníctva so zohľadnením zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky. Účelom je hospodárne, efektívne a účelné vynakladanie finančných prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

K bodu 8 (§ 15 ods. 1 písm. e))
V súčasnosti je táto povinnosť účelne, efektívne a hospodárne nakladať s verejnými prostriedkami zdravotnej poisťovne definovaná len pri uzatváraní zmluvného vzťahu, pričom vzhľadom na nakladanie s verejnými prostriedkami, je nevyhnutné výslovne zabezpečiť plnenie tejto povinnosti počas trvania zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
K bodu 9 (§ 15 ods. 1 písm. w) a § 20 ods. 1 písm. e))
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce, administratívne komplikované a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte. Vydávanie samostatného typu preukazu „P“ je administratívne komplikované, bez pridanej hodnoty.
K bodu 10 (§ 15 ods. 1 písm. af) až ah))
Podľa článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2010, sú Sociálna poisťovňa, úrad a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny („ÚPSVaR“), zdravotné poisťovne („ZP“) povinné uskutočňovať elektronickú výmenu dát medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“) prostredníctvom prístupových bodov najneskôr do konca roka 2019. Prístupový bod do systému EESSI v SR je v správe Sociálnej poisťovne.
Z dôvodu presunu funkcie prístupového bodu pre vecné dávky z úradu na Sociálnu poisťovňu, vzniká potreba novelizovať vybrané ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. tak, aby boli jasne vymedzené povinnosti zdravotnej poisťovne ako príslušnej inštitúcie a inštitúcie v mieste pobytu a bydliska podľa § 6 ods. písm. r) zákona a úradu ako styčného orgánu pre vecné dávky podľa § 18 ods. 1 písm. g) zákona v elektronickej výmene dát na národnej úrovni s prístupovým bodom.
K bodom 11 a 12 (§ 16 ods. 2 písm. b) a d))
Upresňuje sa znenie ustanovenia účtu poistenca, kde zdravotná poisťovňa má uvádzať celkovú úhradu za zdravotnú starostlivosť, teda aj výšku paušálnej úhrady alebo výšku kapitácie v členení podľa písmena b) z dôvodu väčšej zrozumiteľnosti.
K bodu 13 (§ 16 ods. 3 štvrtá veta)
Navrhuje sa vypustiť poplatok za výpis z účtu. V súčasnosti sa písomné požiadavky dostávajú značne do úzadia a poistenci preferujú elektronickú formu. Z toho dôvodu sa výška príjmu z písomných žiadostí o výpis z účtu stáva zanedbateľnou položkou, ktorá zároveň ani nepokrýva všetky náklady spojené s vydaním výpisu z účtu poistenca. Zároveň predmetný poplatok kladie zvýšené nároky na administráciu celého procesu vydávania výpisu z účtu na základe písomnej žiadosti poistenca. Jeho zrušením by sa proces zjednotil a najmä zjednodušil.

K bodu 14 (§ 16 ods. 7)
V záujme nutnosti zosúladiť tento zákon so znením GDPR sa dopĺňa oprávnenie na spracovanie osobných údajov pre účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ktoré doteraz nebolo vyslovene upravené pre všetky skupiny osobných údajov.
K bodom 15 a 16 (§ 18 ods. 1 písm. a) tretí, štvrtý bod)
Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa povinne výkazom nedoplatkov a nie aj prostredníctvo úradu platobným výmerom. Z dôvodu právnej istoty poistenca sa navrhuje, aby konanie vo veciach vymáhania nedoplatkov z verejného zdravotného poistenia spadalo pod osobitné konanie, pričom zdravotné poisťovne majú byť prvostupňovým orgánom v tejto oblasti. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Vypúšťa sa možnosť vymáhať pohľadávky na poistnom formou platobného výmeru.
K bodu 17 (§ 18 ods. 1 písm. o) prvý bod)
Navrhuje sa predĺžiť lehotu, v ktorej je úrad povinný vyhlásiť ďalšie verejné obstarávanie na organizátora prehliadok mŕtvych tiel. Stanovená jednomesačná lehota na opakované vyhlásenie predtým neúspešného verejného obstarávania je príliš krátka z hradiska efektivity a hospodárnosti práce úradu.
K bodu 18 (§ 18 ods. 1 písm. r) druhý a tretí bod)
Súčasná právna úprava neumožňuje úradu uhradiť úhradu za vykonanie prehliadky mŕtveho tela mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia na základe rozpisu úradu poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Prehliadajúci lekár, ktorý zároveň prevádzkuje zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, je v súčasnosti povinný úhradu za prehliadku mŕtveho tela vyúčtovať ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovanou úpravou sa umožní, aby prehliadky mŕtvych tiel na základe rozpisu úradu vyúčtovali prehliadajúci lekári, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti, ako aj poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorých lekári vykonali prehliadku mŕtveho tela.
Prehliadky mŕtvych tiel v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti v praxi zabezpečuje poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti prehliadajúcimi lekármi, ktorí sú s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj externe prehliadajúcimi lekármi poskytovateľa ambulantnej zdravotnej starostlivosti (t.j. lekármi, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti alebo sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti) a prehliadajúcimi lekármi, ktorí neprevádzkujú zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti a nie sú zamestnancami zdravotníckeho zariadenia ambulantnej starostlivosti (napríklad lekár, ktorý je dôchodca). Zákon v súčasnosti neumožňuje uhradiť prehliadku mŕtveho tela poskytovateľovi ústavnej starostlivosti, ani poskytovateľovi ambulantnej starostlivosti, ktorého lekár vykonáva prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení. Podľa súčasného znenia zákona úrad uhrádza úhradu za prehliadky mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení priamo prehliadajúcemu lekárovi, ktorým je zdravotnícky pracovník v povolaní lekár, ktorý má vydané oprávnenie na vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel. Prehliadku mŕtveho tela teda musí úradu vyúčtovať prehliadajúci lekár ako fyzická osoba, čo v praxi spôsobuje komplikácie pri zdaňovaní tohto príjmu. Navrhovaná úprava umožní uhradiť úhradu prehliadajúcemu lekárovi, poskytovateľovi ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje vykonávanie prehliadok mŕtvych tiel v tomto zdravotníckom zariadení, ako aj poskytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého lekár externe vykonal prehliadku mŕtveho tela v ústavnom zdravotníckom zariadení.

K bodu 19 (§ 18 ods. 1 písm. t))
Je vhodné, aby úrad vzdelával prehliadajúcich lekárov o kazuistikách – prípadových štúdiách úradu týkajúcich sa príčin úmrtí vzhľadom na skreslené štatistické údaje o príčinách úmrtia, spôsobené nedôsledným výkonom prehliadky mŕtvych.
K bodu 20 (§ 20 ods. 1 písm. k))
V súvislosti so zabezpečením služby prepravy mŕtvych sa na činnosť úradu vzťahujú právne predpisy v oblasti verejného obstarávania. Ročne úrad vynaloží cca 270.000,00 € na úhradu nákladov na prepravu mŕtvych. Novelizované znenie § 20 ods. 1 písm. k) zákona č. 581/2004 Z. z. ukladá úradu povinnosť uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho tela aj osobe, ktorá je blízkou osobou zomrelému. Uvedené ustanovenie neurčuje maximálnu výšku nákladov, do akej je úrad povinný tieto náklady blízkej osobe zomrelého uhrádzať, z čoho vyplýva, že úrad by mal uhrádzať všetky reálne náklady blízkej osoby vynaložené na prepravu mŕtveho z miesta úmrtia na pitvu na príslušné pracovisko úradu a späť do miesta úmrtia alebo do miesta pohrebu, ak toto miesto nie je vzdialenejšie ako miesto úmrtia alebo do chladiaceho zariadenia pohrebnej služby, ak pohrebná služba bude zabezpečovať pohreb. Na jednej strane sa úrad v procese verejného obstarávania snaží zabezpečiť vykonávanie služby prepravy mŕtvych pohrebnými službami za najvýhodnejšiu cenu na trhu a na druhej strane je povinný uhrádzať náklady na prepravu mŕtveho jemu blízkej osobe bez možnosti ovplyvniť výšku týchto nákladov, čo môže výrazne ovplyvniť jeho rozpočet. Navrhuje sa preto upraviť znenie predmetného ustanovenia tak, aby úrad uhrádzal náklady blízkej osobe alebo pohrebnej službe za cenu najnižšiu na trhu.
K bodu 21 (§ 20 ods. 1 písm. r))
Úprava súvisí so zriadením jedného prístupového bodu pre EESSI v Sociálnej poisťovni a potrebou vymedziť podrobnosti národnej výmeny dát medzi zdravotnou poisťovňou a úradom ako styčným orgánom v oblasti refundácií a spätného vymáhania s cieľom zabezpečiť funkčnú výmenu na národnej úrovni podľa zadefinovaných pravidiel a v stanovených štandardoch.
K bodu 22 (§ 20 ods. 2 vypustenie písm. q))
Podľa súčasného znenia zákona je v pôsobnosti úradu uhrádzanie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel a prepravy prehliadajúceho lekára na miesto vykonania prehliadky mŕtveho tela. V prípade, ak prehliadky mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia vykonáva organizátor prehliadok mŕtvych tiel, výška úhrady je predmetom zmluvy o zabezpečení vykonávania prehliadok mŕtvych tiel s organizátorom prehliadok mŕtvych tiel. V ostatných prípadoch prehliadok mŕtvych tiel mimo ústavného zdravotníckeho zariadenia a v prípadoch prehliadok mŕtvych tiel v ústavnom zdravotníckom zariadení, nie je výška úhrady právne upravená. Vzhľadom na absenciu právnej úpravy je potrebné, aby výšku a spôsob úhrady za prehliadky mŕtvych tiel a prepravu prehliadajúcich lekárov na miesto vykonania prehliadky, ako aj podrobnosti vykonávania prehliadok mŕtvych tiel upravoval úrad metodickým usmernením. Zmocňovacie ustanovenie na vydanie metodického usmernenia v zákone, bude znamenať väčšiu právnu vymožiteľnosť povinností v ňom stanovených.
K bodu 23 (§ 20b)
Navrhuje sa aktualizovať kompetencie a činnosti Centra pre klasifikačný systém. Navrhuje sa napríklad v rámci kompetencií Centra pre klasifikačný systém pre urýchlenie a zjednodušenie vydávať dokumenty súvisiace s klasifikačným systémom, ako napríklad definičnú príručku, katalóg prípadových paušálov a pod. nie vo forme metodických usmernení úradu. Úrad by mal byť ďalej referenčným pracoviskom pre DRG systém, v prípade, ak u užívateľov klasifikačného systému vzniknú spory alebo nezrovnalosti súvisiace s DRG systémom.

Zároveň sa navrhuje vypustiť vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v akreditovanom certifikačnom študijnom programe certifikovanej pracovnej činnosti klasifikačný systém v zdravotníctve. Úrad takéto vzdelávanie neuskutočňuje, nakoľko prax pri zavádzaní DRG systému v Slovenskej republike ukázala, že takéto vzdelávanie nie je potrebné. Spolu s vypustením tohto vzdelávania je potrebné zrušiť aj certifikovanú pracovnú činnosť klasifikačný systém v zdravotníctve, upravenú v nariadení vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
Navrhuje sa vypustiť dôvetok v odseku 2, aby sa užívateľmi klasifikačného systému stali všetci poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti – nemocnice a aby v rámci DRG systému kalkulovali všetky nemocnice v Slovenskej republike.
K bodom 24 až 29 (§ 20c)
Osoby zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb častokrát už nie sú zamestnancami poskytovateľov a zariadení, ktoré sú v zozname uvedené ako ich zamestnávatelia, t.j. tieto osoby si nesplnili povinnosť oznámiť úradu zmenu údajov. Keďže zákon tu neukladá sankciu za nesplnenie tejto povinnosti, navrhuje sa preniesť povinnosť nahlasovať údaje o svojich odborne spôsobilých osobách na užívateľov klasifikačného systému.
Navrhujeme doplniť do zákona povinnosť odborne spôsobilej osoby používať klasifikačné zoznamy podľa pravidiel kódovania.
K bodu 30 (§ 20ca)
Navrhuje sa zásadná úprava procesu osvedčovania zhody. Samotný certifikačný proces a jeho podmienky sú stanovené a vydané certifikačnou autoritou, úradom - centrom pre klasifikačný systém v zmysle dokumentu „Podrobnosti o osvedčení zhody“. Proces certifikácie musí byť flexibilný, zákon by mal len nastaviť základné pravidlá procesu certifikácie a nie ho detailne popisovať.
Úrad v procese zhody neposudzuje počítačový program ako celok, ale výstupy z neho. Zákon by nemal definovať parametre, ktoré sú posudzované v rámci procesu certifikácie, aj z dôvodu chráneného know-how a takisto flexibility ďalšieho vývoja. Navyše, vstupné a výstupné parametre sa môžu v priebehu fungovania systému DRG meniť, nie je preto vhodné ich ustanovovať' v zákone.
Navrhuje sa, aby prevzatie podkladov k procesu certifikácie bolo riešené zmluvne medzi úradom a žiadateľom o certifikáciu so záväzkom mlčanlivosti. Úrad poskytne žiadateľovi špecifikácie potrebné pre zostavenie groupera len na základe písomnej zmluvy, ktorou úrad realizuje svoj záväzok voči spoločnosti lnstitut fur das Entgeltsystem im Krankenhaus (ďalej len „InEK) so sídlom v Nemecku, zachovávať mlčanlivosť a ochranu dôverných informácií a údajov, ktoré boli úradu poskytnuté zo strany InEK za účelom zavedenia DRG v Slovenskej republike.
Úrad za všetky výkony uvedené v zmluve uhradil IneK nemalú čiastku, v tejto súvislosti je preto opodstatnené, aby komerční vývojári grouperov, ktorým úrad na vytvorenie ich grouperov poskytne potrebné špecifikácie, uhradili úradu za poskytnutie potrebnej dokumentácie poplatok. Rovnako je opodstatnené, aby tieto osoby v procese osvedčovania zhody uhradili úradu poplatok za vydanie osvedčenia o zhode ich groupera. Zavedením poplatku by sa úrad vyhol situácii, keď niektoré osoby môžu od úradu vyžadovať poskytnutie špecifikácie potrebnej pre vytvorenie groupera, bez reálneho záujmu grouper vytvoriť. Poplatok sa navrhuje doplniť do vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 765/2004 Z. z. o výške úhrady za úkony Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov. Predpokladá sa, že adekvátna čiastka vzhľadom k možnej komerčnej hodnote výstupu – vlastného grouperu, v prípade jeho predaja poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo iným užívateľom klasifikačného systému, bude vo výške 1500 eur za poskytnutie špecifikácií a 500 eur za prvú certifikáciu vlastného groupera.
K bodu 31 (§ 23 ods. 1 písm. g))
Vzhľadom na navrhovanú úpravu § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. a § 77a zákona č. 581/204 Z. z. sa navrhuje doplniť novú kompetenciu predsedu úradu s ohľadom na zmenu systému predpisovania pohľadávok zdravotných poisťovní.
K bodu 32 (§ 28 ods. 4)
Navrhuje sa legislatívne zosúladiť predkladanie návrhu rozpočtu úradu s predkladaním návrhu rozpočtu verejnej správy v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.
K bodu 33 (§ 28 ods. 6)
Navrhuje sa doplniť medzi príjmy úradu aj iné úhrady zo štátneho rozpočtu vzhľadom na možné dofinancovanie prehliadok mŕtvych tiel zo štátneho rozpočtu.
K bodu 34 (§ 31 písm. d))
V nadväznosti na kompetencie úradu definované v zákone a vzhľadom na to, že tieto činnosti presahujú rámec činností dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo dohľadu na vykonávaní verejného zdravotného poistenia sa ustanovuje, že vydávanie osvedčenia o zhode bude podliehať úhrade.
K bodu 35 (§ 33 ods.1 písm. l))
Definuje sa splnenie podmienky nemať konflikt záujmov už pri podaní žiadosti o predchádzajúci súhlas (§ 33).
K bodu 36 (§ 33 ods. 5 písm. c))
Dozorná rada zdravotnej poisťovne je kontrolný orgán, z uvedeného dôvodu sa požiadavka na riadiace skúsenosti javí ako nadbytočná. Osobitne pri kandidátoch do dozornej rady, z ktorých sú volení členovia dozornej rady za zamestnancov, je takéto ustanovenie až diskriminačné, nakoľko je výber kandidátov veľmi obmedzený.
K bodu 37 (§ 38 ods. 3)
V súčasnosti je právna úprava uvedená v § 38 nedostatočná, preto sa navrhuje, aby úrad postupoval podľa správneho poriadku pri zmene povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.
K bodu 38 (§ 48 ods. 5 písm. f))
Navrhuje sa doplniť možnosť vykonať pitvu aj v prípade podozrenia na násilnú smrť, ktorá sa pitvou potvrdí alebo vyvráti.
K bodu 39 (§ 48 ods. 14)
Úradu sa množia požiadavky na vydanie vzoriek biologického materiálu odobratého pri pitve od blízkych osôb zomrelých, znalcov ustanovených týmito osobami a pod. Navrhuje sa doplniť právnu úpravu nakladania s takými vzorkami z dôvodu jej absencie.
K bodom 40 (§ 50 ods. 8 a § 64 ods. 6)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na to, že uvedené ustanovenie bolo zo zákona už vypustené, citované ustanovenia teda odkazujú na neexistujúcu normu.
K bodu 41 (§ 77a)
V § 77a sa navrhuje zmena v úprave konania a rozhodovania o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia. Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
K bodu 42 (§ 77b a § 77c)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri výpočte limitu spoluúčasti (napr. oprava údajov v registri poistencov úradu pri určovaní kategórie platiteľa poistného).
K bodu 43 (poznámka 98e)
Legislatívno-technická úprava – aktualizácia poznámky pod čiarou.
K bodu 44 až 46 (§ 85h ods. 1 až 3)
Vzhľadom na navrhované úpravy § 77a a navrhované úpravy § 17a v zákone 580/2004 Z. z., podľa ktorých sa ruší kompetencia úradu vydávať platobné výmery (navrhovaný § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. a 4. zákona č. 581/2004 Z. z.), sa zosúlaďujú s touto zmenou aj tieto ustanovenia zákona.
K bodu 47 (§ 86z)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre konania začaté pred účinnosťou zákona, preukázanie neexistencie konfliktu záujmov a prehliadok mŕtvych.
Čl. II (zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2
Zjednocujú sa termíny na predkladanie údajov centru pre klasifikačný systém.

K bodu 3
Dopĺňa sa povinnosť pre poskytovateľa vykonávať prehliadky a skríningové programy, jej vyšpecifikovanie vyplýva z nedostatočného vykonávania preventívnych prehliadok a skríningov.
K bodu 4
V nadväznosti na navrhovanú povinnosť sa táto premieta do pokút.
Čl. III (zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 3 písm. a))
Pre jednoznačnosť sa dopĺňa vylučujúca podmienka účasti na zdravotnom poistení pre osoby podľa odseku 9 (konatelia z cudziny mimo členských štátov).
K bodu 2 (§ 3 ods. 3 písm. j))
Spresnenie ustanovenia z dôvodu potreby presne zadefinovať začiatok nároku na verejné zdravotné poistenie (narodenie na území na SR) a ukončenie nároku (dosiahnutie 18 roku veku).
K bodu 3 (§ 8 ods. 1 písm. b))
Navrhuje sa u cudzincov doplniť aj údaj o dobe prechodného pobytu na Slovensku, nakoľko tento získavajú najčastejšie.
K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. h))
Pri rozhodovaní v konaniach, týkajúcich sa sporov ohľadom podania prihlášky je potrebné mať k dispozícii aj informáciu, kedy bola prihláška prijatá v zdravotnej poisťovni.
K bodu 5 (§ 8 ods. 6)
Navrhuje sa doplnenie ďalších kontaktných údajov z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia komunikácie s poistencom. Číslo bankového účtu sa navrhuje doplniť na účely vrátenia poistného zaplateného napríklad bez právneho dôvodu alebo preplatok z ročného zúčtovania poistného. U cudzincov- zamestnancov preplatok na adresu v zahraničí poštovým poukazom pošta nedoručuje. Účet poistenca zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii alebo má evidovaný účet jednej styčnej osoby/účtovníka, ktorá zabezpečuje určitej skupine cudzincov formality na Slovensku. Tiež by sa vylúčilo riziko prevzatia preplatku poukázaného poštovým poukazom treťou (neoprávnenou) osobou.
K bodu 6 (§ 9 ods. 2 písm. h))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť, ak sa najmä z dôvodu toho, že boli obeťami obchodovania s ľuďmi stali dlžníkmi.
K bodom 7 a 8 ( § 9g, § 10a, § 22)
Slovenská republika už niekoľko rokov požaduje zápis do prílohy IV Nariadenia EP a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, v ktorej sú uvedené štáty poskytujúce viac práv pre dôchodcov, ktorí sa vrátia do príslušného členského štátu. Obmedzenie rozsahu zdravotnej starostlivosti len na potrebnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov poberajúci dôchodok zo Slovenskej republiky s bydliskom v inom členskom štáte uvedených v § 3 ods. 4 je pre poistenca obmedzujúce a najmä z ekonomického hľadiska neopodstatnené, pretože cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike je spravidla lacnejšia, ako tá istá zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte.
K bodu 9 (§ 11 ods. 3)
Vzhľadom k skutočnosti, že ekonomická činnosť dôchodcov, študentov a pod. z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je už explicitne vylúčená z definície zárobkovej činnosti v § 10b ods. 1, opätovné vylúčenie týchto činností v tomto ustanovení sa javí ako nadbytočné.
K bodu 10 (§ 11 ods. 7 písm. j))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu starajúcu sa celodenne o jedno a to isté dieťa. Navrhované znenie nevylučuje, aby v čase dochádzalo k zmene tejto osoby; nie je umožnené len súbežné platenie poistného za 2 a viac osôb pri jednom a tom istom dieťati.
K bodu 11 (§ 11 ods. 7 písm. k))
Navrhuje sa doplniť, že štát platí poistné iba za jednu osobu, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú podľa posudku vydaného podľa osobitného predpisu alebo opatruje blízku osobu, ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v zdravotníckom zariadení.
K bodu 12 (§ 11 ods. 7 písm. n))
Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol pojem „pomoc v hmotnej núdzi“ a nahradil ním pojem „dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo „dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi“, v tejto súvislosti sa ustanovenia zosúlaďuje s uvedeným zákonom.
K bodu 13 (§ 11 ods. 7 písm. v)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na zrušenie kompetencie Úradu pre dohľad vydávať platobné výmery.
K bodu 14 (§ 12 ods. 1 písm. f)
Navrhuje sa, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a nie ako sadzba z vymeriavacieho základu.
K bodu 15 (§ 13 ods. 11)
Rozšírenie okruhu osôb, ktorým sa znižuje minimálny základ o osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi a osoby vyhlásené za nezvestné. Cieľom je zamedziť situácii, kedy tieto osoby boli za dané obdobie považované za osoby s povinnosťou platiť poistné z minimálneho základu. Aby nedochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, obdobie kedy boli pokladaní za obete bude dokladované na základe potvrdenia príslušného orgánu (MV SR).
K bodom 16 a 17 (§ 13 a § 16)
V návrhu zákona sa navrhuje, aby sa ročná suma poistného plateného štátom ustanovila zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zároveň sa navrhuje, aby sa platenie preddavkov a ročné zúčtovanie poistného vzťahovalo na poistné platené štátom. Ak bude poistenec poistencom štátu iba časť obdobia, platba za poistenca štátu bude pomerná k počtu týchto dní. Celková platba štátu za poistencov štátu musí vychádzať z príjmov podľa prognózy Výboru pre daňové prognózy a predpokladaných výdavkov, z celkových výdavkov zdravotného poistenia za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa určuje platba štátu, zo všeobecne záväzných právnych predpisov a navrhovaných právnych predpisov schválených vládou Slovenskej republiky a revízie výdavkov a miery inflácie.
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na stanovovanie platby štátu zákonom o štátnom rozpočte.
K bodom 18 a 19 (§ 16 ods. 8 a 9)
Navrhuje sa pre jednoznačnosť doplniť spôsob výpočtu preddavku o jeho výšku pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zároveň poistencami štátu alebo zamestnancami.
K bodu 20 (§ 17 ods. 8)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 21 až 29 (§ 17a, § 17b)
Ustanovuje sa postup pri vymáhaní pohľadávok zdravotnej poisťovne, ktoré zdravotná poisťovňa uplatňuje voči poistencom alebo platiteľom poistného výkazom nedoplatkov.
Vymáhanie pohľadávok na poistnom sa realizuje v súčasnosti dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom úradu pre dohľad na podnet zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), nakoľko tento nemal dostatočný čas na preverenie situácie poistenca. Navrhuje sa, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvostupňovom konaní vždy iba výkazom nedoplatkov. Rovnako ako dnes, ak poistenec podá námietky proti výkazu nedoplatkov s ich odôvodnením, zdravotná poisťovňa im môže v plnom rozsahu vyhovieť a výkaz nedoplatkov zrušiť alebo vydať nový výkaz nedoplatkov podľa § 17a ods. 6 a 7 alebo ak im v plnom rozsahu nevyhovie zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného. O návrhu je úrad povinný rozhodnúť do 15 dní odo dňa jeho prijatia.
V navrhovanej právnej úprave zdravotná poisťovňa nenavrhne Úradu pre dohľad vydať platobný výmer, ale ak námietka poistenca nevyhovie, predloží celý spisový materiál Úradu na rozhodnutie. Úrad bude postupovať podľa správneho konania, takže bude mať dostatočný čas na preskúmanie všetkých podkladov od zdravotnej poisťovne a od platiteľa poistného.
Ak úrad zo spisového materiálu zistí, že zdravotná poisťovňa napríklad pridelila poistencovi zlú kategóriu platiteľa poistného, alebo vypočítala nesprávne ročné zúčtovanie poistného alebo určila nesprávny preddavok na platenie poistného, výkaz nedoplatkov zmení alebo zruší.
Navrhovanými zmenami sa poistencovi zaručuje, že úrad pre dohľad sa bude dôkladne venovať prípadu a že preskúma celý spis v dostatočnom čase. Poistenec nebude zbytočne atakovaný predložením platobného výmeru zo strany Úradu pre dohľad, ktorý v tejto fáze konania bol len preposielačom toho, čo navrhla zdravotná poisťovňa. Odbremení sa proces úradu pre dohľad o jeden zbytočný úkon, nakoľko poistenec sa mohol odvolať voči platobnému výmeru a úrad sa tým aj tak musel znovu zaoberať.
K bodu 30 (§ 17c)
V súčasnosti platnom znení zákona absentujú ustanovenia o odpisovaní pohľadávok voči platiteľom poistného a zdravotné poisťovne postupujú len podľa všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom k skutočnosti, že práca s týmito pohľadávkami je významnou činnosťou zdravotnej poisťovne sa javí ako potrebné ustanoviť jednoznačné pravidlá pre odpisovanie pohľadávok priamo v zákone. Ide o analogickú úpravu odpisovania pohľadávok ako má Sociálna poisťovňa v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V poznámke pod čiarou sa odkazuje na § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) zákona NRSR č. 233/1995 Z. z. podľa ktorého je možné odpísať pohľadávku, ak bol výkon rozhodnutia zastavený exekútorom alebo na základe rozhodnutia súdu z týchto dôvodov:
a) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty,
c) pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
d) pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
K bodu 31 (§ 18 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov.
K bodu 32 (§ 18 ods. 3)
Navrhuje sa možnosť povoliť splátky pre platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. a), ktorému môže vzniknúť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného a tento nedoplatok zdravotná poisťovňa oznámila a predpísala výkazom nedoplatkov.
K bodom 33 a 34 (§ 19 ods. 13 a 14)
Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie kompetencie úradu vydávať platobný výmer a v súvislosti s návrhom, aby pohľadávky na poistnom uplatňovala zdravotná poisťovňa v prvom stupni výkazom nedoplatkov. Úprava postupu pri uplatňovaní pohľadávok z ročného zúčtovania poistného tak, aby odkazy boli v súlade s novo navrhovaným znením § 17a.
S cieľom precizovať znenie zákona bolo doplnené aj ustanovenie o nemožnosti vymáhania poistného priamo od poistencov z mzdy, ktorá bola vykázaná ale nebola im nevyplatená, v súlade s doposiaľ platným znením ustanovení o vymeriavacom základe zamestnanca tak, aby nebol možný nejednoznačný výklad ustanovení zákona. Vzhľadom k skutočnosti, že zdravotná poisťovňa nemá k dispozícii informáciu o nevyplatení mzdy, poistenec túto skutočnosť preukazuje v námietkach voči výkazu nedoplatkov. Samotné preukazovanie nie je možné v zákone bližšie špecifikovať, vzhľadom k skutočnosti, že sa bude jednať pri každom takomto prípade o značne osobité konania. Poistenec preukáže skutočnosť nevyplatenia mzdy napr. výplata dávky z garančného poistenia, potvrdená prihláška do konkurzu, predmetom ktorej je nevyplatená mzda, daňové priznanie s uvedením výšky príjmov zo závislej činnosti a pod.
K bodom 35 a 36 (§ 19 ods. 19 a 20)
V odseku 19 sa navrhujú vypustiť slová „a suma získaná vynásobením vymeriavacieho základu a sadzby poistného štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor“ vzhľadom na stanovenie platby za poistencov štátu v zákone o štátnom rozpočte a vzhľadom na to, že táto suma stanovená v zákone o štátnom rozpočte sa už nebude zvyšovať, iba sa po ročnom zúčtovaní s poistencami prerozdelí medzi zdravotné poisťovne podľa skutočného počtu poistencov štátu.

V odseku 20 sa navrhuje ustanoviť postup a povinnosti pre MZSR na základe ročného zúčtovania poistného s poistencami štátu podaného zdravotnými poisťovňami vypočítať podiel jednotlivých zdravotných poisťovní na celkovej platbe stanovej v zákone o štátnom rozpočte.
K bodu 37 (§ 21 ods. 4)
Inštitút absolútnej historickej nepremlčateľnosti nároku na predpis poistného je neprimerane ustanovený, aj vzhľadom na premlčateľnosť iných porušení zákona, aj v trestnom práve (napr. vražda). Aj z pohľadu právnej istoty pre občanov je súčasný stav (kedy poisťovňa môže po napr. 25 alebo 50 rokoch predpísať poistné pri zistení nových skutočností – pričom občan už nemusí mať k dispozícii doklady o ekonomickej činnosti po tak dlhej dobe) značne znevýhodňujúci pre občana. Zmyslom ustanovenia tohto inštitútu premlčania je čeliť zložitým sporom, ktoré by mohli vznikať pri príliš dlhej možnosti uplatniť právo na súde, pretože čím dlhšia doba uplynie od vzniku práva, tým zložitejšie je vykonávania dôkazov. Právo preto v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) časovo obmedzuje vykonateľnosť práv, bez toho aby boli zrušené.
K bodu 38 (§ 23 ods. 2)
Vyskytujú sa prípady, kedy zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovnú zmluvu, zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa prácu, ale ten ho neoznámil v príslušnej zdravotnej poisťovni ako svojho zamestnanca, pričom v ojedinelých prípadoch mu aj vyplatil mzdu.
Umožňuje sa priamo zamestnancovi, aby zdravotnej poisťovni relevantnými dokladmi preukázal vznik pracovného pomeru (ak to nevykonal jeho zamestnávateľ). Povinnosť zamestnávateľa nahlasovať naďalej tieto zmeny (a jeho sankcionovanie v prípade porušenia) týmto nie je dotknuté.
K bodu 39 (§ 23 ods. 7)
Navrhuje sa zmena z listinnej na elektronickú komunikáciu, s cieľom zrýchliť a zjednodušiť túto komunikáciu.
K bodu 40 (§ 23 ods. 14)
Legislatívno-technická úprava. Zaslanie upovedomenia o samoplatiteľovi je od 1.1.2017 zrušené.
K bodu 41 (§ 24 písm. c))
Vpúšťa sa povinnosť zamestnávateľa oznamovať údaje podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r), nakoľko uvedené povinnosti sú už v ustanovené v povinnostiach poistenca (§ 23), pričom poistenec je povinný oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné.
K bodu 42 (§ 25 ods. 1)
Upresňuje sa forma vrátenia preplatku na poistnom.
K bodu 43 (§ 26 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava vzhľadom na to, že predchádzajúcimi novelami bol doplnený § 24 o nové písmená, ktoré určujú platiteľovi povinnosť predkladať opravné mesačné výkazy. Povinnosti, ktoré vyplývali zo zákona aj v súčasnosti sa z dôvodu jednoznačnosti doplnili do § 26 - do sankcií za nesplnenie týchto povinností.
K bodom 44 až 67 (§ 27 až § 28a)
MZ SR v spolupráci s Asociáciou zdravotných poisťovní upravilo prerozdeľovací mechanizmus tak, aby odrážal viac posudzovaných parametrov a bol tak metodicky správnejší a spravodlivejší ako doteraz. Základným predpokladom je snaha o predikciu budúcich nákladov, na základe ktorých je vybrané poistné prerozdeľované medzi zdravotné poisťovne. Čím vyššia je predikčná sila modelu, tým presnejšie definujeme budúce náklady jednotlivých poistencov.
Z tohto dôvodu bol do prerozdeľovacieho mechanizmu doplnený dodatočný parameter a to výška nákladov na poistenca za predchádzajúce obdobie (2-3 roky). V zahraničí sa tento parameter ukázal ako veľmi spoľahlivý. Na základe predbežných analýz je dopad na predikčnú silu modelu na úrovni 8 percentuálnych bodov, čo pri súčasnej hodnote približne 17% predstavuje významný posun k spravodlivejšiemu a presnejšiemu prerozdeleniu.
Pre účely zvýšenia predikčnej sily prerozďelovacieho modelu dochádza pri vekovej skupine 0 – 5 rokov k osobitnému vyčleneniu skupiny 0 – 1 rokov a k osobitnému sledovaniu nákladov tejto skupiny, nakoľko z pohľadu nákladovosti tejto skupiny sa skupina javí ako významná.
Zároveň sa tiež z dôvodu zvýšenia predikčnej sily modelu prerozdelenia zavádzajú viacročné nákladové skupiny, pre ktoré sa budú určovať osobitné indexy rizika nákladov a do ktorých budú poistenci zaraďovaní v závislosti od histórie ich nákladov na zdravotnú starostlivosť za predchádzajúce 3 roky. Zdravotné poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou budú môcť navrhovať zmeny v štruktúre týchto skupín; zmeny budú akceptované, ak zvýšia predpovedaciu silu prerozdelenia minimálne o 1%.
Práve implementácia výšky historických nákladov do mechanizmu predstavuje hlavný dôvod na vypnutie nadlimitného prerozdelenia, ktorý sa z tohto dôvodu návrhom zákona vypúšťa, keďže vo svojej podstate majú oba faktory eliminovať rovnaké riziko. Jediným rozdielom je, že v prípade ex-ante prerozdelenia nedochádza k takému pokriveniu efektivity nákupu zdravotnej starostlivosti, aké hrozí v prípade ex-post prerozdelenia.
V prípade dodatočného prerozdelenia nadlimitnej sumy však nešlo o zvýšenie predikčnej sily prerozdeľovacieho mechanizmu, ale o tzv. ex-post prerozdelenie, na základe ktorého bolo eliminované riziko zdravotných poisťovní, vyplývajúce z príliš vysokých nákladov na individuálnych poistencov, ktoré nebolo kryté súčasným modelom (kombinácia demografických faktorov populácie a chronicita ochorení jednotlivých poistencov). Nedostatkom ex-post prerozdelenia je, že môže viesť k plytvaniu disponibilných zdrojov, keďže sú zdravotné poisťovne motivované hradiť akúkoľvek aditívnu starostlivosť pre svojich „nadlimitných“ poistencov, na úkor starostlivosti pre poistencov, ktorí do tejto skupiny nespadajú.
Dopad navrhovaného nového parametra „viacročných nákladových skupín“ a vypustenie parametra „nadlimitnej sumy“ prináša cca viac o 8 mil. eur pre chronicky chorých a nákladných poistencov.
K bodu 68 (§ 29b ods. 8 až 14 a19)
Zavádza sa všeobecnejšia formulácia, nakoľko predkladané údaje sa využijú vo všeobecnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia, nielen pri ročnom zúčtovaní poistného (napr. oprava údajov v registri poistencov pri určovaní kategórii platiteľov poistného).
K bodu 69 (§ 29b ods. 8 písm. d))
Pre osoby, ktoré boli obeťou obchodovania s ľuďmi, je potrebné v zmysle európskej legislatívy zabezpečiť plnú zdravotnú starostlivosť. Z dôvodu zamedzeniu zneužívania tohto inštitútu je potrebné, aby relevantný orgán (MV SR) oznamoval zdravotnej poisťovni, ktorých osôb sa uvedená skutočnosť týka a za aké obdobie.
K bodu 70 (§ 38en až § 38ep)
Ustanovuje sa prechodné ustanovenie pre proces prerozdelenia v období rokov 2019 a 2020, kedy sa v období 2 roky nazad ešte nevykonávalo prerozdelenie s parametrom viacročných nákladových skupín a pre konania začaté pred účinnosťou tohto zákona, k ročnému zúčtovaniu za rok 2018 a ku konaniam, ktoré neboli právoplatne ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, pričom konanie bude mať odloženú účinnosť na 1. 3.2019.
V Bratislave dňa 26. septembra 2018
Peter Pellegrini
predseda vlády
Slovenskej republiky
Andrea Kalavská
ministerka zdravotníctva
Slovenskej republiky