Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 578/2004 účinný od 01.05.2017 do 30.06.2017

§ 39a
Financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov

(1)
Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa môže financovať z
a)
prostriedkov zamestnávateľov,31a)
b)
prostriedkov rozpočtov samosprávnych krajov alebo obcí,
c)
prostriedkov rozpočtov zdravotných poisťovní,31b)
d)
úhrad zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú účastníkmi ďalšieho vzdelávania,
e)
prostriedkov štátneho rozpočtu,
f)
prostriedkov nadácií a iných právnických osôb a fyzických osôb,
g)
iných zdrojov.
(2)
Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia plánujú finančné prostriedky na ďalšie vzdelávanie vlastných zamestnancov na kalendárny rok priamo v rozpočte; tieto prostriedky sa použijú v súlade s plánom vzdelávania zamestnancov. Ak tieto organizácie získajú doplnkové zdroje financovania, financujú ďalšie vzdelávanie aj z týchto zdrojov.31c)
(3)
Výšku úhrad podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(4)
Ak zdravotnícky pracovník získal finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) zo štátneho rozpočtu na špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria podľa § 33 ods. 8 a nezačal poskytovať na území Slovenskej republiky všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť podľa § 3 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) najneskôr do šiestich mesiacov po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky, je povinný vrátiť celkovú výšku finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva; ak zdravotnícky pracovník získal finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) zo štátneho rozpočtu na špecializačné štúdium v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria podľa § 33 ods. 8 a začal na území Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky poskytovať všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ale doba súvislého poskytovania zdravotnej starostlivosti je kratšia ako päť rokov, je povinný vrátiť alikvotnú časť vynaložených finančných prostriedkov na špecializačné štúdium do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(5)
Ak zdravotnícky pracovník získal finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) zo štátneho rozpočtu na špecializačné štúdium v inom špecializačnom odbore, ako je uvedený v odseku 4 podľa § 33 ods. 8 a nezačal poskytovať na území Slovenskej republiky ústavnú zdravotnú starostlivosť v príslušnom špecializačnom odbore alebo špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť podľa § 3 ods. 4 písm. a) alebo písm. b) najneskôr do šiestich mesiacov po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky, je povinný vrátiť celkovú výšku finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva; ak zdravotnícky pracovník získal finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) zo štátneho rozpočtu na špecializačné štúdium v špecializačnom odbore inom, ako je uvedený v odseku 4 podľa § 33 ods. 8 a začal na území Slovenskej republiky najneskôr do šiestich mesiacov po úspešnom absolvovaní špecializačnej skúšky poskytovať ústavnú zdravotnú starostlivosť v príslušnom špecializačnom odbore alebo špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, ale doba súvislého poskytovania zdravotnej starostlivosti je kratšia ako päť rokov, je povinný vrátiť alikvotnú časť vynaložených finančných prostriedkov na špecializačné štúdium do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(6)
Do doby súvislého poskytovania všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti alebo poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore alebo špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa nezapočítava obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti, obdobie materskej dovolenky alebo obdobie rodičovskej dovolenky.
(7)
Zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý získal na špecializačné štúdium v príslušnom špecializačnom odbore finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) a špecializačné štúdium prerušil, ministerstvo zdravotníctva pozastaví na obdobie prerušenia špecializačného štúdia poskytovanie finančných prostriedkov na špecializačné štúdium v príslušnom špecializačnom odbore. Špecializačné štúdium sa môže prerušiť súvisle najviac na dva roky.
(8)
Ak zdravotnícky pracovník získal na špecializačné štúdium v príslušnom špecializačnom odbore finančné prostriedky podľa § 39a ods.1 písm. e) zo štátneho rozpočtu a toto špecializačné štúdium v príslušnom špecializačnom odbore neukončil, je povinný vrátiť celkovú výšku finančných prostriedkov vynaložených na špecializačné štúdium v príslušnom špecializačnom odbore do rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(9)
Na zdravotníckeho pracovníka, ktorý prestal spĺňať predpoklady na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 32, sa odseky 4, 7 a 8 nevzťahujú.
(10)
Výšku, podmienky a spôsob úhrady nákladov podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(11)
Zdravotnícky pracovník podľa odsekov 4 a 5 je povinný poskytnúť ministerstvu zdravotníctva do 31. januára kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok tieto informácie a doklady:
a)
názov zamestnávateľa,
b)
spôsob výkonu zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4,
c)
ustanovený týždenný pracovný čas poskytovania zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore.
(12)
Ak zdravotnícky pracovník neposkytne údaje podľa odseku 11 alebo poskytne nepravdivé údaje, ministerstvo zdravotníctva je oprávnené uložiť zdravotníckemu pracovníkovi pokutu podľa § 82 ods. 5 písm. c).

§ 40
Podmienky akreditácie, osvedčenie o akreditácii, povinnosti vzdelávacej ustanovizne

(1)
Ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o akreditácii špecializačných študijných programov, o akreditácii certifikačných študijných programov a o akreditácii študijných programov sústavného vzdelávania (ďalej len „akreditácia"); na rozhodovanie o akreditácii, na priebežné sledovanie a hodnotenie úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 42), a na výkon ďalších činností v oblasti akreditácie zriaďuje Akreditačnú komisiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „akreditačná komisia") ako svoj poradný orgán. Podrobnosti o činnosti akreditačnej komisie a akreditácii upraví štatút akreditačnej komisie, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(2)
Minimálny obsah špecializačného štúdia a ďalšie podrobnosti o špecializačnom štúdiu v jednotlivých špecializačných odboroch určia minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy. Minimálny obsah certifikačnej prípravy a ďalšie podrobnosti o certifikačnej príprave v jednotlivých certifikovaných pracovných činnostiach určia minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy. Minimálny obsah štúdia v študijných programoch sústavného vzdelávania a ďalšie podrobnosti o štúdiu v študijných programoch sústavného vzdelávania určia minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania. Minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy, minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(3)
O akreditáciu podľa odseku 1 môže požiadať vzdelávacia ustanovizeň,32) ak
a)
má v predmete činnosti vzdelávaciu činnosť a vzdeláva študentov v príslušnom zdravotníckom povolaní, v ktorom žiada uskutočňovať špecializačný študijný program, certifikačný študijný program alebo študijný program sústavného vzdelávania (ďalej len „študijný program"),
b)
vypracovala projekt študijného programu a pedagogickú dokumentáciu32a) študijného programu podľa zásad schválených ministerstvom zdravotníctva,
c)
zabezpečila zodpovedajúci lektorský zbor a materiálno-technické podmienky na uskutočňovanie študijného programu.
(4)
Ustanovenie odseku 3 písm. a) sa nevzťahuje na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave.33)
(5)
Vzdelávacia ustanovizeň, ktorá nespĺňa podmienku podľa odseku 3 písm. a), môže požiadať o akreditáciu certifikačného študijného programu alebo o akreditáciu študijného programu sústavného vzdelávania, ak
a)
najmenej päť rokov pred podaním žiadosti vykonávala niektorú z činností podľa § 3 ods. 1 alebo zabezpečila zodpovedajúci lektorský zbor na uskutočňovanie certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania,
b)
vypracovala projekt a pedagogickú dokumentáciu certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania podľa zásad schválených ministerstvom zdravotníctva,
c)
zabezpečila materiálno-technické podmienky na uskutočňovanie certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania.
(6)
Ak študijný program zahŕňa aj získanie príslušných praktických zručností u poskytovateľa, podmienkou akreditácie je aj predloženie dohody vzdelávacej ustanovizne s inou inštitúciou o zabezpečení zodpovedajúcich materiálno-technických a personálnych podmienok na získanie potrebných praktických zručností. Ak sa časť praktickej výučby študijného programu uskutočňuje u poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradeného do pevnej siete poskytovateľov podľa § 5 ods. 3 až 5 a § 5a alebo poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti zaradeného do koncovej siete poskytovateľov podľa § 5a, s ktorým má účastník študijného programu uzatvorený pracovný pomer, dohodu podľa prvej vety nahrádza zoznam takýchto poskytovateľov, ktorý vzdelávacia ustanovizeň predloží do 30 dní od zaradenia účastníka do študijného programu.
(7)
Žiadosť vzdelávacej ustanovizne o akreditáciu obsahuje
a)
obchodné meno alebo názov, právnu formu, sídlo a identifikačné číslo vzdelávacej ustanovizne,
b)
charakteristiku činnosti vzdelávacej ustanovizne,
c)
názov študijného programu, o ktorého akreditáciu žiada.
(8)
K žiadosti podľa odseku 7 vzdelávacia ustanovizeň pripojí doklady a dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok podľa odsekov 3 a 5; ak sa bude vzdelávacia aktivita uskutočňovať v inej inštitúcii, aj dohodu vzdelávacej ustanovizne s inou inštitúciou podľa odseku 6.
(9)
Vzdelávacia ustanovizeň s akreditáciou z iného členského štátu pripojí aj osvedčenú kópiu dokladu o akreditácii študijného programu získaného v inom členskom štáte a informáciu o podmienkach akreditácie, ktoré splnila v danom členskom štáte.
(10)
Žiadosť o akreditáciu každého špecializačného študijného programu podáva vzdelávacia ustanovizeň ministerstvu zdravotníctva ako samostatnú žiadosť najneskôr do 31. januára príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa má začať uskutočňovať požadovaný študijný program. Žiadosť o akreditáciu každého certifikačného študijného programu alebo študijného programu sústavného vzdelávania podáva vzdelávacia ustanovizeň ministerstvu zdravotníctva ako samostatnú žiadosť najneskôr šesť mesiacov pred plánovaným začatím vzdelávania v príslušnom študijnom programe.
(11)
Ministerstvo zdravotníctva vydá osvedčenie o akreditácii najneskôr do 150 dní od doručenia kompletnej žiadosti o akreditáciu.
(12)
Ak vzdelávacia ustanovizeň spĺňa podmienky akreditácie podľa tohto zákona, ministerstvo zdravotníctva vydá vzdelávacej ustanovizni osvedčenie o akreditácii, na ktorého základe je vzdelávacia ustanovizeň oprávnená uskutočňovať akreditovaný špecializačný študijný program, akreditovaný certifikačný študijný program alebo akreditovaný študijný program sústavného vzdelávania (ďalej len „akreditovaný program"). Ak tento zákon neustanovuje inak, osvedčenie o akreditácii má platnosť päť rokov. Osvedčenie o akreditácii nemožno previesť na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.
(13)
Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii, je povinná
a)
uskutočňovať akreditovaný program v súlade s podmienkami, za akých sa osvedčenie o akreditácii vydalo, so schválenými zmenami týkajúcimi sa akreditovaného programu podľa písmena c) a v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 2,
b)
viesť administratívnu agendu o uskutočňovaní akreditovaného programu vrátane zoznamu účastníkov akreditovaného programu a zoznamu absolventov akreditovaného programu v príslušnom školskom roku alebo akademickom roku, alebo v príslušnom vzdelávacom cykle; zoznam osobných údajov v zozname účastníkov akreditovaného programu a v zozname absolventov akreditovaného programu tvorí: titul, meno, priezvisko, adresa a dátum, miesto a štát narodenia na účely ich systematického spracúvania vzdelávacou ustanovizňou a na účely ich poskytovania tretím stranám uvedeným v písmenách f) a g),
c)
bezodkladne písomne predkladať všetky zmeny týkajúce sa akreditovaného programu na schválenie ministerstvu zdravotníctva; súčasťou oznámenia je doklad viažuci sa k zmene a čestné vyhlásenie, že ostatné údaje v žiadosti a projekte študijného programu zostali nezmenené,
d)
bezodkladne písomne oznámiť ministerstvu zdravotníctva každú zmenu údajov podľa odseku 7 písm. a) a b); súčasťou oznámenia je doklad preukazujúci zmenu údajov,
e)
viesť zoznam vydaných diplomov o špecializácii, zoznam vydaných certifikátov alebo zoznam vydaných potvrdení (§ 41 ods. 1) podľa dátumu ich vydania,
f)
oznamovať údaje a poskytovať osobné údaje zo zoznamov podľa písmen b) a e) komore príslušnej na vedenie registra zdravotníckych pracovníkov (ďalej len „register“) (§ 62 ods. 2 až 12) a na účely štátnych štatistických zisťovaní aj ministerstvu zdravotníctva; údaje zo zoznamu vydaných diplomov o špecializácii a certifikátov aj Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave,33)
g)
oznamovať údaje a poskytovať osobné údaje zo zoznamov podľa písmena b) na požiadanie inej vzdelávacej ustanovizni, ktorá uskutočňuje akreditovaný špecializačný študijný program v príslušnom špecializačnom odbore alebo akreditovaný certifikačný študijný program v príslušnej certifikačnej príprave, na účely splnenia podmienky podľa odseku 16,
h)
predkladať akreditačnej komisii na základe jej vyžiadania študijný plán, miesto uskutočňovania akreditovaného programu a zoznamy účastníkov akreditovaného programu,
i)
predložiť ministerstvu zdravotníctva na základe jeho vyžiadania študijný poriadok akreditovaného programu,
j)
vydávať diplomy o špecializácii, certifikáty a potvrdenia podľa § 41 ods. 1 a osvedčenia podľa § 41 ods. 2 do 30 dní odo dňa ukončenia vzdelávania,
k)
písomne oznámiť zdravotníckemu pracovníkovi zaradenému do ďalšieho vzdelávania zrušenie osvedčenia o akreditácii v akreditovanom programe, v ktorom sa zdravotnícky pracovník vzdeláva, do 30 dní odo dňa zrušenia osvedčenia o akreditácii,
l)
písomne oznámiť zdravotníckemu pracovníkovi zaradenému do ďalšieho vzdelávania zánik platnosti osvedčenia o akreditácii podľa odseku 19 písm. a) v akreditovanom programe, v ktorom sa zdravotnícky pracovník vzdeláva, do 30 dní odo dňa zániku platnosti osvedčenia o akreditácii.
(14)
Zmena týkajúca sa akreditovaného programu podľa odseku 13 písm. c) vyžaduje vydanie nového osvedčenia o akreditácii, ktorým sa súčasne zruší pôvodné osvedčenie o akreditácii, ak ide o zmenu údajov uvedených v osvedčení o akreditácii. Ministerstvo zdravotníctva vydá nové osvedčenie o akreditácii najneskôr do 90 dní od predloženia kompletných dokladov viažucich sa k zmene. Doba platnosti každého nového osvedčenia o akreditácii podľa prvej vety sa skracuje o dobu, počas ktorej boli v platnosti pôvodné osvedčenia o akreditácii.
(15)
Zmena údajov podľa odseku 7 písm. a) nevyžaduje vydanie nového osvedčenia. Ministerstvo zdravotníctva v osvedčení o akreditácii vyznačí takéto zmeny údajov do 15 dní odo dňa ich oznámenia.
(16)
Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii špecializačného študijného programu, je povinná zabezpečiť, aby sa účastník akreditovaného špecializačného študijného programu vzdelával v tom istom čase len v jednom špecializačnom odbore. Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva vydalo osvedčenie o akreditácii certifikačného študijného programu, je povinná zabezpečiť, aby sa účastník akreditovaného certifikačného študijného programu vzdelával v tom istom čase len v jednej certifikačnej príprave.
(17)
Ministerstvo zdravotníctva zruší osvedčenie o akreditácii, ak vzdelávacia ustanovizeň
a)
požiada o zrušenie osvedčenia o akreditácii,
b)
získala osvedčenie o akreditácii na základe nepravdivých údajov alebo
c)
poruší niektorú z povinností ustanovených v odsekoch 13 a 16,
d)
umožní zdravotníckemu pracovníkovi vykonať záverečnú skúšku bez absolvovania špecializačného štúdia v akreditovanom špecializačnom študijnom programe alebo certifikačnej prípravy v akreditovanom certifikačnom študijnom programe.
(18)
Vzdelávacia ustanovizeň, ktorej ministerstvo zdravotníctva zrušilo osvedčenie o akreditácii podľa odseku 17 písm. b) a c), môže podať novú žiadosť o akreditáciu najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, ktorým osvedčenie o akreditácii stratilo platnosť.
(19)
Platnosť osvedčenia o akreditácii zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bolo vydané alebo
b)
zánikom vzdelávacej ustanovizne.
(20)
Vzdelávacia ustanovizeň môže požiadať ministerstvo zdravotníctva opätovne o akreditáciu príslušného akreditovaného programu najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bolo osvedčenie o akreditácii vydané; ak vzdelávacia ustanovizeň nedodrží túto lehotu, ministerstvo zdravotníctva žiadosť zamietne. Na podanie žiadosti sa vzťahujú ustanovenia odsekov 3 až 9.
(21)
Zoznam vzdelávacích ustanovizní, ktoré uskutočňujú akreditovaný program, uverejňuje a aktualizuje ministerstvo zdravotníctva na svojej internetovej stránke; zoznam obsahuje obchodné meno alebo názov, právnu formu a sídlo vzdelávacej ustanovizne a názov akreditovaného programu.
(22)
Ministerstvo zdravotníctva rozhoduje aj o akreditácii kurzov prvej pomoci a akreditácii kurzov inštruktorov prvej pomoci podľa zásad schválených ministerstvom zdravotníctva s výnimkou výchovno-vzdelávacích programov a študijných programov podľa osobitných predpisov.33a) Na rozhodovanie o akreditácii kurzov prvej pomoci a na rozhodovanie o akreditácii kurzov inštruktorov prvej pomoci sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 20.
(23)
Žiadosť o akreditáciu kurzu prvej pomoci a žiadosť o akreditáciu kurzu inštruktora prvej pomoci podáva vzdelávacia ustanovizeň ministerstvu zdravotníctva ako samostatnú žiadosť najneskôr šesť mesiacov pred plánovaným začatím kurzu prvej pomoci alebo kurzu inštruktora prvej pomoci.
(24)
Minimálne požiadavky na kurz prvej pomoci a kurz inštruktora prvej pomoci ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(25)
Uskutočňovanie študijného programu, kurzu inštruktora prvej pomoci alebo kurzu prvej pomoci bez akreditácie podľa tohto zákona sa považuje za neoprávnený výkon vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 42 ods. 4).
(26)
Osvedčenie o akreditácii kurzov prvej pomoci sa vydáva na dobu neurčitú.

§ 81

(1)
Dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva
a)
orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 okrem § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) a ah) a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia,
b)
ak ide o plnenie povinností podľa § 79 a dodržiavanie podmienok prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia držiteľmi povolení podľa § 11 ods. 2 písm. g), aj ministerstvo zdravotníctva,
c)
komora príslušná na vydanie licencie (§ 68 ods. 2 až 11), ak ide o plnenie povinností držiteľmi licencií podľa § 79 a dodržiavanie podmienok na vydanie licencie,
d)
komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov (§ 62 ods. 2 až 12), ak ide o plnenie povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. b) až d),
e)
komora príslušná na združovanie zdravotníckych pracovníkov (§ 43 ods. 2, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46 ods. 2, § 47b ods. 1, § 47c ods. 1, § 47d ods. 1, § 47e ods. 1, § 47f ods. 1, § 47g ods. 1 a § 47h ods. 1), ak ide o plnenie povinností ustanovených v § 52 ods. 2,
f)
ministerstvo zdravotníctva, ak ide o dodržiavanie ustanovení § 7 ods. 8 a 9 a § 40 ods. 13 a 16,
g)
samosprávny kraj príslušný podľa miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak ide o plnenie povinností podľa § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) a ah).
h)
ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s národnou transplantačnou organizáciou v tkanivových zariadeniach [(§ 11 ods. 1 písm. d)] v dvojročných intervaloch; ak ide o plnenie povinností držiteľmi povolení podľa § 79 okrem § 79 odseku 1 písm. g), za), zu) až zw) a ah) a dodržiavanie požiadaviek prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia.
(2)
Orgány dozoru podľa odseku 1 sú oprávnené za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
ukladať pokuty (§ 82),
b)
dočasne pozastaviť povolenie alebo licenciu (§ 18 a 73),
c)
zrušiť povolenie alebo licenciu (§ 19 a 74),
d)
ukladať disciplinárne opatrenia (§ 65).
(3)
Pri ukladaní sankcií orgány podľa odseku 2 prihliadajú najmä na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti alebo inú priťažujúcu okolnosť.
(4)
Na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti60a) dohliada úrad pre dohľad podľa osobitného predpisu.60b)
(5)
Orgány dozoru podľa odseku 1 pri výkone dozornej činnosti postupujú primerane podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.60c)


§ 82

(1)
Orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených
a)
v § 79 ods. 1 písm. e), f), h), k), p), s), t), u), w), z), zc), ze) až zj), zq), zr) a zt), odsekoch 6 a 13, v § 79a ods. 1 písm. a), b), d) a e) až do 663 eur,
b)
v § 79 ods. 1 písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zl) až zp), zs), aa) až ae), al) a am), ods. 2 písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b až do 3 319 eur,
c)
v § 79 ods. 1 písm. d) a l), n), zk) a zy) až do 9 958 eur,
d)
v § 79 ods. 1 písm. a) až c), zx), zz), af), ag), ai) až ak) až do 16 596 eur,
(2)
Komora príslušná na vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3, 5 až 11] uloží držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených
a)
v § 79 ods. 1 písm. h), k), p), s) až u), § 79 ods. 5 písm. a) a b) a v § 79a ods. 1 písm. a), b) a d) a ods. 4 až do 663 eur,
b)
v § 79 ods. 1 písm. i), o), r) a zl) až zp), § 79 ods. 2 písm. a), § 79 ods. 4 písm. a) a b), § 79 ods. 5 písm. c) a d) a § 79b až do 3 319 eur,
c)
v § 79 ods. 1 písm. a), b) a l) až n) až do 16 596 eur.
(3)
Orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží pokutu až do 33 193 eur
a)
fyzickej osobe a právnickej osobe, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť bez povolenia (§ 7 ods. 2 až 4) alebo vykonáva lekársku posudkovú činnosť v rozpore s týmto zákonom (§ 7a),
b)
právnickej osobe, ak
1.
poskytuje zdravotnú starostlivosť bez odborného zástupcu; uvedené neplatí, ak má určeného náhradného odborného zástupcu podľa § 17a, alebo
2.
jej odborný zástupca alebo ak právnická osoba má určeného náhradného odborného zástupcu, jej náhradný odborný zástupca nemá licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)],
c)
fyzickej osobe, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť bez licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)],
d)
odbornému zástupcovi, ak vykonáva činnosť odborného zástupcu pre viac ako jedného poskytovateľa; to neplatí, ak ide o náhradného odborného zástupcu (§ 17a).
(4)
Komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov (§ 62 ods. 2 až 12) uloží zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do 663 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. b) až d).
(5)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu
a)
až do 1 500 eur osobe, ak osoba používa profesijný titul v rozpore s § 37b,
b)
až do 3 300 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. k); rovnopis rozhodnutia o uložení pokuty ministerstvo zdravotníctva bezodkladne zašle komore príslušnej na registráciu zdravotníckych pracovníkov.
c)
do 500 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 39a ods. 11.
(6)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu
a)
do 4 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak uskutočňuje študijný program bez akreditácie alebo kurz inštruktora prvej pomoci bez akreditácie (§ 40 ods. 25),
b)
do 2 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak uskutočňuje kurz prvej pomoci bez akreditácie (§ 40 ods. 25),
c)
5 000 eur osobe, ktorá poruší zákaz podľa § 7 ods. 8 a 9,
d)
do 3 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak poruší povinnosť podľa § 40 ods. 13 a 16,
e)
do 200 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší niektorú z povinností podľa § 80 ods. 1 písm. g) až i).
(7)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu komore za nečinnosť pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie licencie podľa § 68 až do 2 000 eur.
(8)
Orgán príslušný na vydanie povolenia uloží pokutu zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. l), až do 663 eur.
(9)
Samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) pokutu až do 3319 eur a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah) pokutu až do 16 596 eur.
(10)
Pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 9 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.


§ 83

(1)
Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. 1) zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
(2)
Účastníkom konania o uložení pokuty je držiteľ povolenia, držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, zdravotnícky pracovník alebo osoba, ktorá používa profesijný titul v rozpore s § 37b, a úrad pre dohľad, ak sa konanie začalo na jeho podnet.
(3)
V rozhodnutí o uložení pokuty orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona (§ 81 ods. 1) určí lehotu na odstránenie nedostatkov. Ak sa v tejto lehote nedostatky neodstránili, možno uložiť pokutu opakovane.
(4)
Pokuty uložené ministerstvom zdravotníctva a komorou sú príjmom štátneho rozpočtu. Pokuty uložené samosprávnym krajom sú príjmom samosprávneho kraja.

§ 82

(1)
Orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených
a)
v § 79 ods. 1 písm. e), f), h), k), p), s), t), u), w), z), zc), ze) až zj), zq), zr) a zt), odsekoch 6 a 13, v § 79a ods. 1 písm. a), b), d) a e) až do 663 eur,
b)
v § 79 ods. 1 písm. i), j), o), q), r), v), y), zb), zl) až zp), zs), aa) až ae), al) a am), ods. 2 písm. a) až c), ods. 4 písm. a) a b), v § 79a ods. 1 písm. c) a § 79b až do 3 319 eur,
c)
v § 79 ods. 1 písm. d) a l), n), zk) a zy) až do 9 958 eur,
d)
v § 79 ods. 1 písm. a) až c), zx), zz), af), ag), ai) až ak) až do 16 596 eur,
(2)
Komora príslušná na vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3, 5 až 11] uloží držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe pokutu za porušenie niektorej z povinností ustanovených
a)
v § 79 ods. 1 písm. h), k), p), s) až u), § 79 ods. 5 písm. a) a b) a v § 79a ods. 1 písm. a), b) a d) a ods. 4 až do 663 eur,
b)
v § 79 ods. 1 písm. i), o), r) a zl) až zp), § 79 ods. 2 písm. a), § 79 ods. 4 písm. a) a b), § 79 ods. 5 písm. c) a d) a § 79b až do 3 319 eur,
c)
v § 79 ods. 1 písm. a), b) a l) až n) až do 16 596 eur.
(3)
Orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11) uloží pokutu až do 33 193 eur
a)
fyzickej osobe a právnickej osobe, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť bez povolenia (§ 7 ods. 2 až 4) alebo vykonáva lekársku posudkovú činnosť v rozpore s týmto zákonom (§ 7a),
b)
právnickej osobe, ak
1.
poskytuje zdravotnú starostlivosť bez odborného zástupcu; uvedené neplatí, ak má určeného náhradného odborného zástupcu podľa § 17a, alebo
2.
jej odborný zástupca alebo ak právnická osoba má určeného náhradného odborného zástupcu, jej náhradný odborný zástupca nemá licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)],
c)
fyzickej osobe, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť bez licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)],
d)
odbornému zástupcovi, ak vykonáva činnosť odborného zástupcu pre viac ako jedného poskytovateľa; to neplatí, ak ide o náhradného odborného zástupcu (§ 17a).
(4)
Komora príslušná na registráciu zdravotníckych pracovníkov (§ 62 ods. 2 až 12) uloží zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do 663 eur, ak poruší niektorú z povinností ustanovených v § 80 ods. 1 písm. b) až d).
(5)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu
a)
až do 1 500 eur osobe, ak osoba používa profesijný titul v rozpore s § 37b,
b)
až do 3 300 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. k); rovnopis rozhodnutia o uložení pokuty ministerstvo zdravotníctva bezodkladne zašle komore príslušnej na registráciu zdravotníckych pracovníkov.
c)
do 500 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 39a ods. 11.
(6)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu
a)
do 4 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak uskutočňuje študijný program bez akreditácie alebo kurz inštruktora prvej pomoci bez akreditácie (§ 40 ods. 25),
b)
do 2 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak uskutočňuje kurz prvej pomoci bez akreditácie (§ 40 ods. 25),
c)
5 000 eur osobe, ktorá poruší zákaz podľa § 7 ods. 8 a 9,
d)
do 3 000 eur vzdelávacej ustanovizni, ak poruší povinnosť podľa § 40 ods. 13 a 16,
e)
do 200 eur zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší niektorú z povinností podľa § 80 ods. 1 písm. g) až i).
(7)
Ministerstvo zdravotníctva uloží pokutu komore za nečinnosť pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie licencie podľa § 68 až do 2 000 eur.
(8)
Orgán príslušný na vydanie povolenia uloží pokutu zdravotníckemu pracovníkovi, ak poruší povinnosť podľa § 80 ods. 1 písm. l), až do 663 eur.
(9)
Samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g), za), zu) až zw) pokutu až do 3319 eur a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. ah) pokutu až do 16 596 eur.
(10)
Pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 9 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.

Príloha č. 1 k zákonu č. 578/2004 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004).

2.
Smernica Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (Ú. v. EÚ L 255, 30. 9. 2005) v znení smernice Rady 2006/100/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).

4.
Smernica Komisie 2006/86/ES z 24. októbra 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o požiadavky na spätné sledovanie, o oznamovanie závažných nežiaducich reakcií a udalostí a o určité technické požiadavky na kódovanie, spracovanie, konzervovanie, skladovanie a distribúciu ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 294, 25. 10. 2006).

5.
Smernica Komisie 2006/17/ES z 8. februára 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o určité technické požiadavky na darcovstvo, odber a testovanie ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 38, 9. 2. 2006).

6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 207, 6. 8. 2010).

7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).

8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (Ú. v. EÚ L 88, 4. 4. 2011).

9.
Smernica Rady 2013/25/EÚ z 13. mája 2013, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobody poskytovať služby (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).

10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 354, 28. 12. 2013).

11.
Smernica Komisie (EÚ) 2015/565 z 8. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 2006/86/ES, pokiaľ ide o určité technické požiadavky na kódovanie ľudských tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 93, 9. 4. 2015).

12.
Smernica Komisie (EÚ) 2015/566 z 8. apríla 2015, ktorou sa vykonáva smernica 2004/23/ES, pokiaľ ide o postupy overovania ekvivalentných noriem kvality a bezpečnosti dovážaných tkanív a buniek (Ú. v. EÚ L 93, 9. 4. 2015).

13.
Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/790 z 13. januára 2016, ktorým sa mení príloha V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES, pokiaľ ide o doklady o formálnej kvalifikácii a názvy špecializačných odborov (Ú. v. EÚ L 134, 24. 5. 2016).

Príloha č. 3 k zákonu č. 578/2004 Z. z.


UZNÁVANIE DIPLOMOV O ŠPECIALIZÁCII


A.
Uznávanie diplomov o špecializácii v povolaní lekár
Prevziať prílohu - tabuľka č. 1 a 2

a)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktorý vydal príslušný orgán členského štátu a obsahuje názov dokladu uvedeného v tabuľke č. 1, sa uznáva ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 2:

b)
Ako diplom o špecializácii v príslušnom špecializačnom odbore v povolaní lekár sa uzná aj

1.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačná príprava osoby sa začala pred

1.1.
20. decembrom 1976 v Nemecku, Dánsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Belgicku a vo Veľkej Británii,

1.2.
1. januárom 1981 v Grécku,

1.3.
1. januárom 1986 v Španielsku alebo v Portugalsku,

1.4.
1. januárom 1994 v Nórsku a na Islande, v Rakúsku, vo Fínsku a vo Švédsku,

1.5.
1. májom 1995 v Lichtenštajnsku,

1.6.
1. júnom 2002 vo Švajčiarsku,

1.7.
1. májom 2004 v Česku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, na Malte a Cypre,

1.8.
1. januárom 2007 v Bulharsku a Rumunsku,

1.9.
1. júlom 2013 v Chorvátsku.

Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom príslušného členského štátu, v ktorom sa uvádza, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,
2.
doklad vydaný v Španielsku pred 1. januárom 1995, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ak je doplnený o osvedčenie vydané príslušným orgánom Španielska, ktorým sa potvrdzuje, že osoba vykonala špecializačnú skúšku podľa osobitného predpisu č. 1497/99 s cieľom overiť úroveň vedomostí a spôsobilostí príslušnej osoby, ktorá má byť porovnateľná s vedomosťami lekárov s rovnakou kvalifikáciou získanou v Španielsku po 1. januári 1995,

3.
doklad získaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačná príprava osoby sa začala pred 3. aprílom 1992 a oprávňuje osobu vykonávať činnosť v príslušnom špecializačnom odbore na celom území Spolkovej republiky Nemecko za rovnakých podmienok ako na základe dokladov o špecializáciách uvedených v tabuľke, vydaných príslušnými orgánmi v Spolkovej republike Nemecko. Ministerstvo zdravotníctva môže vyžadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými nemeckými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa uvádza, že jeho držiteľ sa venoval príslušným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

4.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Československa pred 1. januárom 1993, ak príslušný orgán Česka potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Česka rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Česku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Česka, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Česka vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Česka najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

5.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 20. augustom 1991, ak príslušný orgán Estónska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Estónska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Estónsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Estónska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Estónska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Estónska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

6.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 21. augustom 1991, ak príslušný orgán Lotyšska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Lotyšska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Lotyšsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Lotyšska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Lotyšska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Lotyšska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

7.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalého Sovietskeho zväzu pred 11. marcom 1990, ak príslušný orgán Litvy potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Litvy rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Litve, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Litvy, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Litvy vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Litvy najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

8.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalej Juhoslávie pred 25. júnom 1991, ak príslušný orgán Slovinska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Slovinska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Slovinsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Slovinska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Slovinska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Slovinska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

9.
doklad, z ktorého vyplýva, že získavanie tohto dokladu sa začalo na území bývalej Juhoslávie pred 8. októbrom 1991, ak príslušný orgán Chorvátska potvrdil, že táto odborná spôsobilosť má na území Chorvátska rovnakú platnosť ako odborná spôsobilosť získaná v Chorvátsku, uvedená v tabuľke. K takému potvrdeniu musí byť priložené osvedčenie vydané príslušným orgánom Chorvátska, ktoré osvedčuje, že táto osoba v súlade s právnymi predpismi Chorvátska vykonávala príslušnú špecializovanú činnosť v povolaní lekár na území Chorvátska najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokov v priebehu piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia,

10.
taký doklad udelený príslušným orgánom členského štátu, v ktorom príslušný členský štát už zastavil realizáciu špecializačnej prípravy, ale spĺňa podmienky uvedené v tabuľke č. 2 písm. a), a to doklad vydaný:

10.1.
v Belgicku v odbore hrudníková chirurgia pred 1. januárom 1983, v odbore cievna chirurgia pred 1. januárom 1983, v odbore neuropsychiatria pred 1. augustom 1987 okrem osôb, ktoré začali výcvik pred 1. augustom 1987, a v odbore gastroenterologická chirurgia vydaný pred 1. januárom 1983,

10.2.
vo Francúzsku v odbore neuropsychiatria pred 31. decembrom 1971 a v odbore detská psychiatria pred 1. januárom 1991,

10.3.
v Luxembursku v odbore neuropsychiatria pred 5. marcom 1982,

10.4.
v Holandsku v odbore neuropsychiatria pred 9. júlom 1984, v odbore klinická imunológia a alergológia pred 12. augustom 1996 a v odbore klinická biochémia pred 4. aprílom 2000,

10.5.
v Taliansku v odbore neuropsychiatria pred 31. októbrom 1999,

10.6.
v Rakúsku v odbore neuropsychiatria pred 31. marcom 2004 a v odbore maxilofaciálna chirurgia pred 28. februárom 2013,

10.7.
v Maďarsku v odbore maxilofaciálna chirurgia pred 30. septembrom 2007,

10.8.
v Bulharsku v odbore gastroenterológia pred 14. septembrom 2010.

11.
doklad vydaný v Taliansku, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise a špecializačná príprava osoby sa začala po 31. decembri 1983 a pred 1. januárom 1991, ak takýto doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom Talianska, v ktorom sa uvádza, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov Talianska najmenej sedem po sebe nasledujúcich rokov počas desiatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

c)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktorý vydal príslušný orgán členského štátu, sa uznáva ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v povolaní lekár získaný v Slovenskej republike podľa tabuľky č. 3:

d)
Ako doklad o špecializácii v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo v povolaní lekár sa uzná aj doklad, z ktorého vyplýva, že osoba nie je držiteľom dokladu uvedeného v tabuľke č. 3, ale je držiteľom dokladu vydaného príslušným orgánom členského štátu potvrdzujúcim držiteľovo právo na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a že má právo vykonávať tieto činnosti v rámci vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia tohto štátu pred

1.
31. decembrom 1994 v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Portugalsku, vo Fínsku, Švédsku, Veľkej Británii,

2.
1. júnom 2002 vo Švajčiarsku,

3.
1. májom 2004 v Česku, Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, na Malte, Cypre a

4.
1. januárom 2007 v Bulharsku, Rumunsku,

5.
1. júlom 2013 v Chorvátsku.

B.
Uznávanie diplomov o špecializácii v povolaní zubný lekár
Prevziať prílohu - tabuľka č. 1

a)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktorý vydal príslušný orgán členského štátu a obsahuje názov dokladu uvedeného v tabuľke č. 1, sa uznáva ako diplom o špecializácii v povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike v odbore čeľustná ortopédia:

aa)
ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore čeľustná ortopédia v povolaní zubný lekár sa uzná aj

1.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačná príprava osoby sa začala pred
Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom príslušného členského štátu, v ktorom sa uvádza, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

1.1.
28. januárom 1980 v Dánsku, Nemecku, Francúzsku, Írsku, Holandsku a vo Veľkej Británii,

1.2.
1. januárom 1981 v Grécku,

1.3.
1. januárom 1994 vo Fínsku a Švédsku,

1.4.
1. májom 2004 v Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, na Malte a Cypre,

1.5.
27. januárom 2005 v Belgicku,

1.6.
21. májom 2005 v Taliansku,

1.7.
1. januárom 2007 v Bulharsku,

1.8
4. júnom 2008 v Portugalsku,

1.9
17. decembrom 2008 v Rumunsku,

1.10.
19. júlom 2007 v Českej republike

2.
doklad získaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 3. októbrom 1990, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Spolkovej republiky Nemecko za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými nemeckými orgánmi, uvedený v tabuľke č. 1. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými nemeckými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

3.
doklad získaný na území bývalého Sovietskeho zväzu, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 11. marcom 1990, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Litvy za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Litvy, uvedený v tabuľke č. 1. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými litovskými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

4.
doklad získaný na území bývalého Sovietskeho zväzu, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 21. augustom 1991, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Lotyšska za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Lotyšska, uvedený v tabuľke č. 1. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými lotyšskými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

5.
doklad získaný na území bývalého Sovietskeho zväzu, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 20. augustom 1991, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Estónska za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Estónska, uvedený v tabuľke č. 1. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými estónskymi orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

6.
doklad získaný na území bývalej Juhoslávie, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 25. júnom 1991, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Slovinska za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Slovinska, uvedený v tabuľke č. 1. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými slovinskými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.

b)
Diplom, certifikát a iný doklad o kvalifikácii, ktorý vydal príslušný orgán členského štátu a obsahuje názov dokladu uvedeného v tabuľke č. 2, sa uznáva ako diplom o špecializácii v povolaní zubný lekár získaný v Slovenskej republike v odbore maxilofaciálna chirurgia:

ba)
ako diplom o špecializácii v špecializačnom odbore maxilofaciálna chirurgia v povolaní zubný lekár sa uzná aj

1.
doklad, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale špecializačná príprava osoby sa začala pred
Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávneným orgánom príslušného členského štátu, v ktorom sa uvádza, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

1.1.
28. januárom 1980 v Dánsku, Nemecku, Írsku, Holandsku a vo Veľkej Británii,

1.
2. 1. januárom 1994 vo Fínsku a vo Švédsku,

1.
3. 1. januárom 2003 v Grécku,

1.
4. 1. májom 2004 v Maďarsku, Poľsku, Slovinsku, Litve, na Malte a Cypre,

1.
5. 21. májom 2005 v Taliansku,

1.
6. 1. januárom 2007 v Bulharsku,

1.7
4. júnom 2008 v Portugalsku,

1.8
17. decembrom 2008 v Rumunsku,

1.9.
19. júlom 2007 v Českej republike

2.
doklad získaný na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 3. októbrom 1990, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Spolkovej republiky Nemecko za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými nemeckými orgánmi, uvedený v tabuľke č. 2. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými nemeckými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

3.
doklad získaný na území bývalého Sovietskeho zväzu, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 11. marcom 1990, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Litvy za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Litvy, uvedený v tabuľke č. 2. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými litovskými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia,

4.
doklad získaný na území bývalej Juhoslávie, z ktorého vyplýva, že špecializačná príprava nespĺňala všetky minimálne požiadavky uvedené v osobitnom predpise, ale ide o doklad, ktorého získavanie sa začalo pred 25. júnom 1991, ktorý oprávňuje držiteľa na výkon príslušných špecializovaných činností na území Slovinska za rovnakých podmienok ako doklad vydaný príslušnými orgánmi Slovinska, uvedený v tabuľke č. 2. Ministerstvo zdravotníctva môže požadovať, aby taký doklad bol doplnený osvedčením vydaným oprávnenými slovinskými orgánmi alebo organizáciami, v ktorom sa konštatuje, že jeho držiteľ sa venoval príslušným špecializovaným činnostiam podľa právnych predpisov príslušného členského štátu najmenej tri po sebe nasledujúce roky počas piatich rokov pred vydaním tohto osvedčenia.