Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 06.04.2020 do 20.05.2020

Vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 v oblasti zdravotníctva a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Tento zákon reaguje na potreby aplikačnej praxe v dôsledku súčasnej situácie. Okrem iného umožnuje právnickým osobám v pôsobnosti MZ SR, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa v rámci protiepidemiologických opatrení minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste.

V oblasti správneho trestania v pôsobnosti MZ SR je cieľom tohto zákona umožniť účastníkom správnych konaní, ktorých konanie v čase krízovej situácie by bolo správnym deliktom alebo priestupkom, aby sa mohli zbaviť zodpovednosti ak preukážu, že v dôsledku uplatňovania právnych predpisov, rozhodnutí správnych orgánov a prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou, nemohli splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom alebo priestupkom podľa osobitných predpisov.

Zároveň sa rozšíruje definícia správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti tak aby aj v čase obmedzených materiálnych a personálnych zdrojov bola v čo najvyššej miere pacientovi zabezpečená zdravotná starostlivosť.

V čase krízovej situácie bude možné vydávať niektoré výnimočné opatrenia v oblasti ochrany verejného zdravia a liekovej politiky.

Nebude sa vykonávať aktualizačná odborná príprava osôb, ktoré sú držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Zamestnávatelia nemusia plniť niektoré povinnosti súvisiace s ochranou zdravia pri práci, vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci bude obmedzené, nebude sa posudzovať zdravotný stav fyzických osôb na účely uznania alebo neuznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania. Odborná príprava na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb sa môže vykonať dištančnou formou vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny a negatívny sociálny vplyv. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Dôvodová správa- osobitná časť

Čl. I

K § 1

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť zákona.

K § 2

Cieľom uvedeného ustanovenia je v oblasti správneho trestania v pôsobnosti MZ SR umožniť

účastníkom správnych konaní ktorých konanie v čase krízovej situácie by mohlo byť správnym deliktom alebo priestupkom, aby sa mohli zbaviť zodpovednosti ak preukážu, že v dôsledku uplatňovania právnych predpisov, rozhodnutí správnych orgánov a prijatých opatrení v súvislosti s pandémiou, nemohli splniť povinnosti, ktorých porušenie je správnym deliktom alebo priestupkom podľa osobitných predpisov.

K § 3

Cieľom tohto ustanovenia je umožniť právnickým osobám v pôsobnosti MZ SR, aby ich kolektívne orgány mohli prijímať svoje rozhodnutia aj per rollam, čím sa v rámci protiepidemiologických opatrení minimalizuje nutnosť zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste.

K § 4

Cieľom je zabezpečiť bezproblémové zásobovanie osobnými ochrannými prostriedkami pre osoby, ktoré sú najviac vystavované riziku nákazy a je potrebné zabezpečiť ich ochranu. Požiadavka vyplynula z vysokého dopytu a nízkej ponuky týchto osobných ochranných prostriedkov v čase výskytu pandémie koronavírusu,

Čl. II

Počas celoplošného nedostatku materiálneho a personálneho vybavenia z dôvodu výnimočnej situácie, napr. pandémie, je potrebné naďalej poskytovať zdravotnú starostlivosť v čo najvyššej nevyhnutnej miere. Z tohto dôvodu sa navrhuje rozšíriť ustanovenie, ktoré definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti o ustanovenie, ktoré poskytovateľom zdravotnej starostlivosti umožní poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť aj bez použitia prostriedkov, ktoré sú inak predpísanou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti tak, aby v čo najvyššej miere bola pacientovi zabezpečená zdravotná starostlivosť. Zároveň sa odstraňuje prekážka, ktorá by v súvislosti s nedostatočným materiálnym vybavením a personálnym zabezpečením v dôsledku výnimočného stavu znamenala obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti z dôvodu povinnosti dodržať materiálno - technické zabezpečenie a personálne vybavenie podľa osobitného predpisu.

K čl. III

K bodu 1

V záujme rýchleho a efektívneho riešenia situácií a problémov, ktoré by mohli počas krízovej situácie nastať a ktoré môžu závažným spôsobom ohroziť verejné zdravie, pričom ich v tomto momente nie je možné presne predpokladať a v zákone presne definovať, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa dáva možnosť nariaďovať opatrenia.

K bodu 2

V čase krízovej situácie sa nevykonávajú skúšky žiadateľov o overenie odbornej spôsobilosti na činnosti podľa § 15 pred komisiou zriadenou na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Z toho dôvodu sa nevydávajú osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti uvedené v § 15.

Odborná spôsobilosť na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a s toxickými látkami a zmesami a odborná spôsobilosť na prácu s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a na prácu s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie sa v čase krízovej situácie preukazuje dokladmi o vzdelaní a odbornej praxi a dokladom o odbornej príprave vykonanej dištančnou formou od vzdelávacej inštitúcie, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program. Doklady je potrebné doplniť riadnym osvedčením o odbornej spôsobilosti najneskôr do 90 dní od skončenia krízovej situácie.

V čase krízovej situácie sa nevykonáva aktualizačná odborná príprava osôb, ktoré sú držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti, pričom neplynie lehota na jej absolvovanie.

K bodu 3

V čase krízovej situácie zamestnávatelia nemusia plniť niektoré povinnosti súvisiace s ochranou zdravia pri práci (napr. posudzovanie zdravotného rizika pri práci, oznamovacie povinnosti, vypracovanie prevádzkového poriadku z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci), okrem povinnosti vykonať opatrenia na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov faktorom práce a pracovného prostredia.

Fyzické osoby - podnikatelia, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby a vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, nemusia plniť niektoré povinnosti súvisiace s ochranou zdravia pri práci (napr. posudzovanie zdravotného rizika pri práci), okrem povinnosti vykonať opatrenia na zníženie svojej expozície a expozície obyvateľov faktorom práce a pracovného prostredia.

K bodu 4

V čase krízovej situácie majú celospoločenské preventívne opatrenia prioritu pred vykonávaním zdravotného dohľadu na pracoviskách (dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci) poskytovateľmi pracovnej zdravotnej služby.

V čase krízovej situácie poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby nevykonávajú činnosť na pracoviskách zamestnávateľov.

Poskytovatelia pracovnej zdravotnej služby vykonávajú v čase krízovej situácie najmä poradenstvo zamerané na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou, prednostne so zameraním na mimoriadnu epidemiologickú situáciu, najmä telefonicky alebo elektronickou formou.

K bodu 5

V čase krízovej situácie sa neposudzuje zdravotná spôsobilosť na prácu a nevykonávajú sa lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci u zamestnancov, u fyzických osôb-podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, ani u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie. Dôvodom je, že celospoločenské preventívne opatrenia majú prioritu pred vykonávaním lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, pred dodržaním legislatívne určenej frekvencie posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu a pred preukazovaním potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov.

Výnimkou je, že sa vykonáva posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v priamom ohrození života a zdravia v čase pandémie z dôvodu šírenia vysoko nebezpečnej nákazy. Dôvodom je, že v čase pandémie je potrebné individuálne posúdiť zdravotnú spôsobilosť jednotlivých zdravotníckych pracovníkov v súvislosti s ich komorbiditami (t. j. prítomnosťou jedného alebo viacerých závažných ochorení u zdravotníckeho pracovníka súčasne), ktoré predstavujú vysoké zdravotné riziko.

Závažnosť zdravotného rizika pri práci v čase pandémie ochorenia COVID-19 vyplýva aj z novej smernice Komisie (EÚ) 2019/1833 z 24. októbra 2019, ktorou sa menia prílohy I, III, V a VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/54/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci. Podľa tejto smernice je skupina vírusov druhu Coronaviridae doplnená o vírus SARS a vírus MERS-CoV, ktoré spôsobujú závažný akútny respiračný syndróm a sú klasifikované v skupine 3 z dôvodu, že spôsobujú závažné ochorenie ľudí a predstavujú vážne nebezpečenstvo pre zamestnancov.

V čase krízovej situácie sa čestným vyhlásením fyzickej osoby nahrádza posúdenie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o zamestnanie. Vzor čestného vyhlásenia je súčasťou prílohy zákona.

V čase krízovej situácie sa čestným vyhlásením fyzickej osoby nahrádza aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov. Vzor čestného vyhlásenia je súčasťou prílohy zákona.

Epidemiologicky závažná činnosť je pracovná činnosť, ktorou možno pri zanedbaní postupov správnej praxe a pri nedodržaní zásad osobnej hygieny spôsobiť vznik alebo šírenie prenosného ochorenia. Podľa nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín, prílohy II, kapitoly VIII, ods. 2 platí, že žiadnej osobe, ktorá trpí alebo je nosičom ochorenia, ktoré sa môže prenášať potravinami, alebo je postihnutá, napríklad infikovanými poraneniami, kožnými infekciami, vredmi alebo hnačkou, sa nepovoľuje manipulovať s potravinami alebo vstupovať v akomkoľvek postavení do akejkoľvek oblasti, v ktorej sa manipuluje s potravinami, ak existuje pravdepodobnosť priamej alebo nepriamej kontaminácie. Každá takto postihnutá osoba, ktorá je zamestnaná v potravinárskom podniku, a ktorá by mohla prísť do styku s potravinami, musí ochorenie alebo príznaky, a ak je to možné, ich príčinu, okamžite hlásiť prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku.

K bodu 6

V čase krízovej situácie sa opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu lekárskymi preventívnymi prehliadkami vo vzťahu k práci nevykonáva.

K bodu 7

V čase krízovej situácie špecializované pracoviská pracovného lekárstva a dermatovenerológie neposudzujú zdravotný stav fyzických osôb na účel uznania alebo neuznania choroby z povolania a neuznávajú chorobu z povolania.

V tejto súvislosti ani príslušné orgány verejného zdravotníctva neprešetrujú pracovné podmienky a spôsob práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania.

Komisie na posudzovanie chorôb z povolania na regionálnej a celoslovenskej úrovni nevykonávajú činnosť.

K bodu 8

V čase krízovej situácie sa nevykonáva opätovné posúdenie uznanej choroby z povolania alebo neuznanej choroby z povolania Celoslovenskou komisiou na posudzovanie chorôb z povolania.

K bodu 9

V čase krízovej situácie sa odborná príprava na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb vykonáva dištančnou formou vo vzdelávacej inštitúcii, ktorá uskutočňuje akreditovaný vzdelávací program. Neplynie lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy na prácu pri odstraňovaní azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb.

K bodu 10

V čase krízovej situácie postačí, ak povinná osoba oznámi príslušnému orgánu verejného zdravotníctva uskutočnenie činnosti s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie a s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie do 24 hodín po jej ukončení.

K bodu 11 a 13

V nadväznosti na doplnenie novej kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa dopĺňajú priestupky a správne delikty za porušenie opatrení nariadených počas krízového stavu.

K bodu 12

Pre fyzickú osobu, ktorá sa dopustila priestupku na úseku verejného zdravotníctva v čase ohrozenia verejného zdravia sa zvyšuje pokuta v blokovom konaní.

V tejto súvislosti sa dopĺňa kompetencia orgánov Policajného zboru a obecnej polície prejednávať tieto priestupky v blokovom konaní.

K bodu 14

V nadväznosti na doplnenie nových úprav v § 30e v súvislosti s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu u fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie a s vykonávaním epidemiologicky závažnej činnosti pri výrobe, manipulácii a uvádzaní do obehu potravín a pokrmov v čase krízovej situácie sa dopĺňajú vzory čestného vyhlásenia.

K čl. IV

K bodu 1 a 2

Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľstva dezinfekčnými prostriedkami na likvidáciu čo najväčšieho počtu choroboplodných alebo nežiaducich mikroorganizmov na predmetoch a antiseptikami na zneškodnenie patogénnych

mikroorganizmov v prostredí živých tkanív, na ranách, slizniciach a na koži. Požiadavka vyplynula z vysokého dopytu a nízkej ponuky týchto prostriedkov v čase výskytu pandémie koronavírusu, avšak túto náplň lekárenskej starostlivosti bude možné ďalej využívať aj po ukončení pandémie ako trvalý sortiment lekárne.

K bodu 3

Ustanovenie odseku 8 písm. a) sa vzťahuje najmä na držiteľov povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov a na dodávateľov zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro alebo dietetických potravín zdravotníckym zariadeniam. Cieľom opatrení je v praxi zabezpečiť prioritne zásobovanie vo verejnej lekárni, v nemocničnej lekárni alebo vo výdajni zdravotníckych pomôcok vrátane výdajne ortopedicko-protetických pomôcok alebo výdajne audio-protetických pomôcok, aby sa zabezpečilo bezproblémové poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ustanovenie odseku 8 písm. b) sa vzťahuje na držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Cieľom možných prijatých opatrení je obmedziť napr. počet balení humánneho lieku najmä takého, ktorého výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, ktorý je predmetom „nákupnej horúčky“ obyvateľstva v krízovej situácii.

Ustanovenie odseku 8 písm. c) sa vzťahuje na lekárov oprávnených predpisovať lieky. V súčasnosti je potrebné zabezpečiť prioritné elektronické predpisovanie, aby sa na najmenšiu možnú mieru vylúčili kontakty medzi pacientmi a zdravotníckymi pracovníkmi, najčastejšie ide o lekárov a zdravotné sestry.

Ustanovenie odseku 8 písm. d) sa vzťahuje na držiteľov povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ktorým bude možné udeliť dočasné povinnosti s cieľom zabrániť šíreniu infekčnej nákazy. Ide napr. o využívanie výdajného okienka určeného na výdaj počas lekárenskej pohotovostnej služby.

K čl. V

K bodu 1

V čase krízovej situácie majú celospoločenské preventívne opatrenia prioritu pred vydávaním osvedčení o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu.

K bodu 2

V čase krízovej situácie majú celospoločenské preventívne opatrenia prioritu pred absolvovaním aktualizačnej prípravy.

K bodu 3

V čase krízovej situácie majú celospoločenské preventívne opatrenia prioritu pred vykonávaním lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a pred dodržaním legislatívne určenej frekvencie posudzovania zdravotnej spôsobilosti na prácu.

K čl. VI

Upravuje sa dátum nadobudnutia účinnosti.

V Bratislave dňa 2. apríla 2020

Igor Matovič v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Krajčí v.r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.