Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.11.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.11.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Ochrana spotrebiteľa, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotnícke zariadenia, Trestné právo hmotné, Pomocné vedy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST72JUD6621DS75EUPP12ČL10

Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.11.2018 do 31.12.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 576/2004 s účinnosťou od 01.11.2018 na základe 287/2018

Legislatívny proces k zákonu 287/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov

K predpisu 287/2018, dátum vydania: 16.10.2018

 

Dôvodová správa

Predkladaným návrhom zákona sa úplne preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 z 15. novembra 2017, ktorou sa mení rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV s cieľom zahrnúť nové psychoaktívne látky do vymedzenia pojmu drogy a ktorou sa zrušuje rozhodnutie Rady 2005/387/SVV.

Predkladaný návrh zakotvuje zrušenie lehoty šiestich rokov na preukázanie, či riziková látka má vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky.

V rámci transpozície uvedenej smernice sa navrhuje :

- doplniť prílohu č. 1 o jednu omamnú látku I. skupiny na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) č. 2017/2170 z 15. novembra 2017 o podrobení N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)-piperidín-4-yl]furán-2-karboxamidu (furanylfentanylu) kontrolným opatreniam,

- doplniť prílohu č. 1 o ďalšie štyri omamné látky a o šesť psychotropných látok na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu (UNODC - United Nations Office on Drugs and Crime) dňa 14. marca 2018,

- preradiť jednu psychotropnú látku z II. skupiny do I. skupiny na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu (UNODC - United Nations Office on Drugs and Crime) dňa 14. marca 2018,

- doplniť prílohu č. 1 o jednu omamnú látku I. skupiny a jednu psychotropnú látku I. skupiny na základe prílohy rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV v platnom znení.

Navrhuje sa tiež zaradiť do prílohy č. 1 týchto päť omamných látok:

Carfentanyl, chemicky metyl 1-(fenyletyl)-4-[fenyl(propanoyl)amino]piperidín-4-karboxylát,

4-FIBF, pFIBF, 4-Fluórizobutyrfentanyl chemicky N-(4-fluórfenyl)-2-metyl-N-[1-(2-fenyletyl)piperidín-4-yl]propánamid,

Furanylfentanyl, chemicky N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)-piperidín-4-yl]furán-2-karboxamid,

Ocfentanyl, chemicky N-(2-fluórfenyl)-2-metoxy-N-[1-(2-fenyletyl)-piperidín-4-yl]acetamid,

THF-F, Tetrahydrofuranylfentanyl, chemicky N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)-piperidín-4-yl]oxolan-2-karboxyamid.

2

Navrhuje sa tiež zaradiť do prílohy č. 1 týchto šesť psychotropných látok:

AB-CHMINACA, chemicky N-[(2S)-1-amino-3-metyl-1-oxobután-2-yl]-1-(cyklohexylmetyl)-1H-indazol-3-karboxamid,

AB-PINACA, chemicky N-[(2S)-1-amino-3-metyl-1-oxobután-2-yl]-1-pentyl-1H-indazol-3-karboxamid,

4-FA, 4-Fluóramfetamín, chemicky (RS)-1-(4-fluórfenyl) propán-2-amín,

5F-ADB/5F-MDMB-PINACA, chemicky metyl (2S)-2-{[ 1-(5-fluórpentyl)-1H-indazol-3-karbonyl]amino}-3,3-dimetylbutanoát,

5-F-PB-22, chemicky chinolín-8-yl 1-(5-fluórpentyl)-1H-indol-3-karboxylát,

UR-144, chemicky (1-pentyl-1H-indol-3-yl)(2,2,3,3-tetrametylcyklopropyl)metanón.

Návrh zákona bol zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na mesiac december 2018.

Nie je dôvod nesprístupňovania návrhu zákona.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa doplnenie § 2 ods. 1 a 2 tak , aby sa pokiaľ ide o zadefinovanie omamných a psychotropných látok zabezpečila dôsledná transpozícia Rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV v platnom znení.

K bodu 3

V nadväznosti na novelizačné body 1 a 2 sa do § 2 vkladá nový odsek 3, ktorým sa zabezpečuje, že za omamnú látku a psychotropnú látku v súlade s článkom 1 písmenom a) a písmenom b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 sa považuje aj nová psychoaktívna látka, ktorú na základe delegovaného aktu, vydaného podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1920/2006, je potrebné podrobiť kontrolným opatreniam.

Týmto ustanovením sa pružne zabezpečí implementácia delegovaného aktu Európskej komisie s cieľom zabezpečiť trestno-právnu zodpovednosť za nedodržanie ustanovení zákona č. 139/1998 Z. z. Je to o to dôležitejšie, že lehota na prebranie príslušného delegovaného aktu Európskej komisie sa skrátila z jedného roka na šesť mesiacov.

K bodu 4

V nadväznosti na znenie novelizačných bodov 1 3 sa spresňuje pojem „prípravok“.

K bodu 5

Lehota šiestich rokov sa zrušuje na preukázanie, že riziková látka nemá vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky a na následné vyradenie rizikovej látky zo zoznamu rizikových látok.

2

Na skúmanie rizík psychoaktívnych látok, nie je v Slovenskej republike vybudované referenčné laboratórium, ktoré by sa komplexne zaoberalo skúmaním drog. Naposledy sa vybudovanie referenčného laboratória plánovalo v rámci projektu presídlenia Európskej liekovej agentúry (EMA) na Slovensko.

Lehota šiestich rokov sa zrušuje na preukázanie, že riziková látka vlastnosti omamnej látky alebo psychotropnej látky a na následné zaradenie rizikovej látky sa do zoznamu omamných látok a psychotropných látok uvedeného v prílohe č. 1 a na súčasné vyradenie rizikovej látky zo zoznamu rizikových látok.

Na skúmanie rizík psychoaktívnych látok, nie je v Slovenskej republike vybudované referenčné laboratórium, ktoré by sa komplexne zaoberalo skúmaním drog. Naposledy sa vybudovanie referenčného laboratória plánovalo v rámci projektu presídlenia Európskej liekovej agentúry (EMA) na Slovensko.

K bodu 6

Za ustanovenie § 42b sa vkladá nový § 42c obsahujúci transpozičné ustanovenie, podľa ktorého sú právne záväzné preberané akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.

K bodu 7

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku 4-FIBF, pFIBF, 4-Fluórizobutyrfentanyl medzi omamné látky I. skupiny.

Podľa hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť WHO (ďalej len „odborný výbor“) je 4-FIBF, pFIBF, 4-Fluórizobutyrfentanyl látka, ktorú možno zneužívať podobným spôsobom a ktorá môže mať podobné negatívne účinky na zdravie ako kontrolované opioidy, ako je morfín a fentanyl. Okrem toho možno uvedenú látku konvertovať na fentanyl. Uvedená látka nemá žiadne zaznamenané terapeutické použitie a jej užívanie spôsobilo úmrtia. Existujú dostatočné dôkazy, že uvedená látka sa zneužíva alebo ju možno zneužívať, pričom sa môže stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo si vyžaduje, aby podliehala medzinárodnej kontrole.

3

Na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady (EÚ) č. 2017/2170 z 15 novembra 2017 sa do skupiny I omamných látok zaraďuje látka Furanylfentanyl, chemicky N-fenyl-N-[1-(2-fenyletyl)-piperidín-4-yl]furán-2-karboxamid.

Furanylfentanyl nemá v členských štátoch Európskej únie uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny. Nič nenasvedčuje tomu, že by sa furanylfentanyl dal použiť na akékoľvek iné účely než ako analytický referenčný štandard a vo vedeckom výskume.

Furanylfentanyl sa predáva cez internet v malých a veľkoobchodných množstvách ako „chemikália na výskumné účely“, zvyčajne vo forme prášku a nosných sprejov pripravených na okamžité použitie. Podľa informácií získaných pri zabavení sa furanylfentanyl mohol predávať aj na nelegálnom trhu s opioidmi.

Furanylfentanyl nie je uvedený v zozname látok podliehajúcich kontrole podľa Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961, ani v zozname Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971. Táto látka nie je v súčasnosti predmetom hodnotenia v rámci systému Organizácie Spojených národov.

Keďže desať členských štátov kontroluje furanylfentanyl podľa vnútroštátnych právnych predpisov o kontrole drog a tri členské štáty používajú na jeho kontrolu iné legislatívne opatrenia, podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam vo všetkých členských štátoch Európskej únie pomôže predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispeje k ochrane členských štátov Európskej únie pred rizikami vyplývajúcimi z dostupnosti a užívania tejto látky.

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že mnohé z otázok spojených s furanylfentanylom vyplývajú z nedostatku údajov o rizikách pre zdravie jednotlivca, rizikách pre verejné zdravie a o spoločenských rizikách a mohli by byť zodpovedané prostredníctvom ďalšieho výskumu. Dostupné dôkazy a informácie o zdravotných a spoločenských rizikách, ktoré táto látka predstavuje, aj vzhľadom na jej podobnosti s fentanylom, poskytujú dostatočné dôvody na to, aby sa furanylfentanyl podrobil kontrolným opatreniam vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Päť členských štátov nahlásilo 22 úmrtí spojených s furanylfentanylom. V najmenej desiatich prípadoch z týchto úmrtí bol furanylfentanyl príčinou úmrtia alebo k nemu pravdepodobne prispel. Tri členské štáty okrem toho nahlásili 11 akútnych intoxikácií bez smrteľných následkov spojených s furanylfentanylom.

4

Informácie o možnom zapojení organizovaného zločinu do výroby, distribúcie (obchodu) a dodávania furanylfentanylu v rámci Európskej únie nie k dispozícii. Z dostupných údajov vyplýva, že furanylfentanyl sa vyrába v chemických podnikoch so sídlom v Číne.

Furanylfentanyl je syntetický opioid a je štruktúrou podobný fentanylu, kontrolovanej látke, ktorá sa bežne používa v medicíne pri celkovej anestézii počas operácií a na tlmenie bolesti. Furanylfentanyl je tiež štrukturálne príbuzný acetylfentanylu a akryloylfentanylu, ktoré boli predmetom spoločnej správy EMCDDA a Europolu v decembri 2015 a v novembri 2016.

Furanylfentanyl je dostupný v Európskej únii najmenej od júna 2015 a bol zistený v 16 členských štátoch EÚ. Vo väčšine prípadov bol zaistený vo forme prášku, ale aj v tekutej forme a vo forme tabliet. Odhalené množstvá pomerne malé. Takéto množstvá však treba posudzovať v spojitosti s účinnosťou tejto látky.

K bodu 8

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku Ocfentanyl medzi omamné látky I. skupiny.

Podľa hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť WHO (ďalej len „odborný výbor“) je Ocfentanyl látka, ktorú možno zneužívať podobným spôsobom a ktorá môže mať podobné negatívne účinky na zdravie ako kontrolované opioidy, ako je morfín a fentanyl. Okrem toho možno uvedenú látku konvertovať na fentanyl. Uvedená látka nemá žiadne zaznamenané terapeutické použitie a jej užívanie spôsobilo úmrtia. Existujú dostatočné dôkazy, že uvedená látka sa zneužíva alebo ju možno zneužívať, pričom sa môže stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo si vyžaduje, aby podliehala medzinárodnej kontrole.

K bodu 9

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku THF-F, Tetrahydrofuranylfentanyl medzi omamné látky I. skupiny.

5

Podľa hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť WHO (ďalej len „odborný výbor“) je THF-F, Tetrahydrofuranylfentanyl látka, ktorú možno zneužívať podobným spôsobom a ktorá môže mať podobné negatívne účinky na zdravie ako kontrolované opioidy, ako je morfín a fentanyl. Okrem toho možno uvedenú látku konvertovať na fentanyl. Uvedená látka nemá žiadne zaznamenané terapeutické použitie a jej užívanie spôsobilo úmrtia. Existujú dostatočné dôkazy, že uvedená látka sa zneužíva alebo ju možno zneužívať, pričom sa môže stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo si vyžaduje, aby podliehala medzinárodnej kontrole.

K bodu 10

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku AB-CHMINACA a látku AB-PINACA medzi psychotropné látky I. skupiny.

K bodu 11

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku 4-FA, 4-Fluóramfetamín a látku 5F-ADB/5F-MDMB-PINACA medzi psychotropné látky I. skupiny.

K bodu 12

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku 5-F-PB-22 medzi psychotropné látky I. skupiny.

6

K bodu 13

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku UR-144 medzi psychotropné látky I. skupiny.

K bodu 14

Na základe rozhodnutia Rady č 2010/759/EÚ sa navrhuje zaradiť látku 4-metylmetkathinón (4-MMC), chemicky 1-(4-metylfenyl)-2-(metylamino)propán-1-ón medzi psychotropné látky I. skupiny.

K bodu 15

Na základe rozhodnutia Rady č 1999/615/SVV sa navrhuje zaradiť látku P-metyltioamfetamín, 4-metyltioamfetamín medzi psychotropné látky I. skupiny.

K bodu 16

Na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku Carfentanyl medzi omamné látky II. skupiny.

Podľa hodnotenia odborného výboru pre drogovú závislosť WHO (ďalej len „odborný výbor“) je Carfentanyl látka, ktorú možno zneužívať podobným spôsobom a ktorá môže mať podobné negatívne účinky na zdravie ako kontrolované opioidy, ako je morfín a fentanyl. Okrem toho možno uvedenú látku konvertovať na fentanyl. Uvedená látka sa používa vo veterinárnej medicíne pri liečbe veľkých zvierat a jej užívanie spôsobilo úmrtia. Existujú dostatočné dôkazy, že uvedená látka sa zneužíva alebo ju možno zneužívať, pričom sa môže stať verejným zdravotným a sociálnym problémom, čo si vyžaduje, aby podliehala medzinárodnej kontrole. Vzhľadom na možné využitie carfentanylu v lieku na veterinárne použitie navrhuje sa zaradiť medzi omamné látky II. skupiny, čo znamená, že veterinárny lekár bude povinný predpísať takýto veterinárny liek na tlačive so šikmým modrým pruhom, ktoré je podľa zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach určené na

7

predpisovanie liekov s obsahom omamnej látky II. skupiny alebo psychotropnej látky II. skupiny.

K bodu 17

Navrhuje sa vypustenie látky 4-Fluóramfetamín zo zoznamu psychotropných látok II. skupiny, pretože na základe rozhodnutia prijatého na 61. zasadnutí Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu dňa 14. 3.2018 sa navrhuje zaradiť látku 4-Fluóramfetamín medzi psychotropné látky I. skupiny (viď. bod 11), pretože nemá využitie ani v humánnej medicíne ani vo veterinárnej medicíne.

K bodu 18

Zákon sa dopĺňa novou prílohou č. 3. Ide o transpozičnú prílohu, v ktorej sa odkazuje na preberané právne záväzne akty Európskej únie.

K čl. II

Dátum účinnosti sa navrhuje s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a stanovený termín transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2103 z 15. novembra 2017.

V Bratislave 23. mája 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Andrea Kalavská v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 576/2004, dátum vydania: 14.02.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore