Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.09.2021 do 31.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Hlavným cieľom návrhu zákona je rozšírenie Národného registra zdravotníckych pracovníkov o údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní a vytvorenie právneho základu Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa navrhuje odstránenie niektorých nedostatkov súčasnej právnej úpravy, ktoré sa prejavujú v aplikačnej praxi.

Navrhovaná právna úprava zavádza, aby údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní (pôvodne nazvaný ako Centrálny register diplomov o špecializácii, certifikátov a osvedčení o príprave na výkon práce v zdravotníctve) boli súčasťou Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ktorého údaje spravuje a prevádzkuje Národné centrum zdravotníckych informácií. Nedochádza k vytvoreniu nového samostatného registra, Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa stáva súčasťou existujúceho Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Dôvodom takejto úpravy je skutočnosť, že v súčasnosti vedie Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, pričom podľa platnej právnej úpravy by tento register od 1. septembra 2021 malo viesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Nakoľko Národné centrum zdravotníckych informácii dlhodobo vedie údajovú základňu národného zdravotníckeho informačného systému, súčasťou ktorej je aj Národný register zdravotníckych pracovníkov obsahujúci údaje o zdravotníckych pracovníkoch, nejaví sa oddelené vedenie údajov z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky ako systémové. Je však potrebné, aby údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov zaradených do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike a diplomov o špecializácii, certifikátov a osvedčení o príprave na výkon práce v zdravotníctve vydaných v Slovenskej republike, ktoré ministerstvo zdravotníctva SR získalo od Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave do 30. augusta 2021 mohlo spracúvať na štatistické účely, kontrolné účely a výmenu informácií pri uznávaní odborných kvalifikácií medzi členskými štátmi.

Zároveň je obsahom návrhu zákona vytvorenie právneho základu Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti ako nového národného zdravotníckeho administratívneho registra Národného zdravotníckeho informačného systému z dôvodu, že v praxi absentuje dostatočné oddelenie administratívnych údajov pacienta ako prijímateľa zdravotnej starostlivosti od zdravotných údajov pacienta obsiahnutých v elektronickej zdravotnej knižke a spracúvanie osobných údajov o osobách iných štátov, ktorým bola poskytnutá zdravotná starostlivosť na území Slovenskej republiky. To v praxi predstavuje vyňatie administratívnych údajov prijímateľa zdravotnej starostlivosti z elektronickej zdravotnej knižky a spracúvanie týchto údajov v rovnakom prostredí ako sa spracúvajú ďalšie údaje v národných zdravotníckych administratívnych registroch Národného zdravotníckeho informačného systému. Elektronická zdravotná knižka bude aj naďalej obsahovať administratívne údaje pacienta, tie budú ale do

elektronickej zdravotnej knižky poskytované z Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti ako údajovej základne.

Z dôvodu aplikačnej praxe obsahuje návrh zákona aj zmenu prechodného obdobia pre uzatváranie alebo odstupovanie od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora, kedy sa mení pôvodný koniec prechodného obdobia z 31. decembra 2021 na 31. decembra 2022.

Zároveň prax preukázala absenciu zákonnej úpravy pre poskytovanie údajov o schválených ordinačných hodinách a doplnkových ordinačných hodinách do národného informačného systému na objednávanie pacientov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Národné centrum zdravotníckych informácii, pričom ordinačné hodiny a doplnkové ordinačné hodiny schvaľuje príslušný samosprávny kraj. Z toho dôvodu sa navrhuje právna úprava, ktorá zabezpečí poskytovanie údajov o ordinačných hodinách a doplnkových ordinačných hodinách od samosprávnych krajov pre Národné centrum zdravotníckych informácii. Zároveň sa zabezpečí aj poskytnutie údajov o ordinačných hodinách a doplnkových ordinačných hodinách, ktoré už boli schválené pred účinnosťou novej právnej úpravy.

Z dôvodu zefektívnenia a zrýchlenia procesu získavania údajov do údajovej základne Národného zdravotníckeho informačného systému sa navrhuje zavedenie povinnosti pre zdravotné poisťovne poskytovať Národnému centru zdravotníckych informácii po potvrdení prihlášky údaje o vzniku verejného zdravotného poistenia poistenca a údaje o zániku verejného zdravotného poistenia poistenca medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom.

Návrh zákona zároveň obmedzuje rozsah údajov zo zdravotnej knižky, ku ktorým pristupuje počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 lekár alebo sestra určení poskytovateľom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas poskytovania zdravotnej starostlivosti len na doplnkové zdravotné údaje osoby.

Predložený návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu. Predložený návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie sociálny vplyv, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani vplyvy na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nálezmi ústavného súdu, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

1

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Precizujú sa povinnosti vzdelávacej ustanovizne, ktorej Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo osvedčenie o akreditácii. Oproti pôvodnej úprave sa dopĺňajú niektoré osobné údaje, ktoré je povinná vzdelávacia ustanovizeň viesť o zdravotníckych pracovníkoch v rámci administratívnej agendy o uskutočňovaní akreditovaných programoch, na účely ich systematického spracúvania a na účely ich poskytovania tretím stranám. Zároveň sa upravujú niektoré povinnosti vzdelávacích ustanovizní, vzhľadom na skutočnosť, že údaje v registri, ktoré doteraz viedla Slovenská zdravotnícka univerzita bude viesť Národné centrum zdravotníckych informácií. Zrušuje sa povinnosť vzdelávacej ustanovizni poskytovať a oznamovať na požiadanie inej vzdelávacej ustanovizni údaje, ak ide o zmenu vzdelávacej ustanovizni v ďalšom vzdelávaní zdravotníckeho pracovníka. Táto povinnosť sa zrušuje vzhľadom na skutočnosť, že Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní, ktorý bude súčasťou Národného registra zdravotníckych pracovníkov bude prevádzkovať Národné centrum zdravotníckych informácií. Register bude mať takú funkciu, že každá vzdelávacia ustanovizeň bude mať prístup priamo do tohto registra a bude môcť získať potrebné údaje priamo z registra.

Dopĺňajú sa vzdelávacej ustanovizni nové povinnosti a to, poskytovať elektronicky údaje a kópie dokladov a údaje Národnému centru zdravotníckych informácií ako prevádzkovateľovi Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Zároveň sa dopĺňa vzdelávacej ustanovizni povinnosť pri poskytovaní kópií dokladov a poskytovaní údajov zabezpečiť spracúvanie osobných údajov v Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní, a to výlučne takých, ktorých rozsah neprekročí rozsah osobných údajov určených zákonom. Táto povinnosť sa navrhuje ustanoviť preto, aby vzdelávacia ustanovizeň pri poskytovaní osobných údajov chránila také osobné údaje zdravotníckeho pracovníka ako napr. národnosť, ktoré podľa zákona o ochrane osobných údajov a všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov nie sú povolené spracúvať.

K bodu 2

Ustanovuje sa, že na podávanie žiadostí o opätovnú akreditáciu príslušného akreditovaného programu v termíne najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím času, na ktorý bolo osvedčenie o akreditácii vydané sa vzťahujú len odseky 3 až 9. Zároveň sa precizujú povinnosti Ministerstva zdravotníctva SR, ako subjektu, ktorý vydáva vzdelávacej ustanovizni osvedčenie o akreditácii. Oproti pôvodnej úprave sa navrhuje, aby údaje o akreditovanom študijnom programe nie len zverejňovalo na svojom webovom sídle, ale aby tieto údaje poskytovalo Národnému centru zdravotníckych informácií, teda subjektu, ktorý je správcom a prevádzkovateľom Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ktorého súčasťou, prijatím tohto zákona, bude aj Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní. Tieto údaje sú dôležité na správne vedenie registra a údaje o akreditovanom študijnom programe budú priamo súčasťou registra.

K bodu 3

Na základe aplikačnej praxe sa upravuje lehota pre spravodajské jednotky na štatistické účely v súvislosti s poskytovaním cezhraničnej zdravotnej starostlivosti za predchádzajúci kalendárny rok.

2

K bodu 4

Ustanovuje sa, že Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní je súčasťou Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Národné centrum zdravotníckych informácií a nie Ministerstvo zdravotníctva SR podľa súčasnej právnej úpravy, ktorej účinnosť je navrhovaná od 30. augusta 2021. Zároveň sa určuje účel vedenia Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní a rozsah údajov, ktoré majú byť jeho obsahom. Navrhuje sa, aby Ministerstvo zdravotníctva SR bolo oprávnené vyzvať vzdelávaciu ustanovizeň, aby odstránila nedostatky a určiť lehotu na odstránenie nedostatkov, ak zistí, že údaje, ktoré vzdelávacia ustanovizeň poskytla Národnému centru zdravotníckych informácií sú nesprávne alebo sú v rozpore s navrhovanou úpravou. Určuje sa lehota na uchovávanie údajov v Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní.

Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní (aktuálny kód systému: „isvs_9589“) sa začleňuje do Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Z toho dôvodu sa bude implementačná aplikácia programovať v Národnom registri zdravotníckych pracovníkov bez toho, aby sa priamo upravovali alebo menili v súčasnosti prevádzkované štruktúry a položky Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Nebude sa teda jednať o budovanie nového Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ale o jeho rozšírenie, a to o údaje Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov ďalšom vzdelávaní.

Identifikačné údaje osoby sa sprístupňujú len oprávneným osobám podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov sa spracúva aj rodné číslo zdravotníckeho pracovníka, nakoľko rodné číslo je jediný všeobecný, jedinečný a jednoznačný identifikátor fyzickej osoby, ktorého hodnotu zároveň dotknutá fyzická osoba aj pozná a má tak k dispozícii, v súčasnosti jediným možným, nenahraditeľným a všeobecne prakticky použiteľným nástrojom automatizovanej integrovateľnosti dát zdravotníckeho pracovníka medzi vzdelávacou ustanovizňou, Centrálnym registrom zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní a Národným registrom zdravotníckych pracovníkov. Nevyhnutné zavedenie používania rodného čísla pri poskytovaní údajov do Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní vzdelávacou ustanovizňou je vyvolané transformáciou z takmer úplne manuálneho vedenia registra v Slovenskej zdravotníckej univerzite do vysokej miery automatizovaného spracúvania v rámci Národného registra zdravotníckych pracovníkov v Národnom centre zdravotníckych informácii. Z potreby dostatočného dohľadávania zdravotníckeho pracovníka je potrebné v Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov spracúvať aj osobné údaje v rozsahu adresy trvalého pobytu a adresy prechodného pobytu.

V súčasnosti vedie Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, pričom podľa platnej právnej úpravy by tento register od 1. septembra 2021 malo viesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Je však potrebné, aby údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov zaradených do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike a diplomov o špecializácii, certifikátov a osvedčení o príprave na výkon práce v zdravotníctve vydaných v Slovenskej republike, ktoré ministerstvo zdravotníctva SR získalo od Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave do 30. augusta 2021 mohlo spracúvať na štatistické účely, kontrolné účely a výmenu informácií pri uznávaní odborných kvalifikácií medzi členskými štátmi.

K bodu 5

Legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s navrhovanou účinnosťou v § 92a.

3

K bodu 6

Na zabezpečenie kontinuity právnej úpravy, vo vzťahu k prevádzkovateľovi Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní sa navrhuje, aby Slovenská zdravotnícka univerzita poskytla Národnému centru zdravotníckych informácií údaje o zdravotníckych pracovníkov zaradených do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike, ktorých ďalšie vzdelávanie nebolo ukončené a určuje sa lehota na poskytnutie údajov.

Navrhuje sa povinnosť Ministerstvu zdravotníctva SR poskytnúť Národnému centru zdravotníckych informácií údaje o akreditovaných študijných programoch ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a určuje sa aj lehota ich poskytnutia. Národnému centru zdravotníckych informácií sa navrhuje povinnosť zapracovať údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní do Národného registra zdravotníckych pracovníkov, vrátane lehoty na ich zapracovanie. Vzdelávacej ustanovizni sa určuje povinnosť doplniť a zapracovať do Národného registra zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom informačného systému údaje a doklady účastníkov akreditovaného programu ďalšieho vzdelávania v rozsahu zákonom ustanovených údajov Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní, vrátane lehoty na doplnenie týchto údajov.

V súčasnosti vedie Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, pričom podľa platnej právnej úpravy by tento register od 1. septembra 2021 malo viesť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Je však potrebné, aby údaje z Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov zaradených do špecializačného štúdia, certifikačnej prípravy a prípravy na výkon práce v zdravotníctve v Slovenskej republike a diplomov o špecializácii, certifikátov a osvedčení o príprave na výkon práce v zdravotníctve vydaných v Slovenskej republike, ktoré ministerstvo zdravotníctva SR získalo od Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave do 30. augusta 2021 mohlo spracúvať na štatistické účely, kontrolné účely a výmenu informácií pri uznávaní odborných kvalifikácií medzi členskými štátmi.

K čl. II

K bodu 1

Ustanovuje sa oprávnenie pre samosprávny kraj poskytovať údaje o schválených ordinačných hodinách a doplnkových ordinačných hodinách alebo zmene schválených ordinačných hodín a doplnkových ordinačných hodín do národného informačného systému na objednávanie pacientov, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Národné centrum zdravotníckych informácii.

K bodu 2 a 3

Platné prechodné obdobie pre uzatváranie alebo odstupovanie od dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom technického zariadenia poskytovateľa a úradného autentifikátora sa predlžuje o rok.

K bodu 4

Ustanovuje sa prechodné obdobie pre samosprávny kraj poskytnúť údaje o ordinačných hodinách a doplnkových hodinách schválených do 29. augusta 2021 do národného informačného systému na objednávanie pacientov najneskôr do 30. augusta 2021.

4

K čl. III

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s potrebou zasielania údajov podľa štandardov zdravotníckej informatiky.

K bodu 2

Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu poskytnúť po potvrdení prihlášky údaje o vzniku poistného vzťahu poistenca medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom Národnému centru zdravotníckych informácii.

K bodu 3

Precizuje sa lehota na poskytovanie údajov zdravotnou poisťovňou do Centrálneho registra poistencov SR a do Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti tak, že zdravotná poisťovňa bude poskytovať údaje dva krát mesačne s cieľom skrátenia lehoty a zabezpečenia správnych údajov.

K bodu 4 a 5

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 2.

K bodu 6

Navrhuje sa rozšíriť výnimka z mlčanlivosti o prípad, kedy sám poistenec, platiteľ poistného alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má záujem na zverejnení údajov o ňom. Navrhuje sa, aby bola v zákone výslovne upravená možnosť poistenca, platiteľa alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti udeliť súhlas na zverejnenie informácií v konkrétnom rozsahu na vopred určený účel tak, aby tak bolo zrejmé, že nejde o porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak sú údaje zverejnené so súhlasom týchto dotknutých osôb.

K čl. IV

K bodu 1

Ustanovuje sa definícia prijímateľa zdravotnej starostlivosti na účely tohto zákona, ktorým je fyzická osoba, s prideleným rodný číslom. ktorá má uzatvorené zdravotné poistenie a ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť na území Slovenskej republiky.

K bodu 2

Ustanovuje sa Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti ako nový národný zdravotnícky administratívny register Národného zdravotníckeho informačného systému. V dôsledku toho sa administratívne údaje prijímateľa zdravotnej starostlivosti oddeľujú od údajov elektronickej zdravotnej knižky. Elektronická zdravotná knižka bude aj naďalej obsahovať administratívne údaje prijímateľa zdravotnej starostlivosti ako pacienta, tie budú ale do elektronickej zdravotnej knižky poskytované z Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti ako údajovej základne. Národný register prijímateľov zdravotnej starostlivosti de facto už existuje v rámci údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému. Vzhľadom na skutočnosť spracovávania a poskytovania týchto údajov je potrebné zadefinovať právny základ pre tieto činnosti a preto je potrebné vytvoriť zákonnú kompetenciu Národnému centru zdravotníckych informácií. Financovanie tohto Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti bude zabezpečené v rámci správy Národného

5

zdravotníckeho informačného systému. Identifikačné údaje osoby sa poskytujú len oprávneným osobám podľa § 5 ods. 6 zákona č. 153/2013 Z. z.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 1.

K bodu 4

Doplnenie zdroja údajov používaných pre údajovú základňu Národného zdravotníckeho informačného systému o údaje zo zdravotnej poisťovne podľa § 15 ods. 1 písm. ah) zákona č. 581/2004 Z. z.

K bodu 5

Počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky sa obmedzuje poskytnutie rozsahu osobných údajov z elektronickej zdravotnej knižky, ku ktorým pristupuje lekár alebo sestra určení poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas poskytovania zdravotnej starostlivosti, len na doplnkové zdravotné údaje osoby, ktorých súčasťou je podľa Prílohy č. 2 časti 1 písm. a) bodu 15 aj vykonané očkovanie.

K bodu 6

Určuje sa spracúvanie a poskytovanie osobných údajov v Národnom registri zdravotníckych pracovníkov v rozsahu určenom zákonom. Centrálny register zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní (aktuálny kód systému: „isvs_9589“)sa začleňuje do Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Z toho dôvodu sa bude implementačná aplikácia programovať v Národnom registri zdravotníckych pracovníkov bez toho, aby sa priamo upravovali alebo menili v súčasnosti prevádzkované štruktúry a položky Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Nebude sa teda jednať o budovanie nového Národného registra zdravotníckych pracovníkov, ale o jeho rozšírenie, a to o údaje Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov ďalšom vzdelávaní.

Identifikačné údaje osoby sa sprístupňujú len oprávneným osobám podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov sa spracúva aj rodné číslo zdravotníckeho pracovníka, nakoľko rodné číslo je jediný všeobecný, jedinečný a jednoznačný identifikátor fyzickej osoby, ktorého hodnotu zároveň dotknutá fyzická osoba aj pozná a má tak k dispozícii, v súčasnosti jediným možným, nenahraditeľným a všeobecne prakticky použiteľným nástrojom automatizovanej integrovateľnosti dát zdravotníckeho pracovníka medzi vzdelávacou ustanovizňou, Centrálnym registrom zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní a Národným registrom zdravotníckych pracovníkov. Nevyhnutné zavedenie používania rodného čísla pri poskytovaní údajov do Centrálneho registra zdravotníckych pracovníkov v ďalšom vzdelávaní vzdelávacou ustanovizňou je vyvolané transformáciou z takmer úplne manuálneho vedenia registra v Slovenskej zdravotníckej univerzite do vysokej miery automatizovaného spracúvania v rámci Národného registra zdravotníckych pracovníkov v Národnom cente zdravotníckych informácií. Z potreby dostatočného dohľadávania zdravotníckeho pracovníka je potrebné v Centrálnom registri zdravotníckych pracovníkov spracúvať aj osobné údaje v rozsahu adresy trvalého pobytu a adresy prechodného pobytu.

K bodu 7

Určuje sa spracúvanie a poskytovanie osobných údajov v Národnom registri prijímateľov zdravotnej starostlivosti v rozsahu určenom zákonom. Národný register prijímateľov

6

zdravotnej starostlivosti de facto už existuje v rámci údajovej základne národného zdravotníckeho informačného systému. Vzhľadom na skutočnosť spracovávania a poskytovania týchto údajov je potrebné zadefinovať právny základ pre tieto činnosti a preto je potrebné vytvoriť zákonnú kompetenciu Národnému centru zdravotníckych informácií. Financovanie tohto Národného registra prijímateľov zdravotnej starostlivosti bude zabezpečené v rámci správy Národného zdravotníckeho informačného systému. Identifikačné údaje osoby sa poskytujú len oprávneným osobám podľa § 5 ods. 6 zákona č. 153/2013 Z. z.

K čl. V

K bodom 1 a 2

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou v čl. 1 novelizačnom bode 4, t. j . §92a a zároveň s spotrebou nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy dňa 30. augusta 2021.

K čl. VI

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje účinnosť tohto zákona 30. augusta 2021. Vzhľadom na potrebnú dĺžku legisvakancie sa v čl. I § 40 ods. 13 písm. m) a n) navrhuje účinnosť od 1. januára 2022.

V Bratislave 14. apríla 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír Lengvarský v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.