Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.05.2018 do 30.06.2018

Platnosť od: 01.11.2004
Účinnosť od: 01.05.2018
Účinnosť do: 30.06.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Ochrana spotrebiteľa, Zdravotná a liečebná starostlivosť, Zdravotnícke zariadenia, Trestné právo hmotné, Pomocné vedy

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST72JUD6621DS75EUPP12ČL10

Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 576/2004 účinný od 01.05.2018 do 30.06.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 576/2004 s účinnosťou od 01.05.2018 na základe 351/2017 a 109/2018

Legislatívny proces k zákonu 109/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 109/2018, dátum vydania: 13.04.2018

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

   
    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je vypracovaný primárne s cieľom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/50/EÚ zo 16. apríla 2014 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (Ú. v. EÚ L 128, 30. 4. 2014) (ďalej len „smernica 2014/50/EÚ“) a transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 354, 23. 12. 2016) (ďalej len „smernica (EÚ) 2016/2341“). Keďže smernica 2014/50/EÚ sa uplatňuje na doplnkové dôchodkové systémy a smernica (EÚ) 2016/2341 je prepracovaným znením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23. 9. 2003) v platnom znení, ktorá už bola do tohto zákona prebraná, transpozícia oboch smerníc a ich vykonávanie sa bude realizovať v rámci systému doplnkového dôchodkového sporenia.“
 
    Návrh zákona bol vypracovaný aj z dôvodu plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – 2020 (ďalej len „programové vyhlásenie“), v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala, že zvýši informovanosť ľudí o ich súčasných a budúcich nárokoch na dôchodok a zabezpečí primeranosť a kvalitu poskytovaných informácií s cieľom ľahšie sa rozhodnúť o svojom zabezpečení v starobe.

    V roku 2006 bola do zákona prebraná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „smernica 2003/41/ES“), ktorá predstavovala prvý krok na ceste k vnútornému trhu so zamestnaneckým dôchodkovým zabezpečením organizovaným na úrovni Únie a prebratím tejto smernice boli v zákone vytvorené podmienky najmä pre vykonávanie cezhraničnej činnosti doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou. Aktuálna právna úprava informačných povinností vo vzťahu k účastníkom a poberateľom dávok nebola od zavedenia systému doplnkového dôchodkového sporenia v roku 2004 zásadným spôsobom zmenená, významnejšiu zmenu priniesla len novela z roku 2013, v rámci ktorej boli predzmluvné informácie obohatené o kľúčové informácie. Veľká časť existujúcich účastníkov a poberateľov dávok však získava informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení výlučne z výpisu z osobného účtu účastníka, resp. výpisu z osobného účtu poberateľa dávky. V období pred dovŕšením dôchodkového veku, v ktorom by účastníci mali začať premýšľať o druhu a forme dôchodkovej dávky nedostávajú žiadne informácie. Posun v oboch oblastiach by mala priniesť práve transpozícia smernice (EÚ) 2016/2341.

    Účelom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým úprava a doplnenie podmienok pre výkon činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prebratím jednotlivých ustanovení smernice (EÚ) 2016/2341 a smernice 2014/50/EÚ. V kontexte zmien, ktoré sú vyvolané prebraním príslušných ustanovení uvedených smerníc, sú najväčšie zmeny v oblasti organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a v oblasti informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť poskytovať v predkontraktuálnej fáze, v období sporenia, ale aj v období pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku, resp. počas poberania dávky. Zavedením funkcie vnútorného auditu a prijatím a uplatňovaním zásad odmeňovania sa aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať princípy, požiadavky a zásady, ktoré sa vzťahujú aj na iné inštitúcie vo finančnom sektore. Významný posun v informáciách, ktoré majú byť poskytované účastníkom predstavujú najmä zmeny vo výpise z osobného účtu, ktorý sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník zároveň dostane aj odhad (v troch variantoch) výšky jeho dôchodkových úspor a dočasného doplnkového starobného dôchodku v čase, kedy má právo začať čerpať dôchodok. Z dôvodu uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na úrovni Únie sa umožní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonať cezhraničný prevod doplnkového dôchodkového fondu (alebo jeho časti) do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti resp. prijať majetok zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo ich peňažný ekvivalent. Keďže smernica 2014/50/EÚ sa uplatňuje na doplnkové dôchodkové systémy, transpozícia tejto smernice a jej vykonávanie sa bude realizovať v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, pričom zmeny, ktoré vyvolá, sa dotknú legislatívneho ukotvenia obdobia od vzniku zamestnania, počas ktorého zamestnávateľ nemusí platiť príspevky a poskytnutia poradenstva pri žiadosti o predčasný výber.
V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa v rámci doplnkového dôchodkového sporenia na Slovensku zavádza možnosť a podmienky individuálneho prevodu majetku účastníka zo systému doplnkového dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky a odchádza pracovať do iného členského štátu. Rovnako bude umožnené členovi zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti previesť jeho dôchodkové nároky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak o takýto prevod požiada. Parciálne sa tým napĺňa pôvodný zámer Európskej komisie umožniť tzv. portabilitu alebo prenositeľnosť doplnkových dôchodkových práv medzi zamestnaneckými dôchodkovými spoločnosťami v rôznych členských štátoch Európskej únie.

Návrh zákona má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a pozitívne sociálne vplyvy. Na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na informatizáciu a na služby verejnej správy pre občana vládny návrh zákona nemá žiadne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.


B. Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 až 3
    Legislatívno-technická úprava.

K bodom 4 a 71 [§ 2 ods. 3 a § 58 ods. 3 písm. c)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 4 ods. 1 písm. a) smernice 2014/50/EÚ.
    Zamestnávateľ už podľa platnej právnej úpravy môže podmieniť začiatok platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie svojmu zamestnancovi určitým minimálnym obdobím, ktoré u neho odpracuje. Táto zásada však nebola v doterajšej v právnej úprave explicitne ustanovená. Smernica 2014/50/EÚ požaduje, aby dĺžka tohto čakacieho obdobia nemohla presiahnuť tri roky, je však možné, aby národná úprava ustanovovala aj kratšie obdobie. Minimálna doba trvania zamestnania potrebná na to, aby zamestnávateľ začal prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie sa preto ustanovuje maximálne na jeden rok. Zamestnávateľ má naďalej možnosť prispievať zamestnancovi od prvého dňa zamestnania, resp. stanoviť si čakacie obdobie kratšie, napr. v dĺžke skúšobnej doby.

K bodom 5, 6, 9, 39 a 84 [§ 4a, § 5 ods. 1 písm. a), § 6ga, § 36 ods. 1, § 66 ods. 3 a 4]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 bod 7 smernice (EÚ) 2016/2341 a legislatívno-technickú úpravu definície účastníckej zmluvy.
Upravuje sa pojem zavedený v doterajšom znení zákona (záujemca o doplnkové dôchodkové sporenie sa nahrádza pojmom potenciálny účastník) a zavádza sa pojem pre fyzickú osobu, ktorá nie je potenciálny účastník podľa tohto zákona a ktorá je oprávnená sa zapojiť do dôchodkového plánu (potenciálny člen).

K bodu 7 (§ 5a)
    Definuje sa osobitné postavenie účastníka, ktorý skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na Slovensku a odchádza vykonávať zárobkovú činnosť do iného členského štátu Európskej únie. Nároky tohto účastníka v systéme doplnkového dôchodkového sporenia ostanú zachované a bude mať možnosť požiadať o prevod sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v členskom štáte, v ktorom aktuálne vykonáva (odchádza vykonávať) zárobkovú činnosť (nová úprava v § 64b).

K bodu 8 (§ 6c)
    Z dôvodu transpozície čl. 12 smernice (EÚ) 2016/2341a prebratia ustanovení               o vykonaní a podmienkach cezhraničného prevodu v novom § 37d zákona sa rozširuje definícia zamestnávateľa hostiteľského členského štátu. Zamestnávateľom hostiteľského členského štátu bude aj taký zamestnávateľ, ktorý platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá plánuje previesť majetok (resp. jeho časť) členov a poberateľov dávok do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 10 (§ 6j, § 6k)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 ods. 18 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Zavádza sa pojem kľúčová funkcia, ktorou bude označovaná funkcia vnútorného auditu, funkcia vnútornej kontroly a funkcia riadenia rizík. Ide o dôležité kompetencie v rámci systému organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pri ktorých je potrebné osobitne v zákone ustanoviť zodpovednosť za vykonávanie úloh v rámci týchto kompetencií, ich nezávislosť, ale aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb zodpovedných za vykonávanie týchto funkcií. Keďže zákon už podrobnú úpravu a rozsah právomocí a zodpovedností pre funkciu riadenia rizík obsahuje, dopĺňa sa len požiadavka smernice na ustanovenie funkcie vnútorného auditu, ktorú doteraz doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať nemusela. Nad rámec smernice, avšak s ohľadom na jej význam pre organizáciu a riadenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako štandardnej finančnej inštitúcie, sa ako kľúčová funkcia bude označovať aj vnútorná kontrola.
    (§ 6k) Zároveň sa navrhuje presunutie časti existujúceho ustanovenia definujúceho finančnú inštitúciu (pôvodný § 29 ods. 4). V pojme zahraničná banka so sídlom na území členského štátu sa upresňuje pojem takéhoto členského štátu (aj podľa úpravy zákona o bankách) na zmluvnú stranu Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorými sú okrem členských štátov EÚ aj zmluvné štáty Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o EHP, t. j. Island, Nórsko, Lichtenštajnsko. Ďalej, keďže podľa zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov nie je potrebné ďalej členiť zahraničnú správcovskú spoločnosť, pretože zahraničná správcovská spoločnosť so sídlom na území členského štátu spadá pod zahraničnú správcovskú spoločnosť, vypúšťa sa pojem zahraničná správcovská spoločnosť so sídlom na území členského štátu a navrhuje sa doplniť samosprávny investičný fond z dôvodu, že ide o subjekt kolektívneho investovania s právnou subjektivitou (nejde o správcovskú spoločnosť). Podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov sa finančnou inštitúciou s právnou subjektivitou v sektore poistenia rozumie aj poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa a zaisťovňa z iného členského štátu (členským štátom je, rovnako ako je uvedené vyššie, členský štát EÚ a zmluvný štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o EHP). Zahraničného centrálneho depozitára je potrebné doplniť z dôvodu úpravy zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách zákonom          č. 292/2016 Z. z. (implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov).

K bodu 11 [§ 16 ods. 1 písm. c)]
    Účastník, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a nevznikol mu nárok na výplatu starobného dôchodku resp. predčasného starobného dôchodku z I. piliera bude môcť poberať dávku z doplnkového dôchodkového sporenia až po dovŕšení dôchodkového veku určeného v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Spôsob určovania dôchodkového veku sa od 1. januára 2017 zmenil a dôchodkový vek sa každoročne predlžuje o počet dní, ktoré určí ministerstvo, a to v závislosti od dynamiky vývoja strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy. Keďže nároky poistenca na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok sa odvíjajú aj od dovŕšenia dôchodkového veku, ktorý sa bude každoročne zvyšovať, bolo potrebné pristúpiť k úprave podmienok aj v systéme doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby reflektovali zmeny v základnom dôchodkovom pilieri a nevznikali neodôvodnené rozdiely. Zmenu tejto podmienky bolo potrebné uskutočniť aj v kontexte zmien vo výplatnej fáze, ktoré sú naviazané na dosiahnutie aktuálneho dôchodkového veku platného pre daný kalendárny rok.

K bodu 12 [§ 18 ods. 1 písm. a)]
    Ide o vecnú zmenu zákona, vyplývajúcu z aplikačnej praxe, na základe ktorej bude mať nárok na jednorazové vyrovnanie aj taký účastník, u ktorého sa preukáže miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale všetky podmienky nároku na vyplácanie invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu nesplnil (napríklad minimálny počet rokov dôchodkového poistenia). Umožní sa tak prístup k jednorazovému vyrovnaniu aj osobám s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ktorým nebol priznaný invalidný dôchodok zo systému sociálneho poistenia.

K bodom 13 a 21 (poznámka pod čiarou k odkazu 7 a k odkazu 18)
    Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 [§ 22 ods. 2 písm. c) trinásty bod]
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou ustanovení o vnútornej kontrole v § 29.

K bodu 15 [§ 22 ods. 2 písm. c)]
    V súvislosti s transpozíciou článku 26 smernice (EÚ) 2016/2341 a zavedením novej funkcie – vnútorného auditu, sa v novom bode 16 v rámci správy doplnkového dôchodkového fondu uvádza ako nová činnosť, ktorú doplnková dôchodková spoločnosť musí zabezpečiť, aj funkcia vnútorného auditu.

K bodom 16, 19, 20, 25 a 29 [§ 23 ods. 1 písm. d), § 23 ods. 3 písm. d), § 23 ods. 10, § 26 ods. 1 písm. c), § 27 ods. 1 písm. b)]
    Ide o legislatívno-technické úpravy v súvislosti s transpozíciou článku 6 ods. 18 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Z dôvodu ustanovenia novej funkcie v systéme organizácie a riadenia (vnútorný audit), ako aj zadefinovania pojmu kľúčová funkcia a potreby ustanovenia osobitných požiadaviek kladených na osoby, ktoré kľúčové funkcie vykonávajú sa vypustila poznámka pod čiarou, ktorou sa tento zákon pri odbornej spôsobilosti odkazoval na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Odborná spôsobilosť bude novo ustanovená v § 23 odseku 10. Požiadavky na odbornú spôsobilosť zostávajú zachované, zmierňuje sa iba požiadavka kladená na osobu zodpovednú za výkon funkcie vnútornej kontroly. Keďže podľa nového znenia § 28 a § 29 (novelizačný bod 30 a 31) už výkon vnútornej kontroly nebude musieť zabezpečovať vedúci zamestnanec (v zmysle jej výkonu ako riadiacej funkcie) vypúšťa sa požiadavka na získanie trojročnej praxe v riadiacej funkcii. Podmienky pre odbornú spôsobilosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútorného auditu, ktorá rovnako nie je definovaná ako riadiaca pozícia, sa ustanovujú na úrovni osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly.

K bodu 17 [§ 23 ods. 1 písm. g)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 bod 10 a článkom 9 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Na základe požiadavky smernice sa povolenie na vznik a činnosť (resp. registrácia a autorizácia) zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti viaže na miesto, kde sa nachádza ústredie, teda miesto, kde sa strategické rozhodnutia zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v skutočnosti prijímajú.

K bodu 18 [§ 23 ods. 1 písm. q) až s)]
    Ide o legislatívno-technickú úpravu a presunutie existujúcich ustanovení. Odborná spôsobilosť zamestnanca prichádzajúceho do styku s neprofesionálnym klientom ako jedna z podmienok, ktorá musí byť preukázaná na udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, bude naďalej overovaná postupom v zmysle zákona      č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

K bodu 22 (§ 23 ods. 12)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 22 ods. 4 a 5 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Zmena sa týka osôb, ktoré v konaní pred Národnou bankou Slovenska musia preukazovať bezúhonnosť. Prebratím uvedených ustanovení smernice sa osobám, ktoré nevedia v mieste svojho trvalého pobytu získať výpis z registra trestov alebo obdobný dokument z dôvodu, že tieto štáty takéto dokumenty nevydávajú, umožní nahradiť relevantné dokumenty čestným vyhlásením. Keďže uvedená zmena nadväzuje na podmienky, ktoré sú uvedené v inom právnom predpise, z dôvodu zachovania prehľadnosti ustanovenia sa vypustila poznámka pod čiarou, ktorou sa tento zákon pri bezúhonnosti odkazoval na zákon o starobnom dôchodkovom sporení a základné podmienky sa preniesli do tohto zákona.
K bodu 23 (Poznámka pod čiarou k odkazu 20)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 24, 40, 41 (§ 26 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 2, § 36 ods. 4) 
    Ide o vecnú zmenu, ktorou sa upravuje nadobúdanie kvalifikovaných podielov a percentuálne hranice podielu na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo na hlasovacích právach v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorých prekročenie bude doplnková dôchodková spoločnosť potrebovať predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Táto zmena vyplýva z aplikačnej praxe a potreby zosúladenia a zjednotenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov v rámci celého finančného sektora.                  V súvislosti s úpravou percentuálnych hraníc v rámci predchádzajúceho súhlasu došlo             k zosúladeniu týchto hraníc aj v rámci ustanovení upravujúcich oznamovaciu povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska. Navrhovaná úprava sa efektívne uplatňuje aj v sektore kolektívneho investovania. Z dôvodu zosúladenia úpravy nadobúdania kvalifikovaných podielov sa navrhuje upraviť aj odkaz v poznámke pod čiarou na zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na definíciu konania v zhode tak, aby odkaz na príslušnú definíciu konania v zhode pri úprave nadobúdania kvalifikovaných podielov bol v rámci celého finančného sektora rovnaký a aby nedochádzalo k odlišnému uplatňovaniu a vykladaniu jednotlivých zákonných ustanovení.

K bodom 26 až 28 [§ 26 ods. 1 písm. m), § 26 ods. 2 písm. m) a § 26 ods. 4 písm. b)]
    V nadväznosti na transpozíciu článku 12 smernice (EÚ) 2016/2341 sa zavádza nový typ predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska. Orgán dohľadu má povinnosť preskúmať splnenie podmienok na vykonanie cezhraničného prevodu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pričom doplnková dôchodková spoločnosť nebude môcť uskutočniť cezhraničný prevod bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.

K bodu 30 (§ 28)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 21, 24 ods. 5 a 6 a 28 smernice (EÚ) 2016/2341 a legislatívno-technickú úpravu (vypustenie poznámok pod čiarou k odkazom 24aa až 24ac).
    V súlade s požiadavkami smernice zmeny a doplnenia v § 28 smerujú primárne k tomu, aby sa primerane veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti dosiahlo zlepšenie organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. V kontexte uvedeného sa preto ustanovuje povinnosť upraviť v rámci organizačnej štruktúry a stanov aj postavenie a vzťahy osôb zodpovedných za výkon kľúčových funkcií, ako aj ich informačné povinnosti voči predstavenstvu a dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, resp. v prípade ich nečinnosti aj oznamovacia povinnosť voči Národnej banke Slovenska (odseky 1, 2, 13 a 14). Explicitne sa ustanovuje, aby osoby vykonávajúce kľúčové funkcie boli aj naďalej v pracovnoprávnom vzťahu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (odsek 15).
    Systém organizácie a riadenia bude podliehať pravidelným kontrolám, na všetkých úrovniach riadenia bude musieť byť zavedený účinný systém odovzdávania informácií a všetky interné predpisy bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť preskúmavať a upravovať minimálne raz za tri roky, pričom budú podliehať schváleniu predstavenstvom alebo dozornou radou (odseky 1 a 8).
    Z dôvodu potreby zabezpečenia nepretržitosti výkonu činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a poskytovania jej služieb bude doplnková dôchodková spoločnosť musieť vypracovať záložný plán, v ktorom bude podrobne uvedené, ako sa budú uchovávať základné údaje a funkcie v prípade neočakávanej udalosti. Záložný plán bude obsahovať aj informácie o tom, ako sa vykoná obnova týchto údajov a funkcií tak, aby bolo zabezpečené neprerušené poskytovanie služieb účastníkom a poberateľom dávok ale aj výkon činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spojených so správou majetku v doplnkových dôchodkových fondoch (odsek 3).
    Keďže zodpovedné investovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu pri investičných rozhodnutiach správcov, aj doplnková dôchodková spoločnosť môže v rámci vlastnej investičnej politiky, resp. investovania majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, posúdiť environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia (odsek 7). Doplnková dôchodková spoločnosť môže rozhodnúť, že environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia sa v jej investičnej politike nezohľadňujú, resp. že náklady na systém monitorovania relevantnosti a závažnosti takýchto faktorov a ich zohľadňovanie nie sú primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti jej činností.
    Doplnková dôchodková spoločnosť bude mať povinnosť v rámci systému riadenia rizík osobitne vykonať a zdokumentovať hodnotenie rizík, ktorým je alebo by mohla byť vystavená (tak v krátkodobom ako aj dlhodobom horizonte), ak by tieto riziká mohli mať vplyv na jej schopnosť plniť si povinnosti voči účastníkom alebo poberateľom dávok. Takéto vlastné posúdenie rizík bude musieť vykonať aspoň každé tri roky, resp. ak sa významne zmení rizikový profil doplnkového dôchodkového fondu. V prípade, ak by sa zásadným spôsobom zmenil rizikový profil dôchodkového fondu, resp. pôsobením vonkajších faktorov by mohlo dôjsť k významnému zvýšeniu rizika v doplnkovom dôchodkovom fonde a mohlo by dôjsť k ohrozeniu finančného zdravia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, je potrebné zohľadniť aj tento vplyv. Toto posúdenie rizík bude k dispozícií Národnej banke Slovenska pre účely vykonávania dohľadu (odseky 4, 5 a 6).
    V odseku 10 sa písmenom d) dopĺňa zákaz kumulácie funkcie vnútornej kontroly a zákaz kumulácie funkcie vnútorného auditu s akýmikoľvek inými činnosťami uvedenými v § 22 ods. 2 vzhľadom na nezávislý charakter vykonávanej funkcie.

K bodu 31 (§ 29)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu a transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 21 ods. 4 a článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V súvislosti s prebratím právnej úpravy zo smernice (EÚ) 2016/2341, ktorá požaduje ustanovenie (novej) funkcie vnútorného auditu, a zadefinovaním okruhu funkcií, ktoré budú považované za kľúčové, bolo potrebné pristúpiť aj k úprave existujúcich ustanovení o vnútornej kontrole v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Viaceré zmeny majú len legislatívno-technický charakter (napr. pojem vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútornej kontroly sa nahrádza pojmom osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútornej kontroly). Vecné zmeny súvisia so zadefinovaním systému vnútornej kontroly, ktorá bude, okrem už existujúcej funkcie dodržiavania, musieť mať vzhľadom na požiadavky smernice zadefinovaný aj celkový rámec vnútornej kontroly a kontrolu procesov a postupov na oznamovanie informácií na všetkých úrovniach riadenia. Zachovaná ostáva povinnosť osoby zodpovednej za výkon funkcie vnútornej kontroly informovať o porušení povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 32 [§ 29a ods. 4 písm. f)]
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 33 [§ 29a ods. 4 písm. g)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 25 ods. 2 písm. g) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Zodpovedné investovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu pri investičných rozhodnutiach správcov, čo by malo byť primerane premietnuté aj do systému riadenia rizík.

K bodu 34 (§ 29b)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 26 a článkom 24 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V rámci organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa zavádza nová funkcia vnútorného auditu. Doplnková dôchodková spoločnosť bude musieť zabezpečiť, aby výkon tejto funkcie bol nezávislý od výkonu ostatných činností a ako jedinú kľúčovú funkciu ju nebude možné kumulovať s inými funkciami (vrátane vnútornej kontroly a riadenia rizík). Vnútorný audit je primárne zodpovedný za preverovanie primeranosti a účinnosti vnútornej kontroly, efektívnosť systému organizácie a riadenia, ako aj výkonu zverených činností. Rovnako sa zavádza povinnosť zabezpečenia prístupu k informáciám a oznamovacia povinnosť voči predstavenstvu, dozornej rade a depozitárovi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 35 (§ 31 ods. 4)
Navrhuje sa úprava pojmov z dôvodu zosúladenia so zákonom o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.

K bodu 36 (§ 32 ods. 17)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Nové ustanovenie zavádza povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predchádzať konfliktom záujmov, ktoré by mohli vzniknúť, ak by osoba vykonávajúca kľúčovú funkciu v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávala obdobnú funkciu u zamestnávateľa, ktorý platí príspevky účastníkom v tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Smernica v princípe takúto kumuláciu zakazuje, ak však doplnková dôchodková spoločnosť bude mať vytvorený systém na predchádzanie konfliktu záujmov a na jeho riešenie, bude môcť kľúčovú funkciu vykonávať rovnaká osoba alebo útvar ako u zamestnávateľa.

K bodom 37 a 79 [§ 32b, § 65 ods. 1 písm. m)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 24 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Politiky odmeňovania, ktoré nadmerne podnecujú rizikové správanie, môžu narušiť správne a účinné riadenie rizík v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Prebraním uvedeného článku smernice sa tak aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia začnú uplatňovať zásady a požiadavky na vytvorenie, dodržiavanie, aktualizovanie a zverejňovanie politík odmeňovania, ktoré sa vzťahujú aj na iné finančné inštitúcie. Doplnková dôchodková spoločnosť vnútorným aktom riadenia ustanoví, okrem iného, formy peňažného a nepeňažného plnenia, na ktoré sa budú zásady odmeňovania osôb uplatňovať, či je hodnotenie a odmeňovanie osôb založené na plnení cieľov alebo závislé od výkonnosti, ďalej pevnú a pohyblivú zložku v odmeňovaní, pravidlá pre odkladanie pohyblivej zložky odmeny, a to aj v závislosti od investičného horizontu a rizík, ktorým je doplnková dôchodková spoločnosť, resp. doplnkový dôchodkový fond v dôsledku konania zodpovedných osôb vystavená a pod. Informácie týkajúce sa zásad odmeňovania zverejní doplnková dôchodková spoločnosť minimálne v rozsahu podľa zákona na svojom webovom sídle. Uvedú sa teda zamestnanci (pozície), na ktorých sa politika odmeňovania vzťahuje, že má odmena zamestnancov tzv. pevnú zložku (mzda zamestnanca) a pohyblivú zložku, na ktorú sa zásady odmeňovania vzťahujú, a že ich poskytovanie je viazané na výsledky hodnotenia výkonnosti, resp. na plnenie cieľov súvisiacich s výkonom funkcií zamestnancov.
 
K bodu 38 (§ 34 ods. 1)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 19 ods. 1 písm. a) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Vzhľadom na dlhodobý charakter doplnkového dôchodkového sporenia sa na základe požiadavky smernice dopĺňa požiadavka, aby doplnková dôchodková spoločnosť pri správe doplnkového dôchodkového fondu vykonávala svoju činnosť v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok, ktorým by malo byť najmä dlhodobé zhodnocovanie ich úspor.

K bodu 42 (§ 37 ods. 1)
    Ide o transpozičnú zmenu. V súvislosti s prebraním článku 26 smernice (EÚ) 2016/2341 (funkcia vnútorného auditu) využíva Slovenská republika možnosť ustanovenú v článku 31 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/2341 a teda funkciu vnútorného auditu nebude môcť doplnková dôchodková spoločnosť zveriť.

K bodu 43 [§ 37 ods. 2 písm. i)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 31 ods. 3 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Medzi podmienky, za ktorých možno zveriť výkon činností spojených so správou dôchodkových fondov, sa dopĺňa požiadavka na sledovanie úrovne operačného rizika pri zverení činnosti a nemožnosť zveriť výkon činnosti v prípade, že by to viedlo k jeho nadmernému zvýšeniu.

K bodom 44 a 50 [§ 37a ods. 2 a § 37b ods. 2 písm. b)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 11 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Smernica rozširuje informačné povinnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia aj na potenciálnych členov. Z uvedeného dôvodu bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť vykonávajúca činnosť na území hostiteľského členského štátu vykonávať aj túto činnosť v súlade s predpismi hostiteľského členského štátu vzťahujúcimi sa na potenciálnych členov (resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území Slovenskej republiky v súlade s predpismi Slovenskej republiky vzťahujúcimi sa na potenciálnych účastníkov).

K bodom 45 a 46 (§ 37a ods. 3, § 37a ods. 4)
    Účelom navrhovaných úprav je, aby Národná banka Slovenska vydávala rozhodnutie iba v prípade, že nepovažuje organizačné, vecné a personálne predpoklady, rozsah činností a finančnú situáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu, za primerané. Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá plánuje vykonávať cezhraničnú činnosť na území hostiteľského členského štátu, už má udelené povolenie na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pričom toto povolenie udelené príslušným orgánom dohľadu domovského členského štátu je platné v celej EÚ. V prípade, že bude Národná banka Slovenska rozhodovať v konaní, že doplnková dôchodková spoločnosť môže vykonávať cezhraničnú činnosť na území hostiteľského členského štátu, bude dochádzať k porušovaniu princípu tzv. jednotného európskeho pasu. Doplnková dôchodková spoločnosť bude opätovne udeľovať povolenie na činnosti, ktoré už má raz povolené a ktoré sú predmetom slobodného poskytovania služieb v rámci EÚ. Uvedenú zmenu navrhujeme tiež z dôvodu zachovania jednotného postupu v rámci iných sektorov finančného trhu. Národná banka Slovenska v rámci jednotlivých sektorov finančného trhu nevedie konanie, ktorého výsledkom by bolo povolenie na vykonávanie cezhraničnej činnosti dohliadaným subjektom, predmetné činnosti sa iba notifikujú príslušným orgánom dohľadu hostiteľských členských štátov.

K bodom 47 a 49 (§ 37a ods. 5 prvá veta a § 37a ods. 8)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 11 ods. 6 a 7 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Precizuje sa obsah oznámenia Národnej banky Slovenska, ktoré má zaslať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Obsahom oznámenia sú predpisy sociálneho práva a pracovného práva, ktoré upravujú zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie na území hostiteľského členského štátu, a predpisy hostiteľského členského štátu, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Obdobne bude Národná banka Slovenska doplnkovú dôchodkovú spoločnosť informovať o zmenách v týchto predpisoch.

K bodom 48 a 52 (§ 37a ods. 5 druhá veta, § 37b ods. 2 úvodná veta a § 37b ods. 5)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 11 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Skracuje sa lehota pre Národnú banku Slovenska (resp. príslušný orgán hostiteľského členského štátu), v rámci ktorej má dôjsť k informovaniu príslušného orgánu hostiteľského členského štátu (resp. Národnej banky Slovenska) o predpisoch sociálneho práva a pracovného práva a predpisoch, ktoré upravujú informačnú povinnosť voči potenciálnym členom, členom a poberateľom dôchodkových dávok z dôvodu urýchlenia možnosti začatia výkonu cezhraničnej činnosti v súlade s požiadavkami hostiteľského členského štátu.

K bodu 51 (§ 37b ods. 4)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 33 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/2341.
Podľa platnej právnej úpravy doplnková dôchodková spoločnosť musí zveriť majetok v doplnkových dôchodkových fondoch depozitárovi. Uvedené ustanovenie smernice v takomto prípade umožňuje členskému štátu ustanoviť rovnakú požiadavku aj na zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť, ktorá bude vykonávať cezhraničnú činnosť na jeho území. Túto možnosť Slovenská republika využila a tak v záujme zabezpečenia rovnakých pravidiel na výkon činnosti v oblasti, ktorá je upravená smernicou, ako aj v záujme ochrany práv a záujmov účastníkov, bude musieť zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá bude vykonávať cezhraničnú činnosť na území Slovenskej republiky, zveriť majetok depozitárovi a to aj v prípade, ak podľa práva jej domovského členského štátu depozitára vymenovať nemusí.

K bodom 53 a 94 (§ 37b ods. 6 a § 70a ods. 1)
    Ide o legislatívno-technickú zmenu. Presun ustanovenia z § 70a ods. 1 do ustanovení, s ktorými vecne a obsahovo súvisí.

K bodu 54 (§ 37c a 37d)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 12 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Odstránenie prekážok pri budovaní vnútorného trhu zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia organizovaného na úrovni Európskej únie by malo mať pozitívny vplyv tak na zamestnávateľov, ako aj ich zamestnancov, a to bez ohľadu na to, kde pracujú a podporiť tak hospodársky rast a vytváranie pracovných miest a prispievať k riešeniu problému starnutia spoločnosti. V záujme uľahčenia organizácie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia sa preto v zákone ustanovuje možnosť cezhranične previesť majetok doplnkového dôchodkového fondu alebo jeho časti do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti (resp. dôchodkového plánu alebo jeho časti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti). Cezhraničný prevod medzi zamestnaneckou dôchodkovou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou bude podliehať predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska (resp. v prípade opačného postupu príslušného orgánu domovského členského štátu). Prevod môže iniciovať samotná doplnková dôchodková spoločnosť, resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť z hostiteľského členského štátu, resp. po dohode s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou aj zamestnávatelia, prípadne skupina zamestnancov - účastníkov, ktorí majú uzatvorené účastnícke zmluvy v tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Predpokladom pre realizáciu cezhraničného prevodu by tak malo byť dosiahnutie konsenzu medzi všetkými stranami dotknutými cezhraničným prevodom. Smernica však výslovne požaduje, aby cezhraničný prevod, ako aj podmienky prevodu boli vopred schválené iba väčšinou dotknutých účastníkov a poberateľov dávok, teda skupinou klientov, ktorých majetok, resp. záväzky sa budú skutočne prevádzať. V prípade prevodu časti doplnkového dôchodkového fondu (resp. dôchodkového plánu) bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť (resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť) zabezpečiť, aby práva všetkých účastníkov (resp. členov) a poberateľov dávok boli po cezhraničnom prevode primerane chránené. T. zn. aj takých, ktorých majetok a záväzky prevádzané nie sú, pričom takíto účastníci, resp. členovia nesmú znášať náklady cezhraničného prevodu. V záujme uľahčenia koordinácie postupov medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, resp. ak neexistuje dohoda medzi dotknutými orgánmi, môže Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zabezpečiť na požiadanie príslušných orgánov alebo z vlastnej iniciatívy nezáväznú mediáciu. Ak bude mať doplnková dôchodková spoločnosť, resp. zamestnanecká dôchodková spoločnosť zámer, v nadväznosti na vykonanie cezhraničného prevodu, začať vykonávať aj cezhraničnú činnosť, bude postačovať, ak si Národná banka Slovenska a príslušný orgán dohľadu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v stanovených lehotách vymenia ešte informácie o predpisoch sociálneho a pracovného práva a informačné povinnosti, ktoré sa budú na vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, resp. zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia vzťahovať a informujú o nich dohliadané subjekty. 


K bodu 55 (§ 48 ods. 4)
    Legislatívno-technická úprava.

K bodom 56, 57, 79, 86 (§ 48 ods. 6, § 48a, § 65 ods. 1 písm. n), § 67 ods. 4)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 30 a 44 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341, presunutie existujúceho ustanovenia a legislatívno-technické úpravy.
    Investičná politika doplnkovej dôchodkovej spoločnosti významne vplýva na bezpečnosť a dlhodobú udržateľnosť doplnkového dôchodkového sporenia. Z uvedeného dôvodu má doplnková dôchodková spoločnosť povinnosť vypracovať a pravidelne aktualizovať dokument, v ktorom uvedie hlavné zásady a zmeny v investičnej politike a popíše riziká spojené s obchodovaním. Tento dokument má byť prístupný Národnej banke Slovenska, zverejnený na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a na požiadanie poskytnutý účastníkovi a poberateľovi dávky. Na základe smernice sa dopĺňa skutočnosť, že súčasťou správy má byť aj informácia o tom, či a ako doplnková dôchodková spoločnosť vo svojej investičnej politike zohľadňuje environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia.

K bodu 58 (poznámka pod čiarou k odkazu 34)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 59 (§ 53 ods. 1)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 19 ods. 1 písm. b) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Zodpovedné investovanie zohráva čoraz významnejšiu úlohu pri investičných rozhodnutiach správcov. Doplnková dôchodková spoločnosť ako správca majetku v doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré majú dlhodobý investičný horizont, by v rámci investičnej politiky mala zohľadniť dlhodobý vplyv jej investičných rozhodnutí na environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia. Ak doplnková dôchodková spoločnosť environmentálne, sociálne faktory a faktory organizácie a riadenia v rámci svojej investičnej politiky nezohľadňuje, resp. náklady na systém monitorovania relevantnosti a závažnosti takýchto faktorov a ich zohľadňovanie nie sú primerané veľkosti, povahe, rozsahu a zložitosti jej činností, dlhodobé vplyvy investičných rozhodnutí na tieto faktory zohľadniť nemusí.

K bodu 60 (§ 54 ods. 2)
    Ide o vecnú a transpozičnú zmenu.
    V súvislosti s transpozíciou čl. 12 smernice (EÚ) 2016/2341, na základe ktorej bude môcť doplnková dôchodková spoločnosť vykonať cezhraničný prevod časti majetku z doplnkového dôchodkového fondu do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti a zamestnanecká dôchodková spoločnosť do majetku doplnkového dôchodkového fondu, sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeľuje výnimka na prekročenie zákonných limitov a obmedzení v zložení majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.
    Zároveň sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ustanovuje lehota 6 mesiacov resp. túto lehotu určí Národná banka Slovenska, na zosúladenie s limitmi a obmedzeniami podľa     § 53a až § 53f a to v prípade ak dôjde k zlúčeniu doplnkových dôchodkových fondov.

K bodu 61 [§ 55 ods. 1 písm. a)]
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 25 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Keďže v systéme doplnkového dôchodkového sporenia znášajú investičné riziko účastníci a poberatelia dávok, bolo potrebné precizovať, akým spôsobom a vo vzťahu ku komu má doplnková dôchodková spoločnosť riziká riadiť. Uvedené ustanovenie sa preto dopĺňa tak, aby doplnková dôchodková spoločnosť riadila riziká, ktorým je alebo by mohol byť vystavený majetok účastníkov a poberateľov dávok v doplnkovom dôchodkovom fonde alebo výplatnom dôchodkovom fonde.

K bodu 62 (§ 56 ods. 2)
    Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s transpozíciou článku 33 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V nadväznosti na znenie predmetného článku smernice a úpravu výkonu depozitárskych činností v súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisoch (najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dochádza k úprave definície depozitára.

K bodu 63 (§ 56 ods. 3)
    Ide o vecnú zmenu. Doplnková dôchodková spoločnosť bude môcť zveriť majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde a na účte nepriradených platieb aj osobe, ktorá je jej zakladateľom, akcionárom alebo členom skupiny s úzkymi väzbami. Aplikačná prax a skúsenosti orgánu dohľadu dlhodobo poukazujú na neefektívnosť existujúceho obmedzenia. Doplnkové dôchodkové spoločnosti boli nútené meniť depozitára jednak z dôvodu nekompatibility informačných systémov, ale aj neúmerných poplatkov za výkon činnosti depozitára, ako aj nepružnosti pri schvaľovaní obchodov. Keďže existujúca regulácia navyše požadovala, aby ustanoveným depozitárom bola osoba mimo jej skupiny s úzkymi väzbami, vzhľadom na veľkosť finančného trhu na Slovensku tak depozitárom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti bola spravidla inštitúcia, ktorá mala v rámci vlastnej materskej skupiny konkurenčnú doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Navrhovaná regulácia sa efektívne uplatňuje aj v sektore kolektívneho investovania.

K bodu 64 (§ 56 ods. 5)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v dôsledku vypustenia prvej vety v § 56 ods. 3.

K bodu 65 (§ 56a ods. 2)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 33 ods. 5 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V zákone sa explicitne vyjadruje požiadavka na to, aby v rámci depozitárskej zmluvy bolo ustanovené, že depozitár doplnkového dôchodkového fondu má mať prístup ku všetkým relevantným informáciám nevyhnutným na zabezpečenie výkonu jeho činnosti a aj spôsob poskytovania týchto informácií.

K bodu 66 (§ 56c ods. 1)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 33 ods. 6 smernice (EÚ) 2016/2341. Z dôvodu zosúladenia textu zákona s textom smernice sa explicitne vyjadruje, že depozitár pri výkone svojej činnosti koná čestne.

K bodu 67 (§ 56c ods. 10)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 33 ods. 7 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Do zákona sa preberá požiadavka smernice na identifikovanie, riadenie a monitorovanie možného konfliktu záujmov. V prípade, ak výkon činností, ktoré vytvárajú konflikt záujmov, depozitár nevie riadiť, nebude môcť vykonávať depozitárske činnosti pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť ani doplnkové dôchodkové fondy. Každý identifikovaný konflikt záujmov bude mať zároveň povinnosť oznámiť predstavenstvu a dozornej rade, ale aj účastníkom a poberateľom dávok.

K bodu 68 (§ 57 ods. 4)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 41 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Potenciálni účastníci by mali byť pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámení so všetkými potrebnými informáciami, aby mohli prijať kvalifikované rozhodnutie. Existujúce ustanovenie sa preto doplnilo o požiadavky kladené smernicou.

K bodu 69 [§ 57 ods. 5 písm. g)]
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 70 a 77 [§ 57 ods. 5 písm. i) až k), § 64a]
    Do uvedeného ustanovenia sa vkladajú nové dôvody zániku účastníckej zmluvy. Vzhľadom na zavedenie možnosti individuálneho prevodu majetku účastníka do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti podľa nového § 64b sa dopĺňa nový dôvod zániku účastníckej zmluvy. Účastnícka zmluva podľa navrhovaného písmena j) zanikne aj v prípade, ak sa účastník odmieta podrobiť vykonaniu základnej starostlivosti povinnou osobou (doplnková dôchodková spoločnosť) podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov           z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, t. zn. odmieta sa podrobiť identifikácii a overeniu identifikácie zo strany doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Doterajšia úprava v taxatívnom výpočte dôvodov zániku účastníckej zmluvy neobsahovala tento dôvod zániku účastníckej zmluvy, avšak zákon č. 297/2008, ako všeobecný predpis v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu, s takýmto zánikom obchodného vzťahu ako s jedným z nástrojov ochrany počíta.
    Ďalší dôvod zániku účastníckej zmluvy vyplynul z aplikačnej praxe – existencie viacerých účastníckych zmlúv jedného účastníka v tej istej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. K duplicitnému uzatváraniu zmlúv dochádza zvyčajne nedopatrením, keď si účastník nie je vedomý, že už v minulosti zmluvu uzatváral. Často si v zmluvách zvolí aj rovnaký doplnkový dôchodkový fond. Dochádza tým k zbytočnému drobeniu úspor. V navrhovanom texte sa podrobne stanovuje postup, akým má byť „zlúčenie“ účastníckych zmlúv, resp. prenos nasporených prostriedkov medzi jednotlivými účastníckymi zmluvami vykonaný tak, aby zostali účastníkove práva zachované. V tejto súvislosti sa upravuje aj povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zohľadniť obdobie, počas ktorého účastník sporil na základe zanikajúcej účastníckej zmluvy. Pre dávku doplnkový výsluhový dôchodok a predčasný výber je totiž ako jedna z podmienok výplaty stanovené obdobie sporenia. Povoľuje sa „zlúčenie“ len takých účastníckych zmlúv, na základe ktorých sa ešte nevykonala výplata dávky.

K bodu 72 (§ 61 ods. 5 a 6)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 40 ods. 1 písm. d) smernice (EÚ) 2016/2341 a legislatívno-technickú zmenu.
    Účastníci systému DDS, ktorí by skončením pracovného pomeru mohli prísť o príspevky zamestnávateľa by mali byť na základe vlastnej žiadosti primerane informovaní o právach, ktoré im vyplývajú z ďalšej účasti na systéme. Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa z tohto dôvodu stanovuje nová informačná povinnosť vo vzťahu k tomu, ako sa môžu zmeniť predpokladané dôchodkové dávky účastníka v prípade, že skončí pracovný pomer a príde tak o budúce príspevky zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie. V informácii sa odzrkadlí najmä skutočnosť, že aj napriek tomu, že účastník odíde k zamestnávateľovi, ktorý príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za svojich zamestnancov neplatí, resp. odíde vykonávať zárobkovú činnosť mimo územia Slovenskej republiky, jeho získané dôchodkové nároky zostanú zachované a jeho osobný účet a majetok bude doplnková dôchodková spoločnosť ďalej spravovať obvyklým spôsobom určeným v zákone.

K bodom 73, 75, 79 a 85 [vypustenie odsekov v § 61, § 65 ods. 1 písm. k) a l), § 66a)]
    Ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technické úpravy – zosúladenie s článkom 38, 39 a 40 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Zákon už v súčasnosti ustanovuje rozsah informácií, ktoré má doplnková dôchodková spoločnosť vo výpise z osobného účtu účastníka resp. poberateľa dávky uvádzať, rovnako tak aj frekvenciu a formu jeho zasielania. Prebratie uvedených článkov zo smernice (EÚ) 2016/2341 a ich zosúladenie s existujúcou právnou úpravou má za cieľ vytvoriť jeden dokument, ktorý účastníkovi a poberateľovi dávky uľahčí chápanie doplnkového dôchodkového sporenia a vplyv jeho vlastných rozhodnutí na výšku jeho dôchodku. Výpis z osobného účtu a výkaz predpokladaných dôchodkových dávok (ďalej len „výpis“) má obsahovať najdôležitejšie osobné (individualizované) a všeobecné informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení.
    V odseku 1 sa ustanovujú okamihy, kedy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná výpis zasielať bezplatne (pravidelne raz ročne, pri prestupe do iného doplnkového dôchodkového fondu, resp. inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo prevode zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti). V odseku 8 sa ustanovuje, že nad rámec týchto informačných povinností má doplnková dôchodková spoločnosť právo si zasielanie výpisu spoplatniť. V odseku 2 sa ustanovuje forma výpisu, pričom bude platiť, že ak účastník alebo poberateľ dávky nepožiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o listinnú formu, zasiela iba elektronický výpis.
    Samotný obsah výpisu účastníka je ustanovený v odseku 3 a poberateľa dávky v odseku 4. Rozsah osobných informácií o účastníkovi sa dopĺňa najmä o vek potrebný na splnenie podmienok na poberanie doplnkového starobného dôchodku (v prípade účastníkov, ktorí majú tzv. staré zmluvy, sa bude uvádzať vek, ktorý stanovuje ich dávkový plán) a sumu odplát, nákladov a poplatkov, o ktoré sa znížila suma osobného účtu účastníka a poberateľa dávky. Účastník rovnako dostane aj najlepší odhad (spolu s optimistickým a pesimistickým) výšky jeho dôchodkových úspor a dôchodku (dočasný doplnkový starobný dôchodok) v čase, kedy podľa podmienok jeho zmluvy má právo začať čerpať doplnkový starobný dôchodok. Rovnako bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť účastníka vo výpise upozorniť, ak nastali akékoľvek významné zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na jeho úspory, resp. na jeho rozhodnutie o zotrvaní v danej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, doplnkovom dôchodkovom fonde alebo využití ostatných opcií, ktoré im ponúka ich dávkový plán resp. zákon. Zároveň, v súlade s požiadavkou smernice, bude musieť doplnková dôchodková spoločnosť informovať účastníka a poberateľa dávky o tom, kde môže získať ďalšie informácie o doplnkovom dôchodkovom sporení.
    Zároveň sa navrhuje explicitne ustanoviť obdobie, za ktoré budú doplnkové dôchodkové spoločnosti zasielať iné ako vyššie spomínané výpisy vo vzťahu k účastníkovi alebo poberateľovi dávky, týkajúce sa informácií o hodnote osobného účtu, o príspevkoch a sumách odplát a poplatkov, keďže doplnkové dôchodkové spoločnosti zasielajú výpisy nielen raz ročne, ale aj v priebehu roka (napr. kvartálne, polročne alebo mimoriadne na požiadanie účastníka). V prípade, že je výpis zasielaný v priebehu roka, napr. v júli za druhý kvartál, pre účastníka by bola informácia o hodnote osobného účtu za posledných 12 mesiacov zbytočná, mätúca a duplikovaná, keďže v ročnom výpise za predchádzajúci kalendárny rok mu bola informácia za časť tohto obdobia už zaslaná. Doplnková dôchodková spoločnosť bude mať preto možnosť zasielať uvedené informácie iba za obdobie, za ktoré sa takýto mimoriadny výpis zasiela. Vyššie uvedené sa týka aj informácie o hodnote osobného účtu a sumách odplát a poplatkov vo vzťahu k poberateľovi dávky. V záujme dosiahnutia jednak vzájomnej porovnateľnosti výpisov od jednotlivých doplnkových dôchodkových spoločností, ale najmä z toho dôvodu, aby prognózy najlepšieho odhadu, pesimistického a optimistického odhadu výšky nasporenej sumy a dôchodkových dávok boli určené na základe rovnakých vstupných parametrov, resp. vychádzali z rovnakej údajovej základne (najmä pri odhade vývoja miezd, inflácie, ale aj pri stanovovaní výnosov v rámci jednotlivých scenárov), vzor výpisu a všetky pravidlá pre výpočet prognóz budú ustanovené v opatrení, ktoré vydá ministerstvo po dohode s Národnou bankou Slovenska. Opatrenie nadobudne účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení zákona, t. j. 1. januára 2019. Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam bude poskytnutá dostatočne dlhá legisvakačná lehota na oboznámenie sa tak s obsahom zákona, ako aj opatrenia a prípravu zmien v informačných systémoch.

K bodu 74 (§ 61 ods. 9)
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 6 ods. 1 a 2 smernice 2014/50/EÚ.
Doplnková dôchodková spoločnosť bude povinná poskytnúť účastníkovi na požiadanie aj informáciu o tom, ako jeho skončenie pracovného pomeru ovplyvní výšku jeho budúcich dôchodkových úspor. V rámci tejto informácie doplnková dôchodková spoločnosť bude brať do úvahy skutočnosť, že takýto účastník už nebude mať príspevky zamestnávateľa, pričom ostatné podmienky sporenia a teda aj nadobúdania dôchodkových práv sú nemenné počas celej doby jeho účasti v systéme doplnkového dôchodkového sporenia, t. j. bez ohľadu na to, či má príspevky zamestnávateľa alebo nie.

K bodom 76 a 78 (§ 62 ods. 1, § 64b a § 64c)
    V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa v rámci doplnkového dôchodkového sporenia na Slovensku zavádza možnosť a podmienky individuálneho prevodu majetku účastníka zo systému doplnkového dôchodkového sporenia do zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti v prípade, ak skončí vykonávanie zárobkovej činnosti na území Slovenskej republiky a odchádza pracovať do iného členského štátu. Rovnako bude umožnené členovi zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti previesť jeho dôchodkové nároky do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak o takýto prevod už ako účastník v systéme doplnkového dôchodkového sporenia požiada. Podmienkou teda je, aby mal uzatvorenú účastnícku zmluvu, či už z minulosti alebo uzatvorí novú účastnícku zmluvu. Prevod dôchodkových úspor bude možný len medzi zamestnaneckými dôchodkovými spoločnosťami registrovanými v databáze Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), t. j. inštitúciami, ktoré podliehajú regulácií smernice (EÚ) 2016/2341. Vzhľadom na to, že pôvodný zámer umožniť tzv. portabilitu alebo prenositeľnosť dôchodkových práv nebolo možné ustanoviť vo všetkých krajinách Európskej únie, neexistuje prostriedok, ktorým by bolo možné zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť donútiť k takémuto prevodu. Predpokladom vykonania individuálneho prevodu zo zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je teda súhlas s takýmto prevodom zo strany zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá môže vyžadovať splnenie podmienok v súlade s právom jej domovského členského štátu. Obvyklou podmienkou je zabezpečenie toho, aby bolo možné dôchodkové dávky z prevádzanej nasporenej sumy čerpať až po dovŕšení dôchodkového veku. Z tohto dôvodu sa v § 64c odseku dva stanovuje povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti evidovať ako príspevky účastníka, zamestnávateľa a ich zhodnotenie časť sumy zodpovedajúcej dôchodkovým právam, ktorú zamestnanecká dôchodková spoločnosť označila ako túto sumu. V prípade, že zamestnanecká dôchodková spoločnosť takto nebude postupovať, navrhuje sa povinnosť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť evidovať celú sumu zodpovedajúcu dôchodkovým právam ako príspevky, ktoré zaplatil zamestnávateľ za svojho zamestnanca, ktoré nie je možné čerpať predčasným výberom.

K bodu 80 (§65 ods. 10)
Ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie s článkom 6 smernice 2014/50/EÚ.
Doplnkové dôchodkové spoločnosti by mali v súlade s uvedeným článkom smernice účastníka písomne informovať o možnosti využiť poradenstvo v súvislosti s investovaním nasporenej sumy v prípade možnosti skoršieho prístupu k nadobudnutým dôchodkovým právam (systém doplnkového dôchodkového sporenia v SR umožňuje takýto skorší prístup vyplatením nasporenej sumy formou dávky predčasný výber).

K bodom 81 a 83 (§ 65b, § 66 ods. 2)
    Ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie s článkom 36 a s článkom 37 ods. 1 písm. e) smernice (EÚ) 2016/2341.
    Doplnkové dôchodkové spoločnosti by v súlade s uvedeným článkom smernice mali potenciálnym účastníkom, účastníkom, ako aj poberateľom dávok poskytovať jasné a primerané informácie, a to najmä v záujme pomoci pri ich rozhodovaní o zabezpečení na dôchodku, ale aj v záujme zabezpečenia vysokej miery transparentnosti v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, a to vo všetkých jeho štádiách. Zásady uvedené v novom § 65b preto musia byť dodržané tak v predkontraktuálnej fáze, počas účasti v systéme starobného dôchodkového sporenia, ako aj vo fáze výplatnej, t. j. počas poberania doplnkového starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku. V druhom odseku sa prebraním príslušného ustanovenia smernice zavádza nová informačná povinnosť, ktorá má za účel upozorniť účastníkov a poberateľov dávok o tom, že v systéme doplnkového dôchodkového sporenia znáša investičné riziko účastník, resp. poberateľ dávky a minulé výnosy v dôchodkovom fonde nie sú zárukou budúcich výnosov.
 
K bodu 82 (§ 66 ods. 1)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.
    V súlade s § 18 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády SR sa opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlasujú oznámením o ich vydaní, ak osobitný zákon neustanovuje, že sa vyhlasuje ich obsah v úplnom znení.
    S ohľadom na charakter a rozsah opatrenia, ktoré sa vydáva na základe tohto splnomocňovacieho ustanovenia nie je účelné jeho vyhlásenie v úplnom znení ani v listinnej podobe Zbierky zákonov Slovenskej republiky. V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bude publikované len oznámenie o vydaní opatrenia. Úplné znenie opatrenia bude na portáli Slov-Lex publikované v rámci modulu „Vykonávacie predpisy“, ktorého súčasťou je Register opatrení.

K bodu 85 (§ 66b)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 42 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V systéme doplnkového dôchodkového sporenia sa zavádza osobitný typ informačnej povinnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť bude povinne zostavovať dokument, ktorý má pomôcť účastníkovi, ktorý sa blíži k dosiahnutiu veku potrebného na splnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného dôchodku, resp. doplnkového výsluhového dôchodku s jeho finančným plánovaním v súvislosti s obchodom do dôchodku. Podrobnosti o obsahu tohto dokumentu, jeho štruktúru a formu, ale aj obdobie, v ktorom sa má poskytovať bude ustanovovať opatrenie, ktoré vydá ministerstvo. Opatrenie nadobudne účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti týchto ustanovení zákona. Doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam bude poskytnutá dostatočne dlhá legisvakačná lehota na oboznámenie sa tak s obsahom zákona, ako aj opatrenia a prípravu zmien v informačných systémoch.

K bodu 87 (§ 67b)
    Ministerstvo zodpovedá za fungovanie dôchodkového systému a tvorí legislatívu v oblasti sociálneho poistenia a dôchodkov, pričom je zodpovedné aj za zabezpečenie spravodlivého prerozdelenia zdrojov na dôchodkové zabezpečenie. Je preto nevyhnutné, aby malo pri nastavovaní systému dôchodkového zabezpečenia, ktorý má byť schopný generovať adekvátny príjem v starobe, prístup ku všetkým relevantným informáciám a údajom, ktoré doplnkové dôchodkové spoločnosti spravujú, a to vrátane osobných údajov, ktoré na zabezpečenie výkonu tejto úlohy potrebuje.
    Keďže Ministerstvo financií SR, okrem iného, vypracováva makroekonomické a fiškálne analýzy a prognózy a zaoberá sa fiškálnou politikou, verejnými financiami a ich dlhodobou udržateľnosťou, pričom na tvorbu politík v uvedenej oblasti potrebuje aj údaje z informačných systémov k údajom doplnkových dôchodkových spoločností, navrhujeme prístup k údajom aj tomuto rezortu, a to v rozsahu stanovenom zákonom o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

K bodu 88 (§ 67c)
    Z navrhovaného ustanovenia § 67c vyplýva všeobecná informačná povinnosť zmluvnej strany – účastníka oznamovať zmeny týkajúce sa jeho osoby, ako napr. adresa trvalého pobytu, korešpondenčná adresa, ale aj údaje, ktoré poskytol doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v žiadosti o výplatu dávky, napr. číslo jeho platobného účtu v banke.

K bodu 89 (§ 69 ods. 1)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 45 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Požiadavka na odbornú spôsobilosť zamestnanca Národnej banky Slovenska je v súčasnosti ustanovená iba v čl. 3 ods. 8 Pracovného poriadku Národnej banky Slovenska, platné znenie zákona ju explicitne neuvádza. Prebratím dotknutého článku smernice tak bude priamo zo zákona vyplývať, že zamestnanci Národnej banky Slovenska ako orgánu, ktorý zabezpečuje vykonávanie dohľadu nad doplnkovým dôchodkovým sporením, majú byť dostatočne odborne spôsobilí, aby dokázali efektívne odhaľovať prejavy neobozretného podnikania, spreneveru, posúdiť riadenie portfólia doplnkových dôchodkových fondov a pod.

K bodom 90 a 92 (§ 69 ods. 2, 10 až 12)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 47 ods. 3, 4 a 5, článkom 49 ods. 1, 2 a 4, článkom 51 ods. 2 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V kontexte turbulentného vývoja na finančných trhoch v poslednej dekáde a regulačných zmien, ktoré sa uskutočnili v jednotlivých segmentoch finančného trhu, a následne aj v postavení, úlohách a zodpovednosti orgánov dohľadu je potrebné uskutočniť zmeny aj v sektore doplnkového dôchodkového sporenia a pri dohľade nad ním. Do príslušných ustanovení sa preto dopĺňajú všeobecné zásady a postupy, ktoré má Národná banka Slovenska pri výkone obozretného dohľadu nad doplnkovým dôchodkovým sporením dodržiavať, ako aj faktory, ktoré by pri výkone dohľadu mala zohľadňovať. V záujme dosiahnutia vyššej transparentnosti pri výkone dohľadu bude v zákone podrobne ustanovené, čo má Národná banka Slovenska zverejňovať na svojom webovom sídle.

K bodu 91 (§ 69 ods. 9)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 9 ods. 3 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Dopĺňa sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), ktorý vedie centrálny register všetkých zamestnaneckých dôchodkových spoločností.

K bodu 93 [§ 70 ods. 2 písm. f)]
    Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s transpozíciou článku 26 smernice (EÚ) 2016/2341 do nového § 29b.

K bodom 95 a 96 (§ 70a ods. 7 a § 70a ods. 9)
    Z dôvodu zlepšenia koordinácie a zefektívnenia ukladania opatrení pri výkone dohľadu nad cezhraničnou činnosťou doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti dochádza k úprave a doplneniu uvedených ustanovení.
    Vecná zmena spočíva v uplatnení tzv. princípu eskalácie. Národná banka Slovenska najskôr uplatní vlastné právomoci voči zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti (vyzve na nápravu), ak sú neúčinné, obráti sa na príslušný orgán jej domovského členského štátu, aby zakročil a ak nebudú účinné ani jeho opatrenia, Národná banka Slovenska informuje príslušný orgán o zámere prijatia opatrenia na zamedzenie alebo skončenie protiprávnej činnosti zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 97 (§ 70a ods. 10)
    Ide o legislatívno-technickú úpravu textu.

K bodu 98 (§ 70b)
    Ide o úpravu v súvislosti s transpozíciou článku 60 smernice (EÚ) 2016/2341.
Navrhované ustanovenie prispeje k jednoznačnejšiemu vymedzeniu rámca obsahu spolupráce s Európskym orgánom dohľadu a zároveň sa zabezpečí súlad naprieč sektorovými ustanoveniami o spolupráci medzi Európskym orgánom dohľadu a Národnou bankou Slovenska v rámci finančného trhu.

K bodom 99 a 101 (§ 71 ods. 2 a 10)
    Ide o transpozičnú zmenu a legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie s článkom 6 bod18, článkom 26 smernice (EÚ) 2016/2341.
    V súvislosti so zavedením novej funkcie v rámci organizácie a riadenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ako aj zadefinovaním okruhu kľúčových funkcií sa medzi hlavné oblasti, ktoré budú predmetom dohľadu dostáva aj funkcia vnútorného auditu a funkcia riadenia rizika. Z identického dôvodu sa aj v ustanoveniach o ukladaní pokút, resp. v rámci oprávnení Národnej banky Slovenska prerokovať nedostatky aj mimo konania o uložení sankcie bude uvádzať osoba zodpovedná za výkon kľúčovej funkcie.

K bodu 100 (§ 71 ods. 9)
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 48 ods. 4 smernice (EÚ) 2016/2341.
    Pre orgán dohľadu sa týmto ustanovuje postup pri zverejňovaní výroku vykonateľného rozhodnutia, a rovnako sa ustanovuje, kedy môže zverejniť výrok bez uvedenia identifikačných údajov osôb zodpovedných za porušenie predpisov.

K bodom 102 až 104 (príloha č. 2)
    Z dôvodu transpozície smernice (EÚ) 2016/2341 sa mení a dopĺňa aj zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.



K Čl. II
   
K bodom 1 a 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 5 a § 16)
    Navrhnutou legislatívnou úpravou poznámky pod čiarou k odkazu 5 a úpravou ustanovení § 16 tretej a štvrtej vety sa spresňuje existujúca právna úprava funkcie depozitára podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj v kontexte zosúladenia                       s ustanoveniami novelizovaného zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale taktiež     v kontexte s inými zákonmi, napríklad so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov.

K bodu 2
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4 (§ 122yb)
    V navrhovanom prechodnom ustanovení § 122yb sa rieši postup v nadväznosti na legislatívnu úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 5 v § 2 ods. 2 písm. m).
    Podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách v znení účinnom do 31. 12. 2018 banky a pobočky zahraničných bánk mohli vykonávať funkciu depozitára podľa osobitných predpisov napr. podľa zák. č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, zák. č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, zák. č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov len na základe osobitného povolenia. S účinnosťou od 1. januára 2019 môže banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať túto činnosť na základe bankového povolenia, ktoré ju oprávňuje na výkon investičných činností vrátane vedľajšej činnosti spočívajúcej v úschove a správe finančných nástrojov. Funkciu depozitára podľa zák. č. 43/2004 Z. z. pre dôchodkové správcovské spoločnosti môže banka a pobočka zahraničnej banky vykonávať len na základe povolenia vydaného podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona o bankách v znení účinnom od 1. januára 2019. Podľa prechodného ustanovenia funkciu depozitára podľa znenia zákona účinného od 1. januára 2019 však môžu vykonávať aj tie banky a pobočky zahraničných bánk, ktoré disponujú takýmto povolením podľa zákona o bankách v znení účinnom do 31. decembra 2018.


K Čl. III
    Vzhľadom na to, že na základe zmeny v čl. I (nový § 67b) bude mať ministerstvo prístup k osobným údajom účastníkov a poberateľov dávok z doplnkového dôchodkového sporenia, navrhuje sa, aby z rovnakých dôvodov malo ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky prístup aj k osobným údajom sporiteľov, poberateľov dôchodkovej dávky vyplácanej zo starobného dôchodkového sporenia, sporiteľov, ktorým sa vypláca výnos z investovania a tzv. oprávnených osôb.


K Čl. IV

K bodom 1 a 2
    Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 63 smernice (EÚ) 2016/2341, na základe ktorej sa medzi zaisťovaciu činnosť dopĺňa aj poskytovanie krytia zaisťovňou pre zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť.

K bodu 3
    Ide o legislatívno-technickú úpravu.


K Čl. V

    Účinnosť ustanovení, ktorými sa preberá smernica 2014/50/EÚ, sa navrhuje               od 1. mája 2018, keďže v súlade s článkom 8 uvedenej smernice musia členské štáty prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou do 21. mája 2018. Rovnako sa navrhuje aj účinnosť ustanovení, ktoré zavádzajú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a dôchodkovej správcovskej spoločnosti poskytovať Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Ministerstvu financií údaje o ich klientoch vrátane ich osobných údajov. Účinnosť ostatných ustanovení sa navrhuje od 1. januára 2019, keďže prebratie smernice (EÚ) 2016/2341 vyžaduje dostatočne dlhú legisvakačnú lehotu pre doplnkové dôchodkové spoločnosti na oboznámenie sa s obsahom zákona a prípravu zmien v informačných systémoch.



Bratislava 10. januára 2018





Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky




Ján Richter, v. r.
minister práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka KRAJČÍHO a Igora MATOVIČA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 576/2004, dátum vydania: 14.02.2018

Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič.
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie a toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahŕňajúcim medzirezortné pripomienkové konanie vrátane zapojenia verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa navrhuje, aby sa vypustili príslušné ustanovenia zákona a s ním súvisiacich zákonov, ktorými sa zaviedlo toto nesystémové a antisociálne opatrenie.
Informatizácia, resp. elektronizácia verejnej správy je spôsobilá šetriť milióny eur ročne v rozpočte verejnej správy, zjednodušiť množstvo administratívnych procesov no najmä uľahčiť život občanom, obzvlášť vo vzťahu k úradom, teda verejnej moci. 
    Prirodzenými očakávaniami od elektronizácie služieb v oblasti zdravotníctva je okrem odbremenenia pacienta od dlhých čakacích dôb v čakárňach všeobecných lekárov aj časová dostupnosť vyšetrenia u lekárov špecializovaných ambulancií. Elektronizácia služieb v oblasti zdravotníctva však má potenciál zefektívniť činnosť zdravotných poisťovní pri súčasnom posilnení financovania lekárov.
Cieľom návrhu zákona je preto snaha o zavedenie viacerých opatrení, výsledkom ktorých bude prínos pre všetky subjekty zainteresované v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti. Návrh novely zákona upravuje:
•    ⎫    bezplatné objednávanie pacientov na vyšetrenia k všeobecnému a špecializovanému lekárovi, ktoré by malo predstavovať minimálne 30% schválených ordinačných hodín a povinné vyčlenenie časti takto vymedzeného času na účely prevencie lekármi primárneho kontaktu – všeobecným lekárom, praktickým lekárom pre deti a dorast, gynekológom a stomatológom (ďalej len „lekár primárneho kontaktu“),
•    ⎫    včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie prostredníctvom elektronického objednávania u špecializovaného lekára,
•    ⎫    možnosť, aby bola pacientovi za úhradu poskytnutá zdravotná starostlivosť u lekára v špecializovanej ambulancii aj bez výmenného lístka od všeobecného lekára,
•    ⎫    povinné objednávanie pacientov u špecializovaných lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak z tohto dôvodu nedošlo už skôr k neodkladnej preprave pacienta do zdravotníckeho zariadenia,
•    ⎫    schvaľovanie cenníkov zdravotných výkonov a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti samosprávnym krajom namiesto doterajšej kontroly, ktoré zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ak za ne požadujú úhradu z dôvodu, že sa čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia,
•    ⎫    bonifikáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami za využívanie elektronického objednávania pacientov, ako aj sankcionovanie lekárov zdravotnými poisťovňami, ak si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce im zo zákona,
•    ⎫    objednávanie pacientov prostredníctvom národného informačného systému na objednávanie pacientov.
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne) a tiež na podnikateľskú sféru (rozpočty súkromných zdravotných poisťovní).
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.











B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1 až 6,
K Čl. II bodom 1, 2 a 4,
K Čl. III bodom 1, 2, 4, 6, 7 a 8,
K Čl. IV bodu 1
Navrhuje sa zrušiť možnosť lekárov alebo poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zriadiť si doplnkové ordinačné hodiny, počas ktorých by sa pacienti mohli objednať na vyšetrenie, ale toto vyšetrenie by bolo spoplatnené sumou do výšky 30 eur. Doplnkové ordinačné hodiny boli schválené formou pozmeňujúceho návrhu, ktorý neprešiel štandardným legislatívnym procesom zahrňujúc medzirezortné pripomienkové konanie či zapojenie verejnosti. Lekári, odborná či laická verejnosť vyjadrili k tomuto návrhu zákona viacero kritických pripomienok.
Zavedením doplnkových ordinačných hodín sa de facto zlegalizovali priame platby v zdravotníctve za zdravotnú starostlivosť, na ktorú má pacient nárok zo svojho zdravotného poistenia, čo hnutie OĽANO odmieta. Je možné predpokladať, že doplnkové ordinačné hodiny by v praxi využívali najmä súkromné zdravotnícke centrá, ktoré vyšetrujú bonitných klientov. Veľká väčšina obyvateľstva Slovenska si však takéto objednávanie na vyšetrenie nemôže dovoliť.
V kontexte vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby sa vypustili tie príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) spolu s ustanoveniami bezprostredne súvisiacich zákonov, ktorými sa prijalo toto nesystémové a antisociálne opatrenie, a to aj s cieľom, aby nenadobudlo od 1. mája 2018 účinnosť.
 
K Čl. I
K bodu 7
Podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) a s ním súvisiacich zákonov zasielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti príslušnému samosprávnemu kraju na vedomie cenník všetkých zdravotných výkonov a každú jeho zmenu, ako aj zoznam zdravotných výkonov a služieb, pri ktorých môže požadovať úhradu z dôvodu, že tieto výkony a služby nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia. Samosprávny kraj v tomto ohľade vykonáva v súlade s § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti len dozor nad dodržiavaním týchto povinností a môže za ne uložiť sankcie.
    Takýto systém sa najmä na základe poznatkov z praxe nejaví byť účelným a prospešným vo vzťahu k pacientovi, keďže ku kontrole cenníkov dochádza len sporadicky alebo takmer vôbec. V minulosti už boli snahy, a to aj zo strany vlády SR, aby sa táto právomoc samosprávnych krajov zmenila z dozornej právomoci na právomoc schvaľovaciu, tieto snahy však zatiaľ neboli úspešné.
    Návrhom zákona sa v snahe napomôcť pacientom a ochrániť ich pred neprimeranými úhradami za poskytovanie zdravotných výkonov a služieb, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia, zavádza právomoc samosprávneho kraja schvaľovať cenníky úhrad za takéto zdravotné výkony a služby ako preventívne opatrenie pred možným zneužívaním systému zo strany niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Zodpovedajúca úprava sa okrem zákona o zdravotnej starostlivosti z tohto dôvodu vykonáva aj v zákone č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úhradách za zdravotnú starostlivosť“).
    V súvislosti so zmenou charakteru právomocí samosprávnych krajov v tejto veci možno uviesť, že samosprávny kraj je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov cenovým orgánom a je preto namieste, aby mal možnosť posúdiť a schváliť primerané ceny (výšku úhrady) za tovary a služby v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
 
K Čl. II
K bodu 3
Jednou z ambícií zákona je aj snaha o skrátenie čakacích lehôt na vyšetrenie u špecializovaných lekárov a šetrenie prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Pacienti často chodievajú na vyšetrenie priamo k špecialistom, bez akéhokoľvek pokynu či odporúčania svojho všeobecného lekára, resp. vyhľadajú vyšetrenie u špecialistov opakovane, len aby sa uistili o svojej diagnóze, či získali tzv. „second opinion“, t.j. názor druhého lekára na svoj zdravotný stav. Vyňatie vyšetrenia u špecialistu bez tzv. výmenného lístka, z výkonov hradených zdravotným poistením, jednak napomôže pri odbremenení lekárov špecialistov od prípadov, kedy vie správnu liečbu odporučiť všeobecný lekár, ale prispeje aj k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov verejného poistenia pri eliminácii duplicitných vyšetrení.
K bodu 5
    Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I bodom 7 tohto návrhu zákona, t.j. so zmenou kompetencií samosprávnych krajov vo vzťahu k cenníkom poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za zdravotné výkony a služby, ktoré nie sú plne hradené zo systému verejného zdravotného poistenia.


K Čl. III
K bodu 3
Prvým a základným krokom pri akýchkoľvek snahách o zlepšenie fungovania zdravotníctva je efektívnejšie hospodárenie s časom pacienta a lekára. Na to nadväzuje požiadavka, aby bol pacient vyliečený a nie len liečený, čo v neposlednom rade privítajú aj zdravotné poisťovne. Uvedené požiadavky možno v skratke nazvať aj manažmentom pacienta.
Manažment pacienta znamená najmä stanovenie jasných pravidiel, ktoré pacientom ušetrí čas a zároveň mu poskytne rýchlejšiu a efektívnejšiu zdravotnú starostlivosť. Prvým krokom pri dosiahnutí tohto cieľa je umožniť pacientovi objednať sa na vyšetrenie, či už k všeobecnému lekárovi alebo k špecialistovi.
Na základe uvedeného sa navrhuje, aby si tak všeobecný lekár ako aj špecialista v rámci svojich schválených ordinačných hodín, vyčlenili minimálne 30 % ordinačných hodín, počas ktorých budú vyšetrovať len objednaných pacientov (prostredníctvom elektronického objednávkového systému).
Vo vyčlenených ordinačných hodinách na vyšetrenia objednaných pacientov zároveň poskytne lekár primárneho kontaktu osobitný priestor aj na výkon prevencie. Mnohí pacienti nerealizujú svoje odporúčané preventívne prehliadky z dôvodu, že sa na ne nemôžu objednať na presne určený čas. Väčší dôraz na výkon prevencie môže výrazne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu našej populácie, zníži náklady na liečbu prevenciou odvrátiteľných ochorení a v konečnom dôsledku zlepší alarmujúce štatistiky odvrátiteľnej úmrtnosti ako aj roky dožitia v plnom zdraví.
V prípade, že nastanú vážne zdravotné komplikácie ohrozujúce život alebo niektorú zo životne dôležitých funkcií pacienta, ošetrujúci lekár je povinný bezodkladne objednať svojho pacienta na vyšetrenie k špecialistovi  alebo ho odporučiť na vyšetrenie do najbližieho ústavného zariadenia tak, aby sa predmetné vyšetrenie vykonalo do 48 hodín od objednania pacienta. To za predpokladu, ak sa pri poskytovaní takejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti nevyužije aj neodkladná preprava pacienta do zdravotníckeho zariadenia (napr. ústavného zariadenia).
Dlhé čakacie doby na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, a s tým súvisiaca neskorá diagnostika, neraz znemožní včasnú liečbu. Obzvlášť fatálne následky môže mať neskorá diagnostika pri podozrení na onkologické ochorenie. S cieľom započať liečbu novodiagnostikovaného onkologického vyšetrenia čo najskôr a tým maximalizovať jej úspešnosť sa navrhuje na odporučenie lekára primárneho kontaktu vykonať vyšetrenie špecializovaným lekárom najneskôr do 20 dní.
K bodu 5
    Upresňuje sa, ktorých zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti sa novozavedené povinnosti týkajú. Povinnosť vyčlenenia si takmer tretiny schválených ordinačných hodín na vyšetrenia objednaných pacientov a na výkon prevencie sa týka len všeobecných lekárov. Povinnosť bezodkladného objednania k špecialistovi sa týka lekárov primárneho kontaktu a povinnosť vyšetrenia pacienta do 48 hodín, resp. do 20 dní na základe takéhoto objednania sa týka špecialistov. Dozor nad dodržiavaním týchto povinností vykonáva podľa § 81 ods. 1 písm. g) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti samosprávny kraj, avšak bez toho, aby mohol za takéto porušenie uložiť sankciu (uvedené je predmetom úpravy zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa iného zákona).

K Čl. IV
K bodu 2
    Ustanovenie je dôležité pre zabezpečenie systému zavádzaného týmto návrhom zákona do praxe. Rozširuje náležitosti, ktoré má obsahovať zmluva medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pričom jedna z nich má bonifikačný charakter a druhá sankčný charakter.
Náležitosťou zmluvy by na základe návrhu zákona mala byt tak bonifikácia príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za každého pacienta objednaného prostredníctvom elektronického objednávkového systému prevádzkovaného národným centrom zdravotníckych informácií alebo elektronickým objednávkovým systémom, ktorý má overenie zhody a výška takejto bonifikácie, ako aj sankcia vo výške do 5 % priemernej mesačnej úhrady vyplývajúcej zo zmluvy za porušenie povinností príslušného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu (myslí sa najmä na povinnosti uvedené v čl. III bode 3 tohto návrhu zákona). Paralelne zostáva zachovaný aj kontrolný mechanizmus – dozor zo strany samosprávneho kraja, ktorý schvaľuje ordinačné hodiny a v zmysle tohto návrhu zákona aj cenníky úhrad nad rámec verejného zdravotného poistenia.
K bodu 3
    Na účely čo možno najlepšieho zabezpečenia objednávania pacientov do elektronického objednávkového systému zo strany poisťovní, sa ako významné proklientské opatrenie navrhuje zriadenie osobitnej bezplatnej telefonickej linky, slúžiacej výlučne pre potreby objednania sa k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi.
K bodu 4
    S cieľom zachovať princíp právnej istoty týkajúci sa už uzavretých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti je potrebné upraviť prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú obom zmluvným stranám zachovať v platnosti doterajšie zmluvy najneskôr do dátumu uplynutia ich platnosti. Po uplynutí ich platnosti už budú nové zmluvy musieť zohľadniť aj nové zmluvné náležitosti uvedené v čl. IV bode 2 tohto návrhu zákona.

K Čl. V
K bodom 1 a 2
    Cieľom návrhu zákona je umožnenie vzniku elektronického objednávkového systému. Hoci konkrétne technické riešenie bude na Národnom centre zdravotníckych informácií, návrh zákona stanovuje aspoň základnú funkcionalitu tohto systému, ktorou je objednávanie pacientov. Elektronický objednávkový systém bude úspešný len po splnení základných kritérií, ktorými sú bezplatnosť a možnosť objednania sa bez ohľadu na postavenie v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti (t.j. aby sa pacient mohol objednať sám, alebo prostredníctvom svojej poisťovne, či lekára). Nezanedbateľnou pridanou hodnotou tohto objednávkového systému je pripomenutie vyšetrenia prostredníctvom textovej správy, t.j. SMS-kou, ak sa takýto údaj o kontakte na pacienta nachádza v systéme. Bod 2 je nevyhnutnou legislatívnou úpravou z dôvodu nakladania s osobnými údajmi pacientov v elektronickom objednávacom systéme.

K Čl. VI
Nadobudnutie účinnosti novely zákona sa navrhuje s primeranou legisvakačnou lehotou, a to od 1. septembra 2018 s výnimkou tých ustanovení, ktorými by sa mal zrušiť nevyhovujúci systém doplnkových ordinačných hodín; účinnosť týchto ustanovení sa navrhuje už od 1. mája 2018.




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
 
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí a Igor Matovič

2. Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon          č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:
a)    nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)    nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)    nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
Doložka
vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy


x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?


x
3. Sociálne vplyvy
x


– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x


– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva, a taktiež na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Návrh zákona však predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti so systémom bonifikácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zdravotnými poisťovňami, konkrétne Všeobecnej zdravotnou poisťovňou, ktorý sa však nedá presne vyčísliť, pretože nie je známe, v akej výške po nadobudnutí účinnosti tohto zákona stanoví táto zdravotná poisťovňa výšku požadovanej bonifikácie. Z rovnakého dôvodu sa predpokladá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, konkrétne na rozpočty súkromných zdravotných poisťovní.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5.     Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore