Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.01.2016 do 31.05.2016

Platnosť od: 29.12.2001
Účinnosť od: 01.01.2016
Účinnosť do: 31.05.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST66JUD16415DS64EUPPČL8

Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.01.2016 do 31.05.2016
Zoznam paragrafov
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 575/2001 s účinnosťou od 01.01.2016 na základe 358/2015, 339/2015 a 392/2015

Legislatívny proces k zákonu 392/2015
Legislatívny proces k zákonu 339/2015

Vládny návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 392/2015, dátum vydania: 18.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.
Návrh zákona sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 – 2016. V časti Svetová politika a multilaterálne vzťahy sa radí rozvojová a humanitárna pomoc medzi dôležité priority vlády Slovenskej republiky. Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyplýva úloha vytvoriť priestor pre novelizáciu zákona o rozvojovej pomoci. Cieľom je zvýšenie efektívnosti, pružnosti a transparentnosti poskytovania rozvojovej pomoci a súčinnosť pri podpore ekonomických aktivít Slovenskej republiky.
Slovenská republika ako člen Organizácie Spojených národov (OSN), Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a člen Európskej únie (EÚ) sa hlási k medzinárodným záväzkom v oblasti znižovania miery chudoby vo svete a podpory trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách. Slovenská republika sa v roku 2000 prihlásila k plneniu Miléniových rozvojových cieľov, čo opätovne potvrdila na samite OSN v septembri 2005.
V členských krajinách OECD neexistuje jednotný organizačný rámec pre riadenie rozvojovej spolupráce. Každý štát si vytvára svoj vlastný mechanizmus na základe vnútorných politických, ekonomických, historických a ďalších podmienok. Z hľadiska koordinácie celého systému je možné nájsť jeden spoločný prvok, a tým je rezort zahraničných vecí alebo rezort pre rozvojovú spoluprácu, ktorý vo väčšine krajín OECD nesie primárnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Od tohto momentu začalo postupne formovať strategický, inštitucionálny a právny rámec rozvojovej spolupráce. Od roku 2003 ministerstvo predkladá do vlády Slovenskej republiky Strednodobú stratégiu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky spravidla na päťročné obdobie (aktuálne je v platnosti 3. strednodobá stratégia na roky 2014 - 2018). Stratégie sú každoročne rozpracované do Zamerania dvojstrannej rozvojovej spolupráce, ktoré rovnako schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Rozvojová spolupráca sa stala integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky a stratégie vonkajších ekonomických vzťahov. Zapojila sa do nej postupne väčšina rezortov a štátnych inštitúcií, vznikla stabilná báza mimovládnych organizácií združená v Platforme mimovládnych rozvojových organizácií a do rozvojových aktivít vstúpili aj viaceré podnikateľské subjekty. Za 11 rokov bolo v takmer 20-tich krajinách implementovaných viac ako 500 projektov v celkovej hodnote cca 50 mil. eur.
V roku 2003 vznikol na základe metodického pokynu Ministerstva financií Slovenskej republiky o programovom rozpočtovaní program 05T – oficiálna rozvojová pomoc. Tento program, ktorého gestorom je ministerstvo, tvorí základ pre financovanie rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky prostredníctvom rozpočtu verejnej správy. V roku 2015 sú do neho zapojené Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. Tieto ústredné orgány štátnej správy zabezpečujú plnenie stanovených

cieľov prostredníctvom podprogramov v rámci svojho schváleného rozpočtu výdavkov na príslušný rok.
V septembri 2013 bola Slovenská republika prijatá za plnoprávneho člena Výboru pre rozvojovú pomoc v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Development Assistance Committee - OECD/DAC). Tento krok možno považovať aj za symbolické zavŕšenie integrácie Slovenskej republiky do medzinárodnej donorskej komunity. Členstvo v OECD/DAC je zároveň výzvou na budovanie moderného, transparentného a efektívneho systému SlovakAid v čase, keď medzinárodné spoločenstvo definuje nové rozvojové ciele po roku 2015.
Strategickými dokumentmi Slovenskej republiky pre oblasť rozvojovej spolupráce sú Strednodobá stratégia rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na roky 2014 – 2018 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2014 z 15. januára 2014), zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na príslušný rok, Národná stratégia pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2012 z 18. januára 2012), Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Kenskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Moldavskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia Slovenskej republiky pre rozvojovú spoluprácu s Afganskou islamskou republikou na roky 2014 – 2018, Stratégia monitorovania a evaluácie dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky.
Komplexný mechanizmus realizácie rozvojovej spolupráce dotvárajú smernice, programové dokumenty, návody, manuály, ktoré obsahujú pravidlá, podmienky a kritériá pre využívanie jednotlivých programov a implementáciu fáz projektového cyklu pri dvojstrannej rozvojovej spolupráci.
Od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 (č. 617/2007 Z. z.) prešla agenda rozvojovej spolupráce v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. Centrá svetového hospodárskeho rastu sa postupne presúvajú nielen zo západu na východ, ale aj zo severu na juh. Rastie medzinárodný obchod, narastá spotreba potravín a energie, vyčerpávajú sa nerastné zdroje, životné prostredie sa stáva zraniteľnejším. Okrem toho v dôsledku ekonomickej a finančnej krízy rastú v mnohých krajinách sociálne nerovnosti a nezamestnanosť, čo zvyšuje riziko vzniku nových ohnísk napätia a konfliktov. Pre rozvojovú spoluprácu znamenajú vyššie uvedené výzvy potrebu hľadania efektívnych riešení v rámci partnerstva donorov, partnerských krajín, občianskej spoločnosti, súkromného i akademického sektora, medzinárodných organizácií a ďalších subjektov. Aktuálne medzinárodné spoločenstvo hodnotí plnenie Miléniových rozvojových cieľov a formuluje nový rozvojový trvalo udržateľný rámec po roku 2015 vrátane jeho implementácie a financovania. Tento si vyžiada potrebu prehodnotenia politík rozvojovej spolupráce a adaptácie systémov ich realizácie u všetkých svetových donorov. Nové výzvy sa pretavujú do koncepčných a strategických dokumentov na úrovni EÚ, OSN i ďalších medzinárodných organizácií a inštitúcií.
Je žiaduce, aby systém rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky primerane reflektoval na vyššie uvedené zmeny. V ostatných rokoch sa do rozvojových aktivít Slovenskej republiky zapájajú nové subjekty, vrátane podnikateľských subjektov a miestnych samospráv. Vzniká potreba nových, flexibilnejších nástrojov realizácie rozvojovej spolupráce, ktoré môžu efektívnejším spôsobom zabezpečiť udržateľné výsledky v partnerských krajinách.
Členstvo Slovenskej republiky v OECD/DAC so sebou prinieslo aj potrebu aplikácie štandardov a pravidiel, ktorými sa riadia donorské krajiny pri realizácii rozvojovej spolupráce. Z hodnotení systému rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky zo strany OECD/DAC (Prístupová správa Slovenskej republiky z roku 2013) vyplynuli pre Slovenskú republiku

odporúčania pre zvýšenie kvality a efektívnosti systému. Pokrok v ich plnení je hodnotený výborom OECD/DAC v pravidelných intervaloch.
Doterajšia aplikačná prax zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a potreba adaptácie systému rozvojovej spolupráce na nové podmienky vrátane požiadaviek OECD/DAC, preukázali potrebu zmeny legislatívneho rámca. Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré nástroje rozvojovej spolupráce a v prípade iných (dotácie) je neflexibilná a limitujúca. Terminológia aktuálneho zákona nezodpovedá požiadavkám a potrebám medzinárodného spoločenstva a trendom v rozvojovej spolupráci.
Vzhľadom na rozsah navrhovaných zmien sa namiesto novelizácie zákona č. 617/2007 Z. z. predkladá nový zákon o rozvojovej spolupráci.
Týmto návrhom zákona sa zároveň navrhuje novelizovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novelizácia vyššie uvedených zákonov (s výnimkou novely zákona č. 553/2003 Z. z. a novely zákona č. 474/2005 Z. z.) bezprostredne súvisí s novo zavádzaným mechanizmom pri realizácii rozvojovej spolupráce.
Zákon č. 553/2003 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodu úpravy platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a objektivizovaného platového koeficientu. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z .z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Do zákona sa navrhuje vložiť ustanovenie, podľa ktorého sa na účely výpočtu objektivizovaného platového koeficientu, ako aj platových náležitostí pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí použije platová tarifa zamestnanca pred valorizáciou platnou pre rok 2014. Zákon č. 474/2005 Z. z. sa navrhuje novelizovať z dôvodov potrieb aplikačnej praxe.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, právnymi aktmi Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo životného prostredia SR nemá pripomienky k predloženej doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na životné prostredie.
Ministerstvo hospodárstva SR neuplatňuje pripomienky a súhlasí s doložkou vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie.
Predkladaný materiál vykazuje vplyv na informatizáciu spoločnosti a preto je potrebné vyznačiť vplyv v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov. Zverejňovaním informácií o rozvojovej spolupráci na webovom sídle Agentúry a zverejňovaním oznámení ministerstva prostredníctvom webového sídla zastupiteľského úradu sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň). Predkladaním žiadostí o poskytnutie vládneho štipendia prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvom sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou III (obojsmerná interakcia).

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
 
Vplyv na rozpočet verejnej správy
(v eurách)
 
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
r
(2015)
 
r+1
(2016)
 
r+2
(2017)
 
r+3
(2018)
 
Príjmy verejnej správy celkom
 
0
 
0
 
0
 
0
v tom: MZVaEZ SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MŠVVaŠ SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚPV SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚJD SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚNMS SR
0
0
0
0
z toho:
-vplyv na ŠR
0
0
0
0
-vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MV SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MF SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MH SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MZ SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MPSVaR SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MDVaRR SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MPRV SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MŽP SR
0
0
0
0
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MO SR
0
0
0
0
z toho:
-vplyv na ŠR
0
0
0
0
-- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
 
Výdavky verejnej správy celkom
 
0
 
69580290
 
66498639
 
73618734
v tom: MZVaEZ SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc
Program 097 Príspevky SR do MO
0
0
5984864
1875654
5984864
1875654
5984864
1875654
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
7860518
7860518
7860518
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MŠVVaŠ SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc
0
1883167
1883167
1883167
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
1883167
1883167
1883167
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚPV SR
Program 097 Príspevky SR do MO
0
3945
3945
3945
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
3945
3945
3945
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚJD SR
Program 097 Príspevky SR do MO
0
291328
305894
321189
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
291328
305894
321189
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: ÚNMS SR
Program 082 Štátna správa v oblasti technickej normalizácie, metrológie, kvality a posudzovania zhody
0
4000
4000
4000
z toho:
-vplyv na ŠR
0
4000
4000
4000
-vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MV SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc
Program 0D6 Efektívna a spoľahlivá štátna správa
0
0
76350
1990000
76350
1990000
76350
1990000
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
2066350
2066350
2066350
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MF SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc (Uvedená suma reprezentuje 40 %-ný podiel celkovej sumy rozpočtovanej v rámci 05T09, ktorý je oprávnený na vykázanie ako ODA. Zvyšná časť sa ako ODA nevykazuje).
Program 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií a v rámci neho programová časť 0740602
Rozpočtový informačný systém – odhadované výdavky na DEV komponent
Štátne finančné aktíva
Všeobecná pokladničná správa – EDF + medzinárodné organizácie
Všeobecná pokladničná správa – odhad podielu SR na financovaní rozvojovej spolupráce cez rozpočet EÚ (ako 5 % odhadovaného príspevku SR do rozpočtu EÚ)*
0
0
0
0
0
40000
250000
80000
14960000
37664450
44000
250000
80000
14449000
37565200
48000
250000
3080000
16586000
39529000
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
55487450
52388200
59493000
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MH SR
0
165490
165490
165490
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Program 097 Príspevky SR do MO
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
165490
165490
165490
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MZ SR
Program 097 Príspevky SR do MO
0
470889
470889
470889
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
470889
470889
470889
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MPSVaR SR
Program 097 Príspevky SR do MO
0
440367
440367
440367
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
440367
440367
440367
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MDVaRR SR
Program 097 Príspevky SR do MO
0
40194
40194
40194
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
40194
40194
40194
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MPRV SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc
Program 090 Tvorba, regulácia a implementácia politík
Príspevky SR do MO
v tom: Program 097
Program 090
0
0
0
0
0
27290
30323
390663
246488
144175
30323
30323
390663
246488
144175
30323
30323
390663
246488
144175
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
448276
451309
451309
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MŽP SR
Program 076 Tvorba a implementácia politík
0
258316
258316
258316
z toho:
 
 
 
- vplyv na ŠR
0
258316
258316
258316
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
v tom: MO SR
Program 05T Oficiálna rozvojová pomoc
Program 0AU Vysielanie civilných expertov do aktivít krízového manažmentu mimo územia SR
0
0
10000
150000
10000
150000
10000
150000
z toho:
-vplyv na ŠR
0
160000
160000
160000
-vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
 
Celková zamestnanosť
 
0
 
0
 
0
 
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

 
Financovanie zabezpečené v rozpočte
 
0
 
69580290
 
66498639
 
73618734
v tom: MZVaEZ SR
0
7860518
7860518
7860518
v tom: MŠVVaŠ SR
0
1883167
1883167
1883167
v tom: ÚPV SR
0
3945
3945
3945
v tom: ÚJD SR
0
291328
305894
321189
v tom: ÚNMS SR
0
4000
4000
4000
v tom: MV SR
0
2066350
2066350
2066350
v tom: MF SR
0
55487450
52388200
59493000
v tom: MH SR
0
165490
165490
165490
v tom: MZ SR
0
470889
470889
470889
v tom: MPSVaR SR
0
440367
440367
440367
v tom: MDVaRR SR
0
40194
40194
40194
v tom: MPRV SR
0
448276
451309
451309
v tom: MŽP SR
0
258316
258316
258316
v tom: MO SR
0
160000
160000
160000
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
* Okrem toho sa SR podieľa na financovaní rozvojovej spolupráce aj prostredníctvom tzv. tradičných vlastných zdrojov (ide o mimorozpočtové zdroje), ktoré odvádza do rozpočtu EÚ (odhad 5 %). Odhadovaná výška týchto zdrojov na rok 2016 je 5 342 100 eur, na rok 2017 5 448 950 eur a na rok 2018 5 557 950 eur.
2.2 Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
 
Vplyv na rozpočet verejnej správy
(v eurách)
 
 
Financovanie
 
r
(2015)
 
r+1
(2016)
 
r+2
(2017)
 
r+3
(2018)
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
69 580 290
66 498 639
73 618 734
z toho vplyv na ŠR
0
69 580 290
66 498 639
73 618 734
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
69 580 290
66 498 639
73 618 734
ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Materiál nezakladá nárok na štátny rozpočet, ani na zvýšenie limitu počtu zamestnancov a bude realizovaný v rámci záväzných ukazovateľov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na jednotlivé roky.

2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrhom zákona o rozvojovej spolupráci sa nanovo ustanovujú finančné nástroje rozvojovej spolupráce, ktorá zahŕňa aj oficiálnu rozvojovú pomoc a humanitárnu pomoc.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
 
 
 
 
zmena v nároku
 
 
 
 
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
 
 
 
 
kombinovaný návrh
 
 
 
 
x iné
 
 
 
 
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
 
Odhadované objemy
 
Objem aktivít
 
r
 
r + 1
 
r + 2
 
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
 
Vplyv na rozpočet verejnej správy
 
Výdavky (v eurách)
 
r
(2015)
 
r+1
(2016)
 
r+2
(2017)
 
r+3
(2018)
Bežné výdavky (600)
0
69 250 290
66 168 639
70 288 734
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
904 774
904 774
904 774
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
196 956
196 956
196 956
Tovary a služby (630)2
0
181 964
181 964
181 964
Bežné transfery (640)2
0
67 966 596
64 884 945
69 005 040
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
250 000
250 000
250 000
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
0
 
80 000
 
80 000
 
3 080 000
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
 
0
 
69 580 290
 
66 498 639
 
73 618 734
 
z toho výdavky na ŠR
 
 
 
 
Bežné výdavky (600)
0
69 250 290
66 168 639
70 288 734
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
904 774
904 774
904 774
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vplyv na rozpočet verejnej správy
 
Príjmy (v eurách)
 
r
 
r + 1
 
r + 2
 
r + 3
 
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
0
 
 
0
 
0
 
 
0
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
0
 
0
 
0
 
 
0
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
 
0
 
0
 
0
 
0
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Kapitálové výdavky (700)
0
250 000
250 000
250 000
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
0
 
80 000
 
80 000
 
3 080 000
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Tabuľka č. 6
* v členení: MZVaEZ SR – osobné výdavky 226 700 eur, z toho mzdy 169 744 eur
MV SR – osobné výdavky 875 000 eur, z toho mzdy 735 000 eur
 
Vplyv na rozpočet verejnej správy
 
Zamestnanosť
 
r
(2015)
 
r + 1
(2016)
 
r + 2
(2017)
 
r + 3
(2018)
 
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
0
0
0
0
 
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
 
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
 
 
 
 
 
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
0
904 774
904 774
904 774
 
z toho vplyv na ŠR
0
904 774
904 774
904 774
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
0
196 956
196 956
196 956
 
z toho vplyv na ŠR
0
196 956
196 956
196 956
 
Poznámky:
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
Budovanie základných pilierov informatizácie
 
 
Obsah
 
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby? (Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania).
Áno, zverejňovaním informácií o rozvojovej spolupráci na webovom sídle Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zverejňovaním oznámení ministerstva prostredníctvom webového sídla zastupiteľského úradu
Úroveň poskytovania elektronických služieb: I.
Áno, predkladaním žiadostí o poskytnutie vládneho štipendia prostredníctvom webového sídla určeného ministerstvom
Úroveň poskytovania elektronických služieb: III.
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
 
Ľudia
 
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Nie
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nie
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Nie
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Nie
 
Infraštruktúra
 
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Nie
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Nie
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Nie
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Nie
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Nie
 
Riadenie procesu informatizácie
 
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Nie
 
Financovanie procesu informatizácie
 
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Nie
 
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
 
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Nie
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnomHlava V, Kapitola I a II, čl. 21, 43 Zmluvy o Európskej únii Tretia čast, Hlava X, čl. 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; Piata časť, Hlava III, Kapitola 1 – 3, čl. 208 – 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES v platnom znení (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014 , ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014).
2.nelegislatívne akty
Nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu (Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015).
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 zo dňa 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L

378, 27. 12. 2006).
Smernica Rady 2000/78/ES zo dňa 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05, zv. 004).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES zo dňa 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
spojené veci C-181/91 a C-248/1991 (EP v. Rada a Komisia) a C-316/91 (EP v. Rada), C-268/94 (Portugalsko v. Rada), 43/75 (Gabrielle Defrenne v. Société anonyme belge de navigation aérienne Sabena („Defrenne II“)), C-50/96 (Deutsche Telekom AG v. Lilli Schröder).
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 sa uplatňovalo od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2013,
pri nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 nie je určená lehota na implementáciu, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 sa uplatňuje od 1.1.2014 do 31.12.2020, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 sa uplatňuje od 1.1.2014 do 31.12.2020, lehota na prebranie smernice Rady 2000/78/ES bola 1. 5. 2004,
lehota na prebranie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES bola 15. 8. 2008.
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
smernica Rady 2000/78/ES – priebežne – uznesenie vlády SR č. 983 zo 14. októbra 2003, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES – 15. 5. 2008 – uznesenie vlády SR č. 819 z 4. októbra 2006
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
aktuálne nie je v danej oblasti vedené voči Slovenskej republike žiadne spomínané konanie

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
smernica Rady 2000/78/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES sú úplne prebraté v nasledovných právnych predpisoch:
• Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších ústavných zákonov,
• zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva,
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v
znení neskorších predpisov,
• zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, • zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
• zákon č.365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v znení neskorších predpisov.
 
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky

B. Osobitná časť
K čl. I
K § 1
 
Zákon upravuje rozvojovú spoluprácu s partnerskými krajinami a vytvára potrebné legislatívne a inštitucionálne zabezpečenie pre jej realizáciu. Upravuje pôsobnosť a postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy (vyšších územných celkov, miest a obcí) v oblasti rozvojovej spolupráce. Zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola zriadená Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (ďalej len „agentúra“), ktorej postavenie a pôsobnosť sa preberá do navrhovaného zákona.
K § 2
 
Vymedzujú sa základné pojmy, ktoré sú súčasťou navrhovanej právnej úpravy, ktoré vychádzajú zo zaužívaných definícií v medzinárodných dokumentoch, predovšetkým v dokumentoch OECD a EÚ. Zákon sa vzťahuje iba na tú časť rozvojovej spolupráce, ktorá spĺňa definíciu oficiálnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance - ODA) podľa výboru OECD/DAC, podľa ktorého „Oficiálna rozvojová pomoc sú toky, ktoré prúdia do krajín a území, ktoré sú uvedené na zozname príjemcov ODA a príspevky do multilaterálnych rozvojových inštitúcií, ktoré sú uvedené na ďalšom zozname DAC. Toky sú poskytované oficiálnymi agentúrami vrátane orgánov verejnej správy. Hlavným cieľom každej transakcie je podpora hospodárskeho a sociálneho rozvoja partnerských krajín a svojím charakterom je zvýhodnená a obsahuje grantový prvok vo výške najmenej 25 % (vypočítaný s použitím diskontnej sadzby rovnej 10 %).“.
K písmenu a): Doposiaľ používaný pojem „oficiálna rozvojová pomoc“ sa nahrádza pojmom „rozvojová spolupráca“, a to s ohľadom na postupne viac používaný všeobecnejší pojem spolupráce namiesto pomoci. Na účely tohto zákona sa rozvojovou spoluprácou preto rozumejú všetky činnosti realizované orgánmi verejnej správy financované z verejných prostriedkov a zamerané na podporu trvalo udržateľného rozvoja v partnerských krajinách. Súčasťou tvorby globálneho rámca rozvojovej spolupráce po roku 2015 je aj definovanie nových cieľov trvalo udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs), ktoré nahradia Miléniové rozvojové ciele. Pod pojmom trvalo udržateľný rozvoj partnerských krajín sa rozumie taký spôsob rozvoja ľudskej spoločnosti, ktorý dáva do súladu hospodársky a spoločenský pokrok s plnohodnotným zachovaním životného prostredia. Agenda SDGs teda v sebe integruje hospodársku, sociálnu a environmentálnu dimenziu rozvoja krajín, s dôrazom na úplné odstránenie chudoby vo všetkých jej podobách, odstránenie hladu, zabezpečenie zdravého života, kvalitného vzdelávania, zamestnanosti, podporu rozvoja mierových a inkluzívnych spoločností vrátane zabezpečenia prístupu k spravodlivosti pre všetkých a tvorby efektívnych a zodpovedných inštitúcií. Rozvojová spolupráca Slovenskej republiky môže nadobúdať rôzne podoby, napríklad ako forma pomoci (napríklad humanitárnej), ale aj ako forma spolupráce pri finančnom podporovaní vzdelávania študentov z partnerských krajín prostredníctvom vládnych štipendií alebo vysielania dobrovoľníkov do partnerských krajín.
K písmenu b): Definuje sa pojem humanitárna pomoc ako tá časť rozvojovej spolupráce, ktorá je reakciou na mimoriadne udalosti a jej cieľom je rýchlo a efektívne pomôcť ľuďom v krízovej situácii. Je spravidla krátkodobá, dočasná a trvá, kým nepominie priame ohrozenie.

K písmenu c): Pod partnerskou krajinou sa rozumie štát, s ktorým Slovenská republika realizuje dvojstrannú a trojstrannú rozvojovú spoluprácu a nachádza sa na zozname krajín výboru OECD/DAC oprávnených prijímať ODA.
K písmenu d): Rozvojová spolupráca môže byť dvojstranná, trojstranná alebo mnohostranná. Dvojstranná spolupráca smeruje najčastejšie priamo od donorskej krajiny (Slovenská republika) do partnerskej krajiny a je jasne identifikovateľná.
K písmenu e): Pri trojstrannej spolupráci realizuje Slovenská republika rozvojové činnosti v partnerskej krajine v spolupráci s ďalšími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami.
K písmenu f): Mnohostranná spolupráca je realizovaná cez medzinárodné organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa rozvojovou spoluprácou.
K písmenu g): Vymedzuje sa pojem verejná informovanosť, ktorá prostredníctvom dotácií ako nástroja rozvojovej spolupráce má financovať projekty na zvyšovanie povedomia a zainteresovanosti slovenskej laickej i odbornej verejnosti, médií a iných relevantných aktérov, o dôležitosti a zmysluplnosti poskytovania rozvojovej pomoci. Cieľom aktivít bude aj oslovovanie vybraných cieľových skupín, formovanie ich názorov a poskytovanie informácií o slovenskej ODA v súvislosti s efektívnym vynakladaním prostriedkov štátneho rozpočtu.
K písmenu h): Rozvojové vzdelávanie vychádza z Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 a tvorí dôležitú súčasť globálneho vzdelávania, pričom sa postupne dostáva do učebných plánov a osnov na jednotlivých stupňoch slovenských škôl.
K písmenu i): Budovanie kapacít na všetkých úrovniach riadenia a implementácie rozvojovej spolupráce je tiež oblasťou, na ktorú sa chce Slovenská republika zamerať, a to vzhľadom na aktuálny stav ľudských zdrojov v tejto oblasti, ktorý je označený v hodnotiacej správe OECD za jeden z kritických bodov systému slovenskej ODA. Ide o činnosti realizované v prospech partnerskej krajiny prevažne na území Slovenskej republiky.
K § 3
 
K odseku 1: V rozvojovej politike Slovenskej republiky sa kladie dôraz na presadzovanie princípov, pravidiel a hodnôt, ktoré vedú k posilneniu inkluzívneho rozvoja partnerských krajín, dosiahnutiu ich trvalo udržateľného rastu, vytváraniu demokratických a funkčných inštitúcií. Navrhuje sa zákonom zakotviť tieto princípy ako nosné východiská, na ktorých sa realizuje rozvojová spolupráca Slovenskej republiky. Prvým princípom sú princípy efektívnosti rozvojovej spolupráce, prijaté na medzinárodnej úrovni vo forme Parížskej deklarácie, potvrdené Akčnou agendou z Akkry, záverečným dokumentom z Busanu a komuniké z Mexika. Spočívajú v rešpektovaní vlastníctva rozvojových procesov samotnými partnerskými krajinami, zameraní na výsledky, podpore inkluzívneho partnerstva a zabezpečení transparentnosti a zodpovednosti. Druhým princípom, o ktorý sa opiera slovenská rozvojová spolupráca, je zosúlaďovanie rôznych politík Slovenskej republiky (napr. obchodnej, environmentálnej, bezpečnostnej, migračnej a i.) s cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide o tzv. koherenciu politík pre rozvoj (Policy Coherence for Development).
K odseku 2: Kľúčovým dokumentom v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorý definuje víziu, ciele, princípy, teritoriálne a sektorové priority spravidla na päťročné obdobie a nastavuje programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce, je stratégia rozvojovej spolupráce, ktorú schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Teritoriálne priority (výber partnerských krajín) a sektorové priority (tematické oblasti, napr. vzdelávanie, zdravotníctvo, atď.) vychádzajú primárne z potrieb partnerských krajín, globálnych výziev medzinárodného spoločenstva, zahraničnopolitických a ekonomických priorít Slovenskej republiky, komparatívnych výhod Slovenskej republiky, ako aj z doterajších skúseností z rozvojovej spolupráce Slovenskej

republiky. Slovenská republika ako členská krajina najväčšieho donora na svete – Európskej únie – aktívne participuje na formovaní európskej rozvojovej politiky, a preto je potrebné aj v koncepčnom strednodobom dokumente nastavovať ciele slovenskej rozvojovej spolupráce s ohľadom na tieto záväzky, ako aj ďalšie záväzky, ktorými je viazaná (OECD, OSN).
K odseku 3: Na každý kalendárny rok je potrebné stanoviť priority rozvojovej spolupráce, s cieľom zosúladiť aktivity ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a samosprávy a napĺňať stratégiu rozvojovej spolupráce. Na tento účel Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vypracúva zameranie dvojstrannej rozvojovej spolupráce na nasledujúci kalendárny rok.
K odseku 4: Aktivity realizované v predchádzajúcom kalendárnom roku sumarizuje a vyhodnocuje správa o rozvojovej spolupráci. Správu i zameranie schvaľuje vláda Slovenskej republiky.
K § 4
 
Ustanovujú sa orgány verejnej správy pôsobiace v oblasti rozvojovej spolupráce.
K odseku 1: Vymedzuje sa postavenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako národného koordinátora rozvojovej spolupráce v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 332/2002 z 3. apríla 2002. Na plnenie tejto úlohy sa ustanovuje zodpovednosť za vypracúvanie koncepčných dokumentov a vymedzuje sa pôsobnosť pri zabezpečovaní a realizácii rozvojovej spolupráce, ako aj riadiaca a kontrolná právomoc vo vzťahu k agentúre. V oblasti humanitárnej pomoci partnerským štátom sa zvýrazňuje osobitné postavenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako národného koordinátora humanitárnej pomoci.
K odseku 2: Všeobecne sa ustanovuje pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa spolupodieľajú na tvorbe koncepčných dokumentov, ako aj na realizácii rozvojovej spolupráce v rámci svojej pôsobnosti.
K odseku 3: Ustanovuje sa miera participácie ústredných orgánov a orgánov územnej samosprávy na rozvojovej spolupráci s cieľom komplexného prístupu a medziinštitucionálnej spolupráce pri realizovaní strednodobej stratégie a každoročného zamerania rozvojovej spolupráce.
K odseku 4: Vymedzujú sa iné subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy podieľajú na realizácii rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.
K odseku 5: Pre efektívne plnenie úloh národného koordinátora rozvojovej spolupráce je potrebný medzirezortný orgán slúžiaci na zosúlaďovanie politík pre rozvoj a prípravu koncepčných dokumentov. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky zriaďuje Koordinačný výbor pre rozvojovú spoluprácu Slovenskej republiky, ktorý tieto úlohy plní a zabezpečuje realizáciu rozvojovej spolupráce jednotlivými subjektmi na základe jednotného prístupu.
K § 5
 
Agentúra bola zriadená zákonom č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Z hľadiska jej právneho postavenia nedochádza k zmene a agentúra zostáva rozpočtovou organizáciou zapojenou na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Jej štatutárnym orgánom je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister a ktorý je zamestnancom agentúry, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Ustanovuje sa právomoc riaditeľa agentúry a

jeho povinnosti vo vzťahu k ministerstvu. Vymedzuje sa súčasne aj pôsobnosť agentúry na úseku rozvojovej spolupráce a miera jeho účasti na nej v prípadoch, kedy ju realizuje v súčinnosti s ministerstvom.
K § 6
 
Vymedzujú sa nástroje, ktorými sa rozvojová spolupráca realizuje. Ide o nové komplexné vymedzenie nástrojov rozvojovej spolupráce. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda Slovenskej republiky. Okrem darovania majetku štátu sú všetky nástroje predmetom právnej úpravy tohto zákona, na darovanie majetku štátu sa bude vzťahovať zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Jednotlivé ustanovenia o navrhovaných nástrojoch vymedzujú aj pôsobnosť subjektov, ktoré nástroje rozvojovej spolupráce budú realizovať.
K § 7
 
Poskytovanie dotácií vychádza z ustanovenia § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dotáciu bude možné poskytnúť subjektu, ktorý bol založený podľa slovenského právneho poriadku alebo podľa právneho poriadku cudzieho štátu, a bez ohľadu na to, či je podnikateľským subjektom, subjektom neziskového sektora, prípadne orgánom verejnej správy. Zákon vymedzuje účely, na ktoré môže byť dotácia poskytnutá.
Ustanovuje sa rámcový postup pre proces poskytnutia dotácie s vymedzením úloh agentúry a ministerstva. Podrobnosti k postupu ustanoví na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis.
K § 8
 
Finančný príspevok sa navrhuje ako nástroj rozvojovej spolupráce poskytovať iba zahraničným subjektom. Medzinárodnej organizácii alebo finančnej inštitúcii založenej podľa právneho poriadku cudzieho štátu a partnerskej krajine bude možné poskytnúť finančný príspevok len na základe rozhodnutia ministra a v prípade ústredného orgánu na základe rozhodnutia štatutárneho orgánu, a to aj bez žiadosti. O poskytnutie finančného príspevku právnickej osobe nepodnikateľovi a mimovládnej organizácii, obidve založené podľa právneho poriadku cudzieho, resp. partnerského štátu a jednotke územnej samosprávy iného štátu, je možné požiadať na základe žiadosti, ktorá sa predkladá príslušnému zastupiteľskému úradu, avšak ustanovuje sa možnosť, aby o poskytnutí finančného príspevku mohol rozhodnúť aj bez predloženia žiadosti minister. Zmluvný záväzok pri poskytnutí finančného príspevku na základe žiadosti vzniká na základe zmluvy medzi agentúrou a žiadateľom po schválení žiadosti. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.
K § 9
 
Ako nový nástroj rozvojovej spolupráce sa navrhuje zadávanie zákazky. Zadávanie zákazky bude možné realizovať len vo finančnom limite, ktorý stanovuje na základe splnomocňovacieho ustanovenia vykonávací predpis k zákonu č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ustanoví podrobnosti vykonávací predpis.
K § 10
 
Poskytovanie štipendií vlády Slovenskej republiky je dlhodobou súčasťou rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, ktorú na tomto úseku zastrešuje Ministerstvo školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky. V jeho rozpočtovej kapitole sú alokované finančné prostriedky na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu, ktorá je poskytovaná formou udeľovania štipendií vlády Slovenskej republiky v súlade s teritoriálnym a sektorovým zameraním a v zmysle podmienok OECD. Súčasťou poskytovania štipendií vlády Slovenskej republiky v rámci podmienok stanovených OECD sú aj štipendiá vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Udeľovanie týchto štipendií sa stalo súčasťou štátnej politiky podpory Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ustanovenie upravuje subjekty, ktorým možno poskytnúť vládne štipendium, podmienky jeho poskytovania, ako aj dôvody, kedy sa štipendium neposkytuje, pozastavenie a obnovenie poskytovania vládneho štipendia. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom vzor žiadosti, jej prílohy a ďalšie podrobnosti týkajúce sa poskytovania vládneho štipendia.
K § 11
 
Ustanovuje sa možnosť odpustiť dlh partnerskej krajine, pričom o plnom, alebo čiastočnom odpustení dlhu rozhoduje vláda Slovenskej republiky na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky. Pri určení rozsahu odpustenia dlhu sa posudzuje vplyv odpustenia dlhu na schodok rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky. O odpustení dlhu sa uzatvára s partnerskou krajinou medzinárodná zmluva.
K § 12
 
Ustanovuje sa možnosť využiť ako nástroj rozvojovej spolupráce zvýhodnený vývozný úver. Definuje sa zvýhodnený vývozný úver, poskytovateľ tohto úveru, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, oprávnený prijímateľ úveru, ktorým je verejný odberateľ v partnerskej krajine alebo zahraničná banka tohto odberateľa, ako aj príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov banke, ktorá poskytuje zvýhodnený vývozný úver a príspevok na odpustenie časti úveru.
V odseku 13 sa ustanovuje, že ak výška príspevku na vyrovnanie úrokových rozdielov za celé obdobie splatnosti zvýhodneného vývozného úveru dosiahne minimálnu úroveň zvýhodnenia, príspevok na odpustenie časti úveru sa nemusí poskytnúť. Z toho vyplýva, že príspevok na odpustenie časti úveru sa nad minimálnu úroveň zvýhodnenia už neposkytuje a poskytuje sa iba príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov.
Poistenie zvýhodneného vývozného úveru so splatnosťou nad 2 roky proti komerčným a politickým rizikám zabezpečí Exportno–importná banka Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“) v súlade s pravidlami obsiahnutými v nariadení EÚ č. 1233/2011.
V prípade zlyhania obchodného prípadu poisteného zvýhodneného vývozného úveru bude Eximbanka odškodňovať poisteného klienta, ktorým je banka poskytujúca úver, podľa splátkového kalendára špecifikovaného v poistnej zmluve. Krytie rizika bude zabezpečené prostredníctvom technických rezerv a fondu na krytie neobchodovateľného rizika.
Príspevok na vyrovnanie úrokových rozdielov poskytuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky prostredníctvom Eximbanky. Bude realizovaný Eximbankou priebežne podľa platieb úrokov zo zvýhodneného vývozného úveru, pričom raz ročne bude refundovaný Eximbanke zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky. Príspevok na odpustenie časti úveru bude poskytovať priamo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
K § 13
 
V nadväznosti na predkladanie identifikačných údajov žiadateľov o poskytnutie jednotlivých foriem rozvojovej spolupráce sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných

údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. Zákonom nie sú zároveň dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.
K § 14
 
Zrušovacie ustanovenia.
 
K čl. II
Novela zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa o možnosť darovania majetku štátu nielen na humanitárnu pomoc ako jednu z účelov rozvojovej spolupráce, ale na všetky ďalšie účely rozvojovej spolupráce, a to na základe darovacej zmluvy.
 
K čl. III
Navrhuje sa doplniť do zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako ďalšiu formu finančnej služby poskytovanie viazanej obchodnej pomoci, ktorá bude poskytovaná výlučne na rozvojovú spoluprácu.
 
K čl. IV
V navrhovanom § 12 ods. 1 zákona o rozvojovej spolupráci sa ukladajú povinnosti bankám a pobočkám zahraničných bánk, čo je nepriama neprípustná novelizácia zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený problém je potrebné vyriešiť aj priamou novelizáciou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
 
K čl. V
Novelizuje sa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.
K čl. VI
K bodom 1, 4, 5 a 7
 
V roku 2013 boli na základe kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodnutej na rok 2014 zvýšené platové tarify o 16 eur, čo spôsobilo problém pri výpočte zahraničného funkčného platu. Prvýkrát boli totiž platové tarify v rámci kolektívneho vyjedávania zvýšené o pevnú sumu, a nie percentom. V dôsledku takto zmenenej výšky platovej tarify sa ustanovenia týkajúce sa výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu stali nevykonateľné. Preto bolo nevyhnutné bezodkladne iniciovať a v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky realizovať legislatívnu zmenu zákona o štátnej službe a zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorej sa na účely výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v roku 2014 použije platové tarifa pred valorizáciou, a to aj z dôvodu, že slovenská valorizácia nikdy nesmela mať a ani nemala vplyv na zahraničný funkčný plat. Takto valorizovaná platová tarifa v platnom znení bola z hľadiska výpočtu platového koeficientu, objektivizovaného platového koeficientu a zahraničného funkčného platu v budúcnosti nepoužiteľná. Preto bolo potrebné pre rok 2015 prijať ďalšiu legislatívnu úpravu, čím sa do budúcnosti ustanovilo pre výpočet platového koeficientu, objektivizovaného platového

koeficientu a zahraničného funkčného platu použitie platovej tarify platnej pred valorizáciou, teda tak, ako sa používali v roku 2014 podľa prechodného ustanovenia § 140c zákona o štátnej službe a § 32e zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.
Zákonom o zahraničnej službe č. 151/2010 v znení zákona č. 325/2014 Z. z. boli natrvalo upravené len platové náležitostí pre štátnych zamestnancov, pričom platové náležitosti pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v tom čase bolo možné riešiť len prechodným ustanovením pre rok 2015 v § 32e. Navrhuje sa pokračovať v používaní platových taríf a objektivizovaného platového koeficientu tak, ako je upravené v účinnom ustanovení § 32e zákona č. 553/2003 Z. z., aby sa zabezpečilo trvalé riešenie aj pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a zároveň rovnaké zaobchádzanie so štátnymi zamestnancami.
Zvýšenie platových taríf o pevnú sumu, a nie percentom v roku 2014 spôsobilo, že podiel zvýšení platových taríf od roku 2014 nie je možné vyčísliť a objektivizovaný platový koeficient je podľa účinného znenia § 23 nevypočítateľný. Z uvedeného dôvodu sa pri výpočte objektivizovaného platového koeficientu navrhuje používať podiely zvýšení platových taríf v štátnej službe k zvýšeniam stupníc platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme za každé obdobie ku dňu zvýšenia týchto platových taríf do 31. decembra 2013 vyjadrené konkrétnym číslom pre príslušnú stupnicu platových taríf platných k 31.12.2013, ktoré sa navrhujú samostatne uviesť v prílohách č. 8 až 11 k zákonu.
Navrhuje sa povinnosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky vydávať objektivizované platové koeficienty opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky z dôvodu zjednotenia postupu s postupom vydávania platových koeficientov podľa zákona o štátnej službe.
K bodom 2 a 3
 
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou názvu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a súvisiacim zavedením legislatívnej skratky, týkajúcej sa názvu ministerstva.
K bodu 6
 
Navrhuje sa, aby sa ustanovenie § 28 ods. 1 nevzťahovalo na stupnice platových taríf uvedené v prílohách 8 až 11 k zákonu, čím sa zabezpečí účel predkladanej novely.
 
K čl. VII
K bodu 1
 
V zákone č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre potreby aplikačnej praxe je potrebné jednoznačne ustanoviť, že začiatok 60 dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti v konaní o vydanie osvedčenia začína plynúť až od doručenia žiadosti, ktorá obsahuje všetky náležitosti na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože v zmysle zákona žiadateľ môže podať žiadosť aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky.
K bodu 2
 
Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, o ktorých osobitný predpis výslovne

ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe. Z uvedeného dôvodu je potrebné do zákona č. 474/2005 Z. z. explicitne uviesť, že právne úkony sa vykonajú výlučne v listinnej podobe, nakoľko konanie v zmysle zákona č. 474/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí v elektronickej podobe nie je možné, pretože je potrebné u žiadateľov zisťovať skutočnosti vyplývajúce zo zákona z originálnych dokladov, vrátane skúmania pravosti týchto dokladov, čo v prípade ich elektronickej podoby nie je možné. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje doplniť § 7 tak, že právne úkony vo veci vydania osvedčenia sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
K čl. VIII
Novela zákona č. 25/2006 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zmenu základného pojmu „rozvojová spolupráca“.
 
K čl. IX
Ustanovenie o účinnosti zákona.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 8. júla 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Miroslav Lajčák, v. r.
podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí
Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)

K predpisu 358/2015, dátum vydania: 09.12.2015

Dôvodová správa
Všeobecná časť
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci nadobudol účinnosť od 1.1.2000. Jeho prijatie patrilo medzi priority predvstupovej prípravy Slovenskej republiky do Európskej únie.
Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len vtedy, ak je príjemcom podnik v zmysle čl. 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), t. j. subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a / alebo služieb na trhu.
Ak sa má poskytnúť pomoc podniku v zmysle čl. 107 zmluvy opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ak sú splnené všetky štyri kritéria uvedené v tomto článku, t. j. prevod verejných zdrojov, selektívnosť, ekonomické zvýhodnenie príjemcu a vplyv na hospodársku súťaž a vnútorný obchod.
Zákon o štátnej pomoci, od jeho účinnosti do 1. mája 2004, vymedzoval v § 6 až § 16 oblasti a činnosti, na rozvoj ktorých sa mohla poskytovať štátna pomoc, ako aj účely, na ktoré sa mohla štátna pomoc poskytnúť, vrátane určenia maximálnej intenzity. Nadväzne na čl. 88 a 89 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uvedené paragrafy boli dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zrušené.
Dňom  nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii bol zrušený aj Úrad pre štátnu pomoc, ktorý bol zriadený zákonom o štátnej pomoci ako orgán štátnej správy. Úrad neposkytoval štátnu pomoc a ani nezasahoval do rozhodnutí komu má poskytovateľ štátnu pomoc poskytnúť. Jeho  hlavnou úlohou bolo posúdiť, či štátna pomoc, ktorú chcel poskytovateľ poskytnúť, je v súlade so zákonom o štátnej pomoci, a to čo do jej výšky účelu, ako aj či sú splnené podmienky na jej poskytnutie.
S účinnosťou od 1. mája 2004 poskytnutie novej štátnej pomoci schvaľuje Európska komisia s výnimkou opatrení štátnej pomoci, ktoré spadajú pod príslušné nariadenie Európskej únie o skupinových výnimkách a minimálnej pomoci.
V súčasnosti je zákon o štátnej pomoci procesným predpisom, ktorý okrem úvodných ustanovení upravuje najmä výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci a vymáhanie neoprávnenej štátnej pomoci.
Jeho 14 ročná aplikácia v praxi a rozsiahla reforma štátnej pomoci, ktorú vykonala Európska únia k 1. júlu 2014  preukazuje potrebu prijatia nového zákona o štátnej pomoci.
Modernizácia pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci si vyžaduje výrazné posilnenie zodpovednosti členských štátov pri posudzovaní súladu opatrení pomoci s novými nariadeniami o skupinových výnimkách. Cieľom Európskej komisie je, aby Slovenská republika posudzovala 90 % z celkového objemu poskytnutej štátnej pomoci ako skupinovú výnimku, t. j. bez predchádzajúcej notifikácie Európskej komisii, čím sa najmä ušetrí čas a zníži administratívna záťaž. Európska komisia bude opatrenia štátnej pomoci kontrolovať prevažne ex-post.

Modernizácia štátnej pomoci si vyžaduje aj zabezpečenie dostatočnej informovanosti medzi poskytovateľmi  na všetkých úrovniach ako aj zabezpečovanie všeobecnej informovanosti v oblasti štátnej pomoci.
Vychádzajúc z reformy štátnej pomoci a požiadavky Európskej komisie v novom zákone o štátnej pomoci by sa mala posilniť úloha koordinátora štátnej pomoci tak, aby jeho stanoviská a pozície boli záväzné. Na základe uznesenia vlády SR č. 156 z 9. apríla 2014 stanoviská a pozície koordinátora štátnej pomoci sú už záväzné pre všetky riadiace orgány a SORO. Navrhuje sa, aby koordinátorom pomoci bol Protimonopolný úrad SR a v tejto súvislosti sa v Čl. III návrhu zákona upravuje prechod kompetencií v oblasti koordinácie pomoci z Ministerstva financií SR na Protimonopolný úrad SR.
Súčasne by sa mal vytvoriť právny rámec pre zriadenie centrálneho registra pre minimálnu pomoc a pre štátnu pomoc, ktorý by mal zahŕňať aj individuálnu pomoc a pomoc podliehajúcu všeobecnej skupinovej výnimke, vzhľadom na to, že transparentnosť, pokiaľ ide o poskytovanie štátnej pomoci je kľúčovým prvkom modernizácie pravidiel štátnej pomoci. Transparentnosť podporuje súlad poskytnutia pomoci s príslušnými právnymi predpismi a umožňuje podnikom overiť si, či je pomoc poskytnutá konkurentom oprávnená. Súčasne transparentnosť zvyšuje informovanosť o pomoci poskytnutej na rôznych úrovniach, čím sa zabezpečí lepšia kontrola a monitorovanie na celoštátnej a miestnej úrovni.
Dlhoročná aplikácia zákona o štátnej pomoci poukazuje aj na potrebu jeho spresnenia v tom smere, aby sa zákonom jednoznačne odlišovala štátna pomoc a minimálna pomoc.
Minimálna pomoc poskytnutá jedinému podniku počas určitého časového obdobia, ktorá neprevyšuje určitú ustanovenú sumu príslušným nariadením Európskej únie, sa považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v čl. 107 ods.1 zmluvy a nevzťahuje sa na ňu notifikačný postup podľa čl. 108 zmluvy.
Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právnymi predpismi Európskej únie.










Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x

x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x


3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x



A.3. Poznámky
Zákonom sa navrhuje ukladanie pokút za porušenie povinností podľa tohto zákona. Pokuty budú príjmom štátneho rozpočtu. Odhad potenciálnych pozitívnych vplyvov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať vzhľadom na charakter príjmov.
Zákonom sa ruší povinnosť pre príjemcov minimálnej pomoci oznamovať koordinátorovi štátnej pomoci prijatie minimálnej pomoci, čím sa odstraňuje administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty.

Počet miest a osobné výdavky budú delimitované z Ministerstva financií SR na Protimonopolný úrad SR. Ostatné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených výdavkov rozpočtu.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho: 




- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
241 351
126 765
96 105
96 105
v tom: MF SR / 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií (programová časť 0740606)
241 351
0
0
0
Viazanie výdavkov v kapitole MF SR- 074

-250 538
-250 538
-250 538
Zvýšenie výdavkov kapitoly PMÚ SR - 084

377 303
346 643
346 643
z toho:




- vplyv na ŠR
241 351
126 765
96 105
96 105
v tom:




Tvorba centrálneho registra v kapitole MF SR - 074
241 351

 

Viazanie výdavkov v kapitole MF SR- 074

-250 538
-250 538
-250 538
Zvýšenie výdavkov kapitoly PMÚ SR - 084

377 303
346 643
346 643
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
241 351 
126 765
96 105
96 105
v tom: MF SR / 074 Tvorba metodiky, riadenie, kontrola, vládny audit a vnútorný audit verejných financií (programová časť 0740606)
241 351 
0
0
0
MF SR – 074 - tvorba metodiky, riadenia, kontrola...
0
-250 538
-250 538
-250 538
PMÚ SR – 084 – Hospodárska súťaž
0
377 303
346 643
346 643

2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy   ( - príjmy, + výdavky)
241 351 
126 765
96 105
96 105
  z toho vplyv na ŠR
241 351 
126 765
96 105
96 105
  financovanie zabezpečené v rozpočte
241 351 
126 765
96 105
96 105
  ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0


Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Výdavky na tvorbu centrálneho registra sú zabezpečené v rámci schválených výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.

Rozpočet Protimonopolného úradu SR sa z titulu prijatia zákona zvýši o 377 303  € (v roku 2016), resp. o 346 643 € (v rokoch 2017 - 2018).
Z toho sa delimitáciou z MF SR zabezpečia zdroje (kategória 610 a 620) v sume 250 538 € (v rokoch 2016 – 2018). Spolu s tým sa budú delimitovať  zamestnanci MF SR v počte 20.
Výdavky v sume 126 765 € - kategória 630 (v roku 2016), resp. 96 105 € (v rokoch 2017 a 2018) budú zabezpečené v rámci schválených limitov kapitoly PMÚ SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Vytvára sa centrálny register, ktorý je informačným systémom verejnej správy a jeho funkciou bude evidencia poskytnutej štátnej pomoci a minimálnej pomoci v Slovenskej republike. Register bude obsahovať údaje o poskytnutej štátnej pomoci a o poskytnutej minimálnej pomoci v Slovenskej republike. Jeho správcom bude koordinátor pomoci a prevádzkovateľom bude štátna rozpočtová organizácia na základe dohody so správcom tohto informačného systému. Údaje o poskytnutej pomoci budú zadávať do centrálneho registra formou vzdialeného prístupu príslušní poskytovatelia. Poskytovatelia budú povinní do centrálneho registra zaznamenávať údaje o poskytnutej pomoci a údaje o príjemcovi pomoci prostredníctvom elektronického formulára, a to v rozsahu a v štruktúre podľa osobitných predpisov Európskej únie pre štátnu pomoc (napr. čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 a čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014) a v súlade so zákonom o štátnej pomoci. Údaje o poskytnutej pomoci budú verejne prístupné.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu  2.3.2. Metodiky :

       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné


2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.






Tabuľka č. 3
Objem aktivít
Odhadované objemy
2015
2016
2017
2018
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ






2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 4
Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Daňové príjmy (100)1




 
Nedaňové príjmy (200)1




 
Granty a transfery (300)1




 
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
 
 
 
 
 
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
 
 
 
 
 
Dopad na príjmy verejnej správy celkom




 
1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie



















 Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Bežné výdavky (600)




 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)




 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)




 
  Tovary a služby (630)2

126 765
96 105
96 105
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2





Kapitálové výdavky (700)
241 351



 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
241 351 



 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom




 
  z toho výdavky na ŠR
241 351 




        Bežné výdavky (600)

126 765
96 105
96 105

                Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)





        Kapitálové výdavky (700)
241 351 




        Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)





2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

                




Tabuľka č. 6

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Počet zamestnancov celkom*




 
   z toho vplyv na ŠR





Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*




 
   z toho vplyv na ŠR
 
 
 
 
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)




 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*




 
   z toho vplyv na ŠR




 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*




 
   z toho vplyv na ŠR




 






Poznámky:





Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka

Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje  34,95 %,  pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %.  Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci  35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“



* počet zamestnancov,  mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
 Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

3.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejňovaním údajov z Centrálneho registra na webovom sídle štátna pomoc sa zavádzajú nové elektronické služby  s úrovňou minimálne III (obojstranná interakcia)
3.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu? (Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
áno
Ľudia

3.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
nie
3.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
nie
3.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT? (Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
nie
3.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti? (Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
nie
Infraštruktúra

3.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém? (Uveďte jeho funkciu.)
Vytvára sa Centrálny register, ktorý je informačným systémom verejnej správy a jeho funkciou bude evidencia poskytnutej štátnej pomoci a minimálnej pomoci v Slovenskej republike. Jeho správcom bude koordinátor pomoci.
3.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
3.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
nie
3.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
áno
3.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
nie
3.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
nie
Riadenie procesu informatizácie

3.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie? (Uveďte popis zmien.)
nie
Financovanie procesu informatizácie

3.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície? (Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Rezortná úroveň
Legislatívne prostredie procesu informatizácie

3.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
nie












DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)
s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 3 ods. 1 písm. b), 107 až 109 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo  (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:

-    nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014),
2.    nelegislatívne akty:

-     nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014),
-     nariadenie Komisie (EÚ) č. 702/2014 z  25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 193, 1.7.2014),
-   nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 zo 16. decembra 2014, o vyhlásení určitých kategórií pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 369, 24.12.2014),
-     nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z  27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014),
-    nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z  18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013),
-    nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z  18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013),
-    nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z  25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2012),
-    rozhodnutie Komisie z  20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012),

Oznámenia:
-    oznámenie Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (2014/C 19/04) (Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014),
-    oznámenie Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (2014/C 99/03) (Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014),
-    oznámenie Komisie - Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (2014/C 188/02) (Ú. v. EÚ C 188, 20.6.2014),
-    oznámenie Komisie - Rámec pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (2014/C 198/01) (Ú. v. EÚ C 198, 27.6.2014),
-    oznámenie Komisie - Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (2014/C 200/01) (Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014),
-    oznámenie Komisie - Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (2014/C 249/01) (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014),
-    oznámenie Komisie - Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (2013/C 25/01) (Ú. v. EÚ C 25, 26.1.2013),
-    usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020 (2013/C 209/01) (Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013),
-    oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013 („Oznámenie o bankovníctve“) (2013/C 216/01) (Ú. v. EÚ C 216, 30.7.2013),
-    oznámenie Komisie o štátnej pomoci pre filmy a iné audiovizuálne diela (2013/C 332/01) (Ú. v. EÚ C 332, 15.11.2013),
-    Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/C 8/02) (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012),
-    oznámenie Komisie členským štátom o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na krátkodobé poistenie vývozných úverov (2012/C 392/01) (Ú. v. EÚ C 392, 19.12.2012) v platnom znení,
-    oznámenie Komisie – Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (2012/C 8/03) (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012),
Informácie:
-    Rámec štátnej pomoci na stavbu lodí (2011/C 364/06) (Ú. v. EÚ C 364, 14.12.2011),
-    oznámenie Komisie – Usmernenia k niektorým opatreniam štátnej pomoci v súvislosti so systémom obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov po roku 2012 (2012/C 158/04) (Ú. v. EÚ L 204, 1.7.2014) v platnom znení,
-    usmernenia Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 (2014/C 204/01) (Ú. v. EÚ C 204, 1.7.2014),
-    usmernenia o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020: Prijatie navrhnutých príslušných opatrení podľa článku 108 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všetkými členskými štátmi (2014/C 101/03) (Ú. v. EÚ C 204, 5.4. 2014),
-    Kódex najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (2009/C 136/04) (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009).

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-    nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007),
-    nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 4) v platnom znení,
-    nariadenie Rady (ES) č. 659/1999  z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 1) v platnom znení,
-    nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 1) v platnom znení,
-    nariadenie Rady (EHS, EURATOM) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 1/ zv. 1),
-    rozhodnutie Rady z  10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (2010/787/EÚ) (Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010),
-    oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na verejnoprávne vysielanie (2009/C 257/01) (Ú. v. EÚ C 257, 27.10.2009),
-    oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci pre zamestnávanie znevýhodnených pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (2009/C 188/02) (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009),
-    oznámenie Komisie – Kritériá pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vzdelávania podliehajúcej individuálnej notifikačnej povinnosti (2009/C 188/01) (Ú. v. EÚ C 188, 11.8.2009),
-    oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (2009/C 136/03) (Ú. v. EÚ C 136, 16.6.2009)
-    oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi  (2009/C 85/01) (Ú.v. EÚ C 85, 9.4.2009),
-    oznámenie Komisie - Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci železničným podnikom (2008/C 184/07) (Ú. v. EÚ C 184, 22.7.2008),
-    oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (2008/C 155/02) (Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008),
-    oznámenie Komisie k efektívnemu vykonávaniu rozhodnutí Komisie prikazujúcich členským štátom vymáhať neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú štátnu pomoc (2007/C 272/05) (Ú.v. EÚ C 272, 15.11.2007),
-    oznámenie komisie členským štátom - Multisektorálny rámec regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty Spôsob pomoci pre priemysel syntetických vlákien Rámec štátnej pomoci spoločenstva pre priemysel motorových vozidiel (2001/C 368/03) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 2) v platnom znení,
-    oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (98/C 384/03) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 1),
-    oznámenie Komisie o používaní pravidiel súťaže v odvetví pôšt a pri hodnotení niektorých štátnych opatrení týkajúcich sa poštových služieb (98/C 39/02) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 1),
-    oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi (97/C 209/03) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 8/ zv. 1).
b)    je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-    rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 188/92, TWD Textilwerke Deggendorf GmbH proti Federal Republic of Germany, [1994],
-    rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C - 180/98 až C -184/98 Pavel Pavlov a i. proti Stichting Pensioenfonds Medische Specialisten, [2000],
-    rozsudok Súdneho dvora vo veci C-382/99, Holandsko proti EK, [ 2002],
-    rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 280/00, Altmark Trans Gmbh a Regierungspräsidium Magdeburg proti Nahverkehrsgesellschaft Altmark Gmbh a Oberbundesanwalt beim Bundesvewaltungsgericht, [2003],
-    rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 222/04, Ministero dell’Economica e delle Finanze proti Cassa di Risparmio di Firenze SpA, Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato a Cassa di Risparmio di San Miniato SpA [2006],
-    rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 507/08, EK proti Slovenskej republike, [2011],
-    rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-443/08 a T-455/08, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt a Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH proti EK, [2011].

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice alebo na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
b)    Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)    Bezpredmetné.

5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
    Úplný.
6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a  rozvoja vidieka SR.


Dôvodová správa
Osobitná časť
Čl. I

K § 1

Ustanovuje sa rozsah pôsobnosti zákona. Návrh zákona vymedzuje len základné postupy pre poskytovanie štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Na uplatňovanie čl. 107 a 108 zmluvy Európska únia prijíma na základe čl. 109 zmluvy príslušné nariadenia (nariadenia Rady (EÚ) a nariadenia Európskej komisie), ktoré sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Zákon sa vzťahuje na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti štátnej pomoci. Podľa čl. 107 ods. 1 zmluvy, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov (verejných zdrojov), ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovarov, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

Návrh zákona upravuje práva a povinnosti poskytovateľov a príjemcov a výkon štátnej správy v oblasti pomoci. Vzhľadom na to, že koordinátor pomoci bude rozhodovať o povinnostiach a právach, na jeho konanie sa bude vzťahovať správny poriadok. Výnimkou, kedy sa na konanie koordinátora pomoci nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, sú spory o právomoc na vydanie rozhodnutia podľa § 10 ods. 4 návrhu zákona.

V záujme prehľadnosti a jednoznačnosti zákona sa zavádzajú legislatívne skratky „poskytovateľ“, „príjemca“ a „pomoc“. Na účely tohto zákona sa poskytovateľom rozumie poskytovateľ štátnej pomoci a poskytovateľ minimálnej pomoci. Príjemcom pomoci sa rozumie príjemca štátnej pomoci a príjemca minimálnej pomoci a pomocou sa rozumie štátna pomoc a minimálna pomoc. 

K § 2

Navrhuje sa, aby koordinátorom pomoci bol Protimonopolný úrad SR (podľa platného zákona o štátnej pomoci je v súčasnosti koordinátorom štátnej pomoci Ministerstvo financií SR) a ustanovujú sa jeho hlavné úlohy. Vychádzajúc z Pozičného dokumentu Európskej komisie k Partnerskej dohode pre Slovenskú republiku na roky 2014 – 2020 koordinátor pomoci má byť nezávislý orgán, má mať dostatok zdrojov (rozpočet a kvalifikovaní zamestnanci) a jeho názory a stanoviská sa majú brať do úvahy (odkaz č. 15 pozičného dokumentu). Podľa Akčného plánu pre splnenie ex ante kondicionalít pre štátnu pomoc, ktorý je súčasťou predmetnej Partnerskej dohody majú byť pozície a stanoviská koordinátora pomoci záväzné nielen pre riadiace orgány a SORO ale pre všetkých poskytovateľov pomoci a v tejto súvislosti sa mali navýšiť administratívne kapacity koordinátora pomoci do konca roka 2014 o 10 až 15 zamestnancov.

Úlohy koordinátora pomoci vychádzajú z príslušných osobitných predpisov Európskej únie pre pomoc, ktoré vymedzujú úlohy a činnosti, ktoré musia členské štáty zabezpečovať v oblasti koordinácie pomoci. Za Slovenskú republiku tieto úlohy vo vzťahu k poskytovateľom a vo vzťahu k Európskej únii zabezpečuje koordinátor pomoci. Za ťažiskové úlohy koordinátora pomoci možno označiť napríklad vypracovávanie stanovísk a pripomienok k schémam pomoci, vrátane ich dodatkov a pomoci ad hoc, a to z hľadiska dodržiavania práva Európskej únie v oblasti pomoci. Z hľadiska efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre pomoc s cieľom čo najviac eliminovať prípady poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci dôležitou úlohou koordinátora pomoci je aj zabezpečovanie metodiky a konzultačnej činnosti v oblastiach pomoci a zabezpečovanie a šírenie informácií v oblasti pomoci pre všetkých poskytovateľov pomoci a všetky orgány, ktoré sa podieľajú na implementácii pravidiel Európskej únie pre pomoc v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov (napr. riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány, certifikačný orgán, orgány auditu; v prípade finančných nástrojov aj „fond fondov“ a finanční sprostredkovatelia). Nemenej dôležitou úlohou koordinátora pomoci bude aj spravovanie centrálneho registra pre evidenciu pomoci s cieľom zabezpečiť transparentnosť v oblasti poskytovania pomoci, ktorá je kľúčovým prvkom reformy Európskej únie v oblasti pomoci.

K § 3

Ustanovujú sa základné pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci. Štátna pomoc sa môže v Slovenskej republike poskytnúť podľa príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú jej poskytnutie a tieto osobitné predpisy musia byť v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc. Pravidlá Európskej únie pre štátnu pomoc sú obsiahnuté v čl. 107, 108 a 109 zmluvy a v jednotlivých nariadeniach Rady Európskej únie a v nariadeniach Európskej komisie. Pravidlá Európskej únie pre štátnu pomoc vymedzujú aj príslušné usmernenia, oznámenia, rámce a kódexy, ktoré vydáva Európska komisia na základe čl. 109 zmluvy na vykonanie čl. 107 a 108 zmluvy. Legislatíva Európskej únie pre štátnu pomoc je uverejnená na webovom sídle Európskej komisie: http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/legislation.html a na webovom sídle štátna pomoc: http://www.statnapomoc.sk/?cat=23 .

Zákon vymedzuje hlavné účely, na ktoré sa môže najmä poskytovať štátna pomoc v Slovenskej republike, a to v súlade s príslušnými predpismi Európskej únie pre štátnu pomoc.
Ak poskytnutie štátnej pomoci na konkrétny účel neupravuje osobitný predpis Európskej únie pre štátnu pomoc, štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s čl. 107 ods. 3 zmluvy, a to za podmienky, že jej poskytnutie vopred schváli Európska komisia. Podľa čl. 107 ods. 3 zmluvy sa môže poskytnúť štátna pomoc na podporu
•    hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, pričom sa zohľadní ich štruktúra, hospodárska a sociálna situácia,
•    vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnych nedostatkov vo fungovaní hospodárstva,
•    rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, ak táto pomoc zásadne neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

Podľa práva Európskej únie pre štátnu pomoc oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou sú regióny NUTS 2, ktoré majú hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa pod alebo na úrovni 75 % priemeru Európskej únie. Podľa mapy regionálnej štátnej pomoci na obdobie od 1.7.2014 do 31.12.2020, ktorú Európska komisia schválila svojím rozhodnutím z 22. januára 2014, takýmito regiónmi v Slovenskej republike sú Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko.




K § 4

Ustanovujú sa základné pravidlá pre poskytovanie minimálnej pomoci. Minimálna pomoc sa môže v Slovenskej republike poskytovať podľa príslušných osobitných predpisov, ktoré upravujú jej poskytnutie a tieto predpisy musia byť v súlade s pravidlami Európskej únie pre minimálnu pomoc.

Poskytovanie minimálnej pomoci upravujú príslušné nariadenia Európskej komisie, ktoré vymedzujú limit (maximálnu výšku) minimálnej pomoci pre jediného príjemcu za tri fiškálne roky a podmienky, za ktorých sa môže minimálna pomoc poskytnúť. Ide o tieto nariadenia Európskej komisie:
•    nariadenie Komisie (EÚ) č. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu – strop minimálnej pomoci 500 000 eur,
•    nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis - strop minimálnej pomoci 200 000 eur; v sektore dopravy (cestná nákladná doprava v prenájme alebo za úhradu) 100 000 eur,
•    nariadenie Komisie (EÚ) č. 1408/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore poľnohospodárstva – strop minimálnej pomoci 15 000 eur, pričom maximálna kumulatívna výška pomoci de minimis pre Slovenskú republiku je 22 950 000 eur,
•    nariadenie Komisie (EÚ) č. 717/2014 z 27. júna 2014 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis v sektore rybolovu a akvakultúry – strop minimálnej pomoci 30 000 eur.

Uvedené limity minimálnej pomoci sa uplatňujú bez ohľadu na formu pomoci alebo sledovaný cieľ, ako aj nezávisle od toho, či je minimálna pomoc, ktorú poskytuje členský štát, financovaná úplne alebo čiastočne zo zdrojov Európskej únie. Obdobie troch fiškálnych rokov sa určuje podľa fiškálnych rokov, ktoré daný podnik používa v súlade so zákonom o účtovníctve. Podľa § 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovným obdobím môže byť kalendárny rok alebo hospodársky rok.

Podľa práva Európskej únie pre minimálnu pomoc sa za jediný podnik považujú všetky subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, medzi ktorými je aspoň jeden z týchto vzťahov:
a)    jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v inom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť;
b)    jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť;
c)    jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť má právo dominantným spôsobom ovplyvňovať iný subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť na základe zmluvy, ktorú s daným subjektom vykonávajúcim hospodársku činnosť uzavrel, alebo na základe ustanovenia v zakladajúcom dokumente alebo stanovách spoločnosti;
d)    jeden subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť, ktorý je akcionárom alebo spoločníkom iného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť, má sám na základe zmluvy s inými akcionármi alebo spoločníkmi daného subjektu vykonávajúceho hospodársku činnosť pod kontrolou väčšinu hlasovacích práv akcionárov alebo spoločníkov v danom subjekte vykonávajúcom hospodársku činnosť.

K § 5

Definuje sa poskytovateľ a príjemca. Poskytovateľom je subjekt, ktorý vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Právnym úkonom je akýkoľvek právny úkon, s ktorým je spojené právo na získanie pomoci. Spravidla je to zmluva alebo rozhodnutie.  Účinnosť zmlúv upravuje § 47a Občianskeho zákonníka.

Príjemca je subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, a to bez ohľadu na jeho právnu formu a spôsob financovania. Súdny dvor definoval podniky ako subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť bez ohľadu na ich právne postavenie a spôsob ich financovania (Spojené veci C – 180/98 až C – 184/98, Pavlov a i., Zb. 2000, s. I – 6451, bod 74). Napríklad príjemcom pomoci môže byť aj nezisková organizácia, príspevková organizácia alebo športový klub, ak vykonávajú hospodársku činnosť.
Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru alebo služieb alebo v ponuke tovaru a služieb na trhu. Subjekt, ktorý vykonáva hospodárske činnosti aj nehospodárske činnosti, sa pokladá za podnik len v súvislosti s vykonávaním hospodárskej činnosti.
Ak štát vykonáva verejnú právomoc alebo verejné subjekty konajú „ako verejné orgány“ takéto činnosti nie sú hospodárskymi činnosťami (napr. činnosti týkajúce sa armády alebo polície, bezpečnosti a riadenia letovej prevádzky, riadenia a bezpečnosti námornej dopravy, dohľadu na účely boja proti znečisťovaniu). Zaradenie systémov sociálneho zabezpečenia medzi systémy zahrňujúce hospodárske činnosti závisí od ich formy a štruktúry. Ak je systém sociálneho zabezpečenia založený na solidarite, nezahŕňa hospodársku činnosť. Verejné vzdelávanie, ktoré financuje a nad ktorým vykonáva dohľad štát sa nepovažuje za hospodársku činnosť. Avšak napr. vysokoškolské vzdelávanie hradené v plnej výške študentami možno považovať za hospodársku činnosť. Výstavba akéhokoľvek typu infraštruktúry, ktorá sa má hospodársky využívať je hospodárskou činnosťou a na jej financovanie sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

K § 6

Výhodou v zmysle čl. 107 zmluvy je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. Relevantný je len vplyv opatrenia na podnik, nie príčina ani cieľ zásahu štátu. Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Nie je dôležité, či je výhoda pre podnik povinná v tom zmysle, že sa jej nemohol vyhnúť alebo ju odmietnuť.
Keď orgány verejnej moci priamo alebo nepriamo vykonávajú hospodárske transakcie v akejkoľvek forme podliehajú pravidlám štátnej pomoci. Hospodárske transakcie, ktoré vykonáva subjekt alebo verejný podnik nepredstavujú pomoc, ak sa vykonávajú v súlade s bežnými trhovými podmienkami, t. j. neposkytujú výhodu druhej strane (rozsudok vo veci 
C-39/94, SFEI ai., Zb. 1996, s I-35 47, body 60 – 61).
Výhoda podniku môže byť poskytnutá priamo v peňažných prostriedkoch alebo nepriamo v nepeňažných prostriedkoch. Súdy EÚ zaviedli „zásadu investora v trhovom hospodárstve“, prostredníctvom ktorej sa identifikuje prítomnosť štátnej pomoci v prípadoch verejnej investície (najmä pri kapitálových injekciách). Na stanovenie toho, či investícia verejného subjektu predstavuje štátnu pomoc je potrebné posúdiť, či by súkromný investor porovnateľnej veľkosti pôsobiaci v bežných podmienkach trhového hospodárstva mohol mať záujem uskutočniť predmetnú investíciu za podobných podmienok. Znenie § 6 návrhu zákona, príkladmo (nie taxatívnym spôsobom) uvádza priame a nepriame formy pomoci, ktorými sa najčastejšie poskytuje pomoc v Slovenskej republike.
Ak sa pomoc poskytuje inou formou než formou grantu (dotácie) výška pomoci sa rovná ekvivalentu hrubého grantu pomoci, t. j. pred odrátaním dane alebo ďalších poplatkov. Výpočet ekvivalentu hrubého grantu musí poskytovateľ vykonať napríklad pri poskytnutí pomoci vo forme úverov alebo vo forme záruk.

K § 7

Definuje sa schéma pomoci a upravujú sa pravidlá týkajúce sa vypracovávania schém pomoci, vymedzenia ich náležitostí a platnosti a účinnosti schém pomoci.

Návrh schém vypracováva spravidla poskytovateľ. Návrh schémy pomoci, vrátane dodatkov k schéme, sa predkladá koordinátorovi pomoci na zaujatie stanoviska. Koordinátor pomoci vypracuje takéto stanovisko do 30 dní po doručení návrhu. Na základe uznesenia vlády SR č. 156 z 9.4.2014, stanoviská a pozície koordinátora štátnej pomoci sú už záväzné pre všetky riadiace orgány a SORO. V súlade s Akčným plánom pre splnenie ex ante kondicionalít pre štátnu pomoc, ktorý je súčasťou Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 - 2020 sa navrhuje, aby všetky pripomienky koordinátora štátnej pomoci, ktoré sa týkajú dodržiavania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc a minimálnu pomoc boli záväzné pre všetkých poskytovateľov pomoci.

Poskytovateľ môže poveriť inú právnickú osobu (vykonávateľa), aby v jeho mene vykonávala niektoré úlohy s poskytovaním pomoci (napr. uzatvorenie zmluvy o poskytnutí pomoci v jeho mene a vypracovanie návrhu schém pomoci).

Oprávnené náklady a intenzity štátnej pomoci na jednotlivé účely vymedzujú príslušné predpisy Európskej únie pre štátnu pomoc a poskytovatelia štátnej pomoci môžu poskytnúť štátnu pomoc len v súlade s týmito predpismi.

S cieľom efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc a z hľadiska zabránenia poskytovania neoprávnenej štátnej pomoci Európska komisia požaduje od členských štátov najmä kontrolu dodržiavania pravidiel kumulácie, pretože vždy musí byť rešpektovaný aplikovateľný limit pomoci a kontrolu dodržiavania povinnosti „Deggendorf“, ktorá znamená, že keď sa pomoc poskytuje tomu istému príjemcovi, musí byť vzatá do úvahy akákoľvek neoprávnená štátna pomoc, ktorá musí byť vrátená.

Z pohľadu efektívneho uplatňovania pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc je dôležitá aj kontrola dodržania stimulačného účinku. Aby sa zabezpečilo, že štátna pomoc je potrebná a má stimulačný účinok na rozvoj ďalších činností alebo projektov, štátna pomoc by sa nemala poskytovať na činnosti do ktorých by sa príjemca aj tak zapojil a to i bez pomoci. Preto podporovaný projekt alebo podporovaná činnosť sa môžu začať realizovať až po tom, ako príjemca predložil písomnú žiadosť o pomoc. Inak by stimulačný účinok nebol dodržaný a poskytnutá štátna pomoc by bola neoprávnená.

Právo Európskej únie v oblasti minimálnej pomoci nevymedzuje oprávnené projekty a oprávnené náklady, na ktoré môže poskytovateľ poskytnúť minimálnu pomoc a nevyžaduje ani dodržanie stimulačného účinku. Pri minimálnej pomoci je rozhodujúce, aby bol dodržaný príslušný maximálny strop minimálnej pomoci pre jediného príjemcu za tri fiškálne roky a boli dodržané ďalšie podmienky, ktoré pre poskytnutie minimálnej pomoci ustanovujú príslušné nariadenia Európskej komisie pre minimálnu pomoc.

Náležitosti schémy pomoci uverejní koordinátor pomoci na webovom sídle štátna pomoc ako pomôcku pre poskytovateľa, ktorý bude vypracovávať schému pomoci. Zaužívaná štruktúra schém štátnej pomoci je nasledovná – preambula, právny základ, účel pomoci, poskytovateľ pomoci, vykonávateľ, príjemca pomoci, oprávnené projekty, oprávnené náklady, forma pomoci, výška a intenzita pomoci, stimulačný účinok, podmienky poskytovania pomoci, kumulácia pomoci, mechanizmus poskytovania pomoci, rozpočet, transparentnosť a monitorovanie, kontrola a audit (vládny/vnútorný), platnosť a účinnosť schémy pomoci, prílohy.

Ak sa pomoc poskytuje formou finančných nástrojov, pravidlá pre pomoc sa musia dodržať nielen na úrovni poskytovateľov a príjemcov, ale aj napr. na úrovni fondu fondov a jeho správcu, investorov a finančných sprostredkovateľov. Podľa čl. 3 ods. 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 fond fondov je fond založený s cieľom poskytovať podporu z programu alebo programov niekoľkým finančným nástrojom. Finančným sprostredkovateľom je banka vybraná prostredníctvom otvorenej transparentnej verejnej súťaže.

Schémou štátnej pomoci môže byť aj osobitný predpis, ak z jeho obsahu vyplýva, že je schémou štátnej pomoci a ustanovuje všetky skutočnosti potrebné pre poskytnutie individuálnej štátnej pomoci. V súčasnosti je napríklad schémou štátnej pomoci zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Schéma pomoci nadobúda platnosť a účinnosť dňom uverejnenia v Obchodnom vestníku alebo dňom jej uverejnenia na webovom sídle štátna pomoc, ak zo schémy pomoci nevyplýva, že nadobúda účinnosť neskorším dňom. Schéma štátnej pomoci, ktorá upravuje poskytovanie štátnej pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach nadobúda účinnosť pridelením identifikačného čísla Európskou komisiou. 

K § 8

Upravujú sa základné pravidlá pre poskytovanie pomoci ad hoc a definuje sa pomoc ad hoc. V súlade s právom Európskej únie pre pomoc, pomoc ad hoc sa definuje ako pomoc, ktorá sa poskytuje mimo schémy pomoci.

Poskytovateľ štátnej pomoci ad hoc bude od účinnosti tohto zákona povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či štátna pomoc, ktorú plánuje poskytnúť žiadateľovi spĺňa  podmienky pre jej poskytnutie v rámci skupinových výnimiek alebo či je v súlade s osobitnými predpismi pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme alebo je potrebné túto štátnu pomoc notifikovať Európskej komisii. Koordinátor pomoci vypracuje takéto stanovisko do 30 dní po doručení návrhu. Stanovisko koordinátora z pohľadu dodržiavania pravidiel EÚ pre pomoc bude pre poskytovateľa záväzné.

Poskytovateľ minimálnej pomoci ad hoc bude musieť koordinátora pomoci požiadať o stanovisko, či ide o minimálnu pomoc a či  sú splnené podmienky pre jej poskytnutie podľa príslušných osobitných predpisov.

K § 9

Podľa čl. 108 zmluvy a podľa čl. 2 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES v platnom znení členské štáty sú povinné akékoľvek plány poskytnutia štátnej pomoci oznámiť Európskej komisie, a to v dostatočnom časovom predstihu. Štátna pomoc sa môže poskytnúť  len ak je schválená Európskou komisiou.

Žiadosť o schválenie štátnej pomoci (notifikáciu) predkladá poskytovateľ štátnej pomoci Európskej komisii prostredníctvom koordinátora pomoci, a to na príslušnom notifikačnom formulári. Koordinátor pomoci vykonáva formálnu kontrolu vyplnenia notifikačných formulárov. Európska komisia pri schvaľovaní poskytnutia štátnej pomoci posudzuje zlučiteľnosť navrhovaného opatrenia štátnej pomoci s čl. 107 zmluvy.

Notifikačná povinnosť sa nevzťahuje na
•    poskytnutie minimálnej pomoci,
•    schémy štátnej pomoci, ktoré sú v súlade  s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky,
•    individuálnu pomoc poskytovanú na základe schém štátnej pomoci,
•    pomoc ad hoc, ktorá je v súlade s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky alebo s osobitnými predpismi pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme.

Minimálna pomoc sa v zmysle práva Európskej únie pre minimálnu pomoc považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritéria stanovené v čl. 107 zmluvy. Minimálna pomoc vzhľadom na jej maximálny strop pre jediný podnik za tri fiškálne roky, neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi a nenarúša hospodársku súťaž, ani nehrozí jej narušením.

Osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky je nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna  2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci  za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, nariadenie Komisie  (EÚ) č. 702/2014 z 25. júna 2014, ktorým sa určité kategórie pomoci v odvetví poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach vyhlasujú za zlučiteľné s vnútorným trhom pri uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1388/2014 zo 16. decembra 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci poskytovanej podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a odbyte produktov rybolovu a akvakultúry za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní EÚ.

Schémy štátnej pomoci vypracované v súlade s uvedenými nariadeniami Európskej komisie sa nemusia notifikovať Európskej komisii, ale poskytovateľ je povinný prostredníctvom  koordinátora pomoci predložiť Európskej komisii súhrnné informácie o vypracovaní príslušnej schémy štátnej pomoci, a to v štandardizovanom formáte, spolu s odkazom na prístup k úplnému zneniu schémy štátnej pomoci a v stanovenom termíne (čl. 11 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 a čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014).

Od notifikačnej povinnosti sú oslobodené (za podmienky úplného súladu s príslušným nariadením Komisie) napríklad schémy štátnej pomoci upravujúce poskytovanie štátnej pomoci na rozvoj regiónov, na  podporu malých a stredných podnikov, na výskum, vývoj a inovácie, na podporu vzdelávania, na podporu zamestnanosti, na ochranu životného prostredia, na širokopásmové infraštruktúry a na pomoc kultúre a na zachovanie kultúrneho dedičstva.

Povinnosť notifikácie sa nevzťahuje ani na úhrady za služby vo verejnom záujme, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu (napr. rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2012/21/EÚ) (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012).
K § 10

Ak štátna pomoc už bola poskytnutá a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný vymôcť ju od príjemcu späť, vrátane úrokov vypočítaných v súlade s čl. 9 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004. Táto povinnosť vyplýva členskému štátu z čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999. Štát je povinný prijať všetky potrebné opatrenia pre vykonanie rozhodnutia Európskej komisie bez meškania (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2006 vo veci C‑232/05 Komisia v. Francúzsko, body 42 a 43).  Podľa čl. 14 ods. 3 citovaného nariadenia Rady sa pritom uplatnia vnútroštátne právne postupy, ale iba za podmienky, že umožňujú okamžité a účinné vykonanie rozhodnutia Európskej komisie. Pri vymáhaní neoprávnenej štátnej pomoci ide o záväzok, spočívajúci v dosiahnutí výsledku, ktorým je obnovenie trhových podmienok narušených poskytnutím nezákonnej pomoci jednému z účastníkov trhu (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 5. júna 2006 vo veci C‑232/05 Komisia v. Francúzsko, bod 47). Akákoľvek aktivita štátu je teda nedostatočná, pokiaľ nedôjde k úplnému vymoženiu neoprávnenej štátnej pomoci.

Mechanizmus vymáhania neoprávnenej štátnej pomoci bol v Slovenskej republike reformovaný v roku 2011, a to z dôvodu zrýchleného obnovenia trhového prostredia narušeného v dôsledku poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci, zlepšenia stavu verejných financií efektívnejším vracaním protiprávne poskytnutých prostriedkov štátneho rozpočtu a predídenia finančným sankciám, ktoré by hrozili Slovenskej republike v prípade nevymoženia neoprávnenej štátnej pomoci. Dovtedy platný systém totiž v prípade, že príjemca neoprávnenú štátnu pomoc nevrátil dobrovoľne, predpokladal podanie žaloby na súde, ktorou sa poskytovateľ v občianskom súdnom konaní domáhal nariadenia vrátenia neoprávnenej štátnej pomoci. To mohlo viesť k prieťahom v konaní a odďaľovaniu skutočného vymoženia neoprávnenej štátnej pomoci.

Rozhodnutie Európskej komisie o neoprávnenej štátnej pomoci má zo svojej definície prednosť pred akýmikoľvek ustanoveniami vnútroštátneho práva a je vylúčené z preskúmavania pred vnútroštátnymi orgánmi. Novelou zákona o štátnej pomoci (zákon č. 102/2011 Z. z.) sa ustanovilo, že rozhodnutie Európskej komisie o neoprávnenej štátnej pomoci je  priamo exekučným titulom, na základe ktorého sa neoprávnená štátna pomoc vymáha v exekučnom konaní. Tento exekučný titul môže byť v prípade potreby doplnený správnym rozhodnutím vnútroštátneho orgánu, špecifikujúcim skutočnosti, ktoré rozhodnutie Európskej komisie nemusí obsahovať. Prípadné správne rozhodnutie bude preskúmateľné štandardnými postupmi podľa vnútroštátneho práva, avšak bez toho, aby to malo dopad na jeho vykonateľnosť, a tým aj na výkon samotného rozhodnutia Európskej komisie.

Úprava o vymáhaní neoprávnenej štátnej pomoci (znenie § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších prepisov) sa preberá do predloženého  návrhu zákona v plnom rozsahu. Vykonalo sa len potrebné legislatívno-technické spresnenie.

K § 11

S cieľom zabezpečiť transparentnosť v oblasti poskytovania pomoci sa zriaďuje centrálny register. Súčasťou centrálneho registra bude register štátnej pomoci, register minimálnej pomoci, register poskytovateľov a vykonávateľov schém pomoci a register príjemcov.

Správcom centrálneho registra bude koordinátor. Údaje o poskytnutej pomoci budú do centrálneho registra v určených termínoch vkladať príslušní poskytovatelia alebo vykonávatelia príslušnej schémy pomoci. Prihlásenie poskytovateľov a vykonávateľov bude zabezpečené prostredníctvom vzdialeného prístupu.
K § 12

V súlade s príslušnými osobitnými predpismi Európskej únie pre pomoc [napríklad čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 a čl. 9 nariadenia Komisie (EÚ) č. 702/2014] členské štáty musia zabezpečiť, aby na komplexnej webovej lokalite týkajúcej sa štátnej pomoci boli uverejnené napríklad tieto informácie:
•    názov príjemcu,
•    identifikačné číslo príjemcu,
•    typ podniku (MSP/veľký podnik) v čase poskytnutia štátnej pomoci,
•    región, v ktorom má príjemca sídlo, na úrovni NUTS II,
•    odvetvie činnosti podľa NACE na úrovni skupiny,
•    prvok pomoci vyjadrený ako plná výška štátnej pomoci,
•    forma pomoci,
•    dátum poskytnutia štátnej pomoci,
•    účel štátnej pomoci,
•    poskytovateľ štátnej pomoci,
•    v prípade schém regionálnej pomoci a schém pomoci vo forme rizikového financovania názov povereného subjektu a názvy vybraných finančných sprostredkovateľov,
•    referenčné číslo opatrenia štátnej pomoci, ak ho Európska komisia uviedla v rámci elektronického postupu podľa osobitného predpisu.

Tieto informácie sa musia uverejniť do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení.

Uvedené informácie nemusia príslušní poskytovatelia zaznamenávať do centrálneho registra ak  ide o individuálnu pomoc, ktorá nepresahuje tieto limity:

o    60 000 eur v prípade príjemcov, ktorí pôsobia v poľnohospodárskej prvovýrobe,
o    500 000 eur v prípade príjemcov pôsobiacich v ostatných odvetviach.

Ak sa pomoc poskytuje podľa schém vo forme daňového zvýhodnenia alebo schém na regionálnu pomoc na rozvoj miest alebo schém pomoci vo forme rizikového financovania, príslušní poskytovatelia môžu informácie o sumách individuálnej pomoci, ktoré presahujú 500 000 eur, do centrálneho registra zaznamenať v týchto rozpätiach (v mil. eur):
a)    0,5 – 1,
b)    1 – 2,
c)    2 – 5,
d)    5 – 10,
e)    10 – 30,
f)    30 a viac.

Údaje o individuálnej pomoci poskytnutej podľa schém vo forme daňového zvýhodnenia príslušní poskytovatelia zaznamenajú do centrálneho registra v termíne do jedného roka odo dňa, keď sa má podať daňové priznanie a tieto údaje musia byť dostupné aspoň 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci.

Ak sa pomoc poskytuje podľa schém na regionálnu pomoc na rozvoj miest alebo schém pomoci vo forme rizikového financovania poskytovateľ nemusí predmetné údaje zaznamenať do centrálneho registra, ak príjemcom je malý alebo stredný podnik, ktorý na žiadnom trhu neuskutočnil žiadny komerčný predaj.
Okrem uvedených údajov týkajúcich sa poskytnutia individuálnej pomoci, koordinátor pomoci bude na komplexnej webovej lokalite štátnej pomoci uverejňovať aj úplné znenia schém pomoci alebo odkazy na ne a súhrnné informácie o každom opatrení štátnej pomoci poskytnutom v súlade s osobitnými predpismi Európskej únie pre skupinové výnimky alebo odkazy na prístup k nim.

K § 13

V súčasnosti ministerstvo financií realizuje evidenciu minimálnej pomoci prostredníctvom informačného systému Slovak Aid Monitoring Authority - IS SAMA. Do IS SAMA je umožnený prístup len koordinátorovi štátnej pomoci, ktorý na základe písomných oznámení poskytovateľov/príjemcov minimálnej pomoci vkladá do informačného systému údaje o poskytnutí/prijatí minimálnej pomoci. IS SAMA v súčasnej podobe slúži na kontrolu, či sa novou pomocou nepresiahne príslušný limit minimálnej pomoci. Vybudovaním nového informačného systému bude zabezpečené portálové riešenie tohto informačného systému.

Údaje do centrálneho registra budú zadávať príslušní poskytovatelia minimálnej pomoci, resp. vykonávatelia schém minimálnej pomoci, a to v termíne do piatich pracovných dní od dátumu poskytnutia pomoci.

Prehliadanie údajov o poskytnutej pomoci bude verejne prístupné.

Obsah a rozsah údajov, ktoré budú poskytovatelia minimálnej pomoci, resp. vykonávatelia schém minimálnej pomoci zadávať do centrálneho registra sa v zásade preberá z teraz platnej právnej úpravy (§ 22 zákona o štátnej pomoci).
V porovnaní s doterajšou platnou právnou úpravou sa systém evidencie minimálnej pomoci podstatne zjednodušuje a zefektívňuje. Odstraňuje sa administratívna záťaž pre podnikateľské subjekty tým, že sa ruší oznamovacia povinnosť prijatia minimálnej pomoci zo strany príjemcov minimálnej pomoci.

Portálové riešenie evidencie minimálnej pomoci umožní efektívnejšiu kontrolu dodržania maximálneho limitu minimálnej pomoci a tým vytvára predpoklad obmedzenia poskytovania neoprávnenej štátnej pomoci. V súčasnosti majú poskytovatelia/príjemcovia minimálnej pomoci povinnosť poskytnutie/prijatie minimálnej pomoci nahlásiť koordinátorovi štátnej pomoci do tridsať dní od uplynutia kalendárneho štvrťroka, v ktorom sa minimálna pomoc poskytla/prijala.

Tým, že sa odstráni „krížová“ kontrola v evidencii minimálnej pomoci (zrušenie oznamovacej povinnosti pre príjemcov minimálnej pomoci) koordinátor pomoci bude musieť vykonávať kontroly, či príslušní poskytovatelia minimálnej pomoci údaje o poskytnutej minimálnej pomoci zadávajú do centrálneho registra a či pri zadávaní predmetných údajov dodržiavajú zákonnú lehotu (päť dní od poskytnutia minimálnej pomoci). Za nedodržanie tejto povinnosti im bude koordinátor pomoci ukladať pokuty podľa § 15 ods. 2 tohto zákona.

K § 14

Upravuje sa výkon kontroly pomoci. Za poskytnutie  štátnej pomoci a za efektívne uplatňovanie pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc zodpovedá poskytovateľ štátnej pomoci. Podmienkou pre efektívne uplatňovanie pravidiel Európskej únie pre štátnu pomoc je, aby si poskytovatelia štátnej pomoci mohli riadne overiť podmienky oprávnenosti a zlučiteľnosti poskytnutej štátnej pomoci s vnútorným trhom. Ide napríklad o overenie dodržania stimulačného účinku, obmedzenia štátnej pomoci tak, aby bola dodržaná maximálna intenzita štátnej pomoci, podmienok určených v schéme pomoci a dodržanie „štatútu“ malého a stredného podniku.

Navrhuje sa, aby koordinátor pomoci vykonával kontrolu poskytnutia minimálnej pomoci u poskytovateľa, pričom by bol oprávnený overiť si potrebné skutočnosti aj u príjemcu minimálnej pomoci. Kontrolou poskytnutia minimálnej pomoci by mal koordinátor pomoci zistiť súlad jej poskytnutia s týmto zákonom (napríklad plnenie povinnosti podľa § 13 ods. 2 a 5) a s príslušnými predpismi Európskej únie pre minimálnu pomoc. Ak v rámci výkonu kontroly minimálnej pomoci koordinátor pomoci zistí predmetný nesúlad, na túto skutočnosť bezodkladne upozorní poskytovateľa minimálnej pomoci, ktorý je povinný okamžite pozastaviť ďalšie poskytnutie minimálnej pomoci.

K § 15

Upravuje sa ukladanie sankcií za porušenie povinností uložených týmto zákonom. Navrhuje sa, aby koordinátor pomoci mohol uložiť pokutu napríklad osobe, ktorá neposkytne súčinnosť týkajúcu sa posudzovania notifikácií zo strany koordinátora pomoci a prípravy ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci za predchádzajúci kalendárny rok.

V súvislosti s vybudovaním nového centrálneho registra sa navrhujú pokuty pre poskytovateľov a vykonávateľov za nedodržiavanie povinnosti zaznamenávania údajov o poskytnutej pomoci (minimálnej pomoci ako aj štátnej pomoci) do centrálneho registra. Tieto pokuty bude koordinátor pomoci ukladať pri každom zistení porušenia uvedenej povinnosti.

K § 16

Ustanovujú sa povinnosti pre koordinátora pomoci týkajúce sa vedenia evidencie a predkladania informácií a správ o poskytnutej pomoci Európskej komisii, keď o ich predloženie požiada Európska komisia alebo povinnosť ich predloženia vyplýva z príslušného osobitného predpisu Európskej únie pre štátnu pomoc.

Nadväzne na ustanovenú povinnosť nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 v platnom znení týkajúcu sa vypracovávania ročných správ o poskytnutej štátnej pomoci v členských štátoch, ustanovujú sa povinnosti pre poskytovateľov štátnej pomoci a koordinátora pomoci v súvislosti s ich vypracovávaním a predkladaním Európskej komisii. Ročnú správu o poskytnutej štátnej pomoci za predchádzajúci kalendárny rok vypracováva koordinátor pomoci na základe podkladov príslušných poskytovateľov štátnej pomoci a po jej prerokovaní vládou SR ju predkladá Európskej komisii, a to v termíne do 30. júna kalendárneho roka.

K § 17

Na poskytnutie pomoci nie je právny nárok. Rozhodnutie o poskytnutí, resp. neposkytnutí pomoci spadá do vecnej pôsobnosti poskytovateľa.

Pomoc sa poskytuje spravidla na základe zmluvy. Ak poskytnutú pomoc použije príjemca v rozpore so zmluvou uzatvorenou medzi poskytovateľom a príjemcom, z pohľadu pomoci sa to považuje za zneužitie pomoci. Preto sa navrhuje, aby zmluva okrem obvyklých náležitostí obsahovala aj záväzok príjemcu, že dodrží všetky podmienky, za ktorých mu poskytovateľ pomoc poskytol a že pomoc vráti, ak určené podmienky poruší. Podmienky a spôsob vrátenia zneužitej pomoci by mali byť upravené v zmluve o poskytnutí pomoci.

Ak sa pomoc nebude poskytovať na základe zmluvy a príjemca nedodrží podmienky poskytnutia pomoci podľa osobitných predpisov pre pomoc (vrátane práva Európskej únie pre pomoc) príjemca bude taktiež povinný zneužitú pomoc vrátiť poskytovateľovi.

K § 18

Podľa § 22 zákona o štátnej pomoci poskytovateľ minimálnej pomoci je povinný štvrťročne oznamovať ministerstvu financií poskytnutie tejto minimálnej pomoci, a to do 30 dní po uplynutí štvrťroku, v ktorom sa minimálna pomoc poskytla. Príjemca minimálnej pomoci je povinný štvrťročne oznamovať ministerstvu financií prijatie tejto minimálnej pomoci, a to do 30 dní po uplynutí štvrťroku, v ktorom minimálnu pomoc prijal.

Nadväzne na zrušenie oznamovacej povinnosti pre príjemcu minimálnej pomoci a na skutočnosť, že od účinnosti tohto zákona údaje o poskytnutí minimálnej pomoci budú do centrálneho registra zaznamenávať priamo príslušní poskytovatelia, upravuje sa „dokončenie“ oznamovacej povinnosti podľa doterajšieho predpisu.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je riadiacim orgánom pre poskytovanie príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“). Podľa § 3 ods. 2  písm. f) zákona č. 292/2014 Z. z. poskytovateľom na účely tohto zákona je riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra pre poskytovanie príspevku z EPFRV. Podľa § 5 ods. 1 návrhu tohto zákona poskytovateľom je subjekt, ktorý vykonal právny úkon oprávňujúci príjemcu na získanie pomoci. Takýmto právnym úkonom je spravidla zmluva alebo rozhodnutie. Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvára s príjemcom pomoci Pôdohospodárska platobná agentúra ako poskytovateľ pomoci z EPFRV. Navrhovanou úpravou v ods. 3 sa ustanovuje výnimka zo systémového riešenia, na základe ktorej sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na účely vypracovávania návrhov schém pomoci považuje za poskytovateľa.

K § 19

Zrušuje sa platný zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.


Čl. II:

Nadväzne na nový zákon o štátnej pomoci sa musia novelizovať relevantné ustanovenia Exekučného poriadku. Podstata úpravy Exekučného poriadku spočíva v zmene označenia exekučného titulu podľa § 10 návrhu zákona, pretože bez takejto zmeny by nebolo možné rozhodnutie podľa § 10 vôbec vykonať. Z toho dôvodu sa navrhuje úprava § 41 ods. 4 a § 45 ods. 2 Exekučného poriadku.


Čl. III:

Navrhuje sa, aby funkciu koordinátora pomoci vykonával Protimonopolný úrad SR. V tejto súvislosti sa zákonom upravuje prechod práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon tejto kompetencie, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov z Ministerstva financií SR na Protimonopolný úrad SR. Súčasne sa upravuje prechod príslušného majetku štátu, ktorý bol v správe Ministerstva financií SR do správy Protimonopolného úradu SR.
V nadväznosti na vykonanú modernizáciu štátnej pomoci Európska komisia odporúča, aby členské štáty zriadili „centrálneho“ koordinátora štátnej pomoci, pričom rozhodnutie, ktorý orgán v členskom štáte má túto funkciu zabezpečovať ponecháva na príslušný štát. Funkciu koordinátora štátnej pomoci v členských štátoch Európskej únie zabezpečujú rôzne inštitúcie, pričom túto funkciu zabezpečujú v niektorých prípadoch aj viaceré inštitúcie v jednom členskom štáte (napríklad Česká republika, Rumunsko, Lotyšsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko). V siedmich členských štátoch funkciu koordinátora štátnej pomoci vykonáva Ministerstvo financií, v štyroch členských štátoch túto funkciu vykonáva Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže. V ostatných členských štátoch funkciu koordinátora štátnej pomoci vykonávajú rôzne ministerstvá (napríklad ministerstvá zahraničných vecí, ministerstvá práce, ministerstvá obchodu, ministerstvá hospodárstva), resp. iné inštitúcie.

V Pozičnom dokumente Európskej komisie k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014 – 2020 Európska komisia uvádza, že Slovensko by malo zabezpečiť nezávislosť koordinátora štátnej pomoci od orgánov poskytujúcich pomoc, dostatok zdrojov (rozpočet a kvalifikovaných zamestnancov) a aby s ním boli konzultované návrhy opatrení štátnej pomoci a jeho názory sa brali  do úvahy.
Vychádzajúc z tejto požiadavky, ako najvhodnejšie riešenie sa javí, aby funkciu nezávislého centrálneho koordinátora pomoci zabezpečoval Protimonopolný úrad SR. Protimonopolný úrad SR je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre ochranu hospodárskej súťaže, pričom oblasť štátnej pomoci tiež spadá pod ochranu hospodárskej súťaže (rovnaké Generálne riaditeľstvo v Európskej komisii s oddelenou kompetenciou pre oblasť „antitrastu“ a pre oblasť štátnej pomoci). Protimonopolný úrad SR v súčasnosti zasahuje v prípadoch kartelov, zneužívania dominantného postavenia, vertikálnych dohôd, kontroluje koncentrácie, ktoré spĺňajú notifikačné kritériá a posudzuje konanie orgánov štátnej správy a samosprávy v prípade, že sa dopustia obmedzenia súťaže. Predseda Protimonopolného úradu SR nie je členom vlády SR. Tým by sa zároveň akceptovala požiadavka Európskej komisie odpojiť koordinátora štátnej pomoci od politického cyklu, zabezpečila by sa stabilita a odbornosť administratívnych kapacít v oblasti štátnej pomoci a relatívna nezávislosť koordinátora štátnej pomoci.


Čl. IV:

Podľa platného zákona o štátnej pomoci žiadosti o schválenie poskytnutia štátnej pomoci (notifikácie) predkladá Európskej komisii poskytovateľ prostredníctvom Ministerstva financií SR, s výnimkou predkladania notifikácií regionálnej investičnej pomoci. Tieto notifikácie predkladá Európskej komisii priamo Ministerstvo hospodárstva SR, pričom postup pri notifikácii je upravený zákonom o investičnej pomoci, ktorý je vo vecnej pôsobnosti tohto rezortu.

Vychádzajúc z odporúčaní Európskej komisie, aby v členských štátoch po vykonaní modernizácie štátnej pomoci funkciu koordinátora štátnej pomoci komplexne vykonával jeden orgán, sa navrhuje, aby aj notifikácie regionálnej investičnej pomoci predkladal Európskej komisii koordinátor pomoci. V tejto súvislosti sa navrhujú novelizovať príslušné paragrafy zákona o investičnej pomoci.




Čl. V:

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 8. júla 2015.





Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky





Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

K predpisu 339/2015, dátum vydania: 03.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Národný bezpečnostný úrad a Úrad vlády Slovenskej republiky predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ako plnenie opatrenia č. 1 vyplývajúceho z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je úprava a vymedzenie kompetencií na úseku kybernetickej bezpečnosti.
Na tento účel návrh zákona vymedzuje v kompetenčnom zákone generálnu kompetenciu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zveruje ju do pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť. Návrh zákona zároveň v rámci spoločných úloh ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy umožňuje vecne príslušným autoritám pre kybernetickú bezpečnosť plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti v rámci svojej vecnej pôsobnosti.
Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: riaditeľ Národného bezpečnostného úradu a vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky
 
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
*Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia – nenavrhujú sa
A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
 
Navrhuje sa, aby ústredným orgánom štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť bol Národný bezpečnostný úrad. Úlohy Národného bezpečnostného úradu budú najmä koncepčného, legislatívneho a metodického charakteru, vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť, prípravy právnej úpravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a riadenia tohto úseku. Národný bezpečnostný úrad bude zároveň riešiť aj medzinárodné aspekty kybernetickej bezpečnosti, zastupovať Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách a plniť úlohy bezpečnostnej povahy v oblasti kybernetickej bezpečnosti smerom k Organizácii Severoatlantickej zmluvy a Európskej únii. Návrh vychádza z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenej uznesením vlády SR č. 328 dňa 16. júna 2015, ktorá v rámci inštitucionálneho rámca riadenia kybernetickej bezpečnosti určila Národný bezpečnostný úrad ako ústredný orgán štátnej správy pre kybernetickú bezpečnosť.
K bodu 2
 
Účelom navrhovanej zmeny je umožniť plnenie úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti aj všetkým ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy, a to v rozsahu ich pôsobnosti vymedzenej zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Návrh vychádza z Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenej uznesením vlády SR č. 328 dňa 16. júna 2015, ktorá stanovuje, že vecne príslušná autorita pre kybernetickú bezpečnosť zaisťuje kybernetickú bezpečnosť v rámci svojej vecnej pôsobnosti. Návrh systematicky a koncepčne rieši zaisťovanie kybernetickej bezpečnosti všetkých existujúcich ústredných orgánov štátnej správy v rámci ich vymedzenej pôsobnosti.
K Čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
Jozef Magala
riaditeľ Národného bezpečnostného úradu
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Videonávod k používaniu systému
Hore