Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.01.2004 do 30.04.2004

Platnosť od: 29.12.2001
Účinnosť od: 01.01.2004
Účinnosť do: 30.04.2004
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Štátne orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST66JUD16415DS64EUPPČL8

Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy 575/2001 účinný od 01.01.2004 do 30.04.2004
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 575/2001 s účinnosťou od 01.01.2004 na základe 453/2003 a 523/2003

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

K predpisu 523/2003, dátum vydania: 12.12.2003

45

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republiky uplatňované od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosti procesu verejného obstarávania, nediskriminácie a zabezpečenia rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov. Úprava jednotlivých foriem verejného obstarávania a ich počet bol prispôsobený podmienkam transformácie trhu Slovenskej republiky. Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol s účinnosťou od 1. apríla 1994 prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa tiež premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra 1999 predstavuje významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Metódy a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. V zákone uplatnenými inštitútmi a to odbornou spôsobilosťou na verejné obstarávanie, námietkami proti postupu obstarávateľa a výkonom dohľadu nad verejným obstarávaním sa sledovalo skvalitnenie procesu verejného obstarávania, odstránenie diskriminačných prvkov, hlavne pri určení predmetu verejného obstarávania a podmienok vyhlásenej metódy verejného obstarávania.

Prijatie tohto zákona zvýšilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím transparentnosť procesu verejného obstarávania tým, že určilo okruh zmlúv, na ktoré sa nebudú aplikovať metódy a postupy verejného obstarávania. Zákon upravil štyri metódy verejného obstarávania, z ktorých verejná súťaž, užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením sa povinne zverejňuje vo Vestníku verejného obstarávania a v prípade, ak ide o nadlimitnú metódu verejného obstarávania aj v zahraničnej periodickej tlači, ktorej odporúčaný zoznam vydáva Úrad pre verejné obstarávanie. Pri týchto metódach verejného obstarávania sa umožňuje, aby do procesu verejného obstarávania sa zapojil neobmedzený počet uchádzačov alebo záujemcov. Týmto zákonom sa uložila obstarávateľom povinnosť zverejňovať výsledky všetkých metód verejného obstarávania.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z metód a postupov verejného obstarávania. Vzhľadom na signály o niektorých nežiadúcich praktikách, na ktoré poukazoval aj Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti, bolo uložené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 694/2000 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 74/2001 zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa vytvorí rámec pre verejné obstarávanie pri podprahovom obstarávaní, t. j. pri obstarávaní tovarov, služieb a prác s nižšou cenou, ako bola dolná hranica pre uplatňovanie zákona pri podlimitných metódach verejného obstarávania. Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

Zákonom č. 557/2001 Z. z. sa určili metódy a postupy verejného obstarávania pre tovary, služby a práce nízkych hodnôt. Umožnilo sa obstarávateľom, aby zohľadnili v rámci verejného obstarávania regionálny aspekt tým, že o oslovení konkrétneho okruhu uchádzačov rozhoduje sám. Súčasne s vládnym návrhom zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovávaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto návrhom sa sledovalo upresnenie a rozšírenie okruhu obstarávateľov, na ktorých sa majú vzťahovať pravidlá verejného obstarávania. Obstarávateľmi od účinnosti zákona č. 557/2001 Z. z. t. j. od 1. januára 2002 sú aj Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, vyššie územné celky (samosprávne kraje) a nimi zriadené organizácie, záujmové združenia s právnou subjektivitou, ktoré vytvoria právnické osoby podliehajúce režimu tohto zákona. Ďalej v prípade právnických osôb podnikajúcich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácii boli zahrnuté aj právnické osoby, ktoré prevádzkujú verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a právnické osoby, ktoré podnikajú v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy a energií a disponujú osobitnými právami k stavbám, pozemkom alebo právam k nim za účelom výstavby alebo iných opatrení vo verejnom záujme podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ich dcérske spoločnosti.

Ďalšie zmeny tohto zákona zvýšili transparentnosť verejného obstarávania. Za týmto účelom sa v zákone ustanovila povinnosť pre obstarávateľa umožniť všetkým uchádzačom zúčastniť sa otvárania obálok s ponukami a tiež zverejňovať relevantné údaje o ponukách vo väčšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ. K tomu slúži zasielanie zápisnice z otvárania obálok s ponukami všetkým uchádzačom, vo Vestníku verejného obstarávania zverejňovanie vylúčených podnikateľov, ktorí v záujme zapísania sa do zoznamu podnikateľov použili falošné alebo neplatné doklady. Predpokladá sa, že takáto „negatívna reklama“ bude motivovať podnikateľov k riadnemu plneniu zákonných povinností. Pri uplatnení metódy verejného obstarávania rokovacieho konania bez zverejnenia musia obstarávatelia vykonať výber zmluvného partnera na základe vykonaného prieskumu trhu.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Novo sa definujú verejné zmluvy uzavierané obstarávateľmi, ktoré umožnia presnejšiu interpretáciu zmlúv podliehajúcich režimu zákona. Upravili sa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a rozširujú sa aj dôvody, na základe ktorých môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený z metódy verejného obstarávania.

Týmto zákonom sa zaviedli aj zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2002 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2.Zhodnotenie súčasného stavu

Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. a zákona č. 530/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v pomerne veľkej šírke pokrýva subjekty, ktoré sú povinné uplatňovať pri uzavieraní verejných zmlúv metódy a postupy verejného obstarávania. Upravuje päť metód verejného obstarávania. Obstarávateľ – právnická osoba podnikajúca v oblasti vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií, môže použiť verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťaž návrhov bez obmedzenia; použitie rokovacieho konania bez zverejnenia je podmienené splnením jednej z podmienok uvedenej v § 52 zákona o verejnom obstarávaní.

Procesná stránka výberu zmluvného partnera je v súťažných metódach verejného obstarávania upravená tak, že obstarávateľ alebo ním zriadená komisia najskôr posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní t. j., či si uchádzači alebo záujemcovia plnia svoje odvodové povinnosti voči štátu a poisťovniam, či majú príslušné podnikateľské oprávnenie, či ich manažment je bezúhonný, a či vôbec sú finančne, ekonomicky a technicky spôsobilí plniť zmluvu, ktorá je zo strany obstarávateľa ponúkaná. Až následne sú komisiou na vyhodnotenie ponúk, zriadenou obstarávateľom, ponuky posudzované z hľadiska splnenia požiadaviek obstarávateľa na predmet obstarávania. Vyhodnocované sú len ponuky, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.

V ročnej správe Úradu pre verejné obstarávanie sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Napriek tomu, že sa zvýšil počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. K tomuto nepriaznivému pomeru prispievajú aj pomerne dlhé lehoty na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a lehoty na predkladanie ponúk, ale aj zdĺhavý proces medzi oznámením poradia úspešnosti ponúk a uzavretím zmluvy, ktorý je pevne viazaný na lehotu viazanosti ponúk. Skrátenie lehôt na predkladanie ponúk prispeje k samotnému zvýšeniu transparentnosti procesu verejného obstarávania a je možné domnievať sa, že zníži počet zmlúv uzatvorených na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Súčasný stav vo verejnom obstarávaní spôsobuje aj skutočnosť, že v systéme právnych predpisov absentujú pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby. Tiež chýba účinný kontrolný systém procesu verejného obstarávania, ale aj správy majetku štátu. Tým, že obstarávateľské organizácie nie sú pravidelne kontrolované, môžu nedostatky vo svojej činnosti vykonávať dlhšie obdobie. Je potrebné dosiahnuť, aby kontrola alebo audit bola v každej obstarávateľskej organizácii vykonávaná aspoň jedenkrát ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že auditom sa vykonáva kontrola hospodárenia organizácie s finančnými prostriedkami vôbec, nie je možné povinnosť vykonávať audit riešiť zákonom, ktorý stanovuje pravidlá verejného obstarávania.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je oblasťou, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

V krajinách EÚ je oblasť verejného obstarávania upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

1.Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,

2.Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

3.Smernica 92/50/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní služieb,

4.Smernica 93/36/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní tovarov,

5.Smernica 93/37/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní prác,

6.Smernica 93/38/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

7.Smernica 98/4/ES pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS,

8.Smernica 97/52/ES pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS a

9.Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES.

Prevzatie smerníc Európskeho spoločenstva do legislatívy Slovenskej republiky je jednou z podmienok pre vstup Slovenskej republiky do EÚ a prispeje k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr. Ide napríklad o pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o vládnom obstarávaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 sa konštatuje, že v oblasti legislatívy vnútorného trhu Slovenská republika dosiahla viditeľný pokrok o. i. v oblasti verejného obstarávania. Vo verejnom obstarávaní sa dosiahol určitý pokrok prijatím Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 389/2000 Z. z. o podmienkach zverejňovania predbežných oznámení, oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, o obsahu súťažných podkladov a výsledkoch verejného obstarávania, ktoré nadobudlo účinnosť v januári 2001. Čo sa týka celkového hodnotenia verejného obstarávania hodnotiaca správa konštatuje, že Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva zverené kompetencie dobre, poukazuje však na potrebu vykonania niektorých opatrení, ktoré sa týkajú

◊zaplnenia niekoľkých medzier v legislatíve, ktoré sa okrem iného týkajú ustanovení na podporu nedostatočne rozvinutých regiónov, ktoré sú zo strany Európskej únie chápané ako diskriminačné a nedostatočného pokrytia podnikov verejných služieb v súkromnom vlastníctve,

◊skvalitnenia existujúceho systému námietok a ich preskúmavania,

◊významu transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ktorý nikdy nie je zbytočne zdôrazňovaný a platí to najmä v súvislosti s uplatňovaním rokovacieho konania bez zverejnenia a

◊potreby riešiť korupciu a podvody pri verejnom obstarávaní.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z októbra 2002 sa okrem iného uvádza, že Úrad pre verejné obstarávanie funguje dobre a vykonáva svoje úlohy veľmi proaktívnym spôsobom, je potrebné úsilie na zabezpečenie širšieho a pravidelnejšieho monitorujúceho kontrolného systému. Kvalita a počet tých, ktorí kontrolujú verejné obstarávanie by sa mali zvýšiť. Porušenia na strane obstarávateľa sa zdajú byť pomerne bežné, najmä na úrovni obcí. Ďalšie úsilie je potrebné na zabezpečenie transparentnosti a presadzovania súčasných pravidiel na všetkých úrovniach vlády a vo všetkých sektoroch. Pri výkone preskúmavacích postupov je potrebné uskutočniť kroky na posilnenie celkovej nezávislosti a primeranej kapacity úradu.

Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je významná aj z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Po vstupe sa totiž majú uplatňovať národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania, ktoré musia spĺňať nasledujúce kritéria:

-Spoločné pravidlá zverejňovania: zverejňovanie oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania na území celého Spoločenstva a regiónu PHARE, ktorou sa rozvinie skutočná súťaž medzi ekonomickými operátormi vo všetkých členských štátoch,

-Spoločné pravidlá pre metódy verejného obstarávania: zákaz technických špecifikácií, ktoré by mohli diskriminovať potencionálnych zahraničných účastníkov tejto súťaže, pričom dané špecifikácie je nutné zostaviť v jednom z oficiálnych jazykov EÚ, ako aj v jazyku štátnom,

-Spoločné pravidlá pre technické hodnotenie: uplatnenie objektívnych kritérií pre výber účastníkov metódy verejného obstarávania a udelenie príslušných zmlúv, vrátane postupu prijateľnosti a vhodnosti príslušnej účasti,

-Spoločné pravidlá pre účasť a prijatie ponuky a uzavretie zmluvy: primeranosť a zmluvné dokumenty otvorené pre krajiny EÚ a PHARE.

Okrem toho si Európska komisia vyhradila, že budú používané len predpisy o verejnom obstarávaní, ktoré Komisia schválila ako predpisy spĺňajúce požiadavky Časti IX Finančného nariadenia platného pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. V praxi to predstavuje premietnutie týchto štyroch kritérií do národnej legislatívy upravujúcej verejné obstarávanie, ktoré je nutné dodržiavať na to, aby sa predišlo diskriminačným opatreniam a nespravodlivému prístupu.

Východiskom návrhu zákona bolo aj rokovanie so zástupcami Európskej komisie, ich pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní uskutočnené v januári a marci tohto roku. Na základe ich pripomienok a smerníc Európskych spoločenstiev upravujúcich proces verejného obstarávania sa zmenili, resp. doplnili znenia ustanovení, ako napríklad obstarávateľ pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktorých tzv. dcérske spoločnosti nie sú obstarávateľom podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale za splnenia stanovených podmienok môže obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov uzavierať zmluvy na poskytovanie služieb s takýmito právnickými osobami bez aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.

V navrhovanom zákone sa precizujú aj ustanovenia o zmluvách, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide napríklad o zmluvy, ktorých uzavretie a plnenie podlieha utajovanému režimu v stupni utajenia Prísne tajné a Tajné. Ďalej zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a príjimania, ako upravuje návrh zákona o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskej únie.

Postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv sa premietli do ustanovení návrhu zákona. Je to z toho dôvodu, že na uzavieranie koncesných zmlúv sa používajú rovnaké metódy a postupy verejného obstarávania ako v prípade zmlúv na dodanie tovarov, zhotovenie prác alebo poskytnutie služieb. V navrhovaných ustanoveniach zákona sa upravuje pojem koncesnej zmluvy v súlade so smernicou č. 93/37/EHS a tiež definícia koncesionára. Rovnako sú riešené aj opravné prostriedky pri postupoch vedúcich k uzavretiu koncesnej zmluvy, ktorých cieľom je vytvoriť konkurenciu a zároveň zabrániť diskriminácii uchádzačov alebo záujemcov. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky č. 357/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a problematiku uzavierania koncesných zmlúv riešiť v rámci systému verejného obstarávania upraveného v zákone o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa upraviť a zjednodušiť systém predkladania ponúk, prijatia ponúk a uzavretia zmlúv. V tomto prípade sa vychádza zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznančne určiť svoju potrebu (predmet obstarávania), určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Z tohto pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavku uplatnenou obstarávateľom. V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania môže ísť zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Súťaž medzi predloženými ponukami potom bude spočívať buď v najnižšej cene alebo v ekonomicky najvýhodnejšie ponuke, t. j. v závislosti od obstarávateľom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Týmto novým prístupom sa očakáva zvýšenie konkurencie predkladaných ponúk, ale aj vyššia transparentnosť procesu vyhodnotenia ponúk. Oproti terajšiemu systému, kedy uchádzači museli predkladať návrh zmluvy a v rámci neho sa dopúšťali prepisových chýb, za ktoré boli neraz vylučovaní, sa okrem tohto cieľu sleduje aj zníženie administratívnej náročnosti pri vypracovaní ponúk zo strany uchádzačov. Ďalšia zmena, ktorá je premietnutá do navrhovaného znenia zákona je, že oznámenie výsledku verejného obstarávania uchádzačom nebude pevne viazané na lehotu viazanosti ponúk. Túto lehotu si obstarávateľ určí dostatočne dlhú tak, aby v nej mohol vykonať všetky činnosti spojené s vyhodnotením ponúk, oznámením o výsledku vyhodnotenia ponúk uchádzačom a uzavretím zmluvy. Navrhovanou zmenou sa zefektívni uzavretie zmlúv hlavne pri zrýchlených postupoch v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné upraviť aj ustanovenia o súťažných podkladoch. Ide hlavne o povinnosť obstarávateľa opísať predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu opisu predmetu obstarávania, v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založenú na európskych špecifikáciách.

Postavenie právnických osôb pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa v poslednom období značne zmenilo. Kým v minulosti medzi týmito obstarávateľmi dominovali tí, ktorí boli riadení alebo kontrolovaní štátom alebo obcami, v súčasnosti sa pomer medzi súkromnými spoločnosťami a štátnymi alebo obecnými organizáciami pôsobiacimi vo vyššie uvedených oblastiach výrazne mení. Na túto skutočnosť reaguje aj navrhované znenie zákona, tým, že umožňuje tomuto typu obstarávateľov väčšie možnosti výberu metód verejného obstarávania, ale aj začatia procesu verejného obstarávania. Obstarávateľom pôsobiacim v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa umožňuje, vzhľadom na ich postavenie a skutočnosť, že v ich prípade ide vlastne o výrobné podniky, aby si na transparentné uzavretie zmluvy mohli viesť kvalifikačné systémy spôsobilých právnických osôb alebo fyzických osôb, s ktorými efektívnym spôsobom môžu v prípade potreby uzavrieť zmluvu na dodanie tovarov, na zhotovenie prác, na poskytnutie služieb na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Upresňuje sa tiež postup obstarávateľa, ak zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž (predtým predbežné oznámenie, ktorým sa nahradzovalo oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania), ktorého výsledkom bude uzavretie zmluvy.

Návrh zákona upravuje aj opravné mechanizmy vo verejnom obstarávaní, kde v prvom rade sa ponecháva vykonanie nápravy u obstarávateľa, po novom je riešený dohľad nad verejným obstarávaním. Súčasne je zavedený inštitút kontroly, ktorý sa bude uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a týka sa prirodzených monopolov.

Navrhovaným znením zákona sa už upravuje zverejňovanie oznámení po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Súčasne sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upraví obsah a vzory jednotlivých oznámení. Ďalšie úpravy navrhovaného znenia zákona sú zamerané na úpravu

◊niektorých pojmov, ako napríklad pridružený podnik, koncesionár, koncesná zmluva, technické špecifikácie,

◊finančných limitov predpokladanej ceny predmetu obstarávania,

◊vyhlasovania verejného obstarávania vo vzťahu k zverejňovaniu v Úradnom vestníku Európskej únie,

◊podmienok účasti vo verejnom obstarávaní zamerané na finančné a ekonomické postavenie a technickú spôsobilosť,

◊podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia,

◊povinnosti obstarávateľa voči Európskej komisii,

◊kompetencií úradu.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obstarávateľom zo sektora prirodzených monopolov môžu vzniknúť náklady v súvislosti s vykonaním atestácie postupov aplikovaných vo verejnom obstarávaní. Nakoľko sa jedná o fakultatívne ustanovenie, nie je možné odhadnúť výšku nákladov na atestáciu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania za rok 2002 vyplýva, že uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 3,7 % z predpokladaných nákladov, na úrovni obcí 6,3 %, celkovo bola dosiahnutá úspora 4, 7 %.

6.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákony, ktorých ustanovenia sú týmto zákonom dotknuté, sú uvedené v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 434-2000/2003 zo dňa 7. apríla 2003 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon č. ........ o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)oblasť verejného obstarávania je výslovne uvedená v Kapitole č. II, čl. 68 Európskej dohody o pridružení,

Biela kniha, kapitola č. 12,

potreba ďalšej aproximácie legislatívy verejného obstarávania vyplýva aj z Národného programu pre prijatie acquis communautaire (v rámci kapitoly č. 1 – slobodný pohyb tovaru, kam oblasť verejného obstarávania patrí), z Rozhodnutia Rady 2002/93/ES z 28. januára 2002 o princípoch, prioritách, strednodobých cieľoch a podmienkach obsiahnutých v Partnerstve pre vstup,

Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

b)negociačné rokovania v rámci kapitoly č. 1

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

◊Smernica Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy na udeľovanie verejných objednávok na tovary (Smernica pre verejné tovary),

◊Smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov na udeľovanie verejných objednávok na verejné práce (Smernica pre verejné práce),

◊Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 týkajúca sa koordinácie postupov na udeľovanie verejných objednávok na služby (Smernica pre verejné služby),

◊Smernica Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre verejnoprospešné podniky),

◊Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení vzťahujúcich sa na používanie overovacieho konania pri udeľovaní verejných objednávok na tovary a verejné práce (Smernica pre verejné opravné prostriedky),

◊Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel Spoločenstva na postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre opravné prostriedky verejnoprospešných podnikov),

Ďalšie smernice, ktoré upravujú vyššie uvedené základné smernice:

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS týkajúce sa koordinácie postupov pre schvaľovanie zmlúv o verejných službách, zmlúv o verejných dodávkach a zmlúv o verejných prácach v uvedenom poradí,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/4/ES zo 16. februára 1998 pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS koordinujúca postupy obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodohospodárskych, energetických, dopravných a telekomunikačných odvetviach.

◊Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Návrh zákona bol prerokovaný konzultáciami na neformálnych stretnutiach so zástupcami Európskej komisie – Direktoriát pre vnútorný trh.

B. Osobitná časť

K § 1

Vyjadrením predmetu právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť zákona na osobitnú skupinu procesov vedúcich k uzavretiu zmluvy, osobitnú skupinu subjektov hospodáriacich s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, obecných rozpočtov a hospodáriacich s majetkom štátu alebo obce. Činnosť týchto subjektov môže byť v porovnaní s typickými podnikateľskými subjektami obmedzovaná viacerými legislatívnymi predpismi (napríklad zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o obecnom zriadení), ktorými sa zabezpečuje správne a racionálne použitie verejných prostriedkov.

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým sú metódy a postupy verejného obstarávania, ktoré je obstarávateľ povinný aplikovať a vedú k uzavretiu záväzkového vzťahu. Zmluvy na dodanie tovaru, uskutočnenie prác a poskytnutie služieb, ktoré sú výsledkom tohto procesu sa navrhuje pre účely tohto zákona označiť ako verejné zmluvy, nakoľko ide o vymedzenú skupinu zmluvných vzťahov, ktoré sú obstarávateľom financované z verejných prostriedkov alebo uzavierané vo verejnom záujme. Rozlíšenie týchto zmlúv je potrebné najmä v prípade, ak obstarávateľ v záväzkovom vzťahu vystupuje ako dodávateľ a druhá zmluvná strana nie je obstarávateľom podľa tohto zákona. Takáto zmluva nebude mať charakter verejnej zmluvy. Zároveň sa vytvorí lepší predpoklad pre interpretáciu, aplikáciu a správne chápanie zákonnej úpravy.

Stanovením postupov a metód pre určitú obmedzenú skupinu zmluvných vzťahov sa odstraňuje doteraz nesprávne pochopený účel verejného obstarávania najmä vo vzťahu k zmluvám uzavieraným podľa Občianskeho zákonníka, pracovným zmluvám a zmluvám, z ktorých obstarávateľ získaval finančné prostriedky.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje, aby celý proces verejného obstarávania, bol vedený v súlade s princípmi verejného obstarávania. Uzavretie záväzkového vzťahu ako výsledku verejného obstarávania, musí vychádzať zo zásad hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov.

Na základe požiadavky uvedenej v práve Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a v súlade so zaužívanou praxou sa toto ustanovenie odvoláva na transponovanie príslušných právnych aktov ES do návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Príloha č. 1 obsahuje ich výpočet.

K § 2

Povinnosti subjektov, ktoré sú v súlade s týmto zákonom obstarávateľmi, smerujú najmä k jeho povinnej aplikácii. Obstarávatelia musia zákon aplikovať pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, prác alebo služieb. Preto sa všeobecne ustanovuje obsah týchto pojmov.

Ustanovením sa upravujú aj výnimky z použitia zákona. Jedná sa najmä o zmluvy, ktorými sa zabezpečujú predmety obstarávania, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad ak predmet zmluvy bude tvoriť utajovanú skutočnosť v stupni Prísne tajné a Tajné alebo bezpečnosť prevozu jadrového paliva alebo iných nebezpečných látok, ktorých presun po dopravných cestách môže byť všeobecnou informovanosťou ohrozený.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zmlúv vyňatých z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev. Výnimka sa nevzťahuje na uzavieranie zmlúv financovaných zo štrukturálnych fondov ES po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu a vývoja, ktoré slúžia výlučne pre potreby obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä v prípade úloh výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje spresnenie tých zmlúv, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti zákona podľa čl. 296 Zmluvy o založení Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu výrobkov, ktoré nie sú špeciálne určené na vojenské účely.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach arbitrážnych, rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Výnimkou z aplikácie zákona sú činnosti, ktoré Národná banka Slovenska ako centrálna banková inštitúcia vykonáva v súvislosti s udržiavaním cenovej stability, ktorým je napríklad určovanie menovej politiky, vydávanie bankoviek a mincí, riadenie, koordinovanie a zabezpečovanie peňažného obehu, platobného styku a zúčtovanie dát platobného styku, vykonávanie dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.

Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom nehnuteľností zabránilo, aby obstarávateľ bez uplatnenia pravidiel verejného obstarávania uzavieral zmluvy v súvislosti s ďalším plnením naviazaným na zmluvu o nájme.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa upravuje výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, pri uzavieraní zmlúv na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám obstarávateľom spadajúcim pod klasický sektor, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom ES pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

V prípade uzavierania zmlúv zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí sa stanovuje výnimka z aplikácie zákona, ale len pri zmluvách pod finančnými limitmi určenými pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania. Požiadavka hospodárneho a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov, tak ako to vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, zostáva zachovaná.

K § 3

Dôvodom navrhovaného ustanovenia je dosiahnutie súladu s právom ES pre obstarávateľa v klasickom sektore. Ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť zaviazať subjekty poskytujúce služby vo verejnom záujme na základe osobitného alebo výlučného práva, ktoré im obstarávateľ udelil, aby pri uzavieraní zmlúv na dodanie tovarov s tretími osobami, ktoré súvisia s udeleným právom, dodržiavali princíp nediskriminácie zahraničných dodávateľov. Neznamená to však povinnosť aplikovať metódy a postupy ustanovené v zákone o verejnom obstarávaní.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo uzaviera zmluvy vo verejnom záujme.

Obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a verejný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované. Pojem „verejný záujem“ používa Ústava Slovenskej republiky aj iné zákony.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určujú Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS a 92/50/EHS - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len na administratívu ako takú, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát“ definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom b) patria vyššie územné celky, mestá a obce.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom c) patria napríklad organizácie zriadené obstarávateľmi zahrnutých pod písmenom a) a b), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými obstarávateľmi.

Združenie môže byť iba právnická osoba, ktorú vytvorili jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až c). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov obstarávateľom. Vzhľadom na to, že obstarávatelia v klasickom sektore sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Obstarávateľ – iná organizácia riadená verejným právom je definovaná rovnako ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kumulatívnych kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť je alebo môže byť ovplyvnená obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Obstarávateľom je v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní stanovuje, aplikovať metódy a postupy zákona v prípadoch, ak mu obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na práce alebo služby súvisiace so zmluvou na práce. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na práce alebo služby spojené s prácou a realizované práce súvisia s výstavbou budov nemocníc, športových zariadení, rekreačných a oddychových zariadení, škôl, univerzít alebo budov verejnej správy. Znamená to, že ak subjektu budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri uzavieraní zmlúv na uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, ktoré súvisia s prácami používať metódy a postupy podľa zákona a na určitú dobu sa tak stane obstarávateľom. Tento princíp obsahuje aj právo ES pre oblasť verejného obstarávania.

K § 5

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorí sú povinní aplikovať zákon, ale iba pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení, na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. prirodzených monopolov, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje obstarávateľov vo verejnom (klasickom) sektore a sektore prirodzených monopolov.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je obstarávateľ v klasickom sektore (§ 4), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má obstarávateľ z klasického sektora priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu, riadenia alebo kontroly a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností uvedených v odseku 2. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností uvedených v odseku 2, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom. Obdobne to platí aj v prípade budovanie sietí na, pod, alebo nad diaľnicou.

Do kategórie týchto obstarávateľov podľa ods. 6 tohto ustanovenia, nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri uzavieraní ktorých zmlúv alebo za akých podmienok nemusí obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov postupovať podľa zákona. Dôvodom je, že zákon o verejnom obstarávaní by nemal zasahovať do činností, ktoré sú mimo sektorov vodných, energetických, dopravných a telekomunikačných služieb a sú vystavené konkurenčným trhovým podmienkam, alebo tieto činnosti sú vykonávané mimo územia Európskych spoločenstiev za podmienky, že sa nevyužívajú siete alebo geografické územie spoločenstva.

Ak tovary nie sú určené na spotrebu obstarávateľa, ale sú určené na ďalší predaj alebo nájom, pri takýchto nákupoch nie je obstarávateľ povinný dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Musí byť však splnená podmienka, že na trhu pôsobia za rovnakých podmienok aj iní dodávatelia alebo nájomcovia tohto tovaru.

V prípade, ak určité telekomunikačné služby poskytuje aj ďalší subjekt, obstarávateľ nie je povinný pri uzavieraní zmlúv v súvislosti s týmito službami postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Pravidlá obstarávania nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Metódy a postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre prirodzené monopoly sú z pôsobnosti zákona vylúčené niektoré zmluvy na poskytnutie určitých služieb, ak tieto služby poskytuje pridružený podnik alebo subjekt zriadený na tento účel obstarávateľovi alebo skupine, ktorej je obstarávateľ súčasťou. Záujmy zriadenia takéhoto podniku sú nadradené ponuke takýchto služieb trhom. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky pridruženého podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku a účasti na ich riadení.

K § 7 a § 8

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu a predloží ponuku v ktorejkoľvek metóde verejného obstarávania.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti vo verejnom obstarávaní pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa metód verejného obstarávania.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v rokovacom konaní bez zverejnenia. Záujemca je aj v rokovacom konaní bez zverejnenia v závislosti od podmienky jej použitia, to znamená, že v určitých prípadoch môže byť účastník procesu verejného obstarávania na určitú dobu v pozícii záujemcu. Môže to byť v prípade, ak obstarávateľ potrebuje zabezpečiť predmet obstarávania z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorú sám nespôsobil a vzhľadom na časový faktor nemôže uskutočniť súťažné metódy verejného obstarávania, na ktoré je potrebný väčší časový priestor.

K § 9

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať metódy a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní je definovaný pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač a obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 10

Návrh zákona kategorizuje zmluvy, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Obstarávateľ musí rozhodnúť o type zmluvy v súlade s osobitnými predpismi.

Cieľom ustanovenia je odlíšiť charakter verejnej zmluvy na dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, na ktorých uzavieranie sa používajú postupy podľa tohto zákona od zmlúv, kde sa tieto postupy neaplikujú. Jedná o uzavieranie zmlúv písomnou formou, ktoré majú finančné plnenie.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou. Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa, okrem zmluvy uzavieranej podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou. Táto odchýlka od Obchodného zákonníka je potrebná najmä preto, aby boli vytvorené podmienky pre spoľahlivé objasnenie prípadných sporov.

Medzi zmluvy na dodanie tovaru patria aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

V súlade s právom ES je upravená definícia rámcovej zmluvy, v ktorej sa určujú zmluvné strany, podmienky zostavenia ceny, predpokladané množstvo, ak je známe, a pravidlá pre uzavierania čiastkových zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť počas jej platnosti.

Rámcová zmluva je písomná dohoda medzi obstarávateľom a jedným alebo viacerými víťaznými uchádzačmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky osobitne vo vzťahu k cene, k predpokladanému množstvu predmetu obstarávania, ktorými sa budú riadiť čiastkové zmluvy uzavierané počas určitého obdobia. Na základe rámcovej zmluvy nie je možné vyžadovať plnenie. Dodanie predmetu obstarávania je podmienené uzavretím čiastkovej zmluvy, napr. kúpna zmluva. Rámcové zmluvy je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zmluvy na uskutočnenie prác s odkazom na prílohu č. 2, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní prác.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne definuje koncesná zmluva, ktorá je výsledkom verejného obstarávania prác, ak uskutočnené práce sú kompenzované právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, prípadne môže byť spojené s peňažných plnením zo strany obstarávateľa z klasického sektora.

K § 11

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese verejného obstarávania je vynútiť viazanosť ponúk, najmä v prípadoch finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo môže byť považované za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku obstarávateľa, ak si ju uplatní. Obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese verejného obstarávania nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

K § 12

Súťažné podklady slúžia na vypracovanie ponuky. Súťažné podklady vypracúva obstarávateľ a vyjadruje nimi požiadavky na predmet obstarávania, požiadavky súvisiace s jeho dodaním, stanovuje pokyny na vypracovanie ponúk. Obsah súťažných podkladov podrobnejšie upravuje § 36 návrhu zákona.

K § 13

Návrh ponuky vychádza z pokynov a dokumentov tvoriacich súťažné podklady vypracované obstarávateľom. To znamená, že obstarávateľ v súťažných podkladoch určí, ktoré dokumenty budú súčasťou zmluvy. Z toho vyplýva všeobecná definícia ponuky, ktorú uchádzač predkladá ako prejav svojej vôle uzavrieť zmluvu na dodanie predmetu obstarávania, za predpokladu, že spĺňa podmienky určené v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

K § 14

Pojem súťaž návrhov definuje osobitnú metódu verejného obstarávania, ktorá umožňuje obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie územnoplánovacích dokumentácií, architektonických návrhov alebo softwarových riešení, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

K § 15

Ustanovením sa taxatívne určujú metódy výberu zmluvného partnera v procese verejného obstarávania. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťaž návrhov.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých metód verejného obstarávania pre obstarávateľov v klasickom sektore a v sektore prirodzených monopolov.

Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorú z metód verejného obstarávania využije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými metódami sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu obstarávatelia tzv. klasický sektor použiť iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Obstarávatelia tzv. prirodzený monopol môžu použiť metódu rokovacie konanie so zverejnením bez splnenia podmienky na jej použitie a pre použitie metódy rokovacie konanie bez zverejnenia musia splniť aspoň jednu podmienku z príslušného ustanovenia. Súťaž návrhov je metóda, ktorá znamená osobitný postup bez uzavretia zmluvy alebo časť postupu, ktorý vedie k uzavretiu zmluvy.

Obstarávateľ je povinný zverejniť oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania – verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťaž návrhov a ich výsledok. V prípade rokovacieho konanie bez zverejnenia je obstarávateľ povinný zverejniť iba jeho výsledok.

Pravidlá verejnej obchodnej súťaže ustanovené v Obchodnom zákonníku sa neaplikujú na uzavieranie zmlúv metódami a postupmi verejného obstarávania.

K § 16

Návrh zákona upravuje metódy verejného obstarávania ako nadlimitné a podlimitné, podprahové s vyššou cenou alebo podprahové s nižšou cenou, v závislosti od typu obstarávateľa, predmetu obstarávania a výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Finančný limit sa vzťahuje na predpokladanú cenu predmetu obstarávania bez dane z pridanej hodnoty.

V prípade použitia nadlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania okrem Vestníka verejného obstarávania, povinne aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pri použití podlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania.

Pri podprahových metódach verejného obstarávania v závislosti od použitej metódy verejného obstarávania obstarávateľ zverejňuje výzvu verejne prístupným spôsobom a súčasne ju zašle trom uchádzačom alebo záujemcom.

Zákon umožňuje zverejňovanie vyhlásenia metódy verejného obstarávania aj v odbornej celoštátnej alebo regionálnej tlači.

Pre použitie podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou sú zákonom stanovené postupy, a to, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, pri ktorom nie je stanovená podmienka jeho použitia a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je možné použiť len v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre jej použitie.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania s nižšou cenou obstarávateľ použije rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je upravené v ustanoveniach § 76 a § 77 návrhu zákona, pritom nie je potrebné splniť podmienku jej použitia.

K § 17

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Predpokladaná cena predmetu obstarávania sa určuje v plánovacej etape procesu verejného obstarávania. Pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, resp. predbežného oznámenia alebo pravidelného oznámenia sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť skontrolovať už stanovenú predpokladanú cenu.

Pri určovaní predpokladanej ceny predmetu obstarávania vychádza obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej ceny predmetu obstarávania je vhodné, aby obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami a až do zaslania predbežného oznámenia alebo oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania na zverejnenie sledoval kurz slovenskej koruny vo vzťahu k zahraničným menám a iné skutočnosti ovplyvňujúce stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania.

Navrhovanými ustanoveniami sa stanovujú pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri opakovaných obstarávaniach sa predpokladaná cena stanovuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Uplatnenie opcie v zmluvných podmienkach dáva obstarávateľovi právo, ale nie povinnosť, kúpiť tovar za dohodnutú realizačnú cenu v určitom termíne alebo do určitého termínu. Predpokladaná cena predmetu zmluvy musí byť stanovená ako najvyššia možná cena, do ktorej sa započítava aj samotná opcia. Opakované obstarávania a následné plnenia a uplatnenie opcie sú nevyhnutne spojené s plánovaním verejného obstarávania a uzavierania zmlúv v budúcich obdobiach so zabezpečením ich finančného krytia.

Pojem opcia sa všeobecne vysvetľuje ako druh podmieneného derivátového obchodu (derivát je pojem pre označenie termínových obchodov odvodených od iných obchodov alebo nástrojov), ktorého podstatou je dohoda medzi dvoma subjektami. Na základe tejto dohody má kupujúci (obstarávateľ) právo na kúpu určitej komodity, na ktorú je opcia viazaná, v dohodnutom čase za vopred dohodnutú realizačnú cenu. Toto právo kúpiť je podmienené rozhodnutím kupujúceho, t.j. uskutoční sa len vtedy, ak kupujúci uplatní v dohodnutom časovom termíne svoje zmluvné právo kúpiť tovar, na ktorý sa opcia viaže.

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej ceny sa týka obstarávania služieb, ktoré charakterizuje ich rozdelenie na dve kategórie služieb tvoriace prílohy zákona. Členenie vychádza zo smernice ES pre služby. Ak predmet obstarávania na poskytnutie služieb tvoria služby zaradené do jednej i druhej kategórie služieb, na základe stanovenia predpokladanej ceny sa predmet obstarávania zaradí do príslušnej kategórie služieb, podľa toho, ktorá kategória je prevažujúca. Kategorizácia služieb má vplyv na minimálnu výšku finančného limitu stanoveného pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania a s tým spojené ich publikovanie v Úradnom vestníku Európskej únie v čase, keď Slovenská republika bude členom EÚ.

Navrhovaným znením sa spresňuje ustanovenie vytvárajúce predpoklad pre obmedzenie situácií, v ktorých sa obchádza uplatňovanie metód a postupov upravených zákonom tým, že sa zakazuje rozdeľovať predmet obstarávania alebo zmluvu. Návrh zákona stanovuje finančné limity a taktiež pravidlá pre výpočet predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri zistení nedodržania finančných limitov sa uplatňujú represie voči obstarávateľovi.

K § 18

Základom pre určovanie predpokladanej ceny tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. V prípade zmlúv na pevne stanovené obdobie sa predpokladaná cena predmetu obstarávania stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná cena sa určuje 48- násobkom predpokladanej mesačnej splátky.

Medzi pravidlá pre určenie predpokladanej ceny tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

K § 19

V predmetnom ustanovení zákona sú definované náklady, ktoré obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej ceny predmetu obstarávania – služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov.

Pri rozhodnutí obstarávateľa, ktorú metódu verejného obstarávania – nadlimitnú, podlimitnú, podprahovú bude aplikovať, je potrebné, aby zobral do úvahy dĺžku trvania zmluvného vzťahu a predpokladanú cenu služby. Obstarávateľ stanoví predpokladanú cenu, v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. V prípade uzatvárania zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná cena 48-násobkom mesačnej splátky.

K § 20

Cieľom navrhovaného ustanovenia je určiť spôsob stanovenia predpokladanej ceny tovarov a služieb pri uzavieraní takých zmlúv, ktoré zakladajú pravidelné plnenie alebo obnovovanie. Východiskom pre stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania môžu byť skutočné náklady, ktoré sa stanovujú z podobných alebo rovnakých už realizovaných zmlúv upravené o zmeny, ktoré sa očakávajú alebo odhadované náklady, ak sa podobné zmluvy nerealizovali.

K § 21

Do všeobecných pravidiel určovania predpokladanej ceny predmetu obstarávania sa navrhuje zaradiť aj pravidlo pre určenie predpokladanej ceny prác, ak na plnenie zmluvy na uskutočnenie prác poskytne obstarávateľ určité tovary. To znamená, že zmluva zakladá aj vlastné plnenie obstarávateľa. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej ceny prác a tým aj možnosti vyhnúť sa z hľadiska stanovených finančných limitov aplikácii nadlimitných, resp. podlimitných metód verejného obstarávania.

K § 22 až 24

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje stanovenie finančných prahov pre tovary, služby a práce, v závislosti od predpokladanej ceny predmetu obstarávania a typu obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať nadlimitné metódy verejného obstarávania a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v sume zvláštnych práv čerpania (SDR) zodpovedajúcej EUR alebo v EUR v závislosti od predmetu obstarávania a typu obstarávateľa.

Metódu výpočtu finančného limitu stanovuje právo ES pre oblasť verejného obstarávania a prehodnocuje sa v zásade každé dva roky. Povinnosťou úradu je prepočítať a vyhlásiť hodnotu finančných limitov vyjadrenú v slovenských korunách.

Navrhované ustanovenie zavádza limity pre obstarávateľov podliehajúcich Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Nad týmito prahmi finančných limitov sú títo obstarávatelia povinní používať nadlimitné metódy verejného obstarávania.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania osobitne pre klasický sektor a pre sektor prirodzených monopolov tak, ako to vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania a z odlišného charakteru týchto subjektov.

Zverejnením predbežného oznámenia (klasický sektor) a pravidelného oznámenia bez výzvy na súťaž (prirodzený monopol) sa verejné obstarávanie nepovažuje za vyhlásené.

V navrhovanom znení sa určujú publikácie, v ktorých sa zverejňujú metódy verejného obstarávania. Nadlimitné metódy verejného obstarávania sa pred vstupom SR do EÚ zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do EÚ, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia pri nadlimitných metódach verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale), až po jeho odoslaní je možné ich zverejniť vo vestníku.

Použitie podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania.

Určuje sa aj používanie klasifikácií v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní, kde účinnosť tohto ustanovenia je stanovená vstupom Slovenskej republiky do EÚ. Dovtedy sa používajú klasifikácie podľa platných právnych predpisov ako je navrhnuté v prechodných ustanoveniach.

Ďalej sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných metódach verejného obstarávania Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev a princípy zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V splnomocňovacích ustanoveniach je úrad poverený na vydanie vykonávacieho predpisu na úpravu obsahov a vzorov oznámení používaných vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa jeho vyhlasovania. Výraznou zmenou je doplnenie o oznámenia vzťahujúce sa ku koncesiám a tiež k novým postupom, ktoré môžu uplatňovať obstarávatelia v sektore prirodzených monopolov (kvalifikačný systém, pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž alebo pravidelné oznámenia s výzvou na súťaž). Cieľom zavedenia vzorov oznámení je zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania v oblasti zverejňovania informácií a údajov v oznámeniach, administratívne zjednodušenie vypracovania jednotlivých oznámení obstarávateľmi. Vzory oznámení sú zároveň predpokladom pre e-obstarávanie.

Navrhovaným ustanovením sa diferencovane pre obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov v sektore prirodzených monopolov upravujú pravidlá pre zverejňovanie tzv. súhrnných predbežných oznámení alebo pravidelných oznámení pri tovaroch, pri službách uvedených v navrhovanej prílohe a pri nadlimitných prácach, ktoré sú podmienené osobitnými postupmi obstarávania.

K § 26

Predbežným oznámením (klasický obstarávateľ) sa zverejňuje informácia o pripravovaných metódach verejného obstarávania a o predmetoch verejného obstarávania. Súčasne sa stanovuje povinnosť pre obstarávateľa zverejniť predbežné oznámenie v prípade, ak objem predpokladaných cien napríklad všetkých tovarov, obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto „súhrnné“ predbežné oznámenie je obstarávateľ povinný zverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel obstarávať predmetné tovary nadlimitnou metódou verejného obstarávania. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania, obstarávateľ má povinnosť zverejniť predbežné oznámenie.

Obstarávateľ (prirodzený monopol) zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž aspoň raz za rok. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania obstarávateľ je povinný zverejniť pravidelné oznámenie s výzvou na súťaže alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž.

K § 27 a § 28

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov pôsobiacich v sieťových odvetviach (prirodzené monopoly) sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž a kvalifikačný systém.

Pri pravidelnom oznámení s výzvou na súťaž, obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Obstarávateľ môže rozhodnúť, či sa záujemcovia prihlásia na základe oznámenia alebo ich na základe výzvy, v ktorej poskytne ďalšie stanovené údaje a informácie, opätovne vyzve na potvrdenie záujmu o účasť. Stanovuje sa minimálna lehota, v ktorej obstarávateľ môže žiadať prihlásenie sa alebo potvrdenie opätovného záujmu účasti záujemcov v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Umožňuje sa vo výnimočnom prípade túto lehotu skrátiť. Okolnosti a skutočnosti vedúce obstarávateľa k skráteniu lehoty, nie je možné vymenovať, táto možnosť vyplýva z charakteru obstarávateľa pôsobiaceho na trhu ako komerčný subjekt. Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri vyhlásení verejného obstarávania zverejnením pravidelného oznámenia s výzvou na súťaž, nie je potrebné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

V súlade s právom ES pre prirodzené monopoly sa navrhovaným ustanovením umožňuje obstarávateľom pôsobiacim v sieťových odvetviach viesť kvalifikačný systém podnikateľov na rôznych úrovniach a stupňoch. Kvalifikačný systém je možné vytvoriť a viesť maximálne tri roky. V prípade, ak bude trvať dlhšie obdobie, zverejňuje sa oznámenie o kvalifikačnom systéme každý rok. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému. Povinnosťou obstarávateľa je zverejňovanie kvalifikačného systému, ktorým je možné vyhlásiť verejné obstarávanie metódou užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Záujemcovia sú v tomto prípade vybratí z existujúceho kvalifikačného systému.

K § 29

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré sú dôvodom na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania. Nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí alebo od ostatných subjektov, ktorí sú podľa tohto zákona obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach. Ustanovením sa tiež zabezpečuje, aby verejné objednávky nezískavali subjekty, ktorých štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu nie sú bezúhonní, t.j. boli právoplatne odsúdení pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. Preto sa povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača alebo záujemcu.

V ustanovení je zakotvený princíp rovnakého prístupu k uchádzačom alebo záujemcom bez ohľadu na krajinu ich pôvodu.

Ustanovenie umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona tým, že predloží potvrdenie úradu o splnení požadovaných podmienok, čím sa vytvárajú podmienky pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré predkladá uchádzač alebo záujemca v procese verejného obstarávania.

Vzhľadom na to, že v rokovacom konaní sa v rámci rokovaní spresňujú a dopĺňajú informácie, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov, nie je možné jednoznačne povedať, že v tomto prípade sa záujemcovia nepodieľajú na príprave súťažných podkladov.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač alebo záujemca je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti v tej ktorej krajine.

K § 30

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby obstarávateľ primerane k predmetu obstarávania stanovil dôkazy o ekonomickom, finančnom postavení a technickej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu. Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti sú uvedené v tomto ustanovení príkladmo a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených alebo aj iné.

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia je možné vyžadovať aj doklad o poistení náhrady škody vyplývajúcej z podnikateľského rizika a upravuje sa predkladanie účtovnej závierky, nielen ako celku, ale aj možnosť vyžadovať len časť z nej, v závislosti od stanovených podmienok účasti.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie iným dokladom ako požadoval obstarávateľ. Obstarávateľ však musí súhlasiť s predložením takéhoto dokladu.

Zároveň sa uvádzajú dôkazy, na preukázanie technickej spôsobilosti osobitne pre tovary, práce a služby.

Pri preukazovaní technickej spôsobilosti je možné požadovať aj predkladanie zoznamu dodávok, resp. realizovaných zmlúv tým, že uvádzané dodávky majú byť potvrdené odberateľom. V prípade, ak nie je možné preukázať sa takýmto dokladom, uchádzač alebo záujemca doloží vyhlásenie o realizácii dodávky.

K § 31

Navrhované ustanovenie rieši vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania v prípade, ak nesplnil podmienky účasti alebo obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné. Zároveň ustanovenie komplexnejšie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen morálne predpoklady, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné, ekonomické postavenie alebo technickú spôsobilosť na dodanie predmetu obstarávania, alebo obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

K § 32

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť dodávateľom najmä pri zložitých službách a prácach, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých uchádzačov, ktorí spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže obstarávateľ od takejto skupiny dodávateľov požadovať až po tom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina podnikateľov, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti podľa § 29, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti sa predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 33

Navrhovaným znením sa stanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné ako bolo uvedené v oznámení.

Súčasne sa obstarávateľovi poskytuje možnosť požiadať uchádzačov alebo záujemcov o vysvetlenie dokladov a v nich uvedených údajov pri preukazovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Nejedná sa o doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

Záznam z posúdenia splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplniť o zoznam záujemcov, ktorí v prípade užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením pre obmedzenie ich počtu nebudú obstarávateľom vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre obstarávateľa oznámiť uchádzačom alebo záujemcom dôvody ich vylúčenia.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zjednotenie vyhodnocovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní vo všetkých metódach verejného obstarávania.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady pre výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Hodnotenie predložených ponúk sa vykonáva na základe kritérií, ktoré obstarávateľ uvádza v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania a pravidiel pre ich hodnotenie určených obstarávateľom v súťažných podkladoch. V zákone sú uvedené niektoré kritériá výberu najvýhodnejšej ponuky, avšak obstarávateľ môže použiť aj ďalšie alebo iné kritériá podľa druhu predmetu obstarávania. Hodnotiace kritériá majú byť zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku a vo vzťahu k predmetu obstarávania. Pravidlá hodnotenia jednotlivých kritérií musia byť jednoznačné a musia vyjadrovať ich dôležitosť tak, aby zabezpečili kvalitatívne rozlíšenie jednotlivých kritérií a výber najvhodnejšej ponuky.

Súčasne sa stanovujú pravidlá na vyhodnotenie ponúk, pričom obstarávateľ môže postupovať dvomi spôsobmi. V prvom prípade, ak určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena. Druhou možnosťou je určenie viacerých kritérií na hodnotenie ponúk. V tomto prípade musí obstarávateľ stanoviť aj pravidlá ich uplatnenia tak, aby vybral ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. V prípade, ak obstarávateľ stanoví na vyhodnotenie ponúk viacej kritérií, tieto kritériá musia tvoriť súčasť zmluvných dokumentov.

Ustanovenie zakazuje použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk dĺžku záruky, nakoľko si ju musí stanoviť obstarávateľ ako zmluvnú podmienku a dodržať ju musia všetci uchádzači.

Pre obstarávateľa sa stanovuje povinnosť zverejniť kritériá na vyhodnotenie ponúk a zostupné poradie dôležitosti stanovených kritérií, a to v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predloženie ponúk.

Súčasne sa navrhovaným ustanovením určuje, že kritériá vymenované v tomto ustanovení nie sú úplným vymenovaním kritérií, ktoré je možné použiť pri vyhodnocovaní ponúk. Obstarávateľ môže použiť aj iné kritériá na vyhodnotenie ponúk.

K § 35

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania určuje a pri podlimitnej metóde verejného obstarávania umožňuje, aby pre účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. V takom prípade musí určiť podmienky jej zloženia, prepadnutia a termín vrátenia. Aby obstarávateľ bezdôvodne neobmedzoval účasť záujemcov alebo uchádzačov v súťaži, je zákonom stanovená maximálna výška zábezpeky, ktorú môže vyžadovať.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvomi spôsobmi. Obstarávateľ je povinný akceptovať všetky spôsoby zloženia zábezpeky. Podmienky zloženia zábezpeky stanovuje obstarávateľ tak, aby si spôsob zloženia zábezpeky mohol vybrať uchádzač. Spôsob zloženia stanovuje obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Preto je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných obstarávateľom. Obstarávateľ by mal stanoviť termín na zloženie zábezpeky formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Vzhľadom na to, že sa upravuje oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a uzavretie zmluvy, ktoré nie je viazané k stanovenej lehote viazanosti ponúk, upravuje sa aj lehota na uvoľnenie zábezpeky. Navrhuje sa, aby obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy. Je to z dôvodu, aby zábezpeku obstarávateľ zbytočne neviazal neprimerane dlhú dobu, ak bola zmluva uzavretá. Uvoľnenie zábezpeky je preto viazané na uzavretie zmluvy a nie na lehotu viazanosti, ako bolo v predchádzajúcich zneniach zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, ak obstarávateľ zruší vyhlásenú metódu verejného obstarávania, prestanú platiť lehoty a obstarávateľ bezodkladne vráti zábezpeku uchádzačom.

Navrhovaným ustanovením sa definuje lehota viazanosti ponúk, ktorú obstarávateľ určuje v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch v závislosti od zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri jej stanovení, obstarávateľ by mal zohľadnil náročnosť procesu vyhodnotenia ponúk, vytvoriť priestor pre možné vysvetľovanie zo strany komisie, na vyhodnotenie ponúk, dostatočný priestor na uzavretie zmluvy. Lehota viazanosti ponúk počas ktorej sú uchádzači viazaní svojimi ponukami by sa nemala meniť s výnimkou uplatnenia revíznych postupov, t.j. pri riešení žiadosti o nápravu obstarávateľom, námietok, prípadne kontroly pred uzavretím zmluvy.

K § 36 a § 37

Navrhované znenie ustanovenia týkajúce sa súťažných podkladov plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu obstarávania uvedenými v práve ES pre oblasť verejného obstarávania.

Kladne sa vymedzuje, čo má opis predmetu obstarávania obsahovať s dôrazom na technické špecifikácie. Má zohľadňovať aj ďalšie náklady spojené s užívaním predmetu obstarávania, ak sa použijú ako kritériá na hodnotenie ponúk a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú tvoriť zmluvu a tieto nie je dovolené meniť.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Ďalším navrhovaným ustanovením sa stanovuje obstarávateľovi spôsob vypracovania technických špecifikácií pri nadlimitných metódach verejného obstarávania ako vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania. Predmet obstarávania je potrebné opísať na základe technických špecifikácií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú harmonizované s právom Európskych spoločenstiev a odkazom na technické normy, spoločné technické špecifikácie alebo európske technické osvedčenia. Zároveň sa určujú výnimky, kedy obstarávateľ nemusí dodržať stanovený postup. Technické špecifikácie sú uvedené v prílohe zákona.

K § 38

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za určených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v stanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším podnikateľom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 39

Navrhovaným znením sa stanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob dorozumievania medzi obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jeho obsahu a určujú sa podmienky, ktoré musí tento spôsob dorozumievania spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Súčasne sa stanovujú spôsoby predkladania ponúk, pri ktorých je možno využiť moderné spôsoby prenosu informácií najmä za podmienky, že bude zachovaná dôvernosť ponúk, a zabránenie manipulácie s nimi pred tým ako budú otvorené.

K § 40

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať dokumenty v procese verejného obstarávania. Povinnosťou je predloženie ponuky v slovenskom jazyku, ale môže sa určiť aj ďalší jazyk, v ktorom uchádzači alebo záujemcovia predkladajú ponuky a ďalšie doklady súvisiace s procesom verejného obstarávania.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich úradný preklad. Výnimku tvoria doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzačov alebo záujemcov so sídlom v Českej republike.

K § 41

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie uchádzačov.

Ponuky musia byť doručené obstarávateľovi najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je uvedená v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. V opačnom prípade je obstarávateľ povinný vrátiť ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Ponuky, ktoré uchádzači predkladajú obstarávateľovi poštou alebo osobne, je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu obstarávania a zákon taxatívne stanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých metódach verejného obstarávania. Každý uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku.

Pretože ponuky môžu obsahovať údaje, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva podnikateľov, môže uchádzač ponuku alebo niektoré z jej častí označiť za dôverné, okrem údajov, ktoré sa zverejňujú. Obstarávateľ je rozhodnutím uchádzača viazaný a nesmie s týmito informáciami nakladať tak, aby ich obsah zverejnil alebo poskytol tretím osobám.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Varianty sú prípustné, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 42

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk od uchádzačov a súčasne zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu verejného obstarávania môže obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky.

K § 43

Navrhované ustanovenie podrobne vymedzuje postupnosť jednotlivých úkonov komisie na vyhodnotenie ponúk (otváranie obálok s ponukami, splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, splnenie ostatných podmienok obstarávateľa, vyhodnotenie ponúk, obsah zápisnice o vyhodnotení ponúk).

Obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa sídla uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií.

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vzhľadom k tomu, že vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia, komisia nezostavuje poradie úspešnosti. Určí úspešnú ponuku a v porovnaní s ňou odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali.

Komisia zriadená obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. V prípade neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Napriek tomu, že nie je potrebné zostaviť poradie úspešnosti, nie sú týmto postupom dotknuté pravidlá uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých sa hodnotia predložené ponuky.

K § 44

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri obstarávaní tovarov obstarávateľmi zo sektora prirodzených monopolov. V súlade so smernicou ES pre prirodzené monopoly je umožnené zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % tovarov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli bilaterálne alebo multilaterálne dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie obstaral tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 45 až 47

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania v samostatných ustanoveniach.

Prvým postupovým krokom obstarávateľa je povinnosť bez zbytočného odkladu doručiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača, úspešnému uchádzačovi oznámi prijatie jeho ponuky.

Uzavretie zmluvy je podmienené uplatnením revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy alebo podnetom na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy opravných prostriedkov uplatnené, obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu v stanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia výsledku vyhodnotenia ponúk.

Poslednou povinnosťou obstarávateľa je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Stanovujú sa publikácie, v ktorých sa zverejňujú výsledky verejného obstarávania. Sú to identické periodiká ako pri zverejňovaní oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania v diferenciácii pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a type obstarávateľa. Výsledky nadlimitných metód verejného obstarávania sa pred vstupom do Európskej únie zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia o výsledkoch nadlimitných metód verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitnej metódy verejného obstarávania vychádza z práva ES pre oblasť verejného obstarávania.

Výsledok podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania v najneskoršej lehote 48 dní od uzavretia zmluvy.

Vykonávací predpis Úradu pre verejné obstarávanie upraví obsah a vzor oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 48

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania. Zrušenie vyhlásenej metódy verejného obstarávania musí byť oznámené vo vestníku. Obstarávateľ zrušenie metódy verejného obsarávania oznámi každému uchádzačovi alebo záujemcovi. Na písomnú žiadosť uchádzača oznámi aj dôvod zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania, ktorým môže byť napríklad nesplnenie podmienok uchádzačov v súťaži, nepredloženie ponúk, na nariadenie zrušenia metódy obstarávania úradom.

Pri použití nadlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávteľ povinný oznámiť dôvody jej zrušenia alebo ďalší postup aj Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev.

K § 49

Pre zabezpečenie sledovania postupu obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť obstarávateľovi povinnosť evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v jednotlivých vyhlásených metódach verejného obstarávania. Nie je potrebné, aby zákonom bol upravený podrobný obsah dokumentácie o vyhlásenej metóde verejného obstarávania, pretože tento obsah je závislý od použitej metódy verejného obstarávania, jej zložitosti a rozsahu vo vzťahu k obstarávanému predmetu a tým, že je uložená povinnosť archivovať všetky dokumenty, sú dostatočne zabezpečené situácie, kedy je potrebné poskytovanie informácií v prípadných sporoch.

Ustanovením sa upravuje právomoc Protimonopolného úradu z hľadiska jeho pôsobnosti vyžiadať si dokumentáciu o použitej metóde verejného obstarávania. Súčasne sa určuje povinnosť obstarávateľom predložiť dokumentáciu aj iným orgánom.

K § 50

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie, ktoré bolo doteraz upravené samostatným legislatívnym predpisom a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Právo ES pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú začleniť do zákona o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje v prípade, ak je obstarávateľom a v prípade, ak nie je obstarávateľom podľa tohto zákona.

Osobitne sú uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorým je obstarávateľ z klasického sektora. V tomto prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

V prípade, ak koncesionár nie je obstarávateľ z klasického sektora, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitnými metódami verejného obstarávania a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných metódach verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk).

Za tretie osoby sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov alebo záujemcov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo pridružený podnik, ktorý je definovaný v tomto ustanovení.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 51

V prípade zmlúv uzavieraných obstarávateľmi z klasického sektora, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby a ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov na začlenenie do tejto skupiny. Na výber dodávateľov obstarávateľ použije užšiu súťaž a v oznámení o jej vyhlásení musí uviesť čo najpresnejší opis prác, aby si dodávatelia vytvorili reálnu predstavu o prácach, ktoré je treba vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 52

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné aj sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad pre informovanie verejnosti, alebo výmenu informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre obstarávateľov z členských krajín povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách. Tieto sa vzťahujú prednostne na predmety obstarávania, ktoré sa získavajú nadlimitnými metódami verejného obstarávania, ale aj súhrnné údaje z podlimitných metód verejného obstarávania. Ustanovením sa určuje minimálny obsah informácií, ktoré sú podkladom pre vypracovanie týchto správ.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pre obstarávateľov povinnosť potvrdiť podnikateľovi referencie týkajúce sa splnenia predmetu zmluvy. Referencia by mala obsahovať predmet zmluvného záväzku, zmluvnú cenu, termín realizácie predmetu zmluvy a hodnotenie kvality plnenia zmluvy. Rovnopis referencie je obstarávateľ povinný zaslať úradu do 15 dní.

Ďalšia navrhovaná úprava sa týka predkladania štatistických výkazov. Na základe vylúčenia verejného obstarávania zo štatistického zisťovania podľa predpisov o štátnej štatistike, sa ponecháva úradu možnosť vyžadovať od obstarávateľov predloženie štatistického výkazu za účelom zisťovania údajov potrebných pre správy o verejnom obstarávaní Európskej komisii.

K § 53

Z práva ES pre oblasť verejného obstarávania vyplýva poskytovanie určitých informácií zo strany obstarávateľských subjektov priamo Európskej komisii, ak táto požiada o poskytnutie informácií. Tieto ustanovenia sa navrhujú implementovať aj do zákona o verejnom obstarávaní ako povinnosť určená pre obstarávateľov. Týka sa to správy alebo časti správ o zmluvách uzavretých nadlimitnými metódami verejného obstarávania, v prípade obstarávateľov zo sektora prirodzených monopolov je to napríklad informácia o činnostiach spadajúcich pod aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní vykonávaných v tretích krajinách, informácia o pridružených podnikoch, s ktorými obstarávateľ uzaviera zmluvy na poskytnutie určitých služieb atď.

K § 54

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných metód verejného obstarávania tým, že splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Navrhovaným ustanovením sa deklaruje, že tejto metódy verejného obstarávania sa môže zúčastniť neobmedzený počet uchádzačov. Je to najotvorenejší spôsob verejného obstarávania vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie na účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 55

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, ktoré vychádzajú z práva ES a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Stanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Stanovením lehoty na poskytovanie súťažných podkladov sa sleduje možnosť poskytnutia súťažných podkladov všetkým uchádzačom, ktorí o ne prejavili záujem.

Vzhľadom na navrhovanú úpravu ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania je nevyhnutné priamo v postupe pri verejnej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

K § 56

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je určený v druhej hlave zákona v postupoch verejného obstarávania (§ 33) a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje definíciu užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon stanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady v prípade, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Súčasne sa stanovuje pre obstarávateľa povinnosť určiť spôsob výberu záujemcov v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

K § 58

Navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov, na základe ktorých bude posudzovať splnenie podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

V prípade použitia užšej súťaže sa obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v užšej súťaži v prípade, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni.

K § 59

Navrhovaným ustanovením sa posudzovanie splnenia podmienok účasti záujemcov v súťaži ponecháva na úvahe obstarávateľa na základe ním zvoleného spôsobu. Spôsob hodnotenia však musí byť zverejnený v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Obstarávateľ by mal pri stanovení spôsobu hodnotenia splnenia podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži zobrať do úvahy zložitosť obstarávaného predmetu, aby si zabezpečil najlepších záujemcov, ktorí mu budú predkladať ponuky.

K § 60

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri užšej súťaži umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ posiela kvalifikovaným záujemcom požadovať doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie predložených vyhlásení pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

Z tých istých dôvodov a rovnakým spôsobom ako vo verejnej súťaži je potrebné priamo v postupe pri užšej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení užšej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa pri užšej súťaži pre obstarávateľa v sektore prirodzených monopolov umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk po dosiahnutí spoločného konsenzu tohto termínu so všetkými vybratými záujemcami, ktorí splnili podmienky účasti. Dosiahnutím dohody je naplnený princíp nediskriminácie. Ak obstarávateľ nedosiahne konsenzus týkajúci sa lehoty na predkladanie ponúk, môže určiť sám túto lehotu, nesmie byť však kratšia ako 24 dní a vo výnimočných prípadoch desať dní.

Tak ako vo verejnej súťaži sa navrhuje aj do postupov upravujúcich užšiu súťaž zakomponovať ustanovenie, na základe ktorého obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk musí zohľadniť časové hľadisko nevyhnutné na úkony súvisiace s vypracovaním ponuky.

K § 61

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má stanovené podmienky použitia. Pre použitie tejto metódy je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov obstarávania, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej alebo užšej súťaže alebo obstarávanie je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej a užšej súťaže nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú podmienky pre použitie rokovacieho konania so zverejnením, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo v užšej súťaži boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné zmluvné podmienky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, že boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 62

Navrhovaným ustanovením sa definuje metóda rokovacie konanie so zverejnenia, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovania a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený.

K § 63

Týmto navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní s výnimkou uvedenou v odseku 2, t.j. v prípade, ak sa obstaráva tovar, práce alebo služby v časovej tiesni. V tomto prípade je minimálna lehota na predkladanie dokladov 15 dní. Lehota na predkladanie dokladov začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení rokovacieho konania so zverejnením na zverejnenie.

K § 64

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú postupy obstarávateľa v rokovacom konaní so zverejnením. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený. Obstarávateľ musí zabezpečiť, aby všetci uchádzači získali na rokovaniach rovnaké informácie a bola zachovaná dôvernosť o obsahu rokovaní, a preto je zákonom viazaný rokovať spoločne so všetkými uchádzačmi. Informovanosť o obsahu rokovaní potvrdzujú uchádzači podpísaním zápisnice z každého rokovania.

Ďalej sa ustanovením určuje, že obsahom rokovania je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o jej technických, administratívnych alebo finančných podmienkach. Súčasne sa upravuje obsah výzvy na rokovanie, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým uchádzačom. Po ukončení rokovaní s uchádzačmi obstarávateľ ich vyzve na predloženie ponúk v lehote.

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri rokovacom konaní so zverejnením umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených už v predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady musia však súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

K § 65

Navrhovanou úpravou sú stanovené minimálne lehoty na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením osobitne pre obstarávateľov klasického sektora a pre prirodzené monopoly. Prirodzeným monopolom sa umožňuje, aby si lehotu na predkladanie ponúk dohodol s vybratými záujemcami. Avšak v prípade, ak k dohode nedôjde, určí lehotu obstarávateľ, ktorá je minimálne 24 dní a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako desať dní od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Lehota stanovená obstarávateľom zohľadňuje čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania.

K § 66

Navrhované ustanovenie stanovuje podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia týkajúce sa napríklad autorských práv, práv priemyselného vlastníctva, patentových práv, kde je možné uzavrieť zmluvu len s určitým dodávateľom, ktorým napríklad v prípade autorských práv je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je uzavretie zmluvy z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením a má v určitom časovom období zabezpečiť predmet zmluvy.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, prác a služieb za stanovených podmienok.

Osobitne sú ustanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia pre sektor prirodzených monopolov, ako napríklad uzavretie čiastkovej zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy, doplňujúce plnenie od pôvodného dodávateľa, zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, prípadne od likvidátora.

K § 67

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia, ktorý vychádza z postupu určeného pre rokovacie konanie so zverejnením. V prvej fáze obstarávateľ vyhodnotí kvalifikačné predpoklady a výsledok oznámi všetkým záujemcom. Ďalšou fázou je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o technických, administratívnych a finančných, ktoré sa uskutočňuje so všetkými uchádzačmi spoločne. Ďalej nasleduje výzva na predloženie ponuky a vyhodnotenie predložených ponúk. Pri organizovaní rokovacieho konania bez zverejnenia nie je potrebné dodržať lehoty ustanovené zákonom na predkladanie dokladov a ponúk.

K § 68

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom ES pre oblasť verejného obstarávania a odkazuje sa na limity, ktoré sú stanovené pre obstarávanie služieb, pričom sa členia podľa toho, či sa jedná o súčasť postupu vedúci k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, alebo výsledkom nebude uzavretá zmluva. V tomto prípade sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté záujemcom.

Ustanovením sa sleduje, aby pri metóde verejného obstarávania – súťaž návrhov neboli obmedzovaní záujemcovia na základe regionálneho prístupu, t.j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a pod.

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu na vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 69

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vypracováva zápisnicu.

Ak obstarávateľ v oznámení o vyhlásení metódy obstarávania uvedie, že sa jedná o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. V prípade, ak je viac víťazov, na rokovanie vyzve všetkých.

K § 70

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávania na vydanie vykonávacieho predpisu na obsah a vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 71

V návrhu ustanovenia sa označujú dve podprahové metódy verejného obstarávania v závislosti od výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Jedna je podprahová metóda s vyššou cenou a druhá je podprahová metóda s nižšou cenou.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania sa použije postup, ktorý je ustanovený v Štvrtej hlave návrhu zákona, kde sa súčasne odkazuje na niektoré ustanovenia pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou podľa ktorých sa nepostupuje.

K § 72

V navrhovanom ustanovení sú určené všeobecné pravidlá pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou.

Pravidlá sú stanovené tak, aby boli dodržané princípy verejného obstarávania, ale súčasne aby obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet obstarávania. Tieto pravidlá sa týkajú stanovenia predpokladanej ceny predmetu obstarávania, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, prípadne ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu obstarávania. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu obstarávania, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor na vysvetľovanie ponúk, Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj prípadnú komunikáciu medzi komisiou, obstarávateľom a uchádzačom, na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu a ostatným oznámi, že neuspeli.

Obstarávateľ pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou môže použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia.

Pri použití podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou má obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 73

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou užšej súťaže vyzvať na predkladanie ponúk najmenej troch podnikateľov. Súčasne musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných na vypracovanie ponuky.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov minimálne na 6, čo však musí uviesť vo výzve na predkladanie ponúk. Zákon nestanovuje podmienky na obmedzovanie počtu uchádzačov. Stanovenie tejto podmienky plne v kompetencii obstarávateľa.

K § 74

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou rokovacieho konania so zverejnením vyzvať najmenej troch podnikateľov. Súčasne, obdobne ako pri užšej súťaži, musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom, či na informačnej tabuli, resp. na svojej internetovej stránke, alebo iným spôsobom.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov, čo však musí uviesť vo výzve na rokovanie.

Ďalej sa upravuje aj časové obdobie, kedy obstarávateľ posúdi splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj poskytnutie vysvetľovania údajov uvedených vo výzve. Je to priamo v priebehu rokovaní so záujemcami.

K § 75

Treťou metódou pri podprahovom obstarávaní s vyššou cenou je rokovacie konanie bez zverejnenia. Obstarávateľ môže použiť túto metódu len v tom prípade, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača obstarávateľ uskutoční na základe informácií, ktoré získa vyhodnotením trhových podmienok a vyzve ho na rokovanie o podmienkach zmluvy. V rámci rokovaní požiada vybratého uchádzača o predloženie dokladu o oprávnení podnikať, prípadne ďalších dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti, ak sa na plnenie zmluvy vyžadujú.

K § 76

V prípade podprahového obstarávania s nižšou cenou je upravený najjednoduchší postup, ktorý vychádza z rokovacieho konania bez zverejnenia. Tento postup použije obstarávateľ bez splnenia podmienok, ktoré uvádza § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača uskutočňuje obstarávateľ na základe prieskumu trhu, napríklad z aktuálnych katalógov, prostredníctvom telekomunikačného zariadenia.

Pri uzavieraní zmlúv podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou, sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis.

K § 77

V ustanovení sa deklaruje, že obstarávateľ činnosti pri podprahovom obstarávaní s nižšou cenou nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zjednodušených postupov verejného obstarávania a archivovať ju štyri roky.

K § 78 až 90

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti je pre účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená pre fyzické osoby – občanov, nie pre právnické osoby (inštitúcie). Odbornú spôsobilosť môže získať len fyzická osoba – občan, nie právnická osoba (inštitúcia).

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení obstarávateľa, zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý obstarávateľ musí mať takúto osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. V takomto prípade musí mať obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb, ktoré svoje oprávnenie budú preukazovať preukazom o odbornej spôsobilosti. Obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov obstarávania (tovary, služby, práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu obstarávania. Napríklad v prípade spracovania súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktoré sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je jedným z predpokladov pripustenia ku skúške.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, prípadne iným spôsobom (napr. vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania na skúšku, je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu, do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný vo vestníku s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Zápis do zoznamu je okrem iného podmienený aj úhradou správneho poplatku.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie a taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a predkladať informácie o jej činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní na požiadanie úradu.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu preškolenia z právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

K § 91 až 97

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na dodanie predmetu obstarávania si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, lehoty v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť.

Ďalej sa ustanovením určuje obsah údajov, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov. Pre zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov. Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Na postup pri vyčiarknutí podnikateľa zo zoznamu sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov, musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa pre naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje navrhovaným zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú obstarávateľom napomáhať pri aplikácii zákona.

Lehoty na zverejňovanie predbežných oznámení a oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania boli prevzaté z práva ES podľa ktorých je stanovený maximálny limit na zverejnenie oznámení úradom najneskôr do 12 dní odo dňa odoslania oznámenia a pri skrátených lehotách metód užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením najneskôr do 5 dní odo dňa odoslania oznámenia.

Pre zabezpečenie aktuálnych informácií obstarávateľom a skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vestník vydáva podľa potreby.

K § 99 až 101

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce jednak z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode, ale aj s prípravou na pristúpenie k Dohode o vládnom obstarávaní prijatej Svetovou organizáciou obchodu (WTO-GPA).

Pre zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu, zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 102

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti nie je totožný s činnosťou vykonávanou obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované k skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo ES. Medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie.

K § 103

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva ES pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Uvádza sa obsah týchto správ.

K § 104 až 123

Navrhované ustanovenia vychádzajú z potreby zosúladiť opravné prostriedky vo verejnom obstarávaní so smernicami 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút vybavovania žiadostí o nápravu obstarávateľom, ktorý zjednoduší a zrýchli vybavovanie opravných prostriedkov vykonaním nápravy porušenia zákona priamo obstarávateľom bez zasahovania úradu. Uplatnenie žiadosti o nápravu je podmienkou pre podanie námietok úradu, s výnimkou zrýchlených postupov verejného obstarávania so skrátenými lehotami.

Dohľad nad verejným obstarávaním zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu vo verejnom obstarávaní, pričom navrhované znenie podrobne upravuje postup úradu a účastníkov konania pri každom z týchto konaní. V konaní o námietkach sa možnosť podávania námietok rozšírila na všetky osoby, ktorých práva boli alebo mohli byť postupom obstarávateľa dotknuté a na každý úkon obstarávateľa, ktorý je v rozpore s týmto zákonom. Konanie o námietkach sa delí na dve samostatné konania, kde účelom konania o námietkach pred uzavretím zmluvy je rýchle a účinné zjednanie nápravy porušenia zákona a účelom konania po uzavretí zmluvy je vytvorenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

Navrhuje sa spôsob kolektívneho rozhodovania v prípade námietok uchádzačov alebo záujemcov proti podmienkam verejného obstarávania alebo rozhodnutiam obstarávateľa v procese verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy a po uzavretí zmluvy.

Kolektívne rozhodovanie úradu sa nenavrhuje, ak sa konanie zastaví z dôvodov, ktoré taxatívne ustanovuje zákon (§ 108 ods. 1 a § 110 ods. 1).

Pri navrhovanom spôsobe rozhodovania sa vyžaduje prijatie rozhodnutia v kolektívnom orgáne – komisii, ktorej zloženie sa navrhuje trojčlenné, v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania sa rozhoduje v päťčlennej komisii. Pri podlimitnej metóde verejného obstarávania môže byť členom komisie aj osoba mimo zamestnancov úradu, pri nadlimitnej metóde verejného obstarávania dvaja členovia komisia sú externé osoby, napríklad z iného ústredného orgánu. Bude však potrebná spolupráca úradu so služobnými úradmi.

Navrhovaný spôsob riešenia námietok v procese verejného obstarávania predpokladá zvýšenie objektívnosti rozhodovania o námietkach a posilnenie dôvery účastníkov procesu verejného obstarávania a verejnosti v správnosť rozhodnutí. Zostavovanie komisií, spôsob rokovania a rozhodovania komisie, ako aj ďalšiu činnosť upraví štatút a rokovací poriadok úradu, ktorý vydá predseda úradu.

Kontrola sa vykonáva na základe podnetov osôb (občanov a orgánov verejnej správy), ktoré nemali záujem uzavrieť s obstarávateľom verejnú zmluvu a preto ich práva podľa tohto zákona nemohli byť postupom obstarávateľa dotknuté. Postup úradu pri výkone kontroly sa rovnako delí na dva samostatné postupy. Účelom kontroly postupu obstarávateľa pred uzavretím zmluvy je obdobne ako v konaní o námietkach pred uzavretím zmluvy rýchle zjednanie nápravy. Po uzavretí zmluvy, kedy nie je možné dosiahnuť nápravu sa postupuje podľa zákona o kontrole v štátnej správe.

Navrhovateľ aj autor podnetu v konaní o námietkach a pri podávaní podnetu uvádza identifikačné údaje. Sú to údaje rozhodujúce pre to, aby tieto subjekty boli oboznámené s výsledkom konania. To znamená, že ide o uvedenie napríklad názvu alebo obchodného mena, miesta podnikania alebo sídla.

Navrhované ustanovenie ukladá úradu povinnosť uložiť pokutu za taxatívne vymedzené porušenia zákona, kým pre ostatné, spravidla menej závažné porušenia zákona, je uloženie pokuty fakultatívne. Vzhľadom na časté porušovanie zákona zo strany obstarávateľov a dôležitosť dodržiavania metód a postupov verejného obstarávania, najmä v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli zvýšené sadzby pokút.

K § 124 až 126

Navrhované ustanovenie zavádza inštitúty kontroly pre prirodzené monopoly, ktoré sa v zmysle smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC budú uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov a metód verejného obstarávania obstarávateľov uvedených v § 5 so smernicami ES pre a zákonom o verejnom obstarávaní budú vykonávať nezávislá akreditovaná osoba v súlade Európskou normou EN 45503.

Navrhované ustanovenie upravuje postup úradu vo vzťahu k Európskej komisii v prípade, ak táto upozorní Slovenskú republiku na porušenie metód a postupov verejného obstarávania podľa smerníc 93/36/EEC, 93/37/EEC, 93/38/EEC alebo 92/50/EEC a podľa tohto zákona.

K § 127

Navrhované ustanovenie je generálnou klauzulou, čo znamená, že na všetky konania, v ktorých sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb zúčastňujúcich sa procesu verejného obstarávania, sa vzťahuje zákon o správnom konaní, s výnimkou tých ustanovení, ktorých postup pri konaní úradu je upravený priamo v ustanoveniach zákona. Jedná sa o konaniach pri skúškach na získanie odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie a pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním.

K § 128

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri jednotlivých metódach verejného obstarávania, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Zároveň sa rieši prechodná platnosť ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania a výsledkov nadlimitných metód verejného obstarávania, finančných limitov a používania klasifikácií do vstupu Slovenskej republiky do EÚ.

K § 129

Vzhľadom na navrhované znenie zákona je nevyhnutná derogácia doterajších právnych prepisov.

K Čl. II

V zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa navrhuje, vzhľadom na začlenenie legislatívy upravujúcej uzavieranie koncesných zmlúv do zákona o verejnom obstarávaní, vypustiť kompetenciu úradu pre oblasť koncesného obstarávania, nakoľko sa stáva bezpredmetnou.

K Čl. III

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004, okrem niektorých ustanovení, ktoré sa vzťahujú k nadlimitným metódam verejného obstarávania a s nimi súvisiacimi povinnosťami a ich účinnosť je podmienená vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

K prílohe č. 1

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

K prílohám č. 2, 3 a 4

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70), podľa ktorej sa zatrieďujú práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC.

K prílohe č. 5

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 6

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú pojmy ako technické špecifikácie, norma, európska norma, európske technické osvedčenie atď., na ktoré je možné sa odvolať pri definovaní predmetu obstarávania pri nadlimitných metódach verejného obstarávania. Dôvodom je zovšeobecnenie pravidiel v technickej oblasti používaných pri nadlimitných obstarávaniach. Pod pojmom harmonizované všeobecne záväzné právne predpisy je potrebné rozumieť také právne predpisy, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie, a ktoré sa stanú funkčnou súčasťou ich právneho poriadku.

Bratislava, 16. júla 2003

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Rozália M o l n á r o v á

predsedníčka

Úradu pre verejné obstarávanie

v. r.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore