Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov 570/2005 účinný od 01.12.2021 do 31.12.2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnostia o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je osobitným spôsobom upraviť povyšovanie do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe a vymenúvanie do vojenskej hodnosti alebo povyšovanie do vojenskej hodnosti profesionálneho vojaka, ktorý skončil služobný pomer a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku (ďalej len „vojak vo výslužbe“) a vojnového veterána.

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov umožňuje mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe a vojaka vo výslužbe. Okrem formy mimoriadneho vymenovania alebo mimoriadneho povýšenia do vojenskej hodnosti možno podľa zákona

č. 105/2002 Z. z.

o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 – 1945 v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 463/2003 Z. z.“) vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti aj vojnového veterána.

Návrh zákona upravuje možnosť povýšiť do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe, ak je zaradený do aktívnych záloh. Aktívne zálohy sú časťou záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) kreované vojakmi v zálohe, ktorí v stave bezpečnosti štátu dobrovoľne uzatvorili dohodu o zaradení do aktívnych záloh, pripravujú sa na výkon mimoriadnej služby a plnia úlohy ozbrojených síl. Z tohto dôvodu sa v návrhu zákona upravuje možnosť vojaka v aktívnej zálohe povýšiť do vojenskej hodnosti za ustanovených podmienok. Podrobnosti o povyšovaní do vojenskej hodnosti vojaka v aktívnej zálohe ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky.

Jednotným spôsobom sa navrhuje ustanoviť možnosť vymenovať do vojenskej hodnosti alebo povýšiť do vojenskej hodnosti vojaka vo výslužbe a vojnového veterána až po zániku brannej povinnosti, a to len ako prejav morálneho ocenenia, ktoré je udeľované za skutky uskutočnené za mimoriadnych podmienok alebo s mimoriadnym prínosom pre spoločnosť, preukazujúc vysoké morálne kvality konajúcej osoby. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe, keď boli verejní funkcionári vymenovaní alebo povýšení bez náležitého zdôvodnenia alebo v súvislosti s výkonom ich verejnej funkcie aj o niekoľko hodností a v snahe zabrániť takémuto konaniu v budúcnosti sa navrhuje, aby takto oceňovaný vojak vo výslužbe alebo vojnový veterán nebol verejný funkcionár. Z tohto dôvodu sa v článku II novelizuje zákon č. 463/2003 Z. z.

Navrhuje sa, aby podrobnosti o vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojakov vo výslužbe určil prezident Slovenskej republiky, rovnako ako to určuje pre vojnových veteránov.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý bude zabezpečený v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany SR na rozpočtový rok 2022 a roky nasledujúce, bez zvýšených požiadaviek na rozpočet verejnej správy, a pozitívny sociálny vplyv. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a nebude mať ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

✉ Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

✉ Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 21.4.2021Ukončenie: 5.5.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

máj 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

jún 2021

2. Definícia problému

Návrhom zákona sa reaguje na absenciu motivačného prvku v kariére vojaka v aktívnej zálohe a na poznatky vyplývajúce z aplikačnej praxe pri vymenovaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojakov vo výslužbe a vojakov v zálohe.Následkom môže byť znížená dôvera spoločnosti voči procesom v ozbrojených silách, ale i nespokojnosť profesionálnych vojakov alebo vojakov v zálohe.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu je osobitným spôsobom upraviť povyšovanie do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh. Taktiež jednotným spôsobom ustanoviť pre profesionálneho vojaka, ktorý skončil služobný pomer a je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a vojnového veterána možnosť vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia do vojenskej hodnosti až po zániku jeho brannej povinnosti, za predpokladu, že nie je verejným funkcionárom, a zvýrazniť tak morálny aspekt tohto ocenenia.

4. Dotknuté subjekty

Vojak v zálohe, ktorý je zaradený do aktívnych záloh ako aj občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka, je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, vojnový veterán, po zániku brannej povinnosti a nie je verejný funkcionár.

5. Alternatívne riešenia

Pri spracovaní návrhu zákona neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia. Nulovým variantom by v tomto prípade bolo zanechanie pôvodného stavu, kedy by mohlo dochádzať k vyššie uvedeným problémom. Navrhované riešenie túto možnosť eliminuje, a tým posilňuje vážnosť inštitútov povýšenia vojakov v aktívnych zálohách do vojenskej hodnosti a vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia do vojenskej hodnosti vojakov vo výslužbe a vojnových veteránov.

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie

7. Transpozícia práva EÚ

Žiadne.

4

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

✉ Pozitívne

✉ Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

✉ Nie

✉ Čiastočne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Sociálne vplyvy

💧 Pozitívne

✉ Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

✉ Pozitívne

💧 Žiadne

✉ Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

julius.handlovsky@mod.gov.sk

;

jan.svigar@mod.gov.sk

;

12. Zdroje

Pri vypracovaní doložky vybraných vplyvov Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vychádzalo z vlastných odhadov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

I. Úvod: Ministerstvo obrany SR predložilo dňa 21. apríla 2021 Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z.z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z.z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené a pozitívne sociálne vplyvy.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

5

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

7314

7314

7314

v tom: Ministerstvo obrany SR – program 096 – Obrana

0

7314

7314

7314

z toho:

- vplyv na ŠR

0

7314

7314

7314

Rozpočtové prostriedky

0

7314

7314

7314

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

7314

7314

7314

v tom: Ministerstvo obrany SR - program 096 – Obrana

0

7314

7314

7314

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

6

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh novely zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na roky 2022 až 2024, ktorý bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov pridelených kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú nároky poskytované občanom v aktívnych zálohách a prostredníctvom možnosti povyšovania sa zavádza v kariére vojaka v aktívnej zálohe motivačný faktor, ktorý reflektuje skutočnosť, že účasťou na pravidelnom cvičení alebo na plnení úloh ozbrojených síl sa zvyšuje odborná spôsobilosť vojaka v zálohe.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

x zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2021

2022

2023

2024

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

7

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

8

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Komentár k tabuľke č. 4

Pri výpočte vplyvu na rozpočet verejnej správy Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vychádzalo :

1.z počtu vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh, ktorí spĺňajú podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti,

2.z rozdielu hodnostného platu z vojenskej hodnosti, do ktorej môže byť vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh povýšený, a hodnostného platu z vojenskej hodnosti, ktorú tento vojak dosiahol,

3.z dĺžky pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky v kalendárnom roku (podľa § 14d zákona č. 570/2005 Z. z. najviac 30 dní).

Výdavky v EK 640-642 zahŕňajú výdavky na plat podľa bodu 2 na počet vojakov zaradených do aktívnych záloh, ktorí môžu byť povýšení.

Predpokladané počty vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh v roku 2021 až 2024 a výdavky na plat sú nasledovné:

V roku 2021 sa neplánuje povyšovanie do vojenskej hodnosti vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh vzhľadom na termíny pravidelného cvičenia a navrhovanú účinnosť návrhu zákona.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

7314

7314

7314

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640 - 642)2

0

7314

7314

7314

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

7314

7314

7314

9

V roku 2022 môže byť povýšených do vojenskej hodnosti 53 vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh z toho

a.25 do vojenskej hodnosti slobodník 2 250€ (25 x 90€),

b.8 do vojenskej hodnosti desiatnik 800€ (8 x 100€),

c.6 do vojenskej hodnosti čatár 600€ (6 x 100€),

d.4 do vojenskej hodnosti rotný 440€ (4 x 110€),

e.1 do vojenskej hodnosti rotmajster 120€,

f.7 do vojenskej hodnosti nadrotmajster 910€ (7 x 130€),

g.2 do vojenskej hodnosti nadporučík - 290€ (2 x 145€).

Celkové náklady v roku 2022 – 7314€. vrátane odvodov zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne 25,20% a do zdravotnej poisťovne 10%.V nasledujúcich rokoch 2023 a 2024 budú celkové náklady rovnaké ako v roku 2022.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac

bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

10

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrhom zákona sa vojakom v zálohe zaradeným do aktívnych záloh, ktorí budú povýšení do vojenskej hodnosti zvýši pomerná časť hodnostného platu za čas pravidelného cvičenia a plnenia úloh ozbrojených síl SR, čo predstavuje pozitívny vplyv na hospodárenie dotknutých skupín domácností.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností tých občanov Slovenskej republiky, ktorí sú ako vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh a budú povýšení do vojenskej hodnosti. Pozitívny vplyv sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov týchto občanov Slovenskej republiky.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Nie sú.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Nie sú.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Návrh zákona upravuje možnosť vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh povýšiť do vojenskej hodnosti. Uvedeným inštitútom dôjde k zvýšeniu príjmov uvedenej skupiny osôb o 8 až 9%.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Návrh zákona nemá negatívny vplyv.

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

V roku 2022 môže byť po splnení zákonom stanovených podmienok povýšených do vojenskej hodnosti 53 vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Kvantifikácia je uvedená.

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

Významné vplyvy neboli identifikované.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

11

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

☞doprave,

☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

☞informáciám

☞k iným právam (napr. politickým).

Návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovaroma službám.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

☞deti (0 – 17),

☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),

☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

☞ľudia so zdravotným postihnutím,

☞marginalizované rómske komunity

☞domácnosti s 3 a viac deťmi,

☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh zákona nemá vplyv na žiadnu zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

12

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh zákona dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

☞eliminácia rodových stereotypov.

Návrh zákona nemá odlišný vplyv na ženy a mužov. Do vojenskej hodnosti môžu byť povýšené aj ženy, ak sú zaradené do aktívnych záloh a spĺňajú zákonom stanovené podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh zákona nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh zákona neovplyvňuje dopyt po práci.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh zákona nemá dosah na trh práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona nemá špecifické negatívne dôsledky.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

13

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Neovplyvňuje.

14

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve,

b)v sekundárnom práve,

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter návrhu zákona body 4 a 5 sa nevypĺňajú.

15

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 14ca)

Vojaka v zálohe podľa platnej právnej úpravy možno mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti. Aplikačná prax ukázala potrebu zmeniť túto právnu úpravu tak, aby boli povyšovaní len vojaci v zálohe, ktorí sa aktívne zapájajú do procesu prípravy na výkon mimoriadnej služby.

Zálohy ozbrojených síl sa členia na aktívne zálohy a ostatné zálohy.

Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh (ďalej len „vojak v aktívnej zálohe“) sa v stave bezpečnosti štátu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh dobrovoľne pripravuje na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Po zaradení do aktívnych záloh vykonávaním pravidelných cvičení a plnením úloh ozbrojených síl pri riešení mimoriadnych udalostí zvyšuje svoju vojenskú odbornosť na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Vojak v ostatných zálohách v stave bezpečnosti štátu nezvyšuje svoju vojenskú odbornosť a nepripravuje sa na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách. Vzhľadom na to, že vojenská hodnosť vojaka v zálohe vyjadruje jeho odborné schopnosti a pripravenosť na výkon činností zodpovedajúcich dosiahnutej vojenskej hodnosti, povýšením do vojenskej hodnosti vojaka v zálohe, ktorý nie je zaradený do aktívnych záloh, by vojenská hodnosť nemusela vyjadrovať úroveň jeho vojenskej odbornosti a pripravenosti na výkon mimoriadnej služby.

Povýšenie vojaka v aktívnej zálohe predpokladá splnenie troch podmienok. Prvou podmienkou je zaradenie vojaka v aktívnej zálohe na funkciu s plánovanou vojenskou hodnosťou, do ktorej má byť povýšený. Druhou podmienkou je splnenie odborných predpokladov a kvalifikačných predpokladov vojaka v aktívnej zálohe na výkon tejto funkcie a treťou podmienkou je doba jeho zaradenia do aktívnych záloh alebo doba od jeho posledného povýšenia počas zaradenia do aktívnych záloh a jeho vycvičenosť stanovená počtom absolvovaných pravidelných cvičení a plnení úloh ozbrojených síl.

V odsekoch 2 a 3 sa upravujú oprávnenia funkcionárov pri povyšovaní vojakov v aktívnych zálohách a v odseku 4 sa upravuje aj možnosť povýšenia vojaka v aktívnej zálohe in memoriam.

Obsahom služobného predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o povyšovaní vojaka v aktívnej zálohe, bude predovšetkým postup veliteľa pri povyšovaní vojaka v aktívnej zálohe ako aj rozsah a formy spolupráce s okresnými úradmi v sídlach krajov, ktoré vedú evidenciu vojakov v zálohe.

K bodu 2 ( § 15b ods. 1 a 5)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3 (§ 21 ods. 14 až 16)

V odseku 14 sa precizuje okruh osôb, ktoré môžu byť morálne ocenené vymenovaním do vojenskej hodnosti alebo povýšením do vojenskej hodnosti. Navrhuje sa, aby okrem profesionálneho vojaka, ktorý skončil služobný pomer, poberá výsluhový dôchodok a zanikla mu branná povinnosť, do okruhu takto oceňovaných osôb patril za rovnakých podmienok aj

16

profesionálny vojak, ktorý poberá invalidný výsluhový dôchodok, nakoľko k poberaniu invalidného výsluhového dôchodku dochádza vo väčšine prípadov následkom služobného úrazu. Z okruhu osôb, ktoré môžu byť vymenované do vojenskej hodnosti alebo povýšené do vojenskej hodnosti, sa vzhľadom na sledovaný účel predmetného ocenenia a vzhľadom na navrhovanú úpravu v bode 1 – vloženie § 14ca vypúšťajú vojaci v zálohe.

Aplikačná prax ukázala potrebu precizovať okruh vojakov vo výslužbe, ktorí môžu byť morálne ocenení vymenovaním do vojenskej hodnosti alebo povýšením do vojenskej hodnosti aj v súvislosti s vykonávaním funkcie verejného funkcionára. Vojenská hodnosť sa stala súčasťou odmeny za výkon verejnej funkcie a za presadzovanie politických záujmov, čím sa stratil jej pôvodný význam. Povyšovanie vojaka v zálohe alebo vojaka vo výslužbe na základe politickej príslušnosti alebo v súvislosti s výkonom verejnej funkcie nie je v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a môže negatívne vplývať na profesionálnych vojakov a vojakov v zálohe a poškodzovať dobré meno ozbrojených síl.

V záujme predísť takémuto konaniu v budúcnosti sa navrhuje, aby vojak vo výslužbe po zániku brannej povinnosti, pokiaľ je verejným funkcionárom, nebol vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený do vojenskej hodnosti. Verejné funkcie taxatívne určuje v čl. 2 ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.

V odseku 15 sa navrhuje upraviť postup pri vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti profesionálnych vojakov po skončení služobného pomeru, poberajúcich výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok a po zániku brannej povinnosti (ďalej len „vojak vo výslužbe“), rovnako ako je upravený postup pri vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojnových veteránov v zákone č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V odseku 16 sa navrhuje vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povyšovanie do vojenskej hodnosti vojakov vo výslužbe definovať ako morálne ocenenie za výnimočné zásluhy alebo čin hodný osobitného zreteľa. Vojaci vo výslužbe sa nepovolávajú na výkon mimoriadnej služby, preto vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti nesúvisí s odbornosťou a pripravenosťou na výkon mimoriadnej služby, je to prejav morálneho ocenenia jednotlivcov za výnimočné činy. Návrh zákona taxatívne ani demonštratívne nevymedzuje o aké výnimočné činy alebo činy hodné osobitného zreteľa pôjde. Rozhodnutie je v kompetencii prezidenta Slovenskej republiky, podobne ako je to pri vymenúvaní do vojenskej hodnosti alebo povyšovaní do vojenskej hodnosti vojnových veteránov (Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky č. 3 o podrobnostiach na vymenúvanie a povyšovanie niektorých osôb do vojenských hodností z 30. augusta 2005). Navrhuje sa, aby rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle prezidenta Slovenskej republiky.

K bodom 4 a 5

Legislatívno- technická úprava.

17

K bodu 6 (§ 21 ods. 17 písm. b)

Ustanovenie sa dáva do súladu so zákonom č.

255/1946 Zb.

o príslušníkoch československej armády v zahraničí a o niektorých iných účastníkoch národného boja za oslobodenie v znení zákona č. 101/1964 Zb., na ktorý sa odkazuje.

K bodu 7 (§ 21 ods. 18)

Legislatívna úprava v nadväznosti na zmenu v bode 3.

K čl. II

V nadväznosti na navrhovanú zmenu v § 21 ods. 14 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje ustanoviť vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie do vojenskej hodnosti vojnového veterána až po zániku brannej povinnosti, ak nie je verejným funkcionárom. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je posilniť morálny aspekt predmetného ocenenia vojnového veterána.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 463/2003 Z. z. status vojnového veterána možno priznať aj osobe, ktorá vykonávala aspoň 90 dní vojenskú službu mimo územia Slovenskej republiky ako príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo ako príslušník ozbrojených síl štátov, ktorých právnym nástupcom je Slovenská republika, a to v rámci mierových pozorovateľských misií, vojenských operácií alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Touto osobou môže byť aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva štátnu službu profesionálneho vojaka, je v služobnom pomere k Slovenskej republike a patrí mu vojenská hodnosť, ktorá vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti. Povyšovanie profesionálneho vojaka nadväzuje na vykonávanie štátnej služby profesionálneho vojaka, nie vojnového veterána. Profesionálny vojak môže byť vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený do vojenskej hodnosti podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov za zásluhy v rámci mierových pozorovateľských misií, vojenských operácií alebo v rámci plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Zákon o vojnových veteránoch nie je lex specialis vo vzťahu k zákonu o štátnej službe profesionálnych vojakov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Jaroslav Naď, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

K spracovaniu nového návrhu zákona o brannej povinnosti sa pristúpilo z dôvodu plánovanej zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“). Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba a komplexne sa upravuje problematika rozsahu brannej povinnosti, národnej registrácie, odvodu, prieskumu zdravotnej spôsobilosti, záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky a povolanie, prepustenie a oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby.

Navrhuje sa rozsah brannej povinnosti, ktorou je povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo inú službu (alternatívnu službu) namiesto mimoriadnej služby. Návrh zákona o brannej povinnosti ustanovuje vznik brannej povinnosti občanovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku. Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 55 rokov veku sa v cieľovom stave týka iba občanov, ktorí sú v služobnom pomere profesionálneho vojaka, občanov, ktorí ukončili služobný pomer profesionálneho vojaka a príslušníkov ozbrojených zborov, ktorí sa pre svoje povolanie rozhodujú dobrovoľne.

Pri ustanovení uvedených vekových hraníc pre zánik brannej povinnosti boli zohľadnené predpokladané požiadavky na doplnenie ozbrojených síl v období krízovej situácie a zároveň požiadavky na vytvorenie dostatočného počtu záloh ozbrojených síl vycvičenými vojakmi. Ak by bola ustanovená veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku pre všetkých občanov, môže nastať situácia, kedy by občan prakticky nemohol vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka po 31. decembri roka, v ktorom dovŕši 45 rokov veku. Bolo by prinajmenšom sporné nariadiť výkon mimoriadnej služby občanovi, ktorému už zanikla branná povinnosť. Veková hranica pre zánik brannej povinnosti 45 rokov veku je pre ostatných občanov vysoko postačujúca na pokrytie predpokladaných požiadaviek na doplnenie ozbrojených síl registrovanými občanmi.

Uloženie brannej povinnosti do 55 rokov veku ostatným občanom by bolo vysoko kontraproduktívne a nekorešponduje so základnou myšlienkou zákona, uložiť občanovi iba nevyhnutnú povinnosť na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.

Zápis brancov sa navrhuje nahradiť národnou registráciou, ktorú vykoná územná vojenská správa na základe menných zoznamov zaslaných ohlasovňami pobytu a Centrálnou evidenciou pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Na základe porovnania údajov v menných zoznamoch územná vojenská správa zapíše občanov do národnej registrácie. Registrovaný občan nie je zaťažovaný oznamovacou povinnosťou, pretože zmeny v jeho osobných údajoch vykonáva územná vojenská správa v súčinnosti s orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy. Výhodou navrhovaného systému národnej registrácie je to, že občan je oslobodený od administratívnych úkonov spojených s vypisovaním osobných dotazníkov, hlásení o zmenách, od lekárskej prehliadky u ošetrujúceho lekára alebo odborného lekára a od finančných nákladov, ktoré vznikajú hlavne pri lekárskej prehliadke a pri hlásení zmien v osobných údajoch.

Odvod registrovaných občanov sa navrhuje vykonávať v čase vojny a vojnového stavu. Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo svojej zdravotnej dokumentácie, ktorý je ošetrujúci lekár po predložení povolávacieho rozkazu na odvod povinný registrovanému občanovi vydať. Na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá územná vojenská správa odvodné rozhodnutie s výrokom „ODVEDENÝ“ alebo „DOČASNE NEODVEDENÝ“ alebo „NEODVEDENÝ“. Od odvodu sú oslobodení občania, ktorí sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona a občania, ktorí vykonávali štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl a príslušníci ozbrojených zborov, ktorých zdravotný stav pred prijatím do štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru bol posúdený podľa kritérií, ktoré presahujú posudzovanie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Prieskum sa navrhuje vykonávať v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. U vojakov v zálohe sa navrhuje, aby prieskum vykonávala územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. U vojakov mimoriadnej služby sa navrhuje vykonať prieskum lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia.

V období krízovej situácie budú ozbrojené sily pri rozvinovaní na vojnové počty doplňované vojakmi zo záloh ozbrojených síl; v čase vojny a vojnového stavu podľa potreby aj registrovanými občanmi po vykonaní odvodu.

Zálohy ozbrojených síl tvoria občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka ozbrojených síl a vojaci po skončení mimoriadnej služby. Do záloh ozbrojených síl budú zaradení občania po skončení služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Do záloh ozbrojených síl budú po skončení vojny a vojnového stavu zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu. Na prechodný čas budú zálohy ozbrojených síl tvoriť aj vojaci, ktorí vykonali vojenskú službu alebo jej časť podľa doterajších predpisov, a odvedení občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona nevykonali vojenskú službu až do zániku ich brannej povinnosti. Zálohy ozbrojených síl sa delia na aktívne zálohy a ostatné zálohy.

Aktívne zálohy tvoria vojaci v zálohe, ktorí uzatvorili dohodu o dobrovoľnom udržiavaní vojenskej odbornej pripravenosti v stave bezpečnosti štátu v rozsahu do 14 dní ročne počas jedného až piatich rokov. Počty vojakov v zálohách a vojenské útvary, do ktorých možno zaradiť vojakov do aktívnych záloh, určí Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na návrh Generálneho štábu ozbrojených síl. Vojaci zaradení do aktívnych záloh, ktorí splnia ustanovenia dohody, dostanú za každý rok finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy, ktorý služobný úrad vyplatí do 31. januára nasledujúceho roka. Okrem toho vojakovi zaradenému do aktívnych záloh náleží pomerná časť hodnostného platu patriaceho za čas odbornej prípravy prvého stupňa hodnosti plánovanej na funkciu, na ktorú sa pripravuje. Pomernú časť hodnostného platu služobný úrad vyplatí do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný rok. Podrobnosti a podmienky výkonu odbornej prípravy, spôsob zaradenia vojakov do aktívnych záloh, obsah dohody s vojakom v zálohe, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany, na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

Vojaci v zálohe môžu byť povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie, registrovaní občania po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu. Vojaci v zálohe a registrovaní občania môžu byť povolaní na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Alternatívnou službou sa rozumie iná služba, ktorú je povinný vykonať občan, ktorému vznikla branná povinnosť, ak v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby s vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Spôsob odopretia výkonu mimoriadnej služby a podmienky výkonu alternatívnej služby ustanovuje osobitný predpis.

Občana, ktorému vznikla branná povinnosť povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom, ktorý doručí občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Mimoriadna služba sa začína v deň prezentácie občana vo vojenskom útvare a končí sa jeho prepustením z výkonu mimoriadnej služby podľa ustanovených dôvodov.

V navrhovanej právnej úprave sa zjednodušuje spôsob realizácie oslobodenia občanov od výkonu mimoriadnej služby. Územné vojenské správy o oslobodení občanov od výkonu mimoriadnej služby nerozhodujú; občania, ktorým vznikla branná povinnosť sú na základe presne ustanovených podmienok oslobodení od výkonu mimoriadnej služby.

Dôvodom vypracovania novelizácie zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je pripravovaná úplná profesionalizácia ozbrojených síl.

Vyššia vojenská správa je právnická osoba s celoštátnou pôsobnosťou. Vyššia vojenská správa vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú územné vojenské správy v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom. Sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.

Územné vojenské správy sú právnické osoby. Vykonávajú v prvom stupni štátnu správu na úseku obrany štátu v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom vo svojich územných obvodoch.

Takto navrhnutá štruktúra orgánov vykonávajúcich štátnu správu na úseku obrany zabezpečí plnenie úloh, ktoré im vyplývajú z platných všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku obrany. Dôjde k zníženiu počtov o 237 zamestnancov.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť

a podnikateľské prostredie

Prvá časť – vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

1.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácii.

a.Výkon štátnej správy na úseku obrany

Výdavky

podľa

rokovPočet zamestnancovRozp. kap. 610

Mzdy, platyRozp. kap.620

Poistné a prísp. do poisťovneRozp. kap. 630

Tovary, služby,Rozp. kap. 640

Bežné transferyRozp. kap. 700

Kapitálové výdavkySpolu ročne Sk

(sumy sú uvádzané v tisícoch)200436577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200536577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200636577 100.- 26 200,- 44 900,- 13 600,- 200,- 162 000,-200712826 2008 90017 650500053 250Úspora po znížení počtu zamestn.23750 90017 30027 25013 100200108 750

b.Zabezpečenie výkonu odbornej prípravy

Vytvorenie aktívnych záloh a zabezpečenie výkonu odbornej prípravy v trvaní 14 dní každoročne vyžiada finančné náklady

na 690 vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk

Finančné náklady k zabezpečeniu odbornej

prípravy vojakov v zálohe vo výške 25 300 000 Sk

Celková úspora finančných nákladov v rezorte

Ministerstva obrany SR každoročne vo výške 83 450 000 Sk

2.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočet štátnych fondov.

3.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty obcí a VÚC

4.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

A) V roku 2004 štát za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviedol

1.poistné na starobné poistenie vo výške 162 407 000 Sk

2.poistné na invalidné poistenie vo výške 50 557 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 974 000 Sk

Spolu odvedené vo výške 254 938 000 Sk

B)V roku 2004 boli vyplatené dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 080 000 Sk

C)V roku 2005 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť

1.poistné na starobné poistenie vo výške 162 000 000 Sk

2..poistné na invalidné poistenie vo výške 50 000 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 41 000 000 Sk

Predpokladaný odvod spolu vo výške 253 000 000 Sk

D)V roku 2005 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 2 000 000 Sk

E)V roku 2006 sa predpokladá za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby odviesť

1.poistné na starobné poistenie vo výške 16 200 000 Sk

2..poistné na invalidné poistenie vo výške 5 000 000 Sk

3.poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 100 000 Sk

Predpokladaný odvod spolu vo výške 25 300 000 Sk

F)V roku 2006 sa predpokladá vyplatiť dávky na zaopatrovací príspevok úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby vo výške 200 000 Sk

G)Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné odvádzať poistné za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) sa ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 253 000 000 Sk

H)Po zrušení povinnej vojenskej služby od 1. 1. 2007 nebude potrebné vyplácať zaopatrovací príspevok za vojakov základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby, čím sa v porovnaní s rokom 2005 (od postupného znižovania počtov vojakov povinnej vojenskej služby) ušetria rozpočtové prostriedky vo výške asi 2 000 000 Sk

Predpokladaná úspora rozpočtových

prostriedkov vo výške 255 000 000 Sk

5.Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

Celková úspora rozpočtových

prostriedkov vo výške 338 450 000 Sk

Druhá časť – odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

1.Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na obyvateľov a zvyšovanie kvality života.

2.Nemá vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu.

3.Nemá vplyv na priority a ciele hospodárskej politiky.

Tretia časť – vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Štvrtá časť – odhad dopadov na zamestnanosť

Súčasné počty zamestnancov na VVS a ÚVS

Názov úradu

Počet úradov

Počet profesionálnych vojakovPočet

štátno-

zamestnaneckých miestPočet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujmeCelkom

zamestnancovVyššia vojenská správa

Banská Bystrica13203861Územné vojenské správy

Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov, Banská Bystrica, Košice81623256304Celkom91925294365

Návrh počtov zamestnancov na VVS a ÚVS od 1. 1. 2007

Názov úradu

Počet úradov

Počet profesionálnych vojakovPočet

štátno-

zamestnaneckých miestPočet miest pracovníkov pri výkone prác vo verejnom záujmeCelkom

zamestnancovVyššia vojenská správa

Banská Bystrica10121224Územné vojenské správy

Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Žilina, Prešov Banská Bystrica, Košice8

0

7232104Celkom908444128Celkový pokles zamestnancov-1916850237

Piata časť – analýza vplyvov na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona nemá nepriaznivý vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s návrhom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

V predmetnej oblasti nevyplývajú ani záväzky z Prístupovej zmluvy ani z Aktu o podmienkach pristúpenia. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nie je gestorom smerníc, z ktorých by vyplývali povinnosti v tejto oblasti.

4.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

- Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzanie v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Uvedené smernice sú prevzaté prostredníctvom zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých predpisov (antidiskriminačný zákon), ku ktorému bola vypracovaná tabuľka zhody.

c)je upravená v práve Európskej únie

v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení neskorších zmlúv. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva, ako aj zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplný

6.Gestor: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je spolupracujúcim rezortom k Smerniciam Rady 2000/43/ES a 2000/78/ES

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: žiadny expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré základné pojmy.

K § 3

V súlade so Smernicou Rady 2000/43/ES, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernicou Rady 2000/78/ ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti, ktoré boli transponované do nášho právneho poriadku zákonom č. 365/ 2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zaručujú rovnaké práva všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť.

K § 4

Ustanovením sa definuje rozsah brannej povinnosti podrobiť sa odvodu, ak nie je v zákone ustanovené inak a vykonať v období krízovej situácie mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

K § 5

Novým spôsobom sa ustanovuje dolná veková hranica pre vznik brannej povinnosti, a to 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) – muž 19 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Navrhuje sa, aby branná povinnosť vznikla za podmienok, ktorými sú okrem veku štátne občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi, ktorí dobrovoľne prevzali brannú povinnosť.

K § 6

Ustanovujú sa podmienky dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti, ktorú možno prevziať len v celom rozsahu.

Explicitne sa určujú náležitosti žiadosti o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti a určujú sa orgány, ktoré budú o žiadosti rozhodovať.

Vytvára sa právna možnosť na dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti pre občana, ktorému branná povinnosť nevznikla, a pre cudzinca. Ide najmä o ženy, ktorých pôsobenie v niektorých vojenských odbornostiach je nezastupiteľné. Žene povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti územná vojenská správa. Občanovi, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a cudzincovi povoľuje dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti prezident Slovenskej republiky.

K § 7

Navrhovaným znením sa explicitne ustanovujú dôvody zániku brannej povinnosti v prípade nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, zániku štátneho občianstva, skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, dovŕšenia vekovej hranice a úmrtia.

Zánik brannej povinnosti sa navrhuje občanovi bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Občanovi vo vyšších vojenských hodnostiach ako vojak 2. stupňa podľa osobitného predpisu sa navrhuje zánik brannej povinnosti 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.

Navrhuje sa zánik brannej povinnosti aj po 31. decembri kalendárneho roka, v ktorom občan dovŕšil 55 rokov veku. V uvedenom prípade ide výhradne o občanov, ktorí sú v služobnom pomere profesionálneho vojaka vo vrcholových riadiacich a veliteľských funkciách do skončenia výkonu tejto služby.

K § 8

Vymedzuje sa pojem národná registrácia a ustanovuje sa, že územná vojenská správa zaradí občanov do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.

K § 9

Z národnej registrácie vyradí občanov územná vojenská správa v deň zaradenia do záloh ozbrojených síl, v deň prijatia do služobného pomeru profesionálneho vojaka, v deň prijatia do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka alebo v deň zániku brannej povinnosti.

K § 10

Odvodom sa rozumie posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Odvod registrovaných občanov sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu. Na odvod sa povolávajú registrovaní občania tých ročníkov narodenia, ktorí budú na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. O termínoch odvodu rozhoduje ministerstvo. Odvod vykonáva územná vojenská správa odvodnou komisiou, ktorá je zložená zo zamestnancov územnej vojenskej správy, zo zamestnancov regrutačných stredísk personálneho úradu ozbrojených síl a z dvoch lekárov, zdravotnej sestry a laboranta, ktorých určí lekár samosprávneho kraja po dohode s riaditeľom územnej vojenskej správy. Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja podľa trvalého pobytu registrovaného občana. Riaditeľ územnej vojenskej správy zriaďuje odvodnú komisiu v územnom obvode obvodného úradu podľa aktuálnej situácie. Registrovaný občan na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby predkladá pri odvode odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý je ošetrujúci lekár po predložení povolávacieho rozkazu na odvod povinný registrovanému občanovi vydať. Na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá územná vojenská správa rozhodnutie o spôsobilosti alebo o dočasnej nespôsobilosti alebo o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný ako „ODVEDENÝ“, územná vojenská správa povolá na výkon mimoriadnej služby. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný ako „DOČASNE NEODVEDENÝ“, územná vojenská správa opakovane povolá na odvod v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Registrovaného občana, ktorý bol pri odvode klasifikovaný „NEODVEDENÝ“, územná vojenská správa vyradí z evidencie.

Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu a bol pri odvode podľa tohto zákona klasifikovaný ako „ODVEDENÝ“ je povinný v období krízovej situácie vykonať alternatívnu službu.

Od odvodu sú oslobodení občania, ktorí vykonávali štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl a príslušníci ozbrojených zborov, ktorých zdravotný stav pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru bol posúdený podľa náročných kritérií, ktoré presahujú posudzovanie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby, a občania oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

K § 11

Ustanovuje sa povinnosť štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a občanom spolupracovať s územnou vojenskou správou pri národnej registrácii. Určuje sa povinnosť pre ohlasovne pobytu a Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na zaradenie občanov do národnej registrácie. Na spresnenie osobných údajov a údajov o pobyte zašle Centrálna evidencia pobytu obyvateľov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky menné zoznamy občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo v údajoch o pobyte v priebehu kalendárneho roka. Ministerstvo uzatvorí s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky dohodu o spôsobe a forme zasielania informácií. Povinnosť poskytovať údaje o registrovaných občanoch majú aj krajské úrady, súdy, ústavy na výkon väzby a obce. Ak obec vedie matriku, je povinná oznamovať územnej vojenskej správe úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť. Ustanovuje sa povinnosť pre obvodné úrady zabezpečovať na vykonávanie odvodov primerané priestory. Občan, ktorému vznikla branná povinnosť a ktorý bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, je povinný uvedenú skutočnosť preukázať územnej vojenskej správe, ktorá ho na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu vyradí z národnej registrácie.

K § 12

Prieskumom sa rozumie opakované posúdenie zdravotného stavu vojakov v zálohe alebo vojakov vo výkone mimoriadnej služby, ak došlo k závažným zmenám ich zdravotného stavu s cieľom posúdiť závažnosť týchto zmien a opätovne rozhodnúť o ich spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Prieskum sa vykonáva v období vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu. Ak vojak v zálohe požiada o prieskum, je povinný preukázať dôvody, pre ktoré žiada o zaradenie do prieskumu. U vojakov v zálohe vykonáva prieskum územná vojenská správa spravidla administratívnym spôsobom. V prípade potreby overenia zdravotného stavu si môže územná vojenská správa predvolať vojaka v zálohe na prieskum. Na vykonanie prieskumu zriaďuje riaditeľ územnej vojenskej správy lekársku komisiu, ktorá je zložená z predsedu komisie a dvoch lekárov, ktorých určí lekár samosprávneho kraja (môžu to byť aj lekári, ktorí boli určení do komisie na vykonanie odvodu). Územná vojenská správa si na objektívne posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby môže vyžiadať pred vykonaním prieskumu od vojaka v zálohe výpis zo zdravotnej dokumentácie, ktorý mu je ošetrujúci lekár po predložení písomného vyžiadania územnej vojenskej správy povinný vydať. O termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo. U vojakov mimoriadnej služby vykonáva prieskum lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorú ustanoví služobný úrad tohto zdravotníckeho zariadenia podľa aktuálnej potreby.

Územná vojenská správa na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou a vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vydá rozhodnutie o spôsobilosti alebo o dočasnej nespôsobilosti alebo o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „SPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa povolá na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby. Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa povolá opakovane na prieskum v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Vojaka v zálohe, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „NESPÔSOBILÝ“, územná vojenská správa vyradí z evidencie.

Vojak mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „SPÔSOBILÝ“, je povinný naďalej vykonávať mimoriadnu službu. Vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, služobný úrad prepustí z výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa ho zaradí do záloh ozbrojených síl a povolá na prieskum v ďalšom termíne, ktorý ustanoví ministerstvo. Vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol pri prieskume klasifikovaný ako „NESPÔSOBILÝ“, služobný orgán prepustí z výkonu mimoriadnej služby a územná vojenská správa ho vyradí z evidencie.

K § 13

Ustanovením sa upravuje vytváranie záloh ozbrojených síl pre potrebu doplňovania ozbrojených síl v období krízovej situácie. Základ záloh ozbrojených síl tvoria predovšetkým občania po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka alebo po vykonaní mimoriadnej služby. Zálohy ozbrojených síl tvoria občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej službe, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka, ak im trvá branná povinnosť. Po skončení vojny a vojnového stavu budú do záloh ozbrojených síl zaradení aj registrovaní občania, ktorí boli odvedení, ale nevykonali mimoriadnu službu. Zaradenie do záloh ozbrojených síl sa navrhuje vykonať nasledujúci deň po skončení výkonu služby. Vymedzuje sa členenie záloh ozbrojených síl na aktívne zálohy a ostatné zálohy.

Občan, zaradený do záloh ozbrojených síl podľa tohto zákona, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby podľa osobitného predpisu, je v čase vojny a vojnového stavu povinný vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

K § 14

V tomto ustanovení sa rieši problematika aktívnych záloh ozbrojených síl. Aktívne zálohy sa vytvárajú z vojakov v zálohe, ktorí uzatvoria s vedúcim služobného úradu dohodu o zaradení do aktívnych záloh na dobrovoľné udržiavanie odbornej pripravenosti na výkon funkcií, na ktoré sú predurčení vo vojenských útvaroch alebo vo vojenských zariadeniach. Dĺžka odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh sa ustanovuje v rozsahu do 14 dní v kalendárnom roku. Ustanovujú sa podmienky na zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, dĺžka prevzatého záväzku na jeden až päť rokov s možnosťou jeho predĺženia až do skončenia brannej povinnosti a spôsob uzatvorenia dohody o zaradení do aktívnych záloh medzi vedúcim služobného úradu a vojakom v zálohe o zaradení do aktívnych záloh. V dohode o zaradení do aktívnych záloh vedúci služobného úradu určí vojenský útvar, pre ktorý bude vojak v aktívnych zálohách predurčený, vojenskú funkciu, na ktorú sa bude počas odbornej prípravy pripravovať, dĺžku odbornej prípravy, ktorú je povinný vykonať v priebehu roka, a čas, na ktorý sa dohoda uzatvára.

Ustanovuje sa, že dohodu o zaradení vojaka do aktívnych záloh môže pred uplynutím času, na ktorý bola uzatvorená, zrušiť vojak v zálohe alebo vedúci služobného úradu. Explicitne sa ustanovuje spôsob zániku dohody.

Vojakovi zaradenému do aktívnych záloh prináleží za každý úplný rok zotrvania v aktívnych zálohách finančný príspevok vo výške jedenapolnásobku minimálnej mzdy, pomerná časť hodnostného platu za funkciu, na ktorú je zaradený a na ktorú sa pripravuje.

V ďalších ustanoveniach sa vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh ukladá povinnosť dostaviť sa v určenom čase a na určené miesto odbornej prípravy.

Podrobnosti a podmienky o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister obrany Slovenskej republiky, na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

K § 15

Týmto ustanovením sa rieši povolanie na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie. Občana povoláva na výkon mimoriadnej služby územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby.

Ustanovuje sa spôsob doručovania povolávacích rozkazov na výkon mimoriadnej služby prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy. Občan povolaný na výkon mimoriadnej služby je povinný nastúpiť na určené miesto v určenom čase, ktoré je ustanovené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.

Ustanovuje sa povinnosť občana oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Na základe oznámenia územná vojenská správa občanovi rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby na nevyhnutný čas trvania dôvodov.

Ustanovuje sa možnosť predvedenia občana útvarom Policajného zboru na základe požiadavky územnej vojenskej správy v prípade, ak mu bol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby riadne doručený a ak sa nedostaví na výkon mimoriadnej služby a neoznámi dôvod, pre ktorý sa nemohol dostaviť. O možnosti predvedenia je občan upovedomený vo všeobecných pokynoch k povolávaciemu rozkazu, ktoré sú súčasťou povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby.

Zároveň sa ustanovuje, že povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

Začiatok mimoriadnej služby sa vymedzuje dňom prezentácie občana pri nástupe do vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia. Pri prezentácii sa overí totožnosť občana, odoberie povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, vykoná sa lekárska prehliadka a občan sa zaradí do funkcie. Po prezentácii sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.

Ďalej sa ustanovuje, že vojakovi mimoriadnej služby prináleží primerané zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Takisto sa ustanovuje, že na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konania o náhrade škody, zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vojakovi a za škodu, ktorú spôsobí vojak počas výkonu mimoriadnej služby zavineným porušením služobných povinností alebo v priamej súvislosti s nimi, sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.

K § 16

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob prepustenia vojakov z výkonu mimoriadnej služby. Z výkonu mimoriadnej služby môžu byť vojaci prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky najneskôr do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon mimoriadnej služby povolaní.

Z výkonu mimoriadnej služby možno vojaka mimoriadnej služby prepustiť aj v čase vojny a vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky, ak si to trvanie vojny a vojnového stavu vyžaduje.

Z výkonu mimoriadnej služby možno predčasne prepustiť vojaka, ktorý zo zdravotných dôvodov nie je ďalej spôsobilý vykonávať mimoriadnu službu alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.

K § 17

Ustanovuje sa spôsob oslobodzovania od výkonu mimoriadnej služby. Vymedzujú sa kategórie občanov, ktoré sú oslobodené od výkonu mimoriadnej služby.

Ukladá sa povinnosť zamestnávateľom oznamovať vznik a zánik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu svojich zamestnancov územnej vojenskej správe. Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá počas pracovného pomeru alebo obdobného pracovného pomeru.

Ustanovuje sa zodpovednosť pri schvaľovaní počtu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť oslobodených od výkonu mimoriadnej služby.

K § 18

Ustanovuje sa spôsob vydávania osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku. Osobnú identifikačnú kartu vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. V návrhu sa ustanovujú podrobnosti o osobnej identifikačnej karte. Osobná identifikačná karta je vyrobená z chemicky stabilizovaného papiera s nekopírovateľným vodoznakom a opatrená je ochrannou známkou, ktorá zodpovedá norme medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu v Ženeve ISO-7501-1985/E.

Ustanovujú sa podrobnosti o kovovom identifikačnom štítku a spôsobe jeho nosenia. Kovové identifikačné štítky vydá vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi zaradenému do aktívnych záloh služobný úrad. Kovové identifikačné štítky slúžia na identifikáciu najmä ranených a zomretých osôb, ak ich nebude možné identifikovať podľa identifikačnej karty z dôvodu jej zničenia, straty alebo poškodenia a na základné rozlíšenie krvnej skupiny u ranených.

K § 19

Týmto ustanovením sa upravuje možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu s povolením prezidenta Slovenskej republiky. Upravuje sa aj možnosť občana vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika alebo ak tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky.

Na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky v období krízovej situácie môžu vojaci v zálohe zdržiavajúci sa v zahraničí vstúpiť do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo tento štát je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je aj Slovenská republika a na ktorého území sa zdržiavajú, alebo do ktorého sa môžu dostať.

K § 20

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú právne predpoklady na zabezpečenie, aby registrovaní občania a vojaci v zálohe v období krízovej situácie mohli vycestovať alebo vysťahovať sa do cudziny len so súhlasom územnej vojenskej správy a vojaci mimoriadnej služby len so súhlasom služobného úradu.

K § 21

Uvedené ustanovenie definuje priestupky na úseku plnenia brannej povinnosti, výšku a spôsob ukladania pokút.

K § 22

Týmto ustanovením sa upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Ustanovuje sa, že vedenie nevyhnutnej evidencie o občanoch pre potreby ozbrojených síl vedie územná vojenská správa. Ďalej sa ustanovuje, že súhlas občana, ktorému vznikla branná povinnosť na spracovanie jeho osobných údajov, ktoré sú vedené v evidencií územnej vojenskej správy sa nevyžaduje.

Upravuje sa povinnosť právnických osôb a fyzických osôb uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na vykonávanie odbornej prípravy v ozbrojených silách. Ďalej sa ustanovuje, že na posúdenie zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, na výkon mimoriadnej služby vydá ministerstvo všeobecne záväzný právny predpis.

Návrh upravuje povinnosť územnej vojenskej správe uhrádzať náklady na mzdu (vrátane odvodov do poistných fondov odvedených za zamestnávateľa) za zdravotnícky personál, ktorý sa zúčastňuje na odvode alebo prieskume.

Ustanovuje povinnosť pre obvodný úrad zabezpečiť primerané priestory na vykonanie odvodu podľa požiadavky územnej vojenskej správy. Náklady na prenájom a prevádzku priestorov počas odvodu uhrádza územná vojenská správa.

Ustanovuje sa spôsob priznávania vojenských hodností príslušníkom ozbrojených zborov podľa služobného predpisu, ktorý vydá ministerstvo na návrh náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl.

V návrhu je definovaný pojem „vojak vo výslužbe“ pre občanov, ktorí boli prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa doterajších predpisov alebo podľa osobitného predpisu, a ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.

Ďalej sa upravuje započítanie výkonu vojenskej služby do celkového času služby.

K § 23

Toto ustanovenie upravuje zaradenie občanov do národnej registrácie, ktorým vznikla branná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a neboli podrobení odvodu alebo nebolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o ich spôsobilosti na výkon vojenskej služby. Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode klasifikovaný ako „dočasne neodvedený“, bude opakovane posúdený pri odvode v čase vojny alebo vojnového stavu.

Zdravotný stav občana, ktorý bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume klasifikovaný ako „dočasne nespôsobilÝ“, bude opakovane posúdený pri prieskume v období krízovej situácie. Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.

Ďalej sa ustanovuje, že do záloh ozbrojených síl sa zaradia aj vojaci, ktorí boli zaradení do záloh pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený, občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá. Ustanovuje sa spôsob priznávania vojenských hodností vojakom v zálohe zaradeným do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Občanov, ktorí ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zaradí ich do záloh ozbrojených síl.

K § 24

Týmto ustanovením sa rušia všeobecne záväzné právne predpisy a ich vykonávacie predpisy, ktoré po zrušení základnej a náhradnej služby stratia svoje opodstatnenie.

K prílohám č. 1, 2, 3, 4

V prílohách sa ustanovujú vzory povolávacieho rozkazu na odvod a povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, ktoré vydáva územná vojenská správa, a vzory osobnej identifikačnej karty a kovového identifikačného štítku, ktoré vydáva služobný úrad. Služobný úrad je vymedzený osobitným predpisom.

Čl. II

K bodom 1 a 2

Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 41 z 12. januára 2005 bod D.1. sa ustanovenia § 3 zákona o obrane Slovenskej republiky zosúlaďujú s ustanoveniami § 5 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.

K bodu 3

Doplnením textu o smernice pre obranné plánovanie sa nadväzuje na medzinárodnú úroveň obranného plánovania, zjednocuje sa systém riadenia procesov obranného plánovania. Vydávajú sa každý rok, sú flexibilné a umožňujú bezprostredne reagovať na zmeny vývoja požiadaviek, ktoré súvisia so zabezpečovaním úloh obrany štátu.

K bodu 4

Novelizácia § 7 písm. b) vychádza zo zmeny rozsahu brannej povinnosti, zo zrušenia základnej, náhradnej, zdokonaľovacej a civilnej služby, ktorá sa novou právnou úpravou mení na alternatívnu službu a vykonáva sa v období krízovej situácie.

K bodom 5 a 6

Ustanovením sa spresňuje znenie § 7 na podmienky plnenia úloh štátnej správy na úseku obrany Vyššou vojenskou správou. Dopĺňajú sa úlohy ministerstva o spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a ich predkladanie na prerokúvanie vo vláde Slovenskej republiky.

K bodom 7 a 8

Spresňuje sa znenie textu na podmienky plnenia úloh Vyššou vojenskou správou.

K bodom 9 až 13

Spresňuje sa názov a povinnosti Vyššej vojenskej správy. Určuje sa povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry Vyššej vojenskej správy.

K bodu 14 až 17

Ustanovenie upravuje, že zriaďovateľom územných vojenských správ je ministerstvo, na ktorého rozpočet sú územné vojenské správy priamo zapojené. Minister menuje a odvoláva riaditeľov územných vojenských správ. Zároveň sa určuje povinnosť ministerstvu za tvorbu vnútornej organizačnej štruktúry územných vojenských správ.

K bodu 18

Ustanovuje sa pôsobnosť územných vojenských správ v nadväznosti na zmenu rozsahu brannej povinnosti. Dopĺňajú sa nové úlohy územným vojenským správam na úseku obrany štátu.

K bodom 19 a 20

Upravuje sa zavedenie pojmov na základe návrhu nových zákonov o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

K bodu 21

Z dôvodu, že sa v ustanovení § 7 písm. k) navrhuje doplniť spracovanie smerníc pre obranné plánovanie a jej predkladanie na prerokovanie vo vláde Slovenskej republiky, ustanovenie § 25 ods. 7 stráca opodstatnenie.

Čl. III

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa upraviť niektoré ustanovenia zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z. a zákona č. 455/2004 Z. z. z dôvodu návrhu na zrušenie základnej služby, náhradnej služby a zdokonaľovacej služby. Rozširuje sa pôsobnosť ozbrojených síl na zabezpečenie plnenia úloh vojenského letectva vyplývajúcich zo zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 8 a 9

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny rozsahu brannej povinnosti po dosiahnutí úplnej profesionalizácie ozbrojených síl. Prechodom ozbrojených síl na úplnú profesionalizáciu sa ruší základná služba, náhradná služba a zdokonaľovacia služba. Vytvára sa nová kategória – registrovaní občania, ktorí môžu byť po vykonanom odvode v čase vojny a vojnového stavu povolaní na výkon mimoriadnej služby. Novo sa ustanovuje nariadenie výkonu mimoriadnej služby vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy.

K bodom 10 až 14

Na základe poznatkov pri aplikácii ustanovení § 13 až 17 zákona sa tieto ustanovenia precizujú v súlade s prijatým zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 15

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení zákona č. 113/2004 Z. z.

Čl. IV

Upravuje sa ustanovenie zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/ 1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. týkajúce sa priestupkov na úseku obrany podľa zmien vykonaných v návrhu nového zákona o brannej povinnosti.

Čl. V

Navrhuje sa upraviť ustanovenie § 139 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z. a zákona č. 82/2005 Z. z. v oblasti náhrady mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy na výkon mimoriadnej služby.

Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne náhradu vo výške jeho priemerného zárobku.

Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť predloženého návrhu zákona o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu