Zákon o geologických prácach (geologický zákon) 569/2007 účinný od 01.07.2017 do 31.07.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa (všeobecná časť)

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Zmeny a doplnenia vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o komplexné odstránenie predpokladaného nesúladu vnútroštátnych transpozičných opatrení so smernicou Európskeho parlamentu a rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (ďalej len „smernica“) a zohľadňujú požiadavky Európskej komisie v rámci prípadu EU Pilot č. 8563/16/CLIM.

Návrh zákona, ktorý zabezpečí harmonizáciu slovenského právneho poriadku so smernicou, obsahuje zmeny a doplnenia týkajúce sa

• - zákazu ukladania oxidu uhličitého v úložisku, ktorého úložný komplex presahuje územie členských štátov, ich výhradných hospodárskych zón a ich kontinentálne šelfy,
• - zabezpečenia, aby sa počas povoľovacieho procesu nepovolilo žiadne konfliktné využívanie úložného komplexu,
• - informácií, ktoré sú súčasťou žiadosti o povolenie na ukladanie,
• - zabezpečenia, aby sa nevykonala žiadna podstatná zmena bez nového alebo aktualizovaného povolenia na ukladanie,
• - vykonávania monitorovania vtláčacích zariadení, úložného komplexu, prípadne aj okolitého prostredia na účely zisťovania významných nepriaznivých účinkov na okolité prostredie, na pitnú vodu, na obyvateľstvo, alebo na používateľov okolitej biosféry,
• - splnenia podmienok prenosu zodpovednosti a vypracovania návrhu rozhodnutia o schválení prenosu zodpovednosti, v ktorom sa uvedie metóda na stanovenie splnenia podmienok ako aj všetky aktualizované požiadavky na zaplombovanie úložiska a odstránenie vtláčacích zariadení,
• - opatrení, aby prevádzkovateľ, ktorý odmieta prístup na základe nedostatočnej kapacity alebo nedostatočného spojenia, vykonal všetky potrebné zlepšenia, pokiaľ sú ekonomicky prijateľné alebo ak je potenciálny zákazník ochotný za ne zaplatiť, a to za predpokladu, že to nepriaznivo neovplyvní environmentálnu bezpečnosť prepravy a ukladania,
• - vytvorenia a vedenia registra nielen všetkých uzavretých úložísk, ale aj okolitých úložných komplexov,
• - vyčlenenia vhodného priestoru na umiestnenie vybavenia potrebného na zachytávanie a stláčanie oxidu uhličitého podľa článku 33 smernice, ktorým sa zmenila a doplnila smernica 2001/80/ES, 
• - posudzovania a charakterizácie nielen potenciálneho úložného komplexu, ale aj okolitej oblasti,
• - trojrozmerného statického geologického zemského modelu alebo súboru takýchto modelov, ktorý okrem úložného komplexu zahrnie aj kryciu horninu, hydraulicky prepojené oblasti a kvapaliny a okolité jednotky.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, na informatizáciu a na služby pre občana.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, bude mať pozitívne vplyvy na životné prostredie, nebude mať vplyvy na informatizáciu a ani  vplyvy na služby pre občana.

Predpokladá sa pozitívny vplyv na životné prostredie. Samotné ukladanie CO₂ do geologického prostredia je opatrením na zmiernenie nepriaznivého účinku skleníkových plynov na životné prostredie a iniciovanie legislatívnych krokov EÚ bolo podmienené práve zlepšením jeho stavu. Účinnosť uvedeného opatrenia je podmienené celoplošným zavedením v rámci Európy, ako aj v priemyselných krajinách sveta. V súčasnosti sa skôr uplatňuje „zelené hospodárstvo“ pred budovaním úložísk CO₂ v rámci tézy, že najlepšie uložené CO₂ je to, ktoré sa vlastne nevyprodukuje.

Vplyvy na podnikateľské prostredie v súčasnej situácii, keď sa reálne proces ukladania CO₂ doteraz na našom území nerealizoval, je dosť zložité definovať. Predpokladá sa, že realizáciou ukladania v priemyselnom rozsah, okrem povinností prevádzkovateľa sa otvorí nový segment hospodárstva bezprostredne spojeného s geologickým prieskumom a výstavbou úložísk. Sprievodným javom bude aj vývoj a produkcia špecializovaných zariadení na prepravu, stláčanie a čistenie prúdu CO₂, najmä odolných proti korózii a mechanickému oteru.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
 

Dôvodová správa (osobitná časť)

Čl. I:

K bodu 1:

Do textu návrhu zákona v § 2 písm. n) je doplnené ustanovenie v ktorom sa upresňuje, že primárna tesnosť geologickej štruktúry sa chápe ako úplná a trvalá izolácia oxidu uhličitého.  

K bodu 2:

Navrhovaným ustanovením sa v intenciách čl. 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (ďalej len „smernica“) transponuje do § 3 ods. 7 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) požiadavka, ktorá zamieta trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia v úložnom komplexe, ktorý presahuje územie členských štátov, ich výhradných zón a ich kontinentálnych šelfov.

K bodu 3:

Do textu návrhu zákona v § 4 ods. 1 písm. b) je doplnené ustanovenie, v ktorom písomná žiadosť o povolenie na ukladanie, okrem iného, obsahuje tiež popis charakteristiky úložiska, úložného komplexu a okolitej oblasti. Dôvodom je upresnená transpozícia článku 4 ods. 3 smernice. 

K bodu 4:

V texte návrhu zákona v § 4 ods. 2 písmeno f) je uvedená formulácia záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov plánovanej činnosti na životné prostredie alebo jej zmeny alebo rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní aktuálne platného zákona 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  

K bodu 5:

Článok 6 ods. 3 (druhá veta) smernice uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa počas udeľovania povolenia nepovolilo žiadne konfliktné využívanie komplexu. Uvedená požiadavka je riešená v § 6 ods. 5 návrhu zákona, kde sa ustanovuje, že  počas vydávania povolenia na ukladanie nesmie byť v úložnom komplexe určené nové prieskumné územie na vybrané geologické práce podľa § 21 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu 6:

Podľa článku 7 bod 9 smernice sa k žiadosti o povolenie na ukladanie predkladajú informácie, ktoré sa poskytujú podľa článku 5 smernice 85/337/EHS. Do návrhu zákona bolo toto ustanovenie premietnuté do § 8 ods. 6, aby vydaniu nového povolenia na ukladanie predchádzalo posúdenie predpokladaných vplyvov týchto činností na životné prostredie s poznámkou pod čiarou na príslušné ustanovenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodu 7:

Ustanovenie článku 13 ods. 1 smernice uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ vykonával monitorovanie vtláčacích zariadení úložného komplexu (vrátane oblaku oxidu uhličitého, kde je to možné), a kde je to vhodné, aj okolitého prostredia na účely (okrem iných) zisťovania významných nepriaznivých účinkov na okolité prostredie, najmä na pitnú vodu, na obyvateľstvo alebo na používateľov okolitej biosféry. Toto ustanovenie je uvedené v § 10 v novom odseku 1 a v písm. e) návrhu zákona.

Ustanovenia v paragrafe 10, odseku 1 písm. a) až d) boli doplnené o predmet zisťovania – oxid uhličitý, v zmysle smernice. 

K bodom 8 až 17:

Navrhované úpravy platného a účinného znenia zákona predstavujú upresnenia v používanej terminológii tak aby bola preukázateľná zhoda s európskou legislatívou v tejto oblasti. Na nepresnosti upozornila Európska komisia v pilote č. 8563/16/CLIM. Ide napr. o pojem „poznatky“, ktoré sa nahrádza slovom „postupy“, slovo „zavretí“ sa nahrádza slovom „uzavretí“. Navrhovanými úpravami sa preberá doslovné znenie smernice, aby nevznikali pochybnosti pri výklade.

K bodu 18:

V článku 18 ods. 3 smernice sa stanovuje, že keď príslušný orgán vypracuje návrh rozhodnutia o schválení prenosu zodpovednosti, uvedie v ňom metódu na stanovenie splnenia podmienok uvedených v odseku 1 písm. d) (úložisko bolo zaplombované a vtláčacie zariadenia boli odstránené), ako aj všetky aktualizované požiadavky na zaplombovanie úložiska a odstránenie vtláčacích zariadení). Táto požiadavka je riešená v § 15 ods. 4 písm. e) návrhu zákona.

K bodu 19:

V ustanovení paragrafu 17 sa rozširujú povinnosti po ukončení prechodu povinností o históriu ukladania oxidu uhličitého.

K bodu 20:

V ustanoveniach paragrafu 18 ods. 4 sú upresnené podmienky prístupu k prepravnej sieti a úložisku podľa možnosti ich kapacít v zmysle smernice.

K bodom 21:

Podľa článku 21 ods. 4 smernice týkajúceho sa prístupu k prepravnej sieti a úložiskám sa
v § 18 ods. 7 návrhu zákona nahrádzajú slová „môže nariadiť“ slovom “nariadi“, čím sa toto ustanovenie transponuje nie ako možnosť, ale ako požiadavka.

 K bodom 22:

V § 18 ods. 7 v písm. b) sa upresňujú podmienky uhradenia nákladov žiadateľom o prístup k prepravnej sieti a úložiska.

K bodu 23:

Vypúšťa sa legislatívna skratka, nakoľko sa táto zavádza v bode 2 návrhu novely zákona.

K bodom 24 a 25:

Článok 25 ods. 1 smernice uvádza, že príslušný orgán vytvorí a vedie (okrem iného) stály register všetkých uzavretých úložísk a okolitých úložných komplexov vrátane máp a prierezov ich priestorového rozsahu a dostupných informácií relevantných pre posúdenie úplnej a trvalej izolácie uloženého oxidu uhličitého. Toto ustanovenie je vykonané v § 19 ods. 2 písm. c) a v nových písmenách f) a g) návrhu zákona.  

K bodom 26:

V § 19 ods. 3 bol text rozšírený aj o registrácii plánovaných akciách v informačnom systéme ukladania.

K bodom 27 a 28:

Podľa prílohy 1 smernice sa dopĺňa názov prílohy č. 1 a jej úvodná veta o okolitú oblasť úložného komplexu.

K bodom 29 a 30:

V druhej vete prílohy 1 ods. 2 písm. b) smernice sa uvádza, že staticko-geologický(-é) zemský(-é) model(-y) charakterizuje(-ú) úložný komplex na základe (okrem iného) geomechanických, geochemických a prúdových vlastností nadložia zásobníka (krycej horniny, zaplombovania, poréznych a priepustných vrstiev) a okolitých jednotiek. Toto ustanovenie je premietnuté do prílohy č. 1, úvodnej vety bodu 2, do bodu 2.3 a do poslednej vety.    

K bodu 31: 

Navrhuje sa doplnenie transpozičného odkazu o smernicu EP a Rady 2011/92/EÚ.

K bodu 32: 

Navrhuje sa spoločný bod pre zmenu ustanovení, v ktorých sa používa spojenie „dodatočné nápravné opatrenia“. Navrhuje sa úprava na „potrebné nápravné opatrenia.“ Odstraňuje sa nedostatočná transpozícia.

Čl. II

Navrhuje sa, aby návrh zákona nadobudol účinnosť 1. júla 2017.   

V Bratislave 1. marca 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Sólymos, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o geologických prácach (geologický zákon)

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona o geologických prácach (geologický zákon) sa predovšetkým plní uznesenie vlády SR č. 449 z roku 2005. Zo znenia geologického zákona vyplýva zhotoviteľovi povinnosť zlikvidovať po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu geologické diela a geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali. Na ich likvidáciu je potrebné vynaložiť nemalé prostriedky zo štátneho rozpočtu. Je preto efektívne a úsporné takéto geologické diela a geologické objekty v prípade ich možného využitia na iné účely, previesť na prípadných záujemcov. Návrh geologického zákona stanovuje postup pri prevode geologického diela alebo geologického objektu. Navrhované znenie § 33 až § 35 ustanovuje okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný bezodplatne a okruh subjektov a podmienky, za ktorých je prevod možný odplatne. V tejto súvislosti treba podotknúť, že aj bezodplatný prevod je úsporou prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože sa ušetria prostriedky na likvidáciu týchto geologických diel a geologických objektov. Návrh ďalej stanovuje spôsob výpočtu minimálnej ceny za geologické dielo alebo geologický objekt. Stanovuje postup ministerstva a záujemcov o prevod geologického diela alebo geologického objektu pri výberovom konaní.

Predloženým návrhom zákona sa zároveň riešia úlohy vyplývajúce z „Akčného plánu boja proti korupcii“. Navrhované zmeny smerujú k zvýšeniu transparentnosti, urýchleniu a zjednodušeniu správneho konania.

V rámci predloženého návrhu geologického zákona sa navrhujú aj ďalšie zmeny a doplnenia platného geologického zákona, ktoré vyplynuli predovšetkým z potreby praxe pri jeho aplikácii. Viaceré zmeny sa navrhujú na základe požiadaviek a návrhov odborných asociácií. Tieto úpravy sa týkajú členenia geologických prác, členenia odbornej spôsobilosti, sprísňujú sa požiadavky na vzdelanie pri vykonávaní geologických prác, zavádza sa ohlasovanie geologických prác. V časti prieskumné územie sa upravuje konanie o určení, zmene a zrušení prieskumného územia s cieľom urýchlenia správneho konania, ustanovujú sa náležitosti návrhu na určenie prieskumného územia a náležitosti rozhodnutia o určení prieskumného územia.

Pri príprave návrhu geologického zákona, ktorým sa mal meniť a dopĺňať zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov došlo k značnému množstvu novelizačných bodov (50), a z toho dôvodu sa pristúpilo k tomu, že sa spracoval vo forme návrhu nového geologického zákona.

Návrh geologického zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad nákladov na verejné financie

Návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať dopad na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov právneho predpisu: Zákon o geologických prácach (geologický zákon).

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

v primárnom práve:

- články 174 – 176 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva

v sekundárnom práve:

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú nijaké záväzky týkajúce sa predmetu navrhovaného zákona,

b) z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú prechodné obdobia,

c) lehota na prebratie oboch smerníc a lehota na implementáciu nariadení a rozhodnutí boli splnené prijatím zákonov uvedených v písm. e),

d) nebolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto zmluvy,

e) -smernica 94/22/ ES – bola transponovaná zákonom č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov- zhoda úplná,

-smernica 2005/36/ES –bola transponovaná zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií – zhoda úplná.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

-úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty: gestor Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I:

§ 1,2

Členenie geologických prác na jednotlivé kategórie bolo zavedené pri tvorbe nového geologického zákona v roku 1999. Cieľom tohto členenia bolo začleniť okruh geologických prác uvádzaný v predchádzajúcej legislatívnej úprave do kategórii tak, ako sú zaužívané v odbornej geologickej praxi. Geologické práce boli rozčlenené na geologický výskum a geologický prieskum. Geologický prieskum bol rozčlenený na ložiskový geologický prieskum, hydrogeologický prieskum, inžiniersko-geologický prieskum a geologický prieskum životného prostredia. Zároveň bol zavedený geologický prieskum na špeciálne účely, do ktorého boli zaradené niektoré špecifické geologické prieskumy. Pri praktickom uplatňovaní tohto členenia (počas takmer 7 rokov od nadobudnutia jeho účinnosti) sa ukázalo, že takéto členenie geologických prác je umelé a že jednotlivé druhy geologických prác, začlenených do geologického prieskumu na špeciálne účely, patria svojim charakterom a požiadavkou na odbornosť do geologických prieskumov uvedených v § 2 odseku 3 písmeno a) až d). Preto sa navrhuje zaradiť geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov a zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel do ložiskového geologického prieskumu. Geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie sa navrhuje zaradiť do hydrogeologického prieskumu a geologický prieskum, ktorým sa zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov v podzemných priestoroch sa navrhujú zaradiť do geologického prieskumu životného prostredia.

Na základe praktických skúseností pri vykonávaní geologických prác vznikla požiadavka na zaradenie do geologického zákona aj vykonávanie takých geologických prác, ktoré nie je možné podľa platnej právnej úpravy zaradiť do geologického výskumu ani geologického prieskumu, ale ich vykonávanie sa realizuje na základe výsledkov geologických prác uvedených v záverečnej správe geologickej úlohy a je dôležité, aby ich vykonával odborník s príslušným vzdelaním a praxou. Ide o monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce. Tieto činnosti aj v súčasnosti vykonávajú geológovia, ktorí spolupracovali na súvisiacom geologickom prieskume, avšak táto ich činnosť zatiaľ nie je upravená v geologickom zákone a jej vykonávanie neupravuje ani iný všeobecne záväzný právny predpis. Je potrebné uviesť, že tieto činnosti nie sú v praxi ojedinelé. Častou súčasťou záverečných správ geologických úloh hydrogeologického prieskumu, prieskumu životného prostredia ako aj inžinierskogeologického prieskumu je návrh monitoringu geologických faktorov životného prostredia, ktorý zabezpečí sledovanie horninového prostredia v určitej oblasti v období po ukončení geologického prieskumu. Súčasťou tohto sledovania je aj vyhodnocovanie sledovaním získaných údajov a navrhovanie nových opatrení. Táto činnosť je náročná na odbornosť a nie je možné, aby bola vykonávaná bez geologického oprávnenia.

Z uvedených dôvodov sa pojem „geologické práce“ rozšíri aj na práce vykonávané po ukončení geologického výskumu a geologického prieskumu, a to na monitorovanie geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce.

§ 3

Vymedzenie základných pojmov obsahuje členenie a obsah jednotlivých geologických prieskumov, definícia geologického oprávnenia, odbornej spôsobilosti, projektu geologickej úlohy a pod.

§ 4 až 8

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje, aby geologické práce vykonávali právnické osoby a fyzické osoby za účelom podnikania, alebo v rámci plnenia svojich povinností, ktoré majú toto právo zo zákona alebo získali geologické oprávnenie. Zabezpečuje sa potrebná odborná úroveň, aby riešenie geologických úloh riadili osoby, ktoré majú potrebnú kvalifikáciu a preukázali znalosť právnych predpisov, potrebnú na ich dôsledné dodržiavanie.

Ložiskový geologický prieskum nevyhradeného nerastu povrchovými prácami môžu na svojich pozemkoch vykonávať ich vlastníci alebo užívatelia bez geologického oprávnenia vzhľadom na jednoduchý charakter týchto prác. Na vykonávanie týchto prác platia ustanovenia tohto zákona.

Režimu tohto zákona nepodliehajú geologické práce, vykonávané ako osobný záujem, napr. spracovanie geologických máp určitej lokality, odber vzoriek hornín pre osobné zbierky, zisťovanie a zabezpečovanie geologických podkladov a odber vzoriek za účelom získania odbornej kvalifikácie (záverečné, diplomové a vedecké práce) a publikačná činnosť.

Zmenu geologického oprávnenia vykoná ministerstvo spravidla na základe zmien skutočností, ktoré mu bude oznamovať zhotoviteľ.

Na vykonávanie geologických prác sa nevzťahuje živnostenský zákon, a ich vykonávanie nie je upravené ani iným právnym predpisom. Z uvedených dôvodov je preto potrebné upraviť v geologickom zákone otázky vydávania, zániku a registra geologických oprávnení. Pre potreby orgánov štátnej správy a miestnej samosprávy ako i evidencie fyzických osôb a právnických osôb, vykonávajúcich geologické práce je potrebné zaviesť ich register, ktorý je verejne prístupný.

Od fyzických osôb riadiacich geologické práce sa vyžaduje primerané vzdelanie a prax, ako aj preukázanie znalostí príslušných predpisov.

§ 9 a 10

Podľa doterajšej právnej úpravy neboli stanovené konkrétne odborné spôsobilosti v nadväznosti na § 2, ktorý stanovoval členenie geologických prác. Odborná spôsobilosť sa udeľovala rovnakým spôsobom pre geologický výskum a geologický prieskum podľa § 2 ods. 2 a 3, ako aj pre súvisiace geologické práce, prípadne na vykonávanie len niektorých odborných činností, ktoré zahrňujú jednotlivé geologické výskumy a geologické prieskumy. Táto nejednotnosť bola kriticky hodnotená aj odborníkmi z praxe, preto nová právna úprava navrhuje, aby sa overovanie odbornej spôsobilosti týkalo iba geologického výskumu, ložiskového geologického prieskumu, hydrogeologického prieskumu, inžinierskogeologického prieskumu a geologického prieskumu životného prostredia tak, ako geologické práce člení geologický zákon. Zároveň sa navrhuje, aby sa odborná spôsobilosť overovala pri vykonávaní geochemických prác a geofyzikálnych prác, pretože ide o samostatné vysokoškolské študijné odbory. Na vykonávanie ostatných geologických prác, ktoré v rámci riešenia geologických úloh majú charakter subdodávok, sa nebude vzťahovať povinnosť overovať odbornú spôsobilosť. Tieto geologické práce budú aj naďalej vykonávané na základe geologického oprávnenia. Pri ich vykonávaní je potrebné zabezpečiť, aby boli vykonávané odborne, preto záujemca o ich vykonávanie musí spĺňať stanovené kritériá vzdelania a praxe. Na vykonávanie monitorovania geologických faktorov na vykonávanie monitorovania geologických faktorov životného prostredia a sanačné práce postačuje odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác podľa § 9 ods. 1 a 2.

Navrhuje sa, aby zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy, ktorý má vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti, mal právo používať okrúhlu pečiatku. Úprava sa navrhuje na základe požiadavky z radov odborníkov a podnikateľov geologickej praxe z dôvodu ich lepšej možnosti uplatnenia sa v podnikateľskej praxi, zvýšení odbornosti vykonávania geologických prác a tiež z dôvodu vyššej autority zodpovedných riešiteľov geologických úloh.

Navrhuje sa sprísniť požiadavky na vzdelanie a prax pri vykonávaní geologických prác. Táto úprava je zaradená na základe požiadaviek odbornej verejnosti s cieľom zvýšenia kvality vykonávania geologických prác. Oproti pôvodnej úprave upresňuje aký druh vysokoškolského vzdelania je potrebné dosiahnuť. Navrhované ustanovenie zohľadňuje aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. 9. 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií. Zvyšujú sa tiež požiadavky na odbornú spôsobilosť pri zásadných zmenách všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti geológie.

§ 11 až 14

Geologickou úlohou sa určuje cieľ, ktorý sa má geologickými prácami dosiahnuť, fakultatívne sa uplatňuje etapovitosť prác geologického prieskumu. Súčasťou projektu je rozpočet na geologické práce. Rozpočet má význam pre kontrolu financovania zo štátneho rozpočtu a tiež pri kontrole plnenia povinností vyplývajúceho z určeného prieskumného územia.

Výsledkom požiadavky odbornej verejnosti na zjednodušenie realizácie geologických prác „menšieho rozsahu“, s cieľom urýchlenia riešenia geologickej úlohy, je úprava geologických úloh geologického výskumu a geologického prieskumu, ktorých cena nepresiahne 30 000 Sk a pri riešení ktorých sa nepoužijú geologické diela do hĺbky väčšej ako 10 m. Nevypracovaním projektu geologickej úlohy zároveň nie je dotknutá povinnosť pre zhotoviteľa pred vykonávaním geologických prác zisťovať, či sa vykonávanie geologických prác bude týkať záujmov chránených osobitnými predpismi. V praxi ide najmä o zisťovanie inžinierskych sietí, zabezpečenie záujmov ochrany prírody a podobne.

Geologické predpisy z roku 1988 obsahovali povinnosť registrácie geologických prác, na zabezpečenie evidencie geologických prác. Geologický zákon z roku 1999 túto povinnosť zrušil. Z praxe sa však ukázalo, že informácia o prebiehajúcom geologickom výskume a geologickom prieskume je žiaduca z toho dôvodu, že sa predchádza duplicitnému vykonávaniu geologických prác a urýchleniu získavania poznatkov o geologickom prostredí. Preto sa navrhuje v § 13 upraviť povinnosti zhotoviteľa súvisiace s ohlasovaním geologických prác.

§ 15

Písomná, grafická a hmotná geologická dokumentácia má nenahraditeľný význam preto, že na jej základe možno i po skončení geologických prác vykonať kontrolu ich vyhodnotenia s dôkazmi, vrátane nového zhodnotenia hmotnej dokumentácie (vzorky hornín, vrtné jadrá, a pod.). Geologická dokumentácia umožňuje aj prehodnotenie záverov po zistení nových geologických skutočností.

§ 16 až 18

Výsledkom vyhodnocovania realizovaných geologických úloh je záverečná správa, ktorá má v zákone určené podstatné náležitosti. V záverečnej správe je obsiahnutý dosiahnutý cieľ geologickej úlohy a výsledky geologických prác. Slúži na využitie objednávateľovi pri realizácii jeho zámerov, ktoré boli dôvodom na určenie geologickej úlohy.

Rozširuje sa povinnosť uvádzať v záverečnej správe údaje o vynaložených nákladoch na riešenie geologickej úlohy okrem geologických úloh financovaných zo štátneho rozpočtu aj na geologické úlohy financované z verejných prostriedkov. Cieľom úpravy je sprehľadnenie využívania verejných finančných prostriedkov.

Geologickým zákonom sa ustanovuje klasifikácia množstiev podzemných vôd. Posudzovanie záverečných správ s výpočtom zásob vyhradených nerastov a výpočtom množstiev podzemných vôd má za cieľ objektivizovať údaje pre súhrnnú celoštátnu evidenciu, ako aj pre používanie schválených výpočtov zásob a vôd ako dôkazov, ktoré preukazujú vierohodnosť predpokladov splácania pôžičiek, ktoré banky poskytli objednávateľom ako investičné úvery.

§ 19

Sprístupňovanie geologických údajov zistených geologickým výskumom a geologickým prieskumom môže osoba, ktorá prieskum financovala (objednávateľ) vylúčiť, obmedziť alebo podmieniť finančnou úhradou, pretože ide o jej duševný majetok. Toto právo môže objednávateľ uplatniť na dobu do desiatich rokov, čo je dostatočná doba na to, aby dovtedy sám geologické informácie začal využívať na svoje podnikateľské ciele. Zaisťuje sa tým zároveň, aby tretia osoba mohla využiť po uplynutí uvedenej doby geologické informácie o území štátu a využívať ich bez zbytočného vynakladania ďalších prostriedkov na opakovanie už vykonávaných geologických prác. Ide najmä o geologické informácie o výhradných ložiskách nerastov, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a o podzemné vody, ktoré sú taktiež vlastníctvom štátu, ako aj o geologické informácie o geologických činiteľoch ovplyvňujúcich životné prostredie.

Osoba, ktorá geologický výskum a geologický prieskum financovala (objednávateľ) zostáva pritom naďalej vlastníkom tohto svojho duševného majetku.

Odovzdaním záverečnej správy a inej geologickej dokumentácie je poverený zhotoviteľ geologických prác, ktorý so súhlasom objednávateľa a ním určenými podmienkami odovzdá geologickú dokumentáciu organizácii poverenej ministerstvom.

§ 20

Geologické informácie využívajú príslušné orgány štátnej a miestnej správy najmä v záujme celospoločensky najvhodnejšieho využitia územia. Pre územné plánovanie poskytuje ministerstvo odborné vyjadrenia formou stanoviska o územiach s ložiskami nerastov, o zosuvných územiach a pod.

§ 21 až 25

Prieskumné územia boli zavedené do nášho právneho poriadku v roku 1991 novelou zákona SNR č. 52/1988 Zb. pre výhradné ložiská nerastov.

Na to isté územie môžu byť súčasne určené dve alebo viac prieskumných území (tzv. „prekrývanie prieskumných území“), napr. v takých prípadoch, kde nie je vývojová alebo priestorová súvislosť medzi vyhradenými nerastami (skupinami nerastov), na ktorých prieskum sa prieskumné územia určujú. Napr. môže ísť o jedno prieskumné územie na prieskum na uhlie do hĺbky 600 m a druhé prieskumné územie na prieskum na ropu a horľavý zemný plyn v hĺbkach od 1100 m a hlbšie. Zákon vyjadruje zásadu, aby sa prekrývaním prieskumných území nesťažilo alebo neznemožnilo vykonávanie geologických prác alebo využitie ich výsledkov.

Pod pojmom hydrogeologický prieskum termálnych podzemných vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd sú zahrnuté i geologické práce pre stanovenie ich ochranných pásiem a za účelom zistenia a overenia geologických podmienok na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie. Toto riešenie vylúči prípady realizácie viacerých geologických úloh toho istého zamerania na tom istom území rôznymi zhotoviteľmi a možnosti sporov a následné využitie získaných geologických poznatkov.

Rozsah jedného prieskumného územia sa obmedzuje na 250 km2, pri geologickom prieskume na ropu a horľavý zemný plyn bez obmedzenia. Veľká výmera v tomto prípade vyplýva zo spôsobu geologického prieskumu a z veľkého územného rozsahu nádejných štruktúr, v ktorých sa môžu výhradné ložiská ropy a horľavého zemného plynu zistiť.

Predlžovaním doby platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia sa môže docieliť celková doba prieskumu až 10 rokov, resp. na ďalšiu dobu ktorú držiteľ prieskumného územia potrebuje na dokončenie geologických prác. Určuje sa povinnosť držiteľa prieskumného územia vynaložiť isté finančné prostriedky na vybrané geologické práce. Výška týchto prostriedkov sa určuje na minimálne 70 % z celkových predpokladaných nákladov na geologický prieskum. Táto povinnosť sa zavádza preto, aby nedochádzalo k tzv. „blokovaniu územia“.

Ak držiteľ prieskumného územia nedodrží počas platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia vo väčšom rozsahu stanovenú minimálnu výšku finančných prostriedkov a požiada o predĺženie doby prieskumného územia, ministerstvo žiadosť o predĺženie zamietne.

Spresňuje a doplňuje sa konanie o určení, zmene alebo o zrušení prieskumného územia. Umožňuje sa zjednodušenie a urýchlenie správneho konania a zvýšenie transparentnosti pri určovaní prieskumného územia. Stanovujú sa podmienky podania návrhu na určenie prieskumného územia, upresňujú sa náležitosti podania, bez ktorých konanie nezačne. Predchádza sa špekulatívnemu obsadzovaniu územia a zabraňovania prednosti na využívanie výsledkov geologických prác iným serióznym žiadateľom. Jednoznačne sa stanovujú podmienky, za ktorých prieskumné územie nebude ministerstvom určené. Tak isto ako v predchádzajúcich bodoch, aj táto úprava je aj z dôvodu vyhnutia sa komplikácií v nejednoznačnosti pri určovaní prieskumného územia.

Stanovuje povinnosť uhradiť úhradu za prieskumné územie pred jeho prevodom, čo doterajšie znenie neriešilo. Neumožňuje sa prevod prieskumného územia, ak sa geologické práce nezačali vykonávať v prvom roku platnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia, aby sa zamedzilo zbytočnému blokovaniu území pre ostatných záujemcov o vykonávanie geologických prác.

Navrhuje sa doba počas ktorej je po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení prieskumného územia potrebné začať vykonávať geologické práce. Ak sa geologické práce nezačnú vykonávať v určenej dobe, ministerstvo prieskumné územie zruší. Navrhovaným ustanovením sa zabraňuje špekulatívnym dôvodom, blokovaniu územia, ktoré by mohlo byť určené inému žiadateľovi o prieskumné územie, ktorý by mal záujem geologické práce vykonávať a ich výsledky následne na základe prednostného práva aj využívať.

Upravuje sa doba na prednostné právo držiteľa, ktorý vykonáva geologický prieskum vyhradených nerastov v určenom prieskumnom území z vlastných prostriedkov na určenie dobývacieho priestoru. Navrhovaná šesťmesačná doba je odvodená od doby na prednostné právo na určenie dobývacieho priestoru určenej v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa spresniť a zjednotiť proces schvaľovania výsledkov geologických úloh ložiskového geologického prieskumu a hydrogeologického prieskumu v nadväznosti na prednostné právo využívania získaných výsledkov.

Navrhuje sa jednoznačne určiť etapy a druhy geologických prác, na ktoré má držiteľ prieskumného územia prednostné právo na využívanie výsledkov geologických prác. Predchádza sa tým kolíziám pri povoľovaní využívania výsledkov geologických prác. V praxi dochádza k nejednoznačnému výkladu prednostného práva na využívanie výsledkov geologických prác. Počas vykonávania etapy vyhľadávacieho a podrobného ložiskového geologického prieskumu, nebude možné povoliť využívanie, až po ukončení geologického prieskumu.

Zároveň sa osobitne upravuje vykonávanie ložiskového geologického prieskumu na ropu a horľavý zemný plyn v súlade so smernicou 94/22/ES Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov.

§ 26

Z úhrady za prieskumné územie je 50 % určené Environmentálnemu fondu a 50 % týchto úhrad je určených obciam, na území ktorých prieskumné územie leží. Výsledkom vykonávania geologických prác môže byť zistenie ložiska vyhradených nerastov, čo predstavuje určité obmedzenia v infraštruktúre obci, prípadne stavebnú uzáveru.

Upravuje sa minimálna výška úhrady pre obce, a to na 500,- Sk. Financie pod 500 Sk budú príjmom Environmentálneho fondu. Je to z toho dôvodu, že administratívne spracovanie a poštové poplatky sú často vyššie ako uvedená čiastka a prax ukázala, že niektoré čiastky dosahovali výšku 30 až 100 Sk a obce odmietali prebrať takúto sumu.

Navrhuje sa jednoznačne určiť, v akom termíne sa musí zaplatiť za prieskumné územie. Zároveň sa jednoznačne upravuje, že ak úhrada nebude v určenej lehote zaplatená, ministerstvo prieskumné územie zruší. Účelom tejto úpravy je zabrániť v praxi zaznamenaných špekulatívnych úmyselných blokovaní územia, ktoré bolo určené ako prieskumné územie.

§ 27 až 28

Pri vybraných geologických prácach financovaných zo štátneho rozpočtu sa určí tzv. osobitné prieskumné územie zhotoviteľovi. Zákon umožňuje, aby ministerstvo výberovým konaním určilo budúceho najvhodnejšieho držiteľa prieskumného územia, ktorý uhradí časť nákladov vynaložených zo štátneho rozpočtu na doterajšie geologické práce, a ktorý bude pokračovať v geologických prácach zo svojich finančných prostriedkov.

Ustanovenie upravuje postup pri zmene osobitného prieskumného územia na prieskumné územie. Takýto návrh na zmenu je motivovaný znížením požiadaviek na štátny rozpočet s tým, že ďalšie financovanie je zabezpečené z iných zdrojov pri čiastočnej úhrade doteraz vynaložených prostriedkov, ktoré sú príjmom do štátneho rozpočtu.

§ 29

Upravuje sa možnosť vstupov na cudzie nehnuteľnosti pri vykonávaní geologických prác. Vyžaduje sa dohoda s vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa majú vykonať geologické práce, ktorými vzniknú geologické diela alebo geologické objekty.

Vstup do priestorov a objektov slúžiacich na prípravu na obranu a bezpečnosť štátu upravujú osobitné predpisy a zhotoviteľ geologických prác je povinný postupovať podľa nich.

§ 30

Výkonom geologických prác je možné zriadiť alebo vybudovať také geologické dielo, alebo geologický objekt:

a)ktorým sa zistili nové geologické skutočnosti, majúce vplyv na celkový geologický vývoj a geologickú stavbu územia,

b)ktorý dokumentuje súčasnú úroveň a technický vývoj spoločnosti pri vykonávaní geologických prác

a z hľadiska dokumentačného je potrebné ich zachovanie. Za takéto geologické dielo alebo geologický objekt je však potrebné ich osobitne prehlásiť príslušným orgánom štátnej správ.

§ 31

Po ukončení geologickej úlohy bude povinnosť geologické diela alebo geologické objekty, ktoré sa v rámci geologickej úlohy zrealizovali, likvidovať. Na likvidáciu je potrebné vynaložiť prostriedky zo štátneho rozpočtu. V prípade, že zrealizované geologické diela alebo geologické objekty je možné využiť a je záujem o ich využitie, je efektívnejšie ich ponúknuť širokej verejnosti. Upresňuje sa povinnosť vlastníka na odstránenie geologického diela alebo geologického objektu.

§ 32

Ustanovenie vyjadruje právny stav, zodpovedajúci doterajšiemu. Podľa všeobecných predpisov o náhrade škody sa nepostupuje, ak sa geologická práca vykonáva banskými dielami; vtedy sa uplatnia ustanovenia § 36 a § 37 banského zákona.

§ 33 až 35

V uvedených paragrafoch sa navrhuje možnosť a postup pri prevode vlastníctva geologického diela alebo geologického objektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z iných verejných prostriedkov. Týmito ustanoveniami sa plní úloha uznesenia vlády SR č. 449 z roku 2005, na základe ktorej sa navrhuje ustanoviť presný postup a podmienky prevodu geologických diel alebo geologických objektov zo štátu na iné subjekty. Cena jednotlivých geologických diel a geologických objektov vhodných na ďalšie využitie sa vypočíta podľa vzorca, predchádza sa tým rôznym oceneniam

Týmto zákonom nie je dotknutý zákon č. 231/199 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

§ 36

Odsek 1 ustanovuje konkrétne činnosti, ktoré vykonáva ministerstvo v oblasti geologického výskumu a geologického prieskumu.

Odsek 2 stanovuje podrobnosti ktoré ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 37

Zákon zveruje ministerstvu výkon štátneho geologického dozoru nad dodržiavaním jeho ustanovení, vrátane práva nariaďovať odstránenie zistených nedostatkov.

§ 38 a 39

Ustanovenia upravujú skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sankcionuje ministerstvo a priestupkov, ktoré sankcionuje obvodný úrad životného prostredia.

§ 40

Ustanovenie upravuje iné správne delikty vo veciach geologického výskumu a geologického prieskumu, ktoré bude sankcionovať ministerstvo.

§ 41

Všeobecne záväzný právny predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na tie konania, ktoré mu nepodliehajú vzhľadom na charakter problematiky.

§ 42 až 45

Zákon rešpektuje doterajšie prieskumné územia určené podľa doterajších predpisov, čím posilňuje právne istoty už uzavretých právnych vzťahov. Aj po účinnosti nového zákona zostanú v platnosti geologické oprávnenia a preukazy o odbornej spôsobilosti, vydané podľa doterajších predpisov.

§ 46

Zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2

§ 47

Vykonávacia vyhláška podľa doterajšieho zákona bude platná až do vydania nového vykonávacieho predpisu.

§ 48

Ustanovenie zrušuje doterajší geologický zákon.

§ 49

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

Príloha č. 1

Ustanovuje vzorec na určenie najnižšej ceny za geologické dielo a geologický objekt na účely odpredaja vrtov realizovaných zo štátneho rozpočtu alebo iných verejných prostriedkov.

Príloha č. 2

Zoznam transponovaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

V Bratislave dňa 1. augusta 2007

Róbert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Jaroslav Izák v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu