Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu 569/2005 účinný od 01.02.2020

Platnosť od: 14.12.2005
Účinnosť od: 01.02.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Vojenské právo, Obrana, územie a bezpečnostné vzťahy v medzinárodnom práve

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUD12DS11EUPPČL2

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 569/2005 s účinnosťou od 01.02.2020 na základe 306/2019 a 377/2019

Legislatívny proces k zákonu 377/2019
Legislatívny proces k zákonu 306/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

K predpisu 377/2019, dátum vydania: 18.11.2019

Všeobecná časť

V roku 2005 bol zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“) zavedený systém odmeňovania profesionálnych vojakov založenom primárne na odmeňovaní podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti.

Takýto systém odmeňovania mal umožniť dostatočnú regrutáciu, rotáciu vojenského personálu, udržať a stabilizovať kvalifikovaných a skúsených profesionálnych vojakov.

Nakoľko zákonom č. 346/2005 Z. z. neboli naplnené ciele a ambície týkajúce sa priebehu štátnej služby profesionálnych vojakov, bola spracovaná nová právna úprava, a to zákon č. 281/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Týmto zákonom sa však úroveň a filozofia systému odmeňovania profesionálnych vojakov nezmenili, nereflektovali na zmeny v bezpečnostnom prostredí, ani na aktuálny či prognózovaný sociálny, ekonomický a demografický vývoj v spoločnosti, ale nadviazali na systém odmeňovania podľa predchádzajúcej právnej úpravy.

Aplikačná prax postupne v reálnom svetle ukázala viaceré nedostatky a deformácie systému odmeňovania založenom od roku 2006, primárne na hodnostnom plate vrátane zásadnej redukcie príplatkov. Zásadné nedostatky sa prejavili najmä v tom, že:

-dochádzalo k poklesu úrovne rastu platovej hladiny profesionálnych vojakov v najnižších vojenských hodnostiach vo vzťahu k rastu priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, čo malo dopad aj na úpravu platových náležitostí v ostatných vojenských hodnostiach,

-odstránili sa platové rozdiely medzi vojenskými hodnosťami z hľadiska zodpovednosti, náročnosti, úloh a kompetencií vyplývajúcej zo zastávanej funkcie a charakteru činnosti na jednotlivých stupňoch velenia a riadenia,

-začali sa naplno prejavovať problémy v rotácii profesionálnych vojakov v horizontálnom i vertikálnom smere,

-charakteristiky vojenských hodností svojimi činnosťami priradenými k jednotlivým vojenským hodnostiam umožňujú uplatňovať príliš veľký diapazón možností priradenia rovnakých vojenských hodností k funkciám bez ohľadu na stupeň velenia a riadenia, obsahu a špecifičnosti konkrétnej práce,

-systém odmeňovania postupne nadobudol skoliotický charakter, pretože činnosti

vyplývajúce z funkcie determinované ich charakterom vo vzťahu k vojenskej odbornosti a jej špecializácii, náročnosťou, zodpovednosťou za ľudí a procesy, stupňom fyzickej a psychickej záťaže a rozhodovacou právomocou prestali byť z hľadiska odmeňovania dominantným faktorom.

Podcenenie alebo ďalšie odkladanie riešenia súčasného nepriaznivého stavu v oblasti odmeňovania profesionálnych vojakov predstavuje pomerne vysokú mieru rizika. Prehlbovanie negatívnych trendov môže vyústiť až do stagnácie manažmentu vojenského personálu. Medzi najvážnejšie riziká identifikované v rámci zhodnotenia súčasných a prognózovaných trendov patrí pokračujúci prepad kvantity a kvality získavaného nového vojenského personálu, v oblasti udržiavania a stabilizácie je to pokračujúca strata schopnosti udržať v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vzdelaný, vycvičený a kvalifikovaný vojenský personál, strata schopnosti generovať poddôstojnícky zbor, generačne nevyvážená skladba vojenského personálu, pokles úrovne kvality života profesionálnych vojakov a ďalšie znižovanie atraktivity, konkurencieschopnosti a spoločenskej prestíže vojenského povolania. Pre ozbrojené sily predstavujú uvedené riziká kumulatívne znižovanie ich spôsobilostí

2

a schopností plniť stanovené úlohy a zároveň ohrozenie modernizácie a budovania nových, vývoju zodpovedajúcich spôsobilostí a kapacít ozbrojených síl.

V tejto súvislosti bola spracovaná koncepcia manažmentu vojenského personálu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „koncepcia“), ktorá predstavuje smerovanie implementácie bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie, Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky a Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030 v oblasti ľudských zdrojov, predovšetkým vojenského personálu.

Koncepcia v oblasti motivácie a stimulácie poukázala na deformáciu súčasného systému odmeňovania. V záujme nastavenia kvalitného systému odmeňovania, ktorý bude na strane jednej naplňovať jednu zo základných podmienok odmeňovania, ktorou je spravodlivosť v odmeňovaní a na strane druhej konkurencieschopnosť na trhu práce, bolo preto nevyhnutné pristúpiť k transformácii systému odmeňovania, založenom na zmene filozofie systému odmeňovania spočívajúcom v prechode zo systému odmeňovania založenom na hodnostnom plate na systém odmeňovania založenom na odmeňovaní za výkon funkcie. Jedným zo zásadných opatrení vyplývajúcich z koncepcie vo vzťahu k zmene v systéme odmeňovania bolo rozhodnutie o bezodkladnom spracovaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je preto úprava systému odmeňovania spojená so zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov, odrážajúcich náročnosť vojenského povolania v nadväznosti na vykonávanú funkciu, a vytvárajúcich predpoklady ich konkurencieschopnosti na trhu práce. Návrh zákona zachováva síce inštitút hodnostného platu, ale s tým, že bude dvojzložkový. Hodnostný plat bude pozostávať z hodnostnej tarify a funkčnej tarify. Podiel na hodnostnom plate bude tvoriť približne 1/3 hodnostná tarifa a 2/3 funkčná tarifa.

Návrhom zákona sa zavádza inštitút zvyšovania hodnostného platu o 1 % za každý rok výkonu štátnej služby. Ďalej, funkčná tarifa, vo vzťahu k vykonávanej funkcii v jednotlivých vojenských hodnostiach, môže byť zvýšená do výšky 50 %, pričom jedným z rozhodujúcich prvkov bude charakter vykonávanej funkcie.

Pri určení základnej výšky hodnostných platov sa uplatnil nasledujúci postup:

•výška hodnostného platu vojaka 2. stupňa sa stanovila tak, aby sa jej hodnota približovala

priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, t. j. vo výške 1050 eur,

•úprava hodnostných platov v hodnostnej kategórii mužstvo a v hodnostnej kategórii poddôstojníci sa odvíjala od hodnostného platu vojaka 2. stupňa (1050 eur),

•hodnostný plat poručíka sa stanovil vo výške 1,5 násobku hodnostného platu vojaka

2. stupňa,

•úprava hodnostných platov v hodnostnej kategórii dôstojníci sa odvíjala od hodnostného platu poručíka (1 575 eur).

Úprava platových náležitostí profesionálnych vojakov v rámci transformácie systému odmeňovania vytvára reálne predpoklady smerujúce k postupnej eliminácii a zastaveniu poklesu záujmu o vojenské povolanie, k zvýšeniu atraktivity a konkurencieschopnosti vojenského povolania na trhu práce, k stabilizácii skúsených, vzdelaných, vycvičených a jazykovo pripravených profesionálnych vojakov.

Návrh zákona obsahuje štyri články. Prvý článok novelizuje doterajšiu právnu úpravu platových náležitostí profesionálnych vojakov a ustanovovanie profesionálnych vojakov do funkcií a rozširuje oprávnenie služobného úradu spracúvať na účely plnenia úloh podľa zákona

3

č. 281/2015 Z. z. aj údaje o krvnej skupine profesionálneho vojaka, ktorý profesionálny vojak v závislosti od charakteru plnenia úloh nosí na vojenskej rovnošate. V nadväznosti na úpravu skladby hodnostného platu profesionálnych vojakov sa druhým a tretím článkom menia zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov a zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štvrtý článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Realizácia návrhu zákona bude mať dosah na rozpočet rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany v roku 2020 v sume cca 79,5 mil. €, v roku 2021 v sume cca v sume cca 103,7 mil. € a v roku 2022 v sume cca 118,3 mil. €.

Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy bude v plnom rozsahu krytý v rámci limitov stanovených v kapitole ministerstva obrany na rok 2020 a ďalšie roky.

Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv, ktorý sa prejaví zvýšením disponibilných príjmov profesionálnych vojakov s dopadom na vyššiu úroveň kvality života profesionálnych vojakov a ich rodiny.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana a ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona predpokladá tiež sekundárne pozitívny vplyv na zamestnanosť.

Návrh zákona si, vzhľadom na zmenu skladby hodnostného platu, vyžiada aj zmenu výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu príslušnej krajiny, ktorý je vydaný na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 170 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. Zmena tohto výnosu nebude mať vplyv na štátny rozpočet, pretože jeho zmenou sa nezvyšujú zahraničné platy. Na výpočet platového koeficientu príslušnej krajiny vplyv aj koeficient regulácie, ktorý sa určuje v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Platový koeficient príslušnej krajiny bude určený tak, aby dosah na rozpočet verejnej správy bol v plnom rozsahu zabezpečený v rámci limitov rozpočtových prostriedkov pridelených kapitole štátneho rozpočtu ministerstva obrany.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

4

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Peter Gajdoš, minister obrany Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

od 15. februára 2019

do 28. februára 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

marec – apríl 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2019

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Návrh zákona bol vypracovaný a je predkladaný na rokovanie vlády Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál v súlade s Rozpracovaním Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v rezorte obrany na roky 2018 - 2020

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom návrhu zákona je úprava systému odmeňovania spojená so zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov, odrážajúcich náročnosť vojenského povolania v nadväznosti na vykonávanú funkciu, a vytvárajúcich predpoklady ich konkurencieschopnosti na trhu práce. Je predpoklad, že prispejú k eliminácii prehlbovania negatívnych trendov v OS SR z posledných rokov, a to predovšetkým k zastaveniu poklesu záujmu mladých ľudí o štátnu službu profesionálneho vojaka, rozhodujúcim spôsobom povedú k zvýšeniu atraktivity, spoločenskej prestíže a konkurencieschopnosti vojenského povolania na trhu práce.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Predložený návrh zákona má dopad na profesionálnych vojakov a na občanov uchádzajúcich sa o výkon štátnej služby profesionálneho vojaka v kontexte s cieľom predkladaného materiálu.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli navrhované.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Návrh zákona bude mať dopad na zmenu výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 4. decembra 2015 č. ÚLP-16-22/2015-OdL o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu príslušnej krajiny.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

V návrhu zákona sa nejde nad uvedený rámec.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Bezpredmetné

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

5

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

plk. Ing. Tomáš Szalai, tel. 0960 317 782, e-mail:

tomas.szalai@mil.sk

 

JUDr. Katarína Duchoňová, tel. 0960 317 514, e-mail:

katarina.duchonova@mod.gov.sk

 

PaedDr. Peter Vojtuš, tel. 0960 317 513, e-mail:

peter.vojtus@mod.gov.sk

 

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Výška hodnostného platu vojaka 2. stupňa je určená tak, aby sa jej hodnota približovala priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR, t. j. vo výške 1050 eur.

 

https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-

 

 

prognozy/makroekonomicke-prognozy/46-zasadnutie-vyboru-makroekonomicke-prognozy-september-

 

 

2018.html

 

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Stála pracovná komisia legislatívnej rady vlády SR na posudzovanie vybraných vplyvov v bode III. Záver vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Komisia v bode II. Pripomienky a návrhy zmien uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Zásadná pripomienka Komisie k časti 2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie, v ktorej Komisia žiadala v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov uviesť výpočty a predpoklady, z ktorých predkladateľ vychádzal nebola zapracovaná dostatočne. Komisia žiada uviesť dátový podklad, z ktorého sa vychádzalo pri nastavení rastu počtu profesionálnych vojakov o 250, 750 a 1250 v rokoch 2020 - 22.

Komisia berie na vedomie konštatovanie predkladateľa, že vplyv na rozpočet verejnej správy vyplývajúci z predloženého návrhu bude v plnom rozsahu zabezpečený v rámci schválených limitov rozpočtových prostriedkov pridelených kapitole MO SR na rok 2019 a nasledujúce roky.

Komisia v bode IV. Poznámka uvádza: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

6

Vyhodnotenie pripomienok a odporúčaní (vyjadrenie predkladateľa):

K pripomienke – akceptované:

Ad pripomienka k časti 2.2.4. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu pripomienka akceptovaná. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu bola doplnená o požadované údaje.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2019

2020

2021

2022

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

v tom: kapitola 11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky / program 096 Obrana

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

z toho:

- vplyv na ŠR

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

Rozpočtové prostriedky

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

44 365 949

58 178 883

66 518 133

- vplyv na ŠR

0

44 365 949

58 178 883

66 518 133

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

v tom: kapitola 11 Ministerstvo obrany Slovenskej republiky / program 096 Obrana

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,65

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Dosah na rozpočet verejnej správy bude v plnom rozsahu zabezpečený v rámci limitov rozpočtových prostriedkov pridelených kapitole štátneho rozpočtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky na rok 2020 a roky nasledujúce.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona bol spracovaný v súlade s koncepciou manažmentu vojenského personálu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „koncepcia“), ktorá predstavuje smerovanie implementácie bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie, Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky a Dlhodobého plánu rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030 v oblasti ľudských zdrojov, predovšetkým vojenského personálu. Koncepcia v oblasti motivácie a stimulácie poukázala na deformáciu súčasného systému odmeňovania. V záujme nastavenia kvalitného systému odmeňovania, ktorý bude na strane jednej naplňovať jednu zo základných podmienok odmeňovania, ktorou je spravodlivosť v odmeňovaní a na strane druhej konkurencieschopnosť na trhu práce, bolo preto nevyhnutné pristúpiť k transformácii systému odmeňovania, založenom na zmene filozofie systému odmeňovania spočívajúcom v prechode zo systému odmeňovania založenom na hodnostnom plate na systém odmeňovania založenom na odmeňovaní za výkon funkcie.

Cieľom návrhu zákona je preto úprava systému odmeňovania spojená so zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov, odrážajúcich náročnosť vojenského povolania v nadväznosti na vykonávanú funkciu, a vytvárajúcich predpoklady ich konkurencieschopnosti na trhu práce. Návrh zákona zachováva síce inštitút hodnostného platu, ale s tým, že bude dvojzložkový. Hodnostný plat bude pozostávať z hodnostnej tarify a funkčnej tarify. Podiel na hodnostnom plate bude tvoriť približne 1/3 hodnostná tarifa a 2/3 funkčná tarifa. Výška hodnostného platu vojaka 2. stupňa je určená tak, aby sa jej hodnota približovala priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR.

Návrhom zákona sa zavádza inštitút zvyšovania hodnostného platu o 1 % za každý rok výkonu štátnej služby. Ďalej, funkčná tarifa, vo vzťahu k vykonávanej funkcii v jednotlivých vojenských hodnostiach, môže byť zvýšená až do výšky 50 %, pričom jedným z rozhodujúcich prvkov bude charakter vykonávanej funkcie.

Úprava platových náležitostí profesionálnych vojakov v rámci transformácie systému odmeňovania vytvára reálne predpoklady smerujúce k postupnej eliminácii a zastaveniu poklesu záujmu o vojenské povolanie, k zvýšeniu atraktivity a konkurencieschopnosti vojenského povolania na trhu práce, k stabilizácii skúsených, vzdelaných, vycvičených a jazykovo pripravených profesionálnych vojakov.

Návrh zákona, ktorým Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) pristupuje k naplňovaniu svojich cieľov v oblasti skvalitňovania štátnej služby profesionálnych vojakov transponovaných do právnej úpravy platových náležitostí profesionálnych vojakov spojenej so zvýšením ich platov je tiež o zhodnocovaní investícií, ktoré ministerstvo obrany na vojenský personál vynakladá. Potreba investícií do vojenského personálu je v priamej úmere s plnením úloh, ktoré pre profesionálnych vojakov vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov a kladú vysoké nároky na ich psychickú odolnosť, fyzickú zdatnosť, profesionálnu odbornosť, bezúhonnosť a pripravenosť plniť povinnosti ustanovené príslušnými zákonmi pri obrane štátu tak v čase bezpečnosti, ako aj krízových situáciách vojenského i nevojenského charakteru. Návrhom zákona ministerstvo obrany dodržuje a rozvíja princíp hodnoty za peniaze, nakoľko si je vedomé, že prostriedky, ktoré investuje do vojenského personálu, nie prostriedky „len“ ministerstva obrany, ale to prostriedky čerpané z verejných zdrojov. Ministerstvo obrany naplňuje celospoločensky prospešné úlohy na úseku obrany a bezpečnosti, ktoré mu štát zveril do pôsobnosti. Štát je ten, ktorý určuje hodnotu zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu nielen z hľadiska vyčlenených prostriedkov, ktoré môže ministerstvo vynaložiť na modernizačné projekty, ale tiež z hľadiska prostriedkov, ktoré môže vynaložiť na vojenský personál. Hodnota

9

vynaložených prostriedkov sa v konečnom dôsledku odzrkadlí v naplnenosti ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) vojenským personálom v potrebnej kvantite a kvalite, v pripravenosti a vycvičenosti vojenského personálu s dopadom na rozvoj a udržanie potrebných spôsobilostí ozbrojených síl.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2019

2020

2021

2022

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

10

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt

Komentár k údajom uvedeným v tabuľke č. 4:

V kategórii 610 Mzdy, platy, služobné platy s OOV uvedené údaje vyplývajúce z nárastu služobného platu (hodnostný plat + príplatky priznávané v percentuálnej výške z hodnostného platu) vypočítané zo skutočných počtov profesionálnych vojakov so stavom k 31.12.2018 a prepočítané na každého profesionálneho vojaka osobitne. Jedným zo základných cieľov návrhu zákona je zvýšenie regrutácie, preto v roku 2020 predpokladáme nárast priemerných evidenčných počtov profesionálnych vojakov o 200 osôb, na čo predpokladáme z limitov kapitoly MO SR vyčleniť prostriedky vo výške 2 501 775 a v nasledujúcich rokoch o 500 osôb oproti predchádzajúcemu roku, na čo predpokladáme z limitov kapitoly MO SR vyčleniť prostriedky v roku 2021 vo výške 12 508 875 € a v roku 2022 vo výške 20 848 125 €.

Predpoklad regrutácie v štyroch nástupných termínoch ročne:

mesiac

voj 2. st.

poručík

priemer

voj 2. st.

poručík

priemer

voj 2. st.

poručík

priemer

január

150

50

150

50

február

150

50

150

50

marec

150

50

150

50

apríl

75

25

300

100

300

100

máj

75

25

300

100

300

100

jún

75

25

300

100

300

100

júl

150

50

250

450

150

500

450

150

500

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2019

2020

2021

2022

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,54

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

44 365 949

58 178 883

66 518 133

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

16 710 447,09

22 016 251,71

25 248 603,21

Tovary a služby (630)2 - RP 637

0

10 430 881,24

12 299 533,83

13 218 564,33

Bežné transfery (640)2 - RP 642

0

7 968 955,50

11 157 746

13 293 176

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

79 476 232,83

103 652 414,54

118 278 476,54

11

august

150

50

450

150

450

150

september

150

50

450

150

450

150

október

225

75

600

200

600

200

november

225

75

600

200

600

200

december

225

75

600

200

600

200

1350

450

4500

1500

4500

1500

priemerný evidenčný počet

150

50

375

125

375

125

rok

2020

2021

2022

V tomto prípade ide o doplnenie vojenského personálu v rámci schválenej systemizácie 14 100 profesionálnych vojakov. Zároveň je vo výpočtoch zohľadnená deklarovaná valorizácia platov od 1.1.2020 o 10%. Vo výpočte na roky 2021 a 2022 nie je zohľadnená žiadna valorizácia platov, nakoľko v súčasnosti nie je známy žiadny návrh na valorizáciu v rokoch 2021 a 2022.

V kategórii 620 Poistné a príspevok do poisťovní je vypočítané poistné na výsluhové zabezpečenie a verejné zdravotné poistenie za služobné úrady vypočítané zo služobných platov a poistné na verejné zdravotné poistenie platené zamestnávateľom zo stabilizačného príspevku a z osobitného stabilizačného príspevku (kategória 640).

V kategórii 630 Tovary a služby do výdavkov zahrnuté príspevok do sociálneho fondu vypočítaný zo služobných platov profesionálnych vojakov a celkový dosah na rozpočet Vojenského spravodajstva súvisiaci s návrhom zákona.

V kategórii 640 Bežné transfery do výdavkov zahrnuté výdavky súvisiace so zmenou stabilizačného príspevku a osobitného stabilizačného príspevku.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2019

2020

2021

2022

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý

12

Analýza sociálnych vplyvov

subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

13

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na kvalitu života profesionálnych vojakov vrátane ich rodín a hospodárenie domácnosti. Pozitívny vplyv sa prejaví zvýšením disponibilných zdrojov a zvýšením životnej úrovne a progresívnejším priebehom štátnej služby.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Profesionálni vojaci a ich rodiny, občania uchádzajúci sa o štátnu službu profesionálneho vojaka.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez negatívneho vplyvu.

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Návrhom zákona nie sú negatívne ovplyvnené žiadne skupiny.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Návrhom zákona nie sú ovplyvnené žiadne skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Návrhom zákona dôjde k nárastu platu profesionálnych vojakov v priemere o 271 € (20%) oproti roku 2018.

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Počet dotknutých obyvateľov môžeme identifikovať ako rodiny 13 146 profesionálnych vojakov, čo bol počet profesionálnych vojakov k 31.12.2018.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

Návrh zákona nemá vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

14

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Návrh zákona nemá vplyv na žiadnu zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Návrh zákona dodržuje povinnosť rovnakého zaobchádzania.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

Návrh zákona nemá odlišný vplyv na ženy a mužov.

15

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh zákona nemá vplyv na vznik nových pracovných miest.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh zákona nevedie k zániku pracovných miest.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh zákona vo vzťahu k transformácii systému odmeňovania spojeného s výrazným zvýšením platových náležitostí profesionál-nych vojakov v spojení so zvyšovaním úrovne kvality života profesionálnych vojakov vytvára predpoklady zvyšovania záujmu mladých ľudí o službu v ozbrojených silách SR.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrhom zákona nastavený systém odmeňovania spojeného s výrazným zvýšením platových náležitostí profesionálnych vojakov vytvára predpoklady, aby sa vojenské povolanie stalo zaujímavým pre mladých ľudí a bolo konkurencieschopným na trhu práce.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Návrh zákona nemá špecifické negatívne dôsledky.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Návrh zákona vo vzťahu k transformácii systému odmeňovania spojeného s výrazným zvýšením platových náležitostí profesionál-nych vojakov spojeného s pozitívnym dopadom na kvalitu života profesionálnych vojakov vytvára predpoklady zvyšovania záujmu mladých ľudí o službu v ozbrojených silách SR a stabilizácie súčasného odborne pripraveného a vycvičeného vojenského personálu.

16

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

- čl. 4 Zmluvy o Európskej únii

-čl. 4 a 8, čl. 153 ods. 1 písm. c) a i) a čl. 156, 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie v práci.

-čl. 21, 23 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi.

b)v sekundárnom práve

-Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. L 204, 26. 7. 2006) gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Ministerstvo obrany SR

-Smernica Rady

2000/78/ES

z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000) gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Ministerstvo obrany SR.

-Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v platnom znení gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spolugestor: Ministerstvo obrany SR.

-Smernica Rady

91/533/EHS

zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991) – gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

17

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. októbra 2006 vo veci C-17/05 B. F. Cadman proti Health & Safety Executive.

Výrok rozhodnutia:

Článok 141 ES (čl. 157 ZFEÚ) sa za predpokladu, že v dôsledku uplatnenia kritéria počtu odpracovaných rokov ako okolnosti prispievajúcej k určeniu odmien vznikajú rozdiely v odmeňovaní rovnakej práce alebo práce rovnakej hodnoty medzi zamestnancami a zamestnankyňami, ktoré sa majú zahrnúť do porovnania, vykladať v tom zmysle, že:

keďže uplatnenie kritéria počtu odpracovaných rokov je vo všeobecnosti spôsobilé dosiahnuť legitímny cieľ odmenenia získanej skúsenosti, na základe ktorej je zamestnanec schopný lepšie zvládnuť svoje úlohy, zamestnávateľ nemusí osobitne preukazovať, že uplatnenie tohto kritéria je spôsobilé dosiahnuť predmetný cieľ, pokiaľ ide o predmetné zamestnanie, s výnimkou prípadu, ak zamestnanec predloží dôkazy, na základe ktorých môžu vzniknúť vážne pochybnosti v tomto smere,

ak je pre určenie odmeny uplatnený systém profesionálnej klasifikácie založený na ohodnotení vykonávanej práce, nie je potrebné preukazovať, že zamestnanec, posudzovaný individuálne počas relevantného obdobia, získal skúsenosť, ktorá mu umožňuje lepšie vykonávať svoju prácu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Bezpredmetné. Nové smernice sa nepreberajú, nariadenia alebo rozhodnutia sa neimplementujú.

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ pilot“, ani nebol začatý postup Európskej komisie a ani nebolo začaté konanie Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu tohto prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Smernica 2006/54/ES bola prebratá

-do zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

-do zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

18

-do zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica 2000/78/ES bola prebratá

-do zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

19

a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

-do nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

Smernica 92/85/EHS v platnom znení bola prebratá

- do zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

20

-do zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

- do nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.

Smernica

91/533/EHS

bola prebratá

-do zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,

-do zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- do zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

úplne

21

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Aplikačná prax ukázala, že 12 mesačná doba, počas ktorej neplynie doba povýšenia, je zbytočne dlhá a spomaľuje ďalší kariérny rast profesionálneho vojaka, o ktorého vymenovaní do stálej štátnej služby bolo rozhodnuté. Následne sa tak brzdia aj ďalšie personálne zámery, naviazané na povýšenie profesionálneho vojaka. O vymenovaní profesionálneho vojaka do stálej štátnej služby musí byť rozhodnuté najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím maximálnej doby štátnej služby. Vo väčšine prípadov sa však rozhodne skôr a následne vzniká dlhé „hluché“ obdobie, počas ktorého znemožnené personálne „pohyby“ s profesionálnym vojakom. Zbytočne sa tak brzdí profesionálna kariéra, finančné ohodnotenie, príp. aj kvalita života profesionálneho vojaka a jeho rodiny, ak je povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti spojené so zmenou miesta výkonu štátnej služby (napr. bližšie k rodine). Navrhovanou zmenou sa umožní profesionálneho vojaka povýšiť do vyššej vojenskej hodnosti následne po vydaní rozhodnutia o jeho vymenovaní do stálej štátnej služby alebo o povolení výnimky na jeho zotrvanie v služobnom pomere po dosiahnutí vekovej hranice.

K bodu 2

Ustanovuje sa oprávnenie služobného úradu spracúvať na účely plnenia úloh krvnú skupinu profesionálneho vojaka. Spracúvanie krvnej skupiny je potrebné na ochranu života a zdravia profesionálnych vojakov, vzhľadom na úlohy, ktoré pri výkone štátnej služby plnia.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka, ktorý bude ustanovený podľa § 65a do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou než akú profesionálny vojak dosiahol, služobný úrad vymenuje do hodnosti poručík alebo povýši za podmienok ustanovených v § 46 zákona.

K bodu 4

Navrhuje sa, v reflexii na zmeny v systéme odmeňovania vzťahujúcom sa k rozloženiu služobného platu na dve zložky hodnostnú tarifu a funkčnú tarifu a v záujme čo najlepšieho zhodnotenia tejto zmeny, čiastočne upraviť aj podmienky ustanovenia profesionálnych vojakov do funkcií. Uvedeným ustanovením sa umožní služobnému úradu vo výnimočných prípadoch podľa potrieb ozbrojených síl ustanoviť profesionálnych vojakov spĺňajúcich zákonom ustanovené podmienky, do funkcií s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou. Tým sa oproti súčasnému stavu v skoršom časovom období zúročia investície vložené do vzdelávania a prípravy týchto profesionálnych vojakov, zvýši sa motivačný a stimulačný faktor nielen z hľadiska stabilizácie súčasného vojenského personálu, ale je predpoklad pozitívneho dopadu aj na občanov majúcich záujem o výkon vojenského povolania. Výnimočné ustanovenie do inej vojenskej odbornosti alebo špecializácie bude možné len so súhlasom príslušných garantov vojenských odborností.

K bodu 5

Ustanovuje sa povinnosť služobnému úradu odovzdať alebo doručiť profesionálnemu vojakovi písomné oznámenie o výške a zložení platu, ak u profesionálneho vojaka dôjde k zmene výšky a zložení platu v súvislosti s navrhovanými zmenami § 156 a 157, ktoré sa týkajú zložiek platu profesionálneho vojaka a hodnostného platu profesionálneho vojaka.

22

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novým ustanovením § 65a, ako aj doterajšou aplikačnou praxou.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doterajšou aplikačnou praxou, ktorou sa zistilo, že v prípade akejkoľvek zmeny pri prijatí občana do štátnej služby nie je možné personálny rozkaz na konkrétne personálne opatrenie zrušiť.

K bodu 8

Na základe navrhovanej zmeny § 157 týkajúcej sa ponímania hodnostného platu a vo vzťahu k potrebe nastavenia progresu rastu hodnostného platu profesionálneho vojaka nezávislého od valorizačného mechanizmu, zohľadňujúceho dobu výkonu štátnej služby navrhuje sa doplnenie tohto ustanovenia o novú zložku platu. A to o obligatórnu zložku, ktorou je zvýšenie hodnostného platu profesionálneho vojaka za čas trvania štátnej služby podľa § 157a, t. j. za každý rok času trvania štátnej služby o 1 %.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou § 156 ods. 1 a vo vzťahu k návrhu prechodného ustanovenia § 235b.

K bodu 10

V kontexte s transformáciou systému odmeňovania profesionálnych vojakov, cieľom ktorej je položiť prioritný dôraz na odmeňovanie za výkon funkcie, navrhuje sa rekonštrukcia hodnostného platu, ktorá spočíva v negácii ponímania hodnostného platu ako dominantného len na základe dosiahnutej vojenskej hodnosti. Navrhuje sa členenie hodnostného platu na dve zložky, a to na hodnostnú tarifu a funkčnú tarifu. Hodnostný plat profesionálneho vojaka bude tvoriť súčet týchto dvoch zložiek. Výška hodnostnej tarify a funkčnej tarify sa bude odvíjať od dosiahnutej vojenskej hodnosti alebo zapožičanej vojenskej hodnosti. Zložky hodnostného platu a ich súčet sú ustanovené v novej prílohe č. 3.

V záujme progresivity systému odmeňovania sa navrhuje, že profesionálnemu vojakovi môže byť priznaná funkčná tarifa zvýšená do výšky 50 % z funkčnej tarify prislúchajúcej k vojenskej hodnosti (dosiahnutej alebo zapožičanej vojenskej hodnosti), a to s prihliadnutím na charakter, osobitosti a náročnosť vykonávanej funkcie, stupeň velenia a riadenia, veliteľskú a riadiacu funkciu a pod. Služobným predpisom sa ustanovia funkcie a k nim prislúchajúca percentuálna výška zvýšenej funkčnej tarify. Takto zvýšená funkčná tarifa sa bude zaokrúhľovať na najbližší eurocent nahor.

Navrhuje sa, že hodnostný plat z hľadiska súčtu jeho obidvoch zložiek, v prípade valorizácie na základe zákona o štátnom rozpočte, sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor, pričom ale každá jeho zložka, t. j. hodnostná tarifa a funkčná tarifa sa zvýši samostatne a zaokrúhli sa na najbližší eurocent nahor. Ak však dôjde k inému spôsobu valorizácie, akým je percentuálne zvýšenie, napr. o pevnú sumu, upraví sa o túto sumu len hodnostná tarifa, čo sa prejaví v úprave hodnostného platu z hľadiska súčtu obidvoch zložiek. Hodnostné platy zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok ministerstvo obrany uverejní vo svojom publikačnom orgáne, a to vo Vestníku Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

K bodu 11

Navrhuje sa, že hodnostný plat profesionálneho vojaka sa zvyšuje o 1 % za každý rok výkonu v dočasnej štátnej službe, stálej štátnej službe a krátkodobej štátnej službe ako aj za čas trvania

23

služobného pomeru podľa vymedzených ustanovení § 31 zákona. Taxatívne sa vymedzuje, čo sa nebude započítavať do času výkonu štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu o 1 %. Zvýšenie hodnostného platu sa bude zaokrúhľovať na 50 eurocentov nahor.

K bodu 12

Ustanovuje sa, vzhľadom na navrhovanú zmenu zloženia hodnostného platu, že platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby, zahraničný príspevok, platový koeficient príslušnej krajiny, platové pomery profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe a osobitný stabilizačný príspevok (pre vojenskú odbornosť vojenské zdravotníctvo) bude profesionálnemu vojakovi patriť z hodnostného platu vojaka 2. stupňa. Tieto platové náležitosti a peňažná náležitosť sa budú určovať z hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby 157a) a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie (§ 157 ods. 2).

K bodom 13 a 14

Navrhuje sa, vzhľadom na zmenu zloženia hodnostného platu, aby príplatok výkonným letcom, príplatok výsadkárom, príplatok za ohrozenie života alebo zdravia, príplatok príslušníkom Vojenskej polície, príplatok zdravotníckym pracovníkom, príplatok za výkon špecializovanej činnosti a odmena, tak ako doteraz, boli priznávané z hodnostného platu profesionálneho vojaka, ktorý mu v čase priznania príplatku patrí, t. j. zo súčtu hodnostnej tarify, funkčnej tarify vrátane jej prípadného zvýšenia podľa § 157 ods. 2 a zvýšenia hodnostného platu za každý rok trvania štátnej služby podľa § 157a.

K bodu 15

Vzhľadom na zmenu zloženia hodnostného platu, navrhuje sa, aby príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie patril profesionálnemu vojakovi, ktorý bude poverený zastupovaním alebo poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie, z hodnostného platu vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na túto funkciu. Príplatok sa bude určovať zo súčtu hodnostnej tarify a funkčnej tarify vrátane jej prípadného zvýšenia podľa § 157 ods. 2, ktoré plánované na túto funkciu. V hodnostnom plate, z ktorého sa bude určovať príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie sa nebude zohľadňovať zvýšenie hodnostného platu za každý rok trvania štátnej služby (§ 157a).

K bodu 16

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k navrhovanej zmene týkajúcej sa doplnenia zložiek platu profesionálneho vojaka v § 156.

K bodu 17

Ustanovuje sa, aby profesionálna vojačka počas prerušenia výkonu funkcie a profesionálny vojak, ktorý je zaradený do personálnej zálohy mali nárok na služobný plat, ktorý by im patril, ak by vykonávali funkciu, do ktorej boli ustanovení pred prerušením výkonu funkcie alebo pred zaradením do personálnej zálohy.

K bodu 18

Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti. Profesionálny vojak je počas lehoty na prepustenie na funkcii alebo v personálnej zálohe.

K bodu 19

Ustanovuje sa, že pri súbehu nároku na výplatu príplatku výkonným letcom, príplatku výsadkárom, príplatku príslušníkom Vojenskej polície, príplatku zdravotníckym pracovníkom

24

a príplatku vrcholovým športovcom nesmie úhrn týchto súm, tak ako doteraz, presiahnuť 30 % hodnostného platu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi, teda nesmie presiahnuť 30 % zo súčtu hodnostného platu (hodnostná tarifa + funkčná tarifa vrátane jej prípadného zvýšenia podľa § 157 ods. 2) a zvýšenia hodnostného platu za každý rok trvania štátnej služby 157a) profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria.

K bodu 20

Pri súbehu nároku na výplatu príplatku výkonným letcom, príplatku výsadkárom, príplatku za ohrozenie života alebo zdravia, príplatku príslušníkom Vojenskej polície, príplatku zdravotníckym pracovníkom a príplatku vrcholovým športovcom nesmie úhrn týchto súm, tak ako doteraz, presiahnuť hodnostný plat, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi, teda nesmie presiahnuť súčet hodnostného platu (hodnostná tarifa + funkčná tarifa vrátane je prípadného zvýšenia podľa § 157 ods. 2) a zvýšenia hodnostného platu za každý rok trvania štátnej služby (§ 157a) profesionálneho vojaka, ktorému tieto príplatky patria.

K bodu 21

V súvislosti s navrhovanou zmenou týkajúcou sa hodnostného platu je nutné upraviť aj spôsob výpočtu stabilizačného príspevku. Navrhuje sa upraviť základnú výšku stabilizačného príspevku na 30 % z hodnostného platu profesionálneho vojaka 2. stupňa pri zachovaní doterajšieho koeficientu 1,2 pre Bratislavu. Stabilizačný príspevok sa bude určovať z hodnostného platu vojaka 2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby (§ 157a) a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie (§ 157 ods. 2).

K bodu 22

Navrhuje sa, vzhľadom na náročnosť výkonu funkcie pilota súvisiacej s čoraz vyspelejšou a sofistikovanejšou leteckou technikou a v záujme stabilizácie profesionálnych vojakov vo funkcii pilot, znížiť dobu výkonu štátnej služby v špecializácii pilot pre poskytnutie osobitného stabilizačného príspevku z pätnástich na päť rokov. Základná výška osobitného stabilizačného príspevku sa navrhuje vo výške 2 200 eur a za každý ďalší odslúžený rok nad päť rokov výkonu štátnej služby vo funkcii pilota, sa navrhuje osobitný stabilizačný príspevok zvýšiť o 5 % z tejto sumy.

K bodu 23

Profesionálny vojak plní pri výkone štátnej služby úlohy, pri ktorých môže utrpieť úraz, ktorý môže ohroziť jeho život a zdravie v dôsledku veľkej straty krvi. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu možnosti vykonania dvojitej kontroly krvnej skupiny zraneného profesionálneho vojaka sa ustanovuje, že na vojenskej rovnošate nosí profesionálny vojak údaj o krvnej skupine. Vykonanou kontrolou sa overí, či údaj, ktorý nosí profesionálny vojak na vojenskej rovnošate súhlasí s údajom na kovovom identifikačnom štítku profesionálneho vojaka a následne bude možné vykonať krížovú skúšku a podať plnú krv priamo na mieste úrazu. Údaj o krvnej skupine bude profesionálny vojak nosiť na vojenskej rovnošate a jej súčastiach v závislosti od účelu použitia vojenskej rovnošaty v kontexte s charakterom plnenia služobných úloh, a to najmä pri plnení úloh, pri ktorých môže dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu života a zdravia profesionálneho vojaka napríklad pri vykonávaní záchranných prác pri mimoriadnej udalosti, počas vojenského cvičenia.

25

K bodu 24

Ustanovuje sa zachovanie služobného platu profesionálneho vojaka, ak by po 1. februári 2020 jeho služobný plat bol nižší, ako hodnostný plat podľa doterajšej právnej úpravy. Zachovanie služobného platu bude zabezpečené vyrovnaním služobného platu. Osobitne sa rieši poskytovanie vyrovnania v prípade služobného platu zo zapožičanej hodnosti a poskytovanie vyrovnania profesionálnym vojakom vyčleneným na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Súčasne sa negatívne vymedzujú zložky služobného platu, ktorých zmena nemôže byť kompenzovaná priznaním vyrovnania.

V § 235c sa ustanovuje zahraničný plat, ktorý bude od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 patriť profesionálnemu vojakovi vyslanému na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. Určenie zahraničného platu na obdobie od 1. februára 2020 do 31. decembra 2020 je potrebné ustanoviť z toho dôvodu, že od 1. februára 2020 sa mení zloženie hodnostného platu, ako aj z dôvodu, že podľa výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 4. decembra 2015 č. ÚLP-160-22//2015-OdL o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu príslušnej krajiny sa platový koeficient vypočítava k 1. januáru kalendárneho roka. Výdavky na zahraničný plat budú v plnom rozsahu zabezpečené v rámci limitov rozpočtových prostriedkov pridelených kapitole štátneho rozpočtu ministerstva obrany. Od 1. februára 2020 sa bude zahraničný plat určovať zo služobného platu profesionálneho vojaka podľa § 156 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z., ktorý bude vynásobený platovým koeficientom príslušnej krajiny určeným na kalendárny rok 2020, ktorý je určený tak, aby dosah na rozpočet verejnej správy bol v plnom rozsahu zabezpečený v rámci limitov rozpočtových prostriedkov pridelených kapitole štátneho rozpočtu ministerstva obrany.

V § 235d sa ustanovuje termín vyplatenia osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom vo funkcii v špecializácii pilot, ktorí spĺňajú podmienky podľa § 193 ods. 1 a 2, t. j. prvýkrát sa im osobitný stabilizačný príspevok podľa nových podmienok vyplatí spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálni vojaci vykonávali štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot.

V § 235e sa ustanovuje, aby profesionálna vojačka, ktorej bol prerušený výkon funkcie a profesionálny vojak, ktorý bol zaradený do personálnej zálohy do 31. januára 2020 mali nárok na služobný plat, ktorý by im patril, ak by vykonávali funkciu, do ktorej boli ustanovení pred prerušením výkonu funkcie alebo pred zaradením do personálnej zálohy.

K bodu 25

V súvislosti s rekonštrukciou hodnostného platu navrhovanej v § 157 sa upravuje aj príloha č. 3 zohľadňujúca túto zmenu. Ustanovujú sa v nej výška hodnostnej tarify a výška funkčnej tarify hodnostného platu vrátane sumy vyjadrujúcej ich spoločnú hodnotu.

K Čl. II

K bodu 1

V súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, sa ustanovuje, že odmena za vykonávanú prácu, ktorú bude zamestnávateľ poskytovať evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu bude v sume hodnostného platu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti

26

2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava zohľadňujúca súčasnú platnú právnu úpravu týkajúcu sa štátnej služby profesionálneho vojaka.

K Čl. III

K bodu 1

V súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, sa ustanovuje, že vojakovi v aktívnej zálohe bude za čas pravidelného cvičenia alebo za čas plnenia úloh ozbrojených síl patriť pomerná časť hodnostného platu z vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a bez prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie. Upravujú sa náležitosti vojaka v aktívnej zálohe, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť vojaka 1.stupňa.

K bodu 2

Upravujú sa platové náležitosti vojaka mimoriadnej služby v súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol nariadený výkon mimoriadnej služby bude počas výkonu mimoriadnej služby patriť hodnostný plat, ktorý mal priznaný pred dňom nariadenia výkonu mimoriadnej služby, t. j. hodnostný plat vrátane jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie. Profesionálnemu vojakovi, ktorému bol nariadený výkon mimoriadnej služby a ktorého čas trvania štátnej službe na účely zvýšenia hodnostného platu bol kratší ako osem rokov sa hodnostný plat, ktorý mu patril pred dňom nariadenia výkonu mimoriadnej služby, zvýši o 1 % za každý rok času trvania štátnej služby chýbajúci do ôsmeho roku času trvania štátnej služby na účely zvýšenia hodnostného platu. V odseku 3 sa ustanovuje hodnostný plat, ktorý bude patriť počas výkonu mimoriadnej služby vojakovi v zálohe povolanému na výkon mimoriadnej služby a registrovanému občanovi odvedenému a povolanému na výkon mimoriadnej služby a v odseku 4 hodnostný plat pre vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa, pričom hodnostný plat bude tvoriť súčet hodnostnej tarify a funkčnej tarify bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

K bodu 3

Ustanovuje sa hodnostný plat, z ktorého sa bude určovať príplatok za výkon mimoriadnej služby. Hodnostným platom bude súčet hodnostnej tarify a funkčnej tarify ustanovenej pre profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti kapitán bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

K bodu 4

Ustanovuje sa, v súvislosti so zmenou platových náležitostí profesionálnych vojakov navrhovaných v čl. I desiatom bode - § 157 návrhu zákona, hodnostný plat, z ktorého sa bude určovať jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby. Hodnostným platom bude súčet hodnostnej tarify a funkčnej tarify profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa bez jeho zvýšenia za každý rok trvania štátnej služby a prípadného zvýšenia funkčnej tarify v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie.

27

K čl. IV

Účinnosť zákona sa z dôvodu predpokladanej dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakančnej lehoty navrhuje od 1. februára 2020.

V Bratislave 21. augusta 2019

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Gajdoš, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 306/2019, dátum vydania: 14.10.2019

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018 a v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a aktuálne strategické a koncepčné dokumenty na úseku obrany štátu, ktorými sa ukladá skvalitniť a zefektívniť fungovanie systému obrany štátu s dôrazom na riadenie obrany štátu. Platná právna úprava poskytuje základný legislatívny rámec na zabezpečenie obrany štátu.

Účelom návrhu zákona je skvalitniť riadenie obrany štátu vrátane procesu plánovania obrany štátu a precizovať terminológiu a niektoré ďalšie ustanovenia zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „platný zákon“). Návrh zákona reaguje aj na poznatky z aplikačnej praxe, výsledky analýz systému obrany štátu, ako aj na vývoj bezpečnostného prostredia.

V súlade s uvedeným účelom sa precizuje vymedzenie pojmov „obrana štátu“ a „systém obrany štátu“ a dopĺňa sa vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“. Precizujú, dopĺňajú a systémovo sa usporadúvajú opatrenia prípravy na obranu štátu. Precizuje sa právna úprava obranného plánovania, pričom sa vymedzuje ako súčasť procesu plánovania obrany štátu. Do plánovania obrany štátu sa zaraďuje okrem obranného plánovania, plánovanie použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na účely obrany štátu a ustanovuje sa plánovanie mobilizácie ozbrojených síl. V súlade s komplexným prístupom k obrane štátu a jej plánovaniu sa odkazuje aj na plánovanie hospodárskej mobilizácie. Ustanovuje sa plán obrany štátu a upravujú sa ustanovenia v oblasti podpory obrany štátu.

Precizovaním systému vyhodnocovania politicko-vojenskej situácie a doplnením procesu identifikovania hrozieb a ich rizík sa vytvára predpoklad na spracovanie a aktualizáciu plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu a následne aj na prípravu ozbrojených síl podľa týchto plánov.

Na realizáciu navrhovaných opatrení sa precizuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky a spresňuje a dopĺňa sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Zároveň sa upravuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, okresných úradov, obcí a vyšších územných celkov.

V súvislosti s prevádzkou informačného mobilizačného systému, ktorý je určený na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl, sa ustanovuje vedenie osobných údajov dotknutých osôb v jednotlivých registroch.

Na zabezpečenie plnenia úloh okresných úradov v sídlach krajov na úseku brannej povinnosti súvisiacich s podaním vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a podaním vyhlásenia o jeho späťvzatí sa novelizáciou zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov rozširuje okruh osobných údajov o občanoch podliehajúcich brannej povinnosti vedených v jednotlivých evidenciách.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi, ako aj s medzinárodnými

2

zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálny vplyv, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti ani vplyv na služby verejnej správy pre občana.

3

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 2 a 3)

V navrhovanom znení ustanovenia § 2 ods. 1 sa precizuje úprava pojmu „obrana štátu“ v nadväznosti na hrozby identifikované v analýzach bezpečnostného prostredia. Vymedzením pojmu „obrana štátu“ vo vzťahu k „napadnutiu“ sa do tohto pojmu zahŕňa ohrozenie štátu nielen cudzou mocou, ale aj neštátnou ozbrojenou mocou. Pritom sa vychádza z podmienok vypovedania vojny podľa Ústavy Slovenskej republiky a tiež z ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon č. 227/2002 Z. z.“). Z obsahu pojmu „obrana štátu“ v § 2 ods. 1 sa navrhuje vypustiť jeho vymedzenie prostredníctvom zachovávania bezpečnosti v kontexte definície pojmu „bezpečnosť“ v čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Tým sa predísť duplicite jednotlivých charakteristík vymedzujúcich pojmy „obrana štátu“ a „bezpečnosť“. Opatrenia vyplývajúce z medzinárodných zmlúv najmä príprava na individuálnu a kolektívnu obranu a jej zabezpečovanie individuálne alebo kolektívne v súlade s čl. 3 a 5 Severoatlantickej zmluvy.

V § 2 ods. 3 sa precizuje vymedzenie boja proti terorizmu v rámci plnenia úloh obrany štátu. Slová „boj s terorizmom“ sa nahrádzajú slovami „boj proti terorizmu“, ktoré presnejšie vyjadrujú opatrenia Slovenskej republiky prijímané na tomto úseku a sú širšie používané v právnom poriadku Slovenskej republiky. Ustanovenie sa terminologicky precizuje vo vzťahu k úprave ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov uvedenej v osobitných predpisoch. Nadväzne sa zavádza legislatívna skratka „ozbrojené zbory“ pre slová „ozbrojené zbory a ozbrojené bezpečnostné zbory“. S ohľadom na všeobecné používanie predmetných pojmov sa odkazy a poznámky pod čiarou k nim vypúšťajú.

V § 2 ods. 4 sa spresňuje úprava použitia ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) na obranu štátnej hranice v súlade s predmetom úpravy platného zákona. Obrana štátnej hranice ozbrojenými silami sa upravuje v prípadoch, ak Slovenskej republike hrozí nebezpečenstvo napadnutia, a to so zohľadnením možného subjektu napadnutia, ktorým môže byť cudzia moc, ale aj neštátna ozbrojená moc. Navrhuje sa zároveň vypustiť úpravu, podľa ktorej podmienkou nasadenia ozbrojených síl na obranu štátnej hranice je, že určené sily a prostriedky Policajného zboru nepostačujú na zabezpečenie jej ochrany. Uvedené súvisí s potrebou zabezpečiť obranu štátnej hranice najmä z hľadiska hroziaceho nebezpečenstva napadnutia Slovenskej republiky, a to aj pred vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním vojny, a s tým, že ochranu štátnej hranice upravuje osobitný predpis. Nasadenie ozbrojených síl musí mať tiež preventívny a odstrašujúci účinok spočívajúci v potvrdení pripravenosti a odhodlanosti Slovenskej republiky brániť nedotknuteľnosť svojich hraníc. Vykonateľnosť ustanovenia je naďalej podmienená prijatím rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktoré vyplýva z vyhodnotenia hrozieb a ich rizík súvisiacich s nebezpečenstvom napadnutia Slovenskej republiky, a to v súlade s jej zodpovednosťou za obranu a bezpečnosť štátu. Navrhovanou úpravou nie je dotknutá ochrana štátnej hranice podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa Policajný zbor v prípade potreby ochrany štátnej hranice posilní profesionálnymi vojakmi, resp. vojakmi mimoriadnej služby a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ochrana štátnej hranice sa vykonáva nepretržite aj počas jej obrany ozbrojenými silami. Slová „prevezmú ozbrojené sily“ sa vypúšťajú preto, že obranu štátnej hranice nemajú ozbrojené sily od koho prevziať. V prípade existencie rozhodnutia o vyčlenení profesionálnych vojakov resp. vojakov mimoriadnej služby na plnenie úloh ochrany štátnej hranice sa môže toto rozhodnutie zrušiť napr. rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o použití ozbrojených síl na obranu štátnej hranice. Navrhuje sa tiež zaviesť

4

legislatívna skratka pre slová „vláda Slovenskej republiky“ a spresniť znenie poznámky pod čiarou k odkazu 6 uvedením citácie § 4 ods. 8 a 9 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.“), ktoré upravujú velenie ozbrojeným silám určeným na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky na obranu štátnej hranice a zodpovednosť veliteľa za obranu štátnej hranice.

V § 2 ods. 5 sa navrhuje precizovať vymedzenie pojmu „systém obrany štátu“ ako usporiadaný súbor. Tento kľúčový nástroj plnenia úloh na obranu štátu tvoria okrem jednotlivých prvkov a opatrení aj ich vzájomné väzby. V porovnaní s platným zákonom sa do vymedzenia systému obrany štátu dopĺňajú Národná rada Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky, ktoré ako ústavné orgány, ako aj v rámci zákonných kompetencií, riadia systém obrany štátu a plnia ďalšie úlohy na úseku obrany štátu. Systém obrany štátu podľa vymedzenia v platnom zákone je zameraný len na vytváranie predpokladov na zabezpečenie plnenia úloh obrany štátu. Navrhované znenie rozširuje jeho poslanie aj na samotné plnenie úloh obrany štátu. V tomto kontexte sa spresňuje vymedzenie súvzťažností opatrení v oblasti prípravy, riadenia a plnenia úloh obrany štátu a ich jednotlivých nositeľov.

V § 2 ods. 6 sa v nadväznosti na úpravu systému obrany štátu navrhuje doplniť vymedzenie pojmu „riadenie obrany štátu“, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje. Tento pojem nadväzuje aj na kľúčovú úlohu ministerstva obrany vyplývajúcu z § 12 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“). Riadenie obrany štátu, vychádzajúc zo všeobecných princípov riadenia, sa navrhuje vymedziť súborom činností zahŕňajúcich hodnotenie hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, ako aj rozhodovanie o opatreniach na tomto úseku, plánovanie, organizovanie, koordinovanie, kontrolovanie a vyhodnocovanie plnenia týchto opatrení.

V § 2 ods. 7 sa spresňuje vymedzenie ústavných orgánov, pre ktoré je určené hlavné miesto riadenia obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu, a to v nadväznosti na znenie ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. Ústavné právomoci vlády Slovenskej republiky, aj na hlavnom mieste riadenia obrany štátu, vykonáva v rozsahu vymedzenom uvedeným ústavným zákonom Bezpečnostná rada Slovenskej republiky len v prípade, že je v čase vojny alebo vojnového stavu znemožnená činnosť vlády Slovenskej republiky.

V § 3 ods. 1 sa spresňuje vymedzenie prípravy na obranu štátu a vymenúvajú sa opatrenia a činnosti, ktoré zahŕňa. Tam, kde si to vyžaduje definovanie opatrenia, sa uvádza aj subjekt jeho realizácie. Na príprave na obranu štátu participujú aj subjekty, ktoré plnia opatrenia v systéme obrany štátu v súlade s ustanoveniami tohto alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Na obranu štátu sa okrem ozbrojených síl pripravujú ozbrojené zbory, Hasičský a záchranný zbor a ďalšie záchranné zložky, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestne orgány štátnej správy, orgány obcí a orgány vyšších územných celkov. Prípravu ústavných orgánov upravuje ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. Príprava na obranu štátu zahŕňa aj prípravu opatrení a činností hospodárskej mobilizácie, ktoré ustanovuje zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny alebo vojnového stavu v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 179/2011 Z. z.“). Navrhuje sa do spektra opatrení prípravy na obranu štátu zaradiť aj udržiavanie a rozvoj objektov obrannej infraštruktúry, pričom k výberu a zaradeniu objektov obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu, sa v záujme komplexnej úpravy činnosti v tejto oblasti dopĺňa aj vyradenie objektov obrannej infraštruktúry z príslušnej kategórie týchto objektov. Ustanovuje sa príprava hlavného miesta riadenia obrany štátu, ktorá sa vykonáva v stave bezpečnosti podľa osobitného plánu. Do spektra opatrení aj naďalej patrí príprava obyvateľstva

5

na obranu štátu a preverovanie pripravenosti jednotlivých subjektov na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 3 ods. 2 7 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu odseku 1 upravujú podrobnejšie jednotlivé opatrenia prípravy na obranu štátu. Koordinačnú úlohu plní ministerstvo obrany v súlade so svojou pôsobnosťou podľa zákona č. 575/2001 Z. z. V § 3 ods. 2 sa vymedzujú obranné kapacity štátu, ktoré zahŕňajú kapacity ozbrojených síl, kapacity ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek určené na plnenie ich úloh, ktoré sa použijú čase vojny alebo vojnového stavu, uchovanie výrobných schopností a podporu obrany štátu vrátane výskumu a vývoja na zabezpečenie obrany štátu.

V § 3 ods. 3 sa upravuje spoločný výcvik a cvičenie ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek a jednotiek civilnej ochrany s ozbrojenými silami v nadväznosti najmä na § 9 a 11 zákona č. 321/2002 Z. z. Tým nie je dotknutá samostatná príprava uvedených zborov, Hasičského a záchranného zboru a ďalších záchranných zložiek podľa osobitných právnych predpisov. Rovnako sa ozbrojené sily zúčastňujú na spoločnom cvičení alebo výcviku s Policajným zborom alebo inou zložkou.

V § 3 ods. 4 sa upravuje, že príprava orgánov štátnej správy, orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov na plnenie úloh obrany štátu prebieha vo forme vzdelávania na odborných seminároch a vo forme tematických cvičení.

V § 3 ods. 5 10 sa príprava občanov na obranu štátu rozširuje na prípravu obyvateľstva, aby niektoré formy tejto prípravy zahŕňali všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Zároveň sa príprava obyvateľstva rozširuje v rovine informovania v nadväznosti na nové formy hrozieb, pričom sa vzťahuje všeobecne na obyvateľstvo štátu, nie len na žiakov a študentov základných škôl a stredných škôl. Príprava občanov Slovenskej republiky na obranu štátu je zameraná na rozvoj branného povedomia a pripravenosti na obranu štátu, čo súvisí s ich povinnosťou brániť štát, ktorú ustanovuje Ústava Slovenskej republiky. Formy prípravy občanov Slovenskej republiky na obranu štátu ustanovuje § 3 ods. 7.

V § 3 ods. 6 sa inštitucionálne vymedzuje zabezpečenie informovania obyvateľstva o zabezpečení obrany štátu a spôsob jeho koordinovania v čase vojny alebo vojnového stavu. Plán informovania obyvateľstva, ktorý vypracúva Úrad vlády Slovenskej republiky na základe Koncepcie rozvoja systému obrany štátu v súčinnosti s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy, zosúladí činnosti týchto orgánov v nadväznosti na rozhodovanie vlády Slovenskej republiky v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 3 ods. 8 sa precizujú prvky systému obrany štátu, ktoré sa podieľajú na brannej výchove, brannej príprave, príprave na civilnú ochranu, zdravotnej príprave, záujmovej činnosti, technickej činnosti a na športovej činnosti na základných školách a stredných školách, ktorú môžu vykonávať ozbrojené sily, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Hasičský a záchranný zbor, ďalšie záchranné zložky a jednotky civilnej ochrany. Branná výchova, branná príprava, príprava na civilnú ochranu, zdravotná príprava, záujmová činnosť, technická činnosť a športová činnosť realizujú vo vzdelávacej oblasti „Zdravie a pohyb“ a ako prierezová téma „Ochrana života a zdravia“. Brannú prípravu zameranú na manipuláciu so zbraňami môžu okrem pedagogických zamestnancov vykonávať len ozbrojené sily.

V § 3 ods. 9 a 10 sa precizuje pomenovanie niektorých subjektov, s ktorými môže ministerstvo obrany v rámci prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese v štátnom vzdelávacom programe na základných školách a stredných školách uzatvoriť písomnú zmluvu o spolupráci a ustanovuje sa zverejňovanie týchto zmlúv a spolupráca ministerstva obrany s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

V § 3 ods. 11 sa na základe poznatkov aplikačnej praxe ustanovuje, že preverovanie pripravenosti vybraných subjektov na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu sa uskutočňuje čiastkovým alebo komplexným cvičením. Čiastkovým cvičením sa môže preverovať subjekt samostatne, ale aj v súčinnosti s iným subjektom uvedeným v tomto odseku.

6

Samostatné preverenie vlastnej pripravenosti je v gescii príslušného ministerstva alebo iného subjektu. Rozsah súčinnosti resp. účasti na čiastkovom cvičení, pri ktorom sa preveruje plnenie úloh vo vzájomnej súčinnosti, určujú kompetencie subjektov v preverovaných úlohách.

Pri preverení plnenia opatrení na zabezpečenie mobilizácie v rámci čiastkového cvičenia sa preverujú subjekty zúčastnené na týchto opatreniach. Gestormi preverenia pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvá a ďalšie subjekty uvedené v odseku 11.

V rámci komplexného cvičenia sa preveruje pripravenosť na spoločné plnenie úloh vrátane opatrení na zabezpečenie mobilizácie ozbrojených síl v rozsahu schválenom vládou Slovenskej republiky. Pri komplexnom cvičení sa preveruje pripravenosť na plnenie viacerých úloh a viacerých subjektov spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl. Takto sa môže napríklad preveriť pripravenosť na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, ktoré patria do pôsobnosti ministerstiev, spolu s preverením pripravenosti na mobilizáciu ozbrojených síl v rozsahu potrebnom na zabezpečenie obrany uvedených objektov. Prípadne sa pri preverení pripravenosti mobilizácie ozbrojených síl okrem zabezpečenia opatrení v rozsahu § 10 zákona č. 321/2002 Z. z. preveria aj úlohy na ich zabezpečenie (napr. zásoby hmotných rezerv, uchovanie výrobných schopností v príslušných subjektoch hospodárskej mobilizácie).

V § 3 ods. 12 sa v kontexte ústavného rámca a vymedzenia mobilizácie podľa zákona č. 321/2002 Z. z. precizuje platná úprava mobilizačného cvičenia z hľadiska jeho vykonateľnosti, zaraďujú sa do neho ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou a vymedzuje sa jeho vykonanie v čase vojnového stavu. Vykonanie tohto cvičenia v čase vojnového stavu umožňuje preverenie funkčnosti systému obrany štátu, praktického plnenia úloh dodaním vecných prostriedkov a poskytnutím ubytovania ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom, Hasičskému a záchrannému zboru a subjektom hospodárskej mobilizácie príslušnými právnickými osobami a fyzickými osobami, ako aj preverenie ďalších opatrení mobilizácie ozbrojených síl. Mobilizačné cvičenie za cieľ zvýšiť úroveň pripravenosti na obranu štátu a demonštrovať odhodlanie brániť štát. Mobilizačné cvičenie sa vykoná na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

V súvislosti s úpravou znenia § 2 a 3 sa navrhuje aktualizácia a doplnenie poznámok pod čiarou.

K bodu 2 [§ 4 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s legislatívnou skratkou.

K bodu 3 (§ 6 a 7)

V § 6 písm. a) sa v nadväznosti na vymedzenie prípravy na obranu štátu navrhuje doplnenie zabezpečovania obrany štátu v čase vojny alebo vojnového stavu vládou Slovenskej republiky. Účelom doplnenia je komplexné formulovanie pôsobnosti vlády Slovenskej republiky v súlade s čl. 6 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

V § 6 písm. b) sa v súvislosti s úpravou plánovania obrany štátu navrhuje zveriť riadenie procesu plánovania obrany štátu do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky, pričom tento proces zahŕňa okrem obranného plánovania podľa platného zákona aj plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovanie mobilizácie ozbrojených síl podľa navrhovaného znenia § 25, ako aj plánovanie hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa zákona č. 179/2011 Z. z. Na vymedzenie podrobností o plánovaní obrany štátu sa navrhuje upraviť pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať smernicu o plánovaní obrany štátu, ktorou sa ustanoví najmä súbor dokumentácie plánovania obrany štátu a organizácia a podrobnosti jeho prípravy.

7

V § 6 písm. c) sa navrhuje doplnenie pôsobnosti vlády Slovenskej republiky schvaľovať aj ďalšie koncepčné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, rozvojové programy a plány v oblasti bezpečnosti a obrany štátu, plán prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu a Národný systém reakcie na krízové situácie, čím sa reaguje najmä na rozvoj foriem koncepčných dokumentov, programov a plánov v danej oblasti, potrebu koordinácie prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu a na chýbajúcu úpravu Národného systému reakcie na krízové situácie v platnom zákone. Uvedený systém reakcie sa v súčasnosti zabezpečuje podľa uznesení vlády Slovenskej republiky. Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňajú aj hodnotiace dokumenty na úseku obrany štátu.

V § 6 písm. d) sa dáva do súladu súbor dokumentov, ktoré predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, so súborom dokumentov, ktoré Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje na návrh vlády Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 písm. b) platného zákona.

V § 6 písm. e) sa v nadväznosti na nové formy preverovania pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu a spresnenie právnej úpravy vykonania mobilizačného cvičenia ustanovuje pôsobnosť vlády Slovenskej republiky rozhodovať o vykonaní komplexného cvičenia a mobilizačného cvičenia.

V § 6 písm. f) medzi objekty osobitnej dôležitosti a ďalšie dôležité objekty, o ktorých rozhoduje vláda Slovenskej republiky, patria aj objekty, ktorých obrana sa zabezpečuje pred kybernetickým napadnutím.

V § 6 písm. g) sa navrhuje doplnenie rozhodovania vlády Slovenskej republiky o návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu a o návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie, pričom tieto návrhy vyjadrujú aj ich poradie v organizovaní obrany štátu.

V § 6 písm. i) sa ustanovuje plnenie úloh podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad ústavný zákon č. 227/2002 z. z.

V § 7 sa upravuje pôsobnosť ministerstva obrany v oblasti riadenia a kontroly obrany štátu a koordinácie činností a kontroly orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu štátu a jej zabezpečovaní v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. V súvislosti so zmeneným bezpečnostným prostredím a na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa tiež spresňujú, resp. dopĺňajú niektoré ustanovenia, ktoré sa zároveň systémovo usporadúvajú.

V § 7 písm. b) sa preberá časť súčasného znenia ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona, ktorý sa umiestňuje v rámci § 7 z hľadiska významnosti úloh.

V § 7 písm. c) sa vzhľadom na výkladové nejasnosti § 7 písm. d) platného zákona systémovo vymedzuje riadiaca úloha ministerstva obrany pri príprave koncepčnej dokumentácie na úseku obrany štátu, taktiež pri príprave rozvojových programov a plánov v oblasti obrany štátu a zásadných strategických dokumentov v oblasti obrany štátu s konkrétnym uvedením Obrannej stratégie Slovenskej republiky a Vojenskej stratégie Slovenskej republiky. Tieto stratégie vychádzajú aj zo základnej koncepcie obrany štátu. Základná koncepcia obrany štátu vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách a môže sa zmeniť pri zásadnej zmene týchto východísk. Na základe aplikačnej praxe sa dopĺňajú návrhy hodnotiacich dokumentov na úseku obrany štátu. Na zabezpečenie implementácie koncepcie rozvoja systému obrany štátu sa v § 7 písm. c) dopĺňa Národný systém reakcie na krízové situácie, ktorý vychádza zo systému reakcie Organizácie Severoatlantickej zmluvy na krízové situácie. Národný systém reakcie na krízové situácie je v súčasnosti implementovaný a zabezpečovaný na základe uznesení vlády Slovenskej republiky a keďže zahŕňa aj opatrenia na riešenie krízových situácií mimo času vojny alebo vojnového stavu, návrh predkladá ministerstvo obrany spolu s Ministerstvom

8

vnútra Slovenskej republiky, Zároveň dochádza k zosúladeniu dokumentácie pripravovanej ministerstvom obrany s dokumentáciou prerokúvanou vládou Slovenskej republiky.

V § 7 písm. d) sa integrujú doterajšie ustanovenia § 7 písm. b) a c) platného zákona v súvislosti s ich vecnou príbuznosťou, ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. a so zákonom č. 321/2002 Z. z.

V § 7 písm. e) sa v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 7 písm. d) navrhuje samostatne ustanoviť pôsobnosť v oblasti prípravy návrhu nariadenia na vykonanie odvodu registrovaných občanov, ktorý nie je súčasťou mobilizácie ozbrojených síl podľa § 10 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z.

V § 7 písm. f) sa navrhuje doplniť pôsobnosť ministerstva obrany koordinovať rozvoj systému obrany štátu, ktorá súvisí s pôsobnosťou ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na rozvoji systému obrany štátu podľa platného zákona a koordinovať prípravu a vykonanie medzinárodných cvičení na úseku obrany štátu. Medzinárodné cvičenia pod vedením Organizácie Severoatlantickej zmluvy (CMX) a pod vedením Európskej únie (CME) súvisiace s obranou štátu koordinuje ministerstvo obrany. Medzinárodné cvičenia CME zamerané na civilné krízové riadenie koordinuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

V § 7 písm. g) sa v nadväznosti na znenie ustanovenia § 7 písm. f) platného zákona

a v súvislosti so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/

2013 Z. z.“) ustanovuje pre ministerstvo obrany riadiaca, koordinačná a kontrolná funkcia aj vo vzťahu k okresným úradom. Zároveň sa upravuje úloha výkonu štátnej správy vo vojenských obvodoch v súlade so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

V § 7 písm. h) sa v nadväznosti na navrhované znenie § 7 písm. c) vymedzuje pôsobnosť ministerstva obrany podieľať sa aj na príprave dokumentácie v oblasti bezpečnosti štátu.

V § 7 písm. i) sa dopĺňa vypracovanie návrhu identifikovaných hrozieb a ich rizík na úseku obrany štátu, spresňuje sa ustanovenie § 7 písm. e) platného zákona, pričom sa ustanovuje zodpovednosť ministerstva obrany za vypracovanie návrhu vyhodnotenia politicko-vojenskej situácie a navrhuje sa upraviť orgány štátnej správy, ktoré spolupracujú na príprave uvedených návrhov na dosiahnutie komplexnosti prístupu k hrozbám a ich rizikám v súčasnom a budúcom bezpečnostnom prostredí. Zároveň sa ustanovuje zodpovednosť ministerstva obrany za predkladanie týchto návrhov vláde Slovenskej republiky.

V § 7 písm. j) sa dopĺňa návrh plánu prípravy orgánov štátnej správy na obranu štátu v nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 3 a podieľanie sa ministerstva obrany na príprave ústavných orgánov ustanovenú v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z.

V § 7 písm. k) sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 3 a 6 ustanovuje ministerstvu obrany pôsobnosť predkladať vláde Slovenskej republiky návrh na preverenie pripravenosti príslušných subjektov komplexným cvičením a mobilizačným cvičením.

V § 7 písm. o) sa spresňuje ustanovenie § 7 písm. j) platného zákona z hľadiska obsahu podkladových materiálov požadovaných od ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, miestnych orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov v nadväznosti na navrhovanú úpravu plánovania obrany štátu v § 25 a dopĺňa sa úloha ministerstvu obrany koordinovať prípravu plánu obrany štátu.

9

V § 7 písm. p) sa navrhuje upraviť pôsobnosť ministerstva obrany predkladať návrh smernice o plánovaní obrany štátu vláde Slovenskej republiky v nadväznosti na pôsobnosť vlády Slovenskej republiky schvaľovať túto smernicu a v súlade s jej zodpovednosťou za obranu štátu ustanovenou v osobitnom predpise.

V § 7 písm. q) sa upravuje na základe zavedenej legislatívnej skratky.

V § 7 písm. u) sa dopĺňa pôsobnosť ministerstva obrany zabezpečovať plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie, ktorý platný zákon neustanovuje.

V § 7 písm. v) sa ustanovuje ministerstvu obrany záložné miesto na zabezpečenie svojej nepretržitej činnosti, ktoré zaujme v čase vojny alebo vojnového stavu v objekte užívanom ozbrojenými silami.

V súvislosti s úpravou znenia § 7 sa navrhuje doplnenie poznámky pod čiarou.

K bodu 4 [§ 8 písm. c)]

V nadväznosti na úpravu navrhovanú v § 7 písm. o) sa precizuje predkladanie podkladových materiálov ministerstvu obrany v súvislosti s plánovaním obrany štátu.

K bodu 5 [§ 8 písm. d) až f)]

V § 8 písm. d) sa ustanovuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa na príprave dokumentácie v oblasti obrany štátu v súlade s ich úlohami na úseku obrany štátu.

V § 8 písm. e) sa v nadväznosti na ustanovenie § 3 navrhuje upraviť príprava ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou na obranu štátu a plnenie úloh spojených s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 8 písm. f) sa ustanovuje pôsobnosť ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou podieľať sa v súvislosti s vývojom bezpečnostného prostredia na identifikovaní hrozieb a ich rizík a v nadväznosti na ustanovenie § 7 písm. i) sa im navrhuje podieľať sa na vyhodnocovaní politicko-vojenskej situácie, príprave Národného systému reakcie na krízové situácie a zabezpečovaní jeho opatrení a na medzinárodných cvičeniach na úseku obrany štátu a na príprave ústavných orgánov na obranu štátu. Národný systém reakcie na krízové situácie a medzinárodné cvičenia nie sú v platnom zákone upravené.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením písmen.

K bodu 6 [§ 8 písm. h)]

V § 8 písm. h) sa spresňujú objekty, ktorých ochranu zabezpečujú ďalšie ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

K bodu 7 [§ 10 ods. 1 písm. e) a f)]

V § 10 ods. 1 písm. e) sa navrhuje vypustiť ustanovenie upravujúce vedenie evidencie o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, okresným úradom vzhľadom na doplnenie tejto pôsobnosti okresnému úradu v sídle kraja v § 10 ods. 4 a v nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje pôsobnosť okresného úradu zúčastňovať sa prípravy na obranu štátu a plniť úlohy spojené s preverovaním pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 10 ods. 1 písm. f) sa navrhuje pôsobnosť okresným úradom viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým uložili pracovnú povinnosť.

K bodu 8 (§ 10 ods. 4)

10

V § 10 ods. 4 sa dopĺňa úloha okresnému úradu podieľať sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením odsekov.

K bodu 9 [§ 10 ods. 5 písm. s) až u)]

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v § 10 ods. 5 písm. s) dopĺňa úloha okresnému úradu v sídle kraja viesť evidenciu fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť. Na ukladanie pracovnej povinnosti na zabezpečenie obrany štátu je nevyhnutné, aby okresný úrad v sídle kraja disponoval údajmi o fyzických osobách v územnom obvode kraja. to najmä údaje o vzdelaní a špecializácii v študijnom odbore a o mieste pobytu fyzických osôb.

V § 10 ods. 5 písm. t) sa navrhuje upraviť pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja povolávať vojakov v zálohe na plnenie úloh ozbrojených síl, a to v súlade s novelou ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. a § 14e zákona č. 570/2005 Z. z.

V § 10 ods. 5 písm. u) sa dopĺňa úloha zabezpečovať prípravu miestnych orgánov štátnej správy, prípravu orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov. Ustanovená príprava ústavných orgánov v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. a doplnená príprava štátnych orgánov v tomto návrhu zákona a vrátane prípravy aj orgánov obcí a orgánov vyšších územných celkov upravujú oblasť prípravy na obranu štátu systémovo.

K bodu 10 [§ 11 ods. 1 písm. f)]

V nadväznosti na úpravu v § 3 sa ustanovuje, že obec sa zúčastňuje na príprave na obranu štátu a plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením písmena.

K bodu 11 [§ 12 ods. 1 písm. c)]

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou terminológie v § 3 ods. 5 a 6 a so spresnením vnútorných odkazov.

K bodu 12 [§ 12 ods. 1 písm. d) a e)]

V § 12 ods. 1 písm. d) sa v nadväznosti na úpravu v § 3 ustanovuje, že vyšší územný celok sa zúčastňuje na príprave na obranu štátu, podieľa sa na príprave orgánov obcí na obranu štátu a plní úlohy, ktoré súvisia s preverením pripravenosti na plnenie úloh v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 12 ods. 1 písm. e) sa v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. dopĺňa plnenie opatrení hospodárskej mobilizácie.

K bodu 13 (§ 12a)

Navrhuje sa vypustiť povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie zabezpečovať obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov z dôvodu, že za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo obrany podľa § 27 ods. 5.

K bodu 14 (§ 16a ods. 1)

V nadväznosti na navrhované doplnenie ustanovenia § 10 ods. 5 písm. s) sa spresňuje vnútorný odkaz vo vzťahu k rozsahu vedenej evidencie okresnými úradmi v sídle kraja o fyzických osobách, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť.

11

K bodu 15 (§ 16a ods. 4 a 5)

V § 16a ods. 4 sa upravujú údaje, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja ministerstvu obrany na prípravu, plánovanie a vykonanie mobilizácie ozbrojených síl.

V § 16a ods. 5 sa upravuje rozsah údajov, ktoré poskytne okresný úrad v sídle kraja útvarom a zariadeniam ozbrojených síl na plnenie úloh súvisiacich s plnením pracovnej povinnosti fyzickými osobami.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s označením odsekov.

K bodu 16 (§16a ods. 6)

§16a ods. 6 sa upravuje na základe zmien vnútorných odkazov.

K bodu 17 (§16a ods. 7)

V nadväznosti na doplnenie odsekov 4 a 5 sa spresňuje nevyžadovanie súhlasu na spracúvanie osobných údajov dotknutých osôb.

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou.

K bodu 18 [(§ 16b)]

Ustanovujú sa registre informačného mobilizačného systému a súbor osobných údajov občana a jeho blízkych osôb, ktoré sa v nich vedú v súvislosti s plnením ich brannej povinnosti, pracovnej povinnosti v čase vojny alebo vojnového stavu vrátane osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená povinnosť poskytnúť vecné prostriedky alebo nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu alebo povinnosť poskytnúť nehnuteľnosti na zabezpečenie ubytovania, a ktoré majú k vecným prostriedkom a k nehnuteľnostiam vlastnícke právo, právo správy, ich oprávnenými držiteľmi alebo k nim majú iné obdobné užívacie práva. Informačný systém sa prevádzkuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 45 z 24. januára 2018 ku koncepcii mobilizácie ozbrojených síl. Prevádzkuje sa na technických prostriedkoch, ktoré schválené do prevádzky na utajované skutočnosti stupňa utajenia dôverné.

Informačný mobilizačný systém obsahuje registre občanov podliehajúcich brannej povinnosti, register fyzických osôb, ktorým môže byť v čase vojny alebo vojnového stavu uložená pracovná povinnosť, register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie, a register právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb, ktorým sa môže v čase vojny alebo vojnového stavu uložiť povinnosť poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné na obranu štátu.

Získané údaje o fyzických osobách nevyhnutné na prípravu plánovanie a vykonávanie mobilizácie ozbrojených síl.

V súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sú v návrhu zákona taxatívne uvedené osobné údaje fyzických osôb, ktoré sa v jednotlivých registroch informačného systému vedú, ako aj doba, do ktorej tieto údaje spracovávané. Ministerstvo obrany sa splnomocňuje doplniť podrobnosti o vedení registrov v listinnej podobe smernicou v súlade so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Dopĺňa sa priamy prístup Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby k informáciám zhromaždeným v registroch, ktoré sa vedú v elektronickej podobe na plnenie jeho ich úloh.

12

Navrhuje sa zároveň legislatívno-technická úprava súvisiaca s doplnením poznámok pod čiarou.

K bodu 19 [(§ 18 ods. 1 písm. b)]

Nahradením slov „stavieb a budov“ slovami „objektov obrannej infraštruktúry“ sa ustanovenie zlaďuje s ďalšími ustanoveniami, ktoré riešia problematiku infraštruktúry obrany štátu.

K bodu 20 (§19 ods. 6 až 8)

V § 19 ods. 6 sa ustanovuje oslobodenie fyzických osôb od pracovnej povinnosti. Určené subjekty zabezpečujú oslobodenie fyzických osôb, s ktorými v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo v štátnozamestnaneckom vzťahu, od pracovnej povinnosti prostredníctvom miestne príslušného okresného úradu. Uvedené oslobodenie sa zabezpečuje do 65 rokov veku. Od pracovnej povinnosti sa oslobodzujú aj fyzické osoby, ktoré zabezpečujú ochranu objektov osobitnej dôležitosti alebo ďalších dôležitých objektov, a to na účely zabezpečenia ich ochrany nepretržite, aj v čase vojny pri ich obrane ozbrojenými silami.

V § 19 ods. 7 sa ustanovuje oslobodenie občana počas výkonu verejnej funkcie od pracovnej povinnosti, a to do 65 rokov veku. Cieľom je zabezpečenie výkonu ich funkcií aj v čase vojny alebo vojnového stavu tak, aby im nebola uložená pracovná povinnosť.

Fyzická osoba uvedená v § 19 ods. 6 a občan vykonávajúci verejnú funkciu uvedený § 19 ods. 7 sa oslobodzujú od výkonu mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby podľa zákona č. 570/2005 Z. z.

V § 19 ods. 8 sa ustanovujú náležitosti, ktoré uvedie zamestnávateľ v mennom zozname fyzických osôb na ich oslobodenie od pracovnej povinnosti.

K bodu 21 [(§ 21 ods. 3 písm. k)]

Ustanovenie sa dopĺňa o povinnosť poskytnúť vecné prostriedky v čase vojny alebo vojnového stavu, pričom túto povinnosť nemožno uložiť právnickej osobe, ktorá zabezpečuje ochranu objektu osobitnej dôležitosti alebo ďalšieho dôležitého objektu v rozsahu plnenia ochrany týchto objektov. Ochrana uvedených objektov sa zabezpečuje aj v čase vojny alebo vojnového stavu.

K bodu 22 (nadpis piatej časti)

Navrhuje sa úprava nadpisu piatej časti v súlade s jej obsahom.

K bodu 23 (§ 25 a 26)

V § 25 ods. 1 sa v súlade s komplexným prístupom k obrane štátu, ktorého potrebu zvýrazňuje vývoj bezpečnostného prostredia, navrhuje ustanoviť proces plánovania obrany štátu a ustanovuje sa plán obrany štátu ako súbor dokumentácie spracovanej pri obrannom plánovaní, plánovaní použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, plánovaní mobilizácie ozbrojených síl a plánovaní hospodárskej mobilizácie na účely obrany štátu podľa osobitného predpisu.

V § 25 ods. 2 sa navrhuje spresniť úpravu obranného plánovania v súlade s účelom spracúvaných plánov, ktorým je vytváranie, udržiavanie a rozvoj kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu, a dopĺňa sa jeho vykonávanie aj v čase vojny alebo vojnového stavu.

V § 25 ods. 3 5 sa navrhuje vymedzenie plánov, ktoré výstupmi obranného plánovania, a lehoty, na ktoré sa spracúvajú. V súvislosti s aplikačnou praxou sa slová „schopnosti ozbrojených síl“ nahrádzajú slovami „spôsobilosti ozbrojených síl“.

13

V § 25 ods. 6 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu navrhuje vymedziť plánovanie použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu, ktoré zahŕňa spracovanie situačných plánov, plánov použitia ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu a stálych plánov použitia ozbrojených síl. Navrhované vymedzenie plánovania použitia ozbrojených síl je v súlade s plánovaním medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom.

V § 25 ods. 7 sa ustanovujú podmienky na vypracovanie situačných plánov. Situačné plány sa spracúvajú v nadväznosti na predpokladané ohrozenia štátu a obsahujú najmä úlohy ozbrojených síl, zámery ich použitia, ich zloženie a súvisiaci rozsah ich podpory.

V § 25 ods. 8 sa vymedzuje vzťah medzi situačným plánom, ktorý nie je vykonateľný, a plánom použitia ozbrojených síl na čas vojny alebo vojnového stavu. V nadväznosti na vyhodnotenie aktuálnej politicko-vojenskej situácie sa situačný plán zodpovedajúci povahe ohrozenia štátu použije ako základ pre spracovanie príslušného plánu použitia ozbrojených síl, o ktorom rozhodne vláda Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z.

V § 25 ods. 9 sa ustanovuje spracúvanie stáleho plánu použitia ozbrojených síl, ktorý sa vzťahuje na identifikované a trvalé hrozby pre štát spravidla s veľmi krátkym časom na reakciu a ktorý sa plní aj v mieri (napr. na zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky). Stály plán použitia ozbrojených síl sa spracúva v súlade s rozhodnutím príslušných ústavných orgánov (Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, prezident Slovenskej republiky) o návrhu na určenie ozbrojených síl a úloh plnených podľa tohto plánu; tento návrh predkladá ministerstvo obrany. Spracovanie tohto plánu spravidla nadväzuje na stály plán medzinárodnej organizácie, ktorej je Slovenská republika členom. Konkrétnou a trvalou hrozbou je napr. terorizmus, trvalou hrozbou je možné narušenie vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Na trvalé hrozby sa nepretržite udržiavajú určené sily a prostriedky na okamžité použitie.

V § 25 ods. 10 sa v nadväznosti na ustanovenie plánovania obrany štátu vymedzuje plánovanie mobilizácie ozbrojených síl, ktoré zahŕňa spracúvanie plánu všeobecnej mobilizácie, plánu čiastočnej mobilizácie a plánu mobilizačného cvičenia. Podrobnosti o plánovaní obrany štátu budú obsahom smerníc, ktoré ministerstvo obrany predkladá vláde na schválenie podľa § 7 písm. p) návrhu zákona.

Navrhované ustanovenie § 25 ods. 11 obsahuje text ustanovenia § 25 ods. 6 platného zákona vrátane úpravy zodpovednosti za plnenie úloh zo schválených plánov.

V § 25 ods. 12 sa upravuje zodpovednosť za spracovanie plánov použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a plánov, ktoré sa spracúvajú v procese plánovania mobilizácie ozbrojených síl. Vzhľadom na účel týchto plánov sa navrhuje upraviť súčinnosť Generálneho štábu ozbrojených síl a Vojenského spravodajstva na ich spracúvaní. Zároveň sa v súvislosti s komplexným prístupom k obrane štátu a na efektívne použitie kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a podpory obrany štátu navrhuje v procese plánovania použitia ozbrojených síl na účely obrany štátu a v procese plánovania mobilizačného cvičenia použiť podkladové materiály ďalších ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou vypracované v súlade s ich pôsobnosťou.

V § 25 ods. 13 a 14 sa v súlade so zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky za bezpečnosť a obranu štátu navrhuje informovať vládu Slovenskej republiky o úlohách ozbrojených síl a ich zložení, ktoré sa uvedú v pláne medzinárodnej organizácie súvisiacom s obranou štátu alebo plnením záväzku Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z medzinárodnej zmluvy, a to pred začatím alebo v priebehu jeho spracovania. O úlohách ozbrojených síl a ich zložení informuje vládu Slovenskej republiky ministerstvo obrany. Takto sa zabezpečí aj kontinuita plánovacieho procesu na ministerstve obrany. Ustanovuje sa zladenie dokumentácie spracovanej v procese plánovania obrany štátu s dokumentáciou spracovanou v rámci civilného

14

núdzového plánovania, ktoré je významnou súčasťou podpory ozbrojených síl a ďalších výkonných prvkov systému obrany štátu a zabezpečenia obyvateľstva.

V § 26 ods. 1 sa precizuje vymedzenie podpory obrany štátu doplnením dodávok a tovarov v súlade so zákonom č. 179/2011 Z. z. a doplnením štátnych hmotných rezerv. Dodávkami tovarov sa dopĺňajú straty a spotreba ozbrojených síl v čase vojny alebo vojnového stavu ustanovené v § 11 písm. a) zákona č. 179/2011 Z. z. Vypustenie slov „ochrana a obrana“, ktoré v ustanovení § 26 ods. 1 platného zákona, súvisí s neopodstatnenosťou ich použitia v tomto ustanovení s ohľadom na ustanovenie § 27 ods. 4 a 5. Výskum a vývoj zameraný na zabezpečenie obrany štátu sa vymedzuje prostredníctvom odkazu na zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.

V § 26 ods. 2 sa úprava obrannej infraštruktúry precizuje v súlade s terminológiou v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

V § 26 ods. 3 sa v nadväznosti na navrhovanú úpravu § 26 ods. 1 a uhrádzanie výdavkov na obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov zo štátneho rozpočtu vypúšťajú slová „ochrany a obrany“. Ustanovenie sa spresňuje doplnením slov „vo vlastníctve štátu“.

V § 26 ods. 4 sa navrhuje vymedzenie dodávok tovarov, ktoré poskytované ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu, v súlade najmä so zákonom č. 179/2011 Z. z. Ide o tovary, ktorých nedostatok môže ohroziť plnenie úloh ozbrojených síl, napríklad munícia, voda, potraviny, lieky, dezinfekčné prostriedky. Dopĺňa sa poskytovanie štátnych hmotných rezerv ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu.

V § 26 ods. 5 sa navrhuje vymedzenie služieb a činností poskytovaných ozbrojeným silám na zabezpečenie obrany štátu v súlade s opatreniami hospodárskej mobilizácie podľa zákona č. 179/2011 Z. z.

V § 26 ods. 6 sa upravuje poskytovanie dodávok a služieb a činností ozbrojeným silám podľa zákona č. 179/2011 Z. z.

V § 26 ods. 7 sa preberá ustanovenie § 26 ods. 5 platného zákona a spresňuje sa vnútornými odkazmi na príslušné plánovacie dokumenty, ktoré sa vytvoria v procese obranného plánovania.

V § 26 ods. 8 sa dopĺňa poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám Slovenskou republikou prijatým na jej území a podmienky jej poskytnutia.

V § 26 ods. 9 sa ustanovujú podmienky na zabezpečenie bezpečnosti a stability dodávok tovarov a poskytovania služieb a činností ozbrojeným silám a ďalším výkonným prvkom systému obrany štátu.

V súvislosti s novým znením ustanovenia § 26 sa navrhuje doplnenie poznámok pod čiarou.

K bodu 24

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s aktualizáciou poznámky pod čiarou k odkazu 21.

K bodu 25 (§ 27 ods. 4)

Na konci textu odseku 4 sa pripája nová veta o zabezpečovaní ochrany objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov aj pri ich obrane ozbrojenými silami (v čase vojny alebo vojnového stavu).

K bodu 26 (§ 27 ods. 6)

15

V nadväznosti na úpravu § 26 ods. 1 a 2 sa navrhuje doplniť ustanovenie o spôsobe uhrádzania výdavkov na ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov, keďže svojim obsahom patrí k ustanoveniam upravujúcim ochranu a obranu týchto objektov (§ 27 ods. 4 a 5).

K bodu 27 [§ 32 písm. b)]

V ustanovení § 32 písm. b) sa navrhuje upraviť správny delikt pri nezabezpečení obrany objektov obrannej infraštruktúry, resp. nespracovaní plánu obrany týchto objektov, keďže takáto povinnosť právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie nevyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) platného zákona. Tento návrh je v súlade s navrhovanou úpravou § 12a. Za obranu týchto objektov zodpovedá ministerstvo obrany.

K bodu 28

V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v celom texte zákona slová „obvodný úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare.

K bodu 29

V celom texte zákona sa zavedená legislatívna skratka „ministerstvo“ vo všetkých tvaroch nahrádza novou legislatívnou skratkou „ministerstvo obrany“ v príslušnom tvare.

K bodu 30

V celom texte zákona sa slová „prezident Slovenskej republiky“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovom „prezident“ v príslušnom tvare okrem § 2 ods. 5, v ktorom sa zavádza legislatívna skratka pre prezidenta Slovenskej republiky a § 19 ods. 6, kde sa uvádza Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.

K bodu 31

V celom texte zákona sa slová „orgány miestnej štátnej správy“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „miestne orgány štátnej správy“ v príslušnom tvare.

K čl. II – novela zákona č. 569/2005 Z. z.

K bodu 1

Rozširuje sa rozsah osobných údajov vedených v evidencii občanov, ktorí v stave bezpečnosti odopreli výkon mimoriadnej služby, pri späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby a opätovnom zaradení občana do evidencie registrovaných občanov alebo do evidencie občanov zaradených do záloh ozbrojených síl.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vložené ustanovenie písmena t) v § 5 ods. 2 zákona.

K bodu 3

V nadväznosti na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa v celom texte zákona slová „obvodný úrad“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „okresný úrad“ v príslušnom tvare.

K čl. III - novela zákona č. 570/2005 Z. z.

16

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na § 21 ods. 5 písm. n) zákona č. 570/2005 Z. z.

K bodu 2

Rozširuje sa poskytovanie osobných údajov ministerstvu obrany potrebných na plnenie úloh súvisiacich s riadením prípravy a povolávania na výkon mimoriadnej služby o kategóriu registrovaných občanov, ktorí môžu byť povolaní na jej výkon.

K bodu 3

Rozširuje sa rozsah osobných údajov vedených v evidencii registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl o údaje potrebné pri rozhodovaní okresného úradu v sídle kraja, ak občan opätovne podá vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, pričom predchádzajúce vyhlásenie vzal späť.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa z dôvodu predpokladanej dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakančnej lehoty navrhuje 1. februára 2020.

V Bratislave, 29. mája 2019

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Gajdoš v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu

K predpisu 569/2005, dátum vydania: 14.12.2005

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vznikom plne profesionálnych ozbrojených síl sa zruší základná služba, náhradná služba, zdokonaľovacia služba a zásadne sa zmení rozsah brannej povinnosti občanov. Z toho dôvodu je potrebné komplexne upraviť problematiku rozsahu brannej povinnosti, odvodu, výkonu mimoriadnej služby a inej služby namiesto mimoriadnej služby v novom zákone o brannej povinnosti.

Zmena rozsahu brannej povinnosti si v súlade s čl. 18 ods. 2 písm. b) a čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyžiadala potrebu doriešiť problematiku inej služby namiesto mimoriadnej služby.

Návrh zákona o brannej povinnosti upravuje rozsah brannej povinnosti ako povinnosť občana podrobiť sa odvodu a vykonať v čase vojny a vojnového stavu mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby.

Z týchto dôvodov bol vypracovaný návrh zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa ustanovení tohto zákona bude mať občan právo v lehote ustanovenej zákonom v stave bezpečnosti odmietnuť výkon mimoriadnej služby a namiesto mimoriadnej služby bude mať registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.

Alternatívnou službou v čase vojny a vojnového stavu je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je evidovaný občan povinný vykonať, ak v stave bezpečnosti v súlade s čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odoprie vykonať mimoriadnu službu písomným vyhlásením, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky raz ročne zhodnotí aplikáciu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v praxi vždy za predchádzajúci rok, predovšetkým z hľadiska pomeru počtu podaných písomných vyhlásení o odopretí výkonu mimoriadnej služby evidovanými občanmi k počtu občanov povinných vykonať mimoriadnu službu a v prípade potreby bude iniciovať novelizáciu tohto zákona.

Povolávanie evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby a výkon alternatívnej služby občanov v čase vojny a vojnového stavu organizačne zabezpečia územné vojenské správy. Územné vojenské správy budú viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby, a dokumentáciu evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu; budú zabezpečovať povolávanie evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany a bezpečnosti štátu a civilnej ochrany obyvateľstva.

Branná povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá evidovanému občanovi po celý čas jeho brannej povinnosti. Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu vzniká evidovanému občanovi, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania po zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu. Výkon alternatívnej služby evidovaného občana sa začína povolaním evidovaného občana na výkon alternatívnej služby a skončí sa prepustením z jej výkonu, a to do 30 dní po rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky o skončení alternatívnej služby. Ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať, územná vojenská správa môže prepustiť z výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky a súčasne povolať na výkon alternatívnej služby ďalších evidovaných občanov, ak si to vojna alebo vojnový stav bude vyžadovať.

Navrhuje sa, aby občania, ktorí nastúpili na výkon civilnej služby pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, boli prepustení z výkonu civilnej služby v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zároveň sa ustanovuje, že občania, ktorí pred účinnosťou tohto zákona odopreli výkon povinnej vojenskej služby podľa doterajších predpisov a nevykonali civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, sú povinní vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu podľa tohto zákona. Občanom, ktorí vykonali civilnú službu alebo jej časť, sa zostatok výkonu civilnej služby odpustí.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov s výnimkou § 6 ods. 14 návrhu zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Podľa citovaného ustanovenia proti povolávaciemu rozkazu sa nemožno odvolať; povolávací rozkaz nemožno preskúmať súdom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na podnikateľské prostredie a zamestnanosť

Zhodnotenie finančných vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá finančný vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet môžu vzniknúť až v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Zhodnotenie ekonomických vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nemá vplyv na hospodárenie podnikateľskej sféry ani iných fyzických osôb a právnických osôb. Náklady na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu uhrádza štát z vojnového štátneho rozpočtu.

Zhodnotenie environmentálnych vplyvov:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie.

Zhodnotenie vplyvov na zamestnanosť:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá redukciu zamestnancov.

Zhodnotenie vplyvu na podnikateľské prostredie:

Návrh zákona v stave bezpečnosti nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu právneho predpisu: zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z hľadiska Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005:

zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu pre Slovenskú republiku žiadne záväzky;

návrh právneho predpisu je uvedený v pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005;

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc:

z návrhov gestorstiev smerníc nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy žiadne záväzky.

4.Problematika návrhu právneho predpisu je upravená v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy z 2. októbra 1997, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999. Citované ustanovenie zakotvuje, že Európska únia rešpektuje základné ľudské práva ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov ako základných princípov práva Spoločenstva. Keďže v práve Európskej únie nie je priama právna úprava problematiky návrhu zákona, tabuľka zhody sa nepredkladá.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie bezpredmetné.

6.Gestor: bezpredmetné.

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné, žiaden expert sa nezúčastnil pri príprave návrhu právneho predpisu.

Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje predmet zákona.

K § 2

V tomto ustanovení sa vymedzujú niektoré pojmy.

K § 3

Navrhovaným ustanovením sa zaručujú rovnaké práva všetkým evidovaným občanom povolaným na výkon alternatívnej služby, zakazuje sa diskriminácia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v súlade s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

K § 4

Ustanovuje sa obsah, lehoty a spôsob podania písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby na územnú vojenskú správu. Registrovaný občan, ktorému vznikla branná povinnosť, môže v stave bezpečnosti na základe písomného vyhlásenia odoprieť výkon mimoriadnej služby v priebehu kalendárneho roka, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Výkon mimoriadnej služby môže v stave bezpečnosti odoprieť na základe písomného vyhlásenia aj vojak v zálohe po zaradení do zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti.

Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby nemôže podať profesionálny vojak počas služobného pomeru v prípravnej alebo v dočasnej štátnej službe a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnej zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ustanovuje sa, že na vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby podané mimo lehoty a na vyhlásenia podané v čase vojny alebo vojnového stavu sa neprihliada.

Evidovaný občan, ktorý odoprel výkon mimoriadnej služby, môže písomným vyhlásením v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby. V späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby musí evidovaný občan uviesť osobné údaje a uviesť aj dôvod späťvzatia vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby.

K § 5

Územnej vojenskej správe sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí podali vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov uvedených v čl. 25 Ústavy Slovenskej republiky, a dokumentáciu evidovaných občanov, ktorí sú povinní vykonať alternatívnu službu. Ustanovuje sa rozsah vedenia údajov v dokumentácii o evidovanom občanovi.

Územná vojenská správa v stave bezpečnosti po doručení písomného vyhlásenia evidovaného občana o odopretí výkonu mimoriadnej služby z dôvodov, že výkon mimoriadnej služby je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním, je povinná posúdiť úplnosť písomného vyhlásenia a zaslať evidovanému občanovi do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o jeho zaradení do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Upravuje sa vyradenie z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým evidovanému občanovi zaniká branná povinnosť z dôvodov uvedených v § 7 návrhu zákona o brannej povinnosti.

Ak evidovaný občan predloží územnej vojenskej správe písomné vyhlásenie o späťvzatí vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby, územná vojenská správa mu vydá do 30 dní od doručenia späťvzatia písomného vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby rozhodnutie o vyradení z dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu a zaradí ho do dokumentácie evidovaných občanov povinných vykonať mimoriadnu službu.

K § 6

Ustanovuje sa v súlade s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu povinnosť evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, vykonávať alternatívnu službu v čase po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu územná vojenská správa povolá na základe rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o povolaní občanov na výkon alternatívnej služby. Územná vojenská správa povolá evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý vytvoril pracovné miesto a predložil žiadosť o pridelenie občanov na výkon alternatívnej služby príslušnej územnej vojenskej správe v stave bezpečnosti alebo v čase vojny a vojnového stavu. Po prijatí žiadosti územná vojenská správa preverí vhodnosť vytvoreného pracovného miesta a v dostatočnom predstihu doručí zamestnávateľovi zoznam občanov pridelených na výkon alternatívnej služby.

Územná vojenská správa povolá evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu k zamestnávateľom, ktorí budú v čase vojny alebo vojnového stavu plniť úlohy poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach, ak je ohrozený život alebo zdravie fyzických osôb, majetok právnických osôb alebo fyzických osôb, úlohy poskytovania zdravotnej pomoci, sociálnej pomoci, civilnej ochrany obyvateľstva, opatrení hospodárskej mobilizácie a poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky. V súlade so zákonom č. 308/1991 Zb. v znení zákona č. 394/2000 Z. z. a Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky územná vojenská správa povolá členov reholí, duchovných a diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ak budú pôsobiť v zákonom presne určených oblastiach vymedzených dohodou, alebo k zamestnávateľom, ktorí budú pôsobiť v presne určených oblastiach. V priebehu nasledujúcich rokov sa predpokladá okrem katolíckej cirkvi postupné uzavretie zmluvy aj s ostatnými registrovanými cirkvami.

Vymedzuje sa spôsob povolania evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Evidovaného občana, ktorý podal písomné vyhlásenie o odopretí mimoriadnej služby a nepodrobil sa odvodu, môže územná vojenská správa na výkon alternatívnej služby povolať až po vykonaní odvodu, ak odvodná komisia vyniesla rozhodnutie s výrokom „odvedený“. Tohto evidovaného občana môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby nasledujúci deň po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odvodnej komisie o jeho spôsobilosti na výkon alternatívnej služby s výrokom „odvedený“.

Vojaka v zálohe, ktorý v stave bezpečnosti podal vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, môže územná vojenská správa povolať na výkon alternatívnej služby odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia územnej vojenskej správy o zaradení do evidencie evidovaných občanov povinných vykonať alternatívnu službu.

Evidovaného občana na výkon alternatívnej služby povoláva územná vojenská správa povolávacím rozkazom na výkon alternatívnej služby. Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby územná vojenská správa doručí evidovanému občanovi prostredníctvom pošty, obce alebo územnej vojenskej správy do vlastných rúk. Evidovaný občan je povinný dostaviť sa na výkon alternatívnej služby na miesto, v čase a k zamestnávateľovi určenom v povolávacom rozkaze.

Vymedzujú sa dôvody, ktoré evidovanému občanovi bránia dostaviť sa na výkon alternatívnej služby. Ukladá sa mu povinnosť včas oznámiť územnej vojenskej správe dôvody, ktoré mu bránia nastúpiť na výkon alternatívnej služby a preukázať to úradným potvrdením. Po oznámení dôvodov ich územná vojenská správa posúdi a rozhodne o udelení odkladu nástupu na výkon alternatívnej služby.

Povolávací rozkaz na výkon alternatívnej služby oprávňuje evidovaného občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze a späť.

K § 7

Územná vojenská správa môže na základe písomnej žiadosti evidovaného občana zo zdravotných, rodinných, študijných alebo sociálnych dôvodov povoliť odklad nástupu na výkon alternatívnej služby, výkon alternatívnej služby prerušiť alebo ho preradiť na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi. Odklad, prerušenie alternatívnej služby alebo preradenie evidovaného občana k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať napríklad z dôvodu dočasnej neschopnosti, následkov mimoriadnej udalosti, ktoré ovplyvnia život jeho rodiny alebo ak sa evidovaný občan stane jediným živiteľom rodiny. Prerušenie výkonu alternatívnej služby a preradenie evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi môže územná vojenská správa vykonať aj na žiadosť zamestnávateľa. Ak územná vojenská správa zistí, že zamestnávateľ závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom, môže územná vojenská správa z vlastného podnetu prerušiť evidovanému občanovi výkon alternatívnej služby a preradiť ho na výkon alternatívnej služby k inému zamestnávateľovi.

Ustanovuje sa, že na oslobodenie od výkonu alternatívnej služby sa vzťahujú ustanovenia § 17 zákona o brannej povinnosti.

K § 8

Ustanovenie rieši výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu. Nástup evidovaného občana na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi sa začína prezentáciou, ktorá spočíva v overení totožnosti evidovaného občana zamestnávateľom, odobratí povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby a v oznámení evidovanému občanovi o jeho zaradení do pracovnej činnosti.

Vymedzujú sa povinnosti zamestnávateľa k evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu a náležitosti, ktoré mu je povinný zamestnávateľ poskytnúť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať evidovanému občanovi odmenu (mzdu, plat alebo funkčný plat) za vykonávanú pracovnú činnosť. Výška odmeny je jednostranným aktom riadenia, pretože evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu nie je vlastným zamestnancom zamestnávateľa. Výška odmeny evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu sa určí vo výške porovnateľnej s odmenou ostatných zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu alebo prácu rovnakej náročnosti. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom a nevzťahujú sa na neho ustanovenia Zákonníka práce o dojednávaní mzdových podmienok. Výdavky na zabezpečenie výkonu alternatívnej služby sa financujú z vojnového štátneho rozpočtu Slovenskej republiky podľa § 12 zákona č.523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady zamestnávateľom uhrádza územná vojenská správa.

Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť viesť evidenciu súvisiacu s výkonom alternatívnej služby a evidenciu dochádzky do zamestnania a písomne oznamovať územnej vojenskej správe porušenie pracovných povinností evidovaným občanom vyplývajúcich z výkonu alternatívnej služby. Ak evidovaný občan poruší pracovné povinnosti vyplývajúce z výkonu alternatívnej služby, nemá nárok na peňažné náležitosti.

Na zabezpečenie vedenia evidencie dochádzky do zamestnania je územná vojenská správa povinná poskytnúť zamestnávateľovi osobné údaje o evidovanom občanovi, potrebné na vedenie evidencie.

K § 9

Ustanovuje sa, že na výkon alternatívnej služby sa vzťahuje Zákonník práce s výnimkou ustanovení o dĺžke pracovného času a dovolenke. Vzhľadom na to, že evidovaní občania môžu vykonávať alternatívnu službu len v čase vojny alebo vojnového stavu, ustanovuje sa, že zamestnávateľ môže evidovanému občanovi nariadiť prácu v dňoch pracovného pokoja a pracovnú pohotovosť.

K § 10

Evidovaný občan po nastúpení na výkon alternatívnej služby pri výkone pracovnej činnosti je povinný plniť pokyny zamestnávateľa. Počas výkonu alternatívnej služby je povinný vykonávať fyzické práce primerané jeho telesnej zdatnosti a zdravotnému stavu a plniť pracovné úlohy a pokyny, ktoré vydá zamestnávateľ. Evidovaný občan vykonávajúci alternatívnu službu je dočasne prideleným zamestnancom.

K § 11

Evidovaní občania sa prepustia z výkonu alternatívnej služby jednotlivo alebo hromadne, najneskôr však do 30 dní po skončení dôvodov, pre ktoré boli na výkon alternatívnej služby povolaní. Ďalej sa ustanovuje, že v čase vojny a vojnového stavu môžu byť evidovaní občania z výkonu alternatívnej služby prepustení na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky a namiesto nich povolaní ďalší evidovaní občania, ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu bude vyžadovať. Okrem toho sa ustanovuje, že z výkonu alternatívnej služby možno predčasne prepustiť evidovaných občanov aj vo vymedzených prípadoch.

Evidovanému občanovi, ktorý vykonáva alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu, v roku, v ktorom mu zaniká branná povinnosť, sa predlžuje výkon alternatívnej služby až do času prepustenia z výkonu alternatívnej služby alebo skončenia dôvodov, pre ktoré bol na jej výkon povolaný.

K § 12

Kontrolu plnenia povinnosti vyplývajúcich z alternatívnej služby vykonávajú Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vyššia vojenská správa a územné vojenské správy. Zákon umožňuje uvedeným kontrolným orgánom vstupovať do objektov a zariadení, v ktorých sa vykonáva alternatívna služba, a požadovať od zamestnávateľov predloženie dokladov o priebehu výkonu alternatívnej služby evidovaných občanov, ako aj ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov.

K § 13

Ustanovenie upravuje riešenie priestupkov evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu a sankcie za priestupky.

K § 14

Ustanovenie upravuje riešenie správnych deliktov zamestnávateľa a súčasne ustanovuje sankcie za správne delikty.

K § 15

V spoločných ustanoveniach sa upravuje zodpovednosť evidovaného občana vykonávajúceho alternatívnu službu za škodu spôsobenú zamestnávateľovi a zodpovednosť zamestnávateľa za škodu spôsobenú evidovanému občanovi vykonávajúcemu alternatívnu službu. Pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľom a pri uplatňovaní náhrady za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa použijú príslušné ustanovenia Zákonníka práce.

Evidovaným občanom vykonávajúcim alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu sa poskytne zdravotná starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z..

Vymedzuje sa pôsobnosť Ministerstva obrany Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy na riadenie a koordináciu činnosti územnej vojenskej správy pri organizovaní a zabezpečovaní výkonu alternatívnej služby.

K § 16

Ustanovuje sa, že podanie písomného vyhlásenia o odopretí povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa považuje za odopretie výkonu mimoriadnej služby podľa tohto zákona.

Povinnosť vykonať alternatívnu službu v čase vojny a vojnového stavu trvá podľa tohto zákona občanom,

a)ktorí podali písomné vyhlásenie o odopretí výkonu povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona neboli povolaní alebo nenastúpili na výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby,

b)ktorým bol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelený odklad nástupu civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa doterajších právnych predpisov.

Občanov, ktorí vykonávajú civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby ku dňu účinnosti zákona, územná vojenská správa prepustí v deň nadobudnutia účinnosti zákona o alternatívnej službe z výkonu civilnej služby; zostatok nevykonanej civilnej služby občanom územná vojenská správa odpustí a do 30 dní ich vyradí z vojenskej evidencie.

Občanov, ktorí skončili výkon civilnej služby namiesto povinnej vojenskej služby podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo vykonali časť civilnej služby, alebo im bol výkon civilnej služby prerušený, územná vojenská správa výkon civilnej služby odpustí a občanov vyradí z vojenskej evidencie do 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K § 17

Týmto ustanovením sa zrušuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/ 1995 Z. z. o civilnej službe v znení neskorších predpisov.

K § 18

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2007.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 29. júna 2005.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Liška v.r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore