Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.08.2019 do 02.09.2019

Platnosť od: 23.12.2001
Účinnosť od: 01.08.2019
Účinnosť do: 02.09.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Cenné papiere

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST77JUD9719DS75EUPP15ČL12

Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) 566/2001 účinný od 01.08.2019 do 02.09.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 566/2001 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 211/2019

Legislatívny proces k zákonu 211/2019



§ 99

(1)
Centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť centrálneho depozitára podľa osobitného predpisu89) (ďalej len „povolenie na činnosť“).
(2)
Zahraničný centrálny depozitár je právnickou osobou so sídlom v inom členskom štáte, ktorej bolo udelené povolenie na činnosť alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ktorá bola uznaná podľa osobitného predpisu.89)
(3)
Povolenie na činnosť udeľuje Národná banka Slovenska.
(4)
Na žiadosť o povolenie na činnosť, postup pri udelení povolenia na činnosť, podmienky udelenia povolenia na činnosť, zmenu povolenia na činnosť, zverenie vykonávania hlavnej služby centrálneho depozitára a odňatie povolenia na činnosť sa vzťahuje osobitný predpis.89a)
(5)
Ustanovenia o vedení evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu89b) centrálnym depozitárom sa primerane vzťahujú na zahraničného centrálneho depozitára vykonávajúceho činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva poskytovať služby podľa osobitného predpisu.89c)
(6)
Iná osoba ako centrálny depozitár alebo zahraničný centrálny depozitár môže v Slovenskej republike poskytovať služby centrálneho vedenia účtov89d) pre cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu len za podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.89e)
(7)
Systém vyrovnania transakcií s cennými papiermi tvoria najmenej traja účastníci okrem jeho prevádzkovateľa, prípadného zúčtovacieho agenta, centrálnej protistrany, zúčtovacieho ústavu alebo prípadného nepriameho účastníka, so spoločnými pravidlami pre zúčtovanie cez centrálnu protistranu alebo mimo centrálnej protistrany a na vykonávanie príkazov na prevody medzi účastníkmi (ďalej len „systém vyrovnania“).
(8)
Centrálny depozitár určí časový rozvrh vyrovnania transakcií s cennými papiermi vrátane určenia okamihu vstupu príkazu na registráciu prevodu do systému vyrovnania a okamihu, od ktorého nesmie byť účastníkom systému vyrovnania ani žiadnou treťou osobou príkaz na registráciu prevodu odvolaný ani zrušený a ani inak nesmie byť znemožnené vykonanie tohto príkazu; ak je centrálny depozitár účastníkom v prepojenom systéme, prihliadne pri určovaní tohto okamihu na potrebu, čo možno najvyššej miery koordinácie medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme v súlade s pravidlami podľa odseku 23.
(9)
Centrálny depozitár má právo na poskytnutie všetkých podkladov nevyhnutných na výkon jeho činnosti, inak je oprávnený poskytnutie služby odmietnuť. Neposkytnutie týchto podkladov, ich oneskorené alebo neúplné poskytnutie, alebo poskytnutie v inej ako požadovanej forme je na ťarchu toho, kto je povinný ich poskytnúť. Ak podáva alebo postupuje príkaz alebo žiadosť centrálnemu depozitárovi jeho člen, nie je centrálny depozitár povinný skúmať pravosť, zákonnosť, správnosť a úplnosť priložených podkladov, pričom za škodu spôsobenú neposkytnutím podkladov, oneskoreným alebo neúplným poskytnutím podkladov, alebo ich poskytnutím v inej ako požadovanej forme a za škodu spôsobenú nepravosťou, nezákonnosťou, nesprávnosťou alebo neúplnosťou poskytnutých podkladov zodpovedá ten člen, ktorý podklady poskytol. Člen, ktorý podáva príkazy na nezaradený účet podľa § 173v zodpovedá za správnosť, úplnosť a včasnosť podania týchto príkazov.
(10)
Obchodné meno centrálneho depozitára musí obsahovať označenie „centrálny depozitár cenných papierov“. Označenie „centrálny depozitár cenných papierov“ ani jeho preklady nesmie používať v obchodnom mene žiadna iná fyzická osoba alebo právnická osoba.
(11)
Na organizáciu a riadenie a na pravidlá činnosti vo vzťahu ku klientom centrálneho depozitára sa vzťahujú ustanovenia § 73a. Ak centrálny depozitár poskytuje jednu alebo viac investičných služieb alebo vykonáva jednu alebo viac investičných činností navyše k poskytovaniu služieb podľa osobitného predpisu,89f) vzťahujú sa na neho ustanovenia tohto zákona v rozsahu ako na obchodníka s cennými papiermi, ktorý poskytuje rovnaké investičné služby alebo vykonáva rovnaké investičné služby, okrem § 70, § 71 ods. 1 a 2, § 71 ods. 4 až 6, § 71a až 71de, § 79 a ustanovenia osobitného predpisu;90) tým nie je dotknuté ustanovenie § 54 ods. 3 písm. k).
(12)
Centrálny depozitár je povinný pri poskytovaní služieb požadovať preukázanie totožnosti klienta; pri každom poskytovaní služby je klient povinný vyhovieť každej takejto žiadosti centrálneho depozitára. Poskytovanie služieb so zachovaním anonymity klienta je centrálny depozitár povinný odmietnuť.
(13)
Na účely podľa odseku 12 možno totožnosť klienta preukázať
a)
dokladom totožnosti klienta podľa osobitných predpisov o dokladoch totožnosti,89g) pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť klienta preukázať jeho dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu,89h)
b)
podpisom klienta, ak je tento klient osobne známy a ak je jeho podpis bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v centrálnom depozitári, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti,
c)
dokladom totožnosti89g) zákonného zástupcu maloletého klienta, ktorý nemá doklad totožnosti, pričom prostredníctvom zariadení elektronickej komunikácie možno totožnosť zákonného zástupcu tohto maloletého klienta preukázať dokladom totožnosti, ktorý je úradným autentifikátorom podľa osobitného predpisu;89h) pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, je však popri preukázaní totožnosti zákonného zástupcu tohto maloletého klienta potrebné aj
1.
predloženie dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie maloletého klienta, a rodného listu maloletého klienta, alebo
2.
získanie preukázateľných elektronických údajov z úradnej evidencie, z ktorých je zrejmé a nepochybné oprávnenie zákonného zástupcu na zastupovanie maloletého klienta vrátane identifikačných údajov maloletého klienta,
d)
kvalifikovaným elektronickým podpisom,89i) ak klient bol identifikovaný podľa písmena a) alebo písmena c),
e)
pri poskytovaní služieb prostredníctvom technických zariadení osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý centrálny depozitár pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý centrálny depozitár dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom; týmto ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.89j)
(14)
Pri preukazovaní totožnosti klienta s použitím úradného autentifikátora89h) podľa odseku 13 môže centrálny depozitár postupovať spôsobom ustanoveným pre identifikáciu a autentifikáciu podľa osobitného predpisu,89k) a to vrátane zisťovania a preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu89l) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie klienta s použitím úradného autentifikátora.89h) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) je povinné, v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb,89m) poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje o zástupcovi a maloletom klientovi na účely podľa odseku 13 písm. c) druhého bodu.
(15)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly identifikácie klientov a ich zástupcov, na účely poskytovania služieb klientom, ako aj na účely aktualizácie už centrálnym depozitárom uchovávaných údajov o klientoch a ich zástupcoch je centrálny depozitár oprávnený aj bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu údajov zapísaných v registri fyzických osôb89m) a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov89n) získať údaje podľa § 73a ods. 1. Na účel podľa prvej vety sú ministerstvo vnútra a správca komunikačnej časti autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu89l) povinní poskytnúť centrálnemu depozitáru údaje podľa § 73a ods. 1.
(16)
Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb89m) a z evidencie občianskych preukazov89n) podľa odsekov 14 a 15 upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a centrálny depozitár.
(17)
Centrálny depozitár je povinný pri každom obchode najmenej v hodnote 15 000 eur zisťovať vlastníctvo prostriedkov použitých klientom na vykonanie obchodu; to neplatí, ak ide o pokyn na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov podľa § 24 a 25 a pokyny členov a burzy cenných papierov týkajúce sa zúčtovania a vyrovnania obchodov s inými finančnými nástrojmi. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či obchod vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je obchod vykonaný na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú prostriedky a na ktorej účet je obchod vykonaný; v takomto prípade je klient povinný odovzdať centrálnemu depozitárovi aj písomný súhlas dotknutej osoby na použitie jej prostriedkov na vykonávaný obchod a na vykonanie tohto obchodu na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, centrálny depozitár je povinný odmietnuť vykonanie požadovaného obchodu.
(18)
Účastníkom systému vyrovnania môže byť len
a)
banka alebo zahraničná banka,
b)
obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi,
c)
centrálna protistrana, zúčtovací agent, zúčtovací ústav alebo prevádzkovateľ systému vyrovnania, alebo prevádzkovateľ platobného systému,
d)
orgán verejnej moci,
e)
obchodná spoločnosť, ktorej štát poskytol záruku v súvislosti s jej účasťou v systéme vyrovnania alebo v platobnom systéme,
f)
centrálny depozitár, ktorý sa stal účastníkom systému vyrovnania prevádzkovaného centrálnym depozitárom na základe osobitného predpisu.90)
(19)
Národná banka Slovenska poskytuje krajským súdom a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zoznam centrálnych depozitárov a ďalších účastníkov systémov vyrovnania. Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) o centrálnych depozitároch a ďalších účastníkoch systémov vyrovnania v rozsahu ustanovenom právne záväznými aktmi Európskej únie upravujúcimi platobné systémy a systémy vyrovnania obchodov s cennými papiermi.
(20)
Prevádzkovanie systému vyrovnania sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, ak sa účastníci systému vyrovnania nedohodli inak a aspoň jeden z účastníkov má sídlo v Slovenskej republike. Účastníci systému vyrovnania si môžu zvoliť právo iného členského štátu, iba ak má aspoň jeden z nich v tomto členskom štáte svoje sídlo. Za dohodu účastníkov systému vyrovnania o voľbe práva sa považuje aj ustanovenie tejto voľby v prevádzkovom poriadku.
(21)
Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska alebo príslušnému orgánu členského štátu, ktorého právom sa spravuje systém vyrovnania, zoznam jeho účastníkov a zmeny v tomto zozname. Centrálny depozitár je povinný oznámiť Národnej banke Slovenska vzájomné prepojenie s iným systémom vyrovnania alebo s platobným systémom.
(22)
Dva alebo viac systémov vyrovnania alebo systémy vyrovnania, ktoré príslušné orgány členských štátov oznámili Komisii, môžu vytvoriť prepojený systém, ktorým sa rozumie vzájomné prepojenie na vykonávanie príkazov na registráciu prevodov medzi týmito systémami vyrovnania na základe dohodnutých pravidiel medzi prevádzkovateľmi týchto systémov vyrovnania. Súčasťou prepojeného systému môže byť aj platobný systém alebo platobný systém, ktorý príslušný orgán členského štátu oznámil Komisii. Pravidlá podľa tohto odseku sú súčasťou prevádzkového poriadku.
(23)
Pravidlá podľa odseku 25 určujú najmä
a)
systémy vyrovnania v prepojenom systéme a ich prevádzkovateľov,
b)
okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania v súvislosti s neodvolateľnosťou a nezrušiteľnosťou príkazu zosúladený v rámci pravidiel systémov vyrovnania; na okamih prijatia príkazu systémom vyrovnania nemajú vplyv pravidlá iných systémov vyrovnania v prepojenom systéme, ak v pravidlách všetkých systémov vyrovnania nie je uvedené inak,
c)
pravidlá vykonávania príkazov na registráciu prevodov medzi systémami vyrovnania v prepojenom systéme,
d)
práva a povinnosti prevádzkovateľov systémov vyrovnania v prepojenom systéme,
e)
podrobnosti o ďalších povinnostiach a pravidlách ustanovených týmto zákonom.
(24)
Akékoľvek prepojenie medzi systémami vyrovnania alebo platobnými systémami nevytvára systém vyrovnania podľa tohto zákona alebo platobný systém podľa osobitného predpisu.90aa)
(25)
Účastník systému vyrovnania je povinný poskytnúť informácie o tom, v ktorých systémoch vyrovnania je účastníkom, a o pravidlách týchto systémov vyrovnania na písomnú žiadosť osoby, ktorá má oprávnený a odôvodnený záujem na poskytnutí takýchto informácií.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore