Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov 564/2004 účinný od 29.11.2022 do 31.12.2022

Vládny návrh zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

9

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

V súlade s programovým vyhlásením vlády ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov, ktorého podstatou je posilniť daňové príjmy obcí a stanoviť daňové príjmy vyšších územných celkov. Fiškálna decentralizácia nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky podľa zákona č. 416/2001 Z. z.. Podľa tohto zákona kompetencie prechádzali na územnú samosprávu postupne od 1. januára 2002 do 1. januára 2004. K tomuto dátumu bola ukončená I. etapa decentralizácie verejnej správy.

Nový systém financovania posilní samostatnosť a zodpovednosť územnej samosprávy pri rozhodovaní o použití verejných zdrojov na poskytovanie služieb občanovi. Podstatou tohto procesu je prechod od poskytovania dotácií územnej samospráve zo štátneho rozpočtu na financovanie kompetencií prostredníctvom daňových príjmov. Konkrétne u vyšších územných celkov sa zo štátneho rozpočtu v roku 2002 poskytovali účelové dotácie, v roku 2003 sa v rámci dotácie na kapitálové výdavky ich rozdelenie určilo len ako orientačný ukazovateľ a v roku 2004 sa vyšším územným celkom poskytla globálna (neúčelová) dotácia v členení na bežné výdavky a kapitálové výdavky, ktorej rozdelenie podľa vlastných priorít je v pôsobnosti orgánov vyšších územných celkov. Od roku 2005 o rozdelení a použití finančných prostriedkov zo zdrojov z podielovej dane a z výnosu cestnej dane bude regionálna samospráva rozhodovať samostatne.

Nový systém financovania prispeje tiež k stabilizácii príjmov územnej samosprávy na dlhšie časové obdobie, keďže doteraz sa podiel obcí na výnose republikových daní určoval každoročne zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Cieľom návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu uvedených zámerov fiškálnej decentralizácie a súčasne zabezpečiť jej transparentnosť a spravodlivosť.

Fiškálna decentralizácia sa bude týkať financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov tak, ako sú definované v rámci platného právneho stavu. Kompetencie, ktoré obce a vyššie územné celky vykonávajú v režime preneseného výkonu štátnej správy, budú naďalej financované dotáciami zo štátneho rozpočtu prostredníctvom príslušnej rozpočtovej kapitoly.

V nadväznosti na uvedené, ministerstvo vypracovalo príslušné právne normy. Ide predovšetkým o zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády o rozdeľovaní a poukazovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve, zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Účinnosť týchto zákonov, ako aj uplatnenie nového systému financovania územnej samosprávy sa navrhuje od 1. januára 2005.

Pri vypracovaní návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov a zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo postupovalo nasledovne:

1.analýza originálnych a prenesených kompetencií v súčasnom právnom stave, t.j. zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a ďalšie zákony schválené po nadobudnutí účinnosti zákona č. 416/2001 Z. z., v ktorých sa stanovili kompetencie obciam a vyšším územným celkom, ako originálne, resp. presunuté kompetencie.

2.určenie okruhu kompetencií územnej samosprávy, ktorých financovanie je navrhované prostredníctvom nového systému a ich kvantifikácia.

Fiškálnou decentralizáciou podľa tohto zákona ministerstvo navrhuje riešiť samosprávne kompetencie obcí a vyšších územných celkov, ktoré boli v rokoch 2003 a 2004 v zásade financované prostredníctvom transferov z rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Pri kvantifikácii objemu finančných prostriedkov ministerstvo financií vychádzalo z číselných údajov schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004.

Predmetom fiškálnej decentralizácie, a tým aj základnej kvantifikácie pre potreby zdrojového krytia originálnych kompetencií prostredníctvom podielovej dane, nie sú niektoré špecifické položky z rozpočtovej kapitoly SFV, ktoré majú individuálny charakter, ako je napríklad financovanie výstavby mostu Košická v Bratislave. Na druhej strane sú predmetom decentralizácie aj niektoré položky, ktoré sú v roku 2004 rozpočtované v iných kapitolách ako je SFV. Ide napríklad o financovanie výkonu správy ciest II. a III. triedy z rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR. Podrobný rozbor kvantifikácie je uvedený v ďalšej časti.

Základom kvantifikácie je platný zákon o štátnom rozpočte na rok 2004. Nadväzne ministerstvo aktualizovalo tieto údaje na podmienky rokov 2005 až 2007, najmä vzhľadom na očakávaný rast cien v budúcich rokoch. Výsledkom je základňa uvedená v nasledujúcej tabuľke.

2004200520062007Základňa pre fiškálnu decentralizáciu v mld. Sk32,833,634,435,2

Tieto čísla vychádzajú z rozpočtu kapitoly SFV uvedeného vo východiskách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, pričom sú oproti východiskám zvýšené o sumu 1,1 mld. Sk, ktorá predstavuje zvýšenie výnosu dane z nehnuteľností v súvislosti s novou legislatívou. Ak by sa fiškálna decentralizácia od 1.1.2005 nerealizovala, financovanie originálnych kompetencií by sa naďalej zabezpečovalo vo vyššie uvedenom rozsahu.

3.stanovenie druhu dane, ktorej výnos bude smerovaný do rozpočtov územnej samosprávy.

Oproti doterajšiemu spôsobu určenia podielových daní, ktoré boli určené každoročne v zákone o štátnom rozpočte na nasledujúci rok s určením absolútnej hodnoty podielu z celkového výnosu (daň z príjmu fyzických osôb) alebo určením podielu na celkovom výbere príslušnej dane (daň z príjmov právnických osôb, cestná daň) zákon určuje ako podielovú daň, daň z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou, v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prvý dôvod pre návrh dane z príjmov fyzických osôb je očakávaný dynamický rast výnosov tejto dane v najbližších rokoch, ale aj v strednodobom horizonte, čo je z pohľadu zvyšovania objemu zdrojov pre územnú samosprávu výhodné. Aktuálne makroekonomické predpoklady, na ktorých je postavený návrh východísk rozpočtu verejnej správy pre roky 2005 až 2007, sú nasledovné:

UkazovateľRok200520062007Priemerný rast mesačnej mzdy v %7,15,85,6Priemerný rast zamestnanosti v %0,70,71,0Výnos dane v mld. Sk30,632,835,3Rast výnosu dane v %12,97,27,6Priemerná celková inflácia v %4,02,92,5Priemerný rast cien priemyselných výrobcov v %2,62,22,0

Daň z príjmov fyzických osôb ministerstvo navrhuje taktiež z dôvodu relatívne najrovnomernejšieho výberu zo všetkých daní počas kalendárneho roka, čo má z pohľadu zostavenia finančného plánu a zabezpečenia plynulého vytvárania zdrojov samosprávy vysokú prioritu.

4.určenie podielov v nadväznosti na vykonanú kvantifikáciu.

Návrh zákona stanovuje, že výnos dane z príjmov fyzických osôb s výnimkou dane vyberanej zrážkou sa delí medzi obce a vyššie územné celky v konkrétnych pomeroch. Zostávajúce percentá predstavujú rezervu na ďalšie prepočty a aktualizáciu údajovej základne tak, aby bolo garantované finančné zabezpečenie okruhu vybraných kompetencií v cenách roku 2005.

5.kritériá, spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane ustanoví vláda osobitným nariadením.

6.návrh zákona v § 5 súčasne rieši aj plynulý prechod z doterajšieho systému financovania originálnych kompetencií územnej samosprávy na nový model pri vytvorení podmienok na zdrojové zabezpečenie v mesiaci január 2005 za účelom eliminácie nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie potrebných služieb občanom.

7.vzhľadom na to, že zákon mení systém zabezpečenia finančných zdrojov na originálne kompetencie, bolo potrebné novelizovať zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Uvedené návrhy na novelizáciu príslušných paragrafov riešia články II, III a IV návrhu zákona.

V nadväznosti na novelizáciu zákona č. 597/2003 Z. z., bude potrebné, aby Ministerstvo školstva SR vypracovalo návrh na zmenu príslušných ustanovení Nariadenia vlády SR č. 2/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na školy a školské zariadenia.

Kvantifikácia základne pre financovanie kompetencií určených na fiškálnu decentralizáciu

(na základe platného zákona o štátnom rozpočte na rok 2004)

Na financovanie originálnych kompetencií územnej samosprávy, ktoré sa stanú predmetom fiškálnej decentralizácie je v štátnom rozpočte na rok 2004 vyčlenených 32 779,0 mld. Sk.

1.Obce:

Základňa predstavuje 22 312,8 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV9 531,9 mil. Sk

-samosprávne funkcie 611,0 mil. Sk

-školstvo7 155,0 mil. Sk

-doprava1 765,9 mil. Sk.

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol1 462,9 mil. Sk

-MPSVaR SR - opatrovateľská služba 987,5 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 184,2 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 153,0 mil. Sk

-VPS - valorizácia platov v školstve 138,2 mil. Sk

c) zdroje podielových daní11 318,0 mil. Sk

Podielové dane podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v sume 11 173,0 mil. Sk boli v upravenej základni roku 2004 zvýšené o 145,0 mil. Sk, čo predstavuje dopočet 1/3 sumy výpadku miestneho poplatku z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov; 2/3 výpadku v sume 290,0 mil. Sk boli riešené v schválenom štátnom rozpočte na rok 2004.

Vzhľadom na špecifický, individuálny charakter neboli do tejto bilancie zahrnuté niektoré transfery z kapitoly SFV. Ide o tieto položky:

a) výstavba Mosta Košická 625,0 mil. Sk

b) zdravotníctvo 50,8 mil. Sk

c) kultúra 54,1 mil. Sk

d) sociálne zabezpečenie – domovy dôchodcov 545,8 mil. Sk.

Tieto kompetencie budú v roku 2005 financované prostredníctvom kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, resp. vecne príslušnej rozpočtovej kapitoly. V oblasti sociálneho zabezpečenia ide o prechodné riešenie do prijatia zmeny spôsobu financovania domovov dôchodcov v pôsobnosti obcí a miest. Cieľovo sa aj s touto kompetenciou počíta na prefinancovanie prostredníctvom daňových príjmov.

2.Vyššie územné celky:

Základňa pre transformáciu na daňové príjmy predstavuje 10 466,2 mil. Sk, z toho:

a) samosprávne pôsobnosti z kapitoly SFV8 071,1 mil. Sk

-samosprávne funkcie – úrady VÚC 601,4 mil. Sk

-školstvo2 045,4 mil. Sk

-doprava1 025,5 mil. Sk

-kultúra1 023,4 mil. Sk

-sociálne veci3 375,4 mil. Sk

b) samosprávne pôsobnosti z ostatných kapitol2 395,1 mil. Sk

-MDPaT SR – samosprávne pôsobnosti pre cesty II. a III. triedy2 143,4 mil. Sk

-MŠ SR - rezerva na školstvo 44,7 mil. Sk

-MŠ SR - kapitálové výdavky 116,4 mil. Sk

-VPS – valorizácia platov 90,6 mil. Sk

Obdobne ako u obcí neboli do tejto bilancie zahrnuté transfery z kapitoly SFV na zdravotníctvo v sume 343,5 mil. Sk a bola odpočítaná suma 350,0 mil. Sk súvisiaca s nesystémovým navýšením transferov na sociálne veci počas schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2004 v Národnej rade SR na základe poslaneckého pozmeňovacieho návrhu.

Úprava východiskovej základne roku 2004:Pri medziročnom porovnaní zdrojov kapitoly SFV je potrebné okrem presunu vybraných dotácií do kapitoly Všeobecná pokladničná správa zohľadniť aj niektoré ďalšie skutočnosti. Ide najmä o úpravu základne roku 2004, a to:

u obcí

◊zvýšenie o 154,0 mil. Sk o dotáciu na mestskú verejnú dopravu presunutú z rozpočtu VÚC do rozpočtu obcí,

◊na úseku samosprávnych pôsobností na úseku školstva je základňa zvýšená o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole Ministerstva školstva SR (184,2 mil. Sk) a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov vrátane odvodov (138,2 mil. Sk); základňa kapitálových výdavkov je zvýšená o presun kapitálových výdavkov z kapitoly MŠ SR v sume (153,0 mil. Sk),

◊presun dotácií na úseku sociálneho zabezpečenia na opatrovateľskú službu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zvýšenú o 5 mesačnú valorizáciu platov a odvodov do rozpočtov obcí v sume 987,5 mil. Sk,

◊transfer na samosprávne funkcie – bývalé podielové dane zvýšené o 145,0 mil. Sk, ako dopočet 1/3 zmien (v rozpočte na rok 2004 boli premietnuté v rozsahu 2/3 – výpadok príjmov z miestneho poplatku z predaja alkoholu a tabaku).

u vyšších územných celkov

◊zníženie dotácie na dopravu na zabezpečenie pravidelnej verejnej autobusovej dopravy o 154,0 mil. Sk na mestskú verejnú dopravu do rozpočtu obcí,

◊samosprávne pôsobnosti na úseku školstva upravené o 3 %-nú rezervu rozpočtovanú v kapitole MŠ SR (44,7 mil. Sk), valorizácia platov vrátane odvodov 32,1 mil. Sk a upravená základňa kapitálových výdavkov o presun z kapitoly MŠ SR (116,4 mil. Sk),

◊u VÚC na úseku sociálneho zabezpečenia zníženie dotácií na bežné výdavky o 350,0 mil. Sk a premietnutie 5 mesačnej valorizácie platov a odvodov (58,5 mil. Sk).

Zdroje určené na financovanie kompetencií po fiškálnej decentralizácii

Východiskovým bodom pri kvantifikácii zdrojov bol rok 2005, kedy je návrh fiškálnej decentralizácie neutrálny vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a v priemere aj k rozpočtom samospráv.

Okrem finančných zdrojov, ktorými budú územné samosprávy disponovať na základe nového zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, rozhodujúca časť zvýšených daňových príjmov bude do rozpočtov obcí a VÚC plynúť podľa zákona o rozpočtovom určení dane z príjmov.

1. Obce: 22 807,0 mil. Sk-daň z nehnuteľností 1 100,0 mil. Sk

-daň z príjmov fyzických osôb 21 707,0 mil. Sk

Uvedené zdroje z dane z nehnuteľností predstavujú navýšenie oproti súčasnému stavu v nadväznosti na pripravovanú novú legislatívnu úpravu. Navrhuje sa výrazné posilnenie kompetencií obcí pri rozhodovaní o sadzbách tejto dane, pričom sa predpokladá, že možnosť zvýšeného výnosu využijú predovšetkým väčšie mestá aj na zabezpečenie financovania mestskej verejnej dopravy.

2 . Vyššie územné celky:10 753,0 mil. Sk -daň z motorových vozidiel 2 500,0 mil. Sk

-daň z príjmov platenej fyzickými osobami 8 253,0 mil. Sk

V nadväznosti na uvedenú kvantifikáciu, pri prognózovanom objeme výnosu dane z príjmov fyzických osôb rozdelenie výnosu je nasledovné:

-celkový výnos dane30 600,0 mil. Sk

z toho: obce 70,9 %, t.j.21 707,0 mil. Sk

vyššie územné celky 27,0 %, t.j. 8 253,0 mil. Sk

rezerva 2,1 %, t.j. 640,0 mil. Sk

o o o

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve sa predkladá v súlade s úlohou uvedenou v bode B.1. uznesenia vlády SR č. 370 zo 14. mája 2003 k návrhu projektu decentralizácie verejnej správy v nadväznosti na Plán legislatívnych úloh vlády SR na rok 2004. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi.

Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Nemá dopady na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a nesúvisí ani s bojom s terorizmom.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 13. mája 2004.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samospráve.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa

-Európskej dohody o pridružení,

-Národného programu pre prijatie acquis communautaire,

-Partnerstva pre vstup,

-Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie (Biela Kniha),

-screeningu.

Návrh zákona je uvedený v návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády SR za rok 2004 na mesiac apríl.

b)Žiadne záväzky zo schválených negociačných pozícií nemajú vzťah k návrhu zákona.

4. Problematika návrhu zákona:

c)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

d)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

Vzhľadom nato, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie je vyjadrovanie stupňa zlučiteľnosti s právom ES/EÚ bezpredmetné.

6. Gestor:

bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1:

V texte paragrafu je definovaný samotný účel zákona, ktorý v nadväznosti na príslušnú legislatívu určuje rozpočtové určenie, termíny poukazovania, spôsob rozdeľovania a poukazovania dane z príjmov, (okrem dane z príjmov vyberanej zrážkou), ktorej celoštátny výnos je predmetom rozdelenia medzi subjekty územnej samosprávy podľa stanoveného podielu.

Zákon nedefinuje daňové príjmy územných samospráv ako celku, vzhľadom na to, že sú predmetom iných zákonov upravujúcich daňové povinnosti fyzických osôb a právnických osôb.

K § 2 a § 3:

V nadväznosti na § 1 zákon určuje, že 100 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb, vybranej daňovými úradmi v príslušnom rozpočtovom roku je predmetom delenia medzi obce, vyššie územné celky a štát v pomere 70,9 : 27,0 : 2,1. Objem finančných prostriedkov zodpovedajúci výške 2,1 % predstavuje rezervu na garanciu financovania okruhu vybraných kompetencií pri objektívnych vplyvoch nezávislých na činnosti územnej samosprávy.

K § 4:

Zákon splnomocňuje vládu SR na ustanovenie nariadenia, ktorého súčasťou budú kritéria, na základe ktorých budú daňové úrady prerozdeľovať výnos vybranej dane jednotlivým obciam a vyšším územným celkom. Súčasne zákon v odseku 1 určuje povinnosť prerokovania ďalších zmien a doplnkov zákona a nariadenia vlády s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.

V odseku 2 a 3 zákon určuje povinnosť vykonať daňovým úradom výpočet príslušného podielu skutočného výnosu dane pre obce a vyššie územné celky vo svojej územnej pôsobnosti a poukázanie na ich účet. Súčasne v odseku 3 zákon upravuje aj vzťah vybraných daňových úradov k samosprávnym krajom pri realizácii tohto zákona.

Daňové úrady budú realizovať samotný výkon výpočtu a poukazovania výnosu dane na základe štatistických údajov, ktoré poskytne Štatistický úrad SR Ministerstvu financií SR, daňovým úradom prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR a republikovým združeniam obcí a vyšším územným celkom. Na základe zákona budú východiskové štatistické údaje s platnosťou na nasledujúci kalendárny rok zverejnené Štatistickým úradom v termíne do 15. augusta predchádzajúceho roka. Súčasne sa určuje povinnosť súčinnosti všetkým subjektom verejnej správy pri poskytovaní potrebných štatistických údajov. Úlohy, ktoré týmto orgánom vyplynú v súvislosti s plnením určenej úlohy, budú zabezpečovať v rámci ich schváleného rozpočtu.

Zákon určuje termín daňovým úradom vykonať rozdelenie výnosu dane a jej poukazovanie obciam a vyšším územným celkom do 20. dňa nasledujúceho mesiaca.

Súčasne v odseku 7 je uvedená povinnosť daňovým úradom vykonať s obcami a vyššími územnými celkami vyrovnanie nedoplatkov resp. preplatkov za kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho roka.

K § 5:

Za účelom plynulého prechodu financovania obcí a vyšších územných celkov na nový systém je potrebné v zákone riešiť nedostatok daňových príjmov územnej samosprávy v mesiaci január 2005. Zákon rieši toto prechodné obdobie poskytnutím preddavku obciam a vyšším územným celkom na výnos dane vo výške jednej dvanástiny rozpočtovaného výnosu na rok 2005.

Súčasne sa určuje daňovým úradom a územnej samospráve povinnosť vzájomne vyporiadať uvedené preddavky do 31. marca 2005.

K Čl. II

K bodu 1 a 2:

Z platného znenia § 10 sa vypúšťajú pre krajské školské úrady ustanovenia o zriaďovaní a zrušovaní materských škôl, ak si to vyžadujú osobitné podmienky a to z dôvodu, že zriaďovanie materských škôl je v originálnej pôsobnosti obcí.

K bodu 3 a 4:

Legislatívno-technická úprava vo vzťahu k bodom 1 a 2.

K Čl. III

K bodu 1:

Financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky základných umeleckých škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov (verejné základné umelecké školy), v roku 2004 je zabezpečované z prostriedkov štátneho rozpočtu, napriek tomu, že sa jedná o originálne kompetencie územnej samosprávy. Pretože štát bude zabezpečovať naďalej len financovanie súkromných a cirkevných ZUŠ (neštátne ZUŠ) v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., v poznámke pod čiarou k odkazu 3 bola vypustená časť týkajúca sa definície verejných základných umeleckých škôl podľa zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

K bodu 2, 6:

V nadväznosti na vypustenie písmena a) v § 10 odsek 5 zákona č. 596/2003 Z. z. podľa bodu 1 článku II zákona, je potrebné legislatívne upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 6.

K bodu 3:

Zo zákona sa vypúšťa financovanie verejných základných umeleckých škôl (ZUŠ) z prostriedkov štátneho rozpočtu.

K bodu 4:

Vzhľadom na zrušenie financovania verejných ZUŠ odvolávka na financovanie neštátnych ZUŠ rovnako ako u verejných ZUŠ nemá opodstatnenie.

K bodu 5:

Okrem ZUŠ aj ďalšie originálne kompetencie územnej samosprávy v oblasti školstva, ktorých financovanie do roku 2004 bolo zabezpečované v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom, budú od roku 2005 financované výnosom podielovej dane. Vzhľadom na to, že v zákone č. 597/2003 Z. z. sú viaceré ustanovenia, ktoré sa vzťahujú všeobecne na „školské zariadenia“ zaradené do siete, teda aj na „verejné školské zariadenia“, ktoré zákon č. 597/2003 Z. z. definuje v § 1 odsek 6 ako školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov, bolo potrebné komplexne riešiť vyňatie zo zákona zmenu financovania týchto zariadení prostredníctvom zapojenia podielovej dane.

K bodu 7:

Doplnením textu odseku 7 paragrafu 1 bolo potrebné jednoznačne zadefinovať vzťah zákona ku školským zariadeniam v pôsobnosti územnej samosprávy v prípade, ak ide o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu 8, 9, 10 a 11:

Nadväzuje na zdôvodnenie uvedené k bodom 1 a3.

K bodu 12:

Vzhľadom na absenciu ustanovenia týkajúceho sa rozpočtovania kapitálových výdavkov na rekonštrukciu školských objektov a na modernizáciu škôl a školských zariadení v kapitole MŠ SR, bolo potrebné v tomto smere zákon doplniť.

K bodu 13, 14 a 17:

V zmysle zákona č. 597/2003 Z. z. štát nezabezpečuje financovanie kapitálových výdavkov na školstvo, ktoré sú originálnou kompetenciou územnej samosprávy. Nie je preto opodstatnené direktívne určovať územnej samospráve normatívy na tieto výdavky. Rozhodnutie o disponovaní s prostriedkami získanými z výnosu podielovej dane je plne v kompetencii obce resp. vyššieho územného celku.

K bodu 15:

Vzhľadom na zmenu systému financovania samosprávnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov pri financovaní verejných ZUŠ a verejných školských zariadení bolo potrebné novelizovať paragraf 5 zákona.

K bodu 16, 18, 19 a 20:

Nadväzuje na body 1 a 3 článku.

K bodu 21:

Vzhľadom na to, že prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah sa nebudú od roku 2005 zabezpečovať zdroje na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti školstva, v odseku 3 navrhujeme vypustiť Ministerstvo financií SR.

K Čl. IV

K bodu 1:

Finančné prostriedky na úhradu výdavkov na poskytovanie opatrovateľskej služby sa poskytnú obci nadväzne na fiškálnu decentralizáciu prostredníctvom podielovej dane. Z uvedeného dôvodu, nebudú finančné prostriedky od roku 2005 rozpočtované v kapitole Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

K bodu 2:

V súvislosti s pôsobnosťou obce ustanovenou v § 71 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov – uzatvárať zmluvu o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb subjektami, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona alebo o zabezpečovaní poskytovania sociálnych služieb inými právnickými osobami, ktoré majú oprávnenie poskytovať sociálne služby a ošetrovateľskú starostlivosť podľa osobitných predpisov – sa vypúšťa poskytovanie finančných prostriedkov na takto uzavreté zmluvy zo štátneho rozpočtu.

K bodu 3, 4 a 5:

Poskytovanie finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálno-právnej ochrany zo strany príslušného samosprávneho kraja v rámci sociálnej pomoci je právne kvalifikované ako výkon samosprávnej pôsobnosti vyššieho územného celku. V nadväznosti na fiškálnu decentralizáciu nebude dôvodné zasahovanie do výkonu tejto samosprávnej pôsobnosti zákonom o sociálnej pomoci pokiaľ ide o ustanovenie minimálnej výšky finančného príspevku, ktorú boli doposiaľ viazané samosprávne kraje pri koncipovaní všeobecne záväzných nariadení. Decentralizačná dotácia poskytovaná na výkon tejto pôsobnosti zo strany štátu bude nahradená podielovou daňou, čo predpokladá aj väčšiu slobodu rozhodovania pri smerovaní získaných finančných prostriedkov, ktorú nie je odôvodnené obmedzovať zákonom. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťa právna úprava v § 86 vrátane prílohy č. 14 k zákonu o sociálnej pomoci, ktorá ustanovovala minimálne výšky finančného príspevku.

K Čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu