Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 31.03.2022 do 06.10.2022

Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 31.03.2022
Účinnosť do: 06.10.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Dražby, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST46JUD99588DS52EUPP11ČL59

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 31.03.2022 do 06.10.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 31.03.2022 na základe 395/2021

Legislatívny proces k zákonu 395/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 395/2021, dátum vydania: 05.11.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Podpredseda vlády Slovenskej republiky a predseda Úradu pre verejné obstarávanie predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona sa predkladá na základe úlohy č. 67 Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace september december 2020. Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

•zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

•revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

•zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

•zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Medzi najvýznamnejšie zmeny zákona o verejnom obstarávaní, ktorými sa sleduje naplnenie vyššie uvedených cieľov patria:

•v oblasti zjednodušenia postupov

▪úprava niektorých existujúcich pravidiel, ktoré majú charakter národného goldplatingu,

▪úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone,

▪zriadenie centrálnej obstarávacej organizácie pre štátne orgány,

▪používané elektronické prostriedky budú musieť podporovať aj podávanie žiadostí o nápravu a námietky (jedno prostredie pre všetky úkony),

▪flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž,

▪umožní sa v žiadosti o účasť a v ponuke predkladať aj elektronické kópie (skeny) a nielen elektronické originály,

▪umožní sa uzatvárať zmluvu s ďalším uchádzačom v poradí, ak predošlý neposkytol súčinnosť, a to bez obmedzenia na prvých troch, ako je tomu dnes,

▪zavedenie zjednodušeného režimu obstarávania zákaziek na sociálne a iné služby podľa prílohy č. 1 k zákonu,

▪zjednotia a zjednodušia sa informačné povinnosti v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou,

▪postihovanie špekulatívnych postupov hospodárskych subjektov pri využívaní námietok,

▪podpora a zavedenie nástrojov na automatizáciu procesu zadávania zákaziek v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou a realizácia podlimitných zákaziek prostredníctvom jednotnej elektronickej platformy, ktorá bude upravená nielen na verejné obstarávanie bežne dostupných tovarov a služieb, ale aj na verejné obstarávanie tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie bežne dostupné na trhu a na používanie iných kritérií než je cena.

•v oblasti skrátenia procesu

▪rozšírenie katalógu postupov verejného obstarávania, pri ktorých bude obmedzené využitie revíznych prostriedkov (so zachovaním možnosti kontroly zo strany ÚVO),

▪úpravy revíznych postupov a dohľadu nad verejným obstarávaním, cieľom ktorých je skrátenie dĺžky procesu verejného obstarávania,

▪posilnenie koncentrácie v konaní o námietkach,

▪v špecifických prípadoch osobitné odklony procesnej úpravy konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného,

2

▪mierne skrátenie lehôt a koncentrácia úkonov v podlimitných zákazkách.

•v oblasti zvýšenia transparentnosti

▪jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov),

▪zverejňovanie úmyslu zadať zákazku s nízkou hodnotou na jednotnej elektronickej platforme, pričom ak bude na predloženie ponuky vyzvaných viac hospodárskych subjektov, bude takýto postup prebiehať cez jednotnú elektronickú platformu.

•úprava smerujúca k zvýšeniu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní a zvýšeniu zodpovednosti osôb, ktoré pri verejnom obstarávaní porušia zákon.

Na účely zrýchlenia procesu verejného obstarávania bude navrhnutá úprava procesných ustanovení revíznych postupov, vrátane konania o preskúmaní úkonov pred podpisom zmluvy na základe námietok. Cieľom je skrátanie konania so zachovaním potrebnej úrovne ochrany práv dotknutých subjektov vrátane možnosti súdnej ochrany.

Na účely zabezpečenia efektívneho zberu a vyhodnocovania údajov verejného obstarávania budú v rámci jednotnej elektronickej platformy, ktorá vznikne spojením existujúcich informačných systémov, realizované nasledujúce úpravy:

•automatizácia jednotnej elektronickej platformy (vytvorenie inteligentných formulárov pre zadávanie zákaziek s použitím viacerých, aj kvalitatívnych kritérií, automatické zoraďovanie došlých ponúk na základe týchto kritérií),

•umožní sa plnohodnotné fungovanie jednotnej elektronickej platformy pre všetky podlimitné zákazky, ako platforma na realizáciu elektronického verejného obstarávania nielen bežných tovarov a služieb,

•bude vytvorený systém na sledovanie vývoja cien, ako funkčná súčasť jednotnej elektronickej platformy, použiteľný aj v podlimitných zákazkách a aj na účely určenia predpokladanej hodnoty zákazky v nadlimitných zákazkách,

•zrealizuje sa integrácia na spoločný modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) na účely automatizovaného získavania údajov, ktoré potrebné vo verejnom obstarávaní.

Procesy verejného obstarávania by mala zjednodušiť a optimalizovať aj Centrálna obstarávacia autorita pre štátne orgány. V súčasnosti túto úlohu čiastočne zastrešuje a zabezpečuje rezort vnútra, ktorý realizuje centrálne nákupy energií pre štátnu správu. Keďže momentálne prebieha na technickej úrovni diskusia o finálnom rozsahu úloh a kompetencií Centrálnej obstarávacej autority, v aktuálnom návrhu zmien zákona o verejnom obstarávaní bude vytvorený predpoklad na jej zriadenie, pričom podrobnosti o rozsahu jej činnosti budú následne upravené naiadením vlády.

Predbežná informácia k návrhu zákona nebola zverejnená z dôvodov podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. marca 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname na 1. júla 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní od 1. marca 2024.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. Návrh zákona bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania a predkladá sa s rozpormi uvedenými vo vyhlásení o rozporoch.

Návrh zákona bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 28. júna 2021, ktorá odporučila návrh zákona do ďalšieho legislatívneho procesu.

3

Návrh zákona bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky 29. júna 2021, ktorá odporučila vláde Slovenskej republiky návrh zákona s pripomienkami schváliť. Pripomienky Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sú v novom znení materiálu zapracované.

Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie a na služby pre občana a nemá ani sociálne vplyvy. Návrh zákona negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosť a pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

4

Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Máj 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Jún 2021

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Jún 2021

2.Definovanie problému

Postupy verejného obstarávania stále vykazujú priestor na úpravu smerom k zrýchleniu a zjednodušeniu, ako aj smerom k posilneniu možností verejných obstarávateľov vysporiadať sa s negatívnymi javmi v rámci súťaže, napr. v podobe špekulatívnych konaní hospodárskych subjektov.

Rovnako právna úprava poskytuje stále priestor pre revíziu z pohľadu povinnej transpozície a pre odstránenie národného goldplatingu.

Oblasť dohľadu v podlimitnom obstarávaní a pri zákazkách s nízkou hodnotou, ako aj dvojinštančnosť dnešného administratívneho konania sú často jednou z oblastí, ktorá má potenciál proces verejného obstarávania predĺžiť.

V neposlednom rade je v procese verejného obstarávania stále priestor na efektívne využitie informatizácie a na revíziu procesov z tohto pohľadu.

Verejné obstarávanie je nástrojom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Len prostredníctvom férových súťažných podmienok, vytvárajúcich rovnaké príležitosti pre čo najväčší okruh hospodárskych subjektov je možné dosiahnuť vyvážený stav, z ktorého bude profitovať tak nákupca, ako aj podnikateľské prostredie. Ba čo viac, verejné obstarávanie nemusí byť len „obyčajný nákup“, ale je možné využívať ho aj ako nástroj na plnenie strategických cieľov sektorových politík, ako je podpora inovácií, sociálna inklúzia alebo environmentálna udržateľnosť. Ide tak o nástroj, ktorý neslúži len na nákup statkov spotrebného charakteru slúžiacich pre činnosť orgánov verejnej moci, ale aj na podporu a rozvoj rozličných spoločenských vzťahov, ktorý je spôsobilý ovplyvniť život spoločnosti v strednodobom, ako aj v dlhodobom časovom horizonte.

Oblasť verejného obstarávania je značne heterogénnou, a to tak z hľadiska vecného, ako aj personálneho, nakoľko združuje široký okruh subjektov od nákupcov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, poradenské spoločnosti po kontrolné orgány. Z uvedeného je zrejmé, že ide o subjekty, ktoré sledujú rôzne ciele a záujmy. Napriek tejto skutočnosti je nevyhnutné, aby nákupcovia a dodávatelia boli spokojnými obchodnými partnermi a aby im kontrolné orgány dokázali byť účinnou protiváhou pri akýchkoľvek protisúťažných praktikách. Táto skutočnosť si nepochybne vyžaduje, aby každá zo zúčastnených strán vykonávala svoje činnosti na zodpovedajúcej odbornej úrovni, bez zámeru vedomého porušovania alebo obchádzania zákonných pravidiel. Uvedené skutočnosti tak nesporne legitimizujú požiadavky na zavedenie opatrení týkajúcich sa zvyšovania profesionalizácie verejného obstarávania, pričom z dôvodu potreby zapojenia existujúcich personálnych kapacít a potreby zabezpečovania kontinuálneho vzdelávania, je potrebné vytvoriť systém, ktorý presahuje rámec úrovne vzdelania poskytovaného školským systémom. Politiku profesionalizácie

5

je potrebné nastaviť tak, aby sa stala nástrojom vytvárajúcim možnosti pre neustále zvyšovanie odborných vedomostí pracovníkov vo verejnom obstarávaní, ako aj výmenu ich praktických skúseností. Zároveň sa tým sleduje eliminácia takých nežiaducich javov, ktoré súvisia s vysokou mierou chybovosti verejných obstarávaní, ktoré následne musia nevyhnutne ústiť do podávania námietok zo strany hospodárskych subjektov či do následných pokút a vysokých finančných korekcií, najmä ak ide o zákazky financované z fondov EÚ.

Oporou uvedenému je takisto aj „Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/1805 z 3. októbra 2017 k profesionalizácii verejného obstarávania. Budovanie architektúry profesionalizácie verejného obstarávania“, podľa ktorého je žiadúce vymedziť dlhodobé stratégie profesionalizácie verejného obstarávania a osobitnú pozornosť pritom venovať ľudským zdrojom. V súlade s týmto odporúčaním by sa mali prijať opatrenia, ktoré budú podstatne menej náchylné na politické vplyvy a ktoré zabezpečia možnosti kontinuálneho vzdelávania a celkovo vytvoria predpoklady na to, aby sa vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní stalo atraktívnejším.

Vzhľadom na to, že navrhovaná koncepcia predpokladá realizáciu procesu verejného obstarávania prostredníctvom funkcie tzv. odborného garanta, ide o zavádzanie nového typu regulácie pre výkon činností vo verejnom obstarávaní.

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

-zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,

-revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,

-zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb,

-zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

Navrhovaná úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania. Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré sú súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie.

Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavujú postupy pri zadávaní zákaziek, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia, ako stanovené finančné limity. Výnimkou z tejto povinnosti je taktiež nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá má status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta.

Odborný garant je povinný sa vzdelávať, vykonávať úkony vo verejnom obstarávaní s odbornou starostlivosťou a pre prípady závažných porušení jeho povinností sa zavádzajú sankčné mechanizmy, spočívajúce v uložení napomenutia, absolvovania preskúšania, pokuty, prípadne vyčiarknutí zo zoznamu odborných garantov, v závislosti od typu a frekvencie výskytu týchto porušení.

4.Dotknuté subjekty

Subjekty verejného sektora, fyzické osoby a právnické osoby.

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie možné, ak sa dosiahnuť cieľ a výsledný stav. Alternatívny koncept profesionalizácie verejného obstarávania predpokladal vytvorenie samosprávnej stavovskej organizácie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Predpokladá sa vydanie

-nariadenia vlády Slovenskej republiky k ustanoveniu tovarov, služieb a stavebných prác (ktorého účinnosť nemusí byť spojená s účinnosťou predkladaného návrhu zákona),

6

-všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Úradom pre verejné obstarávanie k dotazníku pre zápis do zoznamu elektronických prostriedkov.

7.Transpozícia práva EÚ

Primárnym cieľom návrhu zákona nie je transpozícia práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí jeho účinnosti.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu sa nezmení možnosť participácie na verejných zákazkách. Odstránením goldplatingu v podobe vypustenia ustanovení nad rámec transpozičnej povinnosti a v znížení počtu inštancií v konaní o nápravu sa vytvorí priestor aj na, dnes nekvantifikovateľné, zjednodušenie pre podnikateľské prostredie.

Nepredpokladá sa priamy vplyv na životné prostredie. Upravuje sa však povinnosť pre verejného obstarávateľa, ktorý začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Táto zmena má potenciál mať pozitívny vplyv aj na životné prostredie, ktorý však v tomto momente nie je možné kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

Peter Rohaľ, Sekcia vládnej legislatívy ÚV SR, peter.rohal@vlada.gov.sk

12.Zdroje

živnostenský register SR, databáza odborne spôsobilých osôb vedená Úradom pre verejné obstarávanie, výsledok pripomienkového konania k legislatívnemu procesu LP/2017/620 (

https://www.slov-

 

 

lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/620/pripomienky/zobraz

)

7

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K legislatívnemu procesu

Predkladateľ v predloženom materiáli nezapracoval dve zásadné vecné pripomienky MH SR z procesu MPK, ktoré v rámci rozporových konaní akceptoval. Predkladateľ zaslať materiál na záverečné posúdenie vybraných vplyvov elektronicky na adresu

dolozka@mhsr.sk

, a to po vyhodnotení a zapracovaní pripomienok z

pripomienkového konania tak, aby proces záverečného posúdenia vybraných vplyvov bol ukončený vydaním stanoviska Komisie ešte pred predložením materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky aj pred predložením materiálu do poradných orgánov vlády Slovenskej republiky.

Komisia informuje predkladateľa, že materiály, ktoré boli zaradené do procesu pripomienkového konania pred 1.6.2021 nemusia byť posudzované v zmysle novely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Z tohto dôvodu predkladateľ nemusel vypracovávať kalkulačku nákladov, na tento sa materiál ešte nebude vzťahovať mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov a vplyvy na podnikateľské prostredie nebudú zahrnuté vo virtuálnom účte predkladateľa. (LP/2021/233 z 12.5.2021)

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie vplyvov na malé a stredné podniky v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie v bode 9. v Doložke vybraných vplyvov. Táto pripomienka bola uplatnená v procese MPK, akceptovaná, ale nepremietla sa do Doložky. Negatívne vplyvy na MSP ostali nevyznačené.

Komisia žiada predkladateľa o úpravu Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie v časti 3.1.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, aby bola v súlade s metodickým pokynom k Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.2 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie aj o výsledky uskutočnených konzultácií so spomenutými subjektmi.

Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie časti 3.3 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Komisia žiada predkladateľa o doplnenie časti 3.4 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie s bližším popísaním ďalších vplyvov materiálu na podnikateľské prostredie.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Za oblasť zamestnanosti bola v rámci MPK uplatnená zásadná pripomienka k negatívnemu rozpočtovo nekrytému vplyvu z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, a to zvýšenie limitu počtu zamestnancov kapitoly MS SR na roky 2023 a 2024 o 105 osôb (z toho 30 sudcov a s tým súvisiace zvýšenie výdavkov v sume 4 850 tis. eur v roku 2023 a 4 480 tis. eur v roku 2024 (v tom osobné výdavky v sume 3 911 tis. eur pre obidva roky.

V nadväznosti na navrhovaný presun kompetencií z ÚVO na MS SR, ako aj skutočnosť že uvedená agenda sa už teraz z časti vykonáva na súdoch, Komisia žiada miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku zabezpečiť z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet.

Podľa podkladov od MS SR mal byť materiál upravený na základe vyhodnotenia pripomienok z MPK.

8

V súčasne predloženej doložke vplyvov a analýze vplyvov sa uvádza pre MS SR v roku 2023 rozpočtovo nekrytý vplyv 5 350 tis. eur a v roku 2024 4 980 tis. eur (počet zamestnancov a suma osobných výdavkov zostávajú nezmenené, t. j. pre obidva roky 105 zamestnancov a OV v sume 3 911 tis. eur, z toho mzdy 2 920 tis. eur).

V časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“ sa uvádza, že návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly MS SR v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole VPS.

Z analýzy naďalej nie je zrejmé, prečo miesta sudcov, zamestnancov a osobných výdavkov správnych súdov, vrátane výdavkov na prevádzku nie zabezpečené z časti delimitáciou zamestnaneckých miest a osobných výdavkov z úradu a z časti v rámci schválených záväzných ukazovateľov kapitoly MS SR. Z tohto dôvodu na uvedenej pripomienke Komisia naďalej trvá.

V rámci MPK bola uplatnená zásadná pripomienka k bodu 45 (§ 15) kde sa navrhuje, že Úrad vlády SR zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu na zabezpečenie strategických tovarov, služieb a stavebných prác pre verejných obstarávateľov. Taktiež sa v čl. I. bode 213 187 ods. 2) s účinnosťou od 1. januára 2022 navrhuje prechod práv a povinností z štátnozamestnaneckých vzťahov z MV SR a úradu na Úrad vlády SR. Uvedené zmeny neboli zohľadnené v predloženej analýze, čo bolo žiadané doplniť a v analýze vplyvov bolo žiadané kvantifikovať aj výdavky vyplývajúce z § 187 k ods. 4 návrhu, podľa ktorého „Úrad vlády bude hradiť všetky náklady prechodu správy podľa odseku 2 tretej vety.

V súčasne predloženom návrhu zákona sa v § 15 nehovorí, že úrad vlády zriadi centrálnu obstarávaciu organizáciu, iba že bude zabezpečovať centralizované činnosti vo VO. Zároveň sa v doložke vybraných vplyvov a analýze vplyvov v časti „2.1.1. Financovanie návrhu...“, uvádza, že doložka vplyvov neobsahuje delimitáciu medzi kapitolami ÚV SR, MV SR a ÚVO. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátnych rozpočet.

Komisia naďalej trvá na tom, aby limity počtu zamestnancov a osobných výdavkov vyplývajúce z delimitácie boli v analýze vplyvov kvantifikované podľa dotknutých subjektov, ekonomickej klasifikácie a s uvedením zdrojového krytia bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V aktuálne predloženom materiáli pribudol ďalší rozpočtovo nekrytý vplyv týkajúci sa kapitoly ÚVO a ÚV SR. ÚV SR požaduje celkové navýšenie výdavkov (ide najmä kapitálové výdavky) vo výške 60 000 eur (2021), 6 516 000 eur (2022), 2 851 200 tis. eur (2023) a 271 200 tis. eur (2024). ÚVO požaduje celkové navýšenie v roku 2022 v sume 1 817 216 eur (z toho osobné výdavky pre 18 osôb v sume 662 256 eur), v roku 2023 v sume 1 631 018 eur (z toho osobné výdavky pre 28 osôb v sume 1 038 298 eur) a v roku 2024 v sume 2 036 634 eur (z toho osobné výdavky pre 36 osôb v sume 1 332 634 eur). Osobné výdavky ÚVO požadované z dôvodu profesionalizácie vo verejnom obstarávaní. V analýze vplyvov, v časti 2.1.1. sa uvádza, že v rokoch 2022 a 2023 sa predpokladá dodatočné prefinancovanie IT aktivít prostredníctvom projektov EÚ, ktoré však nie ešte schválené a preto sú v analýze uvedené ako vplyv na ŠR.

Komisia zásadne žiada, aby potreba navýšenia výdavkov, súvisiacich zmenami vo verejnom obstarávaní (vrátane navýšenia osobných výdavkov a počtu zamestnancov) bola v kapitolách ÚVO a ÚV SR zabezpečená v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly a limitu počtu zamestnancov na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

V nadväznosti na vyššie uvedené pripomienky Komisia zásadne nesúhlasí s nekrytým vplyvom na rozpočet verejnej správy a to do vyriešenia finančného zabezpečenia materiálu v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 – 2024.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia súhlasí s tým, že predmetný návrh zákona má vplyv na informatizáciu spoločnosti. V analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti 06c_analýza_informatizácia_profesionalizácia_HSR_LRV je však nutné vykonať opravu názvu pri druhej službe a uviesť jej plný názov z MetaIS „Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania“ a pri tretej službe uviesť správny kód „ks_340594“ .

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom:

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

60 000

8 333 216

9 832 218

7 287 834

z toho:

- vplyv na ŠR

60 000

8 333 216

9 832 218

7 287 834

Rozpočtové prostriedky MS SR

0

0

5 350 000

4 980 000

Rozpočtové prostriedky UVO

1 817 216

1 631 018

2 036 634

Rozpočtové prostriedky UV

60 000

6 516 000

2 851 200

271 200

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

18

133

141

- vplyv na ŠR MS SR

0

0

105

105

- vplyv na ŠR UVO

0

18

28

36

- vplyv na ŠR UV

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

490 752

3 683 392

3 901 504

- vplyv na ŠR MS SR

0

0

2 920 000

2 920 000

- vplyv na ŠR UVO

0

490 752

763 392

981 504

- vplyv na ŠR UV

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

4 467 400

4 467 400

v tom: kapitola VPS

0

0

4 467 400

4 467 400

10

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

60 000

8 333 216

5 364 818

2 820 434

Tabuľka nezahŕňa delimitácie medzi organizáciami štátnej správy

Možné financovanie z EU:

2022: 3 650 000,- €

2023: 2 150 000,- €

Tabuľka nezahŕňa ani výdavky spojené so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť od 1. marca 2024.

Tieto výdavky predstavujú v roku 2024 negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy.

Kvantifikácia vplyvov na rozpočet verejnej správy vo vzťahu k tomuto zvýšeniu platovej tarify, resp. tarifného platu je uvedená v osobitných tabuľkách v časti 2.2.4, keďže vyčíslenie v inej štruktúre nie je k dnešnému dňu možné. Z dôvodu korektnosti sa uvádza aj odhad na rok 2025, keďže časť zvýšenia sa prvýkrát prejaví až v tomto roku.

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh na zvýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v rokoch 2023 a 2024 je čiastočne krytý rezervou na nové zákonné úpravy v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Návrh na zvýšenie výdavkov kapitoly Úradu vlády SR a Úradu pre verejné obstarávanie v rokoch 2022 2024 predstavuje negatívny, nezabezpečený dopad na rozpočet verejnej správy. V rokoch 2022 a 2023 je predpoklad dodatočného prefinancovania IT aktivít prostredníctvom projektov (v doložke vplyvov je to uvedené ako vplyv na ŠR, keďže projekty nie sú schválené).

Doložka vplyvov neobsahuje delimitácie medzi kapitolami Úradu vlády SR, Ministerstvom vnútra SR a Úradom pre verejné obstarávanie. Vymedzenie relevantných výdavkov v týchto oblastiach bude predmetom dohody v rámci delimitačných protokolov. Uvedené nebude predstavovať negatívny vplyv na štátny rozpočet.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

MS SR:

Legislatívna zmena v oblasti súdnictva nárast agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch.

UVO:

Návrh sa týka nákladov úradu súvisiacich s novelou zákona o verejnom obstarávaní a s profesionalizáciou vo verejnom obstarávaní

UV SR:

11

Návrh vytvorí elektronickú platformu na verejné obstarávanie, ktorá vznikne migráciou funkcionality elektronického trhoviska do systému elektronické verejné obstarávanie. Navyše budú implementované ďalšie podporné funkcionality, ako napríklad sledovanie vývoja cien a analytika nad dátami verejného obstarávania vrátane fraud detection.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

MS SR:

Návrh negatívny vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu nárastu agendy týkajúcej sa oblasti verejného obstarávania na súdoch, na základe čoho vznikla požiadavka na personálne posilnenie súdov, ktoré budú túto agendu vybavovať. Predpokladá sa navýšenie počtu zamestnancov celkom o 105, z toho 30 sudcov a aparát sudcov v počte 75 štátnozamestnaneckých miest vo výkone súdnictva (vyšší súdny úradník, asistent a 1/2 súdneho tajomníka na jedného sudcu).

V súvislosti s navýšením počtu zamestnancov je potrebné riešiť aj prevádzkové výdavky na zamestnancov, ktoré v prvom roku vyššie z dôvodu ich materiálno technického zabezpečenia a tiež prevádzkové výdavky na činnosť súdov, v ktorých obsiahnuté aj výdavky na súdne konanie. Prehľad výdavkov je uvedený v nasledovnej tabuľke.

Rok

Vecný titul – MS SR

2023

2024

Osobné výdavky, z toho

4 020 000

4 020 000

Mzdy sudcov (30 osôb, nárok na 13. a 14. plat)

1 624 000

1 624 000

Mzdy zamestnancov (75 osôb vo výkone súdnictva)

1 296 000

1 296 000

Poistné odvody za sudcov

538 000

538 000

Poistné odvody za zamestnancov

453 000

453 000

Bežné transfery

109 000

109 000

12

Prevádzkové výdavky, z toho

620 000

460 000

Prevádzkové výdavky na zamestnancov

370 000

210 000

Prevádzkové výdavky na činnosť

250 000

250 000

IT výdavky, z toho

210 000

0

Osobný PC, NB, tablet, telefón, licencia

210 000

0

Výdavky celkom

4 850 000

4 480 000

Ďalej je potrebné v súvislosti s navýšením počtu zamestnancov riešiť aj prevádzkové výdavky na priestory, v ktorých budú zamestnanci umiestnení. Predpokladá sa prenájom priestorov vrátane výdavkov na prevádzku priestorov v predpokladanej ročnej výške 500 000 eur.

Predmetný návrh predpokladá preklasifikovanie príjmov štátneho rozpočtu z kaucie hradenej Úradu pre verejné obstarávanie na súdny poplatok, ktorý je príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Celkovo však tento návrh nemá vplyv na príjmy verejnej správy.

UVO:

Mzdy kategória 610: náklady vychádzajú z priemernej hrubej mesačnej mzdy zamestnancov UVO vrátane odvodov zamestnanca (položka 610)

18 zamestnancov v roku 2022/ 28 zamestnancov v roku 2023/ 36 zamestnancov v roku 2024

Odôvodnenie nárastu zamestnancov: Odborné kapacity budú zabezpečovať činnosti v novej oblasti regulovanej právnou úpravou profesionalizácia vo verejnom obstarávaní. Uvedení zamestnanci budú v rámci pôsobnosti celej SR zabezpečovať a realizovať odbornú prípravu osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom obstarávaní (budúci garanti), ďalej odborne zabezpečovať a realizovať odborné skúšky týchto osôb. Ďalší zamestnanci budú vykonávať činnosti súvisiace s overovaním splnenia podmienok zápisu do registra garantov ako aj vykonávať zmenu v údajoch, resp. administrovať prihlasovanie na skúšky/odborné vzdelávanie a zabezpečovať tieto činnosti. Zároveň je potrebné zabezpečiť ďalšie odborné kapacity na zastrešenie oblasti správnych konaní vo veciach ukladania sankcií garantom v prípade porušenia ich povinností.

Vytvorenie štátnozamestnaneckých miest počnúc rokom 2022 zodpovedá potrebe pripraviť celý systém profesionalizácie tak, aby v roku 2023 mohli osoby vykonávajúce činnosti vo verejnom obstarávaní absolvovať skúšky, nakoľko od 1.1.2024 budú pôsobiť v pozícii garantov.

Ostatné náklady (kategória 630) najmä režijnej povahy (prenájom priestorov, náklady na vybavenie zamestnancov, údržba informačných systémov, konferencie, školenia a pod.) alebo povahy nevyhnutnej investície do informačných systémov (700), súvisiacich s oblasťou profesionalizácie, resp. s novelou zákona o verejnom obstarávaní.

UV SR:

Náklady na strane Úradu vlády predstavujú výhradne náklady na vytvorenie elektronickej platformy na verejné obstarávanie (EPVO), ktorá bude vznikne rozšírením systému IS EVO o vybranú funkcionalitu služby EKS a zapracovaním ďalších častí, medzi ktoré patrí napríklad sledovanie vývoja cien. Sledovanie vývoja cien je jedna z podmienok Európskej komisie na poskytnutie prostriedkov za účelom plánu obnovy.

13

Vyčíslenie predpokladaných vplyvov súvisiacich so zvýšením platovej tarify, resp. tarifného platu odborných garantov, ktorí sú štátnymi zamestnancami a zamestnancami vykonávajúcimi prácu vo verejnom záujme

Právnym základom navýšenia budú ustanovenie § 127 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z. z. v znení účinnom od 1. marca 2024 a § 7 ods. 18 zákona č. 553/2003 Z.z. v znení účinnom od 1. marca 2024.

Predikcia bola vytvorená z údajov reflektujúcich počet aktívnych verejných obstarávateľov (§7 zákona o VO) na Slovensku v roku 2020, pri územnej samospráve (mestá, obce, VUC) bola tvorená z celkového počtu verejných obstarávateľov (aj neaktívnych) a aktívnych verejných obstarávateľov zriadených týmito samosprávnymi jednotkami.

Základom pre výpočet navýšenia nárokov na štátny rozpočet/rozpočet samospráv je priemerná mesačná nominálna mzda v národnom hospodárstve za rok 2020 v sume 1133 EUR. Uvedená suma bola ako základ vybraná z dôvodu, že môže reálnejšie odzrkadľovať štruktúru a kombináciu základov miezd podľa zákona č. 55/2017 Z.z. (zákon o štátnej službe) a zákona č. 553/2003 Z.z. (zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme).

Následne boli vytvorené 3 kategórie subjektov verejných obstarávateľov, ktorým bol modelovo priradený určitý počet zamestnancov (verejné obstarávanie), vychádzajúc pri tabuľke "Štátna správa" z počtu nadlimitných verejných obstarávaní realizovaných týmito subjektami a to tak, že verejným obstarávateľom, ktorí v priebehu roka realizovali aspoň 10 nadlimitných zákaziek, bolo priradených priemerne 10 zamestnancov a verejným obstarávateľom, ktorí realizovali len zákazky s nízkou hodnotou, bol priradený priemerne 1 zamestnanec. Zvyšným subjektom bolo priradených 5 zamestnancov.

Pri tabuľke "Územná samospráva" bolo delenie realizované podľa princípu, kedy VUC a hlavnému mestu Bratislava a mestu Košice bolo priradených 10 zamestnancov, mestám boli priradení priemerne 3 zamestnanci a obciam priradený 1 zamestnanec. Tieto počty (územná samospráva) boli zároveň doplnené o údaje o aktívnych verejných obstarávateľoch, ktorí boli zriadení týmito subjektmi, zohľadňujúc pri nich už počet realizovaných verejných obstarávaní v roku (aspoň 10 nadlimitných vs. zákazky s nízkou hodnotou).

Následne bol kalkulovaný nárast aktuálnych tarifných platov o 5% jednorazovo (rok 2024) a v ďalšom roku o 0,5%. Pri územnej samospráve zároveň platí, že nie každý zamestnanec je zamestnaný podľa zákona č. 553/2003 Z. z., t.j. reálny nárast nákladov môže byť výrazne nižší.

14

Tabuľky „Štátna správa“

VSTUPY

ročná základná mzda v v €

13,596

sociálne náklady - koeficient

34.95%

počet zamestnancov

1,485

jednorazové navýšenie

5%

každoročne

0.5%

verejní obstarávatelia

# subjektov

# zamestnancov

s počtom 10 zamestnancov pre VO

39

390

s počtom 5 zamestnancov pre VO

153

765

s počtom 1 zamestnanca pre VO

330

330

SPOLU

522

1,485

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,009,503.00

1,009,503.00

ročné navýšenie +0,5%

-

106,527.80

TOTAL

1,009,503.00

1,116,030.80

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

352,821.30

352,821.30

ročné navýšenie +0,5%

-

37,231.47

TOTAL

352,821.30

390,052.77

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,362,324.30

1,362,324.30

ročné navýšenie +0,5%

-

143,759.27

TOTAL

1,362,324.30

1,506,083.57

15

Tabuľky „Územná samospráva“

VSTUPY

ročná základná mzda v v €

13,596

sociálne náklady - koeficient

34.95%

počet zamestnancov

5,419

jednorazové navýšenie

5%

každoročne

0.5%

verejní obstarávatelia

# subjektov

# zamestancov

s počtom 10 zamestnancov pre VO

22

220

s počtom 3 zamestnancov pre VO

206

618

s počtom 1 zamestnanca pre VO

4,581

4,581

SPOLU

4,809

5,419

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - základná mzda

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

3,683,836.20

3,683,836.20

ročné navýšenie +0,5%

-

388,736.82

TOTAL

3,683,836.20

4,072,573.02

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - odvody zamestnávateľa

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

1,287,500.75

1,287,500.75

ročné navýšenie +0,5%

-

135,863.52

TOTAL

1,287,500.75

1,423,364.27

navýšenie rozpočtu oproti súčasnému stavu - celkom

2024

2025

jednorazové navýšenie +5%

4,971,336.95

4,971,336.95

ročné navýšenie +0,5%

-

524,600.33

TOTAL

4,971,336.95

5,495,937.28

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

5 350 000

4 980 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

2 920 000

2 920 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

991 000

991 000

Tovary a služby (630)2

1 330 000

960 000

Bežné transfery (640)2

109 000

109 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvis. s úverom, pôžičkou, ... (650)2

Kapitálové výdavky (700)

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

5 350 000

4 980 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) - UVO

2022

2023

2024

r+3

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 067 216

1 591 018

1 996 634

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

490 752

763 392

981 504

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

171 504

274 906

351 130

Tovary a služby (630)2

398 480

542 640

651 040

Bežné transfery (640)2

6 480

10 080

12 960

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

750 000

40 000

40 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

750 000

40 000

40 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 817 216

1 631 018

2 036 634

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) – ÚV SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

271 200

271 200

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

271 200

271 200

Bežné transfery (640)2

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

60 000

6 516 000

2 580 000

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

60 000

6 516 000

2 580 000

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

60 000

6 516 000

2 851 200

271 200

19

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – sudcovia – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

30

30

z toho vplyv na ŠR

30

30

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

3 867

3 867

z toho vplyv na ŠR

3 867

3 867

14 platov

Osobné výdavky celkom (v eurách)

2 162 000

2 162 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)

1 624 000

1 624 000

z toho vplyv na ŠR

1 624 000

1 624 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

538 000

538 000

z toho vplyv na ŠR

538 000

538 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – zamestnanci mimo sudcov – MS SR

2021

2022

2023

2024

poznámka

Počet zamestnancov celkom

75

75

z toho vplyv na ŠR

75

75

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 440

1 440

z toho vplyv na ŠR

1 440

1 440

Osobné výdavky celkom (v eurách)

1 749 000

1 749 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a OOV (610)

1 296 000

1 296 000

z toho vplyv na ŠR

1 296 000

1 296 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

453 000

453 000

z toho vplyv na ŠR

453 000

453 000

20

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť - UVO

2022

2023

2024

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

18

28

36

z toho vplyv na ŠR

18

28

36

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

2 272

2 272

2 272

z toho vplyv na ŠR

2 272

2 272

2 272

Osobné výdavky celkom (v eurách)

662 256

1 038 298

1 332 634

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

490 752

763 392

981 504

z toho vplyv na ŠR

490 752

763 392

981 504

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

171 504

274 906

351 130

z toho vplyv na ŠR

171 504

274 906

351 130

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť – ÚV SR

2022

2023

2024

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

21

Príloha č. 3a

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

Správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov 66 EUR/garant – jednorazový poplatok

Poistenie zodpovednosti za škodu (na základe požiadavky verejného obstarávateľa)– od cca 50 EUR

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

0

Spolu = A+B+C+D

0

0

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

N/A

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

22

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

66 EUR/garant

N/A

- Uvedená zákonná úprava inštitútu odborných garantov bude mať vplyv na kvalitu a otvorenosť verejných obstarávaní a tým aj priamy vplyv na lepší prístup MSP k verejným obstarávaniam

- Nová úprava § 8 ZVO - cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť tzv. národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade nadlimitných zákaziek a len stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi. Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania, resp. zákaziek s nízkou hodnotou 709 subjektov podľa §8 zákona.

23

Príloha č. 3a

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Prílohou žiadosti o zápis do zoznamu odborných garantov je doklad o zaplatení správneho poplatku.

Novelizačný bod 209 -§184f ods. 2

Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

SK

1.január 2022

Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní (vrátane MSP, živnostníkov)

Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“

Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“

66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov

66 EUR/garant – jednorazový poplatok za zápis do zoznamu garantov

IN

Ak to požaduje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, je odborný garant povinný mať počas celého výkonu činnosti

Novelizačný bod 209 -

§184b ods. 11

SK

1.január 2024

Osoby vykonávajúce úkony podľa zákona o verejnom obstarávaní

Z hľadiska kvantifikácie dotknutých subjektov je možné len všeobecne

Viď stĺpec „Počet subjektov v dotknutej kategórii“

Od cca. 50 EUR

Od cca. 50 EUR

IN

24

podľa odseku 2 poistenú svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom činnosti odborného garanta.

Zodpovednosť za škodu však môže byť zmluvne dojednaná aj v súčasnosti.

(vrátane MSP, živnostníkov), ak to bude verejný obstarávateľ vyžadovať

poukázať na to, že k 26. 9. 2018 bolo v živnostenskom registri SR evidovaných celkovo 5 744 podnikateľských subjektov (FO a PO) s predmetom podnikania „verejné obstarávanie“

Vyššia kvalita verejných obstarávaní, vyššia miera otvorenosti súťaží

SK

1.január 2022

MSP/veľké podniky

MSP/veľké podniky

N/A

V roku 2020 bolo zadaných MSP a veľkým podnikom zákazky v hodnote 4 628,940 mil. EUR (spolu 1608 subjektov)

N/A

N/A

out

Odstránenie národného goldplatingu pre dotované subjekty - § 8 ZVO

SK/EÚ

1.január 2022

MSP/veľké podniky

MSP/veľké podniky

V roku 2020 aktívne realizovalo postupy nadlimitného a podlimitného verejného obstarávania 709 subjektov podľa §8 ZVO

N/A

N/A

out

25

26

Príloha č. 3a

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Novelizačný bod - Čl. III – novela zákona č, 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

Informácia o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2020

 

https://www.uvo.gov.sk/2020-664.html

 

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Predmetné návrhy boli konzultované vo viacerých etapách ich kreovania a podnety subjektov boli v návrhu v rozsahu, v akom boli akceptovateľné, zohľadnené.

Konzultácie boli vedené o.i. aj s nasledovnými subjektmi:

Slovenský živnostenský zväz

Slovenská komora architektov

Asociácia zamestnávateľov zväzov a združení

Klub 500

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska

Asociácia priemyselných zväzov

Republiková únia zamestnávateľov

Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora

Francúzsko - slovenská obchodná komora

Holandská obchodná komora v Slovenskej republike

Americká obchodná komora v Slovenskej republike

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu hospodárskych subjektov z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať hospodárskeho subjektu so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika a Európska únia, od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR a príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň sa týmto ustanovením vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť hospodárskych subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov z a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie možno vnímať predovšetkým snahu návrhu zákona predchádzať a postihovať špekulatívne formy správania sa podnikateľských subjektov pri využívaní revíznych prostriedkov, ktorých následky musia v praxi znášať nielen verejní obstarávatelia (predlžovanie procesu verejného obstarávania, ohrozenie čerpania štrukturálnych fondov a pod..) ale aj čestní podnikatelia, ktorým sa napríklad v dôsledku predlžovania verejného obstarávania uplatňovaním obštrukčných opravných prostriedkov zvyšujú transakčné náklady na účasť vo verejnom obstarávaní, napr. majú dlhší čas viazanú zábezpeku alebo vlastné kapacity alokované na realizáciu zákazky a pod.

Z pohľadu pozitívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je taktiež potrebné poukázať na definíciu environmentálnemu aspektu vo verejnom obstarávaní, ktorého aplikácia na strane verejného obstarávateľa v praxi umožní zrkadlovo rozvíjať tento aspekt aj v rámci podnikateľského sektora a na možnosť splniť si povinnosť vykonávať verejné obstarávanie v určenom percentuálnom podiele aj s použitím týchto aspektov.

27

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje x nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje x nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

§184l upravuje sankčný mechanizmus v prípade porušenia odborných povinností garanta, ktoré priamym dôsledkom úkonu, činnosti, alebo opomenutia, ktoré vo verejnom obstarávaní vykonával alebo mal vykonať odborný garant. Finančne sankcie sa uplatňujú po opakovanom porušení týchto odborných povinností alebo ak odborný garant poruší niektorú zo svojich oznamovacích povinností.

Potreba uvedenej regulácie vyplýva zo skutočnosti, že úkony vykonávané osobami v oblasti verejného obstarávania nemajú dopad iba ich vlastnú hospodársku činnosť ale v prípade nesprávnych postupov majú vplyv priamo na rozpočet verejnej správy (napr. následné pokuty alebo finančné opravy v prípade eurofondových zákaziek)

28

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

sluzba_is_1622

Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania

4

B

as_53102

Podávanie žiadosti o ex ante posúdenie dokumentov

4

B

as_53108

Podávanie žiadosti o certifikáciu systému na uskutočnenie elektronickej aukcie

4

B

as_53109

Žiadosť o registráciu a vytvorenie profilu obstarávateľského subjektu/aktualizácia údajov

4

B

as_53098

Podávanie rozkladu proti rozhodnutiu úradu vydanému v správnom konaní

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_449

IS centrálneho spracovania údajov

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

29

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo

30

automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

31

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

sluzba_is_1657

Informovanie sa o stave dohľadu nad verejným obstarávaním

4

B

sluzba_is_1622

Podanie informácie o výsledkoch verejného obstarávania

4

B

sluzba_is_1648

Podanie žiadosti o metodické usmernenie ÚVO

4

B

sluzba_is_1644

Podanie žiadosti o zmenu údajov v zoznamoch vedených ÚVO

4

B

as_51799

Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - fyzická osoba

4

B

as_51800

Podávanie žiadosti o predĺženie platnosti zápisu v Zozname hospodárskych subjektov - právnická osoba

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_449

IS centrálneho spracovania údajov

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

32

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

Konanie podľa § 156 ods. 1 ZVO – „Ak dôjde k zmene údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov, hospodársky subjekt je povinný oznámiť túto zmenu úradu do 30 dní odo dňa zmeny údajov a doložiť ju aktuálnym dokladom preukazujúcim uskutočnenú zmenu. Hospodársky subjekt nie je povinný pri oznámení zmeny údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov doložiť doklad podľa prvej vety, ak možno použiť údaje z informačných systémov verejnej správy.“.

§ 156 ods. 6 ZVO – „Úrad predĺži platnosť zápisu v zozname hospodárskych subjektov, ak hospodársky subjekt najskôr 60 dní a najneskôr 30 dní pred uplynutím platnosti zápisu podá novú kompletnú žiadosť o zápis vrátane všetkých príloh a spĺňa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 32 ods. 1 písm. a) až f) a ods. 2, 4 a 5.“ Rovnako platí, že sa nepredkladajú doklady, ak je údaje možné zistiť z ISVS.

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

33

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

34

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

A

ks_340592

Správa účastníkov vzdelávania / profesionalizácie vo VO

4

A

ks_340593

Certifikácia a realizácia skúšok z verejného obstarávania

4

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_340594

Vzdelávanie účastníkov procesu verejného obstarávania

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

A

isvs_10805

IS profesionalizácie VO

A

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

35

záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Uvedené systémy budú o.i. tvoriť podporný systém evidencie odborných garantov a pre vykonávanie skúšok odborného garanta

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

Bude upresnené v rámci funkčnej a technickej špecifikácie

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

Systém môže podporovať predkladanie žiadosti o zápis odborných garantov

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

§ 184f Žiadosť o zápis do zoznamu odborných garantov obsahuje

a)meno, priezvisko, titul, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak je žiadateľom fyzická osoba,

b)identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, obchodné meno, alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania, ak je žiadateľom obchodná spoločnosť,

c)identifikácia osoby oprávnenej konať v mene obchodnej spoločnosti podľa písm. b),

Doklad o zaplatení správneho poplatku

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom,

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné

36

žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje úrad zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

Zoznam odborných garantov

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

N/A

Systém v budúcnosti takéto údaje môže poskytovať, avšak okruh subjektov – respondentov týchto informácií v danom čase nie je ešte známy

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

N/A

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

N/A

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

Zoznam odborných garantov - § 184h ZVO

Zoznam registrovaných osôb - § 184o ods. 10 ZVO

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)4Q 2023

37

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve, a to

čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES C 202, 7.6.2016)

b)v sekundárnom práve, a to

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra 2009 (Ú. v. L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011 (Ú. v. L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13. decembra 2013 (Ú. v. L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

−Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení, gestor: Úrad pre verejné obstarávanie

c)judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

C-538/07C-531/16C 124/17

38

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

nie je,

b)Informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

nie je,

c)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94; 28.3.2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. L 94; 28.3.2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28. 3. 2014) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach

obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20. 8. 2009) v znení nariadenia Komisie (ES) č. 1177/2009 z 30. novembra

2009 (Ú. v. EÚ L 314, 1. 12. 2009), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30.

novembra 2011 (Ú. v. L 319, 2. 12. 2011), smernice Rady 2013/16/EÚ z 13. mája

2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a nariadenia Komisie (EÚ) č. 1336/2013 z 13.

decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 335, 14. 12. 2013) v platnom znení

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení

39

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

Smernica Rady 92/13/EHS, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch

verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore „(Ú. v. ES L 76, 23.3.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1) v platnom znení.

Transpozícia: Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - úplná

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie: úplne.

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 1 ods. 4 a 12)

Úprava rozširujúca výnimky pre in-house verejné obstarávanie v súlade so smernicami, s cieľom využiť v in-house verejnom obstarávaní celý priestor, ktorý smernice ponúkajú. Zároveň platia pre daný postup všetky závery, ako ich vo svojej judikatúre uvádza Súdny dvor k zákazu zvýhodnenia súkromného subjektu pred konkurenciou.

K doplneniam § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c) je nevyhnutné dodať, že potenciálna účasť súkromného kapitálu okrem toho, že musí splniť ustanovené podmienky, môže vzniknúť len v takých právnických osobách, kde je vyžadovaná osobitným predpisom. Inými slovami, podmienkou na uplatnenie týchto doplnení je, že osobitný predpis ustanoví túto možnosť, ako aj spôsob, akým sa realizuje. Bez osobitnej právnej úpravy vstup súkromného kapitálu nebude v súlade s doplnenými ustanoveniami § 1 ods. 4 písm. c), ods. 7 a ods. 8 písm. c).

Pokiaľ ide o kvalitu tejto regulácie osobitného predpisu, musí spĺňať jednak podmienky nekontrolnej a neblokujúcej účasti, ale aj podmienku súladu s primárnym právom. Podrobnosti ustanovuje nový § 1 ods. 12, ktorý vychádza z nasledovnej rozhodovacej činnosti Súdneho dvora.

Podľa Súdneho dvora, „právo Spoločenstva vôbec neukladá orgánom verejnej moci, aby na zabezpečenie spoločných úloh vo verejnom záujme použili špeciálnu právnu formu. Po druhé takáto spolupráca medzi orgánmi verejnej moci nemôže spochybniť hlavný cieľ pravidiel Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania, a to voľný pohyb služieb a otvorenie neskreslenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch, pokiaľ sa vykonávanie tejto spolupráce bude riadiť výlučne úvahami a vlastnými požiadavkami na sledovanie cieľov vo verejnom záujme a pokiaľ sa zaručí zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi stanovená smernicou 92/50 tak, aby žiadny súkromný podnik nebol vo výhodnejšej situácii ako jeho konkurent“ (C-480/06 Komisia v. Nemecko, bod 47).

V ucelenejšej a zrozumiteľnejšej podobe ustálil Súdny dvor daný test nasledovne: „pravidlá práva Únie v oblasti verejného obstarávania sa neuplatňujú na zmluvy zakladajúce spoluprácu medzi verejnoprávnymi subjektmi s cieľom zabezpečiť plnenie úlohy služby vo verejnom záujme, ktorá je pre tieto subjekty spoločná, pokiaľ takéto zmluvy uzatvárané výlučne verejnoprávnymi subjektmi bez účasti akejkoľvek súkromnej osoby, pokiaľ žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebude zvýhodnený voči svojim konkurentom a pokiaľ sa uvedená spolupráca riadi výlučne dôvodmi a požiadavkami sledovania cieľov vo verejnom záujme. Takéto zmluvy môžu byť vylúčené z pôsobnosti práva Únie v oblasti verejného obstarávania len vtedy, ak kumulatívne spĺňajú všetky tieto kritériá (...) Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 33 druhým odsekom a článkom 18 ods. 1 tejto smernice sa vykladať v tom zmysle, že v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania nesmie spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi viesť k zvýhodneniu súkromného podniku voči jeho konkurentom.“ (C-796/18, body 64 a 76) „Verejní obstarávatelia musia zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a bez diskriminácie a konať transparentným a primeraným spôsobom a jednak obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z pôsobnosti uvedenej smernice ani s cieľom umelo zúžiť hospodársku súťaž, pričom hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je oznámenie o vyhlásení obstarávania vypracované so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“ (bod 69)

Z uvedeného vyplýva, že na postup podľa čl. 12 ods. 4 smernice sa pri skúmaní efektu spolupráce medzi viacerými verejnými obstarávateľmi vzťahuje zásada zákazu diskriminácie, resp. že absencia zvýhodnenia súkromného podniku pred konkurenciou je jednou z podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby horizontálny vnútorný nákup bol vyňatý spod pôsobnosti smernice. Inak povedané, štát síce smie využiť vlastné zdroje a dosiahnuť požadovaný cieľ verejného záujmu bez toho,

41

aby tak činil prostredníctvom otvoreného trhu, ale nesmie pritom zvýhodniť jeden súkromný podnik pred inými.1

Na druhej strane, nie všetky služby, ktoré predmetom takejto spolupráce, musia mať nevyhnutne povahu služby vo verejnom záujme. Doplnkové služby, ak prispievajú k účinnému plneniu služby vo verejnom záujme, môžu byť súčasťou horizontálnej spolupráce verejných obstarávateľov. „Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa vykladať v tom zmysle, že spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi možno vylúčiť z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania stanovených touto smernicou, ak sa uvedená spolupráca týka vedľajších činností súvisiacich so službami vo verejnom záujme, ktoré musia byť každým členom tejto spolupráce poskytované, hoci aj individuálne, pokiaľ tieto vedľajšie činnosti prispievajú k účinnému plneniu uvedených služieb vo verejnom záujme.“ (C-796/18, bod 62)

K bodu 3 [§ 1 ods. 13 písm. g)]

Legislatívno-technická úprava znenia, ktorou sa zosúlaďuje predmetné ustanovenie so zákonom č. 206/2009 Z. z., podľa ktorého múzeum a galéria nemusia byť právnickou osobou.

K bodom 4 a 5 (§ 1 ods. 13 a 14)

Predmetná úprava sa navrhuje na základe požiadavky rezortu školstva, podľa ktorej „vzhľadom na to, že proces verejného obstarávania predstavuje časovú záťaž, ktorá v prípade urgentnej potreby učebníc, učebných textov alebo pracovných zošitov vytvára školám prekážku k efektívnemu a pre školu menej zaťažujúcemu nadobudnutiu potrebných pomôcok“. Navrhovaná úprava ruší dnešnú podlimitnú výnimku v danej oblasti, ktorá nemala všeobecnú personálnu pôsobnosť a namiesto nej zavádza výnimku pre zákazku s nízkou hodnotou v danej oblasti. Ide o návrh, ktorý zohľadňuje požiadavku rezortu a zároveň nie je len rozšírením dnešných výnimiek zo zákona, ale nachádza rovnováhu v tom, že výnimku pre vyššie limity ruší a pre nižšie limity zovšeobecňuje.

K bodu 6 (§ 1 ods. 15)

Navrhovanou úpravou sa zvyšuje finančný limit pre tzv. zákazky malého rozsahu, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona zo súčasných 5 000 eur na 10 000 eur. Uvedené je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone.“

K bodom 7 a 8 [§ 1 ods. 16, § 2 ods. 5 písm. j)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9 [§ 2 ods. 5 písm. o)]

Navrhovaná úprava § 2 ods. 5 písm. o) reviduje definíciu bežnej dostupnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa vypúšťa definičný znak zameraný na „špecifické“ a „jedinečné“ požiadavky predmetu obstarávania, ktorý bol v praxi problematický predovšetkým pri realizácii stavebných prác, ktoré sa z ich vlastnej povahy v podstate vždy zadávajú na základe špecifických požiadaviek aj napriek tomu, že môže ísť o jednoduché stavebné práce, ktoré z pohľadu ich zložitosti, dostupnosti na trhu a konfekčnej povahy môžu napĺňa atribút bežnej dostupnosti.

1 Na tieto účely samozrejme platí, že subjekt spĺňajúci kritéria kontrolovanej osoby podľa čl. 12 ods. 1 smernice nie je súkromným subjektom, hoci má právnu formu bežnej korporácie.

42

K bodu 10 [§ 2 ods. 5 písm. q)]

Úprava navrhovaná v § 2 ods. 5 písm. q) vychádza z toho, že zákon v súčasnosti ustanovuje pojem „environmentálne hľadiská“ v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy 42 ods.12) ako aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk (§44 ods. 4), avšak jeho obsah nedefinuje.

Podľa § 42 ods. 12 zákona verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy, ak ich uvedú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Osobitné podmienky plnenia zmluvy môžu zahŕňať ekonomické, sociálne, environmentálne hľadiská, hľadiská súvisiace s inováciou alebo zamestnanosťou; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, osobitné podmienky plnenia zmluvy sa môžu týkať aj subdodávateľov, bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok.

Podľa § 44 ods. 4 zákona sa najlepší pomer ceny a kvality posúdi na základe ceny alebo nákladov a ďalších kritérií, ktoré zahŕňajú kvalitatívne, environmentálne alebo sociálne hľadiská súvisiace s predmetom zákazky a ktorými najmä kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky, obchodovanie a jeho podmienky, organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia, záručný servis, pozáručný servis, technickú pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, spôsob dodania, lehota dodania alebo termín ukončenia, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti aj bezpečnosť dodávky, interoperabilita a prevádzkové charakteristiky.

Zelené verejné obstarávanie je pre štát strategický nástroj. Vynakladaním finančných prostriedkov na obstaranie komodít so zohľadnením environmentálneho dopadu nakupovaných tovarov, služieb a stavebných prác štát prispieva k napĺňaniu svojich cieľov v oblasti zmierňovania a predchádzania zmeny klímy, ochrany životného prostredia i zdravia obyvateľstva. Na Slovensku je však na základe výsledkov monitorovania zeleného verejného obstarávania úroveň uplatňovania zeleného verejného obstarávania dlhodobo nízka. Prvý akčný plán Slovenskej republiky pre zelené verejné obstarávanie bol prijatý v novembri 2007. Podľa dát z posledného monitorovania realizovaného v roku 2021 bol podiel zeleného verejného obstarávania na celkovom verejnom obstarávaní v roku 2020 na úrovni 14,74 % pokiaľ ide o počet uskutočnených zákaziek a na úrovni 11,45 % pokiaľ ide o ich hodnotu v eurách bez DPH. V Správe Európskej komisie o Slovensku 2019 (Európsky semester 2019) sa uvádza, že Slovensko dosiahlo iba určitý pokrok pri plnení odporúčania z roku 2018 “zvýšiť vo verejnom obstarávaní uplatňovanie kritérií kvality a nákladov životného cyklu“.

V kontexte uvedeného sa preto navrhuje za účelom praktickejšieho „uchopenia“ zeleného verejného obstarávania vymedziť v rámci základných pojmov environmentálny aspekt, ktorý sa tak ako je uvedené vyššie premieta do ďalších inštitútov verejného obstarávania.

S týmto novelizačným bodom a celkovo aj témou zeleného verejného obstarávania súvisí aj Koncepcia rozvoja a realizácie zeleného verejného obstarávania v Slovenskej republike, ktorá je výsledkom spolupráce Úradu pre verejné obstarávanie, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Slovenskej agentúry životného prostredia.

Téme zeleného verejného obstarávania sa intenzívne venuje aj samotná Európska komisia, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje množstvo užitočných informácií.2 Ako zdroj informácii je možné uviesť aj webové sídlo Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.3

2 Napríklad

https://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm,

resp. osobitne k možnostiam využívania značky EU Ecolabel

 

https://ec.europa.eu/environment/ecolabel/products-

 

groups-and-criteria.html

 

3 Dostupné na

https://www.minzp.sk/oblasti/zelene-obehove-hospodarstvo/environmentalne-

 

manazerstvo/zelene-verejne-

 

 

obstaravanie/

 

43

K bodu 11 (§ 5 ods. 2)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodom 12 až 14 (§ 5 ods. 3 až 5)

Navrhovanou úpravou dochádza k revidovaniu finančných limitov, konkrétne sa v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre podlimitnú zákazku, čím sa zrkadlovo zvyšuje horná hranica finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou. Cieľom navrhovanej úpravy je zvýšiť flexibilitu nákupov vo verejnom obstarávaní. V snahe zachovať transparentnosť sa v pásme zvyšovanej hornej hranice finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou navrhuje zaviesť povinné zverejňovanie výzvy na predkladanie ponúk.

Zároveň sa navrhovanou úpravou v nadväznosti na zvýšenie finančného limitu pre zákazky malého rozsahu zvyšuje dolná hranica finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou.

Úprava finančných limitov je reakciou na požiadavky vyplývajúce z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je jedným z cieľov reformy verejného obstarávania jeho zrýchlenie a zjednodušenie. V rámci implementačných opatrení sa ako jedna z najvýznamnejších zmien zákona o verejnom obstarávaní uvádza, cit.: „Úprava finančných limitov pre zákazku, koncesiu a súťaž návrhov, so zachovaním úpravy finančných limitov pre podlimitné zákazky, zákazky s nízkou hodnotou a finančného limitu na uplatňovanie zákona priamo v zákone.“

V súvislosti s úpravou finančných limitov je taktiež vhodné spomenúť aj na zámer predkladateľa, ktorým je úprava tzv. nekalých praktík vo verejnom obstarávaní vo všeobecne záväzných právnych predpisoch v oblasti trestného práva. Uvedené by malo byť súčasťou návrhu zmien právnej úpravy, ktorých gestorom je Ministerstvo spravodlivosti SR.

K bodu 15 (§ 5 ods. 7)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1)

Navrhuje sa, aby systém sledovania vývoja cien, prístupný prostredníctvom elektronickej platformy, bol jedným zo spôsobov určovania ceny porovnateľného plnenia. Je nevyhnutné dodať, že tento spôsob nebude ani jediným možným a ani povinne preferovaným, pôjde len o jeden z niekoľkých spôsobov, ktoré dnes zákon ustanovuje ako možné spôsoby určenia predpokladanej hodnoty zákazky. Zároveň platí, že všetky pravidlá pre jej určenie zostávajú zachované, preto aj funkcionalita systému sledovania cien bude všetky pravidlá § 6 spĺňať. Pokiaľ ide o údaje o cenách, pôjde o údaje čerpané z plnenia povinností podľa § 13 ods. 13 a 14 teda o údaje o „nákupoch“ tovarov, stavebných prác a služieb tak v podlimitných zákazkách, ako aj v iných zákazkách, vrátane tzv. vylúčených zákaziek. Rovnako naďalej platí, že zodpovednosť za určenie predpokladanej hodnoty zákazky má vždy verejný obstarávateľa a obstarávateľ, preto aj výstup tejto funkcionality bude preňho informáciou, ktorú bude brať do úvahy, ale použije ju len, ak bude v súlade s pravidlami na určenie predpokladanej hodnoty zákazky.

K bodu 17 (§ 6 ods. 8):

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia o určení predpokladanej hodnoty zákazky v súlade so smernicami.

K bodu 18 (§ 6 ods. 16)

V dôsledku úpravy nového procesného postupu pri zadávaní zákaziek s nízkou hodnotou, ktorý predpokladá od určitej hodnoty finančného limitu pre zákazky s nízkou hodnotou osobitný procesný

44

postup naviazaný na zverejnenie výzvy na predkladanie ponúk sa navrhuje súčasne existujúci zákaz delenia predmetu verejného obstarávania za účelom obídenia prísnejších finančných limitov rozšíriť aj na situáciu, kedy by delenie predmetu obstarávania bolo realizované s cieľom vyhnúť sa pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou novo upravenej povinnosti zverejňovať vo vestníku výzvu na predkladanie ponúk. Navrhovaná úprava taktiež reflektuje rozšírenie okruhu verejných obstarávaní pri ktorých nebude možné podať námietky a v tejto súvislosti reprobuje delenie predmetu verejného obstarávania na časti resp. stanovenie predpokladanie hodnoty zákazky, ktorého cieľom je vyhnúť sa uplatňovaniu námietok.

K bodu 19 (§ 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je v prípade tzv. dotovaných subjektov odstrániť pri nadlimitnom verejnom obstarávaní národný goldplating a zosúladiť legislatívnu úpravu s úpravou čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len smernica 2014/24/EÚ). Navrhovaná úprava reflektujúc čl. 13 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje dotovaným subjektom povinnosť postupovať podľa pravidiel verejného obstarávania len v prípade stavebných prác a služieb s nimi súvisiacimi.

Navrhovanou úpravou sa významné uvoľňujú pravidlá verejného obstarávania pre podnikateľské subjekty, ktoré získali na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti dotáciu, v dôsledku čoho sa rovnako tieto subjekty v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zo strany úradu. Je však potrebné akcentovať, že vynakladanie verejných zdrojov prostredníctvom dotačných schém adresovaných podnikateľským subjektom bude aj naďalej podliehať iným pravidlám (napr. pravidlá štátnej pomoci) a taktiež budú pod dohľadom iných kontrolných mechanizmov a kontrolných inštitúcií, ako napr. Najvyšší kontrolný úrad, alebo orgánov činných v trestnom konaní.

K bodu 20 (§ 10 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa sleduje precíznejšia regulácia možnosti obmedzenia prístupu záujemcov, uchádzačov a skupiny dodávateľov, ako aj subdodávateľov alebo iných osôb z tretích krajín do verejného obstarávania v podmienkach Slovenskej republiky. Uvedené obmedzenie prístupu k verejnému obstarávaniu sa bude týkať subjektov so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom (tretí štát), a ktorý zároveň nie je zmluvnou stranou GPA alebo obdobnej medzinárodnej zmluvy. Zároveň sa týmto ustanovením umožňuje aktívne aplikovanie reciprocity, ktorej význam sa posúva v tom, že nie iba Slovenská republika si otvára trh pre tretie krajiny, ale naopak, že sa Slovenská republika aktívne zaujíma, či hospodárske subjekty zo SR majú účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tretích krajinách. Tretie krajiny majú často inú právnu kultúru ako Slovenská republika alebo Európska únia. Od formálneho podpísania určitej medzinárodnej zmluvy tieto tretie krajiny mohli prijať množstvo ďalších legislatívnych a nelegislatívnych aktov, ktoré túto medzinárodnú zmluvu v praxi negujú alebo znefunkčňujú. V tejto veci môžu byť verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom nápomocné napr. Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako aj príslušné veľvyslanectvá SR s ich obchodnými oddeleniami. Zároveň Európska komisia vydala na svojom webovom sídle „Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ“.4 Predmetným ustanovením sa vytvára tlak na tretie štáty, aby otvorili prístup k svojmu verejnému obstarávaniu pre hospodárskej subjekty zo Slovenskej republiky, pretože tretie štáty nemajú žiaden dôvod účinne otvoriť svoj trh verejného obstarávania, pokiaľ Slovenská republika aktívne nevyžaduje reciprocitu vo vzájomných vzťahoch. Navrhované ustanovenie zároveň umožňuje nielen paušálne obmedziť účasť vymenovaných subjektov z tretích krajín, ale taktiež umožňuje, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vopred paušálne neobmedzoval účasť subjektov z tretích štátov vo verejnom obstarávaní, ale zaoberal sa ich ponukou, ktorá môže byť kvalitnejšia/inovatívnejšia ako ponuky od uchádzačov zo SR alebo a následne zvážil, či takúto ponuku z tretej krajiny vylúči alebo nie, pričom môže zohľadniť napr. bezpečnostné, hospodárske alebo ekonomické záujmy SR.

4 Dostupné na

https://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-4491_sk.htm

 

45

K bodu 21 (§ 10 ods. 7 a 8)

Strategickým dokumentom upravujúcim ciele v oblasti zeleného verejného obstarávania je Stratégia Zelenšie Slovensko (Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030). Konkrétne kroky, akými sa ciele v stratégii majú naplniť, bude definovať implementačný dokument Národný program pre zelené verejné obstarávanie, ktorý by mal špecifikovať spôsob a pravidlá zavedenia povinnosti zeleného verejného obstarávania.

Doplnenie § 10 ods. 7 a 8 nemá suplovať vyššie uvedené a nemá slúžiť ako nástroj na dosiahnutie cieľov spomínanej stratégie. Len z dôvodu, že súčasný zákon ustanovuje povinnú kvótu na verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska, navrhuje sa do prijatia vyššie uvedenej stratégie a konkrétnych krokov zaviesť možnosť v rámci tejto kvóty použiť nielen sociálne, ale aj environmentálne hľadisko. Navrhovaná zmena byť chápaná ako možný príspevok k zmene uvažovania v tom, že environmentálne hľadisko začne byť postupne povinne zohľadňované.

K bodu 22 (§ 10 ods. 10)

Na účely znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje upraviť povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona so zmluvnými cenami vyššími ako 10 000 Eur. Taktiež sa navrhuje úprava periodicity tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 23 (§ 10 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava, vymedzujúca exempciu z pôsobnosti úpravy vymedzujúcej povinnosť notifikovať úradu súhrnné správy.

K bodu 24 (§ 11 ods. 1)

Na účely zvýšenia transparentnosti verejného obstarávania navrhovaná úprava obmedzuje možnosť vymenovaných verejných funkcionárov a iných vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty. Cieľom tejto úpravy je eliminovať zvýšené riziko možného konfliktu záujmov, alebo ovplyvňovania priebehu verejného obstarávania, ktoré môže byť prirodzene vyššie, ak sa verejného obstarávania zúčastňuje hospodársky subjekt, ktorý je ovládaný takouto osobou, nakoľko ide o predstaviteľa verejnej moci, resp. o osobu, ktorá môže mať priamu kontrolu nad danými procesmi, a verejné obstarávanie je v podstate verejný nákup uskutočňovaný primárne pre štát a samosprávu, teda pre verejnú moc. U vymenovaných osôb môže priamo ich funkcia v rámci ktorej vykonávajú verejnú moc predstavovať účinný nástrojom na presadzovanie individuálnych záujmov hospodárskeho subjektu, ktorého je konečným užívateľom výhod.

Predkladateľ si uvedomuje, že úprava v oblasti získavania „výhod“ z verejných zdrojov pre osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, je ďaleko komplexnejšou otázkou, než návrh v § 11 ods. 1 zákona. Preto ani navrhovaná úprava nemá ambíciu byť vyčerpávajúcou úpravou, pokrývajúcou danú oblasť. Vzhľadom na to, že takýto typ obmedzenia dnešný zákon nepozná, ide opäť o snahu zadefinovať okruh funkcií s možnosťou vplyvu na rozhodovanie vo verejnom obstarávaní a zároveň tieto obmedzenia nesmerovať do sféry, kde aj dnešná ústavná úprava nezlučiteľnosti funkcií kladie pre výkon konkrétnej funkcie takpovediac najmiernejšie podmienky; uvedené platí primárne pre zákonodarnú zložku moci, osobitne na úrovni územnej samosprávy. Naopak, pri exekutívnej zložke sa z povahy veci vníma možnosť mať dosah na verejné obstarávania ako viac prítomná, čo je aj dôvod, prečo v tejto oblasti ide návrh aj mimo rámec verejných funkcionárov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. Vo vzťahu k sudcom a prokurátorom sa vychádza z toho, že ich regulácia nezlučiteľnosti funkcií a obmedzení pri výkone ich funkcie patrí rovnako medzi jednu z najsilnejších. Týmito úvahami sa predkladateľ riadil pri návrhu okruhu funkcií podľa § 11 ods. 1 písm. c).

46

K bodu 25 (§ 11 ods. 2)

Legislatívno-technické úprava vzhľadom na zmeny v § 11 ods. 1.

K bodu 26 (§ 12 ods. 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa precizuje procesný postup rady úradu v rámci konania, ktorého predmetom je vyhotovenie referencie v prípadoch, kedy si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nesplní zákonnú povinnosť vyhotoviť referenciu.

K bodu 27 (§ 12 ods. 8 a 9)

Ide o legislatívno-technickú korekciu, nakoľko údaje súvisiace s evidenciou referencií sú súčasťou informačného systému Evidencia referencií a nie súčasťou údajov vedených v zozname hospodárskych subjektov.

K bodom 28 a 29 (§ 12 ods. 9 a 10)

Z dôvodu snahy o skrátenie trvania verejných obstarávaní sa navrhuje návrat k minulému modelu jednoinštančného administratívneho konania na úrade, spojeného s možnosťou súdneho preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí. Vzhľadom na skúsenosti z recentnej rozhodovacej praxe úradu sa z pohľadu odbornosti a garancie ochrany práv dotknutých subjektov javí ako dostatočný jednoinštančný model, ktorý zároveň z povahy veci povedie k skráteniu trvania verejných obstarávaní, v ktorých prebiehajú konania o preskúmavaní úkonov kontrolovaného. Predmetné riešenie je plne v súlade s tzv. revíznou smernicou, resp. smernicami, ktoré revízne postupy upravujú. Aj v spojení so zavádzaným špecializovaným správnym súdnictvom sa takto nastavený model javí ako vhodný z hľadiska jeho efektívnosti a zároveň dostatočný z hľadiska ochrany práv účastníkov konania.

K bodom 30 až 47 (§ 13 a 14)

V Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v rámci Komponentu 14, Zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma verejného obstarávania, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 28. apríla 2021 schválila okrem iného aj záväzok, aby sa vybudovala „jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov)“. K jej budovaniu sa má, v zmysle schváleného materiálu, pristúpiť nie ako k budovaniu nového systému, ale ako k úprave a rozšíreniu funkcionalít existujúcich systémov.

Vzhľadom na to, že v rámci orgánov verejnej moci na takpovediac centrálnej úrovni v súčasnosti prevádzkované dva takéto elektronické prostriedky elektronické trhovisko (EKS) a informačný systém pre elektronické verejné obstarávanie (IS EVO) navrhuje sa upraviť ustanovenia o elektronickom trhovisku, zmeniť aj jeho názov, aby bolo zrejmé, že pôjde funkčne o iný, resp. rozšírený systém a následne v prechodných ustanoveniach uložiť povinnosť vybudovať elektronickú platformu pre verejné obstarávanie takpovediac zlúčením oboch týchto systémov.

Zmeny, ktoré sa v § 13 a 14 navrhujú teda v prvom rade menia dnešnú úpravu elektronického trhoviska, obmedzenú na bežne dostupné tovary a služby, na všeobecnú úpravu elektronickej platformy, ktorá slúži na verejné obstarávanie v podlimitných zákazkách a zákazkách s nízkou hodnotou v plnom rozsahu. Z dôvodu zriadenia centralizovanej obstarávacej organizácie na Úrade vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) sa aj táto centralizovaná platforma navrhuje do správcovstva tohto ústredného orgánu štátnej správy.

Rovnako z dôvodu záväzkov z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje zriadenie novej funkcionality, ktorou bude systém sledovania cien. Pôjde o súčasť systému elektronickej platformy, ktorej účelom je vytváranie cenových databáz a ich ďalšie použitie najmä pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky.

Z dôvodu zjednotenia dvoch existujúcich systémov sa navrhuje ustanoviť podmienka zabezpečiť dostupnosť systémov a iných nástrojov, ktoré budú v správe úradu, keďže sa počíta s ich

47

využitím vo verejnom obstarávaní. Z technického hľadiska môže ísť o integráciu, alebo iné technické riešenie, ktorým budú systémy a údaje dostupné.

K bodom 48 a 49 (§ 15 ods. 2, 7 a 8)

Centralizácia verejných nákupov predstavuje jednu z foriem profesionalizácie verejného obstarávania založenej na produktovej špecializácií nákupcov a zároveň predstavuje nástroj hospodárneho a efektívneho verejného nákupu založeného na prirodzených úsporách generovaných agregovaním dopytu. Tým, že centralizované činnosti budú vykonávané pre územie celej Slovenskej republiky sa zároveň vytvorí prirodzený priestor aj na delenie zákaziek na časti a tým aj na podporu a využívanie malých a stredných podnikov. Zámerom nie je centralizáciou trh uzamknúť, práve naopak, v komoditách, kde to má praktický zmysel je snahou dať priestor presne opačnej tendencii.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje postavenie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorej činnosť zabezpečí úrad vlády, a ktorá bude predstavovať pre vybrané tovary, služby a stavebné práce ustanovené nariadením vlády ústredného nákupcu a verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný cez túto organizáciu komodity obstarať. Uvedené nijak nevylučuje, aby od úradu vlády v rámci centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní nadobúdali tovary, stavebné práce alebo služby aj iné skupiny verejných obstarávateľov, resp. aj obstarávatelia. Centralizované činnosti vo verejnom obstarávaní podľa § 15 ods. 7 a 8 sa budú týkať len civilných zákaziek, nie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti.

Predkladateľ vníma návrh ako priestor primárne určený realizácii vládnych priorít, preto aj voľba padla na úrad vlády, ako ústredný orgán štátnej správy takpovediac „priamo pod premiérom“. Zákon však rozsah centrálne obstarávaných komodít priamo nelimituje, ponecháva to na nariadení vlády, preto nie je vylúčené, aby takýmto spôsobom boli verejne obstarávané napr. aj prierezové činnosti, ktoré nemajú povahu vládnej priority, či strategických komodít, avšak sú typicky využívané v celom segmente štátnych orgánov.

Zodpovednosť za priebeh postupu verejného obstarávania bude vždy na verejnom obstarávateľovi, v tomto prípade na centrálnej obstarávacej organizácii. Konkrétna postupnosť krokov napríklad z pohľadu rozpočtového hospodárenia a finančnej kontroly bude záležať od nastavenia samotného obstarávania, každopádne platí, že ak bude centrálne obstarávanie smerovať k obstarávaniu investície podľa zákona č. 523/2004 Z. z., budú všetky povinnosti s tým spojené plnené z pozície centrálnej obstarávacej organizácie.

K bodu 50 (§ 19 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uplatniť zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy v prípade, ak sa právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže preukáže vymedzenému okruhu osôb, ktoré zmluvnou stranou danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, ktorý je vyjadrený napr. v § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov alebo v Čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy je tiež to, že takáto preukázaná dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi v akomkoľvek verejnom obstarávaní, teda nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je daná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva. Inak povedané, pri každej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž (bez ohľadu na to či horizontálnej alebo vertikálnej), ktorá bola preukázaná zmluvnému partnerovi verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii, a to v súvislosti s akýmkoľvek verejným obstarávaním, bude mať daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zákonnú možnosť prehodnotiť svoj zmluvný vzťah s týmto svojím zmluvným partnerom - delikventom.

Doposiaľ takýto hospodársky subjekt mohol dokončiť realizáciu svojich zákaziek, pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal zmluvne upravený dôvod na odstúpenie od zmluvy pri preukázaní dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž (kolúzie vo verejnom obstarávaní). Odstúpenie

48

od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy na základe zákona o verejnom obstarávaní môže byť efektívnym preventívnym opatrením voči kolúzii vo verejnom obstarávaní, pretože postihuje konkrétny zmluvný vzťah a konkrétny zisk delikventa. Možnosť odstúpenia od zmluvy predstavuje doplnenie zákonných následkov preukázania kolúzie vo verejnom obstarávaní, t. j. k pokute a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré sú ukladané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

Aby zákonodarca neprimerane nezasahoval do konkrétnych zmluvných situácií, tak voľba aplikácie daného dôvodu odstúpenia od zmluvy je ponechaná na verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý môže pri rozhodovaní zohľadniť napr. ekonomické aspekty zmluvného vzťahu, a teda napr. skutočnosť, či z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplývalo, že dôsledkom kolúzie bolo umelé zvýšenie zmluvných cien vo verejných obstarávaniach. Zároveň uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy umožňuje verejnému obstarávateľovi zohľadniť zostávajúcu dĺžku zmluvného vzťahu, a teda môže pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy pri právoplatnom rozhodnutí napr. Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

Zákaz účasti vo verejnom obstarávaní postihuje všetky verejné obstarávania, ktorých by sa chcel hospodársky subjekt, ktorému bola táto sankcia uložená v budúcnosti zúčastniť, a to bez ohľadu na predmet verejného obstarávania. Rovnako aj daný dôvod odstúpenia od zmluvy môže byť uplatnený v súvislosti so všetkými zmluvami, rámcovými dohodami alebo koncesnými zmluvami, ktoré uzavrel určitý dodávateľ, člen skupiny dodávateľov alebo koncesionár, a to bez ohľadu na to, že napr. kolúzia (dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž) bola právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže konštatovaná iba v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní. Touto možnosťou odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy pokryté všetky zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní, teda aj nadlimitné a podlimitné zákazky, zákazky zadávané v elektronickej platforme a zákazky s nízkou hodnotou.

V texte daného ustanovenia je uvedené „rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť po uzavretí danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy“, pretože možnosť aplikácie tohto ustanovenia je potrebné limitovať, tak aby nedochádzalo k jeho zneužívaniu na odstúpenie od zmlúv v časovo neobmedzenom rozsahu do budúcnosti, a to bez ohľadu na to kedy bola určitá zmluva uzavretá (teda či pred alebo po vydaní právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže). Je potrebné doplniť, že v súvislosti s prebiehajúcimi verejnými obstarávaniami môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ voči hospodárskemu subjektu, ktorý sa dopustil kolúzie vo verejnom obstarávaní uplatniť dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) v spojení s § 40 ods. 8 a ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní.

Uvedeným návrhom sa tiež zohľadňuje skutočnosť, že v rámci jednotného vnútorného trhu, o dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž v oprávnené rozhodovať aj príslušné orgány na ochranu hospodárskej súťaže iného členského štátu alebo Európska komisia, tak ako to vyplýva z Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a z nadväzujúcej smernice č. 2019/1 o posilnení právomocí orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v členských štátoch na účely účinnejšieho presadzovania práva a o zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu.

Daný návrh ustanovenia tiež berie do úvahy skutočnosť, že zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže obsahuje právnu úpravu o „Programe zhovievavosti - § 38d“ alebo ustanovenia o „Urovnaní - § 38e“, ktorých účinok by bol negatívne dotknutý formuláciu dôvodu na odstúpenie od zmluvy, ktorý by bol naviazaný iba na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, bez zohľadnenia týchto špecifických situácií. Uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy teda môže byť zároveň motiváciou pre podnikateľov pristúpiť k programu zhovievavosti alebo k urovnaniu, pretože inak im bude hroziť jednak plná výška pokuty ukladaná napr. podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (bez jej zníženia pri uplatnení programu zhovievavosti alebo konania o urovnaní), ale zároveň bude týmto hospodárskym subjektom hroziť aj odstúpenie od zmluvy podľa § 19 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava s cieľom postihnúť aj v postkontraktačnej fáze verejného obstarávania uchádzača, s ktorým bola uzavretá zmluva, a to pre prípad, ak by dodatočne po uzavretí zmluvy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistil, že tento uchádzač v priebehu verejného obstarávania uvádzal nepravdivé informácie, ktoré mali vplyv na jeho účasť vo verejnom obstarávaní. V týchto

49

situáciách bude navrhovaná úprava umožňovať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi odstúpiť od zmluvy.

Vo vzťahu k úprave zavádzajúcej odklon od pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke, kedy je ponechané na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek prebiehajúcemu konaniu pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie, sa zavádza osobitný dôvod odstúpenia od zmluvy pre prípady, kedy rozhodnutie konštatuje porušenie zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ide o jeden z mechanizmov takpovediac protiváh a zodpovednosti k poskytnutiu väčšieho priestoru na rozhodnutie verejného obstarávateľa v postupe zadávania zákazky.

K bodu 51 (§ 19 ods. 3)

V nadväznosti na úpravu zákazu uzavrieť zmluvu s hospodárskym subjektom, ktorého konečným užívateľom výhod je osoba podľa § 11 ods. 1 písm. c), sa navrhuje tento koncept premietnuť aj do kontraktačnej fázy, a to v podobe explicitnej úpravy fakultatívneho dôvodu odstúpenia od zmluvy a to v prípade, ak sa v priebehu plnenia zmluvy stane konečným užívateľom výhod dodávateľa alebo jeho subdodávateľa takáto osoba. Právo na odstúpenie sa navrhuje viazať na uplynutie lehoty 30 dní, počas ktorej sa ponecháva priestor na prípadné vyriešenie postavenia konečného užívateľa výhod.

K bodu 52 (§ 20 ods. 1)

V súvislosti so zavedením zoznamu elektronických prostriedkov sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa používať na účely elektronickej komunikácie výlučne elektronický prostriedok, ktorý je registrovaný v tomto zozname. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy je ustanovená na 1. apríla 2022, t. j. po uplynutí prechodného obdobia potrebného na registráciu elektronických prostriedkov.

K bodu 53 (§ 20 ods. 2 až 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa sleduje zjednotenie rôznorodej terminológie v § 20, ktorý v jednotlivých ustanoveniach používa buď pojem elektronický prostriedok alebo informačný systém, ktoré je na účely elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní potrebné vnímať ako ekvivalentné pojmy. Zákon v § 2 ods. 5 písm. i) vymedzuje v rámci úpravy základných pojmov práve definíciu elektronického prostriedku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje v § 20 upraviť jednotný termín „elektronický prostriedok“, ktorý je v zákone definovaný.

K bodu 54 (§ 20 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

K bodu 55 (§ 20 ods. 11)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje obligatórna požiadavka na funkcionalitu elektronického prostriedku, v intenciách ktorej musí byť elektronický prostriedok technicky spôsobilý pre doručovanie revíznych prostriedkov (žiadosti o nápravu a námietok) verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý elektronický prostriedok využíva na elektronickú komunikáciu.

K bodom 56 až 58 (§ 20 ods. 19 a 20, § 21 a § 22)

Upravuje sa povinnosť pre prevádzkovateľa elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje, poskytnúť prístup úradu, Protimonopolnému úradu, Najvyššiemu kontrolnému úradu, Národnému bezpečnostnému úradu, osobám vykonávajúcim vládny audit, orgánom činným v trestnom konaní alebo riadiacim orgánom k všetkým dokumentom alebo informáciám, ktoré sa v danom prevádzkovanom elektronickom prostriedku nachádzajú. Uvedený prístup je potrebný napr. v situácii, keď sprístupnenie elektronickej podoby dokumentácie odmieta z

50

rôznych dôvodov samotný verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8, a to napriek povinnosti podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní alebo v situácii, keď Protimonopolný úrad podozrenie, že v určitom verejnom obstarávaní dochádza ku kolúzii a nie je možné kontaktovať dotknutého verejného obstarávateľa, pretože samotný verejný obstarávateľ alebo ním poverená osoba participuje na takejto kolúzii V záujme zabezpečenia efektívnosti a eliminácie zmarenia dohľadových a kontrolných úloh bude takéto sprístupnenie dokumentácie z verejného obstarávania pre dohľadové a kontrolné orgány dotknutému (verejnému) obstarávateľovi oznamovať iba samotný orgán, ktorému bolo takéto sprístupnenie poskytnuté a nie prevádzkovateľ e- prostriedku. Navrhovaná úprava na účely preskúmateľnosti a zabezpečenia „stopy“ vyžaduje, aby elektronický prostriedok logoval záznam v stanovenom rozsahu údajov o každom sprístupnení informácií a údajov vymedzeným kontrolným a vyšetrovacím orgánom. Predložený návrh pri uvedenom oznamovaní zohľadňuje rôzne formy ukončenia konaní orgánov oprávnených na sprístupnenie dokumentácie z elektronického verejného obstarávania. Za nesplnenie danej zákonnej povinnosti podľa § 20 ods. 19 hrozí prevádzkovateľovi elektronického prostriedku pokuta do 30 000 eur, ktorú ukladá úrad.

Doplnenie explicitne povinnosti „logovania“ ustanovených systémových informácií o prístupe za cieľ predísť tomu, aby prístup do systému (hoc aj z pozície OČTK, či iného orgánu štátu) bol možný bez akéhokoľvek záznamu. Tieto záznamy o systémovej udalosti budú v elektronickom prostriedku k dispozícii verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi. Na účely predídenia zmarenia účinku výkonu dohľadových, či vyšetrovacích právomocí sa explicitne ustanovuje, že takéto informácie budú dostupné po uplynutí doby, kedy nemôžu viesť k zmareniu úkonov, budú poskytované z iniciatívy pristupujúceho orgánu a v niektorých prípadoch (OČTK a Protimonopolný úrad SR) nebudú prístupné žiadnym tretím subjektom, ani verejným obstarávateľom a obstarávateľom.

Zároveň sa v zmysle § 22 ods. 3 na takéto sprístupnenie dokumentov alebo informácií pre príslušné orgány nevzťahuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť o informáciách označených uchádzačom alebo záujemcom ako dôverné.

Navrhovanou úpravou sa súčasná úprava v § 21 ods. 6, ktorá vymedzuje používanie štátneho jazyka v rámci komunikácie vo verejnom obstarávaní systematiky preskupuje do ustanovenia § 20, ktorý upravuje komunikáciu. Zároveň sa v rámci navrhovanej úpravy rozširuje možnosť stanoviť predloženie ponuky aj v inom jazyku. V takom prípade je verejný obstarávateľ a obstarávateľa povinný na účely výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním zabezpečiť úradný preklad tej časti dokumentácie, ktorá je vyhotovená v inom ako štátnom jazyku alebo v inom ako českom jazyku.

K bodu 59 (§ 24 ods. 1)

V súvislosti s povinnosťou uchovávania dokumentácie sa navrhuje v prípade ak je zmluva, koncesná zmluva alebo rámcová dohoda kontrahovaná na dlhšie časové obdobie ako 10 rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania uchovávať dokumentáciu do uplynutia troch rokov od skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody. Navrhovanou úpravou sa zabezpečiť dostupnosť dokumentácie pre kontrolné orgány, alebo orgány činné v trestnom konaní vykonávajúce prešetrovanie s dlhším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

Navrhovaná úprava zároveň umožňuje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ dokumentáciu, ktorá nie je súčasťou elektronickej komunikácie, ako napr. určenie predpokladanej hodnoty zákazky, zápisnice z procesu hodnotenia splnenia podmienok účasti alebo ponúk, čestné vyhlásenia členov komisie na vyhodnotenie ponúk a pod.. zdokumentoval aj v elektronickom prostriedku prostredníctvom ktorého realizuje verejné obstarávanie. Cieľom tejto úpravy je zjednodušiť sprístupňovanie dokumentácie úradu resp. iným kontrolným orgánom, nakoľko v aplikačnej praxi verejní obstarávatelia poskytujú úradu na účely výkonu dohľadu dokumentáciu kombinovane, t. j. časť poskytnú prístupom do elektronického prostriedku a časť odoslaním listinnej podoby dokumentácie.

51

K bodu 60 (§ 24 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 61 (§ 24 ods. 7)

Navrhovaná úprava vymedzuje legislatívny rámec pre poskytovanie súčinnosti medzi verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ktorej predmetom, by mala byť výmena poznatkov, skúsenosti a informácií potrebných pre riadny výkon verejného obstarávania. V praxi verejného obstarávania môžu byť pre verejného obstarávateľa významné napr. doplňujúce informácie pri vyhodnocovaní referencií zúčastnených záujemcov/uchádzačov, alebo pri vyhodnocovaní existencie dôvodu vylúčenia uchádzača naviazaného na neuspokojivú realizáciu predchádzajúcich zmluvných kontraktov. Navrhovaná úprava exaktne viaže poskytovanie tejto súčinnosti len na ukončené verejné obstarávania.

K bodu 62 (§ 25 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava, ktorej cieľom je exaktnejšie vymedziť informačnú povinnosť v nadväznosti na uskutočnenú prípravnú trhovú konzultáciu. Z povahy veci vyplýva, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa môže dozvedieť, že do ním vyhláseného verejného obstarávania sa zapojil aj hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií najskôr vtedy, keď mu je známy zoznam záujemcov alebo uchádzačov. Keďže ide o skutočnosť, ktorá bezpochyby nastane po vypracovaní príslušného oznámenia, či výzvy na predkladanie ponúk, navrhuje sa upresniť, že súčasťou takéhoto oznámenia, či výzvy bude informácia o internetovej adrese, na ktorej budú informácie o účasti takýchto hospodárskych subjektov na prípravných trhových konzultáciách dostupné bezodkladne potom, čo sa o nich verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dozvie.

K bodu 63 [§ 32 ods. 1 písm. b), c) a f)]

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje legislatívno-technický defekt súčasnej právnej úpravy, nakoľko znenie súčasnej právnej úpravy vzhľadom na použitú spojku evokuje možnosť alternatívneho preukázania predmetnej podmienky osobného postavenia.

K bodu 64 [§ 32 ods. 1 písm. g) a h)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novou úpravou dôvodov na vylúčenie. K legislatívnej derogácii podmienok osobného postavenia upravených v písmenách g) a h) dochádza z dôvodu ich systematického preskupenia do ustanovenia § 40 ods. 8 v rámci ktorého sa navrhuje tieto podmienky osobného postavenia zohľadňujúc úpravu čl. 57 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ koncipovať ako fakultatívne dôvody vylúčenia.

Okrem skutočnosti, že návrh je v súlade s prístupom eliminovania národného goldplatingu, reaguje aj na situáciu, že pri oboch v súčasnosti povinných podmienkach účasti v podstate neexistuje verejne prístupná centrálna databáza (napr. rozhodnutí orgánov verejnej moci v príslušnej oblasti), z ktorej by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli pri vyhodnocovaní týchto podmienok účasti vychádzať. Týmto návrhom sa tak do určitej miery odstraňuje neistota súčasnej aplikačnej praxe. V prípade, ak by v budúcnosti došlo k vytvoreniu jednotnej informačnej databázy (napr. platformy, v ktorej budú zverejnené rozhodnutia orgánov na úseku životného prostredia o závažnom porušení povinností), predkladateľ pristúpi k prehodnoteniu uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v praxi a zváži možnosti opätovného zavedenia niektorého dôvodu na vylúčenie ako povinnú podmienku účasti.

K bodu 65 (§ 33 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

52

K bodom 66 (§ 34 ods. 1)

Zámerom predmetnej legislatívnej zmeny je umožniť preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti aj prostredníctvom iných relevantných dokladov ako je referencia, a to v prípadoch, ak referencia nie je z rôznych dôvodov vyhotovená (aj bez zavinenia dotknutého hospodárskeho subjektu), čo môže dotknutému hospodárskemu subjektu spôsobovať ťažkosti v účasti na verejných obstarávaniach. Samozrejme aj v týchto prípadoch bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ na účely vyhodnotenia splnenia podmienok účasti tieto iné doklady vyhodnocovať a preverovať, napr. dopytom na konkrétneho verejného obstarávateľa.

K bodu 67 (§ 34 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Fakultatívnosť dôvodov vylúčenia v § 40 ods. 8 navrhovaná úprava zohľadňuje vo vzťahu k tretím osobám, ktorých zdroje alebo kapacity majú byť použité na preukázanie podmienok účasti.

K bodom 68 a 69 (§ 38 ods. 1 a 2)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na legislatívnu úpravu § 40 ods. 6 písm. g).

K bodu 70 (§ 39 ods. 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je vybalansovanie uplatňovania pravidla jeden krát a dosť. Predovšetkým pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí realizujú väčšie množstvo verejných obstarávaní môže byť administratívne náročné v prebiehajúcom verejnom obstarávaní dohľadávať doklady preukazujúce podmienky účasti, ktoré boli predložené v predchádzajúcich verejných obstarávaniach. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava stanovuje záujemcovi a uchádzačovi povinnosť identifikovať v ktorom verejnom obstarávaní predložil doklad preukazujúci podmienku účasti a zároveň uviesť časť ponuky alebo žiadosti o účasť v ktorej sa predmetný doklad predložený.

K bodu 71 (§ 40 ods. 4)

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí mať v každej fáze verejného obstarávania legislatívnu oporu v tom, aby si od záujemcu alebo uchádzača mohol vyžiadať vysvetlenie, ktoré je potrebné v súvislosti s posudzovaním jednotlivých dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Tak ako každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa vo verejnom obstarávaní, aj predmetná žiadosť o vysvetlenie musí byť v súlade s princípom proporcionality, princípom hospodárnosti a efektívnosti a opodstatnená objektívnymi dôvodmi. Verejný (obstarávateľ) by teda nemal zneužívať uvedené oprávnenie a bez dôkazov alebo indícií neprimerane zaťažovať záujemcu alebo uchádzača žiadosťami o vysvetlenie, pretože takéto postupy môžu odradiť hospodárske subjekty od účasti vo verejnom obstarávaní a tým znižujú hospodársku súťaž. Verejný (obstarávateľ) by na jednej strane mal zvážiť skutočnosti, ktoré mu známe, a ktoré sa týkajú určitého dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale zároveň na druhej strane váh by mal sledovať potrebu zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom Policajného zboru, tak aby odhaľoval určité nedostatky týkajúce sa dôvodov na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Avšak verejný (obstarávateľ) by mal byť pripravený uviesť dôvody, pre ktoré napr. nepožiadal uchádzača o vysvetlenie, keď na základe všetkých okolností daného prípadu a objektívnych skutočností, ktorými verejný (obstarávateľ) disponoval, by bolo rozumné preveriť žiadosťou o vysvetlenie, či existuje dôvod na jeho vylúčenie podľa § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. Rovnako tak princíp proporcionality ako jeden zo základných princípov práva sa vzťahuje aj na činnosť rôznych orgánov vykonávajúcich dohľad alebo kontrolu nad verejným obstarávaním. Ani tieto kontrolné orgány teda nemôžu svojvoľne vyhodnocovať postup verejného (obstarávateľa) ako rozporný so zákonom o verejnom obstarávaní, a teda napr. pričítať mu na ťarchu skutočnosti, o ktorých verejný (obstarávateľ) v čase realizácie verejného obstarávania nemohol pri zachovaní riadnej starostlivosti vedieť.

53

K bodu 72 (§ 40 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava reflektujúca úpravu fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 ods. 8. Navrhovaná úprava zároveň vo vzťahu k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti uchádzačov alebo záujemcov, ktoré sa týkajú technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) bližšie precizuje, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ zohľadní len také referencie uvedené v evidencii referencií, ktoré existujú ku dňu predloženia žiadosti o účasť alebo ponuky a ktoré záujemca alebo uchádzač identifikuje vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť. Cieľom navrhovanej úpravy je zefektívniť a zrýchliť proces vyhodnocovania podmienok účasti, v rámci ktorého by sa mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ sústrediť pri hodnotení podmienok účasti podľa § 34 ods. 1 písm. a) alebo b) len na referencie identifikované záujemcom alebo uchádzačom vo svojej ponuke alebo žiadosti o účasť.

K bodom 73 a 74 [§ 40 ods. 6 úvodná veta a písm. g)]

V navrhovanom ustanovení sa vyslovene určuje, že jednotlivé dôvody na vylúčenie uvedené v § 40 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa uplatnia kedykoľvek počas procesu verejného obstarávania, teda nielen pri vyhodnotení splnenia podmienok účasti, ale aj napr. vo fáze pred podpisom zmluvy.

Súčasné znenie § 40 ods. 6 písm. g) poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vylúčiť uchádzača alebo záujemcu len za predpokladu, že túto možnosť uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Uzavieranie dohôd narúšajúcich hospodársku súťaž je možné považovať za zásadne nežiadúcu obchodnú praktiku, ktorá deformuje trhové prostredie, v dôsledku čoho dochádza k navýšeniu cien, bráneniu prístupu inovatívnych riešení a pod. Preto by malo byť v záujme samotných verejných obstarávateľov, aby takéto praktiky nevznikali a keď sa tak aj stane, aby boli jednoznačne odmietnuté. Spôsobujú totiž ujmu v prvom rade im samotným.

Na základe toho navrhovaná legislatíva ambíciu stanoviť, aby uchádzač alebo záujemca mohol byť podľa § 40 ods. 8 písm. d) vylúčený aj v prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľovi túto možnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž neuviedol.

K bodu 75 [§ 40 ods. 6 písm. h)]

Legislatívna zmena precizuje znenie predmetného ustanovenia vylučovacieho dôvodu, keď explicitne stanovuje, že k naplneniu tohto dôvodu na vylúčenie dochádza (iba) v prípade, ak uchádzač alebo záujemca nepredložil vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v určenej lehote po písomnej žiadosti podľa § 40 ods. 4, t.j. ide o písomnú žiadosť o vysvetlenie alebo doplnenie predložených dokladov v prípade, ak z predložených dokladov nemožno posúdiť ich platnosť alebo splnenie podmienky účasti. So zreteľom na ultima ratio charakter inštitútu vylúčenia z verejného obstarávania je potrebné dôsledne skúmať, či bez vysvetlenia alebo doplnenia predložených dokladov naozaj nemožno posúdiť platnosť predložených dokladov alebo splnenie podmienky účasti, tak ako to stanovuje § 40 ods. 4.

K bodu 76 [§ 40 ods. 6 písm. m)]

Dopĺňa sa nový dôvod obligatórneho vylúčenia, ktorý nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

K bodu 77 (§ 40 ods. 8)

Navrhovaná úprava vymedzuje fakultatívne dôvody vylúčenia.

V nadväznosti na zmeny v podmienkach osobného postavenia, v písmenách b) a c) sú upravené ako dôvody vylúčenia skutkové podstaty, ktoré súčasná právna úprava vymedzuje v § 32 ods. 1 písm. g) a h) ako podmienky osobného postavenia. Novo koncipovaným dôvodom vylúčenia je úprava v písmene a), ktorá je explicitne zameraná na nepoctivých dodávateľov, ktorí sa v rámci zmluvného plnenia zákazky alebo koncesie dopustili závažného porušenia zmluvných povinností, v

54

dôsledku, ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ odstúpil od zmluvy, alebo, v dôsledku ktorých bola verejnému obstarávateľovi spôsobená závažná škoda alebo iná závažná ujma (napr. ujma na živote alebo zdraví). Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnúť verejným obstarávateľom pri uplatňovaní týchto dôvodov vylúčenia väčšiu mieru flexibility a to predovšetkým v konfrontácií s dodávateľmi, ktorí sa dopustili závažného porušenia zmluvných povinností.

V písmene d) je premietnutý dnešný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 6 písm. g) s už spomínaným vypustením podmienky predchádzajúceho uvedenia tohto dôvodu v oznámení. Uvedený dôvod na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania zákona o verejnom obstarávaní pokrýva široké spektrum nežiadúcich dohôd narúšajúcich alebo obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Časť tohto ustanovenia pokrýva aj tzv. kolúziu vo verejnom obstarávaní (dohodu obmedzujúcu súťaž), ktorou možno rozumieť (kartel alebo bid rigging) situáciu, keď sa hospodárske subjekty vopred dohodnú na vzájomnom nekonkurovaní alebo na vzájomnej koordinácii svojho postupu vo verejnom obstarávaní, čím je zmarený jeho účel a cieľ, a tým dochádza k umelému zvýšeniu ponukových cien alebo k znižovaniu kvality dodávaných tovarov, služieb alebo stavebných prác pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Pri kolúznych (kartelových) dohodách, ktoré obmedzujú hospodársku súťaž nie je podstatné, či hospodárske subjekty medzi sebou uzavreli formálnu písomnú dohodu, len ústnu dohodu alebo aplikujú zosúladený postup. Aj keď takéto kolúzne (kartelové) dohody zvyčajne uzatvárané v tajnosti a iba ich účastníci poznajú dohodnutý plán, existujú určité faktory, indície, ktoré môžu signalizovať koordinovaný postup medzi účastníkmi verejného obstarávania. Tieto faktory súvisia napríklad so správaním sa hospodárskych subjektov v procese predkladania ponúk a stanovovaním ceny. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu hospodárskej súťaže, vypracoval niekoľko dokumentov, v ktorých uvádza viaceré indície kolúzie a zároveň v nich radí, ako pripraviť verejné obstarávanie tak, aby sa riziko kolúzie minimalizovalo. Tieto materiály dostupné na jeho webovom sídle:

https://www.antimon.gov.sk/bid-rigging/

.

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ročne právoplatne rozhodne v niekoľkých prípadoch kolúzie, resp. dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní. Ide však len o vrchol ľadovca a latentná protiprávna koordinácia podnikateľov vo verejnom obstarávaní je pomerne rozšíreným javom, zvlášť pri relatívne nízkom riziku odhalenia a sankcionovania tohto konania.

Snahou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní je pritom riešiť rôzne formy narúšania alebo obmedzovania hospodárskej súťaže priamo prostredníctvom verejného obstarávateľa v danom verejnom obstarávaní, ktorý sa nemusí spoliehať na príslušný orgán hospodárskej súťaže či iný orgán verejnej moci a čakať niekoľko rokov na ich konečné rozhodnutie, ktorým sa napr. potvrdí kartel vo verejnom obstarávaní a uloží zákaz účasti vo verejnom obstarávaní pre delikventov. Ustanovenie § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je transpozíciou čl. 57(4)(d) smernice 2014/24/EU o verejnom obstarávaní sa týmto usiluje o zefektívnenie boja proti nežiaducim dohodám vo verejnom obstarávaní a zároveň prenáša viac zodpovednosti na plecia verejných obstarávateľov a obstarávateľov.

Preukázanie kolúzie, ktorej cieľom je nezákonne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania je samozrejme zložité. Práve preto, zákonodarca pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní nevyžaduje od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa preukázanie existencie dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž, ale postačuje dôkazný štandard „dôvodné podozrenie“ o existencii takejto dohody, ktorý musí byť založený na „dôveryhodných informáciách“. Naproti tomu, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky môže stanoviť, že ide o dohodu obmedzujúcu súťaž len rozhodnutím vydaným v správnom konaní, pričom s ohľadom na dôkazný štandard takéto vyšetrovanie a správne konanie môže trvať aj niekoľko mesiacov, či rokov (vrátane súdneho prieskumu takéhoto rozhodnutia).

Práve z vyššie uvedených dôvodov, pri konštatovaní dôvodného podozrenia, že určitý uchádzač alebo záujemca uzavrel s iným hospodárskym subjektom (a teda aj napr. s iným uchádzačom alebo záujemcom) dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž, sa podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ alebo obstarávateľa nemusí opierať o závery predchádzajúceho správneho alebo súdneho rozhodnutia vydaného akýmkoľvek orgánom

55

verejnej moci (napr. Protimonopolným úradom SR). Samozrejme, závery vyplývajúce z rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu je možné považovať za dôveryhodné informácie. Rovnako tak za dôveryhodné informácie je možné považovať skutočnosti vyplývajúce z auditov alebo vyšetrovaní vykonávaných napr. Európskou prokuratúrou v prípade členských štátov zúčastnených na posilnenej spolupráci podľa nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, Dvorom audítorov alebo OLAF-om.

Pod dôveryhodnými informáciami, z ktorých verejný (obstarávateľ) získa vyššie uvedené indície o kolúzii vo verejnom obstarávaní je možné tiež rozumieť informácie nadobudnuté napr. z dokladov alebo dokumentov predkladaných samotnými účastníkmi verejného obstarávania (či z prebiehajúceho alebo ukončeného), zo žiadosti o účasť, vysvetlenia ponúk alebo inej komunikácie účastníka verejného obstarávania s (verejným) obstarávateľom, prípadne z verejne dostupných údajov uvedených v rôznych verejných registroch. Takýmito dôveryhodnými informáciami môžu byť aj napr. záznamy evidované počas elektronickej aukcie a následne vygenerované po elektronickej aukcii, ale aj o emailová komunikácia prebiehajúca medzi verejným obstarávateľom a jednotlivými uchádzačmi, ktorá jednoznačne poukazuje na to, že súťažné ponuky nebudú výsledkom nezávislej obchodnej stratégie uchádzačov, ale výsledkom kartelovej dohody.

To, čo možno považovať za „dôvodné podozrenie“, závisí od okolností konkrétneho prípadu. Aj na naplnenie dôkazného štandardu „dôvodné podozrenie“ však potrebné presvedčivé a dôveryhodné dôkazy, nie iba domnienky (verejného) obstarávateľa. Zároveň je tento pojem potrebné vykladať analogicky z iných príbuzných oblastí právneho poriadku Slovenskej republiky. Napr. k pojmu dôvodné podozrenie sa vyjadrila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. IV Pz 127/11 zo dňa 10. októbra 2011, keď uviedla, že „tu nestačí všeobecné, nekonkrétne podozrenie, či prevenčný dôvod, naopak podozrenie musí mať kvalifikovaný rozmer vyplývajúci z objektívne preukázaných skutočností“. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva „dôvodné podozrenie“ vymedzuje ako existenciu takých faktov a informácií, ktoré spôsobilé presvedčiť aj objektívneho pozorovateľa (rozsudok vo veci Fox, Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990).

Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže dôvodné podozrenie o dohode o narušení alebo obmedzení hospodárskej súťaže nadobudnúť na základe priamych, nezvratných dôkazov alebo môže takéto dôvodné podozrenie nadobudnúť výlučne len na základe nepriamych dôkazov (indícií). Uvedené je tiež v súlade s konštantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie zhrnutou napr. v rozsudku T-566/08, Total Raffinage Marketing, podľa ktorého (bod 47), cit.: „Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, všeobecne známe, je bežné, že činnosti, ktoré obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú tajne, že stretnutia sa uskutočňujú potajomky a že súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. ... Existenciu protisúťažného postupu alebo dohody je preto možné vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie“.

Existencia určitej indície alebo indícií však ešte nemusí predstavovať dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní. Najjednoduchšie bude možné rozoznať zrejme určitý varovný signál, ktorý naznačuje kolúziu vo verejnom obstarávaní, a ktorý si môže vyžadovať ďalšie preverenie zo strany (verejného) obstarávateľa. Pre určité indície, ktoré vzbudzujú podozrenie na kolúziu totiž môže existovať alternatívne vysvetlenie, napr. neúčasť vo verejnom obstarávaní môže byť len výsledkom zaneprázdnenosti podnikateľa alebo príliš vysoká ponuková cena môže byť len výsledkom zlého odhadu. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri uplatnení dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní by mal byť schopný vyvrátiť aj alternatívne vysvetlenia indícií o kolúzii v danom verejnom obstarávaní.

Dôkazné bremeno o dôvodnom podozrení z uzavretia dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž leží na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Voľba dôkazných prostriedkov a ich získanie je ponechané na (verejnom) obstarávateľovi. Každý úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ale aj rôznych dohľadových a kontrolných orgánov vo verejnom obstarávaní, musí byť v súlade s princípom proporcionality, ktorý je základným princípom práva EÚ. Verejný (obstarávateľ) nie je vyšetrovateľom a ani nemá oprávnenia alebo kompetencie, ktorými disponuje Protimonopolný úrad.

56

Ak neexistujú dostatočné indície na dôvodné podozrenie z kolúzie v danom verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal uplatniť princíp „favor participationis“, teda že verejného obstarávania by sa malo zúčastniť čo najviac hospodárskych subjektov, a preto by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal dotknutý hospodársky subjekt (uchádzača, záujemcu) vylúčiť z daného verejného obstarávania z dôvodu podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.

Prostredníctvom upresnenej právnej úpravy § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní je tiež riešená otázka účasti vzájomne majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojených hospodárskych subjektov (uchádzačov, záujemcov) vo verejnom obstarávaní. Predmetný dôvod vylúčenia sa teda vzťahuje aj na situáciu, keď dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž uzavreli hospodárske subjekty patriace do tej istej ekonomickej skupiny (napr. dve dcérske obchodné spoločnosti vlastnené rovnakou materskou obchodnou spoločnosťou). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky vo veci C- 538/07, Assitur alebo vo veci C-531/16, Ecoservice projektai) však nie je možné automaticky vylúčiť uchádzača z verejného obstarávania len preto, že je majetkovo prepojený (patrí do rovnakej ekonomickej skupiny) s iným uchádzačom, ktorý tiež podal ponuku v tom istom verejnom obstarávaní. Iba samotná skutočnosť, že určití uchádzači sú majetkovo, zmluvne alebo personálne prepojení nemôže odôvodniť ich vylúčenie z verejného obstarávania. Takýmto dôvodom vylúčenia však môže byť dohoda medzi týmito uchádzačmi, ktorá narúša alebo obmedzuje hospodársku súťaž.

Majetkové, zmluvné alebo personálne prepojenie medzi uchádzačmi alebo záujemcami samozrejme môže byť pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa dôvodom k tomu, aby preskúmal takéto prepojenia, ktoré môžu byť spolu s ďalšími indíciami súčasťou „dôvodného podozrenia“ o uzavretí dohody narúšajúcej alebo obmedzujúcej hospodársku súťaž s následkom vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania.

Pokiaľ je teda vzťah medzi uchádzačmi taký, že vedie k predpokladu, že títo uchádzači jednali pri predkladaní svojich ponúk koordinovane, verejný obstarávateľ sa môže takýchto napr. majetkovo prepojených uchádzačov dopytovať (podľa § 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní) na povahu ich prepojenia a v zmysle princípu proporcionality požadovať dodatočné informácie ako aj uistenie, že ich ponuky sú skutočne samostatné a nezávislé.

Dôvod na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní by napríklad mohol nastať, keď by bolo zistené, že obsah ponúk predložených majetkovo prepojenými uchádzačmi bol „nariadený“ od ich spoločnej materskej obchodnej spoločnosti, hoci inak tieto ponuky nemuseli vykazovať žiadne stupne podobnosti a ani iné rizikové indície poukazujúce na ich možnú koordináciu.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že na daný dôvod vylúčenia podľa § 40 ods. 8 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahuje tzv. samoočisťovací mechanizmus podľa § 40 ods. 9 a ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, a teda záujemca alebo uchádzač je oprávnený verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že prijal dostatočné opatrenia na vykonanie nápravy, pričom verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ posúdi ich dostatočnosť.

Ako prevenciu kolúzie vo verejnom obstarávaní je možné odporúčať maximalizáciu počtu potenciálnych uchádzačov, pretože vo všeobecnosti platí, že koordinácia medzi uchádzačmi, ako aj systém vynútenia plnenia kolúznej dohody, omnoho náročnejšie pri vyššom počte uchádzačov. Odporúča sa tiež v súťažných podkladoch upozorniť záujemcov a uchádzačov na následky a sankcie možného kolúzneho správania (podľa zákona o verejnom obstarávaní, zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov, zákona č. 350/2016 Z. z. o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže alebo Trestného zákona).

Najmä pri väčších zákazkách sa tiež odporúča, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov, aby podpísali čestné vyhlásenie o nezávislom stanovení ponuky, a teda že ich ponuky boli vypracované samostatne a nezávisle, že nekomunikovali s konkurentmi o cene, predkladaní ponuky alebo podmienkach ponuky, vrátane kvality a množstva tovaru, služieb alebo stavebných prác, a ani v tejto súvislosti neuzavreli žiadnu zmluvu, dojednanie alebo dohovor. Ani vyžadovanie čestného vyhlásenia o nezávislom stanovení ponuky od uchádzačov, však verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa nezbavuje zodpovednosti skúmať a preverovať v potrebnom

57

rozsahu v súlade s princípom proporcionality, či uchádzač alebo záujemca uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž.

V súvislosti s navrhovaným dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) je možné odkázať aj na Oznámenie Európskej komisie č. 2021/C 91/01 o nástrojoch na boj proti kolúzii vo verejnom obstarávaní a o usmernení o spôsobe uplatňovania súvisiaceho dôvodu na vylúčenie,5 ktorého cieľom je poskytnúť stručné, používateľsky ústretové a ľahko čitateľné usmernenie pre verejných obstarávateľov o spôsobe uplatňovania dôvodov na vylúčenie v súvislosti s kolúziou, ktoré sú stanovené v smerniciach o verejnom obstarávaní (viď str.7 Oznámenia).

Na základe navrhovaného § 40 ods. 8 písm. e) bude možné vylúčiť záujemcu alebo uchádzača aj v prípade ak verejný obstarávateľ, ktorý je v pozícii správcu dane (inej ako v zmysle § 32 ods. 1 písm. c) eviduje voči tomuto záujemcovi alebo uchádzačovi daňový nedoplatok. Príkladom miestne dane v zmysle zák. č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Obec (a v určitých prípadoch aj mestská časť), ako správca miestnej dane tak bude môcť z verejného obstarávania vylúčiť záujemcu alebo uchádzača, ktorý je jej daňovým dlžníkom.

K bodu 78 (§ 40 ods. 9)

Uplatnenie tzv. samoočisťovacieho mechanizmu musí byť aktívnym dialógom z obidvoch strán. Teda uchádzač alebo záujemca nemôže predkladať len dôkazy v podobe opatrení na vykonanie nápravy, ktoré mu vyhovujú, ale je povinný komplexne objasniť dotknuté skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, tak ako to vyplýva (okrem iného) z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-124/17, Vossloh. Ustanovenie sa koncipuje všeobecne pre hospodárske subjekty, teda nielen pre uchádzača a záujemcu, ale aj pre subdodávateľov a inú osobu podľa § 33 ods. 2 a 34 ods. 3 zákona.

Zároveň sa navrhovanou úpravou upresňuje, že pokiaľ uchádzač v čase prípravy ponuky vie alebo mohol vedieť o dôvodoch na jeho vylúčenie, je povinný opatrenia na vykonanie nápravy uviesť vo svojej ponuke. Rovnako to platí aj v prípadoch žiadostí o účasť v súvislosti s tzv. viackolovými postupmi.

K bodom 79 a 80 (§ 40 ods. 10 a § 41 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou nového § 40 ods. 8.

K bodu 81 (§ 41 ods. 2)

Ustanovenie nadväzuje na úpravu navrhovanú v § 10 ods. 4. K dôvodom tejto úpravy bližšie pozri odôvodnenie k zmenám v § 10 ods. 4.

K bodu 82 (§ 42 ods. 12)

Navrhuje sa spresniť možnosti uvádzať osobitné podmienky plnenia zmluvy v súlade so smernicami.

K bodu 83 (§ 44 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava, precizujúca kontext ekonomickej výhodnosti ponúk. S ohľadom aj na relatívne časté dopyty zo strany aplikačnej praxe týkajúce sa posudzovania ponúk uchádzačov s rôznymi daňovými statusmi a s tým súvisiaceho domnievaného neoprávneného zvýhodňovania niektorých uchádzačov na úkor ich konkurentov sa navrhuje upresniť, že verejný obstarávateľ určuje a vyhodnocuje kritériá na vyhodnotenie ponúk takým spôsobom, že hľadá ponuku, ktorá je najvýhodnejšia pre neho samotného. Jednoducho povedané, ak si verejný obstarávateľ

5 Dostupné na

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021XC0318(01)&from=EN

 

58

napríklad určí kritérium najnižšiu cenu, hľadá takú ponuku, ktorá ho bude stáť najmenej peňazí. Takýto prístup koreluje napríklad aj so znením čl. 67 ods. 2 smernice 2014/24/EÚ.

K bodu 84 (§ 44 ods. 12)

Na základe požiadavky rezortov z dôvodu, že smernice nevylučujú použitie kritéria na vyhodnotenie ponúk, ktorým je dĺžka záruky, sa navrhuje vypustenie tohto kritéria z kategórie nedovolených kritérií na vyhodnotenie ponúk, a to aj z dôvodu širšej možnosti pre verejných obstarávateľov na aplikáciu iných kritérií ako len najnižšia cena. Predmetné kritérium je uplatňované aj v iných členských štátoch a je priamo odporúčané EK.6 Predkladateľ z minulosti skúsenosti, že takáto úprava nebude smerovať k ekonomickej výhodnosti zákazky, keďže aj v minulosti, keď bolo použitie tohto kritéria možné, reálne dochádzalo v konečnom dôsledku k predraženiu zákazky. Preto aj tento návrh vníma ako odstraňovanie goldplatingu s tým, že podľa skutočných dopadov v praxi bude možné vyhodnotiť, či práve takýto goldplating neslúži na posilnenie hospodárnosti a šetrenie verejných zdrojov.

K bodu 85 (§ 46 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

K bodu 86 (§ 47 ods. 1)

Navrhuje sa upraviť možnosť nielen povoliť, ale aj vyžadovať predkladanie variantných riešení, a to v súlade so smernicami.

K bodu 87 (§ 49 ods. 6)

Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní sa dostáva do kolízie s právom (najmä s judikatúrou SD napr. rozsudky C-538/07 a C-531/16), keďže vytvára nevyvrátiteľnú domnienku kolúzie vo verejnom obstarávaní pokiaľ uchádzač predložil ponuku samostatne a zároveň ako člen skupiny dodávateľov. Doterajšie ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní teda vedie k automatickému vylúčeniu z verejného obstarávania, bez možnosti preukázania opaku zo strany dotknutého uchádzača. Pravidlo, že uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku je však potrebné zachovať. Zároveň sa do zákona o verejnom obstarávaní dopĺňa pravidlo, ktoré uplatňuje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak uchádzač predloží viac ponúk v tom istom verejnom obstarávaní. Toto pravidlo je založené na princípe akceptovania ponuky, ktorá bola v lehote na predkladanie ponúk predložená ako posledná, pričom sa však toto pravidlo nevzťahuje na situáciu, ak konkrétny uchádzač predloží ponuku a zároveň je tento uchádzač v tom istom verejnom obstarávaní členom skupiny dodávateľov, ktorá predloží ponuku, nakoľko v tejto situácií sa statusovo nejedná o ponuky toho istého uchádzača. V kontexte úpravy uvedeného pravidla nie je vylúčené, aby napríklad funkcionalita elektronického prostriedku použitého na elektronickú komunikáciu vyžadovala pred predložením novej ponuky v lehote na predkladanie ponúk späťvzatie pôvodnej ponuky.

K bodu 88 (§ 49 ods. 7 a 8)

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby súčasťou ponuky mohli byť aj kópie alebo skeny dokladov. Tým sa predovšetkým reflektuje na skutočnosť, že aj keď podstatná časť verejných obstarávaní, ako aj výkonu verejnej moci (vrátane vydávania dokladov) v súčasnosti prebieha elektronicky, bežná obchodná prax je stále zvyknutá niektoré úkony realizovať v listinnej (papierovej)

6 EK: „Kritériá zeleného verejného obstarávania EÚ pre zobrazovacie zariadenia, spotrebný materiál a tlačiarenské služby“ alebo „Kritériá EÚ pre zelené verejné obstarávanie osvetlenia pozemných komunikácií a dopravnej signalizácie“ dostupné na: https://ec.europa.eu/environment/gpp/eu_gpp_criteria_en.htm

EK: „Usmernenie k verejnému obstarávaniu pre odborníkov z praxe“, 2018, dostupný na: https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/1f1c8329-c2c8-11e8-9424-01aa75ed71a1

EK: „Green public procurement, A collection of good practices“, dostupný na: https://ec.europa.eu/environment/gpp/pdf/GPP_Good_Practices_Brochure.pdf

59

forme. Navrhovanou úpravou sa tak predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži spojenej napr. so zaručenou konverziou dokumentov.

Súčasne sa navrhuje legislatívne zakotviť, že pravidlá týkajúce sa predkladania ponúk sú relevantné aj pre predkladanie žiadostí o účasť. Povinnosť primeraného použitia je potrebné chápať tak, že sa použijú všetky pravidlá, ktoré je možné pri žiadostiach o účasť aplikovať.

K bodu 89 (§ 51 ods. 1)

Navrhovaná úprava plastickejšie reflektuje na možný interdisciplinárny charakter procesu hodnotenia ponúk. Vyhodnocovanie ponúk je spravidla komplexnou činnosťou, v rámci ktorej sa neposudzuje len splnenie požiadaviek z hľadiska atribútov obstarávanej komodity ako takej, ale vyžaduje sa posúdenie celkovej “perfektnosti ponuky”, tak z hľadiska požiadaviek stanovených v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, ako aj z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z rôznych všeobecne záväzných predpisov (napr. na úseku pracovného práva, práva životného prostredia, pravidiel štátnej pomoci a pod.), noriem a pod. Rovnako je potrebné akcentovať, že od komisie sa očakáva aj vyhodnotenie ponúk na základe kritérií, ktoré sa môžu skladať z viacerých prvkov rôzneho charakteru. Cieľom návrhu je odstrániť možné interpretačné problémy súčasnej právnej úpravy pri kreovaní komisie na vyhodnotenie a ozrejmiť, že členom komisie na vyhodnotenie ponúk nemusí byť výlučne len ten, kto disponuje vzdelaním alebo odbornou praxou zodpovedajúcou predmetu zákazky.

Zároveň sa navrhovaným ustanovením vymedzuje pravidlo na účely prijímania rozhodnutí komisie pri vyhodnocovaní ponúk. Navrhované znenie pritom nevyžaduje na účely vyhodnotenia ponúk fyzickú prítomnosť členov komisie na jednom mieste v rovnakom čase,

K bodu 90 (§ 51 ods. 8)

Návrh vymedzuje povinnosť doplniť členov komisie ak sa ich počet v priebehu verejného obstarávania zníži pod minimálny počet stanovený zákonom. V prípade, ak v dôsledku zníženia členov komisie neklesne ich počet pod kvórum stanovené zákonom, bude na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či členov komisie doplní alebo nie.

K bodu 91 (§ 52 ods. 2)

V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa v navrhovanom ustanovení vymedzujú pravidlá pre otváranie ponúk v prípade ak sa predkladajú prostredníctvom elektronického prostriedku. V prípade elektronického predkladania ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ otvára ponuky ich sprístupnením v stanovenom rozsahu prostredníctvom funkcionality elektronického prostriedku. Z dôvodu uplatnenia pripomienok zo strany verejných obstarávateľov a podnikateľského sektora sa za účelom eliminácie možnej kolúzie vo verejnom obstarávaní navrhuje zredukovať rozsah zverejňovaných informácií v tomto štádiu verejného obstarávania, konkrétne sa navrhuje obmedziť zverejnenie identifikácie uchádzačov, ktorí predložili ponuku. V nadväznosti na uvedené však v kontexte zabezpečenia transparentnosti zostali zachované informačné povinnosti v profile.

K bodu 92 (§ 54 ods. 6)

Navrhovaným ustanovením sa reflektujúc úpravu čl. 35 ods. 5 smernice 2014/24/EÚ explicitne vymedzuje povinnosť pred začatím elektronickej aukcie vyhodnotiť splnenie podmienok účasti a posúdiť dôvody vylúčenia podľa § 40. Cieľom navrhovanej úpravy je vyzvať na účasť v elektronickej aukcii len tých uchádzačov, ktorí neboli vylúčení z dôvodu nesplnenia podmienok účasti resp. z iného obligatórneho dôvodu.

K bodu 93 (§ 55)

Navrhovaná úprava v odseku 1 v komparácií so súčasnou právnou úpravou nelimituje počet uchádzačov, u ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ popri úspešnom uchádzačovi povinný vyhodnotiť aj splnenie podmienok účasti alebo požiadaviek na predmet zákazky. Cieľom navrhovanej

60

úpravy je poskytnúť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v rámci postupu po vyhodnotení ponúk väčšiu flexibilitu.

V rámci odseku 2 navrhovaná úprava definuje na účely oznamovania výsledku vyhodnotenia ponúk okruh dotknutých uchádzačov, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznamuje výsledok vyhodnotenia ponúk. Navrhovaná úprava je projekciou úpravy čl. 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS. Navrhovaná úprava zároveň za účelom účinnejšieho a efektívnejšieho využívania revíznych nástrojov definuje obsahové náležitosti informácie o vyhodnotení ponúk zasielanej dotknutým uchádzačom. V tejto súvislosti navrhovaná úprava reflektuje požiadavky európskej judikatúry (napr. rozhodnutia T-741/17, C-327/00, C-54/18). Poskytnuté informácie musia byť spôsobilé vysvetliť, prečo verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považoval ponuku úspešného uchádzača za takú, ktorá spĺňa ním stanovené požiadavky na predmet zákazky a podmienky účasti bez ohľadu na to, či pôjde o dodanie tovarov, poskytnutie služby alebo uskutočnenie stavebných prác. V kontexte vyššie uvedenej judikatúry je žiadúce, aby uchádzačom boli poskytované informácie o tom, aký výrobok alebo aký typ služby úspešný uchádzač predložil v úspešnej ponuke. Rovnako to bude aj v situáciách, keď bolo uchádzačom umožnené predložiť vlastné riešenie. V prípade hodnotenia ponúk pomocou viacerých kritérií verejný obstarávateľ a obstarávateľ je taktiež žiadúce aj uvedenie podrobností spôsobu výpočtu kriteriálneho hodnotenia úspešného uchádzača.

V praxi bude možné túto povinnosť splniť opisným spôsobom, kedy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri jednotlivých podmienkach účasti preskúmateľným spôsobom popíše, resp. identifikuje, akým spôsobom preukázal úspešný uchádzač splnenie podmienok účasti, napr. uvedie, akú výšku obratu preukázal úspešných uchádzač, v prípade vyžadovania predchádzajúcich skúseností môže verejný obstarávateľ uviesť odkaz na konkrétne referencie uvedené v evidenciu referencií, prostredníctvom ktorých boli preukazované vyžadované skúsenosti. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môžu predmetnú informačnú povinnosť splniť aj prostredníctvom využitia zápisnice z vyhodnotenia splnenia podmienok účasti, zápisnice z overenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky a vyhodnotenia kritérií, a to za predpokladu, ak tieto zápisnice budú obsahovať všetky zákonom požadované informácie. Z pohľadu aplikačnej praxe rovnako prichádza do úvahy splnenie predmetnej povinnosti aj poskytnutím relevantných častí samotnej ponuky úspešného uchádzača.

K bodu 94 (§ 56 ods. 6)

Navrhovanou úpravou sa stanovuje výnimka zo zákazu uzavrieť zmluvu v prípade podania námietok v postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur a zároveň nižšia ako 5 350 000 eur. Cieľom navrhovaného opatrenia je významné zrýchlenie priebehu verejného obstarávania. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje navrhovanú úpravu v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, kedy úrad v prípade podania námietok v rámci podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác s predpokladanou hodnotou zákazky od 1 000 000 eur nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom, ale obdobne ako v prípade výkonu dohľadu po uzavretí zmluvy bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom.

K bodu 95 (§ 56 ods. 8 až 13)

Navrhovanou úpravou sa odstraňuje explicitná limitácia uchádzačov umiestnených v poradí s ktorými môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ v prípade neposkytnutia riadnej súčinnosti na uzavretie zmluvy alebo nesplnenia osobitných zmluvných podmienok uzavrieť zmluvu. Zároveň navrhovaná úprava zdôrazňuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pred uzavretím zmluvy s ďalším uchádzačom v poradí postupovať podľa § 55.

So zreteľom na zásadu hospodárnosti a efektívnosti aprobovanú v § 10 ods. 2 sa legislatívne zavádza možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania o znížení navrhovanej zmluvnej ceny. Táto možnosť reflektovať na skutočnosť, že v praxi môže nastať situácia, keď je v dôsledku trhových mechanizmov aj ponuková cena predložená úspešným uchádzačom ku dňu predkladania ponúk vyššia ako cena, za ktorú je predmet zákazky dostupný na trhu v čase uzatvárania zmluvy. S cieľom zabezpečiť legislatívny podklad pre zjednodušenú možnosť „dorovnania“ zisteného cenového rozdielu smerom k zníženiu

61

zmluvnej ceny sa tak legislatívne zavádza možnosť uskutočniť s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi rokovania smerujúce k zníženiu zmluvnej ceny. Na účely odstránenie pochybností predkladateľ uvádza, že ak víťazný uchádzač nebude chcieť znížiť cenu, nemôže to byť dôvodom na vylúčenie, ani na zrušenie súťaže.

Zmeny v odseku 13 sa navrhuje z dôvodu zmeny v § 170 ods. 7 a rozšírenia katalógu postupov, voči ktorým nie je možné podať námietku. Keďže námietkové konanie nebude prichádzať do úvahy navrhuje sa explicitne vyjadriť, že odkladné lehoty sa neuplatňujú.

K bodu 96 (§ 56 ods. 14 a 15)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 56.

K bodu 97 (§ 57 ods. 2)

Z dôvodu odstraňovania národného goldplatingu sa navrhuje vypustiť povinnosť zdôvodňovať uzavretie zmluvy v prípade predloženia jednej ponuky. Táto informačná povinnosť má v kontexte jej povahy a výpovednej hodnoty charakter „odôvodňovania pre odôvodnenie“ v dôsledku čoho sa v aplikačnej praxi aplikuje rýdzo mechanicky a viac-menej dochádza len k recyklovaniu identických odôvodnení.

K bodu 98 (§ 58 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje fakultatívnosť zriadenia komisie na vyhodnotenie ponúk na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava zároveň umožňuje využitím dynamického nákupného systému uzavrieť rámcovú dohodu najviac na šesť mesiacov.

K bodom 99 až 101 (§ 61 ods. 4 a § 64 ods. 1)

Z dôvodu zamedzenia kolúzie medzi hospodárskymi subjektmi kvalifikovanými v dynamickom nákupnom systéme sa navrhuje neverejné otváranie ponúk a nezverejňovanie zápisníc z otvárania ponúk v prípade zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému. Z uvedeného dôvodu sa taktiež navrhuje v prípade zákaziek zadávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému obmedziť zverejňovanie predložených ponúk, zápisnicu z otvárania ponúk a zápisnicu z vyhodnotenia ponúk v profile.

Navrhovaná úprava za účelom zníženia administratívnej záťaže upravuje povinnosť zverejňovať v profile len ponuku úspešného uchádzača a doklady, ktoré predložil za účelom preukázania splnenia podmienok účasti a neexistencie dôvodov na vylúčenie.

Navrhuje sa tiež rozšíriť výnimku z publikačných povinností v zmysle § 64 ods. 1 písm. a) a c) aj o odkazy na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy.

K bodu 102 (§ 66 ods. 7)

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na úpravu § 54 ods. 6.

K bodu 103 (§ 82 ods. 2)

Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť v postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potreby okamžite realizovať nákup v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia covid-19, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti.

K bodu 104 (§ 98 ods. 2)

Navrhovaná úprava deroguje odkaz na ustanovenie § 82 ods. 2 a to v dôsledku jeho legislatívnej úpravy. Navrhovaná úprava je teda reflexiou na ustanovenie § 38 ods. 2, na základe

62

ktorej stanovenie podmienok účasti vrátane podmienok osobného postavenia je pre obstarávateľa dobrovoľné.

K bodu 105 (§ 107a)

Navrhovaná úprava zohľadňujúc čl. 74 76 smernice 2014/24/EÚ vymedzuje osobitný, zjednodušený režim zadávania zákaziek na sociálne a iné služby s výnimkou pátracích a bezpečnostných služieb, ktoré uvedené v prílohe č. 1 zákona. Uvedené je v súlade so zámerom odstraňovania národného goldplatingu, nakoľko na základe súčasnej právnej úpravy sa pri zadávaní zákaziek na sociálne a iné osobitné služby uplatňuje rovnaký postup, ako pri iných zákazkách (rozdielna je len výška finančných limitov).

K bodu 106 (§ 108)

V nadväznosti na zriadenie elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ktorá bude povinným nástrojom pre elektronické verejné obstarávanie podlimitných zákaziek, sa navrhuje v § 108 vyjadriť základné pravidlo, že pri podlimitných zákazkách sa postupuje elektronicky podľa pravidiel § 112 116, pričom je na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či pri bežne dostupných tovaroch a službách využije zjednodušený postup, známy dnes z elektronického trhoviska, resp. využije nový zjednodušený postup pre služby podľa prílohy č. 1 k zákonu.

K bodom 107 až 110 (§ 109 až 111)

V súčasnej úprave použitia elektronického trhoviska sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny nadväzujúce na zriadenie elektronickej platformy a úpravu § 108.

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách zadaných podľa § 109 a 110.

Navrhuje sa tiež legislatívno-technická úprava v § 111 ods. 4, súvisiaca s úpravou § 13.

K bodu 111 (§ 111a)

Zrkadlovo k navrhovanej úprave § 99a sa navrhuje, v celom rozsahu služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu, upraviť možnosť využiť zjednodušený režim ich obstarávania v rámci podlimitnej zákazky.

K bodom 112 až 119 (§ 112)

V § 112 ods. 1 sa navrhuje vyjadriť novú povinnosť realizovať postup zadávania podlimitnej zákazky prostredníctvom elektronickej platformy.

Úpravy nadpisu nad paragrafom, ako aj úpravy v odsekoch 5, 6, 7 a 11 legislatívno-technické, reagujúce na zmeny v § 32 ods. 1, § 40, 54 ods. 6 a § 108 ods. 1, zmeny v možnosti vyžadovať variantné riešenia, ako aj zmeny korigujúce vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

Zmena v odseku 13 za cieľ mierne skrátiť lehotu na predkladanie ponúk a zároveň skorigovať „umelé“ skrátenie tejto lehoty v prípadoch, kedy do nej spadajú aj iné ako pracovné dni. Počítanie v pracovných dňoch zároveň zodpovedá aj lehote pre úrad na zverejnenie výzvy vo vestníku.

K bodom 120 až 127 (§ 113)

Navrhované úpravy v odseku 1, odseku 2 písm. g), h) a i), odseku 4 a 5 legislatívno-technickými zmenami súvisiacimi so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou spôsobu otvárania elektronických ponúk. Zverejňovacím miestom zostáva vestník, čo vyplýva z § 116 ods. 1.

Úprava v odseku 2 písm. c) explicitne vymedzuje, že podmienky účasti a doklady, ktorými ich možno preukázať povinnou náležitosťou výzvy na predkladanie ponúk, len ak neboli

63

podmienky účasti spolu s dokladmi uvedené v súťažných podkladoch zverejnených podľa § 113 ods. 5.

V odseku 7 sa navrhuje výslovne ustanoviť, že oznámenie vysvetlenia je možné realizovať aj jedným úkonom vo vzťahu ku všetkým dopytom, pričom povinnosť bezodkladného vybavovania žiadostí o vysvetlenie týmto ostáva zachovaná (prvá veta ustanovenia sa totiž nemení).

K bodom 128 až 131 (§ 114)

Obsah legislatívno- technických úprav v § 114 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie, ako aj s úpravou fakultatívnych dôvodov na vylúčenie v § 40 sods. 8 a s úpravou v § 56.

V odseku 5 sa navrhuje na účely jasnejšieho vyprecizovania aplikácie § 40 v rámci úpravy podlimitných zákaziek. Súčasná právna úprava vymedzuje povinnosť posudzovať dôvody na vylúčenie upravené v § 40 ods. 6 len odkazom na toto ustanovenie. Navrhovaná právna úprava za účelom jasnejšieho vymedzenia explicitne upravuje aj textáciu, že verejný obstarávateľ je povinný posudzovať dôvody na vylúčenie podľa § 40.

V súvislosti s dôvodom na vylúčenie podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa upravuje pri podlimitných zákazkách diskrečná právomoc verejného obstarávateľa pre použitie tohto dôvodu na vylúčenie.

K bodom 132 a 133 (§ 114a)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona, resp. reagujúca na zmenu v § 112.

K bodom 134 až 137 (§ 115)

Navrhovaná úprava odsekov 2 a 3 explicitne vymedzuje rozsah podmienok účasti, ktorých splnenie je potrebné vyhodnotiť pri podlimitnom postupe zadávania zákazky priamym rokovacím konaním. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje potrebu flexibilne reagovať na potrebu okamžitej realizácie nákupu v prípade špecifických situácií ako napr. pandémia COVID-19, kedy verejný obstarávateľ nebude musieť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti.

Navrhovaná úprava vymedzuje osobitný dôvod použitia priameho rokovacieho konania v prípade, ak v priebehu zmluvného plnenia na základe zmluvy, ktorá bola výsledkom súťažného postupu zadávania podlimitnej zákazky z dôvodov na strane zmluvného dodávateľa nemožno pokračovať v realizácii zmluvného plnenia. V takomto prípade bude môcť verejný obstarávateľ pristúpiť k uzavretiu zmluvy s uchádzačom, ktorý sa v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky umiestnil na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk ako ďalší v poradí. Cieľom navrhovanej úpravy je riešiť pre verejných obstarávateľov komplikované situácie, spôsobené závažným porušením zmluvných povinností zo strany zmluvného dodávateľa. Nadväzne na to sa v novom odseku 4 navrhuje explicitne ustanoviť, čo byť pri použití priameho rokovacieho konania podľa odseku 3 podkladom pre určenie zmluvnej ceny. Navrhovaná úprava stanovuje na účely uzavretia zmluvy s ďalším uchádzačom v poradí ako referenčnú, cenu pôvodného dodávateľa, ktorá môže byť navýšená najviac o 20 %. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti vzhľadom na možnosť navýšenia zmluvnej ceny zakazuje po uzavretí zmluvy s ďalším uchádzačom uplatňovanie zmeny zmluvy v rozsahu pravidiel de minimis.

Navrhovaná úprava vymedzuje v súvislosti s novým dôvodom na použitie priameho rokovacieho konania notifikačnú povinnosť voči úradu. Verejný obstarávateľ povinnosť najneskôr päť pracovných dní pred uzavretím zmluvy predložiť úradu a zverejniť na profile odôvodnenie použitia priameho rokovacieho konania a predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania.

Okrem uvedeného obsahom zmien aj legislatívno-technické úpravy súvisiace so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie

64

K bodom 138 až 140 (§ 116)

Obsah legislatívno- technických úprav v § 116 súvisí so zriadením elektronickej platformy pre verejné obstarávanie a úpravou lehoty na zverejnenie oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K bodom 141 až 145 (§ 117)

Úpravou odseku 1 sa navrhuje zaviesť povinný elektronický postup cez elektronickú platformu pre verejné obstarávanie aj v zákazkách s nízkou hodnotou v prípadoch, kedy sa verejný obstarávateľ rozhodne osloviť viacero hospodárskych subjektov. Inak povedané, tieto oslovenia, ktoré je dnes možné realizovať akoukoľvek formou komunikácie sa budú dať realizovať len prostredníctvom elektronickej platformy.

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zavádzajú osobitné pravidlá pre predkladanie ponúk v inom ako štátnom jazyku v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami.

Navrhovaná úprava odseku 4 vymedzuje dôvody pri splnení ktorých nie je verejný obstarávateľ povinný použiť elektronickú platformu a taktiež nie je povinný postupovať podľa novokoncipovaných „súťažných pravidiel“ pre zákazky s nízkou hodnotou podľa odsekov 6 9. V podstate ide o dôvody, ktoré pri nadlimitných a podlimitných verejných obstarávaniach zakladajú použitie priameho rokovacieho konania.

V nadväznosti na úpravu dôvodu vylúčenia podľa § 40 ods. 8 písm. d) sa pri zákazkách s nízkou hodnotou navrhuje v odseku 5 úprava, ktorá bude umožňovať verejnému obstarávateľovi odmietnuť uzavrieť zmluvu s uchádzačom, u ktorého na základe dôveryhodných informácií dôvodné podozrenie, že dotknutý uchádzač uzavrel v danom verejnom obstarávaní s iným hospodárskym subjektom dohodu narúšajúcu alebo obmedzujúcu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ tak môže uzavrieť zmluvu s nasledujúcim uchádzačom v poradí, a to pri zachovaní požiadaviek uvedených v § 117 zákona o verejnom obstarávaní.

V nových odsekoch 6 8 sa v rámci zadávania zákaziek s nízkou hodnotou vymedzuje od ustanoveného finančného limitu povinnosť zverejňovať výzvu na predkladanie ponúk a povinnosť viesť elektronickú komunikáciu v rámci zadávania zákazky vrátane predkladania ponúk prostredníctvom elektronickej platformy. Cieľom navrhovanej úpravy je vzhľadom na zvýšenie finančných limitov pre zákazky s nízkou hodnotu zabezpečiť pri zákazkách s vyšším finančným limitom elementárnu transparentnosť a informáciu pre hospodárske subjekty. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje obsahové náležitosti informácie o zámere uzavrieť zmluvu a minimálne lehoty na predkladanie ponúk.

V súvislosti s minimálnou lehotou na predkladanie ponúk v zmysle navrhovaného § 117 ods. 8 je potrebné uviesť, že týmto nie je dotknutá generálna povinnosť podľa § 21 ods. 2, podľa ktorej sa pri určení lehoty na predkladanie ponúk prihliada na zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponuky. Stanovená lehota na predkladanie ponúk tak musí byť v každom prípade primeraná, a to bez ohľadu na to, že zákon pri dotknutom druhu postupu zadávania zákazky uvádza kratšiu minimálnu lehotu.

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje v odseku 9 zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.

K bodu 146 (§ 118 ods. 4 a 5)

Na účely systematického zjednotenia právnej úpravy pre posielanie súhrnných správ sa z dôvodu úpravy pravidiel pre posielanie súhrnnej správy podľa § 10 ods. 10 navrhuje zhodne upraviť aj pravidlá pre posielanie súhrnnej správy o zákazkách s nízkymi hodnotami a súhrnnej správy o podlimitných koncesiách. Navrhovaná úprava koriguje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo

65

súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok. Zároveň sa explicitne vymedzuje možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. V rámci navrhovaného znenia sa taktiež rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať. Navrhovaným ustanovením sa zároveň v intenciách všeobecnej úpravy § 24 dĺžka lehoty uchovávania dokumentácie pri podlimitných koncesiách predlžuje na 10 rokov.

K bodu 147 (§ 119 ods. 1)

V rámci demonštratívneho výpočtu vecného zamerania súťaže návrhov sa dopĺňa aj oblasť informačno-komunikačných technológií.

K bodu 148 (§ 120 ods. 2)

Konkrétne finančné limity sa navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, čím sa eliminuje potreby vydávania podzákonných právnych predpisov pri zmene finančných limitov v budúcnosti.

K bodu 149 (§ 121 ods. 5)

V rámci úpravy pravidiel pre súťaž návrhov sa navrhuje v prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky na poskytnutie služby priamym rokovacím konaní podľa § 81 písm. h) alebo § 98 ods. 1 písm. i) možnosť si stanoviť v rámci súťaže návrhov podmienky účasti podľa § § 32 34 a to z dôvodu, že z pohľadu legislatívnej systematiky je súťaž návrhov upravená v rámci samostatnej časti zákona, ktorá nie je systematicky „prelinkovaná“ s druhou časťou zákona. V prípade ak na súťaž návrhov nadväzuje zadanie zákazky priamym rokovacím konaním sa javí ako praktickejšie a vhodnejšie stanovovať a vyhodnocovať podmienky účasti v rámci súťaže návrhov Uvedené umožňuje predísť situácií, aby súťaž návrhov vyhral hospodársky subjekt, ktorý napríklad nie je oprávnený poskytovať služby, ktoré majú byť predmetom zákazky zadanej nasledujúcim priamym rokovacím konaním. V rámci navrhovaného ustanovenia sa osobitne pre súťaž návrhov upravuje možnosť účastníka súťaže návrhov nahradiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením. Na rozdiel od zadávania zákaziek, kde jednotný európsky dokument predstavuje doklad, ktorým sa predbežne nahrádzajú doklady, navrhovaná úprava vymedzuje jednotný európsky dokument alebo čestné vyhlásenie na účely súťaže návrhov ako náhradu za doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa však upravuje pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa možnosť na účely zabezpečenia riadneho priebehu súťaže návrhov si vyžiadať doklady nahradené jednotným európskym dokumentom alebo čestným vyhlásením.

K bodu 150 (§ 139 ods. 3)

Dopĺňa sa upresnenie, že pri zadávaní iných ako nadlimitných a podlimitných zákazkách v oblasti obrany nie je verejný obstarávateľ povinný uplatňovať pravidlá stanovené v § 20

K bodu 151 (§ 140 ods. 2)

Navrhovaná úprava nového odseku 2 predstavuje explicitnú legislatívnu deklaráciu nezávislosti a nestrannosti úradu, ktorá vyplýva z povahy a pôsobnosti úradu, ktorý je primárne konštituovaný ako kontrolný orgán.

K bodu 152 (§ 140 ods. 4)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

66

K bodu 153 (§ 140 ods. 5)

Navrhovaná úprava nového odseku 5 vymedzuje legislatívny rámec pre verejnú politiku otvorenej komunikácie, ktorú si na návrh úradu vo svojom obsahu osvojilo aj Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024.

Verejnú politiku otvorenej komunikácie je možné vnímať aj ako komplementárne nadväzujúcu na medzinárodnú Iniciatívu pre otvorené vládnutie (Open Government Partnership), ku ktorej sa od roku 2011 pridalo 79 členských krajín vrátane Slovenska a 20 miestnych vlád, ktoré spoločne pracujú na záväzkoch, ktoré smerujú k posilňovaniu princípov otvoreného vládnutia a teda k tomu, aby ich vlády boli otvorenejšie, transparentnejšie a zodpovednejšie.

Táto verejná politika stanoviť základné premisy fungovania úradu pri podpore informovanosti a komunikácie vo vzťahu k zástupcom občianskej spoločnosti, investigatívnej novinárskej obce, tretiemu sektoru, samospráve, predstaviteľom a účastníkom pracovných a podnikateľských vzťahov a ďalším subjektom konajúcimi vo verejnom záujme. Cieľom byť základné definovanie verejnej politiky otvorenej komunikácie, ktorá zvyšuje dôveru spoločnosti v činnosť štátu (verejnej moci) a posilňuje prevenciu a verejnú kontrolu. Potreba inštitucionalizovania verejnej politiky otvorenej komunikácie legislatívnou cestou byť záväzkom a prvým príkladom dohľadového (kontrolného) orgánu nie len konať v súlade s verejným záujmom, ale aj o svojom konaní otvorene komunikovať a informovať (pri náležitom zachovaní nevyhnutných právnych inštitútov regulujúcich zákonnú povinnosť mlčanlivosti).

V súlade s čl. 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého s cieľom podporovať dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť účasť občianskej spoločnosti dodržiavajú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti, je možné konštatovať, že legislatívne ukotvenie takejto verejnej politiky je v súlade s cieľmi a hodnotami Európskej únie (EÚ), Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF), ale aj medzinárodných organizácii, ako je OECD, či OSN.

Verejná politika otvorenej komunikácie posilňuje tzv. mäkkú moc štátu (soft power), čo pre záujmy Slovenskej republiky a jej obyvateľstvo predstavuje vhodný inštrument na súčasť tzv. verejnej diplomacie Slovenskej republiky, ktorej inštitucionálna forma je istý čas v podmienkach Slovenskej republiky rezortne rozvíjaná.

Otvorená komunikácia kontrolného orgánu môže byť jedným z nástrojov, prostredníctvom ktorého je možné priamo zvyšovať informovanosť a transparentnosť a zároveň formovať domácu aj zahraničnú verejnú mienku o vnímaní štátu (verejnej moci) dôvera domácej verejnosti v orgány verejnej moci prináša štátu väčšiu kredibilitu aj v zahraničí. Otvorená komunikácia orgánov verejnej moci podporuje odbornú činnosť verejnej správy, piliere právneho štátu a buduje dôveru verejnosti v štát. Otvorená komunikácia sa teda stáva realizovaným záväzkom voči spoločnosti konať odborne, čestne, zákonne a v súlade s verejným záujmom.

Budovanie dôvery v orgány verejnej moci je možné a potrebné aj prostredníctvom jeho otvorenej komunikácie s verejnosťou. Pre demokratickú spoločnosť je dôležitá občianska spoločnosť, ktorá spolu s nezávislou novinárskou obcou či mimovládnymi organizáciami predstavujú jeden z pilierov verejnej kontroly, ktorá je pre fungovanie demokratickej spoločnosti nevyhnutná. Tento pilier verejnej kontroly je možné podporiť práve otvorenou komunikáciou kontrolných orgánov. Realizovanie verejnej politiky otvorenej komunikácie však nijakým spôsobom nemôže zasahovať do nezávislosti a nestrannosti tak kontrolných orgánov (vrátane Úradu pre verejné obstarávanie), ako aj participujúcich subjektov.

Demonštratívny výpočet niektorých konkretizovaných aktivít, ktoré majú byť súčasťou tejto verejnej politiky, zahŕňa (proaktívne) poskytovanie informácií na zvyšovanie transparentnosti a verejnej kontroly pri dodržaní ustanovení osobitných predpisov upravujúcich zákonnú povinnosť zachovávania mlčanlivosti, vykonávanie publikačných, formálnych a neformálnych školiacich či vzdelávacích aktivít, uplatňovanie zásad otvoreného vládnutia a transparentnosti v oblasti verejného obstarávania prostredníctvom aktívnej komunikácie s verejnosťou, podporu poskytovania informácií a údajov prostredníctvom elektronizácie, ktorá zahŕňať digitalizáciu, poskytovanie štruktúrovaných datasetov, open API, open data, big data. Súčasťou otvorenej komunikácie úradu majú byť aj modernejšie spôsoby komunikácie, ako sociálne siete a sociálne médiá. Ďalej byť

67

súčasťou tejto verejnej politiky aktívna participácia na činnostiach právnej vedy v oblasti verejného obstarávania, široká spolupráca so subjektami verejnej správy (štátna správa, samospráva, verejnoprávne organizácie a inštitúcie), akademickou obcou, analytickými jednotkami (vládnymi či mimovládnymi), zástupcami občianskej spoločnosti či novinárskej obce. Rovnako je možné využiť priestor na spoluprácu pri vytváraní a činnosti osobitných (špecializovaných) pracovných skupín zameraných na podporu a rozvoj verejného záujmu vo verejnom obstarávaní a verejnej politiky otvorenej komunikácie prostredníctvom „hard law“ či „soft law“ inštrumentov, analytických výstupov, informačných či komunikačných štandardov. Vo všeobecnosti výkon tejto verejnej politiky podporovať aktivity smerujúce k zvyšovaniu informovanosti, odbornosti a profesionalizácie vo verejnom obstarávaní, dobrej správe veci verejných a rozvoju občianskej spoločnosti, a vo vzťahu k zahraničiu prezentovať opodstatnenosť a kredibilitu verejnej politiky otvorenej komunikácie (nie len) v oblasti verejného obstarávania, ktorá môže slúžiť ako príklad, inšpirácia, či podnet pre ďalší rozvoj.

K bodom 154 až 156 (§ 141 a 142)

V záujme posilnenia princípu nezávislosti úradu sa ustanovuje nový spôsob výberu predsedu úradu.

V rámci procesu výberu kandidáta na predsedu úradu sa upravujú pravidlá verejného vypočutia kandidátov, keďže zapojenie verejného vypočutia sa osvedčilo ako prvok posilnenia transparentnosti a lepšieho informovania verejnosti o procese výberu. V záujme právnej istoty sa výslovne ustanovuje počet podpredsedov úradu.

Navrhovaná úprava v rámci nových statusových požiadaviek na výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedov úradu upravuje požiadavku aktívnej znalosti anglického, nemeckého alebo francúzskeho jazyka, čo je odôvodnené predovšetkým tým, že predseda úradu, príp. aj podpredsedovia úradu sa aktívne zúčastňujú na zahraničných pracovných cestách a rokovaniach s partnerskými úradmi a taktiež komunikujú s predstaviteľmi orgánov Európskej únie, vzhľadom k čomu je potrebná aktívna znalosť cudzieho jazyka. V súvislosti s požiadavkou na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právna úprava síce nevymedzuje konkrétny typ vysokoškolského vzdelania, avšak vzhľadom na vecnú agendu úradu predstavuje v prípade predsedu úradu prirodzenú výhodu vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického zamerania.

Výkon dohľadu nad verejným obstarávaním sa môže týkať verejných obstarávaní realizovaných v režime utajenia (predovšetkým zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti). Bez príslušného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu oprávňujúceho na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou vymedzeného stupňa by predseda úradu nemohol prichádzať do kontaktu s utajovanými skutočnosťami.

V súvislosti s preukazovaním bezúhonnosti sa navrhuje na účely jej preukázania predloženie odpisu registra trestov, v ktorom evidované aj zahladené odsúdenia, v dôsledku čoho sa získava komplexnejší obraz o morálnom profile konkrétneho kandidáta na predsedu úradu.

Cieľom verejného vypočutia je transparentný a objektívny výber najvhodnejších kandidátov na predsedu úradu, z ktorých si bude môcť vláda vybrať kandidátov, ktorých navrhne Národnej rade Slovenskej republiky. Kandidátov bude na základe verejného vypočutia a iných predložených dokumentov a verejných informácií hodnotiť výberová komisia, ktorej zloženie sa navrhuje tak, aby jej členmi boli predstavitelia kontrolných inštitúcií, zástupca prezidenta, tretí sektor, odborníci v oblasti verejného obstarávania a právnej vedy a zástupcovia verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Transparentnosť procesu bude zabezpečená včasným zverejnením informácie o konaní verejného vypočutia, zverejnením podkladov kandidátov na predsedu úradu a živým prenosom verejného vypočutia, ako i zverejnením zápisnice a materiálu určeného na rokovanie na webovom sídle úradu vlády.

Prvým krokom pre výber vhodných kandidátov je zverejnenie výzvy na prihlásenie kandidátov, ktoré nesmie trvať menej ako 30 dní. V rámci výzvy sa podrobnejšie špecifikujú aj doklady, ktoré musia záujemcovia predložiť (preukázanie statusových podmienok pre výkon funkcie predsedu úradu, životopis, zdôvodnenie kandidatúry, projekt opisujúci víziu pôsobenia vo funkcii) ako i dátum, dokedy je možné sa prihlásiť. Verejné vypočutie sa uskutoční do 30 dní od skončenia

68

výzvy na prihlásenie kandidátov tak, aby mala výberová komisia dostatok času skontrolovať prihlášky a zabezpečiť priebeh vypočutia. Verejného vypočutia sa bude môcť zúčastniť každý záujemca, ktorý splnil zákonné požiadavky na predsedu úradu a predložil v lehote všetky potrebné dokumenty. Verejné vypočutie bude vysielané naživo na webovom sídle úradu vlády a pre prítomných poslancov, členov vlády, a v prípade súhlasu minimálne jednej tretiny členov výboru i zástupcov verejnosti bude poskytnutá možnosť klásť záujemcom otázky týkajúce sa pôsobnosti úradu a otázky, ktorých cieľom je overiť predpoklady pre výkon funkcie predsedu ako i riadiace schopnosti. Do 15 dní výberová komisia vyhodnotí všetkých zúčastnených záujemcov a predloží zápisnicu z vyhodnotenia vláde. Vláda na základe predloženej zápisnice výberovej komisie vyberie, ktorého kandidáta alebo kandidátov na predsedu úradu navrhne Národnej rade Slovenskej republiky, ktorá následne volí predsedu úradu.

S cieľom posilnenia transparentnosti a nezávislosti vedenia úradu sa navrhuje priamo v zákone upraviť spôsob určenia výšky platu predsedu úradu a podpredsedu úradu.

Navrhovaná úprava reflektuje zavedenie novej statusovej požiadavky pre výkon funkcie predsedu úradu, ktorú predstavuje platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Nový dôvod na odvolanie predsedu úradu z funkcie sa vzťahuje na situácie, ak by predseda úradu počas výkonu funkcie prestal spĺňať túto statusovú požiadavku.

Navrhovaná úprava vymedzuje v prípade podpredsedov úradu rovnaké dôvody na ich odvolanie ako v prípade predsedu úradu.

K bodu 157 (§ 143 až 146)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

K bodom 158 a 159 [§ 147 písm. e) až j)]

Navrhuje sa stav verejného obstarávania v Slovenskej republiky odpočtovať nielen voči vláde, ale aj voči Národnej rade Slovenskej republiky, a to zavedením povinnosti pre predsedu úradu pravidelne predkladať správu o stave verejného obstarávania Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na novokoncipovaný zoznam elektronických prostriedkov sa do katalógu kompetencií úradu zavádza vedenie zoznamu elektronických prostriedkov.

V písmene j) sa navrhuje pre odstránenie nejasností explicitne vyjadriť kompetenciu ukladania sankcií za priestupky, napriek tomu, že aj v dnešnom znení je zahrnutá v rámci pojmu „správny delikt“.

K bodu 160 [§ 147 písm. k)]

Úprava nadväzujúca na zriadenie jednej elektronickej platformy pre verejné obstarávanie.

K bodu 161 [§ 147 písm. l)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 162 [§ 147 písm. n)]

Navrhovaná úprava vzhľadom na snahu zefektívniť v trestnoprávnej rovine postih nekalých praktík vo verejnom obstarávaní explicitne vymedzuje v kompetenčnom rámci úradu poskytovanie súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní pri postihu trestnej činnosti súvisiacej s verejným obstarávaním. Dlhodobé nízke čísla osôb obvinených z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe môžu byť do značnej miery spôsobené latentnou povahou páchania týchto trestných činov. Odborné konzultácie najmä orgánov činných v trestnom konaní s odborníkmi na verejné obstarávanie majú zásadným spôsobom prispieť k úspešnejšiemu odhaľovaniu trestných činov súvisiacich s verejným obstarávaním a následnému postihu týchto trestných činov.

K bodu 163 (§ 149 ods. 1)

69

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novým označením písmen v § 147.

K bodu 164 (§ 158a a 158b)

Navrhovanou úpravou sa zavádza zoznam elektronických prostriedkov. V rámci predmetného zoznamu budú povinne registrované elektronické prostriedky používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bude podľa § 20 ods. 1 povinný používať výlučne elektronickú prostriedok zapísaný v tomto zozname. Zoznam elektronických prostriedkov bude viesť úrad a bude dostupný na webovej stránke úradu. Registračná povinnosť v tomto zozname sa bude vzťahovať na prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. Úrad bude zapisovať elektronické prostriedky do tohto zoznamu na základe žiadosti jeho prevádzkovateľa v lehote do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o zápis.. Zákonná úprava v tejto súvislosti vymedzuje obligatórne obsahové náležitosti tejto žiadosti. Prevádzkovateľ elektronického prostriedku bude povinný v rámci tejto žiadosti predložiť čestné vyhlásenie, že ním prevádzkovaný elektronický prostriedok spĺňa požiadavky stanovené v § 20 a vo vyhláške vydanej úradom podľa § 186 ods. 6 a zároveň bude musieť predložiť vyplnený dotazník, ktorý sa bude týkať základných informácií o elektronickom prostriedku. Obsahové náležitosti tohto dotazníka budú upravené vo vykonávacom predpise, ktorý vydá úrad. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež zavádza povinnosť úradu rozhodnúť o vyčiarknutí elektronického prostriedku z tohto zoznamu, ak elektronický prostriedok nespĺňa požiadavky stanovené zákonom a vyhláškou vydanou úradom podľa § 186 ods. 6 zákona V takom prípade okrem vyčiarknutia, úrad uloží prevádzkovateľovi pokutu do 50 000 Eur. V súvislosti s úpravou prechodného obdobia na účely zápisu elektronických prostriedkov do tohto zoznamu sa v rámci prechodných ustanovení navrhuje prechodné obdobie v trvaní dvoch mesiacov.

K bodom 165 a 166 (§ 164 ods. 2 a 3)

V súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania sa navrhuje v prípade doručovania žiadosti o nápravu prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť možnosť „elektronického podpisovania“ žiadosti o nápravu.

V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

K bodu 167 (§ 165 ods. 4)

Navrhovaná úprava reflektuje na problémy aplikačnej praxe, pričom jej cieľom je jasnejšie a explicitnejšie vymedziť uplatňovanie princípu „res iudicata“ na vybavovanie žiadosti o nápravu. Navrhovaná úprava explicitne vymedzuje, že v prípade ak identický žiadateľ opakované podá žiadosť o nápravu v tej istej veci verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa ňou nebude zaoberať. Ak však žiadosť o nápravu podá iný žiadateľ v tej istej veci, ktorá bola predmetom žiadosti o nápravu iného žiadateľa je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný túto žiadosť o nápravu vybaviť.

K bodu 168 (§ 165 ods. 5)

Z dôvodu zmeny v § 170 ods. 7 a rozšírenia katalógu postupov, voči ktorým nie je možné podať námietku, sa síce zachováva možnosť podať žiadosť o nápravu, ale zároveň je potrebné upraviť ustanovenie o oprávnení podať námietku, aby nedochádzalo k výkladovej kolízii s § 170 ods. 7.

K bodu 169 (§ 166)

Z dôvodu zvýšenia efektivity a potreby prioritizácie v činnosti úradu (výkon dohľadu nad verejným obstarávaním najmä v dôležitých prípadoch) sa zavádza zákonná možnosť pre úrad vykonať preskúmavanie na účely zistenia, či je dôvod na začatie formálneho procesu výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním. Zároveň za účelom preverenia informácií o určitom verejnom obstarávaní doručených úradu napr. v podnete od tretej osoby, bude úrad oprávnený vyžiadať si skutočnosti alebo informácie, požadovať veci, dokumenty alebo doklady nielen od samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa postupom podľa § 24 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, ale aj od orgánov

70

verejnej moci, fyzických alebo právnických osôb. Za nesplnenie povinnosti podľa § 166 ods. 2 hrozí orgánu verejnej moci, fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokuta do 10 000 eur, ktorú ukladá úrad. Zároveň sa v predmetnom ustanovení § 166 upravuje postavenie znalca alebo odborníka pri vypracovaní znaleckého posudku alebo odborného stanoviska na účely preskúmavania alebo výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním.

K bodu 170 (§ 167 ods. 1)

Precizovanie predmetného ustanovenia v súlade s § 147 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, resp. § 31 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (tzv. kompetenčný zákon). Úrad pre verejné obstarávanie je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie a o.i. vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním, ktoré môže byť aprobované aj v iných právnych predpisoch, ako je zákon o verejnom obstarávaní (napr. nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktoré sa ako právny akt Európskej únie s priamym účinkom do vnútroštátneho právneho poriadku netransponuje a zároveň podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky).

K bodu 171 (§ 167 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava v rámci ktorej sa upravuje namiesto pojmu „pokuta“ všeobecnejší pojem „sankcia“, nakoľko podľa úrad podľa § 182 ukladá okrem peňažných pokút aj ďalšie typy sankcií ako napr. zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

K bodu 172 (§ 167 ods. 3)

Navrhovaná úprava legislatívno-technicky precizuje súčasnú úpravu povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo väzbe na novo upravený inštitút nazerania do spisu. Navrhovaná úprava zároveň rozširuje okruh subjektov, ktorým je možné poskytnúť informácie na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

K bodu 173 (§ 167 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava spolupráce medzi Úradom pre verejné obstarávanie a Generálnou prokuratúrou SR v zmysle podpísaného memoranda o spolupráci. Konkrétna forma spolupráce bude dohodnutá ad hoc v jednotlivých prípadoch.

K bodu 174 (§ 167 ods. 7 až 9)

Navrhované ustanovenie sa týka súčinnosti Úradu pre verejné obstarávanie a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Zároveň sa predmetným ustanovením vyslovene upravuje, že rozhodnutia a úkony verejného obstarávateľa/obstarávateľa a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sa týkajú dôvodu na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní nezakladajú pre Protimonopolný úrad prekážku res iudicata. V rámci navrhovanej úpravy sa zavádza možnosť preskúmavania alebo výkonu dohľadu na mieste, t. j. v priestoroch verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8.

Navrhovaná úprava taktiež odstraňuje niektoré aplikačné problémy súvisiace s oprávnením konať v mene kontrolovaného alebo hospodárskeho subjektu v konaniach pred úradom na základe plnomocenstva, poverenia, či osobitných zákonných inštrumentov oprávňujúcich na konanie v mene iného (štatutárny orgán, prokúra, osobitné zmluvné typu podľa Občianskeho či Obchodného zákonníka). Voľnou inšpiráciou úpravy bola úprava zastupovania podľa Daňového poriadku.

K bodom 175 a 176 (§ 169 ods. 2 a 3)

Na základe požiadavky rezortov sa navrhuje upraviť kontrolu pred uzavretím zmluvy pre nadlimitné zákazky, čo aj z časti financované z prostriedkov tak, aby bola zachovaná v rozsahu aktuálneho § 169 ods. 1 (z vlastného podnetu Úradu pre verejné obstarávanie, na základ podnetu

71

kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, na základe podnetu Úradu vlády Slovenskej republiky alebo riadiaceho orgánu, na základe námietok). Podstatou zmeny je, aby táto kontrola bola jednostupňová, len na jednom orgáne s tým, že možnosť riadiaceho orgánu obrátiť sa s podnetom na Úrad pre verejné obstarávanie bude stále zachovaná

Dôvodom je, že dnešná úprava značne predlžuje proces verejného obstarávania a vytvára prekážku skoršieho uzavretia zmluvy. Prijímateľ príspevku z EŠIF, alebo riadiaci orgán zodpovedný za vykonávanie operačného programu by sa na základe navrhovanej úpravy iba dobrovoľne rozhodol, či podá podnet na výkon kontroly na Úrad pre verejné obstarávanie vo fáze pred podpisom dodávateľskej zmluvy. Pozornosť Úradu pre verejné obstarávanie by tak bola sústredená na tie nadlimitné zákazky, ktoré vníma ako rizikové prijímateľ a riadiaci orgán, a nie plošne na všetky nadlimitné zákazky, resp. všetky nadlimitné zákazky od určitého finančného limitu. Zmena má potenciál výrazne skrátiť neprimerane dlhé lehoty, ktoré spojené so zákazkami, financovanými z fondov EÚ.

Zmena v odseku 3 je vyvolanou legislatívno-technickou zmenou.

K bodu 177 (§169 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje rozsah v akom by mali byť zákazky s nízkou hodnotou predmetom kontroly zo strany úradu. Navrhovaná úprava v tejto súvislosti stanovuje, že úrad by mal vykonávať výlučne kontrolu zákaziek s nízkou hodnotou na základe podnetu vymedzených orgánov a na základe prioritizačného princípu, premietnutého do plánu kontrolnej činnosti na príslušný kalendárny polrok. Cieľom navrhovanej úpravy je v prvom rade pri zákazkách s nízkou hodnotu vzhľadom na ich menší finančný rozsah a význam pre trh presunúť ťažisko ich kontroly na orgány vnútornej kontroly, s tým, že úrad by vykonával kontrolu na základe prioritizačného prístupu, v rámci ktorého by kontroloval prioritne verejné obstarávania na základe podnetu vymedzených orgánov a verejné obstarávania zaradené do plánu kontrolnej činnosti, vykazujúce vyššiu mieru rizika porušenia pravidiel verejného obstarávania napr. v prípade existujúcich plošných schém, alebo systémových porušení.

K bodu 178 (§ 169 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy subjektívna a objektívna lehota na začatie konania, ktorej začiatok plynutia je naviazaný na porušenie zákona. Výnimku predstavujú verejné obstarávanie financované z prostriedkov Európskej únie, nakoľko pravidlá čerpania týchto prostriedkov môžu vyžadovať výkon kontroly verejného obstarávania z väčším časovým odstupom od ukončenia verejného obstarávania.

K bodu 179 (§ 170 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa explicitne vymedzuje, že ak je účastníkom procesu verejného obstarávania skupina dodávateľov je aktívne legitimovaným subjektom na podanie námietok člen skupiny dodávateľov len za predpokladu, že podáva námietky v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, pričom táto skutočnosť musí byť zrejmá z podaných námietok. V kontexte uvedeného, ak člen skupiny dodávateľov podá námietky, pričom z ich obsahu nebude zrejmé, že tieto sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, budú takto podané námietky zaťažené nedostatkom aktívnej legitimácie, v dôsledku čoho nebudú splnené procesné podmienky pre vydanie meritórneho rozhodnutia o námietkach.

K bodu 180 (§ 170 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 165 ods. 4.

K bodu 181 (§ 170 ods. 5)

Úprava v písmene f) je legislatívno-technická úprava vyvolaná zmenou v § 175 ods. 2.

72

V písmene g) sa v súvislosti s elektronizáciou verejného obstarávania navrhuje v prípade doručovania námietok prostredníctvom elektronického prostriedku exaktne vymedziť, že vyjadrenie súhlasu s obsahom a vykonaním tohto právneho úkonu sa okrem vlastnoručného podpisu môže vykonať aj elektronickým spôsobom, a to buď autorizáciou alebo na to určeným elektronickým prostriedkom, ktorý je súčasťou funkcionality elektronického prostriedku, ktorým sa verejné obstarávanie realizuje.

Navrhovaná úprava v kontexte štatistických ukazovateľov obmedzuje podávanie námietok v segmente, ktorý nie je z pohľadu celkového počtu námietok dominantný. V roku 2019 bolo podaných celkovo 10 námietok (z celkového počtu 269 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby a 38 námietok, ktoré sa týkali podlimitných stavebných prác s PHZ do 1 000 000 eur. V roku 2020 bolo podaných celkovo 20 námietok (z celkového počtu 342 námietok), ktoré sa týkali podlimitných postupov na tovary a služby.

K bodu 182 (§ 170 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou § 170 ods. 1 písm. d).

K bodu 183 (§ 170 ods. 7)

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje okruh postupov vo verejnom obstarávaní v rámci ktorých nemožno podať námietky. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje diapazón postupov vyňatých z pôsobnosti konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

K bodu 184 (§ 170 ods. 8)

Konanie o námietkach je niektorými podnikateľmi systematicky zneužívané na blokovanie uzavretia zmluvy resp. zmlúv vo verejnom obstarávaní. Z rôznych dôvodov im napr. vyhovuje doterajšia zmluva, ktorá však nemusí byť výhodná pre verejného obstarávateľa. Cez zneužívanie podávania námietok si tiež niektorí podnikatelia vytvárajú nadradenú pozíciu alebo nátlak vo vzťahu k verejnému obstarávateľovi. Aby nedošlo k ohrozeniu realizácie určitého projektu, tak v praxi potom verejní obstarávatelia ochotní robiť rôzne ústupky týmto podnikateľom, s tým aby nepodávali alebo stiahli svoje námietky. Ďalšou stratégiou zneužívajúcou námietky je napr. ich podanie uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, a to s tým, aby sa bez ohľadu na záujmy verejného obstarávateľa (a aj úspešného uchádzača) dohodol s týmto úspešným uchádzačom napr. na subdodávateľskom kontrakte, pričom v takom prípade budú tieto námietky týmto uchádzačom späťvzaté.

Zneužívanie námietok a umelé predlžovanie procesu verejného obstarávania je zvlášť aktuálne pri projektoch financovaných z fondov EÚ, pri ktorých existujú striktné lehoty na ich čerpanie. Zároveň však predstavuje hrozbu pre hospodársky a sociálny rozvoj štátu napr. v súvislosti s odkladanými strategickými projektami.

Zneužitie konania o námietkach na rôzne formy obštrukcie, šikany, či „námietkového filibusteringu“, pri ktorom nie je dôležitý obsah námietok, ale skôr zahltenie verejného obstarávateľa činnosťou, tak aby došlo k umelému oddialeniu zadania zákazky alebo k zrušeniu samotného verejného obstarávania, tak pre verejného obstarávateľa znamenajú neprimeranú a neproporčnú záťaž. Tieto skutočnosti niekedy z verejného obstarávania vytvárajú neriaditeľný systém, pričom zákon o verejnom obstarávaní na druhej strane požaduje od verejných obstarávateľov, aby pri svojom rozhodovaní zohľadňovali rôzne náročné sekundárne politiky (sociálne, environmentálne, najlepšiu hodnotu za peniaze, atď.). Verejní obstarávatelia sa tak aj kvôli zneužívaniu inštitútu námietok zo strany podnikateľov snažia rôznymi spôsobmi vyhnúť verejnému obstarávaniu. Výsledkom zneužívania inštitútu námietok je tak netransparentnosť a chýbajúca hospodárska súťaž vo verejnom obstarávaní.

Zásada zákazu zneužitia práva je všeobecne platnou zásadou práva EÚ, ktorú je možné napr. podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-251/16 priamo uplatniť v rozhodovaní vnútroštátneho orgánu.

Zásada zákazu zneužitia práva svoje vyjadrenie aj vo všeobecných procesných kódexoch Slovenskej republiky, napr. podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, cit.: „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone

73

odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní“.

Rovnako tak v § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, cit.: „Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní“.

Zneužité môže byť akékoľvek subjektívne právo, či súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej povahy. rímske právo zakotvovalo zásadu „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania.

Za zneužitie práva (abusus iuris) právna teória považuje konanie zdanlivo síce dovolené, ktorým sa však sleduje dosiahnutie nedovoleného výsledku, teda ide konanie v skutočnosti protiprávne, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou. Za zneužitie práva na podanie námietok je tak možné charakterizovať konanie, ktorého účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale výlučne snaha výkonom tohto práva znevýhodniť verejného obstarávateľa a spôsobiť mu ujmu.

Zneužitie práva na podanie námietok (t. j. zjavne nedôvodné námietky) je v rozpore s cieľom revíznej smernice 89/665/EHS v znení neskorších predpisov, ktorým je rýchle a účinné preskúmanie rozhodnutí verejných obstarávateľov, a preto mu je možné odoprieť ochranu. Navrhovateľ námietok v takom prípade nemá skutočný záujem o účasť vo verejnom obstarávaní, ale jeho záujmom je napr. predĺženie procesu verejného obstarávania alebo iné poškodenie verejného obstarávateľa.

Uplatnenie zákazu zneužitia práva na podávanie námietok predstavuje materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného oprávnenia na podanie námietok, ktoré v konečnom dôsledku môže poškodzovať práva alebo oprávnené záujmy iných t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného), ktorý prostredníctvom verejného obstarávania plní určité celospoločenské úlohy dotýkajúce sa ďalších subjektov. Zneužitie práva na podanie námietok (podanie zjavne nedôvodných námietok) by sa samozrejme malo preukázať a odôvodniť, tak aby naopak nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) voči navrhovateľovi, ktorý oprávnene žiada o preskúmanie určitého rozhodnutia verejného obstarávateľa. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje aj toho, kto je takýmto zneužitím práva poškodený t. j. verejného obstarávateľa (kontrolovaného).

Upravenie nového dôvodu pre zastavenie konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok v prípade, že budú podané zjavne nedôvodné námietky, tak predstavuje prevenčný nástroj voči zneužívaniu práva na podávanie námietok.

Predkladateľ v úprave zjavne nedôvodných námietok zvolil de facto totožnú úpravu, akú obsahuje čl. 5 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že účel, ktorý sa reguláciou šikanóznych námietok sleduje, je obdobný ako ten, ktorý týmto inštitútom sleduje civilný procesný kódex. Z tohto dôvodu predkladateľ nakoniec nešiel cestou vymenúvania možných skutkových okolností, kedy by o zjavne nedôvodnú námietku išlo, ale išiel cestou všeobecnej definície, ktorá silnú oporu v judikatúre a doktríne súdov, čím o.i. chcel zabezpečiť aj to, aby aplikácia predmetného ustanovenia bola aj pre účastníkov konania predvídateľná.

Napríklad jednou z konkrétnych praktických oblastí šikanózneho výkonu práva, ktorú mal predkladateľ pod zjavne nedôvodnými námietkami na mysli pri koncipovaní ustanovenia, boli námietky, ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky tzv. schránková firma. V kontexte tohto problému teda cieľom nie je postihnúť podávanie námietok novovzniknutými obchodnými spoločnosťami, ktoré boli legitímne založené na účel konkrétneho verejného obstarávania (ad hoc obchodná spoločnosť), a ktorých spoločníkmi sú napr. stabilné obchodné spoločnosti podnikajúce v danom predmete zákazky. Účelom by malo byť zabrániť podaniu špekulatívnej námietky od osoby, ktorá samotná a ani žiaden z jej priamych alebo nepriamych spoločníkov (ak ide o obchodnú spoločnosť) reálne nevykonáva relevantnú podnikateľskú činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky.

74

K bodu 185 (§ 170 ods. 9)

V rámci navrhovaného znenia úprava reflektuje povinnosť používať na elektronickú komunikáciu výlučne elektronické prostriedky, ktoré umožňujú hospodárskym subjektom doručovať verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi revízne prostriedky vo verejnom obstarávaní.

K bodu 186 (§ 170 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 187 (§ 171 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa vykonať autoremedúru pri podaní námietok aj v prípade, kedy podaniu námietky predchádzalo podanie žiadosti o nápravu.

K bodom 188 a 189 (§ 171 ods. 4 a 5)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodom 190 a 191 (§ 172 ods. 1 a 5)

Navrhovanou úpravou dochádza k revízií pravidiel v rámci inštitútu kaucie. Za účelom zrýchlenia a zefektívnenia rozhodovania úradu o procesných podmienkach konania sa navrhuje, aby kaucia bola pripísaná na účet úradu najneskôr do dvoch pracovných dní po doručení námietok. Zároveň navrhovaná právna úprava precizuje povinnosť skladať kauciu za každé smerovanie námietok, ak v rámci jedného podania navrhovateľ namieta z pohľadu smerovania námietok viacero skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) g). Teda navrhovaná úprava neodvodzuje počet kaucií od počtu namietaných skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 písm. a) až g) ale od počtu smerovaní namietaných skutočností podľa § 170 ods. 3 písm. a) g). V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa navrhuje prepadnutie kaucie v plnej výške v prípade, ak úrad zastaví konanie z dôvodu podania zjavne nedôvodných námietok. Za účelom eliminovania špekulácií sa taktiež navrhuje zvýšenie podielu prepadnutej kaucie v prípade späťvzatia námietok zo súčasných 35% na 50%.

K bodu 192 (§ 173 ods. 1)

Zámerom legislatívnej úpravy je bližšie špecifikovať koncentračnú zásadu v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, keď sa explicitne stanovuje, že na písomné vyjadrenie k podaným námietkam a dôkazy doručené kontrolovaným po doručení kompletnej dokumentácie a zároveň doručené po siedmich dňoch odo dňa doručenia námietok úrad neprihliada.

K bodu 193 (§ 173 ods. 2)

Navrhovaná úprava reaguje na potreby aplikačnej praxe a umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi na účely konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného predložiť úradu fotokópiu dokumentácie, ak kontrolovaný zároveň potvrdí, že fotokópia súhlasí s originálnym vyhotovením dokumentácie.

Navrhované ustanovenie explicitne stanovuje postup úradu v prípadoch, keď do dispozičnej sféry úradu bola doručená dokumentácia ku konkrétnemu verejnému obstarávaniu (napr. z dôvodu omylu alebo nesprávneho administratívneho postupu), ale úrad konanie k tomuto verejnému obstarávaniu nezačal alebo nevedie.

K bodu 194 (§ 173 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

75

K bodu 195 (§ 173 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa precizujú pravidlá pri prerušení konania z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie v originály.

K bodu 196 (§ 173 ods. 10)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodu 197 (§ 173 ods. 11)

Navrhovaná úprava súvisí s úpravou niektorých osobitných pravidiel konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok stanovených v rámci postupu zadávania podlimitných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, ktorých predpokladaná hodnota je vyššia ako 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto postupe zadávania zákazky námietky nebudú mať odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad v konaní nebude vydávať rozhodnutie s revíznym výrokom je bezpredmetné, aby úrad v tomto konaní vydával predbežné opatrenie.

K bodu 198 (§ 173 ods. 13)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodu 199 (§173 ods. 14)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona. Na účely ukladania pokuty zníženej o 50% v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa vymedzuje úprava objektívnej lehoty, ktorej uplynutie prekluzívny charakter. Zároveň navrhovaná úprava precizuje obsah priznania kontrolovaného na účely uloženia zníženej pokuty.

K bodu 200 (§ 173 ods. 16 až 18)

Navrhovaná úprava aprobuje v konaniach o preskúmanie úkonov kontrolovaného inštitút nazerania do spisov. Úprava exaktne vymedzujú subjekty, ktoré budú oprávnené nazerať do spisov a zároveň vymedzuje, ktoré dokumenty nemožno v rámci nazerania do spisu sprístupniť. V rámci navrhovanej úpravy sa na účely doručovania zavádza exaktné pravidlo, že v prípade ak účastník konania zástupcu na celé konanie, písomnosti adresované účastníkovi konania sa doručujú iba zástupcovi.

K bodu 201 [§ 174 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasne platného a účinného zákona.

K bodom 202 až 204 [§ 174 ods. 1 písm. h), n) a o)]

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodom 205 [§ 174 ods. 1 písm. q)]

Navrhuje sa, aby procesným dôsledkom podania zjavne nedôvodných námietok bolo zastavenie konania o námietkach. V spojení s následkom prepadnutie kaucie v plnom rozsahu v prospech štátneho rozpočtu by mohlo ísť o vhodný spôsob eliminácie neodôvodnených námietok.

K bodu 206 (§ 174 ods. 3)

76

V kontexte úpravy inštitútu zjavne nedôvodných námietok sa explicitne ustanovuje vznik zodpovednosti za škodu, spôsobenú inému podaním špekulatívnych námietok.

K bodu 207 (§ 175 ods. 1 a 2)

Navrhovanou úpravou odseku 1 sa v rámci úpravy v písmene c) pri postupe zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, resp. konania o preskúmaní úkonov kontrolovaného na podnet úradu, kontrolovaného, úradu vlády a riadiaceho orgánu v podlimitných zákazkách, podlimitných koncesiách a zákazkách s nízkou hodnotou, vymedzuje osobitný režim, kedy úrad v konaní o preskúmanie úkonov pred uzavretím zmluvy nebude vydávať rozhodnutie s klasickým revíznym výrokom upraveným v písmene a) a b) ale bude vydávať rozhodnutie s deklaratórnym výrokom, v ktorom uvedie identifikované porušenia zákona o verejnom obstarávaní, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Teda v tomto osobitnom prípade výkonu dohľadu pred uzavretím zmluvy sa z pohľadu typu rozhodnutia bude vydávať rozhodnutie, ktoré úrad vydáva pri výkone dohľadu po uzavretí zmluvy. V prípade konania na základe námietok úrad v rozhodnutí uvedie porušenia v rozsahu namietaných skutočností.

Navrhovaná úprava odseku 2 reaguje na zavedenie odklonu pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, kedy námietky nebudú mať ex lege odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad bude vydávať rozhodnutia s deklaratórnym výrokom. V prípade podania námietok bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie o námietkach. Navrhované ustanovenie preto dáva verejnému obstarávateľovi, ktorý počká na rozhodnutie o námietkach možnosť odstránenia protiprávneho stavu na základe rozhodnutia o námietkach, ktoré bude mať deklaratórny výrok. Zároveň sa vypúšťa dnešná úprava § 175 ods. 2, podľa ktorej mohol úrad nariadiť odstránenie protiprávneho stavu aj v situáciách, kedy porušenie zákona nemohlo ovplyvniť súťaž. Táto možnosť nielen mohla predlžovať trvanie verejného obstarávania, ale išla proti zmyslu súťaže samotnej, keď umožňovala „uložiť zopakovanie úkonu“, ktorý, hoc s vadou, nemohol výsledok súťaže ovplyvniť.

K bodu 208 (§ 175 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením § 169 ods. 2.

K bodu 209 (§ 175 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 210 (§ 175 ods. 11)

Navrhovanou úpravou sa zužuje okruh subjektov, ktorým úrad doručuje rozhodnutie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 175 ods. 1 vypúšťa sa povinnosť doručovania všetkým úradu známym záujemcom (povinnosť doručovania všetkým úradu známym uchádzačom a účastníkom zostáva nedotknutá). Možnosť oboznámenia sa s rozhodnutím vo vzťahu k záujemcom sa zabezpečuje prostredníctvom zverejnenia rozhodnutia bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti na webovom sídle úradu a v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

Zámerom uvedenej zmeny je zefektívniť a zracionalizovať doručovanie rozhodnutí podľa § 175 ods. 1, keď úrad v praxi opakovane zaznamenáva problémy s doručovaním vo vzťahu k subjektom v postavení záujemcu sídliacim v krajinách mimo EÚ.

K bodu 211 (§ 175 ods. 12)

Z dôvodu zrušenia druhej inštancie konania sa navrhuje doplniť ustanovenie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia súdom.

77

K bodu 212 (§ 176 ods. 2)

Navrhuje sa povinná náhrada trov konania pre navrhovateľa a to v prípade ak navrhovateľ vzal späť podané námietky alebo podal zjavne nedôvodné námietky a úradu vznikli v tomto konaní trovy v súvislosti s vypracovaním odborného stanoviska alebo znaleckého posudku.

K bodu 213 (§ 177)

V nadväznosti na zrušenie rady úradu a s tým súvisiacich procesných ustanovení sa navrhuje, vzhľadom na procesné odchýlky, upraviť inštitút preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania priamo v zákone o verejnom obstarávaní a nepoužiť úpravu Správneho poriadku. Z hľadiska úpravy ide o štandard správneho konania, odchýlky v tom, že rozhodnutie nie je možné zrušiť a vrátiť na nové konanie, ale len zmeniť (teda meritórne rozhodnúť inak) a voči rozhodnutiu v preskúmaní nie je opravný prostriedok, len preskúmanie súdom.

Ustanovenie § 177 umožňuje začať konanie len na podnet predsedu úradu. Uvedené však nevylučuje možnosť podania podnetu predsedovi úradu zo strany či verejnosti, alebo napr. riadiaceho orgánu, certifikačného orgánu alebo orgánu auditu, pričom ak sa predseda úradu s podnetom stotožní, nič mu nebráni začať konanie v danej veci z vlastnej iniciatívy.

K bodu 214 (§ 178 až 179a)

Úprava súvisiaca so zrušením rady.

K bodu 215 (§ 180)

Navrhovaná úprava stanovuje materiálny korektív pri uplatňovaní návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zo strany úradu. Cieľom navrhovanej úpravy je uplatňovanie tejto dohľadovej kompetencie úradu takým spôsobom, aby zohľadňovala účelnosť využitia tohto dohľadového nástroja, a to predovšetkým v kontexte, či plnenie zmluvného vzťahu nie je zrealizované alebo ukončené, nakoľko v takom prípade podávanie návrhu na určenie neplatnosti zmluvy zbytočne zaťažuje súdny systém akademickými spormi.

V spojení s možnosťami, ktoré ponúka tzv. revízna smernica sa navrhuje, aby aj v prípade konania o neplatnosti, ktoré iniciuje návrhom úrad bolo možné použiť ustanovenia § 181 ods. 7 9 a 14, ako aj odsek 10 teda ponechať zmluvu v platnosti, resp. zrušiť ju len čiastočne alebo zrušiť ju s účinkami k neskoršiemu dátumu. Dôvodom zmeny je, že na účely posúdenia možnosti ponechania zmluvy v platnosti, resp. jej „modifikovaného zrušenia“ nie je podstatné, kto je žalobcom v konaní, či úrad, alebo oprávnená osoba podľa § 181.

K bodu 216 (§ 181 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava korigujúca vnútorné odkazy súčasného platného a účinného zákona.

K bodom 217 a 218 (§ 181 ods. 7 a 10)

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je jednak ustanoviť explicitne to, čo zo súčasného zákona vyplýva len implicitne, a teda, že súd v určitých prípadoch o neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy a rámcovej dohody (na účely odôvodnenia tohto bodu ďalej len „zmluva“) nerozhodne, resp. môže rozhodnúť inak, nadväzne na to umožniť rozhodnúť dvomi „novými“ spôsobmi a posilniť výklad obsahu pojmu „všeobecný záujem“ ako autonómneho pojmu. Inšpiráciou tejto úpravy bola úprava navrhovaná pôvodne v návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v návrhu zákona o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní, preto aj ďalej uvádzame odôvodnenie, ktoré predkladateľ vo svojom návrhu použil, keďže zodpovedá navrhovanej zmene § 181 ods. 7.

V odseku 7 písmeno a) prvom bode sa transponuje ustanovenie čl. 2d ods. 3 smernice 89/665 a 92/13 a čiastočne aj čl. 60 ods. 3 smernice 2009/81, ktoré dovoľujú v prípadoch prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu nezrušiť zmluvu, aj keby na to inak boli splnené podmienky. V týchto prípadoch neprichádza do úvahy nielen zrušenie zmluvy od počiatku, ale ani jej zrušenie s neskoršími

78

účinkami, ani v obmedzenom rozsahu. Predpokladom tohto upustenia od zrušenia je zistenie namietaného porušenia predpisov o verejnom obstarávaní a určenie tohto porušenia. Podstatou upustenia podľa navrhovaného ustanovenia je totiž práve to, že napriek porušeniu predpisov iné dôvody opodstatňujú, aby zmluva naďalej platila; žalobcovi tak voči žalovanému zostáva nárok na náhradu škody. V druhom bode tohto ustanovenia sa preberá dnešné znenie odseku 7.

V odseku 7 písmeno b) ide o čiastočné zrušenie zmluvy, ako ďalšej výnimky zo všeobecného pravidla o zrušení zmluvy od počiatku. Prvotným predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia však bude nemožnosť rozhodnúť podľa písmena c), ktorého aplikácia prednosť pred týmto ustanovením. Čiastočné zrušenie je teda subsidiárnou sankciou, pokiaľ nie je možné aplikovať § 181 ods. 7 písm. c), ale je tiež subsidiárny aj voči § 181 ods. 7 písm. a) prvý bod (úplné upustenie od zrušenia zmluvy z prevažujúcich dôvodov všeobecného záujmu). Navrhované ustanovenie sa týka prípadu, ak sa zmluva začala plniť. V tomto prípade môže vzniknúť viacero situácií: poskytnuté plnenia buď ešte vrátiteľné in natura (napr. dodaný tovar je zabalený a nenainštalovaný) alebo nie sú vrátiteľné vôbec (napr. tovar bol spracovaný alebo spotrebovaný), prípadne je ich možné vrátiť len v hodnote, ktorá nezodpovedá ich pôvodnej hodnote (napr. je dodaný tovar podstatne opotrebovaný). V týchto prípadoch bude možné zmluvu zrušiť len v nesplnených častiach a naopak, upustiť od jej zrušenia (teda ponechať ju v platnosti) v častiach, ktoré boli splnené. Aj v tomto prípade bude rozsudok súdu musieť obsahovať tak výrok o upustení od zrušenia zmluvy, ako aj výrok o jej čiastočnom zrušení. V záujme právnej istoty by malo byť vymedzenie zrušovanej časti zmluvy vo výroku rozsudku čo najpresnejšie.

V odseku 7 písmeno c) sa navrhuje upraviť možnosť súdu namiesto zrušenia zmluvy od počiatku rozhodnúť o jej zrušení od neskoršieho dátumu. V záujme prehľadnosti sa navrhuje, aby rozsudok v týchto prípadoch obsahoval jednak výslovný výrok o tom, že sa upúšťa od zrušenia od počiatku, jednak následný výrok o tom, že sa zmluva/koncesná zmluva zrušuje od určitého pevne uvedeného dátumu (dátumu právoplatnosti alebo neskôr). Keďže upustenie od zrušenia od počiatku je predpokladom tohto rozhodnutia, vyplýva z toho, že aj rozhodnutie podľa tohto ustanovenia možno urobiť len v tých prípadoch, kedy by bolo možné zrušiť zmluvu od počiatku. Navrhuje sa ustanoviť výpočet kritérií, ktorými sa súd spravovať pri svojej úvahe. Jednotlivé kritériá musí súd zohľadniť vždy, pokiaľ existujú; nemôže niektoré nechať nepovšimnuté a prihliadnuť len na niektoré z nich. Jeho rozhodnutie musí byť vždy výsledkom váženia všetkých týchto kritérií voči sebe. Záujem verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa môže byť podstatný napr. pri zmluvách o trvalom alebo opakovanom plnení (elektrina, teplo, iné podobné služby), ak by ich zrušenie od počiatku viedlo k odpojeniu a ohrozeniu plnenia jeho iných úloh. Rovnako verejný záujem v zmysle písmena c) sa bude týkať predovšetkým činností verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, resp. potreby tieto činnosti zabezpečiť ponechaním zmluvy v platnosti po určitý čas. Pokiaľ ide o kritérium podľa písmena c) druhého bodu, v spojení s § 180 ods. 2 bude v prípade, ak je žalobcom úrad, splnené vždy.

V odseku 10 sa navrhuje jednak formulačná úprava vo väzbe na nový odsek 7, ako aj výslovné ustanovenia, že v prípade, ak súd rozhodne podľa odseku 7, ide vždy o úspech žalobcu (teda oprávnenej osoby, ale, v kontexte § 180 ods. 2 aj úradu) v konaní. Uvedené vychádza zo základného predpokladu použitia odseku 7 - zistenie namietaného porušenia predpisov o verejnom obstarávaní, keďže podstatou upustenia od zrušenia zmluvy je práve to, že napriek porušeniu predpisov iné dôvody opodstatňujú, aby zmluva naďalej platila.

K bodu 219 [§ 182 ods. 1 písm. d)]

Navrhovanou úpravou sa mení skutková podstata správneho deliktu naviazaná na plnenie povinnosti podľa § 11, a to vo vzťahu k subdodávateľom tak, že relevantný bude len subdodávateľ v zmysle definície podľa tohto zákona (t. j. nie aj podľa zákona o RPVS). Zároveň musí ísť o subdodávateľa, ktorého uchádzač identifikoval pred uzavretím zmluvy.

K bodom 220 a 222 [§ 182 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d)]

Navrhovanou úpravou sa diferencovane stanovuje deliktuálna kvalifikácia pre porušenie pravidiel zmeny zmluvy a to v nadväznosti na objektívnu možnosť kvantifikovať zmluvnú cenu ako základ pre výpočet pokuty. Ak pri porušení pravidiel zmeny zmluvy bude možné na základe pravidiel

79

vymedzených v odseku 5 určiť zmluvnú cenu uloží sa pokuta podľa odseku 1 a naopak, ak pri zmene zmluvy dôjde k revidovaniu takých zmluvných parametrov, pri ktorých nebude možná ich cenová kvantifikácia bude uložená pokuta podľa odseku 2.

K bodom 221, 223, 227 a 228 [§ 182 ods. 2 písm. b) a e) a § 182 ods. 3]

Úprava nových správnych deliktov. V nadväznosti na úpravu povinností súvisiacich s elektronickou komunikáciou a úpravou požiadaviek na elektronické prostriedky upravených v § 20 zákona sa navrhuje upraviť uloženie sankcie za ich porušenie. Taktiež sa v tejto súvislosti navrhuje úprava sankcií pre prevádzkovateľov elektronických prostriedkov. S cieľom postihovať špekulatívne formy konania pri uplatňovaní revíznych prostriedkov vo verejnom obstarávaní sa taktiež navrhuje uloženie sankcie v prípade, ak s podaním námietok alebo odvolania nebude zložená kaucia. V prípade nezloženia kaucie z preukázateľné objektívnych dôvodov bude možné zvažovať aplikáciu liberácie podľa navrhovaného § 182 ods. 8. Zároveň v súvislosti s úpravou novej skutkovej podstaty správneho deliktu za porušenie § 166 ods. 2 je potrebné uviesť, že navrhovaná sankčná úprava nie je cielená na súčinnosť štátnych orgánov, ktoré navzájom spolupracujú na základe zákonných kompetencií alebo uzatvorených dohôd spolupráci (memoránd).

K bodu 224 a 226 [§ 182 ods. 2 písm. p) a s)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 225 [§ 182 ods. 2 písm. r)]

Úprava správneho deliktu za porušenie povinnosti realizovať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborných garantov.

K bodu 229 (§ 182 ods. 4)

. Snahou navrhovanej úpravy je explicitnejšie potvrdiť, že absorpčná zásada pri správnom trestaní vo verejnom obstarávaní sa vždy posudzuje výlučne v konkrétnom verejnom obstarávaní a teda absorpčnú zásadu nie je možné aplikovať na porušenia, ktoré sa týkajú samostatných verejných obstarávaní, nakoľko v takom prípade, by ukladanie trestu neplnilo svoju preventívnu a represívnu funkciu. Navrhovaná úprava taktiež explicitne vymedzuje recidívu ako okolnosť, ktorú je vždy potrebné zohľadniť pri individualizácii sankcie.

K bodu 230 (§ 182 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa pre prípad, kedy nemožno stanoviť zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty ani z predpokladanej hodnoty zákazky stanovuje pravidlo, že za zmluvnú cenu sa v takom prípade bude považovať finančná hodnota skutočne poskytnutého plnenia uhradená verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom ku dňu začatia konania o uložení pokuty.

K bodu 231 (§ 182 ods. 6 až 10)

Navrhovaná úprava reaguje na zavedenie odklonu od pravidiel revíznych postupov pri podlimitnej zákazke na uskutočnenie stavebných, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia 1 000 000 eur, kedy námietky nebudú mať ex lege odkladný účinok na uzavretie zmluvy a úrad bude vydávať rozhodnutia s deklaratórnym výrokom. V prípade podania námietok bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek podaným námietkam pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie o námietkach. V prípade, ak verejný obstarávateľ v priebehu konania o námietkach uzavrie zmluvu a úrad vydá rozhodnutie podľa § 175 ods. 1 písm. c), úrad uloží verejnému obstarávateľovi okrem pokuty za správny delikt aj povinnosť uhradiť hospodárskemu subjektu, ktorý podal námietky paušálnu náhradu výdavkov vo výške kaucie, ktorú zložil hospodársky subjekt spolu s podaním námietok.

Navrhuje sa tiež upraviť zvýšenie pokuty v prípadoch, kedy bude preto na rozhodnutí verejného obstarávateľa, či napriek prebiehajúcemu konaniu na podnet úradu, kontrolovaného, úradu

80

vlády alebo riadiaceho orgánu pristúpi k uzavretiu zmluvy alebo počká na rozhodnutie úradu. Táto pokuta sa neuloží, ak kontrolovaný z vlastnej iniciatívy napraví, resp. odstráni protiprávny stav.

Navrhovaná úprava taktiež umožňuje upustiť od uloženia sankcie a to za predpokladu, že konanie úradu o uložení sankcie bolo iniciované primárne na základe priznania účastníka konania k spáchaniu správneho deliktu, ktorý predmetom konania. V takom prípade, ak porušenie zákona nevykazuje znaky vysokej spoločenskej nebezpečnosti a zároveň účastník konania v minulosti nebol zo strany úradu za rovnaké porušenie sankcionovaný môže úrad upustiť od uloženia sankcie.

Napokon, navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh konaní, v ktorých môže úrad uložiť pokutu zníženú o 50%. Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uplatnenia tohto inštitútu aj v správnych konaniach, ktorých predmetom je ukladanie pokuty za správne delikty podľa § 182 zákona.

K bodu 232 (§ 182 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava smerujúca k precizovaniu ustanovenia, aby bolo zrejmé, že rozhodnutím v druhej vete sa myslí rozhodnutie úradu v danom konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy a rovnako sa uplatní aj objektívna lehota troch rokov podľa prvej vety.

K bodu 233 (§ 184a až 184n)

Verejné obstarávanie je odbornou činnosťou, ktorá sa nepochybne vyznačuje interdisciplinárnym charakterom. Na základe toho združuje široký okruh subjektov, a to od profesionálnych nákupcov, ktorí ďalej môžu byť špecializovaní v závislosti od obstarávaných komodít, pracovníkov kontrolných orgánov, cez hospodárske subjekty predkladajúce ponuky, po podnikateľské subjekty vykonávajúce poradenské činnosti v tejto oblasti. Verejné obstarávanie je taktiež prostriedkom, cez ktorý dochádza k alokácii významného podielu verejných zdrojov, pričom jednou z jeho hlavných úloh je podporovať zdravé súťažné prostredie. Jedným z nástrojov, ktorý by nepochybne mal prispieť k zlepšovaniu kvality prostredia verejného obstarávania, je zvyšovanie vedomostí, ako aj praktických zručností všetkých zúčastnených strán. Dôraz by pritom nemal byť kladený na splnenie formálnych požiadaviek zákonnej úpravy, ale na to, akým spôsobom dosiahnuť kvalitné riešenie. Okrem toho vzhľadom na meniace sa spoločenské potreby, ako aj trhové prostredie je žiadúce, aby zvyšovanie, resp. prehlbovanie odbornej úrovne bolo zabezpečované na kontinuálnej báze.

Podpora profesionalizácie verejného obstarávania patrí aj medzi jednoznačné odporúčania Európskej komisie, ktorá sa v jej prospech okrem iného vyjadrila aj v ostatnom svojom odporúčaní z 3. októbra 2017). Samotné odporúčanie vyzýva členské štáty a štáty, ktoré zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej ako „členský štát“), aby profesionalizácia verejného obstarávania mala podporu na vysokej politickej úrovni s jasným rozdelením kompetencií a vyznačovala sa kontinuálnosťou naprieč viacerými politickými cyklami. Z hľadiska zlepšenia odbornej prípravy a riadenia kariérneho rozvoja zainteresovaných subjektov je potrebné, aby tieto subjekty disponovali potrebnou kvalifikáciou, boli dostatočné motivované a aby mali vytvorené podmienky na neustály profesionálny rozvoj. V neposlednom rade by mali byť dostupné nástroje slúžiace na uľahčenie činností, ako napríklad nástroje elektronického verejného obstarávania, usmernenia, príručky a pod.

Profesionalizácia verejného obstarávania je tak nepochybným trendom do budúcnosti v celej EÚ, pričom v tomto smere určité kroky podniklo napríklad Rakúsko (Akadémia verejného obstarávania), Chorvátsko (certifikácia odborníkov vo verejnom obstarávaní) alebo Maďarsko (inštitút akreditovaných poradcov vo verejnom obstarávaní). Prvé dve krajiny pritom Európskou komisiou uvádzané aj ako príklady dobrej praxe.7)

Navrhovaná úprava vymedzuje základné formy profesionalizácie verejného obstarávania. Centralizácia nákupu a spoločné verejné obstarávanie, ktoré súčasťou platnej právnej úpravy, umožňuje zvyšovať odbornú úroveň osôb realizujúcich verejné obstarávania na základe ich

7) Napr. http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/good_practices/GP_fiche_08.pdf.

81

špecializácie. Osobitnou a novou platformou profesionalizácie verejného obstarávania je inštitút odborného garanta na verejné obstarávanie.

Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť pre verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osoby podľa § 8 vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta na verejné obstarávanie. Výnimku z uvedenej povinnosti predstavuje postup pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou, postup podľa § 139. Rovnako, výnimkou z tejto povinnosti je nadobúdanie tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Samotná centrálna obstarávacia organizácia, ktorá status verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, samozrejme musí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta. Napokon nebude potrebné odborným garantom zastrešovať ani súťaž návrhov.

Na základe predkladaného materiálu by odborným garantom mala byť osoba, ktorá odborne zastrešuje priebeh verejného obstarávania pôjde teda o „procesného manažéra“. Vzhľadom na to, že zadanie zákazky, či koncesie je v zásade vždy výsledkom spolupráce viacerých subjektov (napr. tzv. vecných gestorov, právnych oddelení, externých subjektov poskytujúcich poradenské a konzultačné služby, nezávislých inštitúcií), navrhuje sa vymedziť katalóg činností, ktoré by s rôznou mierou ingerencie mal zastrešovať odborný garant. Snahou predkladateľa materiálu bolo teda vybrať základné „míľniky“ priebehu verejného obstarávania, ku ktorým boli priradené úkony, ktorých vykonanie sa od odborného garanta očakáva. Formulácia tohto výpočtu by mala byť vyvážením medzi profesijnými nárokmi na odborného garanta a skutočnosťou, že v niektorých situáciách je nevyhnutná spolupráca viacerých osôb, či kolektívne rozhodovanie.

Z dôvodu vymedzenia zodpovednostných vzťahov sa navrhuje upraviť, aby každú z vymedzených činností mohol vykonať len jeden odborný garant. Uvedené tak znamená, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže v priebehu verejného obstarávania využiť služby viacerých odborných garantov, pričom každý z nich uskutoční rôznu činnosť.

Odborným garantom na verejné obstarávanie je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorú úrad na základe splnenia zákonom stanovených predpokladov zapíše do zoznamu odborných garantov. Odbornými garantami môžu byť fyzické osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, fyzické osoby vykonávajúce činnosť vo verejnom obstarávaní pre verejného obstarávateľa obstarávateľa alebo osobu podľa § 8 v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere. Činnosť odborného garanta môže vykonávať aj právnická osoba, a to za predpokladu, že aspoň jedna osoba oprávnená konať v jej mene má status odborného garanta na verejné obstarávanie. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že navrhovaná úprava umožňuje aj vznik súbehu, aby osoba zapísaná v zozname odborných garantov súčasne vykonávala činnosť ako osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby a ako fyzická osoba vykonávajúca činnosti v pracovnoprávnom vzťahu

Navrhovaná úprava vymedzuje predpoklady pre zápis do zoznamu odborných garantov, náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu, skúšku, ktorú odborní garanti povinní absolvovať ako podmienku zápisu, kreovanie skúšobnej komisie, vyčiarknutie zo zoznamu, podmienky pre opätovný zápis odborného garanta do zoznamu a ďalšie súvisiace otázky. Odborná skúška, by mala byť zameraná nielen na elementárny prehľad v rámci relevantnej právnej úpravy, ale primárne by mala klásť dôraz na overenie „reálnych schopností“ žiadateľa zameraných na analytické schopnosti, prácu s judikatúrou a pod. a to napríklad prostredníctvom prípadových štúdií.

V súvislosti s predpokladmi na zápis do zoznamu odborných garantov sa precizujú požiadavky vo vzťahu k odbornej praxi. Pokiaľ žiadateľ o zápis do zoznamu preukáže „úspešné“ zrealizovanie najmenej desiatich postupov zadávania zákaziek alebo koncesií počas desiatich rokov, v ktorých zastrešoval vymedzené úkony, nie je povinný absolvovať skúšku. Za týmto účelom je žiadateľ o zápis povinný úradu predložiť zoznam dotknutých verejných obstarávaní s potvrdením príslušného verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo tzv. dotovanej osoby. Navrhovaná úprava vymedzuje okruh postupov, ktoré nemožno v rámci posúdenia odbornej praxe na účely automatického zápisu do zoznamu započítavať.

Povinnou požiadavkou na zápis do zoznamu odborných garantov pre výkon činnosti odborného garanta naopak nie je poistenie zodpovednosti za škodu. Možnosť vyžadovať poistné krytie sa prenecháva diskrečnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Ak táto požiadavka

82

verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa smeruje voči jeho zamestnancom, je povinný za nich poistné uhradiť. Predovšetkým pre prípady, keď určitý odborný garant vykonáva činnosť pre viacerých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov (na základe rôznych zmluvných vzťahov), umožňuje sa, aby sa so svojím zamestnávateľom dohodol v otázke platby poistného inak (napr., že si poistné uhradí sám).

V súlade so schváleným legislatívnym zámerom sa zverujú viaceré kompetencie v súvislosti so spravovaním agendy garantov verejného obstarávania úradu. Úrad vedie zoznam garantov, realizuje skúšky odborných garantov, zápis do zoznamu, vyčiarknutie z neho, vzdelávanie odborných garantov a rovnako mu zverené sankčné kompetencie v prípade porušenia zákona zo strany odborných garantov. Vzdelávanie odborných garantov predstavuje nosnú časť profesionalizácie. Koncepciu a náplň vzdelávania odborných garantov sa bude úrad snažiť kreovať a organizačne zastrešovať predovšetkým v súčinnosti s akademickou obcou, externými odborníkmi z praxe pôsobiacimi v Slovenskej republike a v zahraničí, expertmi z Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Za týmto účelom bude úrad organizačne zabezpečovať školenia, workshopy, panelové diskusie, prípadne odborné konferencie. Vzdelávacie aktivity môžu byť vzhľadom na interdisciplinárny charakter verejného obstarávania diferencované na kategóriu teoretických a praktických školení. V rámci praktickej edukácie bude kladený dôraz na procesný rozmer vedenia verejného obstarávania, pričom za týmto účelom by mohol byť vytvorený tzv. trenažér verejného obstarávania alebo praktické tréningové jednotky. Trenažér verejného obstarávania by zabezpečoval praktickú simuláciu procesu verejného obstarávania, v rámci ktorej by si účastníci školiacej aktivity testovali teoretické a praktické zručnosti vedenia procesu verejného obstarávania. Praktické školenia bude potrebné po obsahovej stránke zamerať na užívateľskú stránku jednotlivých informačných systémov, ktoré sa využívajú na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní. Teoretickú časť školiacich aktivít je potrebné zamerať na výklad zákona o verejnom obstarávaní resp. jeho konkrétnych inštitútov, najčastejšie porušenia zákona o verejnom obstarávaní identifikované kontrolnými orgánmi, judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, ale taktiež na špecifické oblasti súvisiace s verejným obstarávaním ako napr. problematika zmluvných podmienok FIDIC, právo duševného vlastníctva, problematika GDPR vo verejnom obstarávaní, informačných technológií a pod.. Z pohľadu edukačného prínosu a celkového profesného rastu odborných garantov verejného obstarávania môžu byť prospešné aj školenia o nových trendoch uplatňovaných pri nákupe v súkromných korporáciách. V oblasti vzdelávania bude rovnako potrebné cieliť vzdelávacie aktivity na rôzne segmenty nákupcov, ako príklad možno uviesť, odborných garantov na strane obstarávateľov a prispôsobiť im osobitný vzdelávací program, ktorý by zohľadňoval pri školeniach špecifickosť konkrétneho segmentu nákupcov.

Vyčiarknutie zo zoznamu odborných garantov úrad realizuje buď automaticky alebo na základe rozhodnutia v správnom konaní, obe v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok. Dôvodom automatického vyčiarknutia zo zoznamu, ktorému nebude predchádzať správne konanie, bude napríklad prípad smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho, žiadosť samotného odborného garanta o jeho vyčiarknutie zo zoznamu, obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Ďalšími dôvodmi vyčiarknutia, o ktorých bude rozhodovať úrad v správnom konaní, strata bezúhonnosti, t. j. právoplatné odsúdenie za niektorý z vymedzených trestných činov a uplatňovanie sankčného postihu v za porušenie pravidiel verejného obstarávania.

Predpokladom pre uloženie sankcie z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní je právoplatné rozhodnutie úradu o uložení pokuty. Zodpovednosť voči garantovi bude možné vyvodiť len v prípade, ak identifikované porušenie bude v priamej príčinnej súvislosti s úkonom alebo činnosťou, ktorú vo verejnom obstarávaní vykonával odborný garant. V závislosti od recidívy porušovania v priebehu stanoveného obdobia bude úrad pri prvom porušení pristupovať k písomnému upozorneniu, t. j. k uplatneniu opatrenia, ktoré preventívnu povahu. v prípade opakovaného porušenia bude úrad uplatňovať ukladanie sankcií v podobe preskúšania alebo preskúšania a pokuty, a to v závislosti od zmluvného vzťahu, na základe ktorého odborný garant vykonáva činnosti pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Pri ďalšom porušení pravidiel verejného obstarávania bude ako ultima ratio odbornému garantovi hroziť vyčiarknutie. V prípade vyčiarknutia zo zoznamu odborných garantov z dôvodu opakovaného závažného porušenia zákona o verejnom obstarávaní bude

83

platiť jednoročný dištanc pre opätovný zápis. V prípade vyčiarknutia zo zoznamu odborných garantov z iných dôvodov sa časový dištanc pre opätovný zápis neuplatňuje.

Navrhovaná úprava taktiež vymedzuje základné zásady pri vyvodzovaní zodpovednosti, predovšetkým individualizáciu ukladania sankcie, úpravu prekluzívnych lehôt pre začatie konania a liberačné dôvody vylučujúce deliktuálnu zodpovednosť odborného garanta. V rámci úpravy liberačných dôvodov navrhovaná úprava berie do úvahy predovšetkým skutočnosť, že verejné obstarávanie z pohľadu predmetu nákupu interdisciplinárny charakter, v dôsledku čoho nemožno od odborného garanta očakávať špecializáciu na celý diapazón komodít, ktoré môžu byť predmetom verejného obstarávania. V kontexte uvedeného je pre proces verejného obstarávania charakteristické, že na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa doňho vstupujú nielen osoby, ktorých zodpovednosť je primárne zameraná na znalosť zákona o verejnom obstarávaní ale taktiež tzv. vecní gestori, ktorí primárne zodpovedajú predovšetkým za skoncipovanie opisu predmetu zákazky. Z uvedeného dôvodu, by preto odborný garant nemal byť zodpovedný za také porušenie zákona, ktoré nemohol ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti identifikovať, ako napríklad skrytá diskriminácia pri opise predmetu zákazky. Druhý liberačný dôvod, ktorý vymedzuje navrhovaná úprava, vychádza z konceptu primárnej zodpovednosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa za verejné obstarávanie, v dôsledku čoho v prípade, ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ rozhodne vykonať určitú činnosť alebo úkon vo verejnom obstarávaní v rozpore s upozornením odborného garanta, nemožno vyvodzovať deliktuálny postih voči odbornému garantovi.

Navrhovaná úprava taktiež zavádza právomoc úradu pozastaviť odbornému garantovi výkon činnosti vo verejnom obstarávaní, a to v prípade, ak bolo voči garantovi začaté trestné stíhanie za vymedzené trestné činy. K pozastaveniu činnosti odborného garanta môže rovnako dôjsť v prípade, ak sa nezúčastní nariadeného odborného preskúšania alebo ak neúspešne absolvuje skúšku.

Navrhovaná úprava osobitne pre postup zadávania zákazky s nízkou hodnotou vymedzuje pre verejného obstarávateľa možnosť realizácie tohto postupu prostredníctvom odborného garanta alebo tzv. registrovanej osoby. Registrovanou osobou je fyzická osoba zapísaná v zozname registrovaných osôb. Registrované osoby budú predstavovať osobitnú kategóriu odborníkov zameranú výlučne na zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou.

K bodu 234 (§ 185)

Legislatívno-technická úprava záverečných ustanovení vymedzujúca konania, v ktorých sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Navrhovaná úprava zároveň vymedzuje ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa v konaniach podľa zákona o verejnom obstarávaní nepoužijú. Navrhovanou úpravou sa vylučuje uplatňovanie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku v prípade rozhodnutí vydaných v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného a taktiež v konaniach, ktorých predmetom je ukladanie sankcií za správne delikty.

V novom odseku 3 úprava za cieľ ustanoviť kauzálnu príslušnosť na konanie a rozhodovanie o správnych žalobách podaných vo veciach podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ak by sa neupravila kauzálna príslušnosť navrhovaným spôsobom, tak by bola v zmysle všeobecných zásad správneho súdneho konania daná príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, t.j. príslušnosť jedného z najviac zaťažených súdov v oblasti správneho súdnictva. Snahou je teda nastaviť kauzálnu príslušnosť tak, aby bol zvolený súd, ktorý nie je vyťažený týmto spôsobom. Nie menej dôležitým benefitom je taktiež aj to, že pôjde o súd, ktorý sídli mimo sídla orgánu, ktorého rozhodnutia sa preskúmavajú (z rovnakého dôvodu sídlu Ústavný súd mimo hlavného mesta, podobne v Českej republike je tomu tak aj v prípade Nejvyššího správního soudu), pretože takéto nastavenie odlišného sídla pre súd a pre dotknutý správny orgán, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu je efektívnym nástrojom pre pretrhnutie prirodzených väzieb, ktoré sa vytvárajú v situácii, ak súd a príslušný orgán sídlia v tom istom meste.

V zmysle navrhovaných prechodných § 187h sa nové ustanovenie o kauzálnej príslušnosti súdu uplatní od účinnosti návrhu zákona na všetky konania o správnych žalobách začaté po 28. februári 2022. Konania o správnych žalobách začaté do 28. februára 2022 sa podľa § 187h ods. 19 dokončia na pôvodných súdoch.

84

K bodu 235 (§ 185a)

V nadväznosti na zmenu, podľa ktorej sa konkrétne finančné limity navrhuje ustanoviť odkazom na sekundárne právo, sa navrhuje ustanoviť generálne pravidlo pre postup v súťažiach, ktoré sa začali pri účinnosti predošlej úpravy finančných limitov a dokončujú sa po zmene týchto limitov. Ide o generálne vyjadrenie pravidla, ktoré sa v súčasnosti zvykne upravovať ako prechodné ustanovenie vo vyhláškach Úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 236 (§ 187h až 187n)

V § 187h sa navrhuje sa štandardná úprava prechodných ustanovením vo vzťahu k prebiehajúcim verejným obstarávaniam a konaniam. Zároveň sa v § 187i a 187j navrhuje na prechodné obdobie jedného roka ponechať druhý stupeň v administratívnom konaní, ktorým však, vo väzbe na zrušenie rady úradu, bude konanie o rozklade, v ktorom bude rozhodovať predseda úradu. Dôvodom je dosiahnuť postupný nábeh na model jednoinštančného administratívneho konania spojeného so súdnym prieskumom a rozložiť tak zaťaženie, ktoré bude maž na súdy. Z hľadiska mechanizmu sa teda navrhuje „živé“ konania na rade dokončiť predsedom úradu, konaniam vo verejných obstarávaniach, ktoré boli začaté do 28. februára 2022 zachovať druhostupňové konanie vždy, vrátane odkladného účinku podaného rozkladu a vo verejných obstarávaniach, začatých od 1. marca 2022 zaviesť druhý stupeň administratívneho konania pre rozhodnutia, ktoré budú vydané v roku 2022, pričom odkladný účinok podaného rozkladu bude viazaný len na konania, kde sa nevydáva rozhodnutie s deklaratórnym výrokom. Dôvodom je, aby sa o hospodárskym subjektom a účastníkom konaní, ktorý do týchto konaní vstupovali počas právnej úpravy, priznávajúcej dvojinštančné konanie s odkladným účinkom opravného prostriedku a zároveň aby sa zachoval reálny efekt druhostupňového konania v prípadoch, kedy môžu mať za následok korekciu a revíziu súťaže..

Ustanovenia § 187k upravujú štandardné delimitačné ustanovenia, pričom zároveň vyjadrujú povinnosť vytvoriť elektronickú platformu na báze existujúcich systémov a na ten účel umožňujú v dohodnutom období funkcionality týchto systémov používať. Tiež sa bližšie špecifikujú niektoré podrobnosti o prechode (delimitácii) správy a prevádzky systému elektronického trhoviska a elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní, pričom sa explicitným spôsobom ustanovuje, že konkrétne parametre delimitácie, vrátane časového harmonogramu delimitácie, budú predmetom zmluvného delimitačného vzťahu medzi dotknutými subjektami.

Zlúčenie existujúcich systémov inicioval úrad vlády na podklade vládou schváleného Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, kde v rámci Komponentu 14, Zlepšenie podnikateľského prostredia, reforma verejného obstarávania, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 28. apríla 2021 schválila okrem iného aj záväzok, aby sa vybudovala „jednotná a verejne dostupná elektronická platforma na celý proces verejného obstarávania pre všetky podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotu (ak sa budú obstarávať oslovením viacerých záujemcov)“. K jej budovaniu sa má, v zmysle schváleného materiálu, pristúpiť nie ako k budovaniu nového systému, ale ako k úprave a rozšíreniu funkcionalít existujúcich systémov.

Keďže realizácia tohto záväzku v pomeroch Úradu pre verejné obstarávanie vyvolá potrebu úpravy a zrejme aj obstarania (aspoň v časti) nových systémov, deklaruje sa osobitný záväzok nastaviť spôsob realizácie delimitácie tak, aby neboli ohrozené zákonné úlohy a existujúce systémy úradu (ktoré zostávajú v správe úradu a nie delimitáciou priamo dotknuté), keďže delimitácia sa dotkne aj týchto súvzťažných procesov, najmä:

a)zabezpečenie správy a prevádzky iných informačných systémov v správe úradu (najmä vestník verejného obstarávania podľa § 148, zoznam hospodárskych subjektov podľa § 152, evidencia referencií podľa § 12, register a profily verejných obstarávateľov a obstarávateľov podľa § 64, informačný systém zberu údajov, register hospodárskych subjektov so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní § 183, aktualizácie v systéme e-Certis podľa § 147 písm. o);

b)zabezpečenie riadnej a včasnej implementácie zmien v informačných systémov v správe úradu súvisiacich s touto novelou zákona o verejnom obstarávaní;

85

c)zabezpečenie procesu vnútroštátnej implementácie štandardných formulárov na uverejňovanie oznámení v oblasti verejného obstarávania stanovených Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1780 z 23. septembra 2019 - toto vykonávacie nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch a uplatňuje sa od 14. novembra 2022;

d)zabezpečovanie a poskytovanie súčinnosti súvisiacej s prechodom (delimitáciou) elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní z Úradu pre verejné obstarávanie na úrad vlády

e)zabezpečenie softvérových úprav iných informačných systémov v správe úradu v dôsledku ich terajšej integrácie s elektronickým prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní, ktorého správcom podľa doterajších predpisov je Úrad pre verejné obstarávanie

f)zabezpečenie fungovania hardvérovej infraštruktúry potrebnej na správu a prevádzku iných informačných systémov v správe úradu ovplyvnenej v dôsledku prechodu (delimitácie) elektronického prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní z Úradu pre verejné obstarávanie na úrad vlády

Na základe uvedeného je tak náležité prostredníctvom zákonného prechodného ustanovenia špecifikovať základný rámec delimitácie aprobujúci práva a povinnosti dotknutých subjektov pre delimitačný proces, aby tak nedošlo k narušeniu alebo ohrozeniu plnenia zákonných povinností ministerstva vnútra alebo úradu, ako sa uvádza aj vyššie.

Samotný proces delimitácie vo vzťahu k elektronickému prostriedku, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje elektronická komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní (IS EVO) a ktorý je dnes v správe úradu, je možné z hľadiska časového nastavenia a prioritizácie procesov uchopiť tak spôsobom, kedy sa najskôr implementujú nové funkcionality a až následne sa vykoná samotná „migrácia“, ako aj spôsobom opačným. Z pohľadu predkladateľa je ako vhodný v tomto momente skôr prvý variant, pričom z hľadiska časových odhadov základných míľnikov predpokladá nasledovné:

-do konca roku 2021 vykonať analýzu potrebných krokov a pripraviť samotnú dohodu o delimitácii (bude realizované vo vzájomnej súčinnosti dotknutých rezortov),

-do účinnosti zákona zabezpečiť implementáciu základných, „jednoduchých“ úprav IS EVO (bude primárne realizované v gescii ÚVO),

-po účinnosti zákona v priebehu prvého polroka 2022 zabezpečiť implementáciu funkcionalít časti dnešného EKS (najmä dnešnú funkcionalitu podlimitného obstarávania bežne dostupných tovarov a služieb) (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu),

-v priebehu prvých troch kvartálov 2022 implementovať funkcionalitu sledovania cien a zabezpečiť aj prípravu priestorov na migráciu (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu),

-do roka od účinnosti zákona začať s migráciou v zmysle delimitačnej dohody (bude realizované vo vzájomnej súčinnosti dotknutých rezortov),

-v priebehu štvrtého kvartálu 2022 a roka 2023 začať aj s rozvojom funkcionalít, ktoré zákon od elektronickej platformy priamo nepožaduje, ale na jej používanie a pre užívateľský komfort dôležité (bude primárne realizované v gescii úradu vlády ako nového správcu).

Na účely postupného nábehu niektorých nových funkcionalít sa v § 187l navrhuje upraviť v troch prípadoch prechodné obdobia. Prvou oblasťou je prechodné obdobie na zabezpečenie prepojenia informačných systémov úradu s elektronickou platformou. Nadväzujúc na to a osobitne uvažujúc výhľadovo s automatizáciou niektorých procesov sa navrhuje, aby v momente prepojenia označených informačných systémov prestala platiť povinnosť verejného obstarávateľa zabezpečovať niektoré informačné povinnosti voči úradu.

Z hľadiska dopadu na verejných obstarávateľov najdôležitejším prechodným obdobím je odklad povinnosti používať elektronickú platformu do 31. decembra 2022. Od účinnosti zákona do

86

konca roka 2022 bude možné vo všetkých prípadoch, kde zákon ustanovuje povinnosť používať elektronickú platformu, použiť aj iný elektronický prostriedok, spĺňajúci náležitosti podľa § 20.

Ustanovenia § 187m upravuje štandardné prechodné ustanovenia ku konaniam, a to vo väzbe na odloženú účinnosť povinnosti používať elektronický prostriedok, ktorý je zapísaný v novo zriaďovanom zozname elektronických prostriedkov.

K účinnosti ustanovenia o povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta sa navrhuje v § 187n upraviť prechodné ustanovenia vo vzťahu k v tom čase „bežiacim“ verejným obstarávaniam. V nadväznosti na zavedenie inštitútu odborného garanta vo verejnom obstarávaní a na podmienku zápisu do zoznamu odborných garantov, ktorým je podmienené aj oprávnenie tieto činnosti vykonávať (vrátane výkonu v rámci podnikania), sa navrhuje ustanoviť, že podmienka zápisu do zoznamu na vykonávanie tejto činnosti musí byť splnená od 1. marca 2024. Dovtedy je tieto činnosti možné vykonávať aj bez zápisu do zoznamu odborných garantov.

K bodu 237 (§ 189)

Vzhľadom na zmeny v ustanoveniach o finančných limitoch sa navrhuje zrušiť vyhlášku Úradu pre verejné obstarávanie, ktorá dnes tieto limity ustanovuje.

K bodom 238 a 239

Navrhuje sa generálne nahradiť pojmy „elektronické trhovisko“ a „ministerstvo vnútra“ v ustanoveniach, ktoré nie sú v novele dotknuté a tieto pojmy používajú.

K čl. II (zákon o súdnych poplatkoch)

Cieľom doplnenia zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je nanovo nastaviť súdne poplatky spojené s konaním o správnych žalobách proti rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré bude úrad vydávať podľa § 175 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom súdneho poplatku je správna žaloba proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného. Výška súdneho poplatku sa odvíja od súdneho poplatku podľa položky 9a sadzobníka súdnych poplatkov, pričom novo navrhovaný súdny poplatok je v porovnaní s položkou 9a znížený o polovicu.

K čl. III (zákon o správnych poplatkoch)

V súvislosti s úpravou odborných garantov na verejné obstarávanie sa upravuje v zákone č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov správny poplatok za zápis do zoznamu odborných garantov na verejné obstarávanie.

K čl. IV (infozákon)

Na účely zjednotenia miesta zverejňovania zmlúv sa navrhuje dnešnú vypustiť výnimku zo zverejňovania v centrálnom registri zmlúv, ktorá je ustanovená pre samosprávu. Argument dostupnosťou zverejňovania v centrálnom registri zmlúv v súčasnosti nemôže byť dôvodom odlišného spôsobu zverejňovania pre jednotlivé skupiny orgánov verejnej moci. Osobitne to platí z dôvodu existencie dostupných riešení, umožňujúcich elektronickú komunikáciu obce na účely výkonu verejnej moci, napr. prostredníctvom rozšíreného riešenia dátového centra územnej samosprávy obcí a miest.

87

K čl. V (kompetenčný zákon)

Navrhuje sa premietnuť do kompetenčného zákona nové kompetencie úradu vlády, ktoré sú založené návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. VI (odmeňovanie pri výkone práce vo verejnom záujme)

Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platu.

K čl. VII (zákon o registri trestov)

V nadväznosti na zmeny v zákone o verejnom obstarávaní a z dôvodu vyžadovania odpisu registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti pri kandidátoch na predsedu úradu sa dopĺňajú nové dôvody pre vydanie odpisu registra trestov.

K čl. VIII (daňový poriadok)

Cieľom navrhovaného ustanovenia v nadväznosti na proces verejného obstarávania je umožniť verejným obstarávateľom so statusom štátnej rozpočtovej organizácie, si počas realizácie zmluvného plnenia ako výsledku verejného obstarávania započítať voči pohľadávke dodávateľa zmluvného plnenia, ktorá mu vznikla v dôsledku dodania predmetu zmluvného plnenia verejnému obstarávateľovi pohľadávku štátu na nezaplatenej dani dodávateľa (ak je dodávateľ zmluvného plnenia daňový dlžník). Navrhovaná legislatívna úprava by mala prispievať k prirodzenej motivácii platiť dane a teda zvyšovať platobnú disciplínu daňovníkov pri plnení ich daňových povinností.

K čl. IX (zákon o EŠIF)

Vzhľadom na zrušenie rady úradu pre verejné obstarávanie a zavedenie nových typov rozhodnutí v zákone o verejnom obstarávaní je nevyhnutné upraviť dnes účinné ustanovenie § 41 ods. 11 tak, aby ako bežné pravidlo korešpondovalo so zmenami v zákone o verejnom obstarávaní a zároveň doplnené prechodné ustanovenie zabezpečilo možnosť použitia žaloby aj na rozhodnutia rady úradu.

K čl. X (zákon o štátnej službe)

K bodu 1 (§ 1 ods. 8)

Úprava spojená so zrušením rady úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 2 (§ 3 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 3 a 4 (§ 127)

Na základe požiadaviek pripomienkujúcich rezortov a vychádzajúc z toho, že odborný garant bude musieť spĺňať osobitný kvalifikačný predpoklad, ktorým je zloženie skúšky a zápis do zoznamu odborných garantov, bude zodpovednou osobou za vymedzené činnosti vo verejnom obstarávaní priamo zo zákona a bude sa od neho vyžadovať osobitná úroveň odbornosti a kontinuálneho vzdelávania, navrhuje sa reflektovať tieto skutočnosti aj vo zvýšení platovej tarify.

88

K čl. XI (účinnosť)

Účinnosť sa navrhuje od 1. marca 2022 s tým, že trojmesačný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť používať elektronické prostriedky zapísané v zozname (na účely umožnenia realizácie zápisu do zoznamu) a dvojročný odklad účinnosti sa navrhuje pre povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborného garanta (na účely vytvorenia priestoru pre absolvovanie skúšky a zápis do zoznamu garantov) a s tým súvisiace úpravy zvýšenia platovej tarify, resp. tarifného platu.

Bratislava 30. júna 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Štefan Holý v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore