Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69190
Dôvodové správy: 2104
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
24.06.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.07.2019


Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 01.07.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Dražby, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST26 JUD267338 DS33 EU PP11 ČL1
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.07.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 01.07.2019 na základe 35/2019

Legislatívny proces k zákonu 35/2019

Vládny návrh zákona o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 35/2019, dátum vydania: 15.02.2019

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna finančná správa.

Návrh zákona zjednocuje úpravu kompetencií orgánov finančnej správy. V súčasnosti je táto úprava obsiahnutá v zákone č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií Ministerstva financií SR, Finančného riaditeľstva SR a Kriminálneho úradu finančnej správy), v zákone č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií daňových úradov a osobitne Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) a v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (úprava kompetencií colných úradov a oprávnení a povinností colníka).

Návrh zákona reflektuje programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa kabinet zaviazal k transformácii Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Navrhovaný úrad zostáva inštitucionálne zaradený v sústave štátnych orgánov v oblastí daní, poplatkov a colníctva ako daňový úrad. Návrhom však dochádza k rozšíreniu osobnej pôsobnosti tohto úradu, a to tak, že plní úlohy daňového úradu po novom aj vo vzťahu k obchodníkom s cennými papiermi, dôchodkovým správcovským spoločnostiam, doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, platobným inštitúciám a v neposlednom rade aj voči subjektom so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň sa z Colného úradu Žilina na Úrad pre vybrané hospodárske subjekty presúva kompetencia rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Pri výkone tejto kompetencie bude mať postavenie colného orgánu.

Ďalším z ťažiskových cieľov návrhu zákona je ustanoviť zjednocujúce pravidlá vykonávania štátnej služby pre pracovníkov finančnej správy vykonávajúcich štátnu službu, s dôrazom na zachovanie ich súčasných benefitov. 

V súčasnosti plnia úlohy finančnej správy colníci, ktorých štátna služba je upravená v zákone č. 200/1998 Z. z. a štátni zamestnanci, ktorých služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR a ktorých úprava je obsiahnutá v zákone č. 55/2017 Z. z. Vzhľadom na zlúčenie colnej a daňovej správy, ku ktorému došlo dňa 1. 1. 2012, je žiadúce zjednotiť aj personálny substrát finančnej správy  a vytvoriť novú kategóriu „príslušník finančnej správy“ (ďalej len „PFS“). Z doterajšej štruktúry štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa preto návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov, ktorí plnia úlohy priamo či nepriamo spojené so zabezpečovaním príjmov do štátneho rozpočtu SR a rozpočtu EÚ, ktorých štátna služba má byť upravená nanovo spolu so štátnou službou súčasných colníkov. Návrhom zákona tak dochádza k integrácii dvoch doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy. Je však potrebné zdôrazniť, že zákon musí reflektovať rozdielnosť viacerých relevantných aspektov štátnej služby pri plnení úloh finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa preto zavádzajú pojmy „ozbrojený príslušník finančnej správy“ a „neozbrojený príslušník finančnej správy“. 

Obe skupiny sa budú líšiť, popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených, predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia, resp. sociálneho poistenia. Na 

2

ozbrojených PFS sa bude vzťahovať sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, rovnako ako je tomu v súčasnosti v prípade colníkov. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká, alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky. Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia trvania tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa kritéria na to byť ozbrojeným PFS v súlade s návrhom zákona. 

Návrh zákona na jednej strane prináša vyššie platové ohodnotenie najmä prostredníctvom zvýšenia funkčných platov v porovnaní s platmi podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na druhej strane kladie na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiadúce prejavy pri výkone štátnej služby.

Štátna služba PFS je budovaná na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, efektívneho riadenia, nestrannosti, profesionality a stability. Týmito princípmi sa riadia príslušníci finančnej správy pri výkone štátnej služby, služobný úrad pri vytváraní podmienok na riadne fungovanie štátnej služby a nadriadení pri rozhodovacej činnosti týkajúcej sa právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy.

Návrhom zákona sa výrazne posilňuje princíp stability služobného pomeru. Aj pre kategórie zamestnancov, ktorí v súčasnosti vykonávajú štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. sa zavádzajú inštitúty prevedenia, preloženia a zálohy pre prechodne nezaradených PFS, popri ktorých bude prepustenie zo služobného pomeru len prostriedkom ultima ratio v prípade, ak nebude možné uplatniť prevedenie, preloženie, ani zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených PFS. 

Návrh zákona predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana. 

Návrh zákona bol predmetom predbežného pripomienkového konania v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Stála pracovná komisia Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.  V zmysle tohto stanoviska bola upravená doložka vybraných vplyvov a analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu a bola doplnená analýza sociálnych vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

 

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

B. Osobitná časť

K čl. 1

V čl. 1 sa vyzdvihujú základné úlohy finančnej správy, ktoré plní.

K čl. 2

Princíp politickej neutrality zdôrazňuje prednosť verejného záujmu pred politickým záujmom. Vzhľadom na osobitné postavenie finančnej správy a dôležitosť úloh, ktoré plní pre riadne fungovanie štátu, je na jej apolitické fungovanie kladený zvláštny dôraz a sprísnená požiadavka v podobe zákazu členstva v politických stranách. 

K čl. 3

Princíp zákonnosti, ako princíp, ktorý je v právnom štáte imanentne spätý s fungovaním orgánov verejnej moci, znamená, že príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby postupuje vždy v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a internými predpismi a služobnými predpismi. 

K čl. 4

Princíp efektívneho riadenia zaručuje, že nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne, efektívne a hospodárne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy. 

K čl. 5 

Princíp nestrannosti znamená, že príslušník finančnej správy uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom pri výkone štátnej služby. Tento princíp sa prejavuje najmä tým, že príslušník finančnej správy je povinný konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech tretej osoby.

K čl. 6

Princíp profesionality akcentuje požiadavku na odborné, svedomité a etické vykonávanie štátnej služby príslušníkom finančnej správy. Na tento účel mu služobný úrad  umožňuje a poskytuje odborné vzdelávanie. Tento princíp zároveň predpokladá dlhodobý profesionálny rozvoj príslušníka finančnej správy, podporu kariérneho rastu, pravidelné služobné hodnotenie ako aj jeho právo a povinnosť vzdelávať sa.

K čl. 7

Princíp stability zaručuje ochranu príslušníka finančnej správy pred ukončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. K naplneniu tohto princípu prispieva najmä inštitút stálej štátnej služby, prevedenia, preloženia a zaraďovanie príslušníkov finančnej správy do jednotlivých druhov zálohy. 

K čl. I

K § 1 

V § 1 sa vymedzuje okruh spoločenských vzťahov, ktoré predkladaný návrh zákona upravuje.

K § 2  

V § 2 sa ustanovuje sústava orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Týmito orgánmi sú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo SR, daňové 

2

úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy, pričom tieto orgány (s výnimkou Ministerstva financií SR) tvoria finančnú správu.

K § 3 

Zákonné kompetencie Ministerstva financií SR pre oblasť daní a colníctva sú vo všeobecnej rovine zakotvené v zákone č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Návrh zákona tieto kompetencie konkretizuje. Ustanovuje sa oprávnenie Ministerstva financií SR spracúvať osobné údaje určeného okruhu fyzických osôb. 

K § 4 

V § 4 je vymedzená pôsobnosť, postavenie a kompetencie Finančného riaditeľstva SR (ďalej len „finančné riaditeľstvo“). Medzi základné úlohy finančného riaditeľstva patrí riadenie a kontrola daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy. Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident.

K § 5 

V tomto ustanovení návrhu zákona je zakotvená pôsobnosť a kompetencie daňového úradu. Daňový úrad riadi riaditeľ. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov sa navrhuje zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta.

K § 6 

V § 6 sa upravuje postavenie úradu pre vybrané hospodárske subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. V rámci sústavy orgánov finančnej správy sa tento úrad zaraďuje medzi daňové úrady. K vytvoreniu tohto úradu došlo transformáciou Úradu pre vybrané daňové subjekty a v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie hospodárskych subjektov s finančnou správou v daňovej a colnej oblasti. 

K § 7 a 8 

Vymedzuje sa pôsobnosť a kompetencie colného úradu. Colný úrad riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami colného úradu sú pobočky colného úradu a stanice colného úradu.

V § 8 sú upravené špecifické kompetencie, ktoré zabezpečuje s celoslovenskou pôsobnosťou Colný úrad Bratislava.

K § 9

V § 9 je vymedzená pôsobnosť a podrobné kompetencie Kriminálneho úradu finančnej správy. Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ. Organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy sú pobočky; pobočku riadi vedúci. Kriminálny úrad finančnej správy má oprávnenie z taxatívne vymedzených dôvodov vykonávať úkony zákonom primárne zverené daňovým úradom a colným úradom, avšak ťažisko je jeho činnosť zameraná na odhaľovanie trestných činov v súvislosti s porušením  daňových a colných predpisov a stíhanie ich páchateľov.

K § 10

Finančná správa v rámci plnenia svojich úloh a kompetencií vykonáva aj ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva a zabezpečuje ochranu poriadku v týchto objektoch.

3

K § 11 až 13 

Pri plnení svojich úloh spolupracujú orgány finančnej správy s inými štátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, ako aj s daňovými a colnými správami iných štátov, pričom forma a podmienky tejto spolupráce sú stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.

K § 14 až 19 

Vzhľadom na charakter činností, kompetencie a úlohy, ktoré orgány finančnej správy vykonávajú, sú určení príslušníci finančnej správy oprávnení používať informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti. 

Informačno-technické prostriedky sú ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy  oprávnení používať v súlade so zákonom č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). Súčasná úprava v zákone č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve používa pri informačno-technických prostriedkoch pojem „obzvlášť závažný trestný čin“, ktorý je neaktuálny; vychádza zo zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon. Berúc do úvahy fakt, že v praxi sa stále viac uplatňujú sofistikovanejšie formy daňových podvodov pri zapojení celej organizovanej skupiny, predkladateľ navrhuje naviazať používanie informačno-technických prostriedkov na odhaľovanie zločinov a ich páchateľov. Ustanovuje sa legálna definícia operatívno-pátracej činnosti a zároveň sa zakotvuje, že túto činnosť môžu vykonávať na to určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve alebo na Kriminálnom úrade finančnej správy. Taxatívne stanovenými prostriedkami operatívno-pátracej činnosti, ktoré možno použiť, sú: sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy, kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech orgánov finančnej správy.

K § 20 

Pre účely spracovávania informácií a osobných údajov o fyzických osobách, finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a vyhotovuje zvukové, obrazové alebo iné záznamy. Taktiež sa vymedzuje taxatívny výpočet subjektov, ktorým finančná správa poskytuje a sprístupňuje takto vedené údaje, informácie a záznamy.

K § 21 

Ustanovuje sa postup spracúvania osobných údajov v rámci predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov v súvislosti s porušovaním colných a daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, a to aj bez súhlasu dotknutej osoby. Na tento účel je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje o fyzických osobách, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 2 zákona.

K § 22 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje taxatívny výpočet dôvodov poskytovania osobných údajov.

K § 23 

V navrhovanom ustanovení sa detailne upravuje postup cezhraničnej spolupráce orgánov finančnej správy s orgánmi členských štátov  na účely prevencie a odhaľovania trestných činov, 

4

zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov. Zároveň sa zakotvujú dôvody, ktoré zakladajú možnosť neposkytnúť alebo nesprístupniť informácie alebo osobné údaje.

K § 24 

Z dôvodu zaistenia reálnej bezpečnosti spracúvania prijatých osobných údajov podľa § 23 sa zakotvuje povinnosť ich podrobnej evidencie. Zároveň sa uvádza taxatívny výpočet dôvodov, na základe ktorých môže finančná správa spracúvať prijaté osobné údaje podľa § 23 ods. 1 aj iné účely, než na aké sa pôvodne poskytli.

K 25 a 26 

Ustanovuje sa oprávnenie finančnej správy na poskytnutie a sprístupnenie osobných údajov na účely trestného konania podľa § 23 ods. 1 aj iným subjektom ako sú orgány verejnej moci za dodržania zákonom ustanovených podmienok.

K § 27 

Upravuje sa zverejňovanie osobných údajov a jeho podmienky.

K § 28 

Ustanovuje sa zoznam osobných údajov spracúvaných finančnou správou. Zároveň sa vymedzuje legálna definícia dotknutých osôb. 

K § 29 

Upravujú sa oprávnenia finančnej správy žiadať osobné údaje a iné informácie od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa informačného systému a tomu zodpovedajú oprávnenia a povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému. 

K § 30 

Navrhovaným ustanovením sa vymedzuje osobný substrát finančnej správy, pričom sa navrhujú dve skupiny príslušníkov finančnej správy. Do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zavádza nová kategória – príslušník finančnej správy, ktorý bude buď ozbrojený alebo neozbrojený. Tieto dve skupiny finančnej správy budú od seba navonok odlíšené  služobnou rovnošatou, pričom budú disponovať rozdielnou paletou oprávnení pri realizácii úloh a kompetencií finančnej správy. 

K § 31 

Navrhované ustanovenie upravuje preukazovanie príslušnosti príslušníka finančnej správy k finančnej správe a má zároveň generálny prevenčný charakter, v zmysle ktorého je príslušník finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s jeho konaním nevznikla nikomu bezdôvodná ujma a aby jeho konanie bolo adekvátne sledovanému účelu.

K § 32 

Návrh zakotvuje povinnosť mlčanlivosti príslušníka finančnej správy a jej obsah. Taktiež upravuje subjekt, ktorý je oprávnený povinnosti mlčanlivosti príslušníka finančnej správy zbaviť.

K § 33 až 35  

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje povinnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonať služobný zákrok pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby. Zároveň sa bližšie špecifikujú skutočnosti, pri existencii ktorých príslušník finančnej správy nie je povinný 

5

vykonať služobný zákrok. Zakotvuje sa legálna definícia služobného zákroku a základné pravidlá jeho vykonávania.

K § 36 

Ozbrojený príslušník finančnej správy preukazuje príslušnosť k finančnej správe služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom, služobným odznakom alebo ústnym vyhlásením „finančná správa“, prípadne kombináciou týchto spôsobov. Konkrétny spôsob závisí od situácie, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza.

K § 37  

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri plnení svojich úloh požadovať vysvetlenie smerujúce k odhaleniu porušovania daňových a colných predpisov, k zisteniu ich páchateľov, ako aj k vypátraniu tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požadovať potrebné informácie v súvislosti so zabezpečovaním úloh podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona.

K § 39 

Pri plnení úloh finančnej správy je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným dokladom totožnosti. Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo nemôže preukázať svoju totožnosť, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť takúto osobu na najbližší orgán finančnej správy. Ak sa totožnosť osoby nepodarí zistiť do 12 hodín od jej predvedenia alebo ak je podozrenie, že osoba uvádza o sebe nepravdivé informácie, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takúto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 40 

Prehliadku osoby je oprávnený vykonať ozbrojený príslušník finančnej správy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitného predpisu, avšak iba za predpokladu, že výzva na vydanie tovaru alebo veci bola neúspešná.

K § 41 

V navrhovanom ustanovení sú taxatívne vymedzené prípady, v ktorých je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený osobu zaistiť. Takémuto úkonu musí predchádzať oznámenie o dôvodoch zaistenia. Samotné zaistenie nesmie presiahnuť 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody. Po vykonaní úkonov, ktoré nadväzujú na dôvody zaistenia, musí byť zaistená osoba buď ihneď prepustená alebo, ak sú na to dôvody, odovzdaná orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu.

K § 42 

Ustanovuje sa oprávnenie, aby ozbrojený príslušník finančnej správy mohol predviesť osobu, ktorá neuposlúchla výzvu podľa § 37 ods. 1 alebo na základe žiadosti colného úradu alebo daňového úradu alebo aj bez žiadosti, ak tak ustanoví osobitný predpis.

K § 43 

Ustanovuje sa oprávnenie použiť psa na pachové práce, pričom v takomto prípade nejde o použitie služobného psa podľa § 59, a teda nejde o donucovací prostriedok. Pri používaní 

6

služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na to, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické potreby.

K § 44 

Ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený tovar alebo vec, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že súvisia s porušením colných, daňových alebo iných osobitných predpisov zaistiť na vykonanie potrebných úkonov. Takýto tovar alebo vec musí byť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy na jeho výzvu vydaná, v opačnom prípade je možné tovar alebo vec odňať. Doba zaistenia môže trvať najviac 60 dní, avšak, ak je v rámci tejto lehoty vydané rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci alebo o zabezpečení veci podľa osobitných predpisov, dotknutý tovar alebo vec bude vydaná až po odpadnutí dôvodov vedúcich k vydaniu uvedeného rozhodnutia.

K § 45 

Navrhované ustanovenie oprávňuje ozbrojeného príslušníka finančnej správy zistiť, či osoba, proti ktorej sa vykonáva služobný zákrok nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju.

K § 46  

Na účely účinného zabezpečenia plnenia úloh je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste.

K § 47 

Navrhuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy, aby pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru alebo pri kontrole dodržiavania daňových alebo iných osobitných predpisov mohol vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia (do obydlia je oprávnený vstupovať, ak sa používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti), do skladov, obchodných a iných nebytových priestorov, vyžadovať potrebnú súčinnosť a v prípade potreby aj uzavrieť takéto priestory, ak nie sú súčasťou obydlia. Zároveň sa navrhuje oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávať vyššie uvedené úkony vrátane zaistenia vecí v súvislosti s odhaľovaním trestných činov spáchaných v dôsledku porušenia colných alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní a pri pátraní po osobách, ktoré takéto predpisy porušili.

K § 48

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku vrátane nákladu a prepravných a sprievodných dokumentov a umožňuje sa na tento účel použiť vhodný technický prostriedok a zariadenie.

K § 49 

Zakotvuje sa povinnosť uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení a zároveň oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy prekonať odpor alebo prekážku výkonu jeho oprávnení po predchádzajúcej výzve.

K § 50 a 51 

Navrhuje sa oprávnenie určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy na taxatívne stanovené účely držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci a vykonávať cezhraničné prenasledovanie.

7

K § 52 a 53 

Zakotvuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní ochrany stráženého objektu a poriadku v ňom, vrátane prehliadky dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu a kontroly osoby vstupujúcej do takéhoto objektu a podrobný obsah tohto oprávnenia. Zároveň sa ustanovuje legálna definícia inej nedovolenej veci.

K § 54 

Na účely ochrany osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo  jemu blízkej osoby, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť pri služobnom zákroku ochrannú kuklu a zároveň musí mať na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. Ustanovuje sa subjekt, ktorý rozhoduje o použití ochrannej kukly.

K § 55 

Ustanovuje sa oprávnenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy požiadať kohokoľvek o pomoc v prípade nebezpečenstva bezprostredného ohrozenia života a zdravia a tomu zodpovedajúca povinnosť požiadaného poskytnúť pomoc; pomoc sa neposkytuje, ak by sa požiadaná osoba vystavila vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.

K § 56 

Taxatívne sa vymedzujú donucovacie prostriedky a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, ktoré je oprávnený použiť ozbrojený príslušník finančnej správy pri výkone úloh. Použitiu donucovacích prostriedkov musí predchádzať výzva na upustenie protiprávneho konania s výstrahou použitia niektorého z donucovacích prostriedkov, okrem prípadu, keď je napadnutý sám ozbrojený príslušník finančnej správy alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby.

K § 57 až 65 

Ustanovujú sa podmienky použitia jednotlivých druhov donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní.

K § 66 a 67

Navrhované ustanovenia vymedzujú vykonávanie a postup služobných zákrokov a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v osobitne zriadenej jednotke služobných zákrokov proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti podľa § 9 ods. 2 písm. h) návrhu zákona. Takéto služobné zákroky sú vykonávané pod priamym velením veliteľa zákroku, ktorý zároveň rozhoduje aj o použití donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní.

K § 68 

Každé použitie zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný nahlásiť prostredníctvom svojho nadriadeného najbližšiemu útvaru Policajného zboru. 

K § 69

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti s použitím donucovacích prostriedkov pri vykonávaní služobného zákroku.

8

K § 70

Navrhované ustanovenie vymedzuje skupiny osôb, ktoré z objektívnych dôvodov požívajú vyššiu mieru právnej ochrany pri použití donucovacích prostriedkov a voči ktorým je preto ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len hmaty, chvaty a putá; ostatné donucovacie prostriedky možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

K § 71 a 72

Zakotvuje sa okruh právnych vzťahov, ktoré na účely návrhu zákona predstavujú štátnu službu PFS. 

Štátnou službou je v prvom rade plnenie úloh finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace. S ohľadom na špecifický charakter činností vykonávaných PFS pri internom vzdelávaní PFS, je plnením úloh aj profesijná príprava PFS, v ktorých kľúčovú rolu zohráva Akadémia finančnej správy organizačne zaradená na finančnom riaditeľstve. Duchovná a pastoračná služba sa v rámci finančnej správy vykonáva v služobnom pomere. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zahrnúť do vymedzenia štátnej služby aj výkon duchovnej a pastoračnej služby.

Navrhuje sa, aby sa štátna služba ozbrojených aj neozbrojených PFS vykonávala v služobnom pomere a to jednotne, po zohľadnení odlišností medzi oboma kategóriami PFS. Služobný pomer PFS je inštitucionálne, a aj z hľadiska právnej úpravy, odčlenený od štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov a zároveň v celom rozsahu nahrádza štátnu službu colníkov podľa zákona č. 200/1998 Z. z. Zamestnanci finančného riaditeľstva budú aj naďalej vykonávať prácu vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov a nebudú v služobnom pomere podľa tohto návrhu zákona. 

Z doterajšej kategórie štátnych zamestnancov podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe sa návrhom zákona vyčleňuje osobitná kategória pracovníkov vykonávajúcich špecifické činnosti, ktoré sú úzko spojené so základnými funkciami štátu a na ktorých sa kladú zvýšené nároky s cieľom jednak zabezpečiť spôsobilosť a morálnu integritu jednotlivých príslušníkov finančnej správy, ako aj akcieschopnosť a flexibilitu finančnej správy ako celku. Tieto nároky spočívajú napr. vo vyžadovaní zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, v inštitúte preloženia a ukladania rozkazov a koncepcii disciplinárnej zodpovednosti. 

K definícii funkcie 

V záujme predídenia interpretačných nejasností sa explicitne zakotvuje, čo sa rozumie pod pojmom „funkcia“ na účely návrhu zákona. Ide o miesto vytvorené systemizáciou, ktorému je priradená určená náplň činnosti, spolu s konkrétnou pozíciou v rámci organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy (finančné riaditeľstvo, daňový úrad, colný úrad alebo Kriminálny úrad finančnej správy). Takto vytvorenú funkciu prezident finančnej správy následne zaraďuje do platovej triedy.

K definícii ozbrojeného PFS a neozbrojeného PFS

Navrhuje sa, aby osoby zaradené do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane boli označovaní ako ozbrojení PFS. Funkcie, pri ktorých sa vyžaduje pridelenie strelnej zbrane, budú určené interným aktom prezidenta finančnej správy. 

Z hľadiska osobitného systému sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS a podmienenia existencie tohto zabezpečenia práve statusom ozbrojeného PFS sa navrhuje, aby takýto príslušník ostal ozbrojeným PFS aj po tom, ako bol zaradený do funkcie bez zbrane, avšak len za predpokladu, že naďalej spĺňa všetky podmienky kladené na ozbrojeného PFS, vrátane zdravotnej, duševnej a telesnej spôsobilosti v súlade s návrhom zákona. Neozbrojený PFS je 

9

definovaný ako akýkoľvek iný PFS než ozbrojený PFS. Neozbrojeným PFS je však, v súlade s navrhovanými prechodnými ustanoveniami, tiež súčasný štátny zamestnanec, ktorý bude v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona ustanovený do funkcie so zbraňou a tento príslušník nespĺňa všetky podmienky na ustanovenie do funkcie so zbraňou alebo nesúhlasí s ustanovením do tejto funkcie. V súvislosti s prechodom štátnych zamestnancov finančnej správy do služobného pomeru PFS sa teda uprednostní ich už nadobudnutá odbornosť pred striktným vyžadovaním držania zbrane aj vo funkciách, pri ktorých sa zbraň do budúcna bude vyžadovať. Explicitne sa ustanovuje, že funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane, čo však nevylučuje, že sa prezidentom môže stať aj ozbrojený PFS. 

K miestu výkonu štátnej služby

Navrhuje sa zakotviť miesto výkonu štátnej služby ako obec, časť obce alebo inak určené miesto, kde je PFS zaradený na výkon štátnej služby. Inak určeným miestom môže byť užšie aj širšie určenie, než obec alebo časť obce. V špecifických prípadoch, napr. pri výkone služby v kontrolnej mobilnej skupine alebo činnosti daňového kontrolóra návrh pripúšťa aj definovanie miesta výkonu ako územného obvodu colného alebo daňového úradu. Cieľom je zamedziť príliš úzkemu vymedzeniu miesta výkonu štátnej služby pri funkciách, v ktorých dochádza ku každodennému plneniu úloh štátnej služby na stanovenom území, ktoré je a priori definované širšie, než len obec, časť obce, prípadne budova finančnej správy. 

K § 73 

V personálnych otázkach rozhodujú príslušní nadriadení. Nadriadeným je minister alebo PFS ustanovený do riadiacej funkcie, ktorého minister za nadriadeného určí. Ustanovuje sa, že pravidlo o tom, kto je v predmetnej veci príslušný konať a rozhodnúť, je upravené v akte ministra. Ak predmetná vec v tomto akte upravená nie je, rozhoduje minister. Návrh explicitne zakotvuje, že minister deleguje personálnu právomoc prostredníctvom personálneho opatrenia. Predmetným aktom je preto personálne opatrenie ministra (o určení personálnej právomoci). 

K § 74 

Systemizácia je vládou SR schválené stanovenie počtu miest PFS a objem finančných prostriedkov potrebných na úhradu ich služobných príjmov. V tomto kroku zároveň dochádza k rozdeleniu miest na miesta určené ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Na základe systemizácie následne minister určí počet PFS zaradených do každej z platových tried, pričom celkový počet miest rozdelených do jednotlivých tried nesmie presiahnuť systemizáciou stanovený počet. Prezident finančnej správy s ohľadom na ministrovo zaradenie miest do platových tried rozdelí tieto miesta do jednotlivých orgány finančnej správy. Imanentným predpokladom obsadenia funkcie je skutočnosť, že funkcia je vytvorená, t. j. miesto bolo začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy, a že je voľná. Voľnou funkciou je potrebné rozumieť funkciu, do ktorej v skúmanom momente nie je ustanovený žiaden PFS. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výnimku z podmienky voľnej funkcie v prípade, ak sa má do tejto funkcie dočasne ustanoviť PFS na zastupovanie počas materskej alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. V takom prípade by boli v rovnakom momente vo funkcii ustanovený dvaja PFS (avšak len jeden z nich by funkciu reálne vykonával).

K § 75

Zakotvuje sa zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie PFS, zákaz zneužívania práv a povinností PFS a povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi. 

10

K § 76 až 80

Navrhuje sa ustanoviť 3 druhy štátnej služby – prípravnú, stálu a dočasnú štátnu službu. 

Prípravná je určená pre PFS po prijatí do služobného pomeru, ak nebol PFS prijatý do dočasnej štátnej služby (spravidla na plnenie úloh experta) alebo ak nejde o opätovne prijatého PFS pri splnení zákonom určených podmienok. Prípravná štátna služba slúži na prípravu PFS na výkon stálej štátnej služby. Prebieha pod dohľadom školiteľa a trvá spravidla 2 roky.

Stála štátna služba nasleduje po úspešnom absolvovaní prípravnej štátnej služby a splnení ďalších podmienok kladených zákonom. PFS v stálej štátnej službe požíva vysokú mieru právnej ochrany z hľadiska možného ukončenia jeho služobného pomeru prepustením.

Dočasná štátna služba je určená pre plnenie úloh expertmi, pri ktorých sa spravidla predpokladá vyšší stupeň odbornosti. Navrhuje sa najdlhšia doba trvania dočasnej štátnej služby 5 rokov, možno ju však vykonávať aj opakovane. Celková doba trvania dočasnej štátnej služby by nemala byť obmedzená. Dočasná štátna služba zároveň môže slúžiť aj na vykonávanie funkcie prezidenta, viceprezidenta a riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy pri osobách pochádzajúcich mimo prostredia finančnej správy, duchovnej a pastoračnej činnosti, resp. na dočasné obsadenie funkcie PFS na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Súčasťou prípravnej a dočasnej štátnej služby (a voliteľnou súčasťou stálej štátnej služby opätovne prijatého PFS) je aj skúšobná doba. Skúšobná doba prebieha paralelne, v rámci trvania vyššie uvedených druhov štátnej služby a je ich súčasťou. 

K § 81 až 83

Navrhuje sa ustanoviť 2 základné kvalifikačné predpoklady na funkciu: 

a) Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená a je určený stupňom dosiahnutého vzdelania. Zároveň sa ustanovuje pre prezidenta možnosť v prípade, ak to považuje za potrebné, určiť pre konkrétne funkcie (na individuálnej báze alebo skupinovo) ako dodatočný predpoklad študijný odbor alebo zameranie štúdia. 

b) Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je rovnako stanovený pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Navrhujú sa dva stupne – základné a odborné profesijné vzdelanie. Podrobnosti o priebehu a obsahu profesijného vzdelávania a skúšobný poriadok určí prezident finančnej správy interným aktom. 

Ustanovuje sa tiež možnosť prezidenta finančnej správy určiť dodatočné, zákonom bližšie nešpecifikované predpoklady na funkciu. V takom prípade by mal PFS k dispozícii 3 roky na splnenie tohto predpokladu. Zároveň návrh zákona berie na zreteľ funkcie, pri ktorých vyžadovanie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nemá opodstatnenie (napr. funkcie zaradené na osobnom úrade, ktorých opis činnosti nesúvisí s plnením úloh spojených s výberom cla a daní). Navrhuje sa, aby prezident finančnej správy mal možnosť interným aktom označiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcii s rovnakým opisom činnosti), na ktoré sa podmienka profesijného vzdelania vzťahovať nebude. 

K § 84 až 87

Návrh zakotvuje podmienky, ktoré musí uchádzač o funkciu PFS splniť. Pre výkon funkcie ozbrojeného PFS sa ustanovujú prísnejšie podmienky v porovnaní s neozbrojeným PFS. Pri obsadzovaní ozbrojeného PFS sa tiež vyžaduje štátne občianstvo SR a preukázanie telesnej spôsobilosti na funkciu so zbraňou. 

V záujme potlačenia prejavov korupcie sa zakotvuje, že prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod a zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených 

11

požitkov sa považuje za skutočnosti nedávajúce záruku na riadny výkon služby. Okrem posudzovania tejto podmienky pri prijatí do služobného pomeru musí PFS predmetnú podmienku neustále spĺňať počas celej doby trvania služobného pomeru. Na tieto účely a na preukázanie nepožívania omamných a psychotropných látok môže minister alebo prezident nariadiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti PFS. 

Ozbrojený PFS, ako aj neozbrojený PFS musia byť na výkon štátnej služby okrem iného aj duševne spôsobilí. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, prezumuje sa splnenie duševnej spôsobilosti bez potreby jej preukazovania. Uchádzač o funkciu so zbraňou je povinný podrobiť sa preskúmaniu duševnej spôsobilosti. 

Prijímacie konanie sa realizuje prostredníctvom výberového konania. Upúšťa sa tak od koncepcie náboru, charakteristického pre prijímacie konanie do štátnej služby colníkov podľa predchádzajúcej úpravy. V závislosti od toho, či sa obsadzuje funkcia, na ktorú sa vyžadujú špecifické znalosti, sa v oznámení o výberovom konaní uvedie, či a aké odborné znalosti budú v prijímacom konaní overované. Po určení záväzného poradia uchádzačov služobný úrad pristúpi k overovaniu ostatných predpokladov pre prijatie na funkciu (telesná, duševná, zdravotná spôsobilosť a pod.) Z hľadiska efektivity výberového procesu sa tieto kritériá posudzujú len vo vzťahu k najvyššie umiestnenému uchádzačovi, pričom ak tento čo i len jedno z nich nesplní, je z prijímacieho konania vylúčený a jeho miesto vo výberovom procese zaujme ďalší úspešný uchádzač podľa poradia. 

K § 88 a 89

Služobný pomer vzniká na základe rozhodnutia o vzniku služobného pomeru dňom určeným v rozhodnutí za podmienky zloženia služobnej prísahy v tento deň. Rozhodnutie má preto konštitutívne účinky až po pristúpení ďalšej právnej skutočnosti (zloženia služobnej prísahy). 

Prípadné nezloženie služobnej prísahy alebo zloženie s výhradou ex lege znamená, že služobný pomer PFS nevznikne. 

Ak je do funkcie prezidenta finančnej správy, viceprezidenta finančnej správy alebo riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením do funkcie nebol PFS v služobnom pomere podľa návrhu zákona, navrhuje sa, aby služobný pomer vznikol dňom určeným v rozhodnutí ministra financií o ustanovení dotknutej osoby do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta finančnej správy. Podmienka zloženia služobnej prísahy tým nie je dotknutá.

K § 90

Ustanovuje sa povinnosť služobného úradu viesť osobný spis PFS, ktorý obsahuje všetky písomností týkajúce sa PFS vrátane fotografie a jeho služobného pomeru. Skartáciu možno vykonať najskôr po 50 rokoch od skončenia služobného pomeru dotknutého PFS. Zároveň sa ustanovuje možnosť elektronického vedenia údajov vo veciach služobného pomeru.

K § 91

Na účely preukazovania príslušnosti PFS k finančnej správe sa navrhuje, aby mal každý PFS od vzniku služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak. Podrobnosti o preukazovaní príslušnosti upravuje § 36 návrhu zákona.

12

K § 92

V záujme dodržiavania princípu nestrannosti a eliminovania hrozby uprednostňovania osobného záujmu pred verejným záujmom sa zakotvuje zákaz priamej podriadenosti resp. nadriadenosti PFS, ktorí sú si vzájomne blízkymi osobami. Rovnako sa navrhuje vylúčiť aj pokladničnú alebo účtovnú kontrolu PFS svojimi blízkymi osobami. 

K § 93

Všeobecné pravidlo ustanovuje, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Rovnošata však bude nielen identifikovať jej nositeľa ako PFS, ale zároveň bude rozlišovať, či ide o ozbrojeného PFS alebo neozbrojeného PFS. Vzhľadom na osobitný charakter niektorých činností v rámci finančnej správy (PFS zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy, pracovníci vykonávajúci kancelárske činnosti a pod.) sa však zároveň navrhuje, aby prezident mohol interným aktom určiť funkcie (individuálne alebo ako skupiny funkcií), pri ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom. Uvedené rozdelenie má ďalej vplyv na nárok na naturálne náležitosti a nárok na peňažný príspevok (pozri § 203 návrhu zákona). 

K § 94 až 100

Na rozdiel od služobnej rovnošaty sa navrhuje, aby hodnosť prináležala len ozbrojenému PFS, pričom sa ustanovujú 3 kategórie hodnosti (práporčícka, dôstojnícka a generálska hodnosť). Kariérny rast ozbrojeného PFS sa realizuje aj prostredníctvom povyšovania do hodnosti. Predpokladom je ustanovenie do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť vyššia než je hodnosť, akú v skúmanom momente PFS má. Zároveň musí uplynúť doba výsluhy rokov v hodnosti a ozbrojený PFS spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Vyššie uvedené podmienky je potrebné splniť kumulatívne. Najvyššie dosiahnuteľné hodnosti pre jednotlivé funkcie určí minister. Do hodnosti povyšuje (príslušný) nadriadený. Výnimku predstavuje povýšenie PFS do hodnosti generála. Vzhľadom na dikciu Ústavy SR generálov vymenúva prezident SR. Berúc do úvahy uvedené sa ustanovuje, že návrh na vymenovanie ozbrojeného PFS do hodnosti generála predkladá prezidentovi SR vláda SR. 

Zakotvuje sa aj inštitút prepožičiavania hodnosti, ktorý umožňuje ozbrojenému PFS dočasne prepožičať hodnosť vyššiu než je hodnosť, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený. Podmienkou je postavenie vyplývajúce z aktuálnej funkcie PFS, napr. ak bol ustanovený do niektorej z riadiacich funkcií. Takémuto PFS však patrí hodnostný príplatok len v takej výške, aká mu patrila pred prepožičaním vyššej hodnosti. 

K § 101 až 104

Navrhuje sa zakotviť služobné hodnotenie ako významný inštitút pre konanie a rozhodovanie vo veciach služobného pomeru PFS. Služobné hodnotenie sa vykonáva periodicky raz za rok, resp. pred skončením prípravnej štátnej služby, po uplynutí skúšobnej doby, pri žiadosti o zaradenie do stálej štátnej služby z dočasnej štátnej služby, alebo ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti PFS na výkon funkcie. Proti schválenému služobnému hodnoteniu je možné podať odvolanie. 

K § 105

Upravuje sa ustanovenie do funkcie a odvolanie z nej. Platí, že do funkcie možno PFS ustanoviť, ak je voľná. Výnimku predstavuje obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých možno PFS ustanoviť do funkcie s prihliadnutím na osobitosti funkcie bez zbrane, funkcie so zbraňou a riadiacej funkcie. 

13

Špecifikuje sa, kto ustanovuje do funkcie (a z tejto funkcie odvoláva) PFS, prezidenta, viceprezidenta, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, riaditeľa colného úradu, riaditeľa daňového úradu  a duchovného finančnej správy. Navrhuje sa, aby možnosť odvolať PFS z riadiacej funkcie aj bez uvedenia dôvodu bola daná len ministrovi, pričom toto oprávnenie bude môcť uplatniť len voči prezidentovi finančnej správy alebo viceprezidentovi  finančnej správy. 

K § 106

Ozbrojený PFS, môže byť ministrom určený za vyšetrovateľa po splnení ďalších podmienok kladených na vyšetrovateľa v § 106 návrhu zákona. Určenie za vyšetrovateľa nemožno stotožňovať s ustanovením do funkcie. Základným predpokladom určenia za vyšetrovateľa je, popri požiadavke zodpovedajúceho vzdelania, predchádzajúci výkon čakateľskej praxe a absolvovanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky. 

K § 107

Rozdiel medzi prevedením a preložením spočíva v tom, že pri prevedení dochádza k zmene funkcie v rovnakom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy, zatiaľ čo pri preložení dochádza k zmene miesta výkonu štátnej služby, alebo orgánu finančnej správy (alebo oboje). Prednosť má prevedenie, ako miernejší zásah do výkonu štátnej služby PFS v porovnaní s preložením, ktoré predstavuje prostriedok ultima ratio v prípade, ak nie je voľná funkcia, na ktorú by mohol byť PFS prevedený. Zákon taxatívne stanovuje situácie, za ktorých môže dôjsť k prevedeniu alebo preloženiu. 

Inštitút preloženia a prevedenia sa navrhuje aplikovať aj na ozbrojeného PFS ustanoveného do funkcie so zbraňou, ktorý sa dobrovoľne rozhodne vykonávať štátnu službu ako neozbrojený PFS. S týmto postupom je spojené vystúpenie z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Podmienkou je žiadosť resp. výslovný súhlas PFS stať sa neozbrojeným PFS.

Neozbrojený PFS sa podľa návrhu môže stať ozbrojeným PFS rovnako len s jeho výslovným súhlasom a za splnenia podmienok kladených na ozbrojeného PFS (zdravotná, duševná a telesná spôsobilosť) a takéto preloženie alebo prevelenie je spojené so zmenou systému sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na jeho osobu (podmienkou je vstup do systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.). 

Z predchádzajúcej úpravy sa recipuje možnosť preložiť PFS vykonávajúceho daňový dozor do územného obvodu colného úradu, ktorý susedí s územným obvodom jeho pôvodného colného úradu. Navrhovanou úpravou sa zamedzuje vytvorenie nežiadúcich lokálnych väzieb PFS a hospodárskych subjektov pri výkone daňového dozoru v daňových skladoch. 

V súlade s pravidlom, podľa ktorého ozbrojený PFS ostáva ozbrojeným aj po ustanovení do funkcie bez zbrane sa navrhuje zakotviť, že takýto ozbrojený PFS na funkcii bez zbrane môže (výhradne len z jeho vlastnej vôle) požiadať o transformovanie na neozbrojeného PFS. Takýto PFS sa do rovnakej funkcie ustanoví nanovo, nedochádza totiž k faktickej zmene funkcie, je však potrebné vydať o tejto zmene rozhodnutie, keďže sú s ním spojené konštitutívne účinky zásadného významu, jednak ako aj z hľadiska modifikácií práv a povinností vyplývajúcich priamo zo služobného pomeru, tak aj z hľadiska sociálneho poistenia, resp. zabezpečenia dotknutého PFS. 

14

Ustanovuje sa tiež, že ozbrojený PFS môže, na rozdiel od neozbrojeného PFS, byť na časovo ohraničené obdobie prevelený aj bez jeho súhlasu, a to dokonca aj do iného miesta výkonu štátnej služby. 

K § 108

Upravuje sa ustanovenie PFS ako neozbrojeného PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím. Uvedené má vplyv na systém sociálneho zabezpečenia dotknutého PFS a preto je takáto zmena služobného pomeru viazaná výlučne na jeho vlastnú žiadosť alebo na jeho písomný súhlas. 

K § 109

Po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov sa zakotvuje inštitút prevelenia určený výlučne pre ozbrojeného PFS aj bez jeho súhlasu a zo zákonom stanoveného dôvodu – ochrany života a práv iných osôb alebo naliehavej potreby zabezpečiť výkon štátnej služby. 

 

K § 110 a 111

Zakotvuje sa úprava inštitútu služobnej cesty. Služobnou cestou je vyslanie PFS do iného miesta výkonu štátnej služby než je miesto výkonu štátnej služby určené v služobnej zmluve. K miestu výkonu štátnej služby pozri § 71 ods. 11 návrhu zákona.

K § 112

Upravuje sa zastupovanie a výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie. Rozdiel medzi uvedenými inštitútmi spočíva v tom, že kým zastupovanie je určené na plnenie úloh štátnej správy spojených s riadiacou funkciou počas dočasnej neprítomnosti PFS, ktorý je do riadiacej funkcie ustanovený (napr. zo zdravotných dôvodov), výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, ako už z názvu vyplýva, predstavuje plnenie úloh štátnej služby vo funkcii, v ktorej prechodne nie je ustanovený žiadny iný PFS.

K § 113 až 116

Navrhujú sa po vzore predchádzajúcej úpravy štátnej služby colníkov ustanoviť tri druhy zálohy – činná záloha, záloha pre prechodne nezaradených PFS a neplatená záloha. Činná záloha je určená pre PFS, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí. Záloha pre prechodne nezaradených PFS je jedným z inštitútov garantujúcich stabilitu služobného pomeru PFS v situáciách, kedy nie je možné PFS ustanoviť do funkcie (konkrétne dôvody pre zaradenie do takejto zálohy sa taxatívne uvádzajú v § 115 návrhu zákona). Inštitút zálohy pre prechodne nezaradených PFS môže služobný úrad využiť len vtedy, ak neprichádza do úvahy prevedenie alebo preloženie dotknutého PFS podľa § 107 návrhu zákona. 

K § 117

Navrhuje sa, aby nadriadený mal možnosť PFS dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby pri podozrení z porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a najmä pri podozrení zo spáchania úmyselného trestného činu. Cieľom je vylúčiť takúto osobu z výkonu služobných činností dovtedy, kým sa nevylúči alebo nepotvrdí podozrenie podľa prvej vety. Pozastavený je len výkon služby, pričom služobný pomer takéhoto PFS trvá naďalej, čím sa deklaruje rešpektovanie princípu prezumpcie neviny a stability služobného pomeru. Pozastavenie je časovo obmedzené na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu dvoch rokov. Ak je však PFS 

15

trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin, môže minister rozhodnúť o predĺžení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby aj nad tento rámec, a to až do skončenia trestného stíhania. 

K § 118 až 136

Služobná disciplína PFS je definovaná plnením služobných povinností a dodržiavaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj interných predpisov, ak bol s nimi PFS oboznámený. Navrhuje sa, aby jedným z takýchto interných predpisov bol aj Etický kódex PFS.

Neozbrojený PFS dostáva od nadriadeného pokyny príkazom, zatiaľ čo ozbrojený PFS ich dostáva vo forme rozkazu. Dôležitým rozdielom v uvedených inštitútoch spočíva v tom, že neozbrojený PFS môže splnenie príkazu odmietnuť, ak sa domnieva, že príkaz je v rozpore so zákonom, zatiaľ čo ozbrojený príslušník môže upozorniť nadriadeného, že rozkaz je v rozpore so zákonom, no je povinný aj takýto rozkaz splniť, ak mu ho nadriadený potvrdí a zároveň hrozí nebezpečenstvo z omeškania. PFS je však povinný odoprieť splnenie rozkazu alebo príkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin. 

Ustanovuje sa, že PFS nesmie vykonávať inú zárobkovú činnosť. Výnimky sú uvedené v § 119 ods. 10 návrhu zákona a nie je možné ich ďalej rozširovať. Správa majetku a nakladanie s ním je zákonom výslovne umožnená.

Zakotvuje sa úprava psychologického vyšetrenia PFS. Osobitne sa posudzuje spôsobilosť vykonávať funkciu so zbraňou.

V súlade so zvyšovaným nárokov na PFS sa navrhuje ustanoviť dva nové inštitúty slúžiace na zisťovanie spoľahlivosti a dodržiavania služobnej disciplíny PFS:

a) Previerka spoľahlivosti predstavuje komplexné preverenie PFS formou dotazníka a pohovoru po predchádzajúcich indikáciách z operatívnej alebo inej činnosti útvarov finančnej správy a v prípade potreby aj psycho fyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhuje sa, aby jedinými osobami oprávnenými takúto previerku nariadiť, boli minister a prezident finančnej správy. Závery z previerky spoľahlivosti môžu byť dôvodom na prepustenie PFS zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 1 písm. r) návrhu zákona. 

b) Previerka dodržiavania služobnej disciplíny predstavuje prostriedok kontroly dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov a pokynov PFS. V rámci previerky sa navodí situácia, pri ktorej sa predpokladá konkrétny postup PFS a sleduje sa, či ho preverovaný PFS dodrží. Na tento účel môže poverený PFS požiadať o súčinnosť tretiu osobu (napr. predavača, prepravcu, deklaranta a pod.). Previerka sa vykonáva s použitím obrazového a zvukového záznamu a rovnako, ako pri previerke spoľahlivosti, aj závery z previerky dodržiavania služobnej disciplíny môžu byť podkladom pre prepustenie PFS zo služobného pomeru.

K majetkovému priznaniu

Zakotvuje sa povinnosť predkladať majetkové priznanie na predpísanom tlačive a to pri vzniku služobného pomeru, periodicky raz ročne a kedykoľvek aj v priebehu roka, ak tak určí minister vo vzťahu k dotknutému PFS. Nepodanie majetkového priznania v lehotách ustanovených návrhom zákona, uvedenie nesprávnych resp. nepravdivých údajov, a nepreukázanie skutočností uvedených v majetkovom priznaní zakladá porušenie služobnej disciplíny.

K disciplinárnej právomoci

Vzhľadom na vnútorne jednotný a ucelený systém služobného pomeru PFS oddelený od iných služobných pomerov a od výkonu štátnej služby podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe 

16

v znení neskorších predpisov sa navrhuje v návrhu zákona zakotviť samostatnú úpravu disciplinárnej zodpovednosti, ktorá zahŕňa disciplinárne odmeny, disciplinárne opatrenia ukladané za disciplinárne previnenia, a výčitku. Navrhuje sa tiež, aby boli PFS vyňatí z pôsobnosti všeobecného predpisu o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Skutky, ktoré naplnia znaky skutkovej podstaty priestupku tak budú prejednávané nadriadeným a bude za ne možné uložiť jedno alebo viac disciplinárnych opatrení v súlade so zásadami ukladania disciplinárnych opatrení stanovenými v návrhu zákona. Vyňatie PFS z pôsobnosti zákona o priestupkoch, rovnako ako pri iných služobných pomeroch, neznamená zmiernenie deliktuálnej zodpovednosti PFS. Práve naopak, disciplinárne opatrenie ukladané nadriadeným môže predstavovať závažnejšiu formu sankcie v porovnaní s všeobecnou úpravou sankcií za priestupok podľa priestupkového zákona. Na účely kontroly riadneho sankcionovania PFS za spáchané priestupky sa ustanovuje povinnosť nadriadeného informovať poškodeného a navrhovateľa (napr. policajný orgán) o spôsobe vybavenia priestupku, ak o to požiadajú. Rovnako sa ustanovuje aj oprávnenie poškodeného a navrhovateľa požiadať o preskúmanie vybavenia priestupku vyššieho nadriadeného.

K § 137 až 143

Ustanovuje sa všeobecná dĺžka základného času služby v týždni, ktorá je 40 hodín, resp. 38 hodín, ak je základný čas služby počas kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne. Zakotvuje sa možnosť nadriadeného určiť pružný čas služby, pričom má na výber z pružného denného, pružného týždenného a pružného mesačného času. Povinnosťou PFS je v takom prípade odpracovať fixnú zložku času služby, ktorú nadriadený určí spolu s pružným časom služby a to v rozsahu minimálne 5 hodín počas každého dňa služby. Navrhuje sa zaviesť inštitút služobnej pohotovosti v prípade dôležitého záujmu štátnej služby. Služobnú pohotovosť môže nariadiť nadriadený len písomne v nevyhnutných prípadoch a za podmienok upravených v § 143 návrhu zákona. 

K § 144 až 152

Zakotvuje sa dovolenka (na zotavenie) v trvaní 6 týždňov pre všetkých PFS bez ohľadu na vek, odpracované roky v služobnom pomere podľa návrhu zákona a status ozbrojeného alebo neozbrojeného PFS. Návrh taxatívne vymenúva doby rozhodné pre vznik nároku na dovolenku (napr. prehlbovanie kvalifikácie, dovolenka, náhradné voľno a pod.) Nárok na ďalší týždeň dovolenky (dodatková dovolenka) má PFS, ktorý vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. 

K § 153 až 157

Navrhuje sa zaviesť služobné voľno v prípade prekážok v štátnej službe. Návrh zákona delí prekážky na tri kategórie – prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky. 

K prekážkam v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu

Ide najmä o výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností. Ak je daný dôvod všeobecného záujmu, dotknutý PFS má nárok na služobný plat. To však neplatí, ak mu bola poskytnutá iná náhrada (napr. svedočné v konaní pred súdom). 

K dôležitým osobným prekážkam v štátnej službe

Navrhuje sa špecifikovať dôvody, ako aj čas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe. Návrh zároveň určuje, v ktorých situáciách a počas akej doby má PFS nárok na služobný plat. 

17

Osobitne sa upravujú dôvody na poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat. Takými sú napr. prerušenie dopravy, ktorú PFS využíva na prepravu do zamestnania, účasť na konaní pred súdom, ak sa toto konanie uskutočňuje na podnet alebo pre zavinenie dotknutého PFS a pod.

K § 158 až 183

Ustanovujú sa zložky služobného príjmu. Služobný príjem je príjem, ktorý PFS dostáva za výkon štátnej služby. Jeho súčasťou sú:

Služobný plat resp. osobný plat

Súčasti služobného platu sú taxatívne uvedené v § 159 ods. 1 návrhu zákona. Základnou súčasťou služobného platu je funkčný plat, určený v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradená funkcia, do ktorej je dotknutý PFS ustanovený. Platové triedy a opisy najnáročnejších činností v nich vykonávaných sú upravené v prílohe č. 3 návrhu zákona.

Prídavok za výsluhu rokov patrí podľa návrhu zákona všetkým PFS v závislosti od počtu rokov započítateľnej odbornej praxe. Návrh zákona zároveň ustanovuje, ktoré doby sa do takejto praxe započítavajú. 

Hodnostný príplatok ako ďalšia súčasť služobného platu patrí len ozbrojeným PFS, pretože len týmto je priznaná hodnosť podľa § 94 návrhu zákona. 

Navrhuje sa ustanoviť osobitný príplatok určený obom kategóriám PFS na účely zohľadnenia rozdielneho stupňa náročnosti štátnej služby. Zakotvuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre prezidenta finančnej správy na úpravu podrobností o určení konkrétnych funkcií, ktoré budú spojené s priznaním osobitného príplatku a tiež na úpravu podrobností o určení výšky osobitného príplatku pre PFS. 

Ustanovujú sa ďalšie príplatky podľa § 165 až 173 návrhu zákona, ktoré, ak sú PFS priznané, sú súčasťou jeho služobného platu vo výške, aká je stanovená návrhom zákona, alebo, ak je predmetný príplatok v návrhu zakotvený prostredníctvom hornej a dolnej hranice, vo výške, akú určí príslušný nadriadený v intenciách tohto rozpätia. 

Ekvivalentom služobného platu je osobný plat, ktorý, ak je PFS priznaný, nahradí všetky vyššie uvedené súčasti funkčného platu a na účely určenia výšky služobného príjmu vystupuje ako služobný plat. Osobný plat je určený len na ohodnotenie PFS počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. 

Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e)

Zakotvujú sa príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, príplatok za štátnu službu v noci, príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatok za štátnu službu vo sviatok ako ďalšie zložky služobného príjmu popri služobnom plate a odmene. Ide o štandardné zložky platového ohodnotenia kompenzujúce PFS osobitné časové podmienky výkonu štátnej služby. 

Odmena

Odmena nie je na rozdiel od predchádzajúcich zložiek služobného príjmu nárokovateľná. Je v dispozícii nadriadeného určiť PFS v jeho riadiacej pôsobnosti odmenu a jej výšku. 

18

Nad rámec služobného príjmu sa navrhuje priznať PFS peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť mimo čas výkonu štátnej služby vo výške stanovenej podľa § 179 ods. 1 návrhu zákona. 

K § 184 až 208

K náhrade výdavkov

Zakotvuje sa nárok na náhradu výdavkov PFS, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh. Náhrady podľa návrhu zákona majú len subsidiárny charakter a povinnosť uhradiť ich služobnému úradu vzniká len v tom prípade, ak tieto neboli uhradené iným subjektom (právnickou alebo fyzickou osobou alebo medzinárodnou organizáciou). Návrhom zákona sa špecifikuje okruh situácií, v ktorých (ak došlo k plneniu služobných úloh) má PFS nárok na náhradu výdavkov. Kritériá na ich priznanie a výšku, v ktorej sa poskytujú, návrh zákona upravuje v § 184 až 202 návrhu zákona.

Pri úprave stravného pri tuzemskej služobnej ceste návrh zákona odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Pri zahraničnej služobnej ceste je sa na rozdiel od tuzemskej služobnej cesty uplatní zákon č. 283/2002 Z. z. len subsidiárne, t. j. ak návrh zákona neobsahuje vlastnú úpravu. Vznik nároku na stravné a posudzovanie doby trvania zahraničnej služobnej cesty sú upravené priamo v návrhu zákona v § 196 návrhu zákona.

K naturálnym náležitostiam a k príspevku na ošatenie

Paragraf 93 návrhu zákona zakotvuje všeobecné pravidlo, že PFS vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate. Výnimky (štátna služba v občianskom odeve a štátna služba v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom) určí prezident vnútorným predpisom. Návrh zákona však zároveň zakotvuje, že ozbrojený PFS môže vykonávať štátnu službu len v služobnej rovnošate (určenej pre ozbrojeného PFS) alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom a neozbrojený PFS len v služobnej rovnošate (určenej pre neozbrojeného PFS) alebo v občianskom odeve. Vzhľadom na povinnosť nosenia služobnej rovnošaty zakotvenú zákonom sa navrhuje, aby mal PFS nárok na poskytnutie a obnovu príslušnej rovnošaty a jej súčastí. Rovnaký prístup zákonodarca zvolil pri predchádzajúcej úprave štátnej služby colníkov a iných služobných pomerov, v ktorých sa štátna služba tiež vykonáva primárne v služobnej rovnošate (policajti, hasiči, vojaci a pod.). Vzhľadom na potrebu zachovania jednotnosti služobného pomeru PFS a dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu ku všetkým PFS sa navrhuje, aby aj tí PFS, ktorých funkcie prezident vnútorným predpisom určí ako funkcie, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, mali nárok na peňažný príspevok na ošatenie ako ekvivalent naturálnych náležitostí. 

Nárok na naturálne náležitosti alebo peňažný príspevok PFS prvý raz vznikne vznikom služobného pomeru. PFS vykonávajúci štátnu službu v služobnej rovnošate má ku vzniku služobného pomeru nárok na služobnú rovnošatu a jej súčasti. Neozbrojený PFS vykonávajúci štátnu službu výlučne v občianskom odeve má nárok na 15% hodnoty služobnej rovnošaty (určenej pre neozbrojeného PFS), pričom táto hodnota bude stanovená podzákonným právnym aktom, ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Ak ozbrojený PFS vykonáva alebo má vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, bude mu pridelená služobná rovnošata a všetky jej súčasti spolu s peňažným príspevkom vo výške 15 % hodnoty rovnošaty (určenej pre ozbrojeného PFS). 

19

Špeciálna úprava sa navrhuje vo vzťahu k PFS, ak ide o ženy. Príslušníčkam finančnej správy sa navrhuje priznať pri vzniku služobného pomeru okrem vyššie uvedeného aj 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty v peniazoch, resp. 15 %, ak vykonávajú štátnu službu striedavo s občianskym odevom.

Ustanovuje sa, aby nárok na úplnú obnovu príslušnej služobnej rovnošaty získal PFS po 2,5 roku trvania služobného pomeru, priebežne sa mu preto po uplynutí jedného kalendárneho roku prizná nárok na obnovu 40 % služobnej rovnošaty. Obnova rovnošaty sa realizuje formou nepeňažného plnenia (napríklad pridelením bodovacej hodnoty, ktoré môže PFS zameniť vo výstrojnom sklade za jednotlivé súčasti služobnej rovnošaty). Osobitná úprava sa navrhuje pre nárok na obnovu služobnej rovnošaty a pre príspevok na ošatenie ak ide o PFS - ženy vykonávajúce štátnu službu v služobnej rovnošate, PFS vykonávajúcich štátnu službu striedavo v občianskom odeve a PFS vykonávajúcich štátnu službu výlučne v občianskom odeve.

Účelom poskytovania naturálnych náležitostí a peňažného príspevku na ošatenie je finančná participácia služobného úradu na nákladoch spojených so zaodením PFS pri výkone štátnej služby. Nárok na nevyčerpanú náhradu naturálnych náležitostí preto zaniká právoplatnosťou rozhodnutia o skončení služobného pomeru dotknutého PFS. 

K § 209 až 212

Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje, že zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Navrhovaná právna úprava reflektuje tieto ústavou zaručené práva a preto sa za účelom zabezpečenia starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby vymedzujú povinnosti tak pre služobný úrad ako aj príslušníkov finančnej správy. Kontrolnú činnosť nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby vykonáva príslušný odborový orgán a činnosť štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva príslušný orgán dozoru služobnému úradu podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi., zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce).

K § 213 

Podmienky na riadny a bezpečný výkon štátnej služby patria medzi základné prvky starostlivosti o príslušníkov finančnej správy. Návrh zákona demonštratívne ustanovuje povinnosti pre služobný úrad smerujúce k vytváraniu pracovných, vzdelávacích, zdravotných, sociálnych a ďalších podmienok na riadny výkon štátnej služby.

K § 214 až 218 

Vzhľadom na dôležitosť  odborného rastu a vzdelávania príslušníkov finančnej správy počas trvania ich služobného pomeru, im služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania ich kvalifikácie v súlade s potrebami finančnej správy zabezpečuje profesijné a iné odborné vzdelávanie a zároveň ich vysiela na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení. Z dôvodu, že služobný úrad vynaloží na získanie a zvyšovanie kvalifikácie značné finančné prostriedky, príslušník finančnej správy je povinný zotrvať v služobnom pomere po určitú dobu; v opačnom prípade je príslušník finančnej správy povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť. Túto povinnosť má aj príslušník finančne správy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. V prípade skončenia služobného pomeru prepustením z organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov nevzniká povinnosť úhrady vynaložených nákladov na vzdelávanie. 

20

Nadriadený, ktorý rozhoduje o skončení služobného pomeru je zároveň oprávnený rozhodovať aj o znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie.

K § 219

Vo vzťahu k úprave zdravotnej starostlivosti o príslušníkov finančnej správy sa odkazuje na osobitnú právnu úpravu.

K § 220

V rámci starostlivosti o príslušníkov finančnej správy má nezastupiteľné miesto preventívna rehabilitácia, ktorej účelom je celková regenerácia ľudského organizmu a poskytuje sa formou liečebno-preventívnej starostlivosti, výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo aktívneho odpočinku. V navrhovanom znení sa zakotvujú aj prípady, keď sa preventívna rehabilitácia neposkytuje. Zároveň sa ministerstvo financií splnomocňuje na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho bližšie podrobnosti týkajúce sa preventívnej rehabilitácie.

K § 221 až 225 

Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 zaručuje, že ženy majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné podmienky; čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky ďalej ustanovuje, že žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. 

Navrhované ustanovenia zabezpečujú osobitné podmienky pre výkon štátnej služby tehotnej príslušníčky finančnej správy, príslušníčky finančnej správy starajúcej sa o dieťa do zákonom stanoveného veku, dojčiacej príslušníčky finančnej správy a osamelého príslušníka finančnej správy trvale starajúceho sa aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov, na ktoré je povinný príslušný nadriadený prihliadať.

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok.

K § 226 až 229 

Materská dovolenka je ospravedlnená absencia príslušníčky finančnej správy a osamelej príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa v rozsahu stanovenom zákonom. Aj príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie rodičovskej dovolenky, ak sa stará o narodené dieťa, a to v rovnakom rozsahu. Inštitút rodičovskej dovolenky zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy alebo príslušníčke finančnej správy prehĺbenú starostlivosť o dieťa, ak o túto rodičovskú dovolenku písomne požiadali. Zákon pamätá aj na prípady, keď nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí sa starajú o dieťa zverené im v rámci náhradnej osobnej starostlivosti s možnosťou neskoršieho osvojenia, v pestúnskej starostlivosti alebo o dieťa, ktorého matka zomrela. Navrhovaná právna úprava podrobne ustanovuje rozsah poskytovania a čerpania obidvoch inštitútov dovolenky, spôsob ustanovovania príslušníčky alebo príslušníka finančnej správy po skončení rodičovskej dovolenky a zároveň sa zakotvuje oznamovacia povinnosť týkajúca sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

21

V § 228 navrhovaného zákona sa ustanovujú také životné situácie, s ktorými je nevyhnutne spojená modifikácia rozsahu nároku na poskytnutie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy majú právny nárok na čerpanie dovolenky na zotavenie, tak aby bezprostredne nadväzovala na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. 

 

K § 230 

V súlade s rešpektovaním osobitného postavenia príslušníčok finančnej správy z titulu ich materstva, sa v navrhovaných ustanoveniach upravuje  rozsah prestávok na dojčenie s tým, že tieto prestávky sa započítavajú do doby výkonu štátnej služby a prislúcha za ne služobný plat.

K § 231 

Zakotvuje sa legálna definícia osamelých príslušníkov finančnej správy.

K § 232 

V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje všeobecná preventívna povinnosť zaťažujúca ako služobný úrad, tak aj príslušníka finančnej správy. Služobný úrad je povinný vytvárať riadne podmienky pre výkon štátnej služby tak, aby nebol ohrozený život, zdravie a majetok a vykonať opatrenia na odstránenie prípadných zistených nedostatkov. Príslušník finančnej správy je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu a zároveň sa mu ukladá informačná a zakročovacia povinnosť.

K § 233 a 234 

Zodpovednosť príslušníka finančnej správy je založená na subjektívnom princípe (ak nejde o škodu na zverených hodnotách, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať), kedy sa vyžaduje existencia zavinenia. Dôkazné bremeno preukázania zavinenia príslušníkovi finančnej správy znáša služobný úrad.

V navrhovanom ustanovení § 234 sa vylučuje zodpovednosť príslušníka finančnej správy za škodu, ak ju spôsobí v duševnej poruche, v dôsledku ktorej nebol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, okrem taxatívne uvedených prípadov, keď sa do takéhoto stavu priviedol vlastnou vinou, kedy zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.

K § 235

V navrhovanom ustanovení je upravená zodpovednosť príslušníka finančnej správy, ktorú spôsobil porušením všeobecnej preventívnej povinnosti a informačnej povinnosti a úmyselným konaním proti dobrým mravom.

K § 236 

Vymedzujú sa prípady, keď príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu.

K § 237

Navrhuje sa ustanoviť osobitnú zodpovednosť príslušníka finančnej správy za zverenú hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať. Táto zodpovednosť je podmienená zverením písomnou formou. Osobitná zodpovednosť príslušníka finančnej správy za stratu výzbroje a iných predmetov sa zakladá na písomnom potvrdení o ich prevzatí. Na vznik tejto zodpovednosti sa nemusí zo strany služobného úradu preukazovať 

22

zavinenie, t. j. ide o objektívnu zodpovednosť. Jediným liberačným dôvodom je predloženie dôkazu, že príslušník finančnej správy škodu nespôsobil.

K § 238 až 244 

Z hľadiska spôsobu náhrady škody sa podľa navrhovanej právnej úpravy uprednostňuje náhrada skutočnej škody v peniazoch; po dohode s nadriadeným je možná aj tzv. naturálna náhrada, t. j. odstránenie škody uvedením do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.  

Navrhuje sa obmedziť výšku náhrady škody u príslušníka finančnej správy trojnásobkom služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov. 

Pri nedbanlivostnom spôsobení škody je možné výšku náhrady škody určiť aj nižšou sumou ako je skutočná škoda, resp. ako je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy. Ak ide o prípady osobitnej zodpovednosti a ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok, psychotropných látok a prípravkov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán a v prípade, že ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd. Zároveň sa ustanovuje, že pri nedbanlivostnom spôsobení škody príslušníkom finančnej správy pri dopravnej nehode, ju možno odpustiť a to v odôvodnených prípadoch alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.

V navrhovanom zákone sa ustanovuje povinnosť, že služobný úrad je vždy povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu príslušník finančnej správy zodpovedá.

V aplikačnej praxi dochádza k prípadom, keď škoda je spôsobená nielen príslušníkom finančnej správy ale aj služobným úradom alebo inou osobou alebo je spôsobená viacerými príslušníkmi finančnej správy; v týchto prípadoch je každý s účastníkov povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Dochádza tiež k prípadom, že škodu spôsobil nadriadený spolu s podriadeným príslušníkov finančnej správy; v takomto prípade určí výšku náhrady škody vyšší nadriadený.

K § 245 

Zodpovednosť služobného úradu je založená na objektívnom princípe, keď sa nevyžaduje existencia zavinenia. Predpokladom vzniku zodpovednosti služobného úradu za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy je, že škoda bola spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním, došlo k nej v dôsledku porušenia právnej povinnosti a existuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinností.

K § 246 až 249

V navrhovaných ustanoveniach je zakotvená zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Ustanovuje sa negatívne vymedzenie služobného úrazu.

V návrhu zákona sa ďalej upravujú liberačné dôvody, ktoré umožňujú služobnému úradu celkom alebo čiastočne zbaviť sa zodpovednosti za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania. Pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti, sa určí časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy, pričom služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.

23

Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy sa nemôže služobný úrad zbaviť za škodu vzniknutú pri služobných úrazoch a chorobách z povolania.

Dôkazné bremeno na preukázanie liberačných dôvodov znáša služobný úrad.

K § 250 a 251  

Uvedené ustanovenia upravujú nároky a podmienky súvisiace s odškodnením príslušníkov finančnej správy titulom škody na odložených veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy tým, že si na pracovisku odložil svoje veci pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom alebo mieste obvyklom a škody na veciach, ktorú utrpel príslušník finančnej správy pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach.

K § 252 a 253

Uplatňuje sa všeobecné pravidlo, že o náhrade škody rozhoduje nadriadený. V prípade, že škodu okrem služobného úradu zavinil aj príslušník finančnej správy, zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Služobný úrad bude uhrádzať príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak nedošlo medzi nimi k dohode o úhrade škody uvedením do pôvodného stavu.

K § 254

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje tzv. regresné právo služobného úradu.

K § 255

Návrh zákona ustanovuje spôsoby skončenia služobného pomeru.

K § 256

V nadväznosti na inštitút skúšobnej doby obsahuje navrhované ustanovenie aj možnosť zrušenia služobného pomeru v skúšobnej dobe. V tejto dobe má nadriadený alebo príslušník finančnej správy možnosť ukončiť služobný pomer len na základe písomného oznámenia  aj bez uvedenia dôvodov. Týmto spôsobom ukončený služobný pomer končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia.

K § 257

Spôsobom ukončenia služobného pomeru, ktorý plne závisí od vôle príslušníka finančnej správy, je uvoľnenie. Navrhovaná úprava podrobne ustanovuje podmienky a formu na podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, späťvzatie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj moment skončenia služobného pomeru.

K § 258 až 260 

Prepustenie zo služobného pomeru je jednostranným úkonom príslušného nadriadeného, ktorý sa realizuje rozhodnutím nadriadeného o skončení štátnej služby príslušníka finančnej správy.

Vzhľadom na nevyhnutnosť zabezpečenia stability služobného pomeru príslušníka finančnej správy, je dôležité upraviť zákonné podmienky na jeho prepustenie. V zmysle uvedeného sú v § 258 taxatívne vymenované dôvody na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru.

Návrh zákona ďalej upravuje lehoty, v ktorých nadriadený rozhoduje v uvedených prípadoch o prepustení príslušníka finančnej správy, ako aj lehoty samotného skončenia služobného pomeru so zreteľom na dôvod prepustenia.

24

Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené v písomnej forme a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, okrem prepustenia neozbrojeného príslušníka finančnej správy z dôvodu, že stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, keď sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.

K § 261 

Navrhované ustanovenie obsahuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa príslušník finančnej správy nachádza v tzv. ochrannej dobe a z daného dôvodu s ním nadriadený nemôže skončiť služobný pomer prepustením. Je to najmä vtedy, keď by sa dôsledky prepustenia prejavili obzvlášť nepriaznivo vzhľadom na situáciu, v ktorej sa príslušník finančnej správy nachádza. Je povinnosťou príslušníka finančnej správy preukázať a oznámiť svojmu nadriadenému vznik skutočnosti, ktorá zakladá ochrannú dobu.

Zároveň sa v tomto ustanovení uvádza, kedy sa na príslušníka finančnej správy ochranná doba nevzťahuje. 

K § 262

Predmetné ustanovenie zakotvuje nároky príslušníka finančnej správy v prípadoch zrušenia rozhodnutia nadriadeného o skončení služobného pomeru. Ustanovuje sa, že v takýchto prípadoch služobný pomer trvá so všetkými právami a patrí mu doplatenie služobného platu.

Navrhované ustanovenie zakladá možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie bez zbrane, do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a po splnení zákonných podmienok na takúto funkciu ako aj možnosť ustanoviť príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ustanovený do funkcie so zbraňou, do funkcie bez zbrane len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

Zároveň sa tu zakotvuje postup v prípade, ak príslušník finančnej správy na ďalšom výkone štátnej služby netrvá.

K § 263 

Upravuje sa skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu straty hodnosti súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

K  § 264

Vzhľadom na inštitút dočasnej štátnej služby upravuje navrhované ustanovenie skončenie služobného pomeru v tejto štátnej službe, najmä jej uplynutím. Nevylučuje sa, že služobný pomer v dočasnej štátnej službe, sa ukončí v dôsledku iného dôvodu zakladajúceho skončenie služobného pomeru.

K § 265

Upravuje sa skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípade uloženia trestu zákazu činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby súdom. Skončenie služobného pomeru je viazané na výrok súdu a nadobudnutie právoplatnosti rozsudku.

25

K § 266

Zákonná úprava predpokladá aj skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe na základe záveru služobného hodnotenia o jeho nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Skončenie služobného pomeru je viazané na právoplatnosť služobného hodnotenia.

K § 267

Navrhované ustanovenie upravuje ďalší spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe z dôvodu, že nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania. Služobný pomer sa skončí v deň nasledujúci po dni nesplnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.

K § 268

Nadriadenému sa ukladá povinnosť vydávať posudok o služobnej činnosti, avšak len na  žiadosť príslušníka finančnej správy a zároveň povinnosť služobného úradu vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní so všetkými náležitosťami.

K § 269

Príslušníkovi finančnej správy sa ukladá povinnosť vrátiť pri skončení služobného pomeru služobný preukaz a služobný odznak.

K § 270

Vzhľadom na existenciu dvojkoľajnosti v systéme sociálneho zabezpečenia ozbrojených a neozbrojených príslušníkov finančnej správy, je nevyhnutné v navrhovanom zákone zakotviť inštitút odstupného a odchodného pre neozbrojených príslušníkov finančnej správy.

Upravuje sa inštitút odstupného neozbrojeného príslušníka finančnej správy v prípade, že je prepustený zo služobného pomeru zo zákonom uvedeného dôvodu alebo prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu alebo bez jeho žiadosti.

Pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy sa zároveň zakotvuje povinnosť vrátiť  služobnému úradu odstupné alebo jeho pomernú časť v prípade opätovného vzniku jeho služobného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného. 

Zároveň sa upravuje odchodné, ktoré je špecifickým inštitútom spojeným so skončením služobného pomeru neozbrojeného príslušníka finančnej správy.

K § 271

Navrhované ustanovenie upravuje lekársku posudkovú činnosť vo vzťahu k zdravotnej spôsobilosti občana alebo príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby vo funkcii so zbraňou alebo ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou a posudzovanie lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu tak, aby túto činnosť vykonávali služobní posudkoví lekári so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie podľa všeobecne záväzného právneho predpisu ministerstva po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovuje, že prezident určí vnútorným predpisom funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy s obmedzenou spôsobilosťou na výkon funkcie so zbraňou.  

26

K § 272

Navrhované ustanovenie upravuje tzv. prieskumné konanie, ktorým služobný posudkový lekár na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy posudzuje zdravotný stav alebo zmenu zdravotného stavu príslušníka finančnej správy na výkon ako aj ďalší výkon funkcie so zbraňou a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.

K § 273 až 277

Ústava Slovenskej republiky v čl. 37 zaručuje, že každý má právo sa slobodne združovať s iným na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. V súlade s uvedeným má každý príslušník finančnej správy právo vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. 

V záujme ochrany práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy v taxatívne vymedzených veciach štátnej služby, sa zakotvuje povinnosť služobného úradu, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím vec vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom. Služobný úrad vytvára pre činnosť odborového orgánu vhodné materiálno-technické zabezpečenie. Rozsah priaznivejších podmienok vykonávania štátnej služby vrátane zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.  

Zároveň sa upravuje postavenie príslušníkov finančnej správy, ktorí pôsobia v odborovom orgáne.

K § 278 až 280 

Vzhľadom na nevyhnutnosť promptného a operatívneho riešenia vecí týkajúce sa štátnej služby príslušníkov finančnej správy, kladie sa osobitný dôraz na osobitosť a zjednodušenosť tohto procesu oproti právnej úprave v iných všeobecne záväzných procesných predpisoch. V navrhovanom znení zákona je taxatívny výpočet právnych vzťahov, o ktorých sa má v predmetnom konaní rozhodovať. 

Konanie vo veciach služobného pomeru sa uskutočňuje medzi oprávneným orgánom a účastníkom konania. V konaní vo veciach služobného pomeru môže konať a rozhodovať len vecne a funkčne príslušný orgán.

K § 281 až 291

Vzhľadom na osobitný charakter konaní vo veciach služobného pomeru, je potrebné priamo v zákone upraviť jednotlivé právne inštitúty vymedzujúce postup v týchto konaniach. Konanie podľa dvanástej hlavy navrhovaného zákona možno začať dvomi spôsobmi, a to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo oprávneného orgánu (podnet). Procesným úkonom účastníka konania je podanie, ktoré musí mať vždy písomnú formu a musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti. Zároveň musí byť adresované oprávnenému orgánu; v opačnom prípade sa postupuje podľa § 284 zákona. Navrhovaná právna úprava zároveň zakotvuje konkrétne procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania. Na účely dodržania litery zákona v § 281 ods. 1 sa oprávnenému orgánu ukladá povinnosť obstarať a vyhodnocovať dôkazy, ktorých výpočet je exemplifikatívne uvedený v návrhu zákona. Zároveň sa zakotvuje inštitút prejudiciálnej otázky, ktorým je oprávnený orgán pri svojej rozhodovacej činnosti povinný sa zaoberať. Všeobecne platí zásada, že oprávnený orgán vykonáva všetky procesné úkony  spojené s konaním; z tejto zásady možno upustiť len v nevyhnutných prípadoch podľa § 288. Návrh zákona v § 289 predpokladá situácie, keď sa zastaví už začaté konanie. V navrhovanom ustanovení § 290 je upravený spôsob náhrady finančných výdavkov, ktoré môžu vzniknúť pri realizácii procesných úkonov nevyhnutných v jednotlivých konaniach podľa tohto zákona.

27

K § 291 a 292 

Výsledkom konania vo veciach služobného pomeru, v ktorom koná a rozhoduje oprávnený orgán, je vydanie písomného rozhodnutia s ustanovenými náležitosťami. Zároveň sa ustanovujú podmienky právoplatnosti a vykonateľnosti vydaného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia; s výnimkou oboznamovania príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením podľa § 103 ods. 1. Platí všeobecné pravidlo, že rozhodnutie sa doručuje osobne; v prípade, že takýto spôsob doručovania z akýchkoľvek dôvodov nie je možný, doručuje sa sprostredkovane. Rozhodnutie sa považuje za doručené dňom jeho prevzatia, resp. dňom odmietnutia jeho prijatia. Pri tzv. náhradnom doručení sa rozhodnutie považuje za doručené posledným dňom plynutia jeho úložnej lehoty v poštovom podniku; v tomto prípade platí fikcia doručenia, že písomné rozhodnutie sa považuje za doručené, hoci sa tak v skutočnosti nestalo..

K § 293 až 296

Zakotvujú sa právne inštitúty, ktorými sa možno domáhať preskúmania právoplatného resp. neprávoplatného rozhodnutia vydaného oprávneným orgánom, t. j. riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Platí, že účastník konania sa môže odvolať proti každému vydanému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote, ak sa odvolania písomne nevzdal. V navrhovanom ustanovení sa zakotvuje, že odvolanie spravidla nemá suspenzívny, t. j. odkladný účinok, okrem taxatívne vymedzených prípadov. O odvolaní rozhoduje oprávnený orgán v rámci autoremedúry, t. j. ak v celom rozsahu vyhovie odvolaniu alebo nastáva devolutívny účinok odvolania, keď o ňom rozhoduje vyšší nadriadený orgán. Ďalším dispozičným oprávnením účastníka konania je možnosť písomného späťvzatia odvolania do času, kým sa o ňom nerozhodlo.

Mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je obnova konania. Návrh na obnovu konania je oprávnený podať účastník konania v zákonom stanovenej subjektívnej trojmesačnej lehote a zároveň v objektívnej trojročnej lehote. Právoplatné rozhodnutie možno preskúmať aj bez návrhu, t. j. z úradnej povinnosti oprávneného orgánu, pre ktorý tak platí len objektívna lehota.

Ďalším mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno preskúmať právoplatné rozhodnutie oprávneného orgánu, je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Na rozdiel od predchádzajúceho opravného inštitútu, tento opravný prostriedok smeruje k náprave nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo zapríčinené porušením princípu zákonnosti.

K § 297

S výnimkou výkonu rozhodnutia v prípadoch, keď povinný subjekt dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú mu rozhodnutím, sa v celom rozsahu vylučuje subsidiárne použitie správneho poriadku.

K § 298 až 311

V trinástej hlave sa ustanovujú právne inštitúty hmotnoprávnej povahy späté s vykonávaním štátnej služby v služobnom pomere. Ustanovuje sa subsidiárna pôsobnosť všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom. Uvádzajú sa skutočnosti, ktoré spôsobujú čiastočnú alebo úplnú neplatnosť právneho úkonu. Inštitút bezdôvodného obohatenia predpokladá v rámci služobného pomeru prípady, v ktorých sa vyžaduje vyrovnanie. V záujme právnej istoty subjektov majúcich práva alebo povinnosti 

28

vyplývajúce zo služobného pomeru je nevyhnutné, aby práva boli vykonané alebo uplatnené a povinnosti splnené v určitej dobe, a preto sa ustanovuje, že práva, ktoré neboli v určenej dobe vykonané, zanikajú a práva, ktoré neboli v určenej dobe uplatnené, sa premlčujú, ak v zákone nie je ustanovené inak. Na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje objektívna a subjektívna premlčacia lehota. Návrh zákona v § 303 zakotvuje právne prostriedky na zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru; tieto prostriedky možno použiť na zabezpečenie vzniknutého nároku a ich účelom je posilniť právnu pozíciu toho, koho nárok sa má uspokojiť.  Inštitút počítania času podľa § 308 sa navrhuje upraviť obdobne ako v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch (napr. Občiansky zákonník, Správny poriadok). Právna úprava v § 307,v § 309 a 310 predpokladá situácie, keď účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona, sú zastúpení opatrovníkom alebo na základe splnomocnenia alebo rozhodnutia súdu.

K § 312

Upravuje sa zákaz používať označenie „finančná správa“, zákaz používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy, ako aj odev s ňou zameniteľný, ako aj zákaz používať služobný preukaz a služobnú odkaz alebo ich napodobeniny.

K § 313 a 314

Navrhované ustanovenia taxatívne vymedzujú prípady, ktoré predpokladajú zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu a spôsob jej úhrady; príslušným orgánom na náhradu škody je ministerstvo. Túto zodpovednosť za škodu je nutné striktne odlišovať od zodpovednosti za škodu podľa štvrtej časti tohto zákona.

K § 315

Ustanovuje sa, že osobe predvedenej podľa § 42 alebo osobe zaistenej podľa § 41 ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, je poskytnutá adekvátna strava, pričom sa zohľadňujú rôzne faktory ako napríklad doba zaistenia, vek, zdravotný stav alebo náboženské vyznanie tejto osoby. Platí všeobecné pravidlo, že náklady na zabezpečenie stravy znáša predvedená osoba alebo zaistená osoba s výnimkou nepriaznivej finančnej situácie tejto osoby.

K § 316 až 320

V záujme zabezpečenia kontinuity právnych vzťahov sa explicitne ustanovuje, že doterajšie orgány finančnej správy sú orgánmi finančnej správy podľa tohto zákona.  Ustanovuje sa, že § 74 ods. 3 sa uplatní najskôr v roku 2020 a zároveň sa upravuje spôsob systemizácie miest v štátnej službe na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019.

V súvislosti s vytvorením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty podľa § 6 sa osobitne ustanovuje prechod právomocí a pôsobnosti z doterajšieho Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Zároveň sa upravuje prechod právomocí a pôsobnosti vybraných daňových subjektov podľa doterajších predpisov a schválených hospodárskych subjektov podľa osobitného predpisu na vybrané hospodárske subjekty.

V prechodnom ustanovení § 319 sa deklaruje zachovanie personálneho obsadenia funkcie prezidenta a viceprezidenta.

Vzhľadom na ustanovenie § 30 navrhovaného zákona, t. j. zavedenie novej kategórie – „príslušník finančnej správy“, zákon horizontálne nahrádza pojem colník touto novou kategóriou v celom právnom poriadku. Vzhľadom na rozdielnosti v postavení ozbrojeného a neozbrojeného príslušníka finančnej správy, predovšetkým z hľadiska ich oprávnení podľa 

29

tretej časti tohto zákona ako aj v otázke sociálneho zabezpečenia (poistenia) sa v ďalších novelizačných článkoch tohto návrhu zákona ustanovuje, v prípadoch ak je to v konkrétnom osobitnom zákone potrebné, nahradenie pojmu „colník“ pojmom „ozbrojený príslušník finančnej správy“

Zachováva sa oprávnenie služobného úradu spracúvať osobné údaje.

K § 321

Odchýlne od všeobecnej úpravy vzťahujúcej sa na podávanie majetkových priznaní príslušníkov finančnej správy sa ustanovuje, že prvé majetkové priznanie príslušníci finančnej správy podajú až k 31. 3. 2020.

Zároveň sa zakotvuje prechodné ustanovenie, ktoré umožní použitie súčasných služobných preukazov a služobných odznakov príslušníkmi finančnej správy a upraví vydávanie nových služobných preukazov a služobných odznakov. 

K § 322

Navrhuje sa, aby zmena služobného pomeru colníkov podľa doterajších predpisov na služobný pomer ozbrojených príslušníkov finančnej správy nastala priamo zo zákona, pričom miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej služby, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované. Po vzniku služobného pomeru nadriadený vydáva rozhodnutie, ktoré obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia colníka.

K § 323 a 324

Podrobne sa upravujú pravidlá prechodu na novú právnu úpravu z hľadiska ako hmotnoprávnych tak aj procesnoprávnych vzťahov.

K § 325 až 331

Navrhované prechodné ustanovenia týkajúce sa štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere podľa osobitného zákona upravujú spôsob vzniku ich služobného pomeru podľa tohto zákona. Platí všeobecné pravidlo, že služobný úrad vydá takémuto zamestnancovi rozhodnutie, s výnimkou zamestnanca, ktorý oznámi, že nemá záujem o vznik služobného pomeru. Takéto rozhodnutie obsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 88 ods. 2 a zároveň sa v ňom určí funkcia s rovnakým, resp. podobným popisom činností ako pôvodná funkcia štátneho zamestnanca. Aj tu platí, že miesto výkonu štátnej služby, orgán štátnej správy, ako aj druh štátnej služby zostávajú zachované.  

Moment vzniku služobného pomeru je viazaný na zákonom predpokladané podmienky:

1. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 v zákonom určenej lehote, keď služobný pomer vznikne v deň účinnosti zákona a

2. zloženie služobnej prísahy na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 neskôr ako v zákonom určenej lehote alebo na základe rozhodnutia podľa § 325 ods. 3 až 7, keď služobný pomer vznikne dňom zloženia služobnej prísahy.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sú ďalej riešené otázky a podmienky skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dôsledku nezloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou, ustanovovania do funkcie so zbraňou, zachovania kvalifikačných predpokladov na výkon štátnej služby, započítavania odbornej praxe v rozhodných obdobiach, nariadenej služobnej pohotovosti, nároku na nevyčerpanú časť dovolenky a určenia čerpania dovolenky, 

30

služobného voľna, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, výberových konaní, ako aj otázky prešetrovania a vybavovania sťažností.

K § 332

Predmetné ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu.

K § 333

Navrhujú sa zrušiť všetky všeobecne záväzné právne predpisy, ktorých obsah bude upravený týmto zákonom, resp. podzákonnými predpismi vydanými na jeho vykonanie.

K čl. II 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. III 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. IV

K bodu 1

Mení sa lehota na vykonanie skúšky na získanie osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 3

Upravuje sa zmena sídla Slovenskej komory daňových poradcov.

K čl. V 

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VI 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. VII

K bodom 1 a 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona. 

K bodu 3

Navrhovaná úprava odstraňuje nezrovnalosť zapríčinenú ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 333/2001 Z. z., podľa ktorého sa slová „colná správa“ nahrádzajú slovami „finančná správa“ v celom právnom poriadku, nakoľko v predmetnom ustanovení, t. j. v § 58 ods. 1 písm. g) zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné výslovne zdôrazniť, že ide o pracovný pomer colníka k colnej správe, nie k finančnej správe.

31

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v čl. I návrhu zákona sa navrhuje upraviť osobitnú právnu skutočnosť, na ktorú bude naviazaný vznik sociálneho zabezpečenia ozbrojeného PFS. Na rozdiel od iných subjektov v rámci systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., v prípade ozbrojených PFS je potrebné ako vznik sociálneho zabezpečenia na účely tohto zákona určiť (popri vzniku služobného pomeru ak ide o novoprijatého PFS, ktorý je odo dňa vzniku služobného pomeru ozbrojeným PFS) aj deň dobrovoľnej zmeny neozbrojeného PFS na ozbrojeného PFS formou ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. 

K bodu 5

Zrkadlovo vo vzťahu k úprave v bode 4 sa zakotvuje, čo sa rozumie skončením služobného pomeru ozbrojeného PFS, na ktorý zákon č. 328/2002 Z. z. viaže zánik sociálneho zabezpečenia policajta. S ohľadom na osobitosti čl. I návrhu zákona, skončením služobného pomeru sa rozumie aj zmena statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS (preloženie alebo prevedenie PFS na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane). Táto zmena je podmienená súhlasom dotknutého PFS. 

Zároveň sa navrhuje, aby sa za zánik považovalo aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“ rozhodnutím.

K bodu 6

Na účely posudzovania nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 328/2002 Z. z. sa zakotvuje kontinuita služobného pomeru osoby, ktorá bola v služobnom pomere podľa zákona č. 200/1998 Z. z. ako colník a ktorej ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona (alebo neskôr, no v súvislosti s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona) v bezprostrednej nadväznosti na služobný pomer colníka vznikol služobný pomer ozbrojeného PFS.

K čl. VIII

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 3

Pre účely osobného rozsahu úrazového poistenia sa dopĺňa zamestnávateľ, ktorým je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.

K bodu 4

Ustanovujú sa nové skutočnosti, ktoré zakladajú vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) už trvá, no k vzniku vyššie uvedených druhov poistenia nedošlo ku dňu vzniku služobného pomeru (ak 

32

bezprostredne po vzniku služobného pomeru bol PFS ustanovený do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojený PFS). V predmetnom prípade ku vzniku vyššie uvedených poistení dôjde až momentom dobrovoľnej zmeny statusu ozbrojeného PFS na neozbrojeného PFS spojeného s vystúpením zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z. z. 

Zároveň sa za vznik vyššie uvedených druhov poistenia navrhuje označiť aj ustanovenie PFS do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, a ktorú už PFS vykonáva, hoci ako ozbrojený PFS. V skúmanom prípade tak nedochádza k zmene funkcie, ktorá aj naďalej nie je spojená s pridelením služobnej zbrane, no dochádza k zmene statusu PFS, ktorý je do predmetnej funkcie ustanovený. Z ozbrojeného PFS sa bez zmeny funkcie stane neozbrojený PFS a nadriadený ho do predmetnej funkcie ustanoví „nanovo“.

Rovnako sa navrhuje konkretizovať moment zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti v prípade PFS, ktorého právny vzťah zakladajúci právo na príjem (služobný pomer PFS) naďalej trvá, avšak dochádza k zmene systému jeho sociálneho zabezpečenia z dôvodu zmeny jeho statusu z neozbrojeného PFS na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného PFS. Pôjde o situáciu, keď bude PFS (pôvodne neozbrojený PFS) s jeho súhlasom alebo na jeho vlastnú žiadosť prevedený alebo preložený na funkciu spojenú s pridelením služobnej zbrane. Rozhodnutím o takom ustanovení do funkcie sa stane PFS ozbrojeným PFS, pričom k tomuto momentu zanikne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. a zároveň mu vznikne sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 5

Za účelom zabezpečenia plynulého prechodu zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55/2017 Z. z.  na služobný pomer neozbrojeného PFS z hľadiska jeho nárokov podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa zakotvuje právna fikcia v podobe kontinuity právneho vzťahu (štátnozamestnanecký pomer – služobný pomer).

K čl. IX 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. X 

K bodom 1 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 2

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XI

K bodom 1 až 4

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodu 5

Zoznam colných letísk uvedený v prílohe č. 2 Colného zákona sa navrhuje doplniť o Letisko Jasna, Letisko Prievidza a Letisko Nitra. Vo všetkých troch prípadoch ide o medzinárodné 

33

verejné letiská určené na nepravidelnú leteckú dopravu, ktorých prevádzka bola povolená Dopravným úradom SR. Bolo navrhnuté zaradiť tieto letiská do zoznamu colných letísk pre záujem verejnosti o uskutočňovanie občasných odletov do tretích krajín alebo príletov z tretích krajín.  

K čl. XII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIII 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIV 

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XV 

Upravuje sa vymedzenie pojmu „vojak v zálohe“ v súvislosti s úpravou v čl. I návrhu zákona a upravuje sa vznik a zánik brannej povinnosti ozbrojeného PFS.

K čl. XVI

K bodom 1 až 3

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

 K čl. XVII

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XVIII  

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K čl. XIX

Navrhuje sa vymedziť dobu, ktorá sa nezapočítava do služobného pomeru.

K Čl. XX

K bodu 1

Terminológia použitá v osobitnom predpise sa dáva do súladu s terminológiou zakotvenou novou úpravou v čl. I návrhu zákona.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 4

Upravuje sa skončenie resp. zánik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorého služobným úrad je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

34

K Čl. XXI

Navrhuje sa, aby podstatná časť ustanovení návrhu zákona nadobudla účinnosť 1. júla 2019. Vybraným ustanoveniam sa z dôvodu potreby ich aplikácie pred 1. júlom 2019 určuje skoršia účinnosť, a to od 1. apríla 2019.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 
zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore