Zákony.Judikáty.info

Platnosť od:	23.12.2009
Účinnosť od:	01.01.2019
Účinnosť do:	30.06.2019

Autor:	Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť:	Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Dražby, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu

HIST46 JUD99588 DS52 EU PP11 ČL59

Načítavam historické znenia...

Načítavam judikatúru...

Načítavam dôvodové správy...

Načítavam európsku legislatívu...

Načítavam podzákonné predpisy...

Načítavam články...

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2019 do 30.06.2019

Prejsť na §

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu

Zákon 563/2009 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 267/2017, 213/2018 a 368/2018

Legislatívny proces k zákonu 368/2018
Legislatívny proces k zákonu 213/2018
Legislatívny proces k zákonu 267/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 368/2018, dátum vydania: 20.12.2018

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Návrh zákona v čl. I sa predkladá nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

Navrhuje sa, aby podnikatelia boli povinní na účely evidencie prijatých tržieb používať registračnú pokladnicu, tzv. pokladnicu e-kasa klient, ktorá bude prepojená so systémami finančnej správy, tzv. systém e-kasa.

Systém e-kasa predstavuje bezpečný, vysokopriepustný systém evidencie tržieb a pokladničných dokladov v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy, zasielanie údajov v reálnom čase, ako aj v off-line režime.

Systém e-kasa bude pre podnikateľov znamenať zníženie administratívnej záťaže pri obstarávaní hardveru, zníženie nákladov pri prevádzke, kontinuálny prechod medzi účtovnými dňami, export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH, dostupnosť dát počas archivácie. Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie za účelom kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

V článku II sa nadväzne na novelu zákona o dani z príjmov v čl. III navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018.

Návrhom zákona sa v článku III mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

Návrhom zákona sa v čl. IV dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v článku V sa mení zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V uvedených zákonoch ide o legislatívno-technické spresnenia ustanovení nadväzne na zmeny v iných právnych predpisoch.

Vzhľadom na to, že návrh zákona v čl. I je technickým predpisom, podlieha notifikačnému procesu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9.

septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015). Vnútrokomunitárne pripomienkové konanie bolo ukončené 3. septembra 2018 bez pripomienok.

Návrh zákona v jednotlivých článkoch je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti.

Návrh zákona v čl. I má vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov) a návrh zákona v čl. II a III má vplyv na rozpočet verejnej správy (vplyvy bližšie uvedené v analýze vplyvov).

Návrh zákona v jednotlivých článkoch nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na služby verejnej správy pre občana.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

28. 05. 2018 – 08. 06. 2018

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

júl 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Najneskôr do 20. 09. 2018

2.Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje

Návrh zákona sa vypracováva nadväzne na programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom sa vláda s cieľom eliminovať krátenie prijatých tržieb, zaviazala novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zabezpečiť rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Cieľom návrhu zákona v čl. I je zavedenie mechanizmu on-line prepojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa, je bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, neplatných dokladov, vkladu a výberu hotovosti v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa dostupnej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase a v prípade, ak sa kupujúci identifikuje.

Zavedenie on-line prepojenia so systémom finančnej správy prispeje k eliminácii podvodov pri vydávaní pokladničných dokladov, k zvýšeniu efektivity a transparentnosti daňových kontrol, čím významne obmedzí možnosti vzniku daňových únikov, k ochrane spotrebiteľa pred nespoľahlivými podnikateľmi umožnením overenia pravosti pokladničného dokladu,

zvýšeniu miery integrácie informačných systémov finančnej správy s cieľom automatizácie kontrolných procesov evidencie pokladničných dokladov.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa upravuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paraolympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Čl. I - Finančná správa, výrobcovia, dovozcovia a distribútori registračných pokladníc, a podnikatelia, ktorí sú povinní evidovať prijaté tržby v registračnej pokladnici.

Čl. II zamestnanci

Čl. III Fyzické osoby – športovci, zamestnanci, banky, VS.

Čl. IV a V – žiadne.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? - žiadne

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované. - Žiadne

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

x Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☒

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR – 59583474,

petronela.mastihubova@mfsr.sk

MF SR – 59583474,

lenka.hajsterova@mfsr.ak

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

- Finančná správa

- EUROSTAT -

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-

explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

- Register FR SR

- Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa dopracovať časť „12. Zdroje“ doložky vybraných vplyvov.

MF SR: Zdroje boli dopracované

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vo vymenovaní a kalkulácii nepriamych nákladov vziať do úvahy i náklady na školenia a čas potrebný na oboznámenie podnikateľov a príslušných pracovníkov s navrhovanými zmenami.

MF SR: Pokiaľ ide o školenia podnikateľov zo strany FS alebo zamestnancov FS – v súčasnosti len prebieha tvorba školiaceho plánu, t. j. ešte nie je rozhodnuté, či budú potrebné školenia alebo sa budú na web stránke zverejňovať, napr. videonávrhy.

Pokiaľ ide o komerčné školenia podnikateľov, nedá sa vopred odhadnúť počet podnikateľov, ktorí o školenie prejavia záujem.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 v rámci administratívnych nákladov vziať do úvahy i rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa podľa navrhovaného § 8a.

MF SR: Odosielanie údajov do systému e-kasa sa bude vykonávať automaticky, bez zásahu podnikateľa. Podnikateľ má len zabezpečiť, aby príslušný SW odosielal zákonom ustanovené údaje. MF SR zastáva názor, že v takomto prípade administratívne náklady nevzniknú.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.2 vysvetliť položky tabuľky „Porovnanie ročných prevádzkových nákladov“ a uviesť spôsob výpočtu posledného riadka.

MF SR: Vysvetlenie položiek bolo doplnené.

Komisia žiada predkladateľa v časti 3.3.4 vyplniť „Súhrnnú tabuľku nákladov regulácie“ na základe údajov z časti 3.3.2. V prípade, že nie je možné náklady vopred vyčísliť (administratívne náklady), použiť expertný odhad.

MF SR: Tabuľka bola s prihliadnutím na údaje, ktoré sú k dispozícii, doplnená.

Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie a zahrnutie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie k ostatným podkladom a o bližšie popísanie a vyčíslenie jednotlivých nákladov, ktoré podnikateľom v súvislosti s návrhom vzniknú v príslušných častiach Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, resp. o popísanie a vyčíslenie zníženia nákladov v prípade, že takéto návrh prináša a súčasne žiada o zahrnutie týchto údajov do súhrnnej tabuľky nákladov regulácie, vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný materiál výrazným spôsobom ovplyvní práve podnikateľské prostredie.

MF SR: Tabuľka nákladov regulácie bola doplnená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2018

2019

2020

2021

Príjmy verejnej správy celkom

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

v tom: kapitola VPS

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

z toho:

- vplyv na ŠR

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

Rozpočtové prostriedky

1 651 750

41 700 000

111 600 000

119 500 000

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Program 072 – výber daní a cla

126 702

Podprogram 0EK0D - Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu

13 296 000

1 272 900

1 946 400

z toho:

- vplyv na ŠR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Rozpočtové prostriedky

13 296 000

1 399 602

2 073 102

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

93 600

- vplyv na ŠR

93 600

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

13 296 000

1 399 602

2 073 102

v tom: kapitola MF SR

13 296 000

1 399 602

2 073 102

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Plnenie návrhu zákona v plnom rozsahu je podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny vplyv na rozpočet kapitoly MF SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur.

Finančné prostriedky v roku 2018 budú zabezpečené v rámci limitov rozpočtu VS na rok 2018 a na roky 2019 až 2021 budú riešené pri tvorbe rozpočtu VS na roky 2019 až 2021.

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil. eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil. eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

Z čl. III, ktorý mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplývajú dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Opatrenia:

1. Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Vplyv na príjmy ŠR -128 250 € na rok 2018.

2. Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou. Vplyv na príjmy ŠR -10,3 mil. rok (2019) a -5,1 mil. eur ročne (2020 – 2021).

3. Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9. Vplyv na príjmy ŠR +1 780 000 eur na rok 2018.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Legislatívne úpravy v čl. IV a V návrhu zákona nemajú vplyv na rozpočet VS. (Čl. IV – zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zn. n. p., čl. V zákon č. 235/2012/ Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v zn. n. p.)

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona v čl. I rieši prepojenie evidencie tržieb prostredníctvom pokladnice e-kasa klient so systémom finančnej správy e-kasa.

Realizáciu návrhu bude zabezpečovať Finančné riaditeľstvo SR a zároveň aj výrobcovia, dovozcovia a predajcovia pokladníc, ktorí budú zabezpečovať priamo u podnikateľov implementáciu SW a HW.

S prihliadnutím na úpravu v čl. III – zákon o dani z príjmov, podľa ktorého vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa v čl. II, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

V čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. sa rieši oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda, oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou a prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

V čl. IV a V sa riešia len legislatívno-technické spresnenia nadväzne na zmeny vyplývajúce z iných právnych predpisov.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Pozitívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

•Povinný prechod zo súčasných ERP na E-kasu bude plošný pre všetky podnikateľské subjekty, ktoré registrujú tržby prostredníctvom ERP, od 1.7.2019. Podľa aktuálneho návrhu budú údaje o transakciách posielané online na úložisko Finančnej správy a zároveň budú ukladané v chránenom dátovom úložisku online registračnej pokladnice.

•Výnosy z celoplošného zavedenia E-kasy v roku 2019 odhadujeme na 57,4 mil. eur. a 120,9 mil. eur v roku 2020. Predpokladáme, že v prvom roku zavedenia bude najmä preventívny efekt. Následne sa môže prejaviť aj vplyv efektívnejších kontrol zameraných na evidenciu tržieb, ktorý v odhade nie je zohľadnený.

•Odhad vychádza z predpokladu, že zavedenie E-kasy zníži daňovú medzeru na DPH v sektoroch Ubytovania a služieb reštaurácií, v sektore maloobchodu a v sektore služieb o 15%. Postupný nábeh povinnosti zavedenia e-kasy v dvoch etapách je zohľadnený v odhade. Suma daňovej medzery v spomínaných sektoroch za rok 2014 dosahuje výšku až 491 mil. eur1. Doteraz prijímané opatrenia na znižovanie daňových únikov boli zamerané najmä na potláčanie neoprávneného čerpania nadmerných odpočtov (s výnimkou bločkovej lotérie). Preto je predpoklad, že cielené opatrenie na zvýšenie reportovania tržieb a zníženie manipulácie s registračnými pokladňami zníži daňovú medzeru vo vybraných sektoroch viac ako bol priemerný pokles medzery od roku 2012 (priemerný ročný pokles celkovej daňovej medzery v rokoch 2012 až 2016 bol vo výške 8,7%). Samotné opatrenie však nie je dostatočné na úplné pokrytie nereportovania tržieb. Ďalšie zvyšovanie efektivity výberu DPH v uvedených sektoroch bude závisieť od úspešnosti kontrol, ktorá by mala rásť vďaka analytickejšiemu výberu kontrol, na základe údajov z e-kasy.

•Neevidovanie tržieb alebo úprava tržieb pred uložením údajov do fiškálnej pamäte patria medzi najrozšírenejšie v rámci sektora maloobchodu, reštaurácii a hotelov a služieb. Na základe analýzy zadržaných elektronických registračných pokladní Finančná správa identifikovala prípady, kedy dochádzalo k úprave tržieb prostredníctvom obchádzania fiškálneho modulu. Priemerná hodnota krátenia tržieb za rok na zadržaných pokladniach (27 kusov) bola vo výške 190 tis. Eur.

1 V sektore ubytovania a služieb reštaurácií a v sektore služieb bola vo výške takmer 70% z potenciálnej hodnoty DPH.

Akruálny vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

57.4

120.9

128.8

Hotovostný vplyv

mil. eur

2019

2020

2021

DPH

DPPO

Spolu

36.5

118.9

124.9

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva pozitívny vplyv v roku 2018 v sume 1 780 000 eur z titulu prechodu bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Negatívny vplyv na rozpočet

K návrhu zákona v čl. I

Plnenie návrhu zákona v čl. I je v plnom rozsahu podmienené úpravami informačných systémov finančnej správy a zvýšením počtu zamestnancov FR SR o 6 ľudí (z toho 2 colníci). Odhadovaný negatívny dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva financií SR na roky 2018 až 2021 je v celkovej sume 18 841 806 eur, z toho: na úpravu informačných systémov (IS FS, portál FS a systém e-kasa) v sume 18 461 700 eur a na osobné výdavky pre 6 zamestnancov v sume 380 106 eur.

K návrhu zákona v čl. II

Z čl. II, ktorý mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v zn. n. p. vyplývajú negatívne dopady na príjmy rozpočtu VS nasledovne:

Zdravotné odvody -2,5 mil. eur (rok 2019), -1,3 mil eur (rok 2020) a -1,3 mil. eur (rok 2021).

Sociálne odvody -2,9 mil. eur (rok 2019), -2,9 mil eur (rok 2020) a -2,9 mil. eur (rok 2021).

K návrhu zákona v čl. III

Z čl. III, ktorým mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. vyplýva negatívny vplyv na rozpočet VS v časti príjmovej v roku 2018 v sume -128 250 eur, v roku 2019 v sume - 10,3 mil. eur a v rokoch 2020 až 2021 v sume -5,1 mil. eur na každý rok.

Úbytok príjmov verejných financií bude v roku 2018 finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Hotovostný vplyv sa nedá vyčísliť.

Akruálny vplyv

mil. eur

2018

2019

2020 2021

DzP

-10,3

-5,1 -5,1

Zdravotné odvody

- 2,5

-1,3 - 1,3

Sociálne odvody 0 - 2,9 -2,9 -2,9

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 128 250

DPFO (111)

- 128 250

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 128 250

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Daňové príjmy (100)1

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Výnosy z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

57 400 000

120 900 000

128 800 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

- 10 300 000

- 5 100 000

DPFO (111)

- 10 300 000

- 5 100 000

Poistné (150)1

- 5 400 000

- 4 200 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom za podmienky, že oslobodenie bude maximálne do výšky 60 eur mesačne na kmeňového zamestnanca u firiem s viaczmennou prevádzkou.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

- 15 700 000

- 9 300 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2018

2019

2020

2021

Daňové príjmy (100)1

1 780 000

DPFO (111)

1 780 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Prechod bánk na nový účtovný štandard IFRS 9.

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 780 000

Tabuľka č. 4

Ministerstvo financií SR

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2018

2019

2020

2021

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 399 602

2 073 102

Výdavky z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

Tovary a služby (630)2

1 272 900

1 946 400

MF SR - úrad, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

81 000

FR SR, RP 635 Rutinná a štandardná údržba, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 191 900

1 865 400

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

13 296 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

13 296 000

MF SR - úrad, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

540 000

FR SR, RP 711 Nákup pozemkov a nehmotných aktív, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

4 800 000

FR SR, RP 713 Nákup strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

6 000 000

FR SR, RP 718 Rekonštrukcia a modernizácia, 0EK0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií SR

1 956 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

13 296 000

1 399 602

2 073 102

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2018

2019

2020

2021

poznámka

Počet zamestnancov celkom

Vplyv z postupného, celoplošného zavedenia e-kasy.

z toho vplyv na ŠR

štátna služba

colníci

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 300

z toho vplyv na ŠR

1 300

štátna služba

1 300

colníci

1 300

Osobné výdavky celkom (v eurách)

126 702

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

93 600

z toho vplyv na ŠR

93 600

štátna služba

62 400

colníci

31 200

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

33 102

z toho vplyv na ŠR

33 102

štátna služba

21 808

colníci

11 294

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh v čl. I. sa bude vzťahovať na všetky podnikateľské subjekty, na ktoré sa v zmysle zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov vzťahuje povinnosť evidovať prijaté tržby pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb taxatívne ustanovených v prílohe č. 1 k cit. zákonu v registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej pokladnici a na podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, predávajú alebo distribuujú pokladnice.

Pokiaľ ide o počet podnikateľských subjektov, návrh zákona sa bude dotýkať cca 123 000 podnikateľov, ktorí používajú klasické elektronické registračné pokladnice a môže sa dotýkať aj cca 23 000 podnikateľov, ktorí používajú virtuálne registračné pokladnice, a to z dôvodu, že by sa rozhodli vymeniť virtuálnu registračnú pokladnicu za on-line registračnú pokladnicu.

Zároveň sa návrh zákona bude dotýkať aj výrobcov, dovozcov a distribútorov elektronických registračných pokladníc, ktorých je cca 20.

V čl. II sa navrhuje, aby súčasťou vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

Návrh v čl. III sa zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu. Z uvedeného vyplýva, že ide o podnikateľov, ktorí zamestnávajú osoby, ktorým zároveň poskytujú ubytovanie.

Návrh v čl. IV a V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Na konzultácie boli prizvaní:

Nadväzne na Jednotnú metodiku na posudzovanie vplyvov, ministerstvo financií dňa 16. 04. 2018 zahájilo konzultácie k pripravovanej novele zákona č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Na konzultácie boli prizvaní:

✓Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr

✓Združenie podnikateľov Slovenska

✓Asociácia výrobcov, dovozcov a predajcov elektronických registračných pokladníc

✓Slovenský živnostenský zväz

✓Zväz hotelov a reštaurácií SR

✓Zväz cestovného ruchu SR

✓Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu

✓KLUB500

✓ELCOM, spol. s r. o.

✓VAROS TRADE s.r.o.

✓AXIS distribution, s.r.o.

✓BEFARE

✓NRSYS, s.r.o.

✓Slovak Business Agency

Oznam o konzultáciách bol uverejnený aj na webe MF SR, v časti aktualizácie.

Priebeh konzultácií:

V úvode konzultácií Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) informovalo o zámere vyplývajúcom z programového vyhlásenia vlády a akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorým je on-line prepojenie registračných pokladníc so systémami finančnej správy (FS). MF SR uviedlo, že plní úlohu gestora tejto novely a zabezpečuje legislatívny proces, pričom technické náležitosti a vecnú stránku zabezpečuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (FR SR). Návrh zákona je momentálne v štádiu rozpracovanosti a pre verejnosť bude prístupný v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK) ku koncu mája 2018.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker oboznámil podnikateľov, že úpravou zákona budú pokladnice komunikovať on-line so systémami FS. On-line prepojenie registračných pokladníc bude prebiehať v dvoch etapách, a to 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 pre všetky ostatné podnikateľské subjekty. Dôvodom zavedenia on-line prepojenia registračných pokladníc so systémami FS je pomerne veľký výpadok na DPH (200 mil. eur ročne) v segmente hotovostných platieb. FS je inšpirovaná zahraničím, najmä Chorvátskom (HR) a Českou republikou (ČR), pričom technické požiadavky sú prispôsobené potrebám SR, a teda tie sú odlišné od chorvátskeho aj českého riešenia.

K predmetnej téme sa podnikateľské subjekty vyjadrili nasledovne:

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc namietla výsledky fungovania EET tak v ČR ako aj v HR na základe rôznych novinárskych článkov, ktoré fungovanie takýchto pokladníc spochybňujú.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol, že na základe údajov OECD má HR ako druhé z členských štátov EÚ najnižšiu medzeru na DPH.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla, že Česká republika, Slovinsko, Chorvátsko majú zavedený systém, ktorý nie je veľmi funkčný. Momentálne sa zavádzajú nové systémy napr. v Rumunsku a Poľsku. Ak má SR záujem zaviesť dobré registračné pokladnice, spoločnosť ELCOM s. r. o. neodporúča brať si za vzor chorvátsky a český model. Všetky systémy, ktoré sú napojené do siete musia byť odolné voči zneužitiu. Vzhľadom na uvedené odporúčanie, spoločnosť ELCOM s. r. o. poskytla MF SR a FR SR vypracovanú „Koncepciu registrácie maloobchodných transakcií pre Slovenskú republiku.“

➢Spoločnosť AXIS distribution s .r. o. uviedla, že vzhľadom na dátumy, ktoré boli oznámené v súvislosti s on-line prepojením pokladníc s FS, teda účinnosť zákona k 1.1.2019, 1. etapa od 1.4.2019 pre sektor HORECA (hotelové a reštauračné služby) a čerpacie stanice, 2. etapa od 1.7.2019 všetky ostatné podnikateľské subjekty, je potrebné zobrať do úvahy zverejnenie technickej špecifikácie 6 - 9 mesiacov pred termínom zavedenia, v prípade potreby certifikácie pri hardvérovom riešení, je potrebné zobrať do úvahy ďalšie mesiace pre proces certifikácie 3-6 mesiacov.

Pri softvérovom riešení (HR/CZ), môže dochádzať k neobmedzenej tlači originálu pokladničného dokladu na strane predávajúceho, kde 1x je DPH odvedené, ale zákazníci si odpočítajú mnohokrát viac DPH, podľa počtu vytlačených originálov. Tento proces je nebezpečný aj pre majiteľov prevádzok, vzhľadom k tomu, že môže dochádzať k tlačeniu daňových dokladov zamestnancom pri zadaní tlače počtu kópií v prospech pokladníkov, ktorí tieto pokladničné doklady ďalej predávajú, tak ako to je bežné dnes, napr. na benzínových staniciach, ale aj inde. Tento nový softvérový spôsob bude veľká príležitosť pre pokladníkov si privyrobiť, nehovoriac, že pokladničný doklad si môžu uložiť a neskôr v prípade potreby vytlačiť aj so všetkými bezpečnostnými prvkami zo servera FS.

Pokiaľ by sa zaviedlo nevytvárať zabezpečený elektronický žurnál, bolo by možné ho podľa potreby znova generovať a týmto dosiahnuť optimalizáciu dane z príjmov. Týmto spôsobom by nebola reálne možná kontrola pravosti pokladničných dokladov medzi predávajúcim a kupujúcim pri daňových kontrolách.

Spoločnosť AXIS distribution s. r. o. navrhlo MF SR a FR SR podporu a pomoc pri zavádzaní e-kasy.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc uviedla, že k úspešnému dosiahnutiu cieľa je podstatný termín schválenia zákona. Taktiež vzniesla námietku voči termínom zavedenia on-line prepojenia, z dôvodu, že nie sú prístupné technické požiadavky. Namietala, aby sa vývoj SW a HW na základe technických požiadaviek zverejnených v júni vykonával bez toho, aby bol zákon schválený. Takýmto spôsobom sú podnikateľské subjekty vystavené

riziku, že budú vyvíjať systém na základe technických požiadaviek, ktoré môžu byť po schválení novely zákona úplne iné, alebo novela zákona nemusí byť schválená vôbec.

Ďalej Slovenská asociácia registračných pokladníc poukázala na to, že pri zmene softvéru a zavedení on-line prepojenia nebude možné zabezpečiť dôkazový materiál proti takým subjektom, ktorí DPH krátili. Odporúča úplne zakázať softvérové pokladnice, nakoľko pri fungovaní pokladníc v HR alebo v ČR nie je možné dôkazový materiál získať. Aj keď sa odhalia podvody na DPH, je potrebné tieto podvody subjektu aj dokázať, čo pri softvérových pokladniciach nebude možné. Je potrebné mať hardvérové pokladne, ktoré dokážu zbierať informácie, ktoré vo fiskálnej pamäti vedia ukladať dáta, ktoré sa neskôr môžu pri kontrole použiť ako dôkazový materiál. Ak nebudú registračné pokladnice vybavené hardvérom a samostatnou pamäťou, bude on-linezácia neúspešná.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker k námietke termínov uviedol informácie, že ak si od januára niekto založí spoločnosť, FR SR mu chce dať možnosť, aby už mohol mať e-kasu k dispozícii. Takýto podnikateľ si bude môcť ešte do konca marca vybrať či chce používať klasickú ERP alebo e-kasu. Čo sa týka technického riešenia už dnes sa nejaké testujú na internej báze. Podnikatelia budú mať viac ako pol roka na prípravu, nakoľko technické riešenie bude pre nich dostupné v júni 2018.

MF SR uviedlo, že pri maximálnom skrátení lehôt a zachovaní postupov v legislatívnom procese je možné predložiť novelu zákona do parlamentu najskôr v septembri. Schválená teda bude približne v novembri - decembri zverejnením v zbierke zákonov. Účinnosť zákona sa plánuje od januára 2019.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. odporúča naďalej používať v zariadeniach fiškálnu pamäť, ktorá zabezpečí evidenciu a zapisovanie finančných transakcií, používať záznam a archiváciu kontrolného žurnálu z dôvodu, že kontrolný systém, ktorý by využíval evidenciu uloženú len na serveri FS, otvorí priestor na protiargumentáciu nepoctivých podnikateľov, ktorí budú argumentovať, že doklad sa nenachádza v ich systéme, nakoľko zlyhalo pripojenie. V prípade záznamu a archivácie kontrolného žurnálu sa jedná o jediný nástroj kontrolných orgánov v prípade kontroly priamo u podnikateľa, že daný doklad bol vystavený aj keď nebol on-line odoslaný.

Spoločnosť BEFARE 1 s .r. o. taktiež odporúča, aby sa naďalej evidovali zariadenia jedinečným číslom (DKP), ktoré vydávajú pokladničné doklady z dôvodu, že pri kontrolnej činnosti orgánmi, ako je daňový úrad a colný úrad pri rozdieloch v obratoch sa nebude možné spoľahnúť len na pokladničné doklady zaregistrované on-line. Všetky doklady označené ako neplatný doklad, ktoré má predávajúci podnikateľský subjekt následne nahrať do systému sa takto môže stratiť. Pri používaní akéhokoľvek zariadenia nebude možné dokázať, že to bolo práve toto zariadenie, ktoré zlyhalo lebo podnikateľský subjekt môže používať nespočetné množstvo zariadení. Taktiež sa otvára priestor výmeny zariadení, ktoré by dokázali tlačiť pokladničné doklady, ale neposielali by údaje on-line.

Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. taktiež trvá na tom, že činnosť servisných organizácií (SO) má svoj význam. Nakoľko činnosť SO bola doteraz regulovaná zákonom, mala zodpovednosť za to, že zariadenie je v poriadku. Každé počítačové zariadenie potrebuje servisnú činnosť, ak sa podnikateľské subjekty sťažovali, že musia platiť servisným organizáciám tak novelou zákona sa nič nemení. Veľa podnikateľských subjektov bude

naďalej potrebovať zapojiť zariadenie, odstrániť zlyhanie komunikácie a ďalšie iné chyby, ktoré vznikajú väčšinou chybou obsluhy.

Evidencia zariadení aj pomocou plomby je dobrým riešením, jej prilepovanie v rámci uvedenia do prevádzky a jej kontrola počas platnosti zariadenia je dôležitou súčasťou nezameniteľnosti zariadenia a taktiež aj ochranou pred neodborným zásahom do daného zariadenia.

Nadväzne na argumenty spoločnosti BEFARE 1 s. r. o. zástupca FR SR oznámil, že boli vykonané rôzne stretnutia za účelom poučiť sa z chýb, ktoré boli napr. pri VRP. SR sa on-linezácii, nevyhne nakoľko ide o prirodzený vývoj a nový trend. Podnikateľ bude odosielať na server FS údaje, za ktoré ručí. Ďalšími krokmi bude budovanie analytiky, zmyslu cielenej kontroly, neplytvať človeko-hodinami a na diskusiu ostáva, akým smerom sa vo vzťahu k právnym veciam bude uberať dôkazné bremeno.

➢Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu a obchodu SAPPO – zástupcovia SAPPO upozornili na krátkosť času, ktorá vyplýva z načrtnutého načasovania legislatívneho procesu zástupcami MF SR, s ohľadom na prípadné potreby úprav softvérov či hardvérov pokladníc na čerpacích staniciach, a to celé v kontexte skutočností, že návrh technického riešenia alebo znenie samotného legislatívneho návrhu im ešte nie je známy. Taktiež sa zástupcovia SAPPO zaujímali o dôvody z akých práve čerpacie stanice boli vybrané do prvej vlny, ktorá má podľa informácie z FR SR byť spustená od 1.4.2019.Taktiež upozornili na možné problémy a škody, ktoré môže nedostatok času na prípravu systémov spôsobiť. V tomto smere členovia SAPPO poukázali na potrebu implementácie funkčného systému umožňujúceho nepretržitú prevádzku bez vád a zároveň zástupcovia SAPPO ponúkli možnosť súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov v prípravnej fáze s cieľom zabezpečiť bezproblémovú implementáciu.

FR SR uviedlo informácie, že najväčší podiel čerpacích staníc na SR je mimo medzinárodných sietí a navyše veľký počet zákazníkov obchoduje s pokladničnými dokladmi vydanými čerpacími stanicami.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uvítal iniciatívu súčinnosti pri testovaní nových on-line systémov.

P. riaditeľka asociácie petrolejárskeho priemyslu – Slovenská asociácia petrolejárskeho priemyslu zastrešuje 70 % čerpacích staníc v SR. Aký je dôvod aby sa tieto zmeny dotkli hneď takého veľkého množstva zákazníkov. Nie je jasné technické riešenie, vychádzame len z diskusie. Čo sa stane ak on-line prepojenie nebude fungovať? Znefunkčnia sa čerpacie stanice? Už minulý rok boli vysvetľovať MF SR fungovanie registračných pokladníc v Maďarsku. Ako majú čerpacie stanice stihnúť technické zabezpečenie, keďže im stále nie sú známe technické požiadavky? Čerpacie stanice potrebujú na takéto zmeny cca 12 mesiacov, nakoľko majú zahraničné materské spoločnosti a musia dodržiavať vnútorné postupy a schvaľovacie procesy.

FR SR uviedlo, že už dnes prebiehajú testovacie procesy s veľkými spoločnosťami ako Lidl a Kaufland, a teda je predpoklad že ak bude všetko fungovať, systém zvládne nápor ďalšieho napojenia.

➢Slovak Business Agency k predloženej téme položilo nasledovné otázky:

•Koľko možností používania registračnej pokladnice bude možné po novele zákona používať?

•Je tu stále možnosť použitia virtuálnej pokladnice alebo elektronickej registračnej pokladnice bez nutnosti prepojenia so systémami finančnej správy?

•Pre ktoré podnikateľské subjekty poskytujúce „vybrané služby“ sa navrhuje zaviesť povinnosť používať registračnú pokladnicu prepojenú so systémami finančnej správy?

FR SR na otázky uviedlo odpoveď, že v budúcom roku bude možné používať VRP a pokladnicu e-kasa on-line pripojenú na server FS. E-kasy už nebudú vybavené fiskálnym modulom. Fiskálnym modulom bude server FS. Klasické ERP novelou zákona zaniknú. Podnikateľ sa bude môcť rozhodnúť do čoho investuje, či do staršieho alebo novšieho systému. Bezplatná služba na účely evidencie tržieb vo VRP sa rušiť neplánuje.

➢Slovenská asociácia registračných pokladníc podotkla, že pokiaľ sa zrušia fiskálne pamäte z pokladníc bude obtiažne porušovanie zákona podnikateľským subjektom dokázať.

FR SR má vedomosť o tom, že sa dejú podvody na VRP, a to aj napriek tomu, že podnikatelia vedia, že sú on-line pripojení na portál FS. Žiadny systém nezaručí to, že podnikateľ nespraví nejaký podvod, ale tento nový navrhovaný systém zaručí, že sa to FS dozvie. Zrušenie fiskálnych pamätí je súčasťou pripravovanej novely. Nový systém zabezpečí potrebné údaje o tom, kto sa ako správa a na základe toho budú vedieť zakročiť, nakoľko v súčasnosti FR SR koná len na základe podozrenia.

➢Spoločnosť ELCOM s. r. o. uviedla informáciu, že pokladnice s fiskálnou pamäťou už pri ich zavádzaní v SR boli zastaralé, pochádzajú z roku 1970 z Talianska. Momentálne je toto riešenie 50 rokov staré, preto sa nemôžeme diviť, že pri dnešnom technologickom vývoji dochádza k podvodom.

Taktiež poznamenala, že dnes existujú také pamäte, do ktorých sa zapisuje celý žurnál údajov, ktoré sa dajú kedykoľvek dohľadať a odkontrolovať s údajmi, ktoré boli na FS odoslané. Dokonca je možné takúto kontrolu vykonať aj na diaľku. Updaty sa robia on-line – funguje to tak aj v Maďarsku.

➢Slovak Business Agency ešte položilo otázku, či MF SR disponuje podkladmi pre vyčíslenie zníženia administratívnej záťaže a nákladov pri prevádzke a čo bude konkrétne táto zmena predstavovať pre vybrané podnikateľské subjekty?

FR SR a MF SR – ide napr. o tieto prínosy pre podnikateľov:

•nebude nutné vykonávať povinné servisné prehliadky – znížia sa náklady na servis,

•nebude sa používať kniha pokladnice,

•môže sa používať všetok dostupný hardvér, nastavenie softvéru nebude predpísané zákonom

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker uviedol informáciu, že minister financií rozmýšľa o benefite pre všetkých, ktorí sa budú pripájať. Nakoľko uvedený benefit ešte nie je odsúhlasený, nebol konkrétnejšie špecifikovaný.

➢Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. poukázala na riziko výpadku internetu. Ako sa dá podnikateľovi dokázať, že v určitom čase neevidoval tržby v dôsledku výpadku internetu? Spoločnosť BEFARE 1 s. r. o. má záujem, aby sa používanie knihy elektronickej registračnej pokladnice zachovalo a tvrdí, že kniha pokladnice má svoje opodstatnenie z nasledovných dôvodov:

•Na prvej strane je jasne definované zariadenie s výrobným číslom zviazané s konkrétnym podnikateľským subjektom

•V časti „Záznamy daňového úradu“ je pridelené jedinečné číslo zariadenia čo zabezpečuje nezameniteľnosť daného zariadenia s vydávanými bločkami.

•V časti „Záznamy podnikateľa“ je zákonom dané zapisovanie každého prerušenia prevádzky zariadenia

• „V časti Záznamy servisnej organizácie“ vieme nájsť napr. poškodenie plomby, výmenu fiškálnych pamätí a ďalších servisných úkonov nehovoriac o tom, že servisné organizácie si vo vlastnom záujme sledujú, či tam nedochádza nekalej činnosti.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh zákona je v prípravnej fáze a navrhuje sa počkať na materiál, ktorý bude pre verejnosť dostupný v MPK koncom mája 2018. MF SR prisľúbilo, že zúčastneným podnikateľským subjektom bude v dostatočnom časovom predstihu zaslaný internetový odkaz na MPK, v rámci ktorého môžu zasielať svoje pripomienky. Zároveň MF SR poďakovalo zástupcom FR SR a podnikateľským subjektom za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

GR sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík Ing. Hanniker v závere uviedol, že nie je v jeho kompetencii rozhodovať o termínoch, ale vníma krátkosť času pre prípravu podnikateľov nadväzne na navrhované zmeny a bude tento problém reprodukovať kompetentným. Taktiež prisľúbil podnikateľským subjektom poskytnutie technických požiadaviek bezodkladne po ich skompletizovaní.

Podnikateľské subjekty podporili on-linenizáciu, ktorá zabezpečí spoľahlivé, bezpečné a odkontrolovateľné odosielanie údajov na FS, s dôrazom na uchovávanie údajov aj v pokladnici e-kasa za účelom efektívnej kontroly.

Zástupca SO navrhol zamyslieť nad tým, že pre mnohých je činnosť servisnej organizácie jediný dlhoročný príjem. Pokiaľ nebudú mať oporu v zákone, bude to mať vplyv na zvýšenie nezamestnanosti.

Konzultácie boli ukončené dňa 11. 05. 2018

K čl. II až V sa konzultácie neuskutočnili.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Uvedeným návrhom nedochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Čl. I - Náklady na zmenu pokladníc

•Povinný prechod zo súčasných elektronických registračných pokladníc (ERP) na on-line registračnú pokladnicu bude v dvoch krokoch. Od 1. apríla 2019 bude povinné používanie pokladnice e-kasa klient pre novovzniknuté podnikateľské subjekty. Podnikatelia, ktorí už používajú elektronické registračné pokladnice budú môcť používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a najneskôr sú povinní takúto pokladnicu začať používať od 1. júla 2019.

•Jednorazové investičné náklady na zavedenie e-kasy pre podnikateľské subjekty odhadujeme na 28,0 mil. eur. Predpokladáme, že 80% pokladníc na trhu bude možné upraviť pomocou doplnkového hardvéru a aktualizácie softvéru2. Celkový náklad úpravy pokladnice, vrátane zavedenia chráneného dátového úložiska, odhadujeme na 80 eur. Zvyšných 20% bude potrebné vymeniť za novú pokladnicu s priemernou cenou 280 eur za pokladnicu.

Náklady na zmenu pokladní vo všetkých sektoroch

jednotková cena (eur)

počet pokladníc

náklady (mil. eur)

Úprava pokladne (80% pokladní na trhu)

186 710

14.9

Nákup novej pokladne (20% pokladní)

280

46 678

13.1

2Odhad výrobcov a predajcov elektronických registračných pokladní v rámci medzirezortného pripomienkového konania predpokladá, že až 90% pokladní je možné upraviť, aby spĺňali požiadavky pre on-line komunikáciu.

Spolu náklady zavedenia

233 388

28.0

•Celkové prevádzkové náklady podnikateľských subjektov by mohli klesnúť približne o 10,3 mil. eur. Operatívne náklady podnikateľských subjektov na údržbu pokladníc by mohli klesnúť v priemere o 56 eur na pokladňu, čo by pri počte 233 tis. pokladníc znamenalo úsporu 13,1 mil. eur ročne.

•Zavedenie e-kasy si vyžiada dodatočné náklady v prevádzkach, ktoré ešte v súčasnosti nemajú internetové pripojenie. Bude sa týkať najmä menších prevádzok. Podľa údajov Eurostatu3 až 92% spoločností s počtom zamestnancov viac ako 10 má zriadený širokopásmový internet, v prípade domácností má pripojenie na internet 81%. Odhad nákladov na internetové pripojenie vychádza z konzervatívnejšieho predpokladu, týkajúceho sa domácností. Z počtu 123 tisíc podnikateľských subjektov s registračnou pokladnicou4 sa predpokladajú dodatočné náklady na internet v prípade 19% podnikateľských subjektov. Pri priemernej cene internetového pripojenia 10 eur mesačne5 sú náklady 2,8 mil. eur.

Porovnanie ročných prevádzkových nákladov

súčasnosť

e-kasa

Bežné náklady na činnosť ERP

56.3

120

servisná prehliadka (štandard ročne)

defiskalizácia (pri životnosti 8 rokov)

6.3

internetové pripojenie

120

Počet pokladníc

233 388

Počet podnikateľských subjektov

23 377

Spolu (mil. eur)

13.1

2.8

•Ďalším pozitívnym efektom po celoplošnom zavedení e-kasy z pohľadu verejnej správy je dostupnosť údajov pre lepšie odhady vývoja spotrebiteľských cien a tržieb

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

Návrh v čl. III zavádza oslobodenie nepeňažného príjmu zamestnanca s uzatvorenou pracovnou zmluvou do výšky 60 eur za ubytovanie poskytnuté zamestnávateľom. Uvedené opatrenie podporuje v období nedostatku pracovnej sily jej mobilitu.

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Digital_economy_and_society_statistics_-

_enterprises#Data_sources_and_availability

4 Podľa registra ERP je 233 tisíc aktívnych ERP, ktoré vlastní 123 tisíc podnikateľských subjektov

5 Predpoklad na základe porovnania ponúk 3 najväčších mobilných operátorov

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

K čl. I

Predložené návrhy majú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže.

Ide o:

1.požiadanie pridelenia príslušných kódov na uvedenie pokladnice e-kasa klient do prevádzky,

2.zaslanie dátovej správy v prípade výnimky pri evidencii tržieb v pokladnici e-kasa klient,

3.preukázanie technických príčin, na základe ktorých sa podnikateľ nemôže pripojiť na internet a ich každoročné opätovné preukazovanie,

4.predkladanie údajov z neodoslanej dátovej správy v listinnej alebo elektronickej podobe.

Uvedené vplyvy však s prihliadnutím na to, že uvedené úkony sa budú vykonávať elektronicky, budú vznikať len výnimočne, t. j. nebudú sa týkať podnikateľov celoplošne.

Náklady nie je možné vopred vyčísliť.

V návrhu možno vyzdvihnúť propodnikateľské opatrenia, a to

1.nepoužívanie knihy pokladnice,

2.nie je povinnosť zmluvne si zabezpečiť servisnú organizáciu, t. j. odstránenie nákladov na povinný servis registračných pokladníc,

3.možnosť využívať všetok dostupný hardvér,

4.možnosť používať aj súčasné registračné pokladnice za predpokladu ich prispôsobenia na nové technické požiadavky,

5.nastavenie softvéru na technické požiadavky zákona je zo strany podnikateľov ľubovoľné, t. j. softvérové riešenie nie je zákonom predpísané,

6.požiadanie o pridelenie kódu a pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient elektronickou formou, čo znamená operatívnejšie a efektívnejšie pridelenie kódu,

7.zníženie nákladov pri prevádzke,

8.export dát na zjednodušenie podávania kontrolného výkazu na účely DPH,

9.dostupnosť dát počas archivácie.

Zákazníkom systém umožní overenie pravosti pokladničných dokladov v reálnom čase.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

K čl. I

Náklady na 1 podnikateľa

(v eurách)

Náklady na celé podnikateľské prostredie (v mil. eur)

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Kúpa novej ERP

Update SW

Internetové pripojenie

280

120 (rok)

13,1

14,9

2,8

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

480

30,8

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Zmena prechodu z používania elektronickej registračnej pokladnice na pokladnicu e-kasa klient sa vzťahuje rovnako na všetkých podnikateľov, ktorí v súčasnosti používajú elektronickú registračnú pokladnicu, a preto bude mať rovnaký vplyv na všetky tieto dotknuté subjekty bezrozdielne.

Rovnako povinnosti ustanovené pre výrobcov, dovozcov alebo distribútorov pokladníc sa vzťahujú na všetkých bezrozdielne.

Návrh v čl. II až V nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

ks_332746

ks_336077

as_57879

as_57880

Poskytovanie virtuálnej registračnej pokladnice

eKasa – rozhranie

eKasa – trzby

eKasa - ID dokladu

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

isvs_7156

Virtuálna registračná pokladnica

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

3.Predmet návrhu zákona - je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve:

•čl. 16, 114 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

•čl. 6 a 39 Zmluvy o Európskej únii,

•čl. 8 Charty základných práv Európskej únie.

b) v sekundárnom práve:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou

sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 241, 17.9.2015), gestor: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor Úrad na ochranu osobných údajov SR.

c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

•nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica (EÚ) 2015/1535 bola úplne prebratá do zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplný.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 2)

V § 2 sa nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy navrhuje upraviť a doplniť príslušné definície.

Systém e-kasa sa navrhuje ako bezpečný, vysoko priepustný systém evidencie pokladničných dokladov, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ v reálnom čase, ktorý umožní integráciu on-line registračných pokladníc, ako aj virtuálnych registračných pokladníc (ďalej len „pokladnica e-kasa klient“) na centrálnu databázu finančnej správy.

Systém e-kasa umožní podnikateľom prostredníctvom osobnej internetovej zóny podnikateľa zriadenej na webovom sídle finančnej správy zabezpečiť správu pokladníc e-kasa klient a vytváranie prehľadov o prijatých tržbách evidovaných v centrálnej databáze finančnej správy.

Systém e-kasa okrem toho umožní finančnej správe vykonávať prehľad a triedenie získaných dát a ich využitie na účely kontroly dodržiavania ustanovení tohto zákona, ako aj na účely daňovej kontroly.

Systém e-kasa umožní verejnosti overiť pravosť pokladničných dokladov v reálnom čase.

Pokladnicou e-kasa klient sa rozumie on-line registračná pokladnica ako aj virtuálna registračná pokladnica.

On-line registračnou pokladnicou je súbor pokladničného programu, chráneného dátového úložiska, hardvérových prostriedkov používaných na vyhotovenie pokladničných alebo iných dokladov, na zasielanie dátových správ, ktoré obsahujú najmä taxatívne uvedené údaje z dokladov, údaje identifikujúce podnikateľa alebo on-line registračnú pokladnicu do systému e-kasa, vytlačenie pokladničného dokladu alebo jeho zaslanie na žiadosť kupujúceho elektronickou formou a ďalších prostriedkov zabezpečujúcich plnenie povinností podľa zákona. Návrh počíta s transformáciou súčasne používaných elektronických registračných pokladníc na on-line registračné pokladnice, pričom podnikatelia sa môžu rozhodnúť, či budú používať on-line registračné pokladnice alebo virtuálne registračné pokladnice. Z uvedeného vyplýva, že výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sú viazaní len dodržaním podmienok, ktoré sú ustanovené zákonom, resp. ktoré budú zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Pre potreby získania identifikačných a autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice nevyhnutných na evidenciu tržieb a zasielanie dátových správ do systému e-kasa bude na webovom sídle finančného riaditeľstva zriadená e-kasa zóna podnikateľa. Ide o webovú aplikáciu, ktorá bude podnikateľovi dostupná po prihlásení sa na portál finančnej správy v časti Osobná internetová zóna. Podnikateľ v rámci tejto zóny získa prehľad o všetkých svojich pokladniciach e-kasa klient a k nim prislúchajúcim identifikačným a autentifikačným údajom, ktoré si bude môcť stiahnuť pre následný import do svojej pokladnice e-kasa klient. Zároveň

táto zóna bude podnikateľovi poskytovať možnosť tvorby prehľadov o všetkých tržbách evidovaných v systéme e-kasa.

Ustanovuje sa unikátny identifikátor kupujúceho, ktorým je ľubovoľný číselný znak alebo alfanumerický reťazec identifikujúci vlastníka pokladničného dokladu, ktorý si kupujúci sám zvolí. Ak ide o kupujúceho, ktorý je registrovaný pre daň z príjmov, identifikátorom môže byť jeho daňové identifikačné číslo. Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude môcť byť sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj. V budúcnosti sa počíta so zriadením e-kasa zóny kupujúceho, ktorá umožní prideľovanie unikátnych identifikátorov kupujúcemu a zároveň kupujúcemu umožní prístup ku všetkým prijatým dokladom, ktoré obsahujú jemu pridelený unikátny identifikátor kupujúceho. Takáto identifikácia dokladov kupujúcemu poskytne prehľad realizovaných výdavkov, bude slúžiť ako podklad pre účtovníctvo podnikateľa, na evidenciu dokladov pre potreby reklamácií, resp. na archiváciu prijatých pokladničných dokladov.

Každému zaevidovanému pokladničnému dokladu, dokladu označenému slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ systém e-kasa pridelí unikátny identifikátor dokladu, ktorým bude daný doklad jednoznačne identifikovaný (tvorí ho jedinečný neopakujúci sa reťazec znakov). Tento identifikátor je súčasťou pokladničného dokladu vo forme číselných a alfanumerických znakov a zároveň v grafickej podobe vo forme QR kódu. Každý bude mať možnosť pomocou uvedeného identifikátora overiť pravosť a platnosť pokladničného dokladu prostredníctvom služby „Over doklad“.

Jedinečný identifikátor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska špecifikuje názov a verziu pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a je súčasťou každej zasielanej dátovej správy. Zavedením identifikátora bude možné jednoznačne určiť pokladničný program a chránené dátové úložisko. Identifikátor bude navrhnutý výrobcami, dovozcami a distribútormi pokladničného programu a chráneného dátového úložiska a náležitosti jedinečného identifikátora zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Podpisový kód podnikateľa je elektronický podpis (kryptografická informácia) vybraných údajov dátovej správy evidovaného dokladu ustanovených finančnou správou. Tento podpisový kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ pomocou privátneho kľúča získaného elektronického certifikátu (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice). Vytvorený podpisový kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa. V prípade, že pokladnica e-kasa klient nezíska po vyhotovení dokladu unikátny identifikátor dokladu a teda doklad nebol úspešne zaevidovaný v systéme e-kasa (napr. po prekročení hraničnej doby odozvy), bude súčasťou vystaveného dokladu aj podpisový kód podnikateľa. Jeho uvedenie na pokladničnom doklade bude informovať kupujúceho o skutočnosti, že daný doklad ešte nebol zaevidovaný v systéme e-kasa a bude jednoznačne autentifikovať on-line registračnú pokladnicu pri preverení pravosti daného pokladničného dokladu kupujúcim (vlastníkom dokladu).

Overovací kód podnikateľa vytvára pokladnica e-kasa klient v čase vyhotovenia pokladničného dokladu, dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ alebo „VÝBER“, ako hash hodnotu (kryptografická informácia) už vygenerovaného podpisového kódu podnikateľa. Vytvorený overovací kód je súčasťou zasielaných údajov dátovej správy do systému e-kasa a zároveň je súčasťou údajov na vyhotovenom pokladničnom doklade.

V prípade, že vyhotovený doklad neobsahuje unikátny identifikátor dokladu, je možné overiť pravosť a platnosť vydaného pokladničného dokladu pomocou overovacieho kódu podnikateľa.

Z dôvodu možnej rôznej rýchlosti internetového pripojenia, dočasného výpadku internetu alebo času technického spracovania prijatej dátovej správy systémom e-kasa je definovaná hraničná doba odozvy, počas ktorej je podnikateľ povinný čakať na prijatie odpovede zo systému e-kasa. Návrhom zákona je hraničná doba odozvy ustanovená na 2 sekundy. Po prekročení tejto hraničnej doby odozvy môže podnikateľ vyhotoviť pokladničný doklad, ktorý neobsahuje unikátny identifikátor dokladu. Aj takto vystavený pokladničný doklad bude musieť byť následne zaevidovaný do systému e-kasa podľa pravidiel uvedených v zákone (do 48 hodín); v prípade, ak bola podnikateľovi daňovým úradom povolená výnimka z dôvodu trvalejšej nedostupnosti internetového pripojenia, lehota na následné zaslanie do systému e-kasa sa predlžuje na 30 dní. Vyhotovený pokladničný doklad musí okrem overovacieho kódu podnikateľa obsahovať aj podpisový kód podnikateľa.

Na posielanie dátových správ by malo byť postačujúce akékoľvek internetové pripojenie používané v súčasnosti (ide približne o 3kB za 1 správu).

Dátová správa obsahuje povinné údaje z pokladničného dokladu, dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a ďalšie technické údaje zasielané do systému e-kasa. Štruktúra dátovej správy je definovaná finančnou správou. Každá dátová správa bude podpísaná (kryptografická informácia) aktuálne platným elektronickým certifikátom podnikateľa (ako súčasť autentifikačných údajov on-line registračnej pokladnice) v čase odosielania správy. Dátová správa je podpisovaná pri každom pokuse o odoslanie správy nanovo. Vo väčšine prípadov je elektronický certifikát zhodný s certifikátom použitým pre generovanie podpisového kódu podnikateľa. V prípade, že je dátová správa odosielaná dodatočne, je možné, že aktuálne platný elektronický certifikát použitý pre podpis dátovej správy bude odlišný od certifikátu použitého pri generovaní podpisového kódu podnikateľa.

Identifikačné údaje on-line registračnej pokladnice predstavujú základné údaje, ktoré je podnikateľ povinný uvádzať na pokladničnom doklade, dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“. Podnikateľ má možnosť tieto identifikačné údaje získať v rámci e-kasa zóny podnikateľa. Primárne ide o identifikačné údaje o podnikateľovi, adresu predajného miesta odlišného od miesta podnikania alebo sídla, kód pokladnice e-kasa klient (známy ako „DKP“ pri elektronickej registračnej pokladnici).

Autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice sa rozumie elektronický certifikát (kryptografická informácia), ktorý slúži pre autentifikáciu on-line registračnej pokladnice pri zasielaní dátovej správy do systému e-kasa. Pred prvým použitím on-line registračnej pokladnice je podnikateľ povinný získať elektronický certifikát prostredníctvom e-kasa zóny podnikateľa a spolu s identifikačnými údajmi ich nahrať do svojej on-line registračnej pokladnice. Autentifikačné údaje spolu s identifikačnými údajmi tvoria tzv. inicializačný balíček, po nahraní ktorého do on-line registračnej pokladnice bude možné túto používať na evidenciu tržieb v e-kasa systéme. Podnikateľ je zároveň povinný zabezpečiť ochranu autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici pred stratou, odcudzením, zneužitím, čo mu zabezpečí chránené dátové úložisko. Elektronický certifikát je vydávaný pre každú on-line registračnú pokladnicu osobitne a má definovanú časovú platnosť, po ktorej ukončení má podnikateľ možnosť požiadať o nový elektronický certifikát (autentifikačné údaje).

Pokladničný program je program on-line registračnej pokladnice, ktorý musí zabezpečiť požiadavky, ktoré sú ustanovené v § 4a ods. 2. V konaní o certifikácii sa preverí funkcionalita

pokladničného programu vo vzťahu na požiadavky na on-line registračnú pokladnicu a na plnenie povinností uložených zákonom.

V záujme bezpečného a trvalého uloženia dátových správ a všetkých ostatných údajov vytlačených a odoslaných on-line registračnou pokladnicou sa navrhuje, aby on-line registračná pokladnica bola vybavená chráneným dátovým úložiskom, ktoré tieto požiadavky zabezpečí. Chránené dátové úložisko bude slúžiť pre potreby orgánov finančnej správy a aj pre podnikateľa.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1)

V § 3 ods. 1 sa navrhuje, aby rovnako, ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice, tak aj pri používaní pokladnice e-kasa klient bol podnikateľ povinný evidovať prijatú tržbu v systéme e-kasa.

Tak, ako aj doteraz platí, že podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, nemá povinnosť používať registračnú pokladnicu, a to z dôvodu, že účelom likvidácie podniku je vysporiadať majetkové pomery zrušenej organizácie. Ku dňu likvidácie je potrebné spracovať účtovnú závierku a výkazy tak, aby bol zrejmý stav majetku a zabezpečený poriadok v hospodárení po dobu likvidácie. Hlavnou činnosťou likvidátora je sústrediť všetky majetkové aktíva a pasíva organizácie a vysporiadať ich. Z uvedeného vyplýva, že likvidovaná organizácia ako aj organizácia vyhlásená do konkurzu už nevykonáva podnikateľskú činnosť, a preto nemusí používať pokladnicu.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu tržby (dočasný výpadok internetu). V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Rovnako sa rieši aj prípad, kedy dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v on-line registračnej pokladnici nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 2 písm. a) prvý bod)

V súčasnosti sa nákupné poukazy na predaj tovaru alebo poskytovanie služby považujú na účely zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice za ceniny, pri predaji ktorých nie je povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1065, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES pokiaľ ide o zaobchádzanie s poukazmi (ďalej len „smernica 2016/1065“), došlo k zavedeniu nových pravidiel uplatňovania DPH pri dodaniach tovarov a služieb, ktoré sa dodávajú za poukazy. Cieľom týchto nových pravidiel z hľadiska pravidiel DPH je zabezpečiť spoľahlivé a jednotné zaobchádzanie vo všetkých členských štátoch EÚ tak, aby sa eliminovali negatívne javy v podobe narúšania hospodárskej súťaže, dvojitého zdanenia alebo nezdanenia, ktoré boli identifikované pri transakciách zahŕňajúcich poukazy. V súlade s týmito pravidlami sa navrhuje vymedziť poukaz ako nástroj, s ktorým je spojené právo jeho držiteľa získať zodpovedajúci tovar alebo služby, ktoré majú byť na základe použitia poukazu dodané, pričom zodpovedajúce

tovary alebo služby, respektíve aspoň totožnosť ich možných dodávateľov musí byť na poukaze, alebo k nemu súvisiacej dokumentácii uvedená, spolu s podmienkami použitia tohto nástroja. Poukaz sa teda bude považovať za protihodnotu alebo jej časť za prislúchajúce dodanie tovaru alebo služieb.

S prihliadnutím na uvedené sa už vyššie uvedené poukazy nebudú považovať za ceniny, t. j. ich predaj bude evidovaný v registračnej pokladnici a pri ich výmene za tovar alebo službu sa bude vydávať pokladničný doklad, ktorý bude obsahovať údaje uvedené v § 8 ods. 10.

K bodu 4 (§ 3 ods. 3)

V § 3 ods. 3 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval vklad hotovosti aj výber hotovosti.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu vkladu alebo výberu hotovosti. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 5 (§ 3 ods. 7)

V § 3 ods. 7 sa navrhuje, aby pri používaní pokladnice e-kasa klient sa evidoval v systéme e-kasa v prípadoch ustanovených zákonom doklad označený slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“.

Zároveň sa v ustanovení rieši situácia, kedy nedôjde z dôvodu prekročenia hraničnej doby odozvy k zaevidovaniu dokladu označeného slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“. V takomto prípade bude podnikateľ povinný dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku odoslať do 48 hodín od prvého pokusu odoslania tejto dátovej správy. Ak dôjde k tomu, že dátovú správu uloženú v chránenom dátovom úložisku nie je možné zaslať z dôvodov na strane finančného riaditeľstva, v takomto prípade sa po odstránení prekážok zverejní oznam na webovom sídle finančného riaditeľstva a táto informácia bude taktiež zaslaná do e-kasa zóny podnikateľa.

K bodu 6 (§ 3 ods. 8)

Zámerom ustanovenia § 3 ods. 8 je zverejnenie oznámenia len pre podnikateľov, na ktorých sa vzťahuje výnimka z povinnosti evidencie tržieb podľa § 3 ods. 2.

K bodu 7 (§ 3a)

Ak predajné miesto nie je pokryté internetovým signálom, t. j. podnikateľ sa nemôže pripojiť k internetu za účelom evidencie prijatých tržieb v systéme e-kasa, navrhuje sa, aby túto skutočnosť oznámil a zároveň aj preukázal na ktoromkoľvek daňovom úrade. Preukázaním sa

na účely tohto zákona rozumie potvrdenie od príslušných operátorov, resp. dodávateľov internetu na území Slovenskej republiky.

Na základe žiadosti o povolenie odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice, daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom podnikateľovi umožní, aby boli dátové správy zasielané do systému e-kasa najneskôr do 30 dní od ich uloženia v chránenom dátovom úložisku on-line registračnej pokladnice. Z uvedeného teda vyplýva, že podnikateľ musí v každom prípade používať pokladnicu e-kasa klient, avšak s tým, že dátové správy nebudú odosielané do systému e-kasa on-line, ale podnikateľ musí zabezpečiť ich dodatočné odosielanie z miesta, ktoré je pokryté internetovým signálom.

Vzhľadom na to, že daňový úrad bude v tomto prípade vydávať rozhodnutie, navrhuje sa aj procesná úprava, a to podľa daňového poriadku, okrem ustanovení, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodom 8 a 9 (§ 4a ods. 1 až 3)

Podnikateľovi sa ukladá povinnosť, aby používal iba zariadenie definované v § 2 písm. b) zákona, spĺňajúce technické požiadavky podľa § 4a ods. 2 a ktorému bol daňovým úradom pridelený kód a ktoré používa pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii podľa § 4c.

V ustanoveniach § 4a ods. 2 a § 4a ods. 3 sa taxatívne navrhujú technické požiadavky na pokladnicu e-kasa klient. Tieto sú dôležité pre správne nastavenie pokladnice e-kasa klient v procese výroby pokladníc, resp. nastavenie pokladničného programu a chráneného dátového úložiska výrobcami, dovozcami a distribútormi. Podľa týchto požiadaviek bude aj finančné riaditeľstvo certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko.

Niektoré bližšie špecifikácie bude finančné riaditeľstvo zverejňovať na svojom webovom sídle.

Na webovom sídle finančného riaditeľstva bude zverejnené aj príslušné integračné rozhranie vrátane špecifikácií QR kódu. QR kód bude slúžiť kupujúcim na overenie pokladničného dokladu, ktorý si mobilom zosnímajú a prostredníctvom aplikácie, ktorú zverejní finančné riaditeľstvo si pokladničný doklad overia.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa v súvislosti s ustanovenými technickými špecifikáciami budú priamo obracať na finančné riaditeľstvo.

Pokiaľ ide o číslovanie pokladničných dokladov a iných dokladov vyhotovených pokladnicou e-kasa klient [§ 4a ods. 2 písm. j)] sa navrhuje, aby tieto doklady boli číslované sekvenčne v jednom rade od čísla jedna, t. j. v poradí v akom sú v priebehu kalendárneho mesiaca vyhotovované (napr.: PD-1, ND-2, VKLAD-3, VÝBER-4, PD-5, PD-6, PD-7 atď.).

K bodu 10 (§ 4b ods. 11)

V ustanovení sa navrhuje zaviesť pojem „orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, ktorý zabezpečí, že zákaz zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie po uplynutí

jedného roka od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia sa nebude vzťahovať len na finančné riaditeľstvo, ale aj na prezidenta finančnej správy.

K bodu 11 (§ 4c)

V ustanovení sa navrhuje konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. Povinne sa bude certifikovať pokladničný program a chránené dátové úložisko, ktoré musia spĺňať požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Hardvér, ako je PC, mobil, tablet prostredníctvom ktorých pokladničný program bude pracovať, musia byť certifikované len, ak by ich súčasťou bolo chránené dátové úložisko alebo by boli nevyhnutné na splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Výrobca, dovozca alebo distribútor pokladničného programu a chráneného dátového úložiska navrhne, akým spôsobom splní požiadavky uvedené v § 4a ods. 2. Pri certifikácii finančné riaditeľstvo overí splnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

On-line registračná pokladnica musí povinne obsahovať len certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko, použitie ďalších hardvérových prostriedkov (tlačiareň, displej, váhy, PC, tablet, mobil a iné) a softvérových prostriedkov (programy na sklad, účtovníctvo a dane, objednávkové systémy a podobne) si určuje podnikateľ a nepodliehajú certifikácii, ak nezabezpečujú plnenie požiadaviek podľa § 4a ods. 2.

Zjednodušenie funkčnosti a zníženie počtu povinných komponentov on-line registračnej pokladnice (len pokladničný program a chránené dátové úložisko) zabezpečí, že podnikateľ môže využiť pri tvorbe on-line registračnej pokladnice buď certifikovaný pokladničný program a chránené dátové úložisko vybraného výrobcu, dovozcu alebo distribútora, alebo si ich navrhne sám a predloží na certifikáciu finančnému riaditeľstvu.

Rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude vydávať finančné riaditeľstvo po splnení požiadaviek ustanovených zákonom s dobou platnosti na päť rokov. Konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska bude bezplatné.

Ak dôjde k aktualizácii alebo zmene pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska, je výrobca dovozca alebo distribútor pokladničného programu alebo chráneného dátového úložiska povinný tieto zmeny a aktualizácie oznámiť. Vzhľadom na to, že hardvér a softvér nie sú totožné, navrhuje sa, aby sa pri zmene alebo úprave chráneného dátového úložiska (HW) postupovalo primerane ako pri softvéri, t. j. podľa prvej až tretej vety odseku 10 a odseku 2.

Výrobcovia, dovozcovia a distribútori pokladničného programu a chráneného dátového úložiska môžu podnikateľovi predať výlučne pokladničný program a chránené dátové úložisko, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V záujme informovanosti podnikateľov o certifikovaných pokladničných programoch a chránených dátových úložiskách bude finančné riaditeľstvo zverejňovať zoznam na svojom webovom sídle.

Za podmienok ustanovených zákonom môže dôjsť aj k zrušeniu rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska. V takomto prípade musí byť o tejto skutočnosti podnikateľ informovaný a zároveň má povinnosť ukončiť používanie takéhoto pokladničného programu a chráneného dátového úložiska.

V prípade vydania alebo zrušenia rozhodnutia o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska sa navrhuje procesná úprava, a to podľa správneho poriadku, okrem ustanovení zákona, ktoré upravujú proces osobitne.

K bodu 12 (§ 7a)

V ustanovení sa navrhuje postup pri uvedení pokladnice e-kasa klient do prevádzky. Za účelom uvedenia pokladnice e-kasa klient do prevádzky musí podnikateľ požiadať ktorýkoľvek daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom žiadosť sa podáva v predpísanej štruktúrovanej forme spôsobom podľa daňového poriadku prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle. Osobitne sa upravuje postup pre podnikateľov s trvalým pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Po overení údajov uvedených v žiadosti daňový úrad bez zbytočného odkladu pridelí kód pokladnici e-kasa klient. V prípade, ak na predajnom mieste je umiestnených viac pokladníc e-kasa klient, kód pokladnice sa bude prideľovať osobitne na každú pokladnicu (uvedené vylučuje možnosť používania pokladničného systému, ktorému by bol pridelený jeden kód pokladnice). Pri on-line registračnej pokladnici finančné riaditeľstvo sprístupní podnikateľovi kód spolu s identifikačnými údajmi podnikateľa a autentifikačnými údajmi on-line registračnej pokladnice v e-kasa zóne podnikateľa. Podnikateľ tieto údaje pred prvým použitím nahrá do on-line registračnej pokladnice. Pri virtuálnej registračnej pokladnici daňový úrad podnikateľovi doručí kód spolu s prihlasovacími údajmi.

V ustanovení sa taxatívne určujú náležitosti žiadosti a postup pri jej predložení na daňový úrad.

Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak sa pokladnica e-kasa klient používa na rôznych predajných miestach v odlišnom čase, sa ako predajné miesto uvádzalo prenosná pokladnica e-kasa klient. V tomto prípade bude podnikateľ povinný zaevidovať do pokladnice e-kasa klient adresu alebo GPS súradnice predajného miesta, na ktorom podnikateľ v danom čase eviduje prijatú tržbu (napr. ak sa bude nachádzať na trhovom mieste, jarmoku) alebo evidenčné číslo vozidla, ak je toto vozidlo predajným miestom. Náležitosti oznamovania umiestnenia prenosnej pokladnice e-kasa klient zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Návrh rieši aj situáciu, ak dôjde k strate, zneužitiu alebo k odcudzeniu autentifikačných údajov. V takomto prípade je podnikateľ povinný zabezpečiť neplatnosť autentifikačných údajov a ak bude podnikateľ naďalej používať on-line registračnú pokladnicu, je povinný požiadať finančné riaditeľstvo o opakované pridelenie autentifikačných údajov spôsobom, ktorý zverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

Tým, že sa autentifikačné údaje aj podpisový certifikát ukladajú do chráneného dátového úložiska, bude zneplatnenie údajov, resp. certifikátu riešené v rámci certifikácie. Výrobca navrhne vhodný spôsob tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť týchto údajov.

V e-kasa zóne bude mať podnikateľ prístup k svojím certifikátom (autentifikačným údajom), tu si bude môcť tento certifikát zneplatniť (jedným klikom) a požiadať o nový certifikát.

K bodu 13 až 16 (§ 8 ods. 1)

S prihliadnutím na mechanizmus evidovania prijatých tržieb on-line systémom sa navrhuje ustanoviť možnosť (zatiaľ nie povinnosť) zasielať alebo sprístupniť pokladničné doklady kupujúcemu aj v elektronickej podobe, ale len v prípade, že s tým kupujúci súhlasí a o takéto zaslanie požiada pred vytlačením pokladničného dokladu. Pokladničný doklad sa môže zaslať, napr. e-mailom alebo môže byť kupujúcemu sprístupnený na serveri podnikateľa – predávajúceho.

V prípade, že kupujúci bude súhlasiť so zaslaním pokladničného dokladu v elektronickej podobe, musí si byť vedomý toho, že zaslanie takéhoto dokladu môže so sebou priniesť, napr. problém súvisiaci s preverením pokladničného dokladu na predajnom mieste (napr. pri nákupe si kupujúci z dôvodu nedostupnosti internetového signálu nebude môcť odkontrolovať jednotlivé tovarové položky). Ak bude kupujúcemu pokladničný doklad zaslaný v elektronickej podobe, nebude sa v tomto prípade vyhotovovať papierová forma pokladničného dokladu. Papierová forma pokladničného dokladu a elektronická forma pokladničného dokladu budú rovnocenné, t. j. použiteľné na daňové účely alebo reklamačné konanie.

V § 8 ods. 1 sa navrhuje technická zmena v súvislosti s povinnými údajmi pokladničného dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou. Povinné údaje uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú na pokladničný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou. Následne sa z písmena a) vypúšťajú slová „alebo kód virtuálnej registračnej pokladnice“. Nadväzne na predvetie v § 8 ods. 1 a definíciu pokladničného dokladu sa v písmene f) slová „pokladničného dokladu“ vypúšťajú ako nadbytočné.

K bodom 17 až 21 (§ 8 ods. 2, 5, 6, 7, 9 a 10)

S prihliadnutím na používanie pokladnice e-kasa klient bolo potrebné prepracovať a doplniť údaje, ktoré musí obsahovať pokladničný doklad, resp. doklady označené slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo „VÝBER“ a doklady vyhotovené pri prekročení hraničnej doby odozvy.

Unikátny identifikátor kupujúceho je nepovinný údaj, ktorý môže byť uvedený na pokladničnom doklade po dohode kupujúceho a podnikateľa. Ak tento údaj nebude uvedený na pokladničnom doklade, podnikateľ nebude sankcionovaný, nakoľko ide o nepovinný údaj.

Nadväzne na odôvodnenie v bode 3 sa navrhuje rozsah údajov pokladničného dokladu pri predaji jednoúčelového poukazu.

Pokiaľ ide o elektronickú registračnú pokladnicu, rozsah a ani druh údajov sa návrhom zákona nemení.

K bodu 22 (§ 8a)

Nakoľko systém e-kasa neoveruje správnosť všetkých údajov zaslaných z pokladnice e-kasa klient, napr. DIČ, kód pokladnice e-kasa klient, navrhuje sa ustanoviť taxatívny rozsah údajov zasielaných do systému e-kasa.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou došlo k zmene označenia v § 4a ods. 2 [z písm. b) na písm. c)] požiadavky zabezpečujúcej vyhotovenie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, a „VÝBER“.

Vzhľadom na zavedenie nového typu pokladnice, sa zavádza povinnosť pre podnikateľa, a to zabezpečiť ochranu údajov z neodoslanej dátovej správy uložených v on-line registračnej pokladnici, ako aj autentifikačných údajov k on-line registračnej pokladnici.

K bodu 24 (§ 9 ods. 2)

Doplňuje sa povinnosť podnikateľa používajúceho on-line registračnú pokladnicu, aby na požiadanie daňového alebo colného úradu predložil údaje z chráneného dátového úložiska. Takéto údaje bude podnikateľ musieť predložiť v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového alebo colného úradu. Rozsah, štruktúra a ďalšie náležitosti budú v dostatočnom časovom horizonte zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. Zároveň sa ustanovilo, že chránené dátové úložisko je podnikateľ povinný archivovať v lehote na zánik práva vyrubiť daň.

K bodu 25 (§ 9 ods. 4)

Nakoľko sa už denné uzávierky z paragónov nevyhotovujú, uvedené slová „a denné uzávierky podľa § 10 ods. 4“ sú nadbytočné.

K bodu 26 (§ 9 ods. 5)

Ide o spresnenie ustanovenia vo vzťahu k elektronickej registračnej pokladnici, nakoľko doklady označené slovom „VKLAD“ a „VÝBER“ vyhotovené pokladnicou e-kasa klient sa v listinnej forme netlačia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6 a 7)

V odseku 6 sa navrhuje upraviť postup náhradnej evidencie tržieb, ak nie je možné pokladnicu e-kasa klient použiť, napr. z dôvodu výpadku elektriny, poruchy koncového zariadenia.

Pri používaní on-line registračnej pokladnice sa v prípade dočasného výpadku internetového pripojenia náhradná evidencia formou paragónov uplatňovať nebude, a to z dôvodu že,

v prípade výpadku internetu on-line registračná pokladnica pracuje v režime off-line, zákazníkom sú vydávané pokladničné doklady a údaje o evidencii tržieb sú uložené v dátovej správe, ktorú je podnikateľ povinný zaslať do systému e-kasa do 48 hodín od prvého pokusu o jej zaslanie.

V odseku 7 sa navrhuje doplnenie postupu podnikateľa, ktorý používa on-line registračnú pokladnicu v prípade, ak dôjde k poruche tejto pokladnice alebo koncového zariadenia k virtuálnej registračnej pokladnici. Podnikateľ, ktorého on-line registračná pokladnica alebo koncové zariadenie bude z dôvodu poruchy nefunkčné, je povinný do 48 hodín obnoviť prevádzku týchto zariadení, inak bude musieť použiť inú on-line registračnú pokladnicu alebo iné koncové zariadenie virtuálnej registračnej pokladnice.

K bodu 28 a 29 (§ 12 ods. 4, 5)

Podnikateľ nebude mať povinnosť vyhotovovať uzávierky v pokladnici e-kasa klient. Podnikateľ bude mať možnosť vytvárať si reporty (uzávierky) cez e-kasa zónu podnikateľa.

K bodu 30 (§ 15 ods. 2)

V prípade, ak podnikateľ podá žiadosť o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient, pričom zároveň oznámi kód elektronickej registračnej pokladnice a aj dátum kedy bola alebo bude ukončená prevádzka elektronickej registračnej pokladnice, nebude musieť osobitne túto skutočnosť oznamovať do troch dní od ukončenia jej používania a daňový úrad, nebude musieť zaznamenať zrušenie daňového kódu tejto pokladnice do knihy elektronickej registračnej pokladnice a túto predložiť daňovému úradu.

K bodom 31 až 33 (§ 15 ods. 6 a 7)

V bode 31 sa nadväzne na doplnenie nového písmena c) v § 15 ods. 6 navrhuje legislatívno-technická úprava.

V bodoch 32 a 33 sa navrhuje sa, aby daňový úrad zrušil daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, ak podnikateľ požiada daňový úrad o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient a zároveň oznámi ukončenie používania elektronickej registračnej pokladnice. V prípade zrušenia daňového kódu elektronickej registračnej pokladnice z vlastného podnetu alebo z podnetu colného úradu, finančného riaditeľstva, Kriminálneho úradu finančnej správy, daňový úrad bezodkladne zašle podnikateľovi oznámenie o zrušení daňového kódu.

K bodu 34 (§ 15a ods. 1)

Ustanovenie reflektuje na elektronizáciu správy daní a súčasnú digitalizáciu spoločnosti, najmä podnikateľského prostredia. Pre jednoduchšiu, efektívnejšiu a najmä lacnejšiu komunikáciu s daňovým úradom sa navrhuje podávanie oznámenia o ukončení používania pokladnice e-kasa klient elektronickými prostriedkami v predpísanej štruktúrovanej forme, prostredníctvom elektronického formulára, ktorý finančné riaditeľstvo v dostatočnom časovom horizonte zverejní na svojom webovom sídle.

K bodu 35 (§ 15a ods. 2 písm. c)

Navrhuje sa, aby daňový úrad v prípade, že ukončí používanie pokladnice e-kasa klient z vlastného podnetu alebo z podnetu iného orgánu finančnej správy, zaslal podnikateľovi o tejto skutočnosti oznámenie.

K bodom 36 až 56 (§ 16a až § 16c)

Ustanovenia o správnych deliktoch a sankciách reagujú na niektoré nové ustanovené povinnosti, a preto je potrebné ustanoviť nové správne delikty a pokuty za porušenie týchto správnych deliktov. Z uvedených dôvodov sa preto navrhuje nové znenie, resp. doplnenie príslušných ustanovení.

Nadväzne na niektoré navrhnuté zmeny, vznikli ďalšie legislatívno technické úpravy.

V § 16b ods. 1 písm. f) sa navrhuje zníženie dolnej hranice pokuty z 10 000 eur na 2 000 eur.

Výška dolnej hranice pokuty 10 000 eur je neproporcionálna a likvidačná. Znížením dolnej hranice pokuty za správny delikt podľa § 16a písm. ao) sa umožní viac zohľadňovať závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania podnikateľa spočívajúceho v nerešpektovaní zákazu predávať tovar alebo poskytovať službu.

K bodu 57 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa nové znenie § 17 ods. 1 tak, aby orgány finančnej správy mali čo najväčšiu možnosť kontroly dodržiavania ustanovení týkajúcich sa elektronickej registračnej pokladnice a pokladnice e-kasa klient.

Verejnosti sa podľa návrhu umožní overiť údaje z pokladničných dokladov v systéme e-kasa.

K bodu 58 (§ 17 ods. 2)

Z dôvodu zefektívnenia vykonávaných kontrol sa navrhuje nový postup orgánov finančnej správy. Zamestnanec finančnej správy je oprávnený vykonať nákup tovaru alebo prijať službu aj opakovane, bez toho aby sa preukázal služobným preukazom, pričom o každom takto vykonanom nákupe spíše úradný záznam (úradný záznam sa v zmysle daňového poriadku spisuje v mieste sídla zamestnanca finančnej správy a nie na predajnom mieste).

Ak sa zamestnanec správcu dane nepreukáže služobným preukazom, nie je oprávnený od podnikateľa alebo jeho zamestnanca vyžadovať akékoľvek doklady ani uložiť sankciu.

Zamestnanec správcu dane môže vykonávať opakované kontrolné nákupy maximálne počas 30 dní. Pri poslednom kontrolnom nákupe je zamestnanec správcu dane povinný sa preukázať služobným preukazom a spísať zápisnicu.

K bodu 59 (§ 17 ods. 6)

Navrhuje sa, aby sa na konanie o certifikácii pokladničného programu a chráneného dátového úložiska vzťahoval správny poriadok, okrem ustanovení týkajúcich sa procesov upravených v § 4c inak.

K bodu 60 (§ 17 ods. 8 a 9)

Ustanovenie sa dopĺňa nadväzne na zavedenie konania o povolení odkladu zo zasielania údajov z on-line registračnej pokladnice do systému e-kasa klient. Na konanie o tomto povolení odkladu sa vzťahuje daňový poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zároveň sa ustanovuje, že na účely tohto zákona je orgán finančnej správy oprávnený spracúvať osobné údaje podnikateľa, výrobcu, dovozcu alebo distribútora, kupujúceho alebo fyzickej osoby v informačných systémoch.

K bodu 61 (§ 17a ods. 5)

Zákonom ustanovená lehota 15 dní na vydanie rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice po doručení výsledkov expertízy nedáva časový priestor na oboznámenie podnikateľa s jej výsledkami spolu s poskytnutím priestoru na vyjadrenie sa k nej, čo nie je v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a základnými zásadami konania a správneho trestania. Nadväzne na uvedené sa navrhuje túto lehotu predĺžiť na 30 dní.

K bodu 62 (§ 17c a § 17d)

Tak ako aj pri používaní elektronickej registračnej pokladnice sa navrhuje osobitne upraviť postup v prípade, kedy vznikne pri kontrolnej činnosti podozrenie, že podnikateľ používa on-line registračnú pokladnicu, ktorá nespĺňa požiadavky zákona a túto skutočnosť nie je možné na mieste preukázať.

Vo vyššie uvedenom prípade sa navrhuje povinnosť pre kontrolné orgány on-line registračnú pokladnicu zabezpečiť.

Navrhuje sa, aby pri zabezpečení on-line registračnej pokladnice sa uplatňoval postup upravený daňovým poriadkom o zabezpečení a prepadnutí veci.

Zároveň sa navrhuje postup, ktorý uplatní podnikateľ, ktorému bola zabezpečená, resp. prepadnutá on-line registračná pokladnica. V uvedených prípadoch sa bude v záujme zachovania evidencie prijatých tržieb uplatňovať náhradná evidencia formou paragónov a rovnako sa budú paragóny aj archivovať. Ak sa podnikateľ rozhodne, že nebude uplatňovať náhradnú evidenciu, môže používať inú on-line registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu, ktoré boli uvedené do prevádzky spôsobom podľa zákona.

K bodu 63 (§ 18ce Prechodné ustanovenie)

Nadväzne na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa v záujme jednoznačnosti navrhujú prechodné ustanovenia súvisiace so zavedením on-line registračných pokladníc, ako aj s ukladaním pokút.

Navrhuje sa, aby podnikatelia, ktorí predávajú tovar alebo poskytujú služby a v súčasnosti evidujú tržby v elektronickej registračnej pokladnici, mohli začať používať on-line registračnú pokladnicu najskôr od 1. apríla 2019 a zároveň sú povinní takúto pokladnicu používať najneskôr od 1. júla 2019. Tí podnikatelia, ktorí chcú prejsť na virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu tak spraviť od 1. januára 2019. Tí podnikatelia, ktorí už používajú virtuálnu registračnú pokladnicu, môžu túto používať naďalej.

Tí podnikatelia, ktorým vznikne prvýkrát povinnosť evidovať prijaté tržby podľa tohto zákona od 1. apríla 2019, t. j. noví podnikatelia, budú musieť už používať pokladnicu e-kasa klient, pričom si môžu vybrať virtuálnu registračnú pokladnicu alebo on-line registračnú pokladnicu.

Podľa prechodného ustanovenia v odseku 5 budú celoplošne všetky daňové kódy elektronických registračných pokladníc (okrem tých, ktoré boli zrušené na základe podnikateľa v žiadosti o pridelenie kódu pokladnice e-kasa klient) zrušené k 1. júlu 2019 bez povinnosti podnikateľa predložiť za týmto účelom knihu pokladnice na daňový úrad.

S prihliadnutím na zmenu orgánu, ktorý bude vykonávať technickú expertízu v rámci zabezpečenia elektronických registračných pokladníc (technické expertízy bude miesto Colného úradu Bratislava vykonávať finančné riaditeľstvo) sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby technické expertízy, ktoré boli začaté Colným úradom Bratislava dokončilo už finančné riaditeľstvo.

K bodu 64 (§ 19 štvrtý bod)

S prihliadnutím na zavedenie mechanizmu on-line pripojenia registračných pokladníc na centrálnu databázu finančnej správy sa navrhuje zrušiť vyhlášku Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 379/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky on-line prepojenia elektronickej registračnej pokladnice s informačnými systémami finančnej správy.

Technické požiadavky uvedeného mechanizmu sa navrhuje upraviť priamo v zákone, resp. niektoré, ako zo zákona vyplýva, budú upravené a zverejnené na webovom sídle finančného riaditeľstva. K zverejneniu niektorých, napr. technických postupov, spôsobov, údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sa pristúpilo z dôvodu, že sa predpokladá, že tieto sa z hľadiska technického vývoja budú meniť a finančné riaditeľstvo bude môcť operatívnejšie zareagovať na tieto zmeny. Výrobcovia, dovozcovia a distribútori budú zo strany finančného riaditeľstva v dostatočnom časovom horizonte upozornení na tieto zmeny tak, aby títo mohli zareagovať a mať dostatok času na ich implementáciu. Okrem toho zverejnenie príslušných informácií na webe finančného riaditeľstva je oproti legislatívnemu procesu flexibilnejšie.

K bodu 65

S prihliadnutím na zavedenie pojmu pokladnica e-kasa klient je potrebné v celom texte zákona nahradiť slová „virtuálna registračná pokladnica“ slovami „pokladnica e-kasa klient“. Táto úprava sa nevzťahuje na § 4a ods. 4 (klientske prostredie sa vzťahuje len k virtuálnej registračnej pokladnici), § 8 ods. 11 (postup podnikateľov, ktorí pri poskytovaní taxislužby používajú virtuálnu registračnú pokladnicu) a § 15a ods. 5 (prihlasovacie údaje sa vzťahujú len k virtuálnej registračnej pokladnici), kde je potrebné zachovať pojem virtuálna registračná pokladnica.

V ustanoveniach, ktoré sú predloženým návrhom menené, resp. dopĺňané je pojem pokladnica e-kasa klient priamo zapracovaný, alebo sú z hľadiska potreby použité pojmy virtuálna registračná pokladnica alebo on-line registračná pokladnica.

K bodu 66

Ak sa v niektorých ďalších zákonoch, ako napr. v zákone č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb.

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov používajú slová virtuálna registračná pokladnica, navrhuje sa, aby tento pojem zahŕňal aj pokladnicu e-kasa klient.

K Čl. II

Novelou zákona o dani z príjmov sa v prechodnom ustanovení navrhuje, aby sa pri vykonaní ročného zúčtovania dane z príjmov v roku 2019 zohľadnilo aj oslobodenie od dane z príjmov vzťahujúce sa na navrhované nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017, t. j. v roku 2018. Keďže vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie nie je príjem oslobodený od dane, navrhuje sa, aby súčasťou tohto vymeriavacieho základu bolo aj nepeňažné plnenie, ktoré sa od 1. januára 2019 navrhuje oslobodiť od dane z príjmov a je poskytnuté zamestnancovi v roku 2018. Cieľom úpravy je zamedziť „spätnej reparácií“ vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec a jeho zamestnávateľ platili v roku 2018 poistné na sociálne poistenie a ktorá je základom pre určenie sumy dávok sociálneho poistenia.

K Čl. III

K bodu 1 [§ 5 ods. 7 písm. m)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 5 ods. 7 písm. p)]

Navrhuje sa, aby nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere, ktorý má uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnancom, formou ubytovania bolo u tohto zamestnanca od dane oslobodené maximálne do sumy 60 eur mesačne zo sumy preukázateľne vynaložených výdavkov zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou je výroba vo viaczmennej prevádzke, ak je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca. Ak nie je ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

K bodom 3 a 8 (§ 9 ods. 2 písm. ac) a § 52zt ods. 2)

S účinnosťou od 1. 1. 2019 sa navrhuje oslobodenie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého z dôvodu udelenia čestného štátneho titulu „zaslúžilý majster športu“ športovému reprezentantovi a odmeny športovému reprezentantovi za dosiahnutý výsledok na významnej súťaži, ktorou je olympiáda alebo paralympiáda. Uvedené sa navrhuje už za zdaňovacie obdobie 2018.

K bodu 4 [§ 17 ods. 2 písm. d)]

Ustanovuje sa, že súčasťou základu dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty postupuje podľa § 17 ods. 1 písm. c) ZDP, t. j. u daňovníka vykazujúceho výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, budú aj sumy vyplývajúce zo zmeny účtovnej metódy zvyšujúce (znižujúce) vlastné zdroje. Pod zmenou účtovnej metódy je potrebné rozumieť aj prvú aplikáciu príslušného medzinárodného štandardu (napríklad v prípade bánk sa zmeny vyplývajúce z prvotnej aplikácie IFRS 9 premietnuté vo vlastných zdrojoch od 1.1.2018 zahrnú do základu dane v zdaňovacom období 2018). Tieto sumy zmien účtovnej metódy, ktoré zvýšili (znížili) vlastné zdroje, budú súčasťou základu dane jednorazovo v zdaňovacom období, v ktorom bolo o zmene účtovnej metódy účtované, a len vtedy, ak by zmena účtovnej metódy mala vplyv na zdaniteľné príjmy alebo daňové výdavky v tomto zdaňovacom období.

K bodu 5 (§ 17 ods. 44)

Úprava u daňovníkov, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a následne pri zisťovaní základu dane postupujú podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, reaguje na nahradenie IAS 39 implementáciou IFRS 9. IFRS 9 so sebou prináša zmeny, ktoré spočívajú predovšetkým v odlišnej klasifikácii finančných nástrojov a v spôsobe vykázania rozdielov zo zmien v oceňovaní týchto nástrojov. Pri určitých investíciách do nástrojov vlastného imania, ktoré by sa inak oceňovali reálnou hodnotou cez výsledok hospodárenia, sa môže účtovná jednotka pri ich prvotnom vykázaní neodvolateľne rozhodnúť, že následné zmeny reálnej hodnoty bude vykazovať v ostatných súčastiach komplexného výsledku. Tieto zmeny reálnej hodnoty sa premietnu do základu dane až v okamihu realizácie (napríklad predaja) finančného majetku. Súčasťou základu dane pri realizácii finančného majetku bude aj úprava základu dane v nadväznosti na zmenu účtovnej metódy, ktorá sa nerealizovala podľa § 17 ods. 2 písm. d)

zákona v zdaňovacom období prvotného uplatnenia IFRS 9. Následne pri realizácii finančného majetku sa pri uplatňovaní daňového výdavku bude vychádzať z takto precenenej vstupnej ceny finančného majetku. Výnimku, kedy sa pri realizácii finančného majetku nebude do základu dane zahrnovať suma zodpovedajúca zmenám vlastných zdrojov súvisiacich s týmto finančným nástrojom od jeho nadobudnutia do jeho realizácie, bude predstavovať finančný majetok, pri ktorého predaji budú splnené podmienky pre oslobodenie podľa § 13c zákona o dani z príjmov.

K bodom 6 a 7 [§ 19 ods. 2 písm. s) a § 21 ods. 1 písm. f)]

V nadväznosti na navrhovanú úpravu v § 19 ods. 2 písmeno s) druhého bodu sa navrhuje upraviť aj § 21 ods. 1 písm. f). Doplnením v tomto ustanovení sa riešia prípady zabezpečenia ubytovania zamestnávateľom, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke pre svojich zamestnancov v pracovnom pomere vo vlastnom ubytovacom zariadení, kde zamestnávateľ nemôže vykázať z jeho prevádzky daňovú stratu, a preto musí porovnávať výšku výdavkov, ktoré mu vo vlastnom zariadení vznikajú s príjmami, ktoré dosahuje v tomto zariadení (úhrady od zamestnancov). V rámci tejto úpravy je doplnené, že za príjmy, ktoré dosahuje zamestnávateľ vo vlastnom zariadení pri zabezpečení uvedeného ubytovania, sa považuje celé nepeňažné plnenie, ktoré je zamestnancovi v pracovnom pomere poskytnuté v rámci zabezpečenia jeho ubytovania, pričom toto je súčasťou mzdy zamestnanca, a to aj v tej časti nepeňažného plnenia, ktoré je od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona.

K bodu 8 (§ 52zt)

Odsek 1 - Navrhuje sa, aby sa oslobodenie nepeňažného plnenia z dôvodu zabezpečenia ubytovania uplatnilo u kmeňových zamestnancov s uzatvorenou pracovnou zmluvou so zamestnávateľom, t. j. nie agentúrnych zamestnancov, len v prípade ubytovania v budovách zamestnávateľa (vlastných aj prenajatých), ktoré spadajú do kódov 112 a 113 Klasifikácie stavieb v zmysle Vyhlášky Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. U zamestnávateľa, ktorého prevažujúcou činnosťou nie je výroba vo viaczmennej prevádzke, výdavky na zabezpečenie ubytovania pre zamestnancov sú daňovým výdavkom len vtedy, ak je tento benefit upravený a dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom predpise zamestnávateľa.

Kód skupiny 112 Dvojbytové a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy. Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú napríklad internáty, robotnícke hotely. Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu a § 21 ods. 1 písm. f) sa prvýkrát použije pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

Odsek 3 - Ustanovuje sa prvé použitie § 17 ods. 2 písm. d) a § 17 ods. 44 v znení účinnom od 1. januára 2019 pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018.

K Čl. IV

Nadväzne na prechod z elektronických registračných pokladníc na pokladnice e-kasa klient, ktoré sú prepojené na systémy finančnej správy bolo v zákone o DPH potrebné túto skutočnosť zohľadniť.

K Čl. V

Ide o legislatívno-technické spresnenie ustanovenia v súvislosti s prijatím novely zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon č. 267/2017 Z. z.) a zverejňovaním zoznamu regulovaných osôb.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2019.

Schválené vládou SR dňa 26. septembra 2018.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 213/2018, dátum vydania: 18.07.2018

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Podnikanie v poisťovníctve upravuje v Slovenskej republike zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon v súčasnosti ukladá poisťovniam povinnosť platiť odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) a s účinnosťou od 1. januára 2017 aj odvod z poistného vo výške 8 % z prijatého poistného z ostatných odvetví neživotného poistenia.

Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.

Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.

V nadväznosti na zavedenie dane z poistenia sa novelou zákona o dani z príjmov ustanovuje, že daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia, je daňovým výdavkom daňovníka. Súčasťou novely zákona o dani z príjmov je aj spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny. Súčasne sa do zákona o účtovníctve dopĺňa spôsob oceňovania virtuálnej meny v účtovníctve účtovnej jednotky.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, negatívne sociálne vplyvy a nebude mať vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správe pre občana.

Predkladaný návrh zákona bude mať vplyv na každý subjekt verejnej správy v postavení poistníka.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

1.    Základné údaje
Názov materiálu
Zákon z ................ 2018 o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
☐
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.    Definovanie problému
Dôvodom zavedenia dane z poistenia ako nepriamej dane sú jednak doterajšie poznatky, ktoré ukazujú, že odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017 je nesystémovým a neefektívnym opatrením, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzatvorených pred 1. januárom 2017 a po 1. januári 2017. Ďalším dôvodom zavedenia dane z poistenia je skutočnosť, že takáto nepriama daň predstavuje štandard pre zdaňovanie poisťovacích služieb používaný v Európskej únii. Túto daň v Európskej únii uplatňujú približne ¾ členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty.

3.    Ciele a výsledný stav
Uplatnenie 8 % odvodu na odvetvia neživotného poistenia sa prejavilo ako nevhodné opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy v praxi. Cieľom návrhu zákona je nahradenie časti súčasne platného 8 % odvodu z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje ustálenú súčasť právnych poriadkov štátov v Európskej únii.
4.    Dotknuté subjekty
Poistníci poistení v poistných odvetviach uvedených v návrhu zákona, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a poisťovne.
Zoznam poisťovní, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení, ako dotknutých subjektov je zverejnený na webovom sídle Národnej banky Slovenska.
Link: https://subjekty.nbs.sk/?aa=select_sector&bb=3&cc=&qq=&ll=sk

5.    Alternatívne riešenia
V súčasnosti podľa § 68a zákona o poisťovníctve sú poisťovne povinné platiť odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia zavedený od 1. januára 2017. Výška odvodu je stanovená na 8 % z prijatého poistného. Zavedenie odvodu sa prejavilo ako málo efektívne opatrenie, ktoré spôsobuje aplikačné problémy poisťovniam a nerovnaké zaobchádzanie v súvislosti s odvodom z prijatého poistenia na základe poistných zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2017 a uzavretých od tohto dátumu. Zdanenie poistenia nepriamou daňou predstavuje štandard používaný v Európskej únii. Takúto daň v Európskej únii uplatňujú vo väčšine členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Trend zavádzania dane z poistného je v posledných rokoch viditeľný najmä v strednej a východnej Európe.
Daň z poistenia budú vyberať a platiť do štátneho rozpočtu poisťovne. Návrh zákona vymedzuje základné náležitosti obdobne ako iné zákony upravujúce nepriame dane t. j. predmet dane, platiteľa dane, základ dane, sadzby dane, vznik daňovej povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa zruší platenie odvodu z poistného a zachované ostane len platenie odvodu z prijatého poistného z PZP.

6.    Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.    Transpozícia práva EÚ
Bezpredmetné

8.    Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9.    Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
☐
Áno
☒
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
    z toho vplyvy na MSP
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

    vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne“
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne“

10.    Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

11.    Kontakt na spracovateľa
JUDr. Miloš Mikloš, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; milos.miklos@mfsr.sk
Mgr. Michal Pavlovčík, odbor nepriamych daní, sekcia daňová a colná MF SR; michal.pavlovcik@mfsr.sk

12.    Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.
Pri kvantifikácii vplyvov dane z poistenia sa využili dostupné údaje Národnej banky Slovenska o upísanom poistnom, údaje o zaplatenom odvode z prijatého poistného za rok 2017 poskytnuté Finančným riaditeľstvo SR a údaje o nákladoch na zmenu informačných systémov finančnej správy.

13.    Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov
Doložku vybraných vplyvov je potrebné vypracovať v súlade s obsahovými požiadavkami upravenými v časti II. Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov; v predloženej doložke vybraných vplyvov je potrebné uviesť aj povinné informácie v bode 5. Alternatívne riešenia a v bode 12. Zdroje.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Body 5. a 12. boli doplnené.

V doložke vybraných vplyvov v bode 4. Dotknuté subjekty je potrebné uviesť aj podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované.

K analýze sociálnych vplyvov
V bode 4.1 v časti týkajúcej sa opisu vplyvov na hospodárenie domácností je potrebné doplniť opis hodnotených opatrení – kvalitatívny opis opatrení návrhu zákona s vplyvom na hospodárenie domácnosti, ktoré sú hodnotené v tomto bode a špecifikáciu dotknutých skupín (súčasní poistníci, poistníci so zmluvami pred zavedením 8% odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a noví poistníci po účinnosti predkladaného návrhu zákona).

V časti kvantifikácie je potrebné doplniť modelové príklady na hospodárenie dotknutých domácností (jednej domácnosti) podľa špecifikovaných ovplyvnených skupín, pričom Komisia odporúča vychádzať z predpokladov použitých pri kvantifikácii vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Taktiež predložený návrh predpokladá negatívne sociálne vplyvy týkajúce sa aj bodu 4.2 analýzy sociálnych vplyvov - zhodnotenie prístupu k zdrojom, právam, tovarom a službám, ktoré je potrebné kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotiť v tejto časti analýzy sociálnych vplyvov, a to osobitne aj v časti týkajúcej sa zraniteľných skupín obyvateľstva a skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia, kde zvýšenie nákladov na poistenie v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou môže znamenať ďalšie finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností a môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. V prípade, že nastane udalosť, ktorá by mohla byť krytá poistnou zmluvou, ktorá však u nízkopríjmovej domácnosti uzavretá z vyššie uvedených dôvodov nebude, bude musieť domácnosť znášať všetky výdavky súvisiace s udalosťou, čo môže spôsobiť prehĺbenie rizika chudoby.

V častiach analýzy sociálnych vplyvov, kde sa nepredpokladá žiadny vplyv, je potrebné slovo „bezpredmetné“ nahradiť slovami „bez vplyvu“.

Stanovisko predkladateľa: Akceptované čiastočne. Do bodu 4.1. analýzy sociálnych vplyvov bol doplnený opis hodnotených opatrení a modelové príklady. K pripomienke k bodu 4.2. predkladateľ uvádza, že zámerom zákona nie je zvýšiť ceny poistného, preto zavedenie dane nemusí mať vplyv na motiváciu uzatvárať poistné zmluvy. Toto konštatovanie sa týka aj nízkopríjmových domácností. Predkladateľ zastáva názor, že rozhodnutie o uzavretí alebo neuzavretí poistnej zmluvy v oblasti komerčného poistenia nie je založené na skutočnosti zdanenia poistného.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
    Predkladateľ materiálu sa ani nepokúsil vyčísliť dopady na podnikateľské prostredie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie. Komisia má za to, že Ministerstvo financií SR v spolupráci s Národnou bankou Slovenska disponuje všetkými údajmi potrebnými pre vyčíslenie priamych finančných nákladov spojených so zavedením nepriamej dane z poistenia. Komisia preto odporúča predkladateľovi, aby vyčíslil tieto finančné náklady, a tým prispel k uplatňovaniu zásad lepšej regulácie.
Stanovisko predkladateľa: Neakceptované. Predkladateľ má za to, že dopady na podnikateľské prostredie sú v rámci dostupných údajov uvedené v analýze vplyvov.

K analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy
Komisia upozorňuje, že v zmysle platnej metodiky je potrebné upraviť roky v analýze vplyvov /2017 až 2020/ na 2018, 2019, 2020, 2021.
Stanovisko predkladateľa: Akceptované. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy je upravená.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom, ktorý bol predložený na záverečné posúdenie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:

- vplyv na ŠR
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0
v tom: Ministerstvo financií SR/                 program 0EK0D02
276 000
0
0
0
z toho:

- vplyv na ŠR
276 000
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
276 000
0
0
0
    EÚ zdroje
0
0
0
0
    spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
276 000
0
0
0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Zavedenie dane z poistenia bude mať negatívny vplyv na rozpočet FR SR v súvislosti so zmenou a rozšírením funkcií informačných systémov vo výške 276 tis. EUR s DPH. Predmetnú čiastku nemá FR SR v rozpočte zabezpečenú a bude žiadať MF SR o navýšenie záväzných ukazovateľov ŠR pre rok 2018.
Negatívny vplyv na rozpočty subjektov verejnej správy sa prejaví aj v prípade, ak je subjekt verejnej správy v postavení poistníka. Miera negatívneho vplyvu bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu novozavedenú daň do cien poistného.
2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona nahrádza súčasne platný 8 % odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia daňou z poistenia, ktorá predstavuje štandard používaný v EÚ. Túto daň v Európskej únii uplatňuje väčšina členských štátov, a to z dôvodu, že poisťovacie služby sú v Európskej únii na základe smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Zavedenie dane z poistenia v Slovenskej republike má za cieľ eliminovať existujúce nedostatky spojené s odvodom z prijatého poistného z neživotného poistenia.
Daň z poistenia bude mať charakter nepriamej dane. Navrhuje sa sadzba dane vo výške 8 %.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

       zmena sadzby
       zmena v nároku
       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
X   iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia opatrenia vychádza z agregovaných údajov o neživotných poisteniach z NBS za rok 2015 podľa rôznych odvetví neživotného poistenia. Na jednotlivé druhy neživotného poistenia bola aplikovaná sadzba dane z poistenia 8 % s výnimkou PZP motorových vozidiel, kde bola aplikovaná sadzba dane 0 %. Hrubý vplyv je očistený o výnos z 8 % odvodu z neživotného poistenia, ktorý je platný do zavedenia dane z poistenia. Vychádzajúc z vyššie uvedenej informácie je netto vplyv zavedenia dane z poistenia na štátny rozpočet 35 580 tis. EUR v roku 2019. Vzhľadom na účinnosť novej dane je netto vplyv v prvom roku zavedenia (t. j. 2018) štvrtinový (8 895 tis. eur). Uvedený vplyv vychádza z akruálneho princípu. Hotovostný vplyv je od roku 2019 rovnaký ako akruálny.
Predkladateľ nekvantifikoval dopady na mestá a obce z dôvodu, že nie je možné predvídať správanie poisťovní vo vzťahu k úprave ceny poistného. Finančný dopad je teda závislý od miery premietnutia dane do ceny poistného.

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Daňové príjmy (100)1
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000

Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0

Granty a transfery (300)1
0
0
0
0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom
8 895 000
35 580 000
35 580 000
35 580 000

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Bežné výdavky (600)
0
0
0
0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0

Tovary a služby (630)2
0
0
0
0

Bežné transfery (640)2
0
0
0
0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0

Kapitálové výdavky (700)
276 000
0
0
0

Obstarávanie kapitálových aktív (RP 718006, program 0EK0D02)2
276 000
0
0
0

Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom
276 000
0
0
0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
r
r + 1
r + 2
r + 3

Počet zamestnancov celkom

   z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

   z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

   z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

   z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Na základe pripomienky Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) uplatnenej v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorou ZMOS požiadal o doplnenie doložky vplyvov o finančné dopady na hospodárenie miest a obcí, predkladateľ uvádza kvantifikáciu finančných dopad na mestá a obce tak, ako bola predložená ZMOS-om:

Mestá a obce hospodária s majetkom v objeme cca 22,64 mld. eur, z čoho stavby, budovy, stroje a zariadenia, ktoré bývajú vo väčšine prípadov predmetom poistenia, predstavujú hodnotu cca 13 mld. eur v obstarávacích cenách. Pri povinnosti miest a obcí chrániť a zabezpečovať tento majetok pred rôznymi vonkajšími vplyvmi práve formou poistenia tohto majetku je predpoklad, že zavedením novej dane z poistenia sa zvýši záťaž na rozpočty mies a obcí. Okrem dopadu na rozpočtové hospodárenie miest a obcí existuje obava rizika ukončovania zmluvných vzťahov, tak zo strany miest a obcí, ako aj poisťovní a zníženia motivácie uzatvárať zmluvy nové. Práve motivácia miest a obcí viac poisťovať svoj majetok v posledných rokoch vyrovnávala nepriaznivé dopady povodní a záplav. Podľa odhadu ZMOS okrem povinného zmluvného poistenia má územná samospráva na slovenskom poistnom trhu uzatvorených cca 20 tis. zmlúv na majetok v hodnote cca 6 mld. eur. Poistenie majetku miest a obcí je podmienkou čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ. Podobne aj pri uzatváraní zmlúv v rámci dotačných programov zo štátneho rozpočtu, je jednou z povinností prijímateľa dotácie poistiť obstarávaný majetok (nájomné byty, zariadenia sociálnych služieb, školy, materské školy). Riziko prehodnocovania existujúcich poistných zmlúv zo strany poisťovní v neprospech miest a obcí hrozí v prípadoch, kedy tieto pre poisťovne začnú byť nevýhodné a obce nebudú reflektovať na zmeny v podmienkach poistenia. Podľa ZMOS sa zavedenie dane z poistenia odrazí aj cenách tovarov a služieb, ktoré musia mestá a obce obstarávať pre plnenie svojich povinností, čo bude mať ďalší negatívny dopad na ich rozpočty. Podľa názoru ZMOS bude mať negatívny dopad na rozpočty miest a obcí aj článok II návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Týmto doplnením sa upravujú daňové výdavky, ktoré znižujú čiastkový základ dane fyzických osôb, pričom môže dôjsť k úbytku príjmov na strane samospráv.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:
☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Podnikateľské subjekty poistené v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky, a podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 3. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky
uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie so Slovenskou asociáciou poisťovní (ďalej len „SLASPO“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť SLASPO s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike. SLASPO pozitívne prijali zámer MF SR nahradiť súčasný odvod z neživotného poistenia daňou z poistenia. S ohľadom na ťažkosti pri realizácii odvodu uviedli, že ich pohľad na daň z poistenia je veľmi opatrný, keďže nebol predložený žiadny konkrétny návrh.
Zástupcovia SLASPO kladne prijali informáciu, že navrhovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať iba na odvetvia neživotného poistenia. K otázke legisvakancie pripravovaného návrhu zákona uviedli, že poisťovne budú potrebovať dostatočný priestor na úpravu systémov, prípadne na prekalkulovanie poistných produktov. Za najskorší možný termín účinnosti pripravovaného zákona považujú 1. január 2019.
Z dôvodu priebežného zabezpečovania príjmu do štátneho rozpočtu MF SR navrhlo, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny štvrťrok. SLASPO zdôraznilo, že preferuje dlhšie zdaňovacie obdobie, nakoľko príliš časté podávanie daňového priznania predstavuje administratívnu záťaž pre poisťovne.
Vznik daňovej povinnosti by mal byť naviazaný na moment prijatia platby poistného. Zástupcovia SLASPO podotkli, že je potrebné rozlišovať deň prijatia platby poistného a deň napárovania platby poistného na konkrétnu poistnú zmluvu. V nadväznosti na diskusiu k platbe poistného sa do pozornosti dostala aj otázka uvádzania resp. neuvádzania sumy dane samostatne na predpise poistného. SLASPO uviedlo, že je predpoklad, že prevažná väčšina poisťovateľov bude uvádzať konkrétnu sumu dane samostatne. Považovali by za logické, aby to pripravovaný zákon takto upravoval z dôvodu jednotného postupu v praxi.
V diskusii k oslobodeniu od dane z poistenia, ktoré sa malo vzťahovať na diplomatické a konzulárne úrady, SLASPO vyjadrilo názor, že pre poisťovne by to predstavovalo nadmernú administratívnu záťaž zisťovať či je, alebo nie je konkrétne poistenie oslobodené od dane, keďže ich systémy nedisponujú potrebnými údajmi. Podporujú riešenie vybratia dane z poistenia od dotknutých subjektov a tie budú následne žiadať štát o vrátenie dane.
Na záver sa MF SR a SLASPO dohodli na ďalšej komunikácii a spolupráci pri riešení podnetov k danej problematike. SLASPO zdôraznilo, že všetky návrhy MF SR bude konzultovať s členskými poisťovňami a oceňuje vôľu prerokovať jednotlivé návrhy neformálne a na expertnej úrovni ešte v prípravnej fáze, a nie až v rámci MPK.

Na základe zverejnenej predbežnej informácie sa dňa 15. novembra 2017 na pôde Ministerstva financií Slovenskej republiky uskutočnilo v rámci konzultácií stretnutie s Asociáciou leasingových spoločností Slovenskej republiky (ďalej len „ALS SR“), Slovenskou asociáciou rizikového manažmentu (ďalej len „SARM“) a Ernst & Young (ďalej len „EY“) k pripravovanému návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Hlavným cieľom stretnutia bolo podrobnejšie oboznámiť zúčastnené subjekty s pripravovaným návrhom zákona o dani z poistenia a zároveň získať podnety z praxe k danej problematike.
Zástupca ALS SR na úvod poukázal na účel pripravovanej dane z poistenia resp., ako sa na novú daň pozerať. Či ako na nástroj zhromaždenia kapitálu, ktorý by slúžil na pomoc občanom SR v rozličných sociálnych situáciách alebo čisto ako na majetkovú daň. Ako významný dopad zavedenia novej dane z poistenia uviedol navýšenie cien leasingových zmlúv pri financovaní spotrebiteľov, nakoľko cena poistenia je súčasťou celkovej výšky odplaty.
Zástupca SARM zobral na vedomie informáciu, že pripravovaná daň z poistenia sa bude uplatňovať iba na poistné odvetvia neživotného poistenia. Poukázal na nejasnosť a nesystémovosť súčasného 8 % odvodu z neživotného poistenia a absenciu informácií ohľadne využitia budúcich vyzbieraných prostriedkov z pripravovanej dane z poistenia. Ďalej uviedol, že si nemyslí, že by sa poistná daň mala vzťahovať na všetky odvetvia neživotného poistenia a navrhujú začať so sadzbou dane na úrovni 2 % a následne ju zvýšiť po rokoch.
MF SR reagovalo na vyššie spomenuté postrehy nasledovne: daň z poistenia sa uplatňuje v ¾ čl. štátov EÚ, vyberá sa aj mimo územia EÚ, cieľom navrhovanej úpravy je nahradiť problematický odvod z neživotného poistenia, v súčasnosti sa neplánuje príjem z navrhovanej dane z poistenia viazať na určitý účel, návrh zákona počíta s výnimkami zo zdaňovania niektorých odvetví neživotného poistenia.
V následnej diskusii zástupca SARM poznamenal, že ľudia sú citliví na zvyšovanie cien a v prípade zavedenia novej dane od začiatku so sadzbou 8 % by s tým boli spojené značné náklady, ktoré by v konečnom dôsledku najviac pocítil klient a samozrejme aj poisťovňa. Zástupca SARM ďalej uviedol, že súčasný odvod z neživotného poistenia sa nevzťahoval na staré zmluvy. Zaujímali sa aj o informáciu, odkedy bude nová daň z poistenia v účinnosti. MF SR reagovalo, že prechod medzi účinnosťou odvodu a dane z poistenia bude upravený v pripravovanom návrhu zákona o dani z poistenia. Definitívne strategické rozhodnutia ohľadne prechodu ešte neboli uskutočnené. Pripravovaná daň z poistenia sa bude vzťahovať ako na staré, tak aj nové zmluvy. Zástupca ALS SR vyjadril svoje prekvapenie, že novou daňou sa sleduje predovšetkým čistý finančný efekt a nie podpora poisťovania. Zástupca SARM zdôraznil, že 8 % odvodom z neživotného poistenia sa zabrzdil trh a obmedzila konkurencia. Ďalej prejavili nevôľu, aby sa nová daň z poistenia s prípadnou sadzbou 8 % vzťahovala na poistenia právnej ochrany a asistenčných služieb.
Zástupcovia ALS SR vyjadrili požiadavku, aby ľudia vedeli, na čo bude ich uhradené poistné použité. Vyjadrili obavu, že zavedením dane z poistenia sa zvýši celková odplata pre spotrebiteľov, keďže je táto odplata určená ako násobok priemernej RPMN podľa nariadenia vlády.
Zástupca EY uviedol, že trend zavádzania dane z poistenia je evidentný. Viacej krajín v EÚ ju má ako nemá. Súčasný odvod z neživotného poistenia má určité úskalia napr. že ignoruje „princíp lokácie rizika“.
Na záver MF SR uviedlo, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania budú môcť jednotlivé subjekty, ako aj verejnosť, vyjadriť svoje pripomienky k zverejnenému návrhu zákona o dani z poistenia.
3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zavedenie dane z poistenia môže zvýšiť finančné náklady podnikateľským subjektom poisteným v odvetviach neživotného poistenia v prípade, ak poistné riziko bude umiestnené na území Slovenskej republiky. Zvýšené finančné náklady budú závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu navrhovanú daň do cien poistného. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
Už v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - ný odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - ný odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.

3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrh zákona o dani z poistenia ukladá povinnosť subjektom vykonávajúcim poisťovaciu činnosť v odvetviach neživotného poistenia podávať daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny štvrťrok. Ďalšie administratívne náklady týmto subjektom vzniknú so zmenou informačných systémov, s prekalkulovaním cien poistných produktov, s úpravou poistných zmlúv ako aj s vedením a uchovávaním záznamov potrebných pre správne určenie dane. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať správanie a vnútorné procesy daňových subjektov a dotknuté daňové subjekty neposkytli odhad nákladov na zavedenie dane z poistenia, administratívne náklady nie je možné kvantifikovať.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Návrh zákona nebude mať vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu z pohľadu vytvárania bariér. Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Návrh zákona o dani z poistenia nemá vplyv na inovácie podnikateľov.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
bez vplyvu
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
bez vplyvu
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Negatívny vplyv sa v zásade nepredpokladá, avšak pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené pred 1. januárom 2017, môže sa zavedenie dane prejaviť vo zvýšení výdavkov domácností v súvislosti s využívaním poistných produktov v odvetviach neživotného poistenia.
Miera prípadného negatívneho vplyvu na hospodárenie domácností bude závisieť od spôsobu, akým poisťovne premietnu daň do ceny poistného.
Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky, môžeme očakávať, že predpokladaný výnos dane vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistníkov.
Návrh zákona neustanovuje pre osoby, ktoré budú povinné platiť daň z poistenia, postup pre zahrnutie dane z poistenia do ceny poistného.
Už v súčasnosti majú poisťovne povinnosť platiť 8 % - ný odvod z prijatého poistného zo zmlúv uzatvorených od 1. januára 2017. Keďže sadzba dane z poistenia sa navrhuje vo výške 8 %, je možné predpokladať, že výška poistného dohodnutá v týchto poistných zmluvách ostane nezmenená.
V prípade tzv. starých zmlúv, t. j. zmlúv uzatvorených do 1. januára 2017, finančné náklady poistníkov, ktoré budú musieť vynaložiť na platbu poistného, závisia od spôsobu, akým poisťovňa zabezpečí splnenie zákonnej povinnosti platby dane z poistenia. V poistnom dohodnutom v týchto zmluvách nie je kalkulovaný 8 % - ný odvod z poistného, preto možno predpokladať, že zámerom poisťovní bude zahrnúť daň z poistenia do výšky poistného.
Výsledná suma poistenia je jednoznačne závislá od rozhodnutia poisťovne, akým spôsobom zabezpečí splnenie svojej zákonnej povinnosti platby dane z poistenia.
Ak je napr. uzatvorená poistná zmluva pred 1. januárom 2017, poistné je stanovené vo výške 100 eur a poisťovňa neplatí odvod z prijatého poistného, zavedením dane z poistenia vo výške 8 % môžu v závislosti od rozhodnutia poisťovne nastať tieto situácie:
1. poisťovňa premietne daň z poistenia v plnom rozsahu do ceny poistného, takže poistné sa zvýši na 108 eur,
2. poisťovňa nepremietne daň z poistenia do ceny poistného, poistné by sa nemalo zmeniť,
3. poisťovňa premietne daň z poistenia do ceny poistného čiastočne, poistné sa zvýši v rozsahu, v akom poisťovňa premietne daň z poistenia do poistného.
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia, ak je poistné riziko umiestnené na území Slovenskej republiky.
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
bez vplyvu
Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.
Ovplyvnená skupina č. 1: Poistníci poistení v odvetviach neživotného poistenia
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
bez vplyvu
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
nie je možné kvantifikovať
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
nie je možné určiť
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Zvýšené finančné náklady nie je možné kvantifikovať, nakoľko nedisponujeme detailnými informáciami o výške upísaného poistného, o poistnom odvetví a segmente klienta. Rovnako nie je možné predpokladať budúce správanie subjektov. Vychádzajúc z kvantifikácie výnosov dane z poistenia podľa Inštitútu finančnej politiky môžeme očakávať, že predpokladaný výnos vo výške 35 580 tis. EUR v roku 2019 (8 895 tis. EUR v roku 2018) sa môže prejaviť vo zvýšených finančných nákladoch poistených z radov podnikateľských subjektov, subjektov verejnej správy a občanov (nepodnikateľov) v závislosti od toho, či poisťovne v dôsledku zavedenia dane zvýšia poistné.
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):
bez vplyvu

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
Φ    sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
Φ    kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
Φ    pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
Φ    zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
Φ    zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
Φ    k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
Φ    bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
Φ    doprave,
Φ    ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
Φ    spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
Φ    informáciám
Φ    k iným právam (napr. politickým).

bez vplyvu
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
Φ    domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
Φ    nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
Φ    deti (0 – 17),
Φ    mladí ľudia (18 – 25 rokov),
Φ    starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
Φ    ľudia so zdravotným postihnutím,
Φ    marginalizované rómske komunity
Φ    domácnosti s 3 a viac deťmi,
Φ    jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
Φ    príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
Φ    iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

bez vplyvu

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.
Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?
bez vplyvu
Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
Φ    podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
Φ    zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
Φ    podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
Φ    boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
Φ    eliminácia rodových stereotypov.

bez vplyvu

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
bez vplyvu
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
bez vplyvu
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
bez vplyvu
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
bez vplyvu
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“
bez vplyvu




DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 4, 26 ods. 2, 56 až 66, 110 až 112 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-    smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009) v platnom znení.
b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice 2009/138/ES bola stanovená do 31.3. 2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)    Smernica 2009/138/ES bola prebratá do zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.    Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje vecnú pôsobnosť zákona.

K § 2

Vymedzujú sa niektoré pojmy na účely zákona tak, aby zodpovedali logike nastavených pravidiel, napríklad kým pod pojmom poisťovňa z iného členského štátu je potrebné rozumieť tak ústredie poisťovne ako aj jej pobočky, v prípade poisťovne z tretieho štátu je osobitne na účely zákona vymedzená pobočka zahraničnej poisťovne a osobitne zahraničná poisťovňa. Cieľom takto navrhnutých pojmov je vymedziť pre rôzne prípady osobu povinnú platiť daň.
Ustanovenie vymedzuje aj obvyklý pobyt na účely určenia umiestnenia poistného rizika, a tým pádom aj predmetu dane. Napríklad ak český občan s trvalým pobytom v Českej republike dlhodobo žije na Slovensku a má tu osobné väzby (rodina) a aj profesijné väzby (zamestnanie alebo živnostenské oprávnenie) a uzavrie poistnú zmluvu na predmet poistenia iný ako je uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) až c), bude poistné riziko umiestnené na Slovensku a bude predmetom dane bez ohľadu na skutočnosť, že trvalý pobyt toho poistníka je v Českej republike.

K § 3

Navrhuje sa, aby predmetom dane bolo poistenie v odvetviach neživotného poistenia, ktoré sú uvedené v prílohe zákona. Ide o ustálené odvetvia neživotného poistenia tak, ako sú vymedzené zákonom o poisťovníctve.
Predmetom dane bude také poistenie, pri ktorom je poistné riziko umiestnené v tuzemsku, pričom daňou bude v podstate zaťažená platba poistného za poistenie platené na základe uzatvorenej poistnej zmluvy s tuzemskou poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne z tretieho štátu alebo poisťovňou z iného členského štátu.
V osobitných prípadoch sa daň z poistenia bude uplatňovať aj na náklady poistenia, ktoré napr. právnická osoba uhradila poistníkovi, ktorý uzavrel poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu. Najčastejšie pôjde o situácie, keď materská spoločnosť uzatvorila poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu a táto poistná zmluva pokrýva aj poistné riziká, ktoré sa týkajú majetkovej a personálnej podstaty dcérskej spoločnosti v tuzemsku. V prípade, ak časť nákladov poistenia bude zaplatená dcérskou spoločnosťou, resp. účtovne priradená dcérskej spoločnosti, budú tieto náklady poistenia predstavovať základ dane z poistenia.
Predmetom dane bude poistenie poskytované poisťovňami. To znamená, že aj keď právny vzťah bude spĺňať znaky poistenia, ale poskytovateľ služby nebude poisťovňou, daň z poistenia sa neuplatní, napr. daň sa neuplatní na asistenčné služby pre motorové vozidlá poskytované iným subjektom ako poisťovňou.
Pravidlá na určenie umiestnenia poistného rizika vychádzajú z pravidiel ustanovených zákonom o poisťovníctve [§ 5 písm. m) zákona č. 39/2015 Z. z.]. Keďže je možné predpokladať, že aj iné členské štáty Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré uplatňujú daň z poistenia, majú spravidla umiestnenie rizika založené na rovnakom princípe vychádzajúcom z harmonizovanej legislatívy v oblasti poisťovníctva, nemalo by dochádzať k dvojitému zdaneniu poistenia.

K § 4

Podľa návrhu budú daň z poistenia platiť do štátneho rozpočtu hlavne právnické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve, to znamená poisťovne so sídlom v tuzemsku, poisťovne z iných členských štátov Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru a pobočky zahraničných poisťovní z tretích štátov.
Zdaneniu bude podliehať aj poistenie poskytnuté poisťovňou z tretieho štátu, ktorá si nezriadila pobočku v tuzemsku a poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. V týchto prípadoch sa z dôvodu zabezpečenia efektívneho výberu dane navrhuje, aby osobou povinnou zaplatiť daň správcovi dane bol poistník, ktorý zaplatil poistné alebo za ktorého poistné zaplatila iná osoba. Pôjde napr. o situáciu, keď právnická osoba so sídlom v zahraničí uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou z tretieho štátu, ktorá pokrýva riziká týkajúce sa majetkovej a personálnej podstaty jej prevádzkarne resp. organizačnej zložky v tuzemsku.
Ďalším osobitným prípadom zdanenia poistenia bude prípad, keď právnická osoba (napr. dcérska spoločnosť so sídlom v tuzemsku) zaplatí náklady poistenia alebo ich časť napr. svojej materskej spoločnosti, ktorá uzavrie poistnú zmluvu s poisťovňou so sídlom v treťom štáte a táto zmluva pokrýva aj majetkovú alebo personálnu podstatu tejto tuzemskej právnickej osoby, alebo tieto náklady táto tuzemská právnická osoba len zaúčtuje. Je to prípad, keď poisťovňa poskytla poistenie s umiestnením rizika v tuzemsku bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti v tuzemsku. Osobou povinnou platiť daň v tomto prípade bude tuzemská právnická osoba, ktorá uhradila alebo len zaúčtovala preúčtované náklady poistenia.
Ak je poistná zmluva uzavretá s viacerými poisťovateľmi, navrhuje sa, aby osobou povinnou platiť daň bol spolupoisťovateľ, ktorému táto povinnosť vyplýva z dohody uzavretej medzi spolupoisťovateľmi. Ak nie je v dohode uložená povinnosť zaplatiť daň jednému zo spolupoisťovateľov, platiteľmi dane sú všetci spolupoisťovatelia v rozsahu svojho podielu na poistnom vyplývajúcom z poistnej zmluvy. Ak by jedným zo spolupoisťovateľov bola zahraničná poisťovňa, ktorá si v tuzemsku nezriadila pobočku, nie je možné uplatniť postup podľa odseku 2 a platiteľom dane budú osoby podľa odseku 1.

K § 5

Navrhuje sa, aby daňová povinnosť v prípade, ak je poistná zmluva uzavretá s poisťovňou, ktorá má sídlo v tuzemsku, poisťovňou z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo s tuzemskou pobočkou zahraničnej poisťovne vznikla v momente, keď poisťovňa prijme platbu poistného, a to v rozsahu prijatej platby.
Súčasne sa navrhuje, aby poisťovne, ktoré majú sídlo v tuzemsku, poisťovne z iného členského štátu Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru alebo tuzemské pobočky zahraničnej poisťovne sa mohli rozhodnúť pre alternatívny vznik daňovej povinnosti, a to na základe dňa zaúčtovania predpisu poistného alebo v deň splatnosti poistného. Poisťovne sú povinné v daňových priznaniach vyznačovať zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti.
Zvolený spôsob vzniku daňovej povinnosti musí platiteľ dane používať po dobu najmenej osem kalendárnych štvrťrokov.
Pokiaľ ide o prípady poistenia poisťovňou z tretieho štátu, ktorá nemá v tuzemsku pobočku, daňová povinnosť vznikne osobe povinnej platiť daň podľa § 4 ods. 1 písm. b) dňom zaplatenia poistného.
Za platbu poistného je potrebné považovať akýkoľvek spôsob zaplatenia poistného ako napr. vzájomné započítanie pohľadávok.
Pokiaľ ide o prípady, kedy osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej sú preúčtované náklady poistenia (požadované náklady poistenia alebo priradené náklady poistenia) na poistné riziko umiestnené v tuzemsku, daňová povinnosť vznikne 30. deň od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom boli platiteľovi náklady poistenia preúčtované.
Preúčtovanými nákladmi nie sú náklady na poistenie, ktoré sa stávajú súčasťou platby za dodanie tovaru alebo služby.

K § 6 a § 7

Daň sa vypočíta z platby poistného, ktoré zahŕňa daň, čo predstavuje štandardný mechanizmus výpočtu dane v oblasti nepriamych daní. Ak sa poistné dohodnuté na určité poistné obdobie platí v splátkach, daň sa vypočíta z každej jednotlivej splátky a každá táto splátka zahŕňa daň.
Ak je poistenie uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa, základ dane sa neznižuje o províziu sprostredkovateľa.
V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká predpísaním poistného [§ 5 ods. 1 písm. b)], sa daň vypočíta zo sumy, ktorú poisťovňa zaúčtovala ako pohľadávku predpisu poistného, pričom táto suma zahŕňa daň. V prípadoch, kedy daňová povinnosť vzniká momentom splatnosti poistného [§ 5 ods. 1 písm. c)], sa daň vypočíta zo sumy splatného poistného, ktorá zahŕňa daň.
Pokiaľ ide o prípad, kedy osoba zaplatí poistné poisťovni so sídlom v treťom štáte [§ 4 ods. 2 písm. a)], a o prípad, keď náklady poistenia sú preúčtované právnickej osobe, ktorá je osobou povinnou platiť daň podľa § 4 ods. 2 písm. b), suma poistného ako aj preúčtované náklady poistenia neobsahujú daň z poistenia podľa tohto zákona, preto základom dane, z ktorého sa daň vypočíta, je zaplatená suma alebo suma preúčtovaných nákladov.

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, dôjde k zníženiu poistného, zvýšeniu poistného alebo jeho časti alebo k zrušeniu poistného, osoba povinná platiť daň opravila základ dane a daň. Rovnako sa postupuje v prípade, ak sa suma preúčtovaných nákladov poistenia zmení.

K § 8

Nakoľko sa navrhovanou daňou nahrádza existujúci 8 % - ný odvod časti poistného v odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve, navrhuje sa uplatňovať sadzbu dane 8 %. Pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa navrhuje sadzba dane 0 %, a to z dôvodu, že pri tomto poistnom odvetví sa bude naďalej platiť odvoz z prijatého poistného podľa § 68 zákona o poisťovníctve.

K § 9

Navrhuje sa stanoviť pravidlá pre prípad, keď je poistné platené v cudzej mene, a pre zaokrúhľovanie dane.

K § 10

Navrhuje sa ustanoviť štvrťročné zdaňovacie obdobie. Daňové priznanie sa navrhuje podávať výlučne elektronicky. Na elektronické podanie daňového priznania sa bude vzťahovať daňový poriadok.
Daňové priznanie predstavuje podľa daňového poriadku podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu, a teda sa môže podať len prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo. Daňové priznania (podania s predpísanou štruktúrovanou formou) nie je možné podať prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy, a to vzhľadom na špecifickosť ich ďalšieho automatizovaného spracovania prostredníctvom informačných systémov finančnej správy. Prepojenie na tieto informačné systémy zároveň umožňuje automatické opravy logických a sčítacích chýb v daňových priznaniach, čo ústredný portál verejnej správy technicky neumožňuje.

Lehota na podanie daňového priznania a splatnosť dane sa navrhuje do konca kalendárneho mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia.
Povinnosť požiadať o registráciu pre daň z poistenia budú mať len platitelia, ktorí pri vzniku daňovej povinnosti nemajú pridelené daňové identifikačné číslo. Tie poisťovne, ktoré platia v súčasnosti odvod z prijatého poistného z neživotného poistenia (§ 68a zákona o poisťovníctve), túto povinnosť nemajú a sú registrovanými platiteľmi priamo zo zákona (§ 13 ods. 3).

K § 11

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť vedenia záznamov na účely správy daní, obsah záznamov a dobu uchovávania záznamov. Nakoľko záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu, platiteľ dane môže záznamy doručiť správcovi dane podľa daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy.

K § 12

Navrhuje sa ustanoviť, že na správu dane z poistenia sa vzťahuje daňový poriadok.

K § 13 a 14
Keďže účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018, dani budú podliehať platby poistného, pri ktorých budú splnené kumulatívne dve podmienky, a to platba poistného za poistenie bola prijatá alebo zaplatená po 30. septembri 2018 a poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018. V prípadoch, ak daňová povinnosť vzniká alternatívnym spôsobom (dňom predpísania poistného alebo dňom splatnosti poistného), sa daň uplatní len za predpokladu kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to, poistné obdobie začne plynúť po 30. septembri 2018 a poistné je predpísané po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b)] alebo je poistné splatné po 30. septembri 2018 [v prípadoch vzniku daňovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. c)].
Rovnakým spôsobom sa budú posudzovať aj preúčtované náklady poistenia. Na tieto účely sa navrhuje definovať poistné obdobie.

K Čl. II

K bodom 1 a 2
Dopĺňa sa spôsob oceňovania virtuálnej meny reálnou hodnotou vrátane majetku a služieb nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu.

K bodu 3
Pri stanovení ocenenia úbytku virtuálnej meny sa umožňuje použitie váženého aritmetického priemeru alebo metódy FIFO.

K bodu 4
Za reálnu hodnotu pre virtuálnu menu sa považuje cena zistená na verejnom trhu spôsobom, ktorý si účtovná jednotka pre danú virtuálnu menu zvolila.

K bodu 5
Podľa prechodných ustanovení sa ocenenie virtuálnej meny reálnou hodnotou použije prvýkrát pri zostavovaní účtovnej závierky k 1. októbru 2018.

K Čl. III

K bodom 1 až 4 a 6 až 9
Navrhuje sa spresnenie zdaňovania príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny, pričom za predaj virtuálnej meny sa rozumie výmena virtuálnej meny za majetok alebo výmena virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo výmena virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo jej odplatný prevod. Virtuálne meny nebudú predmetom zdanenia v momente ťažby alebo ich obstarania ale až v čase ich predaja. Zdaniteľným príjmom plynúcich z virtuálnych mien je príjem z ich predaja znížený o preukázateľne vynaložené výdavky na ich dosiahnutie, ak sú však výdavky vyššie ako dosiahnuté príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Navrhuje sa spôsob ocenenia virtuálnej meny v nadväznosti na spôsob jej nadobudnutia ako aj ocenenia majetku a služieb nadobudnuté výmenou za virtuálnu menu. Ustanovenia spresňujúce postup zdanenia príjmov nadobudnutých predajom virtuálnej meny sa použijú prvýkrát pri podaní daňového priznania od 1. októbra 2018.

K bodu 5
V nadväznosti na prijatie zákona o dani z poistenia sa spresňuje, že daňovým výdavkom daňovníka len po zaplatení sú daň z poistenia, ak osobou povinnou platiť daň je sám daňovník v postavení poistníka pri platení poistného zahraničnej poisťovni, a tiež daň z poistenia, ktorá sa vzťahuje na preúčtované náklady poistenia. Jedná sa o osobitné prípady dane z poistenia, kedy osobou povinnou platiť daň nie je poisťovateľ.

K Čl. IV

Vzhľadom na doplnenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike je potrebné doplniť poznámku pod čiarou k odkazu 1 v daňovom poriadku, nakoľko sú v nej taxatívne vymenované všetky dane v Slovenskej republike. Taktiež definuje daň na účely daňového poriadku, na ktorú sú naviazané všetky procesy súvisiace so správnym zistením a vyrubením dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku.

K Čl. V

Predkladaným návrhom zákona o dani z poistenia dôjde k nahradeniu v súčasnosti platného 8 % odvodu časti poistného z odvetví neživotného poistenia podľa § 68a zákona o poisťovníctve daňou z poistenia. Z dôvodu zabránenia prípadného dvojitého zdanenia sa navrhuje prechodné ustanovenie upravujúce lehoty a proces posledného odvodu.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2018.

K prílohe č. 1
Príloha obsahuje odvetvia neživotného poistenia, na ktoré sa vzťahuje daň.

K prílohe č. 2
V prílohe je uvedený preberaný právne záväzný akt EÚ.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 20. apríla 2018.

Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 267/2017, dátum vydania: 10.11.2017

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018.

Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na životné prostredie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018, okrem čl. I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2019.

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu	☐	Materiál nelegislatívnej povahy
	☒	Materiál legislatívnej povahy
	☒	Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov: Smernica Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
Termín začiatku a ukončenia PPK	29. máj – 9. jún 2017
Predpokladaný termín predloženia na MPK*	jún 2017
Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*	august 2017

2. Definícia problému
Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty. Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie. Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní. Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
3. Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť). Hlavným cieľom je reforma daňového tajomstva, zabezpečenie riadneho výkonu správy daní a vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov.
4. Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo: Finančná správa, daňové subjekty.
5. Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované. -
6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?	☒ Áno	☐ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne: Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálna výška, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť bude vydaná na základe splnomocnenia § 52 ods. 12. Na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty sa bude zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou ich priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet alebo dodatočne uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím na zmeny v čerpaní nadmerných odpočtov.
7. Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením. Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, sa transponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ. - došlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice (aj na fyzické osoby), - nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice, - nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime, - nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne požiadavky EÚ, - došlo k skoršej implementácii (1.1.2018).
Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ. - nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek smernice, - nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice, - nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime, - nedošlo zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne požiadavky EÚ, - nedošlo skoršej implementácii.
8. Preskúmanie účelnosti**
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu. Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané -
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. ** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	☐	Pozitívne	☐	Žiadne	☒	Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy	☒	Áno	☐	Nie	☐	Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne
z toho vplyvy na MSP	☒	Pozitívne	☐	Žiadne	☐	Negatívne
Sociálne vplyvy	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na životné prostredie	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na informatizáciu	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe	☐	Pozitívne	☒	Žiadne	☐	Negatívne

10. Poznámky

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to

- vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
- zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
- zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
- zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
- stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
- zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
- informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
- predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.

Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR – tomas.bado@mfsr.sk, tel. 59585474

12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MF SR (Analýza daňového tajomstva). Finančné riaditeľstvo SR (Aplikačná prax).

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov v časti „1.Základné údaje“ uviesť termín začiatku a ukončenia PPK.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia je toho názoru, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:

- novelou zákona sa zavádza index daňovej spoľahlivosti (objektívne a nezávislé hodnotenie daňových subjektov), vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,

- novela zákona znižuje úhradu za vydanie záväzného stanoviska o polovicu. Kým dnes zaplatí daňový subjekt spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov najmenej v rozmedzí 4000 - 6000 eur (v závislosti od sumy predpokladaného obchodného prípadu), po novom to bude 2000 – 3000 eur,

- novelou zákona sa navrhuje, s cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní zo strany finančnej správy, ustanoviť maximálnu lehotu 3 mesiacov, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán,

pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča predkladateľovi horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady).

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy	Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy	2017	2018	2019	2020
Príjmy verejnej správy celkom	0	0	0	0
	0	0	0	0
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*		0	0	0
Rozpočtové prostriedky	0	0	0	0
EÚ zdroje	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Výdavky verejnej správy celkom	2 976 550	343 200	140 040	140 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR (organizácia FR SR): medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu	2 976 550	343 200	140 040	140 040
*z toho:*
*- vplyv na ŠR*	2 976 550	343 200	140 040	140 040
Rozpočtové prostriedky	2 976 550	343 200	140 040	140 040
EÚ zdroje	0	0	0	0
spolufinancovanie	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na počet zamestnancov	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Vplyv na mzdové výdavky	0	0	0	0
*- vplyv na ŠR*	0	0	0	0
*- vplyv na obce*	0	0	0	0
*- vplyv na vyššie územné celky*	0	0	0	0
*- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy*	0	0	0	0
Financovanie zabezpečené v rozpočte	2 976 550	343 200	140 040	140 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť kapitola MF SR (organizácia FR SR): medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu	2 976 550	343 200	140 040	140 040
Iné ako rozpočtové zdroje	0	0	0	0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora	0	0	0	0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.

S cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter sa zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Pri vyčíslení vplyvov na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z podkladov a odhadov Finančného riaditeľstva SR.

Tabuľka č. 3

Príjmy (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Príjmy (v eurách)	2017	2018	2019	2020
Daňové príjmy (100)¹
Nedaňové príjmy (200)¹
Granty a transfery (300)¹
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách)	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Výdavky (v eurách)	2017	2018	2019	2020
Bežné výdavky (600)		223 200	140 040	140 040
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)²(RP 635009)		223 200	140 040	140 040
Bežné transfery (640)²
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)²
Kapitálové výdavky (700)	2 976 550	120 000
Obstarávanie kapitálových aktív (710)²(RP 711003) (RP 713002) (RP 718006)	2 246 400 420 550 300 000 9 600	120 000
Kapitálové transfery (720)²
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom	2 976 550	343 200	140 040	140 040	kapitola MF SR (organizácia FR SR)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Zamestnanosť	Vplyv na rozpočet verejnej správy	poznámka
Zamestnanosť	2017	2018	2019	2020
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR

Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...). Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude vzťahovať na všetky daňové subjekty, okrem osobitných daňových režimov, ktoré sa budú týkať len podnikateľov.

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to :

- vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
- zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
- zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
- zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
- stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
- zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
- informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
- predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou konzultačného stretnutia 7.11.2016. Vznesené pripomienky boli prediskutované a zo stretnutia bola spísaná zápisnica. Podstatné návrhy sú zapracované v návrhu zákona.

Konzultácií sa zúčastnili:

Slovenská komora daňových poradcov

Slovenská asociácia podnikových finančníkov

Slovak Business Agency

Amcham

Zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska sa k predbežnej informácii vyjadrili dodatočne písomne.

Hlavné pripomienky a návrhy zúčastnených:

• Zverejňovaním informácií týkajúcich sa fyzických osôb môže viesť k nárastu kriminality a k zhoršeniu medziľudských vzťahov.
• Daňový subjekt v súčasnosti nevie, kto si o ňom vyžiadal informácie a na aký účel boli použité. Daňovému subjektu by mohla byť na jeho žiadosť poskytnutá informácia, kto, za akým účelom a v akom rozsahu sa s daňovým tajomstvom oboznamoval.
• Správca dane by mal poskytnúť informácie príslušným orgánom vždy len na zákonom stanovený účel.
• Zavedenie kontroly, či získané informácie o daňovom subjekte boli skutočne použité na stanovený účel.
• V súčasnosti si asi len 45% podnikateľov plní zákonnú povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok. Bolo by vhodné aby sa živnostníci z neverejnej časti presunuli do časti verejnej, zamedzilo by sa tak podvodom – napr. pri žiadateľoch o úver.
• Za účelom efektívneho využitia dát je potrebné vo všetkých zoznamoch zverejňovať IČO, ktorý sa považuje za všeobecný identifikátor.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Neočakávajú sa priame finančné náklady.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Predložené návrhy nemajú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

Nepriame finančné náklady

Administratívne náklady

Celkové náklady regulácie

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

- čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty:

- smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016),
- smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),
- smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),
- smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty:

- nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010) v platnom znení.

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK v. Rada EÚ, [2006],
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, EK v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola určená do 31.12.2017.

Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola určená do 31.12.2018.

b) Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola stanovená do 30.6.2017.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 30.9.2017.

c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 bola prebratá do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 19 [§ 2 písm. h); § 53d]

Navrhuje sa ustanoviť, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov - podnikateľov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter a ktoré zároveň umožní poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty. Index daňovej spoľahlivosti tak môže prispieť priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Subjekty
s najvyššou spoľahlivosťou by mohli požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo bude subjekty motivovať správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností bude mať pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti.

Osobitné daňové režimy budú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

K bodu 2 [§ 3 ods. 6]

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

K bodu 3 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]

Aktualizuje a precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4.

K bodu 4 [§ 8 ods. 1]

Navrhuje sa spresniť ustanovenie s ohľadom na aplikačnú prax. Ak následne dôjde k zmene podmienok (obrat alebo miestna príslušnosť), daňový subjekt zostáva na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 5 [§ 11]

Daňové tajomstvo všeobecne

Zmyslom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba (napr. svedok) dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe daní. Vedomie, že existuje povinnosť mlčanlivosti, resp. daňové tajomstvo, je zásadné pre ochotu daňových subjektov, aby otvorene poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach. Ide najmä o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu,
o bankových úveroch a pod.).

Napriek tomu, že daňový poriadok jasne ukladá daňovým subjektom povinnosť uvádzať všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne a úplné určenie ich daňových povinností (bremeno tvrdenia), ako aj tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), je dobrovoľný aspekt v rámci spolupráce so správcom dane veľmi dôležitý (zásada úzkej súčinnosti). Snahou štátu by malo byť túto motiváciu čo najviac rozširovať.

Jedným zo základných motivačných prvkov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností je práve zákonná garancia, že s informáciami, ktoré daňový subjekt poskytne správcovi dane, bude zachádzané ako s dôvernými informáciami. Najdôležitejšie preto je, aby bola dodržaná dôvera daňového subjektu o tom, že jeho súkromné informácie, týkajúce sa jeho finančných a osobných záležitostí, nebudú zverejnené, či ďalej poskytnuté iným subjektom, s výnimkou prípadov jednoznačne definovaných zákonom, a to len z oprávneného dôvodu (verejného záujmu).

Nemožno zverejňovať skutočnosti a údaje, ktoré by mohli poskytnúť konkrétne informácie o konkrétnom daňovom subjekte. Daňové tajomstvo zabezpečuje ochranu len tých informácií, ktoré sa týkajú pomerov konkrétnych subjektov, a nie paušálne všetkých informácií, ktoré sa správca dane dozvie pri správe daní. Zovšeobecnené informácie, ktoré nemajú výpovednú hodnotu o majetkových, obchodných, či osobných pomeroch osôb, nie sú chránené, a preto nie sú daňovým tajomstvom. Miera zovšeobecnenia konkrétnych informácií musí byť dostatočná na to, aby nebolo možné ani nepriamo odvodiť identitu osoby, o ktorej pomeroch daná informácia vypovedá.

Daňové tajomstvo má právny základ v čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Uvedené základné ľudské práva sú, čo sa týka ochrany informácií o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní, konkretizované, resp. premietnuté v rámci inštitútu daňového tajomstva.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 daňového poriadku je správa daní neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že daňové tajomstvo neslúži na ochranu správcu dane, ale na ochranu daňových subjektov. Daňové tajomstvo zaväzuje nielen zamestnancov správcu dane, ale taktiež všetky osoby zúčastnené na správe daní.

Rozsah možností správcu dane disponovať s informáciami získanými pri správe daní vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci je v súčasnosti taxatívne vymedzený. Tieto výnimky z daňového tajomstva musia byť náležíte odôvodnené.

Daňový poriadok v súčasnosti nedefinuje konkrétne informácie, ktoré spadajú pod daňové tajomstvo, pričom správou daní sa rozumejú všetky postupy a činnosti správcu dane ako aj osôb zúčastnených na správe daní (napr. miestne zisťovanie, daňová kontrola, daňové konanie). Príslušný správca dane musí preto zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav právnej neistoty.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti daňového poriadku t. j. od 01. januára 2012 sa počet výnimiek z daňového tajomstva výrazne rozrástol, čo spôsobuje značnú neprehľadnosť tohto inštitútu. Niektoré výnimky sú koncipované značne všeobecne, bez toho aby odkazovali na konkrétne ustanovenia osobitných zákonov, čo na druhej strane môže oprávnene spôsobovať znepokojenie zo strany daňových subjektov na riadnom zabezpečení ich daňového tajomstva. S narastaním počtu výnimiek teda priamo úmerne klesá aj samotný význam daňového tajomstva, a to ochota daňových subjektov, aby poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach.

Na druhej strane, vychádzajúc z medzinárodných a európskych požiadaviek na právnu úpravu daňového tajomstva možno konštatovať, že daňové tajomstvo predstavuje stabilný inštitút, ktorý plní svoj účel, a to najmä pri efektívnej administratívnej spolupráce v rámci výmeny daňových informácií. Je potrebné riadiť sa najmä odporúčaniami Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia. Podľa hodnotenia je čiastočným problémom aplikačná prax pri medzinárodnom dožiadaní.

Navrhuje sa preto zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.

K ods. 1

Ods. 1 obsahuje legálnu definíciu daňového tajomstva, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Čo tvorí obsah daňového tajomstva, daňový poriadok bližšie nešpecifikuje, preto príslušný orgán musí zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom bude konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte. Vychádzajúc z definície daňového tajomstva nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti (informácie o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.).

Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná (uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri) a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Ak bola informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zverejnená (a tým už verejnosti sprístupnená) v rozpore so zákonom, t. j. inak ako podľa ods. 4 alebo 5, neprestáva byť daňovým tajomstvom a osoba, ktorá ho zverejnila zodpovedá za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Iné osoby sa rovnako nemôžu dovolávať verejného charakteru tejto informácie.

Informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie nezahŕňa informáciu o náleze, t. j. o výsledku daňovej kontroly, ako ani informáciu o dôvodoch začatia/nezačatia daňovej kontroly alebo daňového exekučného konania.

K ods. 2 a 3

Ods. 2 ustanovuje povinnosť zachovávať daňové tajomstvo a účel, na ktorý môže byť použité. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, vrátane bývalého zamestnanca.

Podľa ods. 3 sú správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva povinní poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Ak by došlo k oznámeniu (napríklad písomne, telefonicky) alebo sprístupneniu (napríklad osobne pri nazretí do spisu) daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie sa s ním oboznamovať, mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Podľa § 264 Trestného zákona, kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Ak informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zároveň spadá pod režim utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, je potrebné aplikovať aj tento zákon, a teda daňové tajomstvo možno oznámiť alebo sprístupniť len osobe, ktorá má oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

K ods. 4

Ods. 4 definuje generálnu výnimku z daňového tajomstva. Výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.

Daňové tajomstvo poskytuje (oznamuje alebo sprístupňuje) orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva, v praxi to je najčastejšie správca dane. To, ktorí zamestnanci môžu poskytovať daňové tajomstvo, riešia interné predpisy. Zamestnanci budú posudzovať jednotlivé žiadosti o oznámenie, resp. sprístupnenie daňového tajomstva formálne, t. j. či žiadateľ v žiadosti uviedol jasný dôvod (účel) s poukazom na konkrétne ustanovenie osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Inými slovami zamestnanci správcu dane nebudú posudzovať ustanovenia osobitných predpisov, či na plnenie úloh z nich vyplývajúcich sa žiadatelia naozaj potrebujú oboznamovať s daňovým tajomstvom. Zodpovednosť za dodržiavanie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo bude teda na jednotlivých žiadateľoch o poskytnutie daňového tajomstva.

Príklady:

- súd na účely súdneho konania (napr. § 189 a 190 Civilného sporového poriadku) a orgány činné v trestnom konaní na účely trestného konania (napr. § 3 Trestného poriadku) majú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom,

- novinári nemajú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, lebo im toto právo nevyplýva zo žiadneho zákona,

- verejnosť nemá právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom (len s údajmi uvedenými vo verejných zoznamoch).

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) obmedzuje prístup k informáciám, ktoré obsahujú daňové tajomstvo v § 8 ods. 1, podľa ktorého, ak požadovaná informácia je predmetom daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám predstavuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemusí sprístupniť informáciu, ktorá nie je daňovým tajomstvom, ak takúto informáciu zverejňuje iným spôsobom. Ide napr. o zverejnenie zoznamov podľa § 52 daňového poriadku.

K ods. 5

Všeobecná povinnosť zachovávať daňové tajomstvo je prelomená v ods. 5. Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje:

a) použitie daňového tajomstva Ministerstvom financií SR, Finančným riaditeľstvom SR, Kriminálnym úradom finančnej správy, daňovým úradom, colným úradom a obcou podľa daňového poriadku, napr.:

- zverejnenie výšky nedoplatku prepojenej osoby v rozhodnutí o zložení zábezpeky na daň vydanom podľa § 4c ods.2 zákona o DPH,

- zverejnenie zoznamov podľa § 52,

- poskytovanie údajov podľa § 53,

- vydanie súhlasu podľa § 54

alebo osobitného predpisu (napr. zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a pod.),

b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. Zahladeným odsúdenia sa údaje stávajú znova daňovým tajomstvom,

c) zverejnenie údajov o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Podmienkou zverejnenia je právoplatné rozhodnutie (napr. o spáchaní deliktu podľa daňového poriadku). Zverejniť uvedené údaje môže len prezident finančnej správy alebo akákoľvek iná ním poverená osoba, ktorá má za normálnych okolností oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.

d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva dodávateľom informačných systémov, ktorí na základe verejného obstarávania poskytujú finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy,

e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva komukoľvek s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka alebo s jeho súhlasom daným ústne do zápisnice u správcu dane.

K ods. 6

Informácia o oznámení daňového tajomstva sa bude ukladať v spise daňového subjektu. Pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu, preto akékoľvek poskytovanie týchto informácií musí podliehať určitým pravidlám, aby sa zabránilo ich úniku a neoprávnenému nakladaniu s nimi. Daňový subjekt sa zo svojho spisu dozvie, komu bolo poskytnuté daňové tajomstvo.

Po oznámení daňového tajomstva zamestnanec správcu dane vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu alebo do spisu založí rovnopis listinného alebo elektronického dokumentu, ktorým sa oznámilo daňové tajomstvo. Ak daňové tajomstvo oznámi alebo sprístupní Finančné riaditeľstvo SR alebo Kriminálny úrad finančnej správy (napr. pre OČTK), nie správca dane, zašle správcovi dane listom informáciu o oznámení daňového tajomstva na konkrétny daňový subjekt (subjekty) a požiada ho, aby uvedenú informáciu založil do spisu daňového subjektu.

Súčasný inštitút nazerania do spisov tým nebude dotknutý, s výnimkou bodov 7 a 8 návrhu tohto zákona. V praxi však nastávajú situácie, kedy predmetom oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva je informácia nachádzajúca sa vo forme dát (veľkého rozsahu) v informačnom systéme ako aj situácie, kedy sa oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo viacerých daňových subjektov súčasne napr. jednou listinou, a to aj pravidelne (hromadná informácia napr. Sociálnej poisťovni). Z dôvodu hospodárnosti pri takomto dávkovom poskytovaní informácií nebude potrebné zakladať v spise daňového subjektu informáciu o poskytnutí daňového tajomstva.

K bodom 6 a 7 [§ 14 ods. 1 písm. a) a d)]

Navrhuje sa, aby sa povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami vzťahovala aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napr. fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky. Podnikateľ je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na túto úpravu sa navrhuje, aby aj zástupcovia uvedených daňových subjektov, ktorí nie sú advokátmi alebo daňovými poradcami, boli povinní doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5.

K bodu 8 [§ 19a]

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Finančné riaditeľstvo SR vyhotoviť súhrnný protokol na účely správy daní o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie alebo obchádzanie daňových predpisov a to najmä v prípadoch, keď sú daňové subjekty zapojené v podvodnom reťazci. Tieto zistenia môžu vyplývať z akéhokoľvek procesu, napr. z daňovej kontroly, miestneho zisťovania a pod. Súhrnný protokol nenahrádza povinnosť správcov dane vyhotovovať protokoly z jednotlivých daňových kontrol. Súhrnný protokol bude mať komplexnú vypovedaciu hodnotu, pričom sa zabezpečí komplexné posúdenie správania sa všetkých zúčastnených daňových subjektov. V prípade navzájom prepojených obchodných transakcií prax ukázala potrebu takéto transakcie preverovať ako celok, t.j. ako komplexné prípady s posúdením všetkých faktorov vytváraných reťazcov.

K bodu 9 [§ 20 ods. 3]

Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, navrhuje sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.

K bodu 10 [§ 23 ods. 1]

Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa navrhuje odstrániť nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.

Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.

Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením.

Podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2013 je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, teda aj do žiadosti o výmenu informácií, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

Navrhuje sa preto, aby daňový subjekt alebo jeho zástupca bol oprávnený nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, len ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, na žiadosť ktorého správca dane vykonal medzinárodné dožiadanie, neuviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.

K bodu 11 [§ 23 ods. 1]

Nakoľko sa novelou daňového tajomstva navrhuje, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva ukladala v spise daňového subjektu (či už v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo), je potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu (napr. Trestného poriadku) a do súhrnného protokolu. Ak sa však uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní, výnimka sa neuplatní.

K bodu 12 [§ 26 ods. 17]

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov
k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence). Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.

Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

K bodom 13 až 15 [§ 52 ods. 5, 9, 12 až 15]

Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva je aj zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Medzi opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti na Slovensku môžeme zaradiť najmä zoznamy, ktoré vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo SR. Zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, ktorá môže prispieť k väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorá môže v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.

Navrhuje sa preto doplniť do zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane dátum od ktorého je daňový subjekt registrovaných k týmto daniam a deň, ktorým došlo k zmene druhu registrácie na dani z pridanej hodnoty.

Tiež sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb (aj právnických osôb nezaložených alebo nezriadených na podnikanie) zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty. Za „vyrubenú daň“ a „dodatočne vyrubenú daň“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 1050 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Daň alebo daňová licencia“ a za „daňovú stratu“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 400 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Základ dane (+) alebo daňová strata (-) po úprave o položky uvedené na r. 320 a 330.“

Ďalej sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet, dodatočne uplatnený nadmerný odpočet alebo priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Za „uplatnený nadmerný odpočet“ a „dodatočne uplatnený nadmerný odpočet“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 32 vzoru daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobie 2015 – „Nadmerný odpočet“ a za „priznanú vlastnú daňová povinnosť“ a „dodatočne priznanú vlastnú daňovú povinnosť“ údaj na riadku 31 uvedeného vzoru tlačiva – „Vlastná daňová povinnosť“.

Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv – tam, kde je možná verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia.

S cieľom poskytnúť verejnosti aj komplexné informácie o osobitných odvodoch sa navrhuje k existujúcim zoznamom pridať aj zoznam vybraných finančných inštitúcií s výškou uhradeného odvodu za príslušný kalendárny rok a zoznam regulovaných osôb, v ktorom sa bude uvádzať súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, vypočítaný správcom odvodu pri zúčtovaní odvodov, teda celková výška odvodov, ktorá mala byť regulovanou osobou zaplatená za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia. V zozname regulovaných osôb sa bude uvádzať aj dlžná suma nedoplatku regulovanej osoby zo zúčtovania odvodov.

Uvedené zoznamy nebudú časovo obmedzené (ani údaje v nich uvedené), pričom údaje zverejňované Finančným riaditeľstvom SR v zoznamoch sa budú zverejňovať v štruktúrovanej forme, ktorá bude prehľadnejšia a umožní lepšie vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie týchto údajov.

K bodom 16 až 18 [§ 53c ods. 1]

Ako propodnikateľské opatrenie sa z dôvodu zvýšiť záujem najmä menších daňových subjektov podávať žiadosti o vydanie záväzných stanovísk navrhuje znížiť úhradu za vydanie záväzné stanoviská o polovicu.

K bodu 20 [§ 55 ods. 12 písm. a) a ods. 13]

Jedná sa o precizovanie zákona a jeho zosúladenie s jeho doterajším výkladom v prípadoch, ak je platba vykonaná z iného účtu, ako je účet daňového subjektu.

K bodu 21 [§ 64 ods. 3]

Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu – zavedenie legislatívnej skratky.

K bodu 22 [§ 68 ods. 1]

Navrhovaná úprava korešponduje s postupom začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, ktoré vykonáva správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, bez ohľadu na skutočnosť, že dôjde k zmene príslušnosti na iného správcu dane alebo na DÚ VDS. Vykonanie nového vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, po zrušení rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prosatriedkov alebo po zrušení rozhodnutia súdom iným správcom dane je pre „nového“ správcu dane náročné, nakoľko tento sa musí oboznámiť s celým prípadom, ktorý je už dobre známy pôvodnému správcovi dane.

K bodu 23 [§ 68 ods. 3]

S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní sa navrhuje ustanoviť lehotu, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

K bodu 24 [§ 68a ods. 6]

Navrhuje sa odstrániť výkladové nejasnosti ustanovenia o právoplatnosti vyrubovacieho rozkazu. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť po novom:

1. márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že:

- odpor nebol podaný alebo

- bol podaný oneskorene, alebo

- bol podaný neoprávnenou osobou,

2. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia.

K bodu 25 [§ 68a ods. 8]

Analogicky s možnosťou vykonania opätovnej kontroly sa navrhuje možnosť vykonať kontrolu tej istej dane, za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisovvykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, aj na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.

K bodu 26 [§ 72 ods. 3]

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

K bodu 27 [§ 79 ods. 5]

Ide o precizovanie ustanovenia. Daňový preplatok nebude možné vrátiť (ani preúčtovať), ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
Za žiadosť o vrátenie preplatku je potrebné v spojení s § 79 ods. 7 považovať aj podané daňové priznanie (napr. uplatnený nadmerný odpočet). Taktiež sa spresňuje, že takýto preplatok po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

K bodu 28 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92c]

Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 92c.

K bodu 29 [§ 165g a § 165h]

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k daňovému tajomstvu. Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie zostáva daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017.

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, registrovaným pre daň z príjmov povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe od 1. júla 2018.

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhovaným zoznamom podľa § 52 ods. 9 a 12. Nakoľko sa zoznamy tvoria z údajov z podaných riadnych, opravných, resp. dodatočných daňových priznaní, je potrebné nastaviť obmedzenie vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam. Zoznam podľa odseku 9 sa prvýkrát zverejní najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016 a zoznam podľa odseku 12 sa zverejní prvýkrát najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016.

Údaje uvedené v zoznamoch, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo, sa zverejnia v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie prvýkrát v roku 2018.

Taktiež sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého daňový úrad oznámenie podľa § 53d ods. 1 prvýkrát zašle daňovým subjektom - podnikateľom najneskôr do konca roka 2018.

Ďalej sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona.

Nakoniec sa navrhujú prechodné ustanovenie k zoznamu vybraných finančných inštitúcií a k zoznamu regulovaných osôb.

K bodu 30 [Príloha]

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu:

- Čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016) a

- Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).

K čl. II

V súvislosti s transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zabezpečí prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie, sa navrhuje úprava ustanovenia o poskytovaní informácií získaných pri činnosti Finančnej spravodajskej jednotky na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že Finančná spravodajská jednotka bude poskytovať tieto informácie správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné riaditeľstvo SR len jedným z orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, pričom správou daní je aj medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní.

K čl. III

K bodu 1 [§ 5 ods. 3]

Z dôvodu centralizácie podávania trestných oznámení finančnou správou na Kriminálny úrad finančnej správy sa navrhuje vypustiť uvedenú právomoc daňového úradu.

K bodu 2 [§ 6 ods. 3 písm. b)]

Ustanovenie sa mení nadväzne na prijatie novely zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa daňový úrad pre vybrané daňové subjekty stal správcom odvodu časti poistného.

K bodu 3 [§ 6 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 1.

K čl. IV

Z dôvodu odstránenia výkladových nezrovnalostí sa spresňuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že v oznámení podanom podľa § 9 ods. 1 regulovaná osoba uvádza celkovú sumu zaplatených odvodov za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia.

K čl. V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018, okrem článku I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť navrhuje od 1. januára 2019, a to vzhľadom na dostatočný časový priestor, ktorý je potrebný na úpravu informačného systému finančnej správy.

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. tvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. iadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. iadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...