Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018

Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 01.01.2018
Účinnosť do: 31.08.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu, Daň z pridanej hodnoty, Dražby, Správa a privatizácia národného majetku, Daňové orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST46JUD99588DS52EUPP11ČL59

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 01.01.2018 na základe 267/2017 a 344/2017

Legislatívny proces k zákonu 344/2017
Legislatívny proces k zákonu 344/2017
Legislatívny proces k zákonu 267/2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 344/2017, dátum vydania: 28.12.2017

Dôvodová správa
Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.
Zákon o dani z príjmov už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom návrhu zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia SR. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti zapracovania Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.
Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú a spresňujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
V čl. II sa mení zákon o správe daní (daňový poriadok). Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív zákonom o dani z príjmov, pričom sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.
Návrh zákona ako celok má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019. 

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky



Materiál nelegislatívnej povahy



Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu



Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu


Termín začiatku a ukončenia PPK
24. 5. 2017 – 6. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
20. 6. 2017 – 11. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020, časti cestovný ruch a povinnosť transpozície Smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa reaguje na potrebu rozvoja kúpeľníctva, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu pracovných príležitostí ako aj na potrebu aproximácie Smernice Rady 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá zdanenia pri odchode a pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, právnické osoby poberajúce príjmy z vybraných druhov nehmotných aktív, právnických osôb poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť, fyzických osôb – prijímateľov úverov na bývanie pre mladých, všetky fyzické osoby uplatňujúce si úľavu na kúpeľnú starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Transpozícia Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
Pri transpozícií jednotlivých článkov boli zapracované všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice.
Pri transpozícii čl. 4 - pravidlo o limitovaní úrokov bola využitá možnosť z čl. 11 ods. 4, kde si Slovenská republika zvolila možnosť zachovania existujúcich národných štandardov - existujúce ustanovenie § 21a - Pravidlo nízkej kapitalizácie.
Pri implementácii jednotlivých článkov smernice je dodržaná podmienka uplatňovania u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb. Pri čiastočnej úprave hybridných nesúladov z čl. 9 bolo toto pravidlo zapracované pre všetkých daňovníkov, ktorí zisťujú základ dane podľa § 17 ods. 1, t.j. aj na fyzické osoby; pravidlo sa však vzťahuje iba na situácie, ktoré vznikajú medzi závislými osobami (fyzickými ako aj právnickými osobami) a jeho účelom je zamedziť daňovým únikom.
Pri implementácii čl. 5 - Zdanenie pri odchode boli výnimky ustanovené smernicou zapracované a dobrovoľné ustanovenia vzaté do úvahy. Slovenská republika pri implementácii čl. 5 ods. 3 využila možnosť požadovať úrok a záruku za podmienok ustanovených v smernici, čím sa proces splatenia dane pri odchode priblížil súčasnému režimu platenia dane v splátkach, ktorý umožňuje Daňový poriadok.
Pri implementácii čl. 7 ods. 2 si Slovenská republika zvolila možnosť zahrnutia príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do základu dane založený na transakčnom prístupe - možnosť písm. b), t.j. podliehať dani z príjmov právnických osôb budú iba skutočne umelo odklonené príjmy do kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. Vzhľadom na to, že Slovenská republika si zvolila práve túto možnosť - zdaňovať iba skutočne umelo odklonené príjmy (na rozdiel od kategorizovaného prístupu), za účelom zamedzenia daňovým únikom, nepovažovala za vhodné uplatniť výnimku určenú v smernici v čl. 7 ods. 4, ktorá umožňuje z tohto pravidla vylúčiť zahraničné spoločnosti alebo stále prevádzkarne, ak dosiahnu smernicou ustanovenú výšku účtovného zisku.
Podľa č. 11 smernice majú zákony potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2019 s výnimkou čl. 5, ktorého implementované ustanovenia sa uplatňujú od 1.1.2020.
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nadobúda účinnosť od 1.1.2018 okrem § 17h, ktorým sa implementuje čl. 7 a 8 smernice, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2019.


8.Preskúmanie účelnosti


9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne








Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne


10.Poznámky
Zavedením daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nepredpokladá žiadny sociálny vplyv, nakoľko dochádza iba k nahradeniu doteraz platného systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých z dôvodu adresnejšieho spôsobu podpory.

11.Kontakt na spracovateľa

tel.: 5958 3480


12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:
K doložke vybraných vplyvov
Vo vzťahu k sociálnym vplyvom predloženého návrhu zákona odporúča Komisia v bode „10. Poznámky“ uviesť stručné zhodnotenie, prečo sa zavedením daňového bonusu na hypotéky nepredpokladá žiadny sociálny vplyv. V prípade, že predkladateľ predpokladá sociálny vplyv až v čase prejavenia plného efektu daňového bonusu ( v roku 2023), je aj tento vplyv potrebné vyhodnotiť v doložke vybraných vplyvov v časti týkajúcej sa sociálnych vplyvov a v analýze sociálnych vplyvov.
Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať doložku vybraných vplyvov, konkrétne v rámci časti „1. Základné údaje“ je potrebné vyplniť predpokladané termíny predloženia na MPK, prípadne na Rokovanie vlády SR.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
Komisia má za to, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul hneď niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:
•novelou zákona sa zmierňujú následky porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci. Po novom porušenie princípu nezávislého vzťahu v rámci procesu prijímania investičnej pomoci nebude mať automaticky za následok zánik práva na uplatňovanie úľavy na dani, daňovník stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, kedy došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu. (§ 30a ods. 8 a 9 a § 30b ods. 8 a 9 novely zákona),
•novelou zákona sa ruší administratívnu záťaž spojenú s povinnosťou zamestnávateľa uplatňovať postup pri preukazovaní 2 % pre neziskové organizácie. Zamestnanec už nebude môcť po novom požiadať zamestnávateľa aby administratívne riešil preukazovanie 2 % z výšky zaplatenej dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, bude povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, pričom vzor tohto potvrdenia určí finančné riaditeľstvo. (zmeny v § 38 ods. 1 novely zákona),
•novelou zákona sa zavádza daňové oslobodenie od príjmov pri komerčnom využití nehmotných aktív. Od dane budú oslobodené príjmy vo výške 80 % z odplát za poskytnutie práva na použitie patentu, dizajnu alebo počítačového programu. A vo výške 50 % budú oslobodené od dane aj príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil patent, úžitkový vzor, alebo dizajn vyvinutý vlastnou činnosťou daňovníka na území SR. (§ 13a a § 13b novely zákona),
•novelou zákona sa zavádza odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom. V nadväznosti na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá umožnila fyzickej osobe vstúpiť do procesu oddlženia prostredníctvom jednej z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz, novela zákona o dani z príjmov umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. (zmeny v § 20 ods. 10 novely zákona),
pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). Ďalšia zmeny, ktoré novela zavádza, konkrétne:
•novelou zákona už úroky z úverov a pôžičiek použitých na nákup akcií alebo obchodných podielov nebudú daňovým výdavkom (§ 21 ods. 1 písm. m) novely zákona)
•v súvislosti so zavedením zdaňovania pri odchode zavedenie úplne novej sadzby vo výške 21% (doplnenie § 15 písm. b) o tretí bod novelou zákona),
pričom tieto majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu vzniknutých nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). V tejto súvislosti zároveň Komisia žiada predkladateľa minimálne o doplnenie poznámky k časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, ktorá bude zdôvodňovať jej nevyplnenie vzhľadom na absenciu dát pre vyčíslenie priamych finančných nákladov v dôsledku zavedenia novej dane z odchodu vo výške 21 %.
Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov, doplnenie popisu niektorých zatiaľ neuvedených negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a vyčíslenie tých negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré je možné vyčísliť minimálne na základe kvalifikovaného odhadu. Taktiež Komisia žiada o uvedenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v texte predkladacej správy. Odôvodnenie: Návrh bude mať negatívny vplyv spočívajúci v

zavedení zdaňovania pri odchode a stanovení pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ďalej v zavedení evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív. Taktiež môže vzniknúť niektorým daňovníkom povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.
Komisia odporúča predkladateľovi vyčísliť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj. Odôvodnenie: V

zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný vyčísliť nielen negatívne, ale aj pozitívne vplyvy. Na základe využívania tohto inštitútu za ostatné dva roky je možné uskutočniť kvalifikovaný odhad jeho využívania v najbližších rokoch. Komisia odporúča uviesť vyčíslenie v časti 3.3.1 Priame finančné náklady (zníženie daní) alebo v časti 3.5 Inovácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.
K analýze sociálnych vplyvov
V predloženej analýze sociálnych vplyvov Komisia odporúča v časti týkajúcej sa kvantifikácie túto doplniť, pričom odporúča vychádzať z predpokladov, z ktorých vychádza kvantifikácia v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.
Vyhodnotenie pripomienok MF SR:
K doložke vybraných vplyvov
Odporúčaniu komisie o uvedenie stručného zhodnotenia k zavedeniu daňového bonusu na hypotéky bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie upravená. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj je súčasťou vyčísleného úhrnného vplyvu uvedeného v časti 3.3.1.
K analýze sociálnych vplyvov
K vzneseniu pripomienky týkajúce sa doplnenia analýzy sociálnych vplyvov je potrebné uviesť, že z opatrení uvedených v návrhu zákona bude mať vplyv na hospodárenie domácnosti iba zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane súvisiaca s kúpeľnou starostlivosťou. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pre mladých sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Zmenou systému poskytovania zvýhodnenia na zaplatené úroky nedochádza k zmene sociálneho vplyvu.
Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-11 937 821
-13 591 352
-15 961 311
Všeobecná pokladničná správa
0
-11 937 821
-13 591 352
-15 961 311
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
-3 796 204
-8 776 931
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
-1 626 945
-3 761 542
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 072 Výber daní a cla
175 000
550 000
0
0
kapitola MDaV SR
program 01707 Štátny príspevok k hypotekárnym úverom
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
z toho:
- vplyv na ŠR
175 000
-796 378
-10 923 347
-20 127 040
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0

- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

175 000

550 000

0

0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
kapitola MF SR (organizácia FR SR):
medzirezortný program 072 Výber daní a cla
175 000
550 000
0
0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.
Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.


2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov menia a dopĺňajú niektoré zákony.
A.Zavedenie daňového bonusu na hypotéky
B.Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo
C.Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov
D.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby


zmena v nároku


nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)


kombinovaný návrh


x iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
-
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 175 tis. Eur v roku 2017, 11 141 tis. eur v roku 2018, 8 091 tis. eur v roku 2019 a 8 372 tisíc eur v roku 2020.
Kvantifikácia príjmov
A - Zavedenie daňového bonusu na hypotéky
Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov o poberaní štátneho príspevku pre mladých (ďalej ŠPM) od Datacentra k februáru 2017. Celkový počet poberateľov k danému dátumu bol 73 tisíc. V roku 2016 pribudlo 17 956 poberateľov. Priemerná výška vyplateného príspevku bola 410 eur za rok.
Pri kvantifikácií bola použitá úroková miera vo výške 3,2 %. Tá vychádza z dvoch zložiek. Prvá zložka je priemer ročných percentuálnych nákladov pri úveroch na bývanie za roky 2015 a 2016 (2,7 %). Druhá zložka je riziková prirážka bánk vo výške 0,5 p. b. (ŠPM je primárne určený pre žiadateľov s nižšími príjmami, s ktorými je pre banku spojená vyššia rizikovosť). Počet nových poberateľov do ďalších rokov je fixne nastavený na počte nových poberateľov z roku 2016.
Od roku 2018 budú existovať dva systémy súčasne. Dobeh pôvodného ŠPM a postupný nábeh daňového bonusu. Plný efekt daňového bonusu na hypotéky sa prejaví až v roku 2023, kedy úplne nahradí existujúci ŠPM. Úspora z uvedeného opatrenia, ktorá sa očakáva na horizonte vyplýva zo skutočnosti, že v rozpočte sa predpokladal pomerne optimistický scenár vývoja poberateľov ŠPM oproti predpokladu fixného počtu poberateľov v aktuálnej kvantifikácii.
B – Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo
Pri kvantifikácií boli použité údaje z Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku. V roku 2015 počet návštevníkov v kúpeľoch prekročil 241 tisíc. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 %, čo zodpovedá priemernému rastu za posledné 3 roky. Celkový počet návštevníkov bol následne indexovaný o odhadovaný počet pracujúcich osôb. Fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je -1,9 mil. eur v roku 2018.
C – Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov
Kvantifikácia vychádza z dát individuálnych účtovných závierok (hodnota budov) pre vybrané subjekty v odvetví kúpeľníctva, ktoré dosiahli v období 2013 až 2015 kladný hospodársky výsledok. Technické zhodnotenie je podľa aktuálnej legislatívy súčasťou hodnoty budovy. Agregátny objem ročných účtovných odpisov dotknutých subjektov (na základe údajov za rok 2015) je 5,1 miliónov. Podľa novelizovanej legislatívy bude technické zhodnotenie odpisované samostatne. Predpoklad zrealizovaného technického zhodnotenia je arbitrárne zvolený v objeme 20 % zo vstupnej ceny stavieb. Odpis technického zhodnotenia od roku 2019 je v objeme 3,38 milióna eur.
D - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum
10
Kvantifikácia vychádza z dát Štatistického úradu SR o objeme výdavkov na vedu a výskum, ktorý za rok 2015 dosiahol objem 262 miliónov eur. Podľa daňových priznaní za rok 2015 si subjekty uplatnili daňový odpočet v objeme 9,2 milióna eur. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je dnešný statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na vedu a výskum, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na vedu a výskum o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov, ktorú prinesie zvýšenie superodpočtu podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu. Očakávaný fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je v roku 2018 na úrovni -9 miliónov eur.
11
Tabuľka č. 3
Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020


Daňové príjmy (100)1

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

DPFO (111)

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Nedaňové príjmy (200)1





Granty a transfery (300)1





Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)





Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)





Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
-11 937 821
-19 014 502
-28 499 784

DPFO (111)
-2 782 861
-7 310 702
-14 450 984
DPPO (112)
0
-9 154 960
-11 703 800
-14 048 800
Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)
0
0
0
0
Zdravotné odvody (154)
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)




Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784


12
Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020


Daňové príjmy (100)1

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

DPFO (111)

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Zdravotné odvody (154)


Nedaňové príjmy (200)1


Granty a transfery (300)1


Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)


Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020


Daňové príjmy (100)1

0

-141 960

-709 800

-709 800

DPPO (112)

0

-141 960

-709 800

-709 800

Nedaňové príjmy (200)1





Granty a transfery (300)1


Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)


Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)


Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-141 960

-709 800

-709 800

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020


Daňové príjmy (100)1

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

DPFO (111)

0




DPPO (112)

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Nedaňové príjmy (200)1





Granty a transfery (300)1





Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)





Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)





Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka
Bežné výdavky (600)
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
Úspora súvisiaca so zmenou systému podpory poskytovania hypoték
Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
-1 346 378
-10 923 347
-20 127 040
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
175 000
550 000
výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
175 000
550 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040
Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka
Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR






Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0


Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
- z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:
-právnické osoby, ktoré prevádzkujú kúpele na základe povolenia
-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj
-právnické osoby poberajúce príjmy z poskytnutia práv k vybraným nehmotným aktívam
-právnické osoby presúvajúce majetok mimo územia SR
-podnikateľské subjekty – lekárov, ktorí sa zúčastnia vzdelávacieho podujatia
Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií
- z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Konzultácie trvali 4 týždne.
Konzultácií sa zúčastnili:
1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM
2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska
3.Slovenská banková asociácia
4.Slovenská komora daňových poradcov
5.Slovenská asociácia poisťovní
6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť
7.Slovak business agency
8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov
Zástupcom predstaviteľov jednotlivých subjektov zúčastnených na konzultáciách bol prednesený obsah návrhu a to:
1. Transpozícia smernice Rady EÚ 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (smernica ATAD)
•pravidlo o limitovaní úrokov
•zdaňovanie pri odchode – exit tax
•všeobecné pravidlo proti zneužívaniu
•pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti
•hybridné nesúlady

2.Daňová podpora kúpeľníctva
3.Daňová podpora hypoték pre mladých
4.Transferové oceňovanie
1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM
K bodu 1
- časový harmonogram implementácie ATAD - MF SR informovalo, že implementácia závisí od jednotlivých pravidiel, t. j. niektoré budú zapracované s účinnosťou od 1.1.2018 a iné neskôr.
-vzhľadom na zložitosť a novosť problematiky bola položená otázka možného spracovania podzákonných noriem (usmernení, vysvetlení) k danej téme. MF SR v súčasnosti pracuje na legislatívnom znení jednotlivých článkov smernice, pričom spracovanie podzákonných noriem prípadne iných usmernení bude závisieť od požiadaviek verejnosti.
K bodu 2
– návrh zavedenia rekreačných poukážok (obdobne ako v Maďarsku a Francúzsku).
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
–obsah úpravy v oblasti transferového oceňovania
–návrh na zjednodušenie povinnosti v oblasti transferového oceňovania.
2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska
K bodu 1
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 2
– potreba dodržať princíp transparentnosti, nárokovateľnosti a rovnakého prístupu k tejto odpočítateľnej položke. Za vhodnú formu podpory nepovažujú formu dotácií a stimulov. Cieľom by malo byť stimulovať ľudí ekonomicky, aby sa zvýšila návštevnosť kúpeľov. Štát by mal prostredníctvom zdravotných poisťovní zvýšiť platby pre kúpeľnú starostlivosť. Za vhodné považujú aj možnosť prepojiť zvýšenie návštevnosti kúpeľov (a tým investovania do zdravia obyvateľstva) s možnosťou zníženia odvodov na zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo zníženie DPH na kúpeľné pobyty. Vhodné by bolo zamerať sa aj na marketingovú stránku podpory kúpeľníctva. Upozornili na možnosť kritiky zo strany verejnosti ohľadom uprednostňovania kúpeľníctva pred inými formami podnikania. Štát by mohol vydávať ako podporu kúpeľníctva aj poukážky na kúpeľné pobyty.
– možno by bolo vhodné zvážiť formu stimulu obdobne ako je nastavený superodpočet na výskum a vývoj, čím by došlo aj k priamemu zainteresovaniu kúpeľov na zlepšovaní ich súčasnej situácie.
K bodu 3
Otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých.

K bodu 4
- problémy pri uplatňovaní domáceho transferového oceňovania hlavne pri malých podnikoch alebo v závislých vzťahoch medzi manželmi.

3.Slovenská banková asociácia
K bodu 1
- otázky ohľadne rozsahu úrokových nákladov a možnosti ponechania výnimky z pravidla pre finančné inštitúcie.

K bodu 2
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
4.Slovenská komora daňových poradcov
K bodu 1
-k zdaňovaniu pri odchode vzniesla SKDP otázku, akým spôsobom sa bude počítať reálna hodnota, čo sa bude vlastne zdaňovať a či sa bude v čase odchodu platiť daň alebo „zábezpeka na daň“,
-pre GAAR navrhujú len jedno komplexné ustanovenie (zohľadňujúce aj § 6 ods.3 DP),
-k CFC pravidlám sa zástupcovia SKDP vyjadrili, že ide o „zbytočný“ nástroj v podmienkach Slovenska, bude záležať na nastavení pravidiel, aby neboli príliš prísne,
-hybridné nesúlady; podľa SKDP je potrebné upraviť definíciu daňovníka, v opačnom prípade môže byť ťažké na uchopenie.
K bodu 2
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 3
-otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých,
-neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
-u služieb s nízkou pridanou hodnotou odporúčajú posunúť hranicu kontrolovanej transakcie na úroveň min. 10 000 eur.
5.Slovenská asociácia poisťovní
K bodu 1
-prezentované pravidlo o limitovaní úrokov by sa nemalo priamo dotknúť poisťovní,
-bude sa pravidlo exit tax týkať aj situácie, kedy dochádza k presunu kapitálu do materskej spoločnosti, pričom na území SR bude poisťovňa pôsobiť už iba ako pobočka - exit tax sa bude vzťahovať na situácie, kedy dochádza k presunu majetku mimo územia SR, pričom reálne nedochádza k jeho predaju
-zadefinovanie pojmu „riadenie“
K bodom 2 až 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť
K bodom 1 až 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
7.Slovak business agency
K bodu 1
- upozornili na zvýšenú administratívnu záťaž. Ako SBA budú dohliadať, aby sa smernicou zaviedol iba minimálny štandard a nezaviedla sa nadmerná regulácia malých a stredných podnikov.
K bodu 2 a 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
-potreba oboznámenia subjektov so zjednodušenou dokumentáciou, ktoré umožňuje usmernenie MF SR č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
-výrazné finančné zaťaženie pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy a spôsobu určenia ceny a na nízky počet daňovníkov využívajúcich tento inštitút.
8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov
K bodu 1
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 2
Zástupcovia prezentovali nasledovné podnety:
-odpisovanie majetku
Uviedli, že novelou zákona o dani z príjmov od 1.1.2015 došlo k zmenám v oblasti dĺžky doby odpisovania majetku prišlo k diskriminačnému efektu u podnikateľov, ktorých súčasťou majetku je nehnuteľný majetok, nakoľko tento majetok na svoju obnovu a rekonštrukciu vyžaduje veľké množstvo finančných prostriedkov.
Návrh na vrátenie stavu v oblasti odpisových skupín a doby odpisovania na stav aký bol za účinnosti zákona o dani z príjmov do 31.12.2014, pričom navrhujú skrátenie doby odpisovania zo súčasných 40 rokov na 20 rokov odpisovania.
-sadzba dane právnickej osoby
zníženie sadzby dane na 10% pre kúpeľné zariadenia (subjekty podnikajúce na základe rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá povoľuje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v prírodných kúpeľných zariadeniach). Túto úpravu navrhuje ASK realizovať ako súčasť balíka na podporu a rozvoj slovenského kúpeľníctva, pričom tento podnet považujú za stimulačný nástroj s pozitívnym dopadom na výber dane,
-navrhli zníženie sadzby DPH na služby v hotelierstve,
-navrhli osobitný stimul pre podporu rozvoja kúpeľníctva – aby sa ustanovilo, že poplatky za liečivé pramene platené kúpeľnými zariadeniami, patria do rozpočtu miest a obcí. Ich následné využitie zo strany miest a obcí by bolo viazané na opravu a vybudovanie infraštruktúry v oblastiach, v ktorých pôsobia tieto kúpeľné zariadenia,

-uviedli, že by nemali byť robené kroky, ktoré by narušovali kompetencie miest a obcí v súvislosti s výberom dane za ubytovanie a dane z nehnuteľnosti, lebo by to narušilo rozpočty miest a obcí.
K bodu 3
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
K bodu 4
Neboli vznesené žiadne pripomienky.
Pripomienky nad rámec návrhu novely zákona
Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie
- z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:
- zavedením osobitného režimu uplatňovania odpisov technického zhodnotenia v kúpeľníctve
- zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj
- oslobodením stravy poskytovanej lekárom v rámci vzdelávacích podujatí
Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 9,1 mil. eur v roku 2018 až do 14,0 mil. eur v roku 2020.
Pozitívny vplyv sa očakáva z dôvodu zmiernenia následkov porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci kedy daňovník – prijímateľ investičnej pomoci stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu a nebude dochádzať k automatickému zániku práva na uplatnenie úľavy na dani za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých si úľavu na dani uplatnil alebo mohol uplatniť.
Rovnako pozitívny vplyv sa očakáva pri zavedení osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív a to v súvislosti s oslobodením zákonom vymedzených príjmov. Vzhľadom na nedostupnosť údajov nie je možné uviesť kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie.
Pozitívny vplyv sa očakáva v súvislosti so zavedením nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby, v rámci ktorého sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.
Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia:
- zdaňovania pri odchode - a to v súvislosti so zdanením ekonomickej hodnoty všetkých kapitálových ziskov vytvorených na území SR (aj keď tento zisk nebol v čase odchodu realizovaný) vyplývajúcej z presunu majetku alebo zmeny rezidencie mimo územia SR prostredníctvom osobitného základu dane pri použití sadzby dane vo výške 21 %,
- pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti.

Vplyv zavedenia zdaňovania pri odchode a ustanovenia pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti nie je možné vyčísliť.
3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.
Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.
3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.
Zavedenie osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív je spojené so zavedením evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív a pod. Ustanovené evidencie však daňové subjekty nebudú povinné predkladať správcovi dane pri podaní daňového priznania ale až pri prípadnej daňovej kontrole. Zavedenie týchto oznamovacích povinností nepredstavuje osobitné finančné náklady daňových subjektov, nakoľko tieto údaje je možné získať z účtovnej evidencie.
V súvislosti so zavedením zdanenia pri odchode a možnosťou splátkového kalendára vznikne daňovníkovi povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.
3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Náklady na 1 podnikateľa
Náklady na celé podnikateľské prostredie
Priame finančné náklady
0
0
Nepriame finančné náklady
0
0
Administratívne náklady
0
0
Celkové náklady regulácie
0
0


V prípade zavedenia zdanenia pri odchode, pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a zavedenia evidenčnej povinnosti pri nákladoch na vývoj nehmotných aktív nie sú dostupné údaje pre kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
- z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?
Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie
- z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?
Zmena vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.
Zavedením osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív (tzv. patent box) sa vytvára motivácia pre daňové subjekty venovať sa vo svojej podnikateľskej činnosti aj výskumu a vývoju, nakoľko výsledky výskumu a vývoja a ich komerčné využitie bude podliehať výhodnejšiemu zdaneniu ako zvyšná podnikateľská činnosť. Zároveň sa vytvára motivácia výsledky výskumnej a vývojovej činnosti registrovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Obdobne ako pri zvýšení odpočtu nákladov na výskum a vývoj aj v tomto prípade zavedenie tohto osobitného daňového režimu môže prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v SR.

Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti v súvislosti so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.
Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:
Daňovníci – fyzické osoby, ktoré využijú kúpeľnú starostlivosť.
Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:
Návrhom nie sú ovplyvnené skupiny obyvateľstva v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.
V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.
V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Zmena v oblasti podpory využívania kúpeľnej starostlivosti sa bude vzťahovať na každú fyzickú osobu, ktorá využije kúpeľnú starostlivosť. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať počet obyvateľov, ktorí využijú túto možnosť, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov
Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 2:
Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Rozumie sa najmä na prístup k:
☞sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
☞kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
☞pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
☞zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
☞zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
☞k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
Bez vplyvu.
☞bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
☞doprave,
☞ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
☞spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
☞informáciám
☞k iným právam (napr. politickým).
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
☞domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
☞nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
☞deti (0 – 17),
☞mladí ľudia (18 – 25 rokov),
☞starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
☞ľudia so zdravotným postihnutím,
☞marginalizované rómske komunity
☞domácnosti s 3 a viac deťmi,
☞jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
☞príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
☞iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Bez vplyvu.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.
Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:
☞podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
☞zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
☞podpora rovnej participácie na rozhodovaní,
☞boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,
☞eliminácia rodových stereotypov.
Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a

Bez vplyvu.

odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.


Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),
-smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica

2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. EÚ L 301, 18.11.2015),
-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 345, 29.12.2011) v platnom znení.
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe

výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,
-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,
-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania

kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,
-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE
28
alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/00, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],
-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12. 2018. Lehota na prebratie smernice 2003/49/ES bola stanovená do 30.4. 2004. Lehota na prebratie smernice 2009/133/ES nebola stanovená. Lehota na prebratie smernice 2011/96/EÚ bola stanovená do 18.1. 2012.
b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu (EÚ) 2016/1164 bola určená do 30.9. 2017.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2003/49/ES nebola určená.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2009/133/ES nebola určená.
Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2011/96/EÚ určená bezodkladne.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.
d)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Osobitná časť

K Čl. I
K bodu 1 - § 2 písm. d)

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba má na území SR bydlisko, ak na území SR má za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie.
Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.
K bodu 2 - § 2 písm. n) a o)

Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.
K bodu 3 - § 2 písm. r)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.
K bodu 4 - § 2 písm. ac) až af)

V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD.
V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne.
V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.
V písmene af) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len „zákon“). Takouto digitálnou platformou rozumieme hardvérovú alebo softvérovú platformu potrebnú na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

K bodom 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16

Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.
K bodom 6, 13, 47 a 48, 50 až 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. 2 písm. h) prvý

a druhý bod, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12

Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív – splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť už iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.
V dôsledku zavedenia nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Za účelom spresnenia sa v § 19 ods. 2 písm. h) spresňuje, že daňovo možno odpísať aj pohľadávku, v prípade, ak došlo u fyzickej osoby k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa upravuje aj možnosť tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok v § 20 odsekoch 10 až 12. Daňovým výdavkom bude aj tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktorému bol rozhodnutím súdu určený splátkový kalendár podľa § 166e a 168e zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. správca oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, pričom každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu námietku. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Vzhľadom k tomu, že pri inštitúte splátkového kalendára sa nevyžaduje prihlásenie pohľadávok, opravnú položku bude možné považovať za daňový výdavok počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol návrh splátkového kalendára zverejnený v Obchodnom vestníku. Pri bankách sú daňovo uznané opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravnou položkou zahrnutou do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 zákona. Opravné položky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená.
K bodom 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.
K bodu 9 - § 8 ods. 1 písm. a)

Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29.
V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že
-daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,
-daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť už nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.
Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 až 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.
Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 až 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona. Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné – iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).
K bodu 10 - § 8 ods. 1 písm. j)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).
K bodom 11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodom 14, 73, 75, 76, 78, 79, 83 až 87, 89 a 91, 93 až 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2

písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 až 7, § 39 ods. 6,

ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá

veta, § 52zl ods. 4 a 17

Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.
Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník tento daňový bonus uplatniť.
Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať
-ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov
-priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.
Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.
Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.
Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.
Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej má nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.
O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.
Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.
Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to
-pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z.,
-pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).
Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie sú dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

K bodu 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5

V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. ac)

Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.
K bodom 17, 19, 72, 77 a 83 - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b),

§ 37 ods. 1 písm. d) a § 38 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.
K bodom 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6

Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.
K bodu 20 - § 13a a § 13b

K § 13a
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov – právnických osôb. Z dôvodu, že sa navrhuje podporovať finančne nákladný podnikový výskum a vývoj technického charakteru, z predmetov ochrany spadajúcich pod autorský zákon sa navrhuje do oslobodenia zahrnúť len softvér. Okrem toho na príjmy z využívania iných predmetov spadajúcich pod autorský zákon sa aplikujú iné formy daňového zvýhodnenia.
V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré sú aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy spojené s týmto nehmotným majetkom, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.
Podľa ods. 4 je výška príjmov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov plynúcich z nehmotného aktíva, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa ods. 1, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 4. Čím vyššia hodnota aktivovaného nehmotného aktíva bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť príjmov plynúcich z tohto aktíva možno kvalifikovať do oslobodenia.
Podľa ods. 5 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.
V ods. 6 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov plynúcich z príjmov z nehmotných aktív.
V ods. 7 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.
Podľa ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 7 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.
Ods. 9 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 10 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.
V ods. 11 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 4, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.
Ods. 12 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru.
V ods. 13 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z činnosti priemyselného využívania nehmotných aktív, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja.
K § 13b
Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou sú predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu – daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový vzor) sú funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.
V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využili patenty alebo úžitkové vzory, pri ktorých sú náklady na ich vývoj aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy (výnosy) podľa ods. 1, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.
Oslobodenie, podľa odseku 4 vo výške 50 %, je možné aplikovať len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a tiež po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takúto zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške podľa ods. 4.
Podľa ods. 5 je výška príjmov (výnosov), na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledku výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa odseku 4, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 5. Čím vyššia hodnota špecifikovaného aktivovaného nehmotného majetku bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť predajnej ceny výrobku, nesúceho v sebe tento nehmotný majetok, možno kvalifikovať do oslobodenia.
Podľa ods. 6 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom sú patent alebo úžitkový vzor a tieto sú spojené s predajnom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.
V ods. 7 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.
V ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.
Podľa ods. 9 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 8 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.
Ods. 10 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 11 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.
V ods. 12 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. až po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z predaja výrobkov nesúcich v sebe využitý patent alebo úžitkový vzor, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 5, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.
Ods. 13 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu alebo úžitkového vzoru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru.
V ods. 14 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.
K bodu 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré sú im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.
K bodu 22 - § 15 písm. b) tretí bod

V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod – sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.
K bodu 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.
K bodu 23, 100, 103, 113, 114, 128 až 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod, § 43 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4

Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.
Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie sú zdaňované na úrovni spoločnosti, ale až na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak má verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku sú vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré sú vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.
V prípade, ak sú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.
Prvým prípadom je skutočnosť, ak sú tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.
Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak
-zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35% (nevie preukázať, či sú spoločníci zo zmluvných štátov),
-zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.
V prípade, ak plynú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti zo zdrojov v zahraničí, budú tieto príjmy súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.
K bodu 24 - § 16 ods. 2

Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré sú základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov – daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane. Navrhovanou úpravou sa zriaďuje pre uvedené podniky povinnosť zdaňovať príjmy, ktoré boli vytvorené prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.
Prepojenými úpravami sú úpravy v § 16 ods. 1 a § 43 ods. 2 a ods. 6 písm. b) zákona. V § 16 ods. 1 v bode 10 zákona je stanovený nový zdroj príjmov na území SR, ak sú úhrady vykonávané od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daň z takýchto druhov príjmov sa bude vyberať zrážkou, pokiaľ tieto príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.
SR sa ako člen OECD zaviazala k plneniu odporúčaní projektu BEPS, ktorého cieľom je riešenie praktík vyhýbania sa daňovej povinnosti zo strany niektorých daňovníkov. Súčasťou tohto projektu je aj Akcia 7, ktorej predmetom je spresnenie podmienok vzniku stálej prevádzkarne a Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami vychádzajúci z Akcie 15. V súlade s navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 zákona sa za stálu prevádzkareň bude považovať stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, na ktorom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vrátane jeho závislých osôb vykonáva činnosť, ak táto činnosť súhrnne presiahne časové obdobie 6 mesiacov. Cieľom tejto úpravy je zamedziť úmyselnému rozdeľovaniu činností navzájom prepojených daňovníkov do niekoľkých kratších činností, z ktorých ani jedna nepresiahne 6 mesiacov. Činnosti vykonávané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho závislými osobami sa budú považovať za jeden celok, ak tieto činnosti spolu súvisia a na sebe nadväzujú, t. j. pri posúdení vzniku stavebnej stálej prevádzkarne sa bude zohľadňovať celkový časový úsek realizácie stavby, stavebných a montážnych projektov.
V nadväznosti na Akciu 7 sa v § 16 ods. 2 zákona zároveň spresňuje podmienka vzniku stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého na území SR zastupuje iná osoba (zástupca, agent). Akcia 7 identifikovala stratégie, ktoré niektorí daňovníci využívajú za účelom zabránenia vzniku stálej prevádzkarne tým, že zmluvy v podstatnej miere dohodnuté v jednom štáte sú formálne uzavreté daňovníkom v zahraničí. Z tohto dôvodu, v zmysle úpravy § 16 ods. 2 zákona, daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, že zástupca má rozhodujúci vplyv vedúci k uzavretiu zmluvy následne uzatvorenej daňovníkom bez zásadnej zmeny. V záujme vyhnutia sa vzniku stálej prevádzkarne sa v niektorých prípadoch využívajú aj napríklad komisionárske zmluvy, pomocou ktorých daňovník (komitent) využíva na predaj svojich tovarov v druhom štáte zástupcu (komisionára), ktorý predáva tovary vo vlastnom mene, ale na účet a riziko komitenta. Predmetom týchto komisionárskych zmlúv a obdobných zmlúv môže byť prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý má daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom.
K bodu 25 - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10

Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.
K bodu 26 - § 17 ods. 7 posledná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.
K bodom 27 a 99 - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13

V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode.
V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia (t. j. posledný deň kalendárneho alebo hospodárskeho roku, ktorý bol zdaňovacím obdobím daňovníka pred zmenou). Daňovník za toto zdaňovacie obdobie podá jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky príjmy, ktoré v zdaňovacom období dosiahol: celosvetové príjmy, ktoré dosiahol do dňa zmeny a príjmy zo zdroja na území SR, ktoré dosiahol po zmene. Na všetok majetok, ktorý bol presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode. V § 17 ods. 26 sa spresňuje, že v tomto prípade daňovník pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a v odpisovaní majetku, ktorý zostáva súčasťou stálej prevádzkarne. Rovnako môže pokračovať aj v odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.
K bodu 28 - § 17 ods. 40

Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1 písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.
K bodu 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte EÚ alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona, pričom ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky pre možnosť uplatnenia pôvodných hodnôt, vkladateľ nepeňažného vkladu musí rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku zahrnúť do základu dane jednorazovo, t.j. uplatní iba postup podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 13, ktorý ustanovuje, že, ak po vzniku stálej prevádzkarne na území SR z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladoch realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K bodom 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane tú časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.
K bodom 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t.j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.
K bodom 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či už budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať už iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak
a)vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň
b)prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré sú predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu a legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.
Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik alebo jeho časť, pričom príjemca nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí nebude na území SR vykonávať činnosť tohto podniku alebo jeho časti prostredníctvom stálej prevádzkarne, t. j. celý podnik alebo jeho časť presunie do zahraničia, vkladateľ bude povinný uplatniť iba postup podľa § 17b, t. j. nepeňažné vklady v reálnych hodnotách.
Podľa odseku 8, ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, bude daňovník so sídlom v zahraničí, pričom slovenskému prijímateľovi nepeňažného vkladu vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty vkladateľa, avšak len v prípade, že ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si zvolí ocenenie v pôvodných cenách.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladov realizovaných mimo územia SR použije až na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K bodom 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8.
Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak:
1.daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň
2.právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.
Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní sa postup podľa § 17c, t.j. reálne hodnoty.
Podľa odseku 10, ak právny nástupca je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty daňovníka zrušeného bez likvidácie, v prípade, ak štát v ktorom má daňovník zrušený bez likvidácie sídlo umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.
Dopĺňa sa zároveň nový odsek 12, ktorý ustanovuje, že ak z titulu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev zostane právnemu nástupcovi na území SR stála prevádzkareň a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.
Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.
Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t. j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.
K bodom 43 a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.
K bodu 44 - § 17f až § 17h

K § 17f
Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu majetku mimo územia SR, môže tento presun podliehať zdaneniu pri odchode.
Zdanenie pri odchode bude vyčíslené v osobitnom základe dane sadzbou dane 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Majetkom sa rozumejú všetky aktíva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe. Za majetok sa považuje aj nehmotný majetok v kontexte transferového oceňovania podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.
Presunom majetku sa rozumie skutočné premiestnenie majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, resp. priradenie majetku k stálej prevádzkarni v zahraničí a v dôsledku tohto presunu stráca SR právo zdaniť presunutý majetok, aj keď majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka. Presunom majetku sa rozumie aj presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, kedy SR nestráca právo zdaniť presunutý majetok (presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí pri uplatnení metódy zápočtu) avšak príjem plynúci z tohto majetku presunom nebude zdanený v rovnakej miere, v akej by bol zdanený, keby k presunu do zahraničia nedošlo.
Presunom podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou sa rozumie operácia, kedy daňovník už nebude príjmy stálej prevádzkarne zdaňovať na území SR, ale v inom ČŠ alebo tretej krajine bez toho, aby sa daňovník aj stal rezidentom tohto iného ČŠ alebo tretej krajiny.
Presunom daňovej rezidencie sa rozumie situácia, kedy daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (t.j. má tu sídlo alebo miesto skutočného vedenia), už nebude zdaňovať celosvetové príjmy na území SR.
Deň presunu môže byť rôzny, pretože môže vychádzať zo skutočností, ktoré nastali resp. v určitých prípadoch z rozhodnutia daňovníka. Za deň presunu majetku a záväzkov sa považuje deň presunu majetku, funkcií a rizík, deň kedy sa daňovník rozhodne priradiť majetok stálej prevádzkarni alebo deň, kedy dochádza k fyzickému presunu majetku mimo územia SR. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu medzi reálnou (trhovou) hodnotou presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t.j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Ide o situácie, kedy dochádza:
a)k presunu majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí, a to aj pri uplatnení metódy zápočtu,
b)k presunu majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom štáte.
Daňovník zahrnie do osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku a daňovými výdavkami, ktoré by si uplatnil, ak by prišlo ku skutočnému predaju majetku.
Pri metóde zápočtu má síce SR stále právo zdaňovať majetok presunutý do stálej prevádzkarne, avšak uplatnením metódy zápočtu nie je majetok efektívne zdanený na území SR z hodnoty vytvorenej na našom území.
Podľa odseku 2 sa zdanenie pri odchode uplatní aj v prípade, ak
a)dochádza k zmene daňovej rezidencie daňovníka z územia SR mimo územia SR alebo
b)daňovník presúva činnosť alebo jej časť vykonávanú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do iného štátu, alebo ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do stálej prevádzkarne v zahraničí.
Pri presune daňovej rezidencie alebo pri presune činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou na území SR do iného štátu však dochádza aj k presunu záväzkov, preto sa rovnako uplatní fikcia predaja, pričom daňovník pri vyčíslení zdanenia pri odchode postupuje primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 17a. V prípade presunu podnikateľskej činnosti z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí sa rovnako uplatní fikcia predaja a uplatní sa postup podľa § 17a, pričom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne sa uplatní aj postup podľa § 17 ods. 13 písm. a), t.j. aj výdavky, ktoré sú daňovým výdavkom až po zaplatení, budú daňovým výdavkom ako v prípade predaja podniku alebo jeho časti, t.j. u kupujúceho v reálnej hodnote. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS sa bude pri zdanení postupovať tak, že reálna hodnota prevádzaného majetku a záväzkov bude súčasťou zdaniteľných príjmov (rovnako ako pri predaji podniku je predajná cena súčasťou výnosov) ako aj hodnota všetkých záväzkov (v prípade predaja podniku sa záväzky zaúčtujú do výnosov). Od tejto sumy sa odpočíta suma všetkého majetku (pri predaji podniku sa aktíva zaúčtujú do nákladov). Takto vyčíslená suma (zisk alebo strata) sa následne upravuje o položky podľa § 17a ods. 3 a 4. U daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) sa uplatní postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2. Rovnako sa odporúča postupovať u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. d), t.j. tento daňovník bude pri uplatňovaní zdanenia pri odchode uplatňovať postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2 obdobne ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Zdanenie pri odchode sa však uplatňuje iba na ten majetok a záväzky, ktoré nie sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Majetok a záväzky sú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľajú na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.
Podľa odseku 3 sa ustanovuje, že celková suma na zdanenie pri odchode podľa odsekov 1 a 2 nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.
Podľa odseku 4 sa za presun majetku nepovažuje dočasný presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako kolaterál (zábezpeka), presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý z územia SR a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak takýto majetok nebude presunutý na územie SR do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto obchodného majetku a zaplatiť daň pri odchode.

Podľa odseku 5 sa zdanenie pri odchode vypočíta ako osobitný základ dane v podanom daňovom priznaní. Táto forma zdanenia je potrebná v nadväznosti na osobitosti platenia dane zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode.
Podľa odsekov 6 a 7 - pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v inom štáte je tento majetok stále súčasťou súvahy účtovnej jednotky. Pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne (či už sa uplatňuje metóda zápočtu alebo metóda vyňatia) sa bude vychádzať z reálnej hodnoty majetku. Ustanovenie upravuje aj spôsob odpisovania tohto majetku. Rovnako pri následnom predaji, resp. vyradení majetku (zásob a pod.) sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z reálnej hodnoty, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Pri následnom odpise alebo postúpení pohľadávok sa pri uplatnení daňových výdavkov postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, t. j. vychádza sa z reálnej hodnoty pohľadávok, pričom výška výdavku v % sa viaže na lehotu uplynutú odo dňa presunu pohľadávky.
Podľa odsekov 8 a 9 – ak bude majetok presunutý na územie SR, resp. spoločnosť (vrátane európskej spoločnosti alebo európskeho družstva) presunie svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia na územie SR, čím sa stane daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, zákon upravuje, akým spôsobom sa majetok a záväzky ocenia. Ak bol majetok a záväzky ocenený v štáte prevodcu (odchodu) reálnou hodnotou na účely zdanenia pri odchode, mala by SR akceptovať jeho reálnu hodnotu, ktorú uplatnil štát prevodcu za vstupnú daňovú hodnotu, z ktorej sa bude vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. Ak táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote majetku, uplatní sa ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Prípadné spory týkajúce sa neakceptovania reálnej hodnoty stanovenej v štáte odchodu budú riešené napr. prostredníctvom procedúry vzájomných dohôd (MAP). Ak štát prevodcu neuplatňuje zdanenie pri odchode, bude sa za vstupnú cenu majetku považovať daňová (zostatková) hodnota majetku, ktorou bol majetok ocenený v štáte prevodcu najviac však do výšky ocenenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Odpisovaný majetok sa bude odpisovať ako novoobstaraný majetok. V prípade majetku a záväzkov, ktoré napr. pri presune daňovej rezidencie na územie SR zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou v zahraničí, sa tieto ocenia hodnotou na daňové účely a bude ho odpisovať ako novoobstaraný majetok. Keďže smernica ATAD je záväzná pre všetky ČŠ EÚ, ocenenie pri presune v rámci ČŠ EÚ by nemalo byť problematické. Vo vzťahu k tretím krajinám, bude daňovník musieť preukázať, že majetok bol pri presune zo zahraničia ocenený reálnou hodnotou a táto hodnota bola aj v krajine odchodu zdanená (uplatnila sa fikcia predaja). Ak daňovník nebude uvedené vedieť preukázať, uplatní postup podľa § 17f ods. 8 písm. b).
Odsek 10 zároveň upravuje uplatnenie výdavkov pri následnom predaji, resp. inom vyradení majetku, ktorý bol presunutý na územie SR. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z ocenenia, ktorým boli majetok resp. záväzky ocenené pri presune na územie SR.
K § 17g
Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.

Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej požaduje úhradu dane v splátkach, pričom o možnosť platenia dane v splátkach žiada v podanom daňovom priznaní. V uvedenom prípade nepredkladá žiadnu analýzu o svojej finančnej a ekonomickej situácii. Daň zodpovedajúcu zdaneniu pri odchode je možné uhradiť počas 5 rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom výšku splátok, ako aj dátum splatnosti splátok určí v tomto rozhodnutí; splátkový kalendár však nemôže byť určený na kratšiu dobu ako je 5 rokov. Proti plateniu dane v splátkach nie je možné podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Správca dane zároveň môže požadovať od daňovníka aj zabezpečenie dane napr. záložným právom, avšak iba v prípade preukázateľného a skutočného rizika. Zabezpečenie sa nevyžaduje, ak suma dane súvisiaca so zdanením pri odchode nepresiahne sumu 3 000,- €. Za dobu platenia dane v splátkach zaplatí daňovník aj úrok zo sumy povolenej splátky podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku. Ak daňovník opakovane neuhradí sumu dane v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zostávajúca suma dane sa stáva splatnou dňom pôvodnej splatnosti splátky a správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku. Zároveň je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie.
Podľa odseku 8, ak však dôjde k následnému predaju majetku alebo jeho inému prevodu (realizovaný zisk z majetku), resp. sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou následne presunie do iného štátu, kde nie je možnosť vymáhania daňových pohľadávok, zostávajúca neuhradená daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k týmto skutočnostiam. Rovnako sa postupuje v prípade, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie, resp. ak daňovník opakovane neuhradí včas alebo v správnej výške splátku určenú v splátkovom kalendári.
Daňovník je zároveň povinný oznámiť správcovi dane presun majetku, daňovej rezidencie alebo činnosti, ktorý má za následok ukončenie zvýhodneného režimu platenia dane v splátkach do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.
§ 17h
Hlavným cieľom tohto pravidla je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.
V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.
Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej má daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.
Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak sú splnené obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.
Príklad – Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 – 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.
V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré sú v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie sú predmetom dane.
V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.
V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.
V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka sú preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 - 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 – 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).
V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosoťu v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona, t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.
V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem - podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá už bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba tú časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.
V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy už odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.
K bodu 45 - § 18 ods. 6 písm. a) a d)

Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza už len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 46 - § 18 ods. 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.
K bodu 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5

Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v opačnom prípade predloží exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61n sa umožňuje zastaviť exekúcia aj exekútorom, na čo nadväzuje aj piaty bod zákona o dani z príjmov. Daňovo bude možné odpísať pohľadávku, ak bola exekúcia zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol zanechaný žiadny majetok resp. len majetok nepatrnej hodnoty. Rovnako bude možné daňovo odpísať pohľadávku, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora resp. pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Ak exekútor rozhodne o zastavení exekučného konania z týchto dôvodov je predpoklad, že ani iné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, ktoré oprávnený má avšak nie je na ne uplatnený exekučný titul nebudú uhradené, preto zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť daňový odpis pohľadávok podľa piateho bodu aj u tých pohľadávok, na ktoré nebolo vedené exekučné konania, ale ktoré eviduje oprávnený voči tomu istému dlžníkovi.
V prípade, ak pôjde o zastavenie exekúcie zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daňový odpis pri zastavení exekúcie neuplatní. V tomto prípade nastupuje proces konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo konania o určení splátkového kalendára, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ako aj zákonný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) 2. bod zákona o dani z príjmov.
Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 61n písm. a), c) a d) Exekučného poriadku.
K bodu 54 - § 20 ods. 22

Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí až v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.
K bodu 55 - § 21 ods. 2 písm. o)

Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov. V prípade odpočtu bez zahrnutia je pre účely uplatnenia daňového výdavku (nákladu) potrebné sledovať, či druhá závislá strana uvedenú platbu zahrnula do zdaniteľných príjmov, aj keď v určitých prípadoch nemusí dôjsť k jej skutočnému zdaneniu, napr. ak daňovník v dôsledku iných odpočítateľných položiek vykáže daňovú stratu; podstatné je však skúmať, či platba ako taká podliehala zdaneniu a ak áno, v akom rozsahu podliehala zdaneniu (napr. ak by 50 % platby bolo od dane oslobodenej, potom iba 50 % podlieha zdaneniu a pod.). Príklad pre dvojitý odpočet k písm. o) prvého bodu – spoločnosť A z krajiny A si založí spoločnosť B v krajine B. Z pohľadu krajiny A je spoločnosť B transparentná, t. j. príjmy aj výdavky spoločnosti B považuje krajina A za príjmy a výdavky spoločnosti A. Krajina B však považuje spoločnosť B za samostatného daňovníka a príjmy a výdavky zdaňuje na úrovni spoločnosti B v krajine B. Ak spoločnosť B uskutoční výdavky, ktoré sú daňovými výdavkami v krajine B, spoločnosť A v krajine A si zahrnutím príjmov a výdavkov zo spoločnosti B rovnako môže uplatniť tú istú platbu ako daňový výdavok. Dochádza tak k dvojitému odpočtu toho istého výdavku – v krajine B ako aj v krajine A. Avšak vzhľadom k tomu, že krajina B aj krajina A zdania dvojitým spôsobom aj príjmy, výsledný nesúlad predstavuje iba rozdiel, o ktorý dvojito odpočítavané výdavky prevyšujú dvojito zahrnuté príjmy (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridnej entity).

Príklad pre odpočet bez zahrnutia k písm. o) druhého bodu – finančný nástroj je v krajine A považovaný za dlhový nástroj a platby na jeho základe vyplatené za úroky, ktoré sú daňovým výdavkom znižujúcim základ dane. V krajine B je však tento istý finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a platby na jeho základe plynúce za prijaté dividendy, ktoré nie sú v krajine B predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené. V tomto prípade vzniká odpočet výdavku na strane štátu A avšak platba nie je zdanená v krajine B, t. j. vzniká odpočet bez zahrnutia (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridného finančného nástroja). V prípade písm. o) tretieho bodu ide o tzv. importované nesúlady, keď platba - výdavok (náklad) uskutočnený z územia SR je priamo alebo nepriamo použitý na financovanie takej operácie, ktorá spôsobí nesúlad dvojitého odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia; aj takýto výdavok nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o).
K bodu 56 - § 22 ods. 6 písm. f)

Hlavným cieľom opatrenia má byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov – držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.
Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých sú umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.
Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove kúpeľov na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.
K bodu 57 - § 25 ods. 1 písm. i)

Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.
K bodu 58 - § 25a písm. g)

Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.
K bodu 59 - § 26 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.
K bodom 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10

Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa znižuje aj objem priznanej úľavy na dani. Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí nedodržanie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. d), ktoré v úhrne za celé obdobie čerpania úľavy na dani spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, nárok na úľavu na daní zaniká v plnom rozsahu.
K bodu 64 - § 30c ods. 1

Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.
K bodu 65 - § 30c ods. 2

V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú až dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi
a)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a
b)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.
K bodom 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10

Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.
K bodu 68 - § 30c ods. 5 písm. b)

Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.
K bodu 71 - § 32 ods. 6 písm. c)

Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) prvom bode.
K bodu 74 - § 33 ods. 2

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto už plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:
-zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča
-pestúnska starostlivosť
-poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa
-zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)
-zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si môže daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.
K bodom 80 až 82, 90, 92, 121 a 122, 124 až 126 - § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9

písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7

Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria:
- veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,
- prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,
- značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,
- skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.
Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec už u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.
K bodu 88 - § 38 ods. 11

Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

K bodom 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b)

Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.
K bodu 101 - § 43 ods. 2

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré sú riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.
K bodu 104 - § 43 ods. 6 písm. b)

Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.
K bodu 105 - § 43 ods. 10

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré sú uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv – článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
K bodom 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.
K bodom 107 - § 43 ods. 14

V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.
K bodom 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23

Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.
K bodu 115 - § 45 ods. 1

Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.
K bodu 116 - § 45 ods. 5

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
K bodu 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.
K bodu 120 - § 49a ods. 8

Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.
K bodu 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu.
K bodu 127 - § 50 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.
K bodu 131 – § 52zl

K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ac) až af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o)

a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.
K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia

u fyzickej osoby v zákone použiť už pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje už na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.
K odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na

príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.
K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa

prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017.
K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté

držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije už pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na

daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo forme licenčných poplatkov z vymedzených druhov nehmotných aktív alebo príjem z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe boli tieto nehmotné aktíva využité. Osobitne sa umožňuje využiť oslobodenie podľa § 13a § 13b aj na tie nehmotné aktíva, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prevedené daňovníkom na inú osobu a následne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prevedené touto inou osobou naspäť na daňovníka.
K odseku 11 - Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 sa po prvýkrát

použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.
K odseku 12 - Ustanovenia § 17f § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) o zdanení pri

odchode v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije po prvýkrát na presuny majetku, činnosti alebo zmenu daňovej rezidencie uskutočnené v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018.
K odseku 13 – Hodnota úhrnu technického zhodnotenia a opráv odpisovaná samostatne ako

iný majetok sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.
K odseku 14 – Ustanovenia § 30a ods. 8, § 30b ods. 8, § 30a ods. 9 a § 30b ods. 9 v znení

účinnom po 31.decembri 2017 sa po prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 1. januári 2018.
§ 52zm
Ustanovenie § 17h o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.
K bodu 132 – príloha č. 1

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.
K bodu 133 – príloha č. 2

Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.
K Čl. II
Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu, bolo potrebné vykonať nadväzujúcu úpravu aj v daňovom poriadku v ustanovení, ktoré sa týka zverejňovania zoznamov.
K Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.
Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.


Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v.r.
minister financií Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 344/2017, dátum vydania: 28.12.2017

 

1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je vypracovaný na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Zákon o dani z príjmov v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom. Predmetom návrhu zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia SR. Navrhované opatrenia vyplývajú z povinnosti zapracovania Smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR sa návrh zákona zameria aj na zatraktívnenie podmienok podnikania v oblasti domáceho kúpeľníctva a turizmu a to prostredníctvom zavedenia stimulov pre rozvoj tohto sektora.

Predkladaným návrhom zákona sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe upravujú a spresňujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.

V čl. II sa mení zákon o správe daní (daňový poriadok). Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív zákonom o dani z príjmov, pričom sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu.

Návrh zákona ako celok pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nemá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

Termín začiatku a ukončenia PPK

24. 5. 2017 – 6. 6. 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

20. 6. 2017 – 11. 7. 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Plnenie záväzku vlády Slovenskej republiky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 2020, časti cestovný ruch a povinnosť transpozície Smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

3.Ciele a výsledný stav

Návrhom zákona sa reaguje na potrebu rozvoja kúpeľníctva, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti s prihliadnutím na tvorbu pracovných príležitostí ako aj na potrebu aproximácie Smernice Rady 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

4.Dotknuté subjekty

Navrhovaná právna úprava sa dotkne právnických osôb, na ktoré sa budú vzťahovať pravidlá zdanenia pri odchode a pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti, právnické osoby poberajúce príjmy z vybraných druhov nehmotných aktív, právnických osôb poskytujúcich kúpeľnú starostlivosť, fyzických osôb prijímateľov úverov na bývanie pre mladých, všetky fyzické osoby uplatňujúce si úľavu na kúpeľnú starostlivosť

5.Alternatívne riešenia

Alternatívne riešenia nie sú predkladané.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

3

7.Transpozícia práva EÚ

Transpozícia Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Pri transpozícií jednotlivých článkov boli zapracované všetky povinnosti vyplývajúce zo smernice.

Pri transpozícii čl. 4 - pravidlo o limitovaní úrokov bola využitá možnosť z čl. 11 ods. 4, kde si Slovenská republika zvolila možnosť zachovania existujúcich národných štandardov - existujúce ustanovenie § 21a - Pravidlo nízkej kapitalizácie.

Pri implementácii jednotlivých článkov smernice je dodržaná podmienka uplatňovania u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb. Pri čiastočnej úprave hybridných nesúladov z čl. 9 bolo toto pravidlo zapracované pre všetkých daňovníkov, ktorí zisťujú základ dane podľa § 17 ods. 1, t.j. aj na fyzické osoby; pravidlo sa však vzťahuje iba na situácie, ktoré vznikajú medzi závislými osobami (fyzickými ako aj právnickými osobami) a jeho účelom je zamedziť daňovým únikom.

Pri implementácii čl. 5 - Zdanenie pri odchode boli výnimky ustanovené smernicou zapracované a dobrovoľné ustanovenia vzaté do úvahy. Slovenská republika pri implementácii čl. 5 ods. 3 využila možnosť požadovať úrok a záruku za podmienok ustanovených v smernici, čím sa proces splatenia dane pri odchode priblížil súčasnému režimu platenia dane v splátkach, ktorý umožňuje Daňový poriadok.

Pri implementácii čl. 7 ods. 2 si Slovenská republika zvolila možnosť zahrnutia príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do základu dane založený na transakčnom prístupe - možnosť písm. b), t.j. podliehať dani z príjmov právnických osôb budú iba skutočne umelo odklonené príjmy do kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. Vzhľadom na to, že Slovenská republika si zvolila práve túto možnosť - zdaňovať iba skutočne umelo odklonené príjmy (na rozdiel od kategorizovaného prístupu), za účelom zamedzenia daňovým únikom, nepovažovala za vhodné uplatniť výnimku určenú v smernici v čl. 7 ods. 4, ktorá umožňuje z tohto pravidla vylúčiť zahraničné spoločnosti alebo stále prevádzkarne, ak dosiahnu smernicou ustanovenú výšku účtovného zisku.

Podľa č. 11 smernice majú zákony potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2019 s výnimkou čl. 5, ktorého implementované ustanovenia sa uplatňujú od 1.1.2020.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov nadobúda účinnosť od 1.1.2018 okrem § 17h, ktorým sa implementuje čl. 7 a 8 smernice, ktorý nadobúda účinnosť od 1.1.2019.

8.Preskúmanie účelnosti

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

4

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

Zavedením daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie sa nepredpokladá žiadny sociálny vplyv, nakoľko dochádza iba k nahradeniu doteraz platného systému podpory hypotekárnych úverov pre mladých z dôvodu adresnejšieho spôsobu podpory.

11.Kontakt na spracovateľa

 

michaela.vidova@mfsr.sk

, tel.: 5958 3480

12.Zdroje

Inštitút finančnej politiky, MF SR

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

V rámci predbežného pripomienkového konania komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov k predmetnému materiálu zaslala nesúhlasné stanovisko uvedené nižšie:

K doložke vybraných vplyvov

Vo vzťahu k sociálnym vplyvom predloženého návrhu zákona odporúča Komisia v bode „10. Poznámky“ uviesť stručné zhodnotenie, prečo sa zavedením daňového bonusu na hypotéky nepredpokladá žiadny sociálny vplyv. V prípade, že predkladateľ predpokladá sociálny vplyv v čase prejavenia plného efektu daňového bonusu ( v roku 2023), je aj tento vplyv potrebné vyhodnotiť v doložke vybraných vplyvov v časti týkajúcej sa sociálnych vplyvov a v analýze sociálnych vplyvov.

Komisia odporúča predkladateľovi dopracovať doložku vybraných vplyvov, konkrétne v rámci časti „1. Základné údaje“ je potrebné vyplniť predpokladané termíny predloženia na MPK, prípadne na Rokovanie vlády SR.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia za to, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul hneď niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:

•novelou zákona sa zmierňujú následky porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci. Po novom porušenie princípu nezávislého vzťahu v rámci procesu prijímania investičnej pomoci nebude mať automaticky za následok zánik práva na uplatňovanie úľavy na dani, daňovník stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, kedy došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu. 30a ods. 8 a 9 a § 30b ods. 8 a 9 novely zákona),

•novelou zákona sa ruší administratívnu záťaž spojenú s povinnosťou zamestnávateľa uplatňovať postup pri preukazovaní 2 % pre neziskové organizácie. Zamestnanec nebude môcť po novom požiadať

5

zamestnávateľa aby administratívne riešil preukazovanie 2 % z výšky zaplatenej dane. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, bude povinný na žiadosť zamestnanca vystaviť potvrdenie o zaplatení dane, pričom vzor tohto potvrdenia určí finančné riaditeľstvo. (zmeny v § 38 ods. 1 novely zákona),

•novelou zákona sa zavádza daňové oslobodenie od príjmov pri komerčnom využití nehmotných aktív. Od dane budú oslobodené príjmy vo výške 80 % z odplát za poskytnutie práva na použitie patentu, dizajnu alebo počítačového programu. A vo výške 50 % budú oslobodené od dane aj príjmy z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa úplne alebo čiastočne využil patent, úžitkový vzor, alebo dizajn vyvinutý vlastnou činnosťou daňovníka na území SR. (§ 13a a § 13b novely zákona),

•novelou zákona sa zavádza odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené splátkovým kalendárom. V nadväznosti na novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá umožnila fyzickej osobe vstúpiť do procesu oddlženia prostredníctvom jednej z alternatív splátkový kalendár alebo konkurz, novela zákona o dani z príjmov umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. (zmeny v § 20 ods. 10 novely zákona),

pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). Ďalšia zmeny, ktoré novela zavádza, konkrétne:

•novelou zákona úroky z úverov a pôžičiek použitých na nákup akcií alebo obchodných podielov nebudú daňovým výdavkom 21 ods. 1 písm. m) novely zákona)

•v súvislosti so zavedením zdaňovania pri odchode zavedenie úplne novej sadzby vo výške 21% (doplnenie § 15 písm. b) o tretí bod novelou zákona),

pričom tieto majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu vzniknutých nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady). V tejto súvislosti zároveň Komisia žiada predkladateľa minimálne o doplnenie poznámky k časti 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie, ktorá bude zdôvodňovať jej nevyplnenie vzhľadom na absenciu dát pre vyčíslenie priamych finančných nákladov v dôsledku zavedenia novej dane z odchodu vo výške 21 %.

Komisia žiada predkladateľa o vyznačenie negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie v Doložke vybraných vplyvov, doplnenie popisu niektorých zatiaľ neuvedených negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie a vyčíslenie tých negatívnych vplyvov na podnikateľské prostredie, ktoré je možné vyčísliť minimálne na základe kvalifikovaného odhadu. Taktiež Komisia žiada o uvedenie negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie v texte predkladacej správy. Odôvodnenie: Návrh bude mať negatívny vplyv spočívajúci v

zavedení zdaňovania pri odchode a stanovení pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti, ďalej v zavedení evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív. Taktiež môže vzniknúť niektorým daňovníkom povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za

6

následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.

Komisia odporúča predkladateľovi vyčísliť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj. Odôvodnenie: V

zmysle Jednotnej metodiky je predkladateľ povinný vyčísliť nielen negatívne, ale aj pozitívne vplyvy. Na základe využívania tohto inštitútu za ostatné dva roky je možné uskutočniť kvalifikovaný odhad jeho využívania v najbližších rokoch. Komisia odporúča uviesť vyčíslenie v časti 3.3.1 Priame finančné náklady (zníženie daní) alebo v časti 3.5 Inovácie v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie.

K analýze sociálnych vplyvov

V predloženej analýze sociálnych vplyvov Komisia odporúča v časti týkajúcej sa kvantifikácie túto doplniť, pričom odporúča vychádzať z predpokladov, z ktorých vychádza kvantifikácia v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.

Vyhodnotenie pripomienok MF SR:

K doložke vybraných vplyvov

Odporúčaniu komisie o uvedenie stručného zhodnotenia k zavedeniu daňového bonusu na hypotéky bolo vyhovené a doložka bola dopracovaná.

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V zmysle uplatnených pripomienok komisie bola analýza vplyvov na podnikateľské prostredie upravená. Pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v súvislosti so zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj je súčasťou vyčísleného úhrnného vplyvu uvedeného v časti 3.3.1.

K analýze sociálnych vplyvov

K vzneseniu pripomienky týkajúce sa doplnenia analýzy sociálnych vplyvov je potrebné uviesť, že z opatrení uvedených v návrhu zákona bude mať vplyv na hospodárenie domácnosti iba zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane súvisiaca s kúpeľnou starostlivosťou. Zavedením daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie pre mladých sa nahrádza doteraz platný systém podpory hypotekárnych úverov pre mladých. Zmenou systému poskytovania zvýhodnenia na zaplatené úroky nedochádza k zmene sociálneho vplyvu.

Nesúhlasné stanovisko komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-11 937 821

-13 591 352

-15 961 311

Všeobecná pokladničná správa

0

-11 937 821

-13 591 352

-15 961 311

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

-3 796 204

-8 776 931

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

-1 626 945

-3 761 542

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 072 Výber daní a cla

175 000

550 000

0

0

kapitola MDaV SR

program 01707 Štátny príspevok k hypotekárnym úverom

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

z toho:

- vplyv na ŠR

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

8

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

175 000

550 000

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 072 Výber daní a cla

175 000

550 000

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Negatívny vplyv vyplývajúci z nákladov na implementáciu návrhu zákona v oblasti informačného systému Finančnej správy SR bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní.

Úbytok príjmov obcí a vyšších územných celkov bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom dane z príjmov fyzických osôb.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov menia a dopĺňajú niektoré zákony.

A.Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

B.Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo

C.Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov

D.Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

9

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

-

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 175 tis. Eur v roku 2017, 11 141 tis. eur v roku 2018, 8 091 tis. eur v roku 2019 a 8 372 tisíc eur v roku 2020.

Kvantifikácia príjmov

A - Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Kvantifikácia vychádza z individuálnych údajov o poberaní štátneho príspevku pre mladých (ďalej ŠPM) od Datacentra k februáru 2017. Celkový počet poberateľov k danému dátumu bol 73 tisíc. V roku 2016 pribudlo 17 956 poberateľov. Priemerná výška vyplateného príspevku bola 410 eur za rok.

Pri kvantifikácií bola použitá úroková miera vo výške 3,2 %. vychádza z dvoch zložiek. Prvá zložka je priemer ročných percentuálnych nákladov pri úveroch na bývanie za roky 2015 a 2016 (2,7 %). Druhá zložka je riziková prirážka bánk vo výške 0,5 p. b. (ŠPM je primárne určený pre žiadateľov s nižšími príjmami, s ktorými je pre banku spojená vyššia rizikovosť). Počet nových poberateľov do ďalších rokov je fixne nastavený na počte nových poberateľov z roku 2016.

Od roku 2018 budú existovať dva systémy súčasne. Dobeh pôvodného ŠPM a postupný nábeh daňového bonusu. Plný efekt daňového bonusu na hypotéky sa prejaví v roku 2023, kedy úplne nahradí existujúci ŠPM. Úspora z uvedeného opatrenia, ktorá sa očakáva na horizonte vyplýva zo skutočnosti, že v rozpočte sa predpokladal pomerne optimistický scenár vývoja poberateľov ŠPM oproti predpokladu fixného počtu poberateľov v aktuálnej kvantifikácii.

B – Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo

Pri kvantifikácií boli použité údaje z Ubytovacej štatistiky cestovného ruchu na Slovensku. V roku 2015 počet návštevníkov v kúpeľoch prekročil 241 tisíc. V ďalších rokoch sa predpokladá medziročný rast návštevnosti o 10 %, čo zodpovedá priemernému rastu za posledné 3 roky. Celkový počet návštevníkov bol následne indexovaný o odhadovaný počet pracujúcich osôb. Fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je -1,9 mil. eur v roku 2018.

C Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách kúpeľov

Kvantifikácia vychádza z dát individuálnych účtovných závierok (hodnota budov) pre vybrané subjekty v odvetví kúpeľníctva, ktoré dosiahli v období 2013 2015 kladný hospodársky výsledok. Technické zhodnotenie je podľa aktuálnej legislatívy súčasťou hodnoty budovy. Agregátny objem ročných účtovných odpisov dotknutých subjektov (na základe údajov za rok 2015) je 5,1 miliónov. Podľa novelizovanej legislatívy bude technické zhodnotenie odpisované samostatne. Predpoklad zrealizovaného technického zhodnotenia je arbitrárne zvolený v objeme 20 % zo vstupnej ceny stavieb. Odpis technického zhodnotenia od roku 2019 je v objeme 3,38 milióna eur.

D - Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

10

Kvantifikácia vychádza z dát Štatistického úradu SR o objeme výdavkov na vedu a výskum, ktorý za rok 2015 dosiahol objem 262 miliónov eur. Podľa daňových priznaní za rok 2015 si subjekty uplatnili daňový odpočet v objeme 9,2 milióna eur. Výsledný kvantifikovaný vplyv je priemerom minimálneho a maximálneho vplyvu. Minimálny vplyv je dnešný statický vplyv, ktorý bude rásť na horizonte rozpočtu v súlade s vývojom HDP. U maximálneho vplyvu sa uvažuje s kombináciou dvoch zdrojov rastu. V prvom prípade ide o 3 % medziročný nárast výdavkov na vedu a výskum, ktorý predpokladá dynamický efekt zo zvýšenia superodpočtu (zodpovedá priemernému nárastu počtu subjektov realizujúcich výdavky na vedu a výskum o 3 % ročne po zavedení obdobnej zmeny v ČR v roku 2005). V druhom prípade sa predpokladá, že úsporu na dani z príjmov, ktorú prinesie zvýšenie superodpočtu podniky opätovne reinvestujú do oblasti vedy a výskumu. Očakávaný fiškálny vplyv na rozpočet verejnej správy je v roku 2018 na úrovni -9 miliónov eur.

11

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 3.1.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

DPFO (111)

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie daňového bonusu na hypotéky

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-880 096

-5 262 975

-12 198 485

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

DPFO (111)

-2 782 861

-7 310 702

-14 450 984

DPPO (112)

0

-9 154 960

-11 703 800

-14 048 800

Daň z prímov vyberaná zrážkou (113)

0

0

0

0

Zdravotné odvody (154)

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-11 937 821

-19 014 502

-28 499 784

12

Tabuľka č. 3.2.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

DPFO (111)

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Zdravotné odvody (154)

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie nezdaniteľnej časti základu dane na kúpeľníctvo vo výške 50 eur

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-1 902 765

-2 047 727

-2 252 499

Tabuľka č. 3.3.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-141 960

-709 800

-709 800

DPPO (112)

0

-141 960

-709 800

-709 800

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zavedenie samostatného odpisovania technického zhodnotenia a opráv na budovách

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-141 960

-709 800

-709 800

13

Tabuľka č. 3.4.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Daňové príjmy (100)1

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

DPFO (111)

0

DPPO (112)

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Zmena pri uplatňovaní superodpočtu výdavkov na vedu a výskum

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-9 013 000

-10 994 000

-13 339 000

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2017

2018

2019

2020

poznámka

Bežné výdavky (600)

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Úspora súvisiaca so zmenou systému podpory poskytovania hypoték

Transféry jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

-1 346 378

-10 923 347

-20 127 040

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

175 000

550 000

výdavky súvisiace s úpravou informačného systému FS SR

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

175 000

550 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

175 000

-796 378

-10 923 347

-20 127 040

14

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2017

2018

2019

2020

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

15

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Predpokladá sa, že návrh zákona ovplyvní:

-právnické osoby, ktoré prevádzkujú kúpele na základe povolenia

-podnikateľské subjekty vykonávajúce podnikový výskum a vývoj

-právnické osoby poberajúce príjmy z poskytnutia práv k vybraným nehmotným aktívam

-právnické osoby presúvajúce majetok mimo územia SR

-podnikateľské subjekty – lekárov, ktorí sa zúčastnia vzdelávacieho podujatia

Počet dotknutých subjektov nie je možné presne určiť.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Konzultácie sa uskutočnili formou osobných stretnutí. Konzultácie trvali 4 týždne.

Konzultácií sa zúčastnili:

1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM

2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska

3.Slovenská banková asociácia

4.Slovenská komora daňových poradcov

5.Slovenská asociácia poisťovní

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť

7.Slovak business agency

8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov

Zástupcom predstaviteľov jednotlivých subjektov zúčastnených na konzultáciách bol prednesený obsah návrhu a to:

1. Transpozícia smernice Rady 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (smernica ATAD)

•pravidlo o limitovaní úrokov

•zdaňovanie pri odchode – exit tax

•všeobecné pravidlo proti zneužívaniu

•pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

•hybridné nesúlady

16

2.Daňová podpora kúpeľníctva

3.Daňová podpora hypoték pre mladých

4.Transferové oceňovanie

1.Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Republiková únia zamestnávateľov, Klub 500, AMCHAM

K bodu 1

- časový harmonogram implementácie ATAD - MF SR informovalo, že implementácia závisí od jednotlivých pravidiel, t. j. niektoré budú zapracované s účinnosťou od 1.1.2018 a iné neskôr.

-vzhľadom na zložitosť a novosť problematiky bola položená otázka možného spracovania podzákonných noriem (usmernení, vysvetlení) k danej téme. MF SR v súčasnosti pracuje na legislatívnom znení jednotlivých článkov smernice, pričom spracovanie podzákonných noriem prípadne iných usmernení bude závisieť od požiadaviek verejnosti.

K bodu 2

– návrh zavedenia rekreačných poukážok (obdobne ako v Maďarsku a Francúzsku).

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

–obsah úpravy v oblasti transferového oceňovania

–návrh na zjednodušenie povinnosti v oblasti transferového oceňovania.

2.Podnikateľská aliancia Slovenska a Združenie podnikateľov Slovenska

K bodu 1

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 2

potreba dodržať princíp transparentnosti, nárokovateľnosti a rovnakého prístupu k tejto odpočítateľnej položke. Za vhodnú formu podpory nepovažujú formu dotácií a stimulov. Cieľom by malo byť stimulovať ľudí ekonomicky, aby sa zvýšila návštevnosť kúpeľov. Štát by mal prostredníctvom zdravotných poisťovní zvýšiť platby pre kúpeľnú starostlivosť. Za vhodné považujú aj možnosť prepojiť zvýšenie návštevnosti kúpeľov (a tým investovania do zdravia obyvateľstva) s možnosťou zníženia odvodov na zdravotné poistenie. Ďalšou možnosťou by bolo zníženie DPH na kúpeľné pobyty. Vhodné by bolo zamerať sa aj na marketingovú stránku podpory kúpeľníctva. Upozornili na možnosť kritiky zo strany verejnosti ohľadom uprednostňovania kúpeľníctva pred inými formami podnikania. Štát by mohol vydávať ako podporu kúpeľníctva aj poukážky na kúpeľné pobyty.

– možno by bolo vhodné zvážiť formu stimulu obdobne ako je nastavený superodpočet na výskum a vývoj, čím by došlo aj k priamemu zainteresovaniu kúpeľov na zlepšovaní ich súčasnej situácie.

K bodu 3

Otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých.

K bodu 4

- problémy pri uplatňovaní domáceho transferového oceňovania hlavne pri malých podnikoch alebo v závislých vzťahoch medzi manželmi.

17

3.Slovenská banková asociácia

K bodu 1

- otázky ohľadne rozsahu úrokových nákladov a možnosti ponechania výnimky z pravidla pre finančné inštitúcie.

K bodu 2

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

4.Slovenská komora daňových poradcov

K bodu 1

-k zdaňovaniu pri odchode vzniesla SKDP otázku, akým spôsobom sa bude počítať reálna hodnota, čo sa bude vlastne zdaňovať a či sa bude v čase odchodu platiť daň alebo „zábezpeka na daň“,

-pre GAAR navrhujú len jedno komplexné ustanovenie (zohľadňujúce aj § 6 ods.3 DP),

-k CFC pravidlám sa zástupcovia SKDP vyjadrili, že ide o „zbytočný“ nástroj v podmienkach Slovenska, bude záležať na nastavení pravidiel, aby neboli príliš prísne,

-hybridné nesúlady; podľa SKDP je potrebné upraviť definíciu daňovníka, v opačnom prípade môže byť ťažké na uchopenie.

K bodu 2

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 3

-otázky smerovali k praktickému uplatňovaniu podpory hypoték pre mladých,

-neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

-u služieb s nízkou pridanou hodnotou odporúčajú posunúť hranicu kontrolovanej transakcie na úroveň min. 10 000 eur.

5.Slovenská asociácia poisťovní

K bodu 1

-prezentované pravidlo o limitovaní úrokov by sa nemalo priamo dotknúť poisťovní,

-bude sa pravidlo exit tax týkať aj situácie, kedy dochádza k presunu kapitálu do materskej spoločnosti, pričom na území SR bude poisťovňa pôsobiť iba ako pobočka - exit tax sa bude vzťahovať na situácie, kedy dochádza k presunu majetku mimo územia SR, pričom reálne nedochádza k jeho predaju

-zadefinovanie pojmu „riadenie“

K bodom 2 až 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

18

6.Slovenská lekárska komora a slovenská lekárska spoločnosť

K bodom 1 až 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

7.Slovak business agency

K bodu 1

- upozornili na zvýšenú administratívnu záťaž. Ako SBA budú dohliadať, aby sa smernicou zaviedol iba minimálny štandard a nezaviedla sa nadmerná regulácia malých a stredných podnikov.

K bodu 2 a 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

-potreba oboznámenia subjektov so zjednodušenou dokumentáciou, ktoré umožňuje usmernenie MF SR č. MF/014283/2016-724 o určení obsahu dokumentácie podľa § 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

-výrazné finančné zaťaženie pri vydaní rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy a spôsobu určenia ceny a na nízky počet daňovníkov využívajúcich tento inštitút.

8.Združenie miest a obcí Slovenska, Zväz cestovného ruchu a Asociácia slovenských kúpeľov

K bodu 1

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 2

Zástupcovia prezentovali nasledovné podnety:

-odpisovanie majetku

Uviedli, že novelou zákona o dani z príjmov od 1.1.2015 došlo k zmenám v oblasti dĺžky doby odpisovania majetku prišlo k diskriminačnému efektu u podnikateľov, ktorých súčasťou majetku je nehnuteľný majetok, nakoľko tento majetok na svoju obnovu a rekonštrukciu vyžaduje veľké množstvo finančných prostriedkov.

Návrh na vrátenie stavu v oblasti odpisových skupín a doby odpisovania na stav aký bol za účinnosti zákona o dani z príjmov do 31.12.2014, pričom navrhujú skrátenie doby odpisovania zo súčasných 40 rokov na 20 rokov odpisovania.

-sadzba dane právnickej osoby

zníženie sadzby dane na 10% pre kúpeľné zariadenia (subjekty podnikajúce na základe rozhodnutia Štátnej kúpeľnej komisie Ministerstva zdravotníctva SR, ktorá povoľuje poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti v prírodných kúpeľných zariadeniach). Túto úpravu navrhuje ASK realizovať ako súčasť balíka na podporu a rozvoj slovenského kúpeľníctva, pričom tento podnet považujú za stimulačný nástroj s pozitívnym dopadom na výber dane,

-navrhli zníženie sadzby DPH na služby v hotelierstve,

-navrhli osobitný stimul pre podporu rozvoja kúpeľníctva aby sa ustanovilo, že poplatky za liečivé pramene platené kúpeľnými zariadeniami, patria do rozpočtu miest a obcí. Ich následné využitie zo strany miest a obcí by bolo viazané na opravu a vybudovanie infraštruktúry v oblastiach, v ktorých pôsobia tieto kúpeľné zariadenia,

19

-uviedli, že by nemali byť robené kroky, ktoré by narušovali kompetencie miest a obcí v súvislosti s výberom dane za ubytovanie a dane z nehnuteľnosti, lebo by to narušilo rozpočty miest a obcí.

K bodu 3

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

K bodu 4

Neboli vznesené žiadne pripomienky.

Pripomienky nad rámec návrhu novely zákona

Zúčastnené subjekty zároveň predniesli aj pripomienky nad rámec návrhu novely zákona. Tieto pripomienky smerovali k riešeniu problematických oblastí v závislosti od jednotlivých subjektov.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predpokladá sa zníženie priamych finančných nákladov v súvislosti so:

- zavedením osobitného režimu uplatňovania odpisov technického zhodnotenia v kúpeľníctve

- zmenou vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj

- oslobodením stravy poskytovanej lekárom v rámci vzdelávacích podujatí

Uvedené opatrenia budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 9,1 mil. eur v roku 2018 až do 14,0 mil. eur v roku 2020.

Pozitívny vplyv sa očakáva z dôvodu zmiernenia následkov porušenia princípu nezávislého vzťahu v procese prijímania investičnej pomoci kedy daňovník prijímateľ investičnej pomoci stratí nárok na úľavu na dani len v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu princípu nezávislého vzťahu a nebude dochádzať k automatickému zániku práva na uplatnenie úľavy na dani za všetky zdaňovacie obdobia, v ktorých si úľavu na dani uplatnil alebo mohol uplatniť.

Rovnako pozitívny vplyv sa očakáva pri zavedení osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív a to v súvislosti s oslobodením zákonom vymedzených príjmov. Vzhľadom na nedostupnosť údajov nie je možné uviesť kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie.

Pozitívny vplyv sa očakáva v súvislosti so zavedením nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby, v rámci ktorého sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom.

Negatívny vplyv sa očakáva z dôvodu zavedenia:

- zdaňovania pri odchode - a to v súvislosti so zdanením ekonomickej hodnoty všetkých kapitálových ziskov vytvorených na území SR (aj keď tento zisk nebol v čase odchodu realizovaný) vyplývajúcej z presunu majetku alebo zmeny rezidencie mimo územia SR prostredníctvom osobitného základu dane pri použití sadzby dane vo výške 21 %,

- pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti.

20

Vplyv zavedenia zdaňovania pri odchode a ustanovenia pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti nie je možné vyčísliť.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov.

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zavedenie osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív je spojené so zavedením evidenčnej povinnosti pre daňové subjekty, ktorá spočíva v sledovaní nákladov na vývoj nehmotných aktív a pod. Ustanovené evidencie však daňové subjekty nebudú povinné predkladať správcovi dane pri podaní daňového priznania ale až pri prípadnej daňovej kontrole. Zavedenie týchto oznamovacích povinností nepredstavuje osobitné finančné náklady daňových subjektov, nakoľko tieto údaje je možné získať z účtovnej evidencie.

V súvislosti so zavedením zdanenia pri odchode a možnosťou splátkového kalendára vznikne daňovníkovi povinnosť oznámiť správcovi dane vybrané skutočnosti, ktoré budú mať za následok ukončenie možnosti zvýhodneného režimu platenia dane pri odchode vo forme splátkového kalendára.

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

V prípade zavedenia zdanenia pri odchode, pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti a zavedenia evidenčnej povinnosti pri nákladoch na vývoj nehmotných aktív nie sú dostupné údaje pre kvantifikáciu vplyvu na podnikateľské prostredie a podnikateľa.

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

21

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Zmena vo výpočte odpočtu nákladov na výskum a vývoj bude znamenať významné zvýšenie položky, ktorá bude znižovať základ dane daňového subjektu, ktorý vykonáva podnikový výskum a vývoj. Na strane tohto daňového subjektu príde úsporou na dani k vytvoreniu dodatočných zdrojov, ktoré bude možné venovať na rozvoj podnikania. Podporou podnikového výskumu a vývoja prichádza k rýchlejšiemu zavádzaniu moderných technológii a spôsobov výroby a tým aj k zvýšeniu efektívnosti výroby. Zároveň sa vytvára motivácia k zvýšeniu zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja.

Zavedením osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie nehmotných aktív (tzv. patent box) sa vytvára motivácia pre daňové subjekty venovať sa vo svojej podnikateľskej činnosti aj výskumu a vývoju, nakoľko výsledky výskumu a vývoja a ich komerčné využitie bude podliehať výhodnejšiemu zdaneniu ako zvyšná podnikateľská činnosť. Zároveň sa vytvára motivácia výsledky výskumnej a vývojovej činnosti registrovať na Úrade priemyselného vlastníctva SR. Obdobne ako pri zvýšení odpočtu nákladov na výskum a vývoj aj v tomto prípade zavedenie tohto osobitného daňového režimu môže prispieť k zvýšeniu zamestnanosti v SR.

22

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Popíšte pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na hospodárenie domácnosti v súvislosti so zavedením nezdaniteľnej časti základu dane súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou.

Špecifikujte pozitívne ovplyvnené skupiny:

Daňovníci – fyzické osoby, ktoré využijú kúpeľnú starostlivosť.

Popíšte negatívny vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte negatívne ovplyvnené skupiny:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv:

Návrhom nie sú ovplyvnené skupiny obyvateľstva v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Kvantifikujte rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom.

V prípade vyššieho počtu ovplyvnených skupín doplňte do tabuľky ďalšie riadky.

V prípade, ak neuvádzate kvantifikáciu, uveďte dôvod.

Ovplyvnená skupina č. 1:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Zmena v oblasti podpory využívania kúpeľnej starostlivosti sa bude vzťahovať na každú fyzickú osobu, ktorá využije kúpeľnú starostlivosť. Z dôvodu, že nie je možné predpokladať počet obyvateľov, ktorí využijú túto možnosť, nie je možné vyčísliť priemerný rast príjmov

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 2:

Pozitívny vplyv - priemerný rast príjmov/pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

23

Negatívny vplyv - priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

Veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky vyššie špecifikovaných domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. mieru rizika chudoby, podiel rastu/poklesu výdavkov na celkových výdavkoch/príjme):

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Špecifikujete ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

Bez vplyvu.

24

bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

doprave,

ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

informáciám

k iným právam (napr. politickým).

návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

deti (0 – 17),

mladí ľudia (18 – 25 rokov),

starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

ľudia so zdravotným postihnutím,

marginalizované rómske komunity

domácnosti s 3 a viac deťmi,

jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

25

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodovú rovnosť.

Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia veku a sexuálnej orientácie? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Podporuje návrh rovnosť príležitostí?

Bez vplyvu.

Môže mať návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Podporuje návrh rovnosť medzi ženami a mužmi alebo naopak bude viesť k zväčšovaniu rodových nerovností? Popíšte vplyvy.

Pri identifikovaní rodových vplyvov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré relevantné k danej politike. Podpora rodovej rovnosti spočíva v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti, ktoré súvisia s rodovými rolami či pohlavím. Hlavné oblasti podpory rodovej rovnosti:

podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

podpora rovnej participácie na rozhodovaní,

boj proti rodovo podmienenému násiliu a obchodovaniu s ľuďmi,

eliminácia rodových stereotypov.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a

Bez vplyvu.

26

odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.“

Bez vplyvu.

27

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 110 až 112 a čl. 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti

praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),

-smernica Rady (EÚ) 2015/2060 z 10. novembra 2015, ktorou sa zrušuje smernica

2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (Ú. v. L 301, 18.11.2015),

-smernica Rady 2011/96/EÚ z 30. novembra 2011 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (prepracované znenie) (Ú. v. L 345, 29.12.2011) v platnom znení.

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe

výplaty úrokov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. L 157, 26.6.2003) v platnom znení,

-smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania

uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 9/ zv. 1, Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003) v platnom znení,

-smernica Rady 2008/7/ES z 12. februára 2008 o nepriamych daniach z navyšovania

kapitálu (Ú. v. EÚ L 46, 21.2. 2008) v platnom znení,

-smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania,

uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE

28

alebo SCE medzi členskými štátmi (kodifikované znenie) (Ú. v. L 310, 25.11. 2009) v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 28/95, A.Leur-Bloem v. Inspecteur der Belastingdienst/Ondernemingen Amsterdam 2, [1997],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 43/00, Andersen og Jensen ApS v. Skatteministeriet, [2002],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 522/04, EK v. Belgické kráľovstvo, [2007],

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 294/99, Athinaïki Zythopoiia AE v. Elliniko Dimosio, [2001],

-rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-53/13 a C-80/13, Strojírny Prostějov a.s., ACO Industries Tábor proti Odvolacímu finančnímu ředitelství, [2014].

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 31.12. 2018. Lehota na prebratie smernice 2003/49/ES bola stanovená do 30.4. 2004. Lehota na prebratie smernice 2009/133/ES nebola stanovená. Lehota na prebratie smernice 2011/96/EÚ bola stanovená do 18.1. 2012.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov pre smernicu (EÚ) 2016/1164 bola určená do 30.9. 2017.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2003/49/ES nebola určená.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2009/133/ES nebola určená.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola pre smernicu 2011/96/EÚ určená bezodkladne.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2009/133/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2003/49/ES bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2011/96/EÚ bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

29

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1 - § 2 písm. d)

Do kritérií určenia daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa dopĺňa bydlisko. Fyzická osoba na území SR bydlisko, ak na území SR za trvalým účelom k dispozícii možnosť ubytovania, ktoré neslúži len k príležitostnému ubytovaniu z dôvodu krátkodobých návštev napríklad za účelom pracovných ciest, turizmu, rekreácie.

Uvedená terminológia vyplýva z kontextu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Určenie daňovej príslušnosti daňovníka je rozhodujúcou podmienkou pre stanovenie rozsahu daňových povinností daňovníkov v SR.

K bodu 2 - § 2 písm. n) a o)

Navrhovaná úprava súvisí s implementáciou Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „Smernica ATAD“) a zapracovaním časti smernice, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami.

K bodu 3 - § 2 písm. r)

Ide o zmenu v súvislosti so zavedením pojmu subjekt v písm. ac), kedy subjektom sa rozumie právne usporiadanie majetku alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok.

K bodu 4 - § 2 písm. ac) až af)

V písmene ac) sa zavádza definícia subjektu, ktorým sa rozumie právne usporiadanie majetku (trust) alebo právne usporiadanie osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu (napr. partnership - združenie) alebo iné právne usporiadanie, ktoré vlastní majetok alebo spravuje majetok. Definícia je potrebná z dôvodu implementácie smernice ATAD.

V písmene ad) sa definuje pojem ústredie, ktorý sa využíva aj v súvislosti so zdanením pri odchode. Ústredím sa rozumie právnická osoba, ktorá je zriaďovateľom stálej prevádzkarne.

V písmene ae) sa zavádza z dôvodu právnej istoty do základných pojmov definícia konečného príjemcu príjmov. Interpretácia konečného príjemcu vychádza z koncepcie používanej v smerniciach EÚ, ako aj zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Doplnenie tohto pojmu má za cieľ zabrániť vyhýbaniu sa daňovej povinnosti z dôvodu, že príjemca príjmov nie je ich skutočným vlastníkom. Konečným príjemcom je osoba, ktorá preberá riziko a kontrolu nad týmito príjmami a má právo využívať tieto príjmy bez povinnosti previesť ich ďalej na inú osobu. Majetok je funkčne spojený so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľa na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

V písmene af) sa zavádza definícia digitálnej platformy na účely zákona o dani z príjmov (ďalej len „zákon“). Takouto digitálnou platformou rozumieme hardvérovú alebo softvérovú platformu potrebnú na vytvorenie a správu aplikácií. Za takúto platformu možno označiť novodobý technologický business model umožňujúci výmenu informácií medzi viacerými skupinami užívateľov, najmä medzi koncovými užívateľmi a držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby. Je sprístupnená akýmkoľvek ďalším užívateľom a zdieľa údaje s vývojármi tretích strán. Vyznačuje sa jednoduchým používaním bez potreby školení a predstavuje inovatívny obchodný model.

30

K bodom 5 a 12 - § 4 ods. 8 a § 8 ods. 16

Navrhovaná úprava rieši zdanenie príjmu z prevodu majetku (napr. nehnuteľnosti) alebo práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré jeden z manželov mal zaradený do obchodného majetku a predávajú ho po jeho vyradení z obchodného majetku. Uvedené znamená, že nie je možné v takomto prípade aplikovať ustanovenie § 4 ods. 8 zákona, t.j. nie je možné deliť príjem dosiahnutý z predaja takéhoto majetku v pomere medzi manželov aký si dohodnú, ale vždy celý príjem zdaňuje ten manžel, ktorý mal majetok zaradený v obchodnom majetku ako posledný.

K bodom 6, 13, 47 a 48, 50 53 - § 4 ods. 9, § 9 ods. 1 písm. e), § 19 ods. 2 písm. h) prvý

a druhý bod, § 20 ods. 2 písm. c), § 20 ods. 10 až 12

Podľa zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) sa s účinnosťou od 1. marca 2017 u fyzických osôb umožňuje vstúpiť do procesu oddlženia a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky vyplývajú z podnikateľskej činnosti alebo nie. Dlžník – fyzická osoba si môže vybrať pre oddlženie jednu z alternatív splátkový kalendár alebo konkurz. Z tohto dôvodu sa z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) vypúšťa reštrukturalizácia, nakoľko túto formu môže využiť iba právnická osoba a dopĺňa sa odpis záväzku na základe splátkového kalendára. Odpis záväzkov, ktoré nebude musieť dlžník uhradiť v nadväznosti na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára, bude u dlžníka príjmom oslobodeným od dane. Od dane bude oslobodený aj odpis záväzkov v prípade, ak dôjde k zrušeniu konkurzu, avšak len v prípade podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

V dôsledku zavedenia nového inštitútu oddlženia formou konkurzu a splátkového kalendára u fyzickej osoby sa umožňuje považovať za daňový výdavok aj odpis pohľadávok v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Za účelom spresnenia sa v § 19 ods. 2 písm. h) spresňuje, že daňovo možno odpísať aj pohľadávku, v prípade, ak došlo u fyzickej osoby k zrušeniu konkurzu podľa § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa upravuje aj možnosť tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok v § 20 odsekoch 10 12. Daňovým výdavkom bude aj tvorba opravnej položky k pohľadávkam voči dlžníkovi, ktorému bol rozhodnutím súdu určený splátkový kalendár podľa § 166e a 168e zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa § 168d zákona č. 7/2005 Z. z. správca oznámi v Obchodnom vestníku, že zostavil návrh splátkového kalendára spolu s percentom, v ktorom sa navrhuje uspokojenie nezabezpečených veriteľov, pričom každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, môže podať u správcu námietku. Pri určení splátkového kalendára súd vychádza z návrhu správcu, pravidiel pre zostavenie splátkového kalendára, pričom prihliadne aj na námietky veriteľov a na iné známe okolnosti. Vzhľadom k tomu, že pri inštitúte splátkového kalendára sa nevyžaduje prihlásenie pohľadávok, opravnú položku bude možné považovať za daňový výdavok počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bol návrh splátkového kalendára zverejnený v Obchodnom vestníku. Pri bankách daňovo uznané opravné položky vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok v splátkovom kalendári a ich už vytvorenou opravnou položkou zahrnutou do daňových výdavkov podľa § 20 ods. 4 zákona. Opravné položky sa zahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom bude pohľadávka uspokojená.

K bodom 7 a 8 – poznámka pod čiarou k odkazu 27 a § 6 ods. 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu autorského zákona.

K bodu 9 - § 8 ods. 1 písm. a)

31

Návrhom zákona sa ustanovenie len legislatívne spresňuje a to spresnením definície príležitostnej činnosti, za ktorú sa nepovažovalo a ani nepovažuje činnosť vykonávaná na základe zmluvného vzťahu, kde úhrada za ňu znižuje základ dane podnikateľov podľa § 17 až 29.

V takomto prípade je možné vychádzať z predpokladu, že

-daňovník vykonávajúci príležitostnú činnosť nemá povinnosť vystavovania dokladov,

-daňovník, ktorý platí za tovar alebo poskytnutú službu si plánuje takýto výdavok aj uplatniť do daňových výdavkov a preto musí mať zabezpečený preukázateľný doklad, na základe ktorého si tento výdavok zahrnie medzi daňové výdavky. Takýmto dokladom bude zmluva alebo iný doklad, ktorý obsahuje náležitosti účtovného dokladu v súlade so zákonom o účtovníctve. Aby bol však takto vystavený doklad aj hodnoverný mal by byť aspoň podpísaný prijímateľom odmeny, ktorý týmto zároveň dostane informáciu, že vystavením dokladu, si ho daňovník (objednávateľ služby alebo tovaru) plánuje uplatniť medzi daňové výdavky. Uvedené znamená, že odmenu za takúto činnosť nemôže považovať za príležitostnú činnosť v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktorý by bolo možné oslobodiť do výšky 500 eur ročne.

Aj do účinnosti tohto spresnenia sa za príležitostnú činnosť nepovažovali príjmy, ktoré bolo možné zaradiť medzi príjmy podľa § 5 7 zákona a príjmy dosiahnuté z činností, ktoré boli vykonávané na základe uzatvorených zmluvných vzťahov.

Ak fyzickej osobe plynie príjem z činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu. V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku. Iba v prípade, ak takýto druh činnosti nie je možné považovať za činnosť, z ktorej príjmy by sa zaradili medzi príjmy podľa § 5 7, je možné ich zaradiť medzi ostatné príjmy uvedené v § 8 zákona. Avšak aj v tomto prípade ide o príjem, ktorý sa zaradí medzi ostatné iné príjmy a nie príjmy z príležitostnej činnosti. To znamená, že fyzickej osobe plynie príjem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sa sama rozhodne vykonať určitú činnosť, a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti, ktorú by jej určila alebo prikázala iná osoba (napr. príjem z príležitostnej činnosti ako je zber lesných plodov, odvoz nepotrebného papiera do zberných surovín, pokosenie trávy susedovi a pod.).

K bodu 10 - § 8 ods. 1 písm. j)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zadefinovaním špeciálneho príjmu športovcov v súvislosti s presunom špeciálnych druhov príjmov športovcov z § 6 ods. 2 písm. b) do ods. 2 písm. e).

K bodom 11 a 102 - § 8 ods. 3 písm. c) a § 43 ods. 3 písm. o)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 14, 73, 75, 76, 78, 79, 83 87, 89 a 91, 93 96, 117 a 118, 131 - § 9 ods. 2

písm. n), § 32 ods. 10, § 33a, § 37 nadpis, § 37 ods. 5 a ods. 6, § 38 ods. 4 7, § 39 ods. 6,

ods. 9 písm. a) a b), ods. 11, 14, 15, § 40 ods. 9 až 12, § 46a druhá veta a § 47 ods. 1 druhá

veta, § 52zl ods. 4 a 17

Navrhovanou úpravou sa zavádza daňový bonus na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie určených v § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie.

Návrh zákona zároveň upravuje podmienky, po ktorých splnení si môže daňovník tento daňový bonus uplatniť.

Hlavnými zákonnými podmienkami je skutočnosť, že daňovník – žiadateľ o úver musí mať

-ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie najmenej 18 rokov, ale najviac 35 rokov

32

-priemerný mesačný príjem vypočítaný z príjmov (základov dane) uvádzaných v daňovom priznaní v maximálnej výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie.

Nárok na daňový bonus vzniká len jednému žiadateľovi, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky a to aj v prípade, ak by o úver žiadal spolu s iným spoludlžníkom. Tento spoludlžník musí rovnako spĺňať podmienky veku a aj podmienku dosiahnutia maximálneho príjmu.

Nárok na daňový bonus je určený vo výške 50% zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období, najviac však vo výške 400 eur ročne, pričom výška úrokov musí byť vypočítaná z poskytnutého úveru najviac však zo sumy 50 000 eur na jednu nehnuteľnosť.

Nárok na daňový bonus na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie, poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie.

Ak úročenie úveru začalo v priebehu roka, musí sa zohľadniť len pomerná časť daňového bonusu pripadajúca na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období. Rovnako sa postupuje v roku, kedy uplynula päťročná lehota, počas ktorej nárok uplatniť si daňový bonus na zaplatené úroky na bývanie.

O sumu daňového bonusu na zaplatené úroky sa znižuje daň daňovníka, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ktorú najskôr zníži o sumu daňového bonusu podľa § 33.

Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku.

Nárok na daňový bonus sa uplatňuje až po skončení zdaňovacieho obdobia a to

-pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľom pre zamestnanca na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (bankou poskytujúcou úver na bývanie), ktorý je povinný vydať takéto potvrdenie na žiadosť žiadateľa a to na vzore tlačiva, ktoré je prílohou k zákonu č. 90/2016 Z.z.,

-pri podaní daňového priznania, na základe ním predloženého dokladu vystaveného veriteľom (rovnako ako v prípade, ak si daňovník uplatňuje tento nárok u zamestnávateľa).

Ak daňovník, ktorému vznikol nárok na daňový bonus na zaplatené úroky, zomrie, nárok na daňový bonus si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli záväzky z úveru na bývanie. V takom prípade sa určité podmienky uplatnenia tohto bonusu neuplatnia, a to podmienky týkajúce sa veku a príjmu daňovníka, pretože tieto museli byť splnené ku dňu podania žiadosti o úver (podmienka veku) a ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (podmienka príjmu). Rovnako sa v takom prípade nemusí dodržať podmienka podľa § 33a ods. 4 písm. c). Zároveň však bude platiť, že ustanovenia § 33a ods. 1 úvodnej vety a odsekov 2 a 6 tým nie dotknuté, čo znamená, že aj daňovník, ktorý prevzal úver po zomrelom daňovníkovi, si môže uplatniť nárok na daňový bonus za príslušné zdaňovacie obdobie len na jednu zmluvu o úvere na bývanie. Ak je zároveň dlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú spĺňa podmienky pre uplatnenie daňového bonusu, tak sa musí rozhodnúť, na ktorú z týchto zmlúv si nárok na daňový bonus, ktorý je ohraničený dobou piatich rokov, douplatňuje. Ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje daňový bonus na zaplatené úroky, nárok na daňový bonus z prevzatej zmluvy si môže uplatniť najskôr za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa prestal uplatňovať nárok zo zmluvy, z ktorej je spoludlžníkom avšak maximálne do piatich rokov od začatia počítania doby pôvodným daňovníkom, ktorý zomrel a po ktorom prebral záväzky z úveru na bývanie.

33

K bodu 15 a 131 - § 9 ods. 2 písm. y) a § 52zl ods. 5

V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. marca 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť zdaniteľných nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16 - § 9 ods. 2 písm. ac)

Navrhovaná úprava s účinnosťou od 1.1.2018 oslobodzuje peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté z prostriedkov štátneho rozpočtu pri príležitosti udeľovania štátnych cien a štátnych vyznamenaní.

K bodom 17, 19, 72, 77 a 83 - § 11 ods. 1 a 14, § 32 ods. 6 písm. d), § 35 ods. 1 písm. b),

§ 37 ods. 1 písm. d) a § 38 ods. 4

Navrhovanou úpravou sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane daňovníka na uhradené služby v kúpeľných zariadeniach, ktoré majú povolenie na kúpeľnú starostlivosť podľa zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o úhrady za stravu, ubytovanie, kúpeľné procedúry, ktoré nie sú preplácané zo zdravotného poistenia. Odpočítateľná položka je určená v ročnej výške 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad, pričom daňovník si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa, ktoré je vymedzené v § 33 zákona, ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej starostlivosti. Uvedenú nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto daňovníkov. Nárok na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo manželku, manžela alebo vyživované dieťa) musí iným spôsobom preukázať, že využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník). V prípade, že daňovník uplatní túto nezdaniteľnú časť základu dane za manželku (manžela) alebo vyživované dieťa, predloží zamestnávateľovi vyhlásenie manželky (manžela), resp. plnoletého dieťaťa o tom, že táto osoba si za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje túto nezdaniteľnú časť.

K bodom 18 a 131 - § 11 ods. 6 a § 52zl ods. 6

Legislatívna úprava z dôvodu rovnakého daňového posudzovania výsluhových dôchodkov poskytovaných podľa slovenských právnych noriem a zo zdrojov v zahraničí. Uvedeným spôsobom sa bude postupovať už pri výpočte dane za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodu 20 - § 13a a § 13b

K § 13a

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť osobitný daňový režim pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Jedná sa o oslobodenie príjmov (výnosov) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie udelených a registrovaných patentov a

34

úžitkových vzorov, ale aj z použitia alebo za použitie počítačových programov (softvér). Podmienkou uplatnenia tohto oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva sú výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom, t. j. oslobodenie nie je možné uplatniť na príjmy plynúce z výlučne nakúpených patentov, úžitkových vzorov, alebo softvéru. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2 aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent, úžitkový vzor, softvér) funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Zámerom je podporiť priemyselný výskum a vývoj a z dôvodu, že sa jedná o finančne nákladnú činnosť, len u daňovníkov právnických osôb. Z dôvodu, že sa navrhuje podporovať finančne nákladný podnikový výskum a vývoj technického charakteru, z predmetov ochrany spadajúcich pod autorský zákon sa navrhuje do oslobodenia zahrnúť len softvér. Okrem toho na príjmy z využívania iných predmetov spadajúcich pod autorský zákon sa aplikujú iné formy daňového zvýhodnenia.

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom, technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom alebo softvéru. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie plynúce z patentov, úžitkových vzorov a softvéru, ktoré aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy spojené s týmto nehmotným majetkom, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.

Podľa ods. 4 je výška príjmov, na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledky výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov plynúcich z nehmotného aktíva, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa ods. 1, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 4. Čím vyššia hodnota aktivovaného nehmotného aktíva bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť príjmov plynúcich z tohto aktíva možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 5 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom patent, úžitkový vzor, alebo softvér a z týchto mu budú plynúť príjmy, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 6 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov plynúcich z príjmov z nehmotných aktív.

V ods. 7 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 7 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 9 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 10 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 11 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z odplát za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 4, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období

35

bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 12 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu, úžitkového vzoru alebo softvéru.

V ods. 13 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z činnosti priemyselného využívania nehmotných aktív, ktoré výsledkom výskumu a vývoja.

K § 13b

Oslobodením vymedzených príjmov sa navrhuje zaviesť druhú formu osobitného daňového režimu pre komerčné využívanie tzv. vnorených nehmotných aktív (embedded royalties), t. j. patentov a úžitkových vzorov využívaných pri výrobe výrobkov. Jedná sa o oslobodenie časti príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva registrovaný patent alebo technické riešenie chránené úžitkovým vzorom. Pri uplatňovaní oslobodenia je potrebné vychádzať z následnej kalkulácie predajnej ceny výrobkov založenej na skutočných priamych a nepriamych nákladoch vrátane k nim prislúchajúcich réžií (výrobná, správna a odbytová, ktorej súčasťou predovšetkým náklady na marketing, reklamu, náklady na sprostredkovanie predaja a pod). Podmienkou uplatnenia tejto formy oslobodenia je, že uvedené predmety duševného vlastníctva výsledkami výskumu a vývoja vykonávaného daňovníkom. Oslobodenie sa vzťahuje na právnickú osobu daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale podľa ods. 2, takisto ako pri oslobodení podľa § 13a, aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne, pričom predmetné predmety duševného vlastníctva (patent a úžitkový vzor) funkčne spojené s touto stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.

V ods. 3 je vymedzená doba uplatňovania oslobodenia, a to počas uplatňovania daňových odpisov z aktivovaných nákladov na vývoj vynálezu chráneného patentom a technického riešenia chráneného úžitkovým vzorom. Z uvedeného vyplýva, že oslobodenie od dane je možné uplatniť len na príjmy (výnosy) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využili patenty alebo úžitkové vzory, pri ktorých náklady na ich vývoj aktivované ako nehmotný majetok daňovníka. Po úplnom odpísaní uvedeného nehmotného majetku do daňových výdavkov, v prípade, že daňovníkovi budú naďalej plynúť príjmy (výnosy) podľa ods. 1, budú súčasťou základu dane v súlade s ich zaúčtovaním do výnosov.

Oslobodenie, podľa odseku 4 vo výške 50 %, je možné aplikovať len na časť príjmov (výnosov), ktorá sa vypočíta ako súčin počtu predaných výrobkov a predajnej ceny výrobku po znížení o skutočné priame a nepriame náklady a tiež po znížení o výrobnú, správnu a odbytovú réžiu a o cenovú prirážku uplatnenú tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám z hľadiska vykonávaných funkcií a trhových podmienok. Len na takúto zostatkovú časť príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa využíva patent alebo úžitkový vzor, je následne možné aplikovať oslobodenie vo výške podľa ods. 4.

Podľa ods. 5 je výška príjmov (výnosov), na ktoré je možné uplatniť oslobodenie, modifikovaná v závislosti od toho, či pri vývoji aktivovaného nehmotného aktíva bolo

36

potrebné obstarať (kooperácia, resp. outsourcing) čiastkové nehmotné výsledku výskumu a vývoja, vrátane služieb výskumu a vývoja, od inej osoby. V takom prípade je výška príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, na ktoré možno uplatniť oslobodenie vo výške podľa odseku 4, modifikovaná spôsobom uvedeným v ods. 5. Čím vyššia hodnota špecifikovaného aktivovaného nehmotného majetku bola obstaraná formou kooperácie od inej osoby, tým menšiu časť predajnej ceny výrobku, nesúceho v sebe tento nehmotný majetok, možno kvalifikovať do oslobodenia.

Podľa ods. 6 sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie pri zlúčení, splynutí a rozdelení, nakoľko by sa jednalo o oslobodenie príjmov plynúcich z nehmotných aktív, ktoré neboli výsledkom vlastnej činnosti právneho nástupcu. Obdobne sa zamedzuje v uplatňovaní oslobodenia u prijímateľa nepeňažného vkladu, ak jeho predmetom patent alebo úžitkový vzor a tieto spojené s predajnom výrobkov, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V ods. 7 sa ukladá Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie príjmov (výnosov) z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.

V ods. 8 sa ukladá daňovníkovi povinnosť vedenia evidencie na účely uplatnenia oslobodenia s uvedením rozsahu tejto evidencie.

Podľa ods. 9 sa ukladá daňovníkovi povinnosť predloženie evidencie vedenej podľa ods. 8 správcovi dane po tom, ako ho správca dane na to vyzve.

Ods. 10 vymedzuje situácie, kedy daňovník stráca nárok na uplatnenie oslobodenia, pričom podľa ods. 11 sa stanovuje ako následok týchto situácií povinnosť podania dodatočného daňového priznania.

V ods. 12 sa navrhuje špecifický postup uplatnenia oslobodenia u daňovníka, ktorý sa až dodatočne, t. j. po tom, ako mu začali plynúť príjmy (výnosy) z predaja výrobkov nesúcich v sebe využitý patent alebo úžitkový vzor, rozhodne tieto náklady na vývoj aktivovať do majetku. Vtedy sa ešte pred uplatnením modifikácie výšky príjmov podľa ods. 5, na ktoré možno uplatniť oslobodenie, uplatní krátenie v závislosti od pomeru medzi aktivovanými nákladmi na vývoj a súčtom nákladov na vývoj vynaložených najviac za päť zdaňovacích období bezprostredne predchádzajúcich zdaňovaciemu obdobiu aktivácie nákladov na vývoj a aktivovaných nákladov na vývoj.

Ods. 13 reaguje na možnosť, že oslobodenie podľa ods. 1 by mohlo uplatňovať viac daňovníkov z dôvodu, že pri plnení úloh z pracovnoprávneho vzťahu existuje viacero spolupôvodcov vynálezu alebo úžitkového vzoru. V takom prípade sa navrhuje, aby sa oslobodenie mohlo uplatniť na každého takéhoto daňovníka len v rozsahu, v akom sa podieľal na výskume a vývoji vynálezu alebo úžitkového vzoru.

V ods. 14 sa zamedzuje situácii, aby sa daňovník v priebehu obdobia uplatňovania daňových odpisov z predmetných aktivovaných nákladov na vývoj mohol rozhodovať o uplatňovaní, resp. neuplatňovaní oslobodenia v závislosti od výšky nákladov vzťahujúcich sa k oslobodeným príjmom. Aj v prípade, že náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom prevyšujú príjmy oslobodené od dane podľa tohto ustanovenia, musí daňovník oslobodenie uplatniť, náklady vzťahujúce sa k oslobodeným príjmom na účely ich zahrnovania do základu dane krátiť podľa § 17 ods. 40, t. j. vylúčiť ich zo základu dane, čím sa zamedzí vzniku daňovej straty z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe sa patent alebo úžitkový vzor využil.

K bodu 21 - § 15 písm. a) tretí a štvrtý bod a písm. b) druhý bod

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na spresnenie zdanenia podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktoré im vyplácané z dôvodu majetkovej účasti v.o.s. alebo k.s. na inej právnickej osobe.

K bodu 22 - § 15 písm. b) tretí bod

37

V nadväznosti na implementáciu Smernice ATAD sa v § 17f a 17g upravuje nový koncept - zdanenie pri odchode. Zdanenie pri odchode, ktoré sa týka iba právnických osôb sa vyčísli v osobitnom základe dane, ktorý bude zdaňovaný sadzbou dane vo výške 21 %. V tejto súvislosti sa do § 15 písm. b) dopĺňa tretí bod sadzba dane 21 % pre osobitný základ dane podľa § 17f ods. 1 a 2.

K bodu 23 - § 16 ods. 1 písm. e) desiaty bod

V § 16 v ods. 1 sa dopĺňa desiaty bod, ktorý stanovuje, že za príjem zo zdrojov na území SR možno považovať aj úhrady od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou v prípade, že predmetné odplaty za poskytnutie služieb obchodného, technického alebo iného poradenstva, za spracovanie dát, za marketingové služby, z riadiacej činnosti a sprostredkovateľskej činnosti sú u týchto daňovníkov uznanými daňovými výdavkami.

K bodu 23, 100, 103, 113, 114, 128 130 - § 16 ods. 1 písm. e) jedenásty bod, § 43 ods. 1

písm. a), ods. 3 písm. s), ods. 5 písm. d), ods. 24 a 25, § 44 ods. 7 a § 51e ods. 2 až 4

Navrhovanými úpravami sa spresňuje zdanenie podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacích podielov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností v prípadoch, ak im plynú tieto príjmy z dôvodu, že uvedené spoločnosti majú majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti (napr. s.r.o., a.s.) alebo družstve.

Uvedená úprava je potrebná z dôvodu, že v prípade verejných obchodných spoločností a komanditných spoločností, tieto nie zdaňované na úrovni spoločnosti, ale na úrovni jednotlivých spoločníkov alebo komplementárov. V prípade, ak verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť majetkovú účasť na inej obchodnej spoločnosti alebo družstve, a táto by delila ňou vytvorené podiely na zisku na verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť, ktorá o nich účtuje do svojho výsledku hospodárenia, ale vzhľadom na skutočnosť, že takéto podiely na zisku vylúčené z predmetu dane u prijímateľa právnickej osoby, tak ich vyjme zo základu dane. Týmto spôsobom sa nedostane podiel na zisku ako súčasť deleného základu dane podľa vlastníckych podielov na jednotlivých spoločníkov fyzické osoby a došlo by k zdaneniu v rámci príjmov podľa § 8 zákona a to sadzbou dane vo výške 19 % alebo 25 %. Predmetná úprava by znamenala nerovnaké daňové zaobchádzanie s podielmi na zisku, ktoré vyplácané napr. spoločníkom s.r.o. a spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti.

V prípade, ak príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona vyplácané zo zdrojov na území SR, môže dôjsť k dvom situáciám v osobe, ktorá je povinná vybrať daň zrážkou, t.j. v osobe platiteľa dane.

Prvým prípadom je skutočnosť, ak tieto príjmy vyplácané napr. s.r.o. so sídlom na území SR verejnej obchodnej spoločnosti so sídlom na území SR. V takomto prípade je platiteľom dane verejná obchodná spoločnosť, ktorá presne vie komu a v akej výške vypláca napr. podiely na zisku a preto vie správne vybrať a odviesť daň zrážkou.

Druhým prípadom je skutočnosť, ak vyplácajúca obchodná spoločnosť na území SR vie, že vypláca podiel na zisku právnickej osobe so sídlom v zahraničí, ktorá je zdaňovaná obdobným spôsobom ako naša verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť, pričom ak

-zahraničná verejná obchodná spoločnosť nepreukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území z celej sumy a to v najvyššej možnej sadzbe dane 35% (nevie preukázať, či spoločníci zo zmluvných štátov),

-zahraničná verejná obchodná spoločnosť preukáže konečného príjemcu (spoločníka) podielov na zisku, zrazí daň vyplácajúca obchodná spoločnosť so sídlom na našom území

38

zo sumy príslušnej len fyzickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku resp. zo sumy príslušnej právnickej osobe, ktorá je konečným príjemcom podielov na zisku, ak má táto sídlo v nezmluvnom štáte.

V prípade, ak plynú príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti zo zdrojov v zahraničí, budú tieto príjmy súčasťou osobitného základu dane podľa § 51e zákona.

K bodu 24 - § 16 ods. 2

Navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 je spresnená definícia výkonu činnosti a trvalého miesta, ktoré základnými podmienkami pre vznik stálej prevádzkarne na území SR. Za výkon činnosti s trvalým miestom na území SR je možné považovať aj výkon činností prostredníctvom digitálnej platformy na území SR. Za takéto činnosti digitálnej platformy môžeme považovať najmä sprostredkovávanie uzatvárania kontraktov medzi držiteľmi hnuteľných alebo nehnuteľných vecí alebo poskytovateľmi služby a koncovým užívateľom. Cieľom ustanovenia je spresniť definíciu stálej prevádzkarne zavedením právnej fikcie, nakoľko súčasné znenie nereflektuje novodobé modely podnikania posledných rokov, kedy sa činnosti na území jednotlivých štátov poskytujú aj bez fyzickej prítomnosti podnikateľa na území štátu a postačujúca je jeho virtuálna prítomnosť, pričom prichádza k diskriminácií podnikateľov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou poskytujúcich činnosti na našom území prostredníctvom stálych prevádzkarní a daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí povinní svoje príjmy riadne zdaňovať. Uvedení podnikatelia operujúci prostredníctvom digitálnych platforiem týmto spôsobom poberajú príjmy zo zdrojov na území SR, pričom na jej území neplatia zo zisku žiadne dane. Navrhovanou úpravou sa zriaďuje pre uvedené podniky povinnosť zdaňovať príjmy, ktoré boli vytvorené prostredníctvom stálej prevádzkarne na území SR.

Prepojenými úpravami úpravy v § 16 ods. 1 a § 43 ods. 2 a ods. 6 písm. b) zákona. V § 16 ods. 1 v bode 10 zákona je stanovený nový zdroj príjmov na území SR, ak úhrady vykonávané od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou. Daň z takýchto druhov príjmov sa bude vyberať zrážkou, pokiaľ tieto príjmy plynú daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.

SR sa ako člen OECD zaviazala k plneniu odporúčaní projektu BEPS, ktorého cieľom je riešenie praktík vyhýbania sa daňovej povinnosti zo strany niektorých daňovníkov. Súčasťou tohto projektu je aj Akcia 7, ktorej predmetom je spresnenie podmienok vzniku stálej prevádzkarne a Mnohostranný dohovor o zavedení opatrení na zamedzenie narúšania základov dane a presunov ziskov súvisiacich s daňovými zmluvami vychádzajúci z Akcie 15. V súlade s navrhovanou úpravou § 16 ods. 2 zákona sa za stálu prevádzkareň bude považovať stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, na ktorom daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vrátane jeho závislých osôb vykonáva činnosť, ak táto činnosť súhrnne presiahne časové obdobie 6 mesiacov. Cieľom tejto úpravy je zamedziť úmyselnému rozdeľovaniu činností navzájom prepojených daňovníkov do niekoľkých kratších činností, z ktorých ani jedna nepresiahne 6 mesiacov. Činnosti vykonávané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho závislými osobami sa budú považovať za jeden celok, ak tieto činnosti spolu súvisia a na sebe nadväzujú, t. j. pri posúdení vzniku stavebnej stálej prevádzkarne sa bude zohľadňovať celkový časový úsek realizácie stavby, stavebných a montážnych projektov.

V nadväznosti na Akciu 7 sa v § 16 ods. 2 zákona zároveň spresňuje podmienka vzniku stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorého na území SR zastupuje iná osoba (zástupca, agent). Akcia 7 identifikovala stratégie, ktoré niektorí daňovníci využívajú za účelom zabránenia vzniku stálej prevádzkarne tým, že zmluvy v podstatnej miere dohodnuté v jednom štáte formálne uzavreté daňovníkom v zahraničí. Z tohto dôvodu, v zmysle úpravy § 16 ods. 2 zákona, daňovníkovi s obmedzenou daňovou

39

povinnosťou môže na území SR vzniknúť stála prevádzkareň aj v prípade, že zástupca má rozhodujúci vplyv vedúci k uzavretiu zmluvy následne uzatvorenej daňovníkom bez zásadnej zmeny. V záujme vyhnutia sa vzniku stálej prevádzkarne sa v niektorých prípadoch využívajú aj napríklad komisionárske zmluvy, pomocou ktorých daňovník (komitent) využíva na predaj svojich tovarov v druhom štáte zástupcu (komisionára), ktorý predáva tovary vo vlastnom mene, ale na účet a riziko komitenta. Predmetom týchto komisionárskych zmlúv a obdobných zmlúv môže byť prevod vlastníckeho práva alebo udelenie práva na užívanie majetku vo vlastníctve daňovníka alebo majetku, ktorý daňovník právo užívať alebo poskytnutie služieb daňovníkom.

K bodu 25 - § 17 ods. 6 prvá a druhá veta, ods. 7, § 18 ods. 4, 5, 7 až 10

Ide o zmenu súvisiacu s vnútorným presunom kompetencií v rámci finančnej správy.

K bodu 26 - § 17 ods. 7 posledná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu, a to o zosúladenie odkazu na postup pri žiadostiach o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne s ustanoveniami v § 18, ktoré upravujú žiadosti o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy a spôsobu určenia ceny.

K bodom 27 a 99 - § 17 ods. 26 a § 41 ods. 12 a 13

V § 41 odseku 12 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia nezostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí dňom predchádzajúcim dňu, ku ktorému došlo k zmene sídla (zápis zmeny do Obchodného registra v SR) alebo ak tu spoločnosť mala iba miesto skutočného vedenia, ku dňu skutočnej zmeny miesta, kde sa tvoria a prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre spoločnosť alebo družstvo ako celok s primeranými vecnými ale najmä personálnymi podmienkami pre takúto činnosť a nevznikne jej tu stála prevádzkareň. Vzhľadom na to, že na území SR nezostáva stála prevádzkareň a všetok majetok je presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný na presunutý majetok uplatniť postup podľa § 17f – zdaňovanie pri odchode.

V § 41 odseku 13 sa upravuje situácia, kedy pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia zostáva spoločnosti na území SR stála prevádzkareň. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa v tomto prípade končí posledným dňom zdaňovacieho obdobia, ktoré mal daňovník pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia (t. j. posledný deň kalendárneho alebo hospodárskeho roku, ktorý bol zdaňovacím obdobím daňovníka pred zmenou). Daňovník za toto zdaňovacie obdobie podá jedno daňové priznanie, v ktorom uvedie všetky príjmy, ktoré v zdaňovacom období dosiahol: celosvetové príjmy, ktoré dosiahol do dňa zmeny a príjmy zo zdroja na území SR, ktoré dosiahol po zmene. Na všetok majetok, ktorý bol presunutý mimo územia SR, je daňovník povinný uplatniť postup podľa § 17f zdaňovanie pri odchode. V § 17 ods. 26 sa spresňuje, že v tomto prípade daňovník pokračuje v tvorbe rezerv, opravných položiek a v odpisovaní majetku, ktorý zostáva súčasťou stálej prevádzkarne. Rovnako môže pokračovať aj v odpočítavaní daňovej straty podľa § 30, ak sa vzťahuje k majetku a záväzkom tejto stálej prevádzkarne.

K bodu 28 - § 17 ods. 40

Navrhuje sa, aby sa pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b vylučovali zo základu dane výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b, a to v rovnakom pomere, v akom sa tieto príjmy (výnosy) oslobodzujú od dane. Jedná sa o všetky náklady vynaložené na tieto oslobodzované príjmy (výnosy), a v rámci nich napr. o náklady marketingového a reklamného charakteru, nákladov na sprostredkovanie predaja a atď. V § 17 ods. 40 sa navrhuje osobitne uviesť pravidlo uplatňované, resp. uvedené v § 21 ods. 1

40

písm. j) zákona, t. j. že daňovým výdavkom nie výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane.

K bodu 29 až 32 a 131 - § 17b ods. 8, 9, 11 a 13 a § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov, kedy tieto bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Iba v reálnych hodnotách bude možné realizovať nielen vklady realizované v rámci slovenských transakcií, ale aj individuálne vklady resp. vklady podniku alebo jeho časti mimo územia SR. Výnimkou z toho pravidla je individuálny vklad, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel, vklad podniku alebo jeho časti, ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v členskom štáte alebo EHP a na území SR zostáva majetok, podnik alebo jeho časť súčasťou stálej prevádzkarne tohto daňovníka, avšak len v prípade, ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu (výnimka uvedená v § 17d). V ostatných prípadoch bude možné na daňové účely uplatniť iba ocenenie v reálnych hodnotách a použiť iba úpravu základu dane v reálnych hodnotách podľa § 17b zákona, pričom ak prijímateľom nepeňažného vkladu je daňovník so sídlom v zahraničí a nie sú splnené podmienky pre možnosť uplatnenia pôvodných hodnôt, vkladateľ nepeňažného vkladu musí rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku zahrnúť do základu dane jednorazovo, t.j. uplatní iba postup podľa § 17b ods. 1 písm. a) zákona.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 13, ktorý ustanovuje, že, ak po vzniku stálej prevádzkarne na území SR z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladoch realizovaných mimo územia SR použije na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K bodom 33 a 34 - § 17c ods. 3 písm. a) a § 17c ods. 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak príde k ich vyplateniu skôr ako boli v plnej výške zdanené podľa § 17c ods. 3 písm. a), je právny nástupca povinný zahrnúť do základu dane časť vyplatených oceňovacích rozdielov, ktorá ešte neprešla zdanením a bude sa vyplácať. V tejto súvislosti sa do § 17c ods. 3 písm. a) dopĺňa podmienka, ak zákon v § 17 ods. 11 neustanovuje inak. Rovnaký postup sa uplatní, ak dochádza k výplate týchto oceňovacích rozdielov, ktoré boli predtým použité na zvýšenie ZI alebo boli účtované ako súčasť kapitálového fondu podľa § 217a Obchodného zákonníka.

K bodom 34 a 131 - § 17c ods. 9 a 10 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možná uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách. Výnimkou je iba situácia podľa § 17e. Ak právnemu nástupcovi so sídlom v zahraničí nezostane majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie ako súčasť stálej prevádzkarne (funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) na území SR, je povinný uplatniť iba reálne hodnoty a oceňovací rozdiel z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev je povinný zahrnúť do základu dane daňovník zrušený bez likvidácie jednorazovo.

41

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky funkčne spojené so stálou prevádzkarňou) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t.j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

K bodom 35 až 39 a 131 - §17d ods. 7, 8, 10, 11 a 13, § 52zl ods. 9

Upravuje sa oblasť nepeňažných vkladov a ich dopad na základ dane z príjmov. Individuálne nepeňažné vklady, či budú vložené daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou do tuzemských spoločností alebo zahraničných spoločností bude možné realizovať iba v reálnych hodnotách s výnimkou, ktoré je špecifikovaná v § 17d ods. 7. Nepeňažné vklady podniku alebo jeho časti v rámci tuzemských spoločností bude možné na daňové účely realizovať iba v reálnych hodnotách. Možnosť použitia pôvodných hodnôt pri realizácii nepeňažných vkladov sa bude vzťahovať iba na situácie individuálneho nepeňažného vkladu, ktorým je cenný papier alebo obchodný podiel a nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, ak

a)vkladateľom je daňovník so sídlom na území SR, ktorý vkladá majetok, podnik alebo jeho časť a zároveň

b)prijímateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo EHP, avšak iba vtedy, ak majetok, podnik alebo jeho časť, ktoré predmetom vkladu zostanú súčasťou stálej prevádzkarne na území SR prijímateľa nepeňažného vkladu a legislatíva členského štátu príjemcu nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie nepeňažného vkladu iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie nepeňažného vkladu v pôvodných cenách.

Ak je predmetom nepeňažného vkladu podnik alebo jeho časť, pričom príjemca nepeňažného vkladu so sídlom v zahraničí nebude na území SR vykonávať činnosť tohto podniku alebo jeho časti prostredníctvom stálej prevádzkarne, t. j. celý podnik alebo jeho časť presunie do zahraničia, vkladateľ bude povinný uplatniť iba postup podľa § 17b, t. j. nepeňažné vklady v reálnych hodnotách.

Podľa odseku 8, ak vkladateľom nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, bude daňovník so sídlom v zahraničí, pričom slovenskému prijímateľovi nepeňažného vkladu vznikne mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty vkladateľa, avšak len v prípade, že ak štát prijímateľa nepeňažného vkladu umožňuje prevzatie majetku iba v pôvodných cenách, alebo dáva možnosť prevzatia nepeňažného vkladu v reálnych hodnotách alebo v pôvodných cenách a rozhodnutie o výbere ocenenia nadobudnutého nepeňažného vkladu je na prijímateľovi nepeňažného vkladu a ten si zvolí ocenenie v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 10, ktorý ustanovuje, že ak z titulu nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti mimo územia SR zostane vkladateľovi nepeňažného vkladu na území SR stála prevádzkareň (majetok a záväzky zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR) a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

42

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov realizácie nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri nepeňažných vkladov realizovaných mimo územia SR použije na nepeňažné vklady splatené v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K bodom 40 až 43 a 131 - § 17e ods. 8 až 10, 12 a 13 a § 52zl ods. 10

Upravuje sa oblasť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, kedy bude možné uplatniť iba daňový režim v reálnych hodnotách a v pôvodných hodnotách iba po splnení podmienok v § 17e ods. 8.

Možnosť použitia pôvodných hodnôt u právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie sa bude vzťahovať iba na situáciu, ak:

1.daňovníkom zrušeným bez likvidácie je daňovník so sídlom na území SR a zároveň

2.právnym nástupcom je daňovník so sídlom v členskom štáte Európskej únie, avšak iba vtedy, ak majetok a záväzky daňovníka zrušeného bez likvidácie zostanú súčasťou stálej prevádzkarne právneho nástupcu na území SR a legislatíva členského štátu právneho nástupcu umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Ak právnym nástupcom je daňovník so sídlom v zahraničí a nie splnené podmienky podľa odseku 8, uplatní sa postup podľa § 17c, t.j. reálne hodnoty.

Podľa odseku 10, ak právny nástupca je daňovník so sídlom na území SR, ktorému z tohto dôvodu vzniká mimo územia SR stála prevádzkareň, môže slovenský daňovník pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne použiť pôvodné hodnoty daňovníka zrušeného bez likvidácie, v prípade, ak štát v ktorom daňovník zrušený bez likvidácie sídlo umožňuje prevzatie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom iba v pôvodných cenách alebo dáva daňovníkovi možnosť zvoliť si spôsob ocenenia v reálnych hodnotách a pôvodných cenách a daňovník si zvolí ocenenie majetku a záväzkov nadobudnutých právnym nástupníctvom v pôvodných cenách.

Dopĺňa sa zároveň nový odsek 12, ktorý ustanovuje, že ak z titulu zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev zostane právnemu nástupcovi na území SR stála prevádzkareň a následne dôjde k presunu majetku alebo činnosti z tejto stálej prevádzkarne mimo územia SR, na takýto presun sa uplatní zdanenie pri odchode podľa § 17f.

Zároveň sa dopĺňa nový odsek 13, podľa ktorého pôvodné hodnoty nebudú môcť byť použité, ak hlavným cieľom alebo jedným z hlavných dôvodov zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev bolo zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti.

Podľa prechodného ustanovenia sa obmedzenie použitia pôvodných cien pri cezhraničných zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach obchodných spoločností alebo družstiev použije na situácie, kedy je rozhodný deň stanovený v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018, t. j. ak bude rozhodný deň stanovený na 1. januára 2018, daňovník zrušený bez likvidácie postupuje už podľa ustanovení platných od 1. januára 2018.

K bodom 43 a 103 - § 17e ods. 14 a § 43 ods. 3 písm. t)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje daňové posúdenie výplaty oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Pri výplate oceňovacích rozdielov je právny nástupca povinný sledovať, či vyplatená suma oceňovacích rozdielov je vyššia ako suma oceňovacích rozdielov pripadajúca na príslušné zdaňovacie obdobia vypočítaná, tak že suma

43

oceňovacích rozdielov sa delí počtom rokov majetku s najdlhšou dobou odpisovania, ktorý bol nadobudnutý v rámci zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev. Takto vyčíslený podiel sa násobí počtom rokov, počas ktorých bol tento majetok odpisovaný v čase, keď sa oceňovacie rozdiely vyplácajú. Ak vyplatené oceňovacie rozdiely presiahnu takto vypočítanú sumu, suma vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou oceňovacích rozdielov a takto vypočítaným súčinom sa zdaní daňou vyberanou zrážkou podľa § 43.

K bodu 44 - § 17f až § 17h

K § 17f

Cieľom zdanenia pri odchode je zaistiť, aby v prípade, že daňovník presúva majetok alebo mení svoju daňovú rezidenciu mimo územia SR, zdanil na území SR ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na našom území, hoci tento zisk ešte nebol v čase odchodu realizovaný. Nejde o situácie podnikových kombinácií, kedy napr. pri predaji podniku alebo jeho časti dochádza k skutočnej realizácii ziskov, t.j. daňovník získava príjem z predaja podniku alebo jeho časti a zároveň dochádza k zmene vlastníckeho práva k majetku z titulu predaja podniku alebo jeho časti. Rovnako v prípade nepeňažného vkladu, napr. vkladu podniku alebo jeho časti dochádza síce k prevodu majetku a záväzkov, avšak vkladateľ nepeňažného vkladu získava ako protihodnotu účasť na spoločnosti (prijímateľovi nepeňažného vkladu), t.j. dochádza tu k zmene právneho vlastníctva k majetku a vkladateľ nepeňažného vkladu získava nový majetok, ktorý u neho bude predmetom dane a SR nestráca právo zdaňovať tento majetok. Ak by však u kupujúceho alebo u prijímateľa nepeňažného vkladu došlo k presunu majetku mimo územia SR, môže tento presun podliehať zdaneniu pri odchode.

Zdanenie pri odchode bude vyčíslené v osobitnom základe dane sadzbou dane 21 %. Predmetom zdanenia bude majetok presunutý mimo územia SR, kedy nedochádza k jeho skutočnému predaju, t. j. nenastáva zmena právneho vlastníka tohto majetku, avšak presunom SR stráca právo zdaňovať tento majetok. Majetkom sa rozumejú všetky aktíva podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktoré sa vykazujú v účtovnej závierke v súvahe. Za majetok sa považuje aj nehmotný majetok v kontexte transferového oceňovania podľa Smernice OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní.

Presunom majetku sa rozumie skutočné premiestnenie majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, resp. priradenie majetku k stálej prevádzkarni v zahraničí a v dôsledku tohto presunu stráca SR právo zdaniť presunutý majetok, aj keď majetok stále zostáva vo vlastníctve toho istého daňovníka. Presunom majetku sa rozumie aj presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí, kedy SR nestráca právo zdaniť presunutý majetok (presun majetku do stálej prevádzkarne v zahraničí pri uplatnení metódy zápočtu) avšak príjem plynúci z tohto majetku presunom nebude zdanený v rovnakej miere, v akej by bol zdanený, keby k presunu do zahraničia nedošlo.

Presunom podnikateľskej činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou sa rozumie operácia, kedy daňovník nebude príjmy stálej prevádzkarne zdaňovať na území SR, ale v inom ČŠ alebo tretej krajine bez toho, aby sa daňovník aj stal rezidentom tohto iného ČŠ alebo tretej krajiny.

Presunom daňovej rezidencie sa rozumie situácia, kedy daňovník, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (t.j. tu sídlo alebo miesto skutočného vedenia), už nebude zdaňovať celosvetové príjmy na území SR.

Deň presunu môže byť rôzny, pretože môže vychádzať zo skutočností, ktoré nastali resp. v určitých prípadoch z rozhodnutia daňovníka. Za deň presunu majetku a záväzkov sa považuje deň presunu majetku, funkcií a rizík, deň kedy sa daňovník rozhodne priradiť

44

majetok stálej prevádzkarni alebo deň, kedy dochádza k fyzickému presunu majetku mimo územia SR. Zdanenie pri odchode sa vyčísli vo výške rozdielu medzi reálnou (trhovou) hodnotou presunutého majetku a jeho daňovou hodnotou, t.j. uplatní sa fikcia predaja takéhoto majetku. Ide o situácie, kedy dochádza:

a)k presunu majetku z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí, a to aj pri uplatnení metódy zápočtu,

b)k presunu majetku stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa na území SR do ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom štáte.

Daňovník zahrnie do osobitného základu dane rozdiel medzi reálnou hodnotou majetku a daňovými výdavkami, ktoré by si uplatnil, ak by prišlo ku skutočnému predaju majetku.

Pri metóde zápočtu síce SR stále právo zdaňovať majetok presunutý do stálej prevádzkarne, avšak uplatnením metódy zápočtu nie je majetok efektívne zdanený na území SR z hodnoty vytvorenej na našom území.

Podľa odseku 2 sa zdanenie pri odchode uplatní aj v prípade, ak

a)dochádza k zmene daňovej rezidencie daňovníka z územia SR mimo územia SR alebo

b)daňovník presúva činnosť alebo jej časť vykonávanú na území SR prostredníctvom stálej prevádzkarne do iného štátu, alebo ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou presúva podnikateľskú činnosť alebo jej časť do stálej prevádzkarne v zahraničí.

Pri presune daňovej rezidencie alebo pri presune činnosti vykonávanej stálou prevádzkarňou na území SR do iného štátu však dochádza aj k presunu záväzkov, preto sa rovnako uplatní fikcia predaja, pričom daňovník pri vyčíslení zdanenia pri odchode postupuje primerane ako pri predaji podniku alebo jeho časti podľa § 17a. V prípade presunu podnikateľskej činnosti z ústredia na území SR do stálej prevádzkarne v zahraničí sa rovnako uplatní fikcia predaja a uplatní sa postup podľa § 17a, pričom pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne sa uplatní aj postup podľa § 17 ods. 13 písm. a), t.j. aj výdavky, ktoré daňovým výdavkom až po zaplatení, budú daňovým výdavkom ako v prípade predaja podniku alebo jeho časti, t.j. u kupujúceho v reálnej hodnote. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva a vykazujúceho výsledok hospodárenia podľa IFRS sa bude pri zdanení postupovať tak, že reálna hodnota prevádzaného majetku a záväzkov bude súčasťou zdaniteľných príjmov (rovnako ako pri predaji podniku je predajná cena súčasťou výnosov) ako aj hodnota všetkých záväzkov (v prípade predaja podniku sa záväzky zaúčtujú do výnosov). Od tejto sumy sa odpočíta suma všetkého majetku (pri predaji podniku sa aktíva zaúčtujú do nákladov). Takto vyčíslená suma (zisk alebo strata) sa následne upravuje o položky podľa § 17a ods. 3 a 4. U daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) sa uplatní postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2. Rovnako sa odporúča postupovať u daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. d), t.j. tento daňovník bude pri uplatňovaní zdanenia pri odchode uplatňovať postup primerane podľa § 17a ods. 1 a 2 obdobne ako daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva. Zdanenie pri odchode sa však uplatňuje iba na ten majetok a záväzky, ktoré nie funkčne spojené so stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR. Majetok a záväzky funkčne spojené so stálou prevádzkarňou na území SR, ak sa podieľajú na tvorbe ziskov priraditeľných stálej prevádzkarni.

Podľa odseku 3 sa ustanovuje, že celková suma na zdanenie pri odchode podľa odsekov 1 a 2 nesmie dosiahnuť zápornú hodnotu, t. j. z celkového zdanenia pri odchode nemôže byť vykázaná daňová strata.

Podľa odseku 4 sa za presun majetku nepovažuje dočasný presun majetku spojený s financovaním cenných papierov, majetku poskytnutého ako kolaterál (zábezpeka), presun majetku s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky, presun majetku na účely riadenia likvidity, ktorý bol presunutý z územia SR a súčasne sa očakáva jeho návrat do 12 mesiacov od presunu. Ak takýto majetok nebude presunutý na územie SR do 12 mesiacov odo dňa presunu, daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k presunu tohto obchodného majetku a zaplatiť daň pri odchode.

45

Podľa odseku 5 sa zdanenie pri odchode vypočíta ako osobitný základ dane v podanom daňovom priznaní. Táto forma zdanenia je potrebná v nadväznosti na osobitosti platenia dane zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode.

Podľa odsekov 6 a 7 - pri presune majetku z ústredia v SR do stálej prevádzkarne v inom štáte je tento majetok stále súčasťou súvahy účtovnej jednotky. Pri vyčíslení základu dane stálej prevádzkarne (či sa uplatňuje metóda zápočtu alebo metóda vyňatia) sa bude vychádzať z reálnej hodnoty majetku. Ustanovenie upravuje aj spôsob odpisovania tohto majetku. Rovnako pri následnom predaji, resp. vyradení majetku (zásob a pod.) sa pri uplatnení daňových výdavkov vychádza z reálnej hodnoty, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Pri následnom odpise alebo postúpení pohľadávok sa pri uplatnení daňových výdavkov postupuje primerane podľa § 17a ods. 7, t. j. vychádza sa z reálnej hodnoty pohľadávok, pričom výška výdavku v % sa viaže na lehotu uplynutú odo dňa presunu pohľadávky.

Podľa odsekov 8 a 9 ak bude majetok presunutý na územie SR, resp. spoločnosť (vrátane európskej spoločnosti alebo európskeho družstva) presunie svoje sídlo alebo miesto skutočného vedenia na územie SR, čím sa stane daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR, zákon upravuje, akým spôsobom sa majetok a záväzky ocenia. Ak bol majetok a záväzky ocenený v štáte prevodcu (odchodu) reálnou hodnotou na účely zdanenia pri odchode, mala by SR akceptovať jeho reálnu hodnotu, ktorú uplatnil štát prevodcu za vstupnú daňovú hodnotu, z ktorej sa bude vychádzať pri uplatňovaní daňových výdavkov. Ak táto hodnota nezodpovedá reálnej hodnote majetku, uplatní sa ocenenie reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Prípadné spory týkajúce sa neakceptovania reálnej hodnoty stanovenej v štáte odchodu budú riešené napr. prostredníctvom procedúry vzájomných dohôd (MAP). Ak štát prevodcu neuplatňuje zdanenie pri odchode, bude sa za vstupnú cenu majetku považovať daňová (zostatková) hodnota majetku, ktorou bol majetok ocenený v štáte prevodcu najviac však do výšky ocenenia reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 a 3 zákona o účtovníctve. Odpisovaný majetok sa bude odpisovať ako novoobstaraný majetok. V prípade majetku a záväzkov, ktoré napr. pri presune daňovej rezidencie na územie SR zostávajú funkčne spojené so stálou prevádzkarňou v zahraničí, sa tieto ocenia hodnotou na daňové účely a bude ho odpisovať ako novoobstaraný majetok. Keďže smernica ATAD je záväzná pre všetky ČŠ EÚ, ocenenie pri presune v rámci ČŠ by nemalo byť problematické. Vo vzťahu k tretím krajinám, bude daňovník musieť preukázať, že majetok bol pri presune zo zahraničia ocenený reálnou hodnotou a táto hodnota bola aj v krajine odchodu zdanená (uplatnila sa fikcia predaja). Ak daňovník nebude uvedené vedieť preukázať, uplatní postup podľa § 17f ods. 8 písm. b).

Odsek 10 zároveň upravuje uplatnenie výdavkov pri následnom predaji, resp. inom vyradení majetku, ktorý bol presunutý na územie SR. Pri uplatňovaní daňových výdavkov sa bude vychádzať z ocenenia, ktorým boli majetok resp. záväzky ocenené pri presune na územie SR.

K § 17g

Ustanovenia obsahujú osobitnú úpravu platenia dane pri zdanení pri odchode v nadväznosti na smernicu ATAD. Vzhľadom k tomu, že ide o daň z nerealizovaných ziskov, smernica umožňuje uhradiť daň v splátkach počas 5-tich rokov, avšak len v prípade, ak sa majetok presúva do štátu, kde je možné reálne zabezpečiť vymáhanie pohľadávok, t. j. ak sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť presúvajú do členského štátu Európskej únie, alebo do štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak so SR alebo Európskou Úniou tento štát uzavrel dohodu o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daňových pohľadávok, ktorá je rovnocenná vzájomnej pomoci ustanovenej v smernici Rady 2010/24/EÚ. V ostatných prípadoch je daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode splatná v lehote na podanie daňového priznania.

46

Postup pri umožnení platby daňovej povinnosti zodpovedajúcej zdaneniu pri odchode v splátkach je primeraný postupu, ktorým sa postupuje v prípade daňovníka, ktorý žiada o úhradu dane v splátkach, t. j. daňovník podá správcovi dane žiadosť, v ktorej požaduje úhradu dane v splátkach, pričom o možnosť platenia dane v splátkach žiada v podanom daňovom priznaní. V uvedenom prípade nepredkladá žiadnu analýzu o svojej finančnej a ekonomickej situácii. Daň zodpovedajúcu zdaneniu pri odchode je možné uhradiť počas 5 rokov počnúc rokom, v ktorom bola daň vyrubená. Správca dane vydá rozhodnutie o povolení platenia dane v splátkach, pričom výšku splátok, ako aj dátum splatnosti splátok určí v tomto rozhodnutí; splátkový kalendár však nemôže byť určený na kratšiu dobu ako je 5 rokov. Proti plateniu dane v splátkach nie je možné podať odvolanie. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Správca dane zároveň môže požadovať od daňovníka aj zabezpečenie dane napr. záložným právom, avšak iba v prípade preukázateľného a skutočného rizika. Zabezpečenie sa nevyžaduje, ak suma dane súvisiaca so zdanením pri odchode nepresiahne sumu 3 000,- €. Za dobu platenia dane v splátkach zaplatí daňovník aj úrok zo sumy povolenej splátky podľa § 57 ods. 5 Daňového poriadku. Ak daňovník opakovane neuhradí sumu dane v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, zostávajúca suma dane sa stáva splatnou dňom pôvodnej splatnosti splátky a správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku. Zároveň je správca dane povinný začať daňové exekučné konanie.

Podľa odseku 8, ak však dôjde k následnému predaju majetku alebo jeho inému prevodu (realizovaný zisk z majetku), resp. sa majetok, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou následne presunie do iného štátu, kde nie je možnosť vymáhania daňových pohľadávok, zostávajúca neuhradená daňová povinnosť zodpovedajúca zdaneniu pri odchode je splatná do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k týmto skutočnostiam. Rovnako sa postupuje v prípade, ak je na daňovníka vyhlásený konkurz, alebo sa daňovník zrušuje bez likvidácie, resp. ak daňovník opakovane neuhradí včas alebo v správnej výške splátku určenú v splátkovom kalendári.

Daňovník je zároveň povinný oznámiť správcovi dane presun majetku, daňovej rezidencie alebo činnosti, ktorý za následok ukončenie zvýhodneného režimu platenia dane v splátkach do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom došlo k tejto skutočnosti.

§ 17h

Hlavným cieľom tohto pravidla je zabrániť narúšaniu základu dane na území SR a presunu ziskov mimo územia SR. Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok priradenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Ide o príjmy, ktoré boli umelo odklonené na dcérsku spoločnosť. Pravidlo sa zároveň uplatňuje aj na príjmy stálych prevádzkarní, ktoré by na území SR neboli predmetom dane, alebo by boli od dane oslobodené.

V odsekoch 1 a 3 sa vymedzuje, ktorá právnická osoba, subjekt alebo stála prevádzkareň sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť. Zákon ustanovuje 2 základné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

Prvou podmienkou, ktorá sa však nevzťahuje na stálu prevádzkareň je, že ide o spoločnosť (subjekt), v ktorej daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR majetkovú účasť viac ako 50 % alebo podiel na hlasovacích právach viac ako 50 % alebo podiel na zisku viac ako 50 %.

Druhou podmienkou je, že platená daň z príjmov právnickej osoby kontrolovanej zahraničnej spoločnosti nie je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnickej osoby, ktorú by táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila na území SR po prepočte jej základu dane podľa slovenského zákona a daňou, ktorú spoločnosť zaplatila v zahraničí. Ak splnené

47

obidve podmienky, považuje sa spoločnosť (subjekt) za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť a daňovník je povinný vykonať úpravy základu dane podľa § 17h. V prípade stálej prevádzkarne je potrebné splniť iba druhú podmienku.

Príklad Dcérska spoločnosť v treťom štáte vykáže základ dane 100, sadzba dane je 20 %, daň 20. Základ dane spoločnosti prepočítaný podľa zákona o dani z príjmov je 1 000, sadzba dane je 21 %, daň 210. Rozdiel medzi daňou z príjmov, ktorú by spoločnosť zaplatila na území SR a daňou platenou v zahraničí je 190 (210 20). Daň, ktorú by spoločnosť platila v zahraničí (20) je nižšia ako vypočítaný rozdiel (190), preto spoločnosť je aj po splnení prvej podmienky považovaná za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť slovenskej spoločnosti.

V odseku 2 sa špecifikuje, že daňovník pri posúdení splnenia druhej podmienky berie do úvahy pri prepočte základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v zahraničí všetky jej príjmy s výnimkou príjmov jej stálych prevádzkarní, ktoré v štáte, v ktorom sa kontrolovaná zahraničná spoločnosť nachádza, od dane oslobodené alebo nie predmetom dane.

V odseku 4 sa definuje, že predmetom pravidla je príjem stálej prevádzkarne alebo spoločnosti, ktorý však spoločnosť získala využitím opatrenia alebo súboru opatrení, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

V odseku 5 sa špecifikuje, čo sa považuje za opatrenie alebo súbor opatrení, ktoré nie sú skutočné.

V odseku 6 sa definuje spôsob výpočtu základu dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorý bude pripočítaný k základu dane daňovníka. Súčasťou základu dane daňovníka preto príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti v takom rozsahu, v akom je k tomuto príjmu (výnosu) priraditeľný majetok a riziká, ktoré súvisia s vykonávaním významných funkcií daňovníka. Výška priradeného príjmu sa vypočíta v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

V odseku 7 sa ustanovuje, kedy sa základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti zahrnie do základu dane daňovníka (ak nemajú rovnaké zdaňovacie obdobia). Základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti bude súčasťou základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bude končiť zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (napr. zdaňovacie obdobie daňovníka je od 1.1.2019 - 31.12.2019, zdaňovacie obdobie kontrolovanej zahraničnej spoločnosti je od 1.7.2018 30.6.2019, t. j. základ dane kontrolovanej zahraničnej spoločnosti sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období od 1.1.2019-31.12.2019).

V odseku 8 sa zamedzuje dvojitému zdaneniu. Ak súčasťou základu dane daňovníka bude aj príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožní sa daňovníkovi zápočet dane zaplatenej touto zahraničnou kontrolovanou spoločnosoťu v zahraničí, avšak daňovník si bude môcť pri zápočte dane započítať iba časť dane vo výške zodpovedajúcej rozsahu, v akom boli zahrnuté príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do príjmov jej materskej spoločnosti. Zároveň zákon umožňuje odpočet iba v rozsahu podľa § 45 zákona, t. j. najviac vo výške percentuálneho podielu príjmov zo zdrojov v zahraničí k celkovému základu dane v zdaňovacom období.

V odseku 9 sa rieši situácia, kedy kontrolovaná zahraničná spoločnosť vypláca daňovníkovi už distribuovaný príjem - podiely na zisku (dividendy), resp. iné príjmy a tieto príjmy sú predmetom dane podľa zákona. Aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, keďže daňovník zdaňoval príjmy kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, umožňuje sa daňovníkovi v zdaňovacom období, v ktorom mu budú vyplatené podiely na zisku (dividendy) odpočítať si od základu dane (nie osobitného základu dane z podielu na zisku) sumu, ktorá bola zdanená ako príjem kontrolovanej zahraničnej spoločnosti podľa § 17h ods. 6. Od základu dane je možné odpočítať iba časť príjmu (základu dane) kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá podiely na zisku (dividendy) vypláca. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby si daňovník viedol evidenciu príjmov (základov dane) podľa jednotlivých kontrolovaných

48

zahraničných spoločností, pričom základ dane si môže znížiť iba do výšky dosiahnutého príjmu (výnosu) z podielov na zisku (dividend) – strata nie je daňovo akceptovaná.

V odsekoch 10 a 11 sa rieši situácia, kedy daňovník predáva účasť na kontrolovanej zahraničnej spoločnosti (predáva akcie resp. obchodný podiel) alebo prevádza (predáva) podnikateľskú činnosť vykonávanú stálou prevádzkarňou. Ak je takýto príjem predmetom dane podľa zákona (nie je od dane oslobodený), je možné k tomuto príjmu uplatniť daňové výdavky podľa § 19 a zároveň je ešte možné odpočítať aj také príjmy (základy dane), ktoré sa vzťahujú k tejto kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, na ktorej účasť (podiel) sa predáva alebo z ktorej sa prevádza podnikateľská činnosť, ktoré boli zahrnuté do základu dane podľa odseku 6, prípadne znížené o sumy odpočítané podľa odseku 9. Výsledkom v tomto prípade môže byť aj strata, ktorá je daňovo akceptovaná.

K bodu 45 - § 18 ods. 6 písm. a) a d)

Ide o zosúladenie jednotného a množného čísla v uvedenom ustanovení. Podľa nového návrhu sa uvádza len jednotné číslo pre posudzovanú kontrolovanú transakciu. Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 46 - § 18 ods. 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s presunom zadefinovania legislatívnej skratky „finančné riaditeľstvo“ v § 13a.

K bodu 49 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 4 a 5

Zákonom č. 2/2007 Z. z. sa s účinnosťou od 1.4.2017 upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa upravuje aj oblasť zastavenia exekučného konania. Exekučný poriadok umožňuje 3 spôsoby zastavenia exekúcie: súdom, exekútorom alebo zo zákona. Z uvedeného dôvodu sa upravuje aj oblasť daňového odpisu pohľadávok v § 19 ods. 2 písm. h) 4. a 5. bode zákona o dani z príjmov. Štvrtý bod sa upravuje v nadväznosti na možnosť zastavenia exekúcie súdom a to na možnosť podľa § 61k ods. 1 písm. a), ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Podľa § 61k ods. 5 sa návrh na zastavenie exekúcie podáva u exekútora, ktorý vyzve oprávneného na vyjadrenie sa. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; v opačnom prípade predloží exekútor návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

Podľa § 61n sa umožňuje zastaviť exekúcia aj exekútorom, na čo nadväzuje aj piaty bod zákona o dani z príjmov. Daňovo bude možné odpísať pohľadávku, ak bola exekúcia zastavená podľa § 61n ods. 1 písm. a), c) a d) Exekučného poriadku, t. j. ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo bolo konanie zastavené z dôvodu, že nebol zanechaný žiadny majetok resp. len majetok nepatrnej hodnoty. Rovnako bude možné daňovo odpísať pohľadávku, ak pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora resp. pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

Ak exekútor rozhodne o zastavení exekučného konania z týchto dôvodov je predpoklad, že ani iné pohľadávky voči tomu istému dlžníkovi, ktoré oprávnený avšak nie je na ne uplatnený exekučný titul nebudú uhradené, preto zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť

49

daňový odpis pohľadávok podľa piateho bodu aj u tých pohľadávok, na ktoré nebolo vedené exekučné konania, ale ktoré eviduje oprávnený voči tomu istému dlžníkovi.

V prípade, ak pôjde o zastavenie exekúcie zo zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa daňový odpis pri zastavení exekúcie neuplatní. V tomto prípade nastupuje proces konkurzného konania, reštrukturalizačného konania alebo konania o určení splátkového kalendára, ktoré umožňuje tvorbu opravných položiek k pohľadávkam podľa § 20 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ako aj zákonný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) 2. bod zákona o dani z príjmov.

Zároveň sa dopĺňa poznámka pod čiarou s odkazom na § 61n písm. a), c) a d) Exekučného poriadku.

K bodu 54 - § 20 ods. 22

Navrhovanou úpravou sa umožňuje na základe rozhodnutia daňovníka alternatívna možnosť tvorby daňovo uznanej opravnej položky k príslušenstvu pohľadávky. Daňovník sa bude môcť rozhodnúť, či daňovo uznanú opravnú položku k príslušenstvu pohľadávky vo výške 100 % vytvorí v zdaňovacom období, v ktorom od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako1 080 dní, alebo tak urobí v zdaňovacom období, v ktorom uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní od splatnosti samotného príslušenstva.

K bodu 55 - § 21 ods. 2 písm. o)

Cieľom tejto úpravy je zamedziť situáciám, ktoré môžu vzniknúť medzi závislými osobami, kedy môže dôjsť k uplatneniu toho istého daňového výdavku podľa zákona o dani z príjmov, ako aj podľa právneho predpisu v inom štáte (dvojitý odpočet toho istého výdavku), alebo k uplatneniu daňového výdavku na území SR, ktorý nie je zdaniteľným príjmom zahrnutým do základu dane na území SR alebo na území iného štátu (odpočet bez zahrnutia). Riešením týchto situácií je zamietnutie daňového výdavku za účelom ochrany základu dane na území SR. Uvedené situácie môžu vzniknúť v rámci tuzemských aj zahraničných transakcií. Zákon však osobitne ustanovuje, že ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu sa neuplatní, ak závislou osobou je fyzická osoba, u ktorej by bol dosiahnutý príjem oslobodený od dane podľa § 9. Rovnako sa ustanovenie § 21 ods. 2 písm. o) druhého bodu neuplatní v prípade, ak pôjde o výdavky (náklady) realizované voči subjektom nezaloženým alebo nezriadeným za účelom podnikania, avšak len v prípade, že pôjde o situácie týkajúce sa hlavnej (nezdaňovanej) činnosti týchto subjektov. V prípade odpočtu bez zahrnutia je pre účely uplatnenia daňového výdavku (nákladu) potrebné sledovať, či druhá závislá strana uvedenú platbu zahrnula do zdaniteľných príjmov, aj keď v určitých prípadoch nemusí dôjsť k jej skutočnému zdaneniu, napr. ak daňovník v dôsledku iných odpočítateľných položiek vykáže daňovú stratu; podstatné je však skúmať, či platba ako taká podliehala zdaneniu a ak áno, v akom rozsahu podliehala zdaneniu (napr. ak by 50 % platby bolo od dane oslobodenej, potom iba 50 % podlieha zdaneniu a pod.). Príklad pre dvojitý odpočet k písm. o) prvého bodu spoločnosť A z krajiny A si založí spoločnosť B v krajine B. Z pohľadu krajiny A je spoločnosť B transparentná, t. j. príjmy aj výdavky spoločnosti B považuje krajina A za príjmy a výdavky spoločnosti A. Krajina B však považuje spoločnosť B za samostatného daňovníka a príjmy a výdavky zdaňuje na úrovni spoločnosti B v krajine B. Ak spoločnosť B uskutoční výdavky, ktoré daňovými výdavkami v krajine B, spoločnosť A v krajine A si zahrnutím príjmov a výdavkov zo spoločnosti B rovnako môže uplatniť istú platbu ako daňový výdavok. Dochádza tak k dvojitému odpočtu toho istého výdavku v krajine B ako aj v krajine A. Avšak vzhľadom k tomu, že krajina B aj krajina A zdania dvojitým spôsobom aj príjmy, výsledný nesúlad predstavuje iba rozdiel, o ktorý dvojito odpočítavané výdavky prevyšujú dvojito zahrnuté príjmy (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridnej entity).

50

Príklad pre odpočet bez zahrnutia k písm. o) druhého bodu finančný nástroj je v krajine A považovaný za dlhový nástroj a platby na jeho základe vyplatené za úroky, ktoré sú daňovým výdavkom znižujúcim základ dane. V krajine B je však tento istý finančný nástroj považovaný za majetkový nástroj a platby na jeho základe plynúce za prijaté dividendy, ktoré nie v krajine B predmetom dane, alebo od dane oslobodené. V tomto prípade vzniká odpočet výdavku na strane štátu A avšak platba nie je zdanená v krajine B, t. j. vzniká odpočet bez zahrnutia (v uvedenom prípade je využitý koncept hybridného finančného nástroja). V prípade písm. o) tretieho bodu ide o tzv. importované nesúlady, keď platba - výdavok (náklad) uskutočnený z územia SR je priamo alebo nepriamo použitý na financovanie takej operácie, ktorá spôsobí nesúlad dvojitého odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia; aj takýto výdavok nebude považovaný za daňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. o).

K bodu 56 - § 22 ods. 6 písm. f)

Hlavným cieľom opatrenia byť podpora a obnova existujúcich budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť vrátane budov, v ktorých umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia. Ide o budovy daňovníkov držiteľov povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá je umiestnená na kúpeľnom území, slúži na kúpeľnú starostlivosť a služby súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou (vrátane budov, v ktorých umiestnené balneoterapeutické a vyšetrovacie zariadenia) a je súčasťou prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľnej starostlivosti, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy (na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali) stanovenej podľa § 25 ods. 1 a 2. Takýto úhrn technického zhodnotenia a opráv bude odpisovaný samostatne oddelene od budovy a zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

Za iný majetok sa bude považovať aj úhrn hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných nájomcom na prenajatej budove kúpeľov na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa, ak jednotlivé technické zhodnotenia a opravy vykonané v príslušnom zdaňovacom období nie sú uhradené prenajímateľom nájomcovi.

K bodu 57 - § 25 ods. 1 písm. i)

Do vstupných cien dlhodobého hmotného a nehmotného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode. Táto hodnota je vstupnou cenou majetku na účely odpisovania.

K bodu 58 - § 25a písm. g)

Do vstupných cien finančného majetku sa dopĺňa reálna hodnota, ktorou bol majetok ocenený na účely zdanenia pri odchode.

K bodu 59 - § 26 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa stanovuje, že uplatnenie prerušenia odpisovania a zmeny prerušenia odpisovania hmotného majetku nie je možné uplatniť v rámci vyrubovacieho konania. To znamená, že ak daňovník v riadnom daňovom priznaní uplatnil prerušenie odpisovania, tak v rámci vyrubovacieho konania nemôže zrušiť prerušenie odpisovania a daňové odpisy dodatočne uplatniť.

K bodom 60 až 63 - § 30a ods. 8 až 10 a § 30b ods. 8 až 10

Doterajšie ustanovenia upravujúce dôsledky porušenia podmienok pri uplatňovaní úľavy na dani podľa § 30a alebo 30b sa menia tým spôsobom, že porušenie princípu nezávislého

51

vzťahu nebude mať automaticky za následok zánik priznaného nároku na úľavu na dani. Nové ustanovenie tiež zjednotilo sankcie pri nedodržaní podmienok podľa ods. 3 písm. a), b) a d). Ak daňovník neoprávnene čerpal úľavy na dani, sankcia sa bude odvíjať od závažnosti porušenia. Ak ide len o malé porušenie povinnosti daňovníka, ktoré spôsobí zvýšenie pomernej časti základu dane o menej ako 10 %, nárok na úľavu na dani sa znižuje o sumu vo výške súčinu príslušnej sadzby dane podľa § 15 a tej časti zmeny základu dane, ktorá súvisí s porušením podmienky a o rovnakú sumu sa znižuje aj priznaný objem úľavy. Ak ide o zvýšenie pomernej časti základu o viac ako 10 %, nárok na uplatnenie úľavy na dani v príslušnom zdaňovacom období zaniká v plnom rozsahu a o neoprávnene čerpanú úľavu na dani sa znižuje aj objem priznanej úľavy na dani. Ak správca dane pri daňovej kontrole zistí nedodržanie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. d), ktoré v úhrne za celé obdobie čerpania úľavy na dani spôsobilo zvýšenie pomernej časti základu dane, a tým neoprávnené čerpanie úľavy na dani viac ako 10 % z hodnoty úľavy na dani uvedenej v rozhodnutí o schválení investičnej pomoci, nárok na úľavu na daní zaniká v plnom rozsahu.

K bodu 64 - § 30c ods. 1

Navrhovanou úpravou sa mení výpočet odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj, v dôsledku čoho prichádza k zvýšeniu odpočtu. Základnou sumou na odpočet u daňovníka, ktorý realizuje projekt výskumu a vývoja, je 100 % zaúčtovaných výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj po úprave podľa ods. 4 a 5. Výdavky (náklady) vynaložené na výskum a vývoj sa v tejto časti odpočtu sledujú na úrovni jednotlivého projektu výskumu a vývoja.

K bodu 65 - § 30c ods. 2

V súvislosti so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa umožňuje v zdaňovacom období okrem sumy podľa odseku 1 odpočítať aj 100 % prírastku výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj v úhrne za všetky projekty výskumu a vývoja. Zároveň sa presne definuje, že prírastok výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa nezisťuje len ako medziročný prírastok, ale prostredníctvom priemerných výdavkov (nákladov) sa zohľadňujú dve bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobia uplatnenia odpočtu výdavkov na výskum a vývoj. Sumu odpočtu podľa odseku 1 je možné zvýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi

a)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených v zdaňovacom období, za ktoré sa odpočet uplatňuje a výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj vynaložených v bezprostredne predchádzajúcom zdaňovacom období a

b)priemerom súčtu výdavkov (nákladov) vynaložených na výskum a vývoj v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

K bodom 66, 67, 69 a 70 - § 30c ods. 3 až 10

Jedná sa o legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia so zmenou výpočtu odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj. Zároveň sa v § 30c ods. 10 zjednocuje lehota na podanie dodatočného daňového priznanie s daňovým poriadkom.

K bodu 68 - § 30c ods. 5 písm. b)

Medzi výdavky (náklady), ktoré možno zahrnúť do odpočtu výdavkov (nákladov) na výskum a vývoj sa navrhuje zaradiť aj výdavky (náklady) na licencie za počítačový program (softvér) využívaný pri realizácii projektu výskumu a vývoja (napr. grafické a konštrukčné počítačové programy a pod.). Za výskumno-vývojový počítačový program (softvér) nemožno považovať napr. softvér zahrnutý v tzv. kancelárskych balíkoch.

K bodu 71 - § 32 ods. 6 písm. c)

52

Legislatívno-technické zmeny z dôvodu doplnenia definície daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) prvom bode.

K bodu 74 - § 33 ods. 2

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby si nárok na daňový bonus na dieťa mohol uplatniť aj ten daňovník, ktorý bol náhradným rodičom nezaopatreného dieťaťa, a ktorý je naďalej „náhradným rodičom“ tohto plnoletého nezaopatreného dieťaťa, ak sa toto dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a zároveň platí, že do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Kvôli spresneniu na účely zákona sa starostlivosťou nahrádzajúcou starostlivosť rodičov rozumie:

-zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča

-pestúnska starostlivosť

-poručníctvo, ak sa poručník osobne stará o dieťa

-zverenie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ak súd koná o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe (§ 365 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok)

-zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.

Oprávnenosť nároku na daňový bonus môže daňovník preukázať napr. potvrdením príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa vystavené tomuto vyživovanému dieťaťu. Nárok na daňový bonus na plnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom a do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, si môže daňovník prvýkrát uplatniť už za zdaňovacie obdobie 2017.

K bodom 80 82, 90, 92, 121 a 122, 124 126 - § 38 ods. 1 3, § 39 ods. 7, § 39 ods. 9

písm. b), § 50 ods. 1 písm. a) a ods. 3, § 50 ods. 6 písm. a) a f) § 50 ods. 7

Navrhovanou úpravou dochádza k vráteniu legislatívneho znenia k postupu použitia podielu zaplatenej dane zamestnancov v súlade s legislatívnou úpravou účinnou do 31.12.2015. K predmetnému návrhu sa pristúpilo po predchádzajúcich konzultáciách so zástupcami mimovládnych neziskových organizácií. Medzi hlavné dôvody predkladaného návrhu patria:

- veľká administratívna záťaž pre zamestnávateľov,

- prenos zodpovednosti za správnosť postupu pri asignácii dane zo zamestnanca na zamestnávateľa,

- značné finančné náklady spojené s úpravou mzdového softvéru zamestnávateľov,

- skrátenie lehoty na rozhodovanie pre asignáciu dane u zamestnanca v príslušnom zdaňovacom období z 30. apríla na 15. februára.

Zamestnávateľovi sa ukladá nová lehota na vystavenie potvrdenia o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely poukázania podielu zaplatenej dane z dôvodu, aby mal zamestnanec dostatok času na uhradenie daňového nedoplatku, ktorý mu vyplýva z ročného zúčtovania. Ide o prípady, keď zamestnávateľ daňový nedoplatok zamestnancovi nezrazil alebo nemohol zraziť (napr. zamestnanec u neho nepracuje, resp. nedosahuje zdaniteľný príjem) a potvrdenie o zaplatení dane vystavil a doručil zamestnancovi spolu s dokladom o vykonanom ročnom zúčtovaní v zákonnom avšak nie dostatočnom termíne na to, aby zamestnanec stihol uhradiť daňový nedoplatok na účet správcu dane do 30. apríla.

K bodu 88 - § 38 ods. 11

Navrhuje sa ustanoviť osobitný právny režim realizácie daňovej povinnosti tak, aby sa plnenie tejto povinnosti v rámci zabezpečovania ekonomických záujmov štátu na jednej strane súčasne neohrozovalo alebo nevylučovalo zabezpečovanie ochrany bezpečnostných záujmov štátu na strane druhej. Navrhovaný mechanizmus plnenia daňovej povinnosti zabezpečuje rovnováhu medzi týmito základnými záujmami štátu a ich súbežné plnenie bez toho, aby plnenie jedného z nich ohrozovalo plnenie druhého.

53

K bodom 96 a 97 - § 40 ods. 12 písm. a) a b)

Navrhovaná úprava zákona nadväzuje na znenie zákona č. 563/2003 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) novelizovaného zákonom č. 298/2016 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2017. Správca dane nebude určovať daňový bonus ani zamestnaneckú prémiu podľa pomôcok tomu zamestnávateľovi, ktorý si nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov hlásenia a správca dane nezačal daňovú kontrolu. Ak zamestnávateľ v lehote určenej správcom dane vo výzve neodstráni nedostatky hlásenia, ktoré majú vplyv na výšku daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, správca dane vykoná u zamestnávateľa daňovú kontrolu alebo vyrubí v skrátenom vyrubovacom konaní daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňovník vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok. Uvedené sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý si v podanom daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus alebo na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 101 - § 43 ods. 2

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že výnimka pre výber zrážkovej dane v prípade stálych prevádzkarni daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou sa vzťahuje na tie stále prevádzkarne, ktoré riadne registrované podľa § 49a ods. 5 zákona.

K bodu 104 - § 43 ods. 6 písm. b)

Doplnené v zmysle úpravy § 16 ods. 1 písm. e) desiateho bodu.

K bodu 105 - § 43 ods. 10

Z dôvodu právnej istoty sa ustanovenie spresňuje v tom smere, že za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa nepovažuje len pripísanie platby na bankový účet daňovníka, ale aj situácia, v ktorej je priama platba nahradená vzájomným započítam pohľadávok a záväzkov medzi dotknutými osobami alebo situácia, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne priradí náklady stálej prevádzkarni, ktoré uhradené zriaďovateľom v inom štáte. Toto zohľadňuje aj medzinárodnú prax v kontexte medzinárodných zmlúv článok 7 ods. 3 väčšiny zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a tiež články 11 ods. 5 a 12 ods. 5 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

K bodom 106 a 108 - § 43 ods. 13 a ods. 15

Navrhovanou úpravou dochádza k zjednoteniu lehoty na odvedenie dane vyberanej zrážkou ako aj na predloženie oznámenia o zrazení a odvedení dane spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzickej alebo právnickej osoby, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy s daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie. Dochádza k posunutiu lehoty z 15 dní na koniec kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli príjmy podliehajúce dani vyberanej zrážkou poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv.

K bodom 107 - § 43 ods. 14

V návrhu úpravy zákona sa spresňuje spôsob, akým bude platiteľ dane oznamovať uzavretie písomnej dohody s daňovníkom o nezrazení dane podľa § 43 ods. 14 zákona. Zároveň zákon stanovuje údaje, ktoré budú súčasťou uvedeného oznámenia.

K bodom 109 až 112 - § 43 ods. 17 až 19 a 23

54

Navrhovanými úpravami dochádza k posunom zákonom určených lehôt pre oznamovacie povinnosti uvedených daňovníkov a zároveň aj k posunutiu lehoty pre odvedenie dane vyberanej zrážkou v zákonom určenom prípade.

K bodu 115 - § 45 ods. 1

Navrhovanou úpravou sa spresňuje možnosť využitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia v prípade príjmov dosiahnutých formou podielov na zisku a príjmov z kapitálového majetku.

K bodu 116 - § 45 ods. 5

Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty v prípade zamedzenia dvojitého zdanenia podľa § 45 zákona, daňovníci budú mať k dispozícií podrobnejšie postupy k uplatňovaniu zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.

K bodu 117 - § 49 ods. 3 písm. a) a b)

Navrhovaným ustanovením sa zavádza jednotné tlačivo pre oznámenie predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o 3, resp. 6 mesiacov. Z dôvodu lepšej a rýchlejšej spracovateľnosti správcom dane a zjednodušenia formy oznamovania pre daňovníkov sa navrhuje aby tlačivo určilo a na svojom webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

K bodu 120 - § 49a ods. 8

Legislatívno-technická zmena z dôvodu zabezpečenia právnej istoty.

K bodu 123 - § 50 ods. 6 úvodná veta

Ide o legislatívno-technickú zmenu.

K bodu 127 - § 50 ods. 11

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa nová možnosť použitia finančných prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane pre nadácie v zákonom stanovenej výške 25% z prijatého podielu, ktoré môže vložiť do nadačného imania nadácie.

K bodu 131 – § 52zl

K odseku 1 - Ustanovenia § 2 písm. n), o), r), ac) af), § 17 ods. 40, § 21 ods. 2 písm. o)

a § 30c sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2018.

K odseku 2 - Prechodné ustanovenie umožňuje ustanovenia súvisiace s procesom oddlženia

u fyzickej osoby v zákone použiť pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2017. Úprava spresňujúca možnosť použitia metód na zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch formou podielu zaplatenej dane a príjmov z kapitálového majetku sa vzťahuje na daňové priznanie podávané po 31. decembri 2017.

K odseku 3 - Ustanovenie § 8 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije aj na

príjmy z predaja majetku nadobudnutého do 31. decembra 2017.

K odseku 4 - Ustanovenia týkajúce sa zavedenia daňového bonusu na zaplatené úroky sa

prvýkrát použijú na zmluvy o úvere na bývanie, ktoré budú uzatvorené po 31. decembri 2017.

K odseku 5 - V navrhovanej úprave zákona sa oslobodzuje nepeňažné plnenie poskytnuté

držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávacie účely, ktoré definuje zákon o liekoch, v plnej výške. Oslobodenie nepeňažného plnenia formou poskytnutej stravy sa použije pri poskytnutej strave na vzdelávacích podujatiach konaných v roku 2017, z ktorých mala byť daň vyberaná zrážkou po 31. decembri 2017 prostredníctvom oznámenia podľa § 43 ods. 17 zákona podávaného do 31. januára 2018, t.j. poskytnutá strava sa nebude uvádzať ako súčasť

55

nepeňažných plnení oznamovaných správcovi dane ani od držiteľa a ani od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

K odsekom 7 a 8 - Ustanovuje sa, že oslobodenie podľa § 13a § 13b sa bude vzťahovať na

daňovníka, ktorému od 1. januára 2018 plynie príjem vo forme licenčných poplatkov z vymedzených druhov nehmotných aktív alebo príjem z predaja výrobkov, pri ktorých výrobe boli tieto nehmotné aktíva využité. Osobitne sa umožňuje využiť oslobodenie podľa § 13a § 13b aj na tie nehmotné aktíva, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prevedené daňovníkom na inú osobu a následne po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prevedené touto inou osobou naspäť na daňovníka.

K odseku 11 - Ustanovenia § 17c ods. 3 písm. a) a ods. 11 a § 17e ods. 14 sa po prvýkrát

použijú pri výplate oceňovacích rozdielov z precenenia pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2018.

K odseku 12 - Ustanovenia § 17f § 17g, § 25 ods. 1 písm. i) a § 25a písm. g) o zdanení pri

odchode v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije po prvýkrát na presuny majetku, činnosti alebo zmenu daňovej rezidencie uskutočnené v zdaňovacom období začínajúcom najskôr 1. januára 2018.

K odseku 13 Hodnota úhrnu technického zhodnotenia a opráv odpisovaná samostatne ako

iný majetok sa použije prvýkrát na technické zhodnotenie a opravy vykonané a zaradené do užívania po 31. decembri 2017.

K odseku 14 – Ustanovenia § 30a ods. 8, § 30b ods. 8, § 30a ods. 9 a § 30b ods. 9 v znení

účinnom po 31.decembri 2017 sa po prvýkrát použijú na daňové kontroly ukončené po 1. januári 2018.

§ 52zm

Ustanovenie § 17h o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2019.

K bodu 132 – príloha č. 1

Navrhovaná úprava nadväzuje na zavedenie možnosti posúdenia úhrnu hodnoty technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov ako iného majetku v § 22 ods. 6 písm. f) zákona. Úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budovách kúpeľov bude zaradený do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

K bodu 133 – príloha č. 2

Do prílohy č. 2 sa dopĺňa Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

K Čl. II

Zmena daňového poriadku je vyvolaná zavedením novej formy oslobodenia pre komerčné využívanie nehmotných aktív. Nakoľko Finančnému riaditeľstvu sa v zákone o dani z príjmov ukladá povinnosť zverejňovania zoznamu daňovníkov, ktorí si uplatňujú oslobodenie tohto druhu, bolo potrebné vykonať nadväzujúcu úpravu aj v daňovom poriadku v ustanovení, ktoré sa týka zverejňovania zoznamov.

K Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2018 okrem čl. I bodu 44 § 17h a bodu 131 § 52zm, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019.

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017.

56

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v.r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 267/2017, dátum vydania: 10.11.2017

Dôvodová správa

 

Všeobecná časť

 

 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým  sa mení a  dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na základe úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR a v zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018.

 

Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. 

 

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

 

Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.

 

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní. 

 

Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní. 

 

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

 

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyv na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na životné prostredie.

            

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2018, okrem čl. I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť sa navrhuje 1. januára 2019.

 

 

 

 

Doložka vybraných vplyvov

 

  1. 1. Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým  sa mení a  dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Charakter predkladaného materiálu

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

Termín začiatku a ukončenia PPK

29. máj – 9. jún 2017

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

jún 2017

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

august 2017

 

  1. 2. Definícia problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017 a Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018

 

Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. 

 

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa s cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

 

Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie. 

 

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

 

Predkladaným návrhom zákona sa taktiež plnia ďalšie opatrenia Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 a upravujú sa niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

  1. 3. Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

Hlavným cieľom je reforma daňového tajomstva, zabezpečenie riadneho výkonu správy daní a vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov.

  1. 4. Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, daňové subjekty.

  1. 5. Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované? Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované. 

-

  1. 6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena  vykonávacích predpisov?

  Áno

  Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálna výška, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť bude vydaná na základe splnomocnenia § 52 ods. 12.

Na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty sa bude zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou ich priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet alebo dodatočne uplatnený nadmerný odpočet a priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky, a to s prihliadnutím na zmeny v čerpaní nadmerných odpočtov.

  1. 7. Transpozícia práva EÚ 

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

 

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, sa transponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

- došlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek

smernice (aj na fyzické osoby),

- nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice,

- nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime,

- nedošlo k zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne

požiadavky EÚ,

- došlo k skoršej implementácii (1.1.2018).

 

Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa netransponuje nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ. 

- nedošlo k rozšíreniu pôsobnosti smernice na subjekty nad rámec minimálnych požiadaviek

smernice,

- nedošlo k navýšeniu požiadaviek smernice,

- nedošlo k nevyužitiu možnosti výnimky, ktorá by udržala požiadavky na minime,

- nedošlo zachovaniu existujúcich národných štandardov, ktoré sú vyššie ako minimálne

požiadavky EÚ,

- nedošlo skoršej implementácii.

  1. 8. Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané

-

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

 

  1. 9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

 

 

 

 

 

 

    vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

    vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

 

  1. 10. Poznámky

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to 

  • - vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
  • - zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
  • - zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
  • - zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
  • - stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
  • - zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
  • - informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
  • - predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.

 

Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

 

  1. 11. Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

MF SR – tomas.bado@mfsr.sk, tel. 59585474

  1. 12. Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

MF SR (Analýza daňového tajomstva). Finančné riaditeľstvo SR (Aplikačná prax). 

  1. 13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Návrh zákona bol predložený na predbežné pripomienkové konanie. Komisia zaujala k návrhu zákona súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie.

 

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov v časti „1.Základné údaje“ uviesť termín začiatku a ukončenia PPK.

 

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

Komisia je toho názoru, že predkladateľ v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie opomenul niekoľko navrhovaných zmien novely, konkrétne:

 

- novelou zákona sa zavádza index daňovej spoľahlivosti (objektívne a nezávislé hodnotenie daňových subjektov), vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,

 

- novela zákona znižuje úhradu za vydanie záväzného stanoviska o polovicu. Kým dnes zaplatí daňový subjekt spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov najmenej v rozmedzí 4000 - 6000 eur (v závislosti od sumy predpokladaného obchodného prípadu), po novom to bude 2000 – 3000 eur,

 

- novelou zákona sa navrhuje, s cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní zo strany finančnej správy, ustanoviť maximálnu lehotu 3 mesiacov, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán,

 

pričom tieto majú pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, a teda z tohto dôvodu Komisia odporúča predkladateľovi horeuvedené opatrenia kvalitatívne popísať v častiach, podľa druhu ušetrených nákladov v dôsledku ich zavedenia (priame finančné náklady, nepriame finančné náklady, administratívne náklady).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

 

 

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

 

Tabuľka č. 1 

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

2017

2018

2019

2020

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

 

0

0

0

0

z toho:  

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

 

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 976 550

343 200

140 040

140 040

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu 

 

2 976 550

 

343 200

 

140 040

 

140 040

z toho: 

 

 

 

 

- vplyv na ŠR

2 976 550

343 200

140 040

140 040

Rozpočtové prostriedky

2 976 550

343 200

140 040

140 040

    EÚ zdroje

0

0

0

0

    spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov 

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

2 976 550

343 200

140 040

140 040

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR (organizácia FR SR):

medzirezortný program 0EK Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu

2 976 550

343 200

140 040

140 040

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

 

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

 

Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.

 

Negatívny vplyv bude rozpočtovo zabezpečený v rámci limitov výdavkov dotknutej kapitoly na príslušný rozpočtový rok.

 

2.2. Popis a charakteristika návrhu

 

2.2.1. Popis návrhu:

 

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

 

Návrh zákona reaguje na priority vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR a na úlohy vyplývajúce z plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2017.

 

Navrhuje sa zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. 

 

S cieľom vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter sa zavádza index daňovej spoľahlivosti, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty.

 

Transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, sa zabezpečuje prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie.

 

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní. 

 

Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z aplikačnej praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.

 

 

2.2.2. Charakteristika návrhu:

 

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

 X   iné 

 

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

 

Okrem nákladov na úpravu IS FS v súvislosti s predĺžením lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní vo výške 9 600 € za rok 2017, nákladov na vytvorenie nových zoznamov vo výške 300 000 € za rok 2017, 120 000 € za rok 2018 (odhad prácnosti od dodávateľa IS pre zoznamy podľa § 52 ods. 9, 12 až 15) a nákladov na zverejňovanie a údržbu uvedených zoznamov vo výške 45 000 € za roky 2018 až 2020 (náklady na technickú podporu) a nákladov na vytvorenie a údržbu systému hodnotenia daňových subjektov, na základe ktorého sa bude daňovým subjektom zasielať oznámenie o preferenčných režimoch, vo výške 2 666 950 € za rok 2017, vo výške 178 200 € za rok 2018 a vo výške 95 040 € za roky 2019 a 2020 sa vplyvy na rozpočet, či pozitívne alebo negatívne nedajú vyčísliť ani nepriamo, nakoľko sa nedá predvídať správanie daňových subjektov.

 

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

 

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

 

Pri vyčíslení vplyvov na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z podkladov a odhadov Finančného riaditeľstva SR.

 

 

 

Tabuľka č. 3 

 

Príjmy (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Daňové príjmy (100)1

 

 

 

 

 

Nedaňové príjmy (200)1

 

 

 

 

 

Granty a transfery (300)1

 

 

 

 

 

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

 

 

 

 

 

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

 

 

 

 

 

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

 

 

 

 

 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tabuľka č. 4 

 

Výdavky (v eurách)

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Bežné výdavky (600)

 

223 200

140 040

140 040

 

  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

  Tovary a služby (630)2                                                                           (RP 635009)

 

223 200

140 040

140 040

 

  Bežné transfery (640)2

 

 

 

 

 

  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

 

 

 

 

 

Kapitálové výdavky (700)

2 976 550

120 000

 

 

 

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2                                  (RP 711003)

                                                                                       (RP 713002)

                                                                                       (RP 718006)

2 246 400

420 550

300 000

9 600

 

 

120 000

 

 

 

  Kapitálové transfery (720)2

 

 

 

 

 

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

 

 

 

 

 

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

2 976 550

343 200

140 040

140 040

  kapitola MF SR (organizácia FR SR)

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

 

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                 Tabuľka č. 5 

 

Zamestnanosť

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

2017

2018

2019

2020

 

Počet zamestnancov celkom

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Osobné výdavky celkom (v eurách)

 

 

 

 

 

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

 

 

 

 

 

   z toho vplyv na ŠR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Poznámky:

 

 

 

 

 

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

 

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

 

 

 

 

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie 

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

 

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov) 

 

 

 

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

 

 

 

na všetky kategórie podnikov

 

 

 

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

 - z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa bude vzťahovať na všetky daňové subjekty, okrem osobitných daňových režimov, ktoré sa budú týkať len podnikateľov.

 

Navrhujú sa propodnikateľské opatrenia, a to :

  • - vytvorenie objektívneho, nezávislého a legálne aplikovateľného hodnotenia daňových subjektov, vrátane osobitných daňových režimov pre spoľahlivé daňové subjekty,
  • - zvyšovanie daňovej transparentnosti (nové zoznamy FR SR),
  • - zníženie úhrady za vydanie záväzného stanoviska o polovicu,
  • - zavedenie povinnej elektronickej komunikácie pre právnické osoby zapísané v obchodnom registri a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,
  • - stanovenie maximálnej lehoty na vyrubovacie konanie 3 mesiace,
  • - zníženie administratívnej záťaže z dôvodu úpravy daňového tajomstva (ak orgánom, vyplýva z osobitných predpisov, že informácie, podliehajúce daňovému tajomstvu, si môžu vyžiadať alebo získať od finančnej správy samé, daňový subjekt ich nebude musieť predkladať ako napr. súčasť žiadosti oprávnenému orgánu),
  • - informácia o oznámení daňového tajomstva sa po novom bude ukladať v spise daňového subjektu, keďže pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu,
  • - predĺženie lehoty na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

  

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

       - z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií. 

Konzultácie sa uskutočnili formou konzultačného stretnutia 7.11.2016. Vznesené pripomienky boli prediskutované a zo stretnutia bola spísaná zápisnica. Podstatné návrhy sú zapracované v návrhu zákona. 

 

Konzultácií sa zúčastnili:

Slovenská komora daňových poradcov

Slovenská asociácia podnikových finančníkov

Slovak Business Agency

Amcham

Zástupcovia Združenia podnikateľov Slovenska sa k predbežnej informácii vyjadrili dodatočne písomne.

 

Hlavné pripomienky a návrhy zúčastnených: 

  • Zverejňovaním informácií týkajúcich sa fyzických osôb môže viesť k nárastu kriminality a k zhoršeniu medziľudských vzťahov.
  • Daňový subjekt v súčasnosti nevie, kto si o ňom vyžiadal informácie a na aký účel boli použité. Daňovému subjektu by mohla byť na jeho žiadosť poskytnutá informácia, kto, za akým účelom a v akom rozsahu sa s daňovým tajomstvom oboznamoval.
  • Správca dane by mal poskytnúť informácie príslušným orgánom vždy len na zákonom stanovený účel.
  • Zavedenie kontroly, či získané informácie o daňovom subjekte boli skutočne použité na stanovený účel. 
  • V súčasnosti si asi len 45% podnikateľov plní zákonnú povinnosť zverejniť účtovnú závierku v registri účtovných závierok. Bolo by vhodné aby sa živnostníci z neverejnej časti presunuli do časti verejnej, zamedzilo by sa tak podvodom – napr. pri žiadateľoch o úver.
  • Za účelom efektívneho využitia dát je potrebné vo všetkých zoznamoch zverejňovať IČO, ktorý sa považuje za všeobecný identifikátor. 

3.3 Náklady regulácie

      - z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu. 

Neočakávajú sa priame finančné náklady. 

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predloženými návrhmi nedochádza k vzniku nepriamych nákladov zo strany podnikateľov. 

Predkladaný návrh nezvyšuje náklady súvisiace so zamestnávaním.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Predložené návrhy nemajú vplyv na zvýšenie administratívnej záťaže. 

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

 

 

 

Náklady na 1 podnikateľa

 

Náklady na celé podnikateľské prostredie

 

 

Priame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Nepriame finančné náklady

 

0

 

0

 

 

Administratívne náklady

 

0

 

0

 

 

Celkové náklady regulácie

 

0

 

0

 

 

 

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

       - z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb. Navrhovaná zmena nebude mať za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov, nebude mať vplyv na obchodné bariéry, nebude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne, nebude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií, neovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov a neovplyvní prístup k financiám. 

3.5 Inovácie 

       - z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie, resp. investície.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

 

 

 

  1. 1. Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky. 

 

  1. 2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

 

  1. 3. Problematika návrhu zákona: 

 

  1. a) je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo: 

  • - čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva  - po 30. novembri 2009):

  1. 1. legislatívne akty:
  • - smernica Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (Ú. v. EÚ L 342, 16.12.2016),
  • - smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016),
  • - smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení  (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),
  • - smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.
  1. 2. nelegislatívne akty:
  • - nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 268, 12.10. 2010) v platnom znení.
  1. b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
  • - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, EK v. Rada EÚ, [2006],
  • - rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, EK v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].

 

  1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

 

  1. a) Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola určená do 31.12.2017.

Lehota na prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola určená do 31.12.2018.

  1. b) Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/2258 bola stanovená do 30.6.2017.

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice Rady (EÚ) 2016/1164 bola stanovená do 30.9.2017.

  1. c) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
  2. d) Smernica Rady (EÚ) 2016/2258 bola prebratá do zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 bola prebratá do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

 

  1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

 

Úplný.

 

  1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Osobitná časť

 

K čl. I

K bodom 1 a 19 [§ 2 písm. h); § 53d]

 

Navrhuje sa ustanoviť, aby finančná správa vytvorila objektívne, nezávislé a legálne aplikovateľné hodnotenie daňových subjektov - podnikateľov, ktoré bude mať predovšetkým motivačný a preventívny charakter a ktoré zároveň umožní poskytnúť osobitné daňové režimy pre spoľahlivé daňové subjekty. Index daňovej spoľahlivosti tak môže prispieť priamo alebo nepriamo k zlepšeniu výberu daní a k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Subjekty
s najvyššou spoľahlivosťou by mohli požívať v porovnaní s menej spoľahlivými subjektmi určité výhody v rámci zákonných možností, čo bude subjekty motivovať správať sa zodpovedne smerom k finančnej správe, keďže riadne plnenie povinností bude mať pozitívny vplyv na určenie indexu daňovej spoľahlivosti.

 

Osobitné daňové režimy budú verejne známe. Podrobnosti týkajúce sa kritérií určenia oprávnenosti daňového subjektu na osobitné daňové režimy a zoznam osobitných daňových režimov uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle.

 

K bodu 2 [§ 3 ods. 6]

 

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu.

 

K bodu 3 [Poznámka pod čiarou k odkazu 4]

 

Aktualizuje a precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 4. 

 

K bodu 4 [§ 8 ods. 1]

 

Navrhuje sa spresniť ustanovenie s ohľadom na aplikačnú prax. Ak následne dôjde k zmene podmienok (obrat alebo miestna príslušnosť), daňový subjekt zostáva na daňovom úrade pre vybrané daňové subjekty.

 

K bodu 5 [§ 11]

 

Daňové tajomstvo všeobecne

 

Zmyslom existencie daňového tajomstva je ochrana informácií, ktoré sa správca dane alebo eventuálne iná osoba (napr. svedok) dozvie o daňovom subjekte z titulu účasti na správe daní. Vedomie, že existuje povinnosť mlčanlivosti, resp. daňové tajomstvo, je zásadné pre ochotu daňových subjektov, aby otvorene poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach. Ide najmä o informácie súvisiace s podnikaním daňového subjektu (informácia o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu,
o bankových úveroch a pod.).

 

Napriek tomu, že daňový poriadok jasne ukladá daňovým subjektom povinnosť uvádzať všetky skutočnosti nevyhnutné pre správne a úplné určenie ich daňových povinností  (bremeno tvrdenia), ako aj tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), je dobrovoľný aspekt v rámci spolupráce so správcom dane veľmi dôležitý (zásada úzkej súčinnosti). Snahou štátu by malo byť túto motiváciu čo najviac rozširovať.

Jedným zo základných motivačných prvkov k dobrovoľnému plneniu daňových povinností je práve zákonná garancia, že s informáciami, ktoré daňový subjekt poskytne správcovi dane, bude zachádzané ako s dôvernými informáciami. Najdôležitejšie preto je, aby bola dodržaná dôvera daňového subjektu o tom, že jeho súkromné informácie, týkajúce sa jeho finančných a osobných záležitostí, nebudú zverejnené, či ďalej poskytnuté iným subjektom, s výnimkou prípadov jednoznačne definovaných zákonom, a to len z oprávneného dôvodu (verejného záujmu).  

 

Nemožno zverejňovať skutočnosti a údaje, ktoré by mohli poskytnúť konkrétne informácie o konkrétnom daňovom subjekte. Daňové tajomstvo zabezpečuje ochranu len tých informácií, ktoré sa týkajú pomerov konkrétnych subjektov, a nie paušálne všetkých informácií, ktoré sa správca dane dozvie pri správe daní. Zovšeobecnené informácie, ktoré nemajú výpovednú hodnotu o majetkových, obchodných, či osobných pomeroch osôb, nie sú chránené, a preto nie sú daňovým tajomstvom. Miera zovšeobecnenia konkrétnych informácií musí byť dostatočná na to, aby nebolo možné ani nepriamo odvodiť identitu osoby, o ktorej pomeroch daná informácia vypovedá.

 

Daňové tajomstvo má právny základ v čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Uvedené základné ľudské práva sú, čo sa týka ochrany informácií o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní, konkretizované, resp. premietnuté v rámci inštitútu daňového tajomstva.
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 4 daňového poriadku je správa daní neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.

 

Je teda nevyhnutné vychádzať z toho, že daňové tajomstvo neslúži na ochranu správcu dane, ale na ochranu daňových subjektov. Daňové tajomstvo zaväzuje nielen zamestnancov správcu dane, ale taktiež všetky osoby zúčastnené na správe daní.

Rozsah možností správcu dane disponovať s informáciami získanými pri správe daní vo vzťahu k iným orgánom verejnej moci je v súčasnosti taxatívne vymedzený. Tieto výnimky z daňového tajomstva musia byť náležíte odôvodnené. 

 

Daňový poriadok v súčasnosti nedefinuje konkrétne informácie, ktoré spadajú pod daňové tajomstvo, pričom správou daní sa rozumejú všetky postupy a činnosti správcu dane ako aj osôb zúčastnených na správe daní (napr. miestne zisťovanie, daňová kontrola, daňové konanie). Príslušný správca dane musí preto zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva, čo v konečnom dôsledku spôsobuje stav právnej neistoty.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti daňového poriadku t. j. od 01. januára 2012 sa počet výnimiek z daňového tajomstva výrazne rozrástol, čo spôsobuje značnú neprehľadnosť tohto inštitútu. Niektoré výnimky sú koncipované značne všeobecne, bez toho aby odkazovali na konkrétne ustanovenia osobitných zákonov, čo na druhej strane môže oprávnene spôsobovať znepokojenie zo strany daňových subjektov na riadnom zabezpečení ich daňového tajomstva. S narastaním počtu výnimiek teda priamo úmerne klesá aj samotný význam daňového tajomstva, a to ochota daňových subjektov, aby poskytovali správcovi dane podrobnosti o svojich osobných a finančných záležitostiach.

 

Na druhej strane, vychádzajúc z medzinárodných a európskych požiadaviek na právnu úpravu daňového tajomstva možno konštatovať, že daňové tajomstvo predstavuje stabilný inštitút, ktorý plní svoj účel, a to najmä pri efektívnej  administratívnej spolupráce v rámci výmeny daňových informácií. Je potrebné riadiť sa najmä odporúčaniami Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia. Podľa hodnotenia je čiastočným problémom aplikačná prax pri medzinárodnom dožiadaní.

 

Navrhuje sa preto zreformovať inštitút daňového tajomstva z dôvodu zabezpečenia rešpektovania medzinárodných a európskych štandardov administratívnej spolupráce v daňovej oblasti a odstránenia prekážok v boji proti daňovým únikom a podvodom, pričom cieľom je ďalšie zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov.

 

K ods. 1

 

Ods. 1 obsahuje legálnu definíciu daňového tajomstva, ktorým je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Čo tvorí obsah daňového tajomstva, daňový poriadok bližšie nešpecifikuje, preto príslušný orgán musí zvažovať, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom bude konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte. Vychádzajúc z definície daňového tajomstva nebude možné sprístupniť alebo oznámiť napr. údaje, ktoré daňový subjekt nahlásil pri plnení svojej registračnej povinnosti, údaje o jeho podnikateľskej činnosti (informácie o objednávkach, dodávateľoch, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.).

Za daňové tajomstvo sa nepovažuje informácia, ktorá bola alebo je verejne prístupná (uvedená vo verejnom zozname alebo verejnom registri) a po novom ani informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

 

Ak bola informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zverejnená (a tým už verejnosti sprístupnená) v rozpore so zákonom, t. j. inak ako podľa ods. 4 alebo 5, neprestáva byť daňovým tajomstvom a osoba, ktorá ho zverejnila zodpovedá za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Iné osoby sa rovnako nemôžu dovolávať verejného charakteru tejto informácie.

 

Informácia o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie nezahŕňa informáciu o náleze, t. j. o výsledku daňovej kontroly, ako ani informáciu o dôvodoch začatia/nezačatia daňovej kontroly alebo daňového exekučného konania.

 

K ods. 2 a 3

 

Ods. 2 ustanovuje povinnosť zachovávať daňové tajomstvo a účel, na ktorý môže byť použité. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel, vrátane bývalého zamestnanca.

 

Podľa ods. 3 sú správca dane a ostatné orgány štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva povinní poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Ak by došlo k oznámeniu (napríklad písomne, telefonicky) alebo sprístupneniu (napríklad osobne pri nazretí do spisu) daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie sa s ním oboznamovať, mohlo by dôjsť k spáchaniu trestného činu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Podľa § 264 Trestného zákona, kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

 

Ak informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu, zároveň spadá pod režim utajovaných skutočností podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, je potrebné aplikovať aj tento zákon, a teda daňové tajomstvo možno oznámiť alebo sprístupniť len osobe, ktorá má oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.

 

K ods. 4

 

Ods. 4 definuje generálnu výnimku z daňového tajomstva. Výnimky z daňového tajomstva už nebudú taxatívne vymedzené v zákone, ale štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba budú musieť preukázať oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva, ktorá bude vyplývať len z plnenia ich úloh podľa tohto zákona, osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy.

 

Daňové tajomstvo poskytuje (oznamuje alebo sprístupňuje) orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva, v praxi to je najčastejšie správca dane. To, ktorí zamestnanci môžu poskytovať daňové tajomstvo, riešia interné predpisy. Zamestnanci budú posudzovať jednotlivé žiadosti o oznámenie, resp. sprístupnenie daňového tajomstva formálne, t. j. či žiadateľ v žiadosti uviedol jasný dôvod (účel) s poukazom na konkrétne ustanovenie osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy. Inými slovami zamestnanci správcu dane nebudú posudzovať ustanovenia osobitných predpisov, či na plnenie úloh z nich vyplývajúcich sa žiadatelia naozaj potrebujú oboznamovať s daňovým tajomstvom. Zodpovednosť za dodržiavanie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo bude teda na jednotlivých žiadateľoch o poskytnutie daňového tajomstva.

 

Príklady:

 

- súd na účely súdneho konania (napr. § 189 a 190 Civilného sporového poriadku) a orgány činné v trestnom konaní na účely trestného konania (napr. § 3 Trestného poriadku) majú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom,

- novinári nemajú právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom, lebo im toto právo nevyplýva zo žiadneho zákona,

- verejnosť nemá právo oboznamovať sa s daňovým tajomstvom (len s údajmi uvedenými vo verejných zoznamoch). 

 

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) obmedzuje prístup k informáciám, ktoré obsahujú daňové tajomstvo v § 8 ods. 1, podľa ktorého, ak požadovaná informácia je predmetom daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorému žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis.
Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám predstavuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemusí sprístupniť informáciu, ktorá nie je daňovým tajomstvom, ak takúto informáciu zverejňuje iným spôsobom. Ide napr. o zverejnenie zoznamov podľa § 52 daňového poriadku.

 

K ods. 5

 

Všeobecná povinnosť zachovávať daňové tajomstvo je prelomená v ods. 5. Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje:

a) použitie daňového tajomstva Ministerstvom financií SR, Finančným riaditeľstvom SR, Kriminálnym úradom finančnej správy, daňovým úradom, colným úradom a obcou podľa daňového poriadku, napr.:

- zverejnenie výšky nedoplatku prepojenej osoby v rozhodnutí o zložení zábezpeky na daň vydanom podľa § 4c ods.2 zákona o DPH,

- zverejnenie zoznamov podľa § 52,

- poskytovanie údajov podľa § 53,

- vydanie súhlasu podľa § 54

alebo osobitného predpisu (napr. zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice a pod.), 

b) zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené. Zahladeným odsúdenia sa údaje stávajú znova daňovým tajomstvom,

c) zverejnenie údajov o porušení povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným predpisom prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou, ktorá má oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Podmienkou zverejnenia je právoplatné rozhodnutie (napr. o spáchaní deliktu podľa daňového poriadku). Zverejniť uvedené údaje môže len prezident finančnej správy alebo akákoľvek iná ním poverená osoba, ktorá má za normálnych okolností oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom.

d) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva dodávateľom informačných systémov, ktorí na základe verejného obstarávania poskytujú finančnej správe služby v oblasti informačných technológií, na účely vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy, 

e) oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva komukoľvek s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka alebo s jeho súhlasom daným ústne do zápisnice u správcu dane. 

 

K ods. 6

 

Informácia o oznámení daňového tajomstva sa bude ukladať v spise daňového subjektu. Pri správe daní sú finančnej správe zverované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu, preto akékoľvek poskytovanie týchto informácií musí podliehať určitým pravidlám, aby sa zabránilo ich úniku a neoprávnenému nakladaniu s nimi. Daňový subjekt sa zo svojho spisu dozvie, komu bolo poskytnuté daňové tajomstvo.

 

Po oznámení daňového tajomstva zamestnanec správcu dane vyhotoví úradný záznam, ktorý založí do spisu daňového subjektu alebo do spisu založí rovnopis listinného alebo elektronického dokumentu, ktorým sa oznámilo daňové tajomstvo. Ak daňové tajomstvo oznámi alebo sprístupní Finančné riaditeľstvo SR alebo Kriminálny úrad finančnej správy (napr. pre OČTK), nie správca dane, zašle správcovi dane listom informáciu o oznámení daňového tajomstva na konkrétny daňový subjekt (subjekty) a požiada ho, aby uvedenú informáciu založil do spisu daňového subjektu.

 

Súčasný inštitút nazerania do spisov tým nebude dotknutý, s výnimkou bodov 7 a 8 návrhu tohto zákona. V praxi však nastávajú situácie, kedy predmetom oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva je informácia nachádzajúca sa vo forme dát (veľkého rozsahu) v informačnom systéme ako aj situácie, kedy sa oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo viacerých daňových subjektov súčasne napr. jednou listinou, a to aj pravidelne (hromadná informácia napr. Sociálnej poisťovni). Z dôvodu hospodárnosti pri takomto dávkovom poskytovaní informácií nebude potrebné zakladať v spise daňového subjektu informáciu o poskytnutí daňového tajomstva. 

K bodom 6 a 7 [§ 14 ods. 1 písm. a) a d)]

 

Navrhuje sa, aby sa povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami vzťahovala aj na všetky daňové subjekty, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri alebo fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o daňové subjekty, ktoré majú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Napr. fyzické osoby registrované pre daň z príjmov iba z dôvodu prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nie je živnosťou, nebudú povinné komunikovať elektronicky. Podnikateľ je definovaný v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na túto úpravu sa navrhuje, aby aj zástupcovia uvedených daňových subjektov, ktorí nie sú advokátmi alebo daňovými poradcami, boli povinní doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5.

 

K bodu 8 [§ 19a]

 

Na základe Akčného plánu boja proti daňovým podvodom 2017 – 2018 sa navrhuje ustanoviť možnosť pre Finančné riaditeľstvo SR vyhotoviť súhrnný protokol na účely správy daní o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov, u ktorých bolo zistené porušenie alebo obchádzanie daňových predpisov a to najmä v prípadoch, keď sú daňové subjekty zapojené v podvodnom reťazci. Tieto zistenia môžu vyplývať z akéhokoľvek procesu, napr. z daňovej kontroly, miestneho zisťovania a pod. Súhrnný protokol nenahrádza povinnosť správcov dane vyhotovovať protokoly z jednotlivých daňových kontrol. Súhrnný protokol bude mať komplexnú vypovedaciu hodnotu, pričom sa zabezpečí komplexné posúdenie správania sa všetkých zúčastnených daňových subjektov. V prípade navzájom prepojených obchodných transakcií prax ukázala potrebu takéto transakcie preverovať ako celok, t.j. ako komplexné prípady s posúdením všetkých faktorov vytváraných reťazcov.

 

K bodu 9 [§ 20 ods. 3]

 

Nakoľko predvolanú osobu je oprávnený predviesť colník, navrhuje sa, aby daňový úrad alebo colný úrad mohol požiadať o predvedenie predvolanej osoby aj Kriminálny úrad finančnej správy.  

 

K bodu 10 [§ 23 ods. 1] 

 

Vychádzajúc z odporúčaní Globálneho fóra OECD o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely uvedenými v správe z partnerského preskúmania Slovenskej republiky v rámci druhej fázy hodnotenia sa navrhuje odstrániť nedostatky aplikačnej praxe pri medzinárodnom dožiadaní.

 

Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely je mnohostranným rámcom, v rámci ktorého 120 štátov rovnocenne participuje na prácach v oblasti daňovej transparentnosti a výmeny informácií. Globálne fórum má za úlohu uskutočňovať hĺbkový monitoring a odborné hodnotenie implementácie medzinárodných štandardov transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tieto štandardy sú primárne obsiahnuté v Modelových zmluvách OECD.

 

Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány by mali zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením.

Podľa § 23 ods. 1 daňového poriadku s účinnosťou od 1. januára 2013  je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, teda aj do žiadosti o výmenu informácií, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní.

 

Navrhuje sa preto, aby daňový subjekt alebo jeho zástupca bol oprávnený nazerať do písomností, na základe ktorých sa vykonáva medzinárodné dožiadanie, len ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, na žiadosť ktorého správca dane vykonal medzinárodné dožiadanie, neuviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností.

 

K bodu 11 [§ 23 ods. 1]

 

Nakoľko sa novelou daňového tajomstva navrhuje, aby sa informácia o oznámení daňového tajomstva ukladala v spise daňového subjektu (či už v podobe úradného záznamu alebo kópie dokumentu, ktorým alebo na základe ktorého sa poskytlo alebo pravidelne poskytuje daňové tajomstvo), je potrebné ustanoviť výnimku z nazerania do spisu, a to v podobe vylúčenia nazerania do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitného predpisu (napr. Trestného poriadku) a do súhrnného protokolu. Ak sa však uvedené písomnosti a súhrnný protokol použijú ako dôkaz pri správe daní, výnimka sa neuplatní.

 

K bodu 12 [§ 26 ods. 17]

 

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov
k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).

 

V smernici 2011/16/EÚ sa stanovuje, že ak je držiteľ účtu sprostredkovateľským subjektom, finančné inštitúcie majú preveriť takýto subjekt a identifikovať a oznámiť jeho skutočných vlastníkov (due diligence). Tento dôležitý aspekt sa pri uplatňovaní uvedenej smernice opiera o informácie získané v rámci boja proti praniu špinavých peňazí zhromaždené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (5) na účely identifikácie skutočných vlastníkov.

 

Aby finančná správa mohla účinne monitorovať uplatňovanie postupov hĺbkového preverovania stanovených v smernici 2011/16/EÚ zo strany finančných inštitúcií, musí mať prístup k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí. Bez takéhoto prístupu by nebola schopná monitorovať, potvrdiť a kontrolovať, či finančné inštitúcie riadne uplatňujú smernicu 2011/16/EÚ správnou identifikáciou a oznamovaním skutočných vlastníkov sprostredkovateľských subjektov.

 

K bodom 13 až 15 [§ 52 ods. 5, 9, 12 až 15]

 

Jedným z cieľov reformy daňového tajomstva je aj zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňových subjektov. Medzi opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti na Slovensku môžeme zaradiť najmä zoznamy, ktoré vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle Finančné riaditeľstvo SR. Zoznamy prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, ktorá môže prispieť k väčšej daňovej transparentnosti podnikateľského prostredia na Slovensku, ktorá môže v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.

 

Navrhuje sa preto doplniť do zoznamu daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane dátum od ktorého je daňový subjekt registrovaných k týmto daniam a deň, ktorým došlo k zmene druhu registrácie na dani z pridanej hodnoty.

 

Tiež sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb (aj právnických osôb nezaložených alebo nezriadených na podnikanie) zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou ich vyrubenej dane, dodatočne vyrubenej dane alebo daňovej straty. Za „vyrubenú daň“ a „dodatočne vyrubenú daň“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 1050 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Daň alebo daňová licencia“ a za „daňovú stratu“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 400 vzoru daňového priznania k dani z príjmov PO za obdobie 2015, 2016 – „Základ dane (+) alebo daňová strata (-) po úprave o položky uvedené na r. 320 a 330.“

 

Ďalej sa navrhuje na základe údajov z podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty zverejňovať štvrťročne zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti alebo dodatočne priznanej vlastnej daňovej povinnosti. Minimálnu výšku, od ktorej sa bude v zozname zverejňovať uplatnený nadmerný odpočet, dodatočne uplatnený nadmerný odpočet alebo priznaná vlastná daňová povinnosť alebo dodatočne priznaná vlastná daňová povinnosť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Za „uplatnený nadmerný odpočet“ a „dodatočne uplatnený nadmerný odpočet“ je potrebné považovať údaj uvedený na riadku 32 vzoru daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za obdobie 2015 – „Nadmerný odpočet“ a za „priznanú vlastnú daňová povinnosť“ a „dodatočne priznanú vlastnú daňovú povinnosť“ údaj na riadku 31 uvedeného vzoru tlačiva – „Vlastná daňová povinnosť“.

 

Zverejňovanie týchto informácií môže zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv – tam, kde je možná verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia. 

 

S cieľom poskytnúť verejnosti aj komplexné informácie o osobitných odvodoch sa navrhuje k existujúcim zoznamom pridať aj zoznam vybraných finančných inštitúcií s výškou uhradeného odvodu za príslušný kalendárny rok a zoznam regulovaných osôb, v ktorom sa bude uvádzať súčet osobitných odvodov z podnikania v regulovaných odvetviach za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, vypočítaný správcom odvodu pri zúčtovaní odvodov, teda celková výška odvodov, ktorá mala byť regulovanou osobou zaplatená za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia. V zozname regulovaných osôb sa bude uvádzať aj dlžná suma nedoplatku regulovanej osoby zo zúčtovania odvodov.

 

Uvedené zoznamy nebudú časovo obmedzené (ani údaje v nich uvedené), pričom údaje zverejňované Finančným riaditeľstvom SR v zoznamoch sa budú zverejňovať v štruktúrovanej forme, ktorá bude prehľadnejšia a umožní lepšie vyhľadávanie a ďalšie automatizované spracovanie týchto údajov. 

 

K bodom 16 až 18 [§ 53c ods. 1]

 

Ako propodnikateľské opatrenie sa z dôvodu zvýšiť záujem najmä menších daňových subjektov podávať žiadosti o vydanie záväzných stanovísk navrhuje znížiť úhradu za vydanie záväzné stanoviská o polovicu. 

 

K bodu 20 [§ 55 ods. 12 písm. a) a ods. 13]

 

Jedná sa o precizovanie zákona a jeho zosúladenie s jeho doterajším výkladom v prípadoch, ak je platba vykonaná z iného účtu, ako je účet daňového subjektu.

 

K bodu 21 [§ 64 ods. 3]

 

Ide o terminologicko - legislatívnu úpravu – zavedenie legislatívnej skratky.  

 

 

 

 

K bodu 22 [§ 68 ods. 1]

 

Navrhovaná úprava korešponduje s postupom začatia a ukončenia vyrubovacieho konania, ktoré vykonáva  správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal, bez ohľadu na skutočnosť, že dôjde k zmene príslušnosti na iného správcu dane alebo na DÚ VDS. Vykonanie nového vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, po zrušení rozhodnutia v rámci mimoriadnych opravných prosatriedkov alebo po zrušení rozhodnutia súdom iným správcom dane je pre „nového“ správcu dane náročné, nakoľko tento sa musí oboznámiť s celým prípadom, ktorý je už dobre známy pôvodnému správcovi dane.

 

K bodu 23 [§ 68 ods. 3]

 

S cieľom zamedziť predlžovaniu vyrubovacích konaní sa navrhuje ustanoviť lehotu, v ktorej musí správca dane vydať rozhodnutie v prvom vyrubovacom konaní (napr. po kontrole). V mimoriadne zložitých prípadoch bude môcť túto lehotu primerane predĺžiť druhostupňový orgán.

 

K bodu 24 [§ 68a ods. 6]

 

Navrhuje sa odstrániť výkladové nejasnosti ustanovenia o právoplatnosti vyrubovacieho rozkazu. Vyrubovací rozkaz nadobudne právoplatnosť po novom:

1. márnym uplynutím lehoty na podanie odporu čo znamená, že:

- odpor nebol podaný alebo

- bol podaný oneskorene, alebo

- bol podaný neoprávnenou osobou,

2. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu z dôvodu nedostatočného vecného odôvodnenia.

 

K bodu 25 [§ 68a ods. 8]

 

Analogicky s možnosťou vykonania opätovnej kontroly sa navrhuje možnosť vykonať kontrolu tej istej dane, za to isté zdaňovacie obdobie, za ktoré sa o vyrubení dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani alebo o uplatnenom nároku alebo rozdielu v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, rozhodlo vyrubovacím rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, aj na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní.

 

K bodu 26 [§ 72 ods. 3]

 

Ako propodnikateľské opatrenie sa navrhuje predĺžiť lehotu na podanie odvolania zo súčasných 15 dní na 30 dní.

 

 

 

K bodu 27 [§ 79 ods. 5]

 

Ide o precizovanie ustanovenia. Daňový preplatok nebude možné vrátiť (ani preúčtovať), ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
Za žiadosť o vrátenie preplatku je potrebné v spojení s § 79 ods. 7 považovať aj podané daňové priznanie (napr. uplatnený nadmerný odpočet). Taktiež sa spresňuje, že takýto preplatok po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

 

K bodu 28 [Poznámka pod čiarou k odkazu 92c]

 

Dopĺňa sa poznámka pod čiarou k odkazu 92c. 

 

K bodu 29 [§ 165g a § 165h]

 

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k daňovému tajomstvu. Informácia o tom, či prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie zostáva daňovým tajomstvom vo vzťahu k daňovej kontrole alebo daňovému exekučnému konaniu, ktoré boli ukončené do 31. decembra 2017.

 

Navrhuje sa prechodné ustanovenie, podľa ktorého bude fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, registrovaným pre daň z príjmov povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe od 1. júla 2018.

 

Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhovaným zoznamom podľa § 52 ods. 9 a 12. Nakoľko sa zoznamy tvoria z údajov z podaných riadnych, opravných, resp. dodatočných daňových priznaní, je potrebné nastaviť obmedzenie vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam.  Zoznam podľa odseku 9 sa prvýkrát zverejní najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016 a zoznam podľa odseku 12 sa zverejní prvýkrát najneskôr do konca júna 2018 na základe údajov z daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v prvom štvrťroku 2018 za zdaňovacie obdobia, ktoré začali po 31. decembri 2016.

 

Údaje uvedené v zoznamoch, ktoré zverejňuje finančné riaditeľstvo, sa zverejnia v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie prvýkrát v roku 2018.

 

Taktiež sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého daňový úrad oznámenie podľa § 53d ods. 1 prvýkrát zašle daňovým subjektom - podnikateľom najneskôr do konca roka 2018.

 

Ďalej sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nová lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona.

 

Nakoniec sa navrhujú prechodné ustanovenie k zoznamu vybraných finančných inštitúcií a k zoznamu regulovaných osôb.

 

K bodu 30 [Príloha]

 

Novelizačný bod predstavuje transpozíciu:

- Čl. 6 (Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu) Smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016) a

- Smernice Rady (EÚ) 2016/2258 zo 6. decembra 2016, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (DAC 5).

 

K čl. II

 

V súvislosti s transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2016/2258, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o prístup daňových orgánov k informáciám získaným v rámci boja proti praniu špinavých peňazí, ktorou sa zabezpečí prístup finančnej správy k informáciám v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ako sú informácie o skutočných vlastníkoch a hĺbkové preverovanie, sa navrhuje úprava ustanovenia o poskytovaní informácií získaných pri činnosti Finančnej spravodajskej jednotky na základe zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že Finančná spravodajská jednotka bude poskytovať tieto informácie správcovi dane a orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní, ak majú význam pre správu daní a takéto poskytnutie neohrozí plnenie úloh finančnej spravodajskej jednotky.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva je Finančné riaditeľstvo SR len jedným z orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy. Podľa § 4 ods. 1 daňového poriadku je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. Pojem správy daní je širší ako daňové konanie, pričom správou daní je aj medzinárodná pomoc a spolupráca pri správe daní.

 

K čl. III

 

K bodu 1 [§ 5 ods. 3]

 

Z dôvodu centralizácie podávania trestných oznámení finančnou správou na Kriminálny úrad finančnej správy sa navrhuje vypustiť uvedenú právomoc daňového úradu. 

 

 

 

K bodu 2 [§ 6 ods. 3 písm. b)]

 

Ustanovenie sa mení nadväzne na prijatie novely zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa daňový úrad pre vybrané daňové subjekty stal správcom odvodu časti poistného.

 

K bodu 3 [§ 6 ods. 5]

 

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s navrhovaným bodom 1.

 

K čl. IV

 

Z dôvodu odstránenia výkladových nezrovnalostí sa spresňuje ustanovenie tak, aby bolo zrejmé, že v oznámení podanom podľa § 9 ods. 1 regulovaná osoba uvádza celkovú sumu zaplatených odvodov za všetky odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia.

 

K čl. V

 

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2018, okrem článku I bodov 13 a 15 § 52 ods. 13 a 14, ktorých účinnosť navrhuje od 1. januára 2019, a to vzhľadom na dostatočný časový priestor, ktorý je potrebný na úpravu informačného systému finančnej správy. 

 

 

Schválené vládou SR dňa 16. augusta 2017. 

 

 

 

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

 

 

 

 

Peter Kažimír, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore