Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2012 do 29.02.2012

Platnosť od: 23.12.2009
Účinnosť od: 01.01.2012
Účinnosť do: 29.02.2012
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dražby, Daň z pridanej hodnoty, Dane z príjmu, Daňové orgány, Správa a privatizácia národného majetku

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST49JUD99595DS52EUPP40ČL59

Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 563/2009 účinný od 01.01.2012 do 29.02.2012
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 563/2009 s účinnosťou od 01.01.2012 na základe 563/2009, 332/2011, 331/2011, 546/2011 a 384/2011

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 546/2011, dátum vydania: 31.12.2011

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na zá klade Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a v súlade s Koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach, schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 290 zo 4. má ja 2011, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z uhlia, elektriny a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č . 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorší ch predpisov (ďalej len „zákon“).

Prijatím nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej správy, dochádza k zavàšeniu prvej fá zy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prijatej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 285 zo 7. mája 2008. Účelom tejto reformy je zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu vý beru štátnych príjmov a ústretová k daňovým subjektom s cieľom zjednodušenia procesov a odstrá nenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla.

V súvislosti s prijatím týchto prá vnych predpisov je potrebné vykonať aj zmeny vo vyššie uvedených zákonoch o spotrebných daniach. Zmeny v uvedených zákonoch je potrebné vykonať tak, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rá mcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zároveň, na z áklade Koncepcie boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach, prijať také opatrenia, ktor é by efektívnym spôsobom eliminovali nelegálne aktivity podnikateľských subjektov najmä v oblasti spotrebnej dane z minerálneho oleja a tabakových výrobkov. Vzhľadom na doterajšie zistenia správcu dane, by malo odstránenie nekalých praktík pri podnikaní s týmito predmetmi spotrebnej dane, pozitívny vplyv na vývoj príjmov štátneho rozpočtu a v konečnej fáze aj na zlepš enie podnikateľského prostredia pre legálne podnikajúce subjekty.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2012 okrem ustanovení čl. II bodov 7, 9, 37, 60 a 61, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2012, čl. I bodov 3, 61, 62, 74, 78, 79, 80, 81, 84 a 87 a čl. III bodu 76, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2012, čl. I bodov 46, 51, 53, 58, 66, 70, 83 a 86 a čl. II bodov 38, 65 a 67, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2012.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2012 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 28,977 mil. eur, v roku 2013 vo výške 36,518 mil. eur a v roku 2014 vo výške 36,518 mil. eur. Dosah niektorých navrhovaných opatrení nie je možné v súčasnom období kvantifikovať.

Dopady návrhu zákona na rozpočet verejnej sprá vy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné pr ostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpo čty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná , ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: 28. 06. 2011 – 06. 07. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR má pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti, keďže ná vrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu, zároveň sekcia rozpočtovej politiky žiada o doplnenie finančných vplyvy podľa jednotlivých článkov novely, ktoré nie sú v doložke kvantifikované.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k predloženému návrhu.

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predlož enou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo hospodárstva SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR po zapracovaní telefonicky odkonzultovaných pripomienok nemá ďalšie pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatiz áciu spoločnosti.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)201220132014Pr íjmy verejnej správy celkomv tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť28,977 36,51836,518z toho:- vplyv na ŠR28,97736,51836,518- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy/program zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy/program zvlášť0000

2.2. Financovanie návrhu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, (ďalej len „zákon“) nemá vplyv na financovanie verejnej správy, z toho dôvodu sa tabuľka – financovanie návrhu (tabuľka č. 2) nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Návrh zákona:

–zvyšuje sadzbu dane na vykurovací olej a zavá dza sadzbu dane na mazacie a ostatné oleje,

upravuje skladanie a dop ĺňania zábezpeky pri prevádzkovateľovi daňového skladu a konanie vo veci upustenia od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,

–v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebn ých daniach navrhuje niektoré opatrenia, pri ktorých sa predpokladá pozitívny vplyv na štátny rozpočet napr. rozšírenie evidencie subjektov, ktoré obchodujú alebo budú obchodovať s vybraným minerálnym olejom,

–navrhuje sa zvýš enia sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov v dvoch etapách, a to od 1. februára 2012 a 1. marca 2013.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

x iné

Zvyšuje sadzbu dane na vykurovacie oleje z terajších 26,55 eura/1 000 kg na 111,50 eura/1 000 kg“.

Zavádza sadzbu dane na mazacie a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 91 až 2710 19 99 v členení podľa ich kinematickej viskozity pri teplote 40 ºC. Ak je kinematická viskozita do 10 mm2/s pri teplote 40 ºC vrátane 100 eur/1 000 kg a ak je nad 10 mm2/s pri teplote 40 ºC 0 eur/1 000 kg.

Spotrebná daň z cigariet sa zvyšuje nasledovne:

–špecifická časť dane sa od 1. 2. 2012 sa zvyšuje z 55,70 eura/1 000 kusov na 58 eur/1 000 kusov,

–minimálna sadzba dane sa od 1. 2. 2012 sa zvyšuje z 85 eur/1 000 kusov na 88,50 eur/1 000 kusov.

Spotrebná daň z tabakových výrobkov s vý nimkou cigariet sa zvyšuje nasledovne:

–sadzba dane z cigá r a cigariet sa od 1. 2. 2012 sa zvyšuje zo 72,86 eura/1 000 kusov na 75,56 eura/ 1000 kusov,

–sadzba dane z tabaku sa od 1. 2. 2012 sa zvyšuje zo 66,96 eura/kg na 69,44 eura/kg.

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na objem aktivít, z toho dôvodu sa tabuľka č. 3 – objem aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

Príjmy (v mil. eur)Vplyv na rozpočet verejnej správypozná mka201220132014 2015Daňové príjmy (132001)128,97736,51836,518 Nedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôži čky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na prí jmy verejnej správy celkom28,97736,51836,518 1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na vý davkovú časť rozpočtu verejnej správy, z toho dôvodu sa tabuľka vplyvu na rozpočet verejnej správy - výdavková časť (tabuľka č. 5) nepredkladá.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6) nepredkladá

25

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Všeobecne sa predpokladá zníženie administratívnych náklady pre všetky daňové subjekty zrušením povinnosti predkladania tých údajov správcovi dane daňovými subjektmi, ktorými už disponuje iný orgán štátnej správy, ako napr. uvádzanie daňového identifikačného čí sla, identifikačného čísla pre alebo daň z pridanej hodnoty, ak bolo pridelené.

Navrhované zmeny sa tiež dotknú:

–Prevádzkovateľov daňového skladu, ktorý skladajú zábezpeku na daň a ktorým colný úrad upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň.

–Daňových subjektov, ktoré obchodujú a naďalej chcú obchodovať s vybraným minerá lnym olejom a nie sú už registrovanými osobami vznikne jednorazová administratívna povinnosť požiadať o vydania povolenia na obchodovanie s vybraným miner álnym olejom.

–Osôb, ktoré obchodujú s tabakovou surovinou, ktorým vznikne jednorazová administratí vna povinnosť požiadať o zaradenie do evidencie obchodníkov s tabakovou surovinou.

–Osôb, ktoré nie sú registrované podľa zákona č . 106/2004 Z. z. alebo v minulosti boli registrované ako prevádzkovateľ daňového skladu a majú v držbe technologické zariadenie na výrobu tabakových výrobkov, sú povinné túto skutočnosť oznámiť coln ému úradu.

–Daňových subjektov, ktoré vyrábajú, dod ávajú alebo obchodujú so stlačeným zemným plynom.3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?Predpokladá sa zvýšenie výrobný ch nákladov niektorých dotknutých podnikateľských subjektov (cca 1 000).

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Predpokladá sa mierne zvýšenie administratívnych nákladov niektorým da ňovým subjektom podľa bodu 3.1. v súvislosti so žiadosťou o registráciu, vydanie povolenia alebo o zaradenie do evidencie.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu ?)

Predpokladá sa zní ženie administratívnej záťaže podnikateľských subjektov v oblasti poskytovania niektorých údajov.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Nepredpokladajú sa žiadne spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií.

Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. Predpoklad á sa, že zrušenie oslobodenia elektriny, uhlia a zemného plynu určené na výrobu tepla pre domácnosti realizované prostredníctvom spoločenstva vlastn íkov bytov a nebytových priestorov, bytových družstiev alebo správcovských spolo čnosti, bude mať nepriamo vplyv na zvýšenie ceny za odobraté teplo domácnosťami, ktoré nemajú vlastný zdroj vykurovania v rodinnom dome alebo v bytovom dome. Podľa URSO je v štruktúre bytov a rodinných domov podiel domá cností zásobovaných teplom z centrálneho zdroja na Slovensku približne 40%, ďalších 5% domácností v bytoch využívajú vlastnú kotolňu a zvyšných 55% domácností žije v domoch s vlastný m vykurovaním

Kvantifikujte:

Nekvantifikované.–Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa –Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

–Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Bez vplyvu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Bez vplyvu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširuj ú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)nie6.2. Vytváraj ú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)nie¼udia 6.3. Zabezpeč uje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)nie6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)nie6.5. Zabezpeč uje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)nie6.6. Zabezpeč uje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)nieInfraštruktúra 6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)nie6.10. Zabezpeč uje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Áno, podpísaním správy o prijatí zaručeným elektronickým podpisom.6.12. Rozš iruje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)nieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladaj ú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)nieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)nieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpoklad á nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorš ích predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

- čl. 110 až 113 a čl. 355 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺň a Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 95/60/ES z 27. novembra 1995 o daňovom označovaní plynových olejov a petroleja (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1),

-smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1),

-smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29.12.2007),

-smernica Rady 2008/118/ES zo 16.decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS v platnom znení (Ú. v. E Ú L 9, 14.1.2009),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a ná slednom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009),

-nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorý m sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 2/zv. 4),

-nariadenie Rady (ES) č. 2073/2004 zo 16. novembra 2004 o správnej spolupráci v oblasti spotrebných daní (Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 450/2008 z 23. apríla 2008 , ktorý m sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008),

-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajú ceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009),

-rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1152/2003/ES zo 16. júna 2003 o informatizácii prepravy a kontroly výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (Ú. v. EÚ L 162, 1.7.2003),

-rozhodnutie Komisie č. 2006/428/ES z 22. júna 2006 ustanovujúce spoločné daňové označovanie plynových olejov a kerozínu (Ú. v. EÚ L 172, 24.6.2006).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev vo veci C-292/02, Meiland Azewijn BV proti Hauptzollampt Duisburg, rok 2004,

-v rozhodnutí Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev vo veci C-240/01, EK proti Spolkovej republike Nemecko, rok 2004,

-v rozhodnutí Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev vo veci C-389/02, Deutsche See-Bestattungs-Genossenschaft eG proti Hauptzollamt Kiel, rok 2004,

-v rozhodnutí Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev vo veci C-185/00, EK proti Fínskej republike, rok 2003,

-v rozhodnutí Súdu prvého stupňa Európskych spoloč enstiev vo veci C-437/01, EK proti Talianskej republike, rok 2003.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2003/96/ES bola stanovená do 31.12.2003 a lehota na prebratie smernice 2008/118/ES bola stanovená do 1.1. 2010.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorský ch ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica 2008/118/ES bola prebratá do:

- zákona č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znen í neskorších predpisov,

- zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorší ch predpisov,

- zákona č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov,

- zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov,

- z ákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Smernica 2003/96/ES bola prebratá do zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zá kona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií SR, Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR.

Osobitná časť

K článku I.

K bodu 1

Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo všeobecnosti zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“). Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nem á na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, ktorý sa u nej nachádza alebo nachádzal, a to bez ohľ adu na to, či nakladá alebo nakladala s minerálnym olejom ako vlastným tak, že miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé také to zistenie je osobitným prípadom, a preto v prípade viacerých zistení môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa spresňuje miestna príslušnosť v tom zmysle, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak, ako podľa zákona č. 563/2009 Z. z., ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K bodu 2

Rozširuje sa definícia biodiesla, a to tak aby bolo jednoznačné a zrejmé, že biodieslom je aj odpadový olej (použitý kuchynský olej) rastlinné ho alebo živočíšneho pôvodu.

K bodu 3

Z dôvodu eliminácie daňových únikov na spotrebnej dani z minerálneho oleja sa navrhuje monitorovať pohyb najrizikovejších minerá lnych olejov, na ktoré nie je ustanovená sadzba dane, a to najmä základových olejov, mazacích a ostatných olejov. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že predmetné minerálne oleje sa napriek tomu, že nie sú určen é na použitie ako pohonná látka, na tento účel používajú, a to bez priznania a zaplatenia spotrebnej dane. Uvedený návrh je i v súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach.

K bodom 4 a 5

V súlade s koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných sa navrhuje zvýšenie spotrebnej dane na vykurovacie oleje a zavedenie spotrebnej dane na mazacie a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatú ry 2710 19 91 až 2710 19 99, a to v členení podľa ich kinematickej viskozity pri teplote 40 ºC.

K bodu 6

Upravuje sa výpočet dane a základ dane na vykurovac í olej a na mazacie a ostatné oleje, ktoré boli použité ako pohonná látka a výpočet dane a základ dane na mazacie a ostatné oleje ktoré boli použité ako palivo. Na prepočet množstva týchto minerá lnych olejov z kilogramov na litre sa stanovuje prepočítací koeficient 0,837.

K bodom 7, 8, 35, 38, 56 a 63

Navrhuje sa zrušenie povinnosti predkladania tých údajov správcovi dane daňov ými subjektmi, ktorými už disponuje iný orgán štátnej správy, ako napr. uvádzanie daňového identifikačného čísla, identifikačného čísla pre alebo daň z pridanej hodnoty, ak bolo pridelené . Uvedený návrh je v súlade Analýzou legislatívneho prostredia a zoznam právnych predpisov, určených pre implementáciu elektronického spracovania agend schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 595 z 2. septembra 2009, ktorá obsahuje zoznam právnych predpisov určených na implementáciu elektronické ho spracovania agend.

K bodom 9, 34, 36, 43, 59 a 92

Vzhľadom k tomu, že hmotnoprávny predpis upravuje ďalšie podmienky, ktoré je subjekt povinný splniť pri registrácii napr. ako prevádzkovateľ daňov ého skladu, a ktoré nie sú priamo upravené zákonom č. 563/2009 Z. z., ktorý upravuje registráciu vo všeobecnosti, je potrebné upraviť postup colného úradu v špecifických prípadoch upravených hmotnoprá vnym predpisom. Uvedené sa vzťahuje i na postup pri zaradení do evidencie a vydávenie osobitných povolení podľa príslušných ustanovení.

K bodom 10, 11 a 12

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zrušením povinnosti predkladania určitých údajov daňovými subjektmi správcovi dane.

K bodom 13 a 47

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s ukončením platnosti zákona č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 15

Colným úradom sa umožňuje vyradiť užívateľský podnik z evidencie užívateľských podnikov v tom prípade, ak užívateľský podnik nemá platné žiadne odberné poukazy a sám nepožiadal o vyradenie z evidencie užívateľských podnikov alebo ak sám pož iada o vyradenie z evidencie užívateľských podnikov.

K bodom 16, 50 a 60

Vypúšťajú sa osobitné ustanovenia v súvislosti so zákonom č . 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol zrušený 31. decembra 2010.

K bodom 17 a 20

Navrhuje sa doplniť vznik daňovej povinnosti v súvislosti so zavedení m sadzby dane na mazacie a ostatné oleje kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 91 až 2710 19 99, ak budú použité ako pohonná látka. Zároveň sa navrhuje v tejto súvislosti doplniť i platiteľa dane.

K bodom 18 a 19

Vzhľadom k tomu, že definícia pojmu „daňový dlžník“ vyjadrená v zákonoch o spotrebných daniach, by mohla spôsobovať komplikácie v praxi, keďže na základe zákona č. 563/2009 Z. z. je daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok, je potrebné tento pojem nahradiť pojmom „osoba povinná platiť daň (ďalej len „platite ľ dane“)“.

K bodom 21, 67, 73, 77 a 91

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiarou.

K bodom 22 a 25

Navrhuje sa vypustiť úpravu týkajúcu sa dodatočného daňového priznania z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko podávanie dodatočného daňové ho priznania ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z.

K bodu 23

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu, že splnomocňovacie ustanovenie na vydanie daňového priznania je dané zákonom č. 563/2009 Z. z.

K bodu 24

Navrhuje sa upraviť ustanovenie tak, že platiteľ dane bude povinný uviesť v daňovom priznaní, ktorého vzor ustanoví ministerstvo všeobecne závä zným právnym predpisom, všetky potrebné údaje. Informácia o tom, ktorú kolónku daňového priznania má konkrétny platiteľ dane vyplniť, bude uvedená v poučení na vyplnenie daňového priznania.

K bodom 26, 40, 41, 42, 44, 45, 49, 55, 57, 64 a 94

V nadväznosti na vykonané vecné úpravy, je potrebné legislatí vno-technicky upraviť súvisiace ustanovenia.

K bodu 27

Navrhuje sa znížiť daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie, za ktoré nie je daňový dlžník povinný podať daňové priznanie a zaplatiť daň.

K bodu 28

Navrhovaná úprava tohto ustanovenia umožní vrátiť oprávnenému príjemcovi spotrebnú daň z minerálneho oleja, ak ten dodá minerálny olej užívateľskému podniku na účely oslobodené od dane.

K bodom 29 a 30

Navrhuje sa úprava ustanovení tak, že vrátenie dane sa uplatní v da ňovom priznaní, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom osobe vznikol nárok na vrátenie dane, ak má doklad ustanovený zákonom. Ak takýto doklad má k dispozícii neskôr ako v zdaňovacom období, v ktorom jej vznikol nárok na vrátenie dane, vrátenie dane si uplatní v ďalšom zdaňovacom období, najneskôr však do uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie dane.

K bodu 31

Navrhuje sa vypustenie ustanovení z dôvodu nadbytočnosti, nakoľ ko postup pri uplatnení vrátenia dane, ak si platiteľ dane uplatňuje zníženie alebo zvýšenie uplatneného vrátenia dane, je upravený zákonom č. 563/2009 Z. z.

K bodu 32

Stanovuje sa lehota na vrátenie dane, ak sú splnené všetky podmienky na jej vrátenie. Súčasne sa stanovujú lehoty na vrátenie dane v prípade začatia daňovej kontroly colným ú radom.

K bodu 33

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou vrátenia dane.

K bodu 37

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 39

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prepojením informačných syst émov colných úradov a daňových úradov.

K bodom 46, 48, 53, 58, 66 a 70

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s úpravou ustanovenia o zá bezpeke na daň.

K bodu 51

Z dôvodu neust ále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň a v súlade s Koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach sa upravujú ustanovenia o zábezpekách. Súč asne sa novým spôsobom upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň.

K bodu 52

Ustanovenia sa spresňujú tak, že správa o prijatí vyhotovená prostrední ctvom elektronického systému, musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 54

Z ustanovenia sa na základe požiadavky z praxe z dôvodu existencie vysoké ho rizika nepokrytia prepravy minerálneho oleja vypúšťa možnosť zloženia zábezpeky dopravcom minerálneho oleja.

K bodu 61

Novým znením tohto ustanovenia zákona sa navrhuje komplexne upraviť podmienky vydávania povolení pre tie daňové subjekty, ktoré chcú obchodovať na daňovom území s vybraným minerálnym olejom, ktorým je daňovo zvýhodnený minerálny olej podľa § 11 ods. 2 písm. b) alebo minerá lny olej podľa § 4 ods. 2, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, alebo minerálny olej podľa § 4 ods. 7 písm. a) b) a e), alebo minerálny olej podľa § 6 ods. 1 písm. e) a g), alebo s tovarom, ktorý sa svojim zlo žením a vlastnosťami približuje k minerálnemu oleju a mohol by byť použitý ako pohonná látka alebo ako palivo alebo ako prísada do pohonnej látky, alebo by bol na tieto účely ponúkaný. Zároveň sa upravuje vydávania a odnímanie povolení na obchodovania s vybraným minerálnym olejom a odberných poukazov na odber daňovo zvýhodnen ého minerálneho oleja.

K bodu 62

Týmto novým ustanovení zákona sa zavádza povinnosť pre predajcov pohonn ých látok na daňovom území, ktorí chcú predávať v daňovom voľnom obehu minerálny olej, ktorým je motorový benzín, motorovú naftu alebo LPG na konečnú spotrebu, oznámiť túto skutočnosť colnému úradu. Colný úrad je povinný na základe oznámenia zaradiť tú to osobu do evidencie predajcov pohonných látok.

K bodu 65

Navrhuje sa upraviť ustanovenie v tom zmysle, že prekluzívna lehota na uplatnenie vr átenia dane pri zistení nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja v pozastavení dane je tri roky odo dňa začatia prepravy minerálneho oleja. Táto lehota vyplýva z transpozície smernice Rady 2008/118/ES.

K bodu 68

V sú vislosti so znižovaním administratívnej záťaže podnikateľov sa navrhuje upraviť lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane pri preprave minerálneho oleja mimo pozastavenia dane na podnikateľské úč ely, ak platiteľom dane je prevádzkovateľ daňového skladu alebo oprávnený príjemca, ktorí podávajú daňové priznanie pravidelne za každé zdaňovacie obdobie.

K bodom 69 a 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení vzhľadom na nahradenie žiadostí o vrátenie dane daňovým priznaním, resp. dodatočným daňovým priznaním.

K bodu 72

Upravuje sa vrátenie dane pri vzniku nezrovnalosti pri preprave minerálneho oleja, ktorý bol uvedený do daňového voľného obehu v inom členskom štáte v tom zmysle, že po uplynutí trojročnej lehoty odo dň a vzniku nezrovnalosti colný úrad nemôže vrátiť daň.

K bodu 74

V súvislosti so zmenou názvu obchodníka s minerálnym olejom na obchodníka s vybraným minerálnym olejom sa upravuje vedenie evidencie týmto novým daňovým subjektom.

K bodom 75 a 76

Miestnu príslušnosť správcu dane pri daňovej kontrole ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z. a z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť znenie ustanovenia.

Zároveň sa navrhuje vypustiť ustanovenie o výkone daňových kontrol v daň ových skladoch a u ostatných kontrolovaných subjektov, pričom sa však v ustanovení ponecháva osobitná úprava začiatku výkonu daňovej kontroly.

K bodom 78 a 80

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zmenou názvu obchodníka s minerálnym olejom na obchodníka s vybraným minerálnym olejom.

K bodom 79 a 81

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s predajcom pohonných látok.

K bodom 82 a 85

Navrhuje sa rozšíriť správne delikty v súvislosti s použitím mazacích a ostatný ch olejov kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 91 až 2710 19 99 ako pohonnej látky, ktoré boli určené na použitie alebo ponúkané na použitie ako palivo.

K bodom 83 a 86

V súvislosti s úpravou ustanovenia o zábezpeke na daň sa rozširujú spr ávne delikty o prípad, ak colný úrad použije zábezpeku na daň na úhradu dane, ktorá nebola zaplatená v lehote splatnosti. Tiež sa stanovuje sankcia za tento správny delikt.

K bodom 84 a 87

V súvislosti s obchodníkom s vybraným minerálnym olejom a predajcom pohonných hmôt sa rozširujú správne delikty o správny delikt, ak obchodník s vybraným minerálnym olejom alebo predajca pohonných látok nedodrží niektor é vybrané povinnosti. Tiež sa stanovuje sankcia za tento správny delikt.

K bodu 88

Navrhuje sa ustanoviť prekluzívnu lehotu pokuty za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákona.

K bodom 89 a 90

Navrhuje sa doplniť pokuty za priestupok v súvislosti s použitím mazacích a ostatný ch olejov kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 91 až 2710 19 99 ako pohonnej látky, ktoré boli určené na použitie alebo ponúkané na použitie ako palivo.

K bodu 93

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť prechodné ustanovenia k úprav ám účinným od 1. apríla 2012 a k úpravám účinným od 1. septembra 2011.

K článku II.

K bodu 1

Úpravu miestnej príslušnosti ustanovuje vo vš eobecnosti zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/200 9 Z. z.“). Navrhuje sa upraviť miestna príslušnosť colného úradu pre fyzickú osobu, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré sa u nej nachádzajú alebo nachádzali, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými tak, že miestne príslušným colným úradom je zakaždým ten úrad, ktorý túto skutočnosť zistí. Každé takéto zistenie je osobitným prípadom, a preto v pr ípade viacerých zistení, môže byť miestne príslušným colným úradom pre tú istú fyzickú osobu rovnaký colný úrad ale aj iný colný úrad.

Zároveň sa upravuje miestna príslušnosť v tom zmysle, že Finančné riaditeľstvo SR môže pre organizačnú zložku právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo prevádzkareň fyzickej osoby určiť miestnu príslušnosť aj inak ako podľa zákona č. 563/2009 Z. z., ak je to pre výkon správy účelnejšie.

K bodom 5, 49, 56, 69, 70 a 71

Legislatívno-technická úprava poznámok pod čiar ou.

K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia v tom zmysle, ž e na spotrebiteľskom balení cigariet podnik na výrobu cigariet aplikovaný jedinečný alfanumerický kód.

K bodu 7

Navrhuje sa legislatívno-technicky upraviť ustanovenie. V súlade s Koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach a z dôvodu problematického až nemožného výkonu daňového dozoru v tlačiarni, ktorá sa nachádza mimo daňového územia, sa upravuje ustanovenie tak, že povolenie na tlač kontrolných známok môže finančné riaditeľstvo vydať len osobe, ktorá má na daňovom území technické vybavenie na tlač dokumentov zabezpečen ých pred falšovaním, pozmeňovaním a iným zneužitím.

K bodom 8, 25, 26, 41 a 47

Navrhuje sa zrušenie povinnosti predkladania tých ú dajov správcovi dane daňovými subjektmi, ktorými už disponuje iný orgán štátnej správy, ako napr. uvádzanie daňového identifikačného čísla alebo identifikačného čísla pre daň z pridanej hodnoty, ak bolo pridelené. Uvedený návrh je v súlade Analýzou legislatívneho prostredia a zoznam právnych predpisov, určených pre implementáciu elektronického spracovania agend schválenou uznesením vlá dy Slovenskej republiky č. 595 z 2. septembra 2009, ktorá obsahuje zoznam právnych predpisov určených na implementáciu elektronického spracovania agend.

K bodom 2, 3, 4, 9, 17, 18, 20, 28, 29, 31, 32, 33 až 36, 42, 43, 46, 48, 55 a 75

Legislatívno-technická úprava ustanovení, aj vzh ľadom na vykonané vecné úpravy.

K bodu 10

Navrhuje sa spresnenie ustanovenia v tom zmysle, ž e ak finančné riaditeľstvo dovozcovi cigariet zruší registračné odberné číslo, colný úrad na základe oznámenia finančného riaditeľstva o zrušení registračného odberného vyradí dovozcu cigariet z evidencie dovozcov cigariet.

K bodom 11 a 12

Vzhľadom k tomu, že definícia pojmu „daňový dlžník“ vyjadrená v zákonoch o spotrebných daniach, by mohla spôsobovať komplikácie v praxi, keďže na základe zákona č. 563/2009 Z. z. je daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok, je potrebné tento pojem nahradiť pojmom „osoba povinná platiť daň (ďalej len „platiteľ dane“)“.

K bodu 13

Ustanovenie sa upravuje z dôvodu, že splnomocň ovacie ustanovenie na vydanie daňového priznania je dané zákonom č. 563/2009 Z. z.

K bodu 14

Navrhuje sa upraviť ustanovenie tak, že platiteľ dane bude povinný uviesť v daňovom priznaní, ktorého vzor ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, všetky potrebné údaje. Informácia o tom, ktorú kolónku daňového priznania m á konkrétny platiteľ dane vyplniť, bude uvedená v poučení na vyplnenie daňového priznania.

K bodu 15 a 16

Navrhuje sa vypustiť úpravu týkajúcu sa dodatoč ného daňového priznania z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko podávanie dodatočného daňového priznania ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z.

K bodom 19 a 21

Navrhuje sa úprava ustanovení tak, že vrá tenie dane sa uplatní v daňovom priznaní, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom osobe vznikol nárok na vrátenie dane, ak má doklad ustanovený zákonom. Ak takýto doklad má k dispozícii neskôr ako v zdaň ovacom období, v ktorom jej vznikol nárok na vrátenie dane, vrátenie dane si uplatní v ďalšom zdaňovacom období, najneskôr však do uplynutia prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie dane.

K bodu 22

Navrhuje sa vypustenie ustanovení z dôvodu nadbytoč nosti, nakoľko postup pri uplatnení vrátenia dane, ak si platiteľ dane uplatňuje zníženie alebo zvýšenie uplatneného vrátenia dane, je upravený zákonom č. 563/2009 Z. z.

K bodu 23

Stanovuje sa lehota na vrátenie dane, ak sú splnené v šetky podmienky na jej vrátenie. Súčasne sa stanovujú lehoty na vrátenie dane v prípade začatia daňovej kontroly colným úradom.

K bodom 24 a 27

V súlade s Koncepciou boja proti daňovým ú nikom na spotrebných daniach sa v záujme predchádzania nejasnostiam navrhuje spresniť, čo sa považuje za výrobu tabakových výrobkov. Zároveň sa navrhuje doplniť podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie da ňového skladu, ktorým je podnik na výrobu tabakových výrobkov, ktoré sa týkajú najmä splnenia podmienok z pohľadu splnenia hygienických podmienok na výrobu tabakových výrobkov a dodržania bezpečnostn ých podmienok z pohľadu technickej inšpekcie.

K bodom 30, 44 a 72

Vzhľadom k tomu, že hmotnoprávny predpis upravuje ďalšie podmienky, ktoré je subjekt povinný splniť pri registrácii napr. ako prevádzkovateľ daňového skladu, a ktoré nie sú priamo upravené zákonom č. 563/2009 Z. z., ktorý upravuje registráciu vo vš eobecnosti, je potrebné upraviť postup colného úradu v špecifických prípadoch upravených hmotnoprávnym predpisom. Uvedené sa vzťahuje i na postup pri zaradení do evidencie podľa príslušného ustanovenia z ákona.

K bodu 37

Navrhuje sa zaviesť evidenciu obchodníkov s tabakovou surovinou v súlade s Koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach tak, aby bolo možné, za účelom eliminácie nelegálnej výroby tabakových výrobkov, sprehľadni ť obchodovanie s tabakovou surovinou, ktorá nie je v zmysle zákona tabakovým výrobkov.

Rovnako sa navrhuje ustanoviť evidenciu technologických zariadení na výrobu tabakových výrobkov tak, aby colný úrad mal prehľad o držbe technologických zariadení na výrobu tabakových výrobkov u tý ch subjektov, ktorí nie sú podľa zákona registrovaní ako podnik na výrobu tabakových výrobkov a na základe tohto prehľadu zabrániť tak použitiu technologického zariadenia na nelegálne aktivity.

K bodom 38, 45, 65 a 67

Z dôvodu neustále sa vyskytujúcich problémov v praxi pri aplikácii systému zábezpek na daň a v súlade s Koncepciou boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach sa upravujú ustanovenia o zábezpekách. Súčasne sa novým spôsobom upravujú podmienky dopĺňania a vrátenia zábezpeky na daň a sprísňujú sa aj podmienky na upustenie od zloženia zábezpeky na daň.

Vzhľadom na novú úpravu systému zábezpek na daň, je potrebné upraviť aj spôsob zníženia zábezpeky u oprávneného príjemcu, ktorý prijíma tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane.

K bodu 39

Ustanovenia sa spresňujú tak, že správa o prijat í vyhotovená prostredníctvom elektronického systému, musí byť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

K bodu 40

Z ustanovenia sa na základe požiadavky z praxe, z d ôvodu existencie vysokého rizika nepokrytia prepravy tabakových výrobkov z iného členského štátu na daňové územie, vypúšťa možnosť zloženia zábezpeky dopravcom tabakových výrobkov.

K bodom 50 a 54

Navrhuje sa upraviť ustanovenie v tom zmysle, ž e prekluzívna lehota na uplatnenie vrátenia dane pri zistení nezrovnalosti pri preprave tabakových výrobkov v pozastavení dane a mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely je tri roky odo dňa zač atia prepravy tabakových výrobkov. Táto lehota vyplýva z transpozície smernice Rady 2008/118/ES. Po uplynutí trojročnej lehoty odo dňa začatia prepravy tabakov ých výrobkov v pozastavení dane, resp. vzniku nezrovnalosti colný úrad daň nemôže vrátiť.

K bodu 51

V súvislosti so znižovaním administratívnej záťaže podnikateľ ov sa navrhuje upraviť lehotu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane pri preprave tabakových výrobkov mimo pozastavenia dane na podnikateľské účely, ak platiteľom dane je prevádzkovateľ daňové ho skladu alebo oprávnený príjemca, ktorí podávajú daňové priznanie pravidelne za každé zdaňovacie obdobie.

K bodom 52 a 53

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení vzhľadom na nahradenie žiadosti o vrátenie dane daňovým priznaním.

K bodom 57 a 59

Miestnu príslušnosť správcu dane pri daň ovej kontrole ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z. a z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť znenie ustanovenia.

Zároveň sa navrhuje novým spôsobom upraviť ustanovenie o výkone daňových kontrol u registrovaných subjektov, pričom sa však v ustanovení ponecháva osobitná úprava začiatku výkonu daňovej kontroly.

K bodu 58

Na základe požiadavky z praxe sa upravuje odoberanie vzoriek colným úradom takým spôsobom, že ak colný úrad v odôvodnenom množstve z tabakových výrobkov, ktoré boli zabezpečené podľa zákona č . 563/2009 Z. z. odoberie vzorku na účely expertízy, takúto vzorku po jej vykonaní už späť nevráti.

K bodom 60 a 61

V súvislosti s novými ustanoveniami o evidencii obchodníkov s tabakovou surovinou a o technologických zariadení na výrobu tabakových výrobkov, je potrebné primerane upraviť ustanovenia týkajúce sa vedenia evidencie colným úradom a finančným riaditeľ stvom.

K bodom 62 až 64

Vzhľadom na aplikáciu systému váž enej priemernej ceny cigariet v praxi, sa spresňuje príslušné ustanovenie tak, že vážená priemerná cena cigariet sa vyjadruje na 1000 kusov cigariet a zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta.

K bodu 66

Na základe požiadaviek z praxe sa upravuje výška pokút.

K bodu 68

Navrhuje sa ustanoviť prekluzí vnu lehotu pokuty za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákona.

K bodu 73

Navrhuje sa zvý šenie sadzby spotrebnej dane z cigariet za účelom splnenia minimálnych kritérií pre zdaňovanie cigariet, ktoré stanovuje EÚ pre členské štáty od roku 2014. V súvislosti so zvýšením spotrebnej dane z cigariet je nutné upraviť sadzbu dane aj u ostatných tabakových výrobkov tak, aby sa so zreteľom na ich charakter nestali náhradou za drahšie cigarety. Z dôvodu aby sa vyhlo negatívnym efektom zvýš enia sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov na trh s tabakovými výrobkami na území SR a tým aj dôsledkami pre štátny rozpočet ako sú nárast nelegálneho trhu a cezhraničné nákupy, navrhuje sa zv ýšenie sadzby spotrebných daní na tabakové výrobky postupne v dvoch krokoch, a to s účinnosťou od 1.februára 2012 a 1. marca 2013. Zároveň sa z dôvodu efektu predzásobenia navrhuje obmedziť dopredaj cigariet.

K bodu 74

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť prechodné ustanovenia.

K bodu 76 a 77

Vzhľadom k tomu, že v úradnom vestníku Euró pskej únie bola publikovaná smernica Rady 2011/64/EÚ, je potrebné v zákone upraviť prílohu č. 1.

K článku III.

K bodom 1, 2, 3, 12, 77 a 83

Legislatívno-technická úprava poznámok pod č iarou.

K bodu 4

Navrhovanou úpravou ustanovenia sa upresňuje pojem du álne použitie.

K bodu 5

Navrhuje sa úprava ustanovenia z dôvodu rozší renia pojmu elektroenergetický podnik o podnikateľa podľa zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“), ktorý v energetike nevykonáva podnikateľskú činnosť na základe povolenia, ale na základe oznámenia predloženého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR a podnikateľ a ktorý je prevádzkovateľom distribu čnej sústavy elektriny.

K bodom 6 a 55

Ustanovenie sa navrhuje upraviť z dôvodu, že Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví SR nevydáva samostatne, formou rozhodnutia, potvrdenie o výške strát pri výrobe, prenose a distribúcii elektriny, resp. pri preprave alebo distribúcii zemného plynu, keďž e tento údaj je súčasťou cenového návrhu schváleného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví SR.

K bodu 7

Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby bolo zrejmé, že oslobodenie od spotrebnej dane možno uplatniť len na elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja. Skutočnosť, že elektrina bola vyrobená z obnoviteľného zdroja energie sa preukazuje zárukou pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vydanou na základe § 7a zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z. z.“).

K bodu 8

V nadväznosti na rozhodnutie EK vo veci štá tnej pomoci NN 63/2009 – Daňové zvýhodnenie uplatňované na elektrinu, uhlie a zemný plyn, je potrebné upraviť ustanovenie týkajúce sa oslobodenia od dane pri elektrine vyrobenej v zariadení na kombinovanú vý robu elektriny a tepla, čo sa preukazuje potvrdením o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, vydaným podľa zákona č. 309/2009 Z. z. Zároveň sa oslobodenie od dane uplatň uje len na elektrinu vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, ak je dodaná priamo konečnému spotrebiteľovi elektriny alebo spotrebovaná osobou, ktorá ju vyrobila a ktoré nie je odpísané pod ľa zákona o účtovníctve, najdlhšie však na dobu 12 rokov.

K bodom 9, 31 a 54

V súlade s čl. 15 smernice Rady 2003/96/ES o reš trukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny možno od spotrebnej dane oslobodiť elektrinu, uhlie, zemný plyn, ak sú tieto používané domácnosťami. Súčasn á úprava zákona č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov však umožňuje i oslobodenie od spotrebnej dane, ak sú dodávky elektriny, uhlia, zemného plynu ur čené na výrobu tepla realizované prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, bytových družstiev alebo správcovských spoločnosti, teda predmetom konečných dodávok domá cnostiam nie je zemný plyn a uhlie, respektíve elektrina ako taká, ale teplo, ktoré však nie je predmetom dane. Vzhľadom i na upozorňujúci list Európskej komisie, je preto potrebné súčasný systém dodá vok zemného plynu, uhlia a elektriny určeného na výrobu tepla zmeniť tak, že od spotrebnej dane bude oslobodený zemný plyn, uhlie, a elektrina, ak sú dodané priamo domácnostiam, ktoré majú vlastný zdroj vykurovania, a teda ide o spotrebu zemného plynu, uhlia a elektriny priamo v domácnosti. Odber alebo nákup elektriny, uhlia alebo zemného plynu na iné účely ako na výrobu tepla domácnosťou bude naď alej od dane oslobodený, a to aj v prípade, keď domácnosť priamo odoberá alebo nakupuje elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, ako aj v prípade keď je zastúpená treťou osobou.

K bodu 10

Ustanovením sa navrhuje upraviť oslobodenie od spotrebnej dane z elektriny u malých výrobcov elektriny, ktorí vyrábajú elektrinu pre vlastnú spotrebu, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia neprevyšuje 5 MW, pričom podmienkou je, ž e elektrina je vyrobená z preukázateľne zdaneného minerálneho oleja, uhlia alebo zemného plynu.

K bodom 11, 18, 30, 62 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu ustanovení.

K bodom 22, 27, 44, 47, 68, 71 a 74

Navrhuje sa upraviť ustanovenie tak, že platiteľ dane z elektriny, uhlia alebo zemného plynu bude povinný uviesť v daňovom priznaní, ktorého vzor ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, všetky potrebné údaje. Informácia o tom, ktor ú kolónku daňového priznania má konkrétny platiteľ dane vyplniť, bude uvedená v poučení na vyplnenie daňového priznania.

Zavádza sa povinnosť platiteľa dane podať colnému úradu daňové priznanie aj v prípade, ak v zdaňovacom období uskutočňoval len dodávky elektriny, uhlia, zemného plynu alebo stlačeného zemné ho plynu bez dane, alebo ak uskutočňoval len dodávky elektriny, uhlia alebo zemného plynu oslobodeného od dane.

Navrhuje sa úprava ustanovení tak, že vrátenie dane sa uplatní v daňovom priznaní, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom osobe vznikol nárok na vrátenie dane, ak má doklad ustanovený zákonom. Ak taký to doklad má k dispozícii neskôr ako v zdaňovacom období, v ktorom jej vznikol nárok na vrátenie dane, vrátenie dane si uplatní v ďalšom zdaňovacom období, najneskôr však do uplynutia prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie dane.

K bodom 25 a 28

Ustanovenie sa navrhuje upraviť tak, aby bolo zrejmé, že oprávnený spotrebiteľ, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie alebo vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou si oslobodenie od dane uplatní formou vrátenia dane. Súčasne sa v tejto súvislosti upravujú náležitosti žiadosti vrátenia dane.

Navrhuje sa úprava ustanovení tak, že vrátenie dane sa uplatní v daňovom priznaní, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom osobe vznikol nárok na vrátenie dane, ak má doklad ustanovený zákonom. Ak taký to doklad má k dispozícii neskôr ako v zdaňovacom období, v ktorom jej vznikol nárok na vrátenie dane, vrátenie dane si uplatní v ďalšom zdaňovacom období, najneskôr však do uplynutia prekluzí vnej lehoty na uplatnenie nároku na vrátenie dane.

K bodom 13, 14, 33, 35, 50, 56 a 57

Navrhuje sa zrušenie povinnosti predkladania tých ú dajov správcovi dane daňovými subjektmi, ktorými už disponuje iný orgán štátnej správy, ako napr. uvádzanie daňového identifikačného čísla, identifikačného čísla pre alebo daň z pridanej hodnoty, ak bolo pridelené. Uvedený návrh je v súlade Analýzou legislatívneho prostredia a zoznam právnych predpisov, určených pre implementáciu elektronického spracovania agend schválenou uznesením vlá dy Slovenskej republiky č. 595 z 2. septembra 2009, ktorá obsahuje zoznam právnych predpisov určených na implementáciu elektronického spracovania agend.

K bodom 15, 34, 42, 58 a 66

Vzhľadom k tomu, že hmotnoprávny predpis (zákon č. 609/2007 Z. z.) upravuje ďalšie podmienky, ktoré je subjekt povinný splniť pri registrá cii napr. ako platiteľ dane a ktoré nie sú priamo upravené zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých z ákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), ktorý upravuje registráciu vo všeobecnosti, je potrebné upraviť postup colného úradu v š pecifických prípadoch upravených hmotnoprávnym predpisom. Uvedené sa vzťahuje i na postup pri zaradení do evidencie podľa príslušného ustanovenia zákona.

Ustanovenia sa upravujú z dôvodu, že ak má oprávnený spotrebiteľ elektriny, uhlia alebo zemného plynu viacerých dodávateľov elektriny, uhlia alebo zemného plynu, colný úrad vydáva osobitne pre každé ho takéhoto dodávateľa povolenie na oslobodenú elektrinu, uhlie alebo zemný plyn.

Navrhuje sa doplniť lehotu, do ktorej je colný úrad povinný vykonať zmeny v osvedčení o registrácii oprávneného spotrebiteľa elektriny, uhlia alebo zemného plynu, alebo povolení na oslobodenú elektrinu, uhlie alebo zemný plyn, alebo vydať nové osvedčenie alebo nové povolenie, alebo zrušiť pôvodné osvedčenie alebo pôvodné povolenie po doručení oznámenia o zmene údajov oprávneným spotrebite ľom elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K bodom 16, 36 a 60

Novým znením ustanovenia sa dopĺňajú mož nosti zrušenia registrácie oprávneného spotrebiteľa elektriny, uhlia alebo zemného plynu a možnosti odňatia povolenia na oslobodenú elektrinu, uhlie alebo zemný plyn.

Spresňujú sa podmienky na odňatie a zánik povolenia pre oprávneného spotrebiteľa.

K bodom 17, 38 a 61

Ustanovenia sa upravujú z dôvodu zrušenia zákona č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V nadväznosti na vykonané vecné úpravy, je potrebné aj legislatívno-technicky upraviť príslušné ustanovenia.

K bodom 19, 39 a 64

Ustanovením sa upresňuje deň dodania a deň spotreby elektriny, uhlia alebo zemného plynu.

K bodom 20, 40 a 65

Vzhľadom k tomu, že definícia pojmu „daňový dlžník“ vyjadrená v zákonoch o spotrebných daniach by mohla spôsobovať komplikácie v praxi, keďže na základe zákona č. 563/2009 Z. z. je daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok, je potrebné tento pojem nahradiť pojmom „osoba povinná platiť daň z elektriny“ (ďalej len „platiteľ dane z elektriny“) v prípade spotrebnej dane z uhlia to bude platiteľ dane z uhlia a v prí pade spotrebnej dane zo zemného plynu to bude platiteľ dane zo zemného plynu.

K bodom 21, 43 a 67

Navrhuje sa vypustiť úpravu týkajúcu sa dodatočného daňového priznania z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko podávanie dodatočného daňov ého priznania ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z.

K bodom 23, 37, 45, 48, 59, 69 a 87

V nadväznosti na vykonané vecné ú pravy, je potrebné legislatívno-technicky upraviť príslušné ustanovenia.

K bodom 24, 46 a 70

Navrhuje sa vypustiť úpravu týkajúcu sa dodatoč ného daňového priznania z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko podávanie dodatočného daňového priznania ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z.

K bodom 26 a 73

Navrhuje sa vypustenie ustanovení z dôvodu nadbytoč nosti, nakoľko postup pri uplatnení vrátenia dane, ak si platiteľ dane uplatňuje zníženie alebo zvýšenie uplatneného vrátenia dane, je upravený zákonom č. 563/2009 Z. z.

K bodom 29, 49 a 75

Stanovuje sa lehota na vrátenie dane, ak sú splnené v šetky podmienky na jej vrátenie. Súčasne sa stanovujú lehoty na vrátenie dane v prípade začatia daňovej kontroly colným úradom.

K bodu 32

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o povinnosť žiadate ľa o registráciu oprávneného spotrebiteľa uhlia uvádzať v žiadosti aj identifikačné údaje dodávateľa uhlia.

K bodu 41

Rozširuje sa pojem platiteľa dane z uhlia o osobu, na ktorej účet bolo pri dovoze predložené colné vyhlásenie na prepustenie uhlia do colného režimu voľný obeh.

K bodom 51, 52 a 53

Legislatívno-technická úprava ustanovení sú visiacich s novou právnou úpravou zdaňovania stlačeného zemného plynu.

K bodu 63

V súvislosti s navrhovanými zmenami sa rozš iruje vznik daňovej povinnosti, ktorá vzniká aj dodaním zemného plynu určeného na výrobu stlačeného zemného plynu.

K bodu 72

Navrhované ustanovenie sa dopĺňa z dôvodu zabezpe čenia kompatibility so zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 76

Navrhuje sa nové osobitné ustanovenie pre stlačený zemný plyn a s tým súvisiace zadefinovanie pojmov stlačený zemný plyn, základ dane, sadzba dane, definícia vzniku daňovej povinnosti a platiteľa dane zo stlačeného zemného plynu zohľadňujúca špecifik á výroby a dodávania stlačeného zemného plynu.

K bodu 78

Miestnu príslušnosť správcu dane pri daň ovej kontrole ustanovuje zákon č. 563/2009 Z. z. a z tohto dôvodu sa navrhuje upraviť znenie ustanovenia.

K bodu 79

Ustanovenie sa dopĺňa o možnosť colného úradu vyzvať oprávneného spotrebiteľa elektriny, oprávneného spotrebiteľa uhlia alebo oprávnené ho spotrebiteľa zemného plynu na plnenie si svojich povinností v súlade so zákonom.

K bodu 80

V nadväznosti na vykonané vecné ú pravy, je potrebné legislatívno-technicky upraviť príslušné ustanovenie, ktoré zároveň rozš iruje obsah elektronickej databázy o identifikačné údaje platiteľa dane zo stlačeného zemného plynu.

K bodu 81

Z aplikačnej praxe vyplynula nutnosť zosú ladenia terminológie pojmov „použil“ a „spotreboval“. Ustanovenie sa tiež legislatívno-technicky upravilo.

K bodu 84

Navrhuje sa ustanoviť prekluzí vnu lehotu pokuty za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákona.

K bodu 85

Legislatívno-technická úprava ustanovenia sú visiaca so zákonom č. 563/2009 Z. z. a legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou.

K bodu 86

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť prechodné ustanovenia.

K článku IV.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012 okrem ustanovení čl. II bodov 7, 9, 37, 60 a 61, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. februára 2012, čl. I bodov 3, 61, 62, 74, 78, 79, 80, 81, 84 a 87 a čl. III bodu 76, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2012, čl. I bodov 46, 51, 53, 58, 66, 70, 83 a 86 a čl. II bodov 38, 65 a 67, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2012.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 21. septembra 2011.

Iveta Radičová, v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

K predpisu 384/2011, dátum vydania: 10.11.2011

2

B. Osobitná časť

K § 1

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje predmet návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov, ktorým je stanovenie povinnosti platenia odvodu pre banku alebo pobočku zahraničnej banky, ako aj správa odvodov. Cieľom je prispieť k vytvoreniu mechanizmov podie ľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodá rstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz v bankovom sektore, k stimulovaniu vybraný ch finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

K § 2

Navrhovanou úpravou sa vymedzujú základné pojmy návrhu z ákona. Definuje sa základ pre výpočet odvodu, ktorý sa vypočíta tak, že sa suma pasív sa zníži o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi, o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu. Ak pôjde o banku pasíva by sa mali znížiť o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu podriaden ého dlhu a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa z ákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov. Ak pôjde o pobočku zahraničnej banky pasíva by sa mali znížiť o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodá rskeho priestoru v zmysle právnych predpisov tohto štátu.

Navrhuje sa, aby správcom odvodu bol Daňový úrad pre vybran é daňové subjekty (ďalej len 'Daňový úrad').

K § 3

V § 3 sa stanovuje výška a spôsob platenia odvodu, prič om sadzba ročného odvodu platiteľa za príslušný kalendárny rok sa navrhuje na úrovni 0,4 %. Ročn ý odvod sa uhrádza štvrťročne v štyroch štvrťročných splátkach vo výške jednej štvrtiny sadzby zo základu pre v ýpočet odvodu na príslušný kalendárny štvrťrok, vždy najneskôr do 20. dňa príslušného kalendárneho štvrťroka Pre určenie základu pre výpočet odvodu na príslušný kalendárny štvr ťrok sa použijú údaje o hodnote chránených vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o hodnote vkladov prijatých na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v zmysle právnych predpisov tohto štátu k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka a údaje vykázané v riadnej účtovnej závierke banky k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, ak ide o základ pre výpočet odvodu za prvý kalendárny štvrťrok, priebežnej účtovnej závierke banky k poslednému dňu predchádzajúceho kalendárneho štvrťroka, ak ide o základ pre výpoč et odvodu za druhý až štvrtý kalendárny štvrťrok. Splátka ročného odvodu, ktorú už banka uhradila v roku, v ktorom jej zaniklo alebo bolo odobraté povolenie na vykonávanie činnosti sa nevracia.

Taktiež sa navrhuje mechanizmus platenia odvodu pre banku, ktorá nadobudla povolenie na vykonávanie činnosti počas kalendárneho roka, pričom tejto banke vzniká povinnosť uhrá dzať odvod od prvého dňa druhého kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, v ktorom banka nadobudla povolenie na činnosť podľa osobitného predpisu alebo v ktorom banka začala vykonávať svoju č innosť na území SR. Táto banka uhradí v kalendárnom roku, v ktorom jej vznikla povinnosť uhrádzať odvod, pomernú časť odvodu, t. j. uhradí odvod za kalendárne štvrťroky v období od vzniku povinnosti uhrádzať odvod do konca kalendárneho roka.

K § 4

V§ 4 sa vymedzuje účel zavedenia odvodov, pričom odvody sú určen é na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných krí z v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky. Odvody sú príjmom štátnych finančných aktív a vý nos z týchto finančných prostriedkov sa stáva ich súčasťou. Príjemcom finančných prostriedkov z takto získaných odvodov budú banky a pobočky zahraničn ých bánk, ktoré sa podieľajú na tvorbe týchto zdrojov.

K § 5

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup banky pri hradení odvodu a Daňového úradu pri správe odvodu, prič om sa postupuje aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ak to je v tomto zákone ustanovené. Ak banka neuhradí odvod alebo ho uhradí v ni žšej sume ako mala, Daňový úrad vydá rozhodnutie o povinnosti uhradiť neuhradenú splátku odvodu alebo jeho časť, ak banka nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, Daňový úrad je oprávnen ý nedoplatok vymáhať. Zároveň sa navrhujú aj pokuty za nedodržanie určitých povinností zo strany banky.

K článku II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 6 sa navrhuje doplniť nový odsek 6 vrátane novej poznámky pod čiarou k odkazu 20a, čím sa uzákoňuje, že do p ôsobnosti Daňového úradu patrí správa odvodov vybraných finančných inštitúcií, ktorých zavedenie je predmetom navrhovaného zákona.

K článku III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že v § 1 sa navrhuje doplniť nový odsek 3 vrátane nových poznámok pod čiarou k odkazom 1a a 1b, čím sa uzákoňuje, že na osobitný odvod vybraných finančn ých inštitúcií sa primerane použijú len niektoré vymenované ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z.

K článku IV

Nadobudnutie účinnosti zákona sa navrhuje od 1. januá ra 2012.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 12. októbra 2011.

Iveta R a d i č o v á, v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Ivan M i k l o š, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

K predpisu 384/2011, dátum vydania: 10.11.2011

8

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Cieľom návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) je zaviesť odvody pre vybrané finančné inštitúcie a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kr íz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťaže a k predchádzaniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu a hospodárstvo v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s európskymi iniciatívami v oblasti zavádzania osobitných odvodov a daní finančných inštitúcií. Reaguje na zá very prijaté Európskou radou dňa 17.6.2010 k novej európskej stratégii pre zamestnanosť a rast, v ktorých Európska rada súhlasila s tým, že „členské štáty by mali zaviesť režimy odvodov a daní pre finančné inštitú cie, aby sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie záťaže a aby sa zaviedli stimuly na obmedzenie systémových rizík“ (www.consilium.europa.eu).

Je tiež odozvou na pripravovaný legislatívny návrh na európskej úrovni v oblasti krízového riadenia finančného sektora, ktorého súčasťou má byť aj regulácia odvodov vybraných finančných inštitúcií. Účelom je, aby schéma odvodov v Slovenskej republike nadväzovala na princípy pripravovaného európskeho rámca, ktorého cieľom má byť zabezpečenie silného a spoľahlivého mechanizmu financovania na zvládnutie finančných a bankových kríz a na prekonanie ich dôsledkov, pričom tento mechanizmus má byť v budúcnosti súčasťou širšieho rámca zameraného na zabránenie vzniku novej finančnej krízy. Pod ľa pripravovaného európskeho rámca majú byť odvody odvádzané do osobitných národných fondov. Týmto sa má zabezpečiť, aby finančný sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňových poplatníkov. Za účelom čo najskoršieho zavedenia mechanizmov podieľania sa vybraných finančných inštitúcií na nákladoch kríz a ochrany stability finančného syst ému sa navrhuje zaviesť odvody od 1. januára 2012.

Predloženie návrhu zákona tak zohľadňuje i fakt, že značné množstvo členských štátov Európskej únie už z vlastnej iniciatívy zaviedlo resp. je v procese zavádzania odvodov finančných inštitúcií. Vzhľadom na absenciu harmonizovaného systému odvodov na európskej úrovni majú členské štáty právomoc určiť si vlastné národné režimy odvodov, výsledkom čoho môže byť dvojité zaťaženie viacerých bankových subjektov, ktoré v budúcnosti môže zasiahnuť aj Slovensko. Je teda pravdepodobné, že aj bankové subjekty na Slovensku budú nútené odvádzať odvody aj do zahraničia, teda do krajín sídiel ich matersk ých spoločností. Zavedenie odvodov v Slovenskej republike má zabezpečiť, aby principiálna časť odvodov platených slovenskými bankovými subjektmi zostala v rámci Slovenskej republiky a bola využívaná na ochranu stability slovenské ho finančného sektora, a nie na ochranu stability finančných systémov v zahraničí.

V neposlednom rade návrh zákona reaguje na nedávne skúsenosti z finančnej krízy, ktoré poukázali na výrazný rozsah integrovanosti a prepojenosti finančných trhov a na súvisiace značné riziká ich nestá losti. Hoci Slovenská republika doteraz nebola nútená zachraňovať zlyhávajúce finančné inštitúcie v dôsledku globálnej finančnej krízy a hradiť s nimi súvisiace výdavky z peňazí daňových poplatníkov, je potrebné upozorniť na fakt, že takmer všetky bankové subjekty pôsobiace na Slovensku sú súčasťou cezhraničných finančných skupín a finančných konglomerátov, pričom aktivity globálne integrovaných finančný ch inštitúcií, predovšetkým však bankových inštitúcií, boli jedným z najvýznamnej ších dôvodov vzniku a globálneho rozšírenia finančnej krízy.

Návrh zákona upravuje povinnosť platenia odvodu pre platiteľa odvodu, výšku a spôsob jeho platenia, ako aj správu a kontrolu odvodov. V návrhu zákona sa ukladá povinnosť uhrádzať odvod bankám a pobočkám zahraničných bánk (ďalej len platite ľ odvodu) podľa § 2 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súčasnosti sa nejaví ako vhodné rozšíriť odvody na zahraničné banky podnikajúce na území SR bez založenia pobočky (na základe tzv. jednotné ho pasu) z dôvodu exteritoriality, ani na iné finančn é inštitúcie, ako napr. investičné fondy alebo poisťovne.

Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastné ho imania, ak je jeho hodnota kladn á, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu a o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Ná rodnej rady Slovenskej republiky č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za zá klad odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľ om v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indikátor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situá cie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľkou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkové ho zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čí m eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a zni žuje riziko presunu aktív do krajín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatí vne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.

V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Navrhuje sa povinnosť uhrádzať odvod v štyroch rovnakých štvrťročných splátkach. Navrhuje sa, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou. Podľa predbežných údajov z Národnej banky Slovenska k 31.12.2010 by výsledná čistá suma bankových pasív, ktorá by tvorila vymeriavací základ pre výpočet odvodov po odrátaní vyššie uvedených dvoch položiek predstavovala cca 25,52 mld. eur. Pri sadzbe 0,4 % z oprávnen ých pasív sa tak predpokladá vyzbieranie sumy ročne v hrubom cca 102 mil. eur. Zároveň je potrebné brať do úvahy, že odvody budú posudzované ako daňovo uznateľné výdavky v sú lade s § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko ich bankové subjekty budú povinné uhrádzať podľa osobitného predpisu (ako je tomu aj v prípade príspevkov bankových subjektov do Fondu ochrany vkladov v sú lade so zákonom č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sú taktiež daňovo uznateľným výdavkom). Pri zohľadnení uznania odvodov za daňovo uznateľné výdavky a z toho vyplývajúcej úpravy čistého zisku bankové ho sektora pred zdanením bude celkový čistý prínos zavedenia odvodov predstavovať cca 82,71 mil. eur na základe predbežných údajov Národnej banky Slovenska k 31.12.2010.

Za správcu odvodov sa navrhuje Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa § 4 ods. 7 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, pričom pri správe odvodov sa postupuje podľ a ustanovení tohto zákona a podľa ustanovení zákona č.563/2009Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zá kona č..../2011Z.z., ak je to uvedené v tomto zákone. V prípade, ak platiteľ odvodu neuhradí ročný odvod alebo splátky ročného odvodu riadne a včas, alebo ak nepredloží údaje potrebné k výkonu správy odvodov, správca odvodov uloží platiteľovi odvodu povinnosť uhradiť neuhradený ročný odvod alebo neuhradené splátky ročného odvodu, resp. predložiť nepredložené údaje a podklady. Správca odvodov uloží platiteľovi odvodu tiež sankcie (vrátane úrokov z omeškania z neuhradenej sumy odvodu) v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako pri sprá vnych deliktoch podľa osobitného predpisu o správe daní (napr. podľa § 154 až 157 zákona č. 563/2009 Z.z.). Uhraden é odvody majú byť účelovo určené na zavedenie a zabezpečenie fungovania mechanizmov podieľania sa vybraných finančných in štitúcií na tvorbe zdrojov slúžiacich na zabezpečenie spravodlivého rozdelenia nákladov budúcich finančných kríz v bankovom sektore, stimulovanie vybraných finančných inštitúcií obmedzovať systémové riziká a ochranu stability finančného sektora Slovenskej republiky.

Navrhovaná schéma odvodov tak priamo nadväzuje a odvíja sa od pripravovaného európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií.

Po schválení pripravovanej európskej legislatívy (smernice) týkajúcej sa európskeho režimu odvodov vybraných finančných inštitúcií, v prípade že sa zavedie povinnosť pre členské štáty EÚ vytvoriť samostatný rezolúčny fond, budú vytvorené legislatívne predpoklady na to, aby finančné prostriedky odvodu podľ a tohto zákona, ktoré sú štátnymi finančnými aktívami, boli súčasťou tohto vytvoreného fondu.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pričom z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie sa predpokladá iba čiastočn é zníženie ziskovosti bankového sektora, ktoré je sprievodným javom vytvorenia mechanizmu podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy a tiež nemá vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zá konov

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskej únie;

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 05.05.2011 – 11.05.2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Za základ pre výpočet odvodu sa navrhujú pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa opatrenia Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastný ch zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cenn ými papiermi, o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.118/1996Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj o hodnotu vkladov prijatých platiteľom odvodu na území Slovenskej republiky a chránených v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Dôvodom určenia oprávnených pasív za základ odvodu je najmä to, že bankové subjekty by nemali platiť odvody za to, že majú vlastné kapitálové zdroje, nakoľko ich zvýšenie je dlhodobým cieľom v zmysle bazilejských odporúčaní v rámci boja proti kríze, a ani z vkladov klientov v bankách, za ktoré už v súčasnosti bankové subjekty odvádzajú príspevok do Fondu ochrany vkladov podľa vyššie uvedeného zákona. Pasíva sa zároveň javia ako najvhodnejší indiká tor súm, ktoré by mohli byť potrebné pri riešení krízovej situácie bánk, nakoľko odrážajú rozsah možnej nákazy v prípade zlyhania. Tento spôsob sa javí i ako konsenzus EÚ a s veľ kou pravdepodobnosťou bude odporúčaný i v neskoršom legislatívnom návrhu EÚ v tejto oblasti. Jeho výhodou je najmä fakt, že pôsobí motivačne na znižovanie celkového zadlženia a nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. Upustenie od zaťaženia aktív, ktoré sú taktiež jednou z alternatív základu odvodu zvažovaných na európskej úrovni, zároveň motivuje finančné inštitúcie k držaniu aktív vo vlastných bilanciách a znižuje riziko presunu aktív do kraj ín s nižším daňovým zaťažením. Od aktív sa zároveň odvíja regulácia kapitálovej primeranosti, čo by mohlo znamenať pre banky dvojitý postih a mohlo by negatívne ovplyvniť úverovú aktivitu najmä retailových bánk.

V návrhu zákona sa navrhuje sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok vo výške 0,4 %. Podľa predbežných údajov k 31.12.2010 potenciálny výnos z odvodov týchto vybraných finančných inštitúci í predstavuje cca 102 mil. eur, čo je cca 15,8 % z celkového zisku bankového sektora pred zdanením.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k dolož ke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Pokiaľ ide o vplyvy na rozpočet verejnej správy, v prílohe č. 1 tabuľke č. 1 nie je potrebné uvádzať údaje v riadku „vplyv na ŠR “ vzhľadom na to, že štátne finančné aktíva nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov predloženého návrhu v časti sociálne vplyvy.

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Príjmy verejnej správy celkom82,71 mil. eur*82,71 mil. eur *82,71 mil. eur *82,71 mil. eur *v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom000 0 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanosť 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpečené v rozpočte0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0000* Suma odvodu očistená o pokles dane z príjmov: 102,11 mil. eur - 19,40 mil. eur. = 82,71 mil. eur (pozn.: príjmy za uvedené roky sú určené v rovnakej výš ke za predpokladu, že vývoj základu pre výpočet odvodu zostane nemenný)

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2012201320142015Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + v ýdavky)0000 z toho vplyv na ŠR0000 financovanie zabezpečené v rozpočte0000 ostatné zdroje financovania0000Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať ? Kde sa budú služby poskytovať?

Predmetom navrhovaného zákona o osobitnom odvode vybraných finančných in štitúcií a o doplnení niektorých zákonov je stanovenie povinnosti platenia odvodu pre platiteľa odvodu, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, taktiež výška odvodu a spôsob jeho platenia, ako aj sprá va odvodov. Cieľom je prispieť k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa týchto finančných inštitúcií na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore, k zabezpečeniu spravodlivého rozdelenia záťa že a k zabráneniu vzniku rozsiahlych výdavkov pre daňových poplatníkov, vládu Slovenskej republiky a hospodárstvo Slovenskej republiky v prípade riešenia finančných kríz, k stimulovaniu vybraných finančný ch inštitúcií obmedzovať systémové riziká a k ochrane stability finančného sektora Slovenskej republiky.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpoč ty.

Údaje za banky a pobočky zahraničných bánk k 31.12 2010 (v tis. eur):

Pasíva54 738 827-Zložky zniž ujúce pasíva- 29 212 492Základ pre výpočet odvodu25 526 335 Odvod (0,4 % zo základu pre výpočet odvodu)102 105

Výpočet poklesu dane z príjmov:

Odvod ako daňový výdavok102 105 Pokles dane z príjmov (- 19 %) - 19 400 Odvod 102 105Pokles dane z príjmov (- 19 %)- 19 400Èistý príjem z odvodu82 705

Èistý príjem z odvodu:

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2012201320142015Daňové príjmy (100)1 82,71 mil. eur*82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * Daňový výdavokNedaňové príjmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom 82,71 mil. eur*82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * 82,71 mil. eur * * Suma odvodu očistená o pokles dane z príjmov: 102,11 mil. eur - 19,40 mil. eur. = 82,71 mil. eur (pozn.: príjmy za uvedené roky sú určené v rovnakej výške za predpokladu, že vývoj základu pre výpočet odvodu zostane nemenný)1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Poistné a príspevok do poisťovní (620) Tovary a služby (630)2 Bežné transfery (640)2 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610) Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Tabuľka č. 6

Zamestnanosť Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámkarr + 1r + 2r + 3Počet zamestnancov celkom* z toho vplyv na ŠR Priemerný mzdový výdavok (v eurách)* z toho vplyv na ŠR Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* z toho vplyv na ŠR Poistné a príspevok do poisťovní (620)* z toho vplyv na ŠR Poznámky: Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendá rny mesiac bežného roka Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpoč tu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesioná lnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prí lohy „výdavky“ * počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)

13

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahraničných bánk (počet: 29)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady: 82,71 mil. eur

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

N/A

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

N/A

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

N/A

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 332/2011, dátum vydania: 19.10.2011

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č . 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskor ších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný materiál sa predkladá v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády SR pre rok 2011.

Účelom návrhu zákona v čl. I (zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Efektívna justícia so zameraním najmä na zvýšenie dostupnosti, odbornosti a rozsahu služ ieb poskytovaných nemajetným prostredníctvom Centra právnej pomoci (ďalej len 'CPP'), posilnenie preventívnej úlohy CPP pri predchádzaní eskalácie pr ávnych sporov.

Posilnenie preventívnej úlohy CPP je v navrhovanej právne úprave zabezpečené najmä legislatívnym zakotvením možnosti sprostredkovať rieš enie sporu formou mediácie a poskytnúť usmernenia i v oblasti súvisiaceho sociálneho a psychologického problému. Priestor na nové úlohy CPP sa vytvára zavedením prioritného zastupovania oprávnenej osoby v konaní pred súdom advokátom, pričom sa zavá dza povinnosť poskytovať tieto služby všetkým advokátom.

Navrhovaná právna úprava rozširuje dostupnosť služ ieb CPP pre väčšiu skupinu osôb v materiálnej núdzi, pričom sa pre skupiny obyvateľov s príjmami presahujúcimi zákonom ustanovený násobok minimálnej mzdy. Pre túto skupinu sa zavádza povinnosť čiasto čne sa podieľať na financovaní poskytovanej právnej pomoci. Rozširuje sa vecná pôsobnosť CPP o oblasti obchodného práva, správneho súdnictva a v niektorých konaniach pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V rámci záväzkov vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa zavádza pôsobnosť CPP v konaní na druhom stupni vo veciach administratívneho vyhostenia cudzincov a v cezhraničných sporoch i vo veciach vyživovacej povinnosti a určenia rodičovstva osoby mladš ej ako 21 rokov, pričom sa pri poskytovaní právnej pomoci v týchto veciach precizuje vzťah CPP s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

V rámci zrýchlenia a zefektívnenia správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa zavádza prezumpcia splnenia príjmových a majetkových podmienok na poskytnutie právnej pomoci u poberateľov dávky v hmotnej núdzi a povinnosť orgánov štátnej správy, samosprávy, notárov a pod. poskytnú ť centru súčinnosť pri získavaní údajov potrebných na vyhodnotenie príjmovej a majetkovej situá cie žiadateľa. Zároveň sa precizujú ustanovenia o možnosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci a žiadať náhradu vynaložených nákladov v prípade poskytnutia právnej pomoci na základe uvedenia nepravdivých údajov. Zjednodu šuje sa tiež konanie o náhrade trov konania, kde sa zavádza primárna zodpovednosť advokáta za uplatnenie n áhrady trov konania v súdnom konaní a ich vymoženie od protistrany.

Zavádza sa možnosť podať odvolanie podľa tretej hlavy piatej č asti Občianskeho súdneho poriadku voči rozhodnutiu v správnom konaní, pričom pre zefektívnenie a zrýchlenie konania budú o opravnom prostriedku rozhodovať tri určené krajské súdy, s cieľ om zachovania dostupnosti súdu pre občanov.

Navrhuje sa zriadenie Rady centra, ako konzultačného orgánu riaditeľa a možnosť riaditeľa rozhodnúť o uvoľnení peňažný ch prostriedkov na financovanie právnej pomoci, ktorého účelom je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti v osobitných prípadoch, ktoré neparia do pô sobnosti CPP.

Účelom návrhu zákona v čl. II (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky sú dny poriadok v znení neskorších predpisov) je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády SR v časti Spravodlivosť so zameraním najmä na cieľ vlády SR vytvoriť na súdoch také podmienky, aby mohli rozhodovať v primeranom čase a aby sa tak zvýšila dôvera ľudí vo vzťahu k súdom.

S ohľadom na zefektívnenie fungovania sú dov a odbremenenia súdnej moci od administratívnej záťaže nesúvisiacej s meritórnym rozhodovaním sa odstraňuje dvojkoľajnosť pri rozhodovaní o ustanovení advokáta v občianskoprávnych veciach a toto rozhodovanie sa ponecháva len CPP.

Návrhom zákona sú ďalej dotknuté tieto zákony:

·zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorš ích predpisov,

·zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektor ých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 141/2010 Z. z.,

·zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Materiál bol vypracovaný v úzkej spolupráci s Ministerstvom pr áce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára pre uteč encov, Centrom právnej pomoci, Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Slovenskou advokátskou komorou a zástupcami mimovládnych organizácií.

Nakoľko navrhovaná právna úprava bude mať pozití vny aj negatívny dopad na štátny rozpočet a pozitívny sociálny dopad a dopad na podnikateľsk é prostredie, bol materiál dňa 31. 3. 2011 predložený dotknutým subjektom na predbežné pripomienkové konanie.

Materiál bol predmetom riadneho pripomienkového konania (od 1. apríla 2011 do 26. apríla 2011). V rámci pripomienkového konania bolo vznesených niekoľko zásadných pripomienok. Na účely odstránenia vzniknutý ch rozporov bolo zvolané v súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky rozporové konanie (28. apríl 2011). V rámci rozporového konania boli odstránené všetky rozpory, pričom návrh z ákona bolo doplnený o dva nové novelizačné články, a to novelu zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) a novelu zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Tieto novelizačné články riešia vzťah navrhovanej právnej úpravy k povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a k povinnosti Slovenskej advokátskej komory viesť zoznamy advokátov podľa ich odborného zameranie, na základe ktorých bude centrum určovať oprávnenej osobe advokáta.

Návrh zákona sa týka hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, preto bol prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vl ády Slovenskej republiky. Taktiež bol prerokovaný na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky, ktorá odporučila jeho predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 8. júna 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zá konmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právnom Európskej únie, pričom sa transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na úč ely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008, s. 98).

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č . 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikan í (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 78 a 81 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - do 30. novembra 2009)

1. Nariadenie Rady (ES) 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009)

2. Smernica Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú . v. ES L 26, 31. 1. 2003).3. Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. ES L 326, 13. 12. 2005).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprá vnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 30. novembra 2009 (ná vrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad - Bulharsko) - Said Shamilovich Kadzoev (Chučbarov) vo veci C-357/09,

2. Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 22. decembra 2010 'Účinná súdna ochrana práv založených na práve Únie - Právo na prístup k spravodlivosti - Právna pomoc - Vnútroštátna právna ú prava zamietajúca súdnu pomoc právnickým osobám v prípade absencie ‚všeobecného záujmu‘' vo veci C 279/09,

3. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. mája 2008 - Európsky parlament/Rada Európskej únie vo veci C-133/06,

4. Rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesellschaft mbH v. Bundesrepublik Deutschland.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie článku 13 ods. 4 smerni ce EP a Rady 2008/115/ES je stanovená do 24. decembra 2011.

b) lehota určená na predloženie návrhu prá vneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlá dy podľa bodu B.11 Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 247 z 25. marca 2009 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a rámcový ch rozhodnutí je pre článok 13 ods. 4 smernice EP a Rady 2008/115/ES určená do 15. septembra 2011. Tabuľku zhody vo zvyšnej časti vypracováva gestor uvedenej smernice Ministerstvo vnútra SR.

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

-

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

-zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej nú dzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov,

-zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov

-zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z. z 11. decembra 2002, ktorým sa vydáva zoznam bezpečný ch tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advok ácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: 31. 3. 2011 - 14. 4. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie - dochádza k zvýšeniu regulačného zaťa ženia?x3. Sociálne vplyvyx- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,x- sociálnu exklúziu,x- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predbežné pripomienkové konanie začalo 31. marca 2011, prič om k 1. aprílu 2011 bolo predkladateľovi doručené stanovisko Ministerstvo životného prostredia SR.

A.4. Alternatívne riešenia

-

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR súhlasilo s predloženou dolož kou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR nemá pripomienky k doložke vybraných vplyvov z hľadiska vplyvov na informatizáciu spoločnosti. Ministerstvo financií SR zásadne nesúhlasí s navýšením limitov výdavkov a ž iada predmetné výdavky štátneho rozpočtu zabezpečiť v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.

Ministerstvo hospodárstva SR odporúča označiť aj negatívne vplyvy, nie iba pozitívne vplyvy.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy predloženého návrhu.

B. Osobitná časť

K Èl. I

(novela zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 1)

V súvislosti s implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa dopĺň a ustanovenie § 1. Uvedená zmena je daná rozšírením pôsobnosti zákona na poskytovanie právnej pomoci osobám v konaní o administratívnom vyhostení. Súčasne sa zvýrazňuje účel navrhovanej právnej úpravy, ktorá má podstatným spôsobom prispieť k predchádzaniu sporov. Navrhovaná dikcia jasne poukazuje na úmysel, poskytovanie právnej pomoci vnímať aj ako výrazný príspevok k prevencii právnych sporov.

Súčasne sa vykonáva legislatívno-technická ú prava, ktorou sa zavádza nová poznámka pod čiarou k odkazu 1.

K bodu 2 (§ 3)

V odseku 1 sa precizuje rozsah pôsobnosti zákona. Pô jde o poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení v konaní pred sú dom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. V porovnaní s doterajšou úpravou sa teda pôsobnosť rozširuje o konanie o administratívnom vyhostení , konania v správnom súdnictve a o konania pred Ústavným súdom.

Zúžený rozsah bude v cezhraničných sporoch, kedy sa prá vna pomoc bude poskytovať len v občianskoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach a v obchodnoprávnych veciach, teda okrem konaní pred súdom v správnom súdnictve a pred Ústavným sú dom Slovenskej republiky.

V novo navrhovanom odseku 2 sa zavádza právna úprava, ktorá reaguje na povinnosť členského štátu vyplývajúcu z implementácie smernice 2008/115/ES spočívajúcu v poskytnutí právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení. Právna pomoc v týchto veciach sa za zákonom ustanovených podmienok bude poskytovať fyzickým osobám podľa ustanovenia § 24c.

V odseku 3 sa vzhľadom na zmenu navrhovanú v čl. II, bod 1 ná vrhu (§ 30 Občianskeho súdneho poriadku) rieši poskytovanie právnej pomoci osobám, na ktoré sa vzťahujú záväzky Slovenskej republiky z dvojstranných a mnohostranných medzinárodných zmlúv o poskytovaní právnej pomoci, ako aj záväzky vyplývajúce zo vzájomnosti dojednanej s niektorými štátmi najmä vo veciach výživného (USA, niektoré provincie Kanady, Austrália) a vyhlásenej v Zbierke zá konov SR. Tieto zmluvy vychádzajú z princípu štátneho občianstva (bez ohľadu na bydlisko či obvyklý pobyt) a z princípu obvyklého pobytu (príp. minulého obvyklého pobytu - v prípade Dohovoru o uľahčen í prístupu k justičným orgánom v cudzine, ozn. č. 182/2003 Z. z.), pričom sa uplatňuje kritérium rovnakého zaobchádzania ako s vlastnými štátnymi občanmi či obyvateľmi.

Pôvodné znenie ustanovenia odseku 2 sa presúva do odseku 4.

K bodu 3 (§ 4 ods. 1 písmeno a))

Predkladateľ rozširuje definíciu právnej pomoci poskytovanej opr ávnenej osobe o možnosť sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie (ďalej viď odôvodnenie k bodom 8 a 13).

K bodu 4 (§ 4 ods. 1 písmeno b) prvý bod)

Pojem 'trvalý pobyt alebo prechodný pobyt' sa nahrá dza pojmom 'obvyklý pobyt', pričom sa reaguje na vyprecizovanie implementácie Smernice Rady č. 2003/8/ES z 27. januára 2003 na zlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spo ločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch.

Pre prípady poskytovanie právnej pomoci s cudzím prvkom je rozhodným kritériom obvyklý pobyt. Ide o pobyt, kde sa osoba obvykle väčšinu roka reálne zdržiava bez ohľadu na úmysel sa tam zdržiavať. Nadvä zovanie na 'trvalý' a 'prechodný' pobyt by bolo nesprávne, pretože ide o kategórie správneho práva, ktoré nemusia zodpovedať obvyklému pobytu. Obvyklý pobyt je už v súčasnosti bežnou prá vnou kategóriou aj v právnom poriadku SR (napr. zákon. č. 97/1963 Zb.).

K bodu 5 (§ 4 ods. 1 písmeno d))

V súvislosti s implementáciou smernice sa rozširuje definí cia pojmov o nové konanie a to o administratívnom vyhostení konanie podľa osobitného predpisu, pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov. V súvislosti s týmto novo zavedeným konaním sa zavá dza aj nový § 24c, ktorý upravuje podmienky a proces poskytnutia právnej pomoci centrom v tomto konaní.

K bodu 6 (§ 4 ods. 1 písmeno f))

Zavádza sa definícia oprávnenej osoby, ktorou sa bude rozumieť fyzická osoba, ktorej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci právoplatným rozhodnutím centra, po preukázaní splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 4 ods. 1 písmeno i))

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou subsidiárne rozš iruje definíciu materiálnej núdze o prípady, kedy fyzická osoba poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, pričom sa odkazuje na zákon č. 599/2003 Z. z. o hmotnej nú dzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súčasne sa rozširuje definícia materiálnej núdze aj s ohľadom na novo ustanovenú výšku násobku sumy životné ho minima, ktorá sa stane hranicou pre posudzovanie nároku na právnu pomoc.

K bodu 8 (§ 5 ods. 1)

V súlade s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci sa ustanovenie odseku 1 dopĺňa o možnosť poskytovať právnu pomoc aj určenými medi átormi. Podmienky sprostredkovania mediácie centrom sú ustanovené v nadväzujúcich ustanoveniach navrhovanej právnej úpravy.

K bodu 9 (§ 5 ods. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 2 (§ 3 ods. 3).

K bodu 10 (§ 5 ods. 5)

Navrhuje sa nové znenie odseku 5, ktoré výslovne ustanoví, ž e na čele centra je riaditeľ, ktorého na funkčné obdobie 3 rokov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej úpravy je precizovať právnu úpravu centra a jeho postavenia.

K bodu 11 (§ 5 ods. 6 a 7)

Ustanovenie § 5 sa navrhuje doplniť odsekmi 6 a 7, ktoré pre centrum k bližšie špecifikovanému termínu zakotvujú povinnosť vypracúvať a na webovom sídle zverejňovať výročnú správu centra za predchádzajúci rok a koncepciu činnosti centra na obdobie nasledujúcich dvoch rokov. Zároveň sa bližšie ustanovujú obsahové náležitosti vý ročnej správy a výslovne sa zakotvuje, že koncepcia je východiskovým programovým dokumentom centra, ktorý minister predkladá na schválenie vláde Slovenskej republiky.

V novom odseku 7 sa ustanovuje, že centrum zabezpečuje primeranú a rovnomernú dostupnosť svojich služieb na celom území Slovenskej republiky spravidla prostredníctvom kancelárií centra. Právna úprava predpokladá, že centrum bude pri zabezpečovaní siete prá vnej pomoci spolupracovať a svoju činnosť bude náležite koordinovať so štátnymi orgánmi (najmä so súdmi, orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže), obcami, vyššími územný mi celkami a podobne. Centrum by v tejto sfére malo byť koordinátorom relevantných aktivít a subjektom, ktorý bude formami spolupráce zabezpečovať efektívne poskytovanie právnej pomoci.

K bodu 12 (§ 5a)

§ 5 a

V novom znení ustanovenia § 5a sa zavádza nový orgá n - Rada Centra právnej pomoci, ktorý bude vo svojej podstate pôsobiť ako konzultačný orgán riaditeľa a ktorý sa podieľa na činnosti centra. Ustanovujú sa podmienky členstva v tomto orgáne, jeho právomoci a organizácia. Ustanovuje sa, že funkcia člena rady je čestná funkcia.

Účelom vzniku rady je poskytovať konzultačnú pomoc a podporu riaditeľovi centra. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa rada vyjadrovala k výročnej správe centra predloženej riaditeľom, ku koncepcii činnosti c entra predloženej riaditeľom a k uvoľneniu peňažných prostriedkov na účely podľa § 5b ods. 6. Rada bude zasadať minimálne 2x ročne a zvolávanie a vedenie jej zasadnutí bude prislúchať riaditeľ ovi centra. Súčasne sa ustanovuje možnosť, aby si centrum podrobnosti o činnosti a organizácii rady upravilo vo svojom štatúte.

K bodu 13 (§ 5b až § 5d)

§ 5b

Zavádza sa možnosť centra rozhodnúť o forme poskytnutia prá vnej pomoci, a to aj s ohľadom na to, že sa rozširujú možnosti pomoci o ustanovenie advokáta alebo výber mediátora. Centrum bude pri rozhodovaní o forme pomoci prihliadať na okolnosti jednotlivých prí padov, ako aj na to, aby bola ochrana práv osôb účelná. Prioritne bude centrum zabezpečovať poskytovanie právnej pomoci advokátmi, ktorí budú zapísaní podľa svojho odborného zamerania v zoznamoch vedený ch Slovenskou advokátskou komorou. V tomto zmysle sa primerane mení dikcia zákona o advokácii v novelizačnom článku III.

Pre prípady, ktoré neznesú odklad, kde by mohlo dôjsť k bezprostrednému zásahu do práv oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby alebo kde sa bude javiť, že pre osobitné pomery na strane oprá vnenej/zahraničnej oprávnenej osoby by bolo zastupovanie centrom najvhodnejšou formou, oprávnenú osobu/rovnako tak zahraničnú oprávnenú osobu bude môcť v konaní pred súdom zastupovať centrum, samozrejme okrem pr ípadov kde je zastúpenie advokátom obligatórne.

Novo zavedené ustanovenie v § 5b ods. 4 umožní centru zvoliť na riešenie právneho sporu oprávnenej osoby inštitút mediácie, pričom centrum bude môcť v takomto prípade určiť na riešenie sporu medi átora, a to za konsenzuálneho súhlasu oprávnenej osoby alebo zahraničnej oprávnenej osoby a mediátora. V prípadoch, keď to bude vhodné a keď tak centrum uváži, bude môcť mediátora určiť až ke ď získa súčasne súhlas protistrany v spore - v tomto prípade tak nebude súhlas zisťovať sám mediátor.

Aplikačná prax centra priniesla potrebu riešiť aj agendu, kedy e šte nejde o konanie pred súdom, ale oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe je potrebné poskytovať právnu pomoc aj v tomto čase. Centrum bude môcť takéto situácie riešiť najmä formou prá vneho poradenstva a formou predbežného poskytnutia právnej pomoci (§ 11). Rozširuje sa forma pomoci centrom o poskytnutie základných informácií žiadateľovi o inštitúciách, ktoré poskytujú sociálne či psychologické poradenstvo. Z praxe centra možno totiž vysledovať, že riešenie právnej otázky žiadateľa je často krát spojené aj s riešením sociálneho alebo psychologického problé mu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť žiadateľovi o právnu pomoc komplexnú pomoc v jeho ťaživej situácii. Zavádza sa pravidlo, že ak v prípadoch keď bude zrejmé, že rieš enie právnej otázky je neoddeliteľné od riešenia sociálneho alebo psychologického problému, centrum poskytne žiadateľovi základné informácie o inštitúciách, ktoré poskytujú také to poradenstvo. V tejto súvislosti bude centrum spolupracovať najmä s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V odseku 6 sa reaguje na situácie, kedy je potrebné zabezpečiť prístup k spravodlivosti vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti centra, ale je spoločensky žiaduce, aby existoval spôsob na zabezpečenie prá vnej pomoci aj takýchto prípadoch (napr. únosy maloletých detí do krajín v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Zavá dza sa mechanizmus, ktorý umožní riaditeľovi centra rozhodnúť po vyjadrení Rady centra o uvoľnení a úhrade peňažných prostriedkov z rozpočtu centra na tento účel. Uvedený mechanizmu sa pritom uplatní napríklad v prípade, ak o poskytnutie právnej pomoci požiada právnická osoba alebo, ak takúto osobu na centrum odkáže súd.

§ 5c

Možnosť ustanoviť tlmočníka, zabezpečiť preklad dokladov a nahradiť nevyhnutné cestovné náklady sa systematicky presúva do ustanovení, ktoré sa týkajú všeobecného režimu poskytovania prá vnej pomoci. Uvedenou zmenou sa teda dosiahne, že centrum bude môcť na rozdiel od úpravy de lege lata poskytnúť právnu pomoc vyššie uvedenou formou aj v iných prípadoch, ako sú cezhraničné spory. Táto pož iadavka vyplynula z aplikačnej praxe. Pokiaľ ide o náhradu nevyhnutných cestovných nákladov, táto však bude môcť byť poskytnutá iba zahraničnej oprávnenej osobe.

§ 5d

Ustanovenie § 5d zavádza možnosť zamestnancov centra zúčastňovať sa úkonov pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi, ktor ých určí centrum. Rovnaká možnosť platí aj pre prípady, ak vec rieši mediátor, pričom v tomto prípade bude zamestnanec centra považovaný za osobu prizvanú mediátorom podľa zákona o mediácii.

Predkladateľ navrhovanou právnou úpravou sleduje, aby k riešeniu problémov oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osoby mohli prispievať aj zamestnanci centra, ktorí budú mať spravidla skúsenosť z prvého a nasledujúceho kontaktu s oprávnenou/zahraničnou oprávnenou osobou a môžu aktívne prispieť k rieš eniu aj súvisiacich komunikačných a sociálno-psychologických problémov osoby. Nie je samozrejme vylúčené, že úkonov sa budú zúčastňovať aj právnici centra, ktorí budú môcť výrazne prispie ť k objasneniu napr. skutkového stavu prípadu. Výslovne sa však ustanovuje, že zamestnanec však nie je oprávnený zasahovať do poskytovania prá vnej pomoci advokátom alebo do výkonu mediácie.

V aplikačnej praxi centra sa vyskytli aj problémy, kedy poskytovaná právna pomoc nebola v požadovanej kvalite. Predkladateľ preto navrhovanou právnou úpravou sleduje možnosť 'dohľadu' nad poskytovanou právnou pomocou oprávneným/zahraničným oprávneným osobám, pričom sa počíta aj s možnosť ou konzekvencií pre prípad, že by centrum malo dôvodné pochybnosti o kvalite poskytovanej právnej pomoci oprávnenej/zahraničnej oprávnenej osobe a táto by o zmenu advokáta alebo mediátora pož iadala. V takom prípade by centrum mohlo rozhodnúť, že zmení osobu, ktorej služby sú nekvalitné, či už pôjde o advokáta alebo mediátora. Súčasne sa ustanovuje, že centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená/zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta alebo mediátora alebo ich pomer k protistrane. Pôjde o situácie obdobné, ako ustanovujú niektoré predpisy v súvislosti s otázkou predpojatosti. To znamená, ž e ak oprávnená osoba alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže pomer advokáta alebo mediátora k účastníkovi konania, bude to mať za následok, že centrum rozhodne o ich zmene. Centrum rozhodne súč asne aj o odmene za právne zastúpenie a o odmene mediátora podľa tohto zákona, pričom centru sa ponecháva priestor v odôvodnených prípadoch odmenu vôbec nepriznať.

K bodu 14 (§ 6)

Zmena nadpisu pod paragrafom v súvislosti s navrhovanými koncepčn ými zmenami.

K bodu 15 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na zavedenie režimu poskytovania prá vnej pomoci s finančnou účasťou je potrebné rozlíšiť dva možné prípady poskytovania právnej pomoci, v tomto prípade bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 16 (§ 6 ods. 1 písm. a))

V súlade s koncepčnou zmenou sa navrhuje nové znenie písmena a). Ak teda pôjde o osobu v stave materi álnej núdze, ktorej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, vznikne jej pri splnení ďalších podmienok ná rok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej spoluúčasti.

K bodu 17 (poznámka pod čiarou k odkazu 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18 (§ 6 ods. 2)

Pre navrhované zmeny viď odôvodnenie k bodu 15.

K bodu 19 (§ 6 ods. 3)

Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že predmetnú právnu úpravu je potrebné primerane rozšíriť aj na režim podľa § 6a, a teda navrhuje sa vlo žiť nový § 6b, ktorý komplexne upraví možnosti centra pri zmierňovaní tvrdosti zákona.

K bodu 20 (§ 6a a 6b)

§ 6a

Z dôvodu rozšírenia cieľovej skupiny osôb, ktorým môž e centrum poskytnúť právnu pomoc, sa zavádza participačný model financovania právnej pomoci. V prípade, že príjmy žiadateľa budú vyššie ako 1,4 - násobok sumy životného minima, ale nebudú presahova ť 1,6 -násobok sumy životného minima, rozhodne centrum o poskytnutí právnej pomoci, forme poskytnutia právnej pomoci a zaviaže oprávnenú osobu podieľať sa na financovaní právnej pomoci sumou zodpovedajú cou 20% nákladov na právnu pomoc. Výslovne sa ustanovuje, že uvedená výnimka sa vzťahuje len na podmienku posúdenia materiálnej núdze, a teda na posúdenie zvyšných podmienok pre nárok na poskytnutie prá vnej pomoci zostáva nedotknuté. Zároveň sa ustanovuje, že aj na režim podľa § 6a sa primerane použije ustanovenie § 6 ods. 2.

Výška hradenej sumy bude závislá od formy poskytovania právnej pomoci v každom jednotlivom prípade. V prípade poskytovania právnej pomoci formou zastupovania v konaní pred súdom prvého a vyššieho stupň a prostredníctvom určeného advokáta, alebo pracovníka centra určí centrum výšku spoluúčasti podľa § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a ná hradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s ohľadom na povahu veci. V prípade, že sa rozhodne určený advokát, alebo centrum využiť vo veci aj riadny, alebo mimoriadny opravný prostriedok, vyzve centrum opr ávnenú osobu doplatiť sumu spoluúčasti osobitným rozhodnutím. Je teda zrejmé, že v prvom rozhodnutí sa bude výška finančnej účasti určovať pre konanie na súde v prvom stupni.

V prípade, že centrum rozhodne o poskytovaní právnej pomoci formou sprostredkovania mediácie, sa stanovuje výška spoluúčasti v rozsahu 20 % odmeny mediátora, ktorá by mu patrila podľa § 2 ods. 1 písm. c) vyhlá šky Ministerstva spravodlivosti SR o odmene mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ak by došlo k uzavretiu dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Spolu účasť oprávnenej osoby však prichádza do úvahy iba vtedy, ak by podľa vyhlášky mediátorovi vznikol nárok na odmenu, to znamená ak by došlo prinajmenšom k uzavretiu dohody o začatí mediácie.

Výslovne sa ustanovuje, že povinnosť úhrady finančnej úč asti oprávnenej osoby zaniká splnením, a to aj pre prípad zmeny v osobe advokáta alebo mediátora podľa § 5d ods. 2.

V osobitných prípadoch, kedy finančná situácia neumožň uje oprávnenej osobe stanovenú výšku sumu spoluúčasti uhradiť jednorázovo, zavádza sa možnosť dohodnúť po predchádzajúcej komunikácii s oprávnenou osobou a stanoviť primeraný splátkový kalend ár. Navrhovaná právna úprava predpokladá, že centrum bude splátkový kalendár využívať vždy, keď na strane oprávnenej osoby budú najmä okolnosti odôvodňujúce jej ťaživú situá ciu. Navrhuje sa, aby proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať opravný prostriedok, keďže ide len o stanovenie výšky spoluúčasti. Navrhovaná právna úprava súčasne predpokladá, že pri stanovení spl átkového kalendára sa centrum vždy dohodne s oprávnenou osobou.

Ak oprávnená osoba spoluúčasť, prípadne dohodnutú splátku v stanovenej lehote neuhradí, Centrum vydá rozhodnutie o odňatí poskytovania právnej pomoci.

Spoluúčasť bude z dôvodu procesnej ekonómie oprávnená osoba uhrádzať priamo centru, určenému advokátovi alebo určenému mediátorovi, a to v závislosti od formy poskytnutej právnej pomoci.

§ 6b

V odseku 1 sa zavádza možnosť centra priznať právnu pomoc bezplatne aj v prípadoch, keď príjem osoby prevyšuje 1,4-násobok a zároveň nepresahuje 1,6- násobok životného minima.

V odseku 2 sa zachováva s ohľadom na poznatky z aplikač nej praxe generálne pravidlo zmiernenia tvrdosti zákona, zmyslom ktorého je umožniť centru priznať pr ávnu pomoc aj osobám, ktoré vôbec nespĺňajú podmienky materiálnej núdze.

K bodu 21 (§ 7 ods. 2 písm. d))

Legislatívno-technická a vecná úprava. V súvislosti so zruš ením zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa navrhuje nové znenie, podľa ktorého sa pri posudzovaní osoby budú brať do úvahy ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpo čítaní dane z príjmu.

K bodu 22 (poznámka pod čiarou k odkazom 10, 11, 12 a 14)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 23 (§ 7 ods. 3 písm. f))

Štipendium v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štú dia značne presahuje sumu materiálnej núdze, preto sa zaraďuje do zoznamu príjmov, ktoré sa považujú za príjem podľa tohto zákona. Z poznatkov aplikačnej praxe vyplynulo, že na rozdiel od iných štipendií by malo byť doktorandské štipendium na účely tohto zákona posudzované odlišne. Ostatné druhy štipendií tým nie sú dotknuté.

K bodu 24 (§ 7 ods. 4)

Návrh vychádza z aplikačnej praxe. Prehodnocovanie príjmov každ ých 6 mesiacov bolo neefektívne a predstavovalo v praxi zbytočnú a nadmernú administratívnu záťaž centra. Zákon pritom obsahuje povinnosť oprávnenej osoby oznámiť zmenu príjmovej situácie centru do 8 dn í pod hrozbou sankcie odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 25 (§ 10 ods. 1)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť, aby sa poč et vyžadovaných dokladov obmedzil na minimum. Nakoľko sa zavádza povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov a iných právnických a fyzických osôb disponujúcich informáciami o príjmovej a majetkovej situ ácii žiadateľa poskytovať centru súčinnosť, predpokladá sa vytvorenie mechanizmov, ktoré operatívne zabezpečia pre centrum potrebné informácie. Tým bude možné obmedziť počet dokladov vyžadovaný ch od žiadateľa.

K bodu 26 (§ 10 ods. 5)

Odstránenie dvojkoľajnosti v systéme prístupu k prá vnej pomoci v občianskom súdnom konaní znamená, že centrum bude jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie. Odpadá teda možnosť, aby sa neúspešný žiadateľ obrátil so žiadosťou o ustanovenie advokáta na súd, ktorý mal možnosť rozhodnúť o ustanovení advokáta aj žiadateľovi, ktorý nespĺňal podmienky centra. Keďže právo na právnu pomoc patrí medzi základné práva, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra o poskytnutí právnej pomoci súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom vo či rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom. Miestne príslušný na rozhodnutie o opravnom prostriedku bude niektorý z troch navrhovaný ch krajských súdov, čo bude mať za následok efektívne rozhodovanie na základe rýchlo ustálenej judikatúry. Centrum bude povinné o tomto náležite poučiť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

K bodu 27 (§ 10 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť odsek 6, pretože v ňom obsiahnutá právna úprava sa presúva do ustanovenia nového § 5b, ktorý bude komplexne upravovať formy poskytovania právnej pomoci.

K bodu 28 (§ 10 ods. 7)

Zavádza sa prísnejšia právna úprava vo vzťahu k mož nosti centra odňať poskytovanie právnej pomoci. Osobitne sa vymedzuje, že centrum bude oprávnené poskytovanie právnej pomoci odňať aj v prípade, ak bol nárok priznaný aj na základe nepravdivých alebo neúpln ých údajov.

K bodu 29 (§ 11a)

Navrhovateľ považuje mediáciu za kľúčový inštitú t riešenia právnych sporov. Vytvára sa priestor pre centrum sprostredkovať oprávnenej osobe riešenie jej právneho sporu prostredníctvom mediácie.

Centrum bude oprávnené určiť za mediá tora aj zamestnanca centra, pokiaľ je zapísaný v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Tomuto zamestnancovi odmena za vykonanie mediácie nepatrí. Uvedené však nemá vplyv na povinnosť oprávnenej osoby podľa § 6a uhradiť centru spoluúčasť. O odmene bude rozhodovať centrum.

Zavádza sa úprava, podľa ktorej bude mediátor povinn ý informovať centrum bez zbytočného odkladu a to písomne centrum o skončení mediácie. Na žiadosť centra bude mediátor povinný bez zbytočného odkladu centrum informovať aj o aktuálnom stave a priebehu medi ácie. Zavádza sa povinnosť centra vyzvať oprávnenú osobu na uzavretie dohody o začatí mediácie s určeným mediátorom.

K bodu 30 (§ 12)

Po priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci centrum oprá vnenú osobu vyzve na uzavretie dohody o poskytovaní právnej pomoci buď priamo s centrom alebo s určeným advokátom v závislosti od formy poskytovanie právnej pomoci a na udelenie plnomocenstva centru alebo určenému advok átovi na zastupovanie v konaní alebo na jednotlivé úkony, ktoré je v rámci poskytovania právnej pomoci nutné vykonať. Súčasťou dohody bude aj súhlas opr ávnenej osoby s poskytovaním informácií centru. Pokiaľ ide o výber advokáta, predpokladá sa, že centrum prioritne vyhovie návrhu oprávnenej osoby a ustanoví advokáta, ktorého si sama zvolí. To však neplat í v prípade, že centrum bude mať dôvodné pochybnosti o kvalite advokáta, jeho orientácii v oblasti, do ktorej prípad spadá.

Zavádza sa generálne poňatá povinnosť advokáta bez zbytočn ého odkladu informovať centrum o výsledku konania, najmä o podaní opravného a mimoriadneho opravného prostriedku. Advokát bude súčasne povinný vždy informovať centrum o skončení zastupovania, pričom na žiadosť centra bude tiež povinný informovať o aktuálnom stave konania. Navrhované znenie má teda za cieľ zabezpečiť vykonateľnosť režimu návratnosti vynaložených finančných pro striedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

Zároveň sa odstraňuje nepriaznivý stav, kedy pre protistranu opr ávnenej osoby v konaní pred súdom bolo výhodnejšie, ak bola táto zastupovaná centrom, pretože ani v prípade neúspechu v konaní nebola povinná hradiť trovy, keďže podľa súčasnej právnej ú pravy centru trovy nepatria. Uvedený stav sa mení, centru bude patriť náhrada vo výške odmeny a náhrada trov ako advokátovi a v prípade úspechu v konaní bude centrum povinné vrátiť oprávnenej osobe uhradenú spoluúčasť (ak ide o oprávnenú osobu podľa § 6a).

K bodu 31 (§ 13 ods. 2)

Zavádza sa povinnosť oprávnenej osoby poskytovať súčinnosť aj centrom určenému mediátorovi.

K bodu 32 (§ 13 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 33 (§ 14 ods. 1 písm. a))

Zavádza sa nový dôvod odňatia poskytovania prá vnej pomoci, ktorý spočíva v skutočnosti, že oprávnená osoba neposkytne súčinnosť aj mediátorovi určenému centrom.

K bodu 34 (§ 14 ods. 1)

Vkladá sa nové znenie písmen b) a c), ktorého cieľom je spresni ť dôvody odňatia poskytovania právnej pomoci.

K bodu 35 (§ 14 ods. 2)

Odňatie poskytovania právnej pomoci je zásahom do základného pr áva oprávnenej osoby, zavádza sa možnosť preskúmať neprávoplatné rozhodnutie centra súdom. Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo sú dne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 36 (§ 14 ods. 3)

S ohľadom na zrušenie možnosti súdu ustanoviť za zástupcu centrum alebo advokáta sa navrhuje vypustenie odseku 3, ktorý sa navrhovanou zmenou stane obsolentným.

K bodu 37 (§ 14a)

Navrhuje sa právna úprava, kedy oprávnená osoba bude mať povinnosť vrátiť centru v plnej výške náklady vynaložené na trovy právneho zastúpenia, rovnako tak aj náklady súvisiace so zabezpečením dokladov podľa § 5c písm. a) a b). Takáto situá cia nastane, ak fyzická osoba, ktorá žiadala o poskytnutie právnej pomoci zatajila informácie, na základe ktorých by bolo neposkytnutie právnej pomoci.

K bodu 38 (§ 15)

Navrhovaná právna úprava má za cieľ jednoznačne upraviť re žim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov pri poskytovaní právnej pomoci.

V súlade s režimom Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovuje, že ak súd prizná oprávnenej osobe náhradu trov konania, nebude môcť oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho zastúpenia s pohľadávkou nakladať. Advokát bude oprávnený tú to pohľadávku vymáhať na vlastný účet v mene oprávnenej osoby a až okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka bude považovať za postúpenú na advokáta; to nebude platiť vo v ýške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba zaplatila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. V prípade úspechu pritom advokátovi patrí plná tarifná odmena podľa ustanovení vyhláš ky č. 655/2004 Z. z.

Odsek 2 reaguje na situáciu, kedy súd účastníkovi ná hradu trov právneho zastúpenia vôbec neprizná. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že ak si advokát uplatnil riadne a včas právo na trovy právneho zastúpenia, patrí mu, napriek tomu, že súd trovy vô bec nepriznal, odmena podľa zníženej tarify (§ 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Ak si však advokát právo na trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní neuplatnil riadne a včas, právo na za platenie odmeny mu nevznikne.

Podľa odseku 3 ak po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorý m bolo rozhodnuté o náhrade trov konania advokát preukáže, že pohľadávku podľa odseku 1 preukázateľne nevymohol od osoby, ktorej bola náhrada týchto trov uložená, je oprávnený požiada ť o vyúčtovanie odmeny podľa osobitného predpisu zníženej o výšku finančnej účasti podľa § 6a ods. 4, centrum. Advokát je v tomto prípade povinný predložiť centru kó piu rozhodnutia súdu.

K bodu 39 (§ 17 ods. 1 písm. b))

Rozširuje sa možnosť fyzickej osoby podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore aj prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

K bodu 40 (§ 17 ods. 3)

Navrhuje sa výnimka z poskytovania právnej pomoci v prípade, ak o uznanie alebo výkon cudzieho rozhodnutia o výživnom alebo o výkon rozhodnutia slovensk ého súdu o výživnom požiadala fyzická osoba mladšia ako 21 rokov prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (bližšie viď odôvodnenie k bodu 45).

K bodu 41 (§ 18 ods. 4)

Na rozdiel od platného právneho stavu sa navrhuje, aby proti neprávoplatnému rozhodnutiu o ž iadosti o poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore bol prípustný opravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedená zmena reaguje na potrebu reflektovania skutočnosti, ž e centrum aj v tomto prípade rozhoduje o základnom ľudskom práve. Preto sa navrhuje, aby proti takémuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie, o ktorom rozhodne príslušný súd. Ide teda o zabezpeč enie garancie prístupu súdu, pokiaľ ide o otázku preskúmania správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného centrom.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravným prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 42 (§ 18 ods. 5)

Zavádza sa právna úprava, podľa ktorej centrum v rozhodnutí , ktorým prizná nárok na poskytnutie právnej pomoci v cezhraničnom spore, zároveň určí formu poskytnutia právnej pomoci. Zmena vecne súvisí s rozšírením foriem poskytovania právnej pomoci centrom.

K bodu 43 (§ 19)

Zavádza sa úpravu, ktorá rieši poskytnutie prá vnej pomoci v cezhraničných sporoch podľa § 17 týkajúcich sa vyživovacej povinnosti fyzickej osoby mladšej ako 21 rokov, ktorá je žiadateľom o právnu pomoc podľa tohto zákona, vrátane určovania rodič ovstva, s ktorým je konanie o určenie výživného spojené. Nové ustanovenie zavádza úpravu, podľa ktorej sa právna pomoc poskytne len v prípade, ak žiadateľovi nemôže poskytnúť prá vnu pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak žiadateľ nemôže konať pred súdom bez právnej pomoci. Nebude sa pritom skúmať splnenie podmienok podľa § 17 ods. 1 písm. c) až e).

Vylúčenie poskytnutia právnej pomoci centrom je v tomto prípade legitímne, pretože ochrana práv takejto osoby bude zaručená právnou pomocou zo strany Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládež e. Nariadenie č. 4/2009 umožňuje členskému štátu 'vyhnúť' sa poskytovaniu právnej pomoci (čl. 44 ods. 3), ak 'konanie v tomto členskom štáte umožňuje účastníkom konať bez potreby prá vnej pomoci a ústredný orgán poskytuje potrebné služby bezplatne'.

Ak jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, právna pomoc sa musí poskytnúť, avšak u dieťaťa mladšieho ako 21 rokov (čl. 46) sa poskytuje bez akýchkoľvek podmienok (skúmanie ekonomickej odkázanosti, ú spešnosť sporu, a pod), z toho dôvodu je potrebné vylúčiť uplatnenie ustanovení týkajúcich sa podmienenia nároku skúmaním týchto skutočností.

To znamená, že ak žiadateľa nezastupuje Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (z akéhokoľvek dôvodu; oprávnený v cudzine nemá povinnosť uplatňovať svoj nárok cez Centrum pre medzin árodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo ak ho aj zastupuje, avšak počas zastupovania by sa ukázalo, že nemožno viesť konanie v SR bez potreby právnej pomoci (žiadateľ je výživou povinná osoba alebo in á osoba, na ktorú sa čl. 46 nariadenia nevzťahuje, atď.), nastúpilo by uplatnenie zákona č. 327/2005 Z. z. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže by v takom prípade žiadateľa z cudziny pou čilo na potrebu podať žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, resp. mohlo by túto žiadosť postúpiť priamo Centru právnej pomoci (čl. 51 ods. 2 a/ nariadenia).

K bodu 44 (§ 20 ods. 2)

Navrhuje sa, aby proti rozhodnutiu aj proti neprávoplatné mu rozhodnutiu centra o rozhodnutí nahradiť centru náklady spojené s poskytnutím právnej pomoci zahraničnou oprávnenou osobou bol prípustný opravný prostriedok v podobe odvolania, o ktorom rozhodne príslušný súd.

Zároveň sa odstráni nepriaznivý stav, kedy jediným opravný m prostriedkom voči rozhodnutiu centra bolo súdne preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ktoré vyžaduje povinné zastúpenie advokátom.

K bodu 45 (§ 21)

Navrhuje sa, aby na režim poskytovania právnej pomoci v cezhraničných sporoch primerane dopadali všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa režimu poskytovania právnej pomoci vo vnútroštátnych sporoch. Pôjde napríklad o režim finančné účasti na poskytovan í právnej pomoci, ďalej režim návratnosti vynaložených finančných prostriedkov a pod.

Pritom bude platiť pravidlo, že relevantné ustanovenia sa však použijú len vtedy, ak zákon nebude v § 16 až 20 ustanovovať inak.

K bodu 46 (§ 23 ods. 1 písm. d))

Upresňuje sa dikcia písmena d) odkazom na ustanovenie § 5b, ktoré bližšie vymedzuje formy poskytovania právnej pomoci centrom pre prípady poskytnutie právnej pomoci tuzemskej oprávnenej osobe v cezhraničnom spore.

K bodu 47 (§ 23 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 48 (§ 23 ods. 3)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 49 (§ 24a písm. d))

Navrhuje sa zaviesť nová podmienka poskytnutia právnej pomoci pre prípad azylovej veci, ktorá spočíva v posudzovaní stavu materiálnej núdze žiadateľa.

K bodu 50 (§ 24b ods. 1)

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava, pričom sa súč asne ustanovuje, že ministerstvo vnútra bezodkladne doručí žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v azylovej veci centru.

K bodu 51 (§ 24b ods. 4)

Zavádza sa povinnosť centra skúmať aj stav materiálnej n údze žiadateľa, okrem prípadu, že fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia pod ľa § 24a písm. c) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

K bodu 52 (§ 24b ods. 8)

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v azylovej veci po splnení podmienok ustanovených v ustanovení § 24a, nárok na prá vnu pomoc trvá aj po zrušení rozhodnutia podľa § 24a písm. c).

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v azylovom konaní a teda žiadateľovi o azyl bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred sprá vnym orgánom.

K bodu 53 (§ 24c)

Zavádza sa nová právna úprava, ktorá reaguje na potrebu implementáciu smernice ktorá Právna pomoc v konaní o administratívnom vyhostení Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Ustanovujú sa podmienky poskytnutia právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení, ktoré musí osoba splniť kumulatívne. Osoba musí byť cudzincom krajiny, musí požiadať o poskytnutie právnej pomoci, nemá zástupcu na konanie, v ktorom žiada o poskytnutie prá vnej pomoci, nachádza sa v materiálnej núdzi a existuje rozhodnutie Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení takejto osoby.

Nasledujúce ustanovenia upravujú podmienky a náležitosti ž iadosti. Zároveň sa ustanovuje povinnosť štátnych orgánov komunikovať so žiadateľom v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu táto osoba rozumie.

Ïalej sa ustanovuje, že centrum vykoná neodkladné úkony právnej pomoci a to aj pre prípad, že žiadosť nie je úplná, najmä podá opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e). Ak vš ak žiadateľ žiadosť nedoplní v určenej lehote, zastúpenie centra/určeného advokáta zaniká. O takomto zániku má centrum povinnosť žiadateľa upovedomiť.

Podmienku podľa ods. 1 písm. d) centrum bude skúmať len v prí pade, ak fyzická osoba mala bezprostredne pred vydaním rozhodnutia podľa písm. ods. 1 e) na území Slovenskej republiky povolený pobyt.

V prípade, ak si žiadateľ zvolí vlastného právneho zást upcu na konanie, v ktorom požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona, takýto úkon sa považuje za späťvzatie žiadosti.

Pokiaľ bol žiadateľ vyhostený, advokát alebo centrum sú oprá vnení vziať podaný opravný prostriedok späť.

Výslovne sa ustanovuje, že ak centrum poskytlo právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení, nárok na právnu pomoc trvá aj po zruš ení rozhodnutia Úradu hraničnej a cudzineckej polície o administratívnom vyhostení súdom.

Z uvedeného je zrejmé, že ak bude zrušené rozhodnutie o administratívnom vyhostení, nebude to mať za následok zánik nároku na právnu pomoc v konaní o administratívnom vyhostení a teda cudzincovi bude právna pomoc poskytovaná aj v ďalšom administratívno-právnom konaní vedeným pred správnym orgánom.

K bodu 54 (§ 24d)

Ustanovuje sa primerané použitie právnej ú pravy poskytovania právnej pomoci aj na konania upravené v ustanoveniach § 24a až 24c.

K bodu 55 (§ 25)

Navrhuje sa nové znenie § 25. Upravuje sa subsidiárne použ itie správneho poriadku na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiacich nárokov, napr. podľa § 5d ods. 2, § 6a ods. 3. Zavádza sa povinnosť štátnych orgánov, obcí, notárov, rovnako aj právnických a fyzických osôb, ktoré vedú evidenciu osôb a majetku, oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne všetky údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Zavádza sa generálna povinnosť súčinnosti, ktorej zmyslom je naplnenie cieľa právnej úpravy a to zabezpečenie plnohodnotných informácií na úč ely rozhodovania o poskytovaní právnej pomoci. Uvedené ustanovenie má vecný súvis aj s povinnosťou centra pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa možností zadovážiť ú daje a podklady, ktoré majú menované osoby k dispozícii.

Povinnosť poskytnúť centru potrebné údaje, listiny a iné veci na účely rozhodovania centra sa zavádza aj pre iné právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré takýmito údajmi disponujú. Centrum je povinné riadne zabezpečiť ochranu údajov, listín a iných vecí pred zničením, stratou, poškodením a zneužitím a bezodkladne ich vrátiť osobám, ktoré ich poskytli, ak už nie sú potrebné na úč ely rozhodovania podľa tohto zákona. To platí aj pre poisťovne, pokiaľ ide o oznamovanie poskytnutia poistného plnenia zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci vrátane jeho výšky. Uvedené údaje sa budú poskytovať na žiadosť centra a bezodplatne.

Osoby podľa odsekov 2 až 4 budú povinné poskytnúť centru súčinnosť bez zbytočného odkladu.

Nová právna úprava explicitne vymedzuje aj vzájomnú súčinnosť centra s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktoré majú navzájom spolupracovať a to pri žiadostiach o poskytnutie pr ávnej pomoci vo veciach vyživovacej povinnosti.

K bodu 56 (§ 25b)

Prechodné ustanovenie rieši v súvislosti so zriadení m rady centra povinnosť predsedu Slovenskej advokátskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a verejného ochranca práv navrhnúť ministrovi spravodlivosti členov rady a to v lehote najneskôr do 28. februá ra 2012.

V odseku 2 sa upravuje režim postupovania centra pre prípad, ak bolo podľa doterajších procesných predpisov ustanovené za zástupcu v konaní pred súdom, pričom pri prehodnocovaní nároku na poskytnutie prá vnej pomoci sa bude postupovať podľa predpisov účinných od 1. januára 2012. Pri prehodnocovaní bude centrum postupovať podľa ustanovenia § 7 ods. 4 navrhovanej právnej úpravy, pričom lehota 12 mesiacov sa bude poč ítať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd ustanovil centrum za zástupcu. Konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa predpisov ú činných od 1. januára 2012.

K bodu 57 (§ 26 písm. e))

V súvislosti s rozšírením pôsobnosti zákona aj na posk ytovanie právnej pomoci v konaní o administratívnom vyhostení sa ustanovuje, že všeobecne záväzný právny predpis ministerstva upraví aj vzor žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o administratí vnom vyhostení podľa § 24c ods. 2.

K bodu 58 (§ 27)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 59 (Príloha)

Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodnení k bodu 42, sa z nadpisu prílohy zákona vypúšťa slovné spojenie označujúce Euró pske spoločenstvá.

Vzhľadom na implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločný ch normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, sa táto dopĺňa do nasledujúceho bodu pr ílohy v požadovanom znení (vrátane označenia vydania v Úradnom vestníku Európskej únie).

K Èl. II

(novela zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskor ších predpisov)

K bodu 1 (§ 30)

S ohľadom na zmenu koncepčného prístupu ohľadom poskytovania právnej pomoci centrom sa navrhuje, aby právnu pomoc v podobe ustanovovania advokáta zabezpe čovalo iba centrum právnej pomoci.

Súd bude podľa navrhovanej právnej úpravy oprávnen ý účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého budú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, iba odkázať na Centrum právnej pomoci. Zároveň sa ustanovuje zákonná povinnosť sú du poučiť účastníka o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci.

Navrhovaná právna úprava predpokladá, že v prípade odk ázania účastníka na Centrum právnej pomoci bude tomuto účastníkovi poskytnutá kvalifikovaná právna pomoc omnoho rýchlejšie, ako tomu bolo doteraz zo strany súdov. Centrum právnej pomoci bude navyše oprá vnené poskytnúť aj tzv. predbežnú právnu pomoc, čím bude možné zamedziť vzniku ujmy na strane účastníka súdneho konania (napr. v prípade nevyhnutnosti podať návrh na nariadenie predbežné ho opatrenia a pod.).

K bodu 2 (§ 31 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné. Súčasne sa vypúšťa označenie odseku 1.

K bodu 3 (§ 31a ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bode 1 sa navrhuje nové znenie ustanovenia.

K bodu 4 (§ 137)

Navrhuje sa, aby sa za trovy konania považovali aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní pred súdom podľa osobitné ho predpisu. Osobitným predpisom sa pritom rozumie najmä zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. V súlade s navrhovanou dikciou zákona č. 327/2005 Z. z. bude aj centru patriť náhrada za zastupovanie oprávnenej osoby pred súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradá ch advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených zá ujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektor ých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č . 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane prá v osôb.

K bodu 5 (§ 140 ods. 2)

Z dôvodu navrhovaných zmien v bodoch 1 a 2 sa navrhované ustanovenie vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 6 (§ 149 ods. 2)

V súlade s novou dikciou § 15 v článku I sa navrhuje nové znenie § 149 ods. 2. V prípade ak bude pred súdom zastupovať centrum alebo advokát určený centrom, bude sa na rozhodovanie o trovách právneho zastupovania vzťahovať ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z. z.

K bodu 7 (§ 151 ods. 8)

S ohľadom na novo navrhovanú dikciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a § 149 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zavádza nová právna úprava, podľ a ktorej bude mať súd povinnosť vo výroku o náhrade trov konania vyjadriť osobitne trovy právneho zastúpenia a osobitne aj iné trovy, ktorých náhradu prizná účastníkovi. Uvedená právna úprava zá roveň umožní presne stanoviť výšku trov, ktoré budú patriť právnemu zástupcovi účastníka a uľahčí tak následné vysporiadanie vzájomných nárokov účastníka a jeho právneho zá stupcu.

K bodu 8 (§ 372t)

Z dôvodu vypustenia inštitútu ustanovovania advokátov s údom sa zavádza prechodné ustanovenie, ktorého cieľom je upraviť režim neskončených konaní, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia podľa ustanovení doterajších predpisov, ktoré sú v súčasnosti predmetom derogácie (napr. v neskončených konaniach o trovách rozhodne súd, ktorý advokáta ustanovil, tento súd bude mať zároveň právo posúdiť, či trvajú podmienky ustanovenia advokáta, a pod.).

K Èl. III

(novela zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov)

K § 87

V súvislosti s rozšírením pô sobnosti centra sa navrhuje zmena dikcie § 87 ods. 2 a 3 zákona o advokácii, podľa ktorej bude Slovenská advoká tska komora v závislosti od odborného zamerania advokátov viesť osobitné zoznamy na účely poskytovanie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. Do zoznamov budú zaradení všetci advokáti s tým, ž e ich rozdelenie podľa odborného zamerania bude uľahčovať prácu centru, ktoré bude podľa okolností prípadu vyberať vzhľadom na uvedené rozdelenie vhodného advokáta, ktorý sa zaoberá problematikou týkaj úcou sa konkrétneho prípadu budúceho klienta.

Oblasť odborného zamerania pritom ustanoví predpis komory a bude sa prihliadať na pôsobnosť centra. Osobitne sa uvádza, že komora bude povinná viesť zoznam advokátov na poskytovanie právnej pomoci v azylový ch veciach a v konaní o administratívnom vyhostení. Zoznamy bude komora zasielať pravidelne ministerstvu a centru.

K Èl. IV

(novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch sú dov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov)

K § 14c

Zavádza sa osobitná miestna príslušnosť správnych s údov, ktoré budú podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam centra vydaným v konaní o poskytnutí právnej pomoci.

Snahou je zabezpečiť jednotnú judikatúru vo sfére rozhodovania o nárokoch o priznanie právnej pomoci. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o rozhodovanie o základnom ľudskom práve, javí sa ako potrebné zalo žiť príslušnosť troch krajských súdov.

Vzhľadom na organizačnú štruktúru centra a jeho územnú pôsobnosť sa navrhujú ako súdy s osobitnou agendou Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Banskej Bystrici a Krajský sú d v Košiciach.

K Èl. V

(novela zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 4 ods. 3 a 4)

ods. 3

Explicitne sa ustanovuje, že mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. V súlade s charakterom a povahou mediácie ako prostriedku mechanizmu mimos údneho riešenia sporov súkromnoprávneho charakteru, sa vymedzuje, že mediátorovi patrí odmena dohodnutá medzi ním a osobami zúčastnenými na mediácií. Zákonodarca si vyhradil, že zákon môže ustanovi ť inú úpravu odmeňovania. V tejto súvislosti sa ustanovuje, že ak bol mediátor určený centrom podľa osobitného predpisu, patrí mu odmena ktorú ustanovuje zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.

ods. 4

V súlade s novo navrhovanou koncepciou činnosti centra sa ustanovuje, že podmienky výkonu mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi ustanoví zákon č. 327/2005 Z. z.

Podmienkami výkonu mediácie sa rozumejú najmä podmienky určenia mediátora centrom, ktoré v plnom rozsahu rešpektujú súkromnoprávnu povahu a atribút dobrovoľnosti výkonu mediácie. Z tohto dô vodu je potrebné túto a ďalšie podmienky expressis verbis ustanoviť v zákone č. 327/2005 Z. z., ktorý je v tomto prípade svojou povahou lex specialis.

V rovine legislatívno-technickej sa odsek 3 označ uje ako odsek 4 a vkladá sa poznámka pod čiarou k odkazu 4c.

K bodu 2 (§ 6)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s novelizačným bodom 1.

K bodu 3 (§ 15a)

Vkladá sa splnomocňovacie ustanovenie, ktoré zakotvuje že výšku odmeny mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním prá vnej pomoci osobám v materiálnej núdzi podľa osobitného predpisu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti. To isté platí aj pokiaľ ide o spôsob jej určenia. Obdobne, ako je to v prípade advokátov, vyhláška ministerstva ustanoví výšku a spôsob určenia odmeny mediátorov, pričom budú reflektované jednotlivé štádia výkonu mediácie.

K Èl. VI

(novela zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve v znení neskorší ch predpisov)

K bodu 1 (§ 40 ods. 3)

V súvislosti so zavedením povinnosti poisťovne oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne výplaty poistných plnení zo životného poistenia žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci sa v § 40 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vkladá nové písmeno, ktorého ustanovuje, že za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať ani poskytnutie predmetnej informá cie centru. Ide o zosúladenie s novonavrhovaným ustanovením § 25 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z.

V rovine legislatívno-technickej sa mení označenie písmen a vklad á nový odkaz a poznámka pod čiarou.

K bodu 2 (§ 99)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatí m a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K bodu 3 (príloha č. 2)

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú prijatím a nadobudnutím účinnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

K Èl. VII

(novela zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov)

K § 11 ods. 6

Navrhuje sa priama novelizácia zákona č. 563/2009 Z. z. o sprá ve daní (daňový poriadok) z dôvodu zavedenia povinnosti súčinnosti zo strany daňových orgánov. Z tohto dôvodu sa výslovne ustanovuje, že porušením daňového tajomstva nebude ani poskytovanie údaj ov centru na účely rozhodovania podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. VIII

(splnomocň ovacie ustanovenie na vyhlásenie úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na rozsah a povahu navrhovaným zmien a doplnení uskuto čnených v čl. I. sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásil úplné znenie zákona č. 327/2005 Z. z.

K Èl. IX

Ustanovuje sa účinnosť zákona.

V Bratislave, 8. júna 2011

Iveta Radičová v.r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská v.r.

ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 331/2011, dátum vydania: 19.10.2011

3

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2011 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daň ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Prijatím nového procesného predpisu zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ako aj nového kompetenčného zákona pre oblasť daňovej a colnej spr ávy dochádza k zavàšeniu prvej fázy reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov prijatej uznesením vl ády č. 285 zo 7. mája 2008. Účelom tejto reformy je zmeniť daňovú a colnú správu tak, aby bola efektívnejšia v zmysle zníženia vlastných ná kladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinné ho subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní a cla s predpokladom pripojenia výberu poistných odvodov k 1. januáru 2013.

V súvislosti s prijatím týchto právnych predpisov je potrebné vykonať aj zmeny v súvisiacich prá vnych predpisoch, ktoré upravujú jednotlivé druhy daní, ako aj v právnych predpisoch, ktoré majú subsidiárny vzťah k týmto zákonom, napr. zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registrač nej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, aby sa zabezpečila ich konformita s novoprijatým právnym rámcom upravujúcim správu daní, ako aj s novou štruktúrou daňovej a colnej správy.

S ohľadom na vývoj praxe v Slovenskej republike vznikla aj potreba reagovať na tieto zmeny v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa navrhuje zmeniť tak, aby tento vývoj reflektoval a zabezpečil funkčnú a proklientsky orientovanú správu daní.

Ïalšie zákony dotknuté prijatím právnych predpisov uvedených v odseku 2, ktoré nie sú predmetom novelizácie obsiahnutej v tomto návrhu, budú následne novelizované v osobitných legislatívnych procesoch. Jedná sa o tieto zákony:

·zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colní kov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerá lneho oleja v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č . 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,

·zákon č . 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov,

·zákon č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 466/2009 Z. z.,

·zákon č . 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov a

·zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zá konov.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a čl. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dop◊◊a z ákon ◊. 563/2009 Z. z. o správe daní (da◊ový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dop◊◊ajú niektoré zákony

Termín za◊atia a ukon◊enia PPK:

21. 03. 2011 – 23. 03. 2011

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyx2. Vplyvy na podnikate◊ské prostredie – dochádza k zvýš eniu regula◊ného za◊aženia?x3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva,– sociálnu exklúziu,– rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spolo◊nostix

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nemá k doložke vplyvov žiadne pripomienky.

Pripomienky ostatných gestorov boli zapracované do textu doložky.

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správy,

na zamestnanos◊ vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpo◊et verejnej správy v návrhu

Tabu◊ka ◊. 1

Vplyvy na rozpo◊et verejnej správyVplyv na rozpo◊et verejnej správy (v tis. eur)2013201420152016Príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 600v tom: za každý subjekt verejnej správy zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR-662 841-92 798-105 789-120 600- vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky verejnej správy celkom0000 v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000z toho: - vplyv na ŠR0000- vplyv na územnú samosprávu0000Celková zamestnanos◊ 0000- z toho vplyv na ŠR 0000Financovanie zabezpe◊ené v rozpo◊te0000v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvláš◊0000

Tabu◊ka ◊. 4

Príjmy (v tis. eur)Vplyv na rozpo◊et verejnej správypoznámka2013201420 152016Da◊ové príjmy (100)1-662 841-92 798-105 789-120 600 Neda◊ové prí jmy (200)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finan◊nými aktívami a finan◊nými pasívami (400) Prijaté úvery, pô ži◊ky a návratné finan◊né výpomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom-662 841-92 798-105 789-120 6001 – príjmy rozpísa◊ až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanos◊ vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 6 Vplyv na zamestnanos◊ nepredkladá.

31

2.2. Financovanie návrhu

Nekvantifikované – tabu◊ka ◊. 2 Financovanie návrhu sa nepredkladá.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

V nadväznosti na ◊l. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umož◊uje ◊lenským štátom, aby pri dovoze tovaru platite◊ dane da◊ neplatil ihne◊ pri prepustený tovaru do príslušného colného režimu, ale túto da◊ platil prostredníctvom da◊ového priznania, sa táto možnos◊ navrhuje doplni◊ do zákona o dani z pridanej hodnoty, ◊cím sa vytvoria rovnaké podmienky z h◊adiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platite◊om dane z iných ◊lenských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platite◊lom dane z tretích štátov (štáty mimo Európskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platite◊a dane je, že platite◊ dane v rovnakom zda◊ovacom období prizná da◊ a sú◊casne uplatní odpo◊ítanie dane.

Tento systém prinesie podnikate◊om cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do coln ého režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. ◊íselná kvantifikácie pozitívneho vplyvu na podnikate◊ské prostredie však nie je možná. V sú◊asnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zaveden ý v ◊eskej republike, Ma◊arsku a Rakúsku.

Zavedenie možnosti platenia dane prostredníctvom da◊ového priznania pri dovoze s ú◊innos◊ou od 1.1.2013 nebude ma◊ vplyv na výnos DPH v metodike ESA95. Bude ma◊ však negatívny vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze, ako je uvedené v tabu◊ke ◊. 1 a ◊. 4.

2.3.2. Charakteristika návrhu pod◊a bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z toho dôvodu sa tabu◊ka ◊. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

Vplyvy na podnikate◊ské prostredie

3.1. Ktoré podnikate◊ské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich po◊et?

Samozdanenie pri dovoze tovaru nebude uplat◊ova◊ každý platite◊ dane, ale len ten, ktorý splní podmienky ustanovené v zákone. Pôjde o tzv. ve◊kých dovozcov, ktorí sú◊asne budú da◊ovo spo◊ahliví, t. j. bez da◊ových nedoplatkov. Po◊et platite◊ov dane, ktorí splnia podmienky na samozdanenie pri dovoze, nie je mo žné uvies◊.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu, ako aj výhodu zníženia administratívneho za◊aženia (zníži sa po◊et platieb vo◊ci štátnej správe) a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh, a neovplyvní rozsah nákladov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v s úvislosti s implementáciou návrhu?

Systém samozdanenie pri dovoze bude ma◊ pozitívny vplyv na administratívne náklady platite◊ov dane (zníži sa po◊et platieb vo◊i štátnej správe).

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikate◊ských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Systém prinesie vybraným platite◊om dane cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý ◊lenský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej únie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu vo◊ný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie v ýhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty, ktoré umož◊ujú systé m platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

3.5. Aké sú predpokladané spolo◊ensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regul ácií?

Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v kone◊nom dôsledku aj pre štát. Slovenskí platitelia dane si nebudú vybera◊ za štát dovozu susedné ◊lenské štáty (napr. ◊R, Ma◊darsko, Rakúsko), ktoré umož◊ujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom da◊ového priznania podávaného da◊ovému úradu, ◊o znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a na zamestnanos◊

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvate◊stva, sociálnu exklúziu, rovnos◊ príležitostí a rodovú rovnos◊ a vplyvy na zamestnanos◊

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Žiaden vplyv na hospodárenie domácností

Kvantifikujte:

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvate◊a- Rast alebo pokles príjmov/vý davkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový po◊et obyvate◊stva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodno◊te kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupí n obyvate◊stva.

Žiaden vplyv

4.3. Zhodno◊te vplyv na rovnos◊ príležitostí:

Zhodno◊te vplyv na rodovú rovnos◊.

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv4.4. Zhodno◊te vplyvy na zamestnanos◊.

Aké sú vplyvy na zamestnanos◊ ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúš◊anie ?

Žiaden vplyv

Žiaden vplyv

Nehrozí

Vplyvy na informatizáciu spolo◊nosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa ◊i zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úrove◊ poskytovania.)Áno zverej◊ovaním tla◊iva na internetovej stránke Finan◊ného riadite◊stva, obsahujúce údaje potrebné na doru◊ovanie písomností elektronickými prostriedkami, ktoré sa nepodpisujú ZEP-om. Úrove◊ II.

Áno vierohodnos◊ pôvodu a neporušenos◊ obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky môže by◊ zaru◊ená aj inými postupmi alebo technológiami, ako sú uvedené v zákone, zabezpe◊ujúcimi vierohodnos◊ pôvodu a neporu šenos◊ obsahu údajov. Úrove◊ III.“.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie◊udia6.3. Zabezpe◊uje sa vzdelávanie v oblasti po◊íta◊ovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uve◊te spôsob, napr. projekty, š kolenia.)Nie6.4. Zabezpe◊uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia vzdelávacích aktivít.)Áno (e-Learning)6.5. Zabezpe◊uje sa podporná a propaga◊ná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uve◊te typ a spôsob zabezpe◊enia propaga◊ných aktivít.)Nie6.6. Zabezpe◊uje/zoh◊ad◊uje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informa◊nej spolo◊nosti?

(Uve◊te spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informa◊ný systém?

(Uve◊te jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnos◊ k internetu?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnos◊ k elektronickým službám?

(Uve◊te spôsob rozširovania prí stupnosti.)Áno (upravuje sa zriadenie elektronickej podateľne finančnej správy, zriadenie osobnej internetovej z óny, zavádza sa elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu)6.10. Zabezpe◊uje sa technická interoperabilita?

(Uve◊te spôsob jej zabezpe◊enia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpe◊nos◊ IT?

(Uve◊te spôsob zvýšenia bezpe◊nosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uve◊te stru◊ný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uve◊te popis zmien.)Áno správcovi dane sa ustanovuje vo vzťahu ku kontrolovanému daňovému subjektu nové oprávnenie, a to, že môže mať prístup k softvé rom a informačno-komunikačným prostriedkom kontrolovaného daňového subjektu a k výstupným dátam z týchto softvérov.Financovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finan◊né investície?

(Popíšte príslušnú úrove◊ financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stru◊ne popíšte navrhované legislat ívne zmeny.)Nie

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa z ákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zá konov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č . 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony .

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v prá ve Európskej únie:

Primárne pr ávo:

-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010),

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii - po 30. novembri 2009):

1.legislatívne akty:

-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z dan í, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),

Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej ú nii - do 30. novembra 2009):

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č . 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1),

b)je obsiahnutá v judikat úre Súdneho dvora Európskej únie:

-v rozhodnutí Sú dneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006,

-v rozhodnutí Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commissio n of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej ú nii:

a)Lehota na prebratie smernice 2010/24/EÚ je stanovená do 31.12. 2011.

b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vl ády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné .

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Euró pskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Smernica Rady 77/799/EHS bola prebratá do zákona č. 466/2009 Z.z. o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri spr áve daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s prá vom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

II. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1až 3

Navrhuje sa rozší riť zásady pri správe daní tak, aby sa základné zásady správy daní vzťahovali nielen na daňové subjekty, ale aj na iné osoby (napr. svedkovia, znalci), ďalej sa navrhuje aby správca dane oboznamoval daňové subjekty a tretie osoby o procesných právach a povinnostiach a aby postupoval pri správe daní bez zbytočných prieť ahov a nedôvodne nezaťažoval daňové subjekty. Tiež sa navrhuje aby správca dane uplatňoval pri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nebolo neodôvodnene rozhodované odlišne.

K bodom 4, 6, 7, 13, 17, 28, 31, 34, 49, 54, 61 a 96

Ide o legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzuj úce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedený m zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej správy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 5

Navrhuje sa, aby odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodovala obec, bol daňový úrad, čím sa postavenie obce ako správcu dane vo vzťahu k štá tu nemení. Zároveň táto úprava bude výhodná pre daňové subjekty aj z teritoriálneho hľadiska, a to v prípade vykonávania dokazovania v odvolacom konaní.

Navrhovaná úprava reflektuje aj na legislatívno-technické úpravy zákona, nadväzujúce na navrhovaný zákon o finančnej správe a o pô sobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúčenie daňovej správy a colnej spr ávy a vytvorenie finančnej správy.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby substitučné zastúpenie mohol uplatniť len daňový poradca alebo advokát, a to z dôvodu, aby nedochádzalo k situácii, keď sa príslušný orgán finančnej sprá vy nevie skontaktovať s týmto zástupcom ako ani s daňovým subjektom.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť, odkedy je účinné voči správcovi dane odvolanie resp. výpoveď plnomocenstva.

K bodom 10 a 11

Navrhuje sa, aby v prípade, kedy správca dane nevie určiť daňovému subjektu zástupcu, nakoľko nemá predchádzajúci s úhlas navrhovaného zástupcu, mohol správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby ustanovila zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. V tomto prípade sa súhlas navrhnutého zástupcu nevyž aduje. Obdobne je možné tento postup použiť aj pri právnickej osobe, ktorá nemá osobu spôsobilú konať v jej mene.

K bou 12

Navrhuje sa oprávnenie zastupovať viacero daňových subjektov u jedného správcu dane.

K bodu 14

Navrhovaná zmena vyplýva zo zmeny názvu uvedené ho ministerstva.

K bodu 15 až 16

Uvedené doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že na účely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou poisťovňou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poisten í a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovní ctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 561/2007 Z. z. o investič nej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorší ch predpisov v znení zákona č. 40/2011 Z. z., je potrebné prelomiť daňové tajomstvo aj voči Úradu pre dohľ ad nad zdravotnou starostlivosťou, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvu školstva Slovenskej republiky, Národn ému inšpektorátu práce a inšpektorátom práce, Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centru právnej pomoci. Podľa pripravovanej novely zákona č. 327/2005 Z. z o poskytovaní právnej pomoci osobá m v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, štátne orgány vrátane daňových úradov, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.

Informácie o daňovom subjekte (predbežné opatrenie, z áložné právo, rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní) sa predkladajú správe katastra. Preto je nevyhnutné medzi orgány, ktorým sa môžu poskytnú ť informácie považované za daňové tajomstvo, uviesť aj správu katastra nehnuteľností.

K bodu 18

Ustanovenia o podaní sa navrhuje spresniť tak, aby bolo zrejmé, že pre prerokovanie podania je dôležitý jeho obsah, nie názov.

K bodu 19

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť doručovania elektronickými prostriedkami aj bez zaručeného elektronického podpisu z dôvodu zjednodušenia komunikácie daňových subjektov s finančnou správou.

K bodu 20

Nakoľko povinná elektronická komunikácia daňových subjektov bude prebiehať

s finančnou správou navrhuje sa z ustanovenia vypustiť Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

K bodu 21

Navrhovaná úprava reflektuje na prípad, kedy daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatňuje odpočítanie daňovej straty v poslednom roku lehoty pre zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. V uvedenom prípade sa predĺži lehota pre zánik prá va o jeden rok, a to odo dňa, kedy daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, pričom daňový subjekt nemôže v už predĺženej lehote opätovne podať dodatočné daňové priznanie.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosú ladenie pojmov s § 46.

K bodu 23

Navrhuje sa spresniť, v ktorých prípadoch sa postupuje podanie príslušnému správcovi dane.

K bodu 24

Navrhuje sa spresniť ustanovenie o dokazovaní o skutočnosti, ktoré preukazuje správca dane.

K bodu 25

Navrhuje sa nové ustanovenie, v ktorom sa upravuje možnosť správcu dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska ako aj právo daňového subjektu byť prítomný pri vypo čutí znalca a možnosť klásť znalcovi otázky.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšíriť okruh povinných osôb, ktoré sú povinné na žiadosť správcu dane poskytovať informácie potrebné na účely správy daní.

K bodom 27 a 29

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodom 30 a 31

Navrhuje sa, aby miestne zisťovanie mohol správca dane vykonávať aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Navrhovaná úprava je potrebná najmä, ak napr. sprá vca dane vykonáva daňovú kontrolu u daňového subjektu, ktorému je miestne príslušný a tento daňový subjekt má prevádzkareň alebo organizačnú zložku mimo obvodu jeho územnej pôsobnosti.

K bodu 32

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vrátiť vzorky alebo ich časť ktoré boli zaistené pri miestnom zisťovaní, ak to ich povaha pripúšťa alebo zákon umo žňuje.

K bodu 33

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť, aby sprá vca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mohol zabezpečiť tovar podnikateľovi, ktorý predáva tovar na území Slovenskej republiky a nemá na predajnom mieste elektronickú registračnú pokladnicu.

K bodu 35 a 36

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia, že s výťažkom z predaja zabezpečenej veci sa naloží podobne ako s výťažkom z predaja z prepadnutej veci.

K bodu 37

Navrhuje sa doplniť v daňovej kontrole nové oprávnenie daňového subjektu, ktorým je navrhovanie dôkazných prostriedkov, ktoré nemôže sám získať, ale môže ich získať správca dane.

K bodu 38

Pre rýchlejší a efektívnejší výkon daňovej kontroly sa navrhuje doplniť do ustanovenia o daň ovej kontrole, aby daňový subjekt umožnil prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti.

K bodu 39

Spresňuje sa znenie ustanovenia, ktoré upravuje začiatok da ňovej kontroly v osobitných prípadoch a dopĺňa sa procesná úprava postupu začatia daňovej kontroly.

K bodom 40 a 41

Navrhuje sa upraviť lehotu na vrátenie dokladov predložený ch daňovým subjektom k daňovej kontrole, a to 30 dní od ukončenia daňovej kontroly a zároveň sa navrhuje postup spr ávcu dane v prípade, ak si daňový subjekt doklady v určitom čase neprevezme.

K bodu 42

Navrhuje sa postup správcu dane po vykonaní daňovej kontroly. V prí pade zistenia rozdielu, správca dane vyhotoví protokol, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie zašle daňovému subjektu, pričom mu určí aj lehotu na vyjadrenie. Daňový subjekt spolu s vyjadrením k protokolu predlo ží aj dôkazy, ktoré nemohol predložiť počas daňovej kontroly. Ïalej sa navrhuje, aby v prípade, ak správca dane prešiel zo zákonných dôvodov do procesu určovania dane podľa pomô cok, nevyhotovoval protokol z kontroly, nakoľko daňovému subjektu bude zaslaný protokol o určení dane podľa pomôcok. Taktiež sa navrhuje, aby v prípade, keď daňový subjekt nepostupuje v súčinnosti so správcom dane a zanikne mu nárok na nadmerný odpočet v súlade s § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, správca dane vyhotovil protokol z kontroly, nakoľko k samotnému výkonu kontroly zavinením daňového subjektu nedošlo a nárok na nadmerný odpočet zanikol zo zákona.

K bodu 43

Navrhuje sa ustanoviť, ktorým dňom je ukončená daňová kontrola. Rovnako sa ustanovuje jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly s možnosťou jej prerušenia v zákonom ustanovených prípadoch.

K bodu 44

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia o určovaní dane podľa pomôcok, že tento inštitút nie je možné použiť , ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia nadmerného odpočtu, nadväzne na bod 39.

K bodu 45

Z dôvodu precizovania ustanovenia sa bližšie špecifikuje, čo slúži správcovi dane ako pomôcka, ak urč uje daň podľa pomôcok.

K bodu 46

Navrhuje sa rozšíriť možnosť uložiť predbežné opatrenie aj v procese určovania dane podľa pomôcok.

K bodu 47

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia týkajúceho sa nehnuteľností bolo správcom dane v jeden deň zaslané daňové mu subjektu a katastru nehnuteľností. Kataster nehnuteľností podľa § 43 katastrálneho zákona v deň doručenia rozhodnutia (najneskôr v nasledujúci pracovný deň) vykoná zápis poznámky v katastri. Podľa § 31a cit. zákona kataster nehnuteľností preruší konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na základe k úpnej zmluvy. Správca dane o doručení rozhodnutia daňovému subjektu informuje kataster nehnuteľností (rozhodnutie doručené daňovému subjektu je právoplatné). Účelom navrhovanej zmeny je odstrániť probl émy, ktoré sa vyskytujú v praxi.

K bodu 48

Navrhuje sa doplniť postup v prípade zrušenia predbežného opatrenia alebo pri strate jeho účinnosti.

K bodom 50 až 53

Vzhľadom na to, že správca dane každý rok k 31. decembru aktualizuje stav daňových nedoplatkov a zasiela ho daňovému subjektu, navrhuje sa z dôvodu jednoznačnosti doplniť, aby finančné riaditeľstvo zverejňovalo príslušný zoznam daňových dlžní kov aktualizovaný k 31. decembru predchádzajúceho roka a zoznam daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad alebo platenie dane v splátkach, ak tento odklad alebo splátky naďalej trvajú v čase, keď sa zoznam zverejňuje. V zozname sa uvedie celková suma povoleného odkladu alebo povoleného platenia v splátkach.

K bodu 55

Ustanovenie spresňuje, ktorý správca dane vydáva príslušné potvrdenie.

K bodu 56

Ustanovenie sa navrhuje doplniť v tom smere, že správca dane pri vydávaní súhlasu s výmazom z obchodného registra prihliada tiež na vykonávanú daňovú kontrolu a na prebiehajúce vyrubovacie konanie.

K bodu 57

Ide o legislatívnu úpravu názvu banky so sídlom mimo územia SR.

K bodu 58

Navrhuje sa úprava ustanovenia tak, aby preúčtovanie neoznačenej platby na nedoplatky u iného správcu dane nebolo ustanovené ako povinnosť.

K bodu 59

Navrhuje sa doplniť, ktorý deň sa považuje za deň ú hrady, ak sa pri použití nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, postupuje podľa § 79.

K bodu 60

Nakoľko pri povolení odkladu platenia dane alebo povolenie jej platenia v splátkach ide o tzv. poskytnutie úveru zo strany štátu, navrhuje sa aby podnikatelia predkladali spolu so žiadosťou aj analýzu ekonomickej a finan čnej situácie tak, ako je to upravené aj v súčasne platnom zákone.

K bodu 62

Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke. Možnosť prerušiť konanie, ak začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujú cej pre vydanie rozhodnutia zostáva zachovaná.

K bodu 63

Navrhovaná úprava reflektuje na skutočnosť, že v prípade, ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a podstatne sa zmení skutkový stav, daňový subjekt môže využiť opravné prostriedky. Z uvedené ho dôvodu nemožno daňové konanie zastaviť.

K bodu 64

Navrhuje sa ustanoviť, ktoré údaje sa uvádzajú v rozhodnutí spr ávcu dane, a to podľa rozlíšenia fyzickej a právnickej osoby, ako aj podľa osoby, ktorá má povinnosť registrácie alebo evidencie, a podľa osoby, ktorá túto povinnosť nemá. Ako iný identifikátor je správca dane oprávnený použiť dátum narodenia alebo vygenerované čí slo z registra správcu dane.

K bodom 65

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s úpravou § 9.

K bodu 66

Navrhuje sa ustanoviť v zákone, že správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu identifikačné číslo, ktoré je tento povinný uvádzať na dokladoch a v styku so správcom dane.

K bodu 67

Ustanovenie sa navrhuje doplniť o možnosť vykonať zmeny v registri príslušným správcom dane z úradnej moci, ak si daňový subjekt oznamovaciu povinnosť nesplní.

K bodu 68

Uvedeným ustanovením sa navrhuje zveriť oprávnenie miestne príslušnému správcovi dane vykonať vyrubovacie konanie v prípade, ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo.

K bodu 69

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na bod 41.

K bodu 70

Navrhuje sa doplniť, aby bol daňový subjekt oboznámený s dokazovaním, ak ho pri odvolaní vykonáva odvolací orgán.

K bodu 71

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 72

Dopĺňa sa povinnosť správcu dane informovať daňový subjekt o použití daňového preplatku.

K bodu 73

Ustanovenie sa upravuje tak, že preplatok správca dane vracia na žiadosť daňového subjektu.

K bodu 74

Navrhuje sa ustanoviť, že sumu úroku, ktorý je povinný zaplatiť správca dane daňovému subjektu, použije správca dane na úhradu prípadných nedoplatkov tohto daňového subjektu.

K bodu 75

Upravuje sa postup pri vracaní nadmerného odpočtu skupine (§ 4a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty). Ak má niektorý z členov skupiny nedoplatky na daniach, nadmerný odpočet sa pred vrátením najprv použije na tieto nedoplatky.

K bodu 76

Podľa daňového poriadku dôjde k zániku niektorý ch daňových pohľadávok skôr, ako subjekt začne plniť reštrukturalizačný plán. Ak dlžník nesplní plán, po splnení podmienok uvedených v § 159 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa plán stáva neúčinným. Následky neúčinnosti plánu sú uvedené v § 161 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pod ľa ktorého dlžník je povinný splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v takom rozsahu, v akom bola zistená (čiže aj tú časť, o ktorú malo byť plnenie na zistenú pohľadávku krátené). V praxi by mohli nastať problémy z dôvodu, že časť pohľadávky, ktorú podľa schváleného plánu dlžník nemal plniť, zanikla už povolením reštrukturalizácie (fakticky ešte pred schválen ím plánu, plán sa schvaľuje až po povolení reštrukturalizácie – takže moment zániku nastáva spätne, keďže časť pohľadávky, ktorú nemusí plniť, je zrejmá až z potvrdeného plá nu).

K bodu 77

Navrhovanou úpravou sa spresňuje postup v prípade, ak daňový dlžník nepredloží úplnú žiadosť na započítanie daňového nedoplatku.

K bodu 78

Ak bola daňovému subjektu poskytnutá štátna pomoc a Európska komisia rozhodne, že štátna pomoc je neoprávnená, členský štát je povinný ju vymôcť podľ a novely § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov od prijímateľa späť, vrátane úrokov. Procesne sa bude postupovať podľa Exekučného poriadku, t. j. exekú ciu vykoná súdny exekútor.

K bodu 79

Nadväzne na novelu zákona č. 466/2009 Z. z., (predloženú do legislatívneho procesu), ktorým sa zavádza exekučný titul – jednotný exekučný titul a suma z neho vyplývajúca sa vymáha podľa z ákona o správe daní a poplatkov, navrhuje sa tento doplniť do exekučných titulov.

K bodu 80

Návrhom sa dopĺňa ďalší prípad, kedy sa odkladá daňová exekúcia.

K bodom 81 a 82

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Navrhovaná úprava umožní správcovi dane vymáhať náklady spojené s výkonom daňovej exekúcie aj po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka prostredníctvom prihlásenia pohľadávky zo strany spr ávcu dane v konkurznom konaní.

K bodom 84 až 87

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje limit pre ukladanie pokút správcom dane, ktorým je obec tak, že pokuta sa uloží najmenej vo výške stanoveného limitu, najviac však do výšky daňovej povinnosti, ak je tá to daňová povinnosť (resp. odvodová povinnosť) v ustanovenom limite, ak je daňová povinnosť vyššia ako ustanovený horný limit, pokuta sa uloží najviac do výšky tohto limitu.

K bodu 88

Dopĺňa sa výpočet pokuty v prípade, ak v daňovom priznaní, alebo v dodatočnom daňovom priznaní daňový subjekt uvedie nadmerný odpočet, avšak správca dane po kontrole zistí, že daňový subjekt na nadmerný odpočet nemá nárok a navyše je daňovému subjektu dorubená daň. Predmetná úprava absentovala v daňovom poriadku, pričom v súčasnom platnom zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe dan í a poplatkov je upravená.

K bodu 89

V daňovom poriadku je ustanovené, že ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa § 155 ods. 1 pí sm. f) bodov 1 až 3 a ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% zo sumy podľa odseku 1 písm. g). Z dôvodu jednoznač nosti sa ustanovenie upravuje tak, aby bolo zrejmé, z akej sumy sa pokuta počíta.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 91.

K bodu 91

Vzhľadom na úpravu úroku z omeškania v novele zákona č. 466/2009 Z. z.(predložená do legislatívneho procesu), sa predmetné ustanovenie vypúšťa z dôvodu obsoletnosti.

K bodu 92

Uvedeným ustanovením sa navrhuje rozšírenie právomocí finančného riaditeľstva na úkony vykonávané v rámci daňovej kontroly.

K bodu 93

Odloženie účinnosti uvedených ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby sa zabezpečila komplexná implementácii informačného systému, ktorý bude plne konformný s legislatívnym právnym rámcom a zároveň sa vytvorí dostatočný časový priestor na prí pravu elektronickej komunikácie medzi správcom dane a daňovými subjektmi.

K bodu 94

Dopĺňajú sa všetky ostatné zákony, ktorými bol novelizovaný z ákon č. 511/1992 Zb.

K bodu 95

V prílohe k zákonu sa navrhuje pôvodnú Smernicu Rady EÚ nahradiť platnou Smernicou Rady 2010/24/EÚ zo16. marca 2010.

K čl. II

K bodu 1

Z daňového poriadku bola vypustená definícia preddavku na daň a preto bola doplnená do zákona o dani z príjmov.

Platiteľom dane je zamestnávateľ, ktorý zráž a zamestnancom preddavky na daň a daň z príjmov zo závislej činnosti a tiež fyzická alebo právnická osoba, ktorá vypláca napr. peňažnú výhru v lotériách, úrok, dávku z doplnkového dô chodkového poistenia (príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou). Vzhľadom na to, že daňový poriadok nešpecifikuje platiteľa dane, bolo potrebné ho ustanoviť v zákone o dani z príjmov. S touto skutoč nosťou súvisí aj vypustenie odkazu k poznámke pod čiarou ako legislatívne spresnenie.

Organizačná jednotka fyzickej osoby alebo právnickej osoby po nadobudnutí účinnosti novely zákona už nemôže byť registrovaná ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, pretože nemá prá vnu subjektivitu a nemali by sa jej ukladať práva a povinnosti.

K bodom 2, 4, 6, 10, 13 a 35

Zmena odkazov v nadväznosti na nový daňov ý poriadok v súvislosti so zánikom práva vyrubiť daň, s úrokom z daňového preplatku zapríčineného správcom dane a s lehotou na oznamovanie skončenia poberania príjmov.

K bodu 3

Pretože v tomto prípade nejde o oznamovaciu povinnosť adresovanú správcovi dane, zo zákona o dani z príjmov bola vypustená oznamovacia povinnosť medzi dvoma podnikateľskými subjektami, ktorú by mal sankcionova ť správca dane.

K bodu 5

Technická úprava v nadväznosti na zjednotenie daňovej a colnej správy.

K bodom 7až 9

Vypustenie a úprava ustanovení z dôvodu, že na správu dane sa použijú ustanovenia daňového poriadku a pri nesprávnom uplatnení daňového bonusu bude platiteľ dane povinný zaplatiť pokutu podľ a ustanovení daňového poriadku. V zákone o dani z príjmov sa upravuje postup správcu dane aj pri kontrole daňového bonusu a zamestnaneckej prémie.

K bodu 11

Legislatívna úprava (odstránenie duplicity) v nadväznosti na úpravu v § 2 o započítaní zaplatených preddavkov na daň na úhradu dane.

K bodom 12, 24 a 25

Správca dane môže na žiadosť daňovníka v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak, ako len z dôvodu zmeny výšky predpokladanej dane (napr. daňovník s obmedzenou daň ovou povinnosťou, ktorý platí preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sám - tento daňovník dnes nemôže požiadať o platenie preddavkov inak). Aj daňovník právnická osoba, ktorý v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky platené, požiadal o platenie preddavkov inak, bude pri vysporiadaní rozdielu zaplatených preddavkov od začiatku zdaňovacieho obdobia postupovať rovnako ako daňovní k, ktorý platil preddavky z daňového priznania počas celého obdobia.

K bodom 14 a 26

V súčasnosti správca dane nemôže vráti ť v priebehu zdaňovacieho obdobia preddavok na daň, ak daňovník zaplatil preddavok na daň v sume vyššej než na akú bol povinný podľa tohto zákona alebo ak daňovník povinnosť platiť preddavky na daň nemal. Ustanovenie je zmenené tak, aby na žiadosť daňovníka mohol správca dane takýto preddavok na daň daňovníkovi vrátiť do 30 dní od doručenia žiadosti, ale až po uplatnení postupu podľa § 79 da ňového poriadku.

K bodu 15

Správca dane poukazuje na žiadosť zamestnávateľa sumu rozdielu daňového bonusu v lehote najneskôr do 15 pracovných dní od doručenia tejto žiadosti. Ustanovenie spresňuje, že ak v rámci tejto lehoty zač ne správca dane daňovú kontrolu, v akej lehote sumu daňového bonusu vracia v zamestnávateľovi v tomto prípade.

K bodom 16, 18 a 34

V rámci reformy daňovej správy sa kompetencie metodick ého usmerňovania presúvajú na Finančné riaditeľstvo SR (do konca roku 2011 Daňové riaditeľstvo SR), ktoré identifikuje problémy a požiadavky preukazovania relevantných skutočností v praxi a tým aj š truktúry tlačív používaných v súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Úpravy vykonané v názvosloví aj v súvislosti so zjednotením daňovej a colnej správy.

K bodu 17

Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, uloží mu pokutu najmenej 15 eur za každého takéhoto zamestnanca. Výška celkovej pokuty za príslušné zdaňovacie obdobie nemôže presiahnuť 30 000 eur za všetkých zamestnancov, ktorí pož iadali o vykonanie ročného zúčtovania, ale napriek splneným podmienkam na jeho vykonanie podľa tohto zákona, platiteľ dane týmto zamestnancom ročné zúčtovanie nevykonal.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti má rovnaký význam ako daňové priznanie a z toho dôvodu jeho vzor bude vydávať ministerstvo.

K bodom 19 a 20

Technická úprava v súvislosti s prehľadom a hlásením, pričom vzor tlačiva prehľadu bude vydávať finančné riaditeľstvo a vzor tlačiva hlásenia ministerstvo tak, ako doteraz.

K bodu 21

Na hlásenie, ktoré je povinný podávať platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, sa budú vzťahovať ustanovenia daňového poriadku tak, ako na daňové priznanie.

K bodom 22 a 23

Do zákona o dani z príjmov sa ustanovujú postupy súvisiace s podávaním prehľadu a kontrolou daňového bonusu a zamestnaneckej prémie, pretože tieto ustanovenia daňový poriadok neobsahuje.

K bodu 27

Z daňového poriadku boli uvedené ustanovenia vypusten é. Vzhľadom na to, že tým by sa zrušil istý spôsob ochrany zamestnanca voči nesprávnemu postupu zamestnávateľa pri výbere preddavkov na daň a dane z príjmov zo závislej činnosti, uvedené ustanovenia boli doplnené do zákona o dani z príjmov. Rovnako to platí aj pre ostatných daňovníkov, ktorým platiteľ dane zrazil preddavky na daň alebo daň.

K bodu 28

Legislatívne spresnenie v súvislosti s úrokovým príjmom.

K bodu 29

Platiteľom dane za svojich zamestnancov, ktorí nepoží vajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, môže byť aj zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky prípadne jeho podriadená organizácia, ak o tejto registrá cii rozhodne. Pre tieto subjekty zákon neukladá povinnosť, ale možnosť registrácie ako platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti.

K bodom 30 až 32

V zákone o dani z príjmov sa spresnila povinnosť zaplatenia dane nielen daňovníkom, ktorí podávajú daňové priznanie, ale aj dedičom a osobám, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce, ktorí podávajú daňové priznanie za zomrelého. Doplnená bola aj lehota na podávanie daňového priznania za zomrelého daňovníka osobami, na ktoré prešlo právo na príjmy podľa Zákonníka práce.

K bodu 33

Daňový poriadok ustanovuje len postup pri registrácii da ňovníkov a preto bol okruh povinnej registrácie daňovníkov do zákona o dani z príjmov doplnený. Pri registrácii – náležitosti žiadosti, konanie na základe výzvy správcu dane atď. - sa bude postupova ť podľa daňového poriadku.

Navrhuje sa z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a aj z dôvodu jednoznačnosti skutočnosť, aby fyzické osoby neboli povinné sa registrovať v prípade, ak poberajú len príjmy zo závislej činnosti alebo len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a ich kombináciu a právnické osoby v prípade, ak poberajú len príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná oznámiť vznik stálej prevádzkarne správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky vznikla.

Ak dôjde k zmenám skutočností, zakladajúcich povinnosť registrácie, daňovník je povinný túto skutočnosť správcovi dane oznámiť a pri zrušení registrácie postupuje podľa ustanovení daň ového poriadku.

Ustanovenie odseku 7 dotýkajúce sa implementácie článkov 6 a 8 smernice Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov bolo z daňové ho poriadku vypustené, a preto sa dopĺňa ako špecifické ustanovenie do zákona o dani z príjmov.

Súčasne sa v odsekoch 8 a 9 doplnila oznamovacia povinnos ť pre fyzické a právnické osoby v prípade, ak v hotovosti vyplácajú v rámci podnikateľskej činnosti úhrady fyzickým osobám (ktoré sú pre tieto fyzické osoby zdaniteľným príjmom) a tieto ú hrady nie sú evidované cez elektronické registračné pokladnice. Doplnila sa tiež oznamovacia povinnosť daňovníka s trvalým pobytom alebo so sídlom na území Slovenskej republiky a daňovn íka, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, o uzatvorení zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na územ í Slovenskej republiky stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území Slovenskej republiky.

K bodom 36 a 37

Na správu dane z príjmu a na správu dane z emisných kvót sa vzť ahuje postup podľa daňového poriadku. Navrhuje sa aj spresniť, že po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaň ovacie obdobie a platia sa správcovi dane v eurách.

K bodu 38

Prechodné ustanovenia k novým povinnostiam uloženým daňovníkom zákonom o dani z príjmov, najmä k oznamovacím povinnostiam a k registrácii, ktoré boli do zákona o dani z príjmov novoustanovené . Organizačným jednotkám fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré boli do 31.12.2011 platiteľmi dane z príjmov zo závislej činnosti bude zrušená registrácia ako platiteľa dane do 31.12.2012 na základe zruš enia registrácie fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá túto organizačnú jednotku vytvorila (zriadila) alebo z úradnej moci.

K bodu 39

Vzhľadom na zmenu pojmu sankčný úrok v daňovom poriadku, v zákone o dani z príjmov sa tento mení na úrok z omeškania.

K bodu 40

Do zákona o dani z príjmov sa doplnili nové prílohy, ktoré boli z pôvodného zákona o správe daní vypustené.

K čl. III

K bodu 1

V definícii colných orgánov sa v súlade s reformou daňovej a colnej správy novo označujú dotknuté inštitúcie.

K bodu 2

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa mení pomenovanie laboratória fungujúceho v rámci súčasnej štruktúry Colné ho riaditeľstva SR.

K bodom 4 a 5

Vychádzajúc zo zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zá konov môže EXIMBANKA SR vykonávať určité činnosti rovnako ako banka alebo pobočka zahraničnej banky a je preto v kontexte § 55 Colného zákona potrebné ustanoviť jej rovnocenné postavenie voči banká m, resp. pobočkám zahraničných bánk ako osobám poskytujúcim zabezpečenie colného dlhu formou ručenia.

K bodu 7

V nadväznosti na čl. 231 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 Colný kódex sa v tomto ustanovení premieta skutočnosť, že za dlžníka môže uhradiť sumu aj tretia osoba.

K bodu 8

Ustanovuje sa deň, ktorý sa bude považovať za deň zaplatenia platby, na ktorej úhradu bol použitý preplatok alebo jeho časť. Týmto dňom bude deň vzniku preplatku. Táto úprava súvisí s ú pravou v bode 10.

K bodu 9

Znenie § 59b sa vypúšťa z dôvodu komplexnej úpravy úroku z omeškania pri požadovaní medzinárodnej pomoci v zákone č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných poh ľadávok.

K bodom 3, 6 a 11

Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.

K bodu 10

Analogicky ako v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní sa upravuje zaobchádzanie s preplatkom na colných platbách, ktorým sa rozumie suma platby, ktorá prevyšuje splatné clo, pokutu alebo iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, alebo daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze. Ustanovuje sa povinnosť colnému úradu uhradiť iné splatné platby v presnom poradí, pričom v prvom rade sa uhradí nedoplatok na cle ako tradičnom vlastnom zdroji Európskej únie. Ako ďalšie kritériá sú ustanovené chronológia splatnosti jednotlivých platieb a ich výška. S cieľom zabezpeč enia nielen zníženia nedoplatkov, ale aj administratívnej záťaže colných úradov, sa navrhuje, aby kritérium výšky bolo určené vzostupne. Tým sa z rovnakého preplatku dosiahne úhrada vyššieho poč tu jednotlivých pohľadávok a zredukuje sa počet prípadov vedených colným úradom v evidencii nedoplatkov.

Zakotvuje sa povinnosť colného úradu upovedomiť dlžníka (a aj tretiu osobu, ak táto osoba uhradila sumu platby za dlžníka) o skutočnosti, že preplatok alebo jeho časť bola použitá na ú hradu nedoplatku inej splatnej platby.

Ak colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok nepoužije na úhradu nedoplatku splatnej platby, ustanovuje sa povinnosť colnému úradu takýto preplatok alebo jeho zvyšok vrátiť dlžníkovi. Colný úrad tak môže urobiť do piatich rokov odo dňa zaplatenia platby dlžníkom. Zároveň sa ustanovuje povinnos ť colnému úradu zaplatiť úrok v prípadoch, keď colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok vrátil až po uplynutí lehoty 60 dní odo dňa doručenia ž iadosti.

K bodu 12

V nadväznosti na definíciu colného exekučného konania v § 61 sa spresňuje terminologický aparát zákona.

K bodu 13

V záručnej listine na zabezpečenie colného dlhu sa vychádzajúc z reformy daňovej a colnej správy ustanovuje, že záväzok ručiteľa uhradiť príslušný colný dlh sa zakladá vo vzťahu k finanč nej správe.

K bodom 14 a 15

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanovením orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa v potrebnom rozsahu menia pomenovania týchto orgánov.

K čl. IV

V súlade s reformou daňovej a colnej správy a ustanoven ím orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa označenie „colné riaditeľstvo“ mení na „finančné riaditeľstvo“.

K čl. V

K bodu 1 (§ 21 ods. 2)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane (tzv. samozdanenie) a s tým súvisiace nové znenie ustanovenia § 84 zákona sa doterajš ia druhá veta z dôvodu vhodnejšieho systematického zaradenia presúva do ustanovenia § 84 zákona.

K bodom 2 a 3 (§ 24 ods. 1 a 2)

Ide o zosúladenie pojmov s pojmami v colných predpisoch (napr. zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

K bodu 4 (§ 25 ods. 4)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Z vecného hľadiska ostáva zachovaný doterajší princíp pri oprave zá kladu dane a dane pri dovoze tovaru s tým rozdielom, že pri samozdanení platiteľ dane opravuje základ dane a daň prostredníctvom daňového priznania, a v prípade, ak vyrubuje daň pri dovoze tovaru colný orgá n, ostáva zachovaný postup platný do konca roka 2012.

K bodu 5 (§ 49 ods. 2 písm. d)

V nadväznosti na zmenu platenia dane pri dovoze tovaru z tretieho štátu platiteľom dane sa mení ustanovenie týkajúce sa odpočítania dane pri dovoze tovaru. Ak platiteľ dane uvá dza daň pri dovoze tovaru v daňovom priznaní, platí, že právo na odpočítanie dane má, ak túto daň uplatní v daňovom priznaní. V prípade, ak daň z dovozu tovaru vymeria colný úrad, má platiteľ dane právo na odpočítanie dane, ak túto daň zaplatí colnému úradu, t.j. rovnako ako podľa doterajších pravidiel.

K bodu 6 (§ 52)

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na zavedenie „samozdanenia“ dovozu tovaru (uvedenie dane v daňovom priznaní).

K bodom 7 a 8 (§ 53 ods. 1 a 2)

Ustanovenia o oprave odpočítanej dane sa dopĺňajú nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov. Ak platiteľ dane opraví základ dane pri dovoze tovaru a daň na výstupe, opraví aj odpočítanú daň.

K bodom 9 a 10 (§ 54a ods. 1 a 3)

Ustanovenia sa precizujú, aby boli v súlade s čl. 168a smernice 2006/112/ES. Zmenou textu v prvom odseku § 54a zákona sa chce dosiahnuť, aby aj v prípade, ak si pri obstaraní nehnuteľného majetku platiteľ dane odpo čítal daň v plnej výške a následne začne tento majetok využívať aj na iný účel ako na podnikanie, uplatnil odpočítanie dane v pomernej výške a nepostupoval podľa § 9 ods. 2 zákona. Tý mto sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného majetku na podnikanie bez ohľadu na výšku pôvodne uplatneného odpočtu dane.

Výpočet úpravy odpočítanej dane podľa doterajšieho znenia (vzorca) druhej vety § 54a ods. 3 zákona vyjadroval len postup pri prvej zmene úpravy odpočítanej dane. Vypustením slov „pri nadobudnutí alebo vytvoren í“ investičného majetku bude z textu vyplývať (rovnako ako zo vzorca v prílohe č. 1 zákona), že ide o úpravu posledne odpočítanej dane.

K bodu 11

Znenie poznámok pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 12 (§ 55g ods. 2)

Odoslanie resp. neodoslanie žiadosti o vrátenie DPH do iného členského štátu EÚ patrí do kompetencie Finančného riaditeľstva SR .

K bodom 13 a 14 (§ 66 a 67)

Ustanovenia sa menia nadväzne na zmenu v platení dane pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K bodu 15 (§ 75 ods. 6)

Elektronický podpis a elektronickú výmenu údajov (EDI) uvádza zákon len ako príklady elektronických technológií, ktoré zabezpečujú vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu. Iným spôsobom, ako mož no tieto podmienky zabezpečiť bez využitia elektronických technológií, je napríklad prostredníctvom kontrol riadenia podnikových procesov. Ide o vnútropodnikový proces vytvorený, riadený a aktualizovaný zodpovednými osobami v spoločnosti (vedenie spoločnosti, majitelia, oprávnení zamestnanci), ktorý vedie k tomu, aby sa zabezpečilo vytváranie a uchovávanie dostatočne spoľahlivých finančných, účtovný ch a kontrolných záznamov, ktoré potvrdzujú dodržiavanie zákonných povinností z hľadiska zákona. Iné postupy alebo technológie (ako napr. elektronická ochranná značka), v prípade, ž e splnia podmienky zabezpečenia vierohodnosti pôvodu a integrity obsahu, zákon nevylučuje. Zaslanie faktúry elektronickou poštou, bez použitia technológie zabezpečujúcej vierohodnosť pôvodu a integritu obsahu, podmienky zákona nenapĺňa.

K bodu 16 (§ 78 ods. 1)

V nadväznosti na vypustenie ustanovenia o platení preddavku sa vypúšťa zo znenia odseku 1 výnimka týkajúca sa platenia preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 17 a 19 (§ 78 ods. 2 a § 79 ods. 1)

V nadväznosti na zmenu pri platení dane pri dovoze tovaru platiteľom dane sa upravuje definícia vlastnej daňovej povinnosti a definícia nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že da ň pri dovoze tovaru bude platiteľovi dane, ktorý nespĺňa podmienky na samozdanenie, vymeriavať naďalej colný úrad, upravuje sa definícia vlastnej daňovej povinnosti a nadmerného odpočtu. Daň vymeranú colný m úradom platiteľ dane neuvádza ako daň na výstupe v daňovom priznaní.

K bodu 18 (§ 78a)

V nadväznosti na novú úpravu týkajúcu sa nesplnenia registračnej povinnosti (§ 69 ods. 13 zákona o DPH), ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2009, sa navrhuje vypustiť ustanovenie o platení preddavkov na da ň pri predaji tovaru na trhovom mieste.

K bodom 20 a 21 (§ 79 ods. 4, 5 a 6)

Navrhuje sa prerušenie plynutia lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade, ak bola platiteľovi dane zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní.

Navrhuje sa spresniť lehotu, v ktorej daňový úrad má vrátiť nadmerný odpočet, ak ide o nadmerný odpočet uplatnený platiteľom dane v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré je podané po podaní daňov ého priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. V tomto prípade platiteľ dane nemá možnosť započítať nadmerný odpočet s vlastnou daň ovou povinnosťou (§ 79 ods. 1 zákona), preto nadmerný odpočet daňový úrad vráti. Ak sa v rámci lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného dodatočným daňovým priznaním začne daňová kontrola, vráti sa nadmerný odpočet v lehote podľa odseku 5, a to vo výške zistenej daňovou kontrolou.

Rovnako sa ustanovuje lehota, v rámci ktorej daňový úrad vráti zvýšenie nadmerného odpočtu uplatnené v dodatočnom daňovom priznaní podanom platiteľom dane, ktorému daňový úrad vrátil nadmerný odpočet podľa § 79 ods. 2 zákona.

K bodu 22 (§ 79 ods. 7)

Navrhuje sa uloženie sankcie za neoprávnené uplatnenie nadmerného odpočtu, ktorý sa vrátil v skrátenej lehote podľa § 79 ods. 2 zákona. Ustanovenie nahrádza sankciu vyplývajúcu z doterajšieho ustanovenia § 35b ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý sa zrušuje.

K bodu 23 (§ 80 ods. 11)

Nedostatky, ktoré daňový úrad zistí v podanom súhrnnom výkaze (napr. chyba v identifikačnom čísle pre daň zákazníka), je osoba, ktorá ho podala, povinná na základe výzvy daňového úradu odstr ániť. Keďže ide o údaje o dodávkach tovarov a služieb bez dane do iných členských štátov, ktoré sa dávajú na kontrolné účely k dispozícii daňovým správam iných členských št átov, je potrebné zabezpečiť korektnosť týchto údajov. Ak na základe výzvy v stanovenej lehote nedôjde k náprave, uloží daňový úrad sankciu podľa daňového poriadku.

K bodu 24

Poznámka pod čiarou sa aktualizuje v nadväznosti na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2012.

K bodu 25 (§ 84)

Pri dovoze tovaru vyrubuje daň colný orgán a dovozca je povinný túto daň zaplatiť colnému úradu. Pri splnení určitých zákonných podmienok sa navrhuje, aby daň pri dovoze tovaru v prípade vzniku daňovej povinnosti bola priznaná v daňovom priznaní a platená daňovému úradu, čo znamená, že daň pri dovoze nebude vyrubovať vo všetkých prípadoch colný orgá n. Táto možnosť sa navrhuje doplniť do zákona o dani z pridanej hodnoty s účinnosťou od 1. januára 2013. Takáto úprava vychádza z čl. 211 smernice Rady 2006/112/ES, ktorý umožňuje členským štá tom, aby pri dovoze tovaru platiteľ dane daň neplatil ihneď pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu, ale túto daň platil prostredníctvom daňového priznania. Týmto sa vytvoria rovnaké podmienky z hľadiska platenia dane (tzv. samozdanenie) pre tovary nadobudnuté platiteľom dane z iných členských štátov Európskej únie a pre tovary dovezené platiteľom dane z tretích štátov (štáty mimo Euró pskej únie). Výhodou tejto navrhovanej úpravy pre platiteľa dane je, že platiteľ dane v rovnakom zdaňovacom období prizná daň a súčasne uplatní odpočítanie dane.

Tento systém prinesie podnikateľom cash flow výhodu a ovplyvní ich rozhodovanie o tom, ktorý členský štát si vyberú za štát dovozu tovaru do Európskej ú nie, v ktorom bude tovar prepustený do colného režimu voľný obeh. Samozdanenie pri dovoze tovaru prinesie výhodu v konečnom dôsledku aj pre štát, a to z dôvodu, že slovenskí podnikatelia si nebudú vyberať za štát dovozu susedné členské štáty, ktoré umožňujú systém platenia dane pri dovoze tovaru prostredníctvom daňového priznania podávaného daňovému úradu, čo znamená, že clo sa vyberie v Slovenskej republike. V súčasnosti je tento systém zo štátov susediacich so Slovenskou republikou zavedený v Èeskej republike, Maďarsku a Rakúsku.

Samozdanenie pri dovoze tovaru však nebude uplatňovať každý platiteľ dane, ale len ten, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v návrhu zákona.

Platiteľ dane, ktorý spĺňa podmienky pre samozdanenie, je povinný daň pri dovoze tovaru sám vypočítať a uviesť do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

K bodom 26 a 27 (prechodné ustanovenie § 85k a 85l)

Pokuta podľa § 79 ods. 7 zákona sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa skončia pred nadobudnutím úč innosti novely zákona.

V zmysle prechodného ustanovenia § 85k je platiteľ dane povinný daň pri dovoze tovaru vymeranú colným orgánom do 31. decembra 2012 zaplatiť tomuto orgánu, a preto túto daň neuvedie do daňového priznania ako svoju daňovú povinnosť voči štátnemu rozpočtu. Na odpočítanie tejto dane sa uplatnia podmienky platné do 31. decembra 2012.

K bodu 28

Príslušné ustanovenia zákona sa menia v súvislosti s reformou daňovej a colnej správy.

K čl. VI

K bodom 1 a 2

Navrhovaná úprava vyplýva z reformy daňovej a colnej správy a vytvorenia spoločnej finančnej správy.

K bodu 3

Vypúšťa sa legislatívna skratka, ktorá je vzhľadom na vypustenie § 6 už nepotrebná.

K bodom 4 a 7

Novo ustanovená finančná správa bude poverená výkonom úloh v oblasti daní a poplatkov a tiež colníctva. Rozsah kompetencií v oblasti colníctva pritom zostáva nezmenený.

K bodom 5 a 6

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajú cich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodu 8

V súvislosti so vznikom finančnej správy, ktorej významnou súčasťou budú súčasné daňové orgány, sa javí ako vhodné upraviť otázku symbolov terajšej colnej správy na internej úrovni a nie priamo v zákone - podobne, ako je to u iných ozbrojených zborov.

K bodom 9, 12 a 14

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcich ustanovení do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 10, 11, 13 a 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu týkajúcu sa poznámok pod čiarou.

K bodom 15 a 16

Navrhovaná úprava predstavuje spresnenie pôsobnosti finančnej správy v súvislosti s odhaľovaním a vyšetrovaním trestných činov vo vzťahu k porušovaniu daňových predpisov.

K bodu 17

Konkretizuje sa orgán finančnej správy, ktorého colníci vykonávajú operatívno-pátraciu činnosť.

K bodom 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú zmenu reagujúcu na začlenenie Železničnej polície do štruktúr Policajného zboru.

K bodu 20

V súvislosti s vypustením § 11 a úpravou kompetencií Kriminálneho úradu finančnej správy v novom zákone o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa zodpovedajúcim spôsobom upravuje výnimka vo vzťahu k subjektu prevádzkovateľa informačných systémov finančnej sprá vy.

K bodu 22

Dopĺňa sa ustanovenie, ktorého účelom je predísť možným konfliktom pôsobenia nie totožnej právnej úpravy mlčanlivosti a daňového tajomstva.

K bodu 23

Navrhovaná úprava priamo vyplýva z presunu zodpovedajúcej prílohy do návrhu nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva.

K bodom 24 až 27

Týmito ustanoveniami sa do celého textu zákona premieta nové názvoslovie príslušných orgánov a administratívy súvisiace s vytvorením finančnej správy.

K čl. VII

K bodom 1 až 3

Navrhované úpravy reagujú na reformu daňovej a colnej správy a do Trestného poriadku sa premietajú nové označenia orgánov činných v trestnom konaní, za súčasného zachovania rozsahu ich vyšetrovacích kompetencií. Zároveň sa upravuje aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa zachováva príslušnosť na dokončenie vyšetrovania alebo skr áteného vyšetrovania, ktoré sa začalo pred 1. 1. 2012.

K čl. VIII

K bodu 1

V záujme jednoznačnosti sa navrhuje, aby služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. boli vymedzené podľa vyhlášky Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 306/2007 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia ekonomických činností, pričom rozsah služieb sa oproti pôvodnej prílohe č. 1 touto úpravou nemení. Použí vanie elektronickej registračnej pokladnice sa vzťahuje len na služby označené v tejto prílohe.

K bodu 2, 4, 6 a 10

S prihliadnutím na zrušenie niektorých právnych predpisov sa navrhujú zmeny príslušných poznámok pod čiarou.

K bodu 3

V ustanovenie sa navrhuje upraviť z hľadiska legislatívno-technického.

K bodu 5

S prihliadnutím na to, že servisné organizácie si budú plomby na elektronické registračné pokladnice objednávať u miestne príslušného daňového úradu servisnej organizácie, je potrebné túto skutočnosť upraviť v predmetnom ustanovení.

K bodu 7 a 14

Navrhovaná zmena názvu daňového riaditeľstva nadvä zuje na navrhovaný zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ktorý sa predkladá do legislatívneho procesu.

K bodu 8

Navrhuje sa nové znenie § 16, ktorý nanovo upravuje skutočnosti týkajúce sa napr. objednávania, zúčtovania a vedenia evidencie plomb. S prihliadnutím na skutočnosť, že plomby sa budú objednávať u daňov ého úradu servisnej organizácie, v ustanovení sa navrhuje, aby aj zúčtovanie plomb servisná organizácia vykonávala s daňovým úradom.

V súvislosti so zúčtovaním plomb sa navrhuje doplniť postup v prípade, kedy servisná organizácia prestane vykonávať opravy a údržbu elektronických registračných pokladníc.

V odseku 8 sa navrhuje doplniť povinnosť pre daňový ú rad servisnej organizácie o to, že tento daňový úrad vedie evidenciu plomb podľa servisných organizácií.

K bodu 9

Sankcie za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sú v súčasnosti ustanovené v zákone SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Nadväzne na daňový poriadok, v ktorom nie sú tieto sankcie ustanovené, je potrebné tieto ustanoviť v zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

K bodu 11

Navrhuje sa, aby v konaní o uložení pokút, napr. v konaní o uložení, odvolaní alebo o iných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch sa postupovalo podľa daňového poriadku.

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty sa navrhujú prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Naprí klad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2011 a poruší ustanovenia tejto vyhl ášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Rovnako sa navrhuje, aby pri porušení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, ktoré bude zistené do 31. decembra 2011, sa pokuty ukladali podľa zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011.

Zároveň sa navrhuje, aby plomby ktoré sú už obstarané tak zo strany finančného riaditeľstva, ako aj servisných organizácii, a na ktorých sa nachádzajú slová „DAÒOVÉ RIADITE¼STVO“ mohli byť aj napriek zmene názvu tohto orgánu (na FINANÈNÉ RIADITE¼STVO) používané až do vyčerpania zásob.

K bodu 13

Príloha č. 1 sa nahrádza novou prílohou nadväzne na bod 1.

K čl. IX

K bodom 1 až 4, 9 a 11 až 13.

Navrhované úpravy vyplývajú z navrhovaného zákona o finančnej správe a o pôsobnosti Ministerstva financií SR v oblasti finančnej správy, ktorý sa súčasne s týmto návrhom zákona predkladá do legislatívneho procesu. Uvedeným zákonom sa navrhuje zlúč enie daňového riaditeľstva s colným riaditeľstvom a vytvorenie finančného riaditeľstva.

K bodu 5

Navrhovaná úprava nadväzuje na daňový poriadok, podľa ktorého za podmienok tam ustanovených bude môcť daňový úrad vykonávať svoju pôsobnosť aj mimo územného obvodu kraja (napr. pri daň ovej kontrole).

K bodom 6

Navrhuje sa upraviť kompetencie daňových úradov v súlade s reformou daňovej a colnej správy. Vydávanie rozhodnutí po kontrole vykonávanej finančným riaditeľstvom je ustanovené v daňovom poriadku.

K bodu 7

Navrhuje sa ponechať pôsobnosť daňového ú radu pre vybrané daňové subjekty na území bratislavského kraja, nakoľko takmer všetky subjekty, ktoré spĺňajú podmienku „vybraného“ daňového subjektu majú sídlo na tomto území.

K bodu 8

Navrhovanou úpravou sa precizujú kompetencie daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.

K bodu 10

Z dôvodu, aby bolo možné zriadiť pobočky daňový ch úradov s účinnosťou od 1. 1. 2012 navrhuje sa, aby k 1. 1. 2012 zriadil pobočky daňových úradov minister financií na návrh, ktorý pred 1.1.2012 predloží ešte generálny riaditeľ Daňového riadite ľstva SR.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. novembra 2011, okrem čl. I až IV, čl. V bodu 2, 3, 9 až 12, 15, 16, 18, 20 až 24, 26 a 28, čl. VI až VIII a č l. IX bodu 1 až 9 a 11 až 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012 a okrem čl. V bodu 1, 4 až 8, 13, 14, 17, 19, 25 a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky dňa 8. júna 2011.

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o správe daní

K predpisu 563/2009, dátum vydania: 23.12.2009

40

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh nového procesného zákona pre oblasť správy daní je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistn ých odvodov, ktorá je realizovaná prostredníctvom programu UNITAS. Programovým zámerom tejto reformy je Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov schvá lená uznesením vlády č. 285 zo 7. mája 2008.

Program UNITAS prináša komplexnú zmenu pre dotknuté organizácie . V prvej fáze s názvom UNITAS I. bola na Ministerstve financií SR odštartovaná príprava reformy daňovej a colnej správy s výhľadom na zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov, ktoré je predmetom druhej fázy Programu UNITAS pod názvom UNITAS II. Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto z ámeru. Prebiehajúca fáza UNITAS I. sa skladá z niekoľkých konkrétnych projektov. Úlohou týchto projektov je - okrem projektov spojených s oblasťou riešenia integrácie informačných systémov - analyzovať súčasný stav v daňovej a colnej správe, preskúmať možnosti ich zjednotenia a navrhnúť vecné riešenia pre optimalizáciu procesov, systému riadenia a organizovania daňovej a colnej správy.

Fáza UNITAS I. je rozčlenená na dve etapy, pričom prvá etapa zahàňa reformu daňovej správy a reformu colnej správy ako samostatných organizáci í a má byť ukončená k 1.1.2012, a druhá etapa predstavuje zlúčenie týchto zreformovaných organizácií do finančnej správy SR s termínom 1. 1. 2013. Zmeny, ktoré reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov vo fáze UNITAS I. prináša, je možné zhrnúť do dvoch oblastí.

Prvou kľúčovou oblasťou je zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych prí jmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré bude zrealizované po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách a to predovšetkým po úprave organizač nej štruktúry daňovej správy.

Druhú oblasť zmeny predstavuje optimalizácia konkrétnych procesov. Optimalizácia procesov predstavuje nový spôsob usporiadania biznis procesov. Táto plynul á reorganizácia kladie dôraz na minimalizáciu zdrojov, elimináciu plytvania prostriedkov a času. V súvislosti s optimalizáciou procesov boli navrhnuté zmeny, ktoré sú kľúčové z hľadiska reformy daň ovej a colnej správy. Ide najmä o koncentráciu a zjednotenie niektorých procesov na centrálnej úrovni (napr. metodika, vnútorná správa a pod.). Reforma daňovej a colnej správy rieši ďalej problematiku elektroniz ácie, riadenia zmien a kvality interných výkonov, rozvoj ľudských zdrojov a dotknutú legislatívu.

Optimalizácia procesov si okrem iného vyžaduje úpravu existujúcej legislatívy, resp. vypracovanie novej legislatívy. S cieľom zabezpečiť efektívnej šie fungovanie daňovej správy bol vypracovaný nový zákon o správe daní, ktorý by mal byť prínosom v tom, že zvýši mieru priamočiarosti procesov, odstráni nejednoznačné a neurčité pojmy a hlavne zabezpečí rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane, prípadne zníži potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom. Zákon napr. uprednostňuje elektronické doručov anie dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane.

Je potrebné zvýrazniť, že navrhované zmeny nie je možné technicky zabezpečiť bez vývoja nového informačného systému pre daňovú spr ávu. Ïalší vývoj súčasného daňového informačného systému v súvislosti s navrhovanými zmenami je možné považovať za neefektívne a v niektorých prípadoch aj nemožné. Súčas ťou programu UNITAS je preto aj zabezpečenie vývoja nového informačného systému spĺňajúceho požiadavky súčasného stavu vedy a techniky a zároveň zabezpečujúceho moderný výkon správy daní . V súvislosti s touto aktivitou je navrhnutá dostatočne dlhá legisvakančná lehota potrebná na zabezpečenie nového daňového informačného systému, ktorého implementácia je nevyhnutná aj v sú vislosti s predkladaným návrhom zákona o daňových orgánoch.

Zákon je rozdelený na časti, hlavy, diely a oddiely. Prvá časť zákona upravuje základné a všeobecné ustanovenia, ktoré sú platné pre cel ý zákon. Druhá časť obsahuje činnosti správcu dane napr. vyhľadávaciu činnosť, miestne zisťovanie alebo daňovú kontrolu. Ïalšou časťou je časť platenie dane, kde sú uvedené spô soby platenia dane, deň platby ale i možnosť odkladu a splátok dane. Najväčšiu časť zákona tvorí daňové konanie. Prvá hlava tejto časti upravuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa daňový ch konaní. V druhej hlave sú ustanovenia týkajúce sa registrácie, vyrubenia dane, riadne opravné prostriedky a mimoriadne opravné prostriedky, v tretej hlave sú daňové preplatky a nedoplatky. Štvrtá hlava zá kona obsahuje daňové exekučné konanie. Piatu časť tvoria sankcie, a to ukladanie sankcií ale aj ich úľava alebo odpustenie. Samostatnú šiestu časť tvoria osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizá cii. V poslednej, siedmej časti zákona sú upravené prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Doložka

o posúdení vplyvov

1.Vplyvy na verejné financie

Vplyv návrhu zákona na jednotlivé oblasti spoločenského života je potrebné sledovať v kontexte celého programu UNITAS, ktorého cieľom je reforma daňovej a colnej správy a zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov.

Zmeny uvedené v predloženom návrhu zákona sú jednou z častí komplexu zmien zameraných na zvýšenie efektívnosti výberu daní, cla a nesk ôr aj poistných odvodov optimalizáciou procesnej, ale aj organizačnej stránky.

Zmena procesov, ktorá tvorí podstatnú zmenu prinášanú predmetným n ávrhom zákona, by preto nesplnila požadované ciele pri existencii súčasnej organizačnej štruktúry daňových orgánov a naopak, zmena organizačnej štruktúry by nemohla byť vykonaná bez zmien uskutočnen ých v procesoch, ktoré sú v súčasnosti realizované daňovými orgánmi. Z tohto dôvodu je návrh predkladaného zákona nerozlučne spätý s ďalším návrhom zákona o orgánoch štátnej spr ávy v oblasti daní a poplatkov, s ktorým reforma daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov počíta v rámci komplexnosti všetkých zmien plánovaných realizova ť v oblasti daní.

Vzhľadom na rozsiahlu elektronizáciu správy daní bude potrebné obstarať nové časti daňového informačného systému, a to za účelom zabezpečenia realiz ácie základných daňových procesov. Nové časti daňového informačného systému bude potrebné implementovať v súlade s navrhovanou organiza čnou štruktúrou a jej prispôsobiť aj procesy spracovania tak, aby tieto podporili zmenu organizačnej štruktúry, nespôsobili predĺženie času potrebného na vybavenie príslušnej agendy a zefektívnili vý kon činností orgánov štátnej správy v oblasti daní a poplatkov k spokojnosti daňových subjektov. Je však potrebné podotknúť, že hoci nové časti daňového informačného systé mu tvoria pomerne vysokú časť výdavkov, ich obstaranie by bolo potrebné realizovať vzhľadom na stav súčasného daňového informačného systému aj bez navrhovaného zákona, resp. realizá cie programu UNITAS. V tomto prípade by však išlo o implementáciu súčasne platných procesov do nového informačného systému, ktoré viac menej vychádzajú z procesov z roku 1992, kedy bol prijatý pôvodný zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Tý mto predkladaným návrhom zákona s optimalizáciou procesov v oblasti daní vo väzbe na návrh zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je dosiahnutý multiplikačný efekt, ktorý vyplý va zo sústredenia a vzájomného usporiadania všetkých plánovaných zmien tak, aby boli eliminované výdavky a maximalizovaný prínos vo vzťahu k okoliu.

V kontexte vyššie uvedených skutočností obsahuje preto doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie odhad tých vplyvov programu UNITAS, ktoré možno v primeranej miere označiť za vplyvy spôsobené zmenami v oblasti daňových procesov.

Pod výdavkami na informačný systém rozumieme najmä výdavky na nový štandardný daňový informačný systém, dokumentačný systém, integračnú platformu, centrálny register daňových subjektov prepojený na centrálny register fyzických a právnických osôb a pod. vr átane potrebného hardware a vybudovanie záložného pracoviska, ako aj výdavky na elektronizáciu služieb a integráciu informačných systémov verejnej správy. Tieto informačné systémy by bolo potrebné vybudovať aj bez navrhovanej reformy, a to najmä vzhľadom na to, že súčasný daňový informačný systém má za sebou už 15-ročný vývoj a prevádzku, čo z pohľadu informačného systému a prudkého rozvoja informačných technológií predstavuje veľmi dlhú dobu jeho existencie s nutnosťou zabezpečiť jeho zásadnú zmenu. Z tohto pohľadu je nutné konštatovať, že výdavky odhadované vo v ýške cca 55,7 mil. eur nie sú priamo výdavkami návrhu zákona, resp. reformy daňovej a colnej správy, avšak moment tejto reformy je využitý pre prípravu takého informačného systému, ktorý pripraví z áklad pre plánované zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov. Takto vybudované informačné systémy pripravia základ pre zámer zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, čím dôjde už pri ich budovaní k úspore finančných prostriedkov v porovnaní s tým, keby sa budovali bez zohľadnenia týchto zámerov. Na základe vyššie uvedených údajov je možné kvantifikovať sumu potrebnú na implementáciu nových častí daňového informačného systému do roku 2012 vo výške cca 55,7 mil. eur, pričom výdavky budú realizované vo výške 50 mil. eur z OPIS s 11,4 % kofinancovaní m (PRO RATA) vo výške 5,7 mil. eur. Financovaním informačných systémov z OPIS dôjde k zníženiu nárokov na výdavkovú časť štátneho rozpočtu oproti stavu, kedy by boli financované zo štátneho rozpočtu.

V súvislosti s úpravami procesov predložených v návrhu zákona o správe daní, ich maximálnej podpory informačno-komunikačnými technológiami a ich elektroniz áciou, prejavia sa tieto zmeny v konečnom dôsledku úsporami na strane daňových orgánov, ako aj na strane daňových subjektov. Napríklad v dôsledku zavedenia elektronickej komunikácie dôjde k úsporám na poš tovnom na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov. V dôsledku rozšírenia možností získať informácie, je možné predpokladať zníženie fyzických návštev daňový ch subjektov u správcu dane, čo sa prejaví znížením ich výdavkov na cestovné, ušetrením ich času, ako aj času jednotlivých zamestnancov daňových orgánov. Z ároveň s vyššie uvedenými úsporami je potrebné očakávať aj zníženie výdavkov na kancelársky materiál, energie, údržbu a dopravné výdavky.

Realizáciou opatrení navrhnutých v predkladanom zákone d ôjde k zefektívneniu procesov na strane daňových orgánov, vytvorí sa priestor k zvýšeniu daňovej disciplíny realizáciou proaktívneho prístupu daňových orgánov vo vzťahu k daňový m subjektom, vytvoria sa širšie možnosti umožňujúce odhaľovanie daňových únikov.

Na základe vyššie uvedeného nie je možné jednostranne sa pozerať na výdavky súvisiace s predkladaným návrhom zákona a je potrebné ich vnímať v širokom kontexte navrhovaných zmien. Rovnako je potrebné pozerať sa na prínosy, ktoré vyplynú z realizácie reformy daň ovej a colnej správy ako takej, ktoré sa začnú prejavovať hlavne po nadobudnutí účinnosti predkladaných návrhov zákonov, ako aj ďalších pripravovaných návrhov právnych predpisov a opatrení , t. j. po roku 2012 a ktoré sú kvantifikované z dlhodobého horizontu v schválenej Koncepcii reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov.

Výdavky súvisiace s realizáciou návrhu zákona o správe daní budú kryté v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej sprá vy na jednotlivé roky, ako aj z prínosov, ktoré realizácia navrhovaných zmien prinesie a z Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona nemá negatívny vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných pr ávnických osôb

Vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikate ľskej sféry a iných právnických osôb bude prijatím navrhovaných zmien pozitívny, a to z dôvodu zabezpečenia možností elektronickej komunikácie, čím dôjde k úsporám na strane daňových subjektov na cestovnom, poštovnom, k časovým úsporám. Uvedené zmeny budú súvisieť s novými formami služieb poskytovaných povinným osobám.

Podľa štúdie PricewaterhouseCoopers[1] v súčasnosti podnikateľom na Slovensku zaberie administrácia daní a odvodov ročne 325 hodín, z toho najviac administrácia dane z pridanej hodnoty a treťou v poradí za odvodmi je daň z príjmov. Navrhované zmeny si kladú za cieľ zabezpečiť maximálnu mieru elektronickej komunikácie, poskytnúť možnosť vybavenia podaní na ktoromkoľvek mieste v SR a práve tý mito, ako aj ďalšími aktivitami, je stanovený zámer znížiť administratívnu záťaž. Ak zoberieme do úvahy, že priemerná mzda v roku 2008 bola 723 eur a odhadneme, že z uvedeného počtu hodín pripad á na administráciu daní 217 hodín (2/3 z počtu 325 hodín) a že k 31. 12. 2008 bolo na daň z príjmov fyzickej a právnickej osoby registrovaných 813 573 osôb, potom ekonomické náklady na administráciu dan í v roku 2008 predstavovali spolu 796,6 miliónov eur. Predkladaný návrh zákona si kladie za cieľ dosiahnutie 20 % úspor.

Ak na daňové orgány bolo doručených takmer 6 277 591 dokumentov od daňových subjektov v roku 2008, pričom len necelých 11 623 dokumentov bolo doručený ch elektronicky, tak potom náklady na poštovné predstavujú u subjektov cca 7,1 mil. eur/rok. Ak vyjdeme zo zámeru zvýšiť percento elektronického zasielania dokumentov zo súčasných 0,19 % na minimá lne 50 %, tak celkovo pôjde o sumu úspor na poštovnom cca o 3,95 mil. eur/rok v cenách roku 2012, čo za obdobie rokov 2012 až 2017 predstavuje celkovú úsporu pri nezmenenom percente vo výške cca 23,7 mil. eur.

K prínosom pre daňový subjekt je možné zaradiť aj v súčasnosti potrebný čas na ich cestovanie na daňový úrad, ako aj náklady na dopravu, ktoré sú visia s týmto cestovaním. Mieru cestovania je možné znížiť nielen elektronizáciou, ale aj umožnením vybavenia agendy na ľubovoľnom mieste daňovej správy, implementáciou kontaktného centra, v rámci ktor ého získa daňový subjekt potrebné informácie aj na diaľku, ako aj zjednodušením tlačív a právnych predpisov s cieľom ich aktualizácie maximálne raz za rok. Zníženie fyzické ho kontaktu subjektov so zamestnancom daňovej správy prinesie úsporu aj na strane daňových orgánov.

40

[1] Paying Taxes 2009, publikácia PricewaterhouseCoopers a Svetovej banky, 2008

3.Vplyvy na životné prostredie

Aplikácia opatrení navrhovaných v predkladanom návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie v súvislosti so zavedením elektronizácie daňových orgánov s vplyvom na elektronizáciu verejnej správy, s podporou elektronickej komuniká cie a bezpapierového výkonu správy daní, v súvislosti so znížením byrokracie a administratívnej zaťaženosti daňových subjektov, s rozšírením možností kontaktu daňových subjektov s daň ovou správou rôznymi spôsobmi a so zvýšením jej dostupnosti, čo sa prejaví zníženou spotrebou papiera na strane daňových subjektov, ako aj na strane daňových orgánov a úsporou pohonných hmôt.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Predkladaný návrh zákona vytvára predpoklady pre zabezpečenie optimalizácie počtu zamestnancov, a to z dôvodu optimalizácie procesov vykonávaných daňový mi orgánmi a zavedením elektronických služieb tak do vnútra daňových orgánov, ako aj vo vzťahu k okoliu.

Najdôležitejšími faktormi, ktoré umožňujú úsporu mzdových nákladov, sú informatizácia a elektronizácia, racionalizácia činností a priestorov ého usporiadania a zvyšovanie produktivity a pridanej hodnoty zamestnancov. Nastavenie znižovania počtu zamestnancov vychádza z postupného napĺňania zámerov reformy a reflektuje postupný odchod zamestnancov do dô chodku, ako aj na ďalšie súvislosti, s ktorými je možné spojiť uvedené opatrenie.

Znížením administratívnej náročnosti a byrokracie, ako aj ďalšími úsporami na strane povinných osôb, ktoré prijatím predkladaného návrhu zákona bude možné dosiahnuť, vytvára sa reálna mo žnosť pre zvýšenie zamestnanosti na strane povinných osôb v dôsledku ďalšieho rozvoja podnikania.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie

Zámery implementované do predkladaného návrhu zákona sa veľmi ú zko dotýkajú podnikateľského prostredia, pretože súvisia s problematikou správy daní, s ktorou prichádzajú do kontaktu všetky podnikateľské subjekty. Predkladaný návrh zákona nadväzuje na strategické a koncepčné dokumenty schválené vládou SR (napr. Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, Národný program reforiem SR na roky 2008 – 2010, Modernizačný program Slovensko 21, Národná konc epcia informatizácie verejnej správy a pod.) alebo na úrovni Spoločenstva prijaté dokumenty Komisiou (napr. Akčný program na znižovanie administratívnej záťaže v EÚ) a predovšetkým na vládou schválen ý dokument 'Koncepcia reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov'. Zmeny predkladané v návrhu zákona boli realizované s cieľom odstrániť byrokraciu a znížiť administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, zjednodušiť a sprehľadniť proces spojený s daňovými povinnosťami, uľahčiť získanie informácií o právach a povinnostiach povinných osôb a pod., čo sa prejaví v časovej úspore pri administrácii daňovej agendy, úspore nákladov podnikateľských subjektov (napr. na poštovnom, na bankových poplatkoch, na pracovné zdroje zaoberajúce sa daň ovou agendou, na cestovné a pod.).

Zefektívnenie činnosti daňových orgánov optimalizáciou procesov a zvýšením kvality poskytovaných služieb bude mať pozití vny vplyv na podnikateľské prostredie.

6. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spolo čnosti z dôvodu, že je súčasťou realizácie reformy daňovej a colnej správy, ktorej cieľom je aj elektronizácia komunikácie, zavedenie elektronických služieb a automatizácia procesov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o správe daní s právom Euró pskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe daní.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne pr ávo:

-v čl. 90 a 93 Zmluvy o založení Eur ópskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

-smernica Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušný ch orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 9/zv.1),

-smernica Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajú cich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008),

-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, 9/zv. 1).

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev:

-v rozhodnutí Súdneho dvora Euró pskych spoločenstiev vo veci C – 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, rok 2006, Zb.roz. ESD ( I-1025),

-v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C – 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, rok 2005, Zb.roz. ESD ( I-7321).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o poru šení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica Rady 2008/55/ES je prebratá do návrhu zákona o medziná rodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Smernica Rady 77/799/EHS je prebratá do návrhu zákona o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov a do zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet a rozsah pôsobnosti navrhovaného zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah zákona k hmotno-prá vnym predpisom tak, že ustanovenie zákona sa použije len v prípade, ak iný zákon upravujúci dane neobsahuje úpravu správy daní, ktorá je odlišná od úpravy v zákone o správe daní.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje základné pojmy používané v zákone. Daň je základným pojmom, ktorým sa na účely navrhovaného zákona rozumie okrem dane podľa daňových zákonov aj úrok z omeškania, úrok a pokuta upravené týmto návrhom zákona, iným daňovým zá konom alebo zákonom o účtovníctve, ako aj miestny poplatok ustanovený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku. Ïalej sa vymedzujú pojmy ako daňový nedoplatok, daňový preplatok, daňová pohľadávka, daňové konanie a oznamovacia povinnosť.

K § 3

Navrhované základné zásady platia pre celú správu daní, teda aj pre úkony, ktoré nie sú daňovým konaním. Zásady, ako základné pravidlá sú dôležitým prostriedkom pri sprá vnej interpretácii ustanovení zákona o správe daní i ostatných daňových zákonov. Zásady sú nielen deklaráciou všeobecných princípov vyplývajúcich z ústavy alebo právnej teórie, ale obsahujú aj zásady typické pre daňové právo (napr. zásada neverejnosti konania).

Jednou z najdôležitejších zásad je zásada zákonnosti. V súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pri správe daní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktor é sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Jej súčasťou však na druhej strane je aj povinnosť správcov dane chrániť záujmy štátu a obcí a dbať na zachovávanie práv a právom chránený ch záujmov daňových subjektov.

Ïalšou zásadou je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovými subjektmi. Daňové subjekty majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane, t.j. poskytovať mu súč innosť, avšak správca dane pri vyžadovaní plnenia má postupovať tak, aby čo najmenej zaťažoval daňové subjekty. Táto zásada úzko súvisí so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že správca dane dôkazy, predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubov ôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí zabezpečiť presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vz ájomnej súvislosti, predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Zásada neverejnosti vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná, čím sa predchádza zneužitiu informácií o majetkových pomeroch daňových subjektov a zároveň sa zabezpečuje zachovanie daňového tajomstva.

Ïalšou zásadou je zásada oficiality, ktorej podstatou je skutočnosť, že správca dane vykonáva úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Zásada neformálnosti spočíva v tom, že správca dane vychádza vždy zo skutočného stavu veci a posudzuje podania podľa ich obsahu, nie podľa názvu.

Zásada rovnosti procesného postavenia daňových subjektov vyjadruje skutočnosť, že všetky daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

Tieto zásady sa vzťahujú aj na daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo, ak postupujú podľa tohto zákona alebo daňových predpisov.

K § 4

Ustanovenie definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní, ktorými sú zamestnanec správcu dane, druhostupňový orgá n, daňový subjekt a iná osoba, ktorej práva sú správou dane dotknuté.

K § 5

Podľa návrhu tohto ustanovenia sa pri správe daní použí va štátny jazyk a zároveň sa ustanovuje, že aj všetky podania musia byť vyhotovené v štátnom jazyku. Písomnosti vyhotovené v inom ako v štátnom jazyku musia byť na výzvu sprá vcu dane preložené spolu s úradne overeným podpisom.

Správca dane v ustanovených prípadoch na svoje náklady zaobstará tlmočníka, napr. osobe odkázanej na tlmočenie v posunkovej reči.

K § 6

Podľa tohto ustanovenia na správu daní je príslušný ten správca dane, ktorého na to oprávňuje osobitný predpis (daňové zákony). Pod pojmom vecná príslušnosť vo všeobecnosti je potrebn é chápať príslušnosť správcu dane na celú správu daní vrátane vydania rozhodnutia. Zároveň sa navrhuje, že ak nie je v osobitných predpisoch ustanovený správca dane na príslušnú daň , vecne príslušným je daňový úrad.

K § 7

V odseku 1 tohto ustanovenia sa vymedzuje miestna príslušnosť pre právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá je určená vo všeobecnosti sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom fyzickej osoby. Sí dlom právnickej osoby zapísanej v obchodnom registri je podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka adresa, z ktorej sa riadi činnosť právnickej osoby, t. j. kde pravidelne zasadajú a rozhodujú riadiace orgány prá vnickej osoby. Trvalým pobytom je podľa zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v registri obyvateľov Slovenskej republiky pobyt v mieste stáleho bydliska občana.

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa sídla právnickej osoby alebo trvalého pobytu fyzickej osoby, riadi sa miestna príslušnosť miestom umiestnenia organizačnej zlož ky, inak miestom, kde vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. V navrhovanom ustanovení sa riešia aj prípady, kedy nie je možné určiť miestnu príslušnosť podľa predchádzajúcich kritérií; v takom prípade je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava (podľa navrhovaného nového zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní), ak ide o daň, na správu ktorej sú vecne príslušné daňové úrady a Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na sprá vu ktorej sú príslušné colné úrady.

K § 8

K delegovaniu miestnej príslušnosti môže dôjsť buď na podnet daňového subjektu, alebo na návrh správcu dane. Daňové subjekty v praxi využívajú inštitút delegovania najmä v prípade, ak u nich vznikne pochybnosť o nezaujatosti správcu dane v prejedn ávanej veci. Z podnetu správcu dane môže dôjsť k podaniu návrhu na delegovanie miestnej príslušnosti daňového subjektu na iného správcu dane najmä vtedy, ak miestne príslušný správca dane po posú dení určitých skutočností a podmienok súvisiacich s daňovým subjektom považuje delegovanie miestnej príslušnosti na iného správcu dane za potrebné, napr. z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti daňov ého konania (daňový subjekt sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje a svoju podnikateľskú činnosť vykonáva v obvode iného správcu dane). Dôvody uvedené v podnete na delegovanie miestnej prísluš nosti posudzuje druhostupňový orgán. Kritériom pri rozhodovaní o n ávrhu, prípadne o podnete na delegovanie miestnej príslušnosti je predovšetkým závažnosť dôvodov v nich uvedených. Toto ustanovenie nemožno aplikovať ak ide o daňový subjekt, ktorý sa podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní považuje za vybraný daňový subjekt a jeho príslušnosť priamo vyplýva z uvedeného zákona.

K § 9

V ustanovení o zastupovaní sa navrhuje, ž e fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená zákonným zástupcom, alebo opatrovníkom. Ak pri správe daní bude vystupovať nespôsobilá osoba, ktorá nem á súdom ustanoveného opatrovníka, navrhuje sa, aby ustanovil zástupcu správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môžu dať zastupovať zástupcom, na zá klade plnomocenstva, ktoré môže byť udelené na všetky úkony súvisiace so správou daní, alebo len na určitý úkon. Pokiaľ rozsah plnomocenstva nie je jednoznačne vymedzený, v záujme prá vnej istoty sa považuje za všeobecné. Za zástupcu môže konať aj iná osoba, ak to vyplýva z plnomocenstva, pričom jej konanie sa považuje za konanie zástupcu. Plnomocenstvo sa udelí písomne, pričom sa nevyž aduje úradné overenie podpisu. Ustanovenie ďalej upravuje, že udelenie plnomocenstva, jeho odvolanie alebo výpoveď sú voči správcovi dane účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane.

Podľa tohto ustanovenia môže správca dane stanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy, alebo komu sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu mimo ú zemia Slovenskej republiky alebo tomu, kto nemôže vystupovať samostatne, pričom navrhovaný zástupca s takýmto plnomocenstvom musí súhlasiť. Podľa tohto ustanovenia nie je vylúčené, aby sprá vca dane vyzval na vykonanie niektorých úkonov daňový subjekt, ale v takom prípade o tomto upovedomí zástupcu daňového subjektu. Konanie daňového subjektu má prednosť pred konaním zástupcu v prí pade, ak by vystupovali v konaní obidvaja a ich konanie by si odporovalo.

Ak má daňový subjekt alebo zástupca daňového subjektu bydlisko alebo sídlo mimo územia členského štátu EÚ musí si zvoliť zástupcu na doručovanie na území SR, inak sa písomnosti správcu dane budú ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v de ň ich vydania.

Ak v jednej veci spoločne vystupuje niekoľko daňových subjektov, títo sú povinní si na účely správy daní zvoliť spoločného zástupcu; ak by tak neurobili ani na výzvu správcu dane, ustanov í spoločného zástupcu správca dane.

K § 10

Navrhované ustanovenie oprávňuje správcu dane, aby pri správe daní vylúčil zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov. Vylúčiť však nemôže zá stupcu, ktorým je daňový poradca a advokát.

K § 11

Ustanovenie definuje daňové tajomstvo ako informáciu o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Vo všeobecnosti však daňovým tajomstvom je konkrétna informácia o konkrétnom daň ovom subjekte, napríklad informácia o osobných pomeroch daňového subjektu, informácie súvisiace s jeho podnikaním (informácia o terajších, prípadne dohodnutých budúcich zákazkách a objedná vkach, o finančnej situácii daňového subjektu, o bankových úveroch a pod.). Návrh zákona ustanovuje povinnosť zachovávania daňového tajomstva a túto povinnosť ukladá všetkým zúčastneným osob ám, ktoré s informáciou tvoriacou obsah daňového tajomstva prišli do styku. Povinnosť zachovávať daňové tajomstvo okrem zamestnancov správcu dane (vrátane bývalých zamestnancov) majú všetky osoby, ktor é sa akokoľvek dozvedeli informáciu tvoriacu daňové tajomstvo.

V odseku 6 ustanovenia sa navrhuje, v ktorých prípadoch sa ozn ámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva nepovažuje za porušenie daňového tajomstva. Okrem toho sa za porušenie daňového tajomstva nepovažuje sprístupnenie daňového tajomstva na základe písomné ho súhlasu toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka. Podľa navrhovaného ustanovenia sa nepovažuje za porušenie daňového tajomstva napr. zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, zoznam daň ových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava a pod. Toto obmedzenie sa netýka prípadov, ak ide o zverejňovanie údajov o spáchaní daňového trestného činu, za spáchanie ktorého bol daňový subjekt právoplatne odsúdený.

V ustanovení sa zároveň navrhuje, aby daňové tajomstvo sprístupňoval alebo oznamoval riaditeľ daňového úradu, generálny riaditeľ daňového riaditeľstva, riaditeľ colného úradu, gener álny riaditeľ colného riaditeľstva, minister financií a starosta obce, ako aj nimi poverení zamestnanci.

K § 12

Náklady, ktoré vznikli v súvislosti so správou daní s výnimkou nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu, hradí správca dane. Ide hlavne o ušlý zisk, svedočné, znalečné a obdobné v ýdavky, ktoré vznikli osobám tým, že sa na výzvu správcu dane zúčastnili na úkonoch správy daní. Pokiaľ však náklady vznikli v dôsledku nečinnosti daňového subjektu alebo v dô sledku nesplnenia jeho zákonných povinností, navrhuje sa, aby správca dane zaviazal k ich úhrade daňový subjekt.

K § 13

V ustanovení sú upravené spôsoby, akými m ôžu byť urobené podania. Správca dane je povinný skúmať, či podanie daňového subjektu má všetky predpísané náležitosti, prípadne zákonom predpísanú formou. Podania v daňových veciach m ôžu byť urobené buď písomne alebo ústne do zápisnice. Daňový subjekt m ôže doručiť písomnosti aj elektronickými prostriedkami, a to prostrední ctvom elektronickej podateľne, ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom; ak neboli podané týmto spôsobom, musia byť do piatich pracovných dní od odoslania doručen é aj v listinnej forme. Rovnako je potrebné do piatich pracovných dní doručiť aj podania zaslané telefaxom. Ak by tak daňový subjekt neurobi l, podanie by správca dane nemohol považovať za doručené. Z podania musí byť zrejmé kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje. Ak podanie daňového subjektu má nedostatky, ktoré znemožňujú spr ávcovi dane objektívne a správne vo veci rozhodnúť, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu, v ktorej určí lehotu na ich odstránenie. Ak daňový subjekt v lehote určenej správcom dane neodstrá ni nedostatky svojho podania, nepovažuje sa podanie za podané, o čom upovedomí správca dane daňový subjekt.

K § 14

V ustanovení sa uvádzajú osoby, ktoré majú povinnosť doručovať podania správcovi dane elektronickými prostriedkami. Zároveň je v ustanovení upravené, že prílohy podania nie je povinnosť doručovať elektronicky napr. ak ide o dôkazy, ktoré nemožno zaslať elektronicky.

K § 15

Povinnosť podať daňové priznanie patrí medzi základné povinnosti daňového subjektu, ktorému táto povinnosť vyplýva buď z osobitných hmotnoprávnych predpisov, alebo na základe výzvy spr ávcu dane. Daňové priznanie musí byť podané na predpísanom tlačive; ak sa pod áva elektronicky, tak v predpísanej forme. Ustanovenie upravuje, že v prípade, ak daňový subjekt daňové priznanie nepodá ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daňovému subjektu da ň podľa pomôcok.

K § 16

Ustanovenie upravuje, že daňový subjekt pred lehotou na podanie daňového priznania môže podať opravné daňové priznanie, pričom pre vyrubenie dane je rozhodujúce toto opravné priznanie. Zároveň ale ustanovenie pripúšťa aj iný postup, ak tak ustanovuje osobitný predpis, ktorým je v uvedenom prípade zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, podľa ktorého daňový subjekt môže podať opravné da ňové priznanie do vydania rozhodnutia správcu dane o vyrubení dane i keď už lehota na podanie daňového priznania uplynula.

Ïalej v tomto ustanovení sa upravujú podmienky, za ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Zároveň je stanovená subjektívna lehota, v ktorej je povinný daňový subjekt dodatočné daňové priznanie podať a dodatočne priznanú daň aj zaplatiť. V prípade zistenia, že v podanom daňovom priznaní alebo hlásení uviedol nižšiu daňovú povinnosť alebo vyšší nadmerný odpočet alebo vyšší nárok na vrátenie dane (spotrebné dane), alebo nižšiu stratu, je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie a dodatočne priznanú daň zaplatiť. Lehota na podanie dodatočného priznania je stanovená do konca mesiaca nasleduj úceho po tomto zistení. Povinnosť podať takéto dodatočné daňové priznanie trvá až do zániku práva vyrubiť daň.

Zároveň sa navrhuje, že daňový subjekt môže podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daň mala byť nižšia alebo daňová strata vyššia ako bola uveden á v daňovom priznaní, alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo na vrátenie dane je nižší, ako bol uvedený v daňovom priznaní. V uvedených prípadoch dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať v lehote do štyroch rokov od konca roka v ktorom bol povinný podať daňové priznanie z dôvodu, aby správca dane mohol v lehote pre zánik práva vyrubiť daň vykonať daňovú kontrolu. Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň určená správcom dane podľa pomôcok.

K § 17

Správca dane po predložení daňového priznania skontroluje jeho formálne náležitosti a ak zistí, že daňové priznanie, prípadne prí lohy daňového priznania predložené daňovým subjektom vykazujú nedostatky, sú neúplné alebo nesprávne, vyzve daňový subjekt na odstr ánenie nedostatkov takéhoto podania. Účelom výzvy správcu dane (vytýkacie konanie) je snaha správcu dane odstrániť pochybnosti, ktoré má ohľadom správnosti, pravdivosti a úplnosti podaní realizovaný ch daňovým subjektom. Daňový subjekt, ktorý je na odstránenie nedostatkov sprá vcom dane vyzvaný, môže pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví, preukáže pravdivosť spochybnených údajov, prípadne vysvetlí vzniknuté nejasnosti. Vytýkacie konanie začína na základe výzvy správcu dane, v ktorej je zároveň pre daňový subjekt určená primeraná lehota na odstránenie pochybností. Vo výzve sprá vca dane oznámi daňovému subjektu, v čom vznikli jeho pochybnosti k predložený m podaniam a dokladom, a poučí daňový subjekt o možných následkoch neuposlú chnutia výzvy, ktorými je určenie dane podľa pomôcok, alebo vykonanie daňovej kontroly.

K § 18

Ustanovenie upravuje postup v prípade, ak daňový subjekt podá svoje podanie u správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad a tento nie je vecne príslušný na prerokovanie a vydanie rozhodnutia; v takomto prípade je nepríslušný správca dane povinný bezodkladne postúpiť podanie príslušnému správcovi dane a upovedomiť daňový subjekt o tomto úkone. Ak je doručené správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani do pôsobnosti žiadneho správcu dane, takéto podanie sa vráti.

Ak bolo doručené podanie obci, na ktorého vybavenie nie je vecne alebo miestne príslušná, podanie vráti odosielateľovi.

K § 19

Podľa navrhovaného ustanovenia je sprá vca dane povinný spísať zápisnicu vždy, keď vykoná s daňovým subjektom, prípadne s inou osobou ústne pojednávanie, a to aj v tom prípade, ak návrh zákona pri konkrétnom inštitúte daňového konania už túto povinnosť výslovne neuvádza.

V zápisnici z ústneho pojednávania správca dane musí zachytiť všetky právne významné skutočnosti, ktoré sú dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci, najmä v nej musí zaznamenať označenie osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, miesto a čas, kedy sa pojednávanie uskutočnilo, predmet pojednávania, označenie dôkazov predložených na ústnom pojednávaní a s úvislé opísanie priebehu pojednávania.

Ïalej sú v tomto ustanovení uvedené náležitosti zápisnice, pričom zápisnica o ústnom pojednávaní môže obsahovať aj iné skutočnosti z ústneho pojednávania.

V ustanovení je uložená povinnosť zamestnancovi správcu dane písomne zaznamenať rôzne skutočnosti, týkajúce sa správy daní, najmä oznámenia, poznámky, telefonické oznámenia a iné úkony, ktor é zamestnanec správcu dane vykonáva zvyčajne bez bezprostredného kontaktu s daňovým subjektom. Úradný záznam je povinný podpísať ten zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil, pričom je povinný uvies ť v ňom dátum, prípadne aj čas, kedy úradný záznam spísal, prípadne odkaz na zdroj informácie, ktorá je v ňom zachytená.

K § 20

Ak je pri správe daní nevyhnutá osobná účasť daňového subjektu lebo inej osoby, je správca dane oprávnený tieto osoby písomne predvolať a v predvolaní ich upozorniť na následky nedostavenia sa (napr. uloženie pokuty). Správca dane môže nariadi ť predvedenie predvolanej osoby, ak sa táto ani po opakovanom predvolaní bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na ústne konanie nedostavila. O jej predvedenie požiada správca dane príslušný útvar Policajného zboru SR; colný orgán predvedie predvolanú osobu.

K § 21

Podľa navrhovaného ustanovenia sa dáva možnosť, aby príslušný správca dane požiadal o vykonanie určitého procesného úkonu iného správcu dane, ktorý je vecne príslušný, ak by pož adovaný úkon mohol vykonať rýchlejšie alebo hospodárnejšie (napr. vypočutie svedka). Pokiaľ dožiadaný správca dane zo závažných dôvodov dožiadaný úkon vykonať nemôže, ozná mi bezodkladne túto skutočnosť príslušnému správcovi dane. Ustanovenie ďalej upravuje, že o prípadných sporoch spočívajúcich v námietke opodstatnenosti rozhoduje druhostupňový orgán.

K § 22

Týmto ustanovením je upravené, ž e ak sa vyskytne pri správe daní otázka, ktorá nepatrí do kompetencie správcu dane, môže si správca dane o tejto otázke urobiť úsudok, inak je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu. Zákon vyluč uje možnosť úsudku o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo o osobnom stave občana.

K § 23

Podľa tohto ustanovenia sa umožňuje daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi nazrieť do spisu, týkajúceho sa jeho daňových povinností. O nazretí do spisu správca dane vyhotoví úradný zá znam a založí ho do spisu. Na žiadosť daňového subjektu zo spisového materiálu, do ktorého daňový subjekt môže nazrieť, urobí správca dane fotokópie a osvedčí ich zhodu s originálom a vydá ich daňovému subjektu. V prípade elektronického podania sa podanie prevedie do papierovej formy (vytlačí) a osvedčí sa zhoda s elektronickým podaním. Vyhotovenie fotokópie a osvedčenie zhody podlieha sprá vnemu poplatku podľa položiek zákona o správnych poplatkoch. Do spisov daňových subjektov môže nazerať verejný ochranca práv v súvislosti v výkonom jeho pôsobnosti.

K § 24

Dokazovanie vedie správca dane ale dôkazné bremeno v daňovom konaní má daňový subjekt, ktorý je zo zákona povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré uvádza v daňovom priznaní a v ďalších podaniach, alebo tie skutočnosti, na preukázanie ktorých je správcom dane vyzvaný. Taktiež preukazuje vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré je povinn ý viesť.

Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Výpočet dôkazov nie je v navrhovanom ustanovení taxatívny a zahàňa len tie najdôležitejšie dôkazy, napr. podania daňové ho subjektu, protokoly o daňovej kontrole, svedecké výpovede, znalecké posudky, rôzne listiny a doklady, zápisnice o obhliadke a iné.

K § 25

Podľa navrhovaného ustanovenia je na účely správy daní každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe. Výsluch svedka sa mô že uskutočniť buď z podnetu správcu dane, z podnetu daňového subjektu, ako aj z podnetu inej osoby. Výpoveď svedka je dôkazom. Pred začiatkom výsluchu je správca dane povinný zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať, ako aj o následkoch neúplnej alebo nepravdivej výpovede. Tiež je povinný poučiť ho o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch poruš enia tejto povinnosti. Pokiaľ by svedok nevypovedal alebo by dôležitú informáciu zamlčal, mohol by sa dopustiť priestupku, za ktorý by mu mohla byť uložená pokuta podľa zákona o priestupkoch. Svedok môž e odoprieť výpoveď v prípade, ak by spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám a nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosť ami alebo na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti.

K § 26

V ustanovení je upravená súčinnosť iných osôb. Povinnosť súčinnosti iných osôb sa týka pomerne širokého okruhu osôb, ktorý je v návrhu ustanovenia vymedzený demonštratí vnym spôsobom. Medzi osoby, ktorým sa nariaďuje povinnosť súčinnosti patria predovšetkým súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, notári, banky, pošty, orgány spojov, vydavatelia tlač e, zdravotné poisťovne, atď. Je tu ustanovené, kto poskytuje súčinnosť zo zákona a kto na výzvu správcu dane.

K § 27

Ustanovenie upravuje všeobecné pravidlá pre poč ítanie lehôt, v ktorých má daňový subjekt povinnosť plnenia. Zároveň ustanovuje, že ak nie je pre niektorý úkon stanovená lehota, určí ju správca dane, pričom lehotu kratšiu ako 8 dní môž e správca dane určiť celkom výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony. Ustanovenie upravuje, že do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ď alej upravuje počítanie lehôt, ak sú určené podľa týždň ov, mesiacov alebo rokov a tiež upravuje, že ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na deň pracovného pokoja, posúva sa lehota plnenia na najbližší pracovný deň. Taktiež je tu upravené, ž e ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo urobené podanie v posledný deň na pošte alebo prijaté elektronickými prostriedkami, považuje sa lehota za zachovanú. Ak by vš ak nastali pri preukazovaní pochybnosti, považuje sa lehota za zachovanú kým sa nepreukáže opak.

K § 28

Ustanovenie umožňuje, aby pred uplynutím lehoty na žiadosť daňového subjektu správca dane určenú lehotu predĺžil, prič om ustanovuje, že nie je možné predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu, než o akú daňový subjekt žiada alebo je stanovená v zákone. Ustanovuje sa, že ak správca dane nedoručí rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty do 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považ uje sa lehota za predĺženú.

K § 29

Ustanovenie umožňuje správcovi dane aby na žiadosť daňového subjektu z dôležitých dôvodov odpustil už zmeškanú lehotu. Odpustenie zmeškanej lehoty je však viazané na splnenie zákonom ustanovených podmienok. Žiadosť musí byť podaná do 30 dní odo dňa, kedy odpadli d ôvody zmeškania pôvodnej lehoty a v tejto lehote musí byť urobený aj zmeškaný úkon. Zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden rok.

K § 30

Ustanovenie upravuje, že správca dane doručuje svoje písomnosti prednostne elektronickými prostriedkami, a svojimi zamestnancami. Ak takto nemožno doručiť písomnosti, doručujú sa prostredníctvom p oskytovateľa poštových služieb, iného orgánu podľa osobitného predpisu alebo verejnou vyhláškou. Ïalej je upravené, že ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celú správu daní, doručujú sa písomnosti len tomuto zástupcovi. Zároveň bolo potrebné upraviť, ž e v prípade bezdôvodného odmietnutia prijatia písomnosti adresátom sa považuje písomnosť za doručenú v deň odmietnutia prijatia písomnosti adresátom. V ustanovení sa upravuje miesto doručenia tak, že ak da ňový subjekt neoznámi správcovi dane miesto doručenia, písomnosti sa budú doručovať, ak ide o fyzickú osobu, na adresu jej trvalého pobytu a ak ide o právnickú osobu, na adresu jej sídla.

K § 31

Podľa navrhovaného ustanovenia sa do vlastných rúk doručujú písomnosti, o ktorých tak stanovuje zákon, alebo keď je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty alebo ak tak určí spr ávca dane.

Ustanovenie ďalej upravuje doručovanie fyzickej osobe a právnickej osobe.

Ak písomnosť určenú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu, ktorú nahlásil daňový subjekt (napr. neexistujúca adresa), považuje sa písomnosť za doručenú v deň jej vrá tenia správcovi dane.

K § 32

Elektronické doručovanie, ako prioritná forma doručovania písomností správcu dane daňovému subjektu, bude koncipované na báze doručovania v uzavretej sieti. To znamená, že každému daňové mu subjektu, ktorý bude so správcom dane komunikovať elektronicky, bude vytvorená dátov á schránka, do ktorej budú písomnosti doručované. Do dátovej schránky sa daňový subjekt dostane len po zadaní jedinečných prístupových kódov, čím bude zabezpečená ochrana informácií, ktor é sa budú v dátovej schránke nachádzať.

Písomnosti, ktoré budú elektronicky doručované budú musieť byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom v súlade so zákonom č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zákone je navrhnutá fikcia doručenia, a to prijatím dokumentu, jeho otvorením v dátovej schránke, resp. márnym uplynutím lehoty.

V záujme dosiahnutia čo najväčšej efektivity elektronického doručovania sa táto forma považuje za doručovanie do vlastných rúk. Doručenie písomnosti konkrétnej fyzickej alebo prá vnickej osobe, ktorej bude písomnosť adresovaná bude zabezpečené prostredníctvom autorizovaného prístupu daňového subjektu do svojej dátovej schránky.

Podrobné podmienky používania dátovej schránky budú súčasťou podmienok využívania elektronických služieb, ktoré zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

Správca dane nie je jediným orgánom, ktorý vyžaduje elektronickú komunikáciu. Napr. sociálna poisťovňa vyžaduje elektronickú komunikáciu pri výbere poistného a pri registrácii ich zamestnancov výlučne elektronickou formou pri všetkých zamestnávate ľoch zamestnávajúcich 9 a viac pracovníkov. Elektronickú komunikáciu postupne vyžaduje colná správa. Elektronická komunikácia sa rozširuje aj do ostatných oblastí, umožní získať aktuálne informá cie zo všetkých oblastí vrátane oblastí daní. Už v súčasnosti prevažná časť platiteľov dane využíva elektronickú komunikáciu na zasielanie prehľadov a hlásení, a teda tejto skupine subjektov nevzniknú dodatočné náklady na elektronické predkladanie tlačív.

K § 33

Na rozvoj elektronickej komunikácie v spoločnosti reaguje legislatívna úprava správy daní zavedením elektronických služieb poskytovaných pri správe daní daňovými a colnými orgánmi. Tieto slu žby budú daňovému subjektu sprístupnené prostredníctvom internetu, a to vytvoren ím tzv. osobnej internetovej zóny daňového subjektu, v ktorej by mal nájsť všetky relevantné informácie v súvislosti s jeho postavením pri správe daní.

V ustanovení je uvedený zoznam služieb, ktorý budú daňové a colné orgány povinné daňovému subjektu na jeho žiadosť poskytnúť. Poslednou kategóriou je katalóg služieb, v ktorom budú uvedené mimoriadne služby, ktoré budú daňové a colné orgány na žiadosť daňového subjektu poskytovať a ich počet by sa mal meniť v súvislosti s vedecko-technickým vývojom spoločnosti. Pô jde najmä o zasielanie notifikácií prostredníctvom emailu alebo SMS o termínoch, ktoré je daňový subjekt povinný plniť, o zmenách právnych predpisov, sledovanie procesu vybavovania podaní daňového subjektu a pod.

Podrobnosti o poskytovaní elektronických služieb, zverejní Ministerstvo financií SR, Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR na svojich internetových stránkach.

K § 34

V ustanovení je upravené doručovanie na územie členských štátov mimo územia. Ak je správcovi dane známa adresa alebo sídlo daňového subjektu, spr ávca dane doručuje písomnosť priamo na túto adresu; písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom medzinárodnej návratky. Písomnosti určené daňovému subjektu na územie euró pskeho spoločenstva je možné doručovať aj prostredníctvom medzinárodného dožiadania tak, ako to upravujú osobitné predpisy a právne akty Európskej únie.

K § 35

Ïalším zo spôsobov doručovania je doručovanie verejnou vyhláškou. Verejnou vyhláškou sa doručujú písomnosti fyzickej osobe, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie, alebo nie je registrovaná u správcu dane a tiež právnickej osobe, ktorá nemá povinnosť registrácie. Verejná vyhláška o doručovaní pí somnosti sa vyvesí prostredníctvom obce v mieste posledného pobytu adresáta po dobu 15 dní s presným označením písomnosti. Obec potvrdí dobu vyvesenia, pričom posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doru čenia. Oznámenie vyvesí správca dane aj vo svojom sídle.

K § 36

Ustanovenie upravuje vyhľadávaciu činnosť správcu dane, ktorú vykonáva i bez súčinnosti s daňovým subjektom. Táto činnosť spočíva hlavne vo vyhľadávaní neregistrovaných daňov ých subjektov, overovaní úplnosti a správnosti registrácie. Správca dane tiež môže urobiť potrebné opatrenia ak zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť (napr. nepreberá poš tu, neplní oznamovaciu povinnosť, nepodáva daňové priznanie) napríklad vykoná daňovú kontrolu, alebo využije inštitút zabezpečenia - predbežné opatrenie.

K § 37

Navrhované ustanovenie upravuje právomoci správcu dane pri miestnom zisťovaní, bez ktorých by nebolo možné zabezpečiť riadny výkon správy daní. Pri výkone miestneho zisťovania ukladá zamestnancovi správcu dane preukázať sa služobným preukazom, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec a colníka v služobnej rovnošate. Rovnako im ukladá povinnosť o výsledkoch miestneho zisťovania spísať zápisnicu z miestneho zisťovania alebo úradný záznam, pod ľa toho či sa miestneho zisťovania zúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo iná osoba alebo ich zamestnanci, spisuje správca dane úradný záznam. Ak sa však zabezpečí vec, je správca dane povinný vždy odovzdať zápisnicu osobe, ktorej veci zabezpeč il.

K § 38

V návrhu sa ustanovujú práva správcu dane pri výkone miestneho zisťovania. Zamestnanec správcu dane má právo napríklad na neobmedzený prístup na pozemky, do prevádzkových priestorov, do bytu slú žiaceho na podnikanie, k účtovným dokladom alebo iným informáciám a písomnostiam. Taktiež má právo si vyžiadať alebo vyhotoviť na náklady daňového subjektu kópie týchto písomností. Sprá vca dane má právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky. Colný úrad a daňový úrad môžu vykonávať miestne zisťovanie aj na miestach, kde dochádza k predaju tovaru. V t ýchto prípadoch je daňový subjekt povinný tovar v nezmenenom stave prevziať späť a vrátiť zaplatenú cenu. Prevzatie dokladov a iných vecí zamestnanec správcu dane potvrdí pri ich prevzatí a je povinný ich vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Ak je potrebn é vykonať vonkajšiu expertízu alebo poskytnúť doklady a veci na účely trestného konania, 30-dňovú lehotu môže druhostupňový orgán primerane predĺžiť a to aj opakovane. O tejto skuto čnosti musí správca dane písomne upovedomiť osobu, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie.

K § 39

Toto ustanovenie vymedzuje daňovému subjektu alebo inej osobe povinnosti, ktoré sú povinné splniť pri výkone miestneho zisťovania správcom dane. Ide napríklad o poskytnutie súčinnosti, podanie vysvetlení, zapožičanie dokladov, odobratie vzoriek a podobne. Ak daňový subjekt vykonáva činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska je povinný predložiť oprávnenie na podnikanie a preukázať svoju totožnosť príslušným osobným dokladom, ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby.

K § 40

Ak daňový subjekt nevie preukázať spôsob nadobudnutia vecí, ich cenu, kvalitu alebo nevie preukázať riadne usporiadanie finančných povinností súvisiacich s dovozom alebo nákupom vecí, zamestnanec sprá vcu dane môže pristúpiť k zabezpečeniu takýchto veci za účelom riadneho preukázania skutočností potrebných pre správu daní. Ustanovuje sa povinnosť správcovi dane a daňovému subjektu opatrovať zabezpečené veci, prípadne dopravný prostriedok, a v prípade, že ich nemož no riadne zabezpečiť, správca dane ich nechá previezť na vhodné miesto na náklady ich majiteľa alebo držiteľa. Ak sa zabezpečí vec, ktorej vlastník alebo držiteľ nie je známy, rozhodnutie o zabezpeč ení takejto veci sa zverejní na úradnej tabuli správcu dane po dobu 60 dní. Ak sa v tejto lehote nezistí vlastník alebo držiteľ, zabezpečená vec v deň nasledujúci po uplynutí lehoty uverejnenia rozhodnutia o jej zabezpečení sa stane majetkom štátu.

K § 41

O zabezpečení tovaru, veci vydá správca dane rozhodnutie, voči ktorému sa možno odvolať. Veci uvedené v rozhodnutí správcu dane, je potrebné riadne opatriť, zabezpečiť, prípadne previez ť a uschovať v priestoroch určených správcom dane. Ak daňový subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení odstráni pochybnosti, vydá správca dane rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

K § 42

Podľa tohto ustanovenia postupuje správca dane v prípade, ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k jej zabezpečeniu , prepadá táto vec v prospech štátu a správca dane je o tejto skutočnosti povinný vydať rozhodnutie. Ak je vec nepatrnej hodnoty, t. j. jej hodnota je menej ako 200 eur, správca dane predá vec (okrem dopravné ho prostriedku) v komisionálnom predaji. Vec v hodnote vyššej ako 200 eur správca dane predá na dražbe. Pokiaľ ide o ocenenie zabezpečenej veci vykoná sa cenou bežne používanou na trhu pri zohľadnení miesta a času.

K § 43

Návrh tohto ustanovenia určuje použitie výťažku z predaja zabezpečenej a prepadnutej veci. Výťažok sa použije na náklady spojené so zabezpečením a uschovaním veci, na úhradu daní v poradí podľa § 55 a na úhradu nedoplatkov súvisiacich so štátnym rozpočtom, štátnymi fondami, ako i rozpočtami obcí . Ak po tomto použití zostane výťažok, pripadá štátu. Pri niektorých veciach, ktoré nie je možné predať, ani inak speňažiť, napr. zhabané neokolkované cigarety, určí správca dane spô sob ich zničenia prostredníctvom komisie vymenovanej na tento konkrétny účel. Táto komisia je prítomná pri zničení týchto vecí, o čom spíše zápisnicu.

K § 44

Účelom daňovej kontroly je overiť skutočnosti a údaje rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie osobitných predpisov. Daňovú kontrolu môže vykonať ktorýkoľvek sprá vca dane (zamestnanec správcu dane) ktorý má poverenie na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane môže daňovú kontrolu vykonať aj v byte, ktorý daňový subjekt používa tiež na podnikanie. Uvedené ustanovenie umožňuje správcovi dane vykonať u toho istého daňového subjektu daňovú kontrolu aj opätovne (to zn. viackrát), ak sú splnené zákonné podmienky.

K § 45

V zmysle základných zásad správy daní upravuje toto ustanovenie práva a povinnosti daňových subjektov pri daňovej kontrole.

K § 46

Podľa návrhu zákona správca dane môže začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o začatí daňovej kontroly alebo v deň dňom sp ísania zápisnice o jej začatí s kontrolovaným daňovým subjektom alebo dňom, ktorý daňový subjekt dohodne so správcom dane, ak mu deň určený v oznámení nevyhovuje. Kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. V ustanovení sú upravené náležitosti, ktoré musí obsahovať oznámenie o začatí daňovej kontroly.

Podľ a odseku 2, ak sa vykonáva kontrola oprávnenosti nadmerného odpočtu daňová kontrola začína v deň spísania zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom alebo v deň uveden ý v oznámení správcu dane.

V odseku 3 je ustanovené v ktorých prípadoch je možné začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia.

Podľa odseku 4 má správca dane možnosť rozšíriť výkon daňovej kontroly o iné zdaňovacie obdobie, alebo iné účtovné obdobie alebo o inú daň.

V zápisnici o začatí daňovej kontroly alebo v oznámení o daňovej kontrole správca dane určí daňovému subjektu lehotu na predloženie dokladov a iných vecí potrebných pre výkon daň ovej kontroly. Prevzatie predložených dokladov a iných vecí je zamestnanec správcu dane povinný písomne potvrdiť. Správca dane tieto doklady a iné veci vráti kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Túto lehotu môže predĺ žiť druhostupňový orgán.

V odseku 7 sa ustanovuje postup, ak správca dane daňovou kontrolou zistí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt zaplatiť alebo vykázať podľa daňových zákonov (napríklad zákon o dani z príjmov) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa daňových zákonov (napríklad z ákon o dani z pridanej hodnoty alebo zákony o spotrebných daniach). Uvedené ustanovenie taktiež upravuje postup správcu dane, ak rozdiel nezistí.

Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi alebo dňom doručenia oznámenia o začatí určenia dane podľa pomôcok.

K § 47

V tomto ustanovení sú určené nálež itosti protokolu z daňovej kontroly.

K § 48

Správca dane môže určiť daň podľa pomôcok v prípadoch, ktoré sú ustanovené v odseku 1. V návrhu tohto ustanovenia sú vymenované niektoré pomôcky, ktoré môže správca dane pou žiť pri určení dane, napríklad rôzne listiny, znalecké posudky a pod. V tomto ustanovení sa zároveň určuje dokedy môže daňový subjekt predložiť účtovné doklady a iné doklady sprá vcovi dane, ktoré tento môže využiť ako pomôcky. Správca dane je povinný prihliadať aj na výhody, ktoré si daňový subjekt neuplatnil.

K § 49

O určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol, na ktorého obsah sa primerane vzťahuje ustanovenie o protokole z daňovej kontroly. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doru čenia protokolu daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi.

K § 50

Inštitútom predbežného opatrenia sprá vca dane počas daňovej kontroly ako aj počas miestneho zisťovania obmedzuje dispozičné právo daňového subjektu s jeho majetkom. Týmto ustanovením si správca dane predovšetkým zabezpečuje majetok, resp. finan čné prostriedky, na zaplatenie dane. Správca dane počas daňovej kontroly obmedzuje dispozičné právo kontrolovaného daňového subjektu s jeho majetkom. Predbežné opatrenie ukladá správca dane rozhodnutím, p roti ktorému nie je prípustné odvolanie. Pokiaľ by daňový subjekt konal v rozpore s obmedzením uloženým v rozhodnutí o predbežnom opatrení, jeho úkony by boli zo zákona neplatné. Ak pominie dôvod, pre ktorý bolo predbežné opatrenie uložené, sprá vca dane toto opatrenie zruší. Ak pominul dôvod len čiastočne, správca dane predbežné opatrenie zruší len sčasti. Ak bola daň alebo daňový nedoplatok zaplatený, predbežné opatrenie stráca účinnos ť, o tom správca dane upovedomí daňový subjekt.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje, aby sprá vca dane uložil daňovému subjektu osobitnú povinnosť nad rámec zákonom uložen ých povinností. Záznamová povinnosť má evidenčný charakter ovplyvňujúci správne určenie dane. O uložení záznamovej povinnosti rozhoduje správca dane rozhodnutím, proti ktorému nie je možné poda ť odvolanie. Ak sa zmenili alebo odpadli dôvody ktoré viedli k uloženiu záznamovej povinnosti správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh daňového subjektu záznamovú povinnosť zruší alebo zmení. Zá roveň ustanovenie dáva možnosť správcovi dane aby plnenie záznamovej povinnosti priebežne kontroloval a ukladal povinnosť odstránenia nedostatkov.

K § 52

Podľa navrhovaného ustanovenia daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo má povinnosť vypracúvať zoznam daňových dlžníkov o stave nedoplatkov o odkladoch a splátkach a o povolenej úľ ave alebo odpustení za účelom jeho zverejnenia, na internetovej stránke daňového riaditeľstva a colného riaditeľstva. Takéto zoznamy môže zverejniť aj správca dane ktorým je obec, a to buď na internetovej stránke obce alebo na mieste obvyklom na zverejňovanie informácií obcou.

Dňové úrady a colné úrady zverejňujú aj zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane; tieto zoznamy priebežne aktualizujú.

K § 53

Ustanovenie upravuje povinnosť správcu dane poskytovať zo svojej evidencie na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby informácie o inom daňovom subjekte a to výšku povoleného odkladu alebo povolené ho platenia dane v splátkach ako aj informáciu o tom, či iný daňový subjekt je registrovaný a tiež jeho registračné číslo. Daňové riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu oznámi, či je in á osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty alebo pre spotrebnú daň v inom členskom štáte Európskej únie a tiež oznámi, či identifikačné číslo uvedené v žiadosti bolo inej osobe pridelen é.

V prípade vydávania potvrdenia o stave osobného účtu daňového subjektu sa na tomto potvrdení uvádzajú aj daňové nedoplatky, ktoré sprá vca dane postúpil podľa § 86, ak tieto nedoplatky u právnickej osoby, ktorej boli postúpené, nezanikli; na tento účel sa aj tieto nedoplatky považujú za da ňové nedoplatky.

K § 54

Podľa uvedeného ustanovenia správca dane vyd á na žiadosť daňovému subjektu súhlas s návrhom na výmaz z obchodného registra, ak tento nemá nedoplatky a správca dane nemá pohľadávku voči daňovému subjektu. Súčasne sa v tomto ustanovení uvádza, že na uvedený účel sa za daňový nedoplatok považuje aj daňový nedoplatok, ktorý bol postúpený podľa § 86, ak tento nedoplatok u právnickej osoby, ktorej bol postúpený, v čase vydania potvrdenia nezanikol.

K § 55

Uvedené ustanovenie upravuje, že daň sa platí v eurách a spôsob akým je možné platbu vykonať. Pri platení sa bude postupovať podľa opatrenia Ministerstva financií SR, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa neoznačená prijatá platba použila na úhradu dane s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. V prípade, že v čase prijatia platby existuje viac daní s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použ ije na úhradu týchto daní podľa ich výšky vzostupne (od najnižšej po najvyššiu). Ïalej sa ustanovuje povinnosť prijať každú platbu a spôsob, ako bude správca dane s ňou zaobchádzať, vrá tane prípadného vrátenia platby.

Ustanovenie upravuje, ktorý deň sa považuje za deň platby pri platbe v hotovosti, pri bezhotovostnom platobnom styku a pri preúčtovaní preplatku.

K § 56

Ustanovením sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo sprístupnilo prostredníctvom elektronických služieb výpis z osobného účtu daňového subjektu. Ak daňový subjekt zist í na svojom osobnom účte nezrovnalosti, môže podať námietku.

K § 57

Navrhované ustanovenie pojednáva o postupe správcu dane a daňového subjektu v prípade povolenia odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach v prípade, ak daňový subjekt nemá dostatok finančných prostriedkov na jednorazovú úhradu dane alebo rozdielu dane v lehote splatnosti. Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo povolenie platenia dane v splátkach, len ak bude dlžná suma zabezpeč ená napr. záložným právom. Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže byť povolený najviac 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane. Daňový subjekt je povinný za dobu odkladu alebo povolenia splá tok zaplatiť úrok. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka, navrhuje sa pri výpočte úroku namiesto základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použiť ročnú úrokovú sadzbu 10%.

K § 58

Ustanovenie upravuje, že daňové konanie môže začať na návrh daňového subjektu, a to dňom doručenia podania daňového subjektu alebo v deň keď daňový subjekt doplnil na výzvu príslušného orgánu svoje podanie. Tiež môže daňové konanie začať z podnetu orgánu príslušného konať vo veci a to dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu prvý úkon. Pre daňové konanie je rozhodujúci obsah podania i keby bolo nesprávne označené.

K § 59

Ustanovenie presne vymedzuje pojem účastník daňového konania vzhľadom na to, že len účastníkom konania môže správca dane uložiť splnenie určitej povinnosti alebo priznať nejaké právo. Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty ale aj iné osoby za predpokladu, že ich správca dane na daňové konanie prizve. Takýmito osobami sú najčastejšie svedkovia, znalci, tlmočníci, poddlžníci. Účastníkom daňového konania nie je správca dane, ktorý daňové konanie uskutočňuje, a to ani v prípade, ak je jeho rozhodnutie preskúmavané v rámci odvolacieho konania.

K § 60

Ustanovenie upravuje vylúčenie zamestnanca sprá vcu dane z dôvodu zaujatosti. Zaujatosťou vo všeobecnosti možno rozumieť určitý pomer zamestnanca správcu dane k daňovému subjektu, alebo veci, ktorá je predmetom konania. Dôvodom vylúčenia je aj účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci pred orgánom iného stupňa.

Povinnosť oznámiť skutočnosti, nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca správcu dane má okrem daňového subjektu aj zamestnanec, ktorý sa na konaní zúčastňuje, pričom zákon o správe daní vyž aduje neodkladné oznámenie týchto pochybností.

Pochybnosti o zaujatosti zamestnanca sprá vcu dane sa oznamujú jeho priamo nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, ktorý o vylúčení zamestnanca rozhodne. V prípade, že bola vznesená námietka zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, rozhodne o jeho vyl účení vedúci zamestnanec druhostupňového orgánu.

Pokiaľ vznikli u zamestnanca pochybnosti o jeho nezaujatosti, je tento zamestnanec oprávnený vykonať do doby, než bude o jeho nezaujatosti rozhodnuté, len nevyhnutné úkony, t. j. také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

O vylúčení, prípadne nevylúčení zamestnanca správcu dane z daňového konania rozhoduje príslušný vedúci zamestnanec rozhodnutím, proti ktorému nemožno podať riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. V prípade zaujatosti vedúceho zamestnanca, ktorý nemá nadriadeného, rozhodne druhostupňový orgán. Ak ide o daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo rozhodne ministerstvo financií. Námietku zaujatosti nemožno podať proti riaditeľovi daňového riaditeľ stva a colného riaditeľstva a proti starostovi obce.

K§ 61

Ustanovenie oprávňuje správcu dane prerušiť daňové konanie ak začalo konanie o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom príslušného orgánu v zahraničí podľa osobitného predpisu. Pokiaľ sa vyskytnú dôležité dôvody na strane účastníkov konania, správca dane môže konanie prerušiť, ak to účastníci konania zhodne navrhnú, avšak v tomto prí pade tak správca dane môže urobiť najviac na dobu 30 dní. Len čo pominú dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, správca dane pokračuje v daňovom konaní a upovedomí o tom účastníka konania.

Význam inštitútu prerušenia konania spo číva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania lehoty podľa zákona o správe daní neplynú, (napríklad lehota na zánik práva vyrubiť daň), lehoty podľa osobitných zákonov však plyn ú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať.

K § 62

V zmysle právnej úpravy inštitú tu zastavenia konania správca dane je povinný zastaviť daňové konanie v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia, a to v ktoromkoľvek štá diu konania. Dôvodom pre zastavenie konania môže byť napr. zistenie, že navrhovateľ nie je oprávnenou osobu.

K § 63

Výsledkom daňového konania je vydanie rozhodnutia, v ktorom správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosti a priznáva práva. Rozhodnutie musí obsahovať formálne náležitosti uvedené v odseku 3 písm. a) až c), a f), ďalej výrok, odôvodnenie a pouč enie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu. Poučenie sa neuvádza napríklad v osvedčení o registrácii. Ïalej toto ustanovenie definuje právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktorých rozlišovanie je pre prax veľmi dôležité.

K § 64

Nulitné rozhodnutie je novým inštitútom zavedeným do procesu správy daní. Nulitné rozhodnutie nezaväzuje na plnenie povinností ani nepriznáva žiadne práva, pretože sa naň hľadí ako keby nebolo vôbec vydané, ide o tzv. paakt. O nulite vydáva deklaratórne rozhodnutie druhostupňový orgán. Rozhodnutie o nulite rozhodnutia a o nulite nadväzujúcich rozhodnutí možno spojiť. Ustanovuje sa, ktoré rozhodnutia sú nulitné a zároveň je upravené, kto posudzuje nulitu rozhodnutia. Ak sa podnet posúdi ako neopodstatnený, oznámi sa táto skutočnosť pod ávateľovi.

K § 65

V tomto ustanovení sú určené lehoty na rozhodnutie v daňovom konaní. Ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom rozhodne príslušný orgán bezodkladne, najnesk ôr do ôsmich dní; inak v lehote 30 dní odo dňa začatia konania, pre zložité prípady je lehota ustanovená na 60 dní. Ak však nemôže orgán príslušný na rozhodnutie z objektívnych príčin rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť druhostupňový orgán, prípadne minister. O predĺžení lehoty je orgán príslušný na rozhodnutie povinný p ísomne upovedomiť daňový subjekt, s uvedením dôvodov, pre ktoré nemôže v lehote ustanovenej zákonom rozhodnúť. V tomto ustanovení je zároveň zadefinované, kedy sa považuje lehota na rozhodnutie sprá vcom dane za zachovanú. Je to posledný deň lehoty, keď daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo odošle rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

K § 66

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje kompetencia druhostupňového orgánu na rozhodnutie v prípade, ak správca dane príslušný na rozhodnutie je v daňovom konan í nečinný, nerozhodne v zákonných lehotách a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje.

K § 67

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri registrácii daňových subjektov, ktorým táto povinnosť vyplýva z daňových zákonov. Žiadosť o registráciu sa predkladá na predpísanom tlačive a mus í obsahovať náležitosti ustanovené v tomto ustanovení. Ïalej ustanovenie upravuje postup v prípade neúplnej žiadosti o registráciu, pričom správca dane môže registráciu zamietnuť, prípadne môž e vykonať registráciu z úradnej moci. Namiesto rozhodnutia vydá správca dane o registrácii osvedčenie, proti ktorému sa nemožno odvolať. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, je daňový subjekt povinný oznámiť ich správcovi dane a predložiť tiež osvedčenie na vykonanie zmien; pri zrušení registrácie vráti osvedčenie správcovi dane. Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol oznámiť zmeny údajov uvádzaných pri registrácii aj cez jednotné kontaktné miesta.

§ 68

Navrhované znenie ohraničuje začiatok a koniec vyrubovacieho konania. Ak správca dane nezistí rozdiel dane, alebo rozdiel pri uplatnení nárokov podľa osobitných predpisov (nadmerný odpočet, daňový bonus, zamestnanecká prémia) vyrubovacie konanie sa vôbec nezačne. V prípadoch ak rozdiel zistí, vydá správca dane po ukončení daňovej kontroly rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu. Ide o prípady, kedy sa napríklad daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole alebo ak nemá žiadne pripomienky k zisteniam v protokole.

Ak po doručení protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v stanovenej lehote, dohodne so správcom dane de ň ich prerokovania. V prípade, že sa daňový subjekt so správcom dane nedohodnú, určí tento deň správca dane. O výsledkoch a priebehu dokazovania správca dane spíše zápisnicu, a to aj opakovane. Sprá vca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s kontrolovaným daňovým subjektom. Zároveň sa v tomto ustanovení definuje, že za vyrubenie dane podľa tohto zákona, pri ktorej sa podá va daňové priznanie, sa považuje podanie daňového priznania, a ak sa daň platí bez podania daňového priznania, považuje sa za vyrubenie dane jej zaplatenie.

K § 69

V ustanovení je uvedená päťročná lehota, v ktorej zaniká prá vo na vyrubenie dane, rozdielu dane alebo nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu (v prípade daňového subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet daňovej straty sa navrhuje sedemročná lehota). Zároveň ale ustanovenie upravuje, že ak bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, plynie nová lehota na vyrubenie dane alebo priznanie nároku podľa osobitného predpisu.

V odseku 3 ustanovenia je zadefinovaný úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručený protokol. V prípade vykonávania kontroly na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní sa za takýto úkon považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Odsek 5 ustanovenia upravuje lehotu na vyrubenie dane pri uplatňovaní medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a to na 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bola povinnosť zaplatiť daň bez podania daňového priznania, alebo kedy vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitného predpisu.

K § 70

V ustanovení sa navrhuje, aby v odôvodnených prípadoch správca dane nedoplatok na dani daňovému subjektu odpustil alebo povolil úľavu z nedoplatku (nejde o nedoplatok na pokute, úroku z omeškania a úroku). Správca dane rozhoduje na základe žiadosti daňového dlžníka, prič om posudzuje, či by vymáhaním nedoplatku bola ohrozená výživa daňového dlžníka alebo výživa osôb na neho odkázaných. Ak správca dane rozhodnutím celkom odpustí daňový nedoplatok, daňový dlh zaniká.

K § 71

Námietku, ako opravný prostriedok možno uplatniť len v prípadoch ustanovených týmto zákonom, napr. proti výzve na zaplatenie da ňového nedoplatku.

K § 72

Za účelom opravy rozhodnutia vydaného správcom dane, daňový subjekt môže podať odvolanie, ak to zákon nezakazuje a v prípade, ak sa daňový subjekt nevzdal odvolania. Odvolanie môže podať iba oprávnená osoba a okrem základných náležitostí podľa § 13 (podanie) musí obsahovať aj číslo rozhodnutia proti ktorému smeruje, dôvody podania odvolania a dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Ak odvolanie neobsahuje predpísané náležitosti, správca dane je povinný daňový subjekt vyzvať na jeho doplnenie. Ustanovenie upravuje aj späťvzatie odvolania, a to tak, že v prípade ak daňový subjekt vezme odvolanie späť, nemôže už v tej istej veci odvolanie podať. Ïalej ustanovenie upravuje, že odvolanie je neprípustné ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.

K § 73

Ustanovenie upravuje postup prvostupňového orgánu v odvolacom konaní. Ak nemožno na základe už vykonaného konania posúdiť dôvody odvolania, prvostupňový orgán konanie doplní. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť sám, len ak mu v plnom rozsahu vyhovie, inak musí postúpiť odvolanie s celým spisovým materiálom aj s výsledkami doplneného konania odvolaciemu orgánu do 30 dní od za čatia konania.

Ustanovenie ďalej upravuje, že v prípade, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je neprípustné alebo proti ktorému sa nemožno odvola ť, prvostupňový orgán je povinný zamietnuť odvolanie a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu oznámi daňovému subjektu.

K § 74

Navrhované ustanovenie upravuje, kto je odvolacím orgánom a zároveň ustanovuje, že tento orgán preskúma rozhodnutie v rozsahu požadovanom daňovým subjektom. Ïalej je ustanovené, že v odvolacom konaní môže odvolací orgán vý sledky odvolacieho konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo to uložiť správcovi dane. V odôvodnených prípadoch odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, zmení, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Napadnuté rozhodnutie môže zmeniť i v neprospech daňového subjektu. Ïalej je tu ustanovené, že ak je odvolaním napadnuté rozhodnutie o určení dane podľa pomôcok, skúma odvolací orgán len dodržanie zákonných podmienok pre pou žitie takéhoto spôsobu určenia dane. Ak odvolací orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie odvolania, oznámi túto skutočnosť bezodkladne daňové mu subjektu.

K § 75

Obnova konania sa navrhuje vykonať voči právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, okrem právoplatného rozhodnutia o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým bolo preskúmavané právoplatné rozhodnutie zmenené. Obnovou konania sa dáva účastníkovi konania možnosť opätovne prejednať jeho vec po splnení podmienok, ktoré sú upravené v tomto ustanovení. V ustanovení sa ďalej upravujú lehoty pre podanie návrhu na obnovu konania, a to subjektívna lehota (6 mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania) a objektívna lehota (najneskôr do 3 rokov odo dňa prá voplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka). Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak došlo k zmene miestnej príslušnosti u správcu dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu. Z tých istých dôvodov nie je možné podať návrh na obnovu konania, ak bol návrh už zamietnutý.

K § 76

Toto ustanovenie upravuje postup pri obnove konania, ktorú povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Nové konanie vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni alebo miestne príslušný sprá vca dane v dobe podania návrhu na obnovu konania. Rozhodnutie vo veci z obnoveného konania ruší napadnuté rozhodnutie a možno sa proti nemu odvolať.

K § 77

Ïalším opravným prostriedkom je preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podľa tohto inštitútu možno preskúmavať len právoplatné rozhodnutia, a to z vlastného alebo iného podnetu. Presk úmanie vykonáva vždy druhostupňový orgán. Predmetom preskúmania je zákonnos ť rozhodnutí, pričom orgán príslušný na toto konanie vychádza z právneho stavu v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia a nie z dodatočne zmenených okolností pôvodného rozhodnutia. Orgán príslu šný na konanie môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak sú na to dôvody, najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať, čo je zákonom ustanovená maximálna lehota na uplatnenie tohto opravného prostriedku.

K § 78

V ustanovení sa určuje, ktoré rozhodnutia sú vylúčené z preskúmavania súdmi.

K § 79

Navrhované ustanovenie upravuje, že správca dane použije daňový preplatok podľa ustanovenia o použití platieb, resp. ak nemožno takto postupovať, preplatok sa použije na kompenzáciu nedoplatkov u iného správu dane. Ak nemožno preplatok použiť uvedeným spôsobom, vráti sa daňovému subjektu. V ustanovení je ulo žená povinnosť správcovi dane zaplatiť daňovému subjektu úrok v prípade, ak preplatok (aj nadmerný odpočet a spotrebnú daň) vráti po ustanovenej lehote. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje minimálna vý ška ročnej úrokovej sadzby a to 10% vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka. Podľa tohto ustanovenia sa primerane postupuje aj pri použití nadmerné ho odpočtu a spotrebnej dani, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, vrá tane povinnosti správcu dane zaplatiť úrok pri oneskorenom vrátení.

V ustanovení sa navrhuje, aby sa za deň vrátenia preplatku považoval deň, kedy bola suma preplatku odpísaná z účtu správcu dane. Rovnako aj pri vrátení nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa za deň vr átenia bude považovať deň, kedy boli tieto sumy odpísaná z účtu správcu dane. Súčasne sa navrhuje povinnosť banke oznámiť daňovému subjektu deň, kedy došlo k odpísaniu platby z účtu správcu dane.

K § 80

Správca dane podľa navrhovaného ustanovenia môže daňovému subjektu zaslať výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, v ktorej mu určí náhradnú lehotu na zaplatenie. Daňový subjekt môž e proti výzve podať námietku.

K § 81

Daňový nedoplatok môže správca dane zabezpečiť prostredníctvom záložného práva k majetku daňového dlžníka, k pohľadávkam daňového dlžníka a k predmetu záložného pr áva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti. Zmena týkajúca sa predmetu záložného práva a jeho rozšírenia na veci, ktoré nadobudne daňový dlžník v budúcnosti je potrebná pre efekt ívnejšie využitie inštitútu záložného práva, napr. pri tzv. leasingu, kde nie je možné včasné zachytenie okamihu nadobudnutia vlastníctva a postihnutie majetku daňového dlžníka nadobudnutého tak ýmto spôsobom. V podstate rovnaká úprava je aj v § 151d ods. 4 Občianskeho zá konníka.

Podľa § 151e Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká buď registráciou v príslušnom registri, alebo zápisom v katastri nehnuteľností, pričom sa akceptuje aj iná možnosť jeho vzniku vyjadrená slovami "ak osobitný zákon neustanovuje inak". Vytvára sa tak priestor jednoznačne ustanoviť v zákone o správe daní, že záložné právo správcu dane vzniká rozhodnutím, čo je v s úlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Navrhovaná úprava zároveň odstráni v odbornej praxi sa vyskytujúce diskusie a pochybnosti o vzniku záložného práva správcu dane, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosti.

V tomto ustanovení je zároveň ustanovený procesný postup vzniku záložného práva rozhodnutím správcu dane. Taktiež v tomto ustanovení sú uvedené predmety, ku ktorým nemožno zriadiť z áložné právo.

Z dôvodu, aby bol zabezpečený jednotný postup všetkých správcov daní v odseku 2 tohto ustanovenia sú upravené náležitosti rozhodnutia o zriadení záložného práva.

Správca dane má právo vyzvať daňového dlžníka na predloženie súpisu jeho majetku. Na daňový nedoplatok alebo daňovú pohľadávku možno zriadiť záložné právo k majetku alebo poh ľadávke v hodnote primeranej výške daňového nedoplatku, prípade môže byť záložné právo zriadené aj na predmet vyššej hodnoty.

Po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva nemôže s jeho predmetom daňový dlžník vykonávať žiadne právne úkony bez súhlasu správcu dane. Výnimkou je výkon záložné ho práva prednostným záložným veriteľom. Uspokojenie záložného práva, ak na jeho predmete vzniklo viac záložných práv sa realizuje podľa poradia ich zápisu alebo registrácie. Výnimkou sú pohľad ávky, ktoré sú zabezpečené záložným právom a ktoré sú uspokojovan é v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní.

K § 82

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane rozhodnutím zmeniť alebo zrušiť, aj čiastočne, ak daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil v plnej výške alebo č iastočne, resp. ak došlo k zániku predmetu záložného práva. Daňový nedoplatok môže zaplatiť celkom alebo čiastočne taktiež poddlžník alebo aj iná osoba. Oproti platnému zneniu zá kona bola vykonaná zmena, ktorá je potrebná z dôvodu častého zániku daňového nedoplatku inak ako jeho zaplatením, napr. z dôvodu zrušenia platobného výmeru, z ktorého daňový nedoplatok vyplynul , nedoplatok zanikol v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku alebo rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v rámci správneho súdnictva.

K § 83

Ustanovenie umožňuje správcovi dane selektovať daňové nedoplatky, u ktorých je značne znížená pravdepodobnosť ich vymoženia z dôvodov taxatívne vymenovaných v odseku 1 tohto ustanovenia. Tak éto daňové nedoplatky, ktoré správca dane bez pozitívneho výsledku alebo neefektívne vymáha od daňového dlžníka alebo i od iných osôb možno podľa tohto ustanovenia považovať za dočasne nevymo žiteľné. Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok ako i daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo mu bola povolená reštrukturalizácia, sprá vca dane eviduje v pomocnej evidencii.

K § 84

Ide o nové ustanovenie oproti platnému zákonu, v ktorom sú zhrnuté a taxatívne vymenované skutočnosti a deň, kedy dochádza k definitívnemu zániku daňového nedoplatku evidovaného správcom dane.

V písmene a) a b) odseku 1 sa upravuje zánik daňového nedoplatku po úmrtí daňového dlžníka v prípade, že dedičstvo pripadlo štátu alebo ak súd dedičské konanie zastavil, nakoľ ko majetok, ktorý poručiteľ zanechal bol iba nepatrnej hodnoty a súd ho vydal osobe, ktorá sa postarala o jeho pohreb. V týchto prípadoch zaniká daňový nedoplatok dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o týchto skutočnostiach.

Písmeno c) upravuje deň zániku daňového nedoplatku ako deň, v ktorom došlo k zániku daňového subjektu bez právneho nástupcu.

V prípade, že správca dane povolí na základe žiadosti daňového subjektu úľavu alebo odpustí daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 tohto zákona, zaniká podľa písmena d) tohto ustanovenia daňový nedoplatok dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o úľave alebo o odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti.

V písmene e) je upravený zánik daňového nedoplatku vo väzbe na zánik práva na jeho vymáhanie.

Písmeno f) upravuje zánik daňového nedoplatku u fyzickej osoby, na ktorú bol vyhlásený konkurz, pričom nedošlo k uspokojeniu pohľadávok, ktoré boli prihlásené správcom dane a ani proti podstate a ktoré zostali po zrušení konkurzu a taktiež neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Zánik daňové ho nedoplatku sa v takomto prípade odvíja od dňa zverejnenia uznesenia súdu o oddlžení dlžníka v Obchodnom vestníku.

Písmeno g) upravuje zánik daňového nedoplatku v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt nemusí podľa schváleného reštrukturalizačného plánu plniť, nemožno ich v rámci reštru kturalizácie uspokojiť alebo neboli v reštrukturalizačnom konaní riadne a včas prihlásené. Daňový nedoplatok v tomto prípade zaniká dňom zverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plá nu.

Daňový nedoplatok zaniká aj vtedy, ak správca dane nemohol daňový nedoplatok alebo jeho časť uspokojiť od dedičov do výšky nadobudnutého dedičstva alebo taktiež ak u jedného daňové ho subjektu dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, vrátane nákladov spojených s jeho správou a vymáhaním nepresiahne 20 eur. V tomto prípade ide o zánik takých daňových nedoplatkov, u ktorý ch je ich samotná správa ako i vymáhanie neefektívne a nákladnejšie, v porovnaní s ich výškou. Správca dane o zániku takýchto daňových nedoplatkov vydá rozhodnutie, ktoré sa nedoručuje a prá voplatnosť nadobúda dňom jeho vydania.

K § 85

Ustanovením sa navrhuje šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie nedoplatku, ktorú je možné predĺžiť zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku. Právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká po 20 rokoch od vzniku daňového nedoplatku. Táto lehota sa vzť ahuje i na právo vymáhať aj iné peňažné plnenie, ktoré bolo daňovému subjektu uložené rozhodnutím správcu dane.

K § 86

Dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok, u ktoré ho uplynulo viac ako päť rokov od konca roka, v ktorom vznikol, postúpi správca dane na základe podmienok ustanovených týmto zákonom právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenej ministerstvom. Správca dane môže postúpiť aj daňový nedoplatok evidovaný u daňového dlžníka v konkurze alebo v likvidácii po splnení zákonom ustanovených dôvodov osobe, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu a ktorá bola na tento účel určená ministerstvom. Zákon taktiež umožňuje, aby táto osoba postúpila prevzatý daňový nedoplatok ďalej, a to iba pr ávnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom. Postúpenie daňového nedoplatku sa realizuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom a príslušnou právnickou osobou. Po postúpení daňového nedoplatku prechádza právo s nakladaním s týmto majetkom na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu dňom zverejnenia oznamu o právoplatnosti uznesenia súdu o vstupe tejto právnickej osoby do konkurzného konania v Obchodnom vestníku, ak ide o daňov ý nedoplatok daňového dlžníka, ktorý je v konkurze, v ostatných prípadoch dňom platnosti zmluvy.

Správca dane má po postúpení daňového nedoplatku daňového dlžníka, ktorý je v konkurze povinnosť bezodkladne túto skutočnosť oznámiť samotnému daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý konkurz na daňového dlžníka vyhlásil. V prípade, ž e bol daňový nedoplatok zabezpečený záložným právom alebo inou formou zabezpečenia, je správca dane taktiež povinný oznámiť postúpenie daňového nedoplatku aj osobám, ktoré toto zabezpečenie poskytli.

K § 87

Toto ustanovenie upravuje postup a pravidlá započítania daňového nedoplatku, ktoré sa uplatnia, ak má daňový dlžník súčasne s daňovým nedoplatkom evidovanú pohľadávku voči štá tnej rozpočtovej organizácii. Započítanie daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka spôsobí ich zánik, a to vo výške, v ktorej sa navzájom prekrývajú. Pri započítaní daňov ého nedoplatku musia byť splnené podmienky určené v odseku 2 tohto ustanovenia.

Započítanie sa realizuje na základe žiadosti daňového dlžníka vecne príslušnému správcovi dane. Náležitosti žiadosti upravuje odsek 3.

Správca dane postúpi kompletnú žiadosť, spoločne s potvrdením výšky daňového nedoplatku s jeho identifikáciou daňovému alebo colnému riaditeľstvu, ktoré overí správnosť ú dajov obsiahnutých v žiadosti a požiada štátnu rozpočtovú organizáciu o potvrdenie uznania záväzku zodpovedajúceho pohľadávke daňového dlžníka. Na základe potvrdenie štátnej rozpoč tovej organizácie daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní daňového nedoplatku, ktoré doručí účastníkom, teda daňovému dlžníkovi, štátnej rozpoč tovej organizácii, daňovému úradu alebo colnému úradu. V prípade, že nedôjde k započítaniu daňového nedoplatku, oznámi daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo túto skutočnosť ú častníkom započítania.

Daňový nedoplatok zaniká dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

K § 88

Daňové exekučné konanie je konanie správcu dane, ktorým vymáha daňový nedoplatok, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady, hotové výdavky a začína vždy z ú radnej moci. Splnomocňuje správcu dane - daňový úrad a colný úrad vykonávať všetky právne úkony v mene štátu. Pokiaľ ide o správcu dane - obec, môže okrem výkonu exekúcie podľa ustanovení tohto zákona postupovať aj tak, že požiada o výkon exekúcie súdneho exekútora.

Ustanovenie špecifikuje činnosť správcu dane pri výkone daňovej exekúcie a ustanovuje základné zásady, ktoré je správca dane oprávnený alebo povinný dodržiavať.

Správca dane je povinný zisťovať, či je miestne príslušný na daňové exekučné konanie a či sú splnené všetky podmienky na výkon daňovej exekúcie (príslušnosť správcu dane, či daňový dlžník má odklad platenia dane alebo povolené splátky, povolené úľavy, oprávnenosť výkonu daňovej exekúcie, overenie najmä existencie exekučného titulu, osobu dlžníka, a pod.). Pod ľa odseku 3 môže správca dane v odôvodnených prípadoch vyzvať daňového dlžníka aj k nepeňažnému plneniu, napr. k predloženiu listinných dôkazov.

Ustanovenie zároveň rieši, ak súčasne s vykonávanou daňovou exekúciou začne alebo prebieha iná exekúcia, ak na ten istý majetok daňového dlžníka alebo ručiteľa začalo skôr daňov é exekučné konanie ako iné exekučné konanie, ďalej obmedzenia prevodu veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania da ňovému dlžníkovi a uplatnenie práva na vec treťou osobou voči správcovi dane alebo na súde.

Odsek 7 vychádza zo skúseností z praxe, keď správca dane je prednostným záložným veriteľom (niekedy aj len jediným záložným veriteľom), ale exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o s údnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa so súhlasom správcu dane začala skôr, ako daňové exekučné konanie, pričom v tomto konaní je súdny exekútor nečinný (napr. nenariadi dražbu predmetu záložného práva, čoho dôvodom môže byť skutočnosť, že bude musieť z výťažku uspokojiť prednostného záložného veriteľa) a oprávnený nenavrhne exekúciu zastaviť.

V odseku 11 sa upravuje postup v prípadoch, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom. Jednoznačne sa ustanovuje, že navrátenie do predošlého stavu v daňovom exekuč nom konaní je vylúčené.

K § 89

Podkladom pre uskutočnenie daňovej exekúcie je existencia exekučného titulu. V tomto ustanovení sa určuje, že exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo ulož ené peňažné plnenie a výkaz daňových nedoplatkov, ktorý musí byť opatrený potvrdením o vykonateľnosti. Zároveň sa určujú náležitosti výkazu daňových nedoplatkov.

K § 90

V tomto ustanovení sa určuje deň začatia daňového exekučného konania, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Zároveň sa jednozančne upravujú nálež itosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi, aby nemohol s majetkom nakladať. Doručuje sa však osobám, ktoré užívajú, evidujú , nakladajú alebo spravujú jeho majetok, t. j. napr. banke, katastru nehnuteľnosti, Centrálnemu depozitáru cenných papierov SR a.s. Týmto osobám sa zakazuje nakladať s majetkom daňového dlžníka do výšky vymá haného daňového nedoplatku. Ak neexistujú osoby, ktoré užívajú, evidujú, nakladajú alebo spravujú majetok daňového dlžníka, správca dane vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučné ho konania a uloží ho do spisu. Ide o postup, ktorý je aj v súčasti efektívny a nedochádza k sporom v termíne začatia daňového exekučného konania.

Navrhuje sa zákaz nakladania so všetkým majetkom daňového dlžníka, ktorý možno postihnúť, čo znamená, že v prípade neúspešnosti jedného spôsobu exekúcie sa postupne možno uspokoji ť aj z ďalšieho dlžníkovho majetku. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečenie úspešnosti daňového exekučného konania a tiež zabezpečenie rovnakých podmienok pre správcu dane, ako platia pre oblasť s úkromného práva v Exekučnom poriadku.

K § 91

Podľa tohto ustanovenia správca dane má povinnosť zaslať daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osob ám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim majetok daňového dlžníka. Ak takéto osoby neexistujú správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po vydaní rozhodnutia o za čatí daňového exekučného konania, ktoré uložil do spisu. Zároveň ustanovenie jednoznačne upravuje náležitosti daňovej exekučnej výzvy a osobitne rieši i jej doručovanie do vlastných rúk. Daň ová exekučná výzva umožňuje daňovému dlžníkovi, aby v rámci odvolacieho konania uplatnil zásadné pripomienky a dôvody, ktoré môžu celkom, alebo sčasti zabrániť daňovej exekúcii.

V odseku 7 je upravený postup správcu dane v prípade, ak majetok daňové ho dlžníka nepostačuje na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka a zároveň sa postup spresňuje nadväzne na § 88 ods. 11 v tých prípadoch, ak majetok daňového dl žníka je zaťažený záložným právom záložných veriteľov.

K § 92 až 97

V záujme jednotného postupu sa v tomto ustanovení určujú náležitosti, ktoré musí daňový exekučný príkaz obsahovať. Daňový exekučný príkaz je právoplatný dň om jeho vydania a nemožno proti nemu už uplatniť riadne ani mimoriadne opravné prostriedky (túto možnosť mal daňový dlžník pri daňovej exekučnej výzve). Zároveň sa určuje, že daňový exekučn ý príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného konania, tretím osobám a iným osobám ustanovených pri jednotlivých spôsoboch výkonu daňovej exekúcie.

Z hľadiska potrieb praxe je tiež riešená oprava vydaného daňového exekučného príkazu správcom dane, prípady, kedy možno povoliť odklad výkonu daňovej exekúcie, dôvody pre zastavenie daň ového exekučného konania a osoby, ktorým sa doručujú rozhodnutia o odklade daňovej exekúcie, ako aj rozhodnutia vydané v súvislosti so zastavením daňového exekučného konania.

K § 98

Zákon v tomto ustanovení jednoznačne vymedzuje spôsoby, ktorými možno daňovú exekúciu vykonať.

K § 99 až 106

Správca dane je oprávnený použiť ako jeden zo spô sobov výkonu daňovej exekúcie exekúciu zrážkami zo mzdy, platu alebo z iných príjmov. Postup pri výkonoch týchto daňových exekúcií je podrobne rozvedený v jednotlivých paragrafoch. Základný m predpokladom výkonu zrážky zo mzdy je nárok daňového subjektu na mzdu. Mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytované platiteľom mzdy (zamestnávateľom) zamestnancovi za pr ácu. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení Nariadenia vlády SR č. 469/2008 Z. z. Správca dane ozná mi platiteľovi mzdy, ktorý deň začalo daňové exekučné konanie voči daňovému dlžníkovi.

Doručením daňového exekučného príkazu vzniká platiteľovi mzdy povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka a poukazovať zrazené sumy na účet správcu dane. Z ákon ustanovuje sankcie voči platiteľovi mzdy, ak povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní. Platiteľ mzdy zodpovedá za zrazené sumy a stáva sa poddlžníkom v pomere k daňovému dl žníkovi, resp. dlžníkom k správcovi dane. Ustanovenia riešia aj postup voči Sociálnej poisťovni pri nároku na nemocenské, materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.

Navrhované ustanovenia riešia aj prípady, keď platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, keď dôjde k zmene platiteľa mzdy, prípadne je viac platiteľov mzdy. Taktiež rieši situáciu, ke ď daňový dlžník nedostáva mzdu, ale príjmy, ktoré mu nahrádzajú odmenu za prácu (odmeny členov družstva) alebo náhradu príjmu (dôchodky a iné). Tieto príjmy môže správca dane rovnako postihn úť výkonom rozhodnutia.

Pri daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je jednoznačne ustanovené, ktoré sumy nepodliehajú daňovej exekúcií. Ide o sumy dávok napr. dávky v hmotnej núdzi, rodinné prí davky a pod., ktoré sú rozšírené aj o finančné prostriedky a príspevky podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 107

Ïalším zo spôsobov daňovej exekúcie, ak podkladom pre jej uskutočnenie je exekučný titul ukladajúci zaplatenie peňažnej sumy, je prikázanie pohľadávky.

K § 108 až 110

V týchto ustanoveniach je upravená daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke, t.j. odpísaním zo všetkých účtov daňového dlžníka vedený ch v banke alebo viacerých bankách a poukázaním peňažných prostriedkov na účet správcu dane. I v tomto prípade sa banka stáva poddlžníkom daňového dlžníka a správca dane je oprávnený v prí padoch uvedených v zákone vymáhať od banky sumu peňažných prostriedkov nepoukázaných na jeho účet z titulu porušenia povinnosti uvedenej v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania. Zákon z ároveň určuje, ktoré peňažné prostriedky nepodliehajú daňovej exekúcii.

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz na prikázanie aj inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke. Zákon stanovuje, čo sa rozumie pod inou peňaž nou pohľadávkou (uznané pohľadávky, autorská odmena, a pod). Je to záväzok tretích osôb voči daňovému dlžníkovi. Daňový exekučný príkaz vydaný správcom dane nesmie byť vystavený na vyššiu sumu, ako je záväzok tretej osoby s príslušenstvom, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

Zákon ustanovuje, že ak poddlžník povinnosť vyplývajúcu z daňového exekučného príkazu neplní, stáva sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatn ú pohľadávku, ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v tomto zákone.

K § 111

Správca dane je oprávnený postihnúť daňovou exekúciou aj iné majetkové práva a to v prípade, že postihnutím iného majetkového práva budú získané peňažné prostriedky, ktorý mi správca dane pokryje daňové nedoplatky daňového dlžníka. Ïalšou podmienkou postihnutia iného majetkového práva je, aby išlo o právo prevoditeľné a právo, ktoré patrí len daňovému dlžn íkovi. Napr. nárok člena stavebného bytového družstva na výplatu zostatkovej hodnoty členského podielu v prípade ukončenia členstva v družstve, vydanie veci alebo peňažnej sumy zo súdnej alebo notárskej úschovy.

K § 112

Ustanovenie určuje správcovi dane ako ďalší spôsob výkonu daňovej exekúcie, predaj hnuteľných vecí. Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu na hnuteľné veci vo vlastní ctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka, poddlžníka alebo ručiteľa.

K § 113

V tomto paragrafe sa ustanovuje, že v daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami v nej určenými, alebo tými, ktoré sa spíšu pri doručení da ňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. V odseku 4 sa rieši predmet daňovej exekúcie, ktorým je motorové vozidlo, ako aj jeho zabezpečenie prostredníctvom splnomocnenej osoby.

Osobitne sa rieši daňová exekúcia na hnuteľné veci, ktoré sú charakteru výtvarných a literárnych diel, ako aj osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov, kultúrnych činite ľov a predmety väčšej kultúrnej a historickej hodnoty. Všetky uvedené veci sa ponúknu v prvom rade právnickým osobám štátu, do pôsobnosti ktorých patrí starostlivosť o uvedené predmety.

K § 114

Toto ustanovenie upravuje postup správcu dane pri výkone súpisu hnuteľných vecí, ktorý sa vykonáva pri doručení daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk. Správca dane pri tejto č innosti postupuje ohľaduplne a v prvom rade vyberá hnuteľné veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré možno ľahko preniesť a uschovať. Veci, ktoré sa rý chlo kazia, ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, spíše len v prípade, ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj, alebo ak niet vhodnejších vecí. Zá kon v tomto ustanovení vymedzuje náležitosti súpisu hnuteľných vecí, a taktiež určuje, že v jednoduchých prípadoch ocenenie obvyklou cenou vykonáva správca dane, inak zistenie ceny hnuteľných vecí zabezpečí správca dane u znalca. Zároveň sa ustanovuje, aby Policajný zbor poskytoval správcovi dane na jeho požiadanie ochranu pri výkone súpisu hnuteľných vecí.

K § 115

V prípade, že by mohlo dôjsť k poškodeniu, odstráneniu alebo zničeniu veci uvedených v súpise, tieto správca dane uschová v priestoroch ním určených alebo uzavrie zmluvu o úschove vecí.

K § 116

V ustanovení sa vylučujú z výkonu daňovej exekúcie určité druhy hnuteľných vecí, ktoré nie je možné postihnúť daňovou exekúciou, lebo ich predaj je zakázaný (napr. zbrane) alebo ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii (napr. veci zakúpené z účelových dotácií zo štátneho rozpočtu, veci na ktoré sa poskytli príspevky na kompenzáciu dôsledkov ťažké ho zdravotného postihnutia -pomôcky, kúpa zdvíhacieho zariadenia a pod).

K § 117

Veci, ktoré sú síce vlastníctvom daňového dlžníka, ale ich nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny sú z výkonu daňovej exekúcie vylúčené. V zákone sú taxatívne vymenované, ide predovšetkým o odev, nevyhnutné bytové zariadenie, nevyhnutné peňažné prostriedky v hotovosti, atď.

K § 118 až 126

Zákon ustanovuje, že spísané hnuteľné veci správca dane predá na dražbe. Titulom pre výkon dražby je daňový exekučný príkaz na predaj hnuteľných vecí daňového dlžníka. Spr ávca dane v jednoduchých prípadoch určí cenu hnuteľných vecí na základe vlastného ocenenia, inak na základe zistenej ceny znalcom. Rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva. Vyvolá vacia cena sa stanoví u hnuteľných vecí najmenej vo výške troch štvrtín z ceny určenej na základe vlastného ocenenia alebo z ceny zistenej znalcom. Rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevyd áva.

Na predaj hnuteľných vecí vydá správca dane dražobnú vyhlášku. V § 118 ods. 2 sú určené nevyhnutné náležitosti dražobnej vyhlášky, ktorú je povinný správca dane zverejniť najmenej 15 dní pred konaním dražby. Dražobná vyhláška sa doručuje do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučný príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknut é. Vzhľadom k tomu, že dražba je verejná, ďalšie ustanovenie rieši aj účastníkov dražby, zastupovanie účastníkov na dražbe a osoby, ktoré sa nemôžu dražby zúčastniť.

V § 121 sa podrobne rieši priebeh dražby. O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu dražiteľov hnuteľnej veci, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu.

V prípade neúspešnej dražby vykoná správca dane podľa § 122 opätovnú dražbu, pričom vyvolávaciu cenu stanoví najmenej vo výške 70 % z ceny určenej pre prvé kolo dražby. Sprá vca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje vo výkone daňovej exekúcie podľa § 123 predajom na základe ponuky, ktorý nasleduje po zverejnení oznamu o predaji na základe ponuky, najmenej 15 dní pred termínom na podanie písomných ponúk. Po udelení príklepu na prvej alebo opätovnej dražbe alebo po zaplatení najvyššej ponuky, správca dane vydá potvrdenie, ktoré musí obsahovať všetky nálež itosti daňového dokladu. Súčasne sa zákon zaoberá aj možnosťou, že hnuteľný majetok sa nepredá. Vtedy je správca dane oprávnený vyzvať daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú hnuteľnú vec do 10 dní od termínu doručenie upovedomenia do vlastných rúk. Ak si daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca dane na základe oznamu ju predá za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Zákon rieši aj možnosti priameho predaja hnuteľných vecí, ktorých cena na základe ocenenia neprevyšuje 165 eur za jeden kus a tiež vecí rýchlo podliehajúcich skaze a živé zvieratá tak, ž e tieto môže správca dane predať ihneď za cenu obvyklú.

K § 127 a 128

Ïalším zo spôsobov výkonu daňovej exekúcie je exekúcia odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju. Ide o peňažné prostriedky nad 165 eur. Daňovej exek úcii odobratím peňazí v hotovosti nepodliehajú peňažné prostriedky určené na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chor ôb z povolania pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný daňový exekučný príkaz. Ak správca dane pri súpise nájde drahé kovy alebo deví zové hodnoty, nakladá s nimi podľa osobitných predpisov. Ak ide o devízové hodnoty (napr. peňažné prostriedky v cudzej mene) správca dane je povinný postupovať podľa § 13 Devízového zákona. Pri vý robkoch z drahých kovov vymedzených v návrhu zákona sa postupuje ako pri daňovej exekúcii na hnuteľné veci; pri polotovaroch, zliatinách a pod., taktiež vymedzené v návrhu zákona a ktoré sú určené na v ýrobu, správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby na to oprávnenej.

Rovnako pri súpise hnuteľných vecí správca dane spíše aj vkladné knižky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva a odníme ich. Po nadobudnutí právoplatnosti daňové ho exekučného príkazu ho správca dane predloží spolu s vkladnou knižkou peňažnému ústavu a vyberie peňažné prostriedky, až do výšky daňového nedoplatku a exekučných nákladov. Banka má povinnosť vyplatiť vymáhané čiastky aj v prípade, že ich výplata je viazaná.

Ak ide o iné listiny, vyzve správca dane toho, kto má podľa listiny plniť, aby sumu, na ktorú má právo daňový dlžník odovzdal. V tomto prípade sa postupuje primerane podľ a ustanovení o daňovej exekúcií prikázaním pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva, robí správca dane namiesto daňového dlžníka.

K § 129

Ïalším spôsobom výkonu daňovej exekúcie je predaj cenných papierov. Pri doručení daňovej exekučnej výzvy správca dane spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji hnuteľný ch vecí. Cenné papiere podľa osobitného zákona o cenných papieroch správca dane odníme a zabezpečí ich úschovu, pričom predaj všetkých cenných papierov sa zabezpečuje podľa citovaného zá kona. Pri uspokojovaní daňového nedoplatku z cenných papierov všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov vykonáva správca dane namiesto daňového dlžníka. Cenné papiere ako také zá kon nedefinuje, pretože sú vymedzené osobitným predpisom.

V odseku 4 sa upravuje postup v prípade, ak ide o cenný papier, na základe ktorého sa má plniť (zmenky, šeky), aby plnenie bolo odovzdané správcovi dane po splatnosti plnenia v lehote, ktorú mu určí , a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti môže správca dane, tomu, kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa tohto zákona.

K § 130

Toto ustanovenie upravuje výkon daňovej exekúcie predajom nehnuteľnosti. Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti na dražbe len vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve daňového dlžníka. Správca dane je oprávnený nariadiť daňovú exekúciu aj voči majetku, ktorý ešte nebol zapísaný do katastra nehnuteľností, pretož e neprebehlo kolaudačné konanie podľa osobitného predpisu. Vlastníctvo daňového dlžníka k týmto nehnuteľnostiam musí byť preukázané. Titulom pre výkon dražby je právoplatný daňový exekučn ý príkaz Po doručení daňového exekučného príkazu daňovému dlžníkovi správca dane má zo zákona povinnosť zabezpečiť zistenie ceny nehnuteľnosti znalcom. Spoluvlastník nehnuteľnosti mô že zabrániť predaju, ak zloží sumu vo výške spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa má vydražiť buď pripísaním na účet správcu dane alebo v hotovosti najneskôr hodinu pred začiatkom dražby.

K § 131

Ustanovenie pojednáva o zistení ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Správca dane upovedomí o zistení ceny znaleckým posudkom daňového dlžníka a iné osoby uvedené v tomto ustanovení. Vyvol ávaciu cenu nehnuteľnosti správca dane určí zhodne s cenou podľa znaleckého posudku, pričom vydá rozhodnutie o vyvolávacej cene, voči ktorému možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa doruč enia rozhodnutia.

K § 132 a 133

Na predaj nehnuteľnosti vydá správca dane dražobnú vyhlášku. Zákon taxatívne vymedzuje náležitosti dražobnej vyhlášky. Pri predaji nehnuteľnosti je správca dane povinný zverejniť dra žobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dražbou. Zákon ukladá povinnosť pre správcu dane doručiť dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje daňový exekučn ý príkaz a tretím osobám, ktorých právo je dražbou dotknuté.

K § 134

Zákon v tomto ustanovení rozlišuje dva okruhy osôb, ktoré sa zúčastňujú na dražbe, a to účastníkov dražby a osoby zúčastnené na dražbe. Účastníkom dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osoby zúčastnené na dražbe sú zamestnanci správcu dane, ako aj osoby, ktoré nedražia a osoby, ktoré v opakovanej alebo opätovnej draž be nehnuteľnosť vydražili, ale neuhradili.

K § 135

Správca dane má povinnosť pred začatím dražby dať vyplniť dražiteľovi nehnuteľnosti individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa nehnuteľnosti. Jej obsah taxatí vne vymedzuje toto ustanovenie zákona. Správca dane má oprávnenie pozmeniť na základe preverenia údaje v individuálnej prezenčnej listine.

K § 136 a 137

V dražobnej vyhláške zverejňuje sprá vca dane okrem iného vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti, výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia, ktorú je povinný každý, kto sa chce zúčastniť dražby ako dražiteľ nehnuteľnosti zložiť . Výška dražobnej zábezpeky by nemala byť nižšia ako 50 % vyvolávacej ceny. Záujemca je povinný zložiť zábezpeku na účet správcu dane alebo v hotovosti v termíne určenom v dražobnej vyhl áške. Úspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa zložená zábezpeka započítava do ceny vydraženej nehnuteľnosti, neúspešnému dražiteľovi nehnuteľnosti sa dražobná zábezpeka z ú čtu správcu dane vráti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr však do 5 pracovných dní od konania dražby. Pri neuhradení najvyššieho podania vydražiteľom sa dražobná z ábezpeka nevráti a správca dane ju použije na úhradu nákladov spojených s výkonom opätovnej dražby a úhradu škody. Správca dane dražbu zruší, ak daňový dlžník, alebo iná osoba najneskô r hodinu pred určeným začiatkom dražby predloží doklad o zaplatení daňového nedoplatku, alebo ak spoluvlastník nehnuteľnosti poukáže na účet správcu dane vyvolávaciu cenu spoluvlastní ckeho podielu, ktorý sa má dražiť.

K § 138 až 140

Zákon taxatívne stanovuje podmienky pre konanie dražby. Dražbu vykonáva poverený zamestnanec správcu dane. Priebeh dražby je zachytený v zápisnici o dražbe vypracovanej správcom dane, ktorá musí obsahovať všetky skutočnosti súvisiace s výkonom dražby. Príklep udelí správca dane - poverený zamestnanec tomu, kto urobil najvyššie podanie a splnil aj ostatné zákonom predpísané podmienky. Ak sprá vca dane odoprie udelenie príklepu na základe podanej námietky, pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposledného podania. Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí termín na zaplatenie najvy ššieho podania. Rozhodnutie o udelení príklepu sa doručuje daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi a osobám, ktoré na dražbe podali námietku proti príklepu.

K § 141 a 142

Správca dane doručuje rozhodnutie o námietke osobám, ktorých právo bolo námietkou dotknuté. Rozhodnutie o námietke musí obsahovať všetky náležitosti podľa § 62 tohto zákona. Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu zašle správca dane rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom. Zá kon jednoznačne rieši aj postup, ak nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu, alebo ak vydražiteľ v určenej lehote neuhradil najvyššie podanie.

K § 143 a 144

Tieto ustanovenia oprávňujú správcu dane nariadiť výkon opakovanej dražby a opätovnej dražby. Pri ich konaní sa riadi ustanoveniami o prvej dražbe, s výnimkou stanovenia vyvolá vacej ceny. Pri opakovanej dražbe sa vyvolávacia cena určí vo výške 90 % z ceny zistenej znaleckým posudkom, pri opätovnej dražbe sa vyvolávacia cena zníži na 75 %. Správca dane môže pred nariadením opä tovnej dražby ponúknuť nehnuteľnosť k prechodu vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu, ako by bola stanovená vyvolávacia cena v opätovnej dražbe. Rozhodnutia o určení vyvolá vacej ceny pri opakovanej a ani pri opätovnej dražbe správca dane nevydáva. Účastníkmi opakovanej dražby môžu byť všetky osoby zúčastnené na prvej dražbe, s výnimkou vydražiteľa, ktoré mu bol udelený príklep a nezaplatil najvyššie podanie. Účastníkmi opätovnej dražby sú dražitelia, ktorí sa zúčastnili prvej a opakovanej dražby, s výnimkou vydražiteľov, ktorým bolo udelené rozhodnutie o príklepe a najvyššie podanie neuhradili. Pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky sa nemôže zúčastniť dražiteľ nehnuteľnosti, ktorému bol udelený prí klep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe a nezaplatil najvyššie podanie. Správca dane pri prechode vlastníckeho práva na základe ponuky postupuje primerane podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na predaj hnute ľných vecí na základe ponuky. Pre prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane určí cenu vo výške 60 % z ceny zistenej v znaleckom posudku.

K § 145

V tomto ustanovení je určené, že vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí prevziať všetky vecné bremená, vrátane zmluvných a záväzky z nájomných zmlúv. Zároveň sa stanovuje, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti, alebo nehnuteľnosti nadobudnutej na základe ponuky zaniká.

K § 146

Navrhuje sa ustanoviť možnosť vypracovania nové ho znaleckého posudku, ak po prvej alebo opakovanej alebo opätovnej dražbe dôjde k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Môže dôjsť, napr. k zmenám podmienok na trhu s nehnuteľnosťami – výrazn ý pokles cien, k znehodnoteniu nehnuteľnosti (vandalizmus alebo živelná pohroma) a podobne. Z hľadiska úspešnosti vymáhania daňových nedoplatkov je vypracovanie nového znaleckého posudku nevyhnutné. Zároveň sa určuje aj postup pre daňovú exekúciu po vypracovaní nového znaleckého posudku, t. j. správca dane postupuje podľa § 130 až 142.

K § 147

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti. Správca dane musí podnik a jeho časť chápať komplexne a zhodnotiť všetky jeho časti, teda aj duševné vlastníctvo, obchodné meno, vysporiadať sa so skutočnosťou, že podnik má aj zamestnancov. Metodiku postupu predaja a ocenenia obsahuje predmetné ustanovenie. Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykon áva formou dražby. V záujme jednotného postupu vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie o určení ceny, voči ktorému je možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia do vlastných rúk. Vyvolávacia cena pri opakovanej dražbe je najmenej 90 % z ceny prvej dražby, pri op ätovnej dražbe vo výške najmenej 75 % z ceny prvej dražby. Správca dane môže predať podnik rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60 % z ceny prvej draž by. Predmetné ustanovenie rieši aj postup, ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie v stanovenom termíne alebo nenastanú právne účinky rozhodnutia o udelení príklepu.

K § 148

Toto ustanovenie rieši ďalší spôsob daňovej exekúcie, a to daňovú exekúciu postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoloč nosti (s.r.o., v.o.s., komanditná spoločnosť). Podľa Obchodného zákonníka ide o daňovú exekúciu na vyrovnací podiel, na podiel na zisku alebo podiel na likvidačnom zostatku daňového dlžníka. avš ak iba v prípade, že niektorý z podielov reálne vznikne. Zákon zakazuje obchodnej spoločnosti, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na ktorýkoľ vek z podielov. Navrhované ustanovenie rieši i postih obchodnej spoločnosti, ak poruší povinnosť určenú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, oznámení alebo v daňovom exekučnom prí kaze. V tomto prípade správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky príslušného podielu spoločníka, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

K § 149 a 150

Podľa týchto ustanovení správca dane vyčísli skutočné exekučné náklady, ktoré je povinný uhradiť daňový dlžník. Ide o náklady za výkon zhabania, ktoré sú 2 % z vymáhané ho daňového nedoplatku, náklady za výkon predaja, ktoré sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej však 16 eur a najviac však 16 600 eur v obidvoch prípadoch. Taktiež vyčísľuje hotové vý davky (nájomné, znalečné, poistné, a pod.). Uvedené náklady je daňový dlžník povinný uhradiť v lehote ustanovenej zákonom, inak ich správca dane vymáha ako daňový nedoplatok. Ustanovenia zároveň taxatívne riešia, kedy správca dane nevyrubí exekučné náklady a kedy nevymáha exekučné a hotové výdavky.

K § 151

V ustanovení o exekučných účtoch je správca dane zaviazaný všetky peňažné prostriedky, ktoré získa pri výkone daňovej exekúcie poukazovať na osobitný exekučný účet. Zá kon taxatívne vymenováva, ktoré platby musia byť takto smerované.

K § 152 a 153

Ak peňažné prostriedky získané v daňovom exekučnom konaní presahujú sumu daňového nedoplatku alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím, exekučných nákladov a hotových v ýdavkov postupuje správca dane tak, že výťažok použije na úhradu daňových nedoplatkov ku dňu vzniku zvyšku výťažku, na úhradu preddavku na jedno zdaňovacie obdobie, úhradu splá tok dane alebo odkladu platenia dane, úhradu daňového nedoplatku u iného správcu dane. Ak i po tomto použití ešte zostane výťažok, správca dane ho použije na úhradu ďalších daňových nedoplatkov, a to aj tých, ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku poukáže ho do notárskej úschovy pre určených príjemcov - záložných veriteľov a ak sa vykáže ešte zvyšok výťažku správca dane ho vráti do 30 dní od jeho vzniku daňovému subjektu. Rovnako toto ustanovenie rieš i rozdelenie a použitie výťažku v prípade, ak predmet daňovej exekúcie je zaťažený záložným právom a záložní veritelia sú na uspokojenie záložných práv pred správcom dane. V tomto pr ípade je potrebné uspokojiť najprv týchto záložných veriteľov.

Zamestnanec správcu dane, ktorý vykonáva daňovú exekúciu realizuje výkon rozhodnutia za účelom vymoženia daňových nedoplatkov, ktoré daňový dlžník dobrovoľne nezaplatil, preto Policajný zbor poskytuje správcovi dane na jeho žiadosť ochranu.

K § 154

V návrhu sa ustanovuje, kto a v akom pr ípade sa dopustí správneho deliktu. Oproti doterajšej právnej úprave došlo k sprehľadneniu ustanovení o zodpovednosti za porušenie povinností odč lenením skutkových podstát jednotlivých správnych deliktov od sankcií, ktoré za ich spáchanie hrozia. Zároveň sa navrhujú liberačné dôvody, na z áklade ktorých sa fyzická osoba – nepodnikateľ zbaví zodpovednosti za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Skutkové podstaty správnych deliktov podľa písmena a) prvého bodu a písmen b) a c) sa týkajú nedodržania lehoty na plnenie uvedených povinností ustanovených týmto zákonom, osobitnými daňový mi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami obce.

Písmeno a) druhý bod ustanovuje, že správneho deliktu sa dopustí osoba, ktorá neuposlúchne výzvu správcu dane podať daňové priznanie napriek tomu, že jej táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Pí smeno a) tretí bod sa naopak týka prípadu, kedy osoba mala povinnosť podať daňové priznanie a neurobí tak ani na výzvu správcu dane, čím sa ustanovuje kvalifikovaná skutková podstata voči písmenu a) prv ému bodu.

Ïalšie skutkové podstaty podľa písmen d) až j) súvisia s porušením povinností určených správcom dane v rozhodnutí a ďalších povinností peňažného a nepeňažného charakteru.

K § 155

V ustanovení je navrhnutá výška pokuty a spôsob jej výpočtu za správne delikty, ktoré sú ustanovené v § 154.

Podľa navrhovaného znenia je správca dane povinný uložiť pokutu.

V odseku 3 sa ustanovuje, že správca dane pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu (napr. počet dní omeškania).

V odseku 4 je stanovená minimálna výška pokuty a to 10 % zo súm podľa odseku 1 písm. f) a 5 % zo súm podľa odseku 1 písm. g), vzhľadom na to, že v súčasnosti je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky nízka (1 %). Bez ustanovenia minimálnej hranice by ukladanie pokú t bolo neefektívne a malo by minimálny vplyv na plnenie povinností daňových subjektov.

V odsekoch 7, 8 a 9 sa ustanovuje, v ktorých prípadoch sprá vca dane neuloží pokutu po podaní dodatočného daňového priznania s prihliadnutím na skutočnosť, či uplatneným nárokom došlo ku kráteniu štátneho rozpočtu. Ide o prípady, keď je dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podané pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred jeho započítaním s vlastnou daňovou povinnosťou. Rovnako sa navrhuje postupovať aj v prí pade, ak do podania dodatočného daňového priznania daňový subjekt neuplatní vrátenie dane (spotrebné dane) podľa osobitného predpisu.

V odseku 10 ustanovenia sa navrhuje z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti a nákladov v súvislosti s uložením pokuty, aby správca dane, ktorým je daňový ú rad alebo colný úrad neuložil pokutu, ak suma vypočítanej pokuty je menšia ako 10 eur; pri uložení pokuty správcom dane, ktorým je obec sa navrhuje, aby sa pokuta neuložila ak nepresiahne 3 eurá.

V odseku 11 sa navrhuje päťročná lehota na uloženie pokuty za zisten é za správne delikty podľa § 154. Začiatok tejto päťročnej lehoty je určený pre jednotlivé skupiny správnych deliktov rôzne v závislosti od ich charakteru. Po uplynutí päťročnej lehoty, pokutu nemožno uložiť.

Podľa odseku 12 sa navrhuje, aby správca dane z úradnej moci zruš il rozhodnutie o pokute alebo znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená podľa odseku 1 písm. f ), a to nadväzne na nové právoplatné rozhodnutie rozdielu dane alebo sumy ná roku podľa osobitných predpisov, ktorým došlo k zrušeniu sumy rozdielu dane alebo nároku sumy dane podľa osobitných predpisov alebo k jej zníženiu.

V navrhovanom odseku 13 sa ustanovuje, že napriek tomu, že daňovému subjektu bola uložená pokuta napr. za nepodanie daňového priznania ani na výzvu správcu dane, daňový subjekt má naď alej povinnosť toto daňové priznanie podať.

Podľa odseku 14 možno pokutu za nesplnenie inej povinnosti nepeňažnej povahy uložiť aj opakovane v rovnakej výške a to až kým povinnosť nezanikne.

K § 156

V ustanovení sa navrhuje výpočet ú roku z omeškania. Navrhovaný postup výpočtu sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo v ýške určenej správcom dane v rozhodnutí.

Podľa odseku 1 ustanovenia sa navrhuje, aby správca dane vyrubil úrok z omeškania ak daňový subjekt nezaplatil daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splá tku dane, sumu na zabezpečenie dane, preddavok na daň, vybranú dane alebo zrazenú dane v lehote a vo výške podľa osobitného zákona alebo na základe rozhodnutia správcu dane.

V odseku 2 je uvedený návrh postupu výpočtu úroku z omeškania s použitím základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Ak však štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, navrhuje sa minimálna ročná úroková sadzba 15 % . Bez ustanovenia minimálnej hranice by vyrubenie úroku z omeškania nebolo efektívne a malo by minimálny vplyv na včasné platenie daní.

Úrok z omeškania sa počíta za každý deň omeškania s platbou najdlhšie do dňa, v ktorom daňový dlžník daňový nedoplatok zaplatil alebo do dňa vykonania kompenzácie t.j. ke ď správca dane preúčtoval preplatok daňového subjektu na jeho nedoplatok. Do počtu dní omeškania sa počíta aj deň zaplatenia daňového nedoplatku. Podľa navrhovaného znenia sa umožňuje sprá vcovi dane vyrubiť úrok z omeškania aj priebežne, aj keď nedošlo e šte k úplnému zaplateniu daňového nedoplatku, napr. osobitne za každé zdaňovacie obdobie. Úrok z omeškania sa počí ta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, a to aj v prípade, ak daňový subjekt daňový nedoplatok ani z časti nezaplatil.

V odseku 3 navrhované ho ustanovenia sa upravuje postup vyrubenia úroku z omeškania v prípade, že došlo k zániku daňového nedoplatku alebo jeho časti formou započítania podľa tohto zákona; v týchto prípadoch správca dane (daňový úrad alebo colný úrad) vyrubí úrok z omeškania do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započí tanie daňového nedoplatku správcovi dane.

V odseku 4 sa navrhuje postup vyrubenia úroku z omeškania z nezaplatenej sumy preddavku na daň plateného podľa osobitného predpisu, ktorý sa bude po čítať najdlhšie do lehoty na podanie daňového priznania. Napríklad pri dani z motorových vozidiel sa bude úrok z omeškania počítať najdlhšie do 31. januára roka nasledujúceho po skončení predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.

V odseku 5 sa navrhuje osobitný postup vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatený preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktorý sa vysporiada ročným zúčtovaním alebo podaním daňového priznania podľa osobitné ho predpisu (§ 38 alebo § 32 zákona o dani z príjmov).

V odseku 6 sa navrhuje, že správca dane úrok z omeškania nevyrubí ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň (pri spotrebných daniach), daňový úrad a colný úrad úrok z omeškania nevyrubí, ak vypočítaná suma úroku z omeškania nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane obec, úrok z omeškania sa nevyrubí, ak súčet vypočítaného úroku z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá. Úrok z omeškania sa navrhuje nevyrubiť ani daňovému subjektu, ak je v reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; rovnako ani z nezaplateného vyrubeného úroku z omeškania alebo z nezaplatenej uloženej pokuty.

Podľa odseku 7 sa navrhuje aby sa z úradnej moci znížil úrok z omeškania vyrubený podľa odseku 1 písm. a) v prípade, ak sa vyrubená daň alebo rozdiel dane novým rozhodnutím zníži alebo zruší.

V odseku 8 sa navrhuje lehota, v ktorej zanikne právo vyrubiť úrok z omeškania.

V odsekoch 9 a 10 sa navrhuje vyrubenie úroku z omeškania v pr ípadoch ustanovených zákonom o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok.

K § 157

Zákon aj v tomto ustanovení zvažuje možný dopad na sociálnu situáciu a postavenie daňového dlžníka v prípade ak by správca dane vymáhal nedoplatok, ktorý daňovému subjektu vznikol nezaplatením sankcie. Úľava alebo odpustenie sa povoľuje na základe žiadosti daňov ého dlžníka. Kompetencia jednotlivých orgánov na povolenie úľavy sa odvíja od výšky sumy jednotlivého prípadu, z ktorého môže byť úľava povolená. Ministerstvo financií, daňové riadite ľstvo, colné riaditeľstvo, daňový úrad ako aj colný úrad môže v odôvodnených prípadoch povoliť úľavu z nedoplatku alebo odpustiť nedoplatok tomu, kto je v postavení daňového dlžníka.

V prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhaním nedoplatku by bola ohrozená jeho výživa alebo osôb na jeho výživu odkázaných, nedoplatok na sankcii prislúchajúcej k dani sa odpustí.

Úľavu zo sankcie možno povoliť alebo sankciu možno odpustiť aj v prípade, ak daňový dlžník preukáže, že vymáhanie nedoplatku by viedlo k ukončeniu jeho činnosti, alebo že by bol výnos z likvidácie nižší ako vyrubená sankcia alebo ak daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo neskoro splnil povinnosť z dôvodu, nesprávnej aplikácie právneho predpisu. Podmienkou pre takéto odpustenie alebo úľavu nedoplatku na sankcii je zaplatenie dane, ku ktorej sankcia prislúcha.

K § 158

V odseku 1 tohto ustanovenia je definovaný pojem 'pohľadávka', ktorým sa pre konkurz a reštrukturalizáciu rozumie daňový nedoplatok, teda za pohľadávku sa považuje dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Odsek 2 definuje na účely konkurzu a reštrukturalizácie pojem 'záväzok', ktorým sa označuje suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona ako i podľa osobitn ých predpisov.

Odsek 3 uvádza, čo sa považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Ide o daňový nedoplatok, ktorý vznikol v deň vyhlá senia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Obdobne ustanovenie odseku 4 definuje, čo sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Je to suma dane, na vrátenie ktorej má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov a ktorá vznikla v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začat í reštrukturalizačného konania.

Toto ustanovenie ďalej ustanovuje, ako správca dane postupuje po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

Odsek 6 tohto ustanovenia upravuje, kto vystupuje počas konkurzu alebo reštrukturalizácie v mene správcu dane (daňového úradu alebo colného úradu). Takouto osobou môže byť nielen zamestnanec sprá vcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva, ale i iná osoba, ktor á môže konať za správcu dane v konkurze alebo reštrukturalizácii za podmienok uvedených v zmluve, ktorú uzatvorí s daňovým riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. Za takúto osobu je považovaná pr ávnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom.

K § 159

V nadväznosti na zákon o konkurze a reštrukturalizá cii upravuje toto ustanovenie postavenie správcu konkurznej podstaty tým spôsobom, že správca konkurznej podstaty sa na obdobie trvania konkurzného konania stáva účastníkom daňového konania namiesto daňové ho subjektu. Všetky daňové doklady, daňové priznania a iné písomnosti, ktoré vystaví správca konkurznej podstaty a ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných os ôb, sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

K § 160

V navrhovanom ustanovení sú ustanovené splnomocňovacie ustanovenia pre ministerstvo financií a vládu Slovenskej republiky, ktoré možno uplatniť napr. na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatň ovania tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo dáva možnosť rozhodnúť v sporných prípadoch zdanenia.

K § 161

Ustanovení sa navrhuje úprava zaokrúhľovania dane v prípade ak tak nie je ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise.

K § 162

V ustanovení sa navrhuje vylúčenie použitia zákona v prípade, ak medzinárodná zmluva stanovuje inak.

K § 163

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje používanie správneho poriadku pri správe daní.

K § 164

Ustanovením sa navrhuje, ktoré osobné údaje je oprávnené spracúvať daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a komu je možné tieto údaje sprístupniť.

K § 165

V ustanovení sú navrhnuté prechodné ustanovenia.

K § 166

V ustanovení je upravené, že zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.

K § 167

Navrhovaným ustanovením sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a všetky jeho novely a doplnky.

K § 168

V ustanovení sa navrhuje účinnosť zákona.

Materiá l bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2009.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore