Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 558/2005 účinný od 01.01.2012

Vládny návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Riešenie problematiky kontroly hraníc a pobytu cudzincov, ako aj riadenie migra čnej politiky patrí medzi prvoradé úlohy demokratickej a dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti založenej na princípoch slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Slovenská republika od svojho vstupu medzi členské krajiny Európskej únie v roku 2004 plní úlohy vytýčené Zmluvou o fungovaní Európskej únie v oblasti azylu, kontroly hraníc, pobytu cudzincov a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krají n, ako aj práv občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov.

Slovenská republika aj naďalej ostáva tranzitnou krajinou rôznych imigračných prúdov legálnych, ako aj nelegálnych migrantov smerujúcich do ekonomicky stabilnejších a príťažlivejších krajín Schengensk ého priestoru. Z tohto dôvodu je Slovenská republika povinná akceptovať daný trend a záväzok vytvárať účinný systém opatrení zameraných na reguláciu migrácie prostredníctvom podmienok cudzincov s prihliadnutím na bezpečnosť Slovenskej republiky a na strane druhej zabezpečiť slobodu pohybu a pobytu osôb v zmysle európskeho práva, jednotnej vízovej politiky a readmisných dohôd. Prijaté op atrenia pritom musia vychádzať zo zásady prednosti práva Európskej únie.

Už samotná príprava na vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadala výraznú a rozsiahlu zmenu v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov'), ktorý sa formoval s cieľom vytvoriť legislatívnu základňu prispôsobenú príslušnej legislatíve Európskej únie vo vzťahu k občanom tret ích štátov a tiež k občanom Európskej únie a ich rodinným príslušníkom. Súčasný zákon o pobyte cudzincov vzal do úvahy aj príslušné ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, Európskej dohody, Schengenskej dohody a vykonávacej dohody k Schengenskej zmluve.

Dňom vstupu do Európskej únie Slovenská republika prevzala príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. V tejto súvislosti bol v priebehu rokov 2002 až 2011 zákon o pobyte cudzincov novelizovaný 14 krát. Slovenská republika je povinná transponovať smernice prijaté Radou Európskej únie a zákon o pobyte cudzincov je potrebné systematicky prepojiť s európskym právom. Prijatím nariadenia Euró pskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 zo dňa 15. marca 2006, ktorým sa stanovuje kó dex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) s účinnosťou od roku 2007, bol na úrovni Európskej únie zavàšený proces kodifikácie schengenské ho acquis, týkajúceho sa hraničných kontrol a hraničného dozoru do jedného predpisu. V súčasnosti platný zákon č. 477/2003 Z. z o ochrane štátnej hranice a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o ochrane štátnej hranice' ) nie je terminologicky v súlade s Kódexom schengenských hraníc a nereflektuje ani na fakt, že Slovenská republika sa dňa 21. decembra 2007 začlenila do schengenského priestoru.

Primárnym podnetom pre tvorbu návrhu zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov') sú spomenuté faktory, nevyhnutnosť zabezpečiť úplnú kompatibilitu s európskou legislatívou, ako aj úprava vzťahov v príbuzných oblastiach akými sú kontrola hraníc a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky.

Základnými cieľmi nového zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je:

1. zjednotenie problematiku zabezpečovania kontroly hraníc zameranú na vykonávanie hraničnej kontroly osôb s problematikou pobytu cudzincov do jedné ho právneho predpisu za účelom skvalitnenia výkonu služby príslušníkov Policajného zboru, vzhľadom na úzke prepojenie služby hraničnej polície a služby cudzineckej polície,

2. rešpektovanie medzinárodnej právnej úpravy kontroly hraníc na územ í Slovenskej republiky založenej na bilaterálnych medzinárodných zmlúv so susednými štátmi o spolupráci a úprave režimu na spoločných štátnych hraniciach, na základe ktorých vyplývajú záv äzky aj pre Policajný zbor,

3. skvalitňovanie mechanizmov riadenia migrácie a integrácie cudzincov s dô razom na zosúladenie a harmonizáciu jednotlivých postupov a politík v dotknutých oblastiach s vývojom a trendmi v rámci členských štátov Európskej únie,

4. zabezpečenie súladu právneho poriadku SR s európskou legislatívou v oblasti vykonávania kontroly hraníc a na úseku pobytu cudzincov odstránením nedostatkov transpozície niektorých právnych aktov Európskej únie, a tak dosiahnutie jeho úplnej kompatibility vo vzťahu k občanom Eur ópskej únie, ich rodinným príslušníkom a k štátnym príslušníkom tretích krajín,

5. definovanie (a ich zavedenie do aplikačnej praxe) nových inštitútov a pojmov vo vzťahu ku kontrole hraníc a pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné pre účinnú ochranu spoločnosti pred zvýšenou imigráciou, neoprávneným prekročením vonkajš ej hranice a neoprávneným pobytom cudzincov nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v celom schengenskom priestore,

6. podieľanie sa na vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prijatím účinných opatrení zameraných na reguláciu legálnej a nelegálnej imigrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

7. garantovanie dodržiavania práv a slobôd občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín pri vstupe na územie Slovenskej republiky a počas ich pobytu na území Slovenskej republiky a súčasne zabezpečovanie ochrany zá ujmov spoločnosti, najmä bezpečnosť štátu, verejný poriadok a verejné zdravie.

Z hľadiska systematiky a rozsahu je zákon o kontrole hraníc a pobyte cu dzincov rozdelený na šesť častí. Štruktúra nového zákona sa zásadne neodlišuje od štruktúry súčasného zákona o pobyte cudzincov, avšak rešpektuje požiadavky aplikačnej praxe vo vzťahu k úprave niektorých kategórií cudzincov do samostatných, osobitných ustanovení. Bola upravená logická nadväznosť jednotlivých ustanovení zákona. Vo väčšine svojich ustanovení spresnil znenie v tý ch prípadoch, kde sa v praxi vyskytol nejednotný výklad alebo v prípadoch, kde to vyžadovala potreba kompatibility s právnymi predpismi Európskej únie.

Aplikačná prax si na účely tohto zákona vyžiadala zavedenie definí cií niektorých často používaných pojmov v konaniach podľa tohto zákona. Nová právna úprava zavádza definície pojmov neoprávnené prekročenie vonkajšej hranice, blízkosť vonkajšej hranice a prihraničné územie vonkajšej hranice, národné vízum, ohrozenie verejného poriadku, ohrozenie bezpečnosti štátu, neoprávnený pobyt, účelové manželstvo, významný zahraničný investor, a riziko úteku. Nový zákon zrozumiteľnejšie definuje pojmy platný cestovný doklad, nepretržitý pobyt, letecký tranzit, asistovaný dobrovoľný návrat. Vychádzajúc z požiadavok európskej legislatívy a právnych predpisov Slovenskej republiky boli kategórie osôb ako občan Únie, rodinný príslušník občana Únie, garant, štátny príslušník tretej krajiny, zraniteľná osoba upravené európskou terminol ógiou.

Na úseku kontroly hraníc zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov roz širuje vecnú pôsobnosť, oprávnenia a povinnosti policajného útvaru pri vstupe imigrantov na územie Slovenskej republiky, explicitne upravuje podmienky vstupu občanov Európskej únie a rodinných príslušní kov občana Európskej únie a ustanovuje nové práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v súvislosti s umiestňovaním technických prostriedkov pri kontrole hraníc. Zároveň vymedzuje niektor é nové skutkové podstaty správnych deliktov a priestupkov spáchaných na úseku kontroly hraníc. V druhej časti tretej hlave zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov sa dopĺňajú nové ustanovenia týkaj úce sa práva štátneho príslušníka tretej krajiny podať odvolanie proti zamietnutej žiadosti o vízum a proti zrušeniu alebo odvolaniu udeleného víza v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva.

Na úseku pobytu cudzincov zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov naďalej zachováva existujúce druhy pobytu, a to prechodný pobyt, trvalý pobyt a tolerovaný pobyt. Nový zákon nepouží va pojmy 'povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt a povolenie na tolerovaný pobyt', ale zavádza pojmy 'prechodný pobyt, trvalý pobyt, tolerovaný pobyt'. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov neukladá policajnému útvaru povinnosť v prípade udelenia pobytu vydať písomné rozhodnutie s výnimku udelenia prechodného pobytu modrá karta Európskej únie a udelenia dlhodobého pobytu. Ak sa žiadosti o udelenie pobytu vyhovie, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa zašle písomné oznámenie, že mu bol udelený pobyt na území Slovenskej republiky s uvedením dátumu udelenia konkré tneho druhu pobytu.

Rozširuje sa okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktor ým policajný útvar, po splnení podmienok, udelí prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti na činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Zmenou je aj skutočnosť, že štátnemu prísluš níkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny sa umožňuje podnikať ihneď po udelení prechodného pobytu. Výnimku tvoria štátni príslušníci tretích krají n, ktorí sú nezaopatrenými slobodnými deťmi staršími ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny alebo takýmito deťmi jeho manžela, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobé ho nepriaznivého zdravotného stavu alebo sú rodičom štátneho príslušníka tretej krajiny alebo rodičom jeho manžela, ktorý je odkázaný na jeho starostlivosť a v krajine odkiaľ prichádza nepožíva n áležitú rodinnú podporu. Zavádza sa nový dôvod na zamietnutie žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky.

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľovanie prechodné ho pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a udeľovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte Európskej únie. Ïalej sa výskum a vývoj vyčlenil z účelu pobytu 'osobitná činnosť' a bol zavedený ako nový, samostatný účel prechodného pobytu.

Za účelom prilákania a udržiavania vysokokvalifikovaných pracovní kov z tretích krajín a riešenia nedostatku pracovnej sily podporou prijímania a mobility cudzincov na účely vysokokvalifikovaného zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín na čas dlhší ako tri mesiace v súlade so smernicou 2009/50/ES sa navrhuje modrá karta Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'). Na základe modrej karty sa jej držiteľ môže zdržiavať a pracovať na území Slovenskej republiky na účel vysokokvalifikovaného zamestnania. Z návrhu zákona sa vypúšťajú všetky obmedzenia, resp. oprávnenia vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov – táto problematika sa ponechá va na jednotnú a komplexnú úpravu v rámci príslušného právneho predpisu (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti).

Udelenie trvalého pobytu nová právna úprava nerozdeľ uje na 'prvé povolenie' a 'ďalšie povolenie', avšak rozlišuje udelenie trvalého pobytu na päť rokov, trvalého pobytu na neobmedzený čas pobyt a dlhodobý pobyt. Na rozdiel od doterajšej právnej ú pravy, zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov upravuje postavenie cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ (ďalej len 'dlhodobý pobyt') v samostatných, osobitných ustanoveniach v r ámci trvalého pobytu, a to s ohľadom na jeho charakter..

Ustanovenia tolerovaného pobytu sa prispôsobili niektorým požiadavká m aplikačnej praxe, čo sa premietlo do úpravy ustanovení týkajúcich sa procesu udeľovania tolerovaného pobytu. Transpozíciou smernice 2009/52/ES sa umožňuje udeliť tolerovaný pobyt štátnym príslušní kom tretej krajiny, ktorí boli nelegálne zamestnaní, a to za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo maloletým osobám, ktorí boli nelegálne zamestnaní, v prípade ich nevyhnutnej prítomnosti pre úč ely trestného konania.

Zásadne je riešená otázka vzťahu Slovenskej republiky k občanom Eur ópskej únie a ich rodinným príslušníkom. Slovenská republika v plnej miere rešpektuje ich právo voľne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie, ktoré im zaruč uje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štá tov. Novou právnou úpravou sa odstránila jej neúplná transpozícia a dosiahol sa úplný súlad s európskym právom. V tomto smere sa rozširuje kategória rodinných príslušníkov občana Európskej ú nie o partnera, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah, ako aj o štátneho príslušníka tretej krajiny s právom pobytu rodinného príslušníka občana Európskej ú nie v inom členskom štáte Európskej únie, kde občanom Európskej únie je občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt sp äť na územie Slovenskej republiky a je príbuzným v stanovenom rozsahu vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky.

Súčasťou zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov je aj novela zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, kde sa komplexne upravujú správne poplatky súvisiace s pobytom cudzincov a novela zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorej sa upravujú osobitné podmienky na prevádzkovanie tzv. schengenských letísk.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o kontrole hraníc a pobyte cudzincov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie (Hlava IV Voľný pohyb osô b, služieb a kapitálu, Kapitola 1 Pracovníci, Kapitola 2 Právo usadiť sa, Hlava V Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Kapitola 1 Všeobecné ustanovenia, Kapitola 2 politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo),

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

- nie je upravená

2.nelegislatívne akty

- nie je upravená

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

-nariadenie (ES) č. 539/2001 ktorým sa upravuje zoznam tretích krajín, ktor ých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-nariadenie Rady 333/2002 z 18. februára 2002 o je dnotnom formáte formulárov na pripojenie v íza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Rady 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorý m sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006);

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č . 810/2009 z 13. júla 2009,ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009);

-smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzá jomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dop ĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.04);

-smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o prá ve na zlúčenie rodiny (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o prá vnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.06);

-smernica Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v pr ípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ , kap.19/zv.06);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.5/zv.05);

-smernica Rady 2004/81/ES z 29. aprí la 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho neleg álne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/82/ES z 29. aprí la 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap.19/zv.07);

-smernica Rady 2004/114/ES zo 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004);

-smernica Rady 2005/71/ES z 12. októ bra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. EÚ L 289, 3.11.2005);

-smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavaj ú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98);

-smernica Rady 2009/50/ES z 25. má ja 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009);

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. j úna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych pr íslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009);

-rozhodnutie Rady z 29. apríla 2004 o organizá cii spoločných letov na odsuny štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahujú príkazy na individuálny odsun, z územia dvoch alebo viacerých členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú .v. EÚ, kap.19/zv.07).

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskej únie napr. v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veci C-292/89 Antonissen, C-370/90 Singh, C-413/99 Baumbast, C 459/99 MRAX, C 109/01 Akrich, C 441/02 Komisia/Nemecko, C-456/02 Trojani, C 157/03 Komisia/Š panielsko, C 215/03 Oulane, C 503/03 Komisia/Španielsko, C-1/05 Jia, Spojené veci C-261/08 a C-348/08 Zurita García, C-291/05 Eind, C-310/08 Ibrahim, C-480/08 Teixeira C 357/09 Kadzojev, ...

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Euró pskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2001/40/ES bola do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2001/51/ES bola do dňa pristú penia Slovenskej republiky k Európskej únii,

-lehota na prebratie smernice 2003/56/ES bola do 3. októbra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2003/109/ES bola do 23. januá ra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2003/110/ES bola do 5. decembra 2005,

-lehota na prebratie smernice 2004/38/ES bola do 29. aprí la 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/81/ES bola do 5. augusta 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/82/ES bola do 5. septembra 2006,

-lehota na prebratie smernice 2004/114/ES bola do 11. januá ra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2005/71/ES bola do 12. októ bra 2007,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010,

-lehota na prebratie smernice 2008/115/ES bola do 24. decembra 2010, okrem čl. 13 ods. 4, ktorý je potrebné prebrať do 24. decembra 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/50/ES bola do 19. jú na 2011,

-lehota na prebratie smernice 2009/52/ES bola do 20. júla 2011,

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom vš eobecne záväzných právnych predpisov

- všetky vyššie uvedené smernice už sú v právnom poriadku SR prebraté;

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 tejto zmluvy

– v súvislosti so smernicou 2009/50/ES Komisia začala dňa 18. júla 2011 konanie o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ (formálne oznámenie). Smernica 2009/50/ES bola úplne prebratá zákonom č. 223/2011 Z. z. s účinnosťou od 20. júla 2011.

d)informácia o pr ávnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- smernice 2001/40/ES, 2001/51/ES, 2003/56/ES, 2003/109/ES, 2003/110/ES, 2004/38/ES, 2004/81/ES, 2004/82/ES, 2004/114/ES, 2005/71/ES, 2008/115/ES, 2009/50/ES, 5009/52/ES sú úplne prebraté v zákone č . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o kontrole hraníc a pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedené smernice zachováva ako úplne prevzaté.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo vnú tra Slovenskej republikyMinisterstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a š portu Slovenskej republikyMinisterstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet právnej úpravy návrhu zákona o kontrole hraníc a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona'). Predmetom návrhu zákona je ustanoviť pôsobnosť útvarov Policajného zboru (ďalej len 'policajn ý útvar') pri zabezpečovaní kontroly hraníc a v oblasti pobytov cudzincov, pôsobnosť orgánov verejnej moci v oblasti víz, upraviť podmienky prekračovania cudzincov cez vonkajšiu hranicu na území SR, vymedzi ť práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb, ako aj vymedzenie skutkovej podstaty správnych deliktov a priestupkov na úseku kontroly hraníc a pobytu cudzincov. Návrh zákona sa vzť ahuje aj na cudzincov spadajúcich pod režim zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané v jednotlivý ch ustanoveniach návrhu zákona v súlade s európskou legislatívou, s platnou legislatí vou Slovenskej republiky a potrebami aplikačnej praxe. Medzi najdôležitejšie pojmy možno zaradiť ohrozenie bezpečnosti štátu a ohrozenie verejného poriadku. Zavedenie definície týchto pojmov si vyžiadala aplikačn á prax z dôvodu častého využívania týchto inštitútov najmä v konaní o udelení, obnovení alebo zrušení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky. V praxi sa vyskytuje, že súdy často ruš ia zamietavé rozhodnutia o udelenie pobytu cudzinca práve z dôvodu absencie zákonných ustanovení týkajúcich sa bližšieho vysvetlenia uvedených pojmov. Napriek tomu, že nie je možné ustanoviť jednoznačné a všeobecne platné definície uvedených pojmov, ich užšie vymedzenie na účely tohto zákona umožní kvalitnejšiu aplikáciu ustanovení týkajúcich sa rozhodovania o udelení alebo zrušení pobytu cudzinca a bude prínosom pre praktickú činnosť policajného útvaru.

Pri vymedzení základných kategórií osôb sa zosúlaďuje terminológia so zaužívanou európskou legislatívou. Preto návrh zákona zavádza terminologicky občana Únie, rodinného príslušníka obč ana Únie a štátneho príslušníka tretej krajiny.

Predmetné ustanovenie rozširuje obsahového vymedzenie rodinného príslušníka občana Únie o dve kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie s cieľom zachovať jednotu rodiny v širšom zmysle. Prvou skupinou je jeho partner, s ktorým má občan Európskej únie trvalý, riadne osvedčený vzťah. Ide o úplnú transpozíciu čl. 3 ods. 2 pí sm. b) smernice 2004/38/ES. Slovenská republika nevyužila možnosť prebratia čl. 2 ods. 2 písm. b) uvedenej smernice týkajúci sa registrovaného partnerstva, vzhľadom k tomu, že slovenský právny poriadok nepovažuje registrované partnerstvá za rovnocenné s manželstvom. Partner obč ana Európskej únie preukáže rodinný vzťah k občanovi Európskej únie dokladom potvrdzujúcim, že ich vzťah trvá, je trvalého charakteru a je riadne osvedčený alebo môže túto skutočnosť doká zať akýmkoľvek vhodným spôsobom. Môže ísť napríklad o úradne osvedčené vzťahy (druh-družka), ktoré však nemajú charakter manželstva (Francúzsko). Do druhej skupiny štátnych príslušn íkov tretích krajín, ktorí budú považovaní za rodinných príslušníkov občana Únie patria štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú a využívajú právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Euró pskej únie, v ktorom je občanom Únie občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na ú zemie Slovenskej republiky. Rozsah príbuzenského vzťahu k občanovi Slovenskej republiky je rovnaký ako pri ostatných občanoch členských štátov Európskej únie. Pri tejto kategórii osôb sa vychádzalo z ozn ámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatňovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov. Zaradením týchto osôb do okruhu rodinných príslušníkov občana Európskej únie sa zabezpečil súlad legislatívy Slovenskej republiky s európskym právom.

K § 3

Ustanovuje sa vecná pôsobnosť Policajné ho zboru pri kontrole vonkajšej hranice, určuje rozsah a spôsob kontroly hraníc na vonkajšej hranici, ktoré sa vykonáva v blízkosti vonkajšej hranice a prihraničnom území vonkajšej hranice. Tieto úlohy plní policajný útvar podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 4

Ide o užšie vymedzenie hraničného priechodu oproti šir šej úprave pojmu hraničný priechod upravenom v čl. 1 Dohovoru zo 14. júna 1985, ktorým sa vykonáva schengenská dohoda (ďalej len 'Schengenský vykonávací dohovor') a v čl. 2 ods. 8 Kódexu schengensk ých hraníc. Pojem vymedzuje nielen spôsob využitia hraničného priechodu, možnosť prekračovať na danom mieste a v danom čase vonkajšiu hranicu, ale aj účel využitia hraničného priechod. Prekročenie vonkajšej hranice je možné len cez hraničný priechod pozemnou cestou a leteckou cestou, okrem výnimiek ustanovených v medzinárodných zmluvách. Z tohto dôvodu bol v tomto ustanovení kladený dôraz na vymedzenie medzinárodného letiska ako miesta na vstup a vycestovanie zo schengenského priestoru. V ustanovení je aj vymedzenie tretej krajiny v súvislosti s vycestovaním cez medzinárodné schengenské letisko, napr. do Veľkej Británie.

K § 5

Ide o všeobecné ustanovenie odkazujúce na podmienky prekra čovania vonkajšej hranice podľa osobitného predpisu. Zároveň sa upravuje aj možnosť prekročiť vonkajšiu hranicu mimo hraničného priechodu za presne stanovených podmienok upravených bilaterálnymi zmluvami, čiže ide o prípady, v ktorých nie je cezhraničný pohyb osôb upravený Kódexom schengenských hraníc. To znamená, že vonkajšiu hranicu možno prekročiť aj na základe povolenia vydaného Ministerstvom vn útra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra') podľa medzinárodnej zmluvy (malý pohraničný styk).

K § 6

V návrhu sa diferencovane ustanovujú povinnosti pre štá tnych príslušníkov tretích krajín mladších ako 16 rokov, ktorí nie sú držiteľmi cestovného dokladu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí vstupujú cez vonkajšiu hranicu preuk ázať finančné prostriedky potrebné na pokrytie nákladov spojených s pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré súvisia s oprávneniami policajta na úseku kontroly vonkajšej hranice. Ministerstvo vnú tra formou vyhlášky určí sumu finančných prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, pričom je v tomto predpise ustanovený aj všeobecný spôsob jeho výpočtu.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje osobitné podmienky vstupu cez vonkajš ie hranice pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín na územie Slovenskej republiky vyplývajúce so smernice 2004/38/ES. Ustanovenie upravuje a jasne definuje, vo vzťahu k čl. 3, 4 a 5 Kódexu schengenských hraníc (lex generalis) a čl. 5 smernice Rady 2004/38/ES (lex specialis), tak ako je to uvedené v čl. 7 ods. 6 Kódexu schengenských hraní c, podmienky vstupu na územie Slovenskej republiky cez vonkajšie hranice pre túto kategóriu osôb.

K § 8

Rozsah hraničnej kontroly je ustanovený najmä v čl. 6 až 8 Kódexu schengenských hraníc. V § 8 sú špecifikované oprávnenia policajného útvaru podľa čl. 15 ods.1 Kódexu schengenských hraníc. Ustanovenie odseku 2 a odseku 3 bolo doplnené z dôvodu absencie ú pravy postupu v Kódexe schengenských hraníc pri zistení falošného alebo pozmeneného dokladu počas hraničnej kontroly a spôsobu dodatočného označenia cestovného dokladu z dôvodu chýbajúcej pečiatky a údajov, ktoré je možné do cestovného dokladu dodatočne vyznačiť.

K § 9

Ustanovujú sa oprávnenia policajta v súvislosti s vykoná vaním hraničného dozoru na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, ktoré nie sú upraven é Kódexom schengenských hraníc.

K § 10

Vymedzujú sa oprávnenia policajta na umiestňovanie a využ ívanie technických prostriedkov na monitorovanie dokumentovanie a zabraňovanie neoprávnenému prekračovaniu vonkajšej hranice. Ustanovenie definuje technické prostriedky, ktoré zisťujú a dokumentujú nedovolené prekra čovanie vonkajšej hranice. Pred umiestnením technického prostriedku je policajt povinný písomne vyrozumieť vlastníka nehnuteľnosti o tom, že na jeho nehnuteľnosti v určitom časovom rozsahu bude umiestnený te chnický prostriedok a zároveň ho poučí o jeho právach a povinnostiach, ktoré mu umiestnením technického prostriedku vznikajú, prípadne povinnosti zachovávať mlčanlivosť podľa zákona č . 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Spravidla pôjde o umiestnenie technického prostriedku na pozemkoch - na lúkach, poliach a v lesných porastoch. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a je to nevyhnutné v súvislosti s kontrolou hraníc môže policajt umiestniť a použiť technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti nebol vopred informovaný o umiestnení technické ho prostriedku, policajt bezodkladne písomne vyrozumie vlastníka nehnuteľnosti. Na ochranu technického prostriedku pred jeho zničením, poškodením alebo krádežou má slúžiť jeho označenie, ž e sa jedna o majetok štátu. V súvislosti s operatívnosťou umiestňovania technických prostriedkov a na základe prijatého zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov sa nevyžaduje označenie monitorovaného priestoru.

Navrhované oprávnenie policajta pri kontrole hraníc umožní účinnejšie odhaľovať organizované formy cezhraničnej trestnej činnosti, najmä prevádzačstvo. Toto oprávnenie umožní obstarávanie dô kazných materiálov tejto protiprávnej činnosti.

K § 11

Smernica 2004/38/ES vymedzuje dva odlišné prí pady posudzovania oprávnenosti vstupu cez vonkajšie hranice pre občanov Únie a rodinných príslušníkov občanov Únie. V prvom prípade ide o splnenie podmienok vstupu podľa čl. 5 s dôrazom na ods. 4 predmetné ho článku smernice 2004/38/ES (upravené v § 9 návrhu zákona).

Druhý prípad je uvedený v čl. 27 smernice 2004/38/ES, kedy občan Únie a rodinný príslušník občana Únie, ktorý má preukázateľné právo slobody pobytu a pohybu (čiže má aj potrebné doklady) je pre členský štát, do ktorého mieni vstúpiť 'nebezpečný' z dôvodov ohrozenia verejného poriadku, bezpečnosti štátu alebo verejného zdravia. Vzhľadom k tomu, že inštitú t odopretia vstupu podľa čl. 13 Kódexu schengenských hraníc sa explicitne vzťahuje len na štátneho príslušníka tretej krajiny, z dôvodu vyššie uvedeného práva obmedzenia slobody pohybu a pobytu sa v § 11 zavádza v súlade s čl. 27 smernice 2004/38/ES zamietnutie vstupu.

Nakoľko inštitút zamietnutia vstupu je z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku, policajt má právo odobrať občanovi Únie alebo rodinnému príslušníkovi občana Únie daktyloskopick é odtlačky a vyhotoviť obrazový záznam. Z dôvodu, že ide o konanie uplatňované pri vstupe, odvolanie proti rozhodnutiu o zamietnutí vstupu nemá zo zákona odkladný účinok a okamžite doručení m rozhodnutia nadobúda právne účinky.

K § 12

Odopretie vstupu štátnemu príslušní kovi tretej krajiny upravuje čl. 13 a príloha V. Kódexu schengenských hraníc. Odsekom 2 tohto ustanovenia Slovenská republika preberá záväzok prijať na svoje územie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktor ému bol na území Slovenskej republiky povolený pobyt, ktorý požiadal o poskytnutie alebo mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana na území Slovenskej republiky, alebo ide o osobu bez štátnej prísluš nosti, ktorej Slovenská republiky vydala cestovný doklad cudzinca.

K § 13

Ustanovenie § 13 upravuje vecnú príslušnosť vlá dy Slovenskej republiky súvisiacu s možnosťou dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach za ustanovených kritérií podľa čl. 23 Kódexu schengenských hraníc.

K § 14

Prevažná časť úpravy podmienok udeľovania schengensk ých víz pre všetky členské štáty je vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (ďalej len 'Vízový kó dex'), ktoré je priamo uplatniteľné. Predkladaný zákon v druhej časti tretej hlave ustanovuje vykonávanie konkrétnych úkonov a kompetencie pre jednotlivé orgány Slovenskej republiky pri udeľovaní schengenský ch a národných víz.

K § 15

Èlenské štáty môžu okrem vydávania spoločný ch schengenských víz vydávať aj svoje národné víza, pričom postup ich vydávania si každý členský štát určuje vnútroštátnou úpravou. V § 15 sú ustanovené podmienky, za ktorý ch je možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udeliť národné vízum a časové vymedzenie pobytu. Špecifické postavenie pri udeľovaní národného víza má rodinný príslušní k azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana. Tomuto totiž musí byť udelené národné vízum, ak neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Doteraz bolo takejto osobe udeľované schengenské vízum, pričom však tieto osoby väčšinou nespĺňajú podmienky na udelenie schengenských víz (finančné zabezpečenie, úmysel vrátiť sa pred skončením víza).

K § 16

Udelenie víza môže byť podmienené overením pozvania ( § 19 návrhu zákona), o ktoré musí požiadať pozývajúca osoba na príslušnom oddelení cudzineckej polície podľa miesta jej pobytu/sídla, ktoré je sprievodným dokladom na udelenie víza. Overené pozvanie zasiela pozývajúca osoba žiadateľovi o vízum, ktorý ho priloží k žiadosti o udelenie schengenského víza.

Ïalšou z podmienok udelenia schengenského víza je posúdenie bezpečnostného rizika pre členské štáty. Od vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru sú na strane ministerstva vnútra vykonávané bezpečnostné previerky žiadateľov o udelenie víz pre zastupiteľské úrady Slovenskej republiky a v určených prípadoch aj pre zastupiteľské úrady iných členských štátov prostredníctvom centr álneho vízového orgánu. Ministerstvo vnútra v určitých prípadoch vydáva záväzné stanovisko k žiadosti o udelenia schengenského víza s určením hraničného priechodu, na základe ktorého ná sledne zastupiteľský úrad zapíše dané stanovisko priamo do vízovej nálepky.

V súlade s Vízovým kódexom sa umožňuje odvolať sa proti neudeleniu schengenského víza, jeho zrušeniu alebo odvolaniu. Rozhodnutie o zamietnutí víza a dôvody sa štátnemu príslušní kovi tretej krajiny oznámia prostredníctvom formulára 'Štandardný formulár pre oznámenie a odôvodnenie zamietnutia, zrušenia alebo odvolania víza', kde štátny príslušník tretej krajiny dostane kó piu tohto formulára. Zároveň je určený odvolací orgán, lehoty a kto rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie schengenského víza zamietnutá alebo proti rozhodnutiu, ktorý m bolo udelené schengenské vízum zrušené alebo odvolané, ako aj rozsah údajov, ktoré musí odvolanie obsahovať. Ustanovenie určuje aj skutočnosť, že na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré vydal zastupiteľský úrad Slovenskej republiky (okrem konania pri rodinných príslušníkov občana Únie) sa nevzťahuje správny poriadok, pretože toto konanie je pre jeho špecifickosť upravené osobitne. Preskú manie rozhodnutia o odvolaní súdom je vylúčené.

Rodinnému príslušníkovi občana Únie možno zamietnuť víza iba z dôvodov podľa § 16 ods. 5 a nie je možné ustanoviť mu povinnosť vstupovať do schengenského priestoru len cez určený hraničn ý priechod, nakoľko sú to osoby, na ktoré sa vzťahuje sloboda pohybu a pobytu, ktorá vychádza zo smernice 2004/38/ES.

V § 16 je odkazom na čl. 33 Vízového kódexu upravená osobitná pôsobnosť ministerstva vnútra pri predlžovaní platnosti schengenského víza. Zároveň je daná možnosť udeľovať schengenské ví za v zastúpení iným členským štátom, ako aj v zastúpení iného členského štátu v prípade, ak sa štáty dohodnú. Pri udeľovaní víz rodinným príslušníkom občana Únie je skr átená lehota o rozhodovaní o žiadosti, rozhodnúť je potrebné najneskôr do 10 kalendárnych dní.

K § 17

Na konanie o udelení národného víza sa primerane vzť ahuje § 16. Na rozdiel od schengenských víz, pri národných vízach sa ponecháva doterajšia úprava neoznamovania dôvodov neudelenia víza, ako aj nemožnosť odvolať sa proti jeho neudeleniu. Výnimku tvoria rodinn í príslušníci azylanta a osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, pretože títo majú na udelenie národného víza právny nárok.

K § 18

Víza sa vo výnimočných prípadoch môžu udeliť aj na hraničných prechodoch (čl. 35 Vízového kódexu). Pri konaní o udelení víza musia byť splnené obdobné podmienky ako pri podaní žiadosti na zastupiteľskom úrade. Udelenie víz na hranič nom priechode rodinnému príslušníkovi občana Únie je ustanovené v § 7. Vízum udelené na vonkajšej hranici je jednotné vízum, ktoré v závislosti od účelu a podmienok plánovaného pobytu oprávň uje držiteľa na pobyt v trvaní najviac 15 dní. V prípade, ak sa vyžaduje konzultácia z ústredných orgánov iných členských štátov podľa čl. 22 Vízového kódexu, vízum na vonkajš ej hranici sa neudeľuje.

K § 19

Pozvanie overené policajným útvarom je jedným zo sprievodn ých dokladov (čl. 14 Vízového kódexu) v rámci posudzovania žiadosti o udelenie víza. Overené pozvanie môže zastupiteľský úrad vyžadovať tak pri udeľovaní schengenského víza, ako aj národn ého. Overenie pozvania podlieha bezpečnostnej previerke, ktorú vykonáva ministerstvo vnútra a policajný útvar ho môže overiť len po jeho predchádzajúcom súhlase, ktorým je viazaný. Podaním žiadosti o overenie pozvania sa pozývateľ zaväzuje uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom má povinnosť preukázať, že je schopn ý uhradiť všetky náklady. Netýka sa to však azylanta alebo osoby, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak ide o pozvanie rodinného príslušníka. Policajný útvar preveruje splnenie podmienok, a ak zistí zneuž itie pozvania, rieši pozývateľa občiansko-právnym alebo trestno-právnym konaním. Pozvanie overené policajným útvarom sa vydáva od roku 2002 a v praxi sa osvedčilo z dôvodu, že pozývateľ veľakrá t nevedel, aké záväzky pre neho vyplývajú pri pozvaní štátneho príslušníka tretej krajiny na územie Slovenskej republiky. Po konzultácii na policajnom útvare v mnohých prípadoch žiadateľ o overenie pozvania vzal žiadosť späť.

K § 20

Obsahovo sa vymedzuje pojem prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, ako aj zásada, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny môže byť udelený prechodný pobyt len na jeden účel. Študovať sa však umožňuje pri každom účele pobytu.

K § 21

Štátny príslušník tretej krajiny môže získať desať rôznych druhov prechodného pobytu. Jeden z druhov prechodného pobytu je aj pobyt na základe modrej karty Európskej únie (ďalej len 'modrá karta'), ktorý má osobitné ustanovenia v návrhu zákona.

Èasové obdobie, na ktoré sa udeľuje prechodný pobyt, sa pohybuje od 180 dní do šiestich rokov, čim sa zohľadňujú ustanovenia smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (ď alej len ako 'smernica 2003/86/ES'), smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom (ďalej len ako ' smernica 2003/109/ES') a smernice Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len ako ' smernica 2009/50/ES'). Ak štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na jeden z účelov a mienil by zmeniť druh účelu, musí si podať novú žiadosť s uvedeným novým účelom na prechodný pobyt. V prípade skončenia platnosti udeleného pobytu počas konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na iný účel, má štátny príslušník tretej krajiny oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, až do rozhodnutia o žiadosti.

K § 22

Ustanovenie v podstate preberá platnú úpravu s tým, ž e predlžuje možnosť udeliť prechodný pobyt na účel podnikania najviac na tri roky. Prechodný pobyt na účel podnikania sa udeľuje teda podnikateľom alebo osobám, ktoré konajú v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva za podmienky, že nie sú v pracovnoprávnom vzťahu.

K § 23

Aj v tomto prípade prechodného pobytu sa vychádza z platnej právnej úpravy, ktorá je naviazaná na podmienky zamestnávania cudzincov ustanovené v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov. Špecifickým pobytom je prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania, ktorý sa udeľuje najviac na 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.

K § 24

Prechodný pobyt na účel štúdia sa udeľuje ž iakom stredných škôl, poslucháčom jazykových škôl a študentom vysokých škôl. Túto formu pobytu možno udeliť aj osobe, ktorá sa zúčastňuje prípravy na štúdium na vysokej š kole za podmienky, že toto štúdium je organizované vysokou školou. Dĺžka pobytu je limitovaná časom štúdia, najviac však šesť rokov. Obdobne ako je to pri niektorých prechodných pobytoch, prechodný pobyt na tento účel sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak spĺňa podmienky čl. 5 Kódexu schengenských hraníc.

K § 25

Prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti preberá doterajšie činnosti, na ktoré možno tento pobyt udeliť. Okrem toho sa zavádza nová kategória štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým policajný útvar udelí prechodný pobyt na úč el osobitnej činnosti. Ide o činnosť novinára akreditovaného v Slovenskej republike. Doposiaľ táto činnosť štátnych príslušníkov tretích krajín absentovala v právnej úprave a nebola subsumovaná pod žiaden účel, na ktorý sa viaže udelenie prechodného pobytu.

K § 26

Osobitne sa ustanovujú podmienky udeľovania prechodné ho pobytu na účel výskumu a vývoja. Doteraz bol tento prechodný pobyt udeľovaný v rámci osobitnej činnosti, ale vzhľadom na jeho špecifickosť je potrebné ho definovať ako samostatný účel prechodné ho pobytu.

K § 27

Nanovo sa ustanovujú podmienky prechodného pobytu na úč el zlúčenia rodiny. Tento sa bude udeľovať vymedzeným rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má na území Slovenskej republiky prechodný alebo trvalý pobyt, vymedzený m rodinným príslušníkom azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy. Zužuje sa okruh štátnych príslušní kov tretích krajín, ktorí sú nezaopatreným slobodným dieťaťom a majú viac ako 18 rokov. Týmto štátnym príslušníkom tretích krajín sa umožňuje udeliť prechodný pobyt na účel zlúč enia rodiny len vtedy, ak sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má túto formu prechodného pobytu sa umožň uje podnikať okrem cudzincov, ktorí majú pobyt z dôvodu odkázanosti alebo nezaopatrenosti.

K § 28

Právna úprava prechodného pobytu na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa preberá z platnej právnej úpravy.

K § 29

Významnou zmenou vo vzťahu k prechodnému pobytu je udeľ ovanie prechodného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, podľ a ktorej sa povolenie na prechodný pobyt u štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, nevyžadovalo. Uvedená zmena sa zaviedla v súlade s pot rebou praxe, z dôvodu bezpečnosti štátu a narastajúcemu počtu žiadateľov o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý predkladajú falošné a pozmenené doklady, ako aj z dôvodu, ž e veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí si neplnilo povinnosť hlásiť sa na policajnom útvare a nerešpektovali tým platnú legislatívu. V rámci povoľovacieho konania bude mať policajný ú tvar možnosť preveriť Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý požiada o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky aj z bezpečnostného hľadiska. Štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorý má vydané osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí bude udelený prechodný pobyt a vydaný doklad o pobyte po splnení podmienok, ktoré sú liberálnejšie ako pre štátneho pr íslušníka tretej krajiny žiadajúceho o prechodný pobyt na iný účel. Po udelení prechodného pobytu má Slovák žijúci v zahraničí možnosť ihneď podnikať. Skutočnosť, že sa štá tnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je Slovákom žijúcim v zahraničí, udelí prechodný pobyt v rámci povoľovacieho konania, mu umožní získať, po splnení zákonom ustanovený ch podmienok, pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ po piatich rokov nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky a jeho rodinným príslušní kom umožňuje požiadať o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K § 30

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa umožňuje získať prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý už má dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskej únie a je zamestnaný, podniká, študuje alebo vykonáva osobitnú činnosť na území Slovenskej republiky alebo je rodinným príslušníkom takéhoto štátneho príslušníka tretej krajiny. Vzhľadom na osobitosť jeho postavenia vyplývajúca zo smernice 2003/109/ES sa javí ako najvhodnej šie riešenie úprava podmienok jeho pobytu samostatným ustanovením.

K § 31

Vymedzuje sa miesto podania žiadosti o udelenie prechodné ho pobytu na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má štátny pr íslušník tretej krajiny bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Oproti súčasnému stavu sa umožňuje podať žiadosť aj na území Slovenskej republiky, a to vtedy, ak sa žiadateľ už na našom území zdržiava oprávnene. Žiadosť musí štátny príslušník tretej krajiny podať osobne, z dôvodu priamej identifikácie pod ľa predloženého platného cestovného dokladu, ako aj z dôvodu aplikácie zásady uplatňovanej v štátoch Európskej únie. Priama identifikácia je nevyhnutná aj z dôvodu bezproblémového doruč ovania rozhodnutí. Zmenou, ktorú si vyžiadala aplikačná prax, je zavedenie povinnosti pre zastupiteľský úrad, na ktorom si štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o udelenie prechodné ho pobytu, vykonať so žiadateľom osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore príslušný zastupiteľský úrad vyhotoví písomný záznam, ktorý bude súčasťou ž iadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o udelenie prechodného pobytu spoločne s odporúčajúcim alebo neodporúčajúcim stanoviskom zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky.

K § 32

Ustanovenie vymedzuje okruh povinných náležitostí k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu, ktoré musí štátny príslušník tretej krajiny priložiť. Zavádza sa nový doklad, ktorý je povinný štátny príslušník tretej krajiny priložiť k ž iadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania, a to doklad potvrdzujúci finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti z dôvodu podozrivých bankových operácií, nakoľko štátni príslušn íci tretích krajín po predložení dokladu, ktorým potvrdzovali finančné zabezpečenie pobytu, vyberali zo svojich účtov všetky finančné prostriedky a prevádzali ich na účty iných žiadateľov o pobyt. Uvedené transakcie vysvetľovali tým, že peňažné prostriedky použili na podnikateľskú činnosť. Tento návrh zákona zavádza nové povinnosti štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a to odovzdať doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte; štátnemu príslušní kovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania odovzdať do 60 dní od prevzatia dokladu o pobyte aj výpis z obchodného registra. Ïalej sa zavádza pre štátneho príslušní ka tretej krajiny, ktorý žiada o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania povinnosť preukázať účel pobytu predložením podnikateľského zámeru alebo dokladu potvrdzujúceho oprá vnenie na podnikanie. Finančné zabezpečenie podnikateľskej činnosti takýto štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z podnikateľského účtu zriadeného na účely podnikania až vo v ýške sto násobku životného minima.

K § 33

Ustanovujú sa okolnosti, na ktoré policajný ú tvar prihliada pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodnému pobytu. Ide predovšetkým o verejný záujem a osobné pomery žiadateľa. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, z ktorých musí policajný ú tvar zamietnuť žiadosť o udelenie prechodného pobytu, pričom tieto dôvody sú obmedzené u žiadateľa, ktorý má priznané postavenie zahraničného Slováka. Dôvody na zamietnutie žiadosti nesmú byť založené na ekonomických dôvodoch (čl. 17 ods. 2 smernice 2003/109/ES). Lehoty na rozhodnutie na jednej strane zohľadňujú čas, ktorý je potrebný na preskúmanie žiadosti, na druhej strane sú však nastavené tak, aby ich dĺžka neprimerane nezaťažovala žiadateľa. Z hľadiska právnej istoty sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že počas rozhodovania o obnovení pobytu alebo zmene druhu alebo účelu pobytu sa považ uje pobyt žiadateľa za oprávnený.

K § 34

Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na určitý čas, môže byť obnovený prechodný pobyt len vtedy, ak trvajú podmienky a účel pobytu, ktorý deklaroval v žiadosti o udelenie prechodného pobytu.

K § 35 a 36

Taxatívne sa ustanovujú dôvody zániku prechodné ho pobytu. Tento pobyt zaniká jednak z dôvodu nastania určitých právnych skutočností (štátny príslušník tretej krajiny v ustanovenom čase nevstúpi na území Slovenskej republiky a skončí platnosť povolenia na prechodný pobyt alebo získal inú formu pobytu, štátnemu príslušníkovi bol uložený trest vyhostenia alebo bol administratívne vyhostený) alebo mu bol prechodný pobyt rozhodnutím zrušený. Ak policajný útvar zruší prechodný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v niektorom zo štátov Európskej únie, policajný útvar je pov inný informovať o zrušení prechodného pobytu tento štát. Pri rušení prechodného pobytu na účel zamestnania z dôvodu straty zamestnania sa zavádza tzv. ochranná doba 30 dní od zániku zamestnania, poč as ktorej nebude možné štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zrušiť tento pobyt z titulu pominutia účelu.

K § 37 až 41

Predmetnými ustanoveniami sa transponuje smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania (ďalej len 'smernica 2009/50/ES'). Táto transpozícia vychádza z poslednej novely zákona o pobyte cudzincov – zákona č. 223/2001 Z. z., ktorú Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 29. júna 2011.

Cieľom zavedenia modrej karty je podpora prijímania a mobility vysokokvalifikovaných pracovníkov a upravenie ich právneho postavenia na území Slovenskej republiky. Prechodný pobyt - modrá karta Európskej únie je v osobitných ustanoveniach tohto zákona, nakoľko vydaním modrej karty sa umožňuje štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zdržiavať sa a pracovať na území Slovenskej republiky, ako aj z dôvodu, že má odlišné podmienky od prechodného pobytu.

Žiadateľ musí byť vopred prijatý na výkon zamestnania, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu a mať príslušnú vyššiu odbornú kvalifikáciu, ako aj mať pracovnú zmluvu, alebo písomn ý prísľub zamestnávateľa. Pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,5 násobku aktuálnej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v prísluš nom odvetví zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok. To znamená, že tento príjem nesmie byť nižší ako príjem pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej č lenskej krajine EÚ.

Modrá karta sa udeľuje na tri roky alebo ak pracovný pomer trvá kratšie ako tri roky, udeľuje sa na obdobie trvania pracovného pomeru predĺžené o 90 dní.

Zároveň sa definuje vysokokvalifikované zamestnanie ako zamestnanie, na výkon ktorého sa vyžaduje vyššia odborná kvalifikácia. Vyššia odborná kvalifikácia sa definuje ako kvalifikácia preukázaná dokladom o vysokoškolskom vzdelaní alebo dokladom o vykonaní viac ako päťročnej odbornej praxe v príslušnej oblasti, ktorá je na úrovni porovnateľnej s vysokoškolským vzdelaním, ktorý bol vydaný v s úlade so zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. Taktiež sa ustanovujú doklady, ktoré je žiadateľ o vydanie modrej karty povinný k ž iadosti predložiť. Ak štátny príslušník tretej krajiny odovzdal ako jeden z dokladov potvrdzujúcich účel pobytu písomný prísľub zamestnávateľa, je povinný odovzdať pracovnú zmluvu s predpísan ými náležitosťami do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Prijímanie vysokokvalifikovaných pracovníkov je uľahčené v rámci zrýchleného postupu do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti, pričom policajný útvar je oprávnený túto lehotu, vo zvlášť zlo žitých prípadoch, predĺžiť najviac o 30 dní. Žiadosť o vydanie modrej karty si cudzinec môže podať aj na policajnom útvare. Ak policajný útvar rozhodne v prospech žiadateľa, vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty a vydá žiadateľovi doklad o pobyte, v ktorom je uvedený názov 'Modrá karta EÚ' a v poznámke sa uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má cudzinec vyš šiu odbornú kvalifikáciu.

Novela zákona rieši aj mobilitu vysokokvalifikovaných zamestnancov – držiteľov modrej karty v rámci členských krajín Európskej únie. Štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľ om modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, má povinnosť podať si žiadosť o vydanie modrej karty na policajnom útvare do 30 dní po vstupe na územie Slovenskej republiky. Zároveň sa tomuto žiadate ľovi priznáva právo na prístup k zamestnaniu za podmienok stanovených v zákone o službách zamestnanosti, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o vydaní modrej karty. Ak žiadateľovi o vydanie modrej karty uplynie počas konania o vydanie modrej karty platnosť modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ, zdržiava sa na území Slovenskej republiky legálne až do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o vydanie modrej karty. Ak policajný útvar zamietne držiteľovi modrej karty vydanej iným členským štátom EÚ žiadosť o vydanie modrej karty, takýto štátny príslušník tretej krajiny bude ma ť povinnosť vycestovať do členského štátu, ktorý cudzincovi modrú kartu vydal, a to v lehote najneskôr do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Transpozíciou smernice 2009/50/ES sa zároveň ukladá policajnému útvaru písomne informovať o vydaní modrej karty štát Európskej únie, ktorý ako posledný vydal štátnemu príslušní kovi tretej krajiny modrú kartu. Rovnako aj v prípade, ak zamietne žiadosť o vydanie modrej karty informuje o tejto skutočnosti členský štát EÚ, ktorý mu ako posledný vydal modrú kartu. Nové ustanovenia obsahuj ú aj podmienky na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty, odňatie modrej karty alebo zánik modrej karty.

K § 42

Navrhujú sa zaviesť zmeny pojmov týkajúce sa trvalé ho pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Trvalý pobyt sa rozdeľuje na tri základné druhy a to trvalý pobyt na päť rokov, trvalý pobyt na neobmedzený čas a pobyt št átneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie (ďalej len 'dlhodobý pobyt').

K § 43 až 45

V súvislosti s trvalým pobytom, ktorý možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát na päť rokov sa navrhuje zmeniť žiadosť o udelenie prvého povolenia na 'žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov'. Žiadosť sa podá va osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky alebo na policajnom útvare. Za bezvládnu osobu môže podať žiadosť rodinný príslušník, s ktorým sa bezvládny štátny príslušní k tretej krajiny zlučuje.

Na základe zosúladenia smernice 2003/86/ES s národnou legislatívou sa zmenil rozsah udelenia trvalého pobytu na päť rokov, a to z nezaopatreného dieťaťa staršieho ako 18 rokov na nezaopatrené dieťa starš ie ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Doterajšia právna úprava neumožňovala nezaopatreným deťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokážu postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu udeliť trvalý pobyt, pričom citovaná smernica umožňuje tejto skupine osôb udeliť pobyt. Na strane druhej, osobám ktorým sm ernica 2003/86/ES právo nepriznáva - nezaopatrené deti staršie ako 18 rokov študujúce na vysokej škole, umožňovala udeliť prvé povolenie. Zdravé nezaopatrené dieťa štátneho príslušní ka tretej krajiny s trvalým pobytom môže získať po splnení podmienok prechodný pobyt na účel štúdia.

Okrem štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú rodinní príslušníci občana Slovenskej republiky alebo štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a pripájajú sa k ním na účel zlúčenia rodiny, je možné udeliť trvalý pobyt na päť rokov aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v záujme Slovenskej republiky. Trvalý pobyt na päť rokov v záujme Slovenskej republiky sa udeľuje štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých pobyt je prínosom pre Slovenskú republiky. Jednou z podmienkou udelenia tohto pobytu je predloženie účel pobytu, ktorý sa preukazuje potvrdením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.

Navrhuje sa, že zastupiteľský úrad, ktorý žiadosť prijal vykoná so žiadateľom o udelenie trvalého pobytu osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. O pohovore vyhotoví písomný záznam, ktorý priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Zastupiteľský úrad zašle policajnému útvaru spolu so záznamom aj svoje stanovisko k udeleniu trvalého pobytu, v ktorom uvedie, či udelenie trval ého pobytu odporúča alebo neodporúča spolu s odôvodnením. Ïalej sa navrhuje upraviť povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na policajnom útvare, odovzdať policajnému útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti na policajnom útvare alebo 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte. Doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky je štátny príslušník tretej krajiny povinný odovzdať do 30 dní od prevzatia dokladu o pobyte.

Navrhuje sa doplniť, že skutočnosti na udelenie trvalého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný preukázať matričným dokladom. Ak ide o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mlad šie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti, nezaopatrené dieťa alebo o závislého príbuzného, predkladajú sa aj doklady, ktoré potvrdzujú danú skutočnosť. Navrhuje sa spresniť, čo sa považuje za doklad, ktorý potvrdzuje finančné zabezpečenie pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky, nakoľko predošlá právna úprava nešpecifikovala daný pojem. Ustanovuje sa, ž e finančné zabezpečenie pobytu štátny príslušník tretej krajiny preukáže výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave na meno štátneho príslušníka tretej krajiny, potvrdení m zamestnávateľa o výške dohodnutej mzdy, pracovnou zmluvou, potvrdením zamestnávateľa o výške vyplácanej mzdy, výpisom z osobného účtu vedeného v peňažnom ústave alebo dokladom o poberaní d ôchodku manžela, rodiča alebo občana Slovenskej republiky, ktorý je príbuzný štátneho príslušníka tretej krajiny v priamom rade spolu s čestným vyhlásením o tom, že poskytne štátnemu príslušn íkovi tretej krajiny finančné a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky.

K § 46

Namiesto pojmu ďalšie povolenia sa navrhuje zaviesť 'trval ý pobyt na neobmedzený čas'. V súvislosti s navrhovanou zmenou je žiaduce spresniť podmienky, na základe ktorých policajný útvar udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny trvalý pobyt na neobmedzen ý čas a vyňať okruh štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý majú priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ. Navrhuje sa, že policajný útvar na žiadosť štátneho príslu šníka tretej krajiny udelí trvalý pobyt na neobmedzený čas štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý má najmenej štyri roky udelený trvalý pobyt, alebo je dieťaťom mladším ako 18 rokov št átneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas.

Trvalý pobyt na neobmedzený čas je možné udeliť aj bez splnenia podmienok ustanovených zákonom, a to napríklad v prípadoch, ak je to potrebné na poskytovanie ochrany a pomoci svedkovi, z dôvodov hodných osobitné ho zreteľa alebo na návrh Slovenskej informačnej služby z dôvodu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje udeliť tento druh trvalého pobytu aj osobám bez štátnej príslušnosti a maloletej osobe bez sprievodu, ktorá už mala tri roky udelený tolerovaný pobyt, počas ktorých študovala. Týmto sa umožní vyriešiť dlhodobé postavenie týchto kategórií osôb.

K § 47

Štátny príslušník tretej krajiny podáva žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas na policajnom útvare a je povinný predložiť platný cestovný doklad a priložiť dve fotografie, finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a bezúhonnosť, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 46 ods. 1 písm. b) staršieho ako 14 rokov. Policajný útvar môže vyžiadať od štátneho príslušní ka tretej krajiny doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania a čestné vyhlásenie, že dôvody udelenia trvalého pobytu naďalej trvajú.

Ustanovuje sa povinnosť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny mladšiemu ako 18 rokov, ktorý je dieťaťom štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na neobmedzený čas, a to priložiť k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas aj doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od podania žiadosti.

Trvalý pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas považuje za platný na území Slovenskej republiky.

K § 48 až 50

Ustanovenia § 48 až 50 sú spoločné pre trvalý pobyt na päť rokov a pre trvalý pobyt na neobmedzený čas – týkajú sa procesu rozhodovania, dôvodov zániku a zrušenia uvedených dvoch druhov trvalého pobytu.

Navrhujú sa doplniť skutočnosti, na ktoré je policajný útvar povinný prihliadnuť pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Navrhuje sa, aby policajný útvar prihliadal nielen na verejný zá ujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, ale tiež aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalé ho pobytu, nakoľko v súčasnosti uvedené stanovisko nemá pred súdom právnu váhu, aj napriek skutočnosti, že policajný útvar je povinný prihliadať aj na toto stanovisko v rámci rozhodovacieho procesu o udelen í trvalého pobytu.

Taxatívne sa uvádzajú dôvody zamietnutia žiadosti a dôvody zániku trvalého pobytu, pričom v prípade zániku zrušením trvalé ho pobytu sa ustanovujú prípady, keď napriek splneniu podmienok nedôjde k jeho zrušeniu. Ide najmä o prípady, keď by zrušenie pobytu bolo neprimeraným zásahom do postavenia cudzinca.

K § 51 až 57

Navrhujú sa v súlade so smernicou 2003/109/ES nové osobitn é ustanovenia trvalého pobytu, ktoré sa týkajú štátnych príslušníkov tretích krajín s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom EÚ.

Podmienky udelenia dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa zosúladili s právom Európskej únie v tom smere, že dlhodobý pobyt sa udelí štátnemu príslu šníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Na zá klade smernice 2009/50/ES sa zavádza nová kategória osôb, ktorým sa udelí dlhodobý pobyt. Sú to štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú päť rokov oprávnený, nepretržitý pobyt na území členských štátov EÚ ako držitelia modrej karty EÚ a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky ako držitelia modrej karty EÚ najmenej dva roky bezprostredne pred podaním žiadosti. V tejto sú vislosti sa zavádza aj nové ustanovenie, ktoré určuje dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajné mu útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky, ktorá sa do doby nepretržitého pobytu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny započítava.

Zavádzajú sa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, uvádza sa na koho sa udelenie dlhodobého pobytu nevzťahuje, stanovujú sa povinnosti štátnych príslušníkov tret ích krajín v súvislosti s podaním žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu, ďalej sa ustanovujú dôvody, na základe ktorých je policajný útvar povinný žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu zamietnuť , skutočnosti ktoré odôvodňujú zánik dlhodobého pobytu, ako aj podmienky, ktoré oprávňujú policajný útvar zrušiť dlhodobý pobyt.

K § 58

Tolerovaný pobyt je špecifický druh pobytu, vzhľ adom na to, že poskytuje právny rámec na legalizáciu pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nespĺňa podmienky oprávneného pobytu a z objektívnych príčin nemôže z ú zemia Slovenskej republiky vycestovať alebo nemôže byť vyhostený (napr. z dôvodu vážnej choroby alebo ak existuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 81).

Potrebu tohto ustanovenia si už v nedávnej minulosti vyžiadala prax a skutočnosť, že Slovenská republika pristúpila k medzinárodným zmluvám, podľa ktorých je osoba nevyhostiteľná, ak by bola v štá te, ktorého je štátnym občanom ohrozená na živote alebo by bola potrestaná za svoje náboženské, politické presvedčenie alebo pre to, že sa hlási k určitej sociálnej skupine a podobne. Pobyt takýchto os ôb je potrebné legalizovať aj z dôvodu zodpovednosti za ich ochranu podľa medzinárodného práva, ako aj z dôvodu ich evidencie na území Slovenskej republiky. Tolerovaný pobyt odráža práva chránené č l. 3 Európskeho Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, čl. 3 Dohovoru OSN proti mučeniu a čl. 7 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Na základe uvedeného je potrebné zabezpečiť právny status aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sa na území Slovenskej republiky dopustili protiprávneho konania a nie je ich možné vyhostiť z vyššie uvedených dôvodov.

Ïalšou kategóriou osôb, ktorým policajný útvar udelí tolerovaný pobyt sú štátni príslušníci tretích krajín zdržiavajúci sa na tzv. dočasnom útočisku, čiže patria ku skupine štá tnych príslušníkov tretích krajín, ktorým vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím poskytla dočasnú ochranu v prípade ozbrojeného konfliktu alebo prírodnej katastrofy v domovskom štáte a tý m zabezpečila ich ochranu. Množiace sa praktické prípad si vyžiadali nevyhnutnosť udeľovať tolerovaný pobyt aj maloletým deťom, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a sú nájden í na území Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o maloletých bez sprievodu, ktorých nájdenie policajný útvar oznámi a bezodkladne ich odovzdá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého ú zemnom obvode sa maloletý štátny príslušník tretej krajiny našiel.

Taktiež sa tolerovaný pobyt udeľuje vtedy, ak štátnemu príslušníkovi tretej krajiny zabraňuje vycestovať z územia Slovenskej republiky prekážka nezávislá na jeho vôli alebo ak existujú humanitné dô vody a jeho pobyt nemožno riešiť iným spôsobom. Ide napr. o prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny pripútaný na lôžko alebo mu vážne ochorie rodinný príslušník, o ktoré ho sa musí postarať. Sú to všetky možné prípady, keď je štátny príslušník tretej krajiny závažnými okolnosťami donútený na pobyt na území Slovenskej republiky.

Pri udeľovaní tolerovaného pobytu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny v prípade, ak je jeho udelenie v záujme jeho súkromného a rodinného života sa vychádza z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd, pokiaľ takýto občan neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; výnimkou sú štátni príslušníci tretej krajiny spadajúci do kategórie rodinných prísluš níkov spĺňajúcich podmienky na udelenie prechodného či trvalého pobytu. Z dôvodu zabránenia zneužívania tolerovaného pobytu sa navrhuje takýmto osobám možnosť udeliť tolerovaný pobyt len vtedy, ak nemajú platný cestovný doklad, ale vedia svoju totožnosť hodnoverne preukázať inak.

V súlade so smernicou Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdrž iavajú na území členských štátov (ďalej len 'smernica 2009/52/ES') sa zavádza ustanovenie týkajúce sa udelenia tolerovaného pobytu, ktoré ustanovuje, že policajný útvar na základe žiadosti org ánu činného v trestnom konaní môže udeliť tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok alebo nelegá lne zamestnanému maloletému, ak je prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky nevyhnutná na účely trestného konania. Tolerovaný pobyt sa udelí na žiadosť príslu šného orgánu činného v trestnom konaní na 180 dní a opakovane sa môže predlžovať až do skončenia trestného konania alebo do času vyplatenia dlžnej sumy odmeny za prácu, ktorú vykonal. Zákon uklad á orgánu činnému v trestnom konaní alebo osobe poverenej ministerstvom vnútra povinnosť oboznámiť štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto d ôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú.

Na základe žiadosti orgánu činného v trestnom konaní sa udeľuje tolerovaný pobyt aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľu ďmi v súlade so smernicou Rady 2004/81/ES o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (ďalej len 'smernica 2004/81/ES').

Predmetné ustanovenie ďalej v odseku 4 uvádza, ktoré obdobia pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny sa za tolerovaný pobyt považujú. Potreba právnej úpravy aj týchto pobytov štátnych príslušn íkov tretích krajín si vyžiadala aplikačná prax. Ide o štátnych občanov tretích krajín, ktorí na území Slovenskej republiky napr. čakajú na rozhodnutie o žiadosti o udelenie tolerované ho pobytu, vykonávajú väzbu alebo si odpykávajú trest odňatia slobody a pod. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj čas na rozmyslenie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je obeťou obchodovania s ľu ďmi, počas ktorého sa rozhoduje, či bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi. Ak sa rozhodne pre spoluprácu udelí sa mu tolerovaný pobyt podľa § 58 ods. 2 písm. c). Za tolerovaný pobyt sa považuje taktiež najviac 90 dní od podania žiadosti o asistovaný dobrovoľný návrat až do vycestovania, pričom toto obdobie bude mož né aj predĺžiť.

K § 59

Ustanovenie upravuje postup policajného útvaru v konaní o udelení tolerovaného pobytu, ako aj niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny vo vzťahu k podávaniu žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerovaného pobytu. Žiadosť o udelenie tolerované ho pobyt na úradnom tlačive podáva štátny príslušník tretej krajiny osobne na policajnom útvare a za štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu, môže podať žiadosť rodinný príslušník štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak policajný útvar vyhovie žiadosti o udelenie alebo predĺženie tolerované ho pobytu, nevydáva písomné rozhodnutie, ale štátnemu občanovi tretej krajiny vystaví písomné potvrdenie o tom, že mu bol udelený alebo predĺžený tolerovaný pobyt s uvedením dátumu. Zavádza sa v akých prípadoch je policajný útvar povinný písomným rozhodnutím zamietnuť žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu alebo žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu.

Navrhuje sa, aby sa štátny príslušník tretej krajiny mohol odvolať proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu alebo proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o predĺženie tolerované ho pobytu. Všetky ustanovenia týkajúce sa možnosti alebo nemožnosti vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov sa z návrhu zákona vypúšťajú, nakoľko bude táto úprava jednotne riešená v zákone o slu žbách zamestnanosti. Ponecháva sa však zákaz podnikania.

K § 60 a 61

Dôvody zániku tolerovaného pobytu sa sformulovali do samostatn ého ustanovenia z dôvodu ich početnosti a prehľadnosti. K zániku udeleného tolerovaného pobytu dochádza napríklad vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny písomne oznámi policajnému útvaru skonč enie pobytu, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uplynula doba, na ktorú mal udelený tolerovaný pobyt a nepožiadal o jeho predĺženie, štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za màtveho, a štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený.

Ustanovenie § 61 upravuje prípady, kedy policajný útvar vydá rozhodnutie o zrušení tolerovaného pobytu. Štátny príslušník tretej krajiny má v zmysle tohto ustanovenia možnosť brániť sa proti tomuto rozhodnutiu podaním odvolania, ktoré nemá odkladný účinok.

K § 62

Uvedené ustanovenia vychádzajú z aplikačnej praxe, nako ľko sa vyskytujú prípady, keď štátny príslušníčka tretej krajiny s prechodným alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskej ú nie. Navrhuje sa uviesť lehota 30 dní, v rámci ktorej je policajný útvar povinný rozhodnúť o podanej žiadosti o udelenie pobytu. Zavádzajú sa tiež dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie pobytu policajný m útvarom na základe písomného rozhodnutia.

K § 63

Ide o ustanovenie všeobecného charakteru, ktoré vyjadruje kon štatáciu, že druhá hlava tretej časti návrhu zákona upravuje právo na pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza, alebo sa k nemu pripája. Uvedené právo na pobyt sa rozde ľuje na právo na pobyt do troch mesiacov odo dňa vstupu na území Slovenskej republiky, právo na pobyt počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za súčasného splnenia konkrétnych podmienok a právo na trvalý pobyt. Taktiež sa nanovo formuluje, že pobyt občana Únie a jeho rodinného príslušníka je na území Slovenskej republiky trvalým pobytom.

Osobitné postavenie občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt vychádza priamo zo smernice 2004/38/ES, ktorá im zaručuje voľne sa pohybovať a zdržiava ť v rámci územia členských štátov. Osobitosť tohto statusu vyplýva predovšetkým z možnosti uplatniť a využívať právo voľného pohybu a pobytu v ktoromkoľvek členskom štáte. Na obč ana Únie a jeho rodinného príslušníka nie je preto možné uplatňovať podmienky pobytu tak, ako na občanov tretích krajín. Migrujúci občan tretej krajiny, ktorý sa chce dlhodobo zdržiavať alebo natrvalo usadiť na území Slovenskej republiky, je povinný požiadať o konkrétny druh pobytu a preukázať aj jeho účel splnením určitých zákonom ustanovených podmienok. O udelení pobytu štá tneho príslušníka tretej krajiny sa rozhoduje v správnom konaní, v ktorom policajný útvar musí náležite posúdiť a zhodnotiť splnenie týchto podmienok, pričom sa rozhoduje vo vymedzenom časovom období.

Naopak registrácia pobytu občana Únie a jeho rodinného príslušníka, ktorý ho sprevádza alebo sa k nemu pripája na pobyt, nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Ide len o administratívnoprávny úkon, ktorý m policajný útvar 'prihlási' občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka na pobyt. Občan Únie a jeho rodinný príslušník žiadajú o zaregistrovanie svojho práva na pobyt, čiže o vykonanie registrácie svojho práva na pobyt, nežiadajú o jeho samotné priznanie, nakoľko právo pobytu im priznáva už primárne právo Európskej únie.

K § 64

Právo na pobyt občana Únie do troch mesiacoch odo dň a vstupu na územie Slovenskej republiky je vyjadrené v tomto ustanovení, ktoré zároveň zakotvuje jeho oprávnenie zdržiavať sa po túto dobu na území Slovenskej republiky bez akýchkoľvek iných alebo ďalš ích podmienok alebo formalít. Smernica 2004/38/ES u občanov Únie ustanovuje povinnosť hodnoverne preukázať svoju identitu a štátnu príslušnosť. Z toho dôvodu sa navrhuje občanom Únie priznať väčš iu flexibilitu pri predkladaní dokladov preukazujúcich ich totožnosť a štátnu príslušnosť. Navrhuje sa umožniť občanom Únie predložiť okrem platného preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu ak ýkoľvek iný doklad, ktorým by hodnoverne preukázal svoju totožnosť a štátnu príslušnosť, pričom dôkazné bremeno znáša občan Únie.

Povinnosť občanov Únie hlásiť sa na policajnom útvare do 10 dní odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky sa navrhuje naďalej ponechať.

Novo naformulované predmetné ustanovenie umožňuje účinne predchádzať zneužívaniu systému sociálnej pomoci Slovenskej republiky sociálne slabšími občanmi Únie. V súlade so smernicou 2004/38/ES sa zav ádza podmienka pre občanov Únie spočívajúca v požiadavke, aby sa počas pobytu do troch mesiacov (od vstupu) na území Slovenskej republiky nestali neprimeranou záťažou pre tento systém. Systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky predpokladá, že využívanie pomoci v hmotnej núdzi občanmi Únie, ktorí sa na území Slovenskej republiky zdržiavajú nie dlhšie ako tri mesiace, ho neprimerane zaťaží. Občania Únie, ktorí už počas tohto krátkeho obdobia chcú týmto spôsobom využiť systém sociálnej pomoci bez toho, aby sa na jeho tvorbe predtým dlhšie obdobie podieľali, prestávajú mať zachované prá vo na pobyt. Ustanovenie teda upravuje, že pokiaľ sa občan Únie stane osobou v hmotnej núdzi, jeho právo pobytu do troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky prestáva byť zachované. V tejto sú vislosti sa ustanovuje povinnosť pre policajný útvar, ktorý zistí pri výkone kontroly, že kontrolovaný občan Únie stratil právo na pobyt na území Slovenskej republiky, upozorniť ho na jeho povinnosť opustiť územie Slovenskej republiky. Smernica 2004/38/ES neumožňuje tohto občana zaistiť alebo, v tomto prípade, administratívne vyhostiť z územia Slovenskej republiky.

K § 65

Ustanovujú sa podmienky užívania a zachovania prá va pobytu občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Explicitne sa uvádza, že pokiaľ občan Únie tieto podmienky spĺňa, právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhš ieho ako tri mesiace mu ostáva zachované.

V zhode so smernicou 2004/38/ES sa ustanovujú prípady, kedy právo na pobyt občana Únie, ktorý už nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky alebo už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, zostáva zachované. Taktiež sa ustanovuje, za akých okolností zostáva zachované právo na pobyt občana Únie, ktoré užíva ako rodinný príslušník občana Únie, ktorého sprevá dza alebo sa k nemu pripája, musí však sám spĺňať konkrétne, stanovené podmienky.

V prípade vzniku pochybností sa navrhuje ponechať oprávnenie policajnému útvaru overiť, či sú podmienky na užívanie a zachovanie práva pobytu splnené.

K § 66

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy bude registrácia ob čanov Únie v prípade ich pobytu na území Slovenskej republiky dlhšieho ako tri mesiace povinná, pričom sa súčasne ustanovuje konkrétna lehota na podanie žiadosti o registráciu pobytu, a to do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa ich vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zároveň sa občanovi Únie ukladá pri registrácii pobytu, okrem povinnosti predložiť platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad, aj povinnosť predložiť doklady preukazujúce splnenie jednej z podmienok prá va na pobyt, ktoré sú uvedené v § 65 ods. 1.

Z rámca povinností občanov Únie sa navrhuje vypustiť ustanovenie týkajúce sa predkladania dokladu o ubytovaní pri registrácii pobytu, nakoľko táto povinnosť nevyplýva pre občanov Únie zo smernice 2004/38/ES.

Osobitne sa vyzdvihuje princíp individuálneho posúdenia splnenia povinnosti vlastniť dostatočné finančné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, a to s prihliadnutím na osobnú situáciu konkré tneho občana Únie. Rovnako sa odseku 8 príkladom uvádzajú spôsoby preukázania dostatočných zdrojov, avšak občan Únie je oprávnený, na základe tohto ustanovenia, predložiť akýkoľvek hodnoverný doklad, ktorým preukáže, že má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, najviac vo výške životného minima stanoveného Slovenskou republikou. Z tohto vyplýva aj novozavedená povinnosť pre policajný útvar nevyžadovať sumu, ktorá nesmie byť vyššia ako je výška životného minima v Slovenskej republike, a ktorú musí občan Únie pri registrácii pobytu preukázať.

Zároveň za účelom predchádzania častému výskytu problémov v praxi, kedy sa občania Únie pri registrácii pobytu nahlasujú na adresy na území Slovenskej republiky bez vedomia vlastníka nehnuteľ nosti, sa navrhuje ako adresu pobytu pri registrácii uvádzať obec, kde sa bude občan Únie zdržiavať na pobyte, ak nepredloží doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania. Z uvedeného vyplýva, že v prí pade zaregistrovania pobytu sa aj v potvrdení o registrácii pobytu občana Únie uvedie ako adresa obec, kde sa občan Únie bude zdržiavať na pobyte alebo adresa uvedená v doklade potvrdzujúcom zabezpeč enie ubytovania, pokiaľ takýto doklad občan Únie predloží. Týmto spôsobom sa chráni vlastníctvo osôb (záujmy skupiny osôb – vlastníkov nehnuteľností) a zachováva sa možnosť predkladania dokladov o ubytovaní občanmi Únie, ktorí žiadajú o registráciu pobytu na konkrétnej adrese, so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti.

Pre registráciu pobytu je potrebné, aby boli všetky predložené doklady, ktoré občan Únie predkladá, po preskúmaní nimi preukazovaných skutočností policajným útvarom posúdené ako hodnoverné a posta čujúce pre úspešnú registráciu. Ak policajný útvar skúmaním týchto preukazovaných skutočností dospeje k názoru, že predložené doklady nie sú postačujúce pre úspešnú registrá ciu pobytu, registráciu nevykoná a občana Únie písomne informuje o potrebe predložiť iné, konkrétne doklady na hodnoverné preukázanie skutočností podľa odsekov 2 až 7.

Ponecháva sa možnosť občana Únie požiadať o vydanie dokladu o pobyte, pričom sa zavádza nový názov dokladu o pobyte – 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na päť rokov. Vydanie dokladu o pobyte je podmienené predložením dokladu o ubytovaní a dvoch fotografií s rozmermi 3x3,5 cm zobrazujúcich jeho aktuálnu podobu, inak policajný útvar doklad o pobyte nevydá. Navrhovaná zmena vyplýva z potreby aplikačnej praxe a z dôvodu ochrany práv vlastníka nehnuteľnosti. V prípade vydania dokladu o pobyte občanovi Únie nejde o správne konanie.

K § 67

Ustanovenie § 67 špecifikuje podmienky, kedy občan Únie z ískava právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (v zásade po uplynutí piatich rokov) a prípady, ktoré sa zarátavajú do obdobia nepretržitého pobytu a do obdobia zamestnania, a súč asne definuje kategórie občanov Únie, na ktorých sa nevzťahujú podmienky dĺžky pobytu a dĺžky zamestnania na území Slovenskej republiky. Ak občan Únie spĺňa podmienky práva na trvalý pobyt, policajn ý útvar mu vydá na jeho žiadosť do 30 dní doklad o pobyte s názvom 'Pobytový preukaz občana EÚ' s platnosťou na 10 rokov.

K § 68

Predmetným ustanovením sa dopĺňajú dôvody zá niku práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občana Únie.

Zavádza sa nový inštitút odňatia práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt občana Únie. Nové ustanovenie upravuje možnosť policajného útvaru rozhodnutím odňať právo na pobyt alebo právo na trval ý pobyt občanovi Únie za ustanovených podmienok. Zároveň sa uvádzajú dôvody odňatia práva na pobyt a práva na trvalý pobyt občanovi Únie. Odňatie práva na pobyt a práva na trvalý pobyt sa uskuto čňuje formou vydania rozhodnutia o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, pričom sa ustanovujú povinnosti občana Únie aj povinnosti policajného útvaru súvisiace s vydaním rozhodnutia o odňat í práva na pobyt a práva na trvalý pobyt.

Súčasne sa kladie policajnému útvaru za povinnosť pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt brať do úvahy všetky okolnosti týkajúce sa osobného stavu občana Únie. Osobitne uvážlivo sa postupuje v pr ípade, ak sa rozhoduje o odňatí práva na pobyt v prípade, že sa občan Európskej únie stal osobou v hmotnej núdzi, čiže neprimerane zaťažil systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Pri vzniku ta kejto situácie sa policajnému útvaru ustanovuje povinnosť umožniť občanovi Únie, aby v primeranom čase hodnoverne preukázal, že už nie je osobou v hmotnej núdzi. Proti rozhodnutiu o odňatí prá va na pobyt alebo práva na trvalý pobyt má občan Únie možnosť podať opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Špecificky sa upravuje, že v prípade, pokiaľ občan Únie nevycestuje z ú zemia Slovenskej republiky v lehote určenej v rozhodnutí o odňatí práva na pobyt alebo práva na trvalý pobyt, policajný útvar zabezpečí výkon uvedeného rozhodnutia.

K § 69

Uvedené ustanovenie upravuje právo na pobyt rodinného prí slušníka občana Únie spočívajúce v oprávnení zdržiavať sa na území Slovenskej republiky počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky za predpokladu, že má platný cestovný doklad, a že občana Únie, ktorý je jeho príbuzným, v stanovenom rozsahu sprevádza alebo sa k nemu pripája.

Ustanovenie rešpektuje právo voľného pobytu na území č lenských štátov, ktoré aj rodinnému príslušníkovi občana Únie zaručuje smernica 2004/38/ES. V súlade s týmto primárnym právom umožňuje rodinnému príslušníkovi občana Únie predloži ť aj iný doklad, ktorým by mohol hodnoverne preukázať svoju identitu ako aj skutočnosť, že je v rodinnom vzťahu k občanovi Únie v prípade, ak nemá platný cestovný doklad.

Osobitosťou tohto ustanovenia je prípad, kedy sa za rodinné ho príslušníka občana Únie považuje aj cudzinec, ktorý využíva právo pobytu rodinného príslušníka občana Únie v inom členskom štáte Európskej únie, v ktorom je za občana Únie považ ovaný občan Slovenskej republiky, a s ktorým sa cudzinec navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky, pričom však musí ísť o rodinného príslušníka v prí slušnom rozsahu. Zákonná úprava týchto prípadov vychádzala z požiadavky Európskej komisie na základe oznámenia Komisie Európskemu parlamentu a Rade o usmernení na lepšiu transpozíciu a uplatň ovanie smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Lehota hlásenia začiatku pobytu je 10 dní; táto lehota je nediskriminačná v porovnaní s občanmi Únie. Rovnako ako pri občanoch Únie, za účelom eliminácie úmyselného využívania systému sociá lnej pomoci Slovenskej republiky, sa určuje podmienka pre rodinných príslušníkov občana Únie počas pobytu do troch mesiacov a to, aby sa na území Slovenskej republiky nestali osobami v hmotnej núdzi.

K § 70

Ustanovenie všeobecne upravuje, že právo na pobyt na územ í Slovenskej republiky má rodinný príslušník občana Únie počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace za predpokladu, že občan Únie, ktorého nasleduje, alebo ku ktorému sa pripája sám spĺň a podmienky pre právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace. Toto právo na pobyt rodinného príslušníka občana Únie je vo svojej podstate odvodené od práva na pobyt obč ana Únie, ktorý zabezpečuje a stará sa o svojho príbuzného (štátneho občana tretej krajiny); v tejto súvislosti ustanovenie v odseku 2 zavádza nový pojem 'garant'. Ïalej sa dopĺňajú podmienky, ktor é umožňujú rodinnému príslušníkovi občana Únie zachovať si právo pobytu v prípade úmrtia garanta, zániku alebo anulovania manželstva s garantom.

Súčasne sa zavádza nový názov dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny – 'Pobytový preukaz rodinného príslušníka ob čana EÚ', pretože tento názov dokladu vyplýva priamo zo smernice 2004/38/ES. Navrhuje sa pri podaní žiadosti o vydanie dokladu o pobyte ako adresu pobytu uvádzať obec, kde sa bude rodinný príslušník občana Únie zdržiavať na pobyte. Predmetné ustanovenie explicitne uvádza, že rodinný príslušník občana Únie platným dokladom o pobyte deklaruje svoje právo na pobyt na území Slovenskej republiky, pričom mu z ároveň ponecháva možnosť toto právo preukázať akýmkoľvek iným hodnoverným spôsobom (nemusí ísť o doklad v písomnej podobe).

Taxatívne sú vymenované podporné doklady k žiadosti o vydanie dokladu o pobyte, ktoré je rodinný príslušník občana Únie povinný predložiť. Dĺžka platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušn íka občana Únie závisí od dĺžky predpokladaného pobytu garanta, ak je jeho predpokladaný pobyt kratší ako päť rokov, inak sa doklad o pobyte vydá s platnosťou na päť rokov. Toto ustanovenie tiež vylu čuje čestné vyhlásenie garanta o podpore rodinného príslušníka občana Únie uvedeného v § 2 ods. 5 písm. d) zo skupiny hodnoverných listinných dôkazov o tom, že ide o osobu závislú od garanta a s účasne prikazuje policajnému útvaru takéto čestné vyhlásenie garanta neprijať. K tejto kategórii rodinných príslušníkov občana Únie sa pristupuje osobitne vo vzťahu k posúdeniu jeho materiá lneho zabezpečenia zo strany garanta, čo sa premieta do povinnosti policajného útvaru uvedenú skutočnosť posudzovať a rovnako sa zaoberať aj jeho finančnou a sociálnou situáciou v krajine pôvodu alebo v krajine, z ktorej prichádza.

Zároveň sa zdôrazňuje, obdobne ako u občanov Únie, citlivé a individuálne posudzovanie každej žiadosti o vydanie dokladu o pobyte pre rodinného príslušníka občana Únie, najmä vzhľ adom na mieru hodnovernosti predložených dokladov.

Predmetné ustanovenie uvádza podmienky, ktorých splnenie nemá za následok stratu platnosti dokladu o pobyte rodinného príslušníka občana Únie.

K § 71

Upravujú sa podmienky, ktoré umožňujú rodinnému pr íslušníkovi občana Únie získať právo na trvalý pobyt, pričom primárnou podmienkou je zdržiavanie sa na pobyte s garantom. Ustanovujú sa aj podmienky, za ktorých sa mu toto právo zachováva. Vo vzťahu k dokladu o pobyte sa rodinnému príslušníkovi občana Únie ustanovuje povinnosť požiadať o vydanie dokladu o pobyte najneskôr v posledný deň platnosti jeho predchádzajúceho (prvého) dokladu o pobyte, prič om sa určuje jeho platnosť na desať rokov.

K § 72

Upravujú sa podmienky ukončenia práva na pobyt, ako aj prá va na trvalý pobyt rodinného príslušníka občana Únie vo forme jeho zániku alebo odňatia. Pri rozhodovaní o odňatí práva na pobyt sa osobitne skúmajú všetky okolnosti odôvodňujúce odňatie, najm ä s ohľadom na osobný stav rodinného príslušníka občana Únie. Policajný útvar postupuje osobitne v prípade, ak dôvodom odňatia práva na pobyt je skutočnosť, že sa rodinný príslušník ob čana Únie stal osobou v hmotnej núdzi. Ide o obdobné ustanovenie ako u občanov Únie.

K § 73 a 74

Oproti platnému stavu sa navrhuje doplniť povinnosť policajn ého útvaru uvádzať v doklade o pobyte vystaveného štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorému bol udelený prechodný pobyt, v položke 'poznámky' konkrétny účel prechodného pobytu. Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte. Zavádza sa policajnému útvaru povinnosť v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana, lehota 15 dní na vystavenie dokladu o pobyte.

Do dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so smernicou 2003/109/ES sa zavádza povinnosť policajného útvaru v položke 'druh pobytu' uviesť 'osoba s dlhodobým pobytom – EÚ'.

Ustanovenia týkajúce sa vydávania cudzineckého pasu upravujú na čo slúži cudzinecký pas, komu sa vydáva a platnosť tohto pasu. Ustanovuje cudzincovi povinnosť osobne podať žiadosť o vydanie cudzinecké ho pasu na policajnom útvare. Cudzinecký pas môže policajný útvar odňať, ak dôvody na jeho vydanie pominuli. Ustanovenia o cestovnom doklade cudzinca sa navrhuje vypustiť zo zákona, nakoľko znenie v doterajšej pr ávnej úprave je duplicitné vo vzťahu k § 13 zákona č. 647/2007 o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 75 a 76

Predmetné ustanovenia určujú rozsah oprávnení policajta služby cudzineckej polície pri výkone kontroly pobytu cudzincov, ktoré sú rozšírené o kontrolu občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie. Ide o ustanovenie, ktoré je výsledkom pož iadavky praxe a súčasne sa ním splní podmienka kompatibility s predpisom Európskej únie o harmonizácii prostriedkov pre boj proti nezákonnému prisťahovalectvu a nezákonnému zamestnávaniu a zlepšení nále žitých prostriedkov kontroly.

V súvislosti s uvedeným právnym predpisom Európskej únie a na zabezpečenie efektívnosti kontrol, je nutné, aby policajti mali oprávnenia vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie, kde vykonávajú neoprávnenú zárobkovú činnosť cudzinci, ktorí sú spravidla aj na neoprávnenom pobyte. Rovnako musia mať oprávnenie vstupovať do priestorov určených na ubytovanie. Pozornosť policajtov pri kontrolá ch by sa mala upriamiť na určité oblasti, napr. v blízkosti hraníc, v prístavoch, na letiskách, železničných staniciach, takisto na určité profesie, napr. v stavebníctve, v službách a v obchode. Kontrola spočíva aj v odhaľovaní falšovaných povolení na pobyt, povolení na zamestnanie, falšovaných cestovných dokladov a podobne.

Evidencia osôb, ktorá sa vedie v súvislosti s plnením úloh Policajného zboru, sa rozširuje o evidenciu občanov Únie a rodinných príslušníkov občana Únie. Informačný systé m je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia úloh ustanovených týmto zákonom. Spracúvanie osobných údajov v týchto informačných systémoch je naviazané na základné pravidlá ustanovené v zákone o Policajnom zbore.

K § 77

Ustanovenia administratívneho vyhostenia vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neopr ávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len ako 'smernica 2008/115/ES').

Občana Únie a rodinní príslušníci občana Únie tvoria osobitnú kategóriu, nakoľko požívajú širšie práva, ktoré im priznáva smernica 2004/38/ES, v porovnaní so štátnymi príslušní kmi tretích krajín a taktiež administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu sa na nich vzťahuje len v osobitných prípadoch ustanovených v smernici 2004/38/ES.

V § 77 ide o všeobecné ustanovenia týkajúce sa administratívneho vyhostenia, v tomto ustanovení sa navrhuje rozšíriť definícia administratívneho vyhostenia o povinnosť cudzinca v prípade vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení vycestovať na územie členského štátu EÚ, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa bude uvádzať aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený (ak je možné túto krajinu určiť) a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na vycestovanie.

Ustanovenie § 77 zakotvuje aj neprípustnosť hromadného vyhostenia cudzincov na základe jedného rozhodnutia ako aj právo cudzinca na jeho žiadosť poskytnúť mu písomný preklad dôvodu administratí vneho vyhostenia, uvedenie dôvodu zákazu vstupu, povinnosti vycestovať, doby zákazu vstupu a poučenia o možnosti podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu v jazyku, ktorému rozumie alebo v jazyku, o ktorom sa dá odô vodnene predpokladať, že mu rozumie. Vzhľadom na procesné záruky garantované smernicou 2008/115/ES sa navrhuje doplniť právnu pomoc pre štátneho príslušníka tretej krajiny nielen zastupovaním zo strany advoká ta ale aj iným zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Zároveň štátny príslušník tretej krajiny sa môže dať zastúpiť aj Centrom právnej pomoci, ak to umožňuje zákon č. 327/2005 Z. z.

Právo cudzinca na podanie vyhlásenia o žiadosti o azyl alebo o poskytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky už počas konania o administratívnom vyhostení zostáva zachované. V takomto prí pade policajný útvar konanie o administratívnom vyhostení preruší až do rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a ďalej postupuje podľa zákona č. 480/2002 Z. z. Zároveň sa upravuje aj postup policajného útvaru v prípade, ak prebieha alebo sa ukončilo konanie o azyle alebo na území Slovenskej republiky.

K § 78 a 79

Ako reakcia na potreby aplikačnej praxe sa upravuje oprá vnenie policajta vykonať osobnú prehliadku a prehliadku osobných vecí v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca z územia Slovenskej republiky. Ide o oprávnenie preventívneho charakteru, ktorého cieľ om je nielen prehliadkou zistiť, či cudzinec má pri sebe predmety, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku, ale aj zistiť, či cudzinec nemá pri sebe napr. lieky, ktorých je užívateľom a tú to skutočnosť predtým opomenul uviesť. Policajt má povinnosť spracovať úradný záznam o vykonaní prehliadky a o zozname odobratých vecí a jednu kópiu zoznamu odovzdá cudzincovi. Policajt je povinný zaisten é veci vrátiť po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak sa cudzinec nezaistí, okrem peňažných prostriedkov použitých na úhradu nákladov spojených s administratívnym vyhostením a vecí , ktorých držanie je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Ïalším oprávnením, ktoré sa zavádza v § 79, je oprávnenie predviesť cudzinca na policajný útvar. Ide o nové ustanovenie, ktoré poskytuje policajtovi oprávnenie na predvedenie cudzinca na policajný ú tvar, ak zistí pri vykonávaní kontroly pobytu skutočnosti zakladajúce dôvod, pre ktorý môže byť cudzinec administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Potreba právnej úpravy tohto oprá vnenia vyplynula z aplikačnej praxe, pretože osobná účasť cudzinca je v konaní o jeho administratívnom vyhostení nevyhnutná. Ide o dôležitý procesný inštitút na zabezpečenie priebehu a úč elu konania.

Súčasná platná legislatíva nedáva príslušnému policajnému útvaru, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, oprávnenie na predvedenie cudzinca priamo za účelom vykonávania úkonov sú visiacich s jeho administratívnym vyhostením, napr. za účelom jeho vypočutia. Absencia navrhovaného oprávnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky spôsobuje, že policajný útvar je tak v praktickej činnosti nú tený riešiť uvedené situácie využívaním oprávnení uvedených v ustanovení iných právnych predpisoch, ktoré sa však nedajú aplikovať na niektoré konkrétne prípady. Inštitú t predvedenia podľa § 17 zákona č. 171/1993 Z. z. je možné aplikovať len vtedy, ak osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve policajta, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar Policajného zboru na spísanie zápisnice o podaní vysvetlenia alebo, ak ide o objasňovanie priestupku, na spísanie záznamu alebo zápisnice do správy o výsledku objasňovania priestupku. Pou žitie § 18 citovaného zákona nie je možné v uvedenom konaní aplikovať na prípad, kedy je totožnosť cudzinca riadne zistená (cudzinec sa preukáže platným cestovným dokladom, dokladom o pobyte, povolení m na pobyt v inom členskom štáte alebo iným hodnoverným preukazom totožnosti). Inštitút predvedenia podľa § 42 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) pripadá do ú vahy len vtedy, ak sa cudzinec ako účastník konania bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez jeho osobnej účasti nemož no konanie uskutočniť. Takýto postup však predpokladá minimálne jedno predchádzajúce predvolanie cudzinca na policajný útvar a taktiež policajný útvar, ktorý v postavení správneho orgánu koná o jeho administratívnom vyhostení, musí požiadať o predvedenie cudzinca iný, príslušný policajný útvar (obvodné oddelenie PZ). Aplikácia aj tohto ustanovenia v konaní o administratívnom vyhostení predstavuje nežiaduci časový prieťah a je z pohľadu samotného princípu administratívneho vyhostenia (eliminácia cudzincov konajúcich v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo medziná rodnou zmluvou) neúčelná. Navrhované ustanovenie preto umožňuje policajnému útvaru konajúcemu vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca bez zbytočných časových prieťahov a nákladov predviesť tohto cudzinca na policajný útvar za účelom vykonávania úkonov súvisiacich s jeho administratívnym vyhostením z územia Slovenskej republiky.

K § 80

V súvislosti s konaním o administratívnom vyhostení cudzinca vznikajú pre Slovenskú republiku finančné náklady, ktoré tvoria náklady na ubytovanie, stravovanie a dopravu cudzinca. Ustanovenie upravuje z akých finančných prostriedkov sa uhradia náklady (z vlastných finančných prostriedkov cudzinca, ktorými môže ihneď disponovať, zamestná vateľom, ktorý nelegálne zamestnával cudzinca alebo štát). V súlade so smernicou 2009/52/ES sa zavádza aj zodpovednosť za úhradu týchto nákladov pre subdodávateľov nelegálneho zamestnávateľa.

K § 81

Ustanovenie § 81 v odsekoch 1 a 2 jasne definuje prí pady, kedy nie je možné vyhostiť cudzinca. Jedná sa o uplatnenie zásady 'non-refoulment' z územia Slovenskej republiky voči cudzincovi alebo osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá vyplýva z medzinárodný ch záväzkov SR a preberá sa z doterajšej právnej úpravy.

K § 82 a 83

Upravujú sa podmienky, za ktorých môže policajný ú tvar vydať rozhodnutie o administratívnom vyhostení štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a ustanovuje, v akých prípadoch zároveň môže policajný útvar udeliť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky na obdobie jedného roka až desať rokov. Následne sa navrhuje osobitne upraviť niektoré povinnosti a právomoci policajného útvaru pri určovaní zákazu vstupu a doby jeho platnosti, v prí pade ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v návrhu zákona.

V súlade so smernicou 2003/109/ES sa navrhuje administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom EÚ a určiť mu zá kaz vstupu len v prípade, ak vážne ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.

K § 84 a 85

Upravujú sa dôvody, na základe ktorých policajný ú tvar zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny.

Doplnenie formulácie v § 84 ods. 4 písm. b) a v § 86 ods. 1 má za cieľ zabrániť zámene pojmov 'dobrovoľný návrat', ktorý sa v podmienkach Slovenskej republiky vykonáva vo forme asistovaného dobrovoľ ného návratu zo strany IOM s pojmom 'dobrovoľný odchod', ktorý zavádza smernica 2008/115/ES.

Do § 85 sa preberá smernica Rady 2001/40/ES z 28. mája 2001 o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych príslušníkov tretích krajín (čl. 3 písm. b) smernice). Ak policajný ú tvar rozhoduje o administratívnom vyhostení štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom povolenia na pobyt vydaného akýmkoľvek iným členským štátom Európskej únie, je povinný uplatniť aj čl. 25 ods. 2 schengenského vykonávacieho dohovoru. Uvedené ustanovenie článku by sa malo uplatňovať recipročne. V prípade uplatňovania vzniknutých nákladov Slovenská republika po realizácií výkonu rozhodnutia o vyhostení vydaného iným členským štátom postupuje podľa rozhodnutie Rady z 23 februára 2004, ktorým sa ustanovujú kritériá a praktické opatrenia na náhradu finančné ho rozdielu vyplývajúceho z uplatňovania smernice 2001/40/ES o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o vyhostení štátnych občanov tretích krajín.

K § 86

Ustanovenie explicitne upravuje dôvody za ktorých môž e ministerstvo vnútra zrušiť zákaz vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny. Z dôvodu vzniku nepredvídateľných prípadov môže ministerstvo vnútra výnimočne povoliť vstup na územie Slov enskej republiky aj štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol administratívne vyhostený a u ktorého neuplynula lehota zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Na rozhodovania o povolaní na vstup sa nevz ťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 87

Upravuje sa problematika administratívneho vyhostenia občanov Únie a ich rodinných príslušníkov v zmysle smernice 2004/38/ES. Občana Únie a rodinného príslušníka občana Únie môže policajný útvar administratívne vyhostiť a môže mu určiť čas z ákazu vstupu do päť rokov len vtedy, ak sú hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ak tieto osoby nadobudli právo trvalého pobytu, je možné ich vyhostiť len vtedy, ak sú vá žnou hrozbou pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok. Navrhujú sa tiež v súlade so smernicou 2004/38/ES ustanoviť prípady, ktoré nezakladajú dôvod na administratívne vyhostenie.

Osobitne sa zdôrazňuje individuálne posudzovanie okolností každého prípadu, v ktorom policajný útvar rozhoduje o administratívnom vyhostení a prihliadať na primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľ adom na osobný stav daného jednotlivca. Rovnako sa navrhuje upraviť procesné záruky, ktoré občanovi Únie a rodinnému príslušníkovi občana Únie priznáva smernica 2004/38/ES v prípade, že im bolo vydan é rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Navrhuje sa zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, v prípadoch, že občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie nerešpektuje ur čenú lehotu na vycestovanie v rozhodnutí o administratívnom vyhostení.

K § 88

Ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti návrhu zákona urč ujú dôvody, kedy je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na č as nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže túto lehotu predĺžiť z dôvodu uvedeného v § 87 ods. 4. Predĺžiť lehotu zaistenia nie je možné pri rodinách s de ťmi a pri zraniteľných osobách. Postup pri zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny je totožný s doterajšou právnou úpravou. Toto ustanovenie zároveň definuje nový pojem 'riziko úteku '.

K § 89

Napriek tomu, že existujú dôvody zaistenia, môž e policajný útvar rozhodnúť namiesto zaistenia o tom, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny uloží povinnosť hlásenia pobytu alebo zloženie peňažnej záruky ako náhrady zaistenia osoby. Zárove ň sa ustanovujú podmienky za ktorých možno uložiť tieto opatrenia. Pri porušení týchto podmienok policajný útvar rozhodne o zaistení cudzinca, prípadne aj o prepadnutí peňažnej záruky, ak bola uložen á.

K § 90

Ustanovenie upravuje povinnosti policajného útvaru a zariadenia v súvislosti so zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny má okrem iného právo byť poučený o zaistení, vyrozumieť o zaistení niektorú zo svojich bl ízkych osôb a právneho zástupcu, požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat alebo o možnosti kontaktovať mimovládne organizácie. V § 90 ods. 2 písm. b) je garantované právo na bezodkladné prepustenie štátneho príslušníka tretej krajiny zo zariadenia.

K § 91

Strava poskytovaná v zariadení je primerane prispôsobovaná s ohľadom na vek, kultúrne, etnické a náboženské špecifiká krajín. Je garantované poskytnutie stravy zaistenému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prvýkrát po 6 hodinách. Ak štátny prí slušník tretej krajiny odmietne poskytnutie stravy policajt o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy, o čom zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny bezprostredne poučí v jazyku, ktorému rozumie, a v prítomnosti iného policajta predloží úradný záznam na podpis.

K§ 92

Zariadením musí vnútorne zodpovedať hygienický m predpokladom a stavebným úpravám miestností, kde sa umiestnení štátni príslušníci tretej krajiny celodenne zdržiavajú. Pre štátnych príslušníkov tretej krajiny sú v zariadení zabezpečované aj podmienky komplexnej osobnej hygieny vo forme napr. hygienických balíčkov, denného prístupu k sprchám a toaletám. Pracovné aktivity zaistení štátni príslušníci tretej krajiny v zariadení nevykonávaj ú.

K § 93

Ustanovenie § 93 upravuje možnosť pristúpiť k umiestneniu štátneho príslušníka tretej krajiny do oddeleného režimu zaistenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť umiestnený do oddeleného režimu zaistenia len na základe taxatí vne stanovených dôvodov.

K § 94

Zariadenie musí pri umiestňovaní zaistených štá tnych príslušníkov tretích krajín do ubytovacích priestorov individuálne prihliadať na ich životné podmienky, náboženské, etnické alebo národnostné zvyklosti.

Zároveň ihneď po umiestnení štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení sa zabezpečí jeho poučenie v jazyku, ktorému rozumie, o tom, kde sa nachádza, a o jeho povinnostiach a právach sú visiacich s jeho zaistením a vnútorným poriadkom zariadenia.

K § 95

V § 95 je určená povinnosť štátneho príslušn íka tretej krajiny podrobiť sa lekárskej prehliadke v rozsahu určenom lekárom.

Ak si zdravotný stav štátneho príslušníka tretej krajiny vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nie je možné zabezpečiť v podmienkach zariadenia, je bezodkladne zabezpečená špecializovaná starostlivosť v zdravotníckom zariadení mimo zariadenia. Výdavky súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti uhrádza zariadenie. Ak si štátny príslušník tretej krajiny spôsobí ujmu na zdraví ú myselne, je povinný uhradiť náklady na liečenie a skutočne vynaložené náklady na dozor a dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Ak nemá finančné prostriedky, náklady hradí ministerstvo vnútra.

K § 96 až 99

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny umiestneného v zariadení, pričom sa prevažne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V prípade prijatia z ásielky vecí je štátny príslušník tretej krajiny obmedzený na hmotnosť zásielky do 5 kilogramov, to sa však nevzťahuje na prijatie zásielky s oblečením.

K § 100

Upravuje sa oprávnenie policajta vykonať pred umiestnení m do zariadenia osobnú prehliadku cudzinca. O prehliadke zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny je policajt povinný spracovať úradný záznam. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podrobiť sa prehliadke. Osobnú prehliadku štátneho príslušníka tretej krajiny vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia. Policajt je oprávnený odobrať do úschovy cestovný doklad, veci a návykové látky n ájdené pri prehliadke štátneho príslušníka tretej krajiny alebo pri prehliadke jeho osobných vecí.

K § 101

Predmetné ustanovenia vymedzujú právnu úpravu policajné ho prevozu v rámci readmisných dohôd. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti policajného útvaru pred začiatkom a počas vykonávania policajného prevozu za účelom uplatňovania readmisnej dohody, ako aj povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny podrobiť sa prehliadke počas prevozu.

K § 102

V leteckej doprave dochádza k situáciám, kedy dopravca z bezpečnostných dôvodov (ak sa osoba agresívne správa alebo existuje predpoklad, že sa tak správať môže) odmieta vykonať prepravu osoby, ktorú má inak (podľa § 108) povinnosť prepraviť. V takýchto pr ípadoch žiada policajný útvar na hraničnom priechode o zabezpečenie policajnej asistencie počas prepravy tohto cudzinca na cieľové územie. Z uvedeného dôvodu ide touto úpravou o snahu mať možnosť v tak ýchto prípadoch operatívne rozhodnúť o vyslaní policajného sprievodu, a to v čo najkratšom čase, pričom dopravca bude povinný hradiť aj všetky výdavky s tým spojené.

K § 103 a prílohe č. 1

Túto úpravu si vyžiadala realizácia závä zku Slovenskej republiky vyplývajúca zo smernice Rady 2003/110/ES z 25. novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu (ďalej len 'smernica 2003/110/ES'). V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti ministerstva vnútra pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Súč asne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá.

V prílohe č.1 je vzor žiadosti o tranzit na účely leteckého odsunu.

K § 104

Ustanovenie upravuje lehotu na vybavenie žiadosti členského štátu Európskej únie o letecký tranzit aj s možnosťou o predĺženia lehoty rozhodnutia o leteckom tranzite. Ustanovenie odseku 4 upravuje dôvody, kedy ministerstvo vnútra môže zamietnuť žiadosť člensk ého štátu o realizácii leteckého tranzitu. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K § 105

Do § 105 bol prevzatý čl. 5 smernice 2003/110/ES. Ustanovenie upravuje postup a opatrenia zúčastnených strán v leteckom tranzite od začiatku leteckého tranzitu až po jeho ukončenie.

K § 106

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osôb, ktoré vykoná vajú letecký tranzit so sprievodom, povinnosti policajného sprievodu z iného členského štátu EÚ, ako aj ich oprávnenia počas sprievodu na území Slovenskej republiky.

K § 107 a 108

V návrhu sa všeobecne ustanovuje povinnosť na ú seku kontroly vonkajšej hranice zdržať sa konania, ktoré môže poškodiť, zničiť alebo inak znehodnotiť technický prostriedok, alebo sťažiť jeho využívanie. Ide o technické zriadenia, ktoré sú vyu žívané v rámci hraničnej kontroly a hraničného dozoru a poškodením ktorých by pre Slovenskú republiku vznikli značné materiálne škody.

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (ďalej len ako 'smernica 2004/82/ES'), ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do členských štátov Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hraničnom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje č l. 6 ods. 1 smernice 2004/82/ES.

K § 109

Navrhuje sa doplniť pre prevádzkovateľov letísk niektoré povinnosti, ktorých účelom je zabezpečiť vykonanie hraničných kontrol osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor (napr. do Veľkej Británie). Takáto požiadavka vyplýva z Kó dexu schengenských hraníc, podľa ktorého sa pri prekročení vonkajších hraníc musia všetky osoby podrobiť minimálnej kontrole na zistenie totožnosti a štátni príslušníci tretej krajiny sa musia podrobi ť dôkladnej kontrole (čl. 7). Tieto povinnosti sú v súlade aj s prílohou VI Kódexu schengenských hraníc, ktorá ustanovuje osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky použí vané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie (bod 2. Vzdušné hranice).

Ustanovujú sa povinnosti prevádzkovateľa medzinárodného letiska a prevádzkovateľa letiska, ktorý nemá oprávnenia prevádzky ako na medzinárodnom letisku. Ustanovenie § 109 ods. 2 upravuje oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa letiska, na ktorom nie je zriadený policajný útvar, na účel zabezpečenia vykonania hraničnej kontroly osôb prilietajúcich alebo odlietajúcich mimo Schengenský priestor. Zároveň zavá dza aj lehotu na splnenie si danej oznamovacej povinnosti. Pre prípady napr. 'vis maior' sa v odseku 3 odlišne od odseku 2 upravuje oznamovacia povinnosť až na pristátie lietadla. Oznámenie o pristátí môže byť vykonané napr. prostredníctvom linky 158.

K § 110

Navrhuje sa v súvislosti s aplikačnou praxou doplniť ustanovenie, ktoré sa týka povinnosti vlastníka nehnuteľnosti. Zavádza sa, že v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh Policajného zboru pri vykonávaní hraničného dozoru je vlastník nehnuteľnosti nielen povinný umožniť vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v blízkosti vonkajšej hranice, ale aj vstup a vjazd dopravného prostriedku na pozemok v prihraničnom území vonkajšej hranice. Ide o vykonávanie neodkladných úkonov zo strany policajtov pri vykonávaní pátrania po osobách. V ustanovení sa upravuje povinnosť pre vlastníka nehnuteľnosti strpieť umiestnenie príslušného technického prostriedku v prihraničnom území vonkajšej hranice, ako aj právo na primeranú náhradu. Nárok na náhradu škody s tým súvisiaci nie je týmto navrhovaným ustanovením dotknutý. Navrhuje sa ďalej doplniť, že ak medzi vlastníkom nehnuteľ nosti a Policajným zborom nedôjde k dohode v súvislosti s obmedzeným práv vlastníka nehnuteľnosti k pozemku, tak o primeranej náhrade za obmedzenie práv k pozemkom rozhodne ministerstvo vnútra.

K § 111

Ustanovujú sa povinnosti štátneho príslušní ka tretej krajiny. Štátny príslušník tretej krajiny je povinný podpísať vyplnené úradné tlačivo o hlásení pobytu aj s uvedením miesta pobytu. Navrhuje sa doplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu o kolónku 'miesto pobytu'. Navrhujú sa rozšíriť niektoré povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny, napríklad povinnosť odovzdať policajnému útvaru neplatný doklad o pobyte alebo neplatný doklad vydaný podľa tohto zákona, alebo nájdený doklad iného štátneho príslušníka tretej krajiny, a oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať mimo miesta udelené ho pobytu nepretržite viac ako 30 dní.

Navrhujú sa nové ustanovenia pre štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ, ktoré vyplývajú zo smernice 2009/50/ES. Tieto ustanovenia ustanovujú držiteľovi modrej karty EÚ povinnosť oznámiť policajnému útvaru do troch pracovných dní začiatok obdobia nezamestnanosti a skončenie obdobia nezamestnanosti a hlásiť policajnému útvaru zmenu zamestnávateľa najneskôr tri pracovné dni pred nástupom do nového zamestnania. Pri hlásení zmeny zamestnávateľa sa držiteľovi modrej karty EÚ ustanovuje povinnosť predložiť doklady potvrdzujúce účel jeho pobytu ako vysokokvalifikované ho zamestnanca. Na druhej strane štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je držiteľom modrej karty EÚ nemusí v období nezamestnanosti, ktoré riadne oznámil, preukázať pri kontrole pobytu finančné zabezpe čenie pobytu.

K § 112

Navrhuje sa osobitne od štátnych príslušníkov tretí ch krajín, uviesť povinnosti občanov Únie a rodinných príslušníkov Únie, pretože z dôvodu ich statusu im smernica 2004/38/ES priznáva väčší rozsah práv a iné povinnosti, ako majú štátni pr íslušníci tretích krajín.

K § 113 až 115

Ustanovujú sa povinnosti niektorých právnických osô b a fyzických osôb a štátnych orgánov vo vzťahu k cudzincom, ktoré prevažne vychádzajú z doterajšej právnej úpravy. Novinkou je vypustenie povinnosti pre ubytovateľa viesť okrem knihy ubytovaných aj domov ú knihu, čím sa odľahčí administratíva pre týchto podnikateľov. Pre živnostenský úrad sa zavádza povinnosť zasielať v polročných intervaloch zmeny v živnostiach vydaných pre cudzincov.

K § 116

Vymedzujú sa skutkové podstaty priestupkov v súvislosti s ko ntrolou na vonkajšej hranici. Diferencovane sa vymedzujú priestupky súvisiace s prekračovaním vonkajšej hranice tak pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre občanov Únie a ich rodinných prí slušníkov. Zároveň sa upravujú priestupky na úseku kontroly vonkajších hraníc, ktoré majú zabezpečiť, aby umiestnené technické prostriedky na zabezpečenie plnenia úloh kontroly vonkajš ej hranice neboli bezdôvodne poškodzované, ničené, svojvoľne premiestňované a pod. Súčasne sa umožňuje postih osoby, ktorá by svojim konaním neumožnila vstup alebo vjazd dopravného prostriedku na nehnuteľ nosť alebo neumožnila umiestnenie technického prostriedku.

Zároveň sa vymedzujú aj skutkové podstaty priestupkov pri dočasnom obnovení kontroly hraníc na vnútornej hranici.

K § 117

Navrhované ustanovenie vymedzuje skutkové podstaty sprá vnych deliktov na úseku kontroly hraníc. Zároveň sa ustanovujú sankcie za jednotlivé druhy správnych deliktov. Výška sankcie je odstupňovaná podľa závažnosti a následkov protiprávneho konania.

K § 118

Priestupky na úseku pobytu cudzincov sa môže dopustiť št átny príslušník tretej krajiny, občan Únie, rodinný príslušník občana Únie a každý, kto poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom. Občan Únie a ich rodinný príslušní k je sankcionovaný iba v tých prípadoch, keď to umožňuje smernica 2004/38/ES; výška pokút za priestupky je porovnateľná s výškou pokút za obdobné priestupky občanov Slovenskej republiky.

K § 119

Navrhovaným ustanovením sú upravené sprá vne delikty, ktorých sa môže dopustiť na úseku pobytového režimu ubytovateľ, škola, zamestnávateľ, ako aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Pokutu za správny delikt je možné ulo žiť do jedného roka odo dňa, keď sa policajný útvar o porušení povinnosti dozvedel a najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri určení pokuty policajný ú tvar prihliada na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania a na prípadné opakované porušenie povinnosti.

K § 120

Upravuje sa vzťah k správnemu poriadku. Z dôvodu bezpeč nosti sa tiež vo vymedzených prípadoch obmedzuje rozsah odôvodnenia rozhodnutia.

K § 121 až 124

Bezúhonnosť je upravená podľa platnej legislatívy; zav ádza sa ustanovenie, ktoré vymedzuje, kto sa považuje za bezúhonného. Navrhuje sa do spoločných ustanovení doplniť vymedzenie dokladov o zabezpečení ubytovania, zdravotného poistenia a vydávanie dokladov, ž e cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K § 125

Ustanovenie § 125 upravuje niektoré základné a vš eobecné postupy v rámci konania podľa návrhu zákona. Vymedzuje pôsobnosť policajného útvaru, pričom pôsobnosť policajného útvaru vo veci administratívneho vyhostenia je iná ako pôsobnosť policajné ho útvaru, ktorý rozhoduje o žiadosti o udelenie pobytu.

Nové ustanovenie § 125 ods. 3 sa dopĺňa z dôvodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi cestovných dokladov štátov, ktoré Slovenská republika neuznala a mali na území Slovenskej republiky už povolený pobyt a tento im bol zrušený, majú na území Slovenskej republiky pobyt a potrebujú si ho obnoviť alebo si chcú podať žiadosť o pobyt na území Slovenskej republiky. Vo všetkých týchto prípadoch by policajný útvar ich žiadosti zamietol alebo by povolený pobyt zrušil, nakoľko nie sú držiteľmi platného cestovného dokladu. Definovanie platn ého cestovného dokladu v zákone č. 48/2002 o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov sa tým dostávalo do rozporu s medzinárodnými dohovormi (napr. čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základn ých slobôd), kedy sa manželovi občana Slovenskej republiky, ktorý nebol držiteľom platného cestovného dokladu upieralo právo na jeho rodinný a súkromný život. Touto úpravou sa odstráni diskriminácia tak ýchto osôb a na druhej strane tým zostanú zachované požiadavky na bezpečnostné štandardy ochrany cestovných dokladov pred falšovaním zo strany cudzincov.

Taktiež sa upravuje postup policajného útvaru pri posudzovaní ohrozenia verejného poriadku, pri poučovaní cudzinca o možnosti asistovaného dobrovoľného návratu, pri vyžadovaní informácií od iných č lenských štátov EÚ a Slovenskej informačnej služby.

K § 126

Novo sa vymedzuje, že pravidlá zamestnávania cudzincov sú upravené len v zákone o službách zamestnanosti. Ustanovenie § 126 upravuje ďalej overovanie dokladov, podpisov, preklad dokladov. Navrhuje sa, aby podpisy na čestných vyhláseniach, splnomocneniach, nájomných zmluvá ch a notárskych zápisniciach, ktoré cudzinci predkladajú v konaniach podľa zákona boli osvedčené, aby úradné tlačivá boli vydávané dvojjazyčne, aby sa akceptovali aj české preklady a aby sa zverejň ovali základné informácie na stránkach ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí.

K § 127

Týmto ustanovením je upravený postup lekárskeho vyš etrenia na zistenie veku cudzinca (t. j. či ide o maloletú alebo o plnoletú osobu), ďalej postup pri nájdení maloletých cudzincov na území SR a ich zastupovanie v konaniach podľa tohto zákona.

K § 128 a 129

V súlade so zákonom o ochrane osobných ú dajov sa upravuje spracúvanie údajov policajným útvarom, a to jednak na účely kontroly hraníc (§ 128), a jednak na účely konania o víze a konania o pobyte (§ 129).

K § 130 až 133 a prílohe č. 2

Prechodné ustanovenie rieši vzťah k udeleným povoleniam pod ľa súčasnej platne legislatívy, udeleným vízam a časovú pôsobnosť v súvislosti s konaniami začatými pred účinnosťou navrhovaného zákona.

Ustanovenie § 129 určuje povinnosť živnostenskému úradu zaslať do 30 dní od účinnosti tohto zákona úradu hraničnej a cudzineckej polície písomný zoznam vydaných, pozastavených a zaniknutých a zru šených živnostenských oprávnení štátnych príslušníkov tretej krajiny s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.

Zrušovacie ustanovenie ruší doteraz platný zákon o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, zákon o ochrane štátnej hranice v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vydávaní dokladu, že cudzinec netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Transpozičné ustanovenie § 133 odkazuje na prílohu č. 2, v ktorej je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskej únie.

K čl. II

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2 a 7

Nanovo sa ustanovujú položky v sadzobníku sprá vnych poplatkov, ktoré sa týkajú správnych poplatkov za jednotlivé druhy pobytov. Aktualizácia je potrebná predovšetkým vzhľadom na zmenu terminológie niektorých pobytov. Správny poplatok nebudú platiť cudzinci, ktorí žiadajú prechodný pobyt na účel štúdia a vedy a výskumu s cieľom prilákať takéto osoby na územie Slovenskej republiky, a tým ovplyvniť vedomostnú politiku na Slovensku. Určité kategórie cudzincov, predovšetkým v súvislosti s tolerovaným pobytom, sa tiež oslobodzujú od správneho poplatku, a to najmä z dôvodu udeľovania tohto pobytu z humanitárnych dôvodov.

K bodu 3

V položke 26, ktorá sa týka udelenia víza na hraničnom priechode a predĺženia krátkodobého víza, sa dopĺňa oslobodenie o rodinných príslušníkov občanov Únie a rodinní pr íslušníci občanov Slovenskej republiky v rozsahu rodinných príslušníkov občanov Únie.

K bodom 4 až 6

V sadzobníku konzulárnych poplatkov v položke 240 (udeľ ovanie víz) sa zavádza nový správny poplatok vo výške 30 eur za podanie odvolania proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie schengenského víza alebo ktorým bolo schengenské vízum zrušen é alebo odvolané. Týmto poplatkom však nebudú podliehať rozhodnutia útvaru Policajného zboru a rodinní príslušníci azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochr ana. Ak sa odvolaniu vyhovie, poplatok sa vráti.

K čl. III

Podľa prílohy IV. ods. 2.1.1. a ods. 2 Kódexu schengenský ch hraníc musí medzinárodné letisko spĺňať určité štandardy pre vykonávanie hraničnej kontroly súvisiace z bezproblémovým vybavovaním osôb prekračujúcich vonkajšie hranice. Preto je v novele leteckého zákona na podmienky Slovenskej republiky upravené postavenie ministerstva vnútra v procese povoľovania prevádzky medzinárodného (schengenského) letiska Leteckým úradom SR. Ide o ustanovenie, ktoré priamo Kódex schengenských hraníc neupravuje, ale len odkazuje na vnútroštátnu právnu úpravu členských štátov Európskej únie.

K čl. IV

Navrhuje sa účinnosť zákona, a to s ohľ adom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave 10. augusta 2011

Iveta Radičová

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

28

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Doterajšia právna úprava v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o pobyte cudzincov') prevzala ku dň u vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie príslušnú časť acquis upravujúce voľný pohyb osôb. Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pobyte cudzincov sa sleduje cieľ transponovať nové právne predpisy Európskej únie. Novela zákona o pobyte cudzincov bola pripravená v súlade s článkom 18 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pojednávajúcom o prá vach občanov Európskej únie 'slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov s výhradou obmedzení a podmienok ustanovených v tejto zmluve a v predpisoch prijatých na jej vykonávanie'.

V záujme uplatňovania práva na slobodný pohyb sa oslobodzujú od vízovej povinnosti pri vstupe na územie Slovenskej republiky cudzinci, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Eur ópskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska za podmienky, že vlastnia pobytový preukaz vydaný niektorým zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska. Zároveň sa navrhuje oslobodiť od vízovej povinnosti cudzincov, ktorí majú povolený dlhodobý pobyt v niektorom zo štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

Taktiež sa sprísňujú podmienky, za ktorých mož no občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky, a to len z dôvodu, že je nežiaducou osobou, existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo je to potrebné pre ochranu verejného zdravia, alebo sa nemôže preukázať cestovný m dokladom.

Navrhovanou novelou sa zavádza povinnosť leteckých dopravcov poskytovať policajnému útvaru na verejnom letisku údaje o osobách cestujúcich na medzinárodných letoch, vrá tane sankcie za nesplnenie tejto povinnosti. Tiež sa upravujú povinnosti pri archivácii, využívaní a zničení poskytnutých údajov.

Pri vypracovaní novely zákona o pobyte cudzincov boli zohľadnené práva rodinných príslu šníkov občanov Európskej únie bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Navrhuje sa rozšíriť okruh rodinných príslušníkov, ktorí nie sú občanmi Európskej únie. Ide o iného rodinného príslušníka ako je príbuzný v priamom rade, ktorý je od občana Európskej únie závislý a o člena domácnosti občana Európskej únie. Týmto rodinným príslušníkom a členom domácnosti sa udeľuje právo na vstup a pobyt pri zohľadnení ich vzťahu k občanovi Európskej únie alebo akýchkoľvek iných okolností, ako napríklad ich finančn á závislosť alebo odkázanosť od občana Európskej únie z dôvodu závažnej choroby. Rodinní príslušníci ako aj samotní občania Európskej únie sa však nesmú stať záťažou pre systé m sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby občan Európskej únie, okrem tých, ktorí pracujú alebo podnikajú na území Slovenskej republiky, predložil na pož iadanie policajného útvaru doklad o tom, že sa nestane záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Rodinný príslušník, ktorý nie je občanom Európskej únie, je povinný takýto doklad predložiť k žiadosti o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa trvalý pobyt občana Európskej únie a jeho rodinného príslušníka navrhuje rozdeliť na dve časti. Doba platnosti prvého povolenia na trvalý pobyt sa navrhuje na päť rokov a doba platnosti ďalšieho povolenia na neobmedzenú dobu. Toto rozdelenie vyplýva z toho, že nárok na trvalý pobyt v súlade so Smernicou 2004/38/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 má občan Európskej únie po uplynutí piatich rokov pobytu na území Slovenskej republiky. Takýto občan môže byť vyhostený z územia Slovenskej republiky len z vážnych dô vodov ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia.

Novelou zákona o pobyte cudzincov sa skracuje v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom obdobie desať rokov na obdobie päť rokov, keď môže cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky najmenej päť rokov na účel zamestnania alebo podnikania a jeho rodinný príslušník, požiadať o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. K zí skaniu tohto pobytu je štátny príslušník tretieho štátu povinný preukázať, že má postačujúce zdroje a zdravotné poistenie, aby sa nestal z áťažou pre systém sociálneho zabezpečenia. Títo cudzinci požívajú zvýšenú ochranu proti vyhosteniu a majú právo na pobyt aj v inom členskom štáte Európskej únie ako v tom, v ktorom im bolo toto právo priznané. Cudzinec, ktorému bude udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt, bude mať podľa navrhovanej právnej úpravy uvedené v doklade o pobyte, že ide o 'osobu s dlhodobým pobytom - ES'.

Ustanovenia týkajúce sa leteckého tranzitu rozširujú predmet úpravy zákona a vymedzujú povinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a policajného útvaru pri jeho zabezpečovaní v sú lade so Smernicou Rady 2003/110/ES.

V návrhu novely zákona o pobyte cudzincov sa ďalej spresňujú niektoré doterajš ie ustanovenia, ktorých aplikácia spôsobuje v praxi problémy.

Súčasťou návrhu sú aj novely zákona č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení neskorších predpisov, z ákona č. 477/2003 Z. z. o ochrane štátnej hranice, zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č . 408/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 606/2003 Z. z. a zákona č. 69/2005 Z. z. je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a s medzinárodný mi zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomický ch, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I.Vyčíslenie odhadu dopadov na verejné financie

a) vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet

Nepredpokladá sa, ž e predložený návrh bude mať zvýšený dopad na verejné financie. V súvislosti s verejnými financiami sa v článku IV. mení zákon o správnych poplatkoch vo vzťahu k položkám, ktoré sa týkajú zákona o pobyte cudzincov. V prípade zníženia resp. oslobodenia určitej kategórie osôb od správnych poplatkov ide o nevyhnutné zmeny, ktoré si vyžaduje transpozícia smerníc EÚ. Týka sa to najmä obč anov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov. Zníženie resp. oslobodenie od platenia správnych poplatkov je na druhej strane kompenzované zvýšením iných spr ávnych poplatkov súvisiacich so žiadosťami podľa zákona o pobyte cudzincov. Aj keď je ťažko možné odhadnúť počet žiadostí, ktoré sa budú týkať spoplatňovaných úkonov, podľa doteraj ších skúseností možno predpokladať, že po navrhovanej úprave správnych poplatkov nedôjde k zníženiu objemu vybraných správnych poplatkov, skôr sa predpokladá jeho zvýšenie.

Vyčí slenie predpokladaného dopadu návrhu novely zákona na štátny rozpočet v prípadoch, kde dochádza ku zmene výšky správneho poplatku. Predpoklad vychádza z povolených pobytov za rok 2004 :

V roku 2004 bolo povolených pobytov na účel:

podnikanie (2178 x 5000.-Sk)........................................................................... 10.890.000.- Sk

Predpoklad na rok 2005 po zvýšení správneho poplatku:

podnikanie (2178 x 7000.-Sk)............................................................................ 15.246.000.-Sk

rozdiel ............ + 4.356.000.-Sk

V roku 2004 bolo povolených trvalých pobytov:

ďalšie povolenie (5497 x 1000.-Sk) .................................................................. 5. 497.000.-Sk

Predpoklad na rok 2005 po zvýšení správneho poplatku:

ďalšie povolenie (5497 x 5000.-Sk) .................................................................. 27. 485.000.-Sk

rozdiel ............. + 21.988.000.-Sk

V roku 2004 bolo vydaných:

dokladov o pobyte (7700 x 100 Sk) ........................................................................770.000.-Sk

Predpoklad na rok 2005 po ú prave správneho poplatku:

dokladov o pobyte (7700 x 50) ............................................................................... 385.000.-Sk

rozdiel ......................... - 385.000.-Sk

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje znížiť sprá vny poplatok za vydanie dokladu o pobyte na poplatok, ktorý nesmie prevyšovať poplatok za vydanie podobných dokladov stanovených pre občanov Slovenskej republiky. V prípade, ak bude schválený správny poplatok za vydanie ob čianskeho preukazu pre občana Slovenskej republiky na navrhovaných 150,-Sk, bude potrebné zvýšiť aj poplatok za vydanie dokladu. Tým by nevznikla predpokladaná strata 50,-Sk ale naopak, poplatok by sa o 50,-Sk zvýšil.

Správne poplatky za niektoré položky sa nevyberajú a ich ponechanie v sadzobníku je nadbytočné. Ich vypustením nevzniknú žiadne straty v štátnom rozpočte. Ide len o transpozíciu európskych smerníc a zosúladenie položiek s platnou právnou úpravou v zákone o poby te cudzincov, nakoľko súčasná položková skladba je neaktuálna.

Z uvedených štatistík vyplývajú rozdiely po úprave správnych poplatkov.

b) vyčíslenie (odhad) finan čných dôsledkov na rozpočty obcí

Návrh nemá dopad na rozpočty obcí.

c) vyčíslenie (odhad) finančný ch dôsledkov na rozpočty VÚC

Návrh nemá dopad na rozpo čty VÚC.

d) vyčí slenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty ostatných inštitúcií

Návrh nemá dopad na rozpočty ostatných inštitúcií.

II.Vyčíslenie odhadu dopadov na obyvateľstvo, hospodá renie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nemá dopad na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III.Vyčíslenie odhadu dopadov na životné prostredie

Návrh zá kona nemá negatívne dopady na životné prostredie.

IV.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zá kona nemá negatívne dopady na zamestnanosť..

V.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Závä zky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu - bezpredmetné pre neaktuálnosť

Návrh zákona je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlá dy Slovenskej republiky na rok 2005.

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktorá je predmetom návrhu právneho predpisu - bezpredmetné pre neaktuálnosť

4.Problematika návrhu zákona:

c) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- v smernici 2004/38//ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.apríla 2004 o práve občanov Ú nie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/ 360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, Ú. v. ES L 158, uverejnená 30. apríla 2004, s. 0077-0123.

- v smernici Rady 2003/109/ES zo dňa 25.novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, Ú. v. ES L 016, uverejnená 23. januá ra 2004, s. 0044-0053.

- v smernici Rady 2003/86/ES zo dňa 22.septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny, Ú. v. ES L 251, uverejnená 3. októbra 2003, s. 0012-0018.

- v smernici Rady 2003/110/ES zo dňa 25.novembra 2003 o pomoci v prípadoch tranzitu na účely leteckého odsunu, Ú. v. ES L 321, uverejnená 6. decembra 2003, s. 0026-0031.

- v smernici Rady č. 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestuj úcich, Ú. v. ES L 261, uverejnená 6. augusta 2004, s. 0024-0027.

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti ná vrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6.Gestor: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7.Účasť cudzí ch expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bez účasti zahrani čných expertov

Osobitná časť

Èl. I.

K bodu 1 (§ 1 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa rozšíriť predmet zákona o pojem vycestovanie, nakoľko zákon upravuje i podmienky, za akých môže cudzinec vycestovať z územia Slovenskej republiky. Táto potreba rozšírenia predmetu zákona vzrá stla najmä po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

K bodom 2 a 3 (§ 1 ods. 1 písm. h) a i))

Ustanovenie rozširuje predmet úpravy zákona, nakoľko v súlade so Smernicou Rady 2003/110/ES o pomoci v prí padoch tranzitu na účely leteckého odsunu, sa navrhuje upraviť v ustanoveniach § 75a až 75d podmienky letecké ho tranzitu cudzinca cez územie Slovenskej republiky.

K bodu 4 (§ 1 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa upresňuje, že zákon sa primárne vzťahuje na všetkých cudzincov a až ná sledne aj na osobitnú kategóriu cudzincov, ktorí požiadali o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktorým sa udelil azyl na území Slovenskej republiky, alebo ktorým bolo poskytnuté dočasné útoč isko na území Slovenskej republiky. Navrhovaná zmena reaguje aj na zmeny v zákone č. 480/2002 Z. z. o azyle v platnom znení.

K bodu 5 (§ 1 ods. 4)

Vzhľadom na metodické usmernenie Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa transpozičný odkaz uvádza v záverečných ustanoveniach návrhu právneho predpisu, navrhuje sa vypustenie odseku 4 v § 1.

K bodu 6 (§ 2 písm. b))

Rozšírenie navrhovaného ustanovenia § 2 písm. b) vychádza z iných ustanovení, napríklad z navrhovaného ustanovenia § 45e, v ktorom je doba nepretržité ho pobytu odlišne upravená.

K bodu 7 (§ 2 písm. c))

Účelom navrhovaného ustanovenia je legislatívnotechnická zmena vzhľadom na rozší renie predmetu zákona v § 1 ods. 1 písm. a).

K bodu 8 (§ 2 písm. i) a j))

Navrhuje sa vymedziť základné inštitúty o pojem 'letecký tranzit' a 'dobrovoľný návrat' vzhľadom na ich používanie v ďalšom texte zákona.

K bodu 9 (§ 3 ods. 1)

Slovenská republika týmto preberá záväzok prijať na svoje územie cudzinca, ktorému bol na území Slovenskej republiky povolený trvalý alebo prechodný pobyt bez ohľadu na to, či je držiteľom časovo platného cestovného dokladu, alebo sa nemôže preukázať cestovným dokladom z dô vodu jeho straty alebo odcudzenia v zahraničí. Uvedenou zmenou dochádza k presahujúcej transpozícii ustanovenia čl. 27 ods. 4. Smernice 2004/38/ES do zákona (navrhovaná zmena sa vzťahuje nielen na občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka, ktorý nie je občanom štátu Európskeho hospodárskeho priestoru s povolením na pobyt na územ í niektorého z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, ale na všetkých cudzincov, ktorým bol na území Slovenskej republiky povolený trvalý alebo prechodný pobyt).

K bodu 10 (§ 3 ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 2 Smernice 2004/38/ES, ktoré oslobodzuje od vízovej povinnosti cudzincov, ktorí nie sú občanmi štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a sú rodinnými príslušní kmi občana štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a zároveň majú udelené povolenie na pobyt na území niektorého z členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska.

K bodu 11 (§ 4 ods. 2 písm. b)

Navrhovanou zmenou sa ruší povinnosť cudzinca preukazovať pri vstupe na ú zemie Slovenskej republiky doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti cudzincovi na území Slovenskej republiky. Schengenská legislatíva takúto povinnosť cudzincovi neustanovuje a ani v novopripravovanom Kódexe Európskeho spoločenstva o prekračovaní hraníc Európskej únie sa so zavedením takejto povinnosti neuvažuje. Táto zmena je zhodná s praxou Európskej ú nie, kedy sa doklad o zdravotnom poistení spravidla vyžaduje len pri podaní žiadosti cudzinca o udelenie víza s možnosťou upustiť od predloženia uvedeného dokladu.

K bodu 12 (§ 5 ods. 1)

Navrhovaná zmena je legislatívnotechnického charakteru sú visiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 1 (pozri bod 9 dôvodovej správy).

K bodu 13 (§ 5 ods. 1 písm. d))

Vzhľadom na vypustenie písmena b) v § 4 ods. 2, teda povinnosti cudzinca preukazovať pri vstupe na územie Slovenskej republiky doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti cudzincovi na územ í Slovenskej republiky, je potrebné rovnakú úpravu vykonať aj v § 5 ods. 1 písm. d).

K bodu 14 (§ 5 ods.7)

Navrhovanou zmenou sa ustanovuje, že povinnosť cudzinca uvedená v § 4 ods. 2 písmeno b) a § 5 ods. 1 písm. a) sa nevzťahuje na občana Európskeho hospodárskeho priestoru. Táto zmena súvisí s navrhovanou zmenou uvedenou pod bodmi 11 a 13 dôvodovej správy.

K bodom 15 a 16 (§ 6 ods. 3 a 4 a ods. 8)

Navrhovanou zmenou, ktorou sa v odseku 3 písmenách a) až c) ustanovujú podmienky, za ktorých je možné odoprieť vstup na územie Slovenskej republiky občanovi Európskej ú nie a jeho rodinnému príslušníkovi, sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 1 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého členský štát povolí vstúpiť na svoje územie občanovi Európskej únie a jeho rodinnému príslušníkovi na základe platného preukazu totožnosti alebo pasu a čl. 27 ods. 1 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého môže byť obmedzená sloboda pohybu a pobytu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť na základe dôvodov verejnej politiky, verejnej bezpečností alebo verejného zdravia.

V odseku 4 sa uvádza, že pred prijatím rozhodnutia o odopretí vstupu uvedenej kategórii cudzincov v prípadoch, že nemajú potrebné cestovné doklady alebo víza, je členský štát povinný umožniť tý mto osobám, aby získali potrebné doklady alebo im dá možnosť, aby im boli tieto doklady doručené do primeraného časového obdobia alebo im umožní, aby iným spôsobom dosvedčili alebo dokázali, ž e sa na nich vzťahuje právo voľného pohybu a pobytu. Týmto sa transponuje čl. 5 ods. 4 Smernice 2004/38/ES.

V odseku 8 sa transponujú ustanovenia čl. 30 Smernice 2004/38/ES, ktoré zaručujú ochranu občanov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov v prípade, ak im bol odmietnutý vstup z dô vodov verejnej politiky, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

Zároveň sa navrhuje v § 6 odsek 8 priznať právo na odvolanie sa proti rozhodnutiu o odopretí vstupu na územie Slovenskej republiky aj ostatný m cudzincom a to z dôvodu zosúladenia s legislatívou Európskej únie (Spoločná príručka o kontrolách na vonkajších hraniciach a pripravovaný Kódex Európskeho spoločenstva o prekračovaní hraníc).

K bodu 17 (§ 12)

Navrhuje sa rozšíriť podmienky pre udelenie dlhodobého víza, vzhľadom na skutočnosť, že súčasná podmienka ' ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv' je z hľadiska praxe nepostačujúca.

K bodu 18 (§ 13 ods. 1)

Výnimky z osobnej účasti pri podávaní žiadosti o udelenie víza osobne na diplomatickej misii alebo na konzulárnom ú rade Slovenskej republiky v zahraničí upravuje aj predpis než tento zákon, a to rozhodnutie Výkonného výboru z 28.4.1999 o konečnej verzii spoločnej pr íručky a spoločných konzulárnych pokynov v znení platnom pre Slovenskú republiku, ktoré je priamo účinné. Podľa tohto rozhodnutia musí byť žiadateľ v z ásade vyzvaný, aby sa osobne dostavil na zastupiteľský úrad a ústne vysvetlil dôvody žiadosti, zvlášť vtedy, ak má zastupiteľský úrad pochybnosti o skutočnom účele návštevy alebo o žiadateľ ovom úmysle vrátiť sa do krajiny odchodu. Od požiadavky osobnej účasti môže byť upustené v prípadoch, kde žiadateľ je osobou známou, alebo kde vzdialenosť zastupiteľského úradu je príliš veľká, za predpokladu, že nie sú pochybnosti o dobromyseľnosti žiadateľa.

K bodu 19 (§ 13 ods. 4)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V navrhnutom ustanovení bolo potrebné zaviesť legislatí vnu skratku, nakoľko bol vypustený § 4 ods. 2 písm. b), v ktorom bola táto skratka zavedená.

K bodu 20 (§ 15 ods. 6)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar vydať zo zákona potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania, čo zvyšuje právnu istotu cudzinca.

K bodu 21 (§ 16 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o skutočnosť, že aj rodinní príslušníci cudzinca, ktorý je registrovaný v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí, a ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti v mieste služobného pridelenia, musia byť rovnako registrovaní v diplomatickom protokole ministerstva zahraničných vecí.

K bodu 22 (§ 17 ods. 3)

Predĺženie doby povolenia na prechodný pobyt najviac na dva roky sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, podľa ktorej sa povolenie na pobyt na účel zlúčenia rodiny rodinným príslušníkom udeľ uje najmenej na jeden rok. Súčasná právna úprava umožňuje udeliť povolenie na prechodný pobyt najviac na jeden rok.

Povolenie na prechodný pobyt na dobu päť rokov sa navrhuje pre cudzinca s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES.

K bodu 23 (§ 20 ods. 1)

Navrhovaným ustanovením sa upresňujú prípady, keď cudzinec v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov nepotrebuje pracovné povolenie, čím sa obidva právne predpisy dávajú do súladu.

K bodu 24 (§ 21 ods. 3)

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby výnimku zo zákazu zamestnania mal cudzinec, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia, ak jeho zamestnanie na území Slovenskej republiky nepresiahne sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní alebo celkovo 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku a ide o žiaka alebo študenta do 26. rokov veku. Navrhovan ým ustanovením sa zosúlaďujú zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 25 (§ 23 ods. 1 a 2)

Navrhované ustanovenie vyplýva zo Smernice Rady 2003/86/ES. Rozš iruje sa okruh subjektov, ktorým môže byť udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, napríklad dieťa manžela cudzinca s prechodný m pobytom a dieťa staršie ako 18 rokov, ktoré je nezaopatreným dieťaťom cudzinca či rodinný príslušník azylanta. Minimálny vek man želov sleduje záujem zabezpečenia lepšej integrácie cudzinca a zabránenie núteným manželstv ám a je plne v súlade s uvedenou smernicou.

V odseku 2 sa v súlade so smernicou Rady 2003/86/ES navrhuje, aby v prípade, keď sa povoľuje prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny slobodnému dieťaťu mladšiemu ako 18 rokov a rodičia tohto dieťaťa sú rozvedení, aby ten rodič dieťaťa, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, pričom má však upravené právo stretávať sa s týmto dieťaťom, dal súhlas na takéto zlúčenie.

Vypúšťa sa pritom doterajšie znenie odseku 2, podľa ktorého policajný útvar môž e udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny najskôr po jednom roku trvania pobytu cudzinca s povolením na pobyt, ak jeho pobyt má trvať najmenej dva roky. Toto ustanovenie spôsobuje v praxi problé my a neumožňuje zlúčenie rodiny napríklad v prípade, ak jeden z manželov a spoločné dieťa majú už v Slovenskej republike povolený prechodný pobyt.

K bodu 26 (§ 23 ods. 3)

Navrhuje sa v súlade s čl. 14 Smernice Rady 2003/86/ES, aby mohol aj rodinný príslušník cudzinca s povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania alebo podnikania alebo cudzinca s povolením na trvalý pobyt, vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a podnikať, a to po 12 mesiacoch prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Tú to lehotu stanovuje citovaná smernica ako maximálnu lehotu určenú na preskúmanie situácie na trhu práce.

K bodu 27 (§ 24 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre príslušný zastupiteľský úrad, ktorý prijíma žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí ž iadosti v deň jej podania, čo zvyšuje právnu istotu cudzinca.

K bodom 28 a 29 (§ 24 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa rozšíriť okruh osôb, ktoré nemusia podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt v zahraničí, ale priamo na policajnom útvare. Ide napríklad o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov cudzincov s povolením na prechodný pobyt alebo dieť a azylanta alebo príbuzného v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov. Rovnako majú túto výnimku aj cudzinci, u ktorých sa vízum nevyž aduje. Aj tu sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar vydať potvrdenie o prijatí žiadosti o udelenie prechodného pobytu v deň jej podania.

V odseku 3 sa navrhuje, aby za cudzinca, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, mohol podať túto žiadosť jeho rodinný príslušník. Ide o štandartné ustanovenie, ktoré poznajú aj iné právne predpisy a ktorého účelom je uľahčiť podávanie ž iadosti osobitnej kategórii osôb.

K bodom 30 a 31 ( § 24 ods. 5 a 6)

Navrhuje sa zosúladiť veková hranica dieťaťa s inými ustanoveniami zákona. V odseku 6 sa navrhuje skrátiť lehotu získania samostatného povolenia na prechodný pobyt na tri roky, pretože po piatich rokoch nepretržit ého prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny má cudzinec právo trvalého pobytu.

K bodu 32 (§ 24 ods. 7)

V súlade s čl. 15 Smernice Rady 2003/109/ES sa stanovuje doba, do kedy môž e podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt cudzinec, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru. Ak sa mieni cudzinec s dlhodobým pobytom zdržiavať na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, je povinný najneskôr do troch mesiacov po vstupe na územie Slovenskej republiky požiadať o udelenie povolenia na pobyt.

K bodom 33 a 34 (§ 25 ods. 3 písm. b), f) a g))

Navrhuje sa, aby cudzinec, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES v inom č lenskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru nemusel predkladať niektoré doklady, ktoré je povinný predložiť k žiadosti štátny príslušník tretieho štátu, ktorému nebol udelený dlhodobý pobyt. Ide napríklad o doklad potvrdzujúci bezúhonnosť. Takýto cudzinec však bude musieť preukázať, že je osobou s dlhodobým pobytom. Rovnako sa navrhuje preukazovať súhlas rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a má právo stretávať sa s dieťaťom, ktoré žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zl účenia rodiny podľa § 23 odsek 2.

K bodu 35 (§ 25 ods. 4)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, aby doklady potvrdzujúce finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky, zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu a tiež súhlas rodiča podľa § 23 ods. 2 preukazoval cudzinec, s ktor ým cudzinci v § 23 ods. 1 žiadajú zlúčenie rodiny.

K bodom 36 a 37 (§ 25 ods. 5, poznámka pod čiarou)

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia, v ktorom sa vypúšťa možnosť policajn ého útvaru žiadať doklad potvrdzujúci skutočnosť, že cudzinec netrpí chorobou, ktorej šírenie je trestné. V súlade so smernicami 2004/38/ES a 2003/109/ES jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnutý vstup alebo právo na pobyt sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ak podliehajú ochranným opatreniam, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti na navrhuje v § 80b, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo takýto zoznam chorôb, ktoré ohrozujú verejné zdravie. V tejto súvislosti sa navrhuje tiež vypustiť poznámka pod čiarou. Povinnosťou cudzinca však je predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, čo vyplýva z § 49.

Navrhuje sa tiež, aby mal zastupiteľský úrad alebo policajný útvar možnosť vyžiadať od cudzinca doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že nebude zá ťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, môže pritom ísť o najrôznejšie formy dokladov ako napr. výpis z účtu či čestné prehlásenie.

Od cudzinca, ktorý nie je povinný priložiť k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklad potvrdzujúci bezúhonnosť, je oprávnený policajný útvar tento doklad vyžiadať v prí pade, ak existuje pochybnosť o jeho bezúhonnosti.

K bodu 38 (§ 25 ods. 6)

Taktiež sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES, aby cudzinec, ktorý žiada o zlúčenie rodiny s cudzincom, ktorému bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, predložil k žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny len cestovný doklad a doklad potvrdzujúci príbuzenský vzťah, ak túto žiadosť podá do troch mesiacov od udelenia azylu. Ak nemá doklad potvrdzujúci príbuzenský vzťah (napr. rodný list, sobášny list), môže to byť v súlade so smernicou aj iný dôkaz, ktorý ho potvrdzuje, napr. výpoveď alebo aj čestné prehlásenie.

K bodu 39 (§ 25 ods. 7)

Navrhuje sa, aby všetky kategórie cudzincov s výnimkou cudzincov, ktorí žiadajú o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania, preukazovali finančné zabezpečenie vo výške minimálnej mzdy. Ide o cudzincov, ktorí prichádzajú na územie Slovenskej republiky za účelom štúdia, činnosti podľa osobitný ch programov podporovaných vládou Slovenskej republiky alebo zamestnania. Finančné zabezpečenie vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu je dostatočnou zárukou, aby sa cudzinci nestali záťažou pre syst ém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.

Navrhuje sa, aby cudzinci, ktorí chcú na území Slovenskej republiky podnikať, nepreukazovali finančné zabezpečenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy na každý mesiac, ale vo výške najmenej p äťnásobku. Návrh vyplýva z aplikačnej praxe a umožnil by otvoriť trh práce aj pre drobných živnostníkov, ktorí podnikajú napríklad v poskytovaní rôznych služieb (napr. krajčír, opravá r obuvi, kaderník). Neúmerne vysoké finančné zabezpečenie im nedáva možnosť získať povolenie na pobyt.

K bodu 40 (§ 25 ods. 8)

Vypustenie ustanovenia týkajúceho sa zastavenia konania vyplýva zo zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

K bodu 41 (§ 26 ods. 1 písm. b))

V súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES sa navrhuje, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliadol okrem iného aj na záujmy maloletých detí cudzinca.

K bodom 42 a 43 (§ 26 ods. 2 písm. b, e) až g))

Navrhuje sa vypustiť písmeno b), teda ustanovenie o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt policajným útvarom, ak sa pri rozhodovaní o žiadosti zistí, že prechodný pobyt na účel podnikania cudzinca nie je nevyhnutný na dosiahnutie zá merov cudzinca. Ide o ustanovenie, ktoré sa v praxi pre obtiažnosť vôbec nevyužíva.

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES rozšíriť dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Ide napríklad o prípad, keď cudzinec žije v polygamickom manželstve a žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny pre ďalš iu manželku, alebo ak cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady.

Taktiež sa navrhuje rozšíriť možnosť zamietnutia ž iadosti o udelenie prechodného pobytu z dôvodu, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho udelenie. Tento návrh vychádza z aplikačnej praxe, kedy napríklad doklad potvrdzujúci účel pobytu v čase rozhodovania o žiadosti už nie je aktuálny.

K bodu 44 (§ 26 ods. 3)

Lehota pre rozhodnutie policajného útvaru sa predlžuje o ďalších 90 dní, a to vo zvlášť zložitých prípadoch, keď policajný útvar musí preverovať doklady, ktoré cudzinec priložil k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt. Ak ide o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel činností podľa osobitných programov, navrhuje sa predĺžiť lehotu na rozhodnutie zo 14 dní na 30 dní. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, kedy lehota 14 dní je nepostačujúca.

K bodu 45 (§ 26 ods. 5)

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar informovať členský štát Európskeho hospodárskeho priestoru, v ktorom má cudzinec dlhodobý pobyt, o udelení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky tomuto cudzincovi.

K bodu 46 (§ 26 ods. 6)

Takéto doplnenie sa navrhuje z dôvodu, že právny nárok na udelenie pobytu v niektorých prípadoch existuje, ide napr. o prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, kedy po splnení všetký ch podmienok požadovaných zákon je právny nárok na udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny.

K bodom 47 až 49 (§ 27 ods. 1 písm. b, c) a d))

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje cudzincovi, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru pred udelením prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, obnoviť povolenie na prechodný pobyt na dobu päť rokov.

Nakoľko v súlade s touto smernicou cudzinec po splnení ustanovených podmienok má právo po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky na trvalý pobyt na neobmedzen ú dobu, sa navrhuje vypustiť ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c) a d).

K bodu 50 (§ 27 ods. 2)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar, ktorý prijíma žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí žiadosti v deň jej podania, čo zvyš uje právnu istotu cudzinca.

K bodu 51 (§ 27 ods. 7)

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 52 a 53 (§ 29 ods. 1 písm. c), ods. 2 a 3)

Navrhuje sa, aby policajný útvar, ktorý rozhoduje o zrušení prechodného pobytu cudzinca, zohľadnil vš etky okolnosti týkajúce sa pobytu cudzinca, predovšetkým jeho rodinný a súkromný život. O zrušení pobytu cudzinca, ktorému bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodá rskeho priestoru, je policajný útvar povinný informovať tento členský štát v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES.

K bodu 54 (§ 34 ods. 2)

Novým znením ustanovenia sa navrhuje predĺžiť dobu prvého povolenia na trvalý pobyt z troch rokov na päť rokov. Cudzinci, ktorí podnikajú alebo pracujú na území Slovenskej republiky a ich rodinní príslušníci majú po piatich rokoch nepretržitého pobytu právo na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. Návrhom sa zosúladí pre všetkých cudzincov časové obdobie pre získanie trvalého pobytu na neobmedzenú dobu.

K bodu 55 (§ 35 )

Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh osôb, ktorým môže byť udelené prvé povolenie na trvalý pobyt. Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré podmieňujú udelenie prvého povolenia dĺžkou trvania manželstva alebo pobytu v prípade manžela alebo maloletého dieťaťa cudzinca s povolením na trvalý pobyt. Taktiež sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého môže policajný útvar udeliť prvé povolenie po desiatich rokoch nepretržité ho podnikania alebo zamestnania, nakoľko cudzincom s povolením na prechodný pobyt, ktorí najmenej päť rokov boli zamestnaní alebo podnikali na území Slovenskej republiky alebo ich rodinným príslušníkom, môž e byť v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES udelené povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu.

K bodu 56 (§ 36)

V súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES sa navrhuje, aby mohol za cudzinca, ktorý pre bezvl ádnosť nemôže podať žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt, túto žiadosť podať jeho rodinný príslušník.

Navrhuje sa povinnosť orgánu, ktorý žiadosť o prvé povolenie na trvalý pobyt prijal, vydať v deň prijatia žiadosti potvrdenie o jej prijatí.

K bodu 57 (§ 37 ods. 3 písm. b))

Navrhované ustanovenie rieši predkladanie dokladov pri podávaní žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt. Žiadateľ, ktorý má na ú zemí Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt, nemusí priložiť k žiadosti o prvé povolenie doklad preukazujúci bezúhonnosť, nakoľko takýto doklad predložil k ž iadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt a v prípade, že má policajný útvar podozrenie, že cudzinec počas pobytu na území Slovenskej republiky sp áchal trestný čin, má možnosť požiadať o odpis registra trestov. Rovnako sa tento doklad nevyžaduje u cudzinca mladšieho ako 15 rokov.

K bodu 58 (§ 37 ods. 4)

Navrhuje sa nové znenie ustanovenia, v ktorom sa vypúšťa možnosť policajného útvaru žiadať doklad potvrdzujúci skutočnosť, že cudzinec netrpí chorobou, ktorej šírenie je trestné. V súlade so smernicami 2004/38/ES a 2003/109/ES jediné choroby, kvôli ktorým môže byť odmietnutý vstup alebo prá vo na pobyt sú choroby určené príslušnými opatreniami Svetovej zdravotníckej organizácie a infekčné alebo nákazlivé parazitárne ochorenia, ak podliehajú ochranným opatreniam, ktoré sa uplatňujú na štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti na navrhuje v § 80b, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydalo takýto zoznam chorôb. Povinnosťou cudzinca však je predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

K bodu 59 (§ 37 ods. 5)

Na preukazovanie finančného zabezpečenia pobytu sa navrhuje preukazovanie len vo výške minimálnej mzdy, nakoľ ko ide o kategóriu cudzincov, ktorí sú napríklad rodinnými príslušníkmi občana Slovenskej republiky alebo ide o dieťa mladšie ako 18 cudzinca s trvalý m pobytom.

K bodu 60 (§ 37 ods. 6)

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie, podľa ktorého cudzinec, ktorý žiada o prv é povolenie na trvalý pobyt a ktorého predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania trvá viac ako desať rokov, jeho manžel alebo dieťa mladšie ako 21 rokov musia preukázať, že za celé obdobie prechodného pobytu neboli dlžníkmi poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti a že ku dňu podania žiadosti nemajú daňový nedoplatok alebo colný dlh. Vypustenie tohto ustanovenia sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2003/86/ES a Smernicou Rady 2003/109/ES, podľa ktorých nie je možné takéto doklady vyžadova ť.

K bodu 61 (§ 37 ods. 6)

Navrhuje sa predĺženie lehoty pre rozhodnutie policajného útvaru o ďalš ích 90 dní, a to vo zvlášť zložitých prípadoch, keď policajný útvar musí preverovať doklady, ktoré cudzinec priložil k žiadosti o udelenie povolenia na pobyt.

K bodu 62 (§ 38)

Navrhuje sa okruh subjektov, ktorým policajný útvar na žiadosť udelí ďalšie povolenie na trvalý pobyt na neobmedzenú dobu. V sú lade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje, aby cudzinci s povolením na prechodný pobyt na úč el zamestnania alebo podnikania a ich rodinní príslušníci po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky mali právo trvalého pobytu na neobmedzenú dobu. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa tejto kategórii cudzincov neudeľovalo prvé povolenie na trvalý pobyt na dobu päť rokov.

Taktiež sa navrhujú v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES doby, ktoré sa započítavajú do obdobia nepretržitého pobytu.

V prípade, že policajný útvar udelí ďalšie povolenie na trvalý pobyt cudzincovi s dlhodobý m pobytom v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, je povinný to oznámiť tomuto členskému štátu.

K bodu 63 (§ 38a)

Navrhovaným ustanovením sa upresňujú podmienky udelenia ďalš ieho povolenia na trvalý pobyt. Napríklad miesto podania, lehota podania žiadosti a doklady, ktoré je povinný cudzinec priložiť k žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 64 (§ 39 ods. 1 písm. b))

Navrhuje sa, aby policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt prihliadol okrem iného aj na záujmy maloletých detí cudzinca.

K bodu 65 (§ 39 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na trval ý pobyt o nesplnenie podmienok na udelenie povolenia na trvalý pobyt. Zároveň sa vypúšťa doterajšie znenie písmena b), keďže zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt z toho dôvodu, že cudzinec závažným spôsobom alebo opakovanie porušil povinnosť uloženú zákonom o pobyte cudzincov, nakoľ ko priestupok, ktorého sa cudzinec dopustí takýmto konaním by nemal byť dôvodom zrušenia povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 66 (§ 39 ods. 3 a 4)

Vypustenie ustanovenia týkajúceho sa zastavenia konania vyplýva zo zá kona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Odsek 4 sa vypúšťa z dôvodu, že podľa navrhovaných ustanovení (§ 38 a 38a) má cudzinec po splnení požadovaných podmienok nárok na udelenie trvalé ho pobytu.

K bodom 67 a 68 ((§ 41 písm. f) a g))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zániku povolenia na trvalý pobyt; ide o prípad, keď napríklad cudzincovi bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, alebo ak sa cudzinec, ktoré mu bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky po piatich rokoch prechodného pobytu, zdržiava šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky.

K bodom 69 až 72 (§ 42 ods. 1 písm. b), d) až f))

Navrhuje sa rozšíriť dôvody zrušenia povolenia na trvalý pobyt; ide o prípady, keď cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, predloží falošné alebo pozmenené doklady, alebo keď sa cudzinec, ktoré mu bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky po piatich rokoch prechodného pobytu, zdržiava 12 po sebe nasledujúcich mesiacov mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru.

Zrušenie povolenia na trvalý pobyt z toho dôvodu, ž e cudzinec závažným spôsobom alebo opakovanie porušil povinnosť uloženú zákonom o pobyte cudzincov sa navrhuje vypustiť (doterajšie písmeno e)), nakoľ ko priestupok, ktorého sa cudzinec dopustí takýmto konaním by nemal byť dôvodom zrušenia povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 73 (§ 42 ods. 2)

Navrhuje sa, aby policajný útvar, ktorý rozhoduje o zrušení trvalého pobytu cudzinca, zohľadnil všetky okolnosti týkajú ce sa pobytu cudzinca, predovšetkým jeho rodinný a súkromný život.

K bodom 74 až 77 (§ 43 ods. 1 písm. c) až e) a § 43 ods. 2)

Podľa doterajšej právnej úpravy policajný útvar udeľuje cudzincovi, ktorý sa nachádza vo výkone vä zby alebo vo výkone trestu odňatia slobody tolerovaný pobyt. Navrhuje sa vypustiť schvaľovací proces pri udeľovaní tolerovaného pobytu, nakoľko sa v praxi vyskytujú prípady, keď cudzinec využije svoje prá vo odvolať sa proti rozhodnutiu o udelení tolerovaného pobytu, pričom odvolací orgán nemôže tomuto odvolaniu vyhovieť, nakoľko iný štátny orgán rozhodol o jeho väzbe, alebo o jeho výkone trestu odň atia slobody. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje bez udeľovania pobytu, takýto pobyt považovať za tolerovaný pobyt priamo zo zákona, ak cudzinec nemá udelené povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. Takýmto postupom sa uľahčí činnosť policajného útvaru eliminovaním nadbytočných administratívnych postupov.

Rovnako sa navrhuje, aby sa priamo zo zákona za tolerovaný pobyt považovalo aj obdobie, keď cudzinec vezme svoju žiadosť o udelenie azylu späť a zároveň požiada o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu. Účelom je zlegalizovať pobyt tejto kategórie cudzincov na území Slovenskej republiky.

K bodu 78 (§ 43 ods. 3)

Navrhuje sa nová povinnosť pre policajný útvar, ktorý prijíma žiadosť o udelenie povolenia na tolerovaný pobyt, a to vydať potvrdenie o prijatí žiadosti v deň jej podania, čo zvyš uje právnu istotu cudzinca.

K bodu 79 (Názov štvrtej hlavy v tretej časti )

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 80 a 81 (§ 45 ods. 1, 3 a 4)

Zmena tohto ustanovenia vychádza z aplikačnej praxe, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď cudzinka s povolením na prechodný alebo s povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky porodí dieťa v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodom 82 a 83 (§ 45a až 45e)

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy a za účelom transponovania Smernice Rady 2004/38/ES navrhuje sa priznať občanom Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinným príslušníkom právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzenú dobu po piatich rokoch nepretržitého pobytu. V prípade, že nastanú prípady taxatívne uvedené v návrhu zákona, môžu získať toto právo aj pred uplynutím piatich rokov.

Aby sa občania Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinní príslušníci nestali neprimeranou záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky počas počiatočného obdobia pobytu, navrhujú sa podmienky, za ktorých sa môžu počas prvého povolenia na trvalý pobyt zdržiavať na území Slovenskej republiky. Obmedziť ich právo pobytu je možné len na základe dôvodov verejného zdravia, verejné ho poriadku a bezpečnosti štátu. Po uplynutí piatich rokov, okrem prípadov, keď je možné túto dobu skrátiť, má občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník nárok na trval ý pobyt na dobu neobmedzenú. Jedinou podmienkou je preukázanie doby pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje priznať uplynutím určenej doby pobytu občanovi Európskeho hospodárskeho pri estoru a jeho rodinnému príslušníkovi trvalý pobyt s neobmedzenou platnosťou.

Navrhuje sa, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru nemal povinnosť zaregistrovať sa počas prvé ho povolenia na trvalý pobyt na policajnom útvare. Sleduje sa tým odbremenenie štátnej správy od administratívnych postupov pri preverovaní žiadostí o udelenie povolenia na pobyt. Na druhej strane sa však prizná va policajnému útvaru právo počas obdobia tohto pobytu vyžiadať od občana Európskeho hospodárskeho priestoru preukázanie splnenia podmienok jeho pobytu, ak má policajný útvar pochybnosti, či tento občan spĺ ňa ustanovené podmienky. V prípade, že občan Európskeho hospodárskeho priestoru využije právo registrácie prvého povolenia na trvalý pobyt, napríklad z toho dôvodu, že o prvé povolenie na pobyt ž iada jeho rodinný príslušník, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru, má taktiež policajný útvar, v prípade pochybností, právo vyžadovať od tohto občana doklad preukazujúci opr ávnenosť pobytu.

V prípade rodinného príslušníka občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru sa navrhuje ponechať schvaľovací proces v rozhodovaní o ž iadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt.

K bodu 84 (§ 46)

Nové znenie ustanovenia navrhuje lehotu na vydanie dokladu o pobyte.

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje povinnosť policajné mu útvaru uviesť v doklade o pobyte vystaveného rodinnému príslušníkovi občana Európskeho hospodárskeho priestoru názov 'rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru'. Taktie ž do dokladu cudzinca, ktorému bolo udelené ďalšie povolenie na trvalý pobyt v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES, sa navrhuje uviesť názov 'osoba s dlhodobým pobytom – ES'.

K bodom 85 a 86 (§ 49 ods. 1 písm. m), o) až q))

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti cudzinca o povinnosť podrobiť sa na požiadanie policajného útvaru alebo zastupiteľského úradu snímaniu biometrických údajov, predložiť na požiadanie policajného útvaru doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie a požiadať do troch pracovných dní o vystavenie nového dokladu o pobyte, ak údaje v ňom uveden é nezodpovedajú skutočnosti, prípadne ak je doklad stratený alebo odcudzený.

K bodom 87 až 89 (§ 49 ods. 2, § 49 ods. 2 písm. a), § 50 písm. b))

V § 49 ods. 2 sa navrhuje predĺžiť dobu hlásenia vstupu na ú zemie Slovenskej republiky policajnému útvaru na desať dní, ak ide o občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka a v § 49 ods. 2 písm. a) sa navrhuje povinnosť policajného útvaru na požiadanie cudzinca vydať potvrdenie o jeho pobyte.

Ustanovenie týkajúce sa povinností ubytovateľa sa navrhuje doplniť o povinnosť viesť v domovej knihe aj údaj o trvalom pobyte cudzinca. Návrh vychádza z aplikač nej praxe.

K bodu 90 (§ 51 ods. 4 až 6)

Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 3 ods. 1 a 2 a čl. 6 ods. 1 a 2 Smernice Rady 2004/82/ES, ktorou sa ukladá povinnosť leteckým dopravcom poskytovať policajnému útvaru na hraničnom priechode (letisku) v elektronickej podobe údaje o cestujúcich (vrátane osobných údajov), ktorých prepravuje cez vonkajšiu hranicu Euró pskej únie. Zároveň sa určuje rozsah poskytovaných údajov a povinnosť leteckého dopravcu informovať cestujúcich o poskytnutí údajov policajnému útvaru. Účelom navrhovanej zmeny je obmedziť nelegá lnu migráciu cudzincov do krajín Európskej únie prostredníctvom leteckej dopravy.

K bodu 91 (§ 53 ods. 1)

Ide o zmenu v súvislosti so zmenou 'Národného úradu práce' na 'Ústredie práce, sociá lnych vecí a rodiny' v novej právnej úprave, a to v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

K bodu 92 (§ 53 ods. 6)

Niektoré právnické osoby, ako napríklad škola, sú povinné oznámiť policajnému útvaru začatie činnosti, na účel ktorej bol cudzincovi povolený prechodný pobyt. Navrhuje sa, aby takúto povinnosť nemali v prípade občana Európskeho hospodárskeho priestoru.

K bodu 93 (§ 54 ods. 4)

V prípade, že vznikne pochybnosť, či občan Európskeho hospodárskeho priestoru spĺňa podmienky na uplatňovanie práva prvého povolenia na trvalý pobyt, má právo policajný útvar overiť ich splnenie.

K bodu 94 (§ 55 odsek 2)

Navrhovaná zmena upravuje povinnosti policajného útvaru na hranič nom priechode (letisku) pri archivácii a využívaní údajov poskytnutých leteckým dopravcom. Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 2004/82/ES.

K bodu 95 (nadpis šiestej časti zákona)

Zmena názvu uvedenej časti zákona vychádza z doplnenia tejto časti štvrtou hlavou – Letecký tranzit.

K bodom 96 až 98 (§ 56, § 57 ods. 1 písm. a), ods. 7)

Navrhuje sa do ustanovenia o administratívnom vyhostení doplniť slová 'ak tento zá kon neustanovuje inak', nakoľko ustanovenie § 57 sa dopĺňa odsekom 10, v ktorom sa ustanovuje, že občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak nespĺňa z ákonom stanovené podmienky, možno administratívne vyhostiť aj bez určenia zákazu pobytu.

V prípade, že sa cudzinec dopustí konania taxatívne uvedeného v platnom znení zákona, je policajný útvar povinný určiť zákaz vstupu na ú zemie Slovenskej republiky tomuto cudzincovi na desať rokov. Navrhuje sa, aby policajný útvar mal možnosť podľa úvahy rozhodnúť o určení doby zákazu pobytu v rozmedzí od päť do desať rokov. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, nakoľko uloženie zá kazu pobytu na desať rokov za konanie menej závažného charakteru, je tvrdý postih pre cudzinca.

V § 57 ods. 7 sa navrhuje rozšíriť ustanovenie, podľa ktorého policajný útvar môže skrátiť dobu zákazu vstupu alebo administratívne nevyhostiť cudzinca, ktorý má udelené povolenie na trvalý pobyt. Policajný útvar bude povinný prihliadnuť nielen na súkromný a rodinný život cudzinca a dĺžku jeho pobytu, ale aj na vek cudzinca a väzby s krajinou pôvodu, ktoré m ôžu byť citové či ekonomické.

K bodom 99 a 100 (§ 57 ods. 8 až 13)

Navrhujú sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES podmienky, za ktorých môže policajný útvar administrat ívne vyhostiť občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka a cudzinca s dlhodobým pobytom v Európskom hospodá rskom priestore. Ide o ohrozenie bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia. V prípade ohrozenia verejného zdravia nemôže byť občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník a cudzinec s dlhodobým pobytom v Európskom hospodárskom priestore administratívne vyhostený, ak choroba vznikla po troch mesiacoch od vstupu tohto cudzinca na ú zemie Slovenskej republiky.

Občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinného príslušníka, ktorí majú povolený trvalý pobyt na neobmedzenú dobu, ako aj cudzinca s ďalším povolením na pobyt, možno vyhostiť len z vážnych dô vodov ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

Ak občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník nespĺňajú niektorú z podmienok na udelenie trvalého pobytu, napríklad nemajú dostatočn é finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu na území Slovenskej republiky, môžu byť vyhostení z územia Slovenskej republiky. V tomto prípade im nemôže byť uložený zá kaz pobytu. Vyhostenie z tohto dôvodu sa nemôže realizovať, ak získali ďalšie povolenie.

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES administratívne nevyhostiť občana Európskeho hospodá rskeho priestoru, ak sa na území Slovenskej republiky oprávnene zdržiava najmenej desať rokov. Výnimkou z tohto ustanovenia je prípad, ak tento predstavuje hrozbu pre bezpečnosť štátu. Navrhuje sa tiež v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES vyhostenie dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v prípade, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme. Pri zohľadňovaní záujmov maloletého dieťaťa sa vychádza predovšetkým z Dohovoru Organizácie spojených národov o právach dieťaťa z 20. novembra 1989. Pôjde napríklad o prí pady, kedy v záujme zachovania rodiny dieťa bude vyhosťované spoločne so svojimi rodičmi. Nejedná sa o prípady, kedy je maloletý nájdený na území Slovenskej republiky bez sprievodu. Potrebné opatrenia v zá ujme maloletých bez sprievodu vykonávajú orgány poverené výkonom sociálnoprávnej ochrany detí a prevencie. Policajný útvar má v takomto prípad e len oznamovaciu povinnosť a nie represívnu.

V súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES sa navrhuje povinnosť pre policajný útvar informovať členský štát Európskeho hospodá rskeho priestoru, v ktorom má cudzinec dlhodobý pobyt o jeho administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky. V prípade administratívneho vyhostenia cudzinca s dlhodobým pobytom z obzvlášť závažného dôvodu mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru, navrhuje sa povinnosť pre policajný útvar rozhodnutie o vyhostení konzultovať so štátom, ktorý mu udelil dlhodobý pobyt.

Navrhuje sa v odseku 13, aby sa ustanovenie odseku 7 vzťahovalo primerane aj na občana Európskeho hospodárskeho priestoru a na zvýhodneného cudzinca.

K bodu 101 (§ 59 ods. 4)

Tento návrh vychádza z aplikačnej praxe. Ide o prípady, keď policajný útvar nemôže z objektívnych dôvodov administratívne vyhostiť cudzinca, a to z toho dôvodu, že nie je možné cudzincovi žiadnym spôsobom zabezpečiť cestovný doklad, ako aj nie je možn é zabezpečiť jeho vycestovanie na cudzinecký pas.

K bodom 102 a 103 (§ 61 ods. 2 a 3)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník mohli požiadať o zrušenie právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak došlo k podstatnej zmene okolností, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané. Ministerstvo vnú tra je povinné rozhodnúť o takejto žiadosti do 180 dní od jej doručenia.

V § 61 odsek 3 sa jedná o legislatívno technickú úpravu.

K bodom 104 až 107 (§ 62 ods. 1 písm. c) až g))

Navrhuje sa doplnenie dôvodov zaistenia toho cudzinca, ktorému bol súdom uložený trest vyhostenia a ktorý nemá cestovný doklad. Tento návrh vyplynul z aplikačnej praxe, nakoľko až do získania náhradného cestovného dokladu pre tohto cudzinca, nie je možné vykonať výkon trestu vyhostenia.

Taktiež sa navrhuje, aby cudzinca, ktorému súd uložil trest vyhostenia alebo ktorý má byť administratí vne vyhostený a ktorý žiada o azyl, mohol policajný útvar zaistiť, nakoľko sa vyskytujú prípady, keď žiadosť o azyl cudzinec podáva účelovo, aby zabránil výkonu trestu vyhostenia alebo administratí vnemu vyhosteniu.

V rámci konania o udelenie azylu sa zisťuje tiež skutočnosť, či podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (tzv. dublinské nariadenie) a nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 na preskúmanie žiadosti o udelenie azylu podanej v členskom štáte štátnym príslušníkom tretej krajiny je príslušná Slovenská republika alebo je prí slušný preskúmať takúto žiadosť iný členský štát.

Z dôvodu zabezpečenia reálneho transferu do iného členského štátu a tým zamedzenia svojvoľného odchodu žiadateľa a marenia výkonu transferu (zabránenie fenoménu 'asylum - shopping ') sa navrhujú rozšíriť dôvody na zaistenie cudzinca. Policajný útvar bude mať oprávnenie zaistiť cudzinca, ak iný členský štát prijme svoju zodpovednosť za preskúmanie žiadosti o udelenie azylu. O takejto skutočnosti Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky poskytne príslušnému policajnému útvaru informáciu. Podobná prax sa realizuje napr. aj v Luxembursku, Holandsku a vo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii je zaistenie využívané počas celej dublinskej procedúry bez časového obmedzenia, v ďalších členských štátoch je zaistenie využívané len na zabránenie marenia výkonu transferu do iného členského štátu, a to po pozitívnej akceptácii zodpovednosti iným členským štátom podľa nariadenia Rady (ES) č. 343/2003.

K bodu 108 (§ 62 ods. 4)

Navrhované ustanovenie vyplynulo z aplikačnej praxe. Ide o prípady, keď napríklad cudzinec, ktorý porušil ustanovenia zákona a ktorý má byť zaistený, odmieta uviesť údaje o svojej totožnosti. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje oprávnenie pre policajta zaistiť tohto cudzinca aj bez zistenej totožnosti s tým, že je povinný priložiť k rozhodnutiu o jeho zaistení také dôkazy, na základe ktorých táto osoba nemôže byť zamenená s inou osobou. Môžu to byť naprí klad odtlačky prstov.

K bodu 109 (§ 62 ods. 5)

Navrhovanou zmenou sa dosiahne, že zaistený cudzinec, ktorý bude odovzdaný príslušnému susedné mu štátu na základe readmisnej dohody, môže byť umiestnený na policajnom útvare, ktorý cudzinca zaistil (spravidla v blízkosti štátnej hranice). Nebude potrebný prevoz cudzinca, u ktorého sa zač alo konanie o jeho odovzdaní do zariadenia vo vnútrozemí a následný prevoz na štátnu hranicu, kde bude odovzdaný orgánom susedného štátu. Tým dôjde k úspore finančných prostriedkov potrebný ch na zabezpečenie prevozu cudzinca do zariadenia a späť na štátnu hranicu. Maximálna doba umiestnenia zaisteného cudzinca na policajnom útvare je sedem dní. Dovtedy musí byť rozhodnuté o prevzatí, resp. neprevzat í cudzinca podľa readmisnej dohody.

K bodu 110 (§ 75a až 75d)

Navrhnuté ustanovenia rozširujú právnu ú pravu policajného prevozu špecificky pre letecký tranzit. Túto úpravu si vyžiadala realizácia záväzku Slovenskej republiky vyplývajúca zo Smernice Rady 2003/110/ES. V tejto súvislosti sa vymedzujú povinnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri prijímaní a podávaní žiadosti o letecký tranzit a povinnosti policajného útvaru na zabezpečenie realizácie leteckého tranzitu. Písomnú žiadosť o letecký tranzit posúdi ministerstvo vnútra a rozhodne o jeho schválení, o čom informuje žiadajúcu stranu. Ministerstvo vnútra môže v odôvodnených prípadoch žiadosť o letecký tranzit zamietnuť. O dôvodoch informuje žiadajúcu stranu. Súčasne sa vymedzuje rozsah poskytovanej pomoci a dôvody, pre ktoré môže byť žiadosť o letecký tranzit odmietnutá. Žiadajúci štát je povinný prijať cudzinca naspäť. Letecký tranzit sa môže uskutočniť so sprievodom alebo bez sprievodu. Ministerstvo vnútra zabezpečuje potrebnú pomoc a súčinnosť v priestoroch tranzitného verejného letiska. Náklady spojené s leteckým tranzitom hradí ten, kto o letecký tranzit požiadal.

K bodu 111 (§ 76 ods. 1 písm. d))

Navrhuje sa doplniť ustanovenie o priestupkoch, a to rozšírením ustanovenia o porušení povinnosti ustanovených zákonom, napr. ak cudzinec žiada o udelenie ďalšieho povolenia na trvalý pobyt, je povinný podať žiadosť najneskôr 60 dní pred skončen ím platnosti povolenia na pobyt. Navrhuje sa nesplnenie tejto povinnosti riešiť ako priestupok, nakoľko zamietnutie žiadosti len z tohto dôvodu je neprimerane tvrdým opatrením. Taktiež sa navrhuje riešiť ako priestupok nesplnenie povinnosti požiadať o vystavenie dokladu o pobyte v ustanovenej lehote.

K bodom 112 a 113 (§ 77 ods. 1 písm. d) a ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa zavádza nový správny delikt, ktorého sa letecký dopravca dopustí , ak neposkytne údaje podľa § 51 ods. 4 zákona alebo ich poskytne neúplné alebo nesprávne. Zároveň sa stanovuje výška pokuty - sankcia za takéto konanie, ktorá je stanovená v slovenských korunách v sú lade s transponovanou smernicou. Navrhovanou zmenou sa transponuje čl. 4 ods. 1 písmeno a) a b) Smernice Rady 2004/82/ES.

K bodu 114 (§ 80 ods. 2)

Navrhuje sa v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES určiť kontaktné miesta pre prijímanie a odovzdávanie informácií týkajúcich sa cudzincov s dlhodobým pobytom, ktorým bolo na území Slovenskej republiky udelené povolenie na prechodný pobyt, ďalšie povolenie alebo majú byť administratívne vyhostení z nášho územia.

K bodu 115 (§ 80 ods. 5)

Navrhuje sa opatriť doložkou vyššieho overenia aj iné doklady ako matričné doklady, vydané orgánmi iných štátov, napríklad výpis z registra trestov.

K bodu 116 (§ 80 ods. 9)

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje oprávnenie pre policajný útvar požiadať orgány iného členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru o poskytnutie informácie, týkajúcej sa predchádzajúcich policajných záznamov o jeho občanovi a rodinnom príslušníkovi tohto občana.

K bodu 117 (§ 80b a 80c)

Navrhuje sa splnomocnenie pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis ohľ adne chorôb, ktoré ohrozujú verejné zdravie.

Navrhujú sa v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov konkrétne údaje, ktoré je policajný útvar, resp. zastupiteľský úrad oprávnený v konaniach podľa tohto zákona spracovávať.

K bodu 118 (§ 81b)

Podľa platného zákona občan Európskeho hospodárskeho priestoru môže získať trvalý pobyt na neobmedzenú dobu ohlásením. Jeho rodinný príslušník získava trvalý pobyt na neobmedzenú dobu udelením. V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje, aby občan Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinný príslušník získali trvalý pobyt na dobu neobmedzenú až po piatich rokoch nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby doteraz získaný trvalý pobyt sa považoval za trvalý pobyt na neobmedzenú dobu.

Podľa doterajších predpisov mohol cudzinec získať trvalý pobyt napríklad po desiatich rokoch nepretržitého prechodné ho pobytu na účel podnikania alebo zamestnania. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby aj tým, ktorým už bol udelený trvalý pobyt, bol vystavený doklad o pobyte s názvom 'osoba s dlhodobým pobytom – ES'. Takýmto dokladom v súlade so Smernicou Rady 2003/109/ES cudzinec preukazuje napríklad svoje právo na pobyt v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.

Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď začalo konanie o pobyte podľa zákona účinného pred 6.12.2005, sa toto konanie dokončilo podľa ustanovení, ktoré sú pre žiadateľa priaznivejšie.

K bodu 119 (§ 82a)

Vzhľadom na metodické usmernenie Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa transpozičný odkaz uvádza v záverečných ustanoveniach návrhu právneho predpisu, navrhuje sa toto ustanovenie.

K bodu 120 (príloha č. 1)

V súlade so Smernicou Rady 2003/110/ES sa navrhuje uvedená príloha. Žiadosť o letecký tranzit sa podáva na formulári, ktorý tvorí prílohu číslo 1. Písomnú žiadosť o letecký tranzit doručí žiadajúci štá t najneskôr dva dni pred leteckým tranzitom.

K bodu 121 (príloha č. 2)

V navrhovanej prílohe sa uvádzajú právne akty, ktoré sa transponujú do návrhu zákona.

Èl. II

Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že ak sa zistí prítomnosť hľadanej osoby na území Slovenskej republiky, slovenská právna úprava neumožňuje zaistenie osoby, na ktorú bolo vyhlásené medzinárodné policajné pátranie. Ak ešte nebol vydaný európsky zatýkací rozkaz a zistí sa prítomnosť takejto osoby na našom území, je potrebné obmedziť jej osobnú slobodu – t. j. zaistiť ju, aby poč as zaistenia príslušné orgány kontaktovali orgány štátu pôvodu a požiadali ich o vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Èl. III

K bodom 1 a 2 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 18 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa zmena poznámky pod čiarou, nakoľko od 1.4.2002 je účinný nový zákon č. 48/2002 o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

K bodu 3 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 24 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa nové znenie položky 24. Vypúšťa sa poplatok za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel 'iný', nakoľko súčasná právna úprava tak ýto účel neuvádza. Taktiež sa navrhuje rozdeliť spoplatnenie za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie a zamestnanie, pričom správny poplatok za žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie sa navrhuje zvýšiť a na účel zamestnanie zostáva nezmenený. Ïalej sa navrhuje zvýšenie aj ostatný ch položiek z dôvodu, že tieto neboli od účinnosti nového zákona upravované. Taktiež sa navrhuje zaviesť správny poplatok za prechodný pobyt na účel 'plnenie služobných povinností civilnými zlo žkami ozbrojených síl', keďže zákon o pobyte cudzincov prechodný pobyt na tento účel uvádza a doposiaľ nebol určený správny poplatok.

Navrhuje sa oslobodiť od poplatkov podľa tejto položky napríklad osoby, ktoré žiadajú zlúčenie rodiny s azylantom a osoby, ktorým bolo priznané štipendium vlády Slovenskej republiky. Taktiež sa navrhuje oslobodiť osoby, ktoré žiadajú o udelenie tolerovaného pobytu z dôvodu, že existuje prekážka administratívneho vyhostenia a ktorým bolo poskytnuté do časné útočisko.

Navrhuje sa tiež oslobodiť osoby, ktorým má byť vydaný cudzinecký pas z dôvodu, že táto nemá vlastný cestovný doklad a nemožno ho zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu št átu, ktorého je štátnym príslušníkom a osoba má byť administratívne vyhostená alebo jej bol uložený trest vyhostenia.

Ïalej sa navrhuje v súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES oslobodiť od správnych poplatkov za povolenie na trvalý pobyt občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov.

Vzhľadom na oslobodenie od správnych poplatkov občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov, navrhuje sa oslobodiť od správnych poplatkov za udelenie trvalého pobytu aj manžela obč ana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislého príbuzného v priamom rade občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, nakoľko tí to by boli v porovnaní s občanmi Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinnými príslušníkmi znevýhodnení.

V súlade so Smernicou Rady 2004/38/ES sa navrhuje znížiť správny poplatok za vydanie dokladu o pobyte na poplatok, ktorý nesmie prevyšovať poplatok za vydanie podobných dokladov stanovených pre obč anov Slovenskej republiky.

K bodu 4 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 25 sadzobníka správnych poplatkov)Navrhuje sa vypustiť túto položku z dôvodu, že na území Slovenskej republiky sa víza neudeľujú ani nepredlžujú.

K bodu 5 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, položka 26 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa zrušiť udelenie víza na hraničnom priechode cudzincom, ktorí vstupujú na ú zemie Slovenskej republiky za účelom organizovanej turistiky, a ktorých pobyt na území Slovenskej republike nepresiahne 24 hodín. Dôvodom je, že podľa platnej právnej úpravy (§ 10 ods. 2 a § 11 ods. 2) je možné cudzincovi udeliť vízum na hraničnom priechode len z humanitných dôvodov, ak cudzinec preukáže , že jeho vstup je naliehavý a nemohol ho predvídať, alebo ak udelenie víza je v zá ujme Slovenskej republiky. V roku 2004 nebolo na hraničnom priechode udelené ani jedno slovenské vízum podľa tejto položky sadzobníka správnych poplatkov.

K bodu 6 (časť II, VNÚTORNÁ SPRÁVA, oslobodenie k položke 26 sadzobníka sprá vnych poplatkov)

Navrhovanou zmenou sa transponuje ustanovenie čl. 5 ods. 2 Smernice 2004/38/ES, podľa ktorého sa vízum rodinným pr íslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ak ho potrebujú, udeľuje bezplatne. Ide o cudzincov z tretích krajín, ktorí nemajú povolený pobyt v štáte Európskej únie ale sú rodinnými prí slušníkmi občana Európskej únie a na vstup do štátov Európskej únie potrebujú vízum.

K bodu 7 (časť XVIII, KONZULÁRNE POPLATKY, oslobodenie k položke 240 sadzobníka sprá vnych poplatkov)

Navrhuje sa oslobodiť od poplatku za udelenie krátkodobého víza na jeden vstup cudzincov, ktorým bolo udelené povolenie na pobyt, nakoľko títo už majú povolený pobyt, ale doklad o pobyte im bude vydaný do 60 dní od rozhodnutia o udelení povolenia na pobyt.

K bodu 8 (časť XVIII, KONZULÁRNE POPLATKY, položka 242 sadzobníka správnych poplatkov)

Navrhuje sa úprava správnych poplatkov v súlade s položkou 24.

K Èl. IV

K bodom 1 a 2

Z dôvodu zamedzenia takzvanej turistiky súvisiacej so získavaním vodičských preukazov Slovenskej republiky obč anmi, najmä iných členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorá je zaznamenaná za posledné obdobie, sa navrhuje viazať podmienku trvalého pobytu alebo prechodného pobytu žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia na jeho trvanie najmenej 185 dní v každom kalendárnom roku. Týmto sa tiež zosúladí dĺžka trvania pobytu potrebného pre získanie vodičského preukazu občanmi Euró pskeho hospodárskeho priestoru s dĺžkou pobytu, potrebného pre výmenu vodičského preukazu za vodičský preukaz Slovenskej republiky. Pri určovaní dĺžky pobytu sa vychádza zo smernice Rady 91/439/EHS o vodičsk ých preukazoch.

Okrem uvedeného sa takýmto opatrením sleduje účinná ochrana pred vydaním vodičského preukazu osobám, ktoré žiadajú o udelenie vodičského oprávnenia na území Slovenskej republiky z dôvodov, ktor é brania jeho udeleniu v štáte svojho pôvodu. Ide najmä o prípady, kedy takéto osoby sú držiteľmi vodičského preukazu, ale tento majú zadržaný alebo vodičské oprávnenie majú odobraté z dô vodu straty zdravotnej alebo odbornej spôsobilosti.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 2 ods. 4)

Navrhovanou zmenou sa ruší § 2 ods. 4 zákona o cestovných dokladoch, a to z dôvodu potreby transponovania ustanovenia č l. 27 ods. 4. Smernice 2004/38/ES. Vecne toto ustanovenie nepatrí do zákona o cestovných dokladoch, ale do zákona o pobyte cudzincov. Zrušené ustanovenie sa v upravenej podobe navrhuje zapracovať do § 3 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (pozri dôvodovú správu k Èl. I bod 9 § 3 ods. 1).

K bodu 2 (§ 6 ods. 4)

Navrhuje sa v súlade so smernicou 2004/38//ES Euró pskeho parlamentu a Rady zo dňa 29.apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺ ňa nariadenie (EHS) č. 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, aby sa cestovné doklady u osôb mladších ako 15 rokov vydá vali na obdobie 5 rokov. Predmetná smernica vyžaduje, aby sa akýkoľvek cestovný doklad vydával na obdobie najmenej 5 rokov.

K bodu 3 (§ 7 ods. 2)

Vzhľadom na potreby praxe sa navrhuje, aby sa diplomatický pas mohol vydať na nevyhnutne potrebný čas aj inému občanovi, ktorý bude v zahraničí plniť úlohy na diplomatickej úrovni v záujme Slovenskej republiky, ak by bolo bez diplomatické ho pasu podstatným spôsobom sťažené vykonanie dočasného vyslania alebo splnenie jeho účelu.

K bodu 4 (§ 8 ods. 1 písm. b))

Vzhľadom na potreby praxe sa navrhuje, aby sa služobný pas mohol vydať aj prokurátorovi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K bodu 5 (§ 11 ods. 1)

Navrhovanou zmenou sa upravuje cestovanie obč anov Slovenskej republiky do zahraničia na základe občianskeho preukazu, ktorá vytvára legislatívne podmienky umožňujúce cestovať občanom Slovenskej republiky na základe občianskeho preukaz aj do nečlenských štátov Európskej únie. Občiansky preukaz už aj v súčasnosti je uznávaný za cestovný doklad pre cestovanie mimo štátov Európskej únie (Švajčiarsko, Lichtenštajnsko a Chorvátsko).

Èl. VI

K bodom 1 a 2

V súvislosti s transponovaním smernice 2004/82/ES do zákona o pobyte cudzincov, ktorá súvisí s prepravovan ím cudzincov cez vonkajšiu hranicu bolo potrebné znovelizovať aj zákon o ochrane štátnej hranice, keďže sa v definícii vonkajšej hranice vyskytli určité nepresnosti. Rovnako bolo potrebné ustanoviť, že vymedzenie vonkajšej hranice nadobúda účinnosť skôr, než je to ustanovené v teraz platnom znení zákona.

Èl. VII

Navrhuje sa, vzhľadom na počet a rozsah noviel zákona o pobyte cudzincov, aby sa predseda Ná rodnej rady Slovenskej republiky splnomocnil na vydanie úplného znenia tohto zákona v záujme prehľadnosti.

Èl. VIII

Účinnosť novely zákona sa navrhuje v súlade so Smernicami Rady, ktoré sa do návrhu zákona preberajú.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš DZURINDA v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu