Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2022 do 31.07.2022

Platnosť od: 18.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 31.07.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Kolektívne pracovno-právne vzťahy, Odmena za prácu, Územná samospráva, Lekári, zdravotnícki zamestnanci, Stredné školstvo, Zamestnanosť, Základné školstvo
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD214DS38EUPP19ČL0

Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov 553/2003 účinný od 01.01.2022 do 31.07.2022
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 553/2003 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 414/2021

Legislatívny proces k zákonu 414/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 414/2021, dátum vydania: 19.11.2021

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá na základe rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VIII. volebné obdobie a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún december 2021 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Cieľom návrhu zákona je najmä jeho zosúladenie s aktuálnymi potrebami aplikačnej praxe a to najmä v oblastiach, ktoré sa najviac dotýkajú výkonu pracovnej činnosti v kontexte poskytovania výchovy a vzdelávania deťom a žiakom.

V návrhu zákona sa najmä

-zjednodušuje preukazovanie bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť zbaviť mlčanlivosti aj fyzickú osobu, ktorá nevykonáva pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo pracovnú činnosť odborného zamestnanca a ide o skutočnosti, o ktorých sa dozvedela ako pedagogický zamestnanec alebo ako odborný zamestnanec,

-vytvára nová kategória pedagogického zamestnanca, a to školský digitálny koordinátor,

-ustanovuje, že za hodinu práce nadčas sa bude hodina priamej výchovno-vzdelávacej činnosti považovať len vtedy, ak bude splnený základný úväzok,

-rozširuje kompetencie školského špeciálneho pedagóga a niektorých odborných zamestnancov, reguluje výkon činnosti riaditeľa školy a školského zariadenia a rozširuje kompetencie školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní,

-mení zabezpečovanie uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca,

-ustanovujú nové kariérové pozície školský digitálny koordinátor a koordinátor školského podporného tímu,

-zjednodušuje zaraďovanie do kariérových stupňov a vykonávanie atestácií,

-rozširuje okruh atestačných organizácií,

-zjednodušuje organizovanie všetkých druhov vzdelávania v profesijnom rozvoji,

-umožňuje absolvovať kvalifikačné, funkčné, špecializačné a inovačné vzdelávanie aj ďalším fyzickým osobám, na ktoré sa inak zákon nevzťahuje,

-spresňuje spĺňanie podmienok odborného garanta a lektora kvalifikačného vzdelávania,

-spresňujú podmienky financovania profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky poskytnúť dotácie zamerané na podporu aktivít profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-zjednodušuje uvádzanie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,

-ustanovuje možnosť vzdelávať sa v inom než slovenskom jazyku,

-mení rozsah zapisovaných údajov v Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení,

-ustanovuje podmienky zriadenia, zloženie a činnosť školského podporného tímu,

-dopĺňa možnosť vyplácať funkčný plat za prácu nadčas v období čerpania náhradného voľna,

-umožňuje priznať osobný príplatok pre pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca za prácu vykonanú nad rámec pracovných povinností na obdobie, kedy sú tieto činnosti vykonávané.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyv na manželstvo, rodičovstvo, rodinu, vplyv na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na služby pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a s právom Európskej únie.

 

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

K bodu 1

Dôvodom pre úpravu § 2 ods. 5 je kritický nedostatok učiteľov dôležitých predmetov, ktorých obsah zásadný vplyv na úspešnosť vzdelávania (matematika, cudzie jazyky, informatika a pod). Z tohto dôvodu sa umožňuje uspokojovať dopyt po učiteľoch aj uzatváraním dohôd o prácach mimo pracovný pomer so študentmi učiteľských študijných programov.

K bodu 2

Dôvodom pre úpravu § 4 je naplnenie potrieb aplikačnej praxe umožňujúcej najmä orgánom činným v trestnom konaní efektívne komunikovať s bývalými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami pri odhaľovaní trestnej činnosti páchanej v školách, školských zariadeniach alebo v zariadeniach sociálnej pomoci. Navrhovaná úprava ustanoví kompetencie pri zbavení mlčanlivosti fyzických osôb, ktoré v minulosti vykonávali pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo pracovnú činnosť odborného zamestnanca v škole, školskom zariadení alebo v zariadení sociálnej pomoci a môžu po zbavení mlčanlivosti prispieť k objasňovaniu potrebných skutočností, viažucich sa na výkon pracovnej činnosti u bývalého zamestnávateľa.

K bodu 3

Dôvodom úpravy ustanovenia je potreba zosúladenia miesta zavedenia legislatívnej skratky „program vzdelávania“ s jej používaním v texte zákona. Zákon v ďalšom texte neuvažuje o programe vzdelávania ako o školskom vzdelávacom programe alebo o výchovnom programe, a preto sa legislatívna skratka z písmena a) vypúšťa a zavádza sa v novom písmene b).

Zosúlaďuje sa text doterajšieho písmena d) s právnou úpravou okruhu oprávnených poskytovateľov vzdelávania v profesijnom rozvoji, ktorý je širší než okruh zamestnávateľov, v ktorých sa poskytovať poradenstvo pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v súčasnom znení zákona. Rovnako dochádza k zosúladeniu odseku 1 s § 4 ods. 1 písm. l), ktoré ako všeobecnú povinnosť pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca vymedzuje aj povinnosť poskytovať dieťaťu, žiakovi a zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka poradenstvo a odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním. Vložením nového písmena f) do § 6 ods. 1 sa umožní účinné poskytovanie odbornej pomoci všetkými pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami, ktorých možno nazvať aktérmi výchovy a vzdelávania konkrétneho dieťaťa alebo žiaka. Úprava tiež akceptuje potrebu ustanovenia možnosti zabezpečiť koordináciu a podporu aktérov vzdelávania v oblasti využívania digitálnych technológií a metód ich využívania vo výchove a vzdelávaní, pričom účelom je moderné a inkluzívne vzdelávanie. Aplikačná prax najmä stredných škôl ukazuje, že doteraz bola potreba koordinácie a podpory digitálnych technológií vo výchove a vzdelávaní reálne vykonávaná ako syntéza technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku. V súčasnosti tieto potreby škôl saturované zamestnancami, ktorí technicky kompetentní, ale aj skúsenými učiteľmi s potrebnými technickými znalosťami. Úprava odseku 1 preto súvisí aj s ustanovením novej kategórie

pedagogických zamestnancov - školský digitálny koordinátor ako odpovede na potreby škôl v oblasti moderného vzdelávania s využitím digitálnych technológií, ktoré nemožno zabezpečiť výkonom pracovných činností, na ktoré pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika.

K bodu 4

Dôvodom pre vloženie nového odseku 3 do § 6 je potreba jednoznačného vymedzenia spôsobu výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca. Tým, že sa jednoznačne ustanovuje základ výkonu pracovnej činnosti, docieli sa najmä jednotnosť prístupu rôznych subjektov (zamestnávateľov, kontrolných orgánov) k otázke plnenia predpokladov vrátane predpokladu bezúhonnosti a kvalifikačných predpokladov, a tiež pri posudzovaní ekonomickej aktivity fyzických osôb v procese výchovy a vzdelávania na účely zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a na účely profesijného rozvoja.

K bodu 5

Dôvodom pre úpravu § 7 ods. 4 je potreba spresnenia doterajšej špecifikácie podmienok, za ktorých dochádza v podmienkach výchovy a vzdelávania k práci nadčas pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Táto potreba vyplýva z prepojenia úpravy práce nadčas vo všeobecnom predpise, ktorým je Zákonník práce a v zákone, ktorý upravuje prácu nadčas v špecifických podmienkach výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Zákonník práce všeobecne upravuje prácu nadčas ako prácu, ktorá je vykonaná nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času. V podmienkach výkonu pracovnej činnosti učiteľov, vychovávateľov a majstrov odbornej výchovy je týmto rozvrhnutím určený úväzok, pričom aj tento úväzok môže byť vyšší, ako je ustanovený základný úväzok. Aby bol naplnený zmysel práce nadčas aj v podmienkach školy a školského zariadenia, očakávalo by sa, že „nadčasové hodiny“ budú plánované vždy ako posledné v pracovnom týždni. Ako vyplýva z aplikačnej praxe, interpretácia ustanovenia § 7 ods. 4 vedie v mnohých prípadoch k pretrvávajúcej praxi označovania konkrétnych vyučovacích hodín v rozvrhu ako nadčasových bez ohľadu na túto základnú podmienku práce nadčas pedagogických zamestnancov. Návrh preto spresňuje podmienky práce nadčas výkonom priamej výchovno-vzdelávacej činnosti tak, že k práci nadčas dochádza vtedy, ak je splnený základný úväzok.

K bodu 6

Dôvodom úpravy § 8 ods. 1 je potreba rozšírenia možnosti pôsobenia odborníkov z praxe v odbornom vzdelávaní, ako ju komunikovali počas medzirezortného pripomienkového konania inštitúcie koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce. Úprava umožní v duálnom vzdelávaní vo väčšej miere angažovať vo vyučovaní aj odborníkov z praxe, ktorí ešte nezískali všetky potrebné kvalifikačné predpoklady učiteľa.

K bodu 7

Dôvodom doplnenia odseku 5 do § 8 je umožnenie dopĺňania základného úväzku pedagogického asistenta výkonom pracovnej činnosti v kategóriách zodpovedných za uskutočnenie školského

vzdelávacieho programu alebo výchovného programu tak, aby výsledným efektom bolo odborné vyučovanie, kvalifikovaný výkon činnosti vychovávateľa alebo vedenia odborného výcviku. Požiadavka na úpravu bola komunikovaná počas medzirezortného pripomienkového konania a argumentovaná dostatkom pedagogických asistentov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na výkon pracovnej činnosti učiteľa, vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy.

K bodu 8

Dôvodom úpravy § 9 ods. 3 je zohľadnenie skutočnosti, že v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny je v nutnej miere potrebné ovládať jazyk národnostnej menšiny aj učiteľom slovenského jazyka, a to z dôvodu schopnosti viesť pedagogickú dokumentáciu, ktorá sa v súlade so školským zákonom vedie v slovenskom jazyku a jazyku národnostnej menšiny. Úpravou ustanovenia nie je dotknuté používanie slovenského jazyka pri vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

K bodu 9

Dôvodom úpravy § 10 ods. 2 je zosúladenie právnej úpravy s aktuálnou štruktúrou skupín študijných odborov a vnútorným usporiadaním nového študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy, ktorý nahrádza aj bývalý študijný odbor 1.1.6 Špeciálna pedagogika. Ide o úpravy textu bez zmeny vecného významu ustanovenia.

Dôvodom úpravy § 10 ods. 3 je potreba rozšírenia vzdelávacích možností pri splnení kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti vychovávateľa, ktorý poskytuje výchovu v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin, ako ju komunikovalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Vzhľadom na ustanovenie novej kategórie pedagogického zamestnanca „školský digitálny koordinátor“ sa navrhuje vymedzenie kvalifikačných predpokladov osobitne pre školského digitálneho koordinátora, a to vzhľadom na špecifickosť charakteristiky uvedenej kategórie. V kontexte § 10 ods. 1 sa navrhuje vyžadovanie dĺžky výkonu pracovnej činnosti ako legitímnej záruky získania dostatočných praktických profesijných kompetencií, využiteľných v pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje aj splnenie predpokladu zaradenia najmenej do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec.

Dôvodom úpravy § 10 ods. 6 (doterajšieho § 10 ods. 5) je požiadavka akceptácie pracovných skúseností, odborných skúseností a potenciálu vysokoškolských učiteľov v študijných programoch, v ktorých sa získava vzdelanie požadované pre splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v príslušnej kategórii a podkategórii alebo na výkon pracovnej činnosti odborného zamestnanca v príslušnej kategórii, a to v kategórii učiteľ profesijného rozvoja, osobitne v podkategóriách metodik profesijného rozvoja a konzultant atestačného konania. Idea návrhu predpokladá, že pri skvalitňovaní vzdelávania v profesijnom rozvoji a pri atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov budú

významným odborným prínosom aj skúsení lektori ďalšieho vzdelávania, špeciálne z oblastí týkajúcich sa výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov vo všetkých kategóriách a všetkých podkategóriách. V podkategóriách metodik profesijného rozvoja a konzultant atestačného konania sa učiteľ profesijného rozvoja najmarkantnejším spôsobom podieľa na profesijnom rozvoji tak na personálnej úrovni konkrétneho pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, ako aj na úrovni konkrétnej školy alebo školského zariadenia.

K bodu 10

Úprava § 11 ods. 1 písm. a) súvisí so zavedením novej kategórie pedagogických zamestnancov – školský digitálny koordinátor. Dôvodom úpravy je potreba ustanovenia požadovaného stupňa vzdelania pre novú kategóriu pedagogických zamestnancov. Navrhuje sa, aby bolo požadovaným stupňom vzdelania vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pretože na uvedenom stupni vzdelania je možné získať kvalifikáciu potrebnú na výkon činnosti školského digitálneho koordinátor, teda vzdelania v oblasti výchovy a vzdelávania, ktoré je kvalifikačným predpokladom na výkon pracovnej činnosti učiteľa, v ktorej školský digitálny koordinátor získava požadovanú prax.

K bodu 11

Dôvodom úpravy § 12 ods. 2 je potreba zosúladenia textu ustanovenia s reálnymi vzdelávacími možnosťami a preferovanými voľbami vzdelávacích ciest pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ako ukazuje aplikačná prax. Úprava znenia uvedeného ustanovenia zároveň zrovnoprávňuje všetky vzdelávacie cesty, ktoré vedú k rovnakému výsledku v podobe splnenia kvalifikačného predpokladu na výkon pracovnej činnosti v konkrétnej kategórii a podkategórii pedagogického zamestnanca a v konkrétnej kategórii odborného zamestnanca.

K bodom 12 a 13

Dôvodom úpravy § 13 ods. 2 písm. a) je potreba rozšírenia okruhu pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje ako súčasť splnenia kvalifikačných predpokladov vyučovanie predmetov svojej aprobácie v rozsahu najmenej jednej polovice základného úväzku zníženého o jednu hodinu. Návrh reflektuje na pedagogickú prax pri výchove a vzdelávaní žiakov s viacnásobným postihnutím, žiakov s autizmom alebo žiakov s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ktorá preukazuje nedôvodnosť aplikácie § 13 ods. 1 v uvedených podmienkach.

Dôvodom vloženia nového písmena c) do § 13 ods. 2 je skutočnosť, podľa ktorej aktuálny stav personálneho zabezpečenia výučby odborných predmetov v strednej odbornej škole si vyžaduje väčšie zapojenie odborníkov z praxe do výučby týchto predmetov aj vo väčšom rozsahu, než umožňuje doterajšia úprava. Uvedená systémová zmena vychádza aj z pozitívnych skúsenosti z praxe a to zo spolupráce zamestnávateľov a stredných odborných škôl na základe zmluvy o duálnom vzdelávaní, ktorá vytvára priestor pre využitie odborníkov z praxe aj na výučbu odborných predmetov v strednej odbornej škole.

K bodom 14 a 15

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 16.

K bodu 16

Dôvodom úpravy § 14 ods. 3 je potreba rozšírenia možností uznania vzdelávacích ciest a ich výsledkov, ktoré vedú k získaniu kvalifikácie na účely splnenia kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Vloženie nového písmena predstavuje základ pre uznanie spĺňania kvalifikačných predpokladov aj na základe výsledkov vzdelávacej aktivity pedagogického zamestnanca v oblasti neformálneho vzdelávania, ktoré sa uznávajú na účely uznania kvalifikácie v iných oblastiach ekonomickej činnosti obyvateľstva. V aplikačnej praxi ide o prípady posudzovania vzdelania, ak

- ide o vyučovanie cudzích jazykov,

- sa pre splnenie kvalifikačných predpokladov vyžaduje vykonanie prvej atestácie alebo

- sa pre splnenie kvalifikačných predpokladov vyžaduje predchádzajúci výkon pracovnej činnosti.

K bodom 17 a 18

Dôvodom úpravy doterajšieho znenia § 15 a vloženia nového ustanovenia § 15a je potreba

- zosúladenia úpravy bezúhonnosti s možnosťami preukazovania bezúhonnosti alebo zisťovania ďalších okolností spáchaného trestného činu na základe odpisu registra trestov; ako ukazuje aplikačná prax, nie je možné výlučne z odpisu registra trestov určiť, či bol trestný čin spáchaný z nedbanlivosti spáchaný priamo pri výkone pracovnej činnosti bez nahliadnutia do rozsudku,

- explicitného vymedzenia trestných činov podľa Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a boji proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. L 335, 17. 12. 2011), ktorých právoplatne odsúdení páchatelia nemajú spĺňať predpoklad bezúhonnosti na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca;

- spresnenia postupov pri preukazovaní bezúhonnosti podľa účelu tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam o správnosti konania škôl, školských zariadení a zariadení sociálnej pomoci pri obsadzovaní voľných pracovných pozícií pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov;

- ustanovenia lehôt, do kedy subjekty povinné poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie registra trestov, do kedy musí regionálny úrad školskej správy požiadať o odpis registra trestov a do kedy je povinný oznámiť skutočnosť spĺňania bezúhonnosti,

- zefektívnenia preukazovania bezúhonnosti prostredníctvom odpisu registra trestov s využitím dostupných systémových nástrojov v oblasti zberu dát o pedagogickom zamestnancovi a odbornom zamestnancovi v Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení za účelom zníženia administratívnej záťaže,

- spresnenia postupov pri preukazovaní bezúhonnosti cudzieho štátneho príslušníka, ktorý bude vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca; v týchto prípadoch sa bude bezúhonnosť preukazovať priamo zamestnávateľovi, ktorý porovná predložený doklad s obsahom § 15 ods. 1 a 2,

- vytvorenia rámca pre nakladanie s osobnými údajmi žiadateľov o odpis registra trestov regionálnym úradom školskej správy a tiež Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky,

- vytvorenia rámca pre efektívne postupy pri vybavovaní a spracovaní žiadostí o odpis registra trestov, a to medzi regionálnym úradom školskej správy a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a regionálnym úradom školskej správy a zamestnávateľom. Pri zabezpečení ochrany osobných údajov a citlivých údajov o pedagogickom zamestnancovi alebo odbornom zamestnancovi,

- opravného prostriedku v prípade oznámenia regionálnemu úradu školskej správy o nesplnení predpokladu bezúhonnosti prostredníctvom námietky ministerstvu školstva; inštitút námietky sa zavádza z toho dôvodu, že v praxi sa môže stať, že regionálny úrad školskej správy vyhodnotí bezúhonnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca nesprávne, a na základe opätovného posúdenia bezúhonnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ministerstvom školstva môže byť vyhodnotenie spĺňania predpokladu bezúhonnosti korigované, a zároveň sa určujú lehoty,

- riešenia prípadov, kedy pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec neposkytne osobné údaje na účely vydania odpisu registra trestov tak, aby nebolo možné zneužívať slobodnú vôľu disponovať so svojimi osobnými údajmi,

- preukazovania bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately z dôvodu, aby nedochádzalo k duplicite preukazovaniu bezúhonnosti.

Nové znenie § 15 vytvára základ pre riešenie vyššie uvedených potrieb tak, aby boli chránené deti a žiaci na jednej strane, pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci na druhej strane a v neposlednom rade aby bola zabezpečená funkčnosť a efektivita zainteresovaných inštitúcií.

K bodu 19

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 20.

K bodu 20

Dôvodom úpravy § 19 je potreba škôl akceptovať na systémovej úrovni koordinovanie digitálnych technológií, ktoré sa reálne vykonávajú v školách ako súčasť modernej výchovy a vzdelávania žiakov, a preto ich nemožno charakterizovať ako pracovnú činnosť, na ktorú pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika. Z dôvodu, že ide o syntézu technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku, navrhuje sa ako riešenie ustanovenie novej kategórie pedagogických zamestnancov. Súčasťou systémovej odpovede na uvedenú potrebu je v návrhu nová kategória s názvom školský digitálny koordinátor. Spolu s doterajším inštitútom kariérovej pozície školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní v oblasti informatizácie a vzdelávania prostredníctvom informačno-komunikačných technológií sa umožní variabilita personálnych riešení. Dôležitou súčasťou návrhu je vymedzenie obsahu pracovnej činnosti v novej kategórii školský digitálny koordinátor oproti obsahu pracovných činností uvádzaných v prílohe č. 1 časti 07. Informatika Katalógu pracovných činností. Z návrhu totiž jednoznačne vyplýva, že výkonom pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora nie dotknuté výkony pracovných činností v oblasti informatiky v súlade s citovanou časťou Katalógu pracovných činností.

K bodu 21

Dôvodom úpravy § 20 ods. 2 je potreba zosúladiť text vymedzujúci kategóriu majster odbornej výchovy prostredníctvom vymedzenia jeho činnosti s navrhovanými úpravami v zákone č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorých majster odbornej výchovy môže viesť aj praktické cvičenie ako súčasť praktického vyučovania v stredných odborných školách.

K bodu 22

Dôvodom úpravy § 21 ods. 3 je potreba rozšírenia kompetencií školského špeciálneho pedagóga.

K bodu 23

Dôvodom návrhu na doplnenie nového odseku 4 do § 21 je potreba škôl akceptovať na systémovej úrovni koordinovanie digitálnych technológií, ktoré sa reálne vykonávajú v školách ako súčasť modernej výchovy a vzdelávania žiakov, a preto ich nemožno charakterizovať ako pracovnú činnosť, na ktorú pamätá Katalóg pracovných činností v časti Informatika. Z dôvodu, že v tomto prípade ide o syntézu technicky zameraných činností a poradenstva v otázkach využívania digitálnych technológií ako didaktického prostriedku, navrhuje sa ako riešenie ustanovenie novej kategórie pedagogických zamestnancov. Nové ustanovenie dáva základ aj na definovanie vzdelania, ktorým sa splní kvalifikačný predpoklad na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca v novej kategórii a na vypracovanie profesijného štandardu pre túto kategóriu. Návrh je súčasťou realizácie myšlienky zavedenia novej kategórie pedagogického zamestnanca školský digitálny koordinátor.

K bodom 24 až 28

Dôvodom úpravy je potreba zosúladenia vymedzenia pracovnej činnosti vykonávanej v kategóriách psychológ a školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd a školský logopéd, liečebný pedagóg a sociálny pedagóg s navrhovanými úpravami v novele školského zákona, ktoré sú v súlade so stavom poznania v príslušných vedných disciplínach a v pedagogických trendoch inklúzie vo výchove a vzdelávaní detí a žiakov.

K bodom 29 a 30

Dôvodom vypustenia písmena a) z § 29 ods. 3 a recipročne aj vypustenia písmena a) z § 29 ods. 4 je potreba umožniť zjednodušený profesijný rozvoj pri prechode pedagogických zamestnancov zodpovedných za uskutočnenie výchovno-vzdelávacieho programu školy alebo školského zariadenia do niektorej kategórie odborných zamestnancov. Návrh nadväzuje na trend, ktorý bol vo veci zaraďovania pedagogických zamestnancov po preradení do niektorej z kategórii odborných zamestnancov určený vyhláseným znením zákona, ktoré zrušilo dovtedajšiu prax zaraďovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v uvedených prípadoch do najnižšieho kariérového stupňa, teda do kariérového stupňa začínajúci pedagogický zamestnanec alebo začínajúci odborný zamestnanec. Schválením návrhu bude možné v profesijnom rozvoji postupovať podľa zásady „adaptačné vzdelávanie len jedenkrát za celú kariéru“.

K bodu 31

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 32.

K bodu 32

Dôvodom zmeny znenia § 30 je potreba systémových zmien, spresňujúcich zaraďovanie do kariérových stupňov pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou a pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou. Tieto zmeny vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe, najmä v oblasti úpravy času nevyhnutného na získanie profesijných kompetencií overovaných pri prvej atestácii, zaraďovania do uvedených kariérových stupňov tých pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa, a tiež v oblasti zaraďovania do uvedených kariérových stupňov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorí pôsobili na vysokej škole. Podľa návrhu dochádza k spresneniu textu tak, aby bolo zrejmé, že ak ide pri zaraďovaní do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou alebo odborný zamestnanec s druhou atestáciou je potrebné v aplikačnej praxi citlivo vyhodnocovať súbeh vzdelávacej cesty a profesijného rozvoja, a to najmä v prípadoch, ak pedagogický zamestnanec vykoná prvú atestáciu a tiež získa vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. Návrh na zaraďovanie do vyššieho kariérového stupňa bývalých vysoko kvalifikovaných zamestnancov vysokých škôl, ktorí prichádzajú do školy alebo do školského zariadenia vykonávať pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, reflektuje na záväzok Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorým je skvalitňovanie výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach tým, že predstavuje priamu motiváciu pre zamestnanie sa v škole alebo v školskom zariadení aj pre fyzické osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a za sebou kariéru vysokoškolského učiteľa alebo vedecko-výskumného pracovníka. Súčasťou návrhu je aj zmena umožňujúca využívanie vedomosti získaných v rigoróznom konaní na účely kariérového rastu, čo priamy vplyv na zmeny využitia vedomostí získaných v doktorandskom štúdiu na účely kariérového rastu.

K bodu 33

Dôvodom vloženia nového odseku 5 do § 31 je potreba zefektívnenia procesu uvádzania začínajúcich pedagogických asistentov. Keďže ide o príslušníka kategórie, ktorá sa podieľa na uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu, je vhodné, aby mohol byť uvádzaný príslušníkom kategórie, ktorá je zodpovedná za uskutočňovanie školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu.

K bodu 34

Dôvodom úpravy § 31 ods. 6 je potreba zabezpečenia funkčnosti procesu kariérového rastu najmä v prípadoch, ak nie je zamestnávateľ schopný zabezpečiť uvádzanie vlastným pedagogickým zamestnancom alebo vlastným odborným zamestnancom s vykonanou prvou atestáciou a zaradeného do príslušnej kategórie. Podľa návrhu bude môcť zamestnávateľ, tak ako doteraz, požiadať o uvádzanie inú školu, školské zariadenie alebo zariadenie sociálnej pomoci. Ak nebude možné zabezpečiť uvádzanie ani týmto spôsobom, môže zamestnávateľ nahradiť požiadavku vykonania prvej atestácie v prípade uvádzajúceho pedagogického zamestnanca a uvádzajúceho odborného zamestnanca požiadavkou zaradenia do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec, pričom vykonanie prvej atestácie ako

overenia potrebných profesijných kompetencií nahrádza požiadavka desiatich rokov výkonu pracovnej činnosti. Ak pôjde o uvádzanie pedagogických asistentov, podľa návrhu môže ísť o výkon pracovnej činnosti v ľubovoľnej kategórii alebo podkategórii. Ak však pôjde o uvádzanie ostatných pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, v záujme zachovania kvality uvádzania sa bude vyžadovať najmenej desať rokov výkonu pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo podkategórii pedagogických zamestnancov alebo v príslušnej kategórii odborných zamestnancov. Úprava rieši aj krajné situácie, kedy nie je možné uvedenými spôsobmi zabezpečiť uvádzanie; v týchto krajných prípadoch zabezpečí uvádzanie so súhlasom zriaďovateľa priamy nadriadený konkrétneho začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo začínajúceho odborného zamestnanca. Prijatie návrhu sfunkční proces uvádzania začínajúcich pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, a tým aj proces ich adaptácie, čím sa plne umožní profesijný rozvoj aj v podmienkach malých škôl a školských zariadení alebo v prípadoch začiatku budovania inkluzívnych tímov prostredníctvom prijímania odborných zamestnancov.

K bodu 35

Dôvodom úpravy § 31 ods. 7 je potreba precizovania postupu pri financovaní uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca alebo uvádzania začínajúceho odborného zamestnanca, úprava zahŕňa aj financovanie uvádzania začínajúceho pedagogického zamestnanca a začínajúceho odborného zamestnanca zariadenia sociálnej pomoci.

K bodu 36

Úprava § 32 sa navrhuje s cieľom umožniť samostatným pedagogickým zamestnancom alebo samostatným odborným zamestnancom vykonávať činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Pritom sa predpokladá, že úprava bude predstavovať motiváciu pre zamestnanie a kariéru v školách alebo v školských zariadeniach pre fyzické osoby, ktoré pred výkonom pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo pracovnej činnosti odborného zamestnanca vykonávali iné činnosti, a takto získané „know-how“ prinášajú do škôl a školských zariadení. Návrh vychádza z tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorou je potreba, aby školstvo reflektovalo meniace sa podmienky dnešného sveta.

K bodu 37

Návrh úpravy § 33 písm. c) vo svojej podstate súvisí s tým, že sa nebude vyžadovať, aby vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec bol zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou alebo odborný zamestnanec s prvou atestáciou. Dôvodom spôsobu realizácie uvedeného návrhu je potreba zároveň deklarovať aj to, že od učiteľa profesijného rozvoja sa vyžaduje, aby bol zaradený do kariérového stupňa pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou.

K bodu 38

Dôvodom vypustenia písmen b) a c) z § 34 je potreba precizovania kompetencií pedagogického zamestnanca s druhou atestáciou alebo odborného zamestnanca s druhou atestáciou, ako bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 39

Dôvodom vloženia nového § 34a je potreba aplikačnej praxe na spresnenie podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v závislosti od zaradenia do kariérového stupňa. V kontexte konštruktu výkonu náročnejších činností vo vyššom kariérovom stupni možno doterajšie znenie § 29 a 30 chápať ako formulovanie najnáročnejších pracovných činností, ktoré určujú zaradenie do príslušnej platovej triedy. V tomto zmysle obsah § 34a ďalej špecifikuje ďalšie činnosti, ktoré pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec vykonáva okrem najnáročnejších pracovných činností.

K bodu 40

Dôvodom úpravy § 35 ods. 4 je potreba zrovnoprávnenia podmienok výkonu špecializovaných činností vo všetkých kariérových pozíciách, ktoré spojené s benefitmi pre pedagogického zamestnanca. Podľa návrhu sa bude vyžadovať absolvovanie špecializačného vzdelávania aj od pedagogických zamestnancov zaradených do kariérovej pozície kariérový poradca, čím sa zrovnoprávnia jeho podmienky výkonu špecializovaných činností s podmienkami, za ktorých vykonáva špecializované činnosti pedagogický zamestnanec zaradený do kariérovej pozície výchovný poradca.

K bodu 41

Dôvodom úpravy § 35 ods. 5 je potreba rozšírenia okruhu pedagogických zamestnancov, od ktorých sa nevyžaduje ako podmienka výkonu špecializovaných činností absolvovanie špecializačného vzdelávania. Úprava reflektuje potreby pedagogickej praxe v zariadeniach sociálnej pomoci, ako boli komunikované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 42

Dôvodom úpravy § 35 ods. 6 je potreba precizovania postupu riaditeľa pri vydaní štruktúry kariérových pozícií tak, aby boli zohľadnené aj oprávnené záujmy zamestnancov, keďže súčasťou vnútorného predpisu, ktorým sa vydáva štruktúra kariérových pozícií je aj rozsah zodpovednosti za výkon špecializovaných činností, čo vplyv na pracovné podmienky konkrétnych pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodom 43 až 45 a bodu 48

Dôvodom vloženia nových kariérových pozícií je potreba umožnenia výkonu špecializovaných činností vedúceho oddelenia v konzervatóriu, koordinátora školského podporného tímu v škole, kde je zriadený školský podporný tím a školského digitálneho koordinátora v škole, kde nie je možné zriadiť pracovnú pozíciu školského digitálneho koordinátora, vedúceho oddelenia. Tieto požiadavky boli komunikované v rámci medzirezortného pripomienkového konania, resp. jeho výsledkom.

K bodu 46

Dôvodom úpravy § 36 ods. 4 je potreba jednoznačnej úpravy obsahujúcej vymedzenie možnosti zapojenia školského špeciálneho pedagóga a odborných zamestnancov (školský psychológ, školský logopéd, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg) do systému výchovného poradenstva v súlade so školským zákonom. Návrh reflektuje na skutočnosť, že súčasťou získanej kvalifikácie uvedených zamestnancov je schopnosť vykonávať poradenskú činnosť.

K bodu 47

Dôvodom úpravy § 37 ods. 4 je zosúladenie právnej úpravy v oblasti kariérovej pozície zodpovedný vychovávateľ s reálnou praxou v školách, školských zariadeniach a v zariadeniach sociálnej pomoci, z ktorej vyplýva neopodstatnenosť uvedenej kariérovej pozície v podmienkach škôl a školských zariadení. Z uvedeného dôvodu je podstatou návrhu možnosť vytvorenia uvedenej kariérovej pozície len v podmienkach zariadenia sociálnej pomoci.

K bodu 49

Ide o zosúladenie povinností vedúceho predmetovej komisie, vedúceho vzdelávacej oblasti a vedúceho metodického združenia so zmenami v úprave plánovania profesijného rozvoja.

K bodu 50

Dôvodom zmeny ustanovenia § 38 ods. 3 je potreba aplikačnej praxe pružne reagovať na meniace sa podmienky, v ktorých sa poskytuje výchova a vzdelávanie, a to aj úpravou kompetencií školského koordinátora vo výchove a vzdelávaní.

K bodu 51

Dôvodom úpravy § 38 je potreba obsahovo vymedziť charakteristiku činnosti kariérovej pozície školského digitálneho koordinátora, ktorý pôsobí v školách, kde nie je vytvorená rovnako pomenovaná kategória pedagogických zamestnancov, a tiež potreba obsahovo vymedziť činnosť vykonávanú v kariérovej pozícii koordinátor školského podporného tímu.

K bodu 52

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 53.

K bodom 53 až 54

Dôvodom úpravy § 39 je potreba jednoznačného vyjadrenia, aby vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec mal kompetencie potrebné na výkon činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Návrh rešpektuje vzdelávacie cesty, ktoré si môže vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec zvoliť, a to formálne vzdelávanie absolvovanie príslušného študijného programu alebo neformálne vzdelávanie absolvovanie schváleného programu funkčného vzdelávania. Formulácia úpravy je v súlade s ustanovením § 47, ktorý nevyžaduje funkčné vzdelávanie, ak pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec absolvoval príslušné vysokoškolské

vzdelávanie. Zároveň návrh reaguje na novú kompetenciu samostatných pedagogických zamestnancov a samostatných odborných zamestnancov vykonávať činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca alebo vedúceho odborného zamestnanca. Z dôvodu potreby jednoznačnosti chápania procesu získavania profesijných kompetencií potrebných na výkon riadiacich činností sa vkladá nový § 39a, ktorý jednoznačne tento postup upravuje.

K bodom 55 až 57

Dôvodom úpravy ustanovenia § 40 je potreba spresnenia účelu profesijného rozvoja ako procesu prehlbovania, zdokonaľovania a rozširovania profesijných kompetencií o ďalší účel, ktorým je rozvíjanie profesijných kompetencií; návrh tak reflektuje na prirodzenú funkciu každej formy profesijného rozvoja, ktorej výsledkom je práve rozvíjanie profesijných kompetencií. V tomto kontexte dochádza k posunu chápania odbornej stáže a jej miesta v aktivitách profesijného rozvoja smerom k vnímaniu odbornej stáže ako osobitej formy vzdelávania využiteľného v inovačnom vzdelávaní, ale aj v špecializačnom vzdelávaní a predatestačnom vzdelávaní.

Dôvodom úpravy § 40 ods. 3 a 4 je potreba precizovania postupov spojených s plánovaním profesijného rozvoja tak, aby boli rešpektované oprávnené záujmy profesie, kvality výchovy a vzdelávania školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, ale aj zriaďovateľa a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Ďalším dôvodom úpravy spružnenia systému plánovania profesijného rozvoja doterajší systém predpokladá jednorazové vypracovanie, prerokovanie a vydanie plánu profesijného rozvoja školou, školským zariadením alebo zariadením sociálnej pomoci; návrh umožňuje v prípade potreby pružne reagovať na meniace sa okolnosti a aktuálne vzdelávacie potreby školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci, a to na účel udržania a zvyšovania kvality výchovy a vzdelávania.

K bodu 58

Dôvodom úpravy § 42 je potreba aplikačnej praxe jednoznačnej úpravy podmienok využívania foriem vzdelávania v profesijnom rozvoji, ale aj možnosti vzdelávať sa v profesijnom rozvoji

- v materinskom jazyku; navrhovaná úprava okrem tejto potreby vytvára systémový priestor pre organizovanie vzdelávania v profesijnom rozvoji v ľubovoľnom cudzom jazyku, návrh nezahŕňa ukončovanie vzdelávania a nezahŕňa ani možnosť viesť dokumentáciu vzdelávania v cudzom jazyku,

- v cudzom jazyku poskytovateľom vzdelávania v profesijnom rozvoji a možnosť obohacovať vzdelávaciu ponuku bez prípadného rizika neschopnosti výkonu práva na vzdelávanie v materinskom jazyku,

- zúčastniť sa a absolvovať programy kvalifikačného, funkčného, špecializačného a inovačného vzdelávania aj fyzickým osobám, ktoré nevykonávajú pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca; prijatie návrhu umožní zvýšenie kvality personálneho zabezpečenia výchovy a vzdelávania detí a žiakov.

K bodu 59

Dôvodom úpravy § 43 ods. 1 písm. c) je potreba spresnenia možností kvalifikačného vzdelávania, ktorým sa získavajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie vyučovacích predmetov, ktoré vyplývajú z príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Prijatie návrhu tak umožní vysokým

školám, ktoré organizujú učiteľské študijné programy v kombinácii predmetov, aby organizovali na základe akreditovaného študijného programu osobitne rozširujúce štúdium učiteľstva príslušného predmetu len pre učiteľov druhého stupňa základných škôl alebo rozširujúce štúdium učiteľstva príslušného predmetu, ktorého absolventi budú môcť vyučovať tento predmet v základných školách aj na stredných školách. Návrh predstavuje systémovú podporu pre zvyšovanie odbornosti vyučovania predmetov druhého stupňa základných škôl s dôrazom najmä na vyučovanie prírodovedných predmetov a matematiky.

K bodu 60

Dôvodom úpravy § 43 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania aj na iné právnické osoby, ktoré priamo poverí ministerstvo školstva. Návrh úpravy § 43 vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodu 61

Dôvodom úpravy § 43 ods. 4 je potreba rozšírenia možnosti získať kvalifikačné predpoklady počas denného štúdia aj pre tých budúcich pedagogických zamestnancov, kde je vyžadovaným stupňom vzdelania aj vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa. Významným benefitom bude zvýšenie počtu kvalifikovaných pedagogických zamestnancov absolventov, a to najmä učiteľov základných umeleckých škôl a majstrov odbornej výchovy.

K bodu 62

Legislatívno-technická úprava, ktorá súvisí s novelizačným bodom 58.

K bodu 63

Úprava súvisí s novelizačným bodom 60, ktorý rozširuje okruh oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania. Pretože rozširujúce štúdium je kvalifikačným vzdelávaním, primerane sa upravuje aj § 45 ods. 4 a 5.

K bodom 64 až 66

Dôvodom úpravy § 46 je zosúladenie textu tohto ustanovenia so zmenami okruhu oprávnených poskytovateľov kvalifikačného vzdelávania.

K bodu 67

Dôvodom vloženia písmena c) do § 46 ods. 2 je potreba rozšírenia možností pre poskytovateľov rozširujúceho štúdia pri nominovaní členov skúšobnej komisie pre ukončovanie rozširujúceho štúdia. Návrh rešpektuje kritérium dodržania kvality ukončovania vzdelávania v profesijnom rozvoji a v súlade s účelom rozširujúceho štúdia určuje aj požiadavky, ktoré musí spĺňať člen

záverečnej komisie pre ukončenie rozširujúceho štúdia. Nastavenie požiadaviek umožňuje poskytovateľom rozširujúceho štúdia vymenovať ako člena záverečnej komisie pre ukončenie rozširujúceho štúdia aj odborníka z praxe, čím sa posilní praktický rozmer účelu rozširujúceho štúdia.

K bodu 68

Dôvodom úpravy § 47 a 48 je potreba zmeny v nastavení organizácie funkčného vzdelávania tak, ako vyplynulo z požiadaviek aplikačnej praxe, komunikovaných aj v rámci MPK. Nosnými zmenami zmeny v rozsahu nevyhnutného základu vedomostí pred začiatkom výkonu činnosti vedúceho pedagogického zamestnanca a rozširujúcich vedomostí, možnosť voľby rozširujúcich vedomostí a zmeny v ukončovaní funkčného vzdelávania. Zároveň sa umožňuje poskytovať funkčné vzdelávanie ďalším subjektom, čím zmena korešponduje s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodom 69 až 75

Dôvodom úpravy § 49 je požiadavka na rozšírenie okruhu poskytovateľov špecializačného vzdelávania, odbúranie nadbytočného procesu posudzovania kvality špecializačného vzdelávania v prípade vysokých škôl, ktoré poskytujú v akreditovaných študijných programoch kvalifikáciu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom a požiadavka na zabezpečenie kvality špecializačného vzdelávania organizovaného novou skupinou oprávnených poskytovateľov špecializačného vzdelávania. Ak ide o dotknuté vysoké školy, kvalita špecializačného vzdelávania sa obdobne ako kvalita kvalifikačného vzdelávania odvodzuje od kvality študijného programu, ktorá bola vyjadrená vydaním akreditácie. Zároveň sa upravuje spôsob schvaľovania programov špecializačného vzdelávania s prihliadnutím na rozšírenie okruhu poskytovateľov.

Dôvodom úpravy § 49 ods. 7 je potreba väčšieho využívania vzdelávania supervízorov v pomáhajúcich profesiách v podmienkach škôl, školských zariadení a zariadení sociálnej pomoci, ako bola komunikovaná Slovenskou komorou učiteľov v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodu 76

Dôvodom úpravy § 51 ods. 6 je potreba spresnenia, aby v aplikačnej praxi nevznikali pochybnosti pri zaraďovaní začínajúcich pedagogických zamestnancov a začínajúcich odborných zamestnancov do adaptačného vzdelávania, ktorých dôvodom môže byť neistota, či môže byť zaradený do adaptačného vzdelávania aj ten, kto nespĺňa kvalifikačné predpoklady. Navrhovaný text bude predstavovať školám a školským zariadeniam jednoznačnú oporu pri zaradení do adaptačného vzdelávania každého začínajúceho pedagogického zamestnanca a každého začínajúceho odborného zamestnanca.

K bodu 77

Dôvodom úpravy § 52 ods. 3 je potreba doplniť systém adaptačného vzdelávania tak, aby v praxi nevznikali neriešiteľné situácie pri nemožnosti zabezpečiť ukončenie adaptačného vzdelávania vlastným personálom školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci. Podľa návrhu bude môcť v prípade potreby do procesu vstúpiť zriaďovateľ a využiť potenciál všetkých ním zriaďovaných škôl, školských zariadení alebo zariadení sociálnej pomoci.

K bodu 78

Dôvodom úpravy § 54 je potreba zjednodušenia ukončovania predatestačného vzdelávania, ktorého účelom je získanie profesijných kompetencií, ktoré overované v procese atestácie. Táto potreba bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní Slovenskou komorou učiteľov.

K bodu 79

Dôvodom vloženia nového písmena f) do § 55 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených poskytovateľov inovačného vzdelávania, ako bola komunikovaná inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodom 80 a 81

Dôvodom úpravy § 55 ods. 3 a vloženia nových odsekov 4 a 5 do § 55 je požiadavka na odbúranie nadbytočného procesu posudzovania schopnosti organizovať inovačné vzdelávanie v prípade vysokých škôl, ktoré poskytujú v akreditovaných študijných programoch kvalifikáciu pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom a zabezpečenie kvality inovačného vzdelávania organizovaného ostatnými oprávnenými poskytovateľmi inovačného vzdelávania. Ak ide o dotknuté vysoké školy, kvalita inovačného vzdelávania sa obdobne ako kvalita kvalifikačného vzdelávania a špecializačného vzdelávania odvodzuje od kvality študijného programu, ktorá bola vyjadrená vydaním akreditácie, ale tiež aj od výsledkov vedeckej, výskumnej a ďalšej odbornej činnosti vysokej školy.

K bodu 82

Dôvodom úpravy § 57 ods. 3 je potreba aplikačnej praxe zákonným spôsobom ustanoviť rozsah aktualizačného vzdelávania, ako bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní viacerými pripomienkujúcimi subjektmi.

K bodu 83

Dôvodom úpravy § 57 je požiadavka aplikačnej praxe na rozšírenie účelu aktualizačného vzdelávania, ktorá tiež reflektuje možné organizačné problémy spojené so zabezpečením kvality takto chápaného aktualizačného vzdelávania (personálna tieseň), a tiež reflektuje vzdelávaciu potrebu zamestnávateľa. Účelom aktualizačného vzdelávania môže podľa návrhu byť aj získanie vedomostí z iných oblastí, ktoré sa priamo neviažu na činnosť školy, školského zariadenia alebo zariadenia sociálnej pomoci alebo korešpondujú so zameraním školy, ktoré vytvára vysokú pridanú hodnotu vzdelaniu, získanému v príslušnej škole, a to aj medzinárodnom meradle. Z tohto dôvodu sa podľa návrhu umožňuje, aby boli za aktualizačné vzdelávanie považované aj

vzdelávacie aktivity, ktoré absolvujú pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci škôl, kde je školským vzdelávacím programom medzinárodný program a ktoré organizované medzinárodnou organizáciou a tiež, aby bol garantom aktualizačného vzdelávania aj ten, kto spĺňa požiadavky na výkon činnosti garanta inovačného vzdelávania.

K bodu 84

Dôvodom doplnenia odseku 4 do § 58 je potreba spresnenia účelu hodnotenia absolvovaného vzdelávania, ktoré je poskytovateľ vzdelávania povinný získavať, spracovávať a zverejňovať. Podľa návrhu je účelom uvedenej povinnosti poznanie kvality realizovaného vzdelávania v profesijnom rozvoji, využiteľné aj pri zostavovaní katalógu.

K bodu 85

Dôvodom úpravy § 59 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu oprávnených atestačných organizácií aj na stredné školy, stavovské organizácie alebo profesijné organizácie, ktorým bolo vydané oprávnenie na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti alebo aj na inú právnickú osobu, ktorú priamo poverí ministerstvo školstva. Návrh úpravy § 59 vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaväzuje vytvoriť podmienky na skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov aj prostredníctvom neštátnych subjektov.

K bodu 86

Dôvodom úpravy § 63 je potreba rozšírenia možnosti hradenia nákladov spojených so vzdelávaním v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby sa vytvoril systémový priestor pre

- podporu vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na účel zvyšovania odbornosti výchovy a vzdelávania; toto sa docieli rozšírením možnosti finančne podporovať aj doplňujúce pedagogické štúdium z prostriedkov zamestnávateľa,

- finančnú podporu z verejných zdrojov vzdelávania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov na účel

•zaistenia odbornosti výchovy a vzdelávania,

•profesionalizácie výkonu špecializovaných činností,

•profesionalizácie výkonu riadiacich činností,

•prenosu inovácií do výchovy a vzdelávania.

K bodu 87

Dôvodom vloženia nového § 63a do zákona je vytvorenie základu pre podporu profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení prostredníctvom dotácií ako systémového nástroja intervencie ministerstva školstva v oblasti všetkých oprávnených aktivít, ktorými je profesijný rozvoj definovaný. Návrh nadväzuje na ustanovenie § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. a komplexne rieši otázky spojené s poskytovaním dotácií na profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 88

Dôvodom úpravy § 65 ods. 5 je mechanizmus získavania všetkých informácií potrebných pre riadny výkon novej pôsobnosti ministerstva školstva v profesijnom rozvoji. Návrh svojím obsahom reflektuje na záväzok vlády Slovenskej republiky vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024 ako skvalitnenie vzdelávania v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov prostredníctvom zdieľania príkladov dobrej praxe, ktoré budú predovšetkým zamerané na sústavný profesijný rozvoj.

K bodom 89 až 97

Dôvodom úpravy § 66 § 67 potreba posilnenia princípu transparentnosti pri výkone pôsobností ministerstva školstva v profesijnom rozvoji, osobitne pri vydávaní potvrdenia o schválení programov vzdelávania alebo modulov programov vzdelávania, a tiež pri vydávaní oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania.

Rovnako úprava § 66 a § 67 vytvára právny základ pre prechod potvrdenia o schválení programu vzdelávania, oprávnenia na organizovanie inovačného vzdelávania a oprávnenia na organizovanie atestácií na právneho nástupcu poskytovateľa resp. právneho nástupcu atestačnej organizácie.

Z dôvodu odstraňovania administratívnych bariér v profesijnom rozvoji sa pri všetkých štyroch druhoch potvrdení (o schválení programu vzdelávania alebo modulu programu vzdelávania, o oprávnení na poskytovanie inovačného vzdelávania a o oprávnení na organizovanie atestácií) navrhuje rozčlenenie doterajšieho obmedzenia, ktoré vylučovalo jeho prevod aj prechod. Zákaz prevodu potvrdenia sa navrhuje ponechať. Avšak vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa navrhuje umožniť prechod na právneho nástupcu ak s prechodom bude ministerstvo školstva súhlasiť.

V nadväznosti na otvorenie možností prechodu potvrdenia je potrebné vysporiadať sa aj s úpravou straty platnosti. Ak poskytovateľ, resp. atestačná organizácia zanikne bez právneho nástupcu, strata platnosti je samozrejmá, tak, ako doposiaľ. Ak ale poskytovateľ, resp. atestačná organizácia má právneho nástupcu, môžu nastať vo vzťahu k strate platnosti dve situácie. Ak právny nástupca nemá o oprávnenia vyplývajúce z potvrdenia záujem a teda ani nepožiada ministerstvo školstva o súhlas, strata platnosti potvrdenia je opodstatnená. Druhý prípad je, ak právny nástupca síce o súhlas ministerstva školstva požiadal, ale tento súhlas nebol udelený. V takom prípade je tiež opodstatnené, že dôjde k strate platnosti potvrdenia.

K bodom 98 až 100

Dôvodom vloženia nového písmena d) do § 70 ods. 6 je potreba aplikačnej praxe precizovať účel hodnotenia pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca tak, aby hodnotenie bolo využiteľné aj na účely pracovnoprávnych vzťahov. Úprava umožňuje využiť hodnotenie ako podklad pri komunikácii neuspokojivého plnenia pracovných povinností medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Súčasťou návrhu je aj ustanovenie recipročného hodnotenia vedúcich pedagogických zamestnancov a vedúcich odborných zamestnancov podriadenými pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami. Táto požiadavka bola komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní Slovenskou komorou učiteľov.

K bodu 101

Dôvodom úpravy § 72 ods. 5 je potreba precizovať zákonné postupy pri výkone kontroly v profesijnom rozvoji, najmä v prípadoch, keď kontrolovaný subjekt potrebu vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a navrhnutým opatreniam. Ustanovenie lehoty na takéto vyjadrenie kontrolovaného subjektu bolo požadované v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

K bodom 102 až 111

Dôvodom úpravy § 76 je potreba

-doplnenia údajov, ktoré je možné zverejniť o ďalších zamestnancoch školy alebo školského zariadenia; ide o zamestnancov, ktorí boli a doteraz označovaní ako „správni zamestnanci“, teda školník, ekonóm, vedúca školskej jedálne a ďalší,

-jednoznačného ustanovenia okruhu údajov, ktoré sa do centrálneho registra zapisujú o pedagogickom zamestnancovi, pričom sa pamätá aj na novú navrhovanú kategóriu pedagogických zamestnancov školského digitálneho koordinátora a o odbornom zamestnancovi,

-doplnenia údaju o splnení predpokladu bezúhonnosti na výkon pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, pričom účelom návrhu je zníženie administratívnej záťaže pri zmene zamestnávateľa súvisiacej s preukazovaním bezúhonnosti podľa § 15.

Návrh dáva základ pre získavanie a spracovanie osobných údajov a citlivých údajov o pedagogických zamestnancoch, odborných zamestnancoch a ďalších zamestnancoch škôl a školských zariadení. Návrhom sa nerozširuje okruh pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorých údaje sa zapisujú do centrálneho registra, a to ani v dôsledku navrhovaných zmien v oblasti pôsobenia učiteľov profesijného rozvoja na vysokých školách alebo u ďalších, najmä neštátnych poskytovateľov vzdelávania v profesijnom rozvoji.

Dôvodom vloženia nového písmena e) do § 78 a nového odseku 2 v § 78 je potreba zefektívnenia nakladania s údajmi získanými pri preukazovaní bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov tak, aby boli využité doterajšie technické nástroje a možnosti. Zavedenie nového okruhu oprávnených subjektov, ktorým ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra a ktorými budúci zamestnávatelia pedagogických zamestnancov alebo odborných zamestnancov, ktorí sa opätovne uchádzajú o pracovnú pozíciu v škole alebo školskom zariadení a od ich predchádzajúceho pomeru, v ktorom vykonávali pracovnú činnosť pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca ešte neuplynuli tri roky, prispieva k odbúraniu administratívnej záťaže Registra trestov GP SR, regionálnych úradov školskej správy a v neposlednom rade aj pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Budúcim zamestnávateľom ministerstvo školstva sprístupní údaj o bezúhonnosti uchádzača, ktorý v spojení s čestným vyhlásením o tom, že je bezúhonný podľa § 15 ods. 1 a 2, o tom, že na neho nebolo vznesené obvinenia ani podaná obžaloba, je dostatočný na preukázanie bezúhonnosti, ako podmienky výkonu pracovnej činnosti podľa § 9.

K bodu 112

Dôvodom návrhu na úpravu § 80 ods. 2 je potreba rozšírenia okruhu subjektov oprávnených predkladať ministerstvu školstva návrhy na morálne ocenenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Návrh reflektuje na existenciu väzieb a sietí, ktoré zdrojom poznania kvalít pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov hodných morálneho ocenenia na úrovni ministerstva školstva a ktorými disponujú právnické osoby, ktoré majú v predmete činnosti vzdelávanie a preto sa v rámci svojej činnosti stretávajú s väčším okruhom pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 113

Dôvodom úpravy § 82 ods. 4 je potreba aplikačnej praxe, komunikovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ako potreba rozšíriť možnosť uzatvorenia pracovného pomeru v súlade s potrebami zamestnávateľa, napríklad v rámci realizácie rozvojových projektov, alebo kvôli krátkodobo zhoršenému zdravotnému stavu žiaka, ktorý si vyžaduje asistenciu (asistenta učiteľa, špeciálneho pedagóga atď.).

K bodu 114

Dôvodom úpravy § 82 ods. 5 je potreba aplikačnej praxe zohľadňovať pri aplikácii inštitútu prerušenia pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca po desiatich rokoch výkonu pracovnej činnosti primárne potreby škôl a školských zariadení pri organizácii výchovy, vzdelávania a výkonu odbornej starostlivosti, ktorej rytmus určujú školské roky. S tým súvisí mobilita uchádzačov o zaradenie na pracovnú pozíciu pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca, a preto návrh predpokladá aplikáciu rovnakej podmienky aj v prostredí zariadení sociálnej pomoci.

K bodu 115

Dôvodom úpravy § 82 ods. 6 je zohľadnenie novely Zákonníka práce (zákon č. 76/2021 Z. z.), ktorá nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2021 a dopĺňa sa ňou nový výpovedný dôvod dovŕšenie veku 65 rokov, v nadväznosti na ustanovenia § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a skutočnosť, že podľa § 82 ods. 6 dochádza k skončeniu pracovného pomeru zo zákona. Naviazanie výšky odstupného na fikciu skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu podľa §63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa dosiahne určitosť daného právneho nároku a rovnoprávne postavenie z hľadiska výšky odstupného v skupine pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktoré budú končiť pracovný pomer z dôvodu dovŕšenia veku 65 rokov Návrh môže vo vyššej miere okrem iného aj prispieť ku generačnej výmene v radoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodom 116 až 118

Dôvodom úpravy § 83 je potreba spresnenia podmienok aplikácie § 83 ods. 1 v tom zmysle, aby nedochádzalo k zamestnávaniu pedagogických zamestnancov, ktorí nedosiahli najnižší požadovaný stupeň vzdelania podľa § 11, ale aj aplikácie § 83 aj v podmienkach zariadení sociálnej pomoci, pričom novela pamätá aj na mechanizmus získania potrebnej kvalifikácie na výkon pracovnej činnosti vychovávateľa v špecializovanej samostatnej skupine pre deti s poruchami správania a v špecializovanej samostatnej skupine pre deti, ktoré vyžadujú zvýšenú

starostlivosť z dôvodu, že boli týrané, sexuálne zneužívané alebo boli na nich páchané trestné činy ohrozujúce ich priaznivý psychický vývin, fyzický vývin alebo sociálny vývin v súlade s novelizačným bodom 9.

Dôvod úpravy ustanovenia § 83 ods. 4 vyplynul z aplikačnej praxe ako potreba predchádzania prípadov, keď sa škola alebo školské zariadenie rozhodli zamestnať ako pedagogického zamestnanca aj fyzickú osobu, ktorá nezískala najnižší požadovaný stupeň vzdelania (vychovávatelia bez maturity, učiteľky materskej školy bez maturity, učitelia základných škôl bez vysokoškolského vzdelania II. stupňa a podobne). Takýto postup je nedostatkom v riadení školy a školského zariadenia, preto je potrebné v § 83 ods. 4 jednoznačne uviesť podmienku, ktorá musí byť dodržaná. Opačný postup vedie školu a školské zariadenie nielen k znižovaniu kvality personálneho zabezpečenia výchovy a vzdelávania, ale aj k porušovaniu ďalších právnych predpisov spojených so zaraďovaním a odmeňovaním pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

K bodu 119

Dôvodom na vloženie nového § 84a je záväzok vlády Slovenskej republiky vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 2024, ktorým je zabezpečenie rovnosti príležitostí vo vzdelávaní. V kontexte celkovej pôsobnosti zákona nový § 84a rieši personálne zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania a je jediným ustanovením v celom zákone, ktorý prostredníctvom činností charakterizuje väčšiu skupinu zamestnancov zaradených do rôznych kategórií. Ideovo a obsahovo pritom vychádza zo zmien v školskom zákone, ktoré charakterizujú inkluzívne vzdelávanie.

K bodu 120

Dôvodom úpravy § 86 ods. 2 je potreba vymedzenia rozdielu medzi charakterom pracovnej činnosti školského digitálneho koordinátora a pracovných činností, uvádzaných v Katalógu pracovných činností v časti Informatika.

K bodu 121

Dôvodom vloženia nových § 90b až 90d je potreba úpravy prechodu na nový právny stav, vyplývajúci z predchádzajúcich novelizačných bodov. Z toho dôvodu sa najmä

- upravuje postup, ktorý môžu využiť pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci, ktorí nespĺňali predpoklad bezúhonnosti pred účinnosťou tejto novely zákona, ide o mechanizmus, ktorý má odstrániť dôsledky tvrdosti doterajšej právnej úpravy,

- upravujú práva pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ich zamestnávateľov, vyplývajúce z úprav predpokladu bezúhonnosti a zmien v jej preukazovaní,

povinnosti zamestnávateľov, ktorí dostali oznámenie o spĺňaní bezúhonnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, pri zápise skutočností týkajúcich sa bezúhonnosti do centrálneho registra,

- upravuje postup pri zaraďovaní do kategórie školský digitálny koordinátor tých pedagogických zamestnancov, ktorí boli do 31. decembra 2021 pedagogickými zamestnancami alebo odbornými zamestnancami,

-upravuje podmienky uznávania doteraz absolvovaného funkčného vzdelávania a plnenia povinnosti absolvovať funkčné vzdelávanie,

- upravuje povinnosti vysokej školy, ktorá uskutočňuje študijný program, ktorým sa získava vzdelanie na výkon pracovnej činnosti v príslušnej kategórii alebo v príslušnej podkategórii pedagogického zamestnanca alebo v príslušnej kategórii odborného zamestnanca, oznámiť ministerstvu školstva programy vzdelávania, ktoré boli schválené rektorom vysokej školy, a to pre potreby katalógu,

- uznáva výkon špecializovaných činností v trvaní najmenej desať rokov do 31. decembra 2021 ako dostatočný na získanie profesijných kompetencií potrebných pre zaradenie do príslušnej kariérovej pozície pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca.

K bodu 122

Zmena terminológie súvisí s návrhom novely zákona č. 245/2008 Z. z.

K Čl. II

K bodu 1

Dôvodom úpravy ustanovenia § 10 ods. 2 je potreba osobitnej úpravy poberania osobného príplatku za plnenie úloh, ktoré nevyplývajú z pracovnej náplne a sú nevyhnutné pre kvalitu výchovy, vzdelávania alebo odbornej starostlivosti v školách, školských zariadeniach a v zariadeniach sociálnej pomoci a potreba ich výkonu je časovo ohraničená.

K bodom 2 a 3

Dôvodom úpravy ustanovenia § 14e ods. 1 a ods. 2 je potreba zrovnoprávnenia podpory zamestnávateľa vzdelávacích aktivít v rámci profesijného rozvoja konkrétnej školy alebo školského zariadenia. Návrh reflektuje aj potreby tých škôl a školských zariadení, ktoré nemajú problém s odbornosťou výchovy a vzdelávania, a preto môžu naplno sústreďovať vzdelávanie v profesijnom rozvoji na prenos inovácií do obsahu výchovy a vzdelávania. Zároveň návrh reaguje aj na ťažkosti súbehu aplikácie § 14e a § 32g. Návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, pretože maximálna výška príplatku za profesijný rozvoj je pevne ustanovená zákonom č. 553/2003 Z. z.

K bodu 4

Dôvodom úpravy § 14e je potreba aplikačnej praxe precizovať kompetencie pri priznávaní príplatku za profesijný rozvoj riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia.

K bodom 5 až 7

Úpravou § 19 sa navrhuje spresnenie času vyplácania funkčného platu za čas čerpania náhradného voľna tak, aby bolo jednoznačné, že tento funkčný plat sa poskytuje a zúčtuje po tom, ako bolo náhradné voľno vyčerpané (t. j. za mesiac, kedy bol nadčas odpracovaný). Úprava sa navrhuje z dôvodu zosúladenia s § 137 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. a § 121 ods. 4 Zákonníka práce tak, aby sa pri všetkých okruhoch zamestnancov postupovalo v tomto rovnako, keďže na odlišný postup pri zamestnancoch, ktorí postupujú podľa zákona č. 552/2003 Z. z., nie je dôvod.

K Čl. III

Dôvodom doplnenia písmena q) do § 14 ods. 3 je potreba zabezpečenia oprávnenosti ministerstva školstva na vyžiadanie odpisu registra trestov. Táto úprava je spojená s tým, že o námietke preukázania bezúhonnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca bude rozhodovať ministerstvo školstva, a z toho dôvodu musí mať prístup k odpisom registra trestov, keďže regionálne úrady školskej správy povinné odpis registra trestov zlikvidovať. Z tohto dôvodu ide o nevyhnutnú zmenu, ktorej cieľom je zabezpečenie opravného prostriedku pri preukazovaní bezúhonnosti.

K Čl. IV

Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona od 1. januára 2022 vzhľadom na začiatok účtovného a rozpočtového roka.

V Bratislave, 25. augusta 2021

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Branislav Gröhling, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

2

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”) sa predkladá na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 487 k návrhu Stratégie reformy zamestnávania vo verejnom sektore z 11. júna 2003 pod bodom B.4.

Zákon budú uplatňovať zamestnávatelia uvedení v § 1 ods. 1 zákona pri odmeňovaní zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

Účelom vládneho návrhu zákona je zúžiť okruh zamestnávateľov, resp. skupín zamestnancov, ktorí budú uplatňovať zákon a štátom regulovaný systém odmeňovania zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Časť zamestnávateľov, predovšetkým tí, ktorí v oblasti financovania svojej činnosti sú len čiastočne alebo nie sú vôbec závislí od štátneho rozpočtu, sa vypúšťa z regulovaného systému. Títo zamestnávatelia budú v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu postupovať podľa Zákonníka práce. Cieľom navrhovaných úprav je zmeniť systém odmeňovania zamestnancov vymedzeného okruhu zamestnávateľov, u ktorých sa uplatní zmluvný princíp založený na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Ostatní zamestnávatelia, uvedení v osobnom rozsahu zákona, budú uplatňovať systém odmeňovania zamestnancov ustanovený v tomto zákone. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom bude upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu.

V návrhu zákona sa tiež precizuje kolektívne vyjednávanie v oblasti platov a iných podmienok práce.

Vládnym návrhom zákona sa v Čl. II dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa upraviť proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Navrhuje sa tiež v čl. III novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. Novelou sa ruší osobitný spôsob určenia tarifného platu zamestnancom, ktorí v Kancelárii verejného ochrancu práv budú vykonávať práce vo verejnom záujme.

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov.

Návrh zákona je v súlade s čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, s právom Európskeho spoločenstva a s právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na štátny rozpočet, rozpočty vyšších územných celkov a obcí a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 5. augusta 2003 konštatuje, že navrhovaná právna úprava nezakladá dopad na štátny rozpočet nad rámec zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 553/2003, dátum vydania: 18.12.2003

9

Dôvodová správa

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V základných ustanoveniach sa vymedzuje osobný rozsah zákona. Zákon sa má uplatňovať u zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, v rozpočtových a príspevkových organizáciách zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou s výnimkou príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší, ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, u zamestnancov štátnych fondov, verejných a štátnych vysokých škôl, Rady pre vysielanie a retransmisiu, Slovenského pozemkového fondu a Slovenskej akadémie vied. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov vyšších územných celkov a obcí, avšak len v tom prípade, ak zastupiteľstvo samosprávneho kraja alebo obecné zastupiteľstvo neschváli poriadok odmeňovania, v ktorom je upravený liberálny systém odmeňovania podľa Zákonníka práce. Zákon sa však v každom prípade bude vzťahovať na zamestnancov zaradených v školách a v školských zariadeniach, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Zákon sa bude vzťahovať aj na zamestnancov štátnych zdravotných ústavov a niektorých ďalších zdravotníckych zamestnancov s výnimkou zdravotníckych zamestnancov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadenia, ktoré majú uzatvorené zmluvy s poisťovňami zriadenými na vykonávanie povinného zdravotného poistenia. V budúcnosti by sa mal zákon uplatňovať aj u ďalších zamestnávateľov, ak to ustanoví osobitný predpis.

Oproti osobnému rozsahu zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov nový zákon sa nemá uplatňovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktoré majú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvorené zmluvy so zdravotnými poisťovňami, a ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, iný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec, ďalej v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskej filharmónii, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky – Slovakia, v Štátnych lesoch Tatranského národného parku, v Sociálnej poisťovni, v Národnom úrade práce, vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Spoločnej zdravotnej poisťovni a v ostatných zdravotných poisťovniach zriadených podľa osobitného zákona.

Zákon sa tiež nemá uplatňovať u divadelných umelcov a ďalších umeleckých zamestnancov, profesionálnych rodičov, vrcholových športovcov, u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť, u výkonných letcov a palubného personálu leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vymedzený okruh zamestnávateľov a ďalší zamestnávatelia u vymedzeného okruhu zamestnancov budú pri odmeňovaní uplatňovať liberálny systém upravený v Zákonníku práce, ktorý je založený na zmluvnom princípe a kolektívnom vyjednávaní.

K § 2 a 3

Návrh zákona definuje záväzné kvalifikačné predpoklady, ktorými je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je na vykonávanie danej pracovnej činnosti ustanovený v osobitnom predpise. O výkon práce vo verejnom záujme sa môže uchádzať len tá fyzická osoba, ktorá spĺňa potrebné kvalifikačné predpoklady. Pracovný pomer možno uzatvoriť len s takýmto uchádzačom. Výnimkou z tejto zásady je zamestnanec podľa § 3 ods. 6 návrhu zákona.

Okrem záväzných kvalifikačných predpokladov môže zamestnávateľ v pracovnom poriadku určiť aj kvalifikačné požiadavky.

Kvalifikačné predpoklady sú vo všeobecnosti uvedené v charakteristikách platových tried, ktoré tvoria prílohu č. 1 a 2 návrhu zákona. Konkrétne kvalifikačné predpoklady pre jednotlivé pracovné činnosti sú uvedené v katalógoch pracovných činností.

Kvalifikačné predpoklady musí zamestnanec spĺňať po celý čas výkonu prác vo verejnom záujme, ak zákon neustanoví inak.

K § 4

V návrhu ustanovenia sú vymenované jednotlivé zložky, ktoré tvoria plat zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Definuje sa ”plat”, ktorým je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu, a tiež ”funkčný plat”, ktorý tvorí súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu a príplatkov určených v mesačných sumách. Za funkčný plat sa považuje aj plat pri výkone inej práce vrátane príslušného doplatku poskytovaný zamestnancovi podľa § 125 Zákonníka práce alebo funkčný plat poskytovaný zamestnancovi podľa § 30 ods. 3.

Navrhuje sa ustanoviť povinnosť zamestnávateľa písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie jeho funkčného platu a to tak pri uzatvorení pracovnej zmluvy, ako aj pri zmene druhu práce alebo pri zmene funkčného platu.

K § 5

Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov. V návrhu zákona sa upravuje aj spôsob zaradenia vedúceho zamestnanca.

Zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou fyzickej práce, možno zaradiť do 1. až 7. platovej triedy, zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, do 3. až 14. platovej triedy.

V návrhu zákona sa upravuje postup zamestnávateľa v prípade, keď zamestnanec má vykonávať pracovnú činnosť, ktorá nie je uvedená v katalógu.

Možnosť výnimočného zaradenia do 6. alebo 7. platovej triedy možno uplatniť len u zamestnanca podľa § 5 ods. 9 návrhu zákona.

Na dosiahnutie vyššieho stupňa vzdelania alebo na získanie iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu ako je ustanovený na vykonávanie danej pracovnej činnosti zamestnávateľ pri zaraďovaní zamestnancov do platovej triedy neprihliada.

K § 6

Jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa je započítaná prax. O zápočte predchádzajúcej praxe rozhoduje zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami návrhu tohto zákona. Započítanú prax tvorí odborná prax, ktorú zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu, prax v inom odbore ako je vykonávaná pracovná činnosť, ktorú je možné započítať najviac v rozsahu dvoch tretín, a čas náhradnej doby.

Zo systému určovania započítanej praxe sú, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčení zamestnanci zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g).

K § 7

Tarifný plat zamestnanca sa určí pevnou sumou podľa zaradenia do platovej triedy a platového stupňa. Pevné sumy platových taríf pre jednotlivé platové triedy a platové stupne sú ustanovené v základnej stupnici platových taríf v prílohe č. 3 a v osobitných stupniciach platových taríf v prílohe č. 4 a 5.

Osobitný spôsob určenia tarifného platu sa uplatní u zamestnancov podľa § 7 ods. 6 (príloha č. 4), u učiteľov vysokých škôl, u výskumných a vývojových zamestnancov a u niektorých zdravotníckych zamestnancov (príloha č. 5). Osobitný spôsob sa uplatní aj u zamestnancov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Zákon týmto zamestnancom zaručuje tarifný plat v sume platovej tarify prvého platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený, uvedenej v základnej stupnici platových tried (príloha č. 3). Horná hranica tarifného platu nie je limitovaná.

Aj pre zamestnancov, ktorí vykonávajú remeselné, manuálne alebo manipulačné pracovné činnosti sa navrhuje osobitný spôsob určenia tarifného platu. Suma tarifného platu sa určí zo základnej stupnice platových taríf bez zohľadnenia vekového automatu. Takto určený tarifný plat však nesmie byť nižší, ako by zamestnancovi patril v závislosti od započítanej praxe.

V prípade, že zákon sa uplatní u zamestnanca vyššieho územného celku alebo obce, ktorý zabezpečuje výkon samosprávnej pôsobnosti alebo prenesený výkon štátnej správy, patrí mu zvýšenie tarifného platu o 15 %. Okruh predmetných činností vymedzí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.

K § 8

Navrhuje sa poskytovať vedúcemu zamestnancovi, ako nárokovú zložku platu, príplatok za riadenie. Príplatok sa poskytuje pevnou sumou zistenou zo súčinu percentuálneho podielu a platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je vedúci zamestnanec zaradený. V prílohe č. 6 sa ustanovujú rozpätia percentuálneho podielu na určenie výšky príplatku za riadenie, ktorých výška je odstupňovaná tak, aby sa rozlíšila náročnosť riadiacej práce na jednotlivých stupňoch riadenia, a tiež podľa pôsobnosti zamestnávateľa (miestna, okresná, krajská, celoštátna pôsobnosť).

K § 9

Navrhuje sa poskytovanie príplatku za zastupovanie zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu riadiacej činnosti nepretržite po dobu dlhšiu ako štyri týždne a takéto zastupovanie nevyplýva z jeho pracovných povinností. Príplatok zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi patrí od prvého dňa zastupovania a zamestnávateľ mu ho určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi.

V návrhu sa upravuje tiež prípad, keď vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia. Príplatok sa určí v sume príplatku za riadenie určeného zastupovanému vedúcemu zamestnancovi, najmenej v sume príplatku za riadenie zastupujúceho vedúceho zamestnanca.

K § 10

Navrhuje sa zachovať doterajší inštitút osobného príplatku, ktorým je možné v individuálnych prípadoch oceniť mimoriadne osobné schopnosti a dosahované pracovné výsledky zamestnanca alebo vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností, a to až do výšky určeného limitu. Osobný príplatok má fakultatívny charakter, o jeho priznaní, zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu bezprostredne nadriadeného vedúceho zamestnanca. Z možnosti poskytovať zamestnancom osobný príplatok je, vzhľadom na spôsob určovania tarifného platu, vylúčený zamestnávateľ podľa § 1 ods. 1 písm. g).

Limit osobného príplatku sa navrhuje ustanoviť vo výške 100 % z platovej tarify najvyššieho platového stupňa príslušnej platovej triedy.

K § 11

Návrhom sa upravujú podmienky na poskytovanie príplatku za prácu vykonávanú v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Ak zamestnanec spĺňa ustanovené podmienky, má nárok na príplatok v príslušnej skupine najmenej v sume na spodnej hranici rozpätia.

Príplatok sa poskytuje v mesačnej sume alebo za hodinu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostrední. Základňou na určenie sumy príplatku je platová tarifa prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf. Týmto spôsobom, pri valorizácii základne, sa zabezpečí aj automatická valorizácia príplatku.

Zoznam činností, pri vykonávaní ktorých patrí zamestnancovi príplatok v mesačnej sume, je uvedený v prílohe č. 7 zákona.

K § 12

Príplatok za prácu v krízovej oblasti je možné poskytnúť zamestnancovi, ktorý práce vo verejnom záujme podľa pracovnej zmluvy vykonáva v zahraničí, pričom jej vykonávanie je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou záťažou v krízovej oblasti.

Zoznam krízových oblastí určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Vydanie výnosu bude oznámené v Zbierke zákonov.

K § 13

Poskytovaním zmenového príplatku sa oceňuje zvýšená psychická záťaž, ktorá súvisí so sťaženým pracovným režimom spôsobeným striedaním zmien vo viaczmennej pracovnej prevádzke. Príplatok v rovnakom rozpätí je možné priznať aj zamestnancovi, ktorý prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke, ale jeho pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.

K § 14

Pedagogickému zamestnancovi, ktorý je triednym učiteľom, má za túto činnosť patriť príplatok v sume 5 % jeho tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, resp. 10% tarifného platu, ak túto činnosť vykonáva v dvoch triedach.

K § 15

Príplatok za praktickú prípravu sa má poskytovať pedagogickému zamestnancovi cvičnej školy, ktorý zabezpečuje praktickú prípravu študentov - budúcich učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre jednotlivé predškolské a školské zariadenia. Má sa ním oceniť zvýšená psychická záťaž týchto pedagógov pri zabezpečovaní činností vykonávaných nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy.

K § 16 až 19

Navrhuje sa platovo zvýhodniť zamestnanca, ktorý pracoval v noci, v sobotu alebo v nedeľu, vo sviatok alebo vykonal prácu nadčas.

Základňou na určenie príplatku je funkčný plat zamestnanca. Pri zisťovaní hodinovej sadzby funkčného platu sa zohľadňuje určená dĺžka pracovného času zamestnanca.

Zamestnanec má nárok na všetky príplatky, ak je práca vykonaná súbežne v rôznych podmienkach, napr. ak práca nadčas bola vykonaná v noci, v sobotu a naviac na tento deň pripadol sviatok, zamestnancovi patrí plat za prácu nadčas, jeho zvýšenie, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu a tiež príplatok za prácu vo sviatok.

K § 20

V návrhu sú taxatívne vymenované prípady, pri ktorých je možné zamestnancovi poskytnúť odmenu. Horná hranica odmeny je limitovaná len v prípade dosiahnutia 50 rokov veku zamestnanca. Zamestnávateľovi sa umožňuje, aby poskytnutím odmeny pružne reagoval na nadštandardné vykonávanie pracovných činností tak z hľadiska dosahovanej kvality, ako aj z hľadiska vykonania práce nad rámec pracovnej náplne zamestnanca.

O poskytovaní a výške odmien aj naďalej rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.

K § 21

V ustanovení sa upravuje finančná kompenzácia pracovnej pohotovosti a pohotovosti pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie brannej pohotovosti štátu. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť len v súlade so Zákonníkom práce.

Suma náhrady za pracovnú pohotovosť sa navrhuje v závislosti od druhu nariadenej pracovnej pohotovosti (na pracovisku, v bydlisku alebo v inom dohodnutom mieste, dosiahnuteľnosť pomocou mobilných prostriedkov spojenia).

K § 22 a 23

Navrhuje sa ustanoviť podmienky, keď časť platu zamestnanca (60 % funkčného platu, platu podľa § 4 ods. 1 písm. j) až n) a náhrady za pracovnú pohotovosť) sa má poskytovať v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Takýto postup je možné uplatniť u zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy práce vo verejnom záujme vykonáva v zahraničí, pričom súvislá doba takto vykonávanej práce v zahraničí je dlhšia ako šesť mesiacov.

Platovú reláciu, ktorá sa používa pri prepočte funkčného platu, a jej zmeny ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. Uvedený všeobecne záväzný právny predpis sa vzťahuje tak na štátnych zamestnancov, ako aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme.

K § 24

V ustanovení sa upravujú podmienky na poskytovanie zahraničného príspevku v cudzej mene zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie. Výdavky súvisiace s týmto príspevkom sa uhrádzajú z prostriedkov, ktoré poskytla Organizácia spojených národov.

K § 25

Ustanovuje sa povinnosť zamestnávateľa ochraňovať údaje o plate, náležitostiach s ním spojených a o iných peňažných náležitostiach zamestnanca.

K § 26

Ustanovením sa určuje subjekt, ktorý určí platové náležitosti štatutárnemu orgánu zamestnávateľa a rektorovi vysokej školy.

K § 27

Tarifný plat, zvýšenie tarifného platu a príplatky určené mesačnou sumou sa zamestnancovi poskytujú za ustanovený pracovný čas.

Jednotlivé zložky platu sa zamestnancovi poskytujú v ich pomernej časti podľa skutočne odpracovaného času v danom mesiaci.

Navrhuje sa ustanoviť hodinové sadzby funkčného platu v závislosti od dĺžky pracovného času. Pre zamestnanca, ktorého pracovný čas je 40 hodín týždenne, hodinovou sadzbou funkčného platu zamestnanca je 1/174 funkčného platu, pre pracovný čas 38 a 3/4 hodiny týždenne je to 1/168 a pre 37 a 1/2 hodiny týždenne hodinovou sadzbou je 1/163 funkčného platu. V prípade zníženej dĺžky pracovného času zamestnávateľ primerane upraví hodinovú sadzbu funkčného platu.

Ustanovujú sa jednotné pravidlá pre priznávanie tarifného platu pri zmene platovej triedy alebo platového stupňa.

K § 28

Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie nariadenia, ktorým ustanoví zvýšené stupnice platových taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá sa uzatvorila na príslušný kalendárny rok. Ustanovením zvýšených stupníc platových taríf strácajú platnosť pôvodné stupnice platových taríf, ktoré tvoria prílohu č. 3 až 5 tohto zákona.

Vláda Slovenskej republiky sa tiež splnomocňuje na vydanie katalógov pracovných činností v súlade s charakteristikami platových tried formou nariadenia vlády. Tento predpis ustanoví aj postup predkladania žiadostí na dopĺňanie katalógov o nové pracovné činnosti, ako aj obsah týchto žiadostí.

K § 29

Ak Zákonník práce alebo iné súvisiace osobitné predpisy obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

Obdobne, ak tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia o použití priemerného zárobku, napr. pri poskytovaní náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy pri prekážkach v práci, u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom zýujme sa použije funkčný plat určený podľa tohto zákona a priznaný v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

Navrhuje sa vylúčiť niektoré ustanovenia Zákonníka práce z uplatňovania u zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme. Vecný obsah týchto ustanovení je odchylne upravený týmto zákonom.

K § 30

Prechodným ustanovením sa navrhuje zachovanie výnimiek zo vzdelania a z osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré zamestnávateľ akceptoval zamestnancom pri prechode do režimu verejnej služby. Tieto výnimky sa zachovajú len vtedy, ak zamestnanec bude vykonávať pracovnú činnosť, ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako mala pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola výnimka udelená. Ide o zamestnancov zamestnávateľa, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o plate.

Navrhujú sa tiež podmienky zachovania výnimky zo vzdelania, ktoré pri prechode do verejnej služby udelil zamestnancom zamestnávateľ, ktorý pred režimom verejnej služby uplatňoval zákon o mzde.

Navrhuje sa, aby funkčný plat zamestnanca určený podľa zákona o verejnej službe sa považoval za funkčný plat určený podľa tohto zákona, ak zamestnanec vykonáva rovnako náročnú pracovnú činnosť a dosahuje rovnaké pracovné výsledky. Podľa návrhu sa zamestnancovi za rovnakých podmienok má zachovať aj platová trieda a platový stupeň, do ktorých je zaradený. Vyplýva to zo skutočnosti, že novým zákonom sa v zásade nemení systém odmeňovania zamestnancov, zostáva tiež zachovaný rovnaký počet platových tried a platových stupňov. Návrhom sa sleduje zníženie administratívnej náročnosti súvisiacej so zmenou zákona.

K § 31

V ustanovení sa navrhuje upraviť podmienky kolektívneho vyjednávania v prechodnom období. Pracovné podmienky a podmienky zamestnania možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a v podnikovej kolektívnej zmluve.

K § 32

V ustanovení sa uvádzajú zamestnávatelia, ktorí nebudú uplatňovať tento zákon. Z regulovaného systému odmeňovania prechádzajú na zmluvný princíp odmeňovania ustanovený v Zákonníku práce založený na kolektívnom vyjednávaní, prípadne na dohode mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Navrhovaným ustanovením sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť poskytovať zamestnancovi až do dohodnutia mzdových podmienok v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve mzdu najmenej v sume funkčného platu, ktorý zamestnancovi patril podľa zákona o verejnej službe v decembri 2003. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve je potrebné dohodnúť najneskôr do 31. decembra 2004 a to najmenej v sume, ktorá sa rovná funkčnému platu zamestnanca priznanému v decembri 2003.

Uvedeným spôsobom postupujú aj ďalší zamestnávatelia u zamestnancov vymedzených v § 1 ods. 2 návrhu zákona, u ktorých sa pri odmeňovaní má postupovať podľa Zákonníka práce.

K § 33

V súvislosti s návrhom zákona o výkone práce vo verejnom záujme a návrhom zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa navrhuje zrušiť zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

K Čl. II

K bodu 1 až 3

Návrhom sa upravuje proces kolektívneho vyjednávania u zamestnávateľov, ktorí budú uplatňovať zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Poverení zástupcovia budú vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, pričom predmetom vyjednávania bude napr. valorizácia platových taríf. Zmluvné strany kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sú povinné začať kolektívne vyjednávanie včas, najneskôr do konca marca príslušného kalendárneho roka, aby výdavky súvisiace s dojednanými náležitosťami boli zahrnuté do návrhu štátneho rozpočtu na budúci kalendárny rok. Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno uzatvoriť na dobu jedného kalendárneho roka.

K Čl. III

K bodu 1 a 2

Navrhuje sa novelizovať zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z. V prílohe citovaného zákona je platový poriadok Kancelárie verejného ochrancu práv, ktorý obsahuje katalógy činností pre štátnych zamestnancov kancelárie a pre zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Obsahuje tiež stupnice platových taríf pre uvedené skupiny zamestnancov, ktoré sú zvýšené oproti platovým tarifám v stupnici platových taríf v zákone o štátnej službe a zákone o verejnej službe.

Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby sa návrh zákona vzťahoval aj na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme v Kancelárii verejného ochrancu práv, novelou sa navrhuje zrušiť tak vypracovanie samostatného katalógu pracovných činností uvedeným zamestnancom, ako aj spôsob určenia tarifného platu podľa osobitnej, zvýhodnenej stupnice platových taríf.

K Čl. IV

V čl. IV sa navrhuje novelizovať zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z. Podľa uvedeného návrhu sa zastupiteľstvu samosprávneho kraja dáva kompetencia schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov vyššieho územného celku (takúto kompetenciou má aj obecné zastupiteľstvo).

K Čl. V

V čl. V v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov sa navrhuje upraviť týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov, ktorý sa skladá z pracovného času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou.

K Čl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2004.

Bratislava 21. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore