Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69452
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
24.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 550/2003 účinný od 01.08.2019


Platnosť od: 17.12.2003
Účinnosť od: 01.08.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Pracovno-právne vzťahy, Všeobecné súdnictvo, Trestné konanie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST8 JUD11 DS8 EU PP ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 550/2003 s účinnosťou od 01.08.2019 na základe 214/2019

Legislatívny proces k zákonu 214/2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 214/2019, dátum vydania: 17.07.2019

A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018, úlohy B.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 13. septembra 2017 č. 427 a úlohy D.3. uznesenia vlády Slovenskej republiky z 11. apríla 2017 č. 177.
Návrhom zákona sa v prvom rade vykonáva úplná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017) (ďalej len „smernica“) a úplná implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016) (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Citovaná smernica nahrádza Dohovor EÚ z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES C 316, 27. 11. 1995) a jeho protokoly, ku ktorému Slovenská republika pristúpila v roku 2004 a ktorého obsah bol premietnutý do slovenského právneho poriadku. Preto väčšina požiadaviek vyplývajúcich zo smernice je už splnená. Smernica však oproti dohovoru posilňuje ochranu finančných záujmov Európskej únie a stanovuje minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v súvislosti s bojom proti podvodom a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie. Vzhľadom na súvis smernice s nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017), ustanovenia smernice sú rozhodujúce pre dobré fungovanie Európskeho prokurátora, ktorý odkazuje na smernicu obsahujúcu vymedzenie jeho príslušnosti. Na trestné stíhanie páchateľov trestných činov v súvislosti s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie, ako sú vymedzené v smernici, resp. ako budú prevedené do vnútroštátneho práva, tak ako aj súvisiacich trestných činov a na ich postavenie pred súd, bude príslušný Úrad európskej prokuratúry zriadený spomínaným nariadením.
Protokol predstavuje významný príspevok k medzinárodnému úsiliu zameranému na odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami vrátane ich pašovania, falšovania a nezákonnej výroby. Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol je už v súčasnosti z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom navrhovaná novelizácia je čiastkového charakteru a zabezpečuje sa ňou úplná implementácia protokolu.
Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu
2
v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
Návrhom zákona sa vykonáva novelizácia Trestného zákona (čl. I), Trestného poriadku (čl. II), zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. III) a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. IV).
Detailné odôvodnenie navrhovaných zmien sa uvádza v osobitnej časti dôvodovej správy.
Návrh zákona bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky) a je výsledkom odbornej diskusie orgánov aplikácie týchto právnych noriem. Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.
Účinnosť predkladanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. augusta 2019, čím sa zohľadňuje predpokladaná dĺžka legislatívneho procesu, ako aj dostatočná legisvakancia.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá vplyvy na verejné financie a sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani vplyv na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky dňa 15. apríla 2019, rokovania Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2019 a rokovania vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila dňa 17. apríla 2019.
3
Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Vláda Slovenskej republiky
✉ Materiál nelegislatívnej povahy
💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu
💧 Transpozícia práva EÚ
Zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017),
Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (Ú. v. EÚ L 268, 1.10.2016).

Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok: ..Ukončenie: ..

Predpokladaný termín predloženia na MPK*
január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*
február 2019
2. Definícia problému
Návrhom zákona sa uskutočňuje transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (ďalej len „smernica“) a implementácia Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami (ďalej len „protokol“) do právneho poriadku Slovenskej republiky, resp. plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v EÚ a OSN. Dotknutá problematika je v súčasnosti upravená v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Prijatím smernice a pristúpením Slovenskej republiky k protokolu nastala potreba upraviť niektoré ustanovenia Trestného zákona za účelom dosiahnutia súladu právneho poriadku Slovenskej republiky s predmetnými právnymi dokumentami, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Návrhom zákona sa rovnako odstraňujú nedostatky právnej úpravy v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, na ktoré poukázala aplikačná prax.

3. Ciele a výsledný stav
Návrhom zákona sa vykonáva úplná transpozícia smernice a úplná implementácia protokolu. Okrem toho sa návrhom zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).

4. Dotknuté subjekty
Štátne orgány, fyzické osoby, právnické osoby, odsúdené osoby.

5. Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované.

6. Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? ✉ Áno 💧 Nie


4

7. Transpozícia práva EÚ
Národná právna úprava nejde nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ.

8. Preskúmanie účelnosti**
Preskúmanie účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti.







* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
✉ Áno
✉ Nie
✉ Čiastočne
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP
✉ Pozitívne
✉ Žiadne
✉ Negatívne

Sociálne vplyvy
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na životné prostredie
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na informatizáciu
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
✉ Pozitívne
💧 Žiadne
✉ Negatívne


10. Poznámky
Prípadné vplyvy na rozpočet verejnej správy budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet.

11. Kontakt na spracovateľa
JUDr. Michaela Poláčková (e-mail:
michaela.polackova@justice.sk
, tel. č. 02 888 91 163)Sekcia legislatívy, odbor legislatívy trestného práva, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

12. Zdroje
Návrh zákona je výstupom pracovnej skupiny zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými štátnymi orgánmi (Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Úrad vlády Slovenskej republiky). Rovnako je návrh zákona výstupom pracovnej skupiny ministra spravodlivosti Slovenskej republiky k využitiu elektronického monitoringu osôb.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK











5
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.
Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky
2.
Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.
Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)- čl. 83 ods. 2 a čl. 87 až 89 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b)v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)
-Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017); gestor Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
c)v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)
-predmet návrhu nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
4.
Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva: 6. júl 2019
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie
- bezpredmetné
6
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav
- bezpredmetné
5.
Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
a) úplne (ak je právny akt prebraný náležite, t. j. v zodpovedajúcej právnej forme, včas, v celom rozsahu a správne)
- úplne
b) čiastočne (uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu)
c) ak nie je, uviesť dôvody, predpokladaný termín a spôsob dosiahnutia úplného súladu

7
B. Osobitná časť
K Čl. I
(Trestný zákon)
K bodu 1

Vytvára sa výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6 druhá veta („Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.“) odkazom na ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu domáceho väzenia.
K bodom 2 a 14

Vo vzťahu k novelizačnému bodu 2 sa v § 34 Trestného zákona upravujúcom zásady ukladania trestov vypúšťa odsek 8, v rámci ktorého bola doposiaľ upravená možnosť súdu za splnenia určitých kritérií, rozhodnúť, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné. Vypúšťa sa tak možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom. Neznamená to však, že takýto odsúdený bude automaticky podmienečne prepustený. Uvedené má za následok vytvorenie priestoru pre súdny prieskum žiadosti o podmienečné prepustenie u každého odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko súd už v zmysle navrhovanej zmeny dotknutého ustanovenia nebude naďalej oprávnený rozhodnúť o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné.
Vo vzťahu k novelizačnému bodu 14 sa v § 67 Trestného zákona upravujúcom podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody sa vypúšťa odsek 3, v ktorom bola doposiaľ zavedená povinnosť spočívajúca v nemožnosti podmienečného prepustenia osoby, ktorá bola opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie. Cieľom navrhovanej zmeny je taktiež odstránenie konceptu tzv. absolútneho doživotného trestu, čím sa zabezpečí možnosť pre osobu podať žiadosť o podmienečné prepustenie.
V rámci vyššie navrhovaných zmien sa tak upúšťa od existencie tzv. absolútneho doživotného trestu, v rámci ktorého nie je možné podať zo strany odsúdeného žiadosť o podmienečné prepustenie. Navrhované zmeny majú za cieľ zosúladenie právnej úpravy s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP Vinter a ost. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 9. júla 2013, rozsudok ESĽP Laszlo Magyar proti Maďarsku zo dňa 20. mája 2017, rozsudok ESĽP Kafkaris proti Cypru zo dňa 12. februára 2008). Absolútne doživotie je v kontexte medzinárodného práva v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, pričom uvedené konštatuje aj ESĽP v rámci svojej judikatúry. Podľa názoru ESĽP má zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku za následok porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len ,,Dohovor“). Uvedené je odôvodnené tvrdením, že je neprijateľné aby odsúdený nedisponoval akoukoľvek možnosťou aby bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie preskúmateľná súdom. Je teda nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré
8
eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvávalo odňatie slobody.
Existencia absolútneho doživotia má za následok trvalé, bezpodmienečné zbavenie osobnej slobody odsúdenej osoby, nakoľko odsúdená osoba nemá absolútne žiadnu možnosť čo i len podať žiadosť o podmienečné prepustenie. Treba taktiež poukázať na skutočnosť, že samotné podmienečné prepustenie nie je možné chápať ako ukončenie určitého procesu, ale práve naopak za pokračovanie prevýchovného a resocializačného programu v priaznivejších podmienkach, t. j. na slobode. Cieľom navrhovaných zmien nie je zavedenie možnosti automatického prepustenia odsúdenej osoby, ale len poskytnutie možnosti takejto osobe, aby bola oprávnená podať žiadosť o podmienečné prepustenie, ktorú náležite preskúma príslušný súd. V tejto súvislosti sa domnievame, že prílišný formalizmus vo vzťahu k odmietnutiu čo i len možnosti revízneho postupu by zintenzívnil absenciu cieľa spočívajúceho v náprave a resocializácii odsúdenej osoby.
K bodom 3 a 4

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe vyvstala potreba výslovne upraviť možnosť započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku bez rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie o vzatí zadržaného do väzby pred právoplatným odsúdením k trestu odňatia slobody. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva určitá nejednotnosť; niektoré súdy zadržanie do uloženého trestu odňatia slobody buď nezapočítajú, alebo o tom rozhodujú výlučne „per analogiam“ podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku.
K bodu 5

Precizuje sa znenie § 50 ods. 4 Trestného zákona, čím sa reaguje aj na potreby rozhodovania vo veciach začatých pred 1. januárom 2019.
K bodu 6

Navrhuje sa doplnenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu o povinnosť „zdržiavať sa v určenom čase na určenom mieste“ a to v súvislosti s prijatými zmenami v rámci zákona č. 321/2018 Z. z., konkrétne v časti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorého súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného za zločin už po výkone polovice trestu, ak súčasne nariadi kontrolu technickým prostriedkom. Súd pri takomto rozhodnutí o podmienečnom prepustení bude v zmysle § 68 Trestného zákona nariaďovať probačný dohľad so súčasným uložením primeranej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4, ktorých dodržiavanie je možné kontrolovať technickým prostriedkom. Napriek skutočnosti, že § 51 ods. 3 a 4 upravuje demonštratívny výpočet primeraných povinností a obmedzení, javí sa navrhované doplnenie odseku 4 ako potrebné, nakoľko sa dá predpokladať, že práve navrhovaná povinnosť bude mať časté využitie v týchto špecifických prípadoch a v prípade, že nebude v demonštratívnom zozname výslovne uvedená, môže v aplikačnej praxi dochádzať k ignorovaniu tejto možnosti pri rozhodovaní.
K bodu 7

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 6; potreba zmeny vnútorného odkazu.
9
K bodom 8 až 10

Definuje sa predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov. Z dostupných údajov vyplýva, že v Slovenskej republike stále prevláda v aplikačnej praxi punitívnosť a potenciál restoratívnej justície nie je využitý v dostatočnej miere. V súčasnosti v rozhodovacej činnosti súdov neevidujeme žiadne významné rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prelom v nazeraní na ukladanie alternatívnych trestov. Naopak, Ústavný súd Českej republiky svojim nálezom sp. zn. II. ÚS 2027/171) vniesol nový pohľad na ukladanie trestov a predovšetkým na využitie alternatívnych trestov v zmysle aplikácie zásady „ultima ratio“. Predmetný prípad z Českej republiky demonštruje možnosti využiteľnosti alternatívnych trestov (v danom prípade trestu domáceho väzenia) aj pri trestných činoch, ktoré sa vyznačujú svojou vyššou závažnosťou.
Uvedené platí aj vo vzťahu k iným druhom trestných sankcii nespojených s odňatím osobnej slobody, napr. pri peňažných trestoch, u ktorých je podiel uložených peňažných trestov v Slovenskej republike na úrovní 4,8% z celkového počtu uložených trestov predstavuje podiel uložených peňažných trestov v Českej republike na celkovom počte uložených trestov takmer 15% so zámerom zvýšiť tento podiel až na 20%.
Aj tento príklad podporuje názor, podľa ktorého by sa Slovenská republika mala jednoznačne uberať cestou väčšieho aplikovania alternatívnych trestov, nielen kvôli úspore finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ale najmä z dôvodu širšej aplikácie prvkov restoratívnej justície a jej vplyvu na spoločnosť.
Ukladanie alternatívnych trestov v SR
trest prepadnutia
Rok
Podmienečný
trest
spolu
domáce väzenie
trest povinnej práce
peňažný trest
majetku
veci
vyhostenie
zákaz pobytu
trest zákazu činnosti spolu
NEPO tresty
2007
17 430
25
349
1 184
2
168
341
5
514
5 430
2008
19 364
28
578
1 779
3
131
112
6
721
5 391
2009
20 742
51
830
1 680
2
137
67
1
688
5 933
2010
20 263
59
1 352
1 630
1
156
53
2
620
6 291

1) Prípad otca, ktorý pod vplyvom alkoholu zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej zomrela jeho manželka a jeden z dvoch synov. Okresný súd v tejto veci uložil trest zákazu vedenia motorového vozidla, zaviazal odsúdeného k náhrade škody, ktorá vznikla a uložil mu trest domáceho väzenia vo výmere 2 roky. V rozsudku toto svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že páchateľ doposiaľ viedol usporiadaný život a prihliadol tiež na členov širšej komunity, v rámci ktorej rodina žila (učiteľka v materskej škôlke, kde chodil syn páchateľa, farára v rámci farnosti, zamestnávateľa, susedov) a v neposlednom rade zdôraznil aj fixáciu maloletého syna na svojho otca. Krajský súd na základe odvolania prokurátora zrušil výrok o treste a páchateľovi uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na 4 roky. Vo svojom odôvodnení sa opieral predovšetkým o vysokú škodlivosť konania páchateľa, pri ktorom zomreli dvaja ľudia a zastával názor, že na danej skutočnosti nič nemení ani množstvo pozitívnych ohlasov z prostredia komunity, v ktorej páchateľ žije. Jeho prípad nakoniec posudzoval Ústavný súd Českej republiky, ktorý vyhovel sťažnosti sťažovateľa opierajúc sa o čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (právo na spravodlivý proces) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zaviazal pritom Krajský súd, aby s ohľadom na zvolené účely adekvátne odôvodnil priemeranosť uloženého trestu v súlade s princípy proporcionality a subsidiarity prísnejšej trestnej represie (ultima ratio).
10
2011
18 936
28
2 265
1 547
0
135
47
6
659
5 754
2012
21 191
25
3 123
1 512
1
124
49
7
2 298
5 913
2013
22 574
21
3 581
1 392
1
93
46
38
2 491
5 095
2014
20 527
17
3 351
1 243
1
110
65
10
2 258
5 333
2015
17 752
18
3 037
1152
-
-
211
64
6 657
4 946
2016
16 927
23
1 599
1147
-
-
202
60
6 295
4 871
2017
16 639
18
1 573
1161
-
-
-
-
-
4 801

Tabuľka č. 2: Ukladanie alternatívnych trestov v Slovenskej republike v rokoch 2007 ‒ 20172)
Z údajov získaných z aplikačnej praxe je zrejmé, že z hľadiska počtu ukladaných trestov prevládajú nepodmienečné tresty odňatia slobody a podmienečné tresty odňatia slobody za ktorými nasledujú trest povinnej práce, peňažný trest a trest zákazu činnosti. Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje o väzenskej populácii, podľa ktorých je v Slovenskej republike umiestňovaný vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody v priemere 2 až 2,5-krát vyšší počet osôb na 100 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami západnej Európy (tzv. väzenský index).
(Kritérium – štátna príslušnosť)
Slovensko
Nemecko
Francúzsko
Rakúsko
Švédsko
Nórsko
Fínsko
Taliansko
Počet obyvateľov (mil.)
5,45
83,07
67,8
8,86
10,09
5,32
5,52
60,4
Väzenská populácia
10 478
62 902
70 710
8 692
5 979
3 373
2 842
59 803
Z toho cudzinci
2,10 %
31,3 %
21,7 %
54, 7 %
22,1 %
30,9 %
16,2 %
33,8 %
Väzenský index(všetky údaje z roku 2018)
192
76
104
98
59
63
51
99
Väzenský index bez cudzincov
188
52
81
44
46
43
43
65


Tabuľka č. 3: Väzenská populačná krivka na 100 000 obyvateľov / Väzenská populácia bez cudzincov3)
Po odpočítaní cudzincov (teda použití kritéria štátnej príslušnosti pri výpočte) je zrejmé, že v Slovenskej republike je vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody umiestnený približne 3 až 4-násobne väčší počet osôb na 100 000 obyvateľov ako napr. v Nemecku, Rakúsku, Švédsku, Fínsku a Nórsku. Za príčinu tohto stavu možno popri nedostatočnému využitiu potencionálu alternatívnych trestov považovať aj relatívne prísne nastavenie trestnej politiky v spojení s vysokými trestnými sadzby trestných činov v porovnaní s niektorými inými členskými štátmi Európskej únie. Uvedený stav zároveň pretrváva aj napriek skutočnosti, že podstatný podiel na ukladaných trestoch tvoria podmienečné odklady výkonu trestu odňatia slobody, pri ktorých síce nedochádza k odňatiu osobnej slobody (ak súčasne dôjde

2) Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 44
3 )Strémy, T., Klátik, J. Alternatívne tresty. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 271
11
k osvedčeniu v skúšobnej dobe), avšak zároveň nie vždy dochádza k efektívnemu a intenzívnemu dohľadu nad správaním páchateľa s cieľom korigovať jeho správanie do budúcna a vyhnúť sa tým recidíve páchania trestnej činnosti.
Návrhom, ktorým sa umožňuje uložiť trest domáceho väzenia aj za určenú kategóriu spáchaných zločinov sa reaguje na tieto zistenia ako aj identifikované prípady, kedy uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na určitý okruh páchateľov má neprimeraný dopad na rodinu páchateľa, jeho ďalšie spoločenské uplatnenie a tým na celú spoločnosť.
Pri zohľadnení konceptu, že trest domáceho väzenia je v svojej podstate represívnejšou sankciou v porovnaní s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody (aj s nariadením probačného dohľadu so súčasným uložením obmedzení alebo povinností), nakoľko obmedzuje slobodný pohyb odsúdeného v určenom čase, nemožno predložený návrh považovať za zmenu, ktorá prináša „benevolenciu“ vo vzťahu k páchateľom trestných činov, ktoré Trestný zákon definuje ako zločiny. Ak totižto súd v súčasnosti pri ukladaní trestu za zločin považuje nepodmienečný trest odňatia slobody s ohľadom na osobu páchateľa a ostatné okolnosti danej veci za neprimeraný, využije možnosť uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody (ak sú splnené podmienky čo do výšku inak uloženého trestu odňatia slobody), keďže právny poriadok mu inú možnosť neponúka. Týmto návrhom sa vypĺňa priestor medzi možnosťou uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody a podmienečného odkladu výkonu takéhoto trestu. Súdu sa tak vytvára možnosť uložiť ďalší druh sankcie, ak je to v danom prípade účelné, vhodné a primerané v súlade s požiadavkami na individualizáciu trestu pre daného páchateľa.
V bode 10 sa vymedzuje kategória zločinov, za ktoré bude môcť súd ukladať trest domáceho väzenia po splnený všeobecných podmienok uvedených v odseku 1 a to viazaním na hornú hranicu trestnej sadzby, ktorá nesmie prevyšovať 10 rokov po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona (formulácie „ustanovenej týmto zákonom“). V zmysle uvedeného, ak odsúdený spácha dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, pričom trestná sadzba za daný zločin podľa osobitnej časti napr. 3 až 10 rokov odňatia slobody, dôjde po použití asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona k zvyšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, čo bude mať za následok, že trest domáceho väzenia súd nebude uložiť.
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1súd uloží trest domáceho väzenia v rámci výmery (až na štyri roky), najmenej však na spodnej hranici trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, t. j. rovnako po jej úprave podľa všeobecnej časti Trestnej zákona.
K bodom 11 a 13

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osoby odsúdenej na doživotie sa dopĺňa podmienka, v zmysle ktorej je takúto osobu možné podmienečne prepustiť, ak „s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného trestného činu“ (bod 13).
V zmysle uvedeného by mal súd pri svojom rozhodovaní o podmienečnom prepustení odsúdeného na doživotie posúdiť splnenie podmienok podmienečného prepustenia v širšom rozsahu, kde by okrem všeobecných podmienok upravených v § 66 ods. 1 (ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa
12
od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život) obligatórne posudzoval aj okolnosti činu, za ktorý bola osoba odsúdená a povahu jej osobnosti.
Uvedené má zabezpečiť dôkladnejšie posúdenie vhodnosti podmienečného prepustenia u tejto kategórie odsúdených a minimalizovať tak prípadné rizika pre spoločnosť z dôvodu ich prepustenia. Návrh súčasne poskytne širšie argumentačné možnosti súdu v prípade, že rozhodne o odmietnutí návrhu o podmienečné prepustenie takejto osoby.
Súčasne sa navrhuje doplnenie § 66 ods. 2 (bod 11) v tom význame, aby súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzoval popri ústave na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva, aj povahu spáchaného trestného činu.
K bodu 12

Upravuje sa obligatórna dĺžka trvania kontroly technickými prostriedkami tak, aby bol pokrytý časový rozdiel medzi „bežným“ podmienečným prepustením a podmienečným prepustením s obligatórnym monitoringom. Navrhuje sa určiť toto obdobie na rozdiel medzi 1/2 a 2/3 uloženého trestu. Až po uplynutí 2/3 bude možné postupovať podľa § 23 ods. 3 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – rozhodnúť o skončení kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovaná osoba počas kontroly výkonu rozhodnutia technickými prostriedkami spôsobom svojho života preukázala, že kontrola technickými prostriedkami nie je potrebná.
K bodu 15

V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa navrhuje, aby sa v takýchto prípadoch predĺžila skúšobná doba na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť súdu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na 25 rokov alebo na doživotie nariadiť probačný dohľad vo výmere do piatich rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.
K bodu 16

Analogicky k ustanoveniam pri iných trestoch sa vytvára hmotnoprávna úprava podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ktorá doposiaľ absentovala a v nedokonalej forme sa nachádzala v § 435 ods. 4 Trestného poriadku.
V zmysle navrhovaného § 68a bude môcť súd podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, za splnenia podmienky, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný a zároveň bola vykonaná aspoň polovica uloženého trestu. V takom prípade súd určí skúšobnú dobu, ktorá môže predstavovať pri treste domáceho väzenia až dva roky. Určenie skúšobnej doby je povinnou súčasťou rozhodnutia príslušného súdu o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia. Dolná hranica skúšobnej doby nie je stanovená, skúšobná doba však musí trvať dlhšie, ako je nevykonaná časť trestu a maximálne môže trvať spomínané dva roky. Okrem toho v zmysle odseku 3 súd uloží odsúdenému probačný dohľad a prípadne tiež primerané obmedzenia
13
a povinnosti podľa § 51 ods. 3 a 4. Uloženie primeraných obmedzení a povinností má fakultatívny charakter, nie je podmienkou pre rozhodnutie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu.
Navrhovaný § 68b v odseku 1 upravuje možnosť súdu rozhodnúť o tom, že odsúdený sa osvedčil, ak v skúšobnej dobe viedol riadny život a plnil obmedzenia a povinnosti, ak mu boli uložené. Pri osvedčení sa odsúdeného sa má za to, že trest bol vykonaný. Naopak, ak dôjde k záveru, že odsúdený nesplnil podmienky pre vyslovenie o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe, súd nariadi výkon zvyšku trestu, a to tak, že zvyšok trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody v pomere nevykonaný deň trestu domáceho väzenia sa rovná jednému dňu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ustanovenie odseku 2 upravuje tzv. zákonnú fikciu, že trest bol vykonaný, ktorá vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o upustení od vykonania zvyšku trestu domáceho väzenia. Vznik fikcie má význam najmä pre určenie začiatku doby významnej pre zahladenie odsúdenia podľa § 92. Rozhodnutie o „neosvedčení sa“ musí súd vydať do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby (alebo do dvoch rokov v prípade, ak bol odsúdený stíhaný pre iný trestný čin, ktorého sa dopustil v skúšobnej dobe), inak platí fikcia, že sa odsúdený osvedčil (odsek 3).
K bodu 17

Navrhovaná úprava má za cieľ odstrániť problémy vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s aplikovaním tohto ustanovenia. Z aplikačnej praxe boli totiž avizované prípady, kedy viacero čiastkových útokov spáchaných v zahraničí nemožno prevziať do jurisdikcie Slovenskej republiky, ak jednotlivé čiastkové útoky samostatne nenapĺňajú znaky trestného činu. Pokračovací trestný čin treba však vnímať komplexne aj v prípadoch, keď bol spáchaný cezhranične.
K bodu 18

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje používanie pojmu „extrémistický materiál“ v celom texte Trestného zákona s cieľom zabezpečenia jednoznačnej interpretácie skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa extrémistických materiálov.
K bodom 19 a 20

V rámci expertného workshopu Európskej komisie k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011) bola analyzovaná slovenská právna úprava so záverom, že na dosiahnutie úplného súladu s obsahom definície pojmu „detská pornografia“ uvedenej v čl. 2 písm. c) citovanej smernice je potrebné v definícii detskej pornografie v § 132 ods. 4 Trestného zákona nahradiť pojmový znak, že inkriminované zobrazenia „smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia“, znakom, že inkriminované zobrazenia sú „určené na sexuálne účely“. V zmysle uvedeného bola predmetná definícia upravená. Uvedená zmena následne podstatne determinuje aj požiadavky na dokazovanie naplnenia uvedeného znaku. Obdobným spôsobom bola upravená aj definícia pojmu „detské pornografické predstavenie“ v § 132 ods. 5 Trestného zákona.
V súvislosti s predefinovaním definícií detskej pornografie podľa § 132 ods. 4 Trestného zákona a detského pornografického predstavenia podľa § 132 ods. 5 Trestného
14
zákona a nutnosťou zosúladenia bola obdobne pozmenená aj definícia pornografie v § 132 ods. 3 Trestného zákona.
K bodu 21

V praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.
Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali rôzne autority, boli protichodné.
Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b).
Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.
Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa takto nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.
K bodu 22

Predkladateľ navrhuje upustiť od podmienky použitia prostriedkov len „vo väčšom rozsahu“ v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je už kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu. Ak niečo vo väčšom rozsahu osoba použije na iný ako určený účel, je zrejmé, že zároveň spôsobuje škodu väčšieho rozsahu. Navrhuje sa preto vypustiť v tomto ustanovení podmienka konania vo väčšom rozsahu pre nadbytočnosť. Okrem iného sa takto koncipovaná úprava subvenčného podvodu v odseku 2 zosúladí so skutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v § 261 (pozri bod 24).
K bodu 23

Predkladateľ v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky vykonal analýzu platných právnych predpisov, ktoré sú v ich gescii (Trestný zákon, zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov
15
a zákon 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a identifikovali jednotlivé skutkové podstaty deliktov, priestupkov a trestných činov, ktoré zodpovedajú protiprávnym konaniam uvedeným v čl. 14 ods. 1 protokolu. Z výstupu analýzy možno konštatovať, že de facto pri všetkých protiprávnych konaniach uvedených v čl. 14 ods. 1 protokolu je možné tieto subsumovať pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestných činov podľa Trestného zákona, prípadne sú také konania správnymi deliktami. Ako jediné absentujúce protiprávne konanie v našom právnom poriadku sa ukázalo konanie spočívajúce v nepovolenej výrobe tabaku alebo tabakových výrobkov, a tiež v samotnej výrobe či prechovávaní zariadenia slúžiaceho na výrobu tabaku alebo tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Na účely riadnej implementácie protokolu bolo potrebné kriminalizovať výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez povolenia, ako aj výrobu a prechovávanie náčinia na výrobu tabaku a tabakových výrobkov bez oprávnenia.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o obsahovo obdobné konania ako pri trestnom čine nepovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona a tiež skutočnosť, že také konanie spadá pod kategóriu trestných činov ohrozujúcich trhovú ekonomiku, predkladateľ navrhuje rozšíriť skutkovú podstatu tohto trestného činu o nový objekt, ktorým bude tabak a tabakové výrobky.
K bodu 24

Vzhľadom na to, že smernica z veľkej miery vychádza zo znenia dohovoru, resp. jeho protokolov, ktorých obsah je v súčasnom znení ustanovení Trestného zákona už reflektovaný, naplňuje v súčasnosti platné znenie § 261 väčšinu požiadaviek smernice už teraz. Preto sa pri transpozícii smernice vychádza zo súčasnej právnej úpravy s tým, že bolo pristúpené k určitým zmenám.
Z hľadiska konceptu ochrany finančných záujmov Európskej únie trestným právom sa navrhuje, aby právna úprava pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie zohľadňovala protiprávne konanie (i) osôb, ktoré žiadajú o finančné prostriedky alebo aktíva (§ 261 ods. 1), (ii) osôb, ktoré ich používajú (§ 261 ods. 2), (iii) osôb, ktoré rozhodujú o ich poskytnutí (§ 261 ods. 3) a (iv) osôb, ktoré riadia a kontrolujú nakladanie s prostriedkami a aktívami (§ 262 ods. 1). Tomuto konceptu je podriadená aj navrhovaná právna úprava.
K § 261 ods. 1
Objektom tohto trestného činu je ochrana finančných záujmov Európskej únie. Tu došlo prijatím smernice k zmene, nakoľko nad rámec dohovoru, ktorý chránil iba príjmy a výdavky Európskej únie, smernica rozšírila ochranu finančných záujmov Európskej únie aj o aktíva. V súvislosti s čl. 2 ods. 1 písm. a) smernice sa tak pod finančnými záujmami Európskej únie rozumejú všetky príjmy, výdavky a aktíva, ktoré sú pokryté z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie, alebo z týchto rozpočtov pochádzajú, alebo do nich majú byť odvedené. Navrhuje sa tak zaistiť ochranu aktív ich doplnením do skutkovej podstaty § 261.
Pod pojmom aktíva možno rozumieť všetok majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, pohľadávky, akcie, dlhopisy, a iné hodnoty, ktoré môže Európska únia vlastniť. Európska komisia sa pri prijímaní tejto smernice a zavádzaní nového pojmu aktíva odvolávala na článok
16
335 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Zámerom rozšírenia ochrany finančných záujmov Európskej únie o aktíva je možnosť pro futuro poskytovať okrem peňažných prostriedkov aj iné hodnoty patriace Európskej únii. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v podmienkach Slovenskej republiky ide primárne o finančné prostriedky Európskej únie, ktoré sú predmetom distribúcie podľa na to určených mechanizmov (prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov, priame platby a pod.).
Na tento účel návrh zákona používa pojem „finančné prostriedky alebo aktíva“. Nejde však o akékoľvek finančné prostriedky alebo aktíva, ale len o také, ktoré sú z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie. Odpoveď na otázku, či v konkrétnom prípade ide o rozpočet Európskej únie, rozpočet spravovaný Európskou úniou alebo jej v mene musí aplikačná prax hľadať v práve Európskej únie.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 261 ods. 1 spočíva z hľadiska konania alternatívne v použití alebo predložení falšovaného, nesprávneho alebo neúplného výkazu alebo dokladu (účtovný doklad, účtovná závierka, výkaz o majetku a záväzkoch, inventúrne súpisy a pod.), alebo v neposkytnutí povinných údajov.
Falšovaným výkazom alebo dokladom sa rozumie doklad, ktorý má vzbudiť zdanie pravého, avšak nie je vydaný osobou, ktorá je na to oprávnená resp. príslušná, alebo takýto doklad alebo výkaz nemá oporu v skutočnom stave.
Za nesprávny doklad alebo výkaz sa považuje taký doklad, ktorého obsah nezodpovedá skutočnému stavu, o ktorom sa podáva informácia, hoci aj len v niektorej časti.
Neúplným výkazom alebo dokladom je taký doklad, ktorý neobsahuje všetky potrebné údaje na posúdenie skutočného stavu.
Z hľadiska následku spočíva objektívna stránka tohto trestného činu alternatívne buď v protiprávnom zadržaní finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie, alebo v použití takých prostriedkov na iný účel, ako boli pôvodne určené.
Za protiprávne zadržanie finančných prostriedkov alebo aktív sa považuje stav, kedy nedochádza k prisvojeniu si veci (teda k jej trvalému odňatiu s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou), ale iba k jej dočasnému pozdržaniu – nevydaniu veci tomu, kto má na ňu právo (slovník slovenského pravopisu iný výklad neumožňuje, pričom obdobne sa vykladá aj anglický termín „wrongfull retention“ použitý v príslušných predpisoch Európskej únie). Okrem iného ide o stav, keď si subjekt manažujúci rozpočet žiada späť poskytnuté prostriedky a ten, komu boli poskytnuté, si ich buď protiprávne prisvojí (prevedie všetky atribúty vlastníckeho práva na seba) alebo zadrží, čo jednoznačne znamená situáciu, kedy k prisvojeniu zatiaľ nedošlo, avšak odmieta sa vrátenie toho, čo bolo poskytnuté, resp. čo za poskytnuté finančné prostriedky alebo aktíva bolo kúpené, pričom ešte nenastali všetky právne následky podmieňujúce definitívny prechod vlastníckeho práva (napr. nebola splnená odkladacia podmienka kúpnej zmluvy, podpísaný protokol o odovzdaní veci, existuje len zmluva o budúcej zmluve a pod.).
Následok vo forme použitia finančných prostriedkov alebo aktív na iný ako určený účel predstavuje náhradu spôsobenia sprenevery a odklon od doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne zaviedla túto formuláciu (nejasný preklad anglického termínu „misappropriation“).
17
Zo znenia skutkovej podstaty § 261 ods. 1 bolo tak spôsobenie sprenevery vypustené. Pojem sprenevera v tomto ustanovení spôsoboval v minulosti aplikačné problémy, ktoré na úrovni subjektov zapojených do kontroly a riadenia fondov pretrvávajú do súčasnosti. Použitý pojem má zavádzajúci charakter pre osoby, ktoré overujú jednotlivé finančné operácie, či už v rámci finančných kontrol alebo auditov a vykladajú si daný pojem ako odkaz na skutkovú podstatu trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona. Aj súdna prax sa v minulosti musela vysporiadať a ustáliť si právny názor, že k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu sprenevery nedochádza v prípadoch nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) poskytnutého z finančných prostriedkov Európskej únie, nakoľko poukázaním príspevku na účet prijímateľa sa NFP stáva vecou, jemu vlastnou, na základe zmluvy o poskytnutí NFP a v prípade trestného činu sprenevery v zmysle § 213 Trestného zákona ide o prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobenie škody na cudzom majetku. Aj z tohto dôvodu bola skutková podstata trestného činu podľa § 261 ods. 1 preformulovaná.
Subjekt trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona je všeobecný. Páchateľom teda môže byť každá trestne zodpovedná fyzická osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v prípade § 261 ods. 1 vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje, aby mal vedomosť o tom, že používa alebo predkladá falšovaný, neúplný, alebo nesprávny doklad alebo výkaz, na základe ktorého sa poskytnú páchateľovi alebo inej osobe prostriedky z rozpočtu Európskej únie, alebo úmyselné konanie spočívajúce v nekonaní – neposkytnutí povinných údajov.
Z hľadiska požiadaviek smernice je potrebné uviesť, že smernica vyžaduje od členských štátov Európskej únie aj transpozíciu ďalších inštitútov, akými sú trestnosť súvisiacich konaní (korupcia, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, sprenevera), trestnosť podnecovania, napomáhania, navádzania, pokusu, trestná zodpovednosť právnických osôb, ukladanie trestných sankcií, úprava priťažujúcej okolnosti (zločinecká organizácia), zaistenie a konfiškácia výnosov z trestnej činnosti a premlčanie. Všetky tieto otázky sú v právnom poriadku Slovenskej republiky riešené normatívnym spôsobom. Právna úprava, ktorou sa preberajú záväzky vyplývajúce zo smernice je uvedená v tabuľke zhody. Predkladateľ považuje za potrebné sa osobitne zmieniť o parametroch trestných sankcií. V rámci pracovnej skupiny bola diskutovaná aj otázka zvýšenia trestov hroziacich podľa § 261 Trestného zákona, pričom výsledkom tejto diskusie je záver o tom, že súčasná právna úprava je dostačujúca, a to aj s ohľadom na požiadavky smernice, ako aj vyváženosť systému trestných sankcií v jednotlivých členských štátoch.
K bodom 25 a 27

Nový odsek 2 sankcionuje samotné použitie finančných prostriedkov alebo aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný účel, než na ktorý boli tieto prostriedky alebo aktíva určené.
Trestnosť použitia finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie na iný ako určený účel vyžaduje smernica v článku 3, okrem iného sa tak opäť harmonizuje dané ustanovenie s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
Subjekt tohto trestného činu podľa § 261 ods. 2 je všeobecný, tak ako v odseku 1. Rovnako subjektívna stránka spočívajúca v úmyselnom zavinení a objekt je rovnaký ako v odseku 1.
18
Pri formulácii navrhovaného znenia nového odseku 3 predkladateľ vychádzal z požiadaviek aplikačnej praxe a názorov expertov v danej oblasti zapojených do procesu transpozície smernice.
Nový odsek 3 reflektuje požiadavku, aby bolo trestné aj konanie páchateľa, ktorý ako zamestnanec, člen, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto finančné prostriedky alebo aktíva poskytuje, umožní získať tieto prostriedky alebo aktíva neoprávnenej osobe a súčasne vie, že táto osoba nespĺňa podmienky určené na poskytnutie týchto prostriedkov či aktív. Potreba zavedenia tohto ustanovenia do § 261 je odôvodňovaná aj obdobnou úpravou v prípade trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, ktoré v odseku 3 upravuje obdobnú situáciu. Rozdiel medzi § 225 ods. 3 a novo navrhovaným § 261 ods. 3 je v podstate len v pôvode finančných prostriedkov (prostriedky pochádzajúce zo štátneho rozpočtu a prostriedky pochádzajúce z rozpočtu Európskej únie). Okrem umožnenia samotného získania prostriedkov neoprávnenej osobe môže mať objektívna stránka trestného činu podľa tohto ustanovenia ďalšie dve formy, ktorými sú umožnenie protiprávneho zadržania prostriedkov alebo aktív alebo umožnenie ich použitia na iný ako určený účel. Zámerom trestnosti takého konania je sankcionovať osobu v súvislosti so zneužitím jej postavenia. Práve táto osoba má priamy prístup k zdrojom, čo umožňuje jednoduchú manipuláciu s prostriedkami Európskej únie a otvára priestor k protiprávnemu konaniu.
Konanie podľa § 261 ods. 3 má byť postihované prísnejšie ako konanie podľa § 261 ods. 1 a 2 návrhu zákona (jeden až štyri roky oproti základnej trestnej sadzbe, ktorá predstavuje šesť mesiacov až tri roky), pretože je spojené so zneužitím postavenia. Je konaním smerujúcim proti tomu, čo je základnou náplňou práce konajúceho. Ťažko si predstaviť, že by takéto konanie nebolo vopred dohodnuté s tým, kto chce nezákonne získať finančné prostriedky alebo aktíva a nebolo sprevádzané nejakou „protislužbou“.
Subjekt v § 261 ods. 3 je špeciálny. V tomto prípade sa jedná o zamestnanca, člena, zástupcu alebo inú osobu, ktorá je v podriadenom vzťahu k tomu, kto finančné prostriedky alebo aktíva poskytuje. Poskytovateľom sa na účely tohto ustanovenia myslí subjekt oprávnený poskytnúť finančné prostriedky alebo aktíva, najmä štátny orgán, ale aj ostatné subjekty uvedené v článku 62 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa v navrhovanom odseku 3 vyžaduje úmyselné zavinenie, tak ako v odseku 1 a 2. V prípade objektu je to rovnako ako v odseku 1 a 2 ochrana finančných záujmov Európskej únie.
V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať novo navrhované ustanovenie § 261 ods. 3 od súčasne platného ustanovenia § 262, v ktorom páchateľom môže byť iba riadiaci alebo kontrolný pracovník. Konanie páchateľa v § 262 totiž spočíva v umožnení spáchania trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (iným osobám) porušením alebo nesplnením povinnosti, ktorá páchateľovi vyplýva z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie v riadení alebo kontrole činnosti ním riadených osôb. Zjednodušene povedané, ustanovenie § 261 ods. 3 je zamerané na osoby, ktoré rozhodujú o poskytnutí prostriedkov a
19
platné znenie § 262 ods. 1 je zamerané na osoby, ktoré riadia a kontrolujú procesy súvisiace s prostriedkami Európskej únie.
V zmysle požiadaviek smernice a zosúladenia trestných sadzieb v ustanoveniach § 261 a § 262 sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby v § 262 ods. 2 z troch rokov na štyri roky. Smernica totiž v čl. 7 ods. 3 vyžaduje od členských štátov prijať opatrenia s cieľom, aby trestné činy, pri ktorých bola spôsobená značná škoda alebo prospech bude možné sankcionovať trestom odňatia slobody, ktorého horná hranica trestnej sadzby bude najmenej 4 roky.
K bodu 26

Ide o zásadu, aby konanie uvedené v odseku 2 a 3 bolo v odsekoch 4 až 6 postihované prísnejšími trestnými sadzbami v závislosti od naplnenia kvalifikačných znakov. Absenciou by vypadol ťažší následok páchateľov zakotvených v § 261 odseku 2 a 3.
K bodu 28

Návrh skutkovej podstaty nového trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie je vyjadrením reakcie na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii. Objektom tohto trestného činu je záujem na dôvere v pravosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov v zdravotnej dokumentácii a ochrana údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii.
Zdravotná dokumentácia je definovaná v ustanovení § 18 a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 352a ods. 1 spočíva z hľadiska konania páchateľa vo falšovaní zdravotnej dokumentácie alebo vo vyhotovení nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť ju ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácii ako pravej pred orgánom verejnej moci alebo v zabezpečení si od inej osoby vyhotovenie falošnej zdravotnej dokumentácie alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácie ako pravej pred orgánom verejnej moci.
Falšovaním zdravotnej dokumentácie sa rozumie jej úplné alebo čiastkové neoprávnené vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, ako by bola skutočne vydaná jednak príslušným zdravotníckym pracovníkom a jednak predpísaným spôsobom, pričom nie je podstatné, akým spôsobom sa falšovanie vykoná, či prepísaním, resp. zmenou údajov, ich doplnením, odstránením alebo vymazaním určitých údajov a pod.
Pod vyhotovením nepravdivej zdravotnej dokumentácie sa rozumie neuvedenie, resp. zamlčanie určitých údajov alebo uvedenie klamlivých (nesprávnych) údajov v zdravotnej dokumentácii, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.
Pod pojmom orgán verejnej moci treba rozumieť všetky orgány , ktoré uplatňujú voči občanovi svoju právomoc, ktorá je vynútiteľná. Ide o orgány zákonodarnej moci, výkonnej moci a súdnej moci, o orgány samosprávy, ako aj ďalšie orgány, na ktoré štát preniesol oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb a sú vynútiteľné verejnou mocou (napr. poisťovne).
20
Tento trestný čin je dokonaný vyhotovením falošnej alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie. Zákonný znak „v úmysle, aby sa použili ako pravé v konaní pre orgánom verejnom moci“ vyjadruje pohnútku páchateľa (ktorý falšuje alebo uvádza nepravdivý obsah). Pre dokonanie činu nebude podstatné, či došlo k použitiu takejto zdravotnej dokumentácie alebo nie. Nebude ani dôležité, či ich má použiť páchateľ alebo niekto iný. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, t. j. ide o všeobecný subjekt.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel páchateľa (§ 15 Trestného zákona). Tento trestný čin je v základnej skutkovej podstate prečinom.
Odsek 2 je vyjadrením zámeru postihovať prísnejšie spáchanie trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie jednak špeciálnym subjektom – zdravotníckym pracovníkom (účelom je sankcionovať osobu v súvislosti so zneužitím jej postavenia), a jednak v závislosti na okolnosti spáchania skutku, ktoré sa týkajú najmä motivácie konania páchateľa a spôsobu vykonania činu. Rovnako aj odsek 3 a 4 predstavuje kvalifikované skutkové podstaty trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie.
Pojem „zdravotnícky pracovník“ je vymedzený v § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov. Rozlišujú sa tri kategórie zdravotníckych pracovníkov:
a) fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie,
b) fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a
laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení - tzv. iný zdravotnícky pracovník,
c) profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa písm. a), b)
vo vojenskom zdravotníctve.
Zdravotnícke povolania [písm. a)] sú:
a) lekár,
b) zubný lekár,
c) farmaceut,
d) sestra,
e) pôrodná asistentka,
f) fyzioterapeut,
g) verejný zdravotník,
h) zdravotnícky laborant,
i) asistent výživy,
j) dentálna hygienička,
k) rádiologický technik,
l) zdravotnícky záchranár,
m) zubný technik,
n) technik pre zdravotnícke pomôcky,
o) optometrista,
p) farmaceutický laborant,
q) masér,
r) očný optik,
s) ortopedický technik,
t) zdravotnícky asistent,
u) zubný asistent,
v) sanitár.
21
K bodu 29

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že na trest odňatia slobody na doživotie uložený podľa § 34 ods. 8 alebo § 67 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 sa použije navrhovaná právna úprava, t. j. tieto osoby môžu byť podmienečne prepustené v súlade s ustanovením § 67 Trestného zákona.
K bodu 30

Do zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie sa dopĺňa nový bod 30, ktorým sa transponuje smernica.
K Čl. II
(Trestný poriadok)
K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa zavádza legislatívna skratka „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 2

Navrhuje sa, aby úkony trestného konania, ktoré je nutné vykonať mimo svojho obvodu, bolo možné vykonať okrem dožiadania okresného súdu, prokurátora alebo policajta, kde má byť úkon vykonaný aj prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Ide najmä o výsluchy osôb, ktoré sú subjektom trestného konania.
K bodu 3

V prípade podpisovania zápisnice, ak bol úkon vykonaný s využitím videokonferenčného zariadenia sa výslovne ustanovuje, že osoba, ktorej sa takýto úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Dôvodom tejto výnimky je skutočnosť, že takáto osoba, t. j. osoba voči ktorej sa vykonáva úkon trestného konania (výsluch) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, sa nenachádza v mieste, kde sa zápisnica vyhotovuje.
K bodu 4

Trestný poriadok sa dopĺňa o nový § 61b, ktorý upravuje, resp. bližšie špecifikuje postup pri vykonávaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
V odseku 1 sa ustanovuje, že ak sa osoba (napr. obvinený podľa § 121 ods. 4, svedok podľa § 134 ods. 1 až 3) vypočúva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo priamo obvinený, ak ten nemá obhajcu. Upovedomenie o výsluchu je potrebné doručiť najmenej 5 pracovných dní pred vykonaním výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
V navrhovanom odseku 2 sa ustanovuje povinnosť overiť totožnosť vypočúvanej osoby, totožnosť podľa navrhovanej úpravy overuje osoba, ktorá je v rovnakom procesnom postavení ako osoba, ktorá výsluch vykonáva. Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia, ak výsluch vykonáva súd, totožnosť vypočúvanej osoby môže overiť aj poverený zamestnanec súdu alebo
22
ak ide o vypočúvanú osobu vo výkone trestu alebo vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zároveň sa ustanovuje, že tento zamestnanec je povinný byť prítomný počas celého výsluchu v mieste, kde sa nachádza vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je potrebné vyhotoviť záznam, ktorý podpisuje vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila totožnosť. Záznam je súčasťou zápisnice o výsluchu.
Navrhovaný odsek 3 osobitne upravuje výsluch agenta alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Na účely overenia totožnosti agenta alebo takéhoto svedka sa vyžaduje, aby osoba, ktorá overuje totožnosť disponovala oprávnením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa.
V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť poučiť vypočúvanú osobu pred začiatkom výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia o spôsobe vedenia výsluchu. Toto poučenie uskutoční osoba, ktorá vykonáva výsluch prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
Odsek 5 ustanovuje právo vypočúvanej osoby vzniesť námietky proti kvalite obrazového alebo zvukového prenosu v priebehu výsluchu, ktorý sa vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Vznesené námietky je potrebné podľa navrhovanej právnej úpravy poznamenať v zápisnici o výsluchu. Vo výsluchu sa môže pokračovať, ak boli úspešne odstránené technické problémy s obrazovým a zvukovým prenosom.
K bodu 5

Prijatím zákona č. 3/2019 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa do zákona zaviedol nový pojem odstúpenia (podania). Pojem odstúpenia v zmysle, aký má na mysli § 62 ods. 3 Trestného poriadku, nemá v Trestnom poriadku, ani v inom procesnoprávnom kódexe žiadne opodstatnenie. V tomto zmysle sa používajú iné pojmy. Z tohto dôvodu bolo potrebné nahradiť tento pojem v § 62 ods. 3 Trestného poriadku pojmom „postúpi“.
K bodu 6

Legislatívno-technická úprava ustanovenia.
K bodom 7 a 8

Na základe praktických skúseností v trestných veciach boli zistené problémy pri aplikácii § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ak ide o záznam telekomunikačnej prevádzky prebiehajúci v cudzom jazyku. Pre tieto prípady je znenie § 115 ods. 6 Trestného poriadku nepostačujúce a Policajný zbor nie je schopný zabezpečiť dôkazy v súlade s týmto ustanovením, aby ich bolo možné použiť ako dôkazy v trestnom konaní. Podľa § 115 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť, ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Nakoľko odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky vykonáva najmä špecializované pracovisko Policajného zboru, úrad zvláštnych policajných činností Prezídia Policajného zboru (ďalej len „úrad“), zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že doslovný prepis získaných záznamov
23
musí vykonať policajt úradu. Praktické problémy pri získavaní dôkazu podľa § 115 Trestného poriadku pri odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky cudzincov vznikajú z dôvodu, že úrad nedisponuje policajtmi, ktorí by mali znalosti cudzích jazykov v rozsahu, ktorý je potrebný na vykonanie doslovného prepisu. Aby bol dodržaný postup podľa § 115 ods. 6 Trestného poriadku, záznam hovoru uskutočneného v cudzom jazyku je potrebné najprv prepísať doslovne v jazyku, v ktorom bol zaznamenaný, a až takýto prepis môže byť predložený prekladateľovi na preloženie do slovenského jazyka. Iba tento postup považujú súdy za súladný so zákonom.
Požadovaný postup Policajný zbor nedokáže zabezpečiť a nedá sa ani predpokladať, že ho bude schopný zabezpečiť v budúcnosti. Objektívne je potrebné poznamenať, že nie je v možnostiach Policajného zboru prijať do služobného pomeru cudzincov, resp. osoby, ktoré by ovládali všetky cudzie jazyky tak, aby boli schopné vykonať doslovné prepisy záznamov hovorov v týchto jazykoch. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje zmena § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ktorou sa ustanoví, že doslovný prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku môže vyhotoviť tlmočník.
K bodom 9, 12, 18 a 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu, v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 10

V nadväznosti na možnosť uskutočniť výsluchu obvineného, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane svedka (zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa ustanovuje, že v takomto prípade sa obvinenému zápisnica o jeho výsluchu na základe jeho žiadosti prečíta.
K bodu 11

S cieľom znížiť neúmerne vysoké výdavky štátu na transport odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby a má vypovedať ako svedok v inom trestnom konaní sa navrhuje, aby v takýchto prípadoch, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo možné vykonať výsluch odsúdeného alebo osoby vo väzbe prostredníctvom videokonferenčného zariadenia. Takéto posúdenie vhodnosti vykonania výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia je v kompetencii orgánu, pred ktorým sa má uskutočniť výsluch. Zároveň sa pojem „technické zariadenie určené na prenos zvuku a obrazu“ nahrádza pojmom „videokonferenčné zariadenie“.
K bodu 13

V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti. Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať
24
v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Návrh preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku. Z týchto dôvodov predkladateľ navrhuje uvedenú zmenu v Trestnom poriadku. Ako už bolo uvedené vyššie, hlavným cieľom je dosiahnuť reálnu kvalitu pri odhaľovaní a dokumentovaní trestných činov proti životnému prostrediu, pričom toto je v podmienkach Policajného zboru možné dosiahnuť len prostredníctvom vyškolených a vycvičených policajtov kriminálnej polície a vyšetrovateľov Policajného zboru. Tento druh trestnej činnosti nie je možné riešiť metódami a prostriedkami, ktoré Policajný zbor uplatňuje voči bežnej trestnej činnosti, najmä z dôvodu množstva súvisiacich právnych predpisov a viacerých špecifických faktorov ovplyvňujúcich činnosť policajtov. Pretože všetky trestné činy proti životnému prostrediu sú blanketovými ustanoveniami, je potrebné nepretržite udržovať potrebnú úroveň vzdelávania a výcviku vybranej skupiny policajných špecialistov tak, ako to predpokladá organizačná zmena Policajného zboru. Vyhodnotením doterajších skúseností možno konštatovať, že bez vytvorenia takejto skupiny policajtov nie je možné zmeniť súčasný nepriaznivý stav.
K bodu 14

V praxi sa viackrát stalo, že pomocou bankomatovej karty vlastné dieťa vybralo rodičovi neoprávnene z účtu peniaze a rodič v čase, keď ešte nevedel, kto je páchateľ, podal trestné oznámenie, no následne sa vo vyšetrovaní domáhal zastavenia trestného stíhania, čo však doteraz nebolo možné. Predkladateľ tu poukazuje aj na analógiu pri obdobnom konaní vlastného dieťaťa, ktoré je posúdené napr. ako trestný čin krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 215 alebo neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216, kde sa súhlas poškodeného vyžaduje. Z uvedeného dôvodu sa preto navrhuje do výpočtu trestných činov v § 211 doplniť aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 Trestného zákona. Taktiež sa navrhuje okruh trestných činov uvedených v § 211 Trestného poriadku rozšíriť aj o trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, trestný čin ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a Trestného zákona, trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a § 197 Trestného zákona a trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru
25
podľa § 218 Trestného zákona. V praxi napr. dochádza často k súbehu trestných činov krádeže s trestným činom porušovania domovej slobody, pri ktorých poškodený vo vzťahu ku trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona využije oprávnenie v zmysle § 211 Trestného poriadku nedaním súhlasu na trestné stíhanie, ktorý sa však nedá aplikovať na zbiehajúci trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona.
K bodom 15, 16, 17 a 25

Navrhovanou úpravou dôjde k zúženiu inštitútu prísediacich ako členov senátu okresného súdu v trestnom konaní, ktorý má z historického hľadiska dlhodobú tradíciu avšak v súčasnej dobe stratil tento inštitút svoje opodstatnenie a je skôr príťažou a obštrukciou pre spravodlivosť, plynulosť a rýchlosť trestného konania. Tento prvok trestného konania je zakotvený v čl. 142 ods. 2, čl. 148 ods. 3 a čl. 148 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom navrhovanej zmeny je, že samosudca bude po novom rozhodovať o prečinoch a aj zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje dvanásť rokov, t. j. o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov bude rozhodovať senát zložený z predsedu senátu a dvoch prísediacich.
Navrhovaná zmena by mala výrazným spôsobom zefektívniť prácu sudcov na okresných súdoch, a to konkrétne v prípadoch zločinov s hornou hranicou trestnej sadzby vyššou ako osem rokov až do hornej hranice trestnej sadzby dvanásť rokov, pretože trestné činy, ktorých trestná sadzba je v rozpätí sedem až dvanásť rokov tvoria významnú časť nápadu, resp. agendy na okresných súdoch. V tomto smere sa očakáva aj podstatné odbremenenie sudcov, ktorí sa po novom nebudú musieť zúčastňovať senátneho rozhodovania, ale budú si môcť vybavovať svoju agendu. Navrhovaná právna úprava by mala mať pozitívny dopad na štátny rozpočet, resp. predstavuje úsporu finančných prostriedkov, keďže s rastúcim nápadom tejto agendy na jednotlivých okresných súdoch by bolo legitímne očakávať žiadosti o navýšenie počtu sudcov a súdnych úradníkov jednotlivých okresných súdov alebo Špecializovaného trestného súdu.
K bodu 20

Navrhuje sa doplnenie § 263 o nové ustanovenie, ktorým sa explicitne ustanoví, že na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia sa použijú predchádzajúce odseky o čítaní zápisnice o výsluchu svedka, obžalovaného alebo spoluobžalovaného.
K bodu 21

Obdobne ako v predchádzajúcom bode bolo potrebné vykonať doplnenie § 264 s cieľom, aby sa na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom videokonferenčného zariadenia použili ustanovenia odsekov 1 a 2, v prípade, že sa svedok odchýlil v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť vysvetlenie a odstránenie rozporov v jeho výpovediach.
K bodu 22

26
Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 20; potreba zmeny vnútorného odkazu.
K bodu 23

Predmetný návrh si vyžiadala aplikačná prax. Cieľom je zachovať kontinuitu procesu a posilniť systémovosť jednotlivých krokov vo vzťahu k elektronickému monitoringu. V súčasnosti probačný a mediačný úradník pomerne ťažkým a komplikovaným spôsobom získava informácie, ktorý sudca v predmetnej veci bude konať a kedy bude pojednávanie. Uvedený návrh vylúči všetky nesystémové a obštrukčné kroky a vytvorí tak efektívnu komunikáciu medzi súdom a probačným a mediačným úradníkom.
K bodu 24

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 295 ods. 2, ktorým sa upravuje, resp. ustanovuje, že obmedzenia vo vykonaní dôkazu prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
K bodu 26

Navrhuje sa, aby pri odsúdených na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie bola osobitne upravená doba opakovania podania žiadosti o podmienečné prepustenie po jeho zamietnutí súdom. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje, aby táto doba bola tri roky, čo je predĺžená doba v porovnaní s ročnou dobou, ktorá je stanovená pri ostatných odsúdených, ktorí neboli odsúdení na trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie.
K bodu 27

Zohľadňuje sa existujúca právna úprava osobitného predpisu, a to § 23 ods. 3 zákona 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky skončenia kontroly technickými prostriedkami a okruh osôb, ktoré môžu takéto rozhodnutie iniciovať. Navrhuje sa použiť analogický postup k rozhodnutiu o samotnom podmienečnom prepustení. Proti takémuto rozhodnutiu bude prípustná sťažnosť s odkladným účinkom. Lehota pre opakované podanie návrhu sa skracuje primerane k lehote na podanie návrhu na podmienečné prepustenie s ohľadom na obsah a druh sankcie.
K bodu 28

Zabezpečenie súladu textácie so znením § 53 ods. 5 Trestného zákona v znení zákona č. 321/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019 v časti doplnenia konania spočívajúceho v marení výkonu kontroly technickými prostriedkami, ktoré môže viesť k premene trestu.
K bodom 29 a 30

27
Dopĺňa sa procesnoprávna úprava v súvislosti so zavedením podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16).
K bodu 31

V nadväznosti na novú právnu úpravu podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia v navrhovaných § 68a a § 68b Trestného zákona (pozri čl. I bod 16) sa precizujú zákonne podmienky upustenia od výkonu trestu domáceho väzenia.
V zmysle navrhovaného ustanovenia súd bude môcť upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou je taká choroba, ktorej následky na zdraví bez ohľadu na dĺžku trvania vedú k úmrtiu postihnutého. Nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá síce vo svojich dôsledkoch nespôsobuje smrť postihnutého, ale jeho nespôsobilosť vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku. V odseku 2 sa navrhuje možnosť podať opravný prostriedok (sťažnosť) proti takému rozhodnutiu súdu. Navrhovaný § 435b je analógiou k ustanoveniu § 413 ods. 2 a 3 Trestného poriadku.
K bodu 32

Prechodným ustanovením sa ustanovuje, že konania začaté pred 1. augustom 2019, v ktorých bola podaná obžaloba alebo návrh dohody o vine a treste sa dokončia podľa doterajších predpisov.
K Čl. III
(zákon č. 550/2003 Z. z.)
Precizuje sa právna úprava a zosúlaďuje sa s úpravou v § 13 ods. 1 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej vykonáva probačný a mediačný úradník kontrolu na žiadosť riaditeľa ústavu bez ďalšieho vymedzenia z hľadiska využitého inštitútu, tzn. nielen pre účely premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ale napríklad i v prípade podmienečného prepustenia, kde možno využiť analogický postup.
K Čl. IV
(zákon č. 91/2016 Z. z.)
Navrhovanou úpravou sa dopĺňa katalóg trestných činov obsiahnutý v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, za ktoré možno vyvodiť trestnú zodpovednosť právnickej osobe o nové trestné činy v oblasti trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie a takisto nezákonného obchodu s tabakom a tabakovými výrobkami.
Navyše v súvislosti s potrebou ratifikácie Dodatkového protokolu k Dohovoru o počítačovej kriminalite (oznámenie č. 137/2008 Z. z.) otvoreného na podpis v Budapešti dňa 23. novembra 2001 (ďalej len „dohovor“), týkajúceho sa postihovania činov rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, sa navrhuje doplniť katalóg trestných činov právnických osôb o trestný čin násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 Trestného zákona a trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona,
28
ktoré sú ekvivalentom čl. 4 dohovoru (rasisticky a xenofóbne motivované vyhrážanie). Povinnosť zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb vyplýva z čl. 12 dohovoru a vzťahuje sa aj na Dodatkový protokol.
K Čl. IV
(účinnosť)
Po zohľadnení dĺžky legislatívneho procesu a potrebnej legisvakancie sa navrhuje účinnosť dňa 1. augusta 2019.
V Bratislave, 17. apríla 2019
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v. r.
minister spravodlivosti
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore