Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 55/2017 účinný od 01.01.2021 do 28.02.2021

§ 1

(1)
Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.
(2)
Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.
(3)
Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.
(4)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov, odborných justičných stážistov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(5)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.
(6)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.
(7)
Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu
a)
príslušníkov Policajného zboru,
b)
príslušníkov Slovenskej informačnej služby,
c)
príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
d)
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e)
príslušníkov finančnej správy,
f)
profesionálnych vojakov,
g)
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,
h)
príslušníkov Horskej záchrannej služby.
(8)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),
b)
prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),
c)
člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),
d)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),
e)
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“) a ostatných členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
f)
sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,
g)
prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,
h)
verejného ochrancu práv,
i)
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),
j)
riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
k)
komisára pre deti,
l)
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
m)
člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a
n)
člena rady Úradu pre verejné obstarávanie menovaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

§ 7
Štátny zamestnanec

(1)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.
(2)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe
a)
zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,
b)
vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu
1.
predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),
2.
prezidentom,
3.
vládou,
4.
predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
5.
predsedom súdnej rady,
6.
predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
7.
predsedom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
8.
predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
9.
vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky,
10.
predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
(3)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády, sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo pre sudcu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(4)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(6)
Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 44, § 51 až 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Za štatutárny orgán vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považuje aj riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vymenovaný podľa osobitného predpisu7a) a riaditeľ inšpektorátu životného prostredia vymenovaný podľa osobitného predpisu.7b)
(8)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.
(9)
Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165.
(10)
Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(11)
Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 9, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje inak.
(12)
Na základe vyslania podľa osobitného predpisu8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) ôsmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 3, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods. 3.

§ 10
Odbor štátnej služby

(1)
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.
(2)
Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), i) a j) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 15
Služobný úrad

(1)
Služobným úradom na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného úradu,
b)
orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
c)
iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)
organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,
e)
Slovenská informačná služba,
f)
organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Služobným úradom na účely tohto zákona je aj
a)
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),
b)
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),
c)
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),
d)
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),
e)
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),
f)
Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho správneho súdu“),
g)
Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,
h)
generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
i)
Kancelária verejného ochrancu práv,
j)
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).
(3)
Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Služobným úradom justičného čakateľa a odborného justičného stážistu je krajský súd.
(5)
Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.
(6)
Služobným úradom člena rady je úrad vlády.
(7)
Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 8 alebo osobitný predpis12a) neustanovuje inak.
(8)
Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.
(9)
Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§ 16
Kontrolná činnosť

(1)
Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.
(2)
Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.
(3)
Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,13) ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.13a)
(4)
Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až j) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.
(5)
Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.

§ 17

(1)
Generálnym tajomníkom je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.
(2)
Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.
(3)
Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak.
(4)
Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.
(5)
Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov
a)
k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
b)
ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) plní generálny tajomník nadriadeného služobného úradu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
c)
k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,
d)
k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu, a k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu,
e)
k členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§ 18

(1)
Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.
(2)
Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
(3)
Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa a päť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.
(4)
Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)
(5)
Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až g) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je
a)
kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,
b)
kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,
c)
kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,
d)
kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,
e)
kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,
f)
kancelária najvyššieho správneho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu,
g)
Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,
h)
krajský súd, je predseda krajského súdu,
i)
okresný súd, je predseda okresného súdu,
j)
generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,
k)
krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,
l)
Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,
m)
najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

§ 26

(1)
Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.
(2)
Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Ustanovenia druhej a tretej vety sa nevzťahujú na údaje poskytované do registra výberových konaní na účel podľa § 38 ods. 5.
(3)
Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 36

(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.
(2)
Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, odborný justičný stážista a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.
(3)
Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania prijať
a)
občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý
1.
je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
2.
čerpá služobné voľno,
3.
je dočasne preložený,
4.
u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),
5.
je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
6.
je uznaný za dočasne práceneschopného,
7.
vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,
8.
je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,
9.
je zaradený mimo činnej štátnej služby alebo
10.
bol vzatý do väzby,
b)
odborníka ústavného činiteľa,
c)
štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8,
d)
občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe, alebo
e)
občana na voľné štátnozamestnanecké miesto.
(4)
Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na
a)
voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
b)
voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, alebo
c)
zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm. a).

§ 37

Dočasná štátna služba
a)
štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
b)
štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
c)
štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,
d)
odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,
e)
štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,
f)
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
g)
štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
h)
štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
i)
štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. e) trvá do obsadenia tohto miesta na základe výberového konania, najviac šesť mesiacov,
j)
odborného justičného stážistu trvá po dobu ustanovenú v osobitnom predpise.22a)

§ 47

(1)
Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá
a)
generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
b)
ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch.
(2)
Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho správneho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,
a)
upraví služobný predpis, ktorý vydá
1.
kancelária najvyššieho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu,
2.
kancelária najvyššieho správneho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho správneho súdu,
b)
ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest okrem štátnozamestnaneckých miest odborných justičných stážistov v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd.

§ 51
Služobná zmluva

(1)
Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu a s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.
(2)
Služobná zmluva obsahuje
a)
názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,
b)
meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,
c)
funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,
d)
funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
e)
deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
f)
skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,
g)
druh štátnej služby,
h)
organizačný útvar,
i)
označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,
j)
dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,
k)
čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,
l)
odbor štátnej služby, ak sa určuje,
m)
údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,
n)
údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,
o)
najnáročnejšiu činnosť, ďalšiu činnosť, bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
p)
údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.
(3)
V služobnej zmluve možno osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto, na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou.
(4)
Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§ 78

(1)
Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy, a štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu na návrh sudcu najvyššieho správneho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.
(3)
Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, so štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnou zamestnankyňou alebo so štátnym zamestnancom, ak sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 82
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)
Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu
a)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
b)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,
c)
právoplatného schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,
d)
právoplatného uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,
e)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
f)
právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
g)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
h)
neúspešného vykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu alebo nevykonania tejto skúšky z dôvodu na strane štátneho zamestnanca v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným úradom, ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
i)
straty občianstva podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,
j)
právoplatného rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo právoplatného rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
k)
uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) alebo
l)
uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k skončeniu vykonávania funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), počas vykonávania ktorej štátny zamestnanec v stálej štátnej službe dovŕšil vek 65 rokov; to neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) a ods. 9.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa skončí dňom vzniku dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto dôvode dozvedel.
(3)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. c) sa skončí aj dňom odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo dňom skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 62.
(4)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu,36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného podľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj vzdaním sa funkcie.
(5)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k) alebo písm. l), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.
(6)
Štátnozamestnanecký pomer odborného justičného stážistu sa skončí na základe zákona aj podľa osobitného predpisu.36b)
(7)
Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

§ 114
Majetkové priznanie

(1)
Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Štátny zamestnanec, ktorý štyrikrát po sebe nahradil majetkové priznanie čestným vyhlásením, je povinný podať majetkové priznanie podľa prvej vety aj v prípade, ak sa jeho majetkové pomery nezmenili.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľnom majetku,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.
(4)
Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie
a)
do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka, v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,
b)
do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka.
(6)
Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu alebo Kancelária verejného ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové priznanie predsedovi.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.46)
(8)
Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(9)
Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.
(10)
Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§ 116
Sťažnosť štátneho zamestnancavo veciach vykonávania štátnej služby

(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.
(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3)
Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4)
Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, kancelária najvyššieho správneho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5)
Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)

§ 150
Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)
Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné
a)
používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez vodiča na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.
(2)
Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis ministerstva.
(3)
Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určia služobné predpisy, ktoré vydajú služobné úrady podľa prechádzajúcej vety.
(4)
Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.
(5)
Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(6)
Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu; vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu a kancelária najvyššieho správneho súdu, patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(7)
Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada56) mesačne v sume, ktorou je 34,3 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(8)
Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§ 154

(1)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(3)
Veľvyslancovi určí plat a náhradu za sťažené životné podmienky generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(4)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Generálnemu tajomníkovi, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(6)
Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho správneho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho správneho súdu na návrh sudcu najvyššieho správneho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.
(7)
Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vláda podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa § 159, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 127 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d), g), h) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve ten, kto podal návrh na určenie jeho platu a náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

§ 167

(1)
Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.
(2)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
(3)
Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až f), i) a j) alebo jeho zástupca poverený podľa § 17 ods. 3, sumu náhrady škody určí ten, kto generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. g) a h), určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.