Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 55/2017 účinný od 01.01.2020 do 20.05.2020

§ 1

(1)
Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.
(2)
Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.
(3)
Na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon.
(4)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy justičných čakateľov a súdnych úradníkov, ak osobitný predpis1) neustanovuje inak.
(5)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis2) neustanovuje inak.
(6)
Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis3) neustanovuje inak.
(7)
Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu
a)
príslušníkov Policajného zboru,
b)
príslušníkov Slovenskej informačnej služby,
c)
príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
d)
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e)
príslušníkov finančnej správy,
f)
profesionálnych vojakov,
g)
príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,
h)
príslušníkov Horskej záchrannej služby.
(8)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),
b)
prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),
c)
člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),
d)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),
e)
predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),
f)
sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,
g)
prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,
h)
verejného ochrancu práv,
i)
predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),
j)
riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
k)
komisára pre deti,
l)
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
m)
člena Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a
n)
člena rady Úradu pre verejné obstarávanie menovaného vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

§ 3

(1)
Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.
(2)
Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda nariadením.

§ 6
Štátna služba

(1)
Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa
a)
riadenie,
b)
rozhodovanie,
c)
odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,
d)
odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,
e)
odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,
f)
právne zastupovanie,
g)
kontrolu, dozor alebo inšpekciu,
h)
vnútorný audit alebo vládny audit alebo
i)
odbornú prípravu rozhodnutí.
(2)
Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.6)
(3)
Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec, ktorému patrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.6a)
(4)
Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom
a)
výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh
1.
štátneho orgánu alebo
2.
služobného úradu pre štátny orgán,
b)
ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,
c)
ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo
d)
ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§ 7
Štátny zamestnanec

(1)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.
(2)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe
a)
zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,
b)
vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu
1.
predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),
2.
prezidentom,
3.
vládou,
4.
predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,
5.
predsedom súdnej rady,
6.
predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo
7.
predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
8.
vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky,
9.
predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
(3)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(4)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 35, § 38 až 44, § 52, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až l) a ods. 3 až 5, § 83, § 84, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 121 a § 161 až 165, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.
(6)
Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 44, § 51 až 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;7) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(8)
Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu8) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na účely dočasného vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 44, § 52 a § 163.
(9)
Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 44, § 122, § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165.
(10)
Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 117 až 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(11)
Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 44, § 51, § 52, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 164 ods. 3 až 9, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety, ak tento zákon neustanovuje inak.
(12)
Na základe vyslania podľa osobitného predpisu8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) siedmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 3, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods. 3.

§ 9
Absolvent


Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 14
a)
nedovŕšil 30 rokov veku a
b)
od skončenia jeho prípravy na povolanie podľa osobitného predpisu9) neuplynuli viac ako dva roky.

§ 10
Odbor štátnej služby

(1)
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Štátny zamestnanec môže vykonávať štátnu službu na tom istom štátnozamestnaneckom mieste najviac v dvoch odboroch štátnej služby.
(2)
Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), h) a i) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§ 12

(1)
Zriaďuje sa rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.
(2)
Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady. Predseda rady môže písomne poveriť iného člena rady ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení.
(3)
Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom členovi rady navrhuje
a)
výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,
b)
verejný ochranca práv,
c)
predseda najvyššieho kontrolného úradu,
d)
poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti,
e)
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.
(4)
Predsedu rady volí národná rada z členov rady zvolených podľa odseku 3 nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
(5)
Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.
(6)
Za člena rady je možné zvoliť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
c)
získal náležité odborné vedomosti a skúsenosti v oblasti štátnej služby a
d)
je bezúhonný.
(7)
Za bezúhonného podľa odseku 6 písm. d) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 6 písm. d) poskytne štátny občan Slovenskej republiky národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa druhej vety národná rada bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na vydanie výpisu z registra trestov.
(8)
Funkcia člena rady je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, sudcu ústavného súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s funkciou v politickej strane alebo v politickom hnutí, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikaním, ani s inou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu10) okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletých detí,11) správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti, literárnej činnosti, umeleckej činnosti alebo športovej činnosti.
(9)
Člen rady je povinný do 30 dní od zvolenia za člena rady písomne preukázať služobnému úradu skončenie činnosti nezlučiteľnej s výkonom tejto funkcie.

§ 14
Pôsobnosť rady

(1)
Rada
a)
vykonáva dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca,
b)
vyjadruje sa k výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov, proti ktorému bola vznesená námietka (§ 16 ods. 4),
c)
vypracúva a predkladá národnej rade správu o stave a vývoji štátnej služby každoročne do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok,
d)
vypracúva návrh Etického kódexu štátneho zamestnanca a predkladá ho Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),
e)
vypracúva odborné štúdie k aplikovaniu princípov štátnej služby a ustanovení obsiahnutých v Etickom kódexe štátneho zamestnanca,
f)
môže predkladať úradu vlády návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby,
g)
vybavuje písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom alebo o porušení Etického kódexu štátneho zamestnanca,
h)
odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia, ak zistí z vlastného podnetu alebo na základe podnetu občana alebo na základe podnetu štátneho zamestnanca porušenie princípov štátnej služby alebo porušenie Etického kódexu štátneho zamestnanca; o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí úrad vlády,
i)
prešetruje výpoveď danú štátnemu zamestnancovi najvyššieho služobného úradu.
(2)
Služobný úrad poskytuje rade pri výkone jej pôsobnosti požadovanú súčinnosť.
(3)
Rada za svoju činnosť zodpovedá národnej rade.
(4)
Rokovanie rady upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje rada.
(5)
Rada upraví podrobnejšie činnosť rady v štatúte, ktorý schvaľuje národná rada.
(6)
Odborné a organizačné úlohy spojené s činnosťou rady plní Kancelária Rady pre štátnu službu, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry úradu vlády. Kancelária Rady pre štátnu službu je v priamej riadiacej pôsobnosti predsedu rady.
(7)
Technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činnosti rady zabezpečuje úrad vlády. Vedúci úradu vlády môže písomne poveriť predsedu rady výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 vo vzťahu k členom rady v rozsahu určenom v poverení.

§ 15
Služobný úrad

(1)
Služobným úradom na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, okrem Národného bezpečnostného úradu,
b)
orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
c)
iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)
organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,
e)
Slovenská informačná služba,
f)
organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Služobným úradom na účely tohto zákona je aj
a)
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),
b)
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),
c)
Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),
d)
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),
e)
Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),
f)
Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,
g)
generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
h)
Kancelária verejného ochrancu práv,
i)
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).
(3)
Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Služobným úradom justičného čakateľa je krajský súd.
(5)
Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.
(6)
Služobným úradom člena rady je úrad vlády.
(7)
Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,12) ak odsek 8 alebo osobitný predpis12a) neustanovuje inak.
(8)
Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.
(9)
Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§ 16
Kontrolná činnosť

(1)
Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.
(2)
Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.
(3)
Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,13) ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak. Na kontrolu vykonávanú nadriadeným služobným úradom sa použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.13a)
(4)
Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až i) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.
(5)
Na základe výsledku kontroly môže úrad vlády v zápisnici o prerokovaní protokolu určiť opatrenia potrebné na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a uložiť kontrolovanému služobnému úradu povinnosť informovať úrad vlády v určenej lehote o ich splnení.

§ 17

(1)
Generálnym tajomníkom je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.
(2)
Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.14) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.
(3)
Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak.
(4)
Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa odseku 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.
(5)
Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov
a)
k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
b)
ku generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade podľa § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) plní generálny tajomník nadriadeného služobného úradu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
c)
k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,
d)
k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu,
e)
k členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§ 18

(1)
Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.
(2)
Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
(3)
Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, získanie praxe troch rokov vo verejnej správe a tri roky praxe v riadiacej funkcii. Na preukázanie bezúhonnosti podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia § 38 ods. 4 až 6.
(4)
Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.15)
(5)
Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.16)
(6)
Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je
a)
kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,
b)
kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,
c)
kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,
d)
kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,
e)
kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,
f)
Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,
g)
krajský súd, je predseda krajského súdu,
h)
okresný súd, je predseda okresného súdu,
i)
generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,
j)
krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,
k)
Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,
l)
najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

§ 20
Vedúci zamestnanec

(1)
Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je priamy nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený
a)
určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,
b)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.
(2)
Organizovať, riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadených štátnych zamestnancov môže aj štátny zamestnanec na vyššom stupni riadenia, ak jeho postavenie nadriadeného štátneho zamestnanca vyplýva z organizačnej štruktúry služobného úradu.
(3)
Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;18) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.
(4)
Odborník ústavného činiteľa môže byť vedúcim zamestnancom vo vzťahu k iným odborníkom ústavného činiteľa.
(5)
Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len „zastupiteľský úrad“), zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.
(6)
V služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, je vedúci zamestnanec na účely tohto zákona nadriadený štátny zamestnanec, ktorý má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2. Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis,19) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1 alebo odseku 2.
(7)
Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy plní úlohu vedúceho zamestnanca aj k štátnemu zamestnancovi, ktorého priamo riadi podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(8)
Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(9)
Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy, alebo iný odborník ústavného činiteľa podľa odseku 4.

§ 21
Úrad vlády

(1)
Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
zabezpečuje jednotný postup služobných úradov pri uplatňovaní tohto zákona,
b)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,
c)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
d)
spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“),
e)
vyhlasuje a uskutočňuje prvú časť hromadného výberového konania,
f)
môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia rady,
g)
vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.
(2)
Služobný úrad poskytuje úradu vlády pri výkone jeho pôsobnosti podľa tohto zákona požadovanú súčinnosť.
(3)
Na základe žiadosti úradu vlády poskytuje služobný úrad úradu vlády údaje o štátnom zamestnancovi potrebné na štatistické a analytické účely v súvislosti s tvorbou a uskutočňovaním štátnej politiky v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov. Povinnosť služobného úradu podľa prvej vety sa vzťahuje na údaje o
a)
občianstve, veku a pohlaví,
b)
funkcii a o tom, či ide o vedúceho štátneho zamestnanca,
c)
kvalifikačných predpokladoch a ovládaní cudzieho jazyka,
d)
druhu štátnej služby a dni vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
e)
platových náležitostiach,
f)
vzdelávaní, služobnom hodnotení a iných skutočnostiach potrebných na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.

§ 23
Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

(1)
Systemizácia štátnozamestnaneckých miest je usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry služobných úradov. Služobný úrad je povinný viesť systemizáciu štátnozamestnaneckých miest. Počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určuje príslušný správca rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok. Služobný úrad je povinný oznámiť úradu vlády dvakrát ročne počet štátnozamestnaneckých miest, usporiadanie štátnozamestnaneckých miest podľa organizačnej štruktúry a schému organizačnej štruktúry.
(2)
Správca rozpočtovej kapitoly určí v systemizácii štátnozamestnaneckých miest podľa prevádzkových možností počet štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov; to sa nevzťahuje na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorý má menej ako 150 štátnozamestnaneckých miest, a na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorým je kancelária národnej rady a najvyšší kontrolný úrad.
(3)
Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa možno určiť voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, na ktorom sa nevyžaduje predchádzajúca prax. Ako štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa nemožno určiť štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade.
(4)
Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o systemizácii štátnozamestnaneckých miest, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a o oznamovacej povinnosti služobného úradu podľa odseku 1.

§ 24
Organizačná zmena

(1)
Za organizačnú zmenu sa na účely tohto zákona považuje
a)
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,
b)
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,
c)
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby alebo
d)
zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta v inom služobnom úrade na základe zániku služobného úradu alebo na základe prevodu časti služobného úradu.
(2)
Organizačnú zmenu podľa odseku 1, ku ktorej dochádza v dôsledku zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, vykoná služobný úrad tak, aby jej účinnosť nastala najskôr dva mesiace od nadobudnutia jej platnosti. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na organizačnú zmenu vykonanú na základe zmeny osobitného predpisu.

§ 26

(1)
Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.
(2)
Služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov. Služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, neposkytuje údaje do registra výberových konaní. Ustanovenia druhej a tretej vety sa nevzťahujú na údaje poskytované do registra výberových konaní na účel podľa § 38 ods. 5.
(3)
Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 28

(1)
Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje centrálny informačný systém, je naplnenie registračnej, monitorovacej, kontrolnej a štatistickej funkcie jednotlivých jeho registrov.
(2)
Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register výberových konaní, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj zabezpečenie všetkých úkonov súvisiacich s priebehom výberového konania, s priebehom hromadného výberového konania, preukazovaním bezúhonnosti a prijatím do štátnej služby. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí
a)
titul, meno a priezvisko,
b)
dátum narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
občianstvo,
e)
kontaktné údaje štátneho zamestnanca alebo občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a
f)
iné osobné údaje štátneho zamestnanca alebo občana nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.
(3)
Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register úspešných absolventov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj realizácia hromadného výberového konania a zabezpečenie obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí
a)
titul, meno a priezvisko,
b)
dátum narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
občianstvo,
e)
kontaktné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania a
f)
iné osobné údaje absolventa úspešného v prvej časti hromadného výberového konania nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.
(4)
Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register nadbytočných štátnych zamestnancov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj umožniť nadbytočnému štátnemu zamestnancovi prihlásenie sa do vnútorného výberového konania. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí
a)
titul, meno a priezvisko,
b)
dátum narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
občianstvo,
e)
deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
f)
dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
g)
výsledky posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok,
h)
kontaktné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca a
i)
iné osobné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.
(5)
Rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré obsahuje register štátnych zamestnancov, tvorí
a)
titul, meno a priezvisko,
b)
dátum narodenia,
c)
rodné číslo,
d)
občianstvo,
e)
funkcia,
f)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
g)
ovládanie cudzieho jazyka,
h)
kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca a
i)
iné osobné údaje štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa odseku 1.

§ 29
Vhodné štátnozamestnanecké miesto

(1)
Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí:
a)
v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
b)
v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
c)
v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo
d)
v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.
(2)
Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a), ak tento odborník môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom poradí:
a)
v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
b)
v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,
c)
v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo
d)
v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.
(3)
Vhodným štátnozamestnaneckým miestom podľa odsekov 1 a 2 je aj štátnozamestnanecké miesto, na ktorého obsadenie je vyhlásené výberové konanie, do uskutočnenia výberového konania.
(4)
Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

§ 32

(1)
Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa
a)
vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,
c)
prešetrenia výpovede,
d)
vyhodnotenia majetkového priznania,
e)
disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,
f)
služobného hodnotenia,
g)
odstúpenia od služobnej zmluvy.
(2)
Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu, v mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek bude štátny zamestnanec zastihnutý. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.
(3)
Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.
(4)
Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.
(5)
Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(6)
Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.
(7)
Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.
(8)
Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 4 a odsek 6.

§ 33

Ustanovenia § 32 sa nevzťahujú na doručovanie písomností pri výberovom konaní a pri hromadnom výberovom konaní.

§ 35

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) ak takýto občan
a)
bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu22) na tomto mieste a
b)
spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods. 2.

§ 36

(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu. Súčasťou dočasnej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak.
(2)
Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, justičný čakateľ a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55.
(3)
Do dočasnej štátnej služby je možné aj bez výberového konania prijať
a)
občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý
1.
je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
2.
čerpá služobné voľno,
3.
je dočasne preložený,
4.
u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),
5.
je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
6.
je uznaný za dočasne práceneschopného,
7.
vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,
8.
je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,
9.
je zaradený mimo činnej štátnej služby alebo
10.
bol vzatý do väzby,
b)
odborníka ústavného činiteľa,
c)
štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 alebo
d)
občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe.
(4)
Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na
a)
voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
b)
voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, alebo
c)
zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodu podľa odseku 3 písm. a).

§ 37

Dočasná štátna služba
a)
štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
b)
štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,
c)
štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,
d)
odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,
e)
štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,
f)
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
g)
štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
h)
štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,
i)
justičného čakateľa trvá po dobu ustanovenú v osobitnom predpise.22a)

§ 38

(1)
Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby (ďalej len „žiadosť o prijatie“) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:
a)
dosiahol vek najmenej 18 rokov,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný,
d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e)
ovláda štátny jazyk,
f)
bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:
a)
je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,
b)
ovláda cudzí jazyk na požadovanej úrovni, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,
c)
spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom23) alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
d)
má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.
(3)
Žiadosť o prijatie obsahuje na účely spracúvania osobných údajov údaje potrebné a nevyhnutné na presnú identifikáciu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a iné údaje nevyhnutne potrebné a súvisiace s jeho prijatím do štátnej služby.
(4)
Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace, ak odsek 6 neustanovuje inak.
(5)
Občan, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 poskytne služobnému úradu v žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) alebo v žiadosti o prijatie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.24) Údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému v elektronickej podobe generálnej prokuratúre; služobný úrad, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, zašle pred založením štátnozamestnaneckého pomeru údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov v elektronickej podobe registru trestov prostredníctvom informačného systému generálnej prokuratúry.
(6)
Občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a uchádza sa o prijatie do štátnej služby, preukazuje bezúhonnosť výpisom z registra trestov vydaným príslušným orgánom krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu25) a predložené spolu s osvedčeným prekladom do štátneho jazyka; u občana Českej republiky sa osvedčený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do štátneho jazyka nevyžaduje.
(7)
Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten,
a)
kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,
b)
proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,
c)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak nebolo odsúdenie zahladené, a ak ide o zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené alebo
d)
kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak odsúdenie nebolo zahladené.
(8)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto
a)
vedúceho zamestnanca alebo
b)
na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.
(9)
Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa občana, ktorý požiadal o prijatie do štátnej služby pred založením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 pred jeho preložením; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8.
(10)
Odsekmi 4 až 9 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.
(11)
Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je
a)
vzdelanie,
b)
osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,26)
c)
študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise.
(12)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
d)
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
e)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(13)
Kvalifikačné predpoklady sú uvedené
a)
v prílohe č. 2,
b)
v osobitnom predpise26) alebo
c)
v služobnom predpise.
(14)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje kópiou dokladu o získaní požadovaného vzdelania. Úplné stredné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou jeho osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Vysokoškolské vzdelanie získané v cudzine sa preukazuje kópiou dokladu o jeho získaní spolu s kópiou dodatku k vysokoškolskému diplomu26a) a s kópiou ich osvedčeného prekladu do štátneho jazyka. Kópia osvedčeného prekladu dokladov v českom jazyku sa nevyžaduje. Vzdelanie získané v cudzine je možné preukázať aj predložením kópie dokladu o jeho získaní spolu s kópiou rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) V odôvodnených prípadoch môže služobný úrad vyžadovať predloženie kópie rozhodnutia podľa osobitného predpisu.26b) Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) sa preukazuje pred založením štátnozamestnaneckého pomeru, ak odsek 15 neustanovuje inak.
(15)
Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania alebo hromadného výberového konania, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr ku dňu prihlásenia sa do výberového konania, prvej časti hromadného výberového konania alebo druhej časti hromadného výberového konania. Ak služobný úrad vyžaduje predloženie kópie rozhodnutia podľa odseku 14 šiestej vety, preukazuje sa splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odseku 11 písm. a) a c) najneskôr pred založením štátnozamestnaneckého pomeru.
(16)
Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu a ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom26c) získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.
(17)
Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

§ 39

(1)
Služobný úrad obsadzuje
a)
štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to
1.
štátnym zamestnancom alebo
2.
občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,
b)
štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe druhej časti hromadného výberového konania, ak § 44 ods. 14 neustanovuje inak, a to občanom, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.
(2)
Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom skončil štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe štátny zamestnanec prijatý na základe výberového konania, môže služobný úrad obsadiť bez výberového konania aj štátnym zamestnancom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní, alebo iným občanom, ktorý bol úspešný v tom istom výberovom konaní; ustanovenia § 41 ods. 23 a 26 sa použijú primerane.

§ 40

(1)
Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie voľného alebo dočasne uvoľneného štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.
(2)
Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zrejmé, že toto štátnozamestnanecké miesto sa dočasne uvoľní alebo sa stane voľným štátnozamestnaneckým miestom.
(3)
Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako
a)
vnútorné výberové konanie
1.
zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len „užšie vnútorné výberové konanie“) alebo
2.
zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov (ďalej len „širšie vnútorné výberové konanie“) alebo
b)
vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“).
(4)
Štátny zamestnanec prijatý do dočasnej štátnej služby podľa § 36 ods. 3 písm. a) bez výberového konania sa nemôže prihlásiť do užšieho vnútorného výberového konania.
(5)
Štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe obsadzuje služobný úrad na základe vnútorného výberového konania. Ak nebolo štátnozamestnanecké miesto obsadené podľa prvej vety, môže ho služobný úrad obsadzovať aj na základe vonkajšieho výberového konania. Štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe a štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca môže služobný úrad obsadzovať na základe vnútorného výberového konania alebo vonkajšieho výberového konania.
(6)
Výberové konanie pozostáva z
a)
písomnej časti a ústnej časti alebo
b)
ústnej časti.
(7)
V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až g) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) až i). Forma overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) môže pozostávať z písomnej časti alebo ústnej časti.
(8)
Štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).
(9)
Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú
a)
všeobecné vedomosti uchádzača,
b)
odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „odborné vedomosti“),
c)
schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),
d)
osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).
(10)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné. Generálny tajomník nie je povinný zriaďovať výberovú komisiu, ak je výberové konanie neúspešné z dôvodu podľa § 41 ods. 25 písm. c) alebo písm. d), alebo ak bolo výberové konanie zrušené.
(11)
Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.
(12)
Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované odborné vedomosti, schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.
(13)
Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

§ 41

(1)
Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.
(2)
Lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a trvá najmenej päť pracovných dní. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad.
(3)
Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme
a)
v listinnej podobe alebo
b)
v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli
1.
po autentifikácii27) na ústrednom portáli alebo
2.
bez autentifikácie na ústrednom portáli.
(4)
V žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu si uchádzač zvolí požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom, a to listinnú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhého bodu alebo elektronickú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. b) prvého bodu.
(5)
Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania
a)
dokumentmi pripojenými k žiadosti o zaradenie alebo
b)
priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe a pripojenými dokumentmi.
(6)
Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 druhej vety neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom
a)
odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu,
b)
odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,
c)
odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo
d)
odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky28) služobného úradu.
(7)
Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podané podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu je uchádzač povinný doručiť služobnému úradu aj v listinnej podobe najneskôr v deň výberového konania pred jeho uskutočnením, inak služobný úrad na žiadosť o zaradenie neprihliadne. Povinnosť doručiť písomnosti podľa prvej vety sa považuje za splnenú dňom prevzatia týchto písomností služobným úradom.
(8)
Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad zaradí uchádzača do registra výberových konaní na ústrednom portáli, ktorý uchádzačovi pridelí identifikátor v tvare reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov (ďalej len „identifikátor uchádzača“). Ak sa žiadosť o zaradenie podá v elektronickej podobe, pridelí register výberových konaní uchádzačovi identifikátor uchádzača, ktorý odošle do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si túto podobu doručovania uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Identifikátor uchádzača slúži na identifikáciu uchádzača v procese výberového konania a oznámi sa uchádzačovi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.
(9)
Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové konanie.
(10)
Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania, uchádzača, ktorý podal žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty oneskorene, alebo nedoručil služobnému úradu žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podľa odseku 7; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.
(11)
Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:
a)
písomným testom na overenie odborných vedomostí uchádzača (ďalej len „odborný test“),
b)
písomným testom na overenie všeobecných vedomostí najmä o ústavnom zriadení, o organizácii štátnej správy a o štátnej službe (ďalej len „všeobecný test“),
c)
písomným testom na overenie ovládania štátneho jazyka (ďalej len „test zo štátneho jazyka“) uchádzačom, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky; test zo štátneho jazyka sa nevyžaduje, ak uchádzač, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, úspešne absolvoval maturitnú skúšku alebo štátnu skúšku zo štátneho jazyka a ku dňu prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu kópiu dokladu o jej úspešnom absolvovaní,
d)
písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta (ďalej len „test z cudzieho jazyka“); test z cudzieho jazyka sa nevyžaduje, ak uchádzač ku dňu prihlásenia sa do výberového konania predložil služobnému úradu kópiu dokladu o ovládaní cudzieho jazyka na požadovanej úrovni a od získania tohto dokladu neuplynuli viac ako dva roky,
e)
písomným testom na overenie úrovne ovládania práce s informačnými technológiami pomocou informačných a komunikačných technológií, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie práce s informačnými technológiami podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
f)
písomným testom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača (ďalej len „test na overenie schopností a vlastností“),
g)
prípadovou štúdiou, ak to služobný úrad určí v služobnom predpise, v ktorom upraví najmä postup služobného úradu pri overení požadovaných odborných vedomostí a schopností uchádzača prípadovou štúdiou, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie; ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, prípadovú štúdiu možno realizovať aj v cudzom jazyku,
h)
osobným pohovorom s uchádzačom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností alebo
i)
posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.
(12)
Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(13)
Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(14)
Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.
(15)
Vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca sekcie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa odseku 11 písm. c) vyžaduje, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.
(16)
Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov 12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11. Test z cudzieho jazyka možno nahradiť prípadovou štúdiou realizovanou v cudzom jazyku.
(17)
Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení výsledkov výberového konania môže služobný úrad spolupracovať s odborníkmi alebo inštitúciami pôsobiacimi v oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky alebo iného vedného odboru.
(18)
Služobný úrad môže požiadať úrad vlády o overenie alebo posúdenie schopností a osobnostných vlastností uchádzača formou podľa odseku 11 písm. f) alebo písm. i). Na účel podľa prvej vety poskytne služobný úrad úradu vlády meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, kontaktné údaje a iné osobné údaje uchádzača nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa prvej vety.
(19)
Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z ústnej časti, uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam ústnej časti výberového konania.
(20)
Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania. Výsledok overenia uchádzača formou podľa odseku 11 písm. c), d), f) a i) sa v súčte bodového hodnotenia nezohľadňuje.
(21)
Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.
(22)
O výberovom konaní sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisujú všetci členovia výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. c) alebo písm. d), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu. O výberovom konaní, ktoré bolo neúspešné z dôvodu podľa odseku 25 písm. e), sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje predseda výberovej komisie. O výberovom konaní, ktoré bolo zrušené, sa vyhotovuje záznam, ktorý podpisuje určený štátny zamestnanec služobného úradu alebo predseda výberovej komisie.
(23)
Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.
(24)
Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jeho uskutočnenia alebo od jeho neuskutočnenia z dôvodov podľa odseku 25 písm. c) až e). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho uskutočnenia.
(25)
Výberové konanie je neúspešné, ak
a)
žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,
b)
vybraný úspešný uchádzač nepodá písomnú žiadosť o prijatie na príslušný služobný úrad v termíne určenom služobným úradom a vo výberovom konaní nebol úspešný žiadny ďalší uchádzač,
c)
sa do výberového konania neprihlásil žiadny uchádzač,
d)
žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania,
e)
sa žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.
(26)
Obsadzované štátnozamestnanecké miesto ponúkne služobný úrad ďalšiemu úspešnému uchádzačovi v poradí, ak je zrejmé, že nedôjde k jeho obsadeniu vybraným úspešným uchádzačom.
(27)
Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v listinnej podobe.

§ 42

(1)
Služobný úrad zruší vyhlásené výberové konanie, ak do jeho uskutočnenia
a)
došlo k zrušeniu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta,
b)
odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na obsadzovanom štátnozamestnaneckom mieste alebo
c)
bol na obsadzované štátnozamestnanecké miesto preložený štátny zamestnanec z dôvodu splnenia ponukovej povinnosti vhodného štátnozamestnaneckého miesta.
(2)
Služobný úrad môže zrušiť vyhlásené výberové konanie do troch pracovných dní od jeho vyhlásenia, ak obsah vyhlásenia výberového konania nezodpovedá opisu obsadzovaného štátnozamestnaneckého miesta.
(3)
Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po uskutočnení výberového konania došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol dôvod na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na tomto štátnozamestnaneckom mieste.
(4)
Služobný úrad bezodkladne vyhlási zrušenie výberového konania, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 3 alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 3 prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom a zrušenie štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.

§ 43

(1)
Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v písomnej forme
a)
v listinnej podobe
1.
osobne alebo
2.
poštovým podnikom alebo
b)
v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli
1.
do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo
2.
do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.
(2)
Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie v listinnej podobe, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti v listinnej podobe podľa odseku 1 písm. a). Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) prvého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) druhého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla v takej podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie.
(3)
Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje za splnenú dňom
a)
odovzdania doručovanej písomnosti
1.
uchádzačovi alebo
2.
na poštovú prepravu,
b)
odoslania doručovanej písomnosti prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli
1.
do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie, alebo
2.
do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.
(4)
Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.
(5)
Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná.29)

§ 44
Hromadné výberové konanie

(1)
Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov v služobných úradoch. Hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.
(2)
Na prvú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 7, 8, 10, 12 a 13, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a) až d), ods. 17, 22 a ods. 25 písm. a), c) až e) a § 43. Na druhú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 6 až 13, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a), d) a h), ods. 17, 19 až 23, 25 a 26, § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 2 až 4 a § 43.
(3)
Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje úrad vlády najmenej raz za kalendárny rok prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená generálnym tajomníkom úradu vlády. Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti hromadného výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní.
(4)
Prvá časť hromadného výberového konania je len písomná a pozostáva zo všeobecného testu a z testu zo štátneho jazyka, ak sa podľa § 41 ods. 11 písm. c) vyžaduje. Overenie požadovaných všeobecných vedomostí a odborných vedomostí podľa prvej vety je možné doplniť aj ďalšou formou, a to odborným testom alebo testom z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.
(5)
Uchádzač je úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, ak vyhovel podmienkam písomnej časti. Úrad vlády vyhlási výsledok prvej časti hromadného výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej uskutočnenia alebo od jej neuskutočnenia z dôvodov podľa § 41 ods. 25 písm. c) až e).
(6)
Uchádzača, ktorý bol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania na základe vyhodnotenia výsledkov výberovou komisiou, zaradí úrad vlády do registra úspešných absolventov na ústrednom portáli, v ktorom bude evidovaný najviac po dobu dvoch rokov odo dňa jeho zaradenia. Účasť v druhej časti hromadného výberového konania ani prijatie do štátnej služby nie sú dôvodom na vyradenie z registra úspešných absolventov.
(7)
Úrad vlády vráti každému uchádzačovi originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v prvej časti hromadného výberového konania v listinnej podobe.
(8)
Druhú časť hromadného výberového konania vyhlasuje prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli služobný úrad, ktorý obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa, a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená v tomto služobnom úrade.
(9)
Uchádzačovi, ktorý bol zaradený do registra úspešných absolventov, sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na príslušnom služobnom úrade prostredníctvom registra úspešných absolventov na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si zvolil v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania túto podobu doručovania písomností.
(10)
Do vyhlásenej druhej časti hromadného výberového konania sa môže prihlásiť len uchádzač evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.
(11)
Druhá časť hromadného výberového konania pozostáva z osobného pohovoru; na overenie požadovaných odborných vedomostí uchádzača je možné vykonať aj odborný test a test z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.
(12)
Služobný úrad vyhlási výsledok druhej časti hromadného výberového konania v registri výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej uskutočnenia alebo od jej neuskutočnenia z dôvodov podľa § 41 ods. 25 písm. c) až e). Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok druhej časti hromadného výberového konania do desiatich dní od jej uskutočnenia.
(13)
Služobný úrad vráti uchádzačovi, okrem uchádzača, ktorý bol prijatý na obsadzované štátnozamestnanecké miesto, originály dokladov alebo ich osvedčené kópie, ktoré predložil v druhej časti hromadného výberového konania v listinnej podobe.
(14)
Ak služobný úrad neobsadí štátnozamestnanecké miesto z uchádzačov evidovaných v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli, môže vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov. Na vonkajšie výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 40 až 43.

§ 47

(1)
Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá
a)
generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,
b)
ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch.
(2)
Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,
a)
upraví služobný predpis, ktorý vydá kancelária najvyššieho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu,
b)
ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest okrem štátnozamestnaneckých miest justičných čakateľov v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd.

§ 50

(1)
Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.
(3)
Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou. Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom. Ak je výkonom funkcie veľvyslanca poverený štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. p).
(4)
Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.
(5)
Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 2 alebo odseku 4.

§ 51
Služobná zmluva

(1)
Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.
(2)
Služobná zmluva obsahuje
a)
názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,
b)
meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,
c)
funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,
d)
funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
e)
deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
f)
skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,
g)
druh štátnej služby,
h)
organizačný útvar,
i)
označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,
j)
dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,
k)
čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,
l)
odbor štátnej služby, ak sa určuje,
m)
údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,
n)
údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,
o)
najnáročnejšiu činnosť, ďalšiu činnosť, bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
p)
údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.
(3)
V služobnej zmluve možno osobitne dohodnúť pravidelné miesto výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto, na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou.
(4)
Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§ 52
Skúšobná doba

(1)
Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Skúšobná doba neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého skúšobná doba uplynula.
(3)
Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

§ 53
Funkcia štátneho zamestnanca

(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu.6a)
Funkcia Platová trieda odborný referent 1. hlavný referent 2. radca 3. samostatný radca 4. odborný radca 5. hlavný radca 6. štátny radca 7. hlavný štátny radca 8. generálny štátny radca 9.
(2)
Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu30) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.
(3)
Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.30)
(4)
Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy alebo podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7, ktorému nepatrí funkčný plat podľa § 126 ods. 4 alebo podľa osobitného predpisu6a), najmenej v platovej triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom v ním riadenom organizačnom útvare.

§ 54
Zaradenie blízkych osôb

(1)
Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.
(2)
Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.
(3)
Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na zaradenie štátneho zamestnanca a fyzickej osoby, ktorá je v štátnej službe podľa osobitného predpisu,22) a na zaradenie štátneho zamestnanca a iného zamestnanca.

§ 55

(1)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je
a)
zmena funkcie,
b)
zmena odboru štátnej služby,
c)
zmena najnáročnejšej činnosti, ďalšej činnosti, bližšie určenej najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,
d)
zmena druhu štátnej služby,
e)
zmena dôvodu zastupovania podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. c),
f)
zmena služobného úradu,
g)
zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby,
h)
zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,
i)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby alebo predĺženie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
j)
preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,
k)
poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca,
l)
odvolanie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo odvolanie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,
m)
odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,
n)
prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 3,
o)
opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,
p)
dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),
q)
skončenie dočasného vyslania,
r)
zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),
s)
zmena na základe odvolania z funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,
t)
predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta,
u)
predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,
v)
zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,
w)
zmena obsahu služobnej zmluvy podľa § 57 ods. 4.
(2)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. h), k), t), u) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.
(3)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), f), j), p) alebo písm. r) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.
(4)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. d), e) alebo písm. g) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom podľa odseku 2 alebo odseku 3.
(5)
Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m), n), o), q), s) alebo písm. v) vykoná služobný úrad jednostranne písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.
(6)
Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), b), c), d), e), g), h), j), k), t), u) alebo písm. w) môže vykonať služobný úrad aj jednostranne za podmienok podľa § 57 ods. 1 a 3 písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru alebo písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi.
(7)
Zmenou štátnozamestnaneckého pomeru na účely tohto zákona je aj preloženie štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe na základe dohody medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, pri ktorom nedochádza k zmene podľa odseku 1.
(8)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa realizuje formou písomného dodatku k služobnej zmluve.
(9)
Trvanie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý dovŕšil vek 65 rokov počas vykonávania funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), možno po skončení vykonávania tejto funkcie predĺžiť podľa odseku 1 písm. u) najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 68 rokov.
(10)
Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu, zmena organizačného útvaru a zmena názvu organizačného útvaru nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi; písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.

§ 56

(1)
Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.
(2)
Návrh dohody podľa odseku 1 vyhotoví služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený. Dohoda musí obsahovať najmä uvedenie funkcie, odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení. Prílohou dohody je opis štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po preložení.
(3)
Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá.
(4)
Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého miesta.
(5)
Služobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.

§ 57

(1)
Štátneho zamestnanca je možné po prerokovaní so zástupcami zamestnancov dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade na určený čas najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutne potrebné na plnenie úloh spojených s vykonávaním pôsobnosti služobného úradu v oblasti ochrany základných práv a slobôd, s odvrátením mimoriadnej udalosti alebo so zmierňovaním jej bezprostredných následkov. Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia podľa prvej vety.
(2)
Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho súhlasom na dohodnutú dobu aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.
(3)
Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť podľa odseku 1 alebo odseku 2 aj na voľné štátnozamestnanecké miesto.
(4)
Dočasné preloženie podľa odseku 2 možno dohodou skrátiť, predĺžiť alebo zmeniť na trvalé preloženie; pri preložení do iného služobného úradu sa primerane použijú ustanovenia § 56 ods. 1 a 2.
(5)
Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť podľa odsekov 1 až 3 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.
(6)
Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený.
(7)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu31) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku nevzťahuje.
(8)
Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)

§ 58

(1)
Štátneho zamestnanca je možné s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby aj bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.

§ 59
Zmena druhu štátnej služby

(1)
Služobný úrad a štátny zamestnanec sa môžu dohodnúť na zmene dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý je v dočasnej štátnej službe, do ktorej bol prijatý
a)
bez výberového konania a má byť prijatý na základe výberového konania do stálej štátnej služby alebo
b)
na základe výberového konania.
(2)
Na zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia § 56, 58 a 60.

§ 60
Preloženie na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca

(1)
Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na dobu dlhšiu ako šesť mesiacov alebo trvale preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.32) Vedúceho zamestnanca je možné preložiť podľa prvej vety aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.
(2)
Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.
(3)
Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak je miesto vedúceho zamestnanca voľné.
(4)
Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho súhlasom poveriť zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca presahujúcej dva týždne.
(5)
Doba preloženia podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3 a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov. Poverenie podľa odsekov 3 a 4 možno odvolať.

§ 61
Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

(1)
Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.
(2)
Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).
(3)
Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak
a)
v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé výsledky alebo
b)
vedúci zamestnanec dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nemôže plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov.
(4)
Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak
a)
bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov alebo
b)
požiada o odvolanie.
(5)
Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

§ 62
Skončenie vykonávania funkcievedúceho zamestnanca na základe zákona

(1)
Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca, ak štátny zamestnanec nebol preložený na iné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca, sa skončí dňom
a)
zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, ktorou sa zrušil organizačný útvar, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,
b)
zrušenia služobného úradu.
(2)
Písomné oznámenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá generálny tajomník, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; ak ide o skončenie vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b), písomné oznámenie vydá generálny tajomník v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

§ 63

(1)
Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo sa skončila na základe zákona podľa § 62, služobný úrad trvale preloží s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).
(2)
Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s) služobný úrad štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. r), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo tohto štátneho zamestnanca s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. b).

§ 70
Služobná cestaa zahraničná služobná cesta

(1)
Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny, čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.
(3)
Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.
(4)
Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.
(5)
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve podľa § 51 ods. 2 písm. i) alebo ods. 3.
(6)
Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.31) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

§ 75
Výpovedné dôvody služobného úradu

(1)
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak
a)
štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste alebo ak ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
b)
sa má zrušiť alebo sa zrušilo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
c)
štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až 4, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
d)
štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa má skončiť alebo sa skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,
e)
štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,
f)
štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,
g)
je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
(2)
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.
(3)
Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 7, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

§ 76

(1)
Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to
a)
v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,
b)
pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol štátny zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol štátnemu zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako, ak ide o výkon alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,
c)
v dobe, keď je štátny zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
d)
v dobe, keď je štátna zamestnankyňa tehotná, keď je štátna zamestnankyňa na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, keď je štátny zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý štátny zamestnanec alebo osamelá štátna zamestnankyňa stará o dieťa mladšie ako tri roky,
e)
v dobe, keď je štátny zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,
f)
v dobe, keď je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,
g)
v dobe, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 66,
h)
v dobe čerpania služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. a), b), d) a e).
(2)
Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu,
a)
pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce),
b)
že štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu, ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu, o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.
(3)
Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania ochrannej doby netrvá.

§ 78

(1)
Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.
(3)
Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, so štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou štátnou zamestnankyňou alebo s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnou zamestnankyňou alebo so štátnym zamestnancom, ak sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§ 82
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona

(1)
Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí z dôvodu
a)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
b)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,
c)
právoplatného schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,
d)
právoplatného uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,
e)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
f)
právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
g)
právoplatného rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
h)
neúspešného vykonania skúšky na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu alebo nevykonania tejto skúšky z dôvodu na strane štátneho zamestnanca v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným úradom, ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
i)
straty občianstva podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,
j)
právoplatného rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo právoplatného rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,
k)
uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) alebo
l)
uplynutia kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k skončeniu vykonávania funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), počas vykonávania ktorej štátny zamestnanec v stálej štátnej službe dovŕšil vek 65 rokov; to neplatí, ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u) a ods. 9.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 1 sa skončí dňom vzniku dôvodu uvedeného v odseku 1, najskôr však dňom, keď sa služobný úrad o tomto dôvode dozvedel.
(3)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. c) sa skončí aj dňom odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo dňom skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona podľa § 62.
(4)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, vzdaním sa tejto funkcie podľa osobitného predpisu,36a) alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie. Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii vymenovaného podľa tohto zákona, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí aj vzdaním sa funkcie.
(5)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k) alebo písm. l), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.
(6)
Štátnozamestnanecký pomer justičného čakateľa sa skončí na základe zákona aj podľa osobitného predpisu.36b)
(7)
Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

§ 83
Odstupné

(1)
Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov patrí odstupné v sume
a)
dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(2)
Ak funkčný plat podľa odseku 1 je nižší ako naposledy priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(3)
Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.
(4)
Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.
(6)
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady, ktorí sú v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej dva roky.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.
(8)
Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
(9)
Ak štátnozamestnanecký pomer opätovne vznikne v tom istom služobnom úrade pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa písomne nedohodne so služobným úradom inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného. Ustanovenia prvej až tretej vety sa použijú primerane pri vzniku pracovného pomeru k zamestnávateľovi, ktorý ako služobný úrad poskytol štátnemu zamestnancovi odstupné.
(10)
Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu, ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.

§ 86
Potvrdenie o štátnej službe

(1)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru alebo najneskôr v deň, ktorý predchádza dočasnému preloženiu alebo trvalému preloženiu štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, písomné potvrdenie o štátnej službe. Ak deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, potvrdenie o štátnej službe vydá služobný úrad v nasledujúci pracovný deň.
(2)
Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o
a)
dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
dĺžke započítanej služobnej praxe,
c)
činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,
d)
záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
e)
poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,
f)
funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,
g)
poskytnutí odchodného,
h)
poskytnutí odstupného.
(3)
Služobný úrad pri preložení štátneho zamestnanca do iného služobného úradu vydá potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje údaje
a)
podľa odseku 2 písm. a), b) a e),
b)
o nevyčerpanej dovolenke,
c)
o služobnom voľne poskytnutom na vyšetrenie, ošetrenie alebo sprevádzanie,37a)
d)
o poskytnutom príplatku k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca,
e)
o záväzku štátneho zamestnanca zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa dohody o kompetenčnom vzdelávaní alebo podľa dohody o zvyšovaní kvalifikácie a
f)
o iných skutočnostiach podstatných pre posúdenie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.
(4)
Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez zbytočného odkladu.

§ 89
Prešetrovacia komisia

(1)
Prešetrovacia komisia je stály orgán, ktorý má najmenej troch členov. Počet členov je nepárny. Členmi prešetrovacej komisie sú predseda a ostatní členovia.
(2)
Generálny tajomník nadriadeného služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník nadriadeného úradu“) služobnému úradu podľa § 87 ods. 1 zriaďuje v nadriadenom služobnom úrade prešetrovaciu komisiu a vymenúva a odvoláva jej predsedu a ostatných členov.
(3)
Predseda prešetrovacej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Členom prešetrovacej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade (ďalej len „príslušný odborový orgán“).
(4)
Členom prešetrovacej komisie môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, na ktorom sa prešetrovacia komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, môže byť členom prešetrovacej komisie aj prokurátor.
(5)
Členom prešetrovacej komisie nemôže byť štátny zamestnanec, o ktorého nezaujatosti možno mať pochybnosti.
(6)
Generálny tajomník nadriadeného úradu odvolá člena prešetrovacej komisie, ktorý prestane v konkrétnom prípade prešetrovania výpovede spĺňať podmienky podľa odsekov 3 až 5, a vymenuje na tento účel náhradného člena prešetrovacej komisie.
(7)
Generálny tajomník nadriadeného úradu postupuje podľa odseku 6 aj vtedy, ak niektorý z členov prešetrovacej komisie nemôže v lehote ustanovenej v § 91 ods. 5 alebo ods. 6 z dôvodu neprítomnosti plniť povinnosti vyplývajúce z funkcie člena.

§ 100

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

§ 103

(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí služobné voľno v rozsahu troch mesiacov za každých päť rokov nepretržitého trvania štátnozamestnaneckého pomeru v príslušnom služobnom úrade. Za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Služobné voľno podľa prvej vety nemožno poskytnúť po dobu dočasného vyslania.
(2)
Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.
(3)
Štátny zamestnanec môže požiadať o čerpanie služobného voľna podľa odseku 1 v rozsahu najmenej dva mesiace a najmenej jeden mesiac pred začatím jeho čerpania; služobný úrad so štátnym zamestnancom môže dohodnúť aj skorší začiatok čerpania tohto služobného voľna. Služobný úrad môže z vážnych prevádzkových dôvodov čerpanie tohto služobného voľna odmietnuť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti štátneho zamestnanca. Písomné oznámenie o odmietnutí čerpania služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad doručí bezodkladne štátnemu zamestnancovi.
(4)
Ak chce štátny zamestnanec pokračovať vo výkone štátnej služby pred uplynutím doby poskytnutého služobného voľna, oznámi služobnému úradu deň nástupu do štátnej služby najmenej jeden mesiac vopred. Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť aj skorší začiatok pokračovania vo výkone štátnej služby.
(5)
Štátny zamestnanec môže služobný úrad opätovne požiadať o poskytnutie služobného voľna podľa odseku 1 po uplynutí najmenej piatich rokov od skončenia čerpania posledného služobného voľna.

§ 110
Práva štátneho zamestnanca

(1)
Štátny zamestnanec má právo najmä
a)
na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na plat,
c)
na kontinuálne vzdelávanie,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
e)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
f)
odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,
g)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,
h)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

§ 111

(1)
Štátny zamestnanec je povinný
a)
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b)
vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania,
c)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
d)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,
e)
plniť služobné úlohy osobne, riadne, svedomite, čestne a včas,
f)
zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,
g)
zastupovať vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm. g),
h)
vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta,
i)
riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,
j)
dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,
k)
vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu, okrem samoštúdia,
l)
slušne sa správať voči ostatným štátnym zamestnancom a iným zamestnancom,
m)
poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,
n)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,
o)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu
a)
sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,
b)
bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
c)
bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
d)
bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje plat na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,
e)
priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,
f)
písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 1 a 2 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby,
h)
že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,
i)
stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,
j)
rozhodnutie podľa osobitného predpisu,39a)
k)
stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,
l)
vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,
m)
do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.
(3)
Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.

§ 113

(1)
Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b)
ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,
c)
vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
d)
pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,
e)
viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
f)
plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,
g)
písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,
h)
absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),
i)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Vedúcemu zamestnancovi, ktorý absolvoval vhodné manažérske vzdelávanie najviac tri roky pred začatím vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca, môže služobný úrad odpustiť povinnosť podľa odseku 1 písm. h).
(3)
Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§ 114
Majetkové priznanie

(1)
Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením. Štátny zamestnanec, ktorý štyrikrát po sebe nahradil majetkové priznanie čestným vyhlásením, je povinný podať majetkové priznanie podľa prvej vety aj v prípade, ak sa jeho majetkové pomery nezmenili.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľnom majetku,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.
(4)
Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie
a)
do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka, v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,
b)
do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka.
(6)
Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu alebo Kancelária verejného ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové priznanie predsedovi.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.46)
(8)
Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(9)
Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.
(10)
Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§ 116
Sťažnosť štátneho zamestnancavo veciach vykonávania štátnej služby

(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.
(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3)
Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti ministrovi alebo proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný úrad vlády a na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu vlády je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(4)
Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.
(5)
Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.47)

§ 117
Základné ustanovenia

(1)
Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
(2)
Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje
a)
menej závažné porušenie služobnej disciplíny,
b)
závažné porušenie služobnej disciplíny.
(3)
Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.
(4)
Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny (ďalej len „upozornenie“) najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol.
(5)
Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu v menej závažnej miere.
(6)
Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).
(7)
Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).
(8)
Na disciplinárnu zodpovednosť sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§ 118

(1)
Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.
(2)
Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu podľa odseku 1 generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu vymenovať aj z prokurátorov. V služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd alebo okresný súd, môže generálny tajomník vymenovať členov poradnej komisie a jej predsedu aj zo sudcov. Jeden člen poradnej komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí príslušný odborový orgán.
(3)
Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel.
(4)
Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, do desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca lehota na písomné vyjadrenie k veci podľa prvej vety neplynie.
(5)
Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym zamestnancom.
(6)
Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.
(7)
Služobný úrad je povinný na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam pre posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.
(8)
Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.
(9)
Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.

§ 122
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)
Služobným hodnotením sa hodnotia odborné vedomosti štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu.
(2)
Služobne hodnotený môže byť štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu najmenej šesť mesiacov, ak odsek 6 neustanovuje inak. Na účely služobného hodnotenia sa za výkon štátnej služby považuje čas podľa § 101 ods. 1 písm. a) až f).
(3)
Služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná vedúci zamestnanec (ďalej len „hodnotiteľ“) spravidla do 31. januára za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.
(4)
Hodnotiteľ vykoná služobné hodnotenie za kalendárny rok aj vtedy, ak uplynutím posledného dňa v kalendárnom roku alebo v čase od uplynutia kalendárneho roka do 31. januára hodnotený štátny zamestnanec alebo hodnotiteľ skončí vykonávanie štátnej služby na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.
(5)
Čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ktorý neriadi štátneho zamestnanca celý kalendárny rok a ktorý súčasne nie je povinný služobne hodnotiť štátneho zamestnanca za kalendárny rok; čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ spravidla pred skončením vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo hodnoteným štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Čiastkové služobné hodnotenie je podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(6)
Čiastkovo služobne hodnotený môže byť aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu menej ako šesť mesiacov, nie však menej ako jeden mesiac.
(7)
Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ak štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov a najneskôr do šiestich mesiacov od posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(8)
Ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom.
(9)
Komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného hodnotenia, určuje termín vykonania služobného hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu zamestnancovi, zodpovedá za priebeh služobného hodnotenia, vedie hodnotiaci rozhovor, dbá na to, aby boli ohodnotené všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.
(10)
Termín služobného hodnotenia oznámi hodnotenému štátnemu zamestnancovi hodnotiteľ alebo predseda komisie pre služobné hodnotenie najmenej tri dni pred služobným hodnotením.

§ 123

(1)
V služobnom hodnotení môže hodnotený štátny zamestnanec dosiahnuť za hodnotenú oblasť
a)
odborné vedomosti najviac 30 bodov,
b)
výkonnosť najviac 40 bodov,
c)
schopnosti a kompetencie najviac 20 bodov,
d)
prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu najviac 10 bodov.
(2)
Hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne
a)
vynikajúce výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 90 až 100,
b)
veľmi dobré výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 75 až 89,
c)
štandardné výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 50 až 74,
d)
uspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 25 až 49,
e)
neuspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je menší ako 25.
(3)
Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie mu odporučí návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby. Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne uspokojivé výsledky alebo neuspokojivé výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie náležite odôvodní výsledok v každej hodnotenej oblasti aj písomne.
(4)
Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporučenia na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, a ak nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, vyjadriť sa aj k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby.
(5)
Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, oboznamuje sa s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť a na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia.
(6)
Hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom. Štátny zamestnanec, ktorý odmietne podpísať služobné hodnotenie, je s obsahom služobného hodnotenia a s výsledkom služobného hodnotenia oboznámený dňom odmietnutia podpisu.
(7)
Štátny zamestnanec má právo podať tomu, kto vykonal jeho služobné hodnotenie, odôvodnenú písomnú námietku proti služobnému hodnoteniu do troch služobných dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením.
(8)
Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu do piatich služobných dní od jej podania, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením vedúcemu zamestnancovi hodnotiteľa. Vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a hodnotiteľovi do siedmich služobných dní od jej predloženia. Ak komisia pre služobné hodnotenie nevyhovie námietke proti služobnému hodnoteniu v plnom rozsahu do piatich služobných dní od jej podania, predseda komisie ju bezodkladne predloží spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a komisii pre služobné hodnotenie do siedmich služobných dní od jej predloženia.
(9)
Námietku proti služobnému hodnoteniu vykonanému hodnotiteľom, ktorý na účely tohto zákona nemá v služobnom úrade vedúceho zamestnanca, vyhodnotí hodnotiteľ a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi do siedmich služobných dní od jej podania; odsek 8 sa nepoužije.
(10)
Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o postupe hodnotiteľa pri služobnom hodnotení za kalendárny rok, pri opakovanom služobnom hodnotení a pri čiastkovom služobnom hodnotení, oblastiach služobného hodnotenia, výsledkoch služobného hodnotenia, komisii pre služobné hodnotenie, postupe generálneho tajomníka pri služobnom hodnotení a administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia.
(11)
Generálna prokuratúra upraví služobným predpisom, kto sa považuje za hodnotiteľa a priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely služobného hodnotenia v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra.

§ 124
Plat štátneho zamestnanca


Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí
a)
funkčný plat,
b)
plat za štátnu službu nadčas,
c)
plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,
d)
príplatok za štátnu službu v noci,
e)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
f)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
g)
odmena.

§ 126
Funkčný plat

(1)
Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a
a)
príplatku za riadenie,
b)
príplatku za zastupovanie,
c)
osobného príplatku,
d)
príplatku za zmennosť,
e)
príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,
f)
platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,
g)
príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,
h)
príplatku za výkon činnosti mentora,
i)
doplatku podľa § 57 ods. 6,
j)
vyrovnania podľa § 185 ods. 3,
k)
rozdielu podľa § 186 ods. 2.
(2)
Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh. Výšku mimoriadneho platu môže vláda zvýšiť alebo znížiť na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(3)
Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 129.
(4)
Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125.

§ 128
Služobná prax

(1)
Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času
a)
zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 66; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,
b)
čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. d).
(2)
Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj služobná prax zachovaná podľa § 185 ods. 1 a 2.
(3)
Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj odborná prax, ktorú získal zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,18) ak od účinnosti tohto zákona dôjde k prechodu práv a povinností na iného zamestnávateľa, u ktorého zamestnancovi následne vznikne štátnozamestnanecký pomer.
(4)
Za odbornú prax na účely odseku 3 sa považuje pracovná činnosť, ktorú zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vykonával najskôr od 1. januára 2004 a ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú na základe prechodu práv a povinností vykonáva aj v štátnozamestnaneckom pomere na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.
(5)
Ten istý čas je možné započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.
(6)
Služobnú prax na účely započítania podľa odsekov 1 a 2 preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

§ 132
Osobný príplatok

(1)
Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok za kvalitné plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(2)
Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať
a)
na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok,
b)
pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) a c) alebo
c)
na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh.
(3)
Služobný úrad odníme osobný príplatok štátnemu zamestnancovi, ktorý dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi opätovne priznať osobný príplatok až na základe výsledku opakovaného služobného hodnotenia.
(4)
Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok aj počas plnenia osobitne významných služobných úloh alebo počas plnenia služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta.
(5)
Osobný príplatok podľa odseku 4 sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, ak trvá dôvod, na základe ktorého mu bol priznaný. Osobný príplatok podľa odseku 4 je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh, v súvislosti s plnením ktorých bol priznaný; tým nie je dotknuté ustanovenie prvej vety.
(6)
Osobný príplatok podľa odsekov 1 a 4 je možné priznať v súčte najviac v sume 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku vrátane sumy osobného príplatku písomne odôvodní vedúci zamestnanec.

§ 142
Odmena

(1)
Štátnemu zamestnancovi je možné poskytnúť odmenu
a)
za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta,
b)
za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,
c)
za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok za zastupovanie,
d)
pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,
e)
pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,
f)
pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení,
g)
pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh,
h)
pri príležitosti vianočných sviatkov za plnenie služobných úloh.
(2)
Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu.
(3)
Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní vedúci zamestnanec.
(4)
Štátnemu zamestnancovi podľa § 7 ods. 2 písm. b), okrem riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady, a členovi rady je možné poskytnúť odmenu podľa odseku 1 písm. a), b), g), h) najviac do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu.
(5)
Odmena podľa odseku 1 písm. g) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a odmena podľa odseku 1 písm. h) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

§ 149
Platový koeficient

(1)
Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin
a)
pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni55) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,
b)
pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a
c)
koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu Ministerstvom financií Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.
(2)
Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.
(3)
Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.
(4)
Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
(5)
Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§ 153

Služobný úrad zabezpečí ochranu osobných údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§ 156

(1)
Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b).
(2)
Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a) až f), h) a i) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

§ 162
Kontinuálne vzdelávanie

(1)
Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.
(2)
Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.
(3)
Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.2)
(4)
Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.
(5)
Služobný úrad vypracuje do 15. marca plán kontinuálneho vzdelávania na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.
(6)
Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára.
(7)
Služobný úrad vypracuje do 28. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.
(8)
Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(9)
Formy kontinuálneho vzdelávania sú
a)
hromadné,
b)
skupinové,
c)
individuálne,
d)
dištančné,
e)
samoštúdium,
f)
iné.
(10)
Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku 9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
(11)
Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa § 164 ods. 6.
(12)
Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad.
(13)
Priame náklady sú najmä
a)
účastnícky poplatok,
b)
výdavky na nákup študijnej literatúry,
c)
ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu.31)
(14)
Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.
(15)
Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.
(16)
Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje
a)
adaptačným vzdelávaním,
b)
kompetenčným vzdelávaním.

§ 163
Adaptačné vzdelávanie

(1)
Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.
(2)
Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2. Vedúcemu zamestnancovi môže služobný úrad odpustiť povinnosť absolvovať adaptačné vzdelávanie.
(3)
Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje
a)
vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(4)
Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.
(5)
Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len „mentor“), s cieľom podporiť jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.
(6)
Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym zamestnancom súčasne.
(7)
Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených podmienok:
a)
je absolventom vzdelávacieho programu na výkon činnosti mentora, ktorý mu zabezpečí služobný úrad a ktorý realizuje vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa § 161 ods. 3 písm. a) alebo úrad vlády,
b)
vykonáva štátnu službu v tom istom organizačnom útvare nepretržite najmenej dva roky,
c)
má odbornú prax najmenej tri roky.
(8)
Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak
a)
žiadny štátny zamestnanec v organizačnom útvare nespĺňa podmienku na výkon činnosti mentora,
b)
štátny zamestnanec v organizačnom útvare, ktorý spĺňa podmienku na výkon činnosti mentora, nemôže túto činnosť vykonávať z dôvodov uvedených v §101 ods. 1 písm. a) alebo písm. g) alebo
c)
štátny zamestnanec, ktorý je v skúšobnej dobe, bude podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta plniť aj služobné úlohy, ktoré v organizačnom útvare iný štátny zamestnanec neplní.
(9)
Plán adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca podľa odseku 4 vypracováva mentor v súčinnosti s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.
(10)
Vedúci zamestnanec oboznámi štátneho zamestnanca a osobný úrad so schváleným plánom adaptačného vzdelávania do piatich služobných dní od začatia vykonávania štátnej služby.
(11)
Na účely zabezpečenia adaptačného vzdelávania pod vedením mentora služobný úrad vytvorí a aktualizuje evidenciu mentorov, ktorá obsahuje
a)
titul, meno a priezvisko mentora,
b)
funkciu mentora,
c)
organizačný útvar mentora.

§ 164
Kompetenčné vzdelávanie

(1)
Kompetenčné vzdelávanie je
a)
systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby,
b)
získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby potrebné.
(2)
Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä
a)
odborné vzdelávanie,
b)
jazykové vzdelávanie,
c)
manažérske vzdelávanie,
d)
vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj,
e)
vzdelávanie v oblasti informačných technológií.
(3)
Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracováva vedúci zamestnanec do 15. februára na základe
a)
požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta,
b)
výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.
(4)
Vyhodnotenie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania štátneho zamestnanca sa uskutoční do 31. decembra.
(5)
Štátny zamestnanec, ktorému služobný úrad v priebehu jedného kalendárneho roka uhradil priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, je po ukončení kompetenčného vzdelávania povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po dobu
a)
jedného roka, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 3 500 eur,
b)
dvoch rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 7 000 eur,
c)
najmenej troch rokov a najviac piatich rokov, ak priame individuálne náklady presiahnu sumu 10 000 eur.
(6)
Ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 3 500 eur v jednom kalendárnom roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o povinnosti podľa odseku 5. Ak štátny zamestnanec súhlasí s ďalšou účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, služobný úrad so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu o kompetenčnom vzdelávaní; na dohodu o kompetenčnom vzdelávaní sa primerane použijú ustanovenia § 165 ods. 3 až 5 a 10.
(7)
Ak sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5, štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne priame individuálne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 3 500 eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.
(8)
Ak došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe skončil uplynutím dočasnej štátnej služby, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním podľa odseku 7.
(9)
Služobný úrad na účely odsekov 5 a 6 vytvorí a aktualizuje evidenciu kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorá obsahuje
a)
titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca,
b)
funkciu štátneho zamestnanca,
c)
druh kompetenčného vzdelávania,
d)
názov vzdelávacej aktivity,
e)
priame individuálne náklady vynaložené na kompetenčné vzdelávanie.

§ 165
Zvyšovanie kvalifikácie

(1)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu.
(2)
Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 161 ods. 2, ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebami služobného úradu. Na účel podľa predchádzajúcej vety služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.
(3)
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a)
druh kvalifikácie a formu štúdia,59)
b)
študijný odbor, druh študijného programu,60) študijný plán a označenie vzdelávacej inštitúcie,
c)
dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,
d)
druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.
(4)
Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 3 písm. d), nesmie byť vyššia ako celková suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil výpoveďou z dôvodov podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady na zvyšovanie kvalifikácie.
(5)
Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) sa nezapočítava čas
a)
vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby,
b)
rodičovskej dovolenky,
c)
zaradenia mimo činnej štátnej služby,
d)
čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí funkčný plat.
(6)
Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu60) v rozsahu
a)
potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,
c)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
d)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
e)
5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,
f)
10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,
g)
10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,
h)
20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.
(7)
Za čas služobného voľna podľa odseku 6 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.
(8)
Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.
(9)
Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 4; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.
(10)
Preložením štátneho zamestnanca do iného služobného úradu po ukončení zvyšovania kvalifikácie záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) nezaniká. Doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v inom služobnom úrade okrem doby podľa odseku 5 sa započítava do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere. Služobný úrad, do ktorého má byť štátny zamestnanec preložený po ukončení zvyšovania kvalifikácie pred uplynutím doby podľa odseku 3 písm. c), môže služobnému úradu, z ktorého má byť štátny zamestnanec preložený, uhradiť úplne alebo čiastočne náklady podľa odseku 3 písm. d). Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady služobnému úradu, ktorý ich vynaložil alebo uhradil.

§ 167

(1)
Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.
(2)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
(3)
Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až e), h) a i) alebo jeho zástupca poverený podľa § 17 ods. 3, sumu náhrady škody určí ten, kto generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. f) a g), určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 169

(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov návrhy
1.
na zníženie alebo odňatie osobného príplatku,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,
b)
umožniť účasť jedného člena zástupcov zamestnancov s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných generálnym tajomníkom podľa tohto zákona alebo podľa služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru,
c)
poskytovať zástupcom zamestnancov raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej situácii služobného úradu a o predpokladanom vývoji jeho činnosti najviac v rozsahu podľa osobitného predpisu.61)
(2)
Zástupcovia zamestnancov majú právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Zástupcovia zamestnancov sú oprávnení najmä
a)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
b)
vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,
c)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
d)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
e)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(3)
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je oprávnený najmä
a)
kontrolovať, ako služobný úrad plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,
b)
pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
c)
kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,
d)
upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,
e)
zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(4)
Zástupcom zamestnancov na účely kontroly podľa odseku 2 a príslušnému odborovému orgánu na účely kontroly podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad potrebné informácie, konzultácie a doklady a prihliada na ich stanovisko.
(5)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) prvého bodu sa nepoužije na odňatie osobného príplatku podľa § 132 ods. 5, ak zanikol dôvod, na základe ktorého bol priznaný.

§ 171
Pôsobnosť Zákonníka práce


Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 103 ods. 1 a 2, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 152a, § 152b, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 229 ods. 4 až 8, § 230 až 236, § 237 ods. 1 a 3, § 239 písm. a) a § 240 Zákonníka práce.

§ 173
Odstúpenie od služobnej zmluvy

(1)
Služobný úrad môže odstúpiť od služobnej zmluvy aj vtedy, ak nemôže prijať vybraného úspešného uchádzača na dohodnuté štátnozamestnanecké miesto z dôvodu ustanoveného v § 42 ods. 3.
(2)
Odstúpiť od služobnej zmluvy podľa odseku 1 je možné najneskôr dňom, ktorý predchádza dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Odstúpenie od služobnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

§ 175
Premlčanie, počítanie času a zánik práva

(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.
(2)
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak § 41 ods. 2 alebo § 44 ods. 3 druhá veta neustanovuje inak.
(3)
Na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 ods. 1 druhej vety, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
(4)
K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2, § 95 ods. 1, § 117 ods. 4 a § 118 ods. 1 a 3.

§ 190

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a vznikol mu nárok na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu,56a) patrí príplatok k náhrade príjmu podľa § 143 ods. 1 alebo ods. 2, ak dočasná pracovná neschopnosť nepretržite trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Príplatok k náhrade príjmu patrí štátnemu zamestnancovi len za tie dni dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najviac však v rozsahu podľa § 143 ods. 3.

1)  Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov. Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8)  Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

12)  § 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.

19)  Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23)  Napríklad § 93 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2014 Z. z., § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Príloha č. 2k zákonu č. 55/2017 Z. z.


CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA


1. PLATOVÁ TRIEDAFunkcia: odborný referentKvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná a opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie alebo pri príprave správneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.

Samostatná činnosť pri príprave súdneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.

Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku s určitým rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.

Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu.

Vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti.

2. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: hlavný referentKvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania.

Odborná príprava rozhodnutí v súdnom konaní.

Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu.

Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov.

3. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: radcaKvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku.

Odborná príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania.

Kontrolná, dozorná alebo inšpekčná činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

4. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: samostatný radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku.

Rozhodovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v orgánoch miestnej štátnej správy alebo v orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.

Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania.

Samostatné odborné spracúvanie návrhov rozhodnutí a vykonávanie kontroly, dozoru alebo inšpekcie vo vymedzenom úseku.

Odborná činnosť pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov alebo pri tvorbe návrhov aproximačných nariadení vlády vo vymedzenom úseku.

5. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: odborný radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo v príslušnom úseku štátnej správy.

Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku v orgánoch miestnej štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku výkonu súdnictva.

Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí s celospoločenským dosahom.

Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva s celospoločenským dosahom.

Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Kontrolná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva.

Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Tvorba vykonávacích predpisov vo vymedzenom úseku štátnej správy.

6. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: hlavný radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v pôsobnosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou alebo orgánu miestnej štátnej správy s krajskou pôsobnosťou.

Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom.

Tvorba opatrení vo výkone súdnictva alebo prokuratúry s celospoločenským dosahom.

Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.

Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v príslušnom odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu alebo obvodu.

Koordinovanie častí zložitých systémov v ministerstve, ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy, v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo inom orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.

Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.

Právne zastupovanie v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.

Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba technických noriem vo vymedzenom úseku štátnej správy.

7. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: štátny radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti s celoštátnou pôsobnosťou, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie a vykonávanie špecializovanej inšpekcie práce v subjektoch s vysokou náročnosťou výrobných a technologických procesov alebo inšpekčných činností v oblasti zamestnanosti ovplyvnenej vysielanými a migrujúcimi zamestnancami z členských štátov Európskej únie a nečlenských štátov Európskej únie v príslušnom odbore štátnej služby s celoštátnym a medzinárodným dosahom.

Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vykonávanie vnútorného auditu alebo vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Právne zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.

Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v príslušnom odbore na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba technických noriem v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Špecializované činnosti pri vykonávaní štátnych záležitostí v pôsobnosti krajského súdu spočívajúce najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vyhodnocovaní výsledkov a rozhodovaní, a vykonávanie činnosti v oblasti riadenia, koordinovania a usmerňovania aktivít na úrovni kraja.

8. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: hlavný štátny radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vedenie65) vykonávania vnútorného auditu alebo vedenie66) vykonávania vládneho auditu alebo metodické usmerňovanie kontrolnej činnosti, vnútorného auditu alebo vládneho auditu s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Vybavovanie sťažností a petícií s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému a určovanie zásad alebo postupov čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

9. PLATOVÁ TRIEDA Funkcia: generálny štátny radcaKvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba strategických zámerov a pozičných dokumentov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených orgánmi a inštitúciami Európskej únie alebo medzinárodnými organizáciami na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná činnosť a tvorba zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná činnosť súvisiaca s rozhodovacím procesom Európskej únie na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému a určovanie zásad čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť alebo koncepčná, koordinačná činnosť súvisiaca s výkonom a vedením vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Právne zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky a pred súdmi v cudzine na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie tvorby zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Príloha č. 4k zákonu č. 55/2017 Z. z.


PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE

Stupeň riadenia Percentuálny podiel 1. generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu 47 – 90 2. generálny tajomník neuvedený v bode 1, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade neuvedenom v bode 1, zástupca generálneho tajomníka uvedeného v bode 1 a zástupca generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo 17 – 75 3. vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov alebo vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom generálneho tajomníka uvedeného v bode 2 8 – 55 4. vedúci zamestnanec, ktorý riadi podriadeného štátneho zamestnanca, štátneho zamestnanca a iného zamestnanca alebo iných zamestnancov 5,5 – 40