Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69445
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
19.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 16.10.2004
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Kontrolné orgány, Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST20 JUD7 DS26 EU PP20 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2019
Prejsť na §    
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 541/2004 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 177/2018 a 308/2018


§ 2
Vymedzenie niektorých pojmov

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
bezúhonným ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom súhlasu alebo povolenia podľa § 5, alebo na koho sa hľadí, že nebol pre takéto trestné činy odsúdený,
b)
fyzickou ochranou súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení potrebných na zabránenie a zistenie neoprávnených činností s jadrovými zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávneného vniknutia do jadrového zariadenia a vykonania sabotáže,
c)
havarijnou pripravenosťou schopnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej moci aktivovať a realizovať činnosti a opatrenia, ktoré vedú k zisteniu a účinnému zdolaniu nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov a k účinnému potlačeniu ich možností ohroziť život, zdravie pracovníkov alebo obyvateľstva, ich majetok alebo životné prostredie, ktorá je dokumentovaná v havarijnom pláne,
d)
inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri práci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov z jadrových zariadení,
e)
jadrovou bezpečnosťou technický stav a spôsobilosť jadrového zariadenia alebo prepravného zariadenia ako aj schopnosť ich obsluhy zabrániť nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo do životného prostredia a schopnosť predchádzať udalostiam a zmierňovať následky udalostí v jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov,
f)
jadrovým zariadením, súbor civilných stavebných objektov a nevyhnutných technologických zariadení v projektom určenej konfigurácii, určených na
1.
výrobu elektrickej energie alebo na výskum v oblasti jadrovej energie, ktorých súčasťou je jadrový reaktor alebo jadrové reaktory, ktoré budú využívať, využívajú alebo využívali riadenú štiepnu reťazovú reakciu,
2.
nakladanie s jadrovými materiálmi s množstvom väčším ako jeden efektívny kg1ab) okrem priestorov na skladovanie kontajnerov a krytov, v ktorých sa jadrový materiál používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče,1ac) zariadení na úpravu uránovej rudy a skladov uránového koncentrátu,
3.
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom,
4.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, alebo
5.
obohacovanie uránu alebo výrobu jadrového paliva,
g)
limitami a podmienkami bezpečnej prevádzky alebo bezpečného vyraďovania dokument, ktorý obsahuje prípustné hodnoty parametrov zariadení jadrového zariadenia, definuje jeho prevádzkové režimy alebo režimy jeho vyraďovania,
h)
nakladaním
1.
s jadrovými materiálmi ich výroba, spracovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia, využívanie, skladovanie,
2.
s rádioaktívnymi odpadmi zber, triedenie, skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia a ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,1ad) opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu, nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov, ak tieto činnosti prebiehajú v jednom zariadení súčasne s činnosťami s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení; za nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nepovažuje ich preprava,
3.
s vyhoretým jadrovým palivom jeho skladovanie, prepracovanie, transmutácia, manipulácia a ukladanie; za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa nepovažuje jeho preprava,
4.
so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami ich dovoz, vývoz a používanie,
i)
prepravou rádioaktívneho materiálu činnosti spojené s naložením jadrového materiálu, rádioaktívneho odpadu z jadrového zariadenia, vyhoretého jadrového paliva, inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, opustených žiaričov, rádioaktívnych odpadov neznámeho pôvodu a nepoužívaných rádioaktívnych žiaričov v mieste nakládky, ich prepravou a vyložením v mieste určenia, ktoré sú realizované v rámci jadrového zariadenia alebo medzi jednotlivými jadrovými zariadeniami,
j)
prevádzkou jadrového zariadenia činnosti vykonávané v jadrovom zariadení na dosiahnutie určeného účelu, na ktorý bolo jadrové zariadenie vybudované,
k)
rádioaktívnymi odpadmi akékoľvek nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre úroveň ich kontaminácie rádionuklidmi nemožno uviesť do životného prostredia,
l)
skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva umiestnenie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia s úmyslom ich následne vyberať,
m)
dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva jeho umiestnenie a uchovávanie v samostatnom jadrovom zariadení určenom na jeho skladovanie, a to od prevzatia vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu až po jeho prepravu na úložisko,
n)
systémom manažérstva kvality vytvorenie a zdokumentovanie organizačnej štruktúry, postupov a zdrojov na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení s cieľom dosiahnuť potrebnú úroveň jadrovej bezpečnosti a zabezpečiť, že iné požiadavky sa neberú do úvahy oddelene od požiadaviek jadrovej bezpečnosti, aby sa vylúčil ich možný negatívny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
o)
špecializovaným zariadením zariadenie, ktoré prevádzkuje fyzická osoba alebo právnická osoba na základe udeleného povolenia na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení,
p)
ukladaním rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva trvalé umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska rádioaktívneho odpadu alebo do úložiska vyhoretého jadrového paliva bez úmyslu ho následne vyberať,
q)
ukončením prevádzky jadrového zariadenia stav jadrového zariadenia, keď sa jeho využívanie na pôvodný účel skončilo a tento proces je nevratný; pre úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva platí, že ukončením prevádzky jadrového zariadenia je stav, keď sa skončilo umiestňovanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do úložiska,
r)
úložiskom jadrové zariadenie podľa písmena f) tretieho bodu alebo štvrtého bodu, ktorého hlavným účelom je ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,
s)
vybranými zariadeniami systémy, konštrukcie, komponenty alebo ich časti vrátane ich programového vybavenia dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia, zaradené do bezpečnostných tried podľa svojho významu pre jadrovú bezpečnosť, ako aj podľa bezpečnostnej funkcie systému, ktorého sú súčasťou, a podľa závažnosti ich prípadnej poruchy,
t)
vyhoretým jadrovým palivom jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne jadrového reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý sa môže prepracovať, alebo sa môže určiť na uloženie, ak sa považuje za rádioaktívny odpad,
u)
vyraďovaním činnosti po ukončení prevádzky, ktorých cieľom je vyňatie jadrového zariadenia okrem úložiska z pôsobnosti tohto zákona,
v)
využívaním jadrovej energie
1.
umiestňovanie jadrových zariadení, výstavba jadrových zariadení, uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky, prevádzka jadrových zariadení alebo vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky (ďalej len „vyraďovanie“) a uzatvorenie úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
2.
zmeny na jadrových zariadeniach a overovanie systémov jadrových zariadení alebo častí týchto systémov,
3.
nakladanie s jadrovými materiálmi, so špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie,
4.
odborná príprava zamestnancov držiteľov povolenia podľa § 5 vykonávaná v špecializovaných zariadeniach,
5.
preprava rádioaktívnych materiálov,
w)
zmenami na jadrovom zariadení ovplyvňujúcimi jadrovú bezpečnosť počas výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska alebo po uzatvorení úložiska, ktoré možno realizovať len po predchádzajúcom súhlase alebo schválení úradu a v osobitných prípadoch aj po stanovisku Európskej komisie, zmeny
1.
vybraných zariadení, ktoré sú nositeľmi ich bezpečnostnej funkcie alebo ktorými sa menia ich vlastnosti vo vzťahu k bezpečnostnej funkcii,
2.
dokumentácie posúdenej alebo schválenej úradom,
3.
ktorých následkom je zmena limít a podmienok podľa písmena g),
x)
zmenami na jadrovom zariadení počas jeho výstavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvárania úložiska a po uzatvorení úložiska, ktoré podliehajú predchádzajúcemu ohláseniu a posúdeniu úradu, také zmeny, ktoré nie sú uvedené v písmene w), avšak ak budú realizované, môže dôjsť k ovplyvneniu jadrovej bezpečnosti,
y)
kultúrou bezpečnosti postoje a zásady správania sa držiteľa povolenia a jeho zamestnancov schválené štatutárnym orgánom a pochopené a podporované všetkými zamestnancami, ktoré zabezpečia prioritu jadrovej bezpečnosti nad všetkým ostatným,
z)
prepracovaním vyhoretého jadrového paliva proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne materiály a množivé materiály z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie.
zobraziť paragraf
§ 3
Zásady mierového využívania jadrovej energie

(1)
Využívanie jadrovej energie je možné len na mierové účely a v súlade s národnými stratégiami, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,1b) a v súlade s právnymi aktmi Európskej únie a právnymi aktmi Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu; na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
(2)
Využívať jadrovú energiu na iné ako mierové účely sa zakazuje.
(3)
Využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť rovnaký účel.
(4)
Pri využívaní jadrovej energie musí byť prednostne kladený dôraz na bezpečnostné aspekty pred všetkými ostatnými aspektmi takýchto činností. Prístup k bezpečnostným aspektom sa odstupňuje podľa typu jadrového zariadenia, inventára jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a činností, ktoré sa na nich vykonávajú.
(5)
Pri využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením,2) fyzickej ochrany, havarijnej pripravenosti a ochrany pred požiarmi, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného alebo životného prostredia bolo podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť, pričom nesmú byť prekročené limity ožiarenia.2) Pri získaní nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok podľa tohto zákona.
(6)
Využívať jadrovú energiu bez súhlasu alebo bez povolenia je zakázané.
(7)
Na účely stavby, uvádzania do prevádzky, prevádzky, vyraďovania, uzatvorenia úložiska a inštitucionálnej kontroly musí byť pre jadrové zariadenie vydané príslušné povolenie podľa tohto zákona. Príslušné povolenia musia na seba kontinuálne nadväzovať. Za dodržiavanie tejto zásady zodpovedá držiteľ povolenia.
(8)
Právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti (ďalej len „dozorný rámec“) sa udržiava a zdokonaľuje na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti bezpečnosti, ak sú dostupné a použiteľné.
(9)
Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.
(10)
Zakazuje sa prepravovať rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo do
a)
miesta určenia ležiaceho južne od 60o južnej zemepisnej šírky,
b)
štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,3) a ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len “členský štát„), s výnimkou spätného dovozu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva vyvezených z tohto štátu na účely ich spracovania alebo prepracovania v Slovenskej republike, alebo
c)
tretieho štátu, ktorý podľa stanoviska príslušných orgánov členského štátu pôvodu nemá technické, právne a administratívne kapacity a dozornú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom podľa medzinárodnej zmluvy.3a)
(11)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.
(12)
Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.
(13)
Každý, kto nakladá so špeciálnymi materiálmi a špeciálnymi zariadeniami, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu. Každý, kto dováža špeciálne materiály a zariadenia, je povinný predložiť úradu vyhlásenie, ktoré obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 bodu B písm. g) bodu 1 až 3.
(14)
Každý, kto vyrába obalové súbory pre ožiarené alebo vyhoreté jadrové palivo alebo vykonáva výstavbu horúcich komôr, alebo vykonáva výskumné a vývojové činnosti súvisiace s konverziou jadrových materiálov, s obohacovaním, s výrobou palivových článkov, s reaktormi, s kritickými súbormi, s prepracovaním a nakladaním s vysokoaktívnymi a stredneaktívnymi rádioaktívnymi odpadmi obsahujúcimi osobitné štiepne materiály, je povinný oznámiť začatie a rozsah týchto činností úradu a Európskej komisii.
(15)
Podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe oznamovania podľa odsekov 13 a 14 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(16)
Za dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie sa považuje dokumentácia, ktorej zverejnenie by sa mohlo použiť na naplánovanie alebo vykonanie činností s cieľom spôsobiť narušenie alebo zničenie jadrového zariadenia, a tým nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti3b) a spôsobiť ekologickú alebo ekonomickú škodu. Táto dokumentácia sa sprístupňuje po vylúčení citlivých informácií.
(17)
Dokumentáciou obsahujúcou aj citlivé informácie sa rozumie dokumentácia uvedená v prílohe č. 1 bode A písm. c), bode B písm. a), b), i), m), bode C písm. a), d), i), j), s), w) a prílohe č. 2 bode A písm. b), bode B písm. b).
zobraziť paragraf
§ 4
Pôsobnosť úradu

(1)
Úrad
a)
vykonáva štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení tak, aby verejnosť a medzinárodné spoločenstvo boli uistené, že jadrová bezpečnosť vo všetkých aspektoch využívania jadrovej energie má náležitú prioritu,
b)
vykonáva štátny dozor v oblasti využívania jadrovej energie, pri fyzickej ochrane a pri havarijnom plánovaní,
c)
kontroluje plnenie povinností podľa tohto zákona,
d)
vydáva fyzickým osobám alebo právnickým osobám súhlas alebo povolenie podľa § 5 ods. 2 a 3, kontroluje plnenie podmienok súhlasu alebo povolenia a súhlas alebo povolenie zrušuje,
e)
schvaľuje na účely havarijného plánovania veľkosť oblasti ohrozenia alebo veľkosť spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením,
f)
zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti pôsobnosti tohto zákona vrátane plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj plnenie funkcie styčného miesta4) a plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie oznamovacie povinnosti podľa osobitného predpisu,5)
g)
informuje susedné štáty, Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu a Európsku komisiu, prípadne ďalšie orgány Európskej únie, o nezákonnom zmocnení sa jadrových materiálov, rádioaktívnych žiaričov, nehodách a haváriách na jadrových zariadeniach na území Slovenskej republiky a o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky,
h)
jedenkrát ročne, vždy k 30. aprílu, predkladá správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky a o svojej činnosti za uplynulý rok vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky,
i)
informuje verejnosť,
1.
bezodkladne o nehodách a haváriách jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
2.
bezodkladne o haváriách jadrových zariadení mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,
3.
o udalostiach pri preprave rádioaktívnych materiálov na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky s možným vplyvom na územie Slovenskej republiky,
4.
o závažných nedostatkoch v jadrových zariadeniach a opatreniach prijatých na ich odstránenie,
5.
o ďalších skutočnostiach týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenskej republiky,
j)
vykonáva pôsobnosť stavebného úradu v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,7)
k)
vedie štátny systém evidencie jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,
l)
hodnotí, v spolupráci najmä s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“), Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“), Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), ministerstvom hospodárstva, Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy a výstavby“), Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“) a držiteľmi povolenia, najmenej jedenkrát za desať rokov dozorný rámec a svoje činnosti s cieľom neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti,
m)
pozýva jedenkrát za desať rokov misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie dozorného rámca a príslušných orgánov (ďalej len „partnerské hodnotenie“) a jeho výsledky oznamuje členským štátom a Európskej komisii; uskutočnenie partnerského hodnotenia úrad zabezpečí v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia,
n)
zúčastňuje sa v inom členskom štáte na partnerskom hodnotení, a to v spolupráci najmä s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny,
o)
zabezpečuje koordinovaným spôsobom
1.
vykonanie národného hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
2.
pozvanie ostatných členských štátov a Európskej komisie v úlohe pozorovateľa na partnerské hodnotenie národného hodnotenia podľa prvého bodu; prvé tematicky zamerané partnerské hodnotenie podľa tohto bodu sa uskutoční v roku 2017 a následne najmenej jedenkrát za šesť rokov,
3.
prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení partnerského hodnotenia,
4.
zverejnenie príslušných správ o postupe podľa prvého až tretieho bodu a jeho hlavných výsledkoch po získaní výsledkov,
p)
zabezpečí pri havárii vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, aby bola bez zbytočného odkladu pozvaná misia na partnerské hodnotenie,
q)
predkladá, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom vnútra, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom dopravy a výstavby, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a držiteľmi povolenia, Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 siedmom bode najneskôr do 22. júla 2020; dotknuté ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a držitelia povolenia sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
r)
udržiava a zdokonaľuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou vrátane nakladania s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom, na základe prevádzkových skúseností, poznatkov získaných z analýz bezpečnosti prevádzkovaných jadrových zariadení, vývoja technológií a výsledkov výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti,
s)
poskytuje súčinnosť Národnému jadrovému fondu pri poskytovaní vysvetlení alebo informácií pre Európsku komisiu o revízii vnútroštátneho programu,
t)
predkladá v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, Národným jadrovým fondom a s držiteľmi povolenia Európskej komisii správu o vykonávaní právne záväzného aktu Európskej únie uvedeného v prílohe č. 4 piatom bode, prvýkrát najneskôr do 23. augusta 2015 a následne každé tri roky, pričom využíva posudzovací proces podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná;3a) dotknuté ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú na žiadosť úradu povinné poskytnúť potrebnú súčinnosť na vypracovanie tejto správy,
u)
kontroluje dodržiavanie povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu,7b)
v)
vydáva osvedčenie o prevádzkovateľovi podľa osobitného predpisu,7c)
w)
určuje, eviduje, kontroluje a vymáha príspevky na výkon štátneho dozoru podľa § 34a a úroky z omeškania.
(2)
Úrad ďalej
a)
schvaľuje
1.
typy prepravných zariadení na prepravu rádioaktívnych materiálov,
2.
dokumentáciu systému manažérstva kvality žiadateľov o povolenie a držiteľov povolenia,
3.
požiadavky na kvalitu jadrových zariadení, kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried a požiadavky na kvalitu vybraných zariadení,
4.
systém odbornej prípravy zamestnancov držiteľov povolenia,
5.
program prípravy vybraných zamestnancov,
6.
predbežný plán fyzickej ochrany a plán fyzickej ochrany,
7.
predbežné vnútorné havarijné plány a vnútorné havarijné plány,
8.
predbežné limity a podmienky bezpečnej prevádzky a limity a podmienky bezpečnej prevádzky,
9.
limity a podmienky bezpečného vyraďovania,
10.
program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,
11.
hranice jadrového zariadenia a ich zmeny,
12.
veľkosť oblasti ohrozenia alebo spoločnej oblasti ohrozenia jadrovým zariadením a jej zmeny,
13.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w),
b)
ukladá
1.
znížiť výkon alebo pozastaviť prevádzku alebo vyraďovanie jadrového zariadenia, alebo jeho výstavbu,
2.
pozastaviť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom,
3.
sankcie podľa tohto zákona,
c)
určuje
1.
nového držiteľa povolenia na nakladanie s jadrovými materiálmi a s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný s jadrovými materiálmi alebo s rádioaktívnymi odpadmi bezpečne nakladať,
2.
povinnosť inému držiteľovi príslušného povolenia vstúpiť do práv a povinností týkajúcich sa bezpečného nakladania s jadrovými materiálmi alebo rádioaktívnymi odpadmi toho držiteľa povolenia, ktorého povolenie zaniklo z dôvodov uvedených v § 9 ods. 4, vrátane možnosti čiastočného alebo úplného odobratia jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov tomuto držiteľovi povolenia,
3.
držiteľovi povolenia tému a rozsah hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení podľa § 10 ods. 7,
d)
overuje
1.
osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o osobitnej odbornej spôsobilosti,
2.
odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení na odbornú prípravu zamestnancov držiteľov povolení, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú prípravu a výcvik na simulátore pre vybraných zamestnancov, a vydáva, odoberá alebo odníma im preukazy o odbornej spôsobilosti,
e)
posudzuje
1.
plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia,
2.
havarijné dopravné poriadky,
3.
dokumentáciu uvedenú v prílohách tohto zákona, ktorá je potrebná k jednotlivým druhom súhlasov alebo povolení, a ktorú podľa tohto zákona neschvaľuje,
4.
program prípravy odborne spôsobilých zamestnancov,
5.
technické vybavenie špecializovaného zariadenia,
6.
návrh vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a návrh vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k týmto návrhom stanovisko,
7.
správu o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nej stanovisko,
8.
technickú časť žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z Národného jadrového ondu a vydáva k nej stanovisko,
9.
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plán etapy vyraďovania,
f)
vydáva súhlas na
1.
umiestnenie stavby jadrového zariadenia,
2.
realizáciu zmien podľa § 2 písm. w),
3.
vyňatie jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona,
4.
rozriedenie a spotrebu jadrových materiálov,
5.
jednotlivé etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky,
6.
skúšobnú prevádzku jadrového zariadenia,
7.
použitie nového typu jadrového paliva,
g)
rozhoduje o tom,
1.
či ide o jadrové zariadenie,
2.
či ide o zmeny na jadrových zariadeniach podľa § 2 písm. w) alebo písm. x),
3.
či ide o jadrový materiál, špeciálny materiál alebo zariadenie,
h)
vydáva ďalšie rozhodnutia podľa osobitných predpisov.8)
(3)
Úrad pri výkone štátneho dozoru
a)
vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení, prevádzok a objektov držiteľov súhlasov alebo povolení a pritom kontroluje plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe, prevádzkových predpisov vydaných držiteľom povolenia, dodržiavanie limít a podmienok bezpečnej prevádzky a bezpečného vyraďovania, systému manažérstva kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení alebo nariadení vydaných podľa tohto zákona,
b)
kontroluje plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti pôsobnosti tohto zákona,
c)
kontroluje systém odbornej prípravy zamestnancov, programy prípravy odborne spôsobilých zamestnancov, programy prípravy vybraných zamestnancov držiteľov povolení a kontroluje odbornú spôsobilosť zamestnancov, ako aj osobitnú odbornú spôsobilosť zamestnancov držiteľov povolení,
d)
prijíma opatrenia týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich zamestnancov s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať ich odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti,
e)
zisťuje na mieste stav, príčiny a následky vybraných porúch, nehôd alebo havárií na jadrovom zariadení alebo udalostí pri preprave rádioaktívnych materiálov; počas vyšetrovania nehody, havárie alebo udalosti pri preprave rádioaktívnych materiálov iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný orgán na tomto vyšetrovaní,
f)
kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti,
g)
nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť,
h)
hodnotí jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu a havarijnú pripravenosť nezávisle od držiteľa povolenia,
i)
kontroluje obsah, aktualizáciu a precvičovanie havarijných plánov, ktoré schvaľuje alebo ktoré posudzuje, a školenia o nich,
j)
vykonáva miestne zisťovanie na pracoviskách, v prevádzkach a objektoch žiadateľov o vydanie súhlasu alebo povolenia a držiteľov súhlasu alebo povolenia vrátane kontroly dodržiavania systému manažérstva kvality.
(4)
Pri výkone pôsobnosti podľa odsekov 1 až 3 úrad využíva ľudské zdroje a finančné zdroje nevyhnutné na plnenie povinností podľa tohto zákona v súlade so zdrojovými možnosťami štátneho rozpočtu. Na podporu svojich dozorných funkcií môže využívať externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti.
(5)
Úrad písomnou dohodou s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny určí podrobnosti o spolupráci v dozornej činnosti v oblasti využívania jadrovej energie.
(6)
Úrad informuje Policajný zbor o každej preprave rádioaktívneho materiálu.
(7)
Úrad informuje Policajný zbor o každom prípade, keď neudelil súhlas s prepravou rádioaktívneho materiálu spolu s odôvodnením tohto odmietnutia.
zobraziť paragraf
§ 5
Využívanie jadrovej energie

(1)
Využívať jadrovú energiu možno len na základe súhlasu alebo povolenia vydaného úradom fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(2)
Súhlas sa vyžaduje na umiestnenie stavby jadrového zariadenia.
(3)
Povolenie sa vyžaduje na
a)
stavbu jadrového zariadenia (ďalej len „stavebné povolenie“),
b)
uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky,
c)
prevádzku jadrového zariadenia,
d)
etapu vyraďovania,
e)
uzatvorenie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,
f)
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
g)
nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení,
h)
dovoz alebo vývoz jadrových materiálov,
i)
vývoz špeciálnych materiálov a zariadení v súlade s osobitným predpisom,9)
j)
prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane medzinárodnej prepravy; toto povolenie sa nevzťahuje na osobu, ktorá dopravu vykonáva, ak nie je súčasne prepravcom,
k)
odbornú prípravu zamestnancov držiteľa povolenia podľa písmen b) až g),
l)
spätnú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. a),
m)
dovoz rádioaktívnych odpadov podľa § 21 ods. 12 písm. b),
n)
nakladanie s jadrovými materiálmi mimo jadrového zariadenia.
(4)
Súhlas úradu podľa odseku 2 a povolenie úradu podľa odseku 3 nenahrádza licenciu, povolenie, oprávnenie alebo osvedčenie vydané inými správnymi orgánmi podľa osobitných predpisov.10)
(5)
Úrad môže všetky svoje rozhodnutia viazať na splnenie podmienok v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, zabezpečovaním kvality alebo havarijnou pripravenosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, za ktorých bolo rozhodnutie vydané, prípadne na základe nových poznatkov vedy a techniky a pri uplatňovaní spätnej väzby z medzinárodných skúseností z udalostí na jadrových zariadeniach v zahraničí alebo na odôvodnenú písomnú žiadosť držiteľa súhlasu alebo povolenia.
(6)
Na zmenu povolenia v odseku 3 v rozsahu, ktorý nie je zmenou, ktorá tvorí predmet zisťovacieho konania ani posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu,10a) sa nevyžaduje rozhodnutie podľa osobitného predpisu.10a)
zobraziť paragraf
§ 6
Žiadosť o súhlas alebo o povolenie

(1)
Žiadosť o súhlas alebo o povolenie musí obsahovať,
a)
ak ide o fyzické osoby, meno a priezvisko, trvalý pobyt, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,
b)
ak ide o právnické osoby, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko, trvalý pobyt osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom, evidenčné číslo, ak už bolo úradom pridelené,
c)
predmet, druh, rozsah a miesto činnosti, na ktorú sa žiada súhlas alebo povolenie, spôsob jej zabezpečenia, dobu, počas ktorej chce žiadateľ túto činnosť vykonávať, a spôsob ukončenia činnosti.
(2)
Súčasťou žiadosti je
a)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov10b) fyzickej osoby, právnickej osoby a osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby,
b)
výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v inom členskom štáte, nie starší ako tri mesiace, ak ide o osobu so sídlom alebo miestom podnikania v inom členskom štáte,
c)
spoločenská zmluva, zakladateľská listina alebo zriaďovacia listina, ak ide o novozaložený subjekt,
d)
ak ide o žiadosť o súhlas na umiestnenie úložiska alebo ak ide o žiadosť o stavebné povolenie na úložisko, údaje podľa osobitného predpisu10c) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva štátu k pozemku, na ktorom má byť úložisko umiestnené alebo postavené,
e)
doklad o funkčnom technickom vybavení žiadateľa na požadovanú činnosť a doklad, že žiadateľ má stálych zamestnancov s požadovanou odbornosťou,
f)
doklad o zabezpečení nakladania s rádioaktívnymi odpadmi vrátane jeho finančného zabezpečenia, ak pri povoľovaných činnostiach majú vznikať rádioaktívne odpady,
g)
doklad o vlastníckej a organizačnej štruktúre žiadateľa o súhlas alebo povolenie, ak je žiadateľom právnická osoba,
h)
dokumentácia vyžadovaná k žiadostiam o jednotlivé druhy súhlasu alebo povolení uvedená v prílohách tohto zákona,
i)
dokumentácia o počte stálych zamestnancov s uvedením ich odbornosti,
j)
ak ide o žiadosti podľa osobitného predpisu,11) dokumentácia vyžadovaná osobitným predpisom.
(3)
Údaje podľa odseku 2 písm. a) úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre na vydanie výpisu z registra trestov.
zobraziť paragraf
§ 10
Povinnosti držiteľa povolenia

(1)
Držiteľ povolenia je povinný v rozsahu súhlasu alebo povolenia
a)
zabezpečiť jadrovú bezpečnosť, fyzickú ochranu, havarijnú pripravenosť vrátane ich overovania,
b)
dodržiavať úradom posúdenú alebo schválenú dokumentáciu; odchýliť sa od tejto dokumentácie je možné po jej predchádzajúcom opätovnom posúdení alebo schválení úradom,
c)
sústavne a komplexne hodnotiť napĺňanie zásad uvedených v § 3 ods. 3 až 5 a zabezpečovať uplatňovanie výsledkov hodnotenia v praxi,
d)
dodržiavať podmienky povolenia alebo súhlasu, vyšetriť bezodkladne každé porušenie týchto podmienok a prijať opatrenia na nápravu a zabránenie opakovaniu takéhoto porušenia,
e)
dodržiavať limity a podmienky bezpečnej prevádzky alebo limity a podmienky bezpečného vyraďovania; ich porušenie, nedodržanie alebo prekročenie bezodkladne oznámiť úradu,
f)
dodržiavať technické, organizačné, personálne, finančné a administratívne požiadavky ustanovené týmto zákonom, ako aj oznamovacie povinnosti voči úradu,
g)
zaviesť a uplatňovať systémy riadenia, v rámci ktorých sa jadrovej bezpečnosti venuje náležitá priorita,
h)
poskytovať inšpektorom úradu pri výkone inšpekčnej činnosti potrebnú súčinnosť podľa osobitného predpisu,12) poskytovať inšpektorom osobné ochranné pracovné pomôcky na výkon inšpekčnej činnosti, poskytovať potrebnú súčinnosť osobám prizvaným úradom na účel posúdenia otázok súvisiacich s výkonom inšpekčnej činnosti, na vyžiadanie úradu poskytnúť požadovanú dokumentáciu alebo iné informácie spadajúce do pôsobnosti úradu, a to aj mimo výkonu inšpekčnej činnosti,
i)
umožniť nakladanie s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom len držiteľom povolení na nakladanie s nimi podľa tohto zákona,
j)
poveriť výkonom pracovných činností len osoby spĺňajúce podmienky uvedené v § 24 a u osôb vykonávajúcich činnosti podľa osobitného predpisu6) zabezpečiť overenie preverenia ich spôsobilosti podľa tohto osobitného predpisu,
k)
oznamovať úradu bezodkladne každú zmenu podľa § 2 písm. x),
l)
predkladať úradu na odsúhlasenie alebo schválenie každú zmenu podľa § 2 písm. w) najmenej jeden mesiac pred jej uvažovanou realizáciou,
m)
informovať verejnosť prostredníctvom svojho webového sídla, tlače alebo iným verejnosti prístupným spôsobom vždy k 30. aprílu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a s vyhoretým jadrovým palivom za uplynulý kalendárny rok,
n)
informovať pracovníkov na území jadrového zariadenia a verejnosť o normálnych prevádzkových podmienkach jadrových zariadení,
o)
neodkladne informovať úrad o vyhlásení konkurzu alebo zamietnutí konkurzu pre nedostatok majetku,
p)
predložiť úradu zaradenie jadrového zariadenia a jadrových materiálov do príslušnej kategórie z hľadiska fyzickej ochrany,
q)
vypracovať predbežný vnútorný havarijný plán, vnútorný havarijný plán a havarijný dopravný poriadok, ako aj podklady pre plán ochrany obyvateľstva a pre havarijný dopravný poriadok,
r)
preukázateľne a neodkladne oznámiť úradu zásahy smerujúce k odvráteniu nehody, havárie alebo k odstráneniu ich následkov,
s)
v súlade so schváleným plánom fyzickej ochrany bezodkladne písomne oznámiť úradu výkon leteckej činnosti13) v objektoch jadrového zariadenia a jeho bezprostrednej blízkosti,
t)
zabezpečiť systematickú analýzu prevádzkových udalostí a skúseností, vývoja medzinárodných bezpečnostných štandardov a nových vedomostí získaných prostredníctvom výskumu a vývoja a tieto používať na zlepšovanie bezpečnosti svojho jadrového zariadenia a svojej činnosti,
u)
zabezpečiť, aby pred prijatím opatrenia vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti bola vykonaná analýza a konzultácia s odborníkmi z príslušnej oblasti, ktorí sa nepodieľali na tvorbe opatrenia alebo analýzy k nemu, tak, aby boli opatrenia kvalifikované a aby boli zohľadnené všetky bezpečnostné aspekty navrhovaného opatrenia,
v)
bezodkladne informovať úrad o takých vnútorných opatreniach, ktoré majú vplyv na povolené činnosti a ich realizácia môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, ako aj o prerušení činností, ktoré sú opísané v dokumentácii k povoleniu a o dôvodoch takéhoto prerušenia,
w)
zabezpečiť počas výstavby, rekonštrukcií alebo počas opráv jadrových zariadení za účasti úradu alebo úradom poverených osôb kontrolu zhody zmontovaných systémov, konštrukcií, komponentov alebo ich častí s projektovou dokumentáciou, požiadavkami na zabezpečovanie kvality, požiadavkami na kvalitu a overiť zhodu ich sprievodnej technickej dokumentácie so všeobecne záväznými právnymi predpismi; o vykonaných kontrolách vyhotoviť a viesť záznamy,
x)
oznámiť úradu vykonanie kontroly podľa písmena w) najmenej desať dní pred ich uskutočnením, v nepredvídaných prípadoch najneskôr 24 hodín pred ich uskutočnením,
y)
zabezpečiť vykonanie kontrol podľa písmena w) a kontrol prác odovzdaných dodávateľmi osobami, ktoré majú odbornú spôsobilosť podľa § 24 alebo aspoň päť rokov odbornej praxe v príslušných oblastiach využívania jadrovej energie podľa § 2 písm. v) prvého alebo druhého bodu získanú výkonom pracovných činností na obdobnom jadrovom zariadení,
z)
zabezpečiť v systéme odbornej prípravy zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť alebo osobitná odborná spôsobilosť podľa § 24 ods. 1 a 2, získavanie, udržiavanie a rozvoj odborných vedomostí, praktických zručností a osobných postojov v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia.
(2)
Ak úrad súhlas alebo povolenie obmedzí podľa § 8 ods. 1 písm. d), držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až e) je povinný v dostatočnom predstihu pred ukončením platnosti povolenia s prihliadnutím na lehoty uvedené v § 8 ods. 5 a 6 predložiť úradu žiadosť a príslušnú dokumentáciu na vydanie povolenia na pokračovanie činnosti.
(3)
V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodnenému hromadeniu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia odovzdať rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 na ďalšie nakladanie s nimi. Ak ide o rádioaktívne odpady, odovzdanie sa musí uskutočniť najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku, a ak ide o vyhoreté jadrové palivo, odovzdanie sa musí uskutočniť po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú, hospodárnu a efektívnu prepravu do jadrového zariadenia, ku ktorému má povolenie právnická osoba podľa § 3 ods. 11. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prechodné rádioaktívne odpady a na rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom na obsah rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný umožniť inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení alebo do priestorov, v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, a poskytovať potrebnú súčinnosť pri výkone ich činnosti.
(5)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov a orgány štátnej správy zodpovedajúce za plány ochrany obyvateľstva na úrovni kraja umožnia inšpektorom úradu, osobám prizvaným úradom, ako aj oprávneným osobám medzinárodných organizácií vykonávajúcim kontrolu v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky prístup k dokumentácii, do objektov a zariadení, na ktoré sa príslušné havarijné plány vzťahujú.
(6)
Držiteľ povolenia je povinný odovzdávať úradu údaje požadované týmto zákonom a odovzdávať Európskej komisii alebo inému príslušnému orgánu Európskej únie údaje požadované osobitnými predpismi podľa § 13, ako aj ďalšie údaje vyžadované medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná vo vzťahu k Európskej únii s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní. Súčasne je povinný údaje požadované osobitnými predpismi14) zasielať na vedomie úradu.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný predložiť úradu správu o výsledkoch hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení určené rozhodnutím podľa § 4 ods. 2 písm. c) tretieho bodu.
(8)
Držiteľ povolenia je povinný poskytnúť úradu potrebnú súčinnosť na
a)
vykonanie hodnotenia podľa § 4 ods. 1 písm. l),
b)
uskutočnenie partnerského hodnotenia podľa § 4 ods. 1 písm. m).
(9)
Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu skutočností, ktoré boli základom na vydanie súhlasu alebo povolenia, alebo akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmene alebo zrušeniu povolenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa jej vzniku.
(10)
Držiteľ povolenia je povinný plniť aj ďalšie povinnosti uvedené v tomto zákone.
zobraziť paragraf
§ 12
Nakladanie s jadrovými materiálmi

(1)
Pre jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo ich vlastníkovi zaniklo povolenie podľa § 9 ods. 4 alebo jadrové materiály boli nadobudnuté v rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí iného držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) na vykonanie nevyhnutných opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi povolenia sa postupuje primerane podľa § 21 ods. 10.
(2)
Každý, kto nájde jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál alebo má podozrenie, že ide o jadrový materiál alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, je povinný neodkladne oznámiť jeho nález úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky.
(3)
Každý, kto zistí stratu alebo odcudzenie jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu alebo má podozrenie alebo vedomosť o poškodení jadrového materiálu alebo iného obdobného rádioaktívneho materiálu, monitorovacích zariadení alebo plomb sledujúcich stav a tok jadrových materiálov, je povinný neodkladne oznámiť túto skutočnosť úradu, Policajnému zboru alebo hlavnému hygienikovi Slovenskej republiky a Európskej komisii.
(4)
Fyzická osoba alebo právnická osoba v žiadosti o udelenie povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. g) alebo n) okrem údajov podľa § 6 uvedie
a)
druhy jadrových materiálov,
b)
činnosti, na ktoré bude jadrové materiály používať.
(5)
Ak sa bude s jadrovými materiálmi nakladať v jadrovom zariadení, k žiadosti o udelenie povolenia sa pripoja údaje vyžadované osobitným predpisom.16)
(6)
Žiadosť o udelenie povolenia predloží fyzická osoba alebo právnická osoba
a)
najneskôr šesť mesiacov pred prvým príjmom jadrových materiálov do jadrového zariadenia,
b)
najneskôr dva mesiace pred prvým príjmom jadrových materiálov mimo jadrového zariadenia.
(7)
Používať jadrové materiály spôsobom, pri ktorom sa spotrebujú alebo rozriedia tak, že ich nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmenia svoju formu alebo stav, okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim súhlasom úradu a Európskej komisie.
(8)
Podrobnosti o požiadavkách pri nakladaní s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
zobraziť paragraf
§ 15
Preprava rádioaktívnych materiálov

(1)
Prepravca rádioaktívnych materiálov je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pripravuje prepravu rádioaktívnych materiálov, je v prepravných dokumentoch označená ako prepravca a je držiteľom povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov.
(2)
Prepravovať rádioaktívne materiály možno len na základe povolenia na prepravu, ktoré vydá úrad prepravcovi, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov vydá úrad po predložení písomnej žiadosti doloženej dokumentáciou uvedenou v prílohe č. 2 bode A.
(4)
Prepravu rádioaktívnych materiálov možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých typy schválil úrad. Úrad rozhodne o žiadosti o schválenie typu prepravného zariadenia v lehote do 12 mesiacov od začatia konania. Držiteľ rozhodnutia o schválenom type prepravného zariadenia je povinný oznámiť úradu výrobné čísla prepravných zariadení. Podrobnosti o náležitostiach žiadosti a o dokladoch, ktoré je nutné k žiadosti doložiť, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5)
Rozhodnutie o schválení typu prepravného zariadenia sa vydáva najviac na päť rokov.
(6)
Prepravca je povinný overovať zhodu vlastností a parametrov prepravných zariadení so schváleným typom a túto zhodu preukazovať.19)
(7)
Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v členských štátoch alebo v niektorom zo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú súčasne zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, sa považujú za typovo schválené podľa tohto zákona.
(8)
Prepravné zariadenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, ktoré boli schválené obdobným spôsobom v štátoch nespadajúcich pod odsek 7, môže úrad považovať za typovo schválené podľa tohto zákona.
(9)
Pri prepravných zariadeniach určených na prepravu rádioaktívnych materiálov je súčasťou podkladov na rozhodnutie úradu o typovom schválení dokumentácia o skúškach, ktoré sa vykonajú na náklady žiadateľa u oprávnených osôb na vykonávanie takýchto skúšok.
(10)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov sa udeľuje pre každú prepravu; to neplatí, ak ide o prepravu toho istého druhu rádioaktívnych materiálov, pri tom istom druhu prepravy a tým istým prepravcom, keď možno udeliť povolenie na prepravu až na jeden rok, ak ide o prepravu jadrových materiálov alebo vyhoretého jadrového paliva, a na tri roky, ak ide o prepravu rádioaktívnych odpadov.
(11)
Povolenie na prepravu rádioaktívnych materiálov nie je potrebné na prepravu
a)
výrobkov z neožiareného prírodného a ochudobneného uránu a neožiareného tória,
b)
jadrových materiálov, ktorých preprava za 12 po sebe idúcich kalendárnych mesiacov nepresiahne
1.
500 kg pre prírodný neožiarený urán,
2.
1 000 kg pre neožiarený ochudobnený urán a neožiarené tórium.
(12)
Prepravca rádioaktívnych materiálov je povinný zabezpečiť ohlásenie ich vstupu alebo výstupu z územia Slovenskej republiky do alebo zo štátov mimo Európskej únie pohraničnému colnému úradu a predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia, a ak ide o tranzit, pri vstupe overenú kópiu platného povolenia štátu, do ktorého majú byť rádioaktívne materiály zo Slovenskej republiky prepustené. Bez splnenia tejto podmienky colný úrad tento tovar neprepustí. Údaje uvedené v týchto dokladoch colný úrad oznámi úradu.
(13)
Na prepravu rádioaktívnych materiálov sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21 ods. 4. Pri preprave rádioaktívnych materiálov musia byť splnené požiadavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.20)
(14)
Podrobnosti o požiadavkách pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
zobraziť paragraf
§ 21
Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom

(1)
Za zabezpečenie bezpečného nakladania s rádioaktívnymi odpadmi v súlade s vnútroštátnym programom až po ich prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov a za bezpečnosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi zodpovedá držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Držiteľ povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) zodpovedá za bezpečnostné aspekty jadrového zariadenia vrátane rádioaktívneho odpadu, s ktorým sa v ňom nakladá. Ak držiteľ povolenia podľa druhej vety nakladá v jadrovom zariadení s rádioaktívnymi odpadmi, ktoré vznikli v jadrovom zariadení, vo vzťahu ku ktorému je držiteľom povolenia iná osoba, tak v každom kroku nakladania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť medzi týmito dvoma držiteľmi povolenia určená zodpovednosť za rádioaktívne odpady v zariadení, v ktorom sa s nimi nakladá.
(2)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom po ich prevzatí právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom tejto právnickej osoby.
(3)
Úprava rádioaktívnych odpadov sú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej na ich prepravu a ukladanie alebo ich skladovanie.
(4)
S rádioaktívnymi odpadmi sa musí nakladať tak, aby sa
a)
zachovala podkritickosť,
b)
zabezpečil odvod zostatkového tepla,
c)
minimalizovali účinky ionizujúceho žiarenia na obsluhu, obyvateľstvo a životné prostredie,2)
d)
prihliadalo na vlastnosti ovplyvňujúce jadrovú bezpečnosť, ako sú toxicita, horľavosť, výbušnosť a iné nebezpečné vlastnosti.
(5)
Produkcia rádioaktívnych odpadov a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa musia riadiť technickými a organizačnými opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne dosiahnuteľnej úrovni.
(6)
Za ukladanie rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia a inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov vrátane uzatvorenia úložiska a jeho inštitucionálnej kontroly zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. V Slovenskej republike je možné ukladať len rádioaktívny odpad, ktorý sa vyprodukoval na jej území, ak medzinárodná zmluva,29) ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak. Takáto medzinárodná zmluva musí brať do úvahy bezpečnostné normy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.
(7)
Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku, ktorý je vo vlastníctve štátu, v súlade so schválenou Koncepciou územného rozvoja Slovenska a ďalšou schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
(8)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi vrátane nákladov na zabezpečenie inštitucionálnej kontroly po uzatvorení úložiska uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak osobitným zákonom nie je ustanovené inak.28)
(9)
Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca nie je schopný bezpečne nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí iného držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. V rozhodnutí úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi.
(10)
Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca, alebo náklady, ktoré vynakladá držiteľ povolenia určený úradom podľa odseku 9, uhrádza Národný jadrový fond. Ak sa pôvodca rádioaktívnych odpadov zistí dodatočne, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.
(11)
Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému uloženiu.
(12)
Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem prípadov, v ktorých je dodržaný postup podľa § 16, a okrem úradom povoleného dovozu rádioaktívnych odpadov,
a)
ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený,
b)
na účely ich spracovania alebo úpravy na území Slovenskej republiky, ak vývoz materiálu s alikvotnou aktivitou je zmluvne zabezpečený a úradom povolený.
(13)
Ak sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo vyprodukované na území Slovenskej republiky prepraví na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu alebo tretieho štátu, konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie týchto materiálov vrátane odpadu, ktorý vznikne ako vedľajší produkt, nesie i naďalej Slovenská republika, ak medzinárodná zmluva,29) ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
(14)
Ukladanie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vyprodukoval na území Slovenskej republiky, je možné v inom členskom štáte alebo v treťom štáte len na základe medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a týmto iným členským štátom alebo tretím štátom, ktorá nadobudne platnosť najneskôr v čase prepravy tohto rádioaktívneho odpadu a ktorá zohľadňuje odporúčania Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a v súlade s ustanoveniami § 16 až 16l. Ak sa ukladajú rádioaktívne odpady v treťom štáte, úrad pred uskutočnením prepravy informuje Európsku komisiu o uzatvorení medzinárodnej zmluvy o takomto ukladaní rádioaktívnych odpadov, pričom
a)
tretí štát, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, musí byť zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,3a) alebo má s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu uzavretú dohodu, ktorá sa vzťahuje na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnym odpadom,
b)
ciele programov tretieho štátu, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať, ktoré sa týkajú nakladania s rádioaktívnym odpadom, musia byť z hľadiska vysokej úrovne bezpečnosti rovnocenné s požiadavkami podľa tohto zákona,
c)
úložisko v treťom štáte, v ktorom sa má rádioaktívny odpad ukladať je v prevádzke pred uskutočnením prepravy a prevádzkovateľ tohto úložiska má povolenie na prijatie prepravovaného rádioaktívneho odpadu.
(15)
Držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vykonáva jednotlivé činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi spôsobom, ktorý zabezpečuje optimalizáciu množstva a aktivity rádioaktívnych odpadov pri zohľadnení princípov minimalizácie ich tvorby.
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 12 a 14 sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, pričom držiteľ povolenia, ktorý vyhoreté jadrové palivo vyprodukoval, zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho odovzdanie a jeho prevzatie právnickou osobou podľa § 3 ods. 11.
(17)
Všetky činnosti pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
(18)
Podrobnosti o požiadavkách na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom s dôrazom na jeho skladovanie a ukladanie a na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vrátane ich produkcie, roztriedenia rádioaktívnych odpadov do tried a podrobnosti o požiadavkách pri ich dovoze, o požiadavkách na rozsah a obsah dokumentácie pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na zariadenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, o požiadavkách na evidenciu nakladania s rádioaktívnymi odpadmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
zobraziť paragraf
§ 23
Jadrová bezpečnosť

(1)
Držiteľ povolenia zodpovedá za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa prvej vety zahŕňa aj zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia.
(2)
Držiteľ povolenia je povinný
a)
zabezpečiť a udržiavať finančné zdroje a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou potrebnou na plnenie povinností podľa tohto zákona vrátane vhodných pracovných podmienok a nevyhnutnej inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou,
b)
zabezpečiť, aby dodávatelia a subdodávatelia, ktorých činnosť by mohla mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon týchto činností,
c)
plniť oznamovacie povinnosti vo vzťahu k úradu, ako aj nepretržite plniť požiadavky na jadrovú bezpečnosť a pravidelne vyhodnocovať ich plnenie s cieľom zvyšovať jadrovú bezpečnosť na najvyššiu rozumne uskutočniteľnú úroveň pri uplatňovaní kultúry bezpečnosti,
d)
pri hodnotení bezpečnosti prevádzky jadrového zariadenia, ako aj pri hodnotení zmien jadrového zariadenia vychádzať z predprevádzkovej bezpečnostnej správy a z príslušnej dokumentácie podľa príloh č. 1 a 2 a túto neodkladne aktualizovať v súlade s realizovanými zmenami,
e)
bezpečnostným aspektom venovať prednostnú pozornosť pred všetkými ostatnými aspektmi povolenej činnosti,
f)
počas prevádzky a počas vyraďovania jadrového zariadenia pravidelne hodnotiť, overovať, a ak je to rozumne uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a najmenej raz za desať rokov vykonávať pravidelné, komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení s prihliadnutím na aktuálny stav poznatkov v oblasti hodnotenia jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a na elimináciu ich výskytu v budúcnosti; to zahŕňa aj overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií a zmiernenie následkov havárií vrátane overenia uplatnenia princípov ochrany do hĺbky,
g)
vykonávať hodnotenie jadrovej bezpečnosti podľa písmena f) v intervaloch a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad; toto posúdenie bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie jadrového zariadenia, prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem, pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ podľa § 23a ods. 8,
h)
na vykonávanie činností na jadrovom zariadení, a to na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky vybraných zariadení vydať a dodržiavať prevádzkové predpisy, ktoré musia byť v súlade s podmienkami povolenia; držiteľ povolenia je povinný prevádzkové predpisy aktualizovať podľa stavu jadrového zariadenia,
i)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. w) po vydaní súhlasu úradu a v prípadoch uvedených v osobitných predpisoch21) aj po stanovisku Európskej komisie,
j)
realizovať zmeny na jadrovom zariadení uvedené v § 2 písm. x) len po ich predchádzajúcom ohlásení úradu a po posúdení úradom podľa § 4 ods. 2 písm. g) druhého bodu,
k)
viesť samostatnú evidenciu o zmenách na jadrovom zariadení podľa § 2 písm. w) alebo písm. x),
l)
vytvoriť systém riadenia dočasných a trvalých zmien tak, aby
1.
zmeny boli riadne navrhnuté, preskúmané, kontrolované a zavedené po zohľadnení povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. u) a
2.
pri realizácii týchto zmien boli splnené požiadavky na jadrovú bezpečnosť,
m)
vykonávať zmeny tak, aby počet dočasných zmien uskutočnených súčasne bol udržiavaný na najnižšej možnej úrovni,
n)
vykonať
1.
pre každú zmenu predbežné hodnotenie jej vplyvu na jadrovú bezpečnosť,
2.
následné úplné hodnotenie vplyvu zmeny na jadrovú bezpečnosť; následné hodnotenie nie je potrebné vykonať, ak predbežné hodnotenie preukáže, že zmena nemá žiadny vplyv na jadrovú bezpečnosť,
3.
hodnotenie zmeny v príslušnej dokumentácii,
o)
určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia vrátane návodov na riadenie ťažkých havárií alebo obdobných návodov, a to pre efektívnu odozvu na nehody a havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo následky zmierniť; tieto postupy a opatrenia
1.
musia byť v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa precvičovať na účely overenia ich vykonateľnosti,
2.
majú za cieľ riešiť havárie a ťažké havárie, ktoré môžu nastať pri všetkých prevádzkových režimoch, ako aj tie, ktoré sa súčasne vyskytnú na viacerých jadrových zariadeniach alebo ovplyvnia viaceré jadrové zariadenia,
3.
zabezpečia prijatie vonkajšej pomoci a
4.
musia byť pravidelne posudzované a aktualizované s ohľadom na skúsenosti z havarijných cvičení a s ohľadom na poučenia získané z havárií,
p)
vytvoriť systém, ktorý umožní zamestnancom nahlásiť a podávať správy o udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť, a ktorý tiež požaduje od zamestnancov hlásenie všetkých udalostí, umožní a motivuje zamestnancov podávať príslušnej úrovni riadenia správy o všetkých udalostiach s potenciálnym vplyvom na jadrovú bezpečnosť,
q)
evidovať, vyhodnocovať a dokumentovať bezpečnostne významné vlastné prevádzkové skúsenosti a skúsenosti z prevádzky iných porovnateľných jadrových zariadení na účel identifikácie skrytého narušenia dosiahnutej úrovne jadrovej bezpečnosti alebo potenciálnych prekurzorov a možných trendov k znižovaniu jadrovej bezpečnosti alebo bezpečnostných rezerv,
r)
zabezpečiť zisťovanie príčin prevádzkových udalostí a vyhodnocovanie prevádzkových skúseností vrátane príslušnej kvalifikácie zamestnancov,
s)
vytvoriť systém na vyhodnocovanie a uchovávanie informácií týkajúcich sa spätnej väzby z prevádzkových skúseností tak, aby zamestnanci zodpovední za spätnú väzbu mohli kedykoľvek jednoducho tieto informácie vyhľadávať a vyhodnocovať,
t)
pravidelne vyhodnocovať a zdokumentovať účinnosť zavedeného systému spätnej väzby na účel splnenia cieľov podľa písmena s) na základe ukazovateľov a kritérií určených držiteľom povolenia alebo nezávislou fyzickou osobou alebo právnickou osobou,
u)
oboznamovať svojich dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže ovplyvniť jadrovú bezpečnosť, s požiadavkami kultúry bezpečnosti a kontrolovať ich plnenie,
v)
zabezpečiť prostredníctvom vlastných zamestnancov technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov, služieb a prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti od dodávateľov,
w)
udržiavať primeraný kontakt s právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré sa podieľali na projektovaní a výstavbe jadrového zariadenia s cieľom poskytnutia spätnej informácie o prevádzkových skúsenostiach a získania odbornej pomoci v prípade prevádzkových udalostí.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na držiteľa povolenia vydaného podľa § 5 ods. 3 písm. b) až d) pre všetky druhy jadrových zariadení, ako aj na držiteľa povolenia podľa § 5 ods. 3 písm. e) primerane tak, ako to umožňuje rozsah a obsah povolenia.
(4)
Držiteľ povolenia je povinný na účel zvyšovania úrovne jadrovej bezpečnosti používať pravdepodobnostné hodnotenie jadrovej bezpečnosti, ktoré je zamerané na identifikáciu, kvantifikáciu, kvalifikáciu a zhodnotenie ťažiskových ukazovateľov a aspektov jadrovej bezpečnosti a ich vzájomného pôsobenia, pričom je nevyhnutné zohľadniť parametre, rozsah vhodnosti a objektívne obmedzenia pravdepodobnostného hodnotenia v závislosti od druhu jadrového zariadenia.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví
a)
podrobnosti o technických, organizačných, administratívnych, finančných a personálnych požiadavkách na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení pri ich umiestňovaní, projektovaní, výstavbe, uvádzaní do prevádzky, prevádzke, vyraďovaní a uzatvorení úložiska,
b)
kritériá pre kategorizáciu vybraných zariadení do bezpečnostných tried,
c)
podrobnosti o hodnotení rozsahu, obsahu a vplyvov zmien,
d)
podrobnosti o vyhodnocovaní, dokumentovaní, rozsahu spätnej väzby,
e)
rozsah a obsah pravdepodobnostného hodnotenia jadrovej bezpečnosti, ukazovatele a parametre jadrovej bezpečnosti ním sledované.
zobraziť paragraf
§ 28
Havarijné plánovanie a havarijná pripravenosť

(1)
Havarijné plánovanie je súbor opatrení a postupov na zisťovanie a zdolávanie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a na zisťovanie a zmierňovanie a odstraňovanie následkov úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia pri nakladaní s jadrovými materiálmi, s rádioaktívnymi odpadmi alebo s vyhoretým jadrovým palivom a pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(2)
Havarijná odozva je plánovaná činnosť držiteľa povolenia a orgánov verejnej správy vykonávaná v priebehu nehody a havárie na jadrovom zariadení a nehody a havárie pri preprave, ktorá je opísaná v havarijnom pláne.
(3)
Havarijné plány sa delia na
a)
predbežný vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení počas jeho alebo ich výstavby,
b)
vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia alebo viacerých jadrových zariadení, ktoré prevádzkuje jeden držiteľ povolenia, a väzbu na plán ochrany obyvateľstva,38)
c)
plán ochrany obyvateľstva, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva v oblasti ohrozenia počas úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia, ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,
d)
havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia počas nehody alebo havárie pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(4)
Havarijné plány musia zohľadňovať nehody alebo havárie vrátane menej pravdepodobných havárií s veľmi vážnymi vplyvmi na zdravie alebo majetok obyvateľstva a životné prostredie v oblasti ohrozenia, ktoré vyžadujú zavedenie opatrení na prekonanie alebo zmiernenie následkov nehôd alebo havárií na území alebo mimo územia jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov vrátane princípov koordinácie činností orgánov alebo právnických osôb zúčastnených na prekonávaní alebo zmierňovaní následkov nehôd alebo havárií.
(5)
Držiteľ povolenia je povinný prijať preventívne opatrenia, ako aj opatrenia na zdolanie alebo zmiernenie následkov nehôd a havárií jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov. O opatreniach a postupoch je držiteľ povolenia povinný informovať verejnosť.
(6)
Na zabezpečenie povinností podľa odseku 5 je držiteľ povolenia povinný zriadiť osobitné pracovisko a vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru.
(7)
Držiteľ povolenia je povinný vytvoriť takú organizačnú štruktúru pre havarijnú pripravenosť a havarijnú odozvu na území jadrového zariadenia, aby bola vymedzená zodpovednosť a koordinácia medzi držiteľom povolenia a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na časový priebeh nehody alebo havárie.
(8)
Úrad schvaľuje veľkosť oblasti ohrozenia jadrovým zariadením pre každé jadrové zariadenie na základe žiadosti v konaní o udelenie príslušného povolenia. Na základe schválenej veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením obvodné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijným plánovaním rozhodnutím zaradia obce do oblasti ohrozenia. Ak je jedna osoba žiadateľom o príslušné povolenie vo vzťahu k viacerým jadrovým zariadeniam nachádzajúcim sa na území, pre ktoré bol vypracovaný aj spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa tieto jadrové zariadenia za jedno jadrové zariadenie a oblasť ohrozenia je len jedna spoločná.
(9)
Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia alebo vyraďovanie je povinný zabezpečiť systémy monitorovania jadrového zariadenia, ako aj v oblasti ohrozenia.
(10)
Orgány štátnej správy, obce, fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej pôsobnosti a poskytovať si navzájom potrebné podklady.
(11)
Žiadateľ o vydanie povolenia je povinný predložiť úradu na schválenie vnútorný havarijný plán po jeho posúdení ministerstvom zdravotníctva najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné schválenie.
(12)
Plány ochrany obyvateľstva krajov v oblasti ohrozenia sú povinné obvodné úrady v sídlach krajov predložiť úradu na posúdenie najneskôr osem mesiacov pred plánovaným začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(13)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný predložiť havarijný dopravný poriadok na posúdenie úradu najneskôr šesť mesiacov pred prvým plánovaným uskutočnením prepravy rádioaktívnych materiálov a následne každých päť rokov na opätovné posúdenie.
(14)
Držitelia povolení alebo obvodné úrady v sídlach krajov sú povinné predložiť havarijné plány na opätovné posúdenie alebo schválenie v termíne kratšom ako päť rokov, ak nastali zmeny jadrového zariadenia podľa § 2 písm. w), organizačnej štruktúry podľa odseku 6 alebo prostriedkov určených na zvládnutie nehody alebo havárie jadrového zariadenia alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, zmeny vo veľkosti oblasti ohrozenia, zmeny vo veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia alebo zmeny v zabezpečení prepravy rádioaktívnych materiálov, alebo zmeny na základe výsledkov cvičení a kontrol.
(15)
Havarijný plán podľa odseku 3
a)
písm. a) a b) schvaľuje úrad,
b)
písm. c) schvaľuje ministerstvo vnútra,
c)
písm. d) schvaľuje ministerstvo dopravy a výstavby.
(16)
Žiadateľ o vydanie povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov, pred predložením havarijných plánov spracovaných podľa odseku 3 písm. d) na posúdenie úradom, požiada o vyjadrenie ministerstvo vnútra.
(17)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oznámiť ministerstvu vnútra harmonogram prepravy vyhoretého jadrového paliva najneskôr 10 dní pred uskutočnením prepravy.
(18)
Schválené havarijné plány a schválené veľkosti oblasti ohrozenia jadrovým zariadením sú záväzné pre orgány štátnej správy, obce, ako aj pre fyzické osoby a právnické osoby dotknuté havarijným plánom.
(19)
Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych materiálov je povinný oboznámiť osoby podieľajúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov s havarijným dopravným poriadkom a zaškoliť určené osoby na výkon funkcií podľa havarijného dopravného poriadku. Ostatné osoby zúčastňujúce sa na preprave rádioaktívnych materiálov musí držiteľ povolenia poučiť o ich povinnostiach, ak vznikne nehoda a havária pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(20)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou pravidelne informujú verejnosť, ktorá by mohla byť postihnutá následkom nehody alebo havárie, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa jej týkajú, a to najmenej v rozsahu
a)
základných informácií o rádioaktivite a jej účinkoch na zdravie, obyvateľstvo a o jej vplyve na životné prostredie,
b)
informácií o rôznych druhoch nehôd a havárií a o ich možnom vplyve na obyvateľstvo a životné prostredie,
c)
plánovaných opatrení zameraných na varovanie, ochranu a pomoc verejnosti pri nehode alebo havárii a v rozsahu informácií o činnostiach, ktoré má verejnosť vykonať pri nehode alebo havárii.
(21)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídlach krajov dotknuté havarijnou pripravenosťou musia informácie podľa odseku 20 verejnosti trvalo sprístupniť a pravidelne aktualizovať v nadväznosti na zmeny havarijných plánov.
(22)
Držiteľ povolenia a okresné úrady v sídle kraja dotknuté havarijnou odozvou sú povinné pri vzniku udalosti podľa § 27 ods. 3 písm. b) a c) alebo pri hrozbe vzniku takejto udalosti bezodkladne informovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa nehody alebo havárie, o krokoch, ktoré treba podniknúť, a, ak je to potrebné, o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa dotknutej verejnosti týkajú. Poskytované informácie zahŕňajú informácie podľa odseku 20 doplnené najmenej o informácie o
a)
nehode a havárii, o jej charakteristike, najmä jej pôvode, rozsahu a možnom vývoji,
b)
opatreniach v období ohrozenia,
c)
neodkladných a následných opatreniach na ochranu obyvateľstva.
(23)
Dotknuté orgány štátnej správy a obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľstva alebo havarijným dopravným poriadkom na precvičovaní a uskutočňovaní ochranných opatrení a v určenom rozsahu aj na likvidácii následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení alebo nehôd alebo havárií pri preprave rádioaktívnych materiálov.
(24)
Realizáciu cvičení a hodnotenie priebehu a následkov nehôd alebo havárií jadrových zariadení a pri preprave rádioaktívnych materiálov a prípravu návrhov opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup zabezpečuje úrad na svojom pracovisku vybavenom potrebnými technickými prostriedkami; návrhy opatrení alebo odporúčaní na ďalší postup úrad zasiela ministerstvu vnútra a obvodným úradom v sídle kraja v oblasti ohrozenia.
(25)
Držiteľ povolenia je povinný na vlastné náklady a orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie sú povinné bezodplatne poskytovať úradu vo forme, rozsahu a spôsobom, ako sú požadované úradom, údaje potrebné na zabezpečenie havarijnej pripravenosti, na prípravu a realizáciu cvičení, na hodnotenie nehôd alebo havárií na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov a na prognózu ich vývoja, ako sú technologické údaje jadrových zariadení, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje.
(26)
Podrobnosti o obsahu havarijných plánov, podrobnosti o postupe pri ich predkladaní a schvaľovaní, opatreniach, postupoch a činnostiach vrátane stanovenia stupňov závažnosti udalostí podľa medzinárodných kritérií, podrobnosti o informovaní úradu a verejnosti, podrobnosti o náležitostiach podkladov potrebných k žiadosti o schválenie veľkosti oblasti ohrozenia, veľkosti spoločnej oblasti ohrozenia vrátane termínu predloženia žiadosti, podrobnosti o systémoch monitorovania, podrobnosti o školeniach, o precvičovaní a o aktualizácii havarijných plánov, podrobnosti o poskytovaných dátach a časovom priebehu nehody alebo havárie na jadrových zariadeniach a pri preprave rádioaktívnych materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
zobraziť paragraf
§ 32
Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia

(1)
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo pri vzniku závažných skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej pripravenosti, úrad rozhodne o obmedzení rozsahu alebo platnosti povolenia alebo uloží držiteľovi povolenia vykonať nevyhnutné opatrenia, prípadne rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia.
(2)
Ak iný orgán rozhodne o zastavení prevádzky jadrového zariadenia z iných dôvodov, ako je ohrozenie bezpečnosti, je tento orgán povinný uhradiť držiteľovi povolenia náklady potrebné na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti a príslušnú časť nákladov Národnému jadrovému fondu na vyraďovanie jadrového zariadenia, ktoré v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikli.
zobraziť paragraf
§ 34
Priestupky a iné správne delikty

(1)
Úrad uloží pokutu až do 2 000 000 eur držiteľovi povolenia, ktorý poruší ustanovenie § 3 ods. 2, 9, 10 alebo ods. 12.
(2)
Úrad uloží pokutu až do 1 000 000 eur právnickej osobe, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6.
(3)
Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností podľa § 10 alebo § 20 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrenia v určenej lehote uloženého rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).
(4)
Úrad uloží pokutu až do 33 200 eur právnickej osobe za nesplnenie povinností uložených v § 3 ods. 13 a 14, § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3.
(5)
Úrad uloží pokutu až do 16 597 eur držiteľovi povolenia za neoznámenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany, havarijného plánovania alebo za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.
(6)
Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá poruší ustanovenie § 3 ods. 6 alebo nesplní povinnosti uložené v § 3 ods. 13 a 14, v § 12 ods. 2 a 3 a v § 33 ods. 3. Úrad uloží za tieto priestupky pokutu do 3 320 eur. V konaní o priestupku úrad postupuje podľa osobitného predpisu.44)
(7)
Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty, ktorú je možné podľa odsekov 1 až 5 uložiť.
(8)
Konanie o uloženie pokuty podľa odsekov 1 až 5 možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(9)
Pri ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup dozorovaných subjektov alebo dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb pri odstraňovaní následkov nedostatkov a k prijatým opatreniam. V odôvodnených prípadoch môže úrad od uloženia pokuty upustiť.
(10)
Uložením pokuty držiteľovi povolenia alebo iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám zostáva nedotknutá ich trestná zodpovednosť, ako aj trestná zodpovednosť ich zamestnancov.
(11)
Pokuty sú príjmom Národného jadrového fondu. Správa pohľadávky štátu z rozhodnutia o uložení pokuty prechádza po právoplatnosti tohto rozhodnutia bezodplatne na Národný jadrový fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.
zobraziť paragraf
...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore