Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.08.2017 do 31.03.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisovv

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Všeobecná časť

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dôsledne transponuje smernicu Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25. 07. 2014, ďalej len „smernica 2014/87/Euratom“), a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17. 01. 2014, ďalej len „smernica 2013/59/Euratom“), spadajúce do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V zmysle ustanovení oboch smerníc sú členské štáty Európskej únie povinné v stanovenej transpozičnej lehote uviesť do účinnosti vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s predmetnými smernicami a bezodkladne o tom informovať Komisiu. Lehota pre transpozíciu smernice 2014/87/Euratom uplynie dňa 15. augusta 2017 a pre transpozíciu vybraných ustanovení smernice 2013/59/Euratom vecne spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky dňa 6. februára 2018.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 484 z 24. septembra 2014 určila gestorské ústredné orgány štátnej správy a niektoré orgány verejnej moci zodpovedné za prebratie a aplikáciu smerníc. V bode B. 70. tohto uznesenia uložila predsedníčke Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky úlohu predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/87/Euratom, a to do 30. apríla 2017. Vláda Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. 151 z 2. apríla 2014 v bode B. 12. taktiež uložila ministerke zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s predsedníčkou Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky povinnosť zabezpečiť prebratie smernice 2013/59/Euratom do právneho poriadku Slovenskej republiky a vykonať notifikáciu, a to do 6. februára 2018.

Poslaním navrhovanej zákonnej právnej úpravy je zaručiť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike tak, aby táto zapadala do spoločného rámca Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Tento rámec bol pôvodne vytvorený smernicou Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 02. 07. 2009, ďalej len „smernica 2009/71/Euratom“), a do právneho poriadku Slovenskej republiky bol prebratý zákonom č. 350/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto právna úprava ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, ktorý vychádza z požiadaviek definovaných v Dohovore o jadrovej bezpečnosti a zo základných bezpečnostných princípov formulovaných Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Vzhľadom na ďalší vývoj v oblasti mierového využívania jadrovej energie po roku 2009, osobitne s ohľadom na udalosti sprevádzajúce haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime v Japonsku v roku 2011, sa na medzinárodnej úrovni opätovne upriamila pozornosť na potrebu prijatia účinných opatrení na minimalizáciu rizík vzniku nehôd a havárií na jadrových zariadeniach a na zaručenie najvyšších dosiahnuteľných úrovní jadrovej bezpečnosti existujúcich i projektovaných jadrových zariadení. Tento vývoj sa na medzinárodnej úrovni odrazil v ustanoveniach smernice 2014/87/Euratom, ktorá reagovala na zistené nedostatky na úrovni národných dozorných orgánov s pôsobnosťou pre dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, držiteľov povolenia na prevádzku jadrových zariadení a regulačného rámca ako takého, a pristúpila k precizovaniu a sprísneniu noriem pre zaistenie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v členských štátoch Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Euratom“). Predkladaný návrh zákona v tomto kontexte berie do úvahy aj závery obsiahnuté vo Viedenskej deklarácii o jadrovej bezpečnosti, ktorá bola prijatá v roku 2015 ako reakcia medzinárodného spoločenstva na udalosti vo Fukušime s cieľom definovať dodatočné požiadavky na jadrovú bezpečnosť existujúcich i budúcich jadrových zariadení.

Predkladaný návrh zákona zohľadňuje legislatívne opatrenia prijaté na úrovni členských štátov Euratomu a dôslednou transpozíciou smernice 2014/87/Euratom sleduje cieľ zaistenia vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike. Medzi najvýznamnejšie zmeny obsiahnuté v návrhu zákona patrí požiadavka na pravidelné partnerské hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení členských štátov Euratomu, a to formou posudzovania spoločnej špecifickej technickej témy. Partnerské hodnotenie by malo smerovať k vypracovaniu národných akčných plánov a vlastných vnútroštátnych hodnotení, ktorých úlohou by malo byť riešenie partikulárnych nedostatkov zistených v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Požadované partnerské hodnotenia by pritom mali byť postavené na zásade vzájomnej dôvery.

Predkladaná navrhovaná právna úprava taktiež posilňuje postavenie národného dozorného orgánu s vecnou pôsobnosťou pre výkon dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, ktorým je v podmienkach Slovenskej republiky Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky má vystupovať ako nezávislý orgán pri regulačnom rozhodovaní, čo sa pri zaisťovaní vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti pretavuje do požiadavky nestranného a transparentného rozhodovania bez náležitého ovplyvňovania, ktoré by mohlo ohroziť jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení v Slovenskej republike.

Súčasťou požiadavky na transparentnosť pri rozhodovaní nezávislého dozorného orgánu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je aj zvýšená informačná povinnosť účastníkov rozhodovacích procesov v tejto oblasti. Konečným cieľom navrhovanej právnej úpravy je poskytnúť verejnosti príležitosť zúčastňovať sa vybraných fáz rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení. V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej citlivé informácie podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „atómový zákon“) prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené atómovým zákonom a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä v kontexte čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) a čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14. 02. 2003). Načrtnutý prístup je v súlade s princípmi obsiahnutými v čl. 8 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorý umožňuje vylúčiť prístup verejnosti k niektorým informáciám za predpokladu reštriktívneho výkladu takéhoto ustanovenia. V tomto kontexte sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementujú závery obsiahnuté v náleze Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.

S ohľadom na cieľ dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení vo všetkých štádiách životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie) sú formulované nové legislatívne požiadavky na podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov nových jadrových zariadení. Posudzovanie jadrovej bezpečnosti by mali vykonávať držitelia povolenia podľa atómového zákona, a to ako subjekty zodpovedné za jadrovú bezpečnosť svojich jadrových zariadení, a pod kontrolou príslušného dozorného orgánu, ktorým je Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. S tým súvisí aj legislatívne zakotvenie koncepcie ochrany do hĺbky, ktorá spolu s účinnou kultúrou jadrovej bezpečnosti pôsobí ako rozhodujúci faktor pre dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania.

Návrh zákona vo zvýšenej miere kladie dôraz na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu s vplyvom na jadrovú bezpečnosť ako u držiteľa povolenia podľa atómového zákona, u jeho dodávateľov a subdodávateľov, tak aj na strane dozorného orgánu. V tomto kontexte je legislatívne vyjadrená požiadavka na zapojenie týchto osôb do kontinuálneho procesu vzdelávania.

Nad rámec transpozície predmetných smerníc reaguje návrh zákona aj na zmenu procesu predkladania žiadostí podľa atómového zákona Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Precizuje sa tak spôsob podávania žiadostí úradu elektronickou formou, zachovávajúc možnosť predkladania žiadostí v listinnej podobe. Návrh zákona taktiež zapracúva niektoré ďalšie naliehavé podnety, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a zo vstupov účastníkov legislatívneho procesu.

V neposlednom rade návrh zákona precizuje právnu úpravu dotýkajúcu sa riadenia havárií a havarijnej odozvy. Formuluje pritom požiadavku adresovanú držiteľovi povolenia podľa atómového zákona, aby tento stanovil záväzné postupy, usmernenia a opatrenia, ktoré sa zaoberajú riešením havárií (vrátane ťažkých havárií), ktoré by mohli nastať vo všetkých prevádzkových režimoch jadrového zariadenia. Tieto opatrenia okrem iného smerujú k požiadavke, aby držiteľ povolenia zabezpečil dostatočný personál, vybavenie a potrebné zdroje pre zvládanie takýchto situácií. Osobitne sa posilňuje informačná povinnosť vo vzťahu k informovaniu verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a k pravidelnej aktualizácii týchto informácií v prípade zasiahnutia obyvateľstva v dôsledku havarijnej situácie.

Keďže predkladaný návrh zákona je návrhom právneho predpisu, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa základných noriem podľa čl. 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, podlieha v zmysle čl. 33 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu notifikačnej povinnosti voči Komisii. Taktiež, ako právny predpis technického charakteru v neharmonizovanej oblasti, predkladaný návrh zákona podlieha aj notifikačnej povinnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. EÚ L 241, 17. 09. 2015).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (rozpočtovo zabezpečené negatívne vplyvy) a na podnikateľské prostredie (negatívne).

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na transpozičný termín preberaných smerníc a s prihliadnutím na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu na 1. august 2017. Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Doložka vybraných vplyvov

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy v odhadovanom objeme približne 60 000 eur periodicky raz za šesť rokov. Zvýšené výdavky majú pokrývať náklady na vypracovanie a predloženie správy ako výstupu z partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti zavádzanej predkladaným návrhom zákona ako opatrenia prijatého v dôsledku transpozície povinností vyplývajúcich zo smernice Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Predpokladané zvýšené výdavky sú plne kryté prostriedkami v rozpočtovej kapitole Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky ustanovenia smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a vybrané ustanovenia smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom. Návrh zákona taktiež rieši vybrané problémy elektronizácie výkonu verejnej správy v zmysle požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a transpozíciu vybraných ustanovení smernice Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom, spadajúcich do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. V záujme zvýšenia transparentnosti návrh zákona precizuje ustanovenia, ktoré implementujú čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) v reakcii na návrh nálezu Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.

Navrhovaná právna úprava prispeje k dosahovaniu cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a k jej neustálemu zvyšovaniu. Tento cieľ sa dosiahne posilnením regulačného rámca spadajúceho do pôsobnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako vecne príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, precizovaním povinností držiteľa povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátane stanovenia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a zavedením povinnosti špecifického tematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení držiteľmi povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V oblasti elektronizácie výkonu verejnej správy predkladateľ návrhom zákona umožňuje podávanie vybraných žiadostí v elektronickej podobe. Predkladaný materiál tým implementuje požiadavky stanovené zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.

Zmeny obsiahnuté v návrhu zákona sa dotknú Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, vybraných ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy spolupracujúcich s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri výkone pôsobnosti v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a vybraných držiteľov povolenia podľa zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zavádzanie nových a precizovanie existujúcich požiadaviek a povinností v predkladanom návrhu zákona bezprostredne a takmer výlučne vyplýva z ustanovení transponovaných smerníc. Takmer všetky povinnosti ukladané Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a iným spolupracujúcim ústredným orgánom štátnej správy predkladaným návrhom predstavujú iba terminologické dolaďovanie a spresňovanie už existujúcich povinností tak, aby bolo vyhovené požiadavkám predmetných smerníc. Takýto postup okrem iného podmieňuje aj úspešnosť Slovenskej republiky pri čerpaní finančných prostriedkov z európskych zdrojov určených na vyraďovanie jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach z prevádzky.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Návrh predpokladá zvýšenie výdavkov verejnej správy v odhadovanom objeme približne 60 000 eur periodicky raz za šesť rokov (expertný odhad). Zvýšené výdavky majú pokrývať náklady na vypracovanie a predloženie správy ako výstupu z partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti zavádzanej predkladaným návrhom zákona. Toto opatrenie je prijaté v dôsledku transpozície povinností vyplývajúcich zo smernice Rady 2014/87/Euratom, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

Tabuľka č. 2

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Predkladateľ vzhľadom na zložitosť procesu partnerského hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení nedokáže jednoznačne po položkách kvanitifikovať možné vplyvy na rozpočet verejnej správy. Vo svojom odhade sa opiera o skúsenosť a náklady z minulých období, kedy vypracovával tematicky podobné analýzy.

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

2. Osobitná časť

K článku I:

K bodu 1:

Ustanovenie spresňuje jednu zo základných požiadaviek vyjadrenú v čl. 2 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorou je dosahovanie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a záujem na jej kontinuálnom zvyšovaní. V oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení dochádza k prelínaniu zodpovednosti a požiadaviek s oblasťou radiačnej ochrany, o čom svedčí aj odkaz smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na smernicu 2013/59/Euratom. V tomto kontexte sa v návrhu zákona zdôrazňuje, že prevzatím právnej úpravy obsiahnutej v smernici 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom nie sú dotknuté predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

K bodu 2:

Ustanovenie upravuje existujúcu definíciu havarijnej pripravenosti s cieľom zlepšiť jej zrozumiteľnosť a presnejšie zadefinovať subjekty zodpovedné za havarijnú pripravenosť. Táto právna úprava parciálne reflektuje požiadavku vyjadrenú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 3:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 4:

Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 sú systematicky zaradené medzi zásady mierového využívania jadrovej energie, a teda svojou povahou majú ambíciu v najvšeobecnejšej rovine vymedziť postavenie a princípy činnosti dozorného orgánu a záväzným spôsobom formulovať požiadavky na bezpečnú prevádzku jadrových zariadení v kontexte mierového využívania jadrovej energie. Poslaním týchto ustanovení je právne záväzné vyjadrenie zásady, ktorá umožňuje stavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie jadrových zariadení a uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu v Slovenskej republike výlučne na základe zákonom predvídaného povolenia. V zmysle atómového zákona ide o vydávanie parciálnych povolení pre každú etapu životného cyklu jadrového zariadenia, pričom jadrové zariadenie by sa pred jeho uvoľnením spod regulačnej kontroly nemalo dostať do stavu, v ktorom by držiteľ nedisponoval príslušným povolením podľa atómového zákona relevantným pre danú etapu životného cyklu jadrového zariadenia.

Na dosahovanie cieľov vytýčených v atómovom zákone sa v Slovenskej republike zriaďuje vnútroštátny dozorný rámec jadrovej bezpečnosti tvorený súborom právnych, regulačných a organizačných opatrení, ktoré vo vzájomnej interakcii smerujú k zaisteniu vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a k jej sústavnému zvyšovaniu. Takto vymedzený dozorný rámec podlieha neustálemu zdokonaľovaniu, v procese ktorého sa v spolupráci zaangažovaných aktérov zohľadňujú relevantné prevádzkové skúsenosti, poznatky získané z bezpečnostných analýz vzťahujúcich sa k prevádzke existujúcich jadrových zariadení, technologický vývoj a výsledky výskumu v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení za predpokladu ich dostupnosti a použiteľnosti.

Ustanovenia § 3 ods. 7 a 8 transponujú čl. 4 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 5:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 6:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 7 a 8:

Navrhovaná právna úprava reaguje na požiadavku zvyšovania transparentnosti pri sprístupňovaní informácií súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení verejnosti (s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia). V tomto zmysle sa má informovanie verejnosti uskutočňovať v súlade s príslušnou vnútroštátnou legislatívou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pričom sa má pri sprístupňovaní dokumentácie obsahujúcej aj citlivé informácie podľa atómového zákona prihliadať na nadradené záujmy. Takýmito nadradenými záujmami sú typicky bezpečnostné záujmy v rozsahu, v akom sú vymedzené v atómovom zákone a v príslušných medzinárodných dohovoroch. Navrhovaná právna úprava umožňuje zverejniť dokumentáciu obsahujúcu aj citlivé informácie potom, čo sa z nej identifikované citlivé informácie vylúčia. Režim prístupu verejnosti k informáciám v tomto kontexte musí byť vykladaný reštriktívne.

Navrhovanou úpravou sa odstraňujú pochybnosti o tom, či sa celá licenčná dokumentácia uvedená v jednotlivých bodoch Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu výlučne citlivé informácie, a tým ako celok zo zákona nesprístupniteľnú verejnosti. V tomto kontexte sa bezpečnostná dokumentácia podľa Prílohy č. 1 k atómovému zákonu považuje za dokumentáciu obsahujúcu ako prvky sprístupniteľné verejnosti, tak aj prvky kvalifikované ako citlivé informácie, ktoré sa verejnosti nesprístupňujú.

Navrhované ustanovenia preberajú čl. 8 ods. 2 a 4 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Zároveň sa navrhovanou právnou úpravou v slovenskom právnom poriadku so vzťahom k jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení precizujú ustanovenia reflektujúce čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS, ako aj čl. 4 ods. 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor), ktorého je Slovenská republika zmluvným štátom. V tomto zmysle Slovenská republika súčasne implementuje závery obsiahnuté v náleze Výboru pre súlad (Aarhus Convention Compliance Committee) vo veci ACCC 2013/89/Slovakia.

K bodu 9:

Navrhované ustanovenie spresňuje informačnú povinnosť Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky vo vzťahu k vybraným udalostiam na jadrových zariadeniach. Podstatnou zmenou je povinnosť úradu informovať o týchto udalostiach bezodkladne, pričom vo vzťahu k haváriám mimo územia Slovenskej republiky vzniká informačná povinnosť úradu iba voči takým haváriám, ktoré môžu mať dopad na územie Slovenskej republiky. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodom 10 a 11:

Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (Ú. v. EÚ L 195, 27. 07. 2007) v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární (tzv. záťažové testy). Záťažové testy po havárii v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali kľúčovú úlohu spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Partnerské preskúmania spojené s týmito testami sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne samohodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych samohodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov. Je pritom dôležité zapojiť do takéhoto hodnotenia a následne do partnerského hodnotenia všetky dotknuté strany (vzhľadom na prelínanie sa pôsobnosti rozličných ústredných orgánov štátnej správy v otázke regulovania využívania jadrovej energie a otázok s tým súvisiacich) vrátane regulovaných subjektov.

Členské štáty by prostredníctvom svojich príslušných dozorných orgánov s náležitým využitím poznatkov a skúseností skupiny ENSREG, opierajúc sa o odborné znalosti združenia WENRA (Western European Nuclear Regulators Association), mali každých šesť rokov zadefinovať metodiku, referenčný a časový rámec hodnotení na spoločnú špecifickú technickú tému týkajúcu sa jadrovej bezpečnosti ich jadrových zariadení. Spoločná špecifická technická téma, ktorá sa má posudzovať, by sa mala určiť spomedzi referenčných úrovní bezpečnosti WENRA alebo na základe spätnej väzby získanej z prevádzkových skúseností, nehôd a havárií, ako aj technologického a vedeckého pokroku. Partnerské hodnotenia sa následne uskutočnia za účasti členských štátov a Komisie ako pozorovateľa. Výsledkom takýchto hodnotení by malo byť prijatie náležitých opatrení v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a vypracovanie zodpovedajúcej správy z uskutočneného hodnotenia. Týmito ustanoveniami sa preberá čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 12:

Povinnosť členských štátov podať správu o vykonávaní smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mala poskytnúť príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Predmetná správa bude vypracovaná a predložená Komisii najneskôr do 22. júla 2020. Týmto ustanovením sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberá čl. 9 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 13:

Týmto ustanovením sa výslovne zakotvuje právo Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky určovať, evidovať, kontrolovať a vymáhať príspevky na výkon štátneho dozoru podľa atómového zákona a úroky z omeškania. Komplexná spolupráca v oblasti mierového využívania atómovej energie, odborná koordinácia jadrových záležitostí v rámci Európskej únie a Euratomu a účasť na programoch zameraných na jadrovú bezpečnosť v rámci medzinárodnej spolupráce na úrovni Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, Európskej únie, OECD/NEA a Organizácie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), ako aj plnenie povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku z medzinárodných dohovorov v oblasti jadrovej bezpečnosti, kladú zvýšené požiadavky nielen na prijatie technicko-organizačných opatrení na strane prevádzkovateľov, ale aj na rozvoj nezávislého, odborne vyspelého a tiež dostatočne personálne a materiálne vybaveného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou. Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských štátoch Európskej únie je možné len s dostatočnými finančnými zdrojmi. Toto ustanovenie je v tak súlade s požiadavkou obsiahnutou v čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, ktorá má za cieľ zaistiť dostatočné finančné zdroje pre zabezpečenie nezávislej činnosti dozorného orgánu s pôsobnosťou pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení.

K bodu 14:

Toto ustanovenie rieši otázku stanovenia rozsahu a špecifickej témy pravidelného hodnotenia, ktoré je upravené v bodoch 10 a 11 tohto návrhu zákona. Keďže na európskej úrovni sa rozhodovanie Komisie v tejto oblasti opiera najmä o závery rokovaní ENSREG ako poradnej expertnej skupiny Komisie tak, ako sa to zdôrazňuje v bode 23 recitálu smernice 2014/87/Euratom, je potrebné procesne pretaviť rozhodovanie o smerovaní peer-review z európskej úrovne na úroveň jednotlivých členských štátov a zaviazať držiteľa povolenia podľa atómového zákona individuálnym správnym aktom k určitému obsahu a rozsahu hodnotenia, ktoré v každej hodnotiacej perióde môže byť zamerané na inú oblasť jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

K bodu 15:

Týmto ustanovením sa preberá povinnosť vyplývajúca z čl. 5 ods. 2 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom na zabezpečenie dostatočne kvalifikovaného personálu dozorného orgánu. Rozvoj týchto kompetencií je nevyhnutný pre plnenie úloh Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v oblasti dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti, keďže dostatočne kvalifikovaný personál je základným predpokladom pre odborné posúdenie komplexných systémov a podmienok v jadrových zariadeniach.

K bodu 16:

Dostatočné ľudské a finančné zdroje a zodpovedajúce široké právomoci dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou sú nevyhnutnými predpokladmi pre plnenie povinností vyplývajúcich Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky z atómového zákona, ako aj pre uchovanie kredibility vnútroštátneho systému dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení z medzinárodného a európskeho pohľadu (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, Euratom, OECD/NEA). Právomoci Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky sú rámcovo vymedzené najmä v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a detailne v už existujúcej právnej úprave vo svojej komplexnosti v celom atómovom zákone. Osobitne sú ťažiskové právomoci v koncentrovanej podobe zhrnuté v § 4 ods. 1 až 4 atómového zákona. Navrhované ustanovenie zvýrazňuje požiadavku na trvalú udržateľnosť právomocí, ľudských a finančných kapacít na plnenie úloh podľa ustanovení obsiahnutých v § 4. Výkon legislatívnej, posudzovacej, hodnotiteľskej a inšpekčnej činnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky v špecializovanej oblasti jadrovej bezpečnosti v národnom kontexte s úzkymi väzbami na medzinárodné prostredie si vyžaduje potrebu vysokokvalifikovaného personálu, ktorý na trhu práce nie je bežne dostupný. Z tohto dôvodu je potrebné venovať maximálne úsilie zvyšovaniu a prehlbovaniu kvalifikácie dostupných zamestnancov dozorného orgánu, ich platovému ohodnoteniu a v prípade príchodu nových zamestnancov aj ich trvalej udržateľnosti pre prácu v dozornom orgáne a zaistenia nevyhnutného generačného odovzdávania skúseností.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky nemá vlastnú (rezortnú) vedecko-výskumnú základňu a rovnako ani nie je efektívne trvalo udržiavať v personálnom stave odborníkov na všetky vysokošpecializované oblasti dozorované Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu požiadavky na expertné nezávislé posudzovanie tvorby požiadaviek na jadrovú bezpečnosť a na proces verifikácie predkladanej dokumentácie pre účely povoľovania činností podľa atómového zákona, musí Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky určité externé služby nakupovať na komerčnom základe za súčasného využitia externej vedeckej a technickej podpory. Tá nemusí byť zameraná výlučne na nákup služieb od komerčných subjektov, ale aj na najímanie odborníkov (často medzinárodných) či účasť v projektoch medzinárodných organizácií (Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, OECD/NEA, Euratom a ďalšie). Rizikom v tomto ohľade je nedostatočná kapacita interných expertných zdrojov dozorného orgánu, ktorá môže mať za následok sklz pri vybavovaní žiadostí podľa atómového zákona v správnych lehotách (napr. posudky geológov, seizmológov, meteorológov potrebné k periodickému hodnoteniu jadrovej bezpečnosti, účasť externých členov v skúšobných komisiách pre nadobúdanie odbornej spôsobilosti).

Trvalo zvyšujúci sa tlak medzinárodného spoločenstva na vysokú profesionálnu úroveň dozorných orgánov je vyvolaný potrebou neustále zvyšovať úroveň jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Zabezpečenie vysokokvalifikovaného národného dozorného orgánu nad jadrovou bezpečnosťou porovnateľného s podobnými dozornými orgánmi v členských štátoch Európskej únie je možné len s dostatočnými finančnými zdrojmi. Dostatočné finančné zdroje pokrývajú okrem iného náklady súvisiace s vypracovaním expertíz a posudkov technických problémov v konkrétnom kontexte (zvyčajne v súvislosti s prevádzkou alebo vyraďovaním jadrových zariadení), s riešením vybraných výskumných úloh súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, s prevádzkou alebo vyraďovaním jadrových zariadení a s nakladaním s jadrovými materiálmi (najmä v oblasti rozvoja dozorných metodík a udeľovania povolení pre jadrové zariadenia a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, predlžovanie životnosti jadrovej elektrárne V2 v Jaslovských Bohuniciach, vyraďovania jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach), s trvalým zvyšovaním úrovne jadrovej bezpečnosti a prevádzkovej spoľahlivosti jadrových zaradení, s rizikovo orientovanými inšpekčnými a dozornými činnosťami, s analýzami ťažkých havárií jadrových elektrární a s výkonom dozoru nad jadrovými materiálmi a rádioaktívnymi odpadmi.

Toto ustanovenie preberá čl. 4 ods. 1 a čl. 5 ods. 2 a 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 17:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 18:

Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Navrhované znenie má význam najmä pre výkon operatívno-pátracej činnosti na úseku odhaľovania trestnej činnosti súvisiacej s neoprávneným nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi.

K bodom 19 a 20:

Tieto ustanovenia rozširujú okruh všeobecných podmienok pre vydanie súhlasu alebo povolenia podľa atómového zákona fyzickej osobe alebo právnickej osobe o preukázateľné splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť vyžadovanú atómovým zákonom a jeho vykonávacími právnymi predpismi, a to v rozsahu proporcionálne zodpovedajúcemu rozsahu a povahe uvažovaného rizika súvisiaceho s jadrovým zariadením a jeho umiestnením.

K bodu 21:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 22:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť zaviesť a uplatňovať také systémy riadenia, v ktorých vystupuje jadrová bezpečnosť jadrových zariadení s náležitým prednostným postavením. Táto požiadavka je v súlade s cieľom dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení požadovaným v čl. 6 písm. d) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 23:

Toto ustanovenie zavádza pre držiteľa povolenia podľa atómového zákona informačnú povinnosť voči pracovníkom nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia a verejnosti. Obsahom tejto informačnej povinnosti je poskytovanie informácií o normálnych prevádzkových podmienkach jadrového zariadenia, a to v súlade s komunikačnou politikou držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie preberá čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 24:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 25:

Navrhované ustanovenie sleduje cieľ povinného zapojenia vybraných zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona do trvalého procesu vzdelávania, osobnostného a odborného rastu vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vníma odbornú spôsobilosť ako súbor navzájom prepojených faktorov: vedomostí, zručností a postojov. Systém odbornej prípravy personálu má v tomto kontexte reflektovať zásady integrovaného systému manažérstva, ktorý má za úlohu definovať formu, organizáciu a realizáciu požadovanej odbornej prípravy postavenej na princípe systematického prístupu k rozvoju spôsobilostí. Každá spôsobilosť pritom v sebe ukrýva časť požadovaných a vopred definovaných postojov osôb alebo organizácie. Poslaním takéhoto prístupu je eliminácia subjektívnosti v individuálnej hierarchii postojov osôb a organizácií, ako aj rizík spojených s nekorigovaným osobným postojom (napr. slepá dôvera v techniku v prípade havárie jadrovej elektrárne v Černobyle, neakceptovanie návrhov na zlepšenie kultúry bezpečnosti v organizácii v prípade havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime). K zlyhaniu osobných postojov dochádza najčastejšie pri zabezpečovaní jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia, a to ako v prípade zamestnancov držiteľa povolenia, tak aj zamestnancov jeho dodávateľov a subdodávateľov. Rizikové je predovšetkým rigidné a stereotypné vykonávanie činností, kedy hrozí riziko precenenia schopností, zručností a vedomostí jednotlivca či prejavu nadradenosti. Kľúčovým je aj postoj vedúcich zamestnancov v riadiacich pozíciách, keďže ich správanie slúži ako vzor pre správanie ďalších zamestnancov, čo následne ovplyvňuje celkovú úroveň kultúry bezpečnosti u držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto ustanovenie transponuje čl. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 26:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 27:

Vo vzťahu k novelizačným bodom 10, 11 a 14 návrhu zákona toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť spolupracovať s Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky pri vykonávaní hodnotenia požadovaného v čl. 8e smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Prvou úrovňou samohodnotenia je totiž samohodnotenie dozorovaných subjektov, nasledované hodnotením celého právneho a dozorného rámca v oblasti jadrovej bezpečnosti na úrovni členských štátov a medzinárodným partnerským posúdením.

K bodu 28:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 29:

Navrhované ustanovenie výslovne zakotvuje ako súčasť zodpovednosti držiteľa povolenia za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia aj jeho zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Táto rozšírená zodpovednosť reflektuje znenie čl. 6 písm. a) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom zdôrazňujúc skutočnosť, že prvoradá a neprevoditeľná zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia spočíva v rukách držiteľa povolenia podľa atómového zákona.

K bodu 30:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia ako primárnemu subjektu zodpovednému za splnenie požiadaviek na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení povinnosť zabezpečiť a udržiavať takú úroveň a kvalitu finančných a ľudských zdrojov, ako aj vhodných pracovných podmienok a primeranej inžiniersko-technickej podpory, aby bolo možné plniť povinnosti jemu uložené atómovým zákonom. Čo do kvality ľudských zdrojov je držiteľ povolenia povinný zabezpečiť kvalifikovaný a odborne spôsobilý personál s predpokladom zapojenia všetkých osôb plniacich úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení do trvalého procesu vzdelávania. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 31:

Analogicky k novelizačnému bodu 30, toto ustanovenie požaduje od držiteľa povolenia zabezpečenie dostatočných ľudských zdrojov s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťou na výkon činností s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení aj u dodávateľov a subdodávateľov držiteľa povolenia podľa atómového zákona. Toto legislatívne vyjadrenie je dôsledkom zdôrazňovanej zodpovednosti držiteľa povolenia za činnosť dodávateľov a subdodávateľov s možným vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Ide o transpozíciu čl. 6 písm. f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 32:

Navrhované ustanovenie smeruje k priblíženiu systému riadenia k cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a jej neustáleho zvyšovania. Jedným zo základných faktorov smerujúcich k tomuto cieľu je implementácia účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti držiteľom povolenia podľa atómového zákona. V tomto zmysle sa ako kľúčová javí požiadavka notifikačnej povinnosti vo vzťahu k Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, ako aj kontinuálne plnenie a pravidelné vyhodnocovanie plnenia požiadaviek na jadrovú bezpečnosť držiteľom povolenia. Referenčnou úrovňou pre dosahovanie cieľa vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej kontinuálneho zvyšovania je „najvyššia rozumne uskutočniteľná úroveň“. Pojem „rozumne uskutočniteľné“ (reasonably practicable) je analogický k princípu ALARA (as low as reasonably achievable) uplatňovanému v radiačnej ochrane, avšak je širší v tom zmysle, že sa vzťahuje na všetky aspekty jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. V mnohých prípadoch implementácia moderných štandardov a postupov v oblasti jadrovej bezpečnosti stačí na preukázanie splnenia toho, čo je považované za „rozumne uskutočniteľné“. Pre existujúce reaktory, kde moderné štandardy alebo postupy spojené s novými reaktormi nie sú priamo použiteľné alebo nemôžu byť plne realizované, je potrebné nájsť a uskutočniť alternatívne bezpečnostné opatrenia alebo opatrenia na zníženie rizika na zamedzenie alebo zmiernenie úniku rádioaktivity na takej úrovni, na akej sa náklady na realizáciu opatrení nedostanú do preukázateľného nepomeru k bezpečnostnému prínosu z nich získanému. Stupeň prísnosti a dôvery vo výsledok takého dôkazu má brať do úvahy povahu a rozsah rozdielu vzhľadom na moderné štandardy aplikované na nové jadrové reaktory. Toto ustanovenie preberá čl. 8a a 8b smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 33:

Navrhované ustanovenie zvyšuje požiadavky na preukazovanie úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení takým spôsobom, aby jeho súčasťou bolo aj overenie praktického zavedenia opatrení na prevenciu havárií a zmiernenie ich následkov, ako aj overenie uplatňovania princípov ochrany do hĺbky vymedzených v § 23a ods. 6, 10 a 11. Opakovane sa zavádza lehota pre výkon pravidelného, komplexného a systematického hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, a to v intervale najmenej raz za desať rokov tak, ako je tomu v súčasnosti v zmysle požiadaviek Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Toto ustanovenie tiež bližšie definuje cieľ posúdenia jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia podľa novelizačného bodu 32 tým, že ukladá povinnosť zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej bázy a identifikovať možnosti zvyšovania jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia s prihliadnutím na zákonom vymedzené skutočnosti a okolnosti. Za referenčný cieľ hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení je určený súbor opatrení a konštrukčných riešení, ktoré majú predchádzať haváriám, zmierňovať ich následky a zabraňovať skorým a veľkým únikom rádioaktívnych látok. Termín „projektová báza/základňa“, síce doteraz nebol definovaný v atómovom zákone, avšak v praxi sa už v komunikácií s držiteľmi povolenia používa približne od roku 2008 (BNS I.7.4/2008 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). V zmysle platných vydaní bezpečnostných návodov Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti) je projektová báza (alebo projektová základňa) definovaná ako rozsah podmienok a udalostí výslovne vzatých do úvahy v projekte jadrového zariadenia podľa stanovených kritérií, ktorým by jadrové zariadenie malo odolať bez prekročenia povolených limitov pri plánovanej prevádzke bezpečnostných systémov. Aktuálna projektová báza/základňa je zadokumentovaná v bezpečnostnej správe a v dokumentácii, na ktorú bezpečnostná správa odkazuje. Aktuálna projektová báza/základňa musí vyhovovať požiadavkám kladeným na kvalitu jadrového zariadenia, ktoré sú ustanovené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. V prípade existujúcich jadrových zariadení v prevádzke sa hovorí o tzv. rekonštituovanej projektovej báze.

Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 8a, 8b a 8c smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 34:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 35:

Toto ustanovenie ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť určiť vhodné havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia za účelom zaistenia efektívnej odozvy na nehody a havárie. Konečným cieľom prijatých postupov a opatrení je zamedziť nepriaznivým následkom takýchto udalostí alebo ich zmierniť v prípade, že nastanú. Súčasťou takto stanovených postupov a opatrení majú byť aj návody pre riadenie ťažkých havárií a havarijné postupy súvisiace s vyžiadaním vonkajšej pomoci a zabezpečením jej prijatia. Vonkajšou pomocou sa rozumejú technické, materiálne a personálne prostriedky a zdroje v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činností, ktoré už držiteľ povolenia podľa atómového zákona nedokáže zvládnuť vlastnými silami (napr. sily a prostriedky Hasičského a záchranného zboru pri zdolávaní požiaru, technické prostriedky Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri preprave zamestnancov držiteľa povolenia podľa atómového zákona, ak sú komunikácie zničené, vyžiadanie a prijatie pomoci zo zahraničia). Zákon ďalej uvádza ďalšie požiadavky na havarijné postupy a opatrenia na území jadrového zariadenia. Toto ustanovenie preberá požiadavky vymedzené v čl. 6 písm. e) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 36:

Toto ustanovenie precizuje povinnosť držiteľa vo vzťahu k dokumentácii a vyhodnocovaniu bezpečnostne významných prevádzkových skúseností s vplyvom na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení. Ide o transpozíciu čl. 8b ods. 2 písm. b) v súvislosti s čl. 6 psím. c) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 37:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 38:

Ustanovenie § 23 ods. 2 písm. u) ukladá držiteľovi povolenia podľa atómového zákona povinnosť dbať o náležité dodržiavanie požiadaviek kultúry bezpečnosti aj u svojich dodávateľov a subdodávateľov. Ide o praktické naplnenie zásady, podľa ktorej nesie primárnu zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia držiteľ povolenia podľa atómového zákona, pričom tejto zodpovednosti sa zodpovedný subjekt nemôže zbaviť. Toto ustanovenie transponuje čl. 8b ods. 2 písm. a) v súvislosti s čl. 6 písm. a) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

V § 23 ods. 2 písm. v) je držiteľovi povolenia podľa atómového zákona uložená povinnosť zabezpečiť vlastnými zamestnancami technickú špecifikáciu zadania, hodnotenie, preberanie a vstupnú kontrolu dodávaných tovarov a služieb, ako aj prác dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Týmto opatrením sa realizuje výhradná zodpovednosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia s cieľom dosahovania jej vysokej úrovne so súčasným zohľadnením požiadavky na tzv. inteligentného zákazníka adresovanej držiteľovi povolenia. Toto ustanovenie preberá čl. 6 písm. a), d) a f) smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 39:

Ustanovenie § 23a ods. 1 až 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definície pojmov abnormálna prevádzka, projektová báza, projektová havária, ťažká havária, závažné podmienky, bezpečnostné limity a ochrana do hĺbky. Z terminologického hľadiska sú tieto pojmy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení mimoriadne významné a uplatňujú sa v aplikačnej praxi počas celého životného cyklu jadrového zariadenia. Väčšina uvedených pojmov je v praxi a v komunikácii s držiteľmi povolenia podľa atómového zákona dlhodobo zaužívaná. V súčasnosti sú tieto pojmy definované iba na úrovni podzákonných predpisov (vyhláška Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov používa pojmy abnormálna prevádzka, projektová havária, ťažká havária, ochrana do hĺbky), resp. v bezpečnostných návodoch Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (BNS I.1.2/2014 Rozsah a obsah bezpečnostnej správy, BNS I.7.4/2016 Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti). Pojem „závažné podmienky“ zavádza až smernica 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom, pričom v sebe zahŕňa dva typy havárií: havárie v podmienkach rozšíreného projektu a ťažké havárie (oba v zmysle vyhlášky Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov). Legislatívne zakotvenie vyššie uvedených pojmov v slovenskom právnom poriadku odráža ustanovenia čl. 3 a čl. 8b smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

V § 23a ods. 6 je prvýkrát v atómovom zákone definovaný koncept ochrany do hĺbky (defence in depth), ktorého cieľom je predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky v prípade, ak by k nim došlo. Tento koncept predstavuje v súčasnosti všeobecne prijímaný štandard pre realizáciu vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti. Jeho poslaním je v zmysle ustanovenia § 23a ods. 11 podriadenie činností súvisiacich s bezpečnosťou v najväčšej rozumnej miere nezávislým úrovniam opatrení, ktoré v prípade poruchy umožnia jej zistenie, riešenie alebo nápravu primeranými opatreniami. Účinnosť opatrení na jednotlivých úrovniach je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky. Ochrana do hĺbky je spravidla štruktúrovaná do piatich úrovní s predpokladom, že zlyhanie jednej úrovne aktivuje ďalšiu úroveň. Cieľom prvej úrovne je predchádzať abnormálnej prevádzke a poruchám systémov. Ak prvá úroveň zlyhá, druhá úroveň slúži na obmedzenie abnormálnej prevádzky alebo na zistenie porúch. Ak dôjde k zlyhaniu druhej úrovne, tretia úroveň ochrany slúži na zabezpečenie ďalšieho vykonávania bezpečnostných funkcií prostredníctvom aktivácie osobitných bezpečnostných systémov a ďalších bezpečnostných prvkov. Pri zlyhaní tretej úrovne ochrany sa uplatní štvrtá úroveň, ktorej poslaním je obmedziť šírenie havárií prostredníctvom riadenia havárií s cieľom predísť závažným havarijným podmienkam spojeným s únikmi rádioaktívnych látok do vonkajšieho prostredia alebo ich zmierňovania. Piata úroveň ochrany je zameraná na zmierňovanie rádiologických následkov významných únikov rádioaktívnych látok prostredníctvom havarijnej odozvy v okolí jadrového zariadenia. Tieto opatrenia technického, organizačného a legislatívneho charakteru sa odzrkadľujú v ustanovení § 23 ods. 6 atómového zákona. Bezpečnostný koncept ochrany do hĺbky a podrobnosti o požiadavkách na jeho uplatňovanie boli doteraz definované iba vo vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 430/2011 Z. z. o požiadavkách na jadrovú bezpečnosť v znení neskorších predpisov. Jeho presunutím do § 23a ods. 10 a 11 návrhu zákona sa artikulujú v legislatívnej rovine vysoké ciele jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a preberajú požiadavky vymedzené v čl. 8b ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

Ustanovenie § 23a ods. 7 zavádza v atómovom zákone legislatívne definíciu bezpečnostných limitov spolu so zodpovedajúcou povinnosťou uloženou držiteľovi povolenia. Tento koncept je dlhodobo zaužívaný v aplikačnej praxi, používa sa i v bezpečnostnom návode Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky BNS I.2.5/2005 Požiadavky na 16. kapitolu Predprevádzkovej bezpečnostnej správy, a zároveň vychádza z dokumentu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu „Operational Limits and Conditions and Operating Procedures for Nuclear Power Plants Series No. NS-G-2.2, 19 December, 2000“. Samotný pojem sa používa vo vyhláške Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 58/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o rozsahu, obsahu a spôsobe vyhotovovania dokumentácie jadrových zariadení potrebnej k jednotlivým rozhodnutiam v znení neskorších predpisov.

V § 23a ods. 8 sa stanovuje cieľ jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, ktorým je vo všetkých fázach životného cyklu jadrového zariadenia (projektovanie, umiestňovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka, vyraďovanie) prevencia havárií a zmierňovanie ich následkov. V prípade, že k havárii napriek všetkým bezpečnostným opatreniam dôjde, je v záujme dosahovania vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení nevyhnutné zabrániť skorým únikom rádioaktívnych látok a veľkým únikom rádioaktívnych látok. V prípade plného rozvinutia havarijnej situácie so skorým a/alebo veľkým únikom rádioaktívnych látok sa v prípade nedostatočných opatrení predpokladá realizácia vonkajších havarijných opatrení v podmienkach časového stresu, ako aj priestorovo a časovo neobmedzených ochranných opatrení, ktoré by vo svojej podstate išli proti základnému cieľu dosahovania vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

Ustanovenie § 23a ods. 9 bližšie špecifikuje spôsob, akým sa majú uvádzať do praxe požiadavky na jadrovú bezpečnosť v zmysle § 23a ods. 8 v prípade existujúceho jadrového zariadenia. Uvedené požiadavky sa majú premietnuť do rozumne uskutočniteľných opatrení na zvyšovanie jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení ako ciele pre ich včasné zavedenie predovšetkým v procese pravidelného hodnotenia jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení.

K bodu 40:

Toto ustanovenie ide nad rámec transpozície smerníc a predstavuje zapracovanie požiadavky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vznesenej v procese medzirezortného pripomienkového konania. Na základe § 26 ods. 8 platného atómového zákona je Policajný zbor povinný vyhovieť v rámci súčinnosti žiadosti o fyzickú ochranu jadrového zariadenia, ak držiteľ povolenia nie je schopný zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, a uzavrieť s ním na tento účel zmluvu. Dotknutá zmluva však môže obsahovať ustanovenia, ktoré sú utajovanými skutočnosťami; pokiaľ preto držiteľ povolenia podľa atómového zákona nie je aj držiteľom potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, nebude v zmysle navrhovanej právnej úpravy oprávnený oboznamovať sa s obsahom tejto zmluvy.

K bodu 41:

V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 7 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia nehody. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako nehody sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) neboli zanedbateľné (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

K bodu 42:

V zmysle požiadavky vyjadrenej v čl. 3 ods. 6 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom je v atómovom zákone precizovaná definícia havárie. Súčasná právna úprava obsiahnutá v § 27 ods. 3 písm. c) sa dopĺňa tak, že sa zdôrazňuje jej neintencionálny charakter, a ako kvalifikačné kritérium sa pridávajú jej skutočné alebo potenciálne dôsledky z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti. Pre kvalifikáciu prevádzkovej udalosti ako havárie sa pritom požaduje, aby tieto dôsledky (skutočné alebo hroziace) dosahovali vyšší stupeň závažnosti (z pohľadu radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti).

K bodu 43:

Ustanovenie spresňuje ohlasovaciu povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona pri ohlasovaní prevádzkovej udalosti alebo udalosti pri preprave. Ohlasovacia povinnosť držiteľa povolenia voči viacerým ústredným orgánom štátnej správy súvisí s plnením ich úloh pri odozve na vybrané udalosti a s potrebou včasného prístupu k informáciám nevyhnutným pre prijímanie rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sú kompetencie zabezpečujúce ochranu obyvateľstva rozdelené medzi viaceré štátne orgány, je nevyhnutné poskytnúť okamžité informácie o vzniku nehody alebo havárie všetkým vecne príslušným orgánom. Z legislatívno-technického hľadiska sa zlučujú ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5 atómového zákona. Toto ustanovenie preberá povinnosti vyplývajúce z čl. 8d 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 69 smernice 2013/59/Euratom.

K bodu 44:

V súlade s cieľom zvýšiť transparentnosť pri poskytovaní nevyhnutných informácií v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení sa v ustanovení § 27 ods. 4 písm. f) upravuje informačná povinnosť držiteľa povolenia v súvislosti s nehodami alebo haváriami ako prevádzkovými udalosťami na jadrovom zariadení. V tomto zmysle sa zavádza povinnosť držiteľa povolenia podľa atómového zákona okamžite poskytnúť informácie osobám nachádzajúcim sa na území jadrového zariadenia o prevádzkovej udalosti a o opatreniach a činnostiach, ktoré sa majú vykonať v prípade ich vzniku na predchádzanie alebo zmierňovanie škôd na živote, zdraví, majetku a životnom prostredí. Držiteľ povolenia v medziach svojej zodpovednosti poskytuje tieto informácie v rámci svojej komunikačnej politiky. Toto ustanovenie preberá čiastočne čl. 8 ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom a čl. 71 smernice 2013/59/Euratom

K bodu 45:

Vzhľadom na precizovanie textu zákona došlo k spojeniu ustanovenia § 27 ods. 4 písm. d) a § 27 ods. 5. Z tohto dôvodu sa odsek 5 vypúšťa.

K bodu 46:

V záujme jednoznačného vymedzenia činností spadajúcich do havarijného plánovania a havarijnej pripravenosti podľa § 28 atómového zákona sa k existujúcej definícii havarijnej pripravenosti obsiahnutej v § 2 atómového zákon dopĺňa legislatívna definícia havarijnej odozvy. Vymedzuje sa tým kontext, v rámci ktorého pôsobí držiteľ povolenia podľa atómového zákona a relevantné orgány verejnej správy pri riešení vybraných prevádzkových udalostí na jadrových zariadeniach a udalostí pri preprave. Takisto sa definíciou predpokladajú činnosti preventívneho charakteru, ako aj možný reálny zásah v prípade vzniku nehody alebo havárie. Táto definícia vytvára vhodné predpolie pre praktické uplatňovanie ďalších ustanovení týkajúcich sa havarijnej odozvy, ktoré sú do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádzané v dôsledku transpozície ustanovení čl. 8d smernice 2014/87/Euratom a čl. 2 ods. 2 písm. e) a čl. 98 smernice 2013/59/Euratom.

K bodu 47:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 48:

Pri riešení problematiky predchádzania nehodám alebo haváriám podľa atómového zákona a zmierňovania ich následkov má držiteľ povolenia vytvoriť takú organizačnú štruktúru, aby boli jednoznačne vymedzené zodpovednosti a zabezpečená koordinácia medzi organizačnými jednotkami zabezpečujúcimi havarijnú odozvu počas celej doby trvania nehody alebo havárie. V nadväznosti na haváriu v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima preukázali záťažové testy kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými zúčastnenými stranami, ktoré sa podieľajú na havarijnej odozve. Toto ustanovenie transponuje požiadavku obsiahnutú v čl. 8d ods. 1 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom.

K bodu 49:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 50:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 51:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 52:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 54:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 55 a 56:

Navrhované ustanovenia transponujú požiadavky obsiahnuté v čl. 70 a 71 smernice 2013/59/Euratom a v jej Prílohe XII. Ich cieľom je prispieť k posilňovaniu transparentnosti a informačnej povinnosti štátnych orgánov a držiteľov povolenia podľa atómového zákona voči verejnosti, osobitne vo vzťahu k jej časti potenciálne alebo skutočne zasiahnutej v dôsledku nehody alebo havárie podľa atómového zákona. V prípade informácií určených príslušníkom verejnosti, ktorí by mohli byť postihnutí následkom nehody alebo havárie vymedzenej v atómovom zákone, predpokladá návrh zákona ich oznamovanie bez nutnosti vyžiadania zo strany verejnosti a ich priebežnú aktualizáciu a šírenie v pravidelných intervaloch a vždy, keď dôjde k ich významnej zmene. Vo vzťahu k informáciám určeným verejnosti skutočne postihnutej nehodou alebo haváriou podľa atómového zákona sa zdôrazňuje časový faktor, t. j. bezodkladnosť informovania o skutočnostiach týkajúcich sa takejto udalosti, o krokoch, ktoré je potrebné podniknúť a o prípadných relevantných opatreniach na ochranu zdravia.

K bodu 57:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 58:

Ustanovenie čiastočne preberá čl. 76 a 99 smernice 2013/59/Euratom a čl. 8 ods. 3 smernice 2009/71/Euratom v znení smernice 2014/87/Euratom. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky plní úlohu styčného miesta pre plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z Dohovoru o včasnom oznamovaní jadrových havárií, Dohovoru o poskytovaní pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie a rozhodnutia Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30. 12. 1987). Túto úlohu plní úrad prostredníctvom svojej organizačnej jednotky, poverením konkrétneho zamestnanca alebo vytvorením špecializovanej štruktúry počas havarijnej situácie.

Navrhované ustanovenie spresňuje existujúce zákonné požiadavky na tok informácií o jadrovej alebo radiačnej udalosti tým, že precizuje úlohy styčného miesta, ktoré sú v súčasnosti upravené v § 4 ods. 1 písm. f) a g) atómového zákona. Návrh ukladá vybraným orgánom štátnej správy, ktoré prichádzajú alebo by mohli prísť do kontaktu s informáciami, pri ktorých sa vyžaduje zdieľanie s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami, bezodkladne poskytnúť tieto informácie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky ako styčnému miestu. Vzhľadom na riešenie situácií a stavov predpokladaných v navrhovanom ustanovení § 29 ods. 3 a vzhľadom na rôzne organizačné členenie jednotlivých dotknutých orgánov štátnej správy a ich podriadené organizácie (s právnou subjektivitou alebo bez nej) ponecháva návrh zákona priestor na autonómnu úpravu vzťahov rešpektujúcu špecifiká v medziach pôsobnosti dotknutých orgánov. Predpokladá sa ale priamy a aktívny podiel týchto orgánov a organizačných útvarov na riešení situácií a stavov popísaných v tomto odseku.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky slúži ako poskytovateľ informácií o udalostiach na území Slovenskej republiky smerom do zahraničia (Európska komisia, štáty, s ktorými má Slovenská republika podpísané dvojstranné dohody, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ďalšie organizácie medzinárodného spoločenstva) a sprostredkúva a interpretuje informácie o udalostiach mimo územia Slovenskej republiky pre obyvateľov Slovenskej republiky a orgány štátnej správy, a to prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Vnútroštátnu zodpovednosť za distribúciu informácií tohto charakteru má Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Styčné miesto zároveň slúži ako nástroj vyžiadania odbornej a technickej pomoci prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na základe Dohovoru o pomoci v prípade jadrovej havárie alebo radiačnej havárie.

K bodu 59:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 60:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61:

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 62:

Navrhované znenie ponecháva možnosť predkladania žiadosti podľa atómového zákona v listinnej podobe, avšak zároveň upravuje aj možnosť predkladania žiadosti ako elektronického dokumentu cez elektronickú schránku Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS). Na základe doterajších skúseností s predkladaním dokumentácie k žiadostiam je zachovaný princíp výlučného predkladania dokumentácie elektronicky na pamäťovom médiu a v listinnej podobe aj v prípade predloženia žiadosti ako elektronického dokumentu. Vzhľadom na znenie § 2 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov sú žiadosti na začatie konania, ktorých podkladom je dokumentácia obsahujúca utajované skutočnosti alebo citlivé informácie, vrátane dokumentácie predkladané úradu v listinnej podobe a elektronicky na pamäťovom médiu.

K bodu 63:

Ustanovenie dopĺňa smernicu 2013/59/Euratom a smernicu 2014/87/Euratom do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie tvoriacich Prílohu č. 4 k atómovému zákonu.

K článku II:

Vzhľadom na dodržanie transpozičného termínu a termínu na splnenie si oznamovacej povinnosti (oznámenie údajov potrebných na komunikáciu medzi členským štátom a Komisiou) a vzhľadom na prechodné ustanovenia smerníc 2014/87/Euratom a 2013/59/Euratom sa navrhuje účinnosť zákona od 1. augusta 2017.

Bratislava, 11. januára 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

predsedníčka Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu