Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2022 do 30.06.2023

Platnosť od: 16.10.2004
Účinnosť od: 01.01.2022
Účinnosť do: 30.06.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Energetika a priemysel, Posudzovanie vplyvov na životné prostredie, Kontrolné orgány, Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST27JUD3DS30EUPP20ČL0

Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov 541/2004 účinný od 01.01.2022 do 30.06.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 541/2004 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 310/2021

Legislatívny proces k zákonu 310/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 310/2021, dátum vydania: 05.08.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

kópia rodného listu,

kópia sobášneho listu,

kópia úmrtného listu,

potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,

potvrdenie o pobyte,

potvrdenie o pridelení IČO,

výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,

potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,

výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,

výpis z registra sociálnych podnikov,

potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2

vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,

výpis z registra / zoznamu advokátov,

výpis z centrálneho registra exekúcií,

potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,

doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,

údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,

potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,

údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,

potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Február 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2021

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.

5. Alternatívne riešenia

1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady

2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk

02/20928232

Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk

, 02/20928150

12. Zdroje

Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.

Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.

Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.

Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.

6

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie:

Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.

Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.

Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.

Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

stanovisko komisie

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760,00

-125 760,00

-125 760,00

Všeobecná pokladničná správa

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- 35 760,00

- 35 760,00

- 35 760,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

342 237,68

477 881,00

265 193,00

265 193,00

Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy

792 000,00

776 160,00

0

0

Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

200 000,00

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva

9 024,00

13 536,00

0

0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

150 000,00

0

0

0

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti

0

1 420 600,00

0

0

Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)

566 280,00

0

0

0

Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM

(rozp. kapitola MF SR)

0

499 200,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Rozpočtové prostriedky

2 142 929,68

4 914 153,0

431 969,00

431 969,00

9

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

4

4

4

4

- vplyv na ŠR

4

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na ŠR

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte*

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Pozn. Alokované finančné krytie viď. bod 2.1.1. nižšie

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež prostriedkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky. Identifikované rozpočtové výdavky ostatných dotknutých rozpočtových kapitol v rámci tabuľky 1 vyššie budú kryté prostredníctvom rozpočtových opatrení z uvedenej alokácie v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Podkladom pre uvoľnenie finančného krytia súvisiaceho s legislatívnym návrhom bude predloženie konsolidovanej dokumentácie obsahujúcej detailné rozpočty jednotlivých realizovaných zmien v rámci IS VS v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Vzhľadom na účinnosť vybraných ustanovení zákona k 1.1.2021 je zahájenie analytických činností, špecifikácií, ako aj samotného objednania a realizácii úprav u väčšiny dotknutých rozpočtových kapitol nevyhnutné v priebehu roka 2021 bezprostredne po schválení návrhu zákona vo Vláde SR, preto vplyvy na rozpočet predpokladajú v tomto roku. Za účelom skorej prípravy vyššie uvedenej konsolidovanej dokumentácie slúžiacej ako podklad k rozpočtovým opatreniam je potrebné v zmysle úlohy č. C.4. súvisiaceho návrhu uznesenia vlády vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa bezodkladne (t.j. do 31. mája 2021) bežné výdavky v sume 200 000 Eur pre rozpočtovú kapitolu MIRRI SR.

10

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh predpokladá vytvorenie nových a zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Aktuálne sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch nachádza požiadavka na predkladanie potvrdení, výpisov a kópií od občana/podnikateľa v listinnej forme, použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, resp. občan/podnikateľ si musí zaobstarať výpisy/potvrdenia sám vyhotovením ich kópií / duplikátov. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy použiteľné na právne účely, či údaje, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Štatistickým úradom SR, Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Finančným riaditeľstvom SR, Slovenskou advokátskou komorou, Komorou notárov SR, Slovenskou komorou exekútorov a Datacentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska.

Služba bude poskytovaná oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci, ktorí si priamo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. prostredníctvom jeho portálu oversi.gov.sk vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované časti 7.1.2 Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana bezodplatne na zákonom stanovené účely. Občan / podnikateľ nebude musieť predmetné výpisy a potvrdenia získavať osobne od ich poskytovateľov a následne ich nebude musieť predkladať v rámci konaní pred úradmi.

Návrh zároveň predpokladá vytvorenie nových elektronických služieb verejnej správy, prostredníctvom ktorých budú mať občania možnosť z pohodlia domova bez nutnosti návštevy úradov riešiť vybrané úkony vo vzťahu k životnej situácii narodenie dieťaťa ako napr. vyhlásenie o určení otcovstva, vyhlásenie o mene a priezvisku dieťaťa, vyzdvihnutie si rodného listu dieťaťa použiteľného na právne úkony cez poštovú schránku. Návrh tiež predpokladá úpravu existujúcich elektronických služieb verejnej správy s cieľom redukcie poskytovaných údajov občanmi v jednotlivých formulároch vzťahujúcich sa k vybraným úradným konaniam (napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa), čo bude umožnené formou sprístupnenia týchto údajov správcami zdrojových evidencií a registrov prostredníctvom centrálnych spoločných modulov eGovernmentu.

Návrh predpokladá zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi vo vzťahu k Potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj vo vzťahu k Výpisom z registrov poskytovateľov sociálnych služieb aktuálne vedených samosprávnymi krajmi. Vplyv návrhu na správne poplatky sa nepredpokladá.

Kvantifikované výdavky verejnej správy budú musieť byť vynaložené v súvislosti s legislatívnym návrhom na potrebné úpravy informačných systémov, ich rozhraní, potrebné zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov (ich krytie viď. bod 2.1.1. vyššie).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

11

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

-125 760

-125 760

-125 760

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760

-125 760

-125 760

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Predkladaný návrh vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 tis. eur ročne vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb v celkovej sume 35 760 eur ročne.

Vplyv na iné správne a súdne poplatky sa nepredpokladá, pretože u ostatných typoch rušených výpisov a potvrdení sa poplatky buď nevyberajú, alebo ide iba o rušenie ich kópií originálnych výpisov, duplikátov a potvrdení, ktoré aktuálne predkladajú občania a podnikatelia orgánom verejnej moci ako prílohy k žiadostiam.

Výpadok príjmov u dotknutých subjektov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

12

Tabuľka č. 4

1.Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

238 397,68

265 193

265 193

265 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

Tovary a služby (630)2

200 000

150 000

150 000

150 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

103 840

212 688

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

103 840

212 688

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

342 237,68

477 881

265 193

265 193

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené kapitálové výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vzťahujúce sa k predkladanému návrhu sa viažu k prácam súvisiacim s nevyhnutnými úpravami a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIaIÚ) a jeho portálu oversi.gov.sk. Predmetné činnosti sa budú týkať analýzy, špecifikácie a implementácie nových služieb (zavedenia nových typov elektronických potvrdení a výpisov pre konzumentov, rozšírenia okruhu používateľských oprávnení vo väzbe na legislatívne účely) a tiež analýzy a špecifikácie úprav rozhraní centrálnych modulov zabezpečujúcich integrácie na informačné systémy poskytovateľov údajov, ktorými správcovia IS uvedení v doložke.

Bežné výdavky v sume 200 000 Eur sa viažu k službám vzťahujúcim sa k nevyhnutnému zabezpečeniu vytvorenia konsolidovanej projektovej dokumentácie v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov ako podkladu pre odsúhlasenie celkového projektového zámeru vrátane detailného rozpočtu a CBA/BC k projektu za všetky dotknuté IS VS. Bežné výdavky tiež nevyhnutné za účelom zabezpečenia prevádzky novo zavedených služieb MPIaIÚ a portálu oversi.gov.sk, projektovým riadením, potrebným metodickým usmernením dotknutých orgánov verejnej moci a občanov, zaškolením zamestnancov verejnej správy a súvisiacou medializáciou a osvetovou činnosťou. Rozsah výdavkov bol stanovený

13

expertným odhadom vychádzajúc z výdavkov ktoré sa vzťahovali k predchádzajúcim dvom vlnám debyrokratizácie, v rámci ktorých sa nasadzovali obdobné nové služby pri aplikácii ustanovení Zákona proti byrokracii.

14

3. Ministerstvo vnútra SR – úprava a integrácia Centrálneho IS matričnej agendy a IS Registra fyzických osôb

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

792 000

776 160

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

792 000

776 160

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

792 000

776 160

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené bežné výdavky sa vzťahujú k úpravám IS v správe rezortu Ministerstva vnútra SR (IS CISMA a IS RFO) za účelom:

1)umožnenia prístupu občanov k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

2)vytvorenia nových služieb s cieľom umožnenia ukladania údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín matriky a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

3)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými bude možné zabezpečiť zapisovanie údajov z eZdravia do IS CISMA za účelom digitalizácie štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa, jeho následné spracovanie a doplnenie o údaje matriky a ďalej jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

4)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými budú IS VS oprávnených OVM prostredníctvom jednotných rozhraní CISMA/RFO cez

15

IS CSRÚ notifikované o narodení dieťaťa a vzťahových údajoch na jeho rodičov / zákonných zástupcov

5)úpravy integračných služieb IS CISMA, ktoré majú slúžiť na zápis údajov o úmrtiach z nového IS Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ePrehliadky a údajov z vybraných súdnych rozhodnutí súvisiacich s matričnou agendou z IS Súdneho manažmentu ministerstva spravodlivosti SR.

16

3. Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Štatistický úrad SR vykoná úpravy Integrovaného štatistického a to nasledovne:

-vytvorí novú elektronickú službu, ktorou bude umožnené zapisovať a spracovávať údaje v rozsahu štatistického hlásenia „Hlásenie o narodení dieťaťa“ (Obyv2-12) automatizovaným spôsobom Centrálneho IS matričnej agendy (IS CISMA) spravovaného rezortom vnútra. Týmto bude zabezpečené, že nebude potrebné zberať, nosiť a manuálne spracovávať listinné štatistické hlásenia súvisiace s narodenými deťmi medzi matričnými úradmi a pracoviskom ŠÚ SR zabezpečujúcich ich spracovanie,

-umožní sprístupnenie funkcionality na overovanie pridelených IČO nielen voči IČO subjektov zaevidovaných oficiálne v Registri právnických osôb ale všetkých IČO, ktoré ŠÚ SR pridelil a časť z nich je aktuálne vedená iba v štatistickom Registri organizácií vzhľadom na to, že nie všetci správcovia zdrojových registrov do dnes nenahlásili ŠÚ SR všetky nimi vedené subjekty (napr. obce ako správcovia registrov samostatne hospodáriacich roľníkov)

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS bola poskytnutá formou expertného odhadu Štatistickým úradom SR

17

na základe konzultácií medzi zástupcami MIRRI SR, MV SR a ŠÚ SR.

18

4. Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva – Súdny manažment a IS Obchodného vestníka

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

9 024

13 536

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

9 024

13 536

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

9 024

13 536

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Ministerstvo spravodlivosti SR vykoná úpravy informačných systémov, ktorých správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to nasledovne:

-Úprava informačného systému sudov – Súdny manažment (isvs_255) a Informačného systému Obchodného vestníka (isvs_9771), ak ide o údaje o tom, či je vedené konkurzné konanie, či bol vyhlásený konkurz, či bola povolená reštrukturalizácia, či bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 160 človekohodín a celkovej sume v hodnote 9 024 Eur s DPH (7 520 Eur bez DPH).

-Úprava informačného systému súdov Súdny manažment (isvs_255) za účelom zasielania vybraných súdnych rozhodnutí a s nimi súvisiacich štruktúrovaných metadát určeným adresátom, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 240 človekohodín a celkovej sume v hodnote 13 536 Eur s DPH (11 280 Eur bez DPH).

19

Vyššie uvedená suma výdavkov bola poskytnutá formou expertného odhadu dodávateľom príslušných informačných systémov spravovaných Ministerstvom spravodlivosti SR.

20

5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

150 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

150 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

150 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia s úpravami IS rezortu pôdohospodárstva, v rámci ktorých je nevyhnutné zabezpečiť sprístupnenie údajov z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (tzv. registra fariem) voči Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) a následne voči IS VS prevádzkovaných orgánmi verejnej moci oprávnenými konzumovať údaje z registra. Údaje by mali byť sprístupnené aj z Plemenných kníh a mali by tiež zabezpečiť prístup k údajom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS rezortu pôdohospodárstva bola poskytnutá formou expertného odhadu zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

21

6. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – úpravy IS služieb zamestnanosti, IS Riadenia sociálnych dávok, ....

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 420 600

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 420 600

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

1 420 600

0

0

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s úpravami IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS KIDS IP, IS sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, IS služieb zamestnanosti) za účelom:

a)sprístupnenia údajov:

-z IS RSD obsahujúceho evidenciu osôb, ktorým bol vydaný preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím; preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; parkovací preukaz pre FO so zdravotným postihnutím, a tiež poberateľov dávok, týkajúcich sa poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku k dávkam, súvisiacim s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi

-z IS Sociálnej ekonomiky a IS Sociálnych služieb obsahujúcich údaje o poskytovateľoch sociálnych služieb a sociálnych podnikoch

-z IS SAWO o údajoch vzťahujúcich sa k potvrdeniam k neporušeniu nelegálneho zamestnávania

22

b)zabezpečenia prístupu IS rezortu MPSVaR SR k novosprístupneným údajom na základe tejto novely zákona proti byrokracii prostredníctvom automatizovaných rozhraní cez Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) za účelom napr. redukcie údajov vyžadovaných ÚPSVaRmi od občanov v rámci predkladaných „Žiadostí o príspevok pri narodení dieťaťa“.

Ide o expertný odhad poskytnutý zástupcami MPSVaR ako správcom vyššie uvedených rezortných IS.

23

7. Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy Národného zdravotného informačného systému (NZIS) – rozp. kap. MZ SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 560 000,00

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 560 000,00

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť za účelom vytvorenia nového registra k narodeniam a sprístupnenia údajov z rezortu zdravotníctva konsolidovaných prostredníctvom Národného zdravotného IS (NZIS). Je potrebné, aby boli vytvorené nové a upravené existujúce rozhrania NZIS na IS zdravotníckych zariadení s cieľom zabezpečenia zberu a konsolidácie údajov a ich následnému odosielaniu novými rozhraniami v rozsahu potrebnému pre:

- matričné úrady používajúce IS CISMA vo vzťahu k „Hláseniu o narodení dieťaťa (Obyv2-12)“

- ÚPSVaR k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (za účelom eliminácie údajov na Potvrdeniach ošetrujúceho lekára matky (gynekológa), dieťaťa (pediatra) k zúčastňovaniu sa na preventívnych prehliadkach, údajoch o lekárovi, pracovisku lekára, uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, údajoch o dieťati uzatvorenom verejnom zdravotnom poistení, ....).

Výdavky sa tiež vzťahujú k úpravám funkcionalít NZIS, bezpečnosti (penetračné testovanie, ...) a projektovému manažmentu súvisiacich so zabezpečením zberu a centralizácie údajov zo zdravotníckych zariadení. Bližšie zdôvodnenie k výdavkom na mzdy, platy, ... sa nachádza v časti

24

„Mzdové dopady“.

Ide o expertný odhad vykonaný NCZI na základe stretnutí s odbornými zástupcami MIRRI, MZ SR, MV SR a ŠÚ SR.

25

8. Finančné riaditeľstvo SR – IS Finančnej správy – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

566 280

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

566 280

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

566 280

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky sa vzťahujú k nevyhnutným úpravám IS finančnej správy za účelom zabezpečenia jeho integrácie na novosprístupnené údaje vzťahujúce sa k predmetu novely zákona proti byrokracii, ktorými sú najmä:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,

-vybraných rozhodnutí súdov napr.:

•o vyhlásení za mŕtveho;

•o rozvode;

•o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-notifikácií o narodení dieťaťa

26

-potvrdení o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Ide o expertný odhad vykonaný MIRRI SR v spolupráci so zástupcami FR SR na základe v minulosti realizovaných integrácií a úprav IS FS.

27

9. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

499 200

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

499 200

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

499 200

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia úpravami IS dátového centra obcí a miest (IS DCOM) spravovaného organizáciou DEUS, prostredníctvom ktorého pristupuje viac ako 60 percent obcí k údajom evidovaným v IS VS poskytovateľov automatizovane. Ide o úpravy súvisiace so sprístupnením údajov pre obce a ich úradné konania, pri ktorých je nevyhnutné zabezpečiť prístup k údajom v rozsahu nasledovných potvrdení a výpisov:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz

-potvrdení o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

-výpisov z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem

-výpisov z registra poskytovateľov soc. služieb

-potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie

28

-vybraných súdnych rozhodnutí napr. vzťahujúcich sa k rozhodnutiam o rozvode

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám rozhraní a funkcionalít IS DCOM bola poskytnutá zástupcami DEUS formou expertného odhadu, na základe v minulosti realizovaných integrácií na MPIaIÚ a tiež zapracovania procesných úprav vo vzťahu k dotknutým úradným konaniam.

29

MZDOVÉ DOPADY

1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

4

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

4

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

z toho vplyv na ŠR

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

Osobné výdavky celkom (v eurách)

38 397,68

115 193

115 193

115 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

z toho vplyv na ŠR

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

z toho vplyv na ŠR

9 944,34

29 833

29 833

29 833

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné vytvoriť 4 tabuľkové miesta a zabezpečiť finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tabuľkové miesta sa viažu k potrebnému zabezpečeniu úloh, súvisiacich s koordináciou úprav a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov a jeho portálu oversi.gov.sk, ako aj za účelom zabezpečenia prevádzkovania systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpory, zakladania používateľských rolí, posudzovania legislatívnych nárokov na konzumovanie údajov), projektového riadenia, metodického usmerňovania dotknutých orgánov verejnej moci a občanov a tiež za účelom priebežného zaškoľovania zamestnancov verejnej správy z dôvodu ich fluktuácie atď.

30

2. Národné centrum zdravotníckych informácií SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

z toho vplyv na ŠR

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

Osobné výdavky celkom (v eurách)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

z toho vplyv na ŠR

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

z toho vplyv na ŠR

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné zabezpečiť dodatočné finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“). Predmetné mzdové výdavky sa budú viazať k nevyhnutnému navýšeniu rozsahu činnosti zamestnancov NCZI vzhľadom na potrebné zabezpečenie úloh, súvisiacich s realizovaním a implementáciou nových integrácií NCZI s informačnými systémami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (IS CISMA), ÚPSVaR SR (IS RSD), IS poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s vytvorením a vedením nového „Registra záznamov o narodení“, ako aj so zabezpečením prevádzkovania súvisiaceho systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpôr), metodického usmerňovania dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich dodávateľov informačných systémov a občanov, so zabezpečovaním služieb Call centra NCZI.

Vzhľadom na účinnosť jednotlivých súvisiacich ustanovení novely zákona proti byrokracii a predmetné identifikované úpravy informačných systémov, vznik nového registra a pod. je nevyhnutné, aby vyššie uvedené činnosti a úlohy, týkajúce sa najmä analýz a špecifikácie riešení začali byť plnené už v priebehu roka 2021, preto je vplyv na ŠR alikvotne kvantifikovaný tiež na rok 2021.

31

32

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2 nižšie.

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

8 616

Spoločnosti s ručením obmedzeným

342 190

Ostatné obchodné spoločnosti

1 760

Družstvá

2 350

Štátne podniky

24

Príspevkové organizácie

1 320

Rozpočtové organizácie

12 689

Živnostníci

506 199

Ostatné právne formy

52 801

Spolu subjekty podľa právnej formy

927 949

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2019

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol počas uplynulých mesiacov konzultovaný s jednotlivými zástupcami orgánov verejnej moci ako správcov zdrojových registrov (poskytovateľov údajov) a partnerov projektu (DEUS sprístupňujúceho údaje obciam, NCZI konsolidujúceho údaje za zdravotnícke zariadenia), bankového sektoru, Notárskou komorou, Slovenskou advokátskou komorou, a zástupcami IT asociácie. Konzultácie boli uskutočnené osobne a tiež písomne formou neoficiálneho predbežného

33

pripomienkového konania. K legislatívnemu zámeru sa tiež vyjadril Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov v rámci konzultácií s podnikateľskými subjektami.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom sa predpokladá zníženie finančných nákladov na správne a súdne poplatky za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri viacerých typov výpisov a potvrdení buď nie vyberané správne a súdne poplatky, resp. nie je k dispozícii početnosť koľko takýchto potvrdení vystavia orgány verejnej moci ročne. Tieto potvrdenia a výpisy budú po prijatí legislatívnej zmeny k nahliadnutiu oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci vo forme použiteľnej na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky. Úspora podnikateľov bola preto kvantifikovaná v oblasti nepriamych finančných nákladov.

Tabuľka č.2

Správne a súdne poplatky nasledovne

Správne a súdne poplatky/Rok 2018

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Kópia dokladu o pridelení IČO

0 eur

N/A

0

Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat

0 eur

64 800

0

Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz

2,5 eur

40 000

90 000

Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

0 eur

10 000

0

Potvrdenia pre Notársku komoru o vedení účtu v banke a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zo zaplatenej dane

0 eur

30 970

0

34

Výpis z registra sociálnych podnikov

0 eur

165

0

SPOLU

145 935

90 000

Zdroj: Správcovia jednotlivých registrov

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

145 935

- 297 707,4

Pozn. Vstupy v tab3 a 4: náklad na dopravu, cena práce ... a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie a predloženie jedného výpisu orgánu verejnej moci 56,4 minúty. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 8,48 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy minimálne 145 935 krát.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Administratívne náklady nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených podnikateľmi pri získavaní a predkladaní výpisov

Celkom v EUR

35

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

137 178,9

-1 163 277,1

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

- 0,10 eur

- 90 000,0

Nepriame finančné náklady

- 0,32 eur

- 297 707,4

Administratívne náklady

-1,25 eur

- 1 163 277,1

Celkové náklady regulácie

-1,67 eur

- 1 550 984,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

36

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_411

Štatistický informačný systém

B

isvs_255

Informačný systém súdov – súdny manažment

B

isvs_105

Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ)

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_4859

Integrovaný systém Finančnej správy

B

isvs_6369

Centrálny register klientov (CRK)

B

isvs_278

IS služieb zamestnanosti (ISSZ)

B

isvs_279

Informačný systém

37

riadenia sociálnych dávok (RSD)

B

isvs_8992

Informačný systém Safe Work (IS SAWO)

B

isvs_7946

IS KIDS IP

A

Informačný systém Sociálnej ekonomiky

A

isvs_9627

Informačný systém sociálnych služieb (IS SocS)

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

B

isvs_193

Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA)

B

isvs_191

Register fyzických osôb

B

isvs_400

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

38

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových, ako aj zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č.1 nižšie v listinnej forme, vydaných konkrétnym orgánom verejnej moci použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy a kópie sú poskytované príslušnými úradmi občanom, alebo v prípade kópií si ich musia občania zabezpečiť sami. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby boli zamestnanci orgánov verejnej moci oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje z potvrdení, výpisov a kópií, považované za úplné a správne, bezodplatne a elektronicky bez toho, aby musel potvrdenia, výpisy a kópie predkladať občan / podnikateľ osobne.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových služieb pre občanov. Občania budú mať možnosť pristupovať k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa v prípade zosobášených rodičov dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

a)Návrh predpokladá vytvorenie nových a úpravu existujúcich služieb verejnej správy, ktorých predmetom je zabezpečenie prístupov k údajom verených v registroch a IS verejnej správy správcov údajov. V rámci IS VS budú vytvorené / upravené elektronické služby a to nasledovne:

-vytvorená nová služba, ktorou bude umožnený zber a konsolidácia vstupných údajov zo zdravotníckych zariadení (pôrodníc) a ich sprístupnenie matričným úradom (IS CISMA) za účelom vytvorenia „Hlásenia o narodení (Obyv2-12).

-nová služba umožňujúca ukladanie údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

-vytvorená nová služba, ktorou bude možné zabezpečiť digitalizáciu štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa a jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

-vytvorené nové služby a register v Národnom zdravotnom IS (NZIS), ktorými bude umožnené sprístupnenie údajov o narodených deťoch, ich prihláškach k pediatrom (tzv. kapitácii), ošetrujúcich lekároch (gynekológoch) matiek a absolvovaní preventívnych prehliadok, ako aj ďalších súvisiacich údajov vo vzťahu k IS RSD (ÚPSVaR) za účelom odbúrania príloh a redukcii údajov na Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa

-vytvorené nové služby zabezpečujúce sprístupnenie údajov z IS Súdneho manažmentu v rozsahu právoplatných súdnych rozhodnutí:

▪o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti;

▪o vyhlásení za mŕtveho;

▪o rozvode;

▪o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-vytvorené nové elektronické a integračné služby IS Obchodného vestníka a Centrálneho IS súdnictva umožňujúce sprístupnenie údajov pre IS CSRÚ a následne ostatné IS VS o konkurzoch, reštrukturalizáciách a likvidáciách

-upravené integračné služby IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS

39

sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, ...) za účelom sprístupnenia údajov o držiteľoch preukazov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím, hmotnej núdzi, poskytovateľoch sociálnych služieb, sociálnych podnikoch, nelegálnej práci, ako aj ďalších údajoch nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov novely zákona proti byrokracii.

b)Návrh zároveň predpokladá vytvorenie / úpravu služieb pre elektronické a automatizované získavanie údajov v rozsahu potvrdení, výpisov alebo informácií na legislatívou vymedzené účely úradnej činnosti, resp. použiteľné na právne účely elektronicky zamestnancom orgánov verejnej moci za občana a to nasledovne:

-bude upravený spoločný centrálny komponent eGovernmentu Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (jeho časť IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ)) za účelom napojenia údajov od ich poskytovateľov a ich sprístupnenia formou automatizovaných G2G služieb / rozhraní a tiež cez používateľské rozhranie prostredníctvom portálu oversi.gov.sk.

-budú upravené IS VS viacerých kľúčových inštitúcií verejnej správy (UPSVaR, FR SR, MV SR, MZ SR, ŠÚ SR, ....) za účelom automatizovaného volania služieb IS CSRÚ (novosprístupnených objektov evidencie), cez ktoré bude možné preberať a spracovávať údaje bez nutnosti manuálnych zásahov úradníkov (napr. údajov týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, hmotnej núdzi, poskytovateľov sociálnych služieb, sociálnych podnikov, evidencie uchádzačov o zamestnanie, nelegálneho zamestnania, rozvodov, úmrtí, narodení detí, centrálneho registra exekúcií, registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (2 percent), evidencie advokátov, .....). Úpravy by mali viesť k redukcii údajov vyžadovaných úradmi pri výkone úradnej činnosti napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

•Úradné výpisy (duplikáty) - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list (Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách)

•Potvrdenie o pobyte (Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR)

•Kópia dokladu o pridelení IČO (Zákon č. 524/2010 o poskytnutí dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ....)

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz (Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

•Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

•Výpis z registra sociálnych podnikov (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike)

•Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

•Právoplatné rozhodnutia súdov o obmedzení a pozbavení spôsobilosti a určení opatrovníka, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, o vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch)

•Výpis zo zoznamu advokátov (Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii)

•Výpis z centrálneho registra exekúcií (Zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti)

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hm. núdzi)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)

•Hlásenie o narodení dieťaťa (Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa (Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa)

•Potvrdenie o poberaní osobitného príspevku baníkom (Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované vyššie sa aktuálne poskytujú nasledovne:

•Kópie - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list – občania si zabezpečujú samy kopírovaním originálu, alebo žiadajú o duplikáty

•Potvrdenie o pobyte – ohlasovne pobytu na obciach

•Kópia dokladu o pridelení IČO – pracoviská Štatistického úradu

40

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat – Plemenárske služby SR, š.p.

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz – konkurzné súdy (okresné súdy v sídle kraja)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania – Inšpektoráty práce

•Výpisy z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Vyššie územné celky)

•Výpisy (Osvedčenia) z registra sociálnych podnikov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Právoplatné rozhodnutia súdov (okresné súdy)

•Výpisy zo zoznamu advokátov (Slovenská advokátska komora)

•Výpisy z centrálneho registra exekúcií (Slovenská komora exekútorov)

•Potvrdenia o vedení účtu v banke pre NK a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (banky a Notárska komora (NK))

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Hlásenia o narodení dieťaťa (zdravotnícke zariadenia / pôrodnice, matričné úrady, ŠÚ SR)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa – vybrané prílohy a údaje (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom (prenesený výkon št. správy na Rudné bane, š.p.)

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Návrhom novely zákona proti byrokracii digitalizujeme vybrané služby verejnej správy a meníme vybrané existujúce služby (viď. body 7.1.1 a 7.1.2 vyššie). Táto zmena má priamy dopad na občanov, podnikateľov a orgány verejnej moci. Zmenou oslobodzujeme občanov od povinnosti predkladať vyššie spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe vo vzťahu k orgánom verejnej moci pri výkone ich úradnej činnosti a zároveň umožňujeme občanom ohlasovať informácie vzťahujúce sa k vybraným životným situáciám bez nutnosti osobnej návštevy úradov prostredníctvom nových elektronických služieb.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba predpokladá zníženie priamych finančných nákladov občana pri zaobstaraní vybraných typov výpisov, potvrdení (správne poplatky) a kópií úradných dokladov podľa bodu 7.1. vyššie.

Tabuľka č. 1

Priame finančné náklady občana na:

Rok 2019

Početnosť

Celkom EUR

Kópia - Rodný list

0,075 eur

1 576 000

118 200

Kópia - Sobášny list

0,075 eur

112 142

8 410,65

Kópia - Úmrtný list

0,075 eur

87 430

6 557,25

Potvrdenie o pobyte

0,0 eur

N/A

N/A

Výpisy z registra poskytovateľov soc. služieb

5,0 eur

7 152

35 760

Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

0,0 eur

156 797

0

Kópie – Vybrané právoplatné rozhodnutia súdov

0,075 eur

571 205

42 840

Výpis z centrálneho registra exekúcií

0,0 eur

50 000

0

41

Potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

0,0 eur

617 657

0

Doklady preukazujúce ťažké zdrav. postihnutie

0,0 eur

615 255

0

Hlásenia o narodení dieťaťa (vyhlásenia rodičov,..)

0,0 eur

114 432

0

Vybrané prílohy k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (Potvrdenia gynekológa a pediatra)

0,0 eur

114 432

Výpis zo zoznamu advokátov

0,0 eur

5 600

0

Potvrdenia o poberaní osobitného prísp. baníkom

0,0 eur

3 500

0

SPOLU

4 031 602

211 767,9

Tabuľka č.1.1

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie kópie

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

Cena zariadenia

1 144 EUR

Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)

0,00000

Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

Cena papiera 1 ks A4

0,01056

Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Zvýšenie priamych finančných nákladov

42

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR / rok

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

4 031 602

-8 224 468,1

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jednej kópie, potvrdenia či výpisu na zákonné účely a jeho predloženia príslušnému úradu trvá občanovi v priemere 56,4 minút. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 4 031 602 kópií a občania tak strávili v priemere 3 789 705,9 hodín získavaním týchto výpisov a potvrdení a ich predkladaním úradom. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (56,4 minúty) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo zamestnanec orgánu verejnej moci, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených získavaním a predkladaním výpisov a potvrdení

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

3 789 705,9

-32 136 706,9

Pozn. Vyššie uvedené vstupy v tab2 a 3: náklad na dopravu, cena práce a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

43

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia a kópie definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie požaduje na príslušný zákonný účel.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného úradného konania, kde sa tieto požadujú na základe príslušného legislatívneho predpisu, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať od občanov potvrdenia definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Vyhotovenie listinného výpisu / potvrdenia alebo ich kópií trvá dnes v priemere úradníkovi v priemere 10 minút. Z hľadiska celkových dopadov na úradnú činnosť jednotlivých OVM ide približne o neutrálny vplyv, resp. mierne pozitívny vplyv vzhľadom na to, že úradom aktuálne vyhotovujúcim a poskytujúcim výpisy a potvrdenia odbudne prácnosť a naopak úradom (OVM), ktoré nebudú mať svoje agendové systémy automatizovane procesne naintegrované prostredníctvom G2G služieb na zdrojové registre (IS VS evidujúce údaje) prácnosť naopak narastie, pretože si budú musieť údaje získavať buď prostredníctvom portálu Oversi.gov.sk alebo prostredníctvom eDesk schránok. Návrh práve počíta so sprístupnením rozhodujúcej väčšiny z údajov OVM formou automatizovaných rozhraní na agendové IS VS a teda negatívny dopad na prácnosť úradov konzumujúcich údaje bude nižší ako pozitívny vplyv na ich súčasných poskytovateľov.

44

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 16 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

- čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ,

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),

-gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o verejných listinách) (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016),

-gestorom právneho aktu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018),

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálního rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

45

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

46

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 177/2018 Z. z.)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 1 ods. 4.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3 písm. h)

V rámci informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o údaje o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 3 až 8 (§ 1 ods. 3 a 4)

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať orgánom verejnej moci prostredníctvom dokladov v listinnej podobe.

V § 1 ods. 3 písm. k) prvom bode sa zavádza oprávnenie orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti žiadať z informačných systémov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky údaje o tom, či je alebo nie je vedené konkurzné konanie, či bol alebo nebol vyhlásený konkurz na majetok „žiadateľa“, resp. „účastníka konania“ vedeného podľa osobitného predpisu, či bola alebo nebola povolená reštrukturalizácia alebo prípadne, či bol alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo alebo nie konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Tieto informácie sa poskytnú príslušnému orgánu verejnej moci na účely preukazovania týchto skutočností, ak je ich preukázanie potrebné pre vedenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.

V § 1 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na účely rozhodovania štátneho orgánu o nároku na sociálne dávky (ide predovšetkým o veci týkajúce sa príspevkov a dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako je prídavok na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok na starostlivosti o dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, dávku v hmotnej núdzi a pod.) tomto štátnemu orgánu sprístupnia právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, vrátane súdnych rozhodnutí o rozvode, ak ich súčasťou je aj rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému a právoplatné rozhodnutia súdu o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti. Príslušný štátny orgán na základe uvedeného taktiež prístup aj k právoplatným súdnym rozhodnutiam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony a to vrátane s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení opatrovníka. Tieto rozhodnutia sa sprístupnia príslušnému štátnemu orgánu na len na účely konania a rozhodovania o nárokoch na sociálne dávky podľa osobitných predpisov, čím sa čiastočne odbremeňujú účastníci konania od povinnosti predkladať príslušnému štátnemu orgánu tieto rozhodnutia, avšak uvedené nezbavuje účastníka takéhoto konania označiť dôkazy potrebné pre konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci (je povinný označiť právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je potrebné pre vedenie konkrétneho konania).

K bodu 9 (§ 1 ods. 6)

Navrhuje sa vyňatie Vojenského spravodajstva spod režimu zákona, nakoľko tak ako v režime Slovenskej informačnej služby ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností a citlivých informácií, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda aj údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

47

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8 ods. 3 písm. i))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie.

K bodom 2 a 4 (§ 9 ods. 6 písm. b) a § 9a ods. 4 písm. b))

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu rodný list. Rodný list si okresný úrad v sídle kraja získa prostredníctvom informačných systémov alebo portálu. Povinnosť predkladať rodný list sa ponecháva pre žiadateľa narodeného v cudzine, ak údaje o jeho narodení nie sú zapísané v osobitnej matrike.

K bodom 3 a 5 (§ 9 ods. 6 písm. c) a § 9a ods. 4 písm. c))

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu sobášny list a úmrtný list, ak sobáš a úmrtie manžela nastali na území Slovenskej republiky, alebo zapísané v osobitnej matrike, pričom žiadateľ uvedie miesto sobáša a miesto úmrtia manžela.

K bodu 6 (§ 9a ods. 4 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť okresným úradom v sídle kraja overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 11 ods. 2 písm. a) a d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska osvedčenú kópiu rodného listu, sobášneho listu a kópiu úmrtného listu, ak žiadateľ je vdovec alebo vdova a rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená .

K bodu 2 (§ 11 ods. 3 písm. b))

Pri žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého sa navrhuje vypustenie predkladania úmrtného listu rodiča maloletého, ak zomrel.

K bodu 3 (§11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skutočnosťou, že zápisy do knihy narodení sa budú vykonávať na základe údajov zaslaných elektronicky prostredníctvom informačného systému.

K bodu 2 (§ 13 ods. 3)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy narodení na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 3 (§ 15 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy úmrtí na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 4 (§ 27 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky predkladať

48

pred uzavretím manželstva matričnému úradu rodný list, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela a sobášny list zaniknutého manželstva a rozsudok o rozvode manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné.

K bodom 5 až 7 (§ 27 ods. 2 až 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 8 (§ 27 ods. 8)

Upravuje sa postup matričných úradov pri overovaní údajov o štátnom občianstve a rodnom čísle občana Slovenskej republiky pred uzavretím manželstva.

K bodu 9 (§ 32 ods.1)

Navrhuje sa doplniť možnosť orgánom verejnej moci čerpať údaje o matričných udalostiach z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť držiteľa motorového vozidla uplatňujúceho si nárok na prídavok na dieťa prikladať pri zápise kópiu rodného listu dieťaťa.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad po pridelení rodného čísla narodenému dieťaťu, toto rodné číslo zaslal Národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa skráti lehota pridelenia rodného čísla narodeného dieťaťa a zároveň sa odbúra papierová forma zasielania týchto údajov.

K bodu 2 (§ 7 ods. 4)

Navrhovaná úprava upravuje aby žiadateľ nemusel predkladať doklad o narodení, ak orgán oprávnený na vydanie dokladu má údaje o narodení.

K Čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)

(§ 15 ods. 3 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.

K Čl. VIII (Zákon č. 253/1998 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 8 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky, ktoré nedovŕšilo 18 rokov predkladať k hláseniu trvalého pobytu rodný list tohto dieťaťa. Zákonný zástupca uvedie iba údaje dieťaťa. Ponecháva sa však povinnosť prekladať rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí, nakoľko rodné číslo dostanú pri vydaní slovenského rodného listu a až následne sú zavedené do registra fyzických osôb.

K bodu 2 (§ 3 ods. 8 písm. c))

Legislatívno-technická úprava

K bodu 3 (§ 7 ods. 2 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti dokladať k návrhu na zrušenie trvalého pobytu právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva.

K Čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)

(§ 7 ods. 6 písm. c))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.

49

K Čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)

(§ 20 ods. 3 písm. d))

Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.

K Čl. XI (Zákon č. 483/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§7 ods. 16)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie bankového povolenia predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 2 (§ 91 ods. 4)

Navrhovaná úprava dôsledne reflektuje nevyhnutnosť reštriktívneho uplatňovania prelomenia bankového tajomstva, keď notárom umožňuje získavanie údajov o klientoch bánk iba v rozsahu nevyhnutnom na účel osvedčenia jedinej podmienky pri ich zápise do registra určených právnických osôb, a to že prijímateľ zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. A to v len v týchto prípadoch:

1. Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie v tejto časti sa ustanovenie bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021;

2. V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

K Čl. XII (Zákon č. 566/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 56 ods. 4 a 12)

Upravuje sa postup pri preukazovaní totožnosti Národnej banke Slovenska. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi prostredníctvom jeho pobočky na území Slovenskej republiky a dotknutých osôb prikladať k žiadosti kópiu dokladu totožnosti a rodného listu na účel overenia totožnosti.

K Čl. XIII (Zákon č. 429/2002 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 4 a 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť burzy predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XIV (Zákon č. 463/2003 Z. z.)

(§ 3a ods. 3 písm. c))

50

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o priznanie postavenia vojnového veterána in memoriam kópiu úmrtného listu zosnulej osoby, ak údaje obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 50 ods. 3 písm. d))

Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.

K bodu 2 (§ 50 ods. 4 písm. a))

V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.

K bodu 3 (§ 50 ods. 6 písm. g))

Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.

K bodu 4 (§ 50 ods. 6 písm. h))

V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.

Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde:

1.Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie.

2.V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

Prvý bod sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021.

K bodu 5 (§ 50 ods. 8)

V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.

K bodom 6 až 7 (§ 50 ods. 13)

51

Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.

K Čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 4)

Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.

K bodu 2 (§ 16 ods. 9)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XVII (Zákon č. 5/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 21b ods. 4 písm. a) a § 22 ods. 3 písm. a))

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 70 ods. 8)

V súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s navrhovanou právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, je potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 4 (príloha č.2)

V súvislosti s doplnením registra fyzických osôb medzi informačné systémy verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť zo zoznamu požadovaných dokladov rodný list.

K Čl. XVIII (Zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46e ods. 7)

V nadväznosti na čl. I novelizačný bod 2, ktorým sa rozširuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy o centrálny ponukový informačný systém Sociálnej poisťovne, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým Sociálna poisťovňa poskytuje informácie z centrálneho informačného ponukového systému s cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre orgány verejnej moci k údajom, ktoré pri výkone svojej činnosti potrebujú (najmä informácia o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi).

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 48 ods. 4)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať vyhlásenie zakladateľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku

K bodu 4 (§ 48 ods. 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

52

K bodu 5 (§ 71 ods. 4)

Vypúšťa sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)

(§ 9 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 8a ods. 6)

V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 6)

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 2 (§ 24 ods. 18 až 22)

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na

53

skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.

K bodu 3 (§ 24 ods. 23)

Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.

K bodu 4 (§ 35 ods. 1)

Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.

K bodu 5 (§ 35 ods.4)

Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.

K Čl. XXII (Zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť pre držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby prikladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene mena alebo priezviska, ak je držiteľom fyzická osoba.

K bodu 2 (§ 72 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre držiteľa licencie predkladať príslušnej komore potvrdenie o zmene mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ako povinnú súčasť oznámenia o zmene údajov. Príslušná komora si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre všeobecné a špecializované nemocnice ústavnej zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému údaje o narodení živého dieťaťa a údaje o narodení mŕtveho dieťaťa, čím sa odstráni zasielanie týchto údajov v papierovej forme.

K bodu 4 (§ 79 ods. 3 písm. e)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1. Navrhuje sa, že uvedená nová povinnosť sa bude vzťahovať na všeobecné a špecializované nemocnice, ktoré prevádzkujú lôžkové pracovisko ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

K bodu 5 (§ 82 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa, za porušenie novej povinnosti, v prípade jej porušenia možnosť uložiť sankciu vo výške do 663 eur. Túto sankciu je oprávnený uložiť orgán príslušný za vydanie povolenia t. j. príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K Čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c))

Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3 písm. d)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.

K bodu 4 (§ 23 ods. 7)

Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).

54

K bodu 5 (§23 ods. 11)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K Čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 20 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.

K bodom 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4)

Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.

K bodom 4 a 5

Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov

K Čl. XXV (Zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 23 ods. 4 písm. d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku.

K bodu 2 (§ 23 ods. 13)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 3 (§ 41 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XXVI (Zákon č. 726/2004 Z. z.)

(§ 3)

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je vypustenie povinnosti dokladať k žiadosti o poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po osobách zaradených v rokoch 1948 1954 do vojenských táborov nútených prác úmrtný list a sobášny list, ak informačný systém verejnej správy obsahuje údaje o skutočnostiach v nich uvedených.

K Čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a))

Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. e))

55

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K bodu 4 (§ 79 ods. 2 písm. a))

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K Čl. XXVIII (Zákon č. 326/2005 Z. z.)

Navrhovanou úpravou sa z konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vedených podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov odstráni povinnosť predkladať katastrálnu mapu v prípade, ak pôjde v konaní o celú parcelu.

K Čl. XXIX (Zákon č. 473/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 22 ods. 2 a § 23 ods. 2)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby prikladať k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby potvrdenie o pridelení identifikačného čísla.

K bodom 5 a 6 (§ 71 ods. 2 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvisiacich so zmenou v novelizačných bodoch 1 a 3.

K Čl. XXX (Zákon č. 474/2005 Z. z.)

(§ 7 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)

(§ 98 ods. 3)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.

K Čl. XXXII (Zákon č. 538/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 3 písm. d))

Úprava ustanovenia za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia využívať

56

zdroj predkladať k žiadosti kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 12)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 124/2006 Z. z.)

(§ 24 ods. 12)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti autorizovaného bezpečnostného technika predkladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu na účel vydania nového osvedčenia.

K Čl. XXXV (Zákon č. 125/2006 Z. z.)

(§ 6 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce poskytnúť na žiadosť orgánu verejnej moci v elektronickej podobe údaje o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 219/2006 Z. z.)

(§ 11b ods. 3 písm. c))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť Ústavu pamäti národa overovať údaje potrebné na účel konania o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 569/2007 Z. z.)

(§ 5 ods. 9)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o geologické oprávnenie doklad o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 3 písm. b))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K bodu 2 (§ 16 ods. 5)

Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K bodu 3 (§ 17 ods. 10)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 201/2008 Z. z.)

(§ 11 ods. 4 až 10)

V zákone č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005

57

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. sa navrhuje nahradiť povinnosť predkladania právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe len uvedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) v žiadosti, na základe ktorého si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predmetné rozhodnutie dohľadá prostredníctvom informačných systémov. Ďalej sa predmetným novelizačným článkom zabezpečí, aby skutočnosti, ktoré si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vie získať z vlastnej činnosti alebo z dostupného informačného systému verejnej správy neboli vyžadované od občana. Zavedenie tohto ustanovenia je nevyhnuté najmä v spojitosti so sprístupnením Centrálneho registra exekúcií.

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov a úprava prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1. decembra 2022.

K Čl. XL (Zákon č. 447/2008 Z. z.)

(§ 64 ods. 3)

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje o ťažkom zdravotnom postihnutí dotknutej osoby orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú.

K Čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f))

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.

K bodom 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 7 (§ 22e ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 9

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K Čl. XLII (Zákon č. 583/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 6 písm. b) a d))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti prevencie kriminality ako povinnú prílohu potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ, ktorý oprávnenie podnikať neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

58

K Čl. XLIII (Zákon č. 8/2009 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 77 ods. 1písm. b) a c))

Navrhované znenie vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia preukazovať splnenie podmienok potvrdením o štúdiu.

K Čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)

(§ 6 ods. 3)

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. XLV (Zákon č. 186/2009 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 18 ods. 4 až 6)

Precizovanie ustanovenia súvisiace s aplikačnou praxou pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 5 (§ 18 ods. 5 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 6 (§ 22a ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na zápis do registra poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVI (Zákon č. 492/2009 Z. z.)

(§ 2 ods. 54)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie platobných služieb a dotknutej osoby predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVII (Zákon č. 129/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 20a ods. 3 a 12 a § 20b ods. 5)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 4 (§ 24 ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie povolenia pre iného veriteľa poskytovať iné úvery a pôžičky predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVIII (Zákon č. 267/2010 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 10 ods. 4)

59

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 272/2015 Z. z. sa do Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapisujú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia. V súčasnosti sa obchodné spoločnosti aj družstvá preverujú cez tento register a nemusia predkladať výpisy. v súčasnosti obce a mestá zapísali do tohto registra aj SHR, preto ak tam zapísaný je potrebné tento výpisy nevyžadovať ako pri iných subjektoch. Touto zmenou sa zníži ďalšia administratívna záťaž, nakoľko nebude nutné predkladať osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka nie staršie ako 60 dní a kópia potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a výpis z registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou nie starší ako 60 dní a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla

K Čl. XLIX (Zákon č. 524/2010 Z. z.)

(§ 6 ods. 2 písm. g))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky kópiu dokladu o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. L (Zákon č. 203/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 28 ods. 4 a 11)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov, na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov, na vytvorenie štandardného fondu, na vytvorenie verejného špeciálneho fondu a povolenia na spravovanie špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LI (Zákon č. 226/2011 Z. z.)

(príloha)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)

(§ 62 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.

K Čl. LIII (Zákon č. 396/2012 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyžiadať si výpis z registra trestov na účely vymenovania členov rady Fondu na podporu vzdelávania. Ponecháva sa možnosť vyžiadania výpisu z registra trestov aj prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania v prípade členov vymenovaných Študentskou radou vysokých škôl.

K bodu 2 a 3 (§ 3 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 4.

60

K Čl. LIV (Zákon č. 153/2013 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení a zároveň sa precizuje obsah údajovej základe o údaje z účtu poistenca v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. f))

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení v rozsahu údajov uvedených v prílohe, ktoré dôležité na prepojenie ich zasielania príslušnému matričnému úradu. Hlavným zámerom je odbúranie papierovej formy zasielania týchto údajov a skrátenie lehôt na pridelenie rodného čísla narodeného dieťaťa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra záznamov o narodení a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe č. 1a sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3 písm. w))

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe ich vyžiadania za účelom poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevku na viac súčasne narodených detí. Tieto údaje nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku nároku oprávnenej osoby na príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí podľa podmienok určených zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5 (príloha č. 1a)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri záznamov o narodení, ktoré nevyhnutné za vykonanie zápisu do knihy narodení a na pridelenie rodného čísla narodenému dieťaťu.

K Čl. LV (Zákon č. 383/2013 Z. z.)

K bodu 1, 5, 6, 11 až 14

Navrhujú sa úpravy v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a poskytovaním tohto príspevku ako proaktívneho príspevku.

K bodu 2, 3, 10 a 20

Navrhuje sa zmena definície bydliska tak, aby bolo možné všetky kritériá overiť v informačných systémoch, pričom podmienka bydliska na území SR by sa považovala za splnenú ak by oprávnená osoba spĺňala aspoň dve zo štyroch kritérií. Pri určovaní bydliska by sa skúmal status oprávnenej osoby, verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára a u oprávnenej osoby, ktorá je matkou aj u gynekológa a návšteva školského zariadenia u staršieho dieťaťa.

K bodu 4

Legislatívno -technická úprava

K bodom 7 až 9 a 16

Navrhuje sa vypustiť podmienka dožitia dieťaťa 28 dní. Na prvé tri deti, by sa poskytoval príspevok pri narodení v sume 829,86 eur a na ďalšie deti v sume 151,37 eur.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť výplata tak, že v prípade príspevku pri narodení dieťaťa bude tento vyplatený najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok nároku naň. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

61

K bodu 17

Navrhuje sa ako miesto výplaty pri príspevku pri narodení dieťaťa prioritne použiť účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý oprávnená osoba bez výzvy sama oznámila úradu, ak taký účet neexistuje, tak účet, na ktorý sa poukazuje tehotenské alebo tehotenské štipendium alebo adresu na výplatu príspevku v hotovosti, ktorú oprávnená osoba sama oznámila úradu, ak taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa poukazuje tehotenské, ak ani taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa oprávnenej osobe poskytuje iná opakovaná dávka poskytovaná úradom. Ak nemožno postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, úrad oprávnenú osobu vyzve, aby mu oznámila miesto výplaty.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť povinnosť oprávnenej osoby vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí alebo jeho časť, ak jej bol poskytnutý neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.

K bodu 19

Navrhuje sa predĺžiť lehotu zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zo šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s automatizovaným poskytovaním príspevku pri narodení dieťaťa.

K bodu 21

Navrhuje sa upraviť konanie tak, aby konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začínalo dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb. Súčasne sa ako druhá možnosť začatia konania navrhuje preukázanie narodenia dieťaťa mimo územia SR (t. j. doručením úradného prekladu rodného listu vydaného v cudzine). Druhá možnosť umožňuje oprávnenej osobe poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa skôr než bude dieťa narodené v cudzine zapísané prostredníctvom osobitnej matriky do registra fyzických osôb, nakoľko konanie o zápise dieťaťa do osobitnej matriky môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Súčasne sa navrhuje úradu umožniť prerušiť alebo zastaviť konanie v prípade, že oprávnenú osobu vyzval na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa.

Taktiež sa navrhuje umožnenie obnovy konania vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa preukážu skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a výplatu príspevku pri narodení dieťaťa. Uvedeným sa docieli, že oprávnená osoba napríklad v prípade, že konanie bude zastavené, pretože na výzvu úradu nedoplnila, resp. nepreukázala skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa (napr. číslo bankového účtu) nestratí nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.

Navrhuje sa, aby oprávnená osoba bola na výzvu úradu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, avšak len tých, ktoré úradu nie známe z vlastnej činnosti alebo si ich nemôže získať z dostupných informačných systémov.

K bodu 22

Navrhuje sa upraviť, aby Sociálna poisťovňa a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť údaj o bankovom účte, resp. adrese, na ktorú poskytujú tehotenské alebo tehotenské štipendium.

K Čl. LVI (Zákon č. 284/2014 Z. z.)

K bodu 1 a 6 (§ 20 ods. 1 a § 22 ods. 1)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodom 2 až 4 (§ 20 ods. 2)

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o finančné prostriedky dokladať Fondu na podporu umenia pred podpisom zmluvy čestné vyhlásenie, že nie je v

62

konkurze ani v reštrukturalizácii, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Navrhuje sa aj vypustenie predkladania čestného vyhlásenia žiadateľa, že vždy riadne a včas predložil vyúčtovanie finančných prostriedkov, ak mal takúto povinnosť.

K bodom 5, 10 a 11 (§ 20 ods. 7, § 27 ods. 4 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodom 7 a 8 (§ 22 ods. 3 písm. d) a h))

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa nadbytočná požiadavka uvádzať obsah projektu v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov. V bode 8 ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy. Fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie, štipendia alebo pôžičky. Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov musí obsahovať podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov, ak fond poskytne finančné prostriedky formou pôžičky alebo dotácie.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa uvedené ustanovenie vzťahovalo okrem prijímateľa dotácie aj na prijímateľa štipendia.

K Čl. LVII (Zákon č. 371/2014 Z. z.)

(§ 4 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť člena rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike predkladať kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov

K Čl. LVIII (Zákon č. 39/2015 Z. z.)

(§ 24 ods. 6)

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LIX (Zákon č. 281/2015 Z. z.)

(§ 18 ods. 5 písm. g))

Navrhuje sa vypustenie predkladania kópie rodného listu na účely výberového konania uchádzača o prijatie do štátnej služby.

K Čl. LX (Zákon č. 282/2015 Z. z.)

(§ 9 ods. 3 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXI (Zákon č. 138/2017 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín nespadal pod definíciu orgánu verejnej moci a nemal by v súlade s novelizovaným zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby mal fond možnosť overiť si potrebné skutočnosti vyhlásením žiadateľa. Podmienku uvedenú v odseku 2 písm. a) je možné realizovať vždy len čestným vyhlásením.

63

K bodom 2 až 4 (§ 17 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1)

Požiadavky aplikačnej praxe, ktorými sa dosiahnuť vyššia efektívnosti debyrokratizácie procesov. Odstraňuje sa aj ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodu 5 (§ 19 ods. 6)

Nadbytočné a v prípade prístupu fondu k informačným systémom v súlade so zákonom proti byrokracii si bude fond overovať túto skutočnosť z Centrálneho registra exekúcií. V opačnom prípade žiadateľ túto skutočnosť preukáže vyhlásením podľa § 16 ods. 3 zákona o fonde.

K bodu 6 (§ 24 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín spadal pod definíciu orgánu verejnej moci a mal by v súlade s novelizovaným zákonom proti byrokracii prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby fond uvedené skutočnosti overoval z týchto informačných systémov (konkrétne ide o pridanie § 16 ods. 2 písm. d) do § 24 ods. 3, ktorým sa overuje či proti žiadateľovi nie je vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia.

K Čl. LXII (Zákon č. 170/2018 Z. z.)

(§ 33a ods. 4 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť preukazovať zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie písomným oznámením.

K Čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)

(§ 4 ods. 7 písm. d))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXIV (Zákon č. 43/2019 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. h)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové ako aj potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

K bodu 4 (§ 2 ods. 3 písm. d))

Na základe praktických skúseností sa navrhuje ponechať spôsob dokladovania korektnosti bankového spojenia na žiadateľovi, nakoľko v praxi môže dôjsť k situácii, že nemá k dispozícií zmluvu o vedení účtu v banke. Oba doklady po obsahovej stránke dostatočne napĺňajú zámer platobnej agentúry minimalizovať chybovosť žiadateľov pri zadávaní účtu, na ktorý žiadajú poskytnutie dotácie. Právna úprava sa týmto zosúlaďuje s príslušnou schémou štátnej pomoci v záujme znižovania byrokracie, a tiež redukcie súvisiacich nákladov žiadateľa.

K Čl. LXV (Zákon č. 213/2019 Z. z.)

K bodu 1 až 3 (§ 14 ods. 1 a 4)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na

64

starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI (Zákon č. 310/2019 Z. z.)

(§ 23 ods. 5)

Navrhuje sa doplnenie právomoci Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žiadať o výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti členov dozornej rady Fondu na podporu športu.

K Čl. LXVII (Zákon č. 299/2020 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 1)

Navrhovaná novelizácia, popri aktualizácii dotačného titulu, zjednodušuje po evaluácii aplikačných skúsenosti s elektronickou správou dotačných žiadostí ich podávanie tak, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu aj len vyplnením formuláru v elektronickom prostredí dotačného systému ministerstva (cez užívateľské konto).

K Čl. LXVII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdení o pomoci v hmotnej núdzi, potvrdení o ťažkom zdravotnom postihnutí a potvrdení z Národného zdravotníckeho informačného systému sa účinnosť navrhuje 1. apríla 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania právoplatných rozhodnutí súdov, potvrdení z registra úmrtí fyzických osôb, potvrdení o starobnom dôchodkovom sporení a potvrdení z Informačného systému sociálnych služieb sa účinnosť navrhuje 1. decembra 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z registra sociálnych podnikov a potvrdení o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania sa účinnosť navrhuje 1. januára 2024.

Bratislava 26. mája 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 541/2004, dátum vydania: 16.10.2004

23

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

VŠEOBECNÁ ÈAS

Využívanie jadrovej energie má pre hospodárstvo Slovenskej republiky mimoriadny význam. Vo výrobe elektrickej energie predstavuje podiel jadrovej energie približne 50%. V priemysle a v zdravotníctve sa široko uplatň uje využívanie rádioizotopov. Priemyselné podniky sa podieľajú na dodávkach zariadení na využívanie jadrovej energie. Slovenská republika má rozvinutú spoluprácu s rôznymi krajinami a medzinárodný mi organizáciami pri využívaní jadrovej energie.

Pri využívaní jadrovej energie má z pohľadu kompetencií ÚJD SR, ako predkladateľa návrhu nového zákona, prvoradý význam bezpečnosť jadrových zariadení a minimalizovanie rizika nehôd alebo havá rií na jadrových zariadeniach alebo pri preprave rádioaktívnych materiálov, ktorých vznik môže znamenať ohrozenie života a zdravia zamestnancov a obyvateľstva, ako aj vysoké materiálne a ekologické ujmy.

V súlade so záujmami obyvateľstva ako aj v súlade so svetovou praxou, odporúčaniami medzinárodných organizácií, záväzkami Slovenskej republiky a prijatými medzinárodnými zmluvami má štát vý znamnú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti mierového využívania jadrovej energie. Pri plnení tejto úlohy má nezastupiteľné miesto zákonná úprava problematiky, existencia a činnosť štátneho orgá nu dozoru.

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len "ÚJD SR") bol pôvodne zriadený zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/l993 Z. z., podľa ktorého vykonával štátny dozor nad jadrovou bezpečnos ťou ako právny nástupca bývalej Èeskoslovenskej komisie pre atómovú energiu na území samostatnej Slovenskej republiky. V súčasnosti je jeho postavenie rámcovo upravené v §29 zákona č. 575/2001 Z. z. v znen í neskorších predpisov. Vykonávanie štátneho dozoru bližšie upravuje zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. a v znení zákona č. 470/2000 Z. z.

Právny rámec pre kontrolu štátu nad mierovým využívaním jadrovej energie bol doteraz tvorený najmä vyššie spomenutým zákonom č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z., zákonom č . 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane v znení neskorších predpisov.

Mierového využívania jadrovej energie sa z rôznych aspektov týkajú aj niektoré ďalšie zákony ako sú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskor ších predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretý m jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a zákon č. 26/2002 Z. z. o podmienkach a kontrole dovozu, vývozu a sprostredkovateľských činností týkajúcich sa tovaru a technológií podliehajúcich medzinárodným kontrolným režimom a o zmene zákona č. 179/1998 Z. z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Doterajšia právna úprava obsiahnutá najmä v zákone č. 130/1998 Z. z. spolu s ostatnými vyššie spomenutými zákonmi bola v priebehu piatich rokov dobou čiastočne prekonaná a predkladaná právna ú prava dôsledne transponuje predpisy EÚ, zohľadňuje odporúčania Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu ako aj nové medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým Slovenská republika pristúpila tak, aby nov á právna úprava v tejto oblasti plne vyhovovala členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii od 1. 5. 2004.

Doterajšia právna úprava v zákone č. 130/1998 Z. z. bola postačujúca v období svojho prijatia. Podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1358 z 11. decembra 2002, ktorým bol schválený Plán legislat ívnych úloh vlády SR na rok 2003 bolo v bode 19. na mesiac december 2003 ÚJD SR uložené predložiť novelizáciu zákona č. 130/1998 Z. z., ktorou by sa spresnil právny rámec činností spojených s mierový m využívaním jadrovej energie a ionizujúceho žiarenia v súlade s praxou krajín s vyspelou jadrovou energetikou. Nakoľko predkladateľ zákona obdržal veľké množstvo pripomienok, ktoré si vyžadovali viacer é rokovania s dotknutými rezortmi, bola táto úloha presunutá do Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004 ako bod 8 na mesiac február, schváleného uznesením vlády SR č. 26/2004 zo dňa 14. 1. 2004. Po zv ážení rozsahu zmien ÚJD SR pristúpil k vypracovaniu úplne novej právnej úpravy a predkladá nový návrh zákona o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektor ých zákonov. Výkon štátneho zdravotného dozoru nad radiačnou ochranou podľa zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov (zákon č. 578/2003 Z. z.) vykonáva Ú rad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Predmet úpravy zákona je rozsiahly, ale v porovnaní s doterajšou právnou úpravou zjednodušuje proces dozorných činností, presnejšie vymedzuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osô b, koncentruje pôsobnosť ÚJD SR na dozorné činnosti so zreteľom na bezpečnostné aspekty a eliminuje jeho pôsobenie v rozhodovacích procesoch, ktoré priamo nesúviseli s jadrovou bezpečnosť ou resp. priamo neeliminovali možnosť negatívnych dopadov využívania jadrovej energie na život a zdravie obyvateľov a životné prostredie (napr. vydávanie oprávnení podľa §4 zákona č. 130/1998 Z. z.). Zá kon plne zohľadňuje prijaté záväzky Slovenskej republiky z medzinárodných zmlúv po roku 1998 a potvrdzuje stav, ktorý bol v oblasti implementácie medzinárodných záväzkov spred roku 1998 zachytený už v z ákone č. 130/1998 Z. z.

Rešpektovanie ďalších medzinárodných zmlúv v novom zákone ako aj dôsledné zohľadnenie legislatívy Európskej únie podporí dôveryhodnosť Slovenskej republiky pri výlučne mierovom využívan í jadrovej energie. Ide najmä o tieto medzinárodné zmluvy: Zmluva o nešírení jadrových zbraní z 1. 7. 1968 s platnosťou od 5. 3. 1970, Zmluva o zákaze umiestňovania jadrových zbraní a iných zbraní hromadn ého ničenia na dne morí a oceánov a v ich podzemí z 11. 2. 1971 s platnosťou od 18. 5. 1972, Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Dohovor o včasnom hlásení jadrovej havárie a Dohovor o pomoci v prí pade jadrovej havárie alebo radiačného ohrozenia, ktoré sú platné v Slovenskej republike po sukcesií od 1. 1. 1993, Dohoda medzi ÈSSR a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu pre uplatnenie záruk na zá klade Zmluvy o nešírení jadrových zbraní platná od 3. 3. 1972, Štatút Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a Dohoda o výsadách a imunitách Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu platné od 27. 9. 1993, Dohovor o jadrovej bezpečnosti z 20. 9. 1994, platný od 24. 10. 1996 a uverejnený pod č. 163/1997 Z. z., Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. 5. 1963 a Spoločný protokol týkajúci sa uplatnenia Viedenského dohovoru a Parížskeho dohovoru z 21. 10. 1988, platné od 7. 6. 1995 a uverejnené pod č. 70/1996 Z. z. a 71/1996 Z. z., Spoločný dohovor o bezpeč nosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom z 30. 9. 1997, platný od 18. 6. 2001 a uverejnený pod č. 125/2002 Z. z.

Návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy – zákona č. 130/1998 Z. z., jeho vykonávacích vyhlášok, praktických skúseností z ich uplatňovania, skúseností a medzinárodný ch odporúčaní, záverov misie IRRT (International Regulatory Review Team) – správa a závery z tejto misie boli predmetom rokovania vlády SR dňa 5. júna 2003 a k nemu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 4 42/2003, poznatkov a podnetov získaných pri inšpekčnej činnosti, poznatkov a podnetov získaných z členstva SR v OECD/NEA (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj / Agentúra pre jadrovú energiu), z pr ávnych predpisov Európskej únie. Ako podklad k zákonu boli využité aj niektoré obdobné zahraničné právne predpisy (Èesko, Fínsko, Švédsko). Návrh zákona pokrýva čo najkomplexnejš ie problematiku mierového využívania jadrovej energie, s výnimkou radiačnej ochrany, ktorá je pokrytá zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorší ch predpisov, najmä zákona č. 470/2000 Z. z. a 578/2003 Z. z. a vyhláškou MZ SR č. 12/2001 Z. z.

Navrhovaný zákon je plne v súlade s právnymi úpravami v oblasti využívania jadrovej energie krajín Európskej únie, s odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Tieto odporúč ania sa prijímajú na základe konsenzu všetkých členských krajín, sú kompatibilné s legislatívou týchto členských krajín.

Návrh zákona implementuje medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v oblasti využívania jadrovej energie. V rozsahu, ktorý pripúšťajú platné závä zky Slovenskej republiky (napr. v rámci systému Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), navrhovaný zákon preberá vecný obsah legislatívy Európskej únie.

Najdôležitejšie zmeny v novom zákone oproti stavu v zákone č. 130/1998 Z. z.

a)zrušenie vydávania oprávnení na podnikateľské č innosti, ich nahradenie povoleniami, okrem dodávateľského sektora pre jadrovú energetiku,

b)explicitne vyjadrené zákazy využívania jadrovej energie na iné ako mierové účely a explicitne vyjadrené zákazy činností v oblasti využí vania jadrovej energie bez príslušného povolenia,

c)precíznejšia úprava pôsobnosti ÚJD SR v úvodných častiach zákona,

d)rozpracovanie požiadaviek na umiestňovanie jadrových zariadení a uzatváranie úložiska a inštitucionálnu kontrolu,

e)priamou novelizáciou zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) zavedenie postavenia ÚJD SR ako špeciálneho stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení v etape rozhodovania o stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí,

f)spresnenie ustanovení o zodpovednosti za jadrové škody ustanovením vyššieho limitu (75 mil. EUR) aby aj pri kurzových rozdieloch bola zachovaná minimálna výš ka zodpovednosti, ktorá je ustanovená vo Viedenskom dohovore,

g)precíznejšia úprava postavenia, kvalifikácie, menovania inšpektorov jadrovej bezpečnosti,

h)riešenie niektorých kompetenčných sporov medzi Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky resp. Národným inšpektorátom práce a Ú JD SR v oblasti dozoru nad vybranými zariadeniami v jadrových zariadeniach,

i)v zabezpečovaní kvality sústredenie sa na systémové zabezpečovanie kvality prevádzkovateľa jadrových zariadení a opustenie dozoru nad systémami kvality vo vý robnej a dodávateľskej sfére,

j)úpravy v niektorých osobitných predpisoch (napr. zákon o správnych poplatkoch, zákon o inšpekcii práce atď.).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná; v dôsledku prijatia návrhu zákona nevzniknú nové nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

Vzhľadom na obsahové zameranie návrhu zákona nevznikla potreba prerokovať ho v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.

O S O B I T N Á È A S 

K §1:

Ustanovuje sa predmet zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a pokrýva kontrolu štátu nad všetkými súvisiacimi oblasťami využí vania jadrovej energie, okrem radiačnej ochrany. V porovnaní s doterajšou právnou úpravou predkladaný zákon upresňuje viaceré oblasti pokryté už citovaným zákonom č. 130/1998 Z. z. v znení zákona č . 470/2000 Z. z. Pritom tento zákon rešpektuje iné zákonné úpravy, ktoré majú bližší alebo vzdialenejší vzťah k mierovému využívaniu jadrovej energie, predovšetkým zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov. Z tohto dôvodu nie je problematika radiačnej ochrany pokrytá predkladaným zákonom. Taktiež neupravuje problematiku dozoru nad bezpečnosťou práce a ochrany zdravia pri práci, ktorá je upravená zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov a zákonom č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho rešpektuje právo občanov na podnikanie, na informácie o životnom prostredí podľa čl. 45 Ústavy Slovenskej republiky a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, právo účasti verejnosti, občianskej iniciatívy a občianskeho združenia na posudzovaní vplyvov jadrových zariadení na životné prostredie v zmysle zá kona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

K §2 :

Pre jednoznačnosť používania pojmov, ktoré sú osobitné pri mierovom využívaní jadrovej energie, zákon tieto pojmy vymedzuje. Zá kon vymedzuje zaužívané pojmy omnoho dôkladnejšie, ako aj početnejšie ako doterajšia právna úprava, čo je dôsledkom skúseností z praktického uplatňovania doterajšieho zákona č. 130/1998 Z. z.

K §3:

Výhradne mierové využívanie jadrovej energie vyplýva z národných záujmov a z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Pož aduje sa, aby využívanie jadrovej energie bolo vždy zdôvodnené a aby bolo preukázané, že je prínosom v porovnaní s inými technológiami.

Bezpečnosť využívania jadrovej energie musí byť zaistená tak, aby jej potenciálne nepriaznivé účinky boli čo najnižšie s využitím súčasných poznatkov vedy a techniky. Pri získaní nový ch poznatkov sa vyžaduje, aby sa úroveň bezpečnosti pri využívaní jadrovej energie prehodnotila (Princíp ALARA – As Low As Reasonable Achievable). Ustanovenie taktiež explicitne upravuje aj niektoré zákazy, ktoré v doterajšej úprave neboli explicitne upravené a uplatňovalo sa len pozitívne vymedzenie. Aj explicitnými zákazmi sa eliminuje viacznačnosť výkladu v aplikačnej praxi. Ustanovuje sa tiež priorita bezpečnostný ch aspektov činností súvisiacich s mierovým využívaním jadrovej energie, ktorú musí mať na zreteli držiteľ povolenia.

Ustanovenie odsekov 9 a 10 tohto paragrafu nadväzuje na §21 ods. 5 a 6, ktorými sa zodpovednosť za ukladanie rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva preniesla na štát. Vytvorenie štátnej organizácie nezávislej od pôvodcu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je v sú lade s medzinárodnou praxou a je jediným spôsobom poskytujúcim garanciu bezpečnosti pri takých dlhodobých činnostiach aké ukladanie, ale najmä uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú . Podobná organizácia doteraz absentovala v slovenskom systéme nakladania s rádioaktívnymi odpadmi.Tento štátny subjekt bude zriadený alebo založený MH SR a bude zabezpečovať umiestňovanie, výstavbu, uvá dzanie do prevádzky, prevádzku, uzatvorenie úložísk a prípadne výkon inštitucionálnej kontroly, vedenie a uchovávanie príslušných záznamov ako aj koordináciu výskumu a vývoja v tejto oblasti. Rá dioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo, ktoré spĺňajú kritériá prijateľnosti na úložisko, prechádzajú po ich prevzatí touto organizáciou do vlastníctva štátu. Tieto ustanovenia sú vš ak odložené, pokiaľ ide o účinnosť, na obdobie po 1. 1. 2007, keď už budú dostatočne známe výsledky projektu PHARE v súčasnosti prebiehajúcom na Ministerstve hospodárstva SR.

K §4

V oblasti štátnej správy a štátneho dozoru plní ÚJD SR ú lohy vymedzené predkladaným zákonom a súvisiacimi zákonmi. Táto úloha spočíva hlavne vo výkone štátneho dozoru nad mierovým využívaním jadrovej energie, vo vydávaní rôznych druhov individuá lnych správnych aktov (povolení, schválení, súhlasov). V ustanovení sú aj významné informačné povinnosti ÚJD SR smerom k Európskej komisii a medzinárodným organizáciám, čo tiež zvyš uje transparentnosť a posilňuje dôveru verejnosti k rozhodovaniu ÚJD SR. V odseku 3 sú ustanovené precízne kompetencie ÚJD SR v záujme plnenia jeho hlavných úloh, ktoré potom výkonne zabezpečujú najmä in špektori jadrovej bezpečnosti, o ktorých pojednáva §31. Pokiaľ ide o úlohy podľa iných zákonov, tieto vyplývajú najmä zo stavebného zákona, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ákona o energetike, zákona o ochrane utajovaných skutočností a pod.

ÚJD SR sa podieľa na zvyšovaní úrovne jadrovej bezpečnosti využívaním výsledkov vedy a techniky, medzinárodnej spolupráce, aj v súčinnosti s inými štátnymi dozormi, ako sú dozor nad bezpečnos ťou a ochranou zdravia pri práci, štátny zdravotný dozor, dozor orgánov štátnej banskej správy a iné.

Ako ústredný orgán štátnej správy plní ÚJD SR úlohy, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

ÚJD SR v prípade potreby zabezpečuje, aby sa iným štátnym orgánom, národným a medzinárodným organizáciám a verejnosti poskytli adekvátne informácie o poslaní a zodpovednosti štá tneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou a o situácii na jadrových zariadeniach.

Èlenstvo Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách vyžaduje, aby tieto organizácie, ale aj vlastných občanov, ÚJD SR nezávisle a objektívne informoval o najzávažnejší ch mimoriadnych udalostiach v jadrovej energetike v súlade s Medzinárodnou stupnicou pre hodnotenie jadrových udalostí vydanou Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu. Presnejšie sa fixuje úloha ÚJD SR vo vzťahu k orgánom Európskej únie.

Na zabezpečenie komplexnosti výkonu štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, ale aj vylúčenia doteraz sa vyskytujúcej duplicity výkonu štátneho dozoru v jadrových zariadeniach, zá kon novo vymedzuje obsah tohto dozoru.

V súlade s doterajším právnym stavom ÚJD SR bude vykonávať štátny dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov vydaných na jeho základe. Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou prá ce je zabezpečený podľa osobitných predpisov Národným inšpektorátom práce, štátny zdravotný dozor v oblasti ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov vykonávajú príslušné orgány na ochranu zdravia – Úrady verejného zdravotníctva. ÚJD SR bude naďalej vykonávať štá tny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane vybraných zariadení, pričom jedným zo základných predpokladov jadrovej bezpečnosti je požadovaný technický stav týchto zariadení. Vybrané zariadenia sú určené klasifikáciou do bezpečnostných tried. Klasifikácia zodpovedá odporúčaniam MAAE a v našich podmienkach ju v súčasnosti upravuje vyhláška ÚJD SR č. 317/2002 Z. z.

V súvislosti s úlohami ÚJD SR v oblasti výkonu dozoru ukladá zákon držiteľom povolení, v primeranom rozsahu aj žiadateľom o vydanie povolenia a v niektorých prípadoch aj iným osobám, umožniť zamestnancom ÚJD SR vstup do objektov zariadení a na pracoviská, poskytnúť požadovanú dokumentáciu, informácie a potrebnú súčinnosť.

V rámci spolupráce ÚJD SR s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy informuje ich o zistených závažných nedostatkoch a nariadených opatreniach na ich odstránenie.

K §5 - §8

Ustanovenia explicitne určujú fyzickej osobe alebo právnickej osobe podmienku vlastniť povolenie alebo sú hlas ÚJD SR na mierové využívanie jadrovej energie. Konkretizuje činnosti, na ktoré je podľa tohto zákona povinnosť vlastniť povolenie. Súhlas pripadá do úvahy vydávať len stavebníkovi stavieb jadrových z ariadení na ich umiestnenie, čo môže vytvoriť zároveň aj podklad pre územné konanie podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na výstavbu, na základe posúdenej dokument ácie podľa prílohy č. 1 časť B) zákona a kladného výsledku stavebného konania podľa stavebného zákona a povolenie na prevádzku jadrového zariadenia, vydané ktoré bude realizované formou rozhodnutia ÚJD SR na základe kolaudačného konania podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov Po ukončení prevádzky to bude povolenie na vyraďovanie jadrového zariadenia vydané formou rozhodnutia ÚJD SR pre prevádzkovateľa jadrového zariadenia. Po zaplnení úložiska rádioaktívnych odpadov to bude povolenie jeho uzatvorenia a inštitucionálnu kontrolu úložiska, vydané prá vnickej osobe, ktorá bude zabezpečovať správu úložiska.

Ïalej sú to povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrový m palivom na prepravy jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a povolenia osobám na odbornú prípravu personálu v oblasti mierového využívania jadrovej energie.

Ustanovenia tiež určujú podmienky pre vydanie súhlasu na umiestnenie jadrového zariadenia (ako podkladu k územnému konaniu). V zákone je explicitne určená povinnosť hodnotiť nielen vplyv jadrové ho zariadenia uvažovaného v územnom konaní na životné prostredie jestvujúcich, ale aj, naopak, vplyv eventuálnych objektov na bezpečnosť jadrových zariadení, resp. potenciálne riziká s tým spojené.

Komplexne sa upravujú osobitné podmienky pre mierové využívanie jadrovej energie. Vydávaním povolení a súhlasov podľa tohto zákona sa sprísňuje kontrola štátu nad bezpečným využívaní m jadrovej energie, vrátane odbornej prípravy zamestnancov. Odbornú prípravu zamestnancov a osobitnú odbornú prípravu vybraných zamestnancov možno zabezpečiť iba v špecializovaných zariadeniach, ktoré majú odbornú spôsobilosť inštruktorov, lektorov a technickú vybavenosť (napr. modelové zariadenia a simulátory jadrového reaktoru). Povolenie ÚJD SR sa bude vydávať na tie činnosti, ktoré rozhodujúcim spô sobom ovplyvňujú bezpečnosť využívania jadrovej energie. Povoľovacie konania ÚJD SR podľa odporúčaní misie IRRT (spomenuté vo všeobecnej časti) sa budú koncentrovať na posudzovanie výlučne bezpeč nostných aspektov (rozsah a obsah dokumentácie) činností prevádzkovateľa jadrových zariadení cez jeho systémy zabezpečovania kvality. ÚJD SR v navrhovanom zákone opúšťa dozor nad dodávateľský m sektorom (doterajšie vydávanie oprávnení na činnosti podľa §4 ods. 2 písm. b) zákona č. 130/1998 Z. z.) čo bolo určité obmedzovanie trhu nenáležité pre orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou. T ýmto sa dosahuje ďalšie odstránenie bariéry pre slobodný pohyb tovarov, služieb a prác.

Štátnu licenciu na podnikanie vo výrobe elektrickej a tepelnej energie v jadrových elektrár ňach vydáva podľa zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe súhlasu ÚJD SR. Povolenia vydávané ÚJD SR nenahrádzajú in é oprávnenia, súhlasy a licencie vydávané podľa osobitných predpisov inými správnymi orgánmi. Z toho tiež vyplýva, že ÚJD SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti sústreďuje výluč ne na posudzovanie bezpečnostných aspektov povoľovaných činností.

Špecifické podmienky na udelenie povolenia v súvislosti s využívaním jadrovej energie sú uvedené v zákone menovite, nakoľ ko ich neustanovuje žiaden iný predpis. V prílohách zákona je taxatívne uvedená dokumentácia, ktorú ÚJD SR z bezpečnostno-technických dôvodov potrebuje schváliť alebo posúdiť pred vydaním príslu šného povolenia.

Z dôvodov jednotnosti pri vydávaní povolení sú postup a náležitosti žiadosti upravené priamo v zákone. Zákon sa snaží upraviť aj určitý procesný nedostatok v doterajšom zákone č. 130/1998 Z. z., a síce možnosť zastavenia konania z dôvodu nedodania podkladov zo strany žiadateľa, a to ani v dodatočnej lehote po výzve ÚJD SR. V navrhovanom zákone sú zohľadnené aj aspekty slobodného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v Európskej únii.

Prenos povolenia na iný subjekt nie je prípustný v záujme zabezpečenia a udržania jadrovej bezpečnosti.

K §9:

Podmienky zmeny, zrušenia, zániku povolenia alebo súhlasu sú v zákone taxatívne vymenované. Zmena alebo zrušenie povolenia sa vykoná rozhodnut ím podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov).

K §10

Ustanovenia tohto paragrafu určujú povinnosti, ktoré je povinný plniť držiteľ povolenia vydaného ÚJD SR podľa tohto zákona. Povinnosti sú zamerané na neustále sledovanie jadrovej bezpečnosti prevá dzkovaných jadrových zariadení na plnenie podmienok a dokumentácie, ktorá bola posúdená alebo schválená ÚJD SR, na udržiavanie odbornej úrovne personálu, ako aj na prístup k aplikácii zmien na jadrový ch zariadeniach v prevádzke.

Určuje základné povinnosti držiteľa povolenia, ktoré je možné rozdeliť do viacerých skupín. V prvej skupine sú povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu jadrovej bezpečnosti, havarijnej pripravenosti atď ., ktoré sú najviac v záujme verejnosti s cieľom neohroziť životy a zdravie obyvateľov alebo kvalitu životného prostredia. Ïalšou skupinou sú povinnosti administratívneho charakteru voči ÚJD SR ako dodrž iavanie schválenej dokumentácie, sprístupnenie priestorov a poskytovanie súčinnosti, stanovuje povinnosť aktualizovať platnosť povolenia žiadosťou na vydanie povolenia na prevádzku, resp. na etapu vyraďovania, nakoľ ko v určitej fáze životnosti jadrového zariadenia nie je možné pripustiť, že nebude v Slovenskej republike subjekt, ktorý by pokračoval v činnostiach bez povolenia, najmä s ohľadom na reálny počet držite ľov povolenia tohto typu na trhu v Slovenskej republike. Veľmi významnou skupinou sú rôzne druhy informačných povinností jednak smerom k verejnosti, jednak smerom k ÚJD SR a jednak smerom k Európskej komisii resp. jej pr íslušným orgánom. Neplnenie povinností podľa §10 je základným predpokladom na vyvodzovanie zodpovednosti voči držiteľovi povolenia.

K §11 :

Jadrové materiály Zmluva Euratomu vymedzuje taxatívnym výpočtom v dvoch skupinách ako východiskové jadrové materiály umožňujúce výrobu osobitných štiepnych materiálov a osobitné štiepne materi ály ktoré sa môžu využiť aj pre iné ako mierové účely. Zoznam jadrových materiálov vychádza zo zoznamu jadrových materiálov, ktorý určuje Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Niektoré z uvedených jadrových materiálov sa používajú aj mimo oblasti jadrovej energetiky. Napríklad ochudobnený urán sa používa ako tieniaci materiál transportno-pracovného krytu žiariča, ktorý sa ako zdroj žiarenia používa na defektoskopiu, výskumné účely a pod. Keďže tento zákon sa vzťahuje aj na jadrové materiály, ktoré sú súčasťou zariadení, je nevyhnutné takéto zariadenia na účely tohto zákon za jadrové materiály považovať.

Pochybnosti, či niektorá látka je jadrovým materiálom, môžu vzniknúť s ohľadom na jeho zloženie a vlastnosti, či sa môžu využívať pomocou osobitného zariadenia na výrobu energie alebo ako sú časť zariadenia, ktoré je zdrojom ionizujúceho žiarenia. V týchto prípadoch rozhodne ÚJD SR. Pri rozhodovaní ÚJD SR vychádza z účelu tohto zákona a zo súčasného stavu techniky a úrovne bezpečnosti.

Pretože k výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení sú okrem jadrových materiálov potrebné aj ďalšie dôležité zariadenia a materiály, je v Zmluve o nešírení jadrov ých zbraní zakotvená aj povinnosť signatára Zmluvy sledovať vývoz týchto zariadení a materiálov. Úrad ich preto definuje v zákone ako špeciálne materiály a zariadenia a v § 14 zákona si vyhradzuje prá vo vydávať povolenia ako podklad pre Ministerstvo hospodárstva SR v konaní o licenciu na ich vývoz alebo dovoz v zmysle zákona č. 26/2002 Z. z.

Špeciálne materiály a zariadenia sú dvojakého druhu:

a) materiály a zariadenia vyrobené výlučne len pre výrobu, použitie alebo spracovanie jadrových materiálov, napr. tlakové nádoby jadrových reaktorov, ťažká voda a pod.

b) materiály a zariadenia, ktoré sa dajú použiť aj pri výrobe jadrových zariadení alebo jadrových výbušných zariadení, ktoré sa ale bežne používajú na iné účely ako napr. špeciá lne osciloskopy, presné obrábacie stroje, prepregy a pod.

Kontrolovať je nutné aj technológie potrebné na výrobu a použitie týchto materiálov. Zoznam týchto materiálov a zariadení vydá Úrad všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle pož iadaviek na vývoz a dovoz týchto zariadení, ktoré určila Skupina jadrových exportérov (NSG) a Zanggerov výbor, kde je Slovenská republika členom (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) a v zmysle Nariadenie Rady č . 1334/2000/EC, ktoré stanovuje režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovarov a technológií dvojakého použita v znení Nariadenia Rady č. 2432/2001/EC a Nariadenia Rady č.149/2003/EC (CELEX 32000R1334, OJ L 159 30. 6. 2000; CELEX 32001R2432, OJ L 338 20. 12. 2001; CELEX 32003R0149, OJ L 030 5. 2. 2003 ).

K §12:

Nakladanie s jadrovými materiálmi je možné len na základe povolenia ÚJD SR z dôvodu kontroly a evidencie jadrových materiá lov tak, ako to ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je SR viazaná. Pokiaľ sa nájdu na území SR jadrové materiály, ktoré neboli zaradené do štátneho systému evidencie, je nutné zabezpečiť zosú ladenie vlastníctva so zákonom.

V prípade nájdenia jadrových materiálov, porušenia alebo obmedzenia činnosti monitorovacích zariadení ÚJD SR alebo medzinárodnej organiz ácie, ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o kontrole jadrových materiálov a o každej nehode , pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť k strate alebo k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, musí držite ľ povolenia informovať ÚJD SR bezodkladne po zistení takejto udalosti. Včasné neoznámenie takejto udalosti môže viesť k závažným problémom Slovenskej republiky v súvislosti s nedodržiavaním medziná rodných zmlúv a pre držiteľov povolenia značné finančné straty v súvislosti s obnovením kontrolnej činnosti.

K §13:

Povinnosť evidovať a kontrolovať jadrové materiály fyzickými a právnickými osobami, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú a používajú jadrové materiály, vypl ýva z Dohody medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Švédskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrový ch zbraní a po vstupe do EU aj nariadenie EURATOMU č. 3227/76 v znení jeho noviel.

Závažnosť vedenia evidencie a vykonávanie kontroly jadrových materiálov vyžaduje, aby táto činnosť sa vykonávala kvalifikovane a dôsledne, preto zákon ukladá držiteľovi oprávnenia povinnosť ustanoviť na túto činnosť kvalifikovaného zamestnanca a jeho zástupcu a ich mená ohlásiť Úradu.

K §14:

Na základe záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Zmluve o neš írení jadrových zbraní uverejnenej vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 61/1974 Zb. a ďalších podporných režimov: Zanggerov výbor a Skupina jadrových exportérov – NSG (dokumenty MAAE INFCIRC/209 a INFCIRC/254) vykonáva Slovenská republika kontrolu vývozu špeciálnych materiálov a zariadení do zahraničia. Tento režim je obohatený aj o úpravu v európskej legislatíve, konkré tne tej, ktorá sa uvádza v dôvodovej správe k §11. Na základe Dodatkového protokolu k Dohode medzi Belgickým kráľovstvom, Dánskym kráľovstvom, Fínskou republikou, Spolkovou republikou Nemecko, Helé nskou republikou, Írskou republikou, Talianskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Holandským kráľovstvom, Portugalskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Švédskym kráľovstvom, Európskym spoloč enstvom pre atómovú energiu a Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu o implementácii článku III ods. l a 4 Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

K §15:

Preprava rádioaktívnych materiálov patrí medzi osobitné druhy prepravy. Zákon vyž aduje, aby sa preprava rádioaktívnych materiálov uskutočňovala len na základe povolenia ÚJD SR. Sleduje sa tým bezpečnosť prepravy rádioaktívnych materiálov. Keďže požiadavky na bezpečnú prepravu jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva sú približne rovnaké bola pre tento účel zavedená legislatívna skratka “preprava rádioaktívnych materiálov” v § 1 písm. b)

V zákone pre právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sú objednávateľmi prepravy rádioaktívnych materiálov u dopravcu, sa naďalej používa pojem "prepravca" i keď Obchodný zákonní k v oblasti prepravy vecí upravuje práva a povinnosti odosielateľa a príjemcu. Dôvodom sú osobitné povinnosti prepravcu (väčšinou prevádzkovateľa jadrového zariadenia) pri preprave, použitie jeho prepravný ch zariadení, úzka súčinnosť s dopravcom pri vykonávaní technického sprievodu zásielky, zabezpečovanie fyzickej ochrany a občianskoprávna zodpovednosť za jadrové škody. Pojem prepravcu sa vyskytuje i v iný ch platných predpisoch právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 300/1996 Z. z o zabezpeč ovaní ochrany obyvateľstva pri výrobe, preprave, skladovaní a manipulácii s nebezpečnými škodlivinami, vyhláška Ministerstva dopravy č. 132/1964 Zb. o železničnom prepravnom poriadku v znení neskorší ch predpisov ) a je zaužívaný i v medzinárodných dokumentoch.

O povolenie prepravy rádioaktívneho materiálu musí požiadať jeho prepravca.

Preprava rádioaktívnych materiálov sa môže uskutočňovať všetkými druhmi prepravy (železničná, cestná, vodná a letecká) po splnení ďalšej zákonnej podmienky, ktorou je schvá lenie typu prepravného zariadenia pre jednotlivé druhy jadrových materiálov. Prepravca alebo dopravca je povinný dodržiavať ustanovenia Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) a Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave ( COTIF ).

Pre opakované prípady prepravy za tých istých podmienok zákon umožňuje povoliť prepravu rádioaktívnych materiálov na dlhšie časov é obdobie, najviac však na dobu jedného roka.

Pre účely evidencie a kontroly nakladania s rádioaktívnymi materiálmi zákon ukladá prepravcovi povinnosť ohlásiť vstup alebo výstup r ádioaktívneho materiálu z územia Slovenskej republiky pohraničnému colnému úradu predložiť tomuto colnému úradu overenú kópiu príslušného povolenia.

Rôznosť druhov prepravy rádioaktívnych materiálov, vrátane prepravovaných množstiev a prepravných zariadení si vyžaduje, aby podrobnejšiu úpravu jednotlivých druhov prepráv ustanovil Úrad všeobecne z áväzným právnym predpisom.

Za účelom jednotného postupu pri povoľovaní prepravy rádioaktívnych odpadov sa budú pre žiadosť o povolenie prepravy, pre súhlas pripomienkujúcich kompetentných orgánov, pre povolenie na prepravu, pre zoznam z ásielok a pre oznámenie o prijatí rádioaktívnych odpadov používať výlučne tlačivá dokumentov uvedených v Rozhodnutí Komisie č. 93/552/EURATOM a zákon ich uvádza v prílohe č. 3.

Zákon určuje úlohu ÚJD SR ako príslušného orgánu v Slovenskej republike na vykonávanie jednotlivých ustanovení uvedených smerníc. Kvôli jednoznačnému vymedzeniu zodpovedností počas prepravy rá dioaktívnych odpadov v prípade, keď držiteľ rádioaktívnych odpadov nie je zároveň ich pôvodcom, je zavedený mechanizmus možnosti zmluvného prevedenia tejto zodpovednosti a súčasného povinné ho informovania ÚJD SR o takejto skutočnosti.

K §17

K §18

Uvedeným ustanovením sa zosúlaďuje terminológia so stavebným zákonom, nakoľ ko sa navrhuje, aby ÚJD SR bol finálnym “licenzorom” aj v zmysle stavebného zákona, teda sa dostáva do polohy iného stavebného úradu pre stavby jadrových zariadení. Stavebné povolenie na stavby jadrové ho zariadenia je obdobné tzv. "licenciám" udeľovaným v západných priemyselne rozvinutých krajinách. Je založené na podrobnom posúdení jadrovej bezpečnosti ako aj všetkých ostatných technických nálež itostí stavby v zmysle stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov pred začatím stavby. Podmienky povolenia uvádzané v návrhu zákona majú za cieľ vytvoriť kontrolovaný mechanizmus dozorovania v priebehu v ýstavby.

Vzhľadom na to, že z hľadiska hodnotenia jadrovej bezpečnosti konkrétneho jadrového zariadenia je začatie stavby krok najdôležitejší , kedy sa musia kompletne predložiť dôkazy o bezpečnosti jadrového zariadenia ako aj dôkazy o prijateľnom riziku z hľadiska životného prostredia, návrh zákona určuje rozsah bezpečnostnej dokumentácie, ktorú musí žiadateľ o stavebné povolenie na stavbu jadrového zariadenia predložiť ÚJD SR.

Výstavba jadrových zariadení sa riadi predovšetkým zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, a jeho vykonávacími vyhláš kami. ÚJD SR bude teda pôsobiť ako stavebný úrad pre stavby jadrových zariadení v zmysle stavebného zákona a v stavebnom konaní bude aktívne vystupovať ako koordinačný “vrchnostenský úrad” podľ a stavebného zákona ako aj špecializovaný orgán dozoru nad jadrovou bezpečnosťou podľa atómového zákona.

K §19

Týmto ustanovením sa ustanovuje podmienka pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu vlastniť povolenie na uvádzanie do prevádzky a prevádzku, ktoré vydáva ÚJD SR po posúdení žiadosti a najmä dokumentácie, ktorá je k žiadosti doložená.

Povoleniu na prevádzkovanie predchádza povolenie na uvádzanie jadrového zariadenia do prev ádzky. U jadrových zariadení je táto fáza obdobím sústredeného dozorovania, pretože v tomto období sa overujú vlastnosti zariadenia a schopnosť personálu držiteľa povolenia na uvádzanie jadrové ho zariadenia do prevádzky a na prevádzku, ktorý ako jediný v každom prípade, tak aj v prípade aktívnych skúšok jadrového zariadenia nesie plnú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrové ho zariadenia uvádzaného do prevádzky a to od začiatku jeho skúšok. Zároveň toto obdobie predstavuje aj určité zvýšené riziko, počas ktorého sa môžu prejaviť, zistiť a odstrániť prípadné nedostatky z etáp projektovania a výstavby. Zákon tiež zosúlaďuje previazanosť so stavebným zákonom vo veciach predčasného užívania stavby, rozhodnutia o skúšobnej prevádzke a kolaudačné ho rozhodnutia.

V podmienkach povolenia na uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky ÚJD SR ustanoví podrobnosti o skúškach, výsledky ktorých Ú JD SR bude požadovať a úspešnosťou ktorých bude podmieňovať ďalší priebeh uvádzania do prevádzky. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyhodnotenie jednotlivých etáp uvádzania do prevádzky, na zá klade ktorých ÚJD SR vydá súhlas na prechod do nasledujúcej etapy uvádzania do prevádzky. ÚJD SR tiež ustanoví podrobnosti pre vyhodnotenie pripravenosti personálu jadrové ho zariadenia, ako aj pre vyhodnotenie technického stavu jadrového zariadenia a jeho komponentov v priebehu uvádzania do prevádzky.

Kolaudačné rozhodnutie vydá Úrad na základe kladných výsledkov kolaudačného konania, ktoré Úrad zabezpečí na návrh držiteľa stavebného povolenia, ktorý ja zároveň aj držiteľ om povolenia na umiestnenie , výstavbu a uvádzanie do prevádzky stavby JZ podľa tohto zákona. Toto rozhodnutie sa považuje za povolenie na prevádzku podľa tohto zákona.

Podmienkou vydania povolenia ÚJD SR na prevádzku je úspešné preukázanie schopnosti jadrového zariadenia vrátane jeho obsluhy zabezpečovať bezpečnú prevádzku. V podmienkach tohto povolenia ÚJD SR ustanoví mechanizmus, ktorým prevádzkovateľ po celú dobu prevádzkovania bude priebežne zabezpečovať udržiavanie parametrov zariadenia v rozsahu hraníc uvedených v bezpečnostnej dokumentácii. Ide o pravidelné predkladanie dokumentácie, v ktorej budú obsiahnuté aktualizované údaje o zmenách súvisiacich s výmenou paliva, so stavom zariadenia po opravách, o výsledkoch nedeštruktívnych skúšok tlakových zariadení , o výsledkoch revízií a pod. Samostatnou podmienkou bude hodnotenie dosahovanej úrovne bezpečnosti prevádzkovateľom.

Dokumentácia potrebná na vydanie povolenia uvedená v prílohe č. 1 bod C) obsahuje v písm. k) aj plán fyzickej ochrany vrátane popisu vý konu leteckých činností v priestoroch a v blízkostí jadrových zariadení. Toto ustanovenie je nevyhnutné najmä z pohľadu leteckých stavebných prác v objekte jadrového zariadenia, výkonu leteckých poľ nohospodárskych prác v blízkosti jadrových zariadení, vojenských a policajných cvičení v priestoroch jadrových zariadení ako aj zdravotníckych zásahov v rámci integrovaného záchranného systé mu. Systém leteckých činností musí v plnom rozsahu rešpektovať zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve ako aj letecký obežník Riadenia letovej prevádzky AIC C 44/94 pri vstupoch do zakázaný ch priestorov LZP 1 a LZP 29.

Ustanovenie tiež zvýrazňuje podmienku kladných výsledkov získaných pri posudzovaní predch ádzajúcej etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky, ako podkladu k rozhodovaniu ÚJD SR o súhlase na ďalšiu etapu.

ÚJD SR zároveň aj ako iný stavebný úrad vydá na prevádzku rozhodnutie v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona.

K §20:

Vyraďovanie jadrových zariadení je záverečnou fázou využívania jadrovej energie a životného cyklu jadrových zariadení. Pri prá vnej úprave tejto činnosti sa vychádza z platných zásad jadrovej bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Hlavnými činnosťami v rámci vyraďovania je demontáž zariadení a demolácia budov jadrové ho zariadenia s cieľom uvoľniť lokalitu jadrového zariadenia z pod kontroly dozorných úradov. Pri tomto postupe musia byť všetky materiály pôvodne v lokalite neprítomné z lokality odstránené, čo je možn é buď spracovaním, úpravou a uložením rádioaktívnych odpadov, alebo uvoľnením materiálov do životného prostredia. Uvoľňovanie do životného prostredia upravuje zákon 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušná vyhláška 12/2001 Z. z.

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky je povinný zabezpečiť jeho prevádzkovateľ - držiteľ povolenia na prevádzku. Tomu zodpovedá aj povinnosť zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu n ákladov spojených s vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z. o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov. Držiteľ povolenia pre prevádzku jadrového zariadenia je tiež povinný začať prípravu na vyraďovanie pod ľa zákona 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s tým, že obsah dokumentácie prispôsobí aj požiadavkám na obsah koncepčného plánu vyraď ovania. Za samotné vyraďovanie zodpovedá držiteľ povolenia na príslušnú etapu vyraďovania. Toto povolenie vydáva ÚJD SR na základe žiadosti doloženej dokumentáciou o jadrovej bezpečnosti pri etape vyraď ovania (príloha č. 1 bod D). Táto dokumentácia má podobný charakter ako dokumentácia pre prevádzku, odráža zmeny v charaktere činností pri vyraďovaní. Plán etapy vyraďovania popisuje východiskový stav etapy a jej konečný stav, postup, akým bude dosiahnutý. Vyhodnocuje všetky bezpečnostné riziká a navrhuje ich minimalizáciu resp. možné odstránenie následkov havarijných stavov. Oblasť ohrozenia sa odstránením paliva významne zníži, preto je do dokumentácie zahrnutá aj zmena tohto parametru.

Po ukončení vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky držiteľ povolenia pre vyraď ovanie vypracuje záverečnú dokumentáciu (príloha č. 1 bod F), ktorú predloží ÚJD SR. Dokumentácia zahàňa konečný opis územia jadrového zariadenia vyradeného z prevádzky a všetkých prá c vykonaných počas vyraďovania, údaje o individuálnych a kolektívnych efektívnych a ekvivalentných dávkach zamestnancov a obyvateľstva počas vyraďovania, súhrnné údaje o množstve a aktivite uložený ch alebo dlhodobo skladovaných rádioaktívnych odpadov a o množstve ostatných odpadov a materiálov uvoľnených do životného prostredia. Tiež obsahuje zoznam údajov, ktoré sa budú uchovávať po skončení vyraďovania s uvedením času uchovávania a výsledky záverečnej kontroly radiačnej situácie podložené nezávislým overením. Na základe tejto dokumentácie a kladného stanoviska dozorného orgá nu nad radiačnou ochranou podľa zákona 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a príslušnej vyhlášky 12/2001 Z. z. k dokumentu “ Výsledky záverečnej kontroly radiačnej situ ácie podložené nezávislým overením” ÚJD SR vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona.

K §21:

V súlade s princípom, že ten kto spôsobil znečistenie platí za jeho odstránenie uhrádza pôvodca RAO všetky náklady spojené s nakladaním s nimi vrátane nákladov na dlhodobú kontrolu RAO uložených v úložisku. Pre prípad, že sa pôvodca RAO nezistí alebo pôvodca stratil schopnosť nakladať s RAO je potrebné zabezpečiť, aby s týmito RAO nakladal subjekt, ktorý vlastní príslušné povolenie. V tomto prípade náklady na nakladanie s RAO hradí Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom pričom ak sa pôvodca RAO zistí dodato čne musí príslušné náklady Štátnemu fondu uhradiť.

K §22:

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálna kontrola predstavujú etapy, ktoré doteraz neboli riešené v právnych predpisoch v oblasti mierové ho využívania jadrovej energie. K ich zaradeniu viedla potreba obsiahnutia celého životného cyklu tohto typu jadrového zariadenia, ktorý nekončí vyraďovaním ako v prípade iných jadrových zariadení , ale po ukončení prevádzky úložiska nasleduje etapa jeho uzatvorenia a výkonu inštitucionálnej kontroly. Z hľadiska jadrovej bezpečnosti a dlhodobého vplyvu úložiska na životné prostredie patrí toto obdobie medzi najdôležitejšie a je mu potrebné venovať náležitú pozornosť.

Uzatvorenie úložiska a jeho inštitucionálnu kontrolu je možné vykonávať len na základe povolenia ÚJD SR, ktorému predchádza podrobné posúdenie predloženej dokumentácie z hľadiska pož iadaviek jadrovej bezpečnosti. Rozsah potrebnej dokumentácie je uvedený v prílohe č. 1 bod E) tohto zákona a podrobnosti o príslušných položkách dokumentácie budú bližšie špecifikované vo vš eobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ÚJD SR. Jednotlivé položky dokumentácie reflektujú dôležitosť tejto etapy v životnom cykle úložiska, najmä z pohľadu jeho dlhodobej bezpeč nosti. Pre preukázanie vplyvu úložiska na životné prostredie po jeho uzatvorení zohrávajú dôležitú úlohu finálne bezpečnostné rozbory vychádzajúce najmä z celkového inventára uložených r ádioaktívnych odpadov a bezpečnostného zhodnotenia aktuálneho stavu úložiska. Na etapu inštitucionálnej kontroly sa predkladá jej plán, ako i program monitorovania v tomto období spolu s návrhom možných n ápravných opatrení vo väzbe na predpokladaný vývoj úložiska v budúcnosti.

Držiteľ povolenia ÚJD SR na uzatvorenie úložiska a na inštitucionálnu kontrolu je po jeho uzatvorení zodpovedný za uchovávanie záznamov a výkon inštitucionálnej kontroly, vrátane realizácie nevyhnutný ch nápravných opatrení, v rozsahu určenom ÚJD SR v podmienkach tohto povolenia.

K §23

K §24

Príprava prevádzkového personálu pre jadrovú energetiku je a musí byť vzhľadom na n ásledky možného zlyhania ľudského faktora jednou z najnáročnejších. Musí byť pre ňu vytvorený dostatočný priestor, materiálno-technické podmienky a jasná nadväznosť na školský systé m. Je potrebné jasné definovanie požiadaviek na osobitnú odbornú spôsobilosť

pre činnosti s priamym vplyvom na jadrovú bezpečnosť a odbornú spôsobilosť pre činnosti s vplyvom na jadrovú bezpečnosť, ktoré sú potrebn é na výkon pracovnej funkcie. Všetky pracovné funkcie potrebujú adekvátnu odbornú prípravu, ktorá sa realizuje v špecializovaných zariadeniach, kde sa budú vzdelávať zdravotne a psychicky spôsobilí zamestnanci držiteľov povolení, lebo niektoré pracovné funkcie vyžadujú okrem fyzickej zdatnosti aj psychickú odolnosť proti stresovým situáciám a predpoklady na vhodné reakcie pri hraničných problémový ch situáciách v predpokladanej časovej tiesni. Podrobnosti o príprave, overovaní vedomostí a udržiavaní kompetencií zamestnancov držiteľov povolení upraví ÚJD SR vydaním všeobecne záväzného prá vneho predpisu.

K §25

V oblasti využívania jadrovej energie je úlohou štátu vyžadovať kvalitu vo všetk ých činnostiach ako základný predpoklad zníženia potenciálneho rizika na akceptovateľnú úroveň.

Vzhľadom na priamy vzťah medzi jadrovou bezpečnosťou a kvalitou musí byť za dosiahnutie určenej kvality zodpovedný držiteľ povolenia, ktor ý má celkovú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť. Na to si držiteľ povolenia musí vytvoriť systém kvality, zameraný tiež na overovanie zabezpečovania kvality subjektov dodávateľských služ ieb, zameranie overovania personálneho a technického vybavenia dodávateľa, ako aj organizačné zabezpečovanie kvality jeho dodávok. Zásady zabezpečovania kvality a systémy kvality sú v súlade s medziná rodnou praxou a rešpektujú záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z článku 13 Dohovoru o jadrovej bezpečnosti a vytvárajú sa podľa odporúčaní vydávaných Medzinárodnou agentúrou pre atómov ú energiu a technických noriem (STN ISO radu 9000). Aj keď odporúčania nie sú právne záväzné, splnenie v nich uvedených požiadaviek je zárukou dodržania vysokého štandardu kvality zariadení použí vaných v jadrovej energetike. Pre ľahšiu aplikáciu požiadaviek jadrovej bezpečnosti obdobné odporúčania vydávajú aj dozorné orgány krajín s vyspelou jadrovou energetikou a vo forme bezpečnostných ná vodov taktiež ÚJD SR.

V oblasti zabezpečovania kvality ÚJD SR vykonáva štátnu správu pri schvaľovaní systé mov kvality a požiadaviek na kvalitu a dozor pri ich kontrole u držiteľa povolenia.

K §26:

V súlade s medzinárodnými dohovormi a odporúčaniami Medzinárodnej agentúry pre atómov ú energiu vymedzuje sa pojem fyzickej ochrany ako systém ochrany a súbor technických, režimových alebo organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoretým jadrovým palivom, pri preprave rádioaktívnych materiálov, ako aj neoprávnené mu vniknutiu do jadrového zariadenia a vykonaniu sabotáže, prípadne tieto činnosti bez meškania zistiť. Zároveň sa pre potreby tohto zákona vymedzuje pojem sabotáže ako akýkoľvek úmyseln ý čin namierený proti jadrovému zariadeniu alebo jadrovým materiálom, špeciálnym materiálom a zariadeniam, rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretému jadrovému palivu počas nakladania s nimi alebo pri ich preprave, ktorý môže priamo alebo nepriamo ohroziť únikom rádioaktívnych látok životné prostredie, zdravie alebo život obyvateľstva, a pojem neoprávnenej činnosti s jadrový mi zariadeniami, jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami, rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom ako činnosť vykonávaná bez príslušného povolenia alebo vykonávan á s cieľom poškodiť, zničiť, nezákonne nadobudnúť alebo zašantročiť jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia, rádioaktívne odpady alebo vyhoreté jadrové palivo.

Fyzickú ochranu zabezpečuje a v plnej miere za jej úroveň zodpovedá držiteľ povolenia v rozsahu povolenej činnosti.

Ukladá sa povinnosť osobám, ktoré sa so súhlasom držiteľa povolenia zdržujú v jadrovom zariadení, ktoré sa podieľajú na činnostiach podľa §12 a §21 tohto zákona, alebo sa podieľajú na preprave rádioaktívnych materiálov, dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany.

Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť preverenie bezúhonnosti, spoľahlivosti a zdravotnej a psychickej spôsobilosti osôb vstupujú cich do jadrového zariadenia alebo zúčastňujúcich sa prepráv rádioaktívnych materiálov v súlade s kritériami kladenými na jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady, z h ľadiska ich zaradenia do jednotlivých kategórií. Takisto je povinný zabezpečiť bezpečnostné previerky u osôb pracujúcich s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. Pri neoprá vnenom vstupe do jadrového zariadenia, neoprávnenej činnosti na jadrovom zariadení (v zmysle definícií tohto zákona) alebo hrozbe uskutočnenia takejto činnosti sa ukladá držiteľovi povolenia povinnosť vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o uvedených skutočnostiach policajný zbor a ÚJD SR. Na požiadanie držiteľa povolenia poskytuje v takýchto prípadoch pomoc v rozsahu svojej činnosti Policajný zbor alebo Železničná polícia.

V prípade, že držiteľ povolenia nie je schopný plnohodnotne zabezpečiť fyzickú ochranu jadrového zariadenia, jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva v súlade so vš eobecne záväznými právnymi predpismi, so schválenou dokumentáciou prípadne ďalšími podmienkami povolenia, ukladá sa povinnosť držiteľovi povolenia zabezpečiť adekvátnu fyzickú ochranu v súč innosti s Policajným zborom, ktorý je povinný na základe vopred uzatvorenej zmluvy, takejto žiadosti držiteľa povolenia vyhovieť.

ÚJD SR určí všeobecne záväzným právnym predpisom podrobné požiadavky na zabezpečenie fyzickej ochrany jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, včítane kategórií , do ktorých sa budú jednotlivé jadrové zariadenia, jadrové materiály a rádioaktívne odpady zaraďovať podľa potrebného rozsahu a úrovne fyzickej ochrany vzhľadom na ich rôznu citlivosť z pohľadu mo žných neoprávnených činností s nimi.

Je potrebné, aby bola verejnosť preventívne informovaná o základný ch opatreniach a postupoch na zdolávanie nehody alebo havárie, aby bola schopná správne zareagovať v prípade skutočnej udalosti. Z tohoto dôvodu sa vymedzuje maximálna veľkosť oblasti ohrozenia, v ktorej sa dopredu pripravujú a precvičujú určité postupy a opatrenia pre prípad skutočnej udalosti. K tomu je potrebná spolupráca všetkých zúčastnených, t.j. orgánov štátnej správy, obcí, podnikate ľov, právnických osôb a obyvateľstva tak, ako je to definované v zákone.

ÚJD SR veľkosť oblasti ohrozenia vymedzí a schváli na základe analýz a ďalších podkladov, pričom ustanoví len hranicu príslušnej oblasti ohrozenia. Ako sú presne jednotlivé obce zaradené do jednotliv ých častí danej oblasti ohrozenia stanoví Krajský úrad v nadväznosti na jeho kompetencie v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a príslušné zákony a vyhlášky Ministerstva vnútra SR.

Závažnosť havarijného plánovania si vyžaduje aj určenie zodpovednosti za vypracovanie havarijných plánov, ich predloženie na schválenie a to v presne stanovenom termíne, lebo uvedené plány sú navzá jom previazané.

Ukladá sa tiež povinnosť ich aktualizácie, pričom sú uvedené základné atribúty tejto povinnosti. Schvaľovanie alebo posudzovanie havarijných plánov vychádza z povinností štátu chrániť obyvate ľstvo, život, zdravie a ich majetok, ako aj životné prostredie.

Je zrejme, že havarijné plány a činnosti podľa nich nemôžu byť v prípade udalosti nezáväzné, ale je potrebné, aby podľa nich postupovali všetci, ktorí sú dotknutí havarijným plánovaní m. Súčasne je potrebné, aby boli s nimi všetci oboznámení, zaškolení a precvičili si postupy podľa havarijných plánov.

Na základe skúseností dozorných orgánov v krajinách s vyspelou jadrovou energetikou, pož iadaviek a odporúčaní MAAE a EÚ, zriaďuje tiež úrad centrum havarijnej odozvy s cieľom kvalitatívne zvýšiť úroveň odozvy na prípadné nehody alebo havárie nielen v SR, ale i v zahraničí. Hlavnou úlohou tohto centra je nezávislé hodnotenie udalosti, prognóza jej rozvoja a príprava odporúčaní na opatrenia ako aj podklady pre rozhodovanie príslušných orgánov SR v štruktúre krízového riadenia štá tu. Pre túto činnosť potrebuje údaje tak, ako je to uvedené v zákone, t.j. mať ich v reálnom čase on-line priamo vyvedené až v centre, a to len pre potrebu tohoto centra, ktoré bolo zriadené vďaka pomoci Veľ kej Británie a EÚ.

K §29

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným prá vom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru s tým, že všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu sa použijú len vtedy, ak tento zákon neustanovuje inak. Účelom zákona je podrobnejšie ustanoviť zodpovednos ť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Náhradu škody upravuje Občiansky zákonník resp. Obchodný zákonník. Pri poškodení zdravia zamestnancov prevádzkovateľa sa postupuje podľa Zákonníka práce.

Využívanie jadrovej energie prináša celospoločenský prospech, súčasne však predstavuje nebezpečenstvo vzniku jadrových udalostí . Uvedomovanie si tohto nebezpečenstva musí byť základným článkom konštrukcie zodpovednosti za jadrové škody. V tejto situácii je možné za najvhodnejšie riešenie považovať založenie sprísnené ho princípu tzv. objektívnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia priamo zo zákona. Ide o špecifický druh zodpovednosti za výsledok. Viedenský dohovor tento princíp absolú tnej zodpovednosti zmierňuje, keď jadrová škoda vznikla ako následok prírodnej katastrofy výnimočného charakteru, následok ozbrojeného konfliktu, vojenských akcií, obč ianskej vojny alebo povstania. Podobne sa zbavuje zodpovednosti prevádzkovateľ voči osobe, ktorá spôsobila jadrovú škodu hrubou nedbanlivosťou, ak to osobitný predpis ustanovuje.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Do rámca jadrových škôd sa zahàňajú aj náklady na opatrenia na zmiernenie následkov jadrovej havárie a škody vyvolanej tý mito opatreniami a náklady na nevyhnutné opatrenia k obnoveniu predošlého alebo obdobného životného prostredia (ekologická ujma). Vždy je však potrebné, aby bol splnený aj predpoklad, že jadrová š koda nastala v dôsledku vzniku jadrovej havárie. Vychádza sa z predpokladu, že v rámci zodpovednosti za jadrové škody by sa mala uhradiť väčšina škôd vzniknutých v súvislosti s jadrovou haváriou.

V súlade s Viedenským dohovorom ÚJD SR vydá všeobecne záväzný právny predpis ktorým vyjme limity množstva jadrového materiálu, na ktoré sa z hľadiska nízkeho rizika nevzťahuje zodpovednosť za jadrovú škodu a prevádzkovateľ nemá povinnosť byť poistený alebo mať iný druh finančnej zábezpeky.

Princíp objektívnej zodpovednosti za jadrové škody je obmedzený tým, že prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá za škodu do v ýšky 75 miliónov EUR pri jadrových zariadeniach na energetické účely a 50 miliónov EUR na prepravu a na ostatné jadrové zariadenia. Výška a mena obmedzenia zodpovednosti bola stanovená s ohľ adom na vstup SR do EÚ a v dlhšom časovom horizonte prechodom na spoločnú európsku menu.

Výška bola zvýšená oproti doterajšiemu stavu najmä z dôvodu kurzových rozdielov medzi Sk a USD, keď sa v určitých momentoch stá valo, že SR neplnila záväzok uvedený vo Viedenskom dohovore. Minimálna hodnota zodpovednosti prevádzkovateľa podľa Viedenského dohovoru o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody je 5 milió nov USD v hodnote zlata 29. apríla 1963, čo bolo 35 USD na jednu uncu čistého kovu. Je to približne 70 mil. USD súčasnej hodnoty. Aby nedochádzalo k neplneniu Viedenského dohovoru pri určení minimálnej výš ky zodpovednosti bola zvolená suma v EUR a o 5 miliónov vyššia.

Prevádzkovateľ je povinný mať finančnú zábezpeku na túto hodnotu. Je možné ju zabezpečiť poistením, vytvorením kaptívneho fondu, resp. zriadením špeciálneho fondu (účtu). Podľa doteraj šej praxe sa využívalo výlučne poistenie prostredníctvom Slovenského jadrového poisťovacieho poolu.

K §30

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť nároky na náhradu jadrovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevá dzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať iný spôsob finančnej zábezpeky (napr. formou medzinárodnej dohody medzi jednotlivými prevádzkovateľmi jadrových zariadení o finančnej výpomoci v prí pade jadrovej škody). Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo poč as prepravy jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov.

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti prevádzkovateľa vo vzťahu k oznamovacej povinnosti, ktorá je dôležitá z pohľadu presného fixovania začatia plynutia subjektívnych a objektívnych lehôt na uplatnenie n ároku na náhradu škody.

K §31

V odseku 1 je konkretizovaná kompetencia ÚJD SR na kontrolu činností držiteľov povolení, resp. inšpekčnú činnosť. Inšpekčnú činnosť môže ÚJD SR vykonať aj u osôb, ktoré na č innosti tu uvedené, nevlastnia povolenia a činnosti vykonávajú, alebo je odôvodnený predpoklad, že takéto činnosti vykonávajú. Podľa tohto ustanovenia môže ÚJD SR vykonať kontrolu aj u osôb s odô vodneným podozrením vykonávania činností podľa tohto zákona, avšak bez povolenia vydaného ÚJD SR.

V odsekoch 2 až 10 sa pojednáva o inšpektoroch – štátnych zamestnancoch, o predpokladoch, ktoré musí inšpektor splniť prv, než dosiahne postavenie inšpektora, pri výkone svojej činnosti vybavené ho preukazom inšpektora.

Odseky 12 až 15 stanovujú kompetencie inšpektora vo vzťahu k dozorovaným subjektom – držiteľom povolení vydaných ÚJD SR podľa tohto zákona. V prípade zistenia nedostatkov, po ich prerokovaní so š tatutárnym orgánom právnickej osoby alebo osobou oprávnenou štatutárnym orgánom alebo fyzickou osobou formou protokolu, môže inšpektor ukladať opatrenia na odstránenie nedostatkov, vrátane záväzných termí nov na ich splnenie, čo je tiež vynucovateľné pod hrozbou sankcie v zmysle §34 ods. 3.

K §32

K §33:

Do priestorov a zariadení, kde sa nakladá s jadrovými materiálmi a s nimi súvisiacimi priestormi, sa umožňuje prístup aj inšpektorom medzin árodných organizácií, ktoré uzavreli so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály a Dodatkový protokol. Ide o inšpektorov MAAE a EURATOM-u. Takisto je upravený prístup aj iných oprávnen ých osôb z Európskej komisie vykonávajúcich kontroly podľa Zmluvy Euratom.

Dodatkový protokol je vlastne rozšírenie zárukovej dohody na umožnenie kontroly nedeklarovaných činností v súvislosti s výrobou jadrových výbušnín a jadrových zbraní. Preto je systém kontroly rozš írený aj na priestory, kde sa jadrové materiály môžu nachádzať, tiež na kontrolu dovozu a vývozu zariadení a materiálov súvisiacich s výrobou jadrových materiálov a kontrolou výskumnej činnosti s úvisiacej s palivovým cyklom. V rámci tejto činnosti inšpektori môžu kontrolovať aj iné priestory a odoberať vzorky zo životného prostredia na kontrolu nedeklarovaných činností. V odseku 8 je ustanovený postup v záujme vynútenia povinností vstupu medzinárodných inšpektorov.

K §34

Ustanovenie upravuje sankčný aparát, ktorým môže disponovať ÚJD SR pri zistení nedostatkov resp. pri neplnení povinností fyzických osôb alebo právnických osôb vo veciach vymedzených týmto zákonom. Za účelom sprísnenia sankcií sa ÚJD SR dáva možnosť udeliť pokutu až do výšky dvojnásobku mož nej pokuty tomu subjektu, ktorý nerešpektoval pôvodné sankčné rozhodnutie a neodstránil nedostatky.

Oproti doterajšiemu stavu sa presnejšie ustanovuje začiatok a koniec subjektívnej lehoty na uloženie pokuty, nakoľko ide o zložitú problematiku, ktorá si vyžaduje na kvalitné zhodnotenie objektívnych a subjekt ívnych predpokladov vyvodenia zodpovednosti dôsledné analýzy, posudky, výpovede, štúdium dokumentácie atď.

K §35

Konkrétne ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nebudú vzťahovať na taxatívne určené prípady rozhodovania úradu, pri ktor ých ide o odborné technické alebo organizačné rozhodnutia ÚJD SR z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktoré sú neodkladné, a pri ktorých sa tým zabezpečuje ich bezprostredná účinnosť, alebo pokiaľ sú konania a náležitosti rozhodnutí predpísané priamo európskou legislatívou, napr. konania o povolenie na prepravy rádioaktívnych odpadov z a do EÚ.

Na konanie a rozhodnutie o vydaní povolenia ÚJD SR alebo o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok v plnom rozsahu.

K §36

Ustanovuje sa referenčný odkaz na preberané právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú potom taxatívne vymenované v prílohe č. 5.

K §37:

Zákon č. 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štá tnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z. v znení zákona č. 470/2000 Z. z. je doteraz platným zákonom v oblasti mierového využí vania jadrovej energie. Prechodným ustanovením sa zabezpečuje plynulý prechod z režimu zákona č. 130/1998 Z. z. na režim navrhovaného zákona. Vzhľadom na to, že nový zákon nepočíta s vydávaním oprá vnení je potrebné riešiť aj existenciu oprávnení, ktoré boli vydané podľa §4 ods. 2 zákona č. 130/1998 Z. z. Ustanovenie rieši aj postavenie inšpektorov jadrovej bezpečnosti, ktorý sa stali inš pektormi podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

K §38:

Zákonom sa zrušuje doteraz platný zákon č. 130/1998 Z. z. a všetky doterajšie vykonávacie právne predpisy vydané ÚJD SR k zákonu č . 130/1998 Z. z.

K Èl. II

K Èl. III

KÈl. IV

Je preto logické, aby orgány Ministerstva životného prostredia vykonávali dozor nad ochranou ovzdušia pred znečistením chemickými polutantmi aj pre jadrové zariadenia. K tomuto smerujú úpravy zákona č . 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia. Vytvorenie osobitnej sústavy právnych predpisov vrátane dozornej a kontrolnej štruktúry pre oblasť ochrany ovzdušia súvisiacu s prevádzkou jadrových zariadení by bolo neefektí vne a neekonomické.

K Èl. VI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. septembra 2004, s výnimkou §3 odsek 9 a 10. (kde sa navrhuje účinnosť k 1. 1. 2007), a tým bude legislatívny rámec, pokiaľ ide o oblasť pôsobnosti ÚJD SR plne zosúladen ý s legislatívou EÚ.

V Bratislave, 19. mája 2004.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády Slovenskej republiky

Marta Žiaková

predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore