Zákon o podpore regionálneho rozvoja 539/2008 účinný od 01.04.2024

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je prepojenie legislatívnej úpravy podpory regionálneho rozvoja a nástrojov implementácie európskych štrukturálnych fondov. Navrhovanou právnou úpravou dôjde k prepojeniu procesov implementácie európskych štrukturálnych fondov na procesy podpory regionálneho rozvoja a nastaveniu nedopytového mechanizmu implementácie integrovaných územných investícií. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je tiež zvýšenie miery schopnosti strategického plánovania subjektov územnej samosprávy, ktorá je v súčasnosti nízka.

Cieľom návrhu zákona je zakotvenie niektorých mechanizmov vo vzťahu k už existujúcej právnej úprave zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom efektívnejšieho využitia zdrojov z európskych fondov s prihliadnutím na územné potreby. Návrh zákona upravuje činnosti Rady partnerstva a Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja, ktorých cieľom je implementácia mimo dopytového výberu projektov prostredníctvom integrovaných územných investícií vychádzajúcich z integrovaných územných stratégií. Obe rady predstavujú participatívne územné fórum, združujúce relevantných aktérov z prostredia územnej samosprávy, štátnej správy a súkromného a občianskeho sektora.

Návrh zákona zároveň upravuje aj procesné náležitosti, ktorými reaguje na aktuálnu situáciu nárastu cien, predovšetkým stavebných komodít, zavedením možnosti poskytovania dodatočnej dotácie za splnenia zákonom stanovených podmienok. Zároveň sa umožňuje navýšenie disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu a predĺženie lehoty na predkladanie žiadostí o dotáciu, ak táto zmena nemá vplyv na zmenu podmienok poskytnutia dotácie. V záujme urýchlenia kontrolných procesov návrh zákona precizuje spôsob výkonu finančnej kontroly poskytnutej dotácie ministerstvom.

Návrh zákona bude mať negatívne (rozpočtovo zabezpečené) vplyvy na rozpočet verejnej správy, pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nepredpokladá vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na životné prostredie ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

od 27.10.2022 do 18.11.2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

od 20.02.2023 do 27.02.2023

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

marec 2023

2.Definovanie problému

Návrh zákona upravuje mechanizmus mimo dopytového výberu projektov v rámci podpory regionálneho rozvoja. Potreba legislatívneho ukotvenia prepojenia integrovaných územných stratégií a programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, ktoré sú hlavným nástrojom podpory integrovaného územného rozvoja z fondov Európskej únie na úrovni regiónov. Potreba legislatívnej úpravy Rád partnerstva a Kooperačných rád udržateľného mestského rozvoja. Návrh zákona je vypracovaný na základe záväzkov vlády Slovenskej republiky v oblasti zlepšenia procesov podpory regionálneho rozvoja s cieľom vyrovnávania regionálnych rozdielov vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2021-2024.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je aproximácia k legislatívnej úprave zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom efektívnejšieho využitia zdrojov z európskych fondov vzhľadom na územné potreby. Decentralizácia podpory regionálneho rozvoja, prostredníctvom Rád partnerstva a Kooperačných rád udržateľného mestského rozvoja, ktorých cieľom je implementácia mimo dopytového výberu projektov, prostredníctvom integrovaných územných investícií vychádzajúcich z integrovaných územných stratégií.

4.Dotknuté subjekty

Vyššie územné celky, mestá a obce na území udržateľného mestského rozvoja.

5.Alternatívne riešenia

3

Nulový variant - ponechanie súčasného stavu.

Bude pretrvávať terminologicky a legislatívny nesúlad medzi zákonom č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov, čo môže viesť k ohrozeniu plynulého čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie v regiónoch. Absentujúca možnosť flexibilnejšieho reagovania na zmeny cenových hladín jednotlivých tovarov a služieb, ktoré môžu ohroziť samotnú realizáciu schválených a zazmluvnených projektov.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody.

☐ Áno ☒ Nie

Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:

8.Preskúmanie účelnosti

K preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu by malo dôjsť po 4 rokoch po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.

Kritéria:

-počet výziev, u ktorých boli navýšené disponibilné finančné prostriedky a ich finančné vyjadrenie,

-počet a finančné vyjadrenie dodatočne navýšených dotácií.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***

☐

Áno

☒

Nie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

4

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Katarína Sokolová, hlavný štátny radca odboru stratégie a metodiky regionálneho rozvoja

0947 923 743

katarina.sokolova@mirri.gov.sk

Ing. Mária Zapletalová, hlavný štátny radca odboru stratégie a metodiky regionálneho rozvoja

0948 925 835

maria.zapletalova@mirri.gov.sk

12.Zdroje

Pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov sme vychádzali z vlastných dát:

•požadovaná výška dotácie v EUR,

•schválená výška dotácie v EUR,

•alokácia rozpočtovej kapitoly MIRRI SR.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 032/2023 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☒ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi vypracovať aktuálnu verziu Doložky vybraných vplyvov. Doložku je nutné vyplniť vo všetkých povinných častiach.

Odôvodnenie: V zmysle aktuálnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov platnej od 31.12.2022, v ktorej sa aktualizovala aj Doložka vybraných vplyvov. Aktuálna verzia je dostupná na: https://www.mhsr.sk/podnikatelske-prostredie/jednotna-metodika?csrt=6597478712117291344.

5

Komisia odporúča predkladateľovi materiálu doplniť chýbajúce údaje v doložke, a to v časti 8. Preskúmanie účelnosti – doplniť aj kritériá, podľa ktorých je možné zhodnotiť, ako boli dosiahnuté stanovené ciele predmetnej koncepcie po stanovení základného rámca a spoločných princípoch či postupoch. Komisia tiež odporúča v časti 11. Kontakt na spracovateľa - doplniť chýbajúcu funkciu a telefonický kontakt na spracovateľa.

Odôvodnenie: Uvedené časti je potrebné uviesť v zmysle aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

K sociálnym vplyvom

Komisia odporúča text uvádzaný v bode 4.1.1.1 písm. h) nahradiť nasledujúcim textom: „Predložený materiál umožňuje navýšenie disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených na jednotlivé výzvy a umožňuje poskytnúť dodatočnú dotáciu. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky budú použité na predchádzanie sociálneho vylúčenia a zmierňovanie jeho negatívnych dôsledkov, na podporu rovnosti príležitostí na trhu práce a na podporu znevýhodnených komunít, znamená to, že dodatočné finančné prostriedky môžu pozitívne ovplyvniť hospodárenie domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Domácnosti osôb v riziku chudoby budú pozitívne ovplyvnené tým, že sa rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest pre osoby v riziku chudoby, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových domácností a zlepšeniu ich životnej úrovne.“ Zároveň odporúčame do písm. i) doplniť, že oprávnenou skupinou v tomto bode sú“ obyvatelia SR v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia“.

V bode 4.2 písm. c) je potrebné vypustiť vetu „Návrh nebude mať významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva, pričom nepriamo bude pozitívne vplývať na všetky skupiny obyvateľstva“ a nahradiť ju textom v tomto znení: „Niektoré projekty, ktoré budú predmetom dodatočnej dotácie zazmluvnených projektov v zmysle zachovania plynulosti čerpania finančných prostriedkov, sú zamerané na predchádzanie sociálneho vylúčenia a zmierňovanie jeho negatívnych dôsledkov, rovnosti príležitostí na trhu práce a podporu znevýhodnených komunít“.

Odôvodnenie: Potreba vyplýva z metodického postupu pre analýzu sociálnych vplyvov.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

Komisia po preskúmaní predmetného materiálu nesúhlasí s vyznačením pozitívneho vplyvu na služby verejnej správy na občana a na procesy služieb vo verejnej správe, nakoľko predkladaný návrh podľa názoru Komisie nemá vplyv na služby verejnej správy pre občana (fyzická osoba – nepodnikateľ).

V zmysle metodického postupu pre analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana je cieľom služieb uspokojovať ľudské potreby, a preto je nevyhnutné organizovať výkon verejnej správy a jej služieb tak, aby bol stredobodom pozornosti občan a uspokojenie jeho životných potrieb. Občanom je v kontexte tejto analýzy fyzická osoba, ktorá nevykonáva podnikateľskú činnosť alebo inú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Službou verejnej správy v kontexte tejto analýzy je potrebné chápať úkony, ktoré sú realizované a poskytované občanom v rámci jednotlivých segmentov verejnej správy. Uspokojovanie životných potrieb občanov pri kontakte s orgánmi verejnej správy sa premieta do tzv. životných situácií (napr. narodenie dieťaťa, sobáš, presťahovanie), ktoré sú chápané ako situácie, v ktorých sa občan môže počas svojich životných etáp ocitnúť , t.j. životné situácie týkajúce sa interakcie občana a verejnej správy.

6

V zmysle tejto skutočnosti navrhuje Komisia predkladateľovi v doložke vybraných vplyvov vyznačiť žiadny vplyv na služby verejnej správy na občana a na procesy služieb vo verejnej správe.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko s návrhom na dopracovanie

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

7

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: MIRRI SR

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

v tom: MIRRI SR

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

Spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.

o rozpočtovej zodpovednosti

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

v tom: MIRRI SR

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

8

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky vo výške 1 110 178 € sú pre rok 2023 rozpočtovo zabezpečené a aj s výhľadom na nasledujúce tri roky. Finančné prostriedky pre každý z uvedených rokov súvisia s potrebou zabezpečenia podpory projektov s pridanou hodnotou pre regióny a ich lokálne ekonomiky. Po poskytnutí rozpočtovo zabezpečených finančných prostriedkov môžeme očakávať pozitívne dopady najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií z podnikateľskej sféry. Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych daní a nepriamych daní. Zároveň v nadväznosti na nárast zamestnanosti súvisiacej s financovaním projektov možno očakávať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v podobe poklesu výdavkov na podporu sociálne odkázaných domácností v jednotlivých okresoch. Výšku príjmov v súčasnosti nie je možné vyčísliť.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrhom sa kontinuálne pokračuje v poskytovaní podpory regionálneho rozvoja na celom území Slovenskej republiky pre všetky oprávnené subjekty územnej spolupráce.

Návrhom sa taktiež umožňuje navýšenie disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu a predĺženie lehoty na predkladanie žiadostí o dotáciu, ak táto zmena nemá vplyv na zmenu podmienok poskytnutia dotácie. Po naplnení zákonných podmienok môže žiadateľ na základe tohto návrhu zákona žiadať o dodatočnú dotáciu.

.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

9

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V rámci vyhlásených (zároveň aj vyhodnotených) výziev v rokoch 2019 - 2022 evidujeme vysoký dopyt zo strany žiadateľov, ktorí predložili v 8 výzvach celkovo 2249 žiadostí s požadovanou výškou dotácie takmer 66,7 mil. €.

Vzhľadom na pokračovanie podpory regionálneho rozvoja pre subjekty územnej spolupráce sa naďalej budú podporovať inovatívne projekty, projekty podporujúce konkurencieschopnosť regiónov ako aj projekty smerujúce k znižovaniu regionálnych disparít.

V rámci pripravovanej novely zákona č. 539/2008 Z. z. (zákon o regionálnom rozvoji) sa pri výpočte vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo z aktuálnej situácie súvisiacej s rastúcou infláciou, ktorá má významný vplyv na navyšovanie cien služieb, energií a dodávok rôznych tovarov. V nadväznosti k tomu bolo novelou zákona doplnené osobité ustanovenie k poskytovaniu dodatočnej dotácie zazmluvnených projektov v zmysle zachovania plynulosti čerpania finančných prostriedkov. Dodatočné finančné prostriedky pre zazmluvnené projekty budú rozpočtovo zabezpečené v rozpočtovej kapitole Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.

1

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

1

1

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

1 110 178

1 110 178

1 110 178

1 110 178

2

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

1

1

2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií

Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.

Tabuľka č. 6

Vplyv na verejné financie

Dlhodobá udržateľnosť

d

d+10

d+20

d+30

d+40

Poznámka

Vplyv na výdavky v p. b. HDP

Vplyv na príjmy v p. b. HDP

Vplyv na bilanciu v p. b. HDP

Poznámka:

Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.

Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.

1

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Domácnosti budú nepriamo pozitívne ovplyvnené tým, že sa rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov domácností a životnej úrovne obyvateľstva.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 obyvatelia SR

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Vzhľadom na to, že pracovné miesta vzniknú ako dôsledok poskytnutia dotácie na realizáciu projektov, v súčasnosti nie je možná kvantifikácia priemerného rastu príjmov/pokles výdavkov v skupine.

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Predložený materiál umožňuje navýšenie disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených na jednotlivé výzvy a umožňuje poskytnúť dodatočnú dotáciu. Vzhľadom na to, že finančné prostriedky budú použité na predchádzanie sociálneho vylúčenia a zmierňovanie jeho negatívnych dôsledkov, na podporu rovnosti príležitostí na trhu práce a na podporu znevýhodnených komunít, znamená to, že dodatočné finančné prostriedky môžu pozitívne ovplyvniť hospodárenie domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Domácnosti osôb v riziku chudoby budú pozitívne ovplyvnené tým, že sa rozšíria možnosti vytvorenia pracovných miest pre osoby v riziku chudoby, čím sa prispeje k zvýšeniu príjmov nízkopríjmových domácností a zlepšeniu ich životnej úrovne.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 obyvatelia SR v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Nie je možné určiť počet obyvateľstva/domácností, u ktorých dôjde k zvýšeniu príjmov alebo k poklesu výdavkov. Uvedený faktor závisí od počtu vytvorených pracovných miest.

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

3

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Pozitívne vplyvy očakávame v nasledujúcich oblastiach:

•sociálne služby (vrátane starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

•prístup k zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

•prístup k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu (napr. zriadenie tréningových centier, regionálnych centier vzdelávania, rekonštrukcie a rozširovanie kapacít školských a predškolských zariadení),

•prístup k doprave (napr. budovanie cestnej a cyklistickej infraštruktúry),

•prístup k ďalším službám, najmä službám všeobecného záujmu a tovarom (napr. odvádzanie a čistenie odpadových vôd).

Konkrétne aktivity budú predmetom zverejnených výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Niektoré projekty, ktoré budú predmetom dodatočnej dotácie zazmluvnených projektov v zmysle zachovania plynulosti čerpania finančných prostriedkov, sú zamerané na predchádzanie sociálneho vylúčenia a zmierňovanie jeho negatívnych dôsledkov, rovnosti príležitostí na trhu práce a podporu znevýhodnených komunít.

Konkrétne cieľové skupiny obyvateľstva budú predmetom zverejnených výziev na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie.

4

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Návrhom zákona nedochádza ku diskriminácií niektorých skupín obyvateľstva. Návrh zákona zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie so skupinami alebo jednotlivcami v rôznorodých oblastiach, preto sa očakáva rovnaký pozitívny prínos pre všetky skupiny alebo jednotlivcov, nehľadiac na pohlavie, rasu, etnicitu, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientácie alebo iný status.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Návrhom zákona nedochádza k zväčšovaniu nerovnosti medzi ženami a mužmi.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Príloha č. 2

5

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Návrh nepriamo uľahčí vznik pracovných miest pre rôzne skupiny obyvateľov (nezamestnaní, nízkokvalifikované osoby, marginalizované rómske komunity, osoby nad 50 rokov a iné) v rôznych sektoroch a odvetviach ekonomiky (napr. verejný sektor, mimovládne organizácie, občianske združenia, sociálne podniky, sociálne služby, poľnohospodárstvo, školstvo, šport).

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Návrh zákona nevedie k zániku pracovných miest, ale k ich vytváraniu.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Návrh nepriamo ovplyvňuje dopyt po práci, najmä vo forme ponuky nových pracovných miest v rôznych sektoroch a odvetviach ekonomiky. Dopyt po práci sa môže týkať istej skupiny zamestnávateľov (organizácií podľa počtu zamestnancov - malých, stredných a veľkých, podľa ekonomickej činnosti, v istých regiónoch, podnikov, štátnej a verejnej správy či lokálnych samospráv, organizácií tretieho sektora).

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Návrh zákona má globálny nepriamy dosah na fungovanie trhu práce.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Nie

6

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

- čl. 4 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- čl. 3 Zmluvy o Európskej únií (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení,

- Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti k Zmluve o fungovaní Európskej únie;

b) v sekundárnom práve

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení

-gestorom právneho aktu je ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR, MIRRI SR

- Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1) v platnom znení

-gestorom právneho aktu je ÚV SR, MDVRR SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2220 z 23. decembra 2020, ktorým sa stanovujú určité prechodné ustanovenia týkajúce sa podpory z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v rokoch 2021 a 2022 a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zdroje a uplatňovanie v rokoch 2021 a 2022, a nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o zdroje a distribúciu tejto podpory v rokoch 2021 a 2022 (Ú. v. L 437, 28.12.2020)

7

- gestorom právneho aktu je MPRV SR

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021) v platnom znení

- gestor právneho aktu je MIRRI SR, MF SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MV SR, MPRV SR

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa ustanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021) v platnom znení

- gestorom právneho aktu je MPRV SR

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie – nie je.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

Nie je určená.

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

8

B.Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2 [§ 2 písm. d)]:

Navrhuje sa doplniť medzi základné pojmy pojem „územie udržateľného mestského rozvoja“. Účelom doplnenia pojmu je využitie úrovne mestskej funkčnej oblasti pre účel spoločného strategického plánovania a implementácie zdrojov za účelom napĺňania spoločných strategických cieľov príslušných samospráv vo vyčlenenom území. Pravidlá definovania územia udržateľného mestského rozvoja sú uvedené v Jednotnom metodickom rámci pre prípravu integrovaných územných stratégií a integrovaných územných investícií v Slovenskej republike v programovom období 2021 – 2027 a vychádzajú z Koncepcie územného rozvoja Slovenska – KURS2011.

K bodu 3 [§ 2 písm. e)]

Navrhuje sa doplniť medzi základné pojmy pojem „jadrové mesto územia udržateľného mestského rozvoja“ s cieľom definovania špecifickej kompetencie jadrového mesta vo vzťahu ku koordinácii a riadenia strategického plánovania v území typickom významnými funkčnými väzbami medzi mestským sídlom a jeho zázemím. Pod jadrovým mestom územia udržateľného mestského rozvoja chápeme vybrané sídlo so štatútom mesta s najvyšším počtom obyvateľov v rámci ťažiska osídlenia I. alebo II. kategórie podľa Jednotného metodického rámca pre prípravu integrovaných územných stratégií a integrovaných územných investícií v Slovenskej republike v programovom období 2021 – 2027, ktorý vychádza z Koncepcie územného rozvoja Slovenska - KURS2011.

K bodu 4 [§ 2 písm. h)]

Navrhuje sa bližšie upraviť definícia pojmu „partnerstvo“ za účelom využitia územných kooperačných štruktúr vykreovaných pre riadenie implementácie fondov EÚ a aj pre koordináciu politiky regionálneho rozvoja.

K bodu 5 [§ 2 písm. l)]

Navrhuje sa doplniť definícia regionálnych rozvojových agentúr do základných pojmov z dôvodu navrhovaného zrušenia § 14.

K bodu 6 [§ 3 ods. 1 a ods. 2 písm. k), § 6 ods. 1, § 11 písm. a) a § 12 písm. a)]

Navrhovaná úprava vypúšťa slovo „trvalo“ v spojení „trvalo udržateľný rozvoj“ a v spojení „trvalo udržateľný hospodársky rozvoj“ v súlade v súčasnosti používaným spojením „udržateľný rozvoj“.

K bodu 7 [§ 3 ods. 2 písm. q)]

Navrhovaná úprava nahrádza pojem „udržateľný rozvoj aglomerácií“ na „udržateľný mestský rozvoj“ vzhľadom na zosúladenie terminológie s terminológiou zavedenou v zákone č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 8 [§ 4 ods. 1 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

9

K bodu 9 [§ 4 ods. 2]

Navrhovaná úprava dopĺňa „prípadne ďalších finančných nástrojov Európskej únie“ s cieľom zosúladenia textácie v rámci zákona.

K bodu 10 [§ 5 písm. e) a f)]

Navrhovaná úprava dopĺňa plán rozvoja najmenej rozvinutého okresu medzi základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja, za účelom podpory koordinácie rozvojových aktivít v území s vlastným zdrojom financovania a legislatívnym rámcom. Navrhovaná úprava dopĺňa stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou medzi základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja, za účelom podpory koordinácie rozvojových aktivít v území s vlastným zdrojom financovania a legislatívnym rámcom.

K bodu 11 [§ 6 ods. 2]

Navrhovaná úprava nadväzuje na § 6 ods. 3 a aj na navrhované znenie § 5 písm. f).

K bodu 12 [§ 7 ods. 1]

Navrhované doplnenie je za účelom dosiahnutia zosúladenia s definíciami územnoplánovacej dokumentácie.

K bodu 13 [§ 7 ods. 2]

Navrhovaná úprava definuje špecifickú časť PHRSR, naviazanú na finančné zdroje z fondov Európskej únie, implementovanú prostredníctvom integrovaných územných investícií.

K bodu 14 [§ 7 ods. 4 písm. c)]

Navrhované doplnenie zabezpečí plynulú realizáciu aj tých opatrení a aktivít, ktoré nie sú v pôsobnosti vyšších územných celkov (napríklad aktivity a opatrenia súvisiace s výkonom opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradmi práce sociálnych vecí a rodiny, centrami pre deti a rodiny a akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú centrami pre deti a rodiny.) Tieto opatrenia nemajú byť riešené prostredníctvom regionálnych integrovaných územných stratégií a pod., ale priamo ministerstvami ako sprostredkovateľskými orgánmi.

K bodu 15 [§ 7 ods. 7]

Navrhovaná úprava definuje kompetenciu schvaľovania podmnožiny strategického dokumentu PHRSR, IÚS.

K bodu 16 [§ 7 ods. 8]

Úpravou v odseku 8 dochádza k legislatívno-technickej úprave v nadväznosti na zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

K bodu 17 [§ 8 ods. 1]

Úprava odseku 1 za účelom zosúladenia definície územného plánu obce v súlade so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

K bodu 18 [§ 8 ods. 3 písm. c)]

Navrhované doplnenie zabezpečí plynulú realizáciu aj tých opatrení a aktivít, ktoré nie sú v pôsobnosti obcí (napríklad aktivity a opatrenia súvisiace s výkonom opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradmi práce sociálnych vecí a rodiny, centrami pre deti a rodiny a akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú centrami pre deti a rodiny.) Tieto opatrenia nemajú byť riešené prostredníctvom regionálnych integrovaných územných stratégií a pod., ale priamo ministerstvami ako sprostredkovateľskými orgánmi.

10

K bodu 19 [§ 8 ods. 6]

Úprava odseku 6 za účelom zosúladenia definície územného plánu obce v súlade so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

K bodu 20 [§ 8a ods. 1]

Úprava odseku 1 za účelom zosúladenia definície územného plánu obce v súlade so zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní.

K bodu 21 [§ 8a ods. 4 až 6]

Navrhovaná úprava definuje špecifickú časť spoločného PHRSR obcí, naviazanú na finančné zdroje z fondov Európskej únie, prípadne ďalších finančných nástrojov Európskej únie a Slovenskej republiky implementovanú prostredníctvom integrovaných územných investícií. Definuje sa kompetencia a spôsob vypracovania podmnožiny spoločného strategického dokumentu PHRSR, IÚS UMR a takisto kompetencia schvaľovania podmnožiny spoločného strategického dokumentu PHRSR, IÚS UMR.

K bodu 22 [§ 9 písm. h a i)]

Navrhovaná úprava dopĺňa výkon finančnej kontroly poskytnutej dotácie v súlade so zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a povinnosť zverejňovania zoznamu jadrových miest územia udržateľného mestského rozvoja.

K bodu 23 [§ 11 písm. b)]

Navrhované doplnenie je za účelom dosiahnutia zosúladenia s novo navrhovanou zmenou v § 12 písm. b).

K bodu 24 [§ 11 písm. j)]

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu § 2 písm. l).

K bodu 25 [§ 12 písm. b)]

Navrhovaná úprava dopĺňa povinnosť obce spolupracovať pri tvorbe spoločného PHRSR alebo IÚS UMR.

K bodu 26 [§ 13 ods. 1 písm. q) a r)]

Navrhovaná úprava dopĺňa nadácie a krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu medzi subjekty územnej spolupráce.

K bodu 27 [§ 13 ods. 3]

Navrhovaná úprava dopĺňa podmienku napĺňania cieľov PHRSR vyššieho územného celku a cieľov programov udržateľného mestského rozvoja v rámci poskytnutia dotácie zo štátneho rozpočtu na projekt subjektu územnej spolupráce.

K bodu 28 [ § 13 ods. 9]

Doplnenie za účelom zvýšenia transparentnosti procesu.

K bodu 29 [§ 13 ods. 10 písm. p)]

Navrhovaná úprava dopĺňa náležitosť zmluvy o poskytnutí dotácií.

K bodu 30 [§ 13 ods. 11 až 14]

11

Navrhovaná úprava umožňuje navýšenie disponibilných finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu alebo predĺženie lehoty na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na projekt zameraný na podporu regionálneho rozvoja (ďalej len „žiadosť“), ak táto zmena nemá vplyv na zmenu podmienok a účelu poskytnutia dotácie. V prípade dotácií zo štátneho rozpočtu na podporu projektov regionálneho rozvoja do účinnosti tejto právnej úpravy platilo, že ak projekt získal dostatočný počet bodov v procese odborného hodnotenia, ale nebola k dispozícii dostatočná disponibilná alokácia finančných prostriedkov, poskytovateľ rozhodol o zaradení žiadosti do zoznamu žiadostí odporúčaných na zaradenie do zásobníka. Do účinnosti tejto právnej úpravy taktiež nebolo možné zo strany poskytovateľa meniť lehotu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie, a to ani v prípade nevyčerpania alokácie disponibilných finančných prostriedkov. Navrhovanou zmenou môže poskytovateľ z vlastného podnetu navýšiť disponibilné finančné prostriedky vyčlenené na výzvu, resp. predĺžiť lehotu na predkladanie žiadostí, čím dokáže uspokojiť väčší počet žiadateľov o dotáciu a zabezpečiť aj kvalitnejšie regionálne prerozdelenie alokovaných finančných prostriedkov. Navrhovaná úprava taktiež upravuje spôsob a podmienky poskytnutia finančných prostriedkov na dofinancovanie účelu projektu. Navrhovaná úprava umožňuje aktuálne a flexibilne reagovať na nárast cien komodít na trhu, najmä v súvislosti so stavebnou činnosťou.

K bodu 31 [§ 14]

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa pojem Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr z dôvodu absencie nástroja ich podpory a špecifickej funkcie v území.

K bodu 32 [§ 17 ods. 1 až 4]

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na vypustenie § 14.

K bodu 33 [§ 17 ods. 2]

Legislatívno-technická úprava.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje 15. júla 2023.

V Bratislave 14. apríla 2023.

Eduard Heger

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná č asť

Potreba aktualizácie v súčasnosti platnej právnej úpravy zákona č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z. z. vyplýva z úlohy B.5. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 832 z 8. októbra 2006 k návrhu aktualizácie Národného strategick ého referenčného rámca Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013, ktorá vychádza z priorít ustanovených v programovom vyhl ásení vlády Slovenskej republiky.

Podpora regionálneho rozvoja je v Európskej únii považovaná za kľúčový prvok politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Prekážkou na zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho hospodárskeho priestoru sú dnes značné regionálne rozdiely. Kvalita faktorov ovplyvňujúcich konkurencieschopnosť regiónov vš ak vykazuje veľkú variabilitu. Cieľová priorita Európskej únie, ktorá je sústredená na urýchlenie konvergencie jej najmenej rozvinutých regió nov zlepšovaním podmienok pre ich ekonomický rast a zamestnanosť, môže byť zabezpečená prostredníctvom ustanovenia strategických cieľov s víziou hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja podľa administrat ívneho členenia štátu a pri zohľadnení geografickej, historickej, kultúrnej diferenciácie jednotlivých regiónov. Eur ópska únia už nie je v súčasnosti vnímaná ako transnárodná entita, ale ako zoskupenie jednotlivých regiónov, ktoré by mali byť navzájom konkurencieschopné pri súčasnom zachovaní si svojich š pecifických daností.

Na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je zodpovedným ústredným orgánom štátnej správy pre regionálny rozvoj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré zabezpečuje realizáciu regionálnej politiky podľa programového vyhlásenia vlády. Reforma verejnej správy znamenala zmenu územnosprávneho členenia SR, prechod mnohých kompetencií zo štátu na územné samosprávy, vybudovanie samosprávy na úrovni vyšších územných celkov a posilnenie finančnej autonómie územných samosprá v. Územnú samosprávu dnes tvoria vyššie územné celky a obce. Vykonávajú kompetencie, ktor é im ukladajú zákony a kompetencie vyplývajúce z preneseného výkonu štátnej správy. So silnejšími kompetenciami rastie územný m samosprávam aj zodpovednosť pred občanmi, a preto je nevyhnutné zabezpečiť interaktívny vzťah medzi celoštátnou, regionálnou a miestnou úrovňou pri zvyšovaní hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja regiónov.

Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja spĺňa požadované atribúty podpory regionálneho rozvoja pre všetky inštitucionálne štruktúry v oblasti regionálneho rozvoja a ustanovuje ich vzájomné prepojenie pri podpore rozvoja regiónov pri rešpektovaní podmienky zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, soci álneho rozvoja a územného rozvoja Slovenskej republiky.

Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje základné pojmy a ciele podpory regionálneho rozvoja, zdroje financovania, vymedzuje základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja, pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a ďalších subjektov územnej spolupráce pri samotnej realizá cii regionálneho rozvoja . Uvedený návrh zákona kladie dôraz nielen na regionálnu, ale aj na miestnu úroveň. Vytvá ra tak priestor k plnohodnotnému nadviazaniu komunikácie medzi orgánmi štátnej správy, orgánmi regionálnej samosprávy a miestnej samosprávy pri hľ adaní krokov k efektívnemu využitiu verejných zdrojov určených na rozvoj regiónov. Zároveň vytvára vhodné podmienky na územnú spoluprácu jednotlivých regiónov a podmienky pre koordináciu a realizáciu opatrení na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti pri vyrovnávaní regionálnych rozdielov.

Všetky formy podpory a všetky rozvojové dokumenty s regionálnym obsahom zostávajú nedotknuté.

II

Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja má dopad na štátny rozpočet. Nezasahuje však do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce org ánov verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľsk é prostredie

I. Odhad dopadov na verejné financie

Prijatím predloženého návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja sa predpokladá vplyv na štátny rozpočet. Za účelom zabezpečenia ú loh v oblasti regionálneho rozvoja a čiastočného pokrytia nákladov na činnosť sa z rozpočtovej kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytuje finančný prí spevok pre regionálne rozvojové agentúry v rámci Integrovanej siete region álnych rozvojových agentúr a pre slovenské časti euroregiónov. Pre jednotlivé rozpočtové roky sa uvažuje s nasledovnými výdavkami:

r................ 49 000 000 Sk

r+1........... 51 000 000 Sk

r+2............ 53 000 000 Sk

r+3.............55 000 000 Sk

Predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy sú uvádzané nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky (podľa § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Požadované výdavky budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na rok 2009 a v rámci limitov určených pre kapitolu v rozpočte verejnej správy na nasledovné roky.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky berie na vedomie, že predpokladané finančné dôsledky vyplývajúce z realizácie n ávrhu budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR na príslušný rozpočtový rok.

Vplyv na rozpočty vyšších územných celkov a na rozpočty obcí sa nepredpokladá.

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Materiál predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života, vzhľadom na to, že oblasť ou podpory regionálneho rozvoja je aj rozvoj ľudských zdrojov s cieľom dosahovať rovnováhu vo vývoji dopytu a ponuky na regionálnom trhu práce a vytvárať rovnosť pracovných pr íležitostí.

Taktiež materiál predpokladá pozitívny dopad aj na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, a to najmä v oblasti podpory na rozvoj hospodárstva a podnikateľské prostredie s cieľom zv ýšiť jeho produktivitu, zlepšiť štruktúru hospodárstva, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať ohrozené pracovné miesta.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Predložený materiál nebude mať negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celošt átnej úrovni. Podpora regionálneho rozvoja zohľadňuje programové dokumenty a stratégie tematicky a regionálne rozhodujúcich aktérov v procese regionálneho rozvoja pri zohľadnení ochrany a tvorby životného prostredia, obmedzovania vplyvov poškodzujúcich životné prostredie a tiež na podporu efektívneho využívania prírodných zdrojov regiónov Slovenskej republiky.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Materiál predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť. Opatrenia na podporu rastu zamestnanosti a sociálnej inklúzie budú komplementárne doplnené rozsiahlymi intervenciami do infraštruktúry vzdelávacích zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti a tiež tvorby nových pracovných miest.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Predkladaný materiál bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko jednotlivé priority smerujú do oblastí na podporu rozvoja výskumu a vývoja prispievajúceho k celkovému rozvoju regiónov. Dôraz sa kladie na podporu zavádzania nových technológií a inovácií a tiež na rozvoj podnikateľského prostredia s cieľ om zvýšiť jeho produktivitu, zlepšiť štruktúru hospodárstva, vytvárať nové pracovné miesta a stabilizovať ohrozené pracovné miesta.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskeho spoločenstva a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

2.Ná zov návrhu právneho predpisu: Zákon o podpore regionálneho rozvoja

3.Problematika právneho predpisu:

a)je upravená v práve Euró pskeho spoločenstva,

- v primárnom práve

V Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, najmä člá nky 158-162.

- v sekundárnom práve najmä

1.Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zruš uje nariadenie (ES) č. 1260/1999

2.Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja

3.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regioná lneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999

4.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociá lnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

5.Nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006, z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zru šuje nariadenie (ES) č. 1164/9

6.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Eur ópskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)

7.Rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2006 k Strategickým usmerneniam Spoločenstva o súdržnosti.

b) nie je upravená v práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskeho spoločenstva alebo Súdu prvého stupňa Európskeho spoločenstva.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou:

a) nemá určené lehoty na prebratie smerníc alebo rámcových rozhodnutí podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo určené lehoty na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúce,

b) nemá začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva podľa čl. 226 a ž 228 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

c) nepatrí medzi právne predpisy, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskeho spoločenstva alebo pr ávom Európskej únie

- úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

B. Osobitná časť

K § 1

Predmetom zákona je právna úprava podpory regionálneho rozvoja a vytvorenie inštitucionálneho r ámca na jej uskutočňovanie s dôrazom na vytváranie podmienok pre koordináciu a realizáciu opatrení na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Politika súdržnosti by mala prispievať k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a zamestnanosti začleňovaní m priorít Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj.

Slovenská republika ako nový členský štát EÚ po prvýkrát čerpala finančné prostriedky z fondov EÚ v oblasti politiky súdržnosti na základe dokumentu Rámec podpory Spoločenstva v rokoch 2004 - 2006, t. j. v skrátenom programovom období, ktoré sa pre pôvodné členské štáty EÚ 15 začalo už v roku 2000. Programové obdobie 2007 - 2013 je teda pre Slovenskú republiku prvým programovým obdobím, v ktorom má možnosť využívať zdroje z fondov EÚ v priebehu celého jeho trvania.

K § 2:

Ustanovuje základné pojmy novej právnej úpravy, pričom ur čujúcim predpokladom pre uskutočňovanie podpory regionálneho rozvoja je vymedzenie regiónu, v ktorom je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre jeho ďalší hospodársky, sociá lny a územný rozvoj. Zabezpečenie takéhoto hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja je cieľom regionálneho rozvoja, ktorý sa napĺňa prostredníctvom regionálnej politiky príslušných orgánov štátnej správy a orgánov regionálnej a miestnej samosprávy.

Predpokladom pre úspešnú realizáciu regionálnej politiky je spolupráca sociá lno-ekonomických partnerov, čo znamená aktívne uplatňovanie partnerstva a územnej spolupráce.

Legislatívne sa zavádzajú definície dôležitých subjektov územnej spolupráce ako sú mikroregionálne združenia, euroregióny, regionálne rozvojové agentúry.

K § 3:

Cieľom podpory regionálneho rozvoja je prispieť k rozvoju regiónov. Tento cieľ je možné dosiahnuť prostredníctvom odstraňovania alebo zmierňovania nežiaducich rozdielov medzi úrovňami rozvoja regiónov. Zároveň je potrebné podporovať rast konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti regiónov a zvyšovať zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľov v regiónoch. T ýmto spôsobom sa umožní plynulé prepojenie vnútornej podpory regionálneho rozvoja Slovenskej republiky s prioritami pomoci, ktoré sa aplikujú v EÚ.

Zameranie hlavných okruhov podpory je v súlade s cieľmi podpory regionálneho rozvoja. Na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vyrovnávaním hlavných regionálnych rozdielov sa podpora sústreďuje najmä na rozvoj vedy a výskumu, informatizácie v regióne, hospodárskeho a podnikateľského prostredia. Dôležitá je podpora rozvoja ľudských zdrojov, verejných prác, podpora zlepšenia sociálnej infraštruktúry a dopravného a technického vybavenia regiónu a rozvoja obcí. Nie menej významné postavenie má podpora medzištátnej, cezhraničnej a medziregionálnej spolupráce, cestovn ého ruchu, zachovania identity a rozvoja kultúry a starostlivosti o kultúrne dedičstvo, multikulturá lnej spoločnosti a ďalších okruhov podpory podľa tohto zákona.

Pri podpore regionálneho rozvoja je dôležité upriamiť pozornosť na integrovaný prístup (integrované plánovanie, rozhodovanie a povoľ ovanie), na podporu komunálnej reformy a lepšiu harmonizáciu a nastavenie dotačných politík verejného sektora.

K § 4:

Tento paragraf ustanovuje zdroje financovania podpory regionálneho rozvoja. Zároveň ustanovuje rámec pre vymedzenie regiónov so sústredenou finančnou podporou prostredníctvom prostriedkov Európskej ú nie.

Prostriedky z Európskej únie sú doplnkovým zdrojom finančného zabezpečenia. Podľa princípu koncentrácie, uplatňovaného v regionálnej politike Európskej ú nie, sa podpora regionálneho rozvoja prostredníctvom doplnkových zdrojov sústreďuje na vopred vymedzené regióny. Podporované regióny sú určované na základe analýz a hodnotenia rozvoja zodpovedajúcich územno- štatistických jednotiek, t. j. regiónov. Forma pomoci je predovšetkým smerovaná do hospodársky zaostalých regiónov, ktoré na základe jednotlivých hospodárskych a sociálnych ukazovateľov nie sú schopné zvládnuť nevyhnutné štrukturálne zmeny vlastnými silami. V štátnom rozpočte sa vyčleňujú finančné prostriedky na podporu regionálneho rozvoja, vrátane prostriedkov na spolufinancovanie regionálneho rozvoja v rá mci využívania fondov Európskej únie. Pri uvedenom spolufinancovaní sa vychádza z princípu doplnkovosti, podľa ktorého sú prostriedky z fondov Európskej únie pridávané k prostriedkom štátneho rozpoč tu a nesmú nahrádzať verejné alebo iné rovnocenné štrukturálne výdavky štátu. Vymedzenie podporovaných regiónov na regióny so sústredenou podporou štátu (hospodársky zaostalé a s nepriaznivou štruktúrou) zodpovedá zameraniu podpory regionálneho rozvoja v krajinách Európskej únie. Tieto podporované regióny sú v geografických pomeroch Slovenskej republiky vymedzované na zá klade hodnotenia úrovne regiónov podľa vybraných dostupných ukazovateľov sledovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

K hospodársky zaostalým regiónom patria tie, ktoré podľa ukazovateľov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vykazujú nižšiu úroveň rozvoja ako je priemerná úroveň Európskej ú nie. Tieto regióny sú charakterizované nízkou životnou úrovňou, nízkou hustotou osídlenia, nadpriemernou nezamestnanosťou; ide hlavne o vidiecke oblasti s nižším stupňom urbanizácie a ekonomické ho rozvoja.

K regiónom s nepriaznivou štruktúrou patria najmä oblasti, ktoré prechádzajú sociálno-ekonomickými zmenami a dochádza v nich k útlmu odvetví a výrobných podnikov a k rastu nezamestnanosti.

K § 5:

K základným dokumentom, prostredníctvom ktorých sa vykonáva podpora regionálneho rozvoja, patrí Národná stratégia regioná lneho rozvoja Slovenskej republiky, program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, program hospodárskeho rozvoja a sociá lneho rozvoja obce. Základné dokumenty určujú stratégiu rozvoja pomocou jednotného súboru priorít a cieľov, na dosiahnutie ktorý ch sa môžu použiť rôzne zdroje financovania podpory regionálneho rozvoja.

K § 6:

Národná straté gia regionálneho rozvoja Slovenskej republiky komplexne napomáha vytvárať priestor k trvalo udržateľnému rozvoju regiónov Slovenskej republiky v dlhodobom horizonte. Vypracúva sa pri uplatnení partnerstva, tzn. aktí vnej spolupráce všetkých aktérov podpory regionálneho rozvoja.

Štruktúra a obsah Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zakladá vý chodiskovú pozíciu k dosiahnutiu priorít a cieľov určených pre trvalo udržateľný rozvoj regiónov. Obsahuje analýzu hospodárskej situácie a sociálnej situácie regiónov s určením najväčších disparít, rozvojového potenciálu a príležitost í rozvoja regiónov a štruktúru realizačných krokov k naplneniu vízie hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja regiónov Slovenskej republiky pri zoh ľadnení geografickej, historickej a kultúrnej diferenciácie jednotlivých regiónov. Súčasťou tohto dokumentu bude aj špecifikácia jednotlivých nástrojov podpory a rozpracovanie finančného zabezpečenia napĺňania ustanovených cieľov a priorít podpory rozvoja regiónov, pričom po dohode sociálno-ekonomických partnerov mô že byť na financovanie regionálneho rozvoja vytvorený osobitný fond.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako zodpovedný ústredný orgán štátnej správy za problematiku regionálneho rozvoja, pri vypracúvaní samotného návrhu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky využíva najmä relevantné dokumenty sú visiace s problematikou regionálneho rozvoja.

Podľa potreby, ktorá vyplynie z ročného vyhodnotenia plnenia národnej stratégie, je dokument aktualizovaný. Národnú stratégiu i jej aktualizáciu schvaľuje vláda SR.

K § 7 a 8:

Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku je strednodobý rozvojový dokument vypracovaný v spoluprá ci so sociálno-ekonomickými partnermi. Dokument sa skladá z analyticko-strategickej a programovej časti. Obsahom programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku je súhrnná charakteristika a sociálno-ekonomická analýza vyššieho územného celku, z toho vyplývajúce určenie rozvojového potenciálu a stratégie rozvoja vyššieho územného celku. Súčasťou musí byť i určenie finančného zabezpečenia realizácie programu. Obsahom analý zy je aj vybavenosť a obsluha územia, ktorá zahàňa najmä bývanie, životné prostredie, dopravné a technické vybavenie (v zmysle stavebného zákona), infraštruktúru cestovného ruchu a sociálnu infraštruktúru (zahàňa infraštruktúru a systém služieb v oblasti školstva, kultúry a umenia, zdravotn íctva, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a iných opatrení sociálnej pomoci).

Tvorba programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja ú zko súvisí s procesom strategického plánovania a programového rozpočtovania, preto je potrebné rešpektovať súvisiace ustanovenia zákona č. 324/2007 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 611/2005 Z. z. (povinnosť subjektov verejnej správy viesť programové rozpočtovanie, t.j. do svojich rozpočtov okrem finančných údajov zahrnúť aj ciele, zámery a merateľné ukazovatele ich dosahovania).

Ako podklad na vypracovanie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku slúži pr íslušná územnoplánovacia dokumentácia regiónu a program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obcí, pričom vy šší územný celok rešpektuje priority dotknutých obcí a je vypracovaný v súlade s prioritami a cieľmi ustanovený mi v národnej stratégii.

Schválenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja zastupiteľstvom vyššieho ú zemného celku je podmienkou na predloženie žiadosti o poskytnutie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a doplnkových zdrojov finančného zabezpečenia podpory regioná lneho rozvoja.

Obdobným strednodobým rozvojovým dokumentom obce je program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce. Pri tvorbe programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce sa zohľadňuje program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku, na území, ktorého sa obec nachádza a zabezpečuje sa súlad s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej straté gii a s územnoplánovacou dokumentáciou obce. Schválenie programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja zastupiteľstvom obce je podmienkou na predloženie žiadosti o poskytnutie finančnej podpory zo štátneho rozpočtu a doplnkových zdrojov finančné ho zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja.

K § 9:

Vymedzuje pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako zodpovedného ústredného orgánu štátnej správy pre prípravu, uskutočňovanie, monitorovanie a hodnotenie Národnej stratégie regionálneho rozvoja. Sociálno-ekonomickí partneri aktívne pôsobia pri samotnom vypracúvaní, monitorovaní a hodnotení realizácie Ná rodnej stratégie regionálneho rozvoja. Ministerstvo zároveň monitoruje a analyzuje hospodársku situáciu a sociálnu situáciu v jednotlivých regiónoch, spolupracuje a metodicky usmerňuje činnosti orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí a partnerov zúčastnených na realizácii cieľov ustanovených v Národnej stratégii regionálneho rozvoja, spolupracuje s inštitúciami Európskej únie, zabezpečuje efektívnosť, účinnosť a správnosť riadenia regionálneho rozvoja.

Vzhľadom na interdisciplinárny charakter problematiky regionálneho rozvoja ministerstvo vykonáva úlohy podľa tohto zákona v úzkej súčinnosti s ostatnými orgánmi verejnej správy.

K § 10:

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracujú pri napĺňaní cieľov a priorít podpory regioná lneho rozvoja. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy najmä riadia všetky procesy úzko súvisiace s realizáciou rozvojových dokumentov a rezortný ch rozvojových programov verejných prác v ich pôsobnosti, a to v nadväznosti na základné dokumenty podpory regionálneho rozvoja na celoštátnej úrovni. Vzhľ adom na potrebu širšej účasti, z dôvodu zabezpečenia objektivity pri vypracúvaní programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov spolupracujú s vyššími územnými celkami a s príslušnými sociálno-ekonomickými partnermi.

K § 11:

V ustanovení tohto paragrafu sa upravuje pôsobnosť vyššieho územného celku v oblasti podpory regionálneho rozvoja.

Vyšší územný celok z dô vodu potreby koncepčného usmernenia trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja schvaľuje a zabezpečuje realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku a pravidelne ho monitoruje a vyhodnocuje. Vyšší územný celok sa podieľa na príprave národnej stratégie regionálneho rozvoja . Na podporu regionálneho rozvoja môže zriaďovať regioná lne rozvojové agentúry. Z dôvodu efektívnejšieho využitia finančných prostriedkov na zabezpečenie podpory regionálneho rozvoja sa môžu vyššie územné celky združovať.

K § 12:

V ustanovení tohto paragrafu sa upravuje pôsobnosť obce v oblasti podpory regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť potreby obyvateľov obce a všestranný rozvoj jej územia.

Obec pre zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja svojho územia schvaľuje a zabezpečuje realizáciu programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, pravidelne ho monitoruje a vyhodnocuje. Pri uplatnení princípu partnerstva sa obec podieľa na príprave programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja príslušného vyššieho územného celku.

K § 13:

Euroregión je subjekt územnej spoluprá ce zložený zo zástupcov sociálno-ekonomických partnerov, ktorí pô sobia na regionálnej a miestnej úrovni susediacich štátov, založený na účely cezhraničnej spolupráce.

Slovenská časť euroregiónu je záujmové združenie právnických osôb založené podľa osobitného predpisu na účely cezhraničnej spolupráce so sídlom v Slovenskej republike. Medzi jej hlavné úlohy patrí najmä príprava a realizácia rozvojových projektov, spolupráca pri vypracovaní spoločných strategických a programových dokumentov cezhraničnej spolupráce, propagácia euroregiónu, poskytovanie poradenských služieb v oblasti cezhraničnej spolupráce, aktívna spolupráca so sociálno-ekonomickými partnermi a vytváranie partnerstiev s cieľom rozvoja euroregiónu.

Na realizáciu uvedených euroregionálnych aktivít môže byť poskytnutý slovenskej časti euroregiónu finančný príspevok z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Tento paragraf vymedzuje aj rozhodovanie o poskytnutí finančného príspevku a formu na základe ktorej je finančný prí spevok poskytovaný.

Vzor žiadosti o poskytnutí finančného príspevku na projekt je uvedený v prílohe č. 1 tohto z ákona.

K § 14:

Integrovaná sieť regioná lnych rozvojových agentúr je tvorená regionálnymi rozvojovými agentúrami, ktorým je podľa zmluvy o poskytnutí finančného príspevku uzatvorenej medzi ministerstvom a regionálnou rozvojovou agentúrou poskytnutý z rozpočtovej kapitoly ministerstva finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok.

Poslaním regionálnych rozvojových agentúr je v spolupráci s ostatnými aktérmi regionálneho rozvoja podporovať udržateľný hospodársky rozvoj, sociálny a územný rozvoj regiónov v súčinnosti a v sú lade s politikou štátu a vyššími územnými celkami a obcami a tým prispieť k zvyšovaniu životnej úrovne obyvateľov.

Regionálna rozvojová agentúra zaradená do Integrovanej siete regionálnych rozvojový ch agentúr okrem iného zabezpečuje informovanosť, poradenstvo a poskytovanie informačno-poradenských služieb v oblasti regionálneho rozvoja, podporuje rozvojové aktivity na území svojej pôsobnosti, podieľa sa na vypracovaní strategických a programových dokumentov, pripravuje a realizuje projekty na podporu regionálneho rozvoja, spolupracuje so sociálno-ekonomickými partnermi a vytvára partnerstvá na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Na realizáciu uvedených činností je regionálnym rozvojovým agentúram poskytovaný finančný príspevok z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Tento paragraf vymedzuje aj rozhodovanie o poskytnutí finančného príspevku a formu na základe ktorej je finančný príspevok poskytovaný, pričom vzor žiadosti o poskytnutie finančného príspevku je uvedený v prílohe č. 2 tohto zákona.

K § 15:

Iné právnické osoby za účelom potreby rozvoja regiónov napomáhajú vytvárať podmienky na zvyšovanie priestorovej koncentrácie a realizácie rozvojových aktivít vo vedecko-výskumných a vývojových odvetviach hospodárstva, podporujú zvyšovať atraktívnosť a propagáciu regiónu, spoloč ne koordinujú postup pri zabezpečovaní úloh v oblasti regionálneho rozvoja a vytvárajú priestor pre vznik verejno-súkromný ch partnerstiev.

K § 16:

Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci ostávajú plne platné, nie sú dotknuté ustanoveniami tohto zákona.

K § 17

Na poskytnutie finančného príspevku, ktorý poskytuje ministerstvo regionálnym rozvojovým agentúram a slovenským častiam euroregiónov nie je právny nárok a taktiež sa týmto ustanovením vylučuje použitie správneho poriadku.

Ustanovenie odseku 3 upravuje zákonné prekážky poskytnutia finančného príspevku žiadateľom.

Ustanovenie odseku 4 jasne ustanovuje na aké účely nemo žno poskytnutý finančný príspevok použiť.

K § 18:

Zámerom prechodného ustanovenia je vytvoriť podmienky pre zabezpečenie využívania fondov Eur ópskej únie určených na programové obdobie 2004 - 2006 a zároveň fondov Európskej únie určených na programové obdobie 2007 – 2013. Keď že sa do termínu 31. 12. 2008 v rámci využívania fondov Európskej únie prelínajú dve programové obdobia takáto pr ávna úprava tak umožňuje zabezpečiť plynulú kontinuitu pri využívaní prostriedkov alokovaných pre Slovenskú republiku v rámci programového obdobia 2004 - 2006 a programového obdobia 2007 - 2013.

Na základe tohto ustanovenia sú vyššie územné celky a obce povinné do 1. októbra 2010 uviesť do súladu s ustanoveniami tohto zákona svoje programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja schválené pred 1. januárom 2009.

K § 19:

Vzhľadom na existenciu programového obdobia 2007 – 2013 bola úprava znenia doterajšieho predpisu na využívanie pomoci ES nedostatočná. Rozsah zmien, ktoré vznikli z dô vodu odčlenenia pomoci z fondov Európskej únie do samostatného zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je nevyhnutné vytvoriť novú podobu predmetného zákona.

K § 20:

Účinnosť zákona sa navrhuje k 1. januáru 2009.

Schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 542 z 20. augusta 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marian Janušek, v.r.

minister výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu