Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 538/2005 účinný od 01.09.2018 do 31.12.2018

§ 6

(1)
V konaní o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sa rozhoduje o uznaní
a)
prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody získanej zo zdroja na území Slovenskej republiky,
b)
prírodnej minerálnej vody zo zdroja na území nečlenského štátu Európskej únie dovezenej do členského štátu Európskej únie.
(2)
Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa začína na návrh alebo na podnet správneho orgánu.
(3)
Návrh na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody môže podať
a)
vlastník pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza,
b)
vlastník záchytného zariadenia, ktoré slúži na odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody,
c)
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem zdroj vody využívať,
d)
obec, na ktorej území sa zdroj vody nachádza.
(4)
Štátna kúpeľná komisia môže začať konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody aj z vlastného podnetu, ak sa dozvie o možnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody.
(5)
Návrh na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody musí obsahovať
a)
údaje o navrhovateľovi s týmto obsahom:
1.
fyzická osoba uvedie meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu preukazujúceho totožnosť osoby, údaj o štátnom občianstve,
2.
právnická osoba uvedie názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo, ak je pridelené,
3.
fyzická osoba-podnikateľ uvedie obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,
b)
názov alebo technické označenie zdroja,
c)
návrh na zachytenie a využitie zdroja.
(6)
Navrhovateľ k návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody doloží:
a)
výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v členskom štáte Európskej únie alebo v nečlenskom štáte Európskej únie, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľ zahraničná osoba,
b)
polohopisný a výškopisný plán zdroja v mierke 1 : 1000,
c)
záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu;9) v prípade potreby Štátna kúpeľná komisia si môže vyžiadať ďalšie odborné stanovisko,
d)
doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody z lokálneho zdroja alebo z celej hydrogeologickej štruktúry,10)
e)
návrh na určenie ochranných pásiem; návrh na určenie ochranných pásiem je súčasťou záverečnej správy z hydrogeologického prieskumu alebo ďalšieho odborného stanoviska podľa písmena e),
f)
rozšírenú fyzikálnu, chemickú, fyzikálno-chemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vypracovanú akreditovaným laboratóriom nie staršiu ako šesť mesiacov,
g)
balneologický posudok pre prírodné liečivé vody s návrhom vhodných indikácií nie starší ako šesť mesiacov,
h)
balneologický posudok pre prírodné minerálne vody s návrhom na úpravu vody, ak je potrebná, nie starší ako šesť mesiacov,
i)
klinické a farmakologické testy podľa osobitného predpisu,2) ak to tento predpis ustanovuje,
j)
údaje podľa osobitného predpisu10a) potrebné na účel overenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá, s uvedením identifikačných čísiel nehnuteľnosti.
(7)
Ak Štátna kúpeľná komisia začne konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody z vlastného podnetu, doklady potrebné na uznanie obstará ministerstvo zdravotníctva.
(8)
Ustanovenia tohto zákona o uznaní prírodnej minerálnej vody získanej zo zdroja na území Slovenskej republiky sa použijú primerane aj na uznanie prírodnej minerálnej vody zo zdroja na území nečlenského štátu Európskej únie dovezenej do členského štátu Európskej únie. Prírodná minerálna voda získaná zo zdroja na území nečlenského štátu Európskej únie môže byť uznaná len vtedy, ak zodpovedný orgán krajiny, v ktorej sa táto voda získava, vydá potvrdenie, že voda zodpovedá požiadavkám na uznanie v členských štátoch Európskej únie a je podrobovaná priebežnej kontrole. Platnosť rozhodnutia o uznaní prírodnej minerálnej vody dovezenej do členského štátu Európskej únie z nečlenského štátu Európskej únie nesmie byť dlhšia ako päť rokov.
(9)
Platnosť rozhodnutia o uznaní prírodnej minerálnej vody dovezenej do členského štátu Európskej únie z nečlenského štátu Európskej únie možno predĺžiť; pri predĺžení platnosti rozhodnutia pred uplynutím obdobia podľa odseku 8 sa postup Štátnej kúpeľnej komisie podľa tohto zákona predchádzajúci uznaniu prírodnej minerálnej vody nemusí opakovať.
(10)
Štátna kúpeľná komisia poskytne informácie týkajúce sa uznania a výsledky pravidelných kontrol na požiadanie členského štátu Európskej únie alebo Európskej komisie.

§ 11
Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj

(1)
Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj podáva fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“).
(2)
Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj musí obsahovať
a)
údaje o žiadateľovi s týmto obsahom:
1.
fyzická osoba-podnikateľ uvedie obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,
2.
právnická osoba uvedie názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené,
b)
údaj o množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody požadovanom na podnikanie,
c)
predmet podnikania alebo činnosti, pri ktorých má byť prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný,
d)
názov prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a jeho technické označenie,
e)
spôsob odberu vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja,
f)
dátum začatia využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,
g)
dátum ukončenia využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja v prípade využívania na dobu určitú,
h)
spôsob likvidácie odpadových vôd a nevyužitých vôd podľa osobitných predpisov.12)
(3)
Žiadateľ k žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj doloží:
a)
výpis z obdobného registra, akým je obchodný register alebo živnostenský register vedený v členskom štáte Európskej únie alebo v nečlenskom štáte Európskej únie, nie starší ako tri mesiace, ak je žiadateľ zahraničná osoba,
b)
výpis z registra trestov žiadateľa, pri právnických osobách aj výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu žiadateľa nie starší ako tri mesiace,
c)
doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody z lokálneho zdroja alebo z celej hydrogeologickej štruktúry,10)
d)
zámer využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ktorý obsahuje
1.
označenie nehnuteľnosti, na ktorej sa prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nachádza a ktorá má byť jeho využívaním priamo dotknutá, kópiu katastrálnej mapy alebo vektorovú katastrálnu mapu vo výmennom formáte so zakreslením miesta prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ktorý má byť využívaný; doklady nesmú byť staršie ako tri mesiace,
2.
polohopisné a výškopisné zameranie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,
3.
návrh na využitie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja s ohľadom na jeho charakter a využiteľné množstvo vody,
4.
podiel využitia na iné ako liečebné účely pri prírodných liečivých zdrojoch,
5.
spôsob využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja,
e)
zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ktorá bola uzavretá s osobou, ktorá na vlastné náklady prieskum vykonala, ak prieskum nevykonal sám žiadateľ.
(4)
Žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj môže obsahovať aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.
(5)
Žiadateľ pri podaní žiadosti musí preukázať, že je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej sa prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nachádza a ktorá má byť jeho využívaním priamo dotknutá, a že je vlastníkom záchytného zariadenia alebo že má k tejto nehnuteľnosti a záchytnému zariadeniu iné právo, ktoré ho oprávňuje nehnuteľnosť a záchytné zariadenie na využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja používať.
(6)
Ak prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nebol využívaný najmenej počas troch rokov odo dňa, keď bola voda z neho uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, musí žiadateľ predložiť aj záverečnú správu z hydrogeologického prieskumu príslušného územia, správu o technických parametroch záchytného zariadenia a správu o kvalite prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, ktorá nie je staršia ako tri mesiace.
(7)
Žiadateľ pri podaní žiadosti musí preukázať svoju bezúhonnosť, a ak je žiadateľom právnická osoba, aj bezúhonnosť štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu, výpisom z registra trestov. Za bezúhonného na účely vydania povolenia využívať zdroj sa nepovažuje žiadateľ, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin proti majetku, trestný čin hospodársky, trestný čin proti životnému prostrediu alebo iný úmyselný trestný čin.

§ 26
Ochrana prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov

(1)
Ochrana prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja pred činnosťami, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť chemické, fyzikálne, mikrobiologické a biologické vlastnosti vody, jej zdravotnú bezchybnosť, množstvo vody a výdatnosť prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja, sa zabezpečuje ochrannými pásmami prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.
(2)
Ochrana prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov a ochranné pásma sa určujú na základe podmienok vyplývajúcich z hydrogeologického kolektora8) podzemnej vody a ďalších prírodných faktorov.
(3)
Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe odborných podkladov a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou.22)
(4)
Návrh na určenie ochranného pásma musí vychádzať z analýzy rizík ohrozenia stability fyzikálno-chemického zloženia vody, zdravotnej bezchybnosti vody a výdatnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja.
(5)
Ministerstvo zdravotníctva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví ochranné pásma a druhy zakázaných činností. Ochranné pásma možno upravovať, meniť alebo rušiť, ak sa zmenili alebo zanikli dôvody na ich určenie.
(6)
Návrh na určenie ochranných pásiem musí obsahovať
a)
kópiu katastrálnej mapy so zakreslením navrhovanej hranice ochranného pásma I. stupňa; kópiu mapy M 1 : 5 000 alebo M 1 : 10 000,
b)
kópiu základnej mapy M 1 : 50 000 so zakreslením hranice ochranného pásma II. stupňa.
(7)
Štátna kúpeľná komisia prerokuje návrh na určenie ochranných pásiem s dotknutými správnymi orgánmi a s obcami, na ktorých území sa majú ochranné pásma určiť. Dotknuté správne orgány a obce sú povinné poslať Štátnej kúpeľnej komisii stanoviská do 60 dní odo dňa doručenia výzvy. Ak v tejto lehote stanoviská nepošlú, predpokladá sa, že k návrhu ochranných pásiem nemajú pripomienky.
(8)
Ak v jednej hydrogeologickej štruktúre je minerálna voda využívaná okrem liečebných účelov aj na iné účely a táto voda je rovnakej genézy alebo hydrodynamicky spojitá, Štátna kúpeľná komisia môže využívanie na iné účely obmedziť alebo zakázať.

§ 30
Uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie

(1)
Konanie o uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie sa môže začať na návrh alebo na podnet správneho orgánu.
(2)
Návrh na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky vhodné na liečenie na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.
(3)
Návrh podľa odseku 2 musí obsahovať
a)
náležitosti podľa § 6 ods. 5 písm. a) a § 6 ods. 6 písm. a),
b)
bioklimatologický posudok s týmto obsahom:
1.
vyhodnotenie ukazovateľov podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva,
2.
posúdenie liečivých účinkov klimatických podmienok na ľudský organizmus,
3.
informácie o stave životného prostredia.
(4)
Klimatické podmienky vhodné na liečenie možno uznať na ploche územia s rovnakými klimatickými ukazovateľmi a kvalitou ovzdušia.
(5)
Štátna kúpeľná komisia uzná klimatické podmienky vhodné na liečenie, ak klimatické ukazovatele a kvalita ovzdušia spĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(6)
Obdobie sledovania klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v mieste využívania je najmenej tri roky, ak sú tieto údaje v súlade s výsledkami dlhodobého sledovania najbližšej meteorologickej stanice daného klimatického regiónu.
(7)
Náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia uhrádza navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov rovnakým dielom.
(8)
Ak Štátna kúpeľná komisia začne konanie o uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie z vlastného podnetu, doklady potrebné na uznanie obstará ministerstvo zdravotníctva.
(9)
Rozhodnutie o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie obsahuje
a)
vymedzenie územia s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie,
b)
charakteristické klimatické ukazovatele a kvalitu ovzdušia,
c)
indikácie klimatických podmienok vhodných na liečenie.
(10)
Štátna kúpeľná komisia začne konanie o zrušenie uznania klimatických podmienok vhodných na liečenie, ak klimatické ukazovatele a kvalita ovzdušia nespĺňajú požiadavky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(11)
Rozhodnutie o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie alebo o zrušení uznania klimatických podmienok vhodných na liečenie sa doručuje
a)
účastníkom konania,
b)
obci, na ktorej území sa nachádzajú klimatické podmienky vhodné na liečenie,
c)
stavebnému úradu príslušnému podľa miesta výskytu klimatických podmienok vhodných na liečenie,
d)
orgánom územného plánovania,
e)
Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
f)
ministerstvu životného prostredia,
g)
ministerstvu hospodárstva.
(12)
Za klimatické podmienky vhodné na liečenie podľa tohto zákona možno uznať aj mikroklimatické podmienky prírodných podzemných priestorov.
(13)
Na území s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie je zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť klimatické ukazovatele a kvalitu ovzdušia.

1)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
§ 2 ods. 3 písm. b) a § 14 ods. 4 zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
10)
§ 16 ods. 2 zákona č. 313/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10a)
§ 60 ods. 3 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 17 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
12)
§ 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
13)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
18)
§ 179 Civilného mimosporového poriadku.
19)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
21)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 30/2002 Z. z. o požiadavkách na vodu na kúpanie, kontrolu kvality vody na kúpanie a na kúpaliská v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 146/2004 Z. z.
22)
Zákon č. 313/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
23a)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23aa)
§ 9 a § 14 ods. 2 zákona č. 153/2013 Z. z. v znení zákona č. 77/2015 Z. z.
23ab)
§ 20 ods. 1 písm. d) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23b)
§ 11 zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 40/2002 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26)
§ 10 zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti.
27)
§ 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
29)
§ 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
30)
§ 19 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
31)
§ 2 a 10 zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
34)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
35)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
38)
§ 22 zákona č. 326/2005 Z. z.