Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 538/2005 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy návrhu zákona. Určuje sa národný zdravotnícky informačný systém a jeho údajová základň a. Upravuje sa postup spravovania údajov v Národnom zdravotníckom informačnom systéme, zavádzajú sa štandardy zdravotníckej informatiky a proces posudzovania zhody informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti, prevádzka národného portálu zdravia a postavenie a úlohy Národného centra zdravotníckych informácií ako príspevkovej organizácie ministerstva zdravotníctva so sídlom v Bratislave.

K § 2

Definujú sa základné pojmy používané súvisiace s prevádzkou a funkciou národného zdravotníckeho informačného systé mu. Na účely zákona sa definujú národný zdravotnícky informačný systém, údajová základňa, národné administratívne a národné zdravotné registre, národný port ál zdravia, elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár, štandardy zdravotníckej informatiky, elektronický zdravotný záznam, elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka, posudzovanie zhody informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K § 3

Definuje sa obsah údajovej základne. Určuje sa, že údajov ú základňu tvoria údaje národných administratívnych registrov, Národných zdravotných registrov a pri správe údajovej základne sa používajú aj údaje z registrov resp. zoznamov referenčných dátových zdrojov rôznych inštitúcií. Medzi národné administratívne registre patria národný register poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a národný register zdravotníckych pracovníkov. Medzi národné zdravotné registre patria národný register elektronických zdravotných knižiek a národné registre vybraných druhov ochorení. Pri správe údajovej zá kladne NCZI používa aj údaje z centrálneho registra poistencov, registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, registrov zdravotníckych pracovníkov, registra zdravotných poisťovní, registra licencií, regist rov povolení, zoznamu registrovaných humá nnych liekov, databázy zdravotníckych pomôcok, zoznamu kategorizovaných liekov, zoznamu kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov, zoznamu kategorizovaných dietetických potravín, registra obyvateľov, obchodného registra, živnostenského registra, národného transplantačného registra , centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje národných administratívnych registrov poskytujú v agregovanom tvare.

K § 4

Definujú sa národné zdravotné registre. Medzi ná rodné zdravotné registre patria národný register elektronických zdravotných knižiek, národný onkologický register, národný register pacientov s diabetes mellitus, národný register pacientov s vrodenou chybou srdca, národný register pacientov so srdcovocievnym ochorením, ná rodný register pacientov s neurologickým ochorením, národný register pacientov s chronickým ochorením pľúc, ná rodný register pacientov s tuberkulózou, národný artroplastický register, národný register pacientov s vrodenou vývojovou chybou, národný register pacientov so zápalovými reumatickými chorobami, národný register osôb s úrazom vyžadujúcim poskytnutie ústavnej zdravotnej starostlivosti a národný register osôb s podozrením na ich zanedbávanie, týranie, zneužívanie alebo násilie.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje národných administratívnych registrov poskytujú v agregovanom tvare.

K § 5

Navrhovanou úpravou sa určuje obsah a rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke občana vedenej v Národnom registri elektronických zdravotných knižiek. Elektronická zdravotná knižka občana obsahuje identifikačné údaje osoby, pacientsky sumár, záznamy o vykonaných preventívnych prehliadkach, žiadanky a výsledky vyšetrení spoločných a vyšetrovacích lieč ebných zložiek, záznamy o akejkoľvek poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, záznamy o prepustení osoby z ústavnej zdravotnej starostlivosti, záznamy o predpísanom a vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine, záznamy o podanom humánnom lieku a výpis z účtu poistenca. Každý elektronický zdravotn ý záznam v elektronickej zdravotnej knižke je podpísaný elektronickým podpisom zdravotn íckeho pracovníka, ktorý tento záznam vytvoril.

Elektronická zdravotná knižka občana obsahuje aj čas ť pre vlastné záznamy osoby, kde si môž e osoba zapisovať záznamy súvisiace s jej zdravotným stavom v rozsahu zoznam užívaných voľnopredajných liekov alebo homeopatík, poznámky o poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Ustanovuje sa, že údaje v elektronickej zdravotnej knižke sa aktualizujú na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti osobe. Elektronický záznam je povinný vytvoriť lekár po poskytnutí zdravotnej starostlivosti ambulantnej zdravotnej starostlivosti a podpísať autorizovaným elektronickým podpisom.

Právnou úpravou sa ustanovuje režim sprístupňovania údajov z elektronickej zdravotnej knižky osoby samotnej osobe ako aj zdravotníckym pracovníkom. Osoba pristupuje k údajom v elektronickej zdravotnej knižke cez Národný portál zdravia zadaním bezpečnostného kódu po vložení preukazu poistenca s elektronickým čipom do technického zariadenia. Upravuje sa, že osoba má prístup k výsledkom vyšetrení spoločných vyšetrovacích a liečebných zlož iek až po tom, keď to lekár umožní, čím je chránená pred informáciami, ktoré nemá možnosť ako prvá správne interpretovať a mohli by poškodiť (psychick á trauma) alebo negatívne ovplyvniť jej zdravotný stav (napr. výsledky nádorových markerov, výsledky histologických vyšetrení) Tieto výsledky interpretuje osobe lekár.

Určuje sa rozsah údajov a osôb (zdravotníckych pracovní kov), ktorým sa poskytujú údaje z elektronickej zdravotnej knižky. V plnom rozsahu sa sprístupňujú údaje lekárovi všeobecnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým má osoba uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ostatní zdravotní cki pracovníci majú poskytované údaje v určenom rozsahu (údajov vytvorených zdravotníckym pracovníkom a výsledkov vyšetrení spoločných vyš etrovacích a liečebných zložiek).

Upravuje sa, že zdravotnícky pracovník je oprávnený na prístup k ú dajom aj vo väčšom rozsahu, ale na základe súhlasu osoby. Takýto účel zisťovania je zdravotnícky pracovník povinný preukázateľne zdôvodniť. Súhlas na prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky dáva osoba zadaním bezpečnostného kódu24) po vložení preukazu poistenca s elektronickým čipom do technického zariadenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a trvá počas prítomnosti preukazu poistenca.

Na úč ely kontroly a dokazovania je každý záznam o prístupe, o poskytnutí a každý pokus o prístup alebo o poskytnutie údajov z elektronickej zdravotnej knižky zaznamenávaný v elektronickej zdravotnej knižke.

K § 6

Právnou úpravou sa určuje obsah a rozsah údajov v pacientskom sumáre, ktorý je na účely poskytnutia informácií o osobe v prípade poskytovani a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

Údaje v pacientskom sumári je povinný aktualizovať všeobecný lekár, okrem údajov o podaných a vydaných liekoch, ktoré sú aktualizované automaticky systémom na základe záznamu zdravotníckeho pracovní ka, ktorý liek podal alebo vydal.

Ustanovuje sa, že rozsah údajov v pacientskom sumári sa sprístupňujú ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zdravotníckemu pracovníkovi záchrannej zdravotnej služby a zdravotníckemu pracovníkovi operačného strediska záchrannej zdravotnej služby pri zabezpečovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe bez súhlasu osoby.

K § 7

Definuje sa elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka, ktorý bude zdravotnícky pracovník používať na jeho identifikáciu, autentizáciu a autorizáciu v informačnom systéme poskytovateľ a zdravotnej starostlivosti a v Národnom zdravotníckom informačnom systéme. Právnou úpravou sa určujú jeho nálež itosti a náležitosti elektronického čipu.

Upravuje sa proces žiadosti o vydanie elektronického preukazu zdravotn íckeho pracovníka tak, že zdravotnícky pracovník podáva žiadosť osobne v listinnej forme na pracovisku Národného centra zdravotníckych informácií, alebo elektronicky so zaručeným elektronický m podpisom. Tento spôsob podávania žiadosti bol daný potrebou zosúladenia procesu vydávania elektronický ch preukazov zdravotníckeho pracovníka s požiadavkami ustanovenými v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise.

Ak zdravotnícky pracovník splní náležitosti procesu žiadosti o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka Národné centrum zdravotníckych informácií zašle zdravotníckemu pracovní kovi elektronický preukaz do 10 dní od doručenia žiadosti. Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka má platnosť 5 rokov od jeho vydania.

K § 8

Upravujú sa podmienky, spôsob a lehota vydávania nového elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka v situáciá ch, kedy stratí platnosť a taktiež sa určujú situácie, pri ktorých stratí platnosť elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka.

K § 9

Upravuje sa účel používania štandardov zdravotní ckej informatiky prostredníctvom ktorých sa zaistí, že údaje do národného zdravotníckeho informačného systému sa poskytujú v elektronickej forme.

K § 10

Ustanovuje sa, že NCZI na účely zdravotníckej štatistiky a zisťovania udalostí charakterizujúcich zdravotný stav populácie vedie zoznam hlásení o úmrtí a príčinách smrti, hlásení o prijatí do ú stavnej zdravotnej starostlivosti, správ o rodičke, správ o novorodencovi, hlásení o spontánnom potrate a umelom prerušení tehotenstva, hlásení o poskytnutí informácií o umelom prerušení tehotenstva, hlásení pohlavnej choroby, hlásení choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, hlásení o pacientovi v ústavnej psychiatrickej starostlivosti, hlásení príčin a okolností úmyselného sebapoškodzovania, hlásení o ukončenej kúpeľnej liečbe a hlásení o užívateľovi drog liečenom zo závislosti.

Na účely zdravotníckej štatistky NCZI spracováva aj údaje z národných administratívnych registrov, národných zdravotných registrov a štatistických výkazov.

Ustanovuje sa účel spracúvania údajov, zoznam spracúvaných údajov a okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, ako aj účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorým sa údaje poskytujú. Taktiež sa ustanovujú účel a inštitúcie, ktorým sa spracúvané údaje poskytujú.

K § 11

Ustanovenie oprávňuje Národné centrum zdravotníckych informácií posudzovať zhodu informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti so š tandardmi na pripojenie do Národného zdravotníckeho informačného systému, ktorým sa zaistí, aby sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pripájali k Národnému zdravotníckemu informačnému systému len taký mi informačnými systémami, u ktorých je preverené správne a bezpečné fungovanie. Ustanovuje sa spôsob podávania žiadosti výrobcu informačných systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o posú denie zhody na pripojenie a zároveň sa ustanovuje lehota na vydanie osvedčenia o zhode.

K § 12

Ustanovujú sa kompetencie NCZI ako príspevkovej organizácie so sídlom v Bratislave, ktorá je zriadená na plnenie úloh v oblasti informatizácie zdravotníctva, správy národného zdravotní ckeho informačného systému, štandardizácie zdravotníckej informatiky, zdravotníckej štatistiky a poskytovania knižnično-informačných služieb v oblasti lekárskych vied a zdravotníctva.

K § 13

Ustanovuje, že na konania upravené návrhom zákona sa vzťahuje správny poriadok a to, že na spracúvanie osobných údajov podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov.

K § 14

Ustanovením sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví zoznam štatistických výkazov v zdravotníctve, okruh spravodajských jednotiek, rozsah štatistických výkazov v zdravotníctve a ich charakteristiky. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu po dohode s ministerstvom financií, ktorý ustanoví š tandardy zdravotníckej informatiky a štandardy na pripojenie k národn ému zdravotníckemu informačnému systému.

K § 15

Prechodnými ustanoveniami sa zabezpečuje kontinuita vedenia Národného registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a Národného registra zdravotníckych pracovníkov. Určuje sa lehota do kedy je zdravotnícky pracovní k povinný požiadať o vydanie elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka.

K Èl. II

K bodu 1 (§ 4 ods. 6)

Upravuje sa, že jedine zdravotná dokumentácia podľa zákona č. 576/2004 Z. z. je podkladom na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a na vý kon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2 (§ 19 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa konkretizuje rozsah osobných údajov na identifikáciu osoby, ktorými sú meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné čí slo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy. Vzhľadom na potrebu vydania všeobecne záväzného právneho predpisu je potrebné tieto osobné údaje presne definovať v zákone.

K bodu 3 (§ 20 ods. 1)

Ustanovuje sa, že ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme, tak je povinný ju viesť s elektronickým podpisom vzhľadom ku skutočnosti, že zaručený elektronický podpis je v aplikačnej praxi nevykonateľný vzhľadom na jeho finančnú a administratívnu náročnosť. Určuje sa, že aj keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vedie zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme v zá konom stanovenom rozsahu je povinný ju viesť v písomnej forme (písomná forma informovaného súhlasu, písomná dohoda o poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti).

K bodu 4 (§ 20 nový odsek 2)

Ustanovuje sa povinnosť pri vedení zdravotnej dokumentácie v elektronickej forme uviesť ku každému záznamu dátum a čas jeho vyhotovenia.

K bodu 5 (§ 20 ods. 4)

Upravuje sa, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti mô že viesť zdravotnú dokumentáciu v elektronickej forme s elektronickým podpisom len za predpokladu, že bezpečnostné kópie dátových súborov sa budú vyhotovovať v štandardoch zdravotní ckej informatiky najmenej jedenkrát za každý pracovný deň. Zároveň sa vkladá poznámka pod čiarou, ktorá odkazuje na túto kompetenciu Národného centra zdravotníckych informácií v príslušnom prá vnom predpise.

K bodu 6 (§ 20 ods. 5)

Ustanovením sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví podrobnosti o veden í zdravotnej dokumentácie a formuláre tlačív zdravotnej dokumentácie.

K bodu 7 (§ 20a)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m ustanovení, ktoré sú prevzaté do návrhu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodu 8 (§ 25 ods. 1 písm. d))

Upravuje sa sprístupnenie údajov zo zdravotnej dokument ácie formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie okrem revízneho lekára aj revíznemu farmaceutovi a revíznej sestre. Ide o zosúladenie so zákonom č. 581/2004 Z. z.

K bodu 9 (šiesta časť)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m časti zákona o informačnej sústave zdravotníctva, ktorá je prevzatá do návrhu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme.

K bodu 10 (§ 45 ods. 1)

Novou právnou úpravou sa rozširujú kompetencie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o novú kompetenciu a to metodicky a koncep čne riadiť NCZI vzhľadom ku skutočnosti, že NCZI je príspevkovou organizáciou zriadenou na správu národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 11 (§ 45 ods. 2)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustení m tej časti ustanovenia, ktorá upravuje úlohy Národného centra zdravotníckych informácií vzhľadom ku skutočnosti, že jeho úlohy a kompetencie sú prevzaté do návrhu zákona o národnom zdravotní ckom informačnom systéme.

K bodu 12 (Príloha č. 2)

Legislatívno-právna úprava súvisiaca s vypustením obsahu prílohy č. 2 a zmenou jej názvu vzhľadom ku skutočnosti, ž e obsahom tejto prílohy je len národný transplantačný register, ktorý je vedený a spravovaný podľa § 45 zákona 576/2004 Z. z.

K bodom 13 až 15 (Príloha č. 2)

Oproti pôvodnej úpravy sa z Prílohy č. 2 vypúšťajú národné administratívne registre, národné zdravotné registre a zisťovania udalostí charakterizujú cich zdravotný stav populácie a ich náležitosti teda okruh dotknutých osôb, zoznam spracovávaných údajov a účel spracovávania údajov. V Prílohe č. 2 sa ponecháva len Národný transplantačný register s jeho náležitosť ami vedenia spravovania podľa § 45 zákona č. 576/2004 Z. z. vzhľadom na jeho úpravu, ktorým boli transponované Smernica Euró pskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004, ustanovujúca normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (Ú .v. EÚ L 102, 7.4.2004) a Smernica Komisie 2006/86/ES z 24. októbra 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o požiadavky na spätné sledovanie, o oznamovanie závažných než iaducich reakcií a udalostí a o určité technické požiadavky na kódovanie, spracovanie, konzervovanie, skladovanie a distribúciu ľudských tkanív a buniek (Ú.v. EÚ L 294, 25.10.2006).

K Èl. III

K bodu 1 (Poznámka pod čiarou)

Legislatívno-technická úprava sú visiaca so zmenou odkazu pod čiarou na správny právny predpis, ktorý nahradil už neplatný.

K bodu 2 (§ 16 ods. 3)

Ustanovuje sa, že orgán príslušný na vydanie povolenia pri zmene údajov v povolení vykonané oznámením, teda zmeny ktoré nevyžadujú vydanie nového rozhodnutia o vydaní povolenia okrem vyznačenia zmeny v povolení túto zmenu ú dajov bezodkladne vyznačí aj v registri.

K bodu 3 (§ 26 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypusten ím ustanovenia vzhľadom na jeho nefunkčnosť a jeho úpravou súvisiacou s elektronizáciou v zdravotníctve. Navrhuje sa, že výrok právoplatného rozhodnutia o vydaní povolenia nebude Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uverejňovať vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K bodu 4 (§ 26a)

V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotníctva sa ustanovuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia bude viesť register vydaných povolení. Ur čuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že orgán príslušný na vydanie povolenia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti povolenia vykoná v registri povolení z ápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby orgán príslušný na vydanie povolenia poskytoval v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra povolení národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 5 (Poznámka pod čiarou)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou odkazu pod čiarou na správny právny predpis, ktorý nahradil už neplatný.

K bodu 6 (§ 49 ods. 1 písm. r)

Úlohy komory sa dopĺňajú o kompetenciu viesť register vydaných licencií.

K bodu (§ 63 ods. 2)

Rozširuje rozsah údajov, ktoré zdravotnícky pracovník zasiela príslušnej komore na vedenie registra o rodné číslo. Úprava je nevyhnutná na zí skanie potrebných údajov a zaistenie funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 8 (§ 63 ods. 10)

Navrhuje sa pre absolventa štúdia v zdravotníckom študijnom odbore, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania skrá tenie doby povinnosti oznámiť údaje potrebné na registráciu najneskôr do 15 dní namiesto do troch mesiacov od začatia výkonu zdravotníckeho povolania u príslušného zamestnávateľa z dôvodu zí skania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 9 (§ 64)

V súvislosti s novou úlohou komory sa ustanovuje rozsah a obsah vedenia registra zdravotníckych pracovníkov prísluš nou komorou. Navrhovanou úpravou sa zaisťuje funkčnosť údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 10 (§64 ods. 2)

Navrhovanou úpravou sa upravuje rozsah a frekvencia údajov, ktoré príslušná komora poskytuje Národnému centru zdravotníckych informácií z registra zdravotníckych pracovníkov na účely získania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národné ho zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 11 (§ 68 ods. 2 až 10)

Ustanovuje sa, že komory zriadené zákonom sú povinné okrem vydávania licencií aj viesť register vydaných licencií na účely získania potrebných údajov a zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 12 (§ 72 ods. 2)

Ustanovuje sa, že komory zriadené zákonom na základe oznámenia držiteľa licencie sú povinné zmenu údajov v licencii bezodkladne vyznačiť aj registri licencií na účely zaistenia funkčnosti údajovej základe národného zdravotníckeho informačného systému.

K bodu 13 (§ 78)

Ustanovením sa vypúšťa povinnosť ministerstvo zdravotníctva uverejňovať vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky výrok právoplatn ého rozhodnutia o vydaní licencie, o dočasnom pozastavení licencie a o zrušení licencie.

K bodu 14 (§ 78a)

V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotníctva sa ustanovuje, že komora príslušná na vydávanie licencií bude viesť register vydaných licencií. Určuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že komora príslušná na vydávanie licencií bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti licencie vykoná v registri licencií zápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby komora príslušná na vydá vanie licencií poskytovala v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra licencií národnému centru zdravotníckych informácií.

K bodu 15 (§ 79 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú povinní používať informačný systém, ktorý má osvedčenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky elektronických kariet). Ïalej sa mu urč uje povinnosť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti vytvoriť o tom elektronický zdravotný záznam v elektronickej zdravotnej knižke osoby. Táto povinnosť nenahrádza povinnosť poskytovateľa viesť zdravotnú dokumentáciu v súlade s § 20 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poskytovateľ ovi všeobecnej zdravotnej starostlivosti sa ukladá povinnosť viesť pacientsky sumár. Upravujú sa povinnosti poskytovateľom vytvoriť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti elektronický zdravotný záznam podpísaný elektronickým podpisom v rozsahu zákonom ustanoveným a zneprístupniť elektronický záznam v elektronickej kniž ke osoby osobe v osobitných prípadoch ako napr. psychiatria, klinická psychológia alebo utajený pôrod ženy.

K bodu 16 (§ 79 ods. 5)

Ustanovenie zavádza povinnosť všetkým poskytovateľ om zdravotnej starostlivosti do 90 dní od vydania povolenia požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pridelenie kódu poskytovateľa. Dôvodom je potreba zabezpečenia centrálnej evidencie všetký ch poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.

K bodu 17 (§ 79a ods. 1)

Vypúšťa sa povinnosť poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti oznamovať zdravotnej poisťovni, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vykonané preventívne prehliadky.

K bodu 18 (§ 80 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti zdravotníckych pracovníkov o povinnosti súvisiace s ochranou a používaním elektronického preukazu zdravotníckeho pracovníka a nahlásení m jeho straty. V súvislosti so zavedením elektronizácie zdravotníctva sa upravujú povinnosti zdravotníckym pracovníkom vytvoriť bezodkladne po poskytnutí zdravotnej starostlivosti elektronický zdravotný záznam podpísaný elektronickým podpisom v rozsahu zákonom ustanoveným a zneprístupniť elektronický záznam v elektronickej knižke osoby osobe v osobitných prí padoch ako napr. psychiatria, klinická psychológia alebo utajený pôrod ženy.

K bodom 19 a 20 (§ 82 ods. 1 písm. a)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže orgán príslušný na vydanie povolenia uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti po kutu až do výšky 663 eur.

K bodu 21 (§ 82 ods. 1 písm. b)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s novelizačným bodom 17. Vzhľadom na túto úpravu sa precizujú sankcie za porušenie povinností poskytovateľa. Upravuje sa, že za možnosť uloženia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokuty až do výšky 3319 eur.

K bodu 22 (§ 82 ods. 2 písm. a)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže komora príslušná na registráciu uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 663 eur.

K bodu 23 (§ 82 ods. 6)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú zdravotníckym pracovníkom sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uložiť zdravotníckemu pracovníkovi pokutu až do výš ky 200 eur.

K bodu 24 (§ 82 nový ods. 9)

Ustanovenie upravuje zbavenie sa zodpovedností zdravotníckeho pracovníka stanovených v §80 ak sa tak stane z objektívnych dôvodov.

K bodu 25 (§ 102l)

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia upravujúce postupný a kontinu álny prechod na elektronizáciu v zdravotníctve. Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní vymedzeným osobám počas prechodného obdobia pracovať v NZIS, ak majú zabezpečené všetky ustanovené technické prostriedky.

K Èl. IV

K bodu 1 (§ 3 ods. 3)

Rozširujú sa povinnosti operačného strediska zá chrannej zdravotnej služby o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby je povinné používať informačný systém, ktor ý má overenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky) elektronických kariet.

K bodu 2 (§ 5 ods. 1)

Rozširujú sa povinnosti poskytovateľom zá chrannej zdravotnej služby o povinnosti súvisiace so zavedením elektronizácie zdravotníctva. Určuje sa, že poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby sú povinní používať informačný systém, ktorý m á osvedčenú zhodu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu (jedná sa predovšetkým o čítačky) elektronických kariet.

K bodu 3 (§ 5 ods. 3)

V súvislosti s elektronizáciou zdravotníctva sa upravuje povinnosť poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby, ktorý vykonal zásah vyhotoviť nielen písomný záznam o zásahu, ale aj elektronický záznam o zásahu.

K bodu 4 (§ 6 ods. 1)

Vzhľadom na úpravu nových povinností sa upravujú poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby sankcie za ich porušenie. Upravuje sa, že za porušenie týchto povinností môže orgán príslušný na vydanie povolenia uložiť poskytovateľ ovi zdravotnej starostlivosti pokutu až do výšky 663 eur.

K bodu 5 (§ 9)

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia upravujúce postupný a kontinuálny prechod na elektronizáciu v zdravotníctve.

K Èl. V

K bodu 1 (§ 6 ods. 10)

Vypúšťa sa povinnosť zdravotnej poisťovne preuká zateľne doručiť poistencovi preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky

K bodu 2 (§ 6 ods. 14)

Ustanovuje sa, ž e zdravotná poisťovňa bude vydávať poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, ktorý bude obsahovať bezpečnostný kód slúžiaci na potvrdenie totožnosti poistenca pri komunikácii s národný m zdravotníckym informačným systémom. Určujú sa náležitosti preukazu poistenca a náležitosti elektronického čipu. Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa je povinná doručiť preukaz poistenca poistencovi do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky a zároveň sa splnomocňuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydať všeobecne záväzný právny predpis, ktorým sa ustanoví forma a nálež itosti preukazu poistenca s elektronickým čipom.

K bodu 3 (§ 22 ods. 2)

Ukladá sa poistencovi povinnosť chrániť preukaz poistenca, a hlásiť jeho stratu zdravotnej poisťovni, ktorá ho vydala.

K bodu 4 (§25 nový odsek 3)

V súvislosti so zavedením elektronického preukazu poistenca sa dáva poisťovni povinnosť zabezpečiť činnosť certifikačnej autority (v súlade so zákonom 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise) na vydanie elektronického preukazu poistenca s elektronickým čipom pre svojich poistencov.

K bodu 5 (§ 26 ods. 1)

Rozširuje sa možnosť udelenia pokuty poistencovi za poru šenie novo ustanovených povinností.

K bodu 6 (§ 38c)

Prechodným ustanovením sa určuje, že zdravotná poisťovňa je povinná vydať do 31. decembra 2015 poistencom preukaz poistenca s elektronickým čipom, čím sa zaistí elektronická identifikácia občana – pacienta v procese poskytovania zdravotnej starostlivosti na použí vanie služieb elektronického zdravotníctva. Ustanovuje sa, že poistenec je povinný preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni doterajší preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala euró psky preukaz, tak aj európsky preukaz a to do ôsmich dní od doručenia preukazu poistenca.

K Èl. VI

K bodu 1 (§6 ods. 4)

Ustanovenie ukladá zdravotnej poisťovni povinnosť pri komuniká cii s národným zdravotníckym informačným systémom používať informačný systém, ktorý má overenie zhody podľa predkladaného zákona.

K bodu 2 (§ 6a ods. 3 písm. i)

Zavádza sa financovanie správy národného zdravotní ckeho informačného systému z rozpočtu zdravotnej poisťovne určeného na prevádzkové činnosti.

K bodu 3 (§ 8b)

Určuje sa výška príspevku zdravotnej poisťovne na správu národn ého zdravotníckeho informačného systému vo výške 0,27 % zo základu na jej určenie. Dôvodom zavedenia financovania národného zdravotníckeho informačného systému z fondov na prevádzkové č innosti zdravotných poisťovní je to, že poisťovne budú prijímateľmi najvýznamnejšej časti finančných prínosov plynúcich z programu informatizácie zdravotníctva (viď doložka vybraných vplyvov).

K bodu 4 (§ 15 sa ods. 1)

Ukladá sa zdravotnej poisťovni povinnosť poskytovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou údaje v elektronickej forme o dohodách o poskytovaní vš eobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencami a poskytovateľom všeobecnej zdravotnej starostlivosti na zaistenie funkčnosti elektronických zdravotných knižiek v NZIS.

K bodu 5 (§ 15)

Rozširuje sa zdravotnej poisťovni povinnosť poskytovať v elektronickej forme najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca NCZI zmeny údajov na úč te poistenca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

K bodu 6 (§ 20 ods. 1 písm. b)

Upravuje sa Ú radu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou kompetencia a to len určovať formu a náležitosti európskeho preukazu poistenca. Kompetencia ustanoviť formu a náležitosti preukazu poistenca s elektronickým čipom sa určuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a to vydaním všeobecne záväzného právneho predpisu, upravené čl. V noveliza čným bodom 2.

K bodu 7 (§ 20 ods. 1 písmeno e) prvý až siedmy bod)

Premenúvajú sa zoznamy vedené Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na registre a upravujú a precizujú sa rozsahy údajov v nich vedených.

K bodu 8 (§ 20 ods. 3)

Ukladá sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť ou povinnosť poskytovať NCZI údaje z Centrálneho registra poistencov a registra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

K bodu 9 (§ 77c ods. 3))

Precizuje sa text z dôvodu zmeny názvu inštitúcie ' Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky' na 'Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky'.

K bodu 10 (§ 77c nový odsek 7)

Ustanovuje sa povinnosť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky poskytovať úradu elektronicky na účely výpočtu limitu spoluúčasti podľa § 4 zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomô cok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 11 (§ 86k)

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia k úpravám ú činným od 1. júna 2013. Ustanovuje sa, že zdravotná poisťovňa prvý krát poskytne NCZI údaje z účtu poistenca a údaje o dohodá ch o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti do 31. júla 2013.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poskytuje NCZI údaje z centrálneho registra poistencov do 30. júna 2013 okrem údajov o dohodách o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzavretými medzi poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktoré úrad poskytne do 31. augusta 2013.

K Èl. VII

K bodu 1 (§ 34a a § 34b)

(§ 34a) V súvislosti s elektronizáciou služieb zdravotní ctva sa ustanovuje, že Štátna kúpeľná komisia bude viesť prostredníctvom informačného systému register povolení na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební a rozhodnutí o zrušení povolení na prevádzkovanie prírodný ch liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Určuje sa obsah a rozsah údajov, ktoré budú súčasťou registra. Taktiež sa upravuje, že Štátna kúpeľná komisia bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti povolenia vykoná povolení zápis alebo zmenu údajov. Navrhuje sa, aby Štátna kúpeľná komisia poskytovala v elektronickej podobe najmenej raz za 15 dní údaje z registra povolení NCZI.

(§ 34b) Upravujú sa povinnosti držiteľa povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Ustanovuje sa, že je povinný používať informačný systém, zaobstarať technick é zariadenia slúžiace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme, poskytovať NCZI a prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľnú liečebňu v súlade s pož iadavkami na ich materiálno-technické a personálne vybavenie.

K bodu 2 (§ 44 ods. 2)

Ustanovuje sa Inšpektorát Štátnej kúpeľnej komisii na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky kompetencia kontrolova ť materiálno-technické a personálne vybavenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební.

K bodom 3 a 4 (§ 48 sa odsek 1 písmena r) až t)

Rozširujú sa správne delikty v súvislosti s elektroniz áciou v zdravotníctve o správne delikty nepoužívania informačného systému, ktorý má overenie zhody, nezabezpečenie technického zariadenia slúžiaceho na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme a neposkytnutie národnému centru zdravotníckych informácií údajov podľa osobitého predpisu.

K bodom 5 a 6 (§ 48 ods. 3 písm. c) a d)

V súvislosti s rozšírením povinností poskytovate ľov prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební sa zavádzajú sa pokuty pri ich porušení.

K Èl. VIII

K bodu 1 (§ 5 ods. 4 písm. ak)

Ukladá sa povinnosť Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zasielať NCZI vydané informácie o udalostiach a prípadoch vyznačujúcich sa potenciálom stať sa hrozbou pre zdravie verejnosti systémom rýchlej výstrahy za úč elom ich uverejnenia na Národnom portáli zdravia.

K bodu 2 (§ 6 ods. 3 písm. u)

Ukladá povinnosť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva zasielať NCZI vybrané informácie za účelom vedenia zdravotníckej štatistiky.

K bodu 3 (§ 6 ods. 6)

Ukladá povinnosť Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sí dlom v Banskej Bystrici poskytovať údaje z centrálneho registra prenosných ochorení v Slovenskej republike NCZI na úč ely zdravotníckej štatistiky.

K bodu 4 (nová príloha č. 10)

Ustanovenie preberá Národný register pacientov s prenosnými ochoreniami z platné ho zákona č. 576/2004 Z. z.

K Èl. IX

K bodu 1 (§ 7 ods. 7)

Ukladá sa povinnosť orgánu príslušnému na vydanie povolenia viesť register povolení, vydaných podľa tohto zákona.

K bodu 2 (§ 7 ods. 8 až 12)

Ukladajú sa ďalšie povinnosti orgánu príslušné mu na vydanie povolenia v súvislosti s vedením registra povolení. Určuje sa rozsah údajov vedených v tomto registri a povinnosť poskytovať údaje z registra povolení NCZI v elektronickej forme najmenej raz za 15 dní.

K bodu 3 (§ 23 ods. 1 p ísm. ag)

Dopĺňajú sa povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti overiť zhodu údajov na lekárskom predpise alebo leká rskom poukaze s údajmi v preukaze poistenca, európskom preukaze zdravotného poistenia a v preukaze poistenca s elektronickým čipom.

K bodu 4 (§ 23 ods. 1 písm. aj) a ak))

Rozširujú sa povinnosti držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti o povinnosť používať informačný systém, ktorý má overenie zhody podľa osobitného predpisu a zabezpečiť technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v NZIS.

K bodu 5 (§ 23 ods. 3)

Zrovnoprávňujú sa preukaz poistenca s európskym preukazom zdravotn ého poistenia a preukazom poistenca s elektronickým čipom pri preukazovaní sa pacienta pri výdaji lieku, alebo zdravotníckej pomôcky na leká rsky predpis.

K bodu 6 (§ 25)

Precizovanie nadpisu.

K bodu 7 (§ 25 ods. 4)

Vypúšťa sa ustanovenie oprávňujúce ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka podávať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti lieky v rozsahu svojej odbornej spôsobilosti. Obsah tohto ustanovenia sa presúva do § 121a a dopĺ ňa o ďalšie ustanovenia súvisiace s podávaním liekov.

K bodu 8 (§ 51 ods. 1 písm. c)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitné tlačivo lekárskeho predpisu ozna čené šikmým modrým pruhom' na 'osobitný lekársky predpis označený šikmým modrým pruhom'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 9 (§ 51 ods. 4)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitné tlačivo lekárskeho predpisu' na 'osobitný lekársky predpis'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 10 (§ 110 ods. 5)

Upravuje sa názov databázy vedenej ŠÚKLom.

K bodu 11 (Nadpis šiestej časti)

Navrhuje sa zmena nadpisu šiestej časti tak, že sa do názvu dopĺ ňa aj 'podávanie'. Táto zmena je potrebná v súvislosti s doplnením § 121a, ktorým sa ustanovia povinnosti zdravotníckeho pracovníka pri podávaní humánnych liekov.

K bodu 12 (šiesta časť nadpis prvého oddielu)

Navrhuje sa zmena nadpisu prvého oddielu šiestej časti tak, ž e sa do názvu dopĺňa aj 'výdaj a podávanie'. Táto zmena je potrebná na zosúladenie názvu oddielu s jeho obsahom.

K bodu 13 (§ 119 ods. 4)

Navrhuje sa zmena pojmu 'na osobitnom tlačive lekárskeho predpisu' na 'na osobitnom lekárskom predpise' a zmena 'na osobitnom tlačive objednávky' na 'na osobitnej objednávke'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre leká rske predpisy a objednávky v elektronickej forme.

K bodu 14 (§ 119 ods. 12 písm. h)

Navrhuje sa povinnosť pre predpisujúceho lekára vytvárať preskripčný záznam v elektronickej zdravotnej knižke, t.j. navrhuje sa ustanovenie tzv. elektronickej preskripcie. Záznam o predp ísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

Navrhuje sa tiež oprávnenie stornovať preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine z dôvodu opravy chýb na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze. Týmto ustanovením sa predpisujúcemu lekárovi umožní opraviť c hybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke osoby jeho stornovaním. Stornovaný záznam potom môže nahradiť novým (opraveným) záznamom.

K bodu 15 (§ 119 ods. 14)

Navrhuje sa zmena pojmu 'osobitnom tlačive lekárskeho predpisu označ eného' na 'osobitnom lekárskom predpise označenom'. Touto zmenou sa odstráni väzba na tlačivo, aby ustanovenie bolo relevantné aj pre lekárske predpisy v elektronickej forme.

K bodu 16 (§ 119 ods. 19)

Zavádza sa možnosť v preskripčnom zázname uviesť počet opakovaného výdaja a celkový počet balení humánneho lieku, ktorý je možné vydať. Zoznam humá nnych liekov s možnosťou opakovaného výdaja bude ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Navrhuje sa, aby doba platnosti takéhoto preskripčn ého záznamu bola maximálne jeden rok.

K bodu 17 (§ 120 ods. 1 písm. f)

Navrhuje sa zmena, ktorou sa rozšíria možnosti predpisovania individu álne pripravovaných liekov (IPL), tzv. magistraliter prípravkov. Predpisovanie uvedením zloženie IPL sa doplní o možnosť predpísať liek uvedením názvu buď podľa Európskeho liekopisu alebo podľa Slovenské ho farmaceutického kódexu. Lekár nebude musieť uvádzať zloženie (receptúru), pri formálne zdokumentovaných magistraliter prípravkoch uvedených v autorizovaných publikáciách stanovených zákonom.

K bodu 18 (§ 120 ods. 1 písm. v)

Navrhuje sa doplnenie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu o identifikátor záznamu o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke.

Účelom identifikátora záznamu o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke bude možnosť spárovať elektronický preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine s elektronickým dispenzačným záznamom o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine. Pri predpisovaní bude pri zápise záznamu o predp ísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine vygenerovaný jednoznačný identifikátor daného záznamu a ten predpisujúci lekár uvedie aj na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze (v p ísomnej forme). Tento identifikátor bude následne pri výdaji podľa lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu uvedený osobou oprávnenou vydávať lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny aj na zá znam o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine. Takto vznikne jednoznačná väzba medzi záznamom z elektronickej preskripcie a elektronickej dispenzácie.

K bodu 19 (§ 120 ods. 2)

Ustanovuje sa zodpovednosť predpisujúceho lekára za správnosť a úplnosť údajov. Týmto ustanovením sa rozširuje jeho zodpovednosť nielen za údaje uvedené na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze, ale aj na preskripčnom zázname o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine vytvorenom v elektronickej zdravotnej knižke.

K bodu 20 (§ 120 ods. 21)

Navrhuje sa, aby ustanovenie, ktorým sa lekársky predpis rozšíril o jedinečný identifikátor záznamu o predpísaní v elektronickej zdravotnej knižke nevzťahovalo na prípady, kedy je predpisujúci lekár nútený predpisovať ručne, resp. bez možnosti využitia výpoč tovej techniky. Táto výnimka pokrýva situácie: pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti, t.j. aj v teréne, bez možnosti použitia výpočtovej techniky; pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti formou náv števy, t.j. aj v teréne, bez možnosti použitia výpočtovej techniky; pri nefunkčnosti technických zariadení, t.j. informačných systémov, sieťového pripojenia, tlačiarne a podobne; pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte Európskej únie, t.j. bez možnosti prístupu k informačnému systému.

K bodu 21 (§ 121 ods. 3 písm. d)

Navrhuje sa povinnosť pre osobu oprávnenú vydávať humá nne lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny vytvárať dispenzačný záznam o vydanom humá nnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine v elektronickej zdravotnej knižke, t.j. navrhuje sa ustanovenie tzv. elektronickej dispenzácie. Dispenzačný záznam o vydanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

K bodu 22 (§ 121 ods. 8)

Navrhuje sa oprávnenie pre osobu oprávnenú vydávať humá nne lieky, zdravotnícke pomôcky alebo dietetické potraviny stornovať dispenzačný záznam o vydanom humá nnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine z dôvodu opravy chýb alebo dopĺňať na záznam chýbajúce údaje. Oprávnením stornovať sa osobe oprávnenej vydávať humánne lieky, zdravotní cke pomôcky alebo dietetické potraviny umožní opraviť chybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke občana v prípade chýb pri výdaji. Stornovaný záznam potom môže byť nahradený novým (opraven ým) záznamom.

K bodu 23 (§ 121a)

Navrhuje sa oprávnenie pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovní ka podávať humánne lieky v rozsahu svojej odbornej spôsobilosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Toto oprávnenie umožňuje ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom v ambulantnom aj ústavnom zdravotní ckom zariadení podávať pacientom lieky.

Navrhuje sa povinnosť pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka v ambulantnom zdravotníckom zariadení vytvárať medikačný záznam o podanom humánnom lieku v elektronickej zdravotnej knižke. Medikačný záznam o podanom humánnom lieku sa vytvára podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o NZIS.

Navrhuje sa oprávnenie pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka stornovať záznam o podanom humánnom lieku z dôvodu opravy chýb. Oprávnením stornovať sa ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi umožní opraviť chybný záznam v elektronickej zdravotnej knižke občana v prípade chýb v zázname. Stornovaný záznam potom môže byť nahradený nový m (opraveným) záznamom.

K bodu 24 (§ 129 ods. 2 písm. aa)

Navrhuje sa doplnenie povinností Štátneho ú stavu na kontrolu liečiv o poskytovanie údajov NCZI v rozsahu údajov ustanovenom osobitným predpisom., ktorým je zákon o NZIS.

K bodu 25 až 27 (§ 138 ods. 5 písm. bc) až be)

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí držite ľ povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, ak nevytvorí dispenzačný záznam o vydanom humánnom lieku, zdravotn íckej pomôcke alebo dietetickej potravine pri výdaji humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny.

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí predpisujúci lekár, ak nevytvorí preskripčný záznam o predpísanom humánnom lieku, zdravotníckej pomôcke alebo dietetickej potravine pri predpisovaní humánneho lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny.

Navrhuje sa doplnenie správneho deliktu, ktorého sa dopustí zdravotnícky pracovník, ak nevytvorí medikačný zá znam o podanom humánnom lieku pri podaní humánneho lieku v ambulantnom zdravotníckom zariadení.

K bodu 28 (§ 141 ods. 1 písm. l)

Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho rozsah humánnych liekov, ktoré nie sú uvedené v zozname kategorizovaných liekov, a ktoré je možné vydať opakovane.

K bodu 29 (§ 143c)

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, ktorými sa umožní vymedzeným osobám počas prechodného obdobia pracovať v NZIS, ak majú zabezpečené všetky ustanovené technické prostriedky.

K Èl. X

K bodu 1 (§ 8 ods. 6)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI údaje zo zoznamu kategorizovaných liekoch.

K bodu 2 (§ 31 ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje o kategorizovaných zdravotníckych pomôckach.

K bodu 3 (§44 nový ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje zoznamu kategorizovaných špeciálnych zdravotníckych materiálov.

K bodu 4 (§ 59 ods. 5)

Ukladá sa povinnosť Ministerstvu zdravotní ctva Slovenskej republiky poskytovať NCZI referenčné údaje o kategorizovaných dietetických potravinách.

K Èl. XI

Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu.

K prílohe č. 1

Ustanovuje sa rozsah Národných administratívnych registrov, úč el spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorý m sa údaje poskytujú.

K prílohe č. 2

Ustanovuje sa rozsah Národných zdravotných registrov, úč el spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnúť a tretie strany, ktorý m sa údaje poskytujú.

K prílohe č. 3

Ustanovuje sa rozsah Zisťovaní udalostí charakterizujúcich zdravotn ý stav populácie, účel spracovania vedených údajov, zoznam spracovaných údajov, okruh dotknutých osôb, o ktorých sa údaje spracúvajú, účel ich poskytovania, zoznam údajov, ktoré možno poskytnú ť a tretie strany, ktorým sa údaje poskytujú

V Bratislave 20. februára 2013.

Zuzana Zvolenská, v. r.

ministerka zdravotníctva

Slovenskej republiky

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona predkladá Ministerstvo zdravotní ctva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh na rok 2012.

Účelom predloženého návrhu zákona je vytvorenie legislatí vneho rámca pre informatizáciu zdravotníctva umožňujúceho vybudovanie a prevádzku Národného zdravotníckeho informačného systému (ďalej len 'NZIS') ako jej základného piliera.

Cieľom predkladaného zákona je vytvorenie takého legislatívneho prostredia, ktoré na jednej strane umožní čo najväčšie využitie prínosov plynúcich z informatizácie zdravotníctva a na druhej strane zabezpečí služby občanovi.

Návrh zákona upravuje postavenie a úlohy Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len 'NCZI') ako prevádzkovateľa NZIS. Taktiež upravuje práva a povinnosti ďalších subjektov vo vzťahu k NZIS, definuje základné pojmy súvisiace s NZIS, štandardy zdravotníckej informatiky a procesy. Návrhom zákona sa novelizujú aj iné súvisiace právne predpisy na zaistenie celkovej funkčnosti NZIS.

Návrh zákona upravuje vymedzenie NZIS, jeho údajovú základňu, definuje národné administratívne registre, národné zdravotné registre, postup pri sprístupňovaní údajov, štandardy zdravotníckej informatiky, podmienky fungovania NZIS a jeho bezpečnosti ako aj proces posudzovania zhody informačných systémov poskytovateľ ov zdravotnej starostlivosti s NZIS.

Návrh zavádza pojmy elektronická zdravotná kniž ka, pacientsky sumár a elektronický zdravotný záznam. Určuje sa ich obsah a rozsah, upravujú sa podmienky a proces prístupu k nemu. Navrhovanou úpravou sa jednoznačne upravuje komu sa údaje poskytujú.

Návrhom zákona sa upravuje proces vydávania a životnosť elektronického preukazu zdravotn íckeho pracovníka, ktorý používa na svoju identifikáciu, autentizáciu a autorizáciu v infor mačnom systéme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka je základný technický nástroj zabezpečenia vierohodnosti elektronických záznamov v NZIS a nepopierateľnosti ich autorstva je elektronický podpis.

Návrhom zákona sa upravuje, že osoba bude mať prístup k obsahu a stanovenému rozsahu ú dajov v elektronickej zdravotnej knižke prostredníctvom elektronického preukazu poistenca, ktorý slúži ako technický prostriedok jednoznačnej identifikácie a autorizácie osoby (prijímateľa zdravotnej starostlivosti).

Návrh vytvára predpoklady pre elektronické predpisovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Na základe jednoznačne definovaných oprávnení návrh upravuje zdieľanie elektronických zdravotných záznamov, elektronických záznamov o predpísanom, podanom a vydanom lieku, a záznamov z vyšetrení medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Významná časť zákona je venovaná údajovej základni NZIS, ktorej vybudovanie je podmienkou fungovania NZIS. V zákone sú identifikované rezortné aj mimorezortné referenčné dátové zdroje pre údajovú základňu NZIS.

Návrh zákona obsahuje prílohy so špecifikáciou administratívnych a zdravotných registrov. Všetky registre majú definovaný zoznam spracovávaných osobných údajov, účel spracovávania osobných údajov, okruh dotknutých osôb, úč el poskytovania osobných údajov, zoznam osobných údajov ktoré možno z registrov poskytnúť ako aj zoznam tretích strán ktorým sa osobné údaje poskytujú.

Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Euró pskej únie, ktoré sú uvedené v doložke zlučiteľnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so z ákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to ustanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov. Dnes platná právna úprava právnych vzťahov týkajúcich sa poznania a využívania prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva je roztrieštená. Svedčí o tom viacero právnych predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú upravovanej problematiky. Časť spoločenských vzťahov, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). V zákone o potravinách a vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 81, ktorým sa vydáva Hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky v otázkach úpravy nápojov, boli už upravené niektoré problémy týkajúce minerálnych stolových vôd. Istý rozsah práv a povinností vo vzťahu k podzemným vodám však stanovuje aj Zákon o vodách. Aplikačná prax ukazuje, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to tak, aby práva a povinnosti boli ustanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Dnes platná právna úprava totiž dôsledne nerozlišuje medzi základnou potrebou garantovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto predkladaný zákon v súvislosti s tzv. minerálnymi stolovými vodami zakotvuje iba podmienky uznania prírodnej minerálnej vody, pričom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Platný právny stav nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na právne predpisy tohto druhu zo strany Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje i notifikáciu prírodných minerálnych vôd kompetentným orgánom členského štátu tak, ako to vyplýva zo smernice č. 80/777/EHS.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úprava problematiky štátnej správy a schvaľovania (udeľovania) štatútu kúpeľov. S tým súvisí i otázka výkonu štátnej správy. Vo viacerých zákonoch sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia viacerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť najmä nemeckú právnu úpravu.

Predložený návrh zákona rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky, najmä v oblasti chémie a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe a liečebnej starostlivosti, balneológie, chémie a humánnej bioklimatológie.

Predložený návrh zákona upravuje podmienky pre vyhľadávanie, uznanie, využívanie a ochranu prírodných liečivých vôd a klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vytvára predpoklady pre ochranu prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj pre rozvoj prírodných liečebných kúpeľov ako centier následnej zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že prírodné liečebné kúpele budú v moderných podmienkach poskytovať formu ústavnej, ako i ambulantnej liečebnej starostlivosti, rehabilitácie po akútnych chorobách a úrazoch a vytvoria predpoklady pre stabilizáciu zdravotného stavu a budú významnou súčasťou prevencie zdravia.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, a to jednak tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste a jednak tým, že ustanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolením využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody. Determinuje sa i podiel viacerých podnikateľov na udržiavanie i prevádzku komplexu kúpeľných zariadení potrebných na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti ako sú technické a balneologické zariadenia a vykonávanie režimového sledovania ukazovateľov(monitorovania) prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Návrh zákona novým spôsobom upravuje postup pri uskutočňovaní jednotlivých administratívnych úkonov potrebných k hodnoteniu a využívaniu prírodných liečivých zdrojov, ako aj garancie zabezpečenia ochrany týchto zdrojov. Novým spôsobom sú tiež ustanovené podmienky pre vyhlásenie ochranných pásiem, ale i sankcií pri nedodržaní povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, predloha zákona novým spôsobom definuje základné pojmy akými sú charakteristika minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, prírodnej minerálnej vody, prírodných liečivých solí, prírodných liečebných kúpeľov a zavádzajú nový pojem - kúpeľné liečebne. Pri vymedzovaní uvedených pojmov sa vychádza z medzinárodných právnych predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podstatné zmeny vlastníckych vzťahov zariadení, ktoré prevádzkujú prírodné liečebné kúpele, si vyžadujú vytvoriť nové nástroje pre výkon štátnej správy v oblasti kúpeľníctva. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že vlastníkmi jednotlivých kúpeľných zariadení v tomto období už nie je štát a vo väčšine prípadov ani obce, ale súkromno-podnikateľské subjekty. Tento stav si vyžaduje novým spôsobom upraviť právne vzťahy súvisiace so zriaďovaním a následne povoľovaním prevádzky kúpeľných zariadení. Naviac, je tiež potrebné reagovať i na nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.). Zriaďovateľmi jednotlivých kúpeľných zariadení spravidla budú právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú podnikateľskú činnosť. Aj preto bolo potrebné novým spôsobom upraviť otázky povoľovania prevádzky jednotlivých kúpeľných zariadení. Trhové prostredie si vyžaduje i nové prístupy k otázkam výkonu štátnej správy. Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva návrh zákona počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Súčasne sa počíta s uskutočňovaním štátneho dozoru prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s obdobnými zákonmi krajín Európskej únie, a to aj v oblasti úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Vytvára však aj predpoklady pre ukladanie pokút právnickým a fyzickým osobám, ktoré nebudú rešpektovať zákazy alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom, alebo ktoré si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Navrhované sankcie plne odrážajú spoločenský záujem na zachovaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť.

Zákon bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá vytvorenie vhodnejších podmienok na podnikanie v tejto oblasti a to tým, že novo ustanovuje inštitút „ďalšieho využívateľa“ prírodného liečivého zdroja, umožňuje poskytovať kúpeľnú starostlivosť v kúpeľných liečebniach a súčasne vytvára predpoklady pre vznik nových zariadení tohto typu. Novým vymedzením ochranných pásiem sa vytvára priestor aj na rozvoj cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: – z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia vyplýva pre Slovenskú republiku, že je považované za adresáta smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým členským štátom. – z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu žiadne prechodné obdobia.- vypracovať návrh zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: transpozícia smerníc zapracovaná do návrhu zákona a tabuľka zhody vypracovaná podľa gestorstva a spolugestorstva určeného vládou.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica Rady z 15. júla 1980 o aproximácii zákonov členských štátov, upravujúcich využívanie a predaj prírodných minerálnych vôd 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28.10.1996. Táto smernica zjednocuje proces uznávania prírodných minerálnych vôd, určuje podmienky zisťovania fyzikálnych vlastností, chemického zloženia a fyziologických účinkov na ľudský organizmus, zjednocuje podmienky plnenia do spotrebiteľského balenia prírodných minerálnych vôd vrátane ich označovania, prípustné spôsoby úprav prírodných minerálnych vôd určených na distribúciu a postup pri zistení vôd na trhu, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami podľa smernice.

/Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July 1980 on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters; Directive 96/70/EC of the European Parliament and of the Council of 28 October 1996 amending Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters/.

Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003 o zozname zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitných koncentráciách, požiadavkách na ich označovanie a podmienkach pre využívanie ozónu na úpravu prírodných minerálnych a pramenitých vôd. Táto smernica ustanovuje zoznam jednotlivých zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitné koncentrácie, požiadavky na ich označenie na etikete a podmienky využívania na ozón bohatého vzduchu pre úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd s ohľadom na smernicu 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES.

/Commission Directive 2003/40/EC of 16 May 2003 establishing the list, concentration limits and labelling requirements for the constituents of natural mineral waters and the conditions for using ozone-enriched air for the treatment of natural mineral waters and spring waters./

Problematika prírodných liečivých vôd nie je upravená právne záväznými aktmi Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov:

Nebola.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia vymedzujú predmet novej právnej úpravy. Zákon upravuje uznávanie, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky na povolenie prevádzky prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kúpeľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prírodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prírodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 sa z pôsobnosti tohto zákona vylučujú prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu. Tomuto zákonu podlieha len ich uznanie, úprava, ochrana a povoľovanie využívania prírodných minerálnych zdrojov.

K § 3 a 4

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme ustanoviť povinnosť fyzickým osobám a právnickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce oznamovať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu plynov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany v prípade výskytu minerálnej vody vhodnej na využitie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K § 5

Konanie o uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody ako aj vydanie rozhodnutia o tejto skutočnosti sa zveruje Štátnej kúpeľnej komisii. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vodu. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzikálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky. V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisov na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

K § 6

Predmetom konania o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú jednak vody získané zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj vody dovezené do členských štátov Európskej únie z tretích krajín. Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa môže začať na návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza, vlastníka záchytného zariadenia, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejaví záujem zdroj vody využívať a obce, na území ktorej sa zdroj vody nachádza. Akonáhle sa Štátna kúpeľná komisia dozvie o potenciálnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, môže začať konanie aj bez návrhu uvedených subjektov, teda z vlastného podnetu. Uvedené riešenie umožňuje zabezpečiť ochranu zdroja prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody pred poškodením. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vody, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

K § 7

V uvedenom ustanovení sa ustanovuje okruh účastníkov konania, pričom okrem navrhovateľa zákon rešpektuje, že v konaní môžu byť dotknuté i vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako i práva osôb, ktoré majú k dotknutým nehnuteľnostiam právo správy podľa osobitných právnych predpisov.

K § 8 a 9

Zákon ustanovuje postup pri odstraňovaní nedostatku náležitostí návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Súčasne ustanovuje i dôsledky pasivity účastníka konania. Ak navrhovateľ predložený návrh nedoplní alebo neopraví v stanovenej lehote, Štátna kúpeľná komisia konanie zastaví. Predpokladá sa, že návrh bude zamietnutý vtedy, ak navrhovaná prírodná liečivá voda alebo navrhovaná prírodná minerálna voda nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Navrhovanou úpravou sa súčasne ustanovujú náležitosti rozhodnutia, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa súčasne ukladá po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu ustanoviť ochranné pásma pre zdroj tejto vody. Ochranné pásma a v nich ustanovené obmedzenia či zákazy budú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Súčasne sa ustanovujú prípady, v ktorých Štátna kúpeľná komisia vydané rozhodnutie o uznaní vody zruší. Rozhodnutia o uznaní prírodnej liečivej vody ako i rozhodnutie o zrušení jej uznania, rovnako ako rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručujú účastníkom konania, obciam a príslušným orgánom štátnej správy (stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy, orgán územného plánovania a dotknuté ministerstvá).

K § 10 a 11

Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, teda po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. Popri všeobecných náležitostiach týkajúcich sa právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá môže takúto žiadosť podať, sa vyžaduje, aby súčasťou žiadosti bol i zámer využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Uvedeným ustanovením sa sleduje zamedzenie takým prípadom v ktorých sa vyhovelo žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj, ale tieto zdroje neskôr neboli v primeranom období využívané. Povolenie využívať zdroj môže byť vydané aj na dobu určitú. S ohľadom na to, že zákon má umožniť využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, sa navrhuje, aby žiadateľ predložil i doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomických otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Je v záujme životného prostredia, aby žiadateľ predložil tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužiteľných vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

K § 12 a 13

V § 12 a 13 sa ustanovuje okruh účastníkov konania o vydanie povolenia využívať zdroj, postup pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí v žiadosti a náležitosti povolenia využívať zdroj. Povolenie využívať zdroj je neprenosné. Štátna kúpeľná komisia môže zamietnuť žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj, ak je vo verejnom záujme prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nevyužívať alebo ak množstvo vody v ňom neumožňuje realizovať zámer právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 14 až 16

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať príslušné zariadenia v technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykonávanie ustanovených analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledovania, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. Odborný dozor má zabezpečovať balneotechnik. Predpokladom platenia úhrad za odobraté množstvo vody je uskutočňovať merania, a to prostredníctvom prietokomeru umiestneného na mieste určenom Inšpektorátom. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doterajšie skúsenosti ukázali, že niektoré zdroje nie sú využívané v plnej kapacite. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákladoch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch sa ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariadenia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

Príslušným orgánom štátnej správy sa umožňuje skúmať podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj. Orgány dozoru a kontroly môžu plnenie podmienok skúmať priebežne. Zákon však ukladá Štátnej kúpeľnej komisii 6 mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj obligatórne komplexne zhodnotiť plnenie podmienok ustanovených zákonom. Predpokladá sa, že využívateľ zdroja, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky dostane nové povolenie na dobu ďalších 15 rokov. Ak však využívateľ zdroja nesplní podmienky ustanovené zákonom, prípadne ďalšie uvedené v povolení využívať zdroj, môže byť povolenie využívať zdroj zrušené. V takomto prípade môže požiadať o využívanie zdroja nový záujemca. Intertemporálne ustanovenia riešia situáciu, v ktorej platnosť povolenia využívať zdroj uplynie preto, lebo povolenie bolo vydané na dobu určitú. Aj v takomto prípade bude mať využívateľ, za predpokladu, že splní podmienky, právo na vydanie nového povolenia využívať zdroj.

Zákon dáva možnosť využívateľom umožniť bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody fyzickým osobám pre ich osobnú spotrebu so zreteľom na skutočnosť, že keďže za odber vody sa platí úhrada, nepredpokladá sa umožnenie bezplatného odberu prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody za účelom jej ďalšieho predaja. Zákon predpokladá, že ak využívateľ zdroja umožní bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, bude postupovať v súčinnosti s obcou, na území ktorej sa zdroj nachádza.

K § 17 a 18

Zákon ustanovuje podmienky pre zmeny a zánik povolenia využívať zdroj. K zmene povolenia dôjde najmä vtedy, ak sa zmenila výdatnosť prírodného liečivého zdroja, zmenili sa podmienky využívania zdroja alebo využívateľ nevyužíva povolené odberné množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zrušenie povolenia prichádza do úvahy, ak využívateľ zdroja neposkytol náležitú súčinnosť v súvislosti so stavbou zariadenia na využívanie príslušného zdroja alebo ak sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja natoľko zmenili, že už nespĺňa podmienky uvedené v povolení alebo využívateľ nedodržiava podmienky ustanovené v povolení alebo využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja viedlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie. Povolenie sa zruší tiež vtedy, ak to navrhne sám využívateľ.

Návrh zákona tiež ustanovuje prípady, v ktorých povolenie využívať zdroje zaniká. Stane sa tak vtedy, ak uplynie doba, na ktorú bolo povolenie vydané, zruší sa právnická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja, zomrie fyzická osoba, ktorá mala povolenie využívať zdroj alebo došlo k predaju podniku alebo časti podniku, príp. zániku živnostenského oprávnenia alebo ukončeniu inej činnosti, ktorou bol prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný. Povolenie zanikne logicky tiež vtedy, ak bol zdroj vyčerpaný alebo znehodnotený. Zákon tiež ustanovuje povinnosti nových nadobúdateľov podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou bolo povolenie využívať zdroj. Pre splnenie týchto povinností sa stanovuje 60 dňová lehota.

K § 19

Ustanovenie upravuje pokračovanie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak fyzická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu. V tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia § 18, a to preto, lebo k prechodu práv v tomto prípade dôjde až po skončení dedičského konania, ktoré sa spravidla do 60 dní ani neskončí.

K § 20

V súvislosti s možnosťou zrušiť povolenie využívať zdroj alebo v súvislosti s jeho zánikom sa ustanovuje tiež povinnosť využívateľa zdroja zakonzervovať alebo zlikvidovať záchytné zariadenie. Ak niet využívateľa zdroja, zabezpečí zakonzervovania alebo zlikvidovanie záchytného zariadenia Štátna kúpeľná komisia.

K § 21

V prípadoch, v ktorých je využiteľné množstvo vody v prírodnom liečivom zdroji väčšie ako odberné množstvo uvedené v povolení využívať zdroj alebo predpokladu, že využívateľ zdroja dlhodobo nevyužíva využiteľné množstvo prírodnej liečivej vody, môže sa povoliť využívanie voľného množstva prírodnej liečivej vody ďalšiemu využívateľovi prírodného liečivého zdroja. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia spravidla je, že ide o bezdôvodné, najmenej trojročné nevyužívanie zdroja podľa povolenia. Ak takáto situácia nastane dôjde k zmene pôvodne vydaného povolenia ( §17 ods. 3 písm. d) a voľné odberné množstvo sa pridelí ďalšiemu využívateľovi. Uvedené ustanovenie zavádza nový pojem – ďalší využívateľ zdroja. Vytvárajú sa tak predpoklady pre konkurenciu a plnohodnotné využívanie prírodných liečivých zdrojov. Súčasne sa ustanovuje, že využívateľ prírodného liečivého zdroja je povinný zabezpečovať prevádzku a údržbu záchytného zariadenia a balneologického zariadenia prírodného liečivého zdroja. Zákon pri stanovení tejto povinnosti rešpektuje stav, podľa ktorého sa väčšina uvedených zariadení stala predmetom privatizácie a ich vlastníkom nie je štát.

K § 22

V záujme výkonu odborného dozoru nad využívaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa ustanovuje, že povinnosti plynúce z odborného dozoru môže plniť iba odborne spôsobilá osoba – balneotechnik. Ustanovujú sa tiež podmienky odbornej spôsobilosti a jej ďalšie odborné vzdelávanie. Poverenie na výkon činnosti balneotechnika sa vydáva na 5 ročné obdobie. S ohľadom na naše členstvo v Európskej únii sa ustanovujú podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti občanom členského štátu Európskej únie. Funkciu balneotechnika môže vykonávať aj občan nečlenského štátu EÚ, ak požiada o uznanie odbornej spôsobilosti.

K § 23 a 24

Súčasné technické podmienky umožňujú prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu upravovať. Úprava sa môže uskutočniť len na základe povolenia, pričom zákon ustanovuje podmienky pre takúto činnosť. Aj pri úprave vody však musia byť zachované jej základné ukazovatele, voda musí spĺňať príslušné mikrobiologické a biologické kritériá ustanovené osobitnými predpismi a nespôsobiť vytváranie zvyškov s koncentráciou presahujúcou maximálne limity, ktoré by mohli znamenať ohrozenie zdravia. Ak sa prírodná liečivá voda využíva aj na kúpanie na kúpaliskách, musí spĺňať podmienky ustanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z. z.

Úprava prírodnej liečivej a prírodnej minerálnej vody sa povolí na žiadosť, ktorú môže podať iba využívateľ zdroja. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť s ohľadom na fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vody.

K § 25

Novým spôsobom sa ustanovuje platenie úhrady za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja. Úhrada sa platí za skutočne odobraté množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, a to v mesačných intervaloch. Platby za odber vody sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon v prechodných ustanoveniach určuje, ako sa poskytuje úhrada v tých prípadoch, kedy nie je možné skutočne odobraté množstvo odmerať.

K § 26

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakotvuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posudkov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činností, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

K § 27 až 29

Uvedené ustanovenia obsahujú podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Návrh zákona neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

K § 30

Osobitnú časť venuje zákon klimatickým podmienkam vhodným na liečenie. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpokladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické ukazovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Je prirodzené, že v trhovom prostredí náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

K § 31 a 32

Zákon ustanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpečovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorologickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

S ohľadom na technické zložitosti sa ustanovuje iba možnosť určiť ochranné pásmo pre klimatické podmienky vhodné na liečenie. Aj v tomto prípade však hranice ochranného pásma, postup pri príprave, druhy zakázaných činnosti a rozsah ochranných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 33

Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani kúpeľnými liečebňami. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekreačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne kúpeľné liečebne bolo vydané na základe žiadosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce, na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K § 34

Vymenúvajú sa náležitosti žiadosti o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. Vyžaduje sa, aby boli všetky náležitosti žiadosti splnené kumulatívne a žiadosť, v spojení s jej prílohami, bola zrozumiteľná. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie určiť žiadateľovi lehotu na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu nezrozumiteľnej žiadosti. Zakladá sa právny nárok žiadateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade, ak jeho žiadosť spĺňa náležitosti taxatívne vymedzené v § 33 ods. 1 tohto zákona a pokiaľ žiadateľ splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie zrušiť povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade zániku podmienok zakladajúcich právo žiadateľa na vydanie takéhoto povolenia.

K § 35

Ustanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Ustanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Zároveň sa ustanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kúpele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkladov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu. Predpokladá sa totiž, že obec obsahové náležitosti štatútu pred predložení Štátnej kúpeľnej komisií prerokuje vo svojich orgánoch.

K § 36

Všeobecne sa ustanovujú povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie na kúpeľnom území. Demonštratívne sa vymenúvajú činnosti zabezpečujúce kúpeľné prostredie. Zároveň sa kúpeľné miesta zaraďujú do skupiny oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia podľa osobitného predpisu.

K § 37

Zakladá sa právo Štátnej kúpeľnej komisie stanoviť neodkladné ochranné opatrenia v prípade vzniku hrozby nebezpečenstva vzniku škôd na prírodných liečivých zdrojoch, klimatických podmienkach vhodných na liečenie a na území prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební resp. pre podzemné vody, ktoré sú potenciálne vhodné na uznanie za prírodné liečivé vody s využitím na zdravotnícke účely. Ustanovuje sa časové obmedzenie obdobia ustanovenia neodkladných ochranných opatrení.

K § 38

Uvádza sa taxatívny výpočet povinností vlastníkov nehnuteľností spočívajúcich v ich povinnosti umožniť vstup osôb uvedených v § 44 zákona na svoje nehnuteľnosti resp. strpieť určité obmedzenia vzťahujúce sa na ich vlastnícke právo.

K § 39

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakladá možnosť obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Definuje sa pojem verejný záujem, pričom pod týmto možno rozumieť aj záujem na vyhľadávaní a využívaní prírodného liečivého zdroja k liečebným účelom. Zakladá sa právo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni vyhľadávaniu prírodného liečivého zdroja resp. právo vyvlastniť nehnuteľnosti alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni využívaniu alebo ochrane prírodného liečivého zdroja a ochrane prírodného minerálneho zdroja. Zakladá sa povinnosť využívateľa prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja resp. ministerstva zdravotníctva poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva resp. za vyvlastnenie. V prípade neuzavretia dohody o poskytnutí finančnej náhrady, rozhodne o nej súd.

K § 40

Novým spôsobom sa upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

K § 41

Pre plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích procesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivých konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovanie rozhodovacích procesov.

Vytváranie takýchto odborných útvarov je bežné v právnych úpravách iných krajín. Tak napr. Zákon o uznaní kúpeľov a rekreačných oblastí v Bavorsku počíta s vytvorením odborného výboru, ktorý charakterizuje ako nezávislý odborný výbor pre kúpele, rekreačné oblasti a žriedla. Je zložený zo zástupcov ministerstiev vnútra, hospodárstva a dopravy a ďalej z nominantov odborných medicínskych, chemických, profesijných samosprávnych organizácií. Svoje zastúpenie má i zväz turistického ruchu, zväz kúpeľov, poisťovne a pod. Rovnako možno uviesť príklad zriadenia odborného výboru Spolkovej krajiny pre kúpeľníctvo, ktorého zloženie je podobné. Zastúpenie v ňom má ministerstvo hospodárstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, zväz kúpeľov, zväz hotelierov, združenie miest a obcí, priemyselná a obchodná komora a nemocenské poisťovne. V našom právnom poriadku môžeme nájsť príklad vytvorenia obdobného odborného orgánu napr. na Protimonopolnom úrade. Podľa § 18 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Rada úradu, ktorá je zložená z predsedu rady, podpredsedu rady a 5 členov rady menovaných vládou Slovenskej republiky, pričom navrhovatelia sú povinní predložiť aspoň 3 kandidátov na funkciu každého člena rady. Pôsobnosť rady je vymedzená na konanie o rozklade a preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, konanie o obnove a o proteste prokurátora.

Novo navrhovaná Štátna kúpeľná komisia má mať 7 členov, jej funkčné obdobie bude 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organizácie patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Zákon stanovuje, že za každú inštitúciu budú na funkciu člena komisie navrhnutí najmenej 2 kandidáti, z ktorých minister zdravotníctva vyberie vždy jedného. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vymenúva minister zdravotníctva SR. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov komisie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydrogeológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej členov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých členstvo v Štátnej kúpeľnej komisie zaniká a v ktorých bude možné člena komisie odvolať.

K § 42

Pôsobnosť Štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná. Rozhoduje o uznaní prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj o zrušení ich uznania, vydáva povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, vydáva povolenia využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje, rozhoduje o povolení upraviť tieto vody, predkladá vláde návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zrušenie a v ďalších veciach.

K § 43

Navrhované ustanovenie zákona obsahuje postup komisie pri prijímaní rozhodnutí. Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je neverejné.

K § 44

Novým spôsobom sa upravuje výkon dozoru nad dodržiavaním opatrení určených podľa predkladaného zákona. Výkon dozoru bude uskutočňovať Inšpektorát, ktorý bol zriadený na ministerstve zdravotníctva už existujúcou právnou úpravou, a ktorý súčasne plní úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát v rámci kúpeľného dozoru bude kontrolovať a vyhodnocovať režimové sledovania, plnenie podmienok vyplývajúcich z povolení využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje a súčasne kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie sledovania určených klimatických ukazovateľov a ukazovateľov kvality ovzdušia. Inšpektorát je oprávnený vykonávať dozor na mieste samom a súčasne prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. O dodržiavaní povinností ustanovených týmto zákonom, prípadne o nedostatkoch zistených pri výkone dozoru, Inšpektorát vypracuje správu, ktorú predkladá Štátnej kúpeľnej komisií. Inšpektorátu je tiež zverená povinnosť notifikovať kompetentným orgánom Európskej únie uznanie prírodných minerálnych vôd ako i uznanie prírodných minerálnych vôd dovezených do členského štátu Európskej únie z tretích krajín. Inšpektorát ako dozorujúci orgán tiež vedie register a databázu minerálnych vôd a spravuje monitorovací systém.

K § 45

K tomu, aby mohol byť kúpeľný dozor efektívne realizovaný, je potrebné vybaviť pracovníkov Inšpektorátu, ale aj členov Štátnej kúpeľnej komisie náležitými oprávneniami. Podľa návrhu zákona budú môcť vstupovať na pozemky, stavby a do zariadení za účelom vykonania kontroly, žiadať údaje a doklady potrebné pre svoju činnosť, nariadiť a kontrolovať odstraňovanie zistených nedostatkov a odoberať vzorky vody. Osoby vykonávajúce kontrolu a dozor sa budú musieť preukazovať konkrétnym poverením a budú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré pri výkone kontrolnej činnosti zistili.

K § 46

V § 46 sa ustanovujú podmienky pre činnosť akreditovaných laboratórií. Ich činnosť je nevyhnutná pre vypracúvanie analýz chemických, biologických a fyzikálnych vlastností prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Zoznam akreditovaných laboratórií vedie ministerstvo zdravotníctva.

K § 47 a 48

Zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch. Slúži k tomu systém pokút, ktoré je možné ukladať až do výšky 5 miliónov. Ustanovenia obsahujú právnu úpravu priestupkov a iných správnych deliktov na úseku kúpeľníctva a ustanovujú sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z toho zákona.

Pokuty podľa predloženého návrhu bude môcť ukladať Štátna kúpeľná komisia alebo obec, pričom pri ustanovení výšky pokuty sa má prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov ako aj na rozsah škodlivých následkov. Zákon ustanovuje splatnosť pokuty do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Súčasne ustanovuje, že pokutu vyberá a vymáha orgán, ktorý ju uložil. Výnos z pokút je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu a to v závislosti od toho, kto pokutu uložil.

K § 49

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýlka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

K § 50

Ustanovujú sa prechodné právne normy, ktoré sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

Vyhlásené prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatické podmienky priaznivé na liečenie; kúpeľné miesta; štatúty kúpeľných miest, ktoré boli vyhlásené alebo vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

Temporálne obmedzenie povolení vydaných podľa doterajších právnych predpisov zostáva zachované. Na vydanie nových povolení sa použije tento zákon.

Ustanovuje sa povinnosť zosúladenia materiálno-technického a personálneho vybavenia zdravotníckeho zariadenia s týmto zákonom. Na splnenie tejto povinnosti sa navrhuje dostatočná lehota v trvaní jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ochranné pásma a ochranné podmienky zostávajú v podstate zachované. Na ich právny režim sa však vzťahuje tento zákon s tou výnimkou, že ochranné pásma III. stupňa určené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma II. stupňa určené podľa tohto zákona. Predpokladá sa, že dôsledkom novej úpravy sa ochranné pásmo zmenší.

Z dôvodov materiálnej náročnosti sa ustanovuje prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný uviesť do prevádzky monitorovací systém podľa tohto zákona. Až do doby zavedenia monitorovacieho systému sa platí úhrada určená podľa množstva uvedeného v povolení využívať zdroj, a to spôsobom a vo výške určenej prechodným ustanovením.

Ustanovuje sa prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný zabezpečiť odborný dozor podľa tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie odkazuje na prílohu, v ktorej sú uvedené akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K § 52

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, že ako kúpele alebo prírodné minerálne vody, prípadne prírodné liečivé vody sú označované a ako také i propagované zariadenia či vody, ktoré neboli za takého uznané, resp. nezískali zákonom predpokladané povolenia. Preto sa ustanovuje zákaz zneužívať púhu skutočnosť, že hotel či iné zriadenie sa nachádza v kúpeľnom mieste, prípadne dochádza k plneniu neuznanej vody do spotrebiteľského balenia. Zákaz sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd, alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, ak nedošlo k ich uznaniu za prírodné liečivé vody alebo nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov či kúpeľných liečební.

K § 53

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie podrobnejšej právnej úpravy vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa svojim rozsahom a predmetom úpravy do zákona nehodia a z ústavného hľadiska môžu byť vo forme vykonávacieho právneho predpisu .

K § 54

Zrušujú sa právne predpisy, ktorými boli doteraz upravovali spoločenské vzťahy tvoriace obsah návrhu zákona.

K čl. II

Zmenou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa ustanovuje výška správnych poplatkov, ktoré sú vyberané v správnom konaní podľa tohto zákona.

K čl. III

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

K čl. IV

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone.

Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone.

Aby sa trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 nového Trestného zákona netýkal aj hniezd záchrany je potrebné, aby tieto boli legislatívne v zákone upravené ako oprávnenie osoby odložiť nechceného novorodenca. Potom bude možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu – výkon práva a povinnosti podľa § 28 nového Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu“.

Z týchto dôvodov sa navrhuje upraviť v zákone č. 576/2004 Z.z. medzi právami a povinnosťami osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj možnosť odložiť dieťa do hniezda záchrany, ak je vytvorené.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2006.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu