Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony 535/2008 účinný od 25.05.2010

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána ZVONÁRA, Rafaela RAFAJA a Viliama JASAŇA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave upravuje postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, základné vzťahy medzi mestskými orgánmi navzájom a vzťahy voči miestnym orgánom v mestských častiach. Tento zákon je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej úprave postavenia obcí vykonanou zákonom Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Oba tieto zákony majú ústavnoprávny základ v článkoch 64 až 71 Ústavy Slovenskej republiky.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave bol síce päťkrát novelizovaný, no išlo len o čiastkové novely, ktoré reagovali na okamžité potreby alebo na zmeny iných zákonov. Rozsiahlejšie a vo vzájomných súvislostiach ešte nebol novelizovaný. Zákon, v základnej koncepcii a najmä v nadväznosti na zákon Slovenskej republiky č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ešte stále vyhovuje súčasným požiadavkám na činnosť územnej samosprávy v Bratislave.

Od účinnosti zákona v roku 1990 bolo už niekoľko pokusov radikálne zmeniť zákon SNR o hlavnom meste Bratislave a dva pokusy nahradiť ho úplne novým zákonom. Všetky tieto pokusy stroskotali na zásadnej nezhode predstaviteľov oboch úrovní samosprávy Bratislavy.

Navrhovaný zákon je kompromisným výsledkom, ktorý sa dosiahol 11. júla 2008 po dlhodobých intenzívnych rokovaniach medzi starostami mestských častí a primátorom Bratislavy, určenými poslancami mestského zastupiteľstva a úradníkmi magistrátu. Návrh bol prerokovaný 3. júla 2008 v mestskom zastupiteľstve, v jeho „legislatívno-právnej“ komisii a v čase od 15.júna do 8.júla 2008 bol prerokovaný aj v miestnych zastupiteľstvách mestských častí. Výsledky všetkých uvedených rokovaní sú v návrhu zohľadnené. Neboli zohľadnené pripomienky, návrhy a požiadavky, ktoré si vzájomne odporovali alebo boli nad vecný rámec novely, ani návrhy na novely ďalších zákonov.

Navrhovaný zákon nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, pretože sa týka len vnútorných pomerov Bratislavy.

II

Účelom navrhovaného zákona je zmierniť koncepčné nedostatky terajšej úpravy v oblasti majetku a financovania výkonu územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy v Bratislave. K základným nedostatkom platného zákona patrí najmä nevhodná úprava:

- rozdeleného vlastníctva vo vnútri obce medzi obe úrovne samosprávy ako samostatných vlastníkov a z toho vyplývajúce problémy pri správe a prevodoch majetku,

- finančných vzťahov medzi obe úrovne samosprávy a z toho vyplývajúce problémy finančných tokov v oblasti vlastných príjmov i v oblasti dotácií a podielov na výnosoch daní,

- vzťahu miestnych orgánov a mestských orgánov, keď miestne orgány sú prakticky vylúčené z rozhodovania o základných veciach samosprávy, najmä zo schvaľovania štatútu Bratislavy, z nakladania s majetkom a z finančných tokov v rámci Bratislavy.

Navrhovaný zákon nie je koncepčne novou úpravou, ani nemení základné vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti platného zákona a na základe volieb do samosprávy obcí v roku 2004. V článku I ide o priamu novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislavy, v článku II ide o zmenu zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorá nadväzuje na úpravu v článku I, a v článku III ide o doplnenie zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorá tiež nadväzuje na článok I navrhovaného zákona.

Základným obsahom navrhovaného zákona je

- vyjadriť v zákone, že Bratislava je sídlom aj prezidenta Slovenskej republiky,

- podrobnejšie upraviť plnenie funkcie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, vrátane účasti mestských častí na plnení tejto funkcie,

- ustanoviť povinnosť vyčleniť v štátnom rozpočte prostriedky na zabezpečovanie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, sídla vrcholných štátnych orgánov a diplomatického zboru a politického, kultúrneho, spoločenského a ekonomického centra Slovenska,

- vyjadriť skutočnosť, že územie Bratislavy je sumárom územia mestských častí a že každá mestská časť sa v súlade so zákonom SNR o obecnom zriadení skladá z jedného až troch katastrálnych území,

- výslovne deklarovať, že obcou je Bratislava ako celok a že samosprávu obce vykonávajú obe úrovne samosprávy – tak mestské orgány, ako aj miestne orgány v mestských častiach v takom rozsahu, v akom plnia úlohy samosprávy obce a vykonávajú prenesenú pôsobnosť štátnej správy,

- úlohy Bratislavy ako samosprávneho celku i ako právnickej osoby, na ktorú preniesol štát výkon úloh štátu, návrh rozčleňuje na tri skupiny – na úlohy vyhradené mestským orgánom, na úlohy vyhradené miestnym orgánom v mestských častiach a na ostatné úlohy, ktoré sú spoločné, a ich rozdelenie medzi obe úrovne samosprávy zveruje naďalej Štatútu Bratislavy,

- upravuje podrobnosti o funkcii, o obsahu a o spôsobe schvaľovania základného kompetenčného dokumentu – Štatútu Bratislavy,

- znižuje počty poslancov mestského zastupiteľstva i miestnych zastupiteľstiev,

- ustanovuje počet námestníkov primátora a zástupcov starostu,

- upravuje štruktúru mestskej rady v súlade so zákonom SNR o obecnom zriadení,

- zriaďuje funkciu hlavného architekta Bratislavy, ktorá teraz v zákone absentuje, ale reálne existuje,

- upresňuje postavenie a úlohy miestneho úradu a prednostu úradu,

- upravuje symboly mestských častí, ktoré teraz neboli v zákone spomenuté, hoci fakticky existujú,

- dočasne (do prijatia zmeny štatútu) ustanovuje rozdelenie príjmov Bratislavy,

- navrhuje umožniť jednorazový prevod nehnuteľného majetku Bratislavy na mestské časti, ktorý im Bratislava zverila do správy na výkon samosprávy a prenesenej pôsobnosti zákonom alebo štatútom,

- novou prílohou upresňuje existujúci právny stav v členení územia Bratislavy.

III

Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými i ostatnými zákonmi a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

IV

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Finančný vplyv: Navrhovaný zákon bude mať vplyv na štátny rozpočet v rozsahu, v akom zákon o štátnom rozpočte každoročne vyčlení pre Bratislavu rozpočtové prostriedky na plnenie úloh Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky, ako sídla vrcholných štátnych orgánov a ako politického, spoločenského, kultúrneho a ekonomického centra Slovenska.

Možno očakávať pozitívny vplyv (úsporu) pre všetky rozpočty v Bratislave z dôvodu zníženia počtu poslancov zastupiteľstiev. Tento vplyv teraz nemožno vyčísliť ani odhadom, pretože nie je známe, aké skutočné počty poslancov budú určené v jednotlivých zastupiteľstvách. Tieto počty určia zastupiteľstvá až v roku 2010 po vyhlásení volieb do orgánov samosprávy obcí predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.

2. Ekonomický vplyv: Navrhovaný zákon nemá okamžitý ekonomický vplyv. Predpokladá sa však, že sprehľadnenie nakladania s majetkom a finančných tokov zabezpečí najmä stabilitu plánovania plnenia úloh mestských orgánov i miestnych orgánov. Pozitívnym efektom tohto sprehľadnenia bude, že jednotlivé orgány samosprávy v Bratislave budú skôr a presnejšie poznať svoje možnosti využívať nehnuteľný majetok a rozpočtované financie na zabezpečovanie jednotlivých úloh, čo v konečnom dôsledku zrýchly plnenie úloh v priebehu rozpočtového roka.

3. Environmentálny vplyv: Navrhovaný zákon nemá priamy a okamžitý environmentálny vplyv. Možno však predpokladať, že časom sprehľadnenie možností využívať disponibilný majetok a stabilizácia toku financií uvoľní sily a prostriedky aj na zlepšovanie životného prostredia v Bratislave.

4. Vplyv na zamestnanosť: Navrhovaný zákon nebude mať nijaký vplyv na zamestnanosť v Bratislave.

5. Vplyv na podnikateľské prostredie: Navrhovaný zákon nebude mať priamy vplyv na podnikateľské prostredie. Nepriamy vplyv môže mať v súvislosti s ekonomickým vplyvom uvedeným pod bodom 2.

VDoložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Ján Zvonár.

2. Názov právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Problematika návrhu právneho predpisu má vnútroštátny charakter, a preto nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. až 6. Vzhľadom na vnútroštátny charakter úpravy – bezpredmetné.

B. Osobitná časť

K článku I

K bodu 1 (§ 1): Nové znenie § 1 upresňuje plnenie funkcie Bratislavy ako hlavného mesta a politického, kultúrneho, spoločenského a ekonomického centra Slovenska. Ďalej sa dopĺňa do sústavy vrcholných orgánov štátu sídliacich na území Bratislavy aj Prezident Slovenskej republiky a zosúlaďuje sa oficiálny názov slovenského parlamentu so skutočným stavom podľa Ústavy Slovenskej republiky.

V odseku 4 sa ustanovuje povinnosť štátu vyčleňovať v zákone o štátnom rozpočte objem rozpočtových prostriedkov na plnenie funkcií Bratislavy ako hlavného mesta a sídla vrcholných štátnych orgánov a zahraničných zastúpení, ako aj politického, spoločenského, kultúrneho a ekonomického centra Slovenska. Konkrétny objem finančných prostriedkov ustanoví každoročne zákon o štátnom rozpočte.

Dôvodom tohto návrhu je, že žiadne iné slovenské mesto nemá takéto postavenie, a preto takéto úlohy nemusí neplniť. Bratislava zabezpečuje vo veľkom rozsahu aj služby v prospech štátu bez toho, aby na to boli vyčlenené zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky. Namiesto posilnenia príjmov dotáciou zo štátneho rozpočtu sa Bratislave ubrala dotácia na verejnú mestskú dopravu v sume 900 mil. SK; od roku 2004 tak na verejnú mestskú dopravu nedostala nijakú dotáciu, hoci verejná mestská doprava slúži nielen obyvateľom mesta. Bez tejto dotácie rozvoj verejnej mestskej dopravy stagnuje a technická základňa dopravného podniku ďalej zostarla.

K bodu 2 (§ 1a): Novým ustanovením sa upresňuje postavenie Bratislavy v súlade s ústavou a zákonom SNR o obecnom zriadení. Základom úpravy je skutočnosť, že Bratislava je jeden funkčný celok s dvomi úrovňami orgánov, z ktorých každá úroveň vystupuje ako obec v rozsahu ustanovenom zákonom a štatútom Bratislavy. Dve úrovne sa týkajú tak samosprávnych funkcií, ako aj prenesených kompetencií.

Kým Bratislava je samostatným samosprávnym územným celkom Slovenskej republiky (odsek 1), mestská časť je vymedzená ako samosprávny územný celok Bratislavy (odsek 2). Na toto postavenie má všetky atribúty – územie, obyvateľov, právnu subjektivitu a pôsobnosť- vymedzenú zákonom a štatútom.

K bodu 3 (§ 2): Zákon sa dopĺňa chýbajúcim nadpisom § 2. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 4: Ide o hromadnú terminologickú zmenu vyvolanú terajšou nepresnou formuláciou. Doterajšia legislatívna skratka zahmlievala dvojúrovňovú samosprávu a slová „hlavné mesto“ sa najčastejšie vykladali tak, že Bratislavu reprezentujú len mestské orgány. Byť hlavným mestom Slovenskej republiky je plnenie funkcie a nie osobitný druh obce, a preto legislatívna skratka tejto funkcie nemôže byť oficiálnym označením Bratislavy ako obce.

Použitie oficiálneho názvu obce spolu s ďalšími úpravami umožní lepšie rozlíšenie oboch úrovní samosprávy v Bratislave.

K bodu 5 (§ 2 ods. 1): Ide o gramatickú zmenu vyvolanú zmenou legislatívnej skratky. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2): Nové znenie odseku 2 zdôrazňuje, že mestská časť má predovšetkým vlastný majetok a vlastné príjmy, a až v nadväznosti na plnenie úloh a kompetencií aj zverený majetok.

K bodu 7 (§ 3): Zákon sa dopĺňa chýbajúcim nadpisom § 3. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 8 (§ 3 ods. 1): Nové znenie odseku 1 spolu s novou prílohou upresňuje územie Bratislavy ako sumár území mestských častí a katastrálnych území. Nejde o zmenu názvov mestských častí, ani katastrálnych území, ani o zmenu ich hraníc.

K bodu 9 (§ 3 ods. 2): Ustanovenie odstraňuje dobové prechodné ustanovenia z čias existencie národných výborov, ktoré sa stalo obsolentným.

K bodu 10 (§ 5): Ustanovením sa upresňuje spôsob výkonu územnej samosprávy Bratislavy obyvateľmi podľa jednotlivých foriem v súlade so zákonom SNR o obecnom zriadení. Nejde o vecnú zmenu.

Zároveň sa zavádzajú legislatívne skratky umožňujúce v ďalšom texte zjednotenie terminológie a odlíšenie oboch úrovní orgánov.

K bodu 11 (§ 6): Ide o legislatívnotechnické upresnenie vyplývajúce z legislatívnych skratiek v novom znení § 5 písm. a). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 12 (§ 6 ods. 4): Vypúšťa sa obsolentné ustanovenie. Mestský požiarny zbor už niekoľko rokov neexistuje a ani sa nechystá jeho zriadenie. Ak by tomu predsa len niekedy v budúcnosti prišlo, postačuje všeobecná úprava postavenia obce podľa zákona SNR o obecnom zriadení.

K bodu 13 (§ 6a): Navrhované nové ustanovenie sleduje priamo zákonom vymedziť hlavné úlohy, ktoré je nevyhnutné zabezpečovať na celomestskej úrovni, a tým zúžiť teraz neobmedzenú možnosť presunov úloh formou Štatútu Bratislavy. Účelom tohto ustanovenia je založiť priamu zákonnú zodpovednosť Bratislavy zabezpečovať veci týkajúce sa celej Bratislavy, ktoré v podstate nemožno zabezpečovať prostredníctvom mestských častí.

Predmetom výhradných činností nie sú tie, ktoré budú zabezpečovať mestské orgány a podniky len sčasti. Rozdelenie týchto spoločných úloh sa zabezpečí formou Štatútu Bratislavy.

Ani vyhradenie úloh Bratislave, uvedené v odseku 2, ešte neznamená, že v určitej menšej alebo doplnkovej miere sa na niektorých z nich nebudú podieľať aj mestské časti. Aj tento podiel určí Štatút Bratislavy.

Zabezpečovanie vyhradených úloh v zásade znamená, že na ich plnenie sa použije majetok Bratislavy ako právnickej osoby a že budú financované z rozpočtu Bratislavy. Prípadný podiel mestských častí sa rozhodne v Štatúte Bratislavy.

K bodom 14 a 15 (§ 7): Ide o legislatívnotechnickú zmenu vyvolanú formulačnou zmenou § 5 písm. b). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 16 (§ 7 ods. 2): Navrhovaným dovetkom sa sleduje, aby zriadenie miestnej rady nebolo zo zákona povinné v tých mestských častiach, v ktorých je počet poslancov menší ako deväť. Nie je totiž nevyhnutné, aby takéto mestské časti museli mať povinne miestnu radu. Počet členov miestnej rady je tretina počtu poslancov. Zákon SNR o obecnom zriadení v § 10 ods. 2 vo všeobecnosti však umožňuje zastupiteľstvu, aj v takomto prípade, zriadiť miestnu radu, keď sa ukáže potreba. Ide teda o zmenu zákonnej povinnosti na zákonnú možnosť.

K bodu 17 (§ 7 ods. 5): Navrhovanou úpravou sa navrhuje terajšie fakultatívne zriaďovanie miestneho úradu nahradiť zákonnou povinnosťou. Dôvodom je jednak to, že od roku 1990 majú aj tak všetky mestské časti zriadený miestny úrad, a jednak to, že od roku 1990 pribudol mestským častiam značný majetok, výrazne sa zvýšili rozpočtové príjmy a výrazne sa rozšírilo plnenie úloh, a tak zabezpečovať činnosť mestskej časti bez aparátu je nemožné ani v najmenšej mestskej časti. Touto zmenou nevzniknú vyššie požiadavky na verejný rozpočet, pretože sa len zlaďuje text zákona s reálne existujúcim stavom.

K bodu 18 (§ 7a a 7b): Ustanovenie § 7a nadväzuje na § 6a tým, že vymedzuje okruh úloh, ktoré sú vyhradené mestským častiam. Ide o úlohy, ktoré možno efektívnejšie zabezpečovať na miestnej úrovni z dôvodu lokálnych odlišností, prírodných podmienok, demografického zloženia, priblíženia výkonu správy obyvateľom, a podobne.

Vymedzenie vyhradených úloh ešte neznamená, že sa na plnení niektorých z nich čiastkovo alebo koordinačne nebude podieľať aj Bratislava svojimi orgánmi, svojím majetkom alebo svojím rozpočtom. To však upraví Štatút Bratislavy.

Vyhradené úlohy by sa mali plniť predovšetkým z majetku mestských častí a z rozpočtov mestských častí. Podiel majetku Bratislavy a rozpočtu Bratislavy bude plniť doplnkovú úlohu v rozsahu vymedzenom Štatútom Bratislavy.

Ustanovenie § 7b je z hľadiska navrhovaného zákona jedným z kľúčových. Napriek tomu, že Štatút Bratislavy je základným kompetenčným dokumentom, ktorý rozčleňuje obe úrovne výkonu samosprávy a prenesených pôsobností štátnej správy, nateraz platný zákon nemá nijaké relevantné ustanovenie upravujúce jeho úlohu, obsah a proces prijímania. Práve tento nedostatok právnej úpravy je najväčším zdrojom problémov usporiadania výkonu správy v Bratislave medzi obe úrovne. V súčasnosti sú mestské časti úplne vylúčené zo schvaľovania Štatútu Bratislavy, a tým z rozhodovania o jeho obsahu.

Navrhované ustanovenie v odseku 1 charakterizuje účel existencie Štatútu Bratislavy. V tomto ustanovení nejde o vecnú zmenu, ale len o zákonné vymedzenie v podstate terajšieho faktického stavu.

V odseku 2 ide o príklad výpočtu spoločných úloh oboch úrovní samosprávy v Bratislave. Okruh týchto úloh vyplýva z toho, že ani jednu z nich nemožno bez problémov plniť len na úrovni Bratislavy, alebo len na úrovni mestských častí.

Taktiež je nevyhnutné upraviť nakladanie s majetkom používaným na plnenie úloh a na podiel na ich financovaní, jednak z vlastných príjmov a jednak z dotácií a z podielov na daniach. Podľa zákona SNR o majetku obcí sa tak má stať prostredníctvom zásad hospodárenia s majetkom. V záujme jednotnosti obsahu a spôsobu prijímania týchto zásad sa navrhuje, aby zásady hospodárenia s majetkom boli súčasťou Štatútu Bratislavy.

Odsek 3 ustanovuje pravidlo prijímania návrhu Štatútu Bratislavy a jeho zmien. V súčasnosti takéto ustanovenie v zákone výrazne absentuje, čo sa v praxi prejavuje tým, že ho prijíma len mestské zastupiteľstvo bez možnosti ovplyvniť jeho obsah zo strany mestských častí. Ak má byť samospráva v Bratislave zabezpečená korektne v oboch úrovniach, je nevyhnutné umožniť prístup k schvaľovaniu Štatútu Bratislavy a jeho dodatkov aj všetkým mestským častiam.

Navrhuje sa zabezpečiť vplyv mestských častí na obsah Štatútu Bratislavy tým, že kvórum na jeho prijatie mestským zastupiteľstvom sa zvýši, keď sa pred schvaľovaním v mestskom zastupiteľstve nedosiahne súhlasné stanovisko najmenej 10 miestnych zastupiteľstiev.

Toto riešenie na úrovni mestského zastupiteľstva, ako aj na úrovni mestských častí možno sťaží prijatie zmeny platného štatútu najmä bezprostredne po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, ale na druhej strane jeho schválený obsah bude skutočným prejavom vôle oboch úrovní samosprávy a umožní dlhodobejšiu stabilitu výkonu správy v Bratislave. V konečnom dôsledku by to mohlo prispieť k väčšiemu sústredeniu sa volených zástupcov obyvateľstva na plnenie úloh v prospech rozvoja Bratislavy a na prospech jej obyvateľov a návštevníkov.

K bodu 19: Ide o legislatívnotechnickú zmenu nadpisu v súlade so zavedenou terminológiou v § 5 písm. a). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 20 (§ 11 ods. 1): Ide o terminologickú zmenu znenia prvej vety v nadväznosti na úpravy v § 1a a v § 5. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 21 (§ 11 ods. 2): Navrhuje sa znížiť počet poslancov mestského zastupiteľstva tak, aby bola proporcia s počtom poslancov podľa všeobecnej úpravy (§ 11 ods. 3 písm. j) zák. SNR č. 369/1990 Zb.) a zároveň sa zvýšila akcieschopnosť mestského zastupiteľstva a znížili náklady potrebné na jeho činnosť.

Terajší extrémne veľký počet poslancov v porovnaní s počtami poslancov obecných zastupiteľstiev podľa všeobecnej úpravy nepriniesol vyššiu mieru demokracie, ale zato činnosť takéhoto veľkého telesa je ťažkopádna a odčerpáva značné prostriedky z rozpočtu Bratislavy.

K bodu 22 (§ 11 ods. 5): Návrh je novým znením vyhradených úloh mestského zastupiteľstva. V obsahu nedochádza k veľkým vecným zmenám. Nové znenie odseku bolo zvolené z dôvodu viacerých drobných upresňujúcich a formulačných zásahov do viacerých písmen tohto odseku. Návrh vecne vychádza z vyhradených úloh podľa § 6a a z postavenia mestského zastupiteľstva medzi orgánmi Bratislavy.

K bodu 23 (§ 12 ods. 1): Ide o rovnakú gramatickú úpravu prvej vety ako v bode 20. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 24 (§ 12 ods. 6): V zákone sa výslovne navrhuje uviesť, že v Bratislave sú traja námestníci primátora. Táto úprava odráža dlhodobý reálny stav založený ešte v časoch národných výborov. Týmto návrhom nevzniknú nové vyššie náklady, pretože v Bratislave sú už teraz traja námestníci primátora. Obdobne zákon SNR o meste Košice má priamo zákonom ustanovený počet námestníkov primátora (dvoch).

K bodu 25 (§ 13 ods. 1): Dopĺňa sa postavenie mestskej rady o koordinujúcu funkciu, ktorú v podstate v praxi plní už teraz, pretože jej členmi sú všetci starostovia mestských častí.

K bodu 26 (§ 13 ods. 2): Zmena rieši dve veci – na jednej strane vypúšťa zo zostavy mestskej rady primátora, ako jej člena z dôvodu, že nemôže byť členom vlastného poradného orgánu, a na druhej strane, v súlade s § 13b ods. 2 zák. SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zahŕňa do stavu členov mestskej rady všetkých námestníkov primátora.

K bodu 27 (§ 13 ods. 4): Úprava je vyvolaná skutočnosťou, že obce majú len dva orgány. Ak sú úlohy mestskej rady voči primátorovi vyjadrené v predchádzajúcich odsekoch, tak zostáva možnosť úpravy vzťahov len k mestskému zastupiteľstvu.

K bodu 28 (§ 14 ods. 1): Ide o rovnakú terminologickú úpravu ako v bode 19. Zároveň sa vypúšťa druhá veta, ktorá je v rozpore s § 17 ods. 5.

K bodu 29 (§ 14 ods. 2): Ide o terminologickú úpravu vyvolanú skutočnosťou, že v § 12 ods. 1 je použitá legislatívna skratka, ktorú treba dodržiavať v celom zákone. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 30 (§ 14a): Zákonom sa navrhuje upraviť existencia hlavného architekta Bratislavy. V súčasnosti jeho existencia a postavenie vyplýva len zo štatútu a bez zákonnej opory. Prax ukazuje, že tento stav je z právneho hľadiska nedostatočný.

Hlavný architekt bude zamestnancom Bratislavy, ktorému zákon vymedzuje základné úlohy v odseku 2; detailne ich upraví Štatút Bratislavy.

Vzhľadom na objektívnu potrebu vypočuť odborný názor hlavného architekta Bratislavy vo veciach územného plánovania a výstavby pred prijatím nejakého rozhodnutia sa navrhuje, aby mal prístup na rokovania mestského zastupiteľstva a mestskej rady s poradným hlasom.

K bodu 31 : Ide o rovnakú terminologickú úpravu nadpisu ako v bode 19. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 32 (§ 15 ods. 2): Rovnako, ako pri mestskom zastupiteľstve, je potrebné nanovo naformulovať aj vyhradené právomoci miestnych zastupiteľstiev. V nich sa zásadne vychádza z § 7a a z postavenia miestneho zastupiteľstva ako orgánu samosprávy na úrovni mestskej časti Bratislavy a vykonávateľa prenesenej pôsobnosti štátnej správy. Z vecného hľadiska nejde o zásadne iné právomoci než teraz.

K bodu 33 (§ 15 ods. 3): Ide o rovnakú terminologickú úpravu ako v bode 11 (zohľadnenie zavedenej legislatívnej skratky). Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 34 (§ 16 ods. 2 a 3): Aj na úrovni mestských častí sa navrhuje znížiť počet poslancov miestnych zastupiteľstiev. Pri vymedzovaní návrhu ich počtu sa vychádzalo zo všeobecnej úpravy (§ 11 ods. 3 zák. SNR č. 369/1990 Zb.), ale z minimálneho počtu, pretože miestne zastupiteľstvá neplnia všetky úlohy, ako ich plnia obce. Aj v tomto prípade je motiváciou zefektívniť rozhodovanie a znížiť náklady..

Odsek 3 sleduje určiť jednotné kritérium na určenie konkrétneho počtu poslancov v rámci ustanoveného rozpätia.

K bodu 35 (§ 17 ods. 5): Návrh sleduje dať zákonný základ pre prípadné zvolenie dvoch zástupcov starostu vo veľkých mestských častiach (týka sa to Petržalky, Ružinova a Starého Mesta). Ich potreba vyplýva z praxe, ale teraz nie je možné legálne mať dvoch zástupcov starostu. Ustanovenie nie je zákonnou povinnosťou, ale zákonnou možnosťou. Bude na miestnych orgánoch, ako sa rozhodnú.

K bodu 36 (§ 18 ods. 2): Ustanovením sa dáva počet členov miestnej rady do súladu so všeobecnou úpravou v § 14 ods. 2 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

K bodu 37 (§ 19): Ustanovenie § 19 sa dopĺňa o nadpis, ktorý chýba, a upresňuje sa v odseku 1 postavenie miestneho úradu v súlade so všeobecnou úpravou (§ 16 zák. SNR č. 369/1990 Zb.). Nejde o vecnú zmenu.

V odseku 2 sa dáva priestor na spoluprácu mestských častí tým, že zákon umožní nielen zlúčenie celých miestnych úradov, ale aj len ich častí (oddelení alebo referátov), ak sa v praxi ukáže výhodnosť spoločného plnenia úloh (napríklad výkon funkcie stavebného úradu). Ustanovením sa nezakladá zákonná povinnosť, ale zákonná možnosť.

V odsekoch 3 až 5 sa upresňuje postavenie prednostu miestneho úradu v súlade so všeobecnou úpravou (§ 17 zák. SNR č. 369/1990 Zb.).

K bodu 38 (§ 24a): Novým ustanovením sa dáva zákonný základ pre už existujúce symboly mestských častí. Keďže ide o existujúci stav, zmenou nové výdavky nevzniknú.

Odsek 2 má zamedziť prípadné neodborné rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s heraldickými alebo vexiologickými pravidlami. Všetky obce majú svoje symboly registrované v Heraldickom registri Slovenskej republiky.

K bodu 39 (§ 28 ods. 1 a 2): Ustanovením sa reaguje na skutočnosť, že dňom účinnosti navrhovaného zákona zanikne samostatná slovenská mena. Nové sadzby zohľadňujú vývoj inflácie od roku 1990 a schválený konverzný kurz.

40. (§ 31a a 31b): V § 31a ide o prechodné ustanovenie, ktoré bude platiť len do dňa nadobudnutia účinnosti dodatku nateraz platného Štatútu Bratislavy vrátane zásad hospodárenia s majetkom, ktoré majú byť podľa § 7b ods. 2 jeho súčasťou.

V § 31b ide o prechodné ustanovenie, ktorým sa má v nadväznosti na navrhnutú úpravu zákona SNR o majetku obcí uvedenú v článku II (tá umožňuje prevod len odo dňa jej účinnosti) umožniť prevod aj toho nehnuteľného majetku z vlastníctva Bratislavy do vlastníctva mestských častí, ktorý bol mestským častiam zverený pred účinnosťou navrhovanej novely. Ide teda len o nehnuteľný majetok, ktorý už bol pred účinnosťou tohto zákona prevedený do správy mestských častí z dôvodu, že slúži na plnenie úloh územnej samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy, ktoré bolo mestských častiam zverené zákonom alebo Štatútom Bratislavy. Týka sa to najmä budov škôl a školských zariadení, zariadení sociálnych služieb, a pod.

Dôvodom takéhoto prevodu je skutočnosť, že tieto budovy je potrebné nielen bežne prevádzkovať, ale najmä ich fyzický stav si vyžaduje investície na údržbu, na zvýšenie ich energetickej hospodárnosti a na ich nevyhnutnú obnovu rekonštrukciou alebo modernizáciou. Rozpočtové pravidlá verejnej správy však nedovoľujú investície do cudzieho majetku. Doteraz vložené nevyhnutné investície z rozpočtov mestských častí do nehnuteľného majetku, ktorého vlastníkom je Bratislava, nie sú v súlade so zákonom.

Stav do budúcnosti rieši článok II tam uvedenou novelou zákona SNR o majetku obcí.

K bodu 41 (príloha): Nová príloha nadväzuje na úpravu § 3 ods. 1 a 2 a odráža aktuálny stav v členení územia Bratislavy.

K článku II

Navrhovaná zmena umožní Bratislave nielen zveriť časť majetku do správy mestským častiam tak, ako doteraz, ale aj previesť ho do vlastníctva mestských častí. Bude sa to však týkať len toho nehnuteľného majetku, o ktorý sa starajú v súvislosti s plnením úloh podľa zákona alebo Štatútu Bratislavy. Dôvodom takejto zmeny je, aby mestské časti nemuseli investovať do nehnuteľného majetku, ktorý nie je v ich vlastníctve.

K článku III

Dôvodom zmeny zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku je odstrániť terajšie pochybnosti o príslušnosti na správu miestnych daní. Navrhovanou úpravou bude možné tento problém vyriešiť v rámci platnej úpravy o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v Štatúte Bratislavy.

K článku IV

Dôvodom splnomocnenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vydať úplné znenie zákona, je zabezpečiť konsolidované znenie 18 rokov starého zákona, v ktorom je zohľadnených šesť noviel z rokov 1990, 1991, 1992, 1998, 2007 a navrhovaného zákona.

K článku V

Navrhuje sa účinnosť od začiatku kalendárneho roka, pretože ten je aj rozpočtovým rokom a účtovným rokom. Dôvodom je skutočnosť, že zákon sa týka majetkových vzťahov a prevodov nehnuteľného majetku a rozpočtovania.

Novelizačné body týkajúce sa počtu poslancov sa navrhuje uviesť do účinnosti tak, aby nové počty boli určené v roku volieb do orgánov samosprávy obcí a reálne sa uplatnili vykonaním týchto volieb.

V Bratislave 18. augusta 2008

zobraziť dôvodovú správu