Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 534/2005 účinný od 01.01.2012
Platnosť od: | 03.12.2005 |
Účinnosť od: | 01.01.2012 |
Zobraziť iba vybrané paragrafy: | Zobraziť |
UPOZORNENIE: Znenia §-ov sú skrátené. Na zobrazenie celého znenia musíte byť zaregistrovaní. ZAREGISTRUJTE SA NA 14 DNÍ BEZPLATNE!
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z. a zákona č. 314/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
„m)
obchodným majetkom súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala,1) eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11; obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu,“.
„s)
finančným prenájmom obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na nájomcu, je súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak
1.
vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu po skončení nájmu na nájomcu a
2.
doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby odpisovania podľa § 26 ods. 1 a nie menej ako tri roky alebo ak je predmetom prenájmu pozemok, doba trvania nájmu pozemku je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného majetku zaradeného do odpisovej skupiny 4, pričom pri postúpení nájomnej zmluvy bez zmeny podmienok na nového nájomcu táto podmienka platí na nájomnú zmluvu ako celok,“.
„v)
životným poistením životné poistenie,2a) z ktorého daňovníkovi bude plynúť príjem po dovŕšení 55 rokov života.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2a znie:
„2a)
Zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
„(3)
Príjmom zamestnanca je aj
a)
suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty,6) na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,
b)
hodnota zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnávateľom na nákup zamestnaneckej akcie určená ako rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie platnou v prvý deň možnosti realizácie opcie a cenou akcie garantovanou opciou, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od akciovej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa.“.
„17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.“.
„20)
Napríklad zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
„i)
podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
j)
rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a jej cenou garantovanou opciou zaplatenou zamestnancom v deň nákupu zamestnaneckej akcie.“.
„d)
z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou.29a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:
„29a)
Napríklad zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
„(10)
Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2 okrem daňovníka, ktorý má z týchto príjmov len príjmy z vykonávania remeselných živností podľa osobitného predpisu,33) ktorý môže uplatniť výdavky vo výške 60 %. Ak daňovník s príjmami podľa odseku 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % z týchto príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.“.
„k)
vrátené poistné na zdravotné poistenie20) zaplatené bez právneho dôvodu a vrátené poistné na sociálne poistenie21) zaplatené bez právneho dôvodu alebo vrátená časť poistného presahujúca správnu výšku poistného,20) o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcom zdaňovacom období alebo predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy podľa § 5 a 6,
l)
príjmy z derivátových operácií.“.
„c)
príjmy podľa odseku 1 písm. k).“.
„b)
cena veci, cenného papiera alebo opcie zistená v čase nadobudnutia, ak nejde o výdavok podľa písmena a), pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny podľa § 25,“.
„(11)
Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. l) sa za výdavky považujú poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií a výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.“.
„a)
dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia,20) individuálneho zdravotného poistenia,20) sociálneho poistenia,21) nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,40) dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia40a) vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu40b) a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 40a a 40b znejú:
„40a)
Zákon č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40b)
§ 40 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 59a znie:
„59a)
§ 18 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov.“.
„e)
poistné na životné poistenie.“.
„(5)
Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 1 písm. c), finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie podľa odseku 1 písm. d) a poistné vynaložené daňovníkom na životné poistenie podľa odseku 1 písm. e) je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk. V prípade jednorazovo zaplateného poistného na životné poistenie dohodnutého na dobu
a)
určitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na zdaňovacie obdobia podľa poistnej doby, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné preukázateľne zaplatené,
b)
neurčitú sa jednorazové poistné rovnomerne rozpočíta na obdobie desiatich po sebe nasledujúcich rokov, a to počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom bolo jednorazové poistné preukázateľne zaplatené.“.
„(6)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. c) musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu35) a na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. d) musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dohodnutá doba platenia účelového sporenia je najmenej desať rokov, pričom daňovníkovi nie je vyplatené plnenie z účelového sporenia pred uplynutím tejto lehoty, a súčasne
b)
plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55. roku života daňovníka.
(7)
Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 1 písm. e) musia byť splnené tieto podmienky:
a)
dohodnutá poistná doba je najmenej desať rokov, pričom výplata poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby je dohodnutá v poistnej zmluve najskôr pre rok, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života, alebo
b)
poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby desiatich rokov od uzavretia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života.“.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 8.
„(8)
Ak daňovník nedodrží podmienky ustanovené v odsekoch 6 a 7, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platieb účelového sporenia a platieb poistného na životné poistenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok; nedodržaním podmienok je aj výplata odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia pred dovŕšením 55 rokov života daňovníka a pred uplynutím desiatich rokov od uzavretia účastníckej zmluvy.“.
„(9)
Ak životné poistenie zanikne neplatením, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím doby desiatich rokov od začiatku životného poistenia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom daňovník dovŕši vek 55 rokov života, daňovník je povinný zvýšiť základ dane o sumu poistného zaplateného na životné poistenie, o ktorú si znížil základ dane, do konca troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu ustanovených podmienok. Za nedodržanie podmienok podľa odseku 7 sa nepovažuje vyplatené plnenie z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia.
(10)
Ak daňovník, ktorý si uplatňoval zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. c), d) alebo e), zomrie, táto skutočnosť sa nepovažuje za nedodržanie podmienok ustanovených v odsekoch 6 a 7. V tomto prípade sa základ dane nezvyšuje.“.
„c)
dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a vytvára a spravuje dôchodkové fondy,40a) sú len príjmy dôchodkovej správcovskej spoločnosti.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74a znie:
„74a)
§ 17 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
„c)
u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu1) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke77a) podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 77 a 77a znejú:
„77)
§ 18 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
77a)
§ 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.“.
„d)
u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia podľa § 17 ods. 1 písm. c), upraví tento výsledok hospodárenia o položky, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”).“.
„(17)
Ak daňovník pred začatím zdaňovacieho obdobia doručí správcovi oznámenie o nezahrnovaní kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, do základu dane v období, v ktorom o nich účtuje, zahrnú sa tieto rozdiely do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky alebo platbe alebo odpisu záväzku. V zdaňovacom období, v ktorom tento daňovník doručí správcovi dane oznámenie o ukončení nezahrnovania týchto kurzových rozdielov do základu dane, zahrnie do základu dane aj kurzové rozdiely vyčíslené v účtovníctve, nezahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.“.
„(27)
Základ dane daňovníka podľa § 2 písm. e) sa vypočíta ako súčet základov dane a daňových strát jednotlivých stálych prevádzkarní a základu dane z tých druhov príjmov, ktoré nie sú súčasťou základu dane stálej prevádzkarne, z ktorých sa daň nevyberá zrážkou podľa § 43 alebo z ktorých vybraním dane zrážkou nie je splnená daňová povinnosť.
(28)
Ak pri zmene sídla alebo miesta skutočného vedenia obchodnej spoločnosti, alebo družstva z územia Slovenskej republiky do niektorého z členských štátov Európskej únie vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, pri vyčíslení základu dane za zdaňovacie obdobie do dňa zmeny sídla alebo miesta skutočného vedenia sa nepoužije odsek 13 o úprave základu dane, ak zostatky účtov vymedzené v odseku 13 sa vzťahujú na majetok vzniknutej stálej prevádzkarne umiestnenej na území Slovenskej republiky. Táto stála prevádzkareň môže odpočítavať aj daňovú stratu vykázanú pred zmenou sídla alebo miesta skutočného vedenia podľa podmienok uvedených v § 30, pričom pokračuje v už začatom odpisovaní majetku právnickou osobou.“.
„o)
úhrn výdavkov (nákladov) na deriváty1) do výšky príjmov (výnosov) z derivátov v úhrne za zdaňovacie obdobie, okrem
1.
daňovníkov, ktorí vykonávajú činnosť podľa osobitného predpisu,88) poisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, zaisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní, ktorým sa výdavok (náklad) na deriváty uzná do výšky účtovanej ako náklad,
2.
zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) na opčnú prémiu k nakúpenej kúpnej a nakúpenej predajnej opcii uzná do výšky účtovanej ako náklad,
p)
výdavky (náklady) na stravovanie vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu,89) ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu89) v súvislosti s výkonom závislej činnosti, alebo daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa písmena e).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 89 znie:
„89)
Zákonník práce.
Zákon č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
„2.
ak na jej odpočítanie platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok, alebo pomerná časť dane z pridanej hodnoty, ak platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane koeficientom podľa osobitného predpisu,6)“.
„o)
úrok pri finančnom prenájme zahrnovaný do základu dane počas celej doby trvania finančného prenájmu podľa osobitného predpisu,1)“.
„(4)
Daňovým výdavkom bánk a pobočiek zahraničných bánk94) a Exportno-importnej banky Slovenskej republiky95) je tvorba opravnej položky k znehodnoteným pohľadávkam z poskytnutých úverov.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 149 znie:
„149)
Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z.“.
„b)
lesnú pestovnú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona;98) tvorba rezervy na lesnú pestovnú činnosť sa určuje v projekte lesnej pestovnej činnosti na obdobie do doby zabezpečenia mladého lesného porastu99) potvrdenom odborným lesným hospodárom,99a) a to aj u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva,1)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 98, 99 a 99a znejú:
„98)
Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
99)
§ 20 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z.
99a)
§ 47 zákona č. 326/2005 Z. z.“.
„e)
nakladanie s odovzdaným elektroodpadom z domácností, ak výrobca pri predaji elektrozariadenia uvádza na doklade vyhotovenom pri predaji sumu recyklačného poplatku a súčasne výška rezervy vypočítaná a preukázaná daňovníkom zodpovedá nákladom spojeným s nakladaním s elektroodpadom.“.
„c)
úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované,“.
„f)
technické zhodnotenie hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu.“.
„(14)
U daňovníka, u ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako kalendárny rok z dôvodu úmrtia, sa uplatní z vypočítaného ročného odpisu alikvotná časť pripadajúca na celé mesiace, počas ktorých daňovník majetok účtoval ako obchodný majetok.1) Zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na kalendárne mesiace uplatní daňovník pokračujúci v činnosti po zomretom daňovníkovi, pričom zvyšná časť odpisu sa uplatní už v mesiaci, v ktorom bol majetok zaevidovaný v majetku daňovníka pokračujúceho v činnosti po zomretom daňovníkovi.“.
„e)
hmotnom majetku a nehmotnom majetku štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorý bol zverený do správy rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo inej právnickej osobe.116a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 116a znie:
„116a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
„a)
obstarávacia cena;118) obstarávacou cenou majetku nadobudnutého od fyzickej osoby darom alebo vkladom je obstarávacia cena zistená u darcu alebo vkladateľa, len ak ide o majetok, ktorý u darcu alebo vkladateľa nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania alebo vkladu by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9,“.
„(2)
Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty podľa odseku 1, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, daňovú stratu odpočítava právny nástupca; ak je právnych nástupcov viac, daňová strata sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.“.
„(2)
Ak daňovník nie je účtovnou jednotkou, na prepočet sa použije priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, s výnimkou uvedenou v odseku 3. Tento kurz sa použije aj na príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov v zahraničí alebo sa na tieto príjmy použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.“.
„a)
plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane122) a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48,
b)
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v odseku 4,“.
„c)
ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky, a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo,122a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 122a znie:
„122a)
Napríklad Viedenský dohovor o diplomatických stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.), Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.).“.
„(5)
Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkovom období podľa odseku 1 je daň vypočítaná zo základu dane uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 platné v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o zápočet dane zaplatenej v zahraničí, o daňový bonus a o daň vybranú podľa § 43, odpočítavanú ako preddavok na daň. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania v bežnom zdaňovacom období k začiatku preddavkového obdobia podľa odseku 1 sa preddavky na daň splatné do začiatku tohto preddavkového obdobia nemenia, pričom ak preddavky na daň zaplatené do tejto zmeny sú vyššie ako preddavky vypočítané z podaného daňového priznania, suma preddavkov z poslednej známej daňovej povinnosti prevyšujúca sumu preddavkov vypočítanú z podaného daňového priznania sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň platených po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.
(6)
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. d) prvého bodu s príjmami podľa § 5, ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane122) ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vo výške vypočítanej z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci spôsobom podľa § 35. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovníkovi bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný.
(7)
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e), s príjmami podľa § 16 ods. 1 písm. b), ktorý vykonáva závislú činnosť u zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane122) ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48, platí preddavky na daň z týchto príjmov zo závislej činnosti miestne príslušnému správcovi dane128) vypočítané z príjmu vyplateného, poukázaného alebo pripísaného na účet daňovníka v príslušnom kalendárnom mesiaci, zníženého o pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ods. 1 písm. a), pri použití sadzby dane podľa § 15, platných v zdaňovacom období, za ktoré boli príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané. Tieto preddavky sú splatné do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol daňovníkovi takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný na účet. Začatie poberania tohto príjmu je povinný daňovník oznámiť miestne príslušnému správcovi dane128) do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom mu po prvýkrát bol takýto príjem vyplatený, poukázaný alebo pripísaný. Ak zo zmluvy, na základe ktorej tento daňovník poberá príjmy,
a)
vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň od začiatku svojho pobytu na území Slovenskej republiky,
b)
nevyplýva, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať viac ako 183 dní, platí preddavky na daň až za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí 183 dní pobytu na území Slovenskej republiky.“.
„a)
predložením dokladu o oprávnenosti nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. b) a § 11 ods. 5 vystaveným oprávneným subjektom poskytujúcim služby podľa § 2 písm. u) a v) a vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela),“.
„Zamestnanec, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5 až 7, alebo zamestnanec, ktorý okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti poberal príjmy, z ktorých sa vyberá daň podľa § 43, pri ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 a nie je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5 až 7, môže písomne požiadať posledného zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) u ktorého si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus, najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy od všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane.122)“.
„d)
že si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) a spĺňa podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 5 až 7,“.
„(7)
Daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania presahujúci sumu 100 Sk zráža zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) odvedie zrazený daňový nedoplatok alebo zrazenú časť daňového nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) postupoval podľa § 36 ods. 5, daňový nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania zníži o sumu daňového bonusu a zohľadní daňový nedoplatok aj v sume 100 Sk alebo nižšej ako 100 Sk. Ak zamestnanec uplatní postup podľa § 50, zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane,122) zamestnancovi, v prípade, ak nebol daňový nedoplatok zaplatený v správnej výške znížením sumy daňového bonusu, zrazí aj daňový nedoplatok v sume 100 Sk alebo nižšej ako 100 Sk najneskôr do 30. apríla po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa vykonalo ročné zúčtovanie.“.
„(11)
Prehľad a hlásenie podľa odseku 9 nie je povinný podať len ten zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane122) alebo zahraničným platiteľom dane podľa § 48, ktorý v príslušnom období nevyplácal príjmy zo závislej činnosti.“.
„j)
príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane,122) ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 5 000 Sk a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33.“.
„b)
v odseku 3 písm. h) je príjem znížený o výdavok vo výške ustanoveného percenta pre tento príjem podľa § 6 ods. 10.“.
„c)
v odseku 3 písm. j) je príjem znížený podľa § 5 ods. 8,
d)
v § 16 ods. 1 písm. d) je príjem znížený o 40 %.“.
„Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu.“.
„(37)
Kurzový rozdiel medzi menovitou hodnotou pohľadávky alebo záväzku zaúčtovanom pri ich vzniku a hodnotou po precenení v období, v ktorom dochádza k inkasu alebo odpisu pohľadávky, respektíve platbe alebo odpisu záväzku, zahrnie sa do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo k inkasu alebo odpisu pohľadávky, alebo k platbe, alebo odpisu záväzku.“.
„(42)
Na podiely na zisku bez majetkovej účasti vyplatené po 1. januári 2005, z ktorých bol vybraný preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
a)
použije § 3 ods. 2 písm. c) tohto zákona, ak ide o člena štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva,
b)
použije § 5 ods. 7 písm. i) tohto zákona, ak ide o zamestnanca obchodnej spoločnosti alebo družstva okrem písmena a), a
c)
vybraná daň do nadobudnutia účinnosti tohto zákona vysporiada najneskôr pri ročnom zúčtovaní podľa § 38 alebo pri podaní daňového priznania podľa § 32.“.
„(43)
Ak sa daňovník rozhodne nezahrnovať kurzové rozdiely do základu dane podľa § 17 ods. 17 počnúc zdaňovacím obdobím roka 2005, oznámenie o ich nezahrnovaní doručí správcovi dane do 31. decembra 2005.
(44)
Súčasťou rozdielov z precenenia cenných papierov nezahrnutých do základu dane v zdaňovacom období roku 2003, ktoré je daňovník povinný zahrnúť do základu dane najneskôr v lehote ukončenej 31. decembrom 2007, sú aj oceňovacie rozdiely z cenných papierov určených na predaj a obchodovanie, vzniknuté z ocenenia cenných papierov reálnou hodnotou, o ktorých bol daňovník povinný účtovať k 1. januáru 2003 na účet výsledku hospodárenia minulých rokov.
(45)
Na výšku vykázanej straty do 31. decembra 2003 odpočítavanej podľa § 30 sa použijú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak počas odpočtu straty podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných do 31. decembra 2003 vykáže daňovník ďalšie straty, na ich odpočet sa použije § 30.
(46)
Rozdiely vzniknuté k 31. decembru 1999 medzi zostatkovou cenou opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku odpisovanej podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, nezahrnuté do výdavkov alebo príjmov daňovníka do konca roka 2004, sa zahrnú do výdavkov alebo príjmov daňovníka najneskôr do konca roka 2006.
(47)
Postup podľa § 11 ods. 10 sa použije aj u daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane podľa § 11 ods. 1 písm. c) až e) v roku 2005.
(48)
Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima.64) Tento postup sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2007.
(49)
Pri predĺžení alebo skrátení dohodnutej doby finančného prenájmu sa výška mesačného odpisu vypočítaná podľa § 26 ods. 8 upraví počnúc mesiacom, v ktorom sa nájomca a prenajímateľ dohodli na zmene doby trvania finančného prenájmu.“.
„Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z. a zákona č. 69/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 29a ods. 1 písm. c) druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „a zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad“.
2.
V § 29a odsek 2 znie:
„“. (2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s používaním colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy; to neplatí, ak je trestný čin páchaný v súbehu s iným trestným činom.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z. z., zákona č. 72/1999 Z. z., zákona č. 121/2001 Z. z., zákona č. 509/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z. z., zákona č. 435/2002 Z. z., zákona č. 161/2003 Z. z., zákona č. 512/2003 Z. z. a zákona č. 618/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
„Správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 500 Sk.“.
„(10)
Ak vláda na základe návrhu ministerstva financií rozhodne o odpustení pohľadávky štátu v zahraničí, táto pohľadávka štátu zaniká.“.
„§ 8
Ponukové konanie
(1)
Správca je povinný prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám v regióne, v ktorom sa tento prebytočný majetok štátu nachádza a ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Záujemca o prebytočný nehnuteľný majetok štátu je povinný preukázať, že tento nehnuteľný majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, bude ho užívať aspoň päť rokov odo dňa jeho nadobudnutia a zároveň musí preukázať finančné krytie na prevádzku tohto nehnuteľného majetku. Ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia, je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie podľa tohto zákona.
(2)
Povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám sa nevzťahuje na prevod
a)
pozemku vo vlastníctve štátu, zastavaného stavbou vo vlastníctve budúceho nadobúdateľa alebo v správe budúceho nadobúdateľa, vrátane priľahlej zastavanej plochy a nádvoria,12a) ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s touto stavbou,
b)
rodinného domu vo vlastníctve štátu doterajšiemu nájomcovi alebo vypožičiavateľovi, ktorý rodinný dom užíval aspoň päť rokov; to platí aj na pozemok zastavaný týmto rodinným domom a priľahlú zastavanú plochu a nádvorie,12a) ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok s týmto rodinným domom,
c)
nehnuteľností, ktoré by mohol budúci nadobúdateľ stavby ako investor stavby nadobudnúť podľa osobitného zákona,13ac) ak podľa vyjadrenia Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky sú splnené podmienky na vyvlastnenie podľa osobitného zákona,13ac)
d)
hnuteľnej veci štátu nadobudnutej správcom podľa § 5 okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť ponúknuť prebytočný majetok štátu štátnym rozpočtovým organizáciám a štátnym príspevkovým organizáciám,
e)
správy prebytočného majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak bude majetok štátu slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním.
§ 8a
Osobitné ponukové konanie
(1)
Účelom osobitného ponukového konania je vytvorenie súťažného prostredia. Osobitné ponukové konanie sa začína zverejnením ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou. Ponuka musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu podľa odseku 5, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení ponuky.
(2)
Správca
a)
je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konania, ak si to v ponuke vyhradil,
b)
môže od záujemcov požadovať zloženie finančnej zábezpeky, ktorú je povinný viesť na osobitnom účte,
c)
je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenové ponuky osôb blízkych,12b) majetkovo prepojených a personálne prepojených s iným záujemcom,
d)
je povinný akceptovať cenovú ponuku vyjadrenú len jednou pevnou sumou.
(3)
Správca písomne pozve na vyhodnotenie cenových ponúk všetkých záujemcov najneskôr päť dní pred konaním vyhodnotenia; neúčasť niektorého záujemcu nie je prekážkou uskutočnenia ich vyhodnotenia. Správca je povinný vyhodnotiť cenové ponuky záujemcov v komisii, ktorej členov vymenúva štatutárny orgán správcu. Pri rovnosti cenových ponúk je správca povinný vyzvať na vyhodnotení zúčastnených záujemcov na zvýšenie cenovej ponuky. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca ponúkne primeranú cenu.
(4)
Správca prevedie majetok štátu záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu. Ak záujemca, ktorý ponúkol v osobitnom ponukovom konaní najvyššiu cenovú ponuku, odstúpi od uzavretia zmluvy o prevode majetku štátu, správca môže vyzvať na uzavretie zmluvy o prevode majetku štátu v poradí ďalšieho záujemcu s cenovou ponukou vo výške aspoň primeranej ceny. Ak cenová ponuka žiadneho záujemcu nedosiahne výšku primeranej ceny, je správca povinný opakovať osobitné ponukové konanie.
(5)
Za primeranú cenu sa na účely tohto zákona pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje všeobecná hodnota majetku podľa osobitného predpisu.13b)
(6)
Správca nie je povinný vykonať osobitné ponukové konanie pri prevode
a)
majetku štátu uvedeného v § 8 ods. 2,
b)
nezastavaného pozemku vo vlastníctve štátu, ak jeho celková výmera nepresahuje 200 m2,
c)
nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva obce za podmienky, že obec bude tento nehnuteľný majetok vo svojom mene využívať na poskytovanie všeobecne prospešných služieb13ad) alebo na výstavbu verejnoprospešných stavieb13ac) a že obec dodrží podmienky uvedené v § 11 ods. 4; to platí aj pri prevode nehnuteľnej veci štátu do vlastníctva vyššieho územného celku,
d)
podielu majetku štátu, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo13c) alebo prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe podľa § 10 ods. 1,
e)
majetku štátu na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb,13d) zdravotníckemu zariadeniu,13e) škole alebo školskému zariadeniu,13f) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom13g) a preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,13d) v zdravotníckom zariadení13e) alebo je najmenej jeden rok zaradené do siete škôl a školských zariadení,13f)
f)
nehnuteľnej veci štátu určenej pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov,
g)
hnuteľnej veci štátu právnickej osobe, ktorá nie je podnikateľom,13g) ak preukázateľne počas najmenej jedného roka vykonáva činnosť zameranú na predchádzanie vzniku vážnych, ťažko liečiteľných chorôb a súvisiacu osvetovú činnosť a ak táto hnuteľná vec jej bude slúžiť na uvedené účely,
h)
inej hnuteľnej veci štátu než uvedenej v písmenách d), e) a g) okrem vecí, ktoré určí zriaďovateľ svojím opatrením; na veci určené v tomto opatrení sa vzťahuje povinnosť vykonať osobitné ponukové konanie.
(7)
Ak správca nie je povinný vykonať ponukové konanie štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám alebo osobitné ponukové konanie, prevedie nehnuteľný majetok štátu aspoň za primeranú cenu s výnimkou prevodu vlastníctva nehnuteľného majetku štátu
a)
obci alebo vyššiemu územnému celku za podmienok uvedených v odseku 6 písm. c),
b)
zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu za podmienok uvedených v odseku 6 písm. e),
c)
pre potreby diplomatického zastúpenia cudzích štátov.
(8)
Ak ani po opakovanom osobitnom ponukovom konaní vykonanom v časovom odstupe aspoň jedného mesiaca neponúkne žiadny záujemca primeranú cenu, ponúkne správca tento majetok obci, v územnom obvode ktorej sa tento majetok nachádza, za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Ak do 30 dní od doručenia ponuky obec nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, ponúkne správca takýto majetok vyššiemu územnému celku, v územnom obvode ktorého sa majetok nachádza, za rovnakých podmienok ako obci.
(9)
Ak aj vyšší územný celok do 30 dní od doručenia ponuky nezašle písomné stanovisko, v ktorom prejaví záujem takýto majetok prevziať za ponúknutú cenu, môže ho správca previesť do vlastníctva alebo správy inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá sa zúčastnila na osobitnom ponukovom konaní a ktorá ponúkla najvyššiu cenu, najmenej však za primeranú cenu podľa odseku 5 zníženú o 50 %. Na vyhodnotenie ponúknutých cien sa vzťahuje odsek 3.
(10)
Pri prevode majetku štátu podľa odsekov 8 a 9 sa § 11 ods. 4 nepoužije.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 12b znie:
„12b)
§ 116, 117 Občianskeho zákonníka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13f znie:
„13f)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.“.
„§ 8b
(1)
Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom štátu vrátane udeľovania súhlasu podľa tohto zákona musia mať písomnú formu s výnimkou uvedenou v § 11 ods. 7, inak sú neplatné.
(2)
Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí je oprávnený a povinný jeho správca. Toto nakladanie sa riadi právnymi predpismi štátu, v ktorom sa majetok štátu nachádza, pričom sa postup upravený v tomto zákone použije primerane. Na nakladanie s majetkom štátu v zahraničí sa súhlas podľa tohto zákona nevyžaduje.
§ 8c
Zriaďovateľ
(1)
Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.
(2)
Súhlas zriaďovateľa na nakladanie s majetkom štátu sa vyžaduje aj vtedy, ak si to zriaďovateľ podľa tohto zákona vyhradí svojím opatrením.
(3)
Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva
a)
ústredný orgán štátnej správy, ktorý zriadil štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu príspevkovú organizáciu,
b)
ústredný orgán štátnej správy, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi alebo v ktorého vecnej pôsobnosti je štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia zriadená zákonom, alebo štátny fond,
c)
ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) a b).
(4)
Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom.“.
„b)
so súhlasom vlády Slovenskej republiky a s predchádzajúcim súhlasom ministerstva financií použiť majetok vo vlastníctve štátu v hodnote prevyšujúcej 1 000 000 Sk ako vklad do základného imania právnickej osoby alebo ako vklad pri založení právnickej osoby,23ab) ktorej jediným zakladateľom je štát.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23ab znie:
„23ab)
§ 154 až 220 Obchodného zákonníka.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
Čl. VII
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
„(2)
Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon13) ustanoví, že sa vedú na samostatnom mimorozpočtovom účte.“.
„Ak konečný prijímateľ, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, zabezpečuje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,33) môže tieto prostriedky poskytovať iným fyzickým osobám alebo právnickým osobám na základe zmluvy.“.
Čl. VIII
Zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 513/2002 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z. a zákona č. 142/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
„13a)
§ 1a písm. j) prvý bod zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona č. 191/2004 Z. z.“.
Čl. IX
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z. a zákona č. 351/2005 Z. z. sa mení takto:
V § 131 sa vypúšťa odsek 3.
Čl. X
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 177/2004 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. 538/2004 Z. z., zákonom č. 539/2004 Z. z., zákonom č. 659/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 314/2005 Z. z. a týmto zákonom.
Čl. XI
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. decembra 2005 okrem článku I bodov desiateho až dvanásteho, pätnásteho, sedemnásteho, devätnásteho, dvadsiateho druhého, dvadsiateho tretieho, tridsiateho tretieho, tridsiateho siedmeho, štyridsiateho prvého, štyridsiateho piateho až päťdesiateho, päťdesiateho druhého, päťdesiateho tretieho, päťdesiateho piateho, päťdesiateho deviateho, šesťdesiateho, šesťdesiateho tretieho, šesťdesiateho štvrtého, sedemdesiateho, sedemdesiateho ôsmeho, sedemdesiateho deviateho, osemdesiateho druhého, deväťdesiateho štvrtého, deväťdesiateho šiesteho až stodruhého, stoštvrtého, stojedenásteho až stopätnásteho, článku V a článku IX, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006, a okrem čl. I bodu tridsiateho piateho, ktorý nadobúda účinnosť 1. mája 2006.
Ivan Gašparovič v. r. Pavol Hrušovský v. r. Mikuláš Dzurinda v. r.