Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 08.11.2017 do 31.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť 

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). 

Návrh zákona vychádza z Plánu legislatívnych úloh na rok 2017 v súvislosti s plnením Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

S prihliadnutím na úlohu č. 4 v mesiaci august Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017 bola do návrhu zákona zapracovaná aj transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), a to             s cieľom vyhnúť sa súčasnému prerokúvaniu dvoch novelizácií zákona kódexového typu. Predkladanou právnou úpravou sa do slovenského právneho poriadku zavádzajú aj implementačné pravidlá pre insolvenčné konanie upravené v nariadení Európskeho parlamentu    a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015)         v platnom znení.

V čl. I sa navrhuje novelizácia Obchodného zákonníka, ktorej cieľom je zamedziť nepoctivým fúziám obchodných spoločností. Navrhuje sa taktiež posilniť zodpovednosť štatutárnych orgánov obchodných spoločností, ako aj spoločníkov obchodných spoločností         v prípadoch, v ktorých uskutočňujú úkony poškodzujúce spoločnosť a precizovať pravidlá pre tvorbu a rozdelenie tzv. iných vlastných zdrojov. Návrh zákona tak reaguje na aplikačné problémy spojené s reťazovými zlúčeniami/splynutiami realizovanými s cieľom vyhnúť sa riadnemu plneniu povinností, či už pri likvidácii spoločností alebo ich úpadku, ako aj na rôzne prístupy vytvorené praxou pri tvorbe kapitálových fondov, ktorých možnosť tvorby zo zákona implicitne vyplýva, ale nie je jasne regulovaná.

Sprísnenie povinností štatutárnych orgánov spoločností sa týka najmä prípadov „faktickej likvidácie“ obchodnej spoločnosti tým, že sa využijú „služby“ tzv. bielych koní a taktiež prípadov, ak posledný jediný štatutár sa vzdá svojej funkcie a spoločnosť ostane bez štatutára.

V nadväznosti na novelizáciu Obchodného zákonníka sa v ďalších novelizačných článkoch vstupuje do Exekučného poriadku vo väzbe na právnu úpravu diskvalifikácie (čl. III), zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov vo vzťahu k úprave kapitálového fondu z príspevkov akcionárov (čl. V a VIII), zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k vydávaniu písomného súhlasu Sociálnej poisťovne v súvislosti s údajmi zapísanými v obchodnom registri (čl. VI) a zákona o obchodnom registri, pokiaľ ide o zavedenie povinnosti spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach a uložiť ju do zbierky listín, zmenu pri preukazovaní ustanovenia do funkcie štatutárneho orgánu alebo jeho člena podpisovými vzormi s úradne osvedčeným podpisom v prítomnosti notára alebo povereného zamestnanca obce, ako aj zmeny pri preverovaní skutočností pred zápisom zmeny spoločníka do obchodného registra zo strany registrového súdu (čl. VII).

V čl. II sa navrhuje doplnenie Trestného zákona zavedením skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý má postihovať tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na prevádzaní majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone.

V čl. IX (zákon o konkurze a reštrukturalizácii) sa navrhuje v súvislosti s opatreniami podľa čl. I najmä sprísniť zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas         a  postihnúť aj také prípady, v ktorých nedošlo, resp. ani nemohlo dôjsť k otvoreniu konkurzu (čo bol predpoklad na vyvodzovanie zodpovednosti), keďže dlžník bol vymazaný z Obchodného registra alebo konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka. Tiež sa navrhuje riešiť prípady svojvoľného popierania pohľadávok veriteľov                 v konkurze a zosúladiť inštitút záverečného vyrovnania ziskov a strát s právnou úpravou podľa Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na právnu úpravu oddlženia sa v čl. IV (zákon o bankách) upravuje otázka zriadenia a vedenia osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka, ako aj rozsah bankových služieb, poskytovaných k tomuto účtu. V čl. X (zákon        o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi) sa precizuje súčasná právna úprava   v záujme zamedziť špekuláciám pri osobnom bankrote tak, že dlžník môže v zásade uzavrieť dohodu o splátkach v Centre právnej pomoci len osobne.

V čl. XI sa navrhuje novelizácia zákona o Obchodnom vestníku, ktorou sa zohľadňuje nová právna úprava autentifikácie podľa zákona o e-Governmente, a jej účelom je umožniť osobám disponujúcim aktivovanou elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti registrácie. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie, a to tak pozitívny, ako aj negatívny. 

Návrh zákona bol dňa 8. augusta 2017 prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 14. augusta 2017 Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky. Vláda návrh zákona prerokovala a schválila dňa 16. augusta 2017.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

1. Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

čl. 49, čl. 50 ods. 1 a 2 (g), čl. 114, 115 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, 

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty 

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011) v platnom znení

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v EÚ L 141, 5.6.2015) v platnom znení

smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii: 

1. a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016) je potrebné transponovať do 9. júna 2018.

1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády bola určená na august 2017.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica transponovaná predmetným návrhom zákona v plnom rozsahu.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný   

6. Gestor a spolupracujúce rezorty: 

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Doložka vybraných vplyvov

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky. 

** nepovinné

B. Osobitná časť 

K Čl. I (Obchodný zákonník)

K bodu 1 (§ 12 ods. 4)

Navrhuje sa zosúladenie pojmov používaných v Obchodnom zákonníku v súvislosti so zverejňovaním rozhodnutí súdu. Pojem „zverejniť“ používa napr. zákon č. 757/2004 Z. z.           o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v rámci režimu zverejňovania súdnych rozhodnutí podľa § 82a, rovnako tak zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona        č. 316/2016 Z. z. (ďalej len „zákon č. 91/2016 Z. z“) i procesný kódex – Civilný sporový poriadok.

K bodu 2 (§ 13a ods. 1)

V súčasnosti môže dôjsť k vylúčeniu fyzickej osoby len rozhodnutím súdu alebo na jeho základe. Ustanovenie má vytvoriť do budúcnosti základ pre tú možnosť, aby k vylúčeniu mohlo dôjsť aj na základe rozhodnutia iného orgánu (napr. správneho, daňového), a to za porušenia, ktoré špecifikuje relevantná sektorová legislatíva (dane, clá, zamestnanosť, sociálne veci).

K bodu 3 (§ 17)

Vzhľadom na zavedenie nového pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ v § 17 ods. 2 návrhu sa za účelom zjednotenia pojmov v rámci právnej úpravy obchodného tajomstva nahrádza slovo „podnikateľ“ pojmom „majiteľ obchodného tajomstva“, čo zodpovedá aj dikcii preberanej smernice. Zároveň obsahové zameranie definície pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ je vhodnejšie z toho dôvodu, že zahŕňa okrem personálneho znaku – v podobe  nakladania s obchodným tajomstvom fyzickou či právnickou osobou, ktorá je oprávnená, i vecný znak – súvislosť s podnikom, ktorý prevádzkuje uvedená osoba, teda podnikateľ. Inak povedané, majiteľom obchodného tajomstva je ten podnikateľ, ktorý s predmetom obchodného tajomstva vzťahujúcim sa k podniku nakladá oprávnene. Pojem majiteľ sa zdá vhodnejším i z toho dôvodu, že samotné obchodné tajomstvo je predmetom subjektívnych práv a je majetkovým právom, pôsobiacim erga omnes. 

K bodu 4 (§ 17 ods. 2 až 4)

V § 17 Obchodného zákonníka sa navrhujú zaviesť tri nové pojmy - majiteľ obchodného tajomstva, rušiteľ obchodného tajomstva a tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu. Zavedením uvedených pojmom dochádza k transpozícií čl. 13 ods. 2 až 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how            a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016), (ďalej len „smernica“), ktorá obsahuje definície týchto pojmov. Tieto pojmy sú pritom v návrhu upravené s prihliadnutím na koncepciu Obchodného zákonníka a návrh zákona s nimi pracuje i v nasledujúcich novozavedených ustanoveniach (napr. pri neodkladných opatreniach či prostriedkoch nápravy). 

K výkladu pojmu „majiteľ obchodného tajomstva“ pozri odôvodnenie k bodu 3.

Rušiteľom obchodného tajomstva na účely návrhu zákona je ten, kto neoprávnene do práva k obchodnému tajomstvu zasiahol jeho získaním, sprístupnením, zverejnením alebo obchodné tajomstvo svojim neoprávneným konaním ohrozuje. Len tejto osobe môžu byť            v dôsledku jej protiprávneho konania súdom uložené (nariadené) neodkladné alebo nápravné opatrenia. Rušiteľom obchodného tajomstva pritom môže byť fyzická alebo právnická osoba. Napriek tomu, že smernica uvádza pojem „porušovateľ“, je vhodnejšie nahradiť tento pojem pojmom „rušiteľ obchodného tajomstva“, pričom pojem rušiteľ Obchodný zákonník používa i v rámci právnych prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži. 

Síce zákonodarca pojem „ohrozenie obchodného tajomstva“ v návrhu zákona nedefinuje, je zrejmé, že ho možno vnímať ako konanie s cieľom porušiť obchodné tajomstvo (jeho neoprávneným získaním, sprístupnením alebo využitím), pričom k tomuto nežiadúcemu následku ešte nedošlo, ale reálne tento následok hrozí. Právny poriadok tento všeobecne známy pojem bez potreby jeho obsahového  vymedzenia zavádza v množstve právnych predpisov. Samotný Obchodný zákonník ho používa pri ochrane obchodného mena – rovnako                      s negatívnymi následkami pre toho, kto sa ohrozenia obchodného mena dopustí. Okrem toho, ohrozenie práv pozná i Autorský zákon, Občiansky zákonník, či ďalšie právne predpisy.  

V odseku 4 sa zavádza  pojem „tovar porušujúci právo k obchodnému tajomstvu“. Ide o určitú komoditu (materiál, výrobok), ktorá je nositeľom obchodného tajomstva, resp. ktorá v akomkoľvek štádiu jej „existencie“ nadobúda v dôsledku porušenia obchodného tajomstva neoprávnenú hodnotu. Uvedená definícia sa v návrhu zákona ďalej využíva v súvislosti s ukladaním nápravných opatrení spočívajúcich v možnosti stiahnuť uvedený tovar z trhu, prípadne upraviť jeho vlastnosti tak, aby bolo odstránené porušovanie obchodného tajomstva.

K bodu 5 (§ 18)

Opätovne ide o zjednotenie pojmov zavedených v § 17 návrhu zákona.

K bodu 6 (§ 19)

V súvislosti so zavedením nových pojmov dochádza v návrhu zákona k  rozčleneniu § 17 na odseky. V § 19 Obchodného zákonníka je preto potrebné precizovať odkaz na pojem obchodné tajomstvo, ktorého definíciu návrh zavádza v § 17 ods. 1.

K bodu 7 (§ 20)

Obchodné tajomstvo v zmysle súčasnej právnej úpravy využíva prostriedky ochrany, ktoré sú zavedené v treťom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka - právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži. Keďže návrh zákona vychádza z koncepcie, že ochrana obchodného tajomstva okrem prostriedkov, ktoré sú uvedené v rámci ochrany hospodárskej súťaže, vyžaduje i osobitné prostriedky ochrany vyjadrené v novom štvrtom diele piatej hlavy Obchodného zákonníka, patrí obchodnému tajomstvu širší okruh právnych prostriedkov, ako len ochrana pri nekalej súťaži. V nadväznosti na to § 55a hovorí o subsidiárnom použití ustanovení o právnych prostriedkoch ochrany proti nekalej súťaži, pokiaľ osobitné ustanovenia štvrtého dielu piatej hlavy Obchodného zákonníka neupravujú právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva osobitne. Preto skutočnosť, že vlastníkovi obchodného tajomstva prislúcha nielen ochrana uvedená v rámci ustanovení o nekalej súťaži, ale aj osobitné právne prostriedky ochrany obchodného tajomstva v spomínanom novom diele, sa navrhuje vyjadriť vypustením slov „ako pri nekalej súťaži“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 11  (k § 55a).

K bodu 8 (§ 40 ods. 1 a 2)

Predkladaná úprava má za cieľ zjednotiť povinnosti podľa Obchodného zákonníka s povinnosťami podľa  účtovných predpisov (§ 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve) vzhľadom na fungovanie registra účtovných závierok za zachovania pravidla, že splnením povinnosti uloženia závierky do registra účtovných závierok sa považuje za splnenú aj povinnosť uloženia listiny do zbierky listín, nakoľko register účtovných závierok a zbierka listín medzi sebou s cieľom zníženia administratívnej záťaže komunikujú. Lehota na schválenie účtovnej závierky je maximálna, rovnako tak lehota na jej uloženie do zbierky listín. Do zbierky listín sa údaje z registra účtovných závierok v zásade prenášajú automatizovane.

K bodu 9 [§ 44 ods. 2 písm. g)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcou v zjednotení terminológie v súvislosti s osobitnou skutkovou podstatou nekalej súťaže uvedenou v § 51 Obchodného zákonníka, ktorá spočíva v porušení obchodného tajomstva.

K bodu 10 (§ 51)

K odsekom 1 až 5

Vzhľadom na účel smernice, ktorá vyžaduje „stanoviť, ktoré konanie a praktiky sa majú považovať za neoprávnené získanie využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva“, sa navrhuje precizovanie a rozšírenie definície skutkovej podstaty porušenia obchodného tajomstva. Zároveň návrh nadväzuje na skutkovú podstatu zavedenú v platnej právnej úprave – porušenie obchodného tajomstva, pričom pod množinu pojmu „porušenie“ sa podriaďuje neoprávnené konanie v podobe získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. 

Odseky 2 až 5 vymedzujú druhy konaní, ktoré možno vnímať ako porušenie obchodného tajomstva. Doplnením predmetných odsekov zároveň dochádza k prebratiu čl. 4 smernice. Za neoprávnené získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva pritom možno považovať aj iné spôsoby konania, ktoré sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako tie, ktoré sú uvádzané v odsekoch 2 až 5, ide totiž len o demonštratívny výpočet. 

K odseku 6

Na rozdiel od predchádzajúcich odsekov odsek 6 ustanovuje, ktoré konanie nemožno považovať za neoprávnené. Vymedzenými druhmi konania teda nedochádza k porušovaniu práv majiteľa obchodného tajomstva. Výpočet konaní, ktoré nemožno považovať za porušenie práv k obchodnému tajomstvu, predstavuje transpozíciu čl. 3 smernice.

Písmeno a) uvedeného odseku reaguje na situáciu, kedy na základe vlastnej tvorivej činnosti osoby, táto obchodné tajomstvo objaví alebo vytvorí bez ohľadu na skutočnosť, že patrí aj inej osobe. Pokiaľ sa tak stane, možno aj túto osobu považovať za majiteľa obchodného tajomstva, ktorý požíva ochranu. V rámci obchodného tajomstva totiž neplatí „právo prednosti“ ako napr. v prípade patentových práv, a obchodné tajomstvo nemožno obmedzovať tým spôsobom, že môže patriť len výlučne jednej osobe. Objav alebo vytvorenie tak možno považovať za originárny spôsob nadobudnutia práv k obchodnému tajomstvu.

Písmeno b) uvedeného odseku sa týka tzv. reverzného inžinierstva, teda postupu, na základe ktorého sa dá odkryť výrobný postup alebo mechanizmus fungovania určitého predmetu. Neoprávnené postupy reverzného inžinierstva sa využívajú napríklad za účelom zhotovenia počítačového programu na základe odhalenia zdrojového kódu. V zmysle smernice pritom takýto postup (na rozdiel od autorskoprávnych aspektov ochrany) nemá byť považovaný za neoprávnený s výnimkou prípadu, že zákaz tejto „spätnej analýzy“ vyplýva osobe, ktorej sa stal predmet prístupný, priamo zo zmluvy.

Skutočnosti, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôžu tvoriť dôvod pre obmedzenie práva na informácie v prípade zamestnancov ani ich kolektívnych zástupov pri výkone zastupovania, či už na lokálnej alebo nadnárodnej úrovni (napr. rokovania na úrovni európskej zamestnaneckej rady). Spravidla sa sprístupnenie obchodného tajomstva vyžaduje i na účely výkonu činnosti či povolania zamestnancov. Samozrejme, ani takéto sprístupnenie obchodného tajomstva sa nepovažuje za neoprávnené. Rovnako však treba pripomenúť, že keďže môže ísť v zmysle Zákonníka práce o informácie, ktoré môžu poškodiť zamestnávateľa, možno od zamestnancov vyžadovať, aby tieto informácie považovali za dôverné. 

  Z písmena d) vyplýva demonštratívny charakter uvedeného ustanovenia, pretože nielen získanie obchodného tajomstva podľa predchádzajúcich písmen, ale i akékoľvek iné konanie (za predpokladu, že je v súlade so zásadou poctivého obchodného styku a súčasne nezasahuje do práv tretích osôb) sa môže považovať za oprávnené – napr. v prípade sprístupnenia obchodného tajomstva majiteľom obchodného tajomstva na základe zmluvy o franchisingu. 

K odseku 7

Odsek 7 reaguje na osobitné právne predpisy slovenského právneho poriadku alebo Európskej únie, ktoré môžu zakotviť situácie, kedy konanie, ktoré by za určitých okolností mohlo byť považované za neoprávnené, v rozsahu uvedenom v právnych predpisoch neoprávneným nebude. Možno hovoriť napríklad o sprístupnení informácií, ktoré tvoria obchodné tajomstvo na účely trestného alebo administratívneho konania, či na iné úradné účely (účtovné závierky, audit, sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií).

K bodu 11 (Prvá časť, hlava V, diel III, oddiel 1)

Navrhuje sa zaviesť členenie dielu III na oddiely I a II za účelom odlíšenia všeobecných prostriedkov ochrany nekalej súťaže - ktoré sú využiteľné aj pri ochrane obchodného tajomstva, od prostriedkov osobitných, využiteľných len v prípade porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva.

K bodu 12 (§ 55 ods. 2)

Opätovne ide o zjednotenie terminológie v právnom poriadku nahradením slova „uverejniť“ slovom „zverejniť“. Pozri tiež odôvodnenie k bodu 1.

V § 55 ods. 2  sa  navrhuje  doplniť rovnako, ako tomu je v prípade uloženia trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku podľa zákona č. 91/2016 Z. z., povinnosť súdu, aby            v prípade uloženia povinnosti zverejnenia odsudzujúceho rozsudku určil okrem rozsahu, spôsobu a formy zverejnenia rozsudku i lehotu na splnenie tejto povinnosti.

K bodu 13 (§ 55a až 55d)

K § 55a 

V § 55a sa navrhuje vyjadriť vzťah všeobecnej úpravy prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži uvedenej v diele III oddiele 1, k špeciálnej právnej úprave oddielu 2, ktorá zakotvuje nad rámec všeobecnej právnej úpravy ďalšie právne prostriedky využiteľné len pri porušení obchodného tajomstva. Všeobecná úprava sa v prípade obchodného tajomstva využije ďalej v prípade, ak osobitné ustanovenia oddielu 2 neustanovujú odlišnú úpravu. Všeobecná úprava sa naďalej využíva z dôvodu, že koncepčne skutková podstata porušenia obchodného tajomstva ostáva súčasťou nekalosúťažného konania.

K § 55b

K odseku 1

Zavádzajú sa prostriedky ochrany vo forme neodkladných opatrení. Ide o špecifickú právnu úpravu neodkladných opatrení oproti tým, ktoré obsahuje tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku, pričom ich účel a charakter ostáva rovnaký. Potreba zakotviť osobitné neodkladné opatrenia vyplýva z toho, že porušenie obchodného tajomstva môže mať pre majiteľa obchodného tajomstva ničivé účinky, keďže napríklad v prípade jeho sprístupnenia širokej verejnosti (prostredníctvom internetu, novín) neprichádza do úvahu možnosť navrátenia do pôvodného stavu. V dôsledku toho sa navrhujú stanoviť aj v prípade obchodného tajomstva rýchle a účinné opatrenia na okamžité ukončenie porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, ktorými možno flexibilne reagovať na vzniknutú situáciu  bez toho, aby bolo potrebné čakať na rozhodnutie vo veci samej. Písmená a) až d) obsahujú výpočet druhov neodkladných opatrení, pričom súd môže uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva jedno, ale aj viac neodkladných opatrení popri sebe.

K odseku 2

V prípade, ak to súd so zreteľom na okolnosti prípadu považuje za možné a účelné (najmä vo vzťahu k závažnosti zásahu do práv osoby dotknutej neodkladným opatrením, resp., ak to dovoľujú majetkové pomery majiteľa obchodného tajomstva), môže podmieniť nariadenie neodkladného opatrenia povinnosťou majiteľa obchodného tajomstva zložiť zábezpeku slúžiacu na krytie náhrady škody alebo ujmy, ktorá vznikla nariadením neodkladného opatrenia rušiteľovi obchodného tajomstva. Škoda v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť tým, že musí obmedziť alebo ukončiť svoje podnikateľské aktivity, napr. prestať vyrábať určitý sortiment výrobkov alebo ich stiahnuť z trhu, či dokonca zničiť. Uvedené ustanovenie transponuje čl. 11 ods. 4 smernice. Výška tejto záruky (kaucie) sa líši v závislosti od druhu uloženého neodkladného opatrenia i predpokladanej škody, ktorá ním môže rušiteľovi obchodného tajomstva vzniknúť. 

K odseku 3

V súlade s čl. 10 ods. 2 smernice sa zavádza možnosť súdu, namiesto neodkladných opatrení podľa odseku 1, uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť, aby zložil do úschovy súdu dostatočnú zábezpeku, ktorá slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním rušiteľa obchodného tajomstva a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia. Ak vznikne škoda alebo ujma vyššia, ako je zložená zábezpeka, a bude právoplatne priznaná, bude povinný ju rušiteľ obchodného tajomstva samozrejme nahradiť. Keďže ochrana obchodného tajomstva vrátane prostriedkov nápravy je veľmi obdobná tej, ktorá prislúcha predmetom práva duševného vlastníctva, primerane sa pri ukladaní zábezpeky podľa tohto odseku použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku vo vzťahu k zábezpeke na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva podľa § 342. Pokiaľ rušiteľ obchodného tajomstva zábezpeku zloží, nevzniká mu právo domáhať sa, aby mu obchodné tajomstvo bolo sprístupnené.

K odseku 4

Súd pri posúdení návrhu majiteľa obchodného tajomstva na nariadenie neodkladného opatrenia musí dostatočne zistiť skutkový stav, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 je vážnym zásahom do práv povinnej osoby (rušiteľa obchodného tajomstva). Preto má mať súd za dostatočne preukázané, že obchodné tajomstvo existuje, navrhovateľ je majiteľom obchodného tajomstva a že skutočne došlo k porušeniu alebo ohrozeniu obchodného tajomstva. Za týmto účelom súd môže od majiteľa obchodného tajomstva, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovať (pokiaľ uvedené skutočnosti nevyplývajú z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), aby doplnil dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Uvedeným ustanovením sa preberá čl. 11 ods. 1 smernice, ktorej cieľom je zároveň, aby žiadne neodkladné či nápravné opatrenie nespôsobilo možnosť podávania neodôvodnených návrhov zo strany majiteľa obchodného tajomstva konajúceho v rozpore s dobrou vierou, s cieľom napr. diskvalifikovať iného konkurenta na trhu napríklad tým, že zákazom dovozu tovaru nariadeným súdom sa dostane do omeškania pri plnení svojich zmluvných záväzkov.

K odseku 5

Ide o  transpozíciu čl. 11 ods. 2 smernice, v ktorej sú vymedzené určité skutočnosti, na ktoré je súd pri nariadení neodkladného opatrenia  povinný prihliadať a ktoré môžu byť zároveň i kritériami pri výbere vhodného druhu nápravného opatrenia vymedzeného v odseku 1. Opatrenia zvolené súdom pri nariadení neodkladného, rovnako i nápravného opatrenia podľa      § 55c musia rešpektovať zásadu proporcionality a to tak, aby spĺňali cieľ, ktorým je zabezpečiť hladké fungovanie trhu v oblasti výskumu a inovácií, a to najmä tým, že by mali mať odrádzajúci účinok proti neoprávnenému získaniu, využitiu a sprístupneniu obchodného tajomstva, avšak zároveň neprimerane neobmedzovali základné práva a slobody, verejný záujem, práva spotrebiteľov, či voľný pohyb osôb.

K odseku 6

V prípade právnej úpravy neodkladných opatrení sa navrhuje pri postupe súdu pri nariadení  i zrušení, či zániku neodkladných opatrení i na iný postup súdu primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku, s výnimkou § 327 časti vety za bodkočiarkou. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku „ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú“. Výnimka vo vzťahu k odstraňovaniu vád sa v prípade postupu súdu pri nariadení neodkladného opatrenia nepoužije z dôvodu, že v prípade, ak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebudú priložené dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť návrhu, môže súd podľa § 55 ods. 4 majiteľa obchodného tajomstva vyzvať na ich doplnenie. Tým sa čiastočne prelamuje prejednacia zásada, ktorá je príznačná pre sporové konania podľa Civilného sporového poriadku.

K § 55c

K odsekom 1 až 3

§ 55c sa vzťahuje na rozhodovanie súdu vo veci samej. Pokiaľ súd meritórnym rozhodnutí vysloví, že právo k obchodnému tajomstvu bolo porušené, uloží zároveň týmto rozhodnutím rušiteľovi obchodného tajomstva jedno alebo viac nápravných opatrení podľa odsekov 1 až 3. Návrh zákona tieto druhy povinností uložených meritórnym rozhodnutím nazýva súhrnne aj nápravnými opatreniami.  Ich zmyslom je totiž „napraviť“ protiprávny stav, ktorý bol  súdom v konaní preukázaný. Ak tomu nebránia dôvody hodné osobitného zreteľa (napríklad insolventnosť rušiteľa obchodného tajomstva), nápravné opatrenie podľa odseku 1 písm. d) a všetky nápravné opatrenia podľa odseku 2 majú byť vykonané na náklady rušiteľa obchodného tajomstva. Zavedením nápravných opatrení sa preberá čl. 12 smernice.

K odsekom 4 a 5

Odsek 4 návrhu v súlade s čl. 13 ods. 3 smernice zavádza alternatívu rozhodnutia vo veci samej vo vzťahu k nápravným opatreniam podľa odsekov 1 a 2. Súd v prípade, ak budú kumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia, môže  namiesto  nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 uložiť rušiteľovi obchodného tajomstva povinnosť poskytnúť majiteľovi obchodného tajomstva peňažnú náhradu. Samozrejme, výška peňažnej náhrady zodpovedá porušeniu obchodného tajomstva, zároveň však podľa odseku 5 nemôže presiahnuť výšku odmeny, ktorá by zodpovedala odmene majiteľa obchodného tajomstva, ak by využitie obchodného tajomstva rušiteľovi obchodného tajomstva umožnil        a s prihliadnutím na dobu, po ktorú sa obchodné tajomstvo neoprávnene využívalo. Uvedené ustanovenie pritom zmierňuje tvrdosť neodkladných opatrení, ktoré sa môžu viazať aj na subjekt, ktorý sprístupnil alebo využil obchodné tajomstvo, získané od tretej osoby, ktorá sama nebola majiteľom obchodného tajomstva. I takýmto konaním spočívajúcim v neoprávnenom sprístupnení alebo využití obchodného tajomstva totiž osoba nadobúda postavenie rušiteľa obchodného tajomstva. Pokiaľ je naplnená predtým uvedená podmienka a zároveň by vykonanie nápravných opatrení spôsobilo rušiteľovi obchodného tajomstva neprimeranú ujmu, pričom peňažná náhrada sa javí ako uspokojivá, súd rozhodne o uložení tohto druhu povinnosti.

K odseku 6

Keďže uložením nápravných opatrení podľa odsekov 1 a 2 nemusí dôjsť k odstráneniu škody alebo ujmy, ktorá vznikla majiteľovi obchodného tajomstva, ponecháva sa možnosť majiteľa obchodného tajomstva domáhať sa popri nápravných opatreniach i náhrady škody. Táto možnosť pritom vyplýva z prostriedkov ochrany proti nekalej súťaži, z § 53 Obchodného zákonníka. Okrem náhrady škody, ktorá zahŕňa skutočnú škodu i ušlý zisk, sa v zmysle uvedeného ustanovenia možno domáhať i primeraného finančného zadosťučinenia (ktorým sa nahrádza nemateriálna ujma v peniazoch, napr. v prípade poškodenia dobrej povesti majiteľa obchodného tajomstva) a vydania bezdôvodného obohatenia. V prípade uvedených prostriedkov nápravy totiž návrh neobsahuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu v rámci právnych prostriedkov ochrany obchodného tajomstva.

K odseku 7

Pozri odôvodnenie k § 55b ods. 5.

K odseku 8

V uvedenom odseku sa v nadväznosti na čl. 11 ods. 3 smernice ustanovuje možnosť súdu zrušiť svoje rozhodnutie vtedy, ak skutočnosti, ktoré boli obchodným tajomstvom, už nemožno ďalej za obchodné tajomstvo považovať z dôvodu, že „odpadli“ niektoré z definičných znakov obchodného tajomstva alebo zanikol dôvod, pre ktorý bolo nápravné opatrenie uložené a zároveň je splnená kumulatívne podmienka, že sa tak stalo bez pričinenia rušiteľa obchodného tajomstva. Príkladom, kedy obchodné tajomstvo prestalo spĺňať definičné znaky, môže byť situácia, kedy sa skutočnosti, napr. výrobný postup určitého predmetu, prípadne materiály a látky, z ktorých bol predmet zhotovený, stanú z vôle majiteľa obchodného tajomstva verejne dostupnými. Tým prestane byť naplnený jeden zo znakov obchodného tajomstva, a to utajenie obchodného tajomstva, ktoré majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. Zrušenie rozhodnutia ďalej prichádza do úvahy vtedy, ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo vydané. Dôvodom, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je porušenie obchodného tajomstva. Pokiaľ napríklad rušiteľ obchodného tajomstva získal na základe zmluvy s majiteľom obchodného tajomstva možnosť obchodné tajomstvo využívať, nekoná protiprávne a niet dôvodu pre trvanie povinnosti uloženej v rozhodnutí súdu.

Vydania takéhoto rozhodnutia sa môže domáhať rušiteľ obchodného tajomstva, ktorý ďalším trvaním opatrení uložených súdom je voči ostatným osobám, ktoré obchodné tajomstvo získali, obmedzený, napríklad z dôvodu, že uvedené výrobky nemôže vyrábať, dovážať, či uvádzať na trh. Uvedené ustanovenie je prelomením prekážky res iudicata v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus - t. j. výhrady, že v prípade, ak sa v budúcnosti zmenia podmienky, na základe ktorých založil súd povinnosť zdržania sa určitej povinnosti do budúcnosti, je možné rozhodnutie uložené súdom zmeniť. 

Potreba zavedenia určitého „revízneho ustanovenia“ možnosťou zrušenia rozhodnutia súdu je proporcionálna k nedôvodnému a neprimeranému zaťaženiu rušiteľa obchodného tajomstva, ktorý napriek uloženej trvácej povinnosti plynúcej z porušenia obchodného tajomstva, už naďalej protiprávny stav neudržiava. Napriek tomu, že v právnom poriadku platí zásada res iudicata, obdobné ustanovenie možno pozorovať i v § 71 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého „dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.“.

K § 55d

K odseku 1 

Jedným z účinných prostriedkov nápravy, ktorý má mať prevažne výchovný charakter, je možnosť zverejnenia rozhodnutia súdu, ktorým bolo vyslovené porušenie obchodného tajomstva. Súd môže rozhodnúť o tejto povinnosti v prípade, ak je to potrebné vzhľadom na závažnosť porušenia obchodného tajomstva, ktorá zároveň odôvodňuje potrebu oboznámiť s protiprávnym konaním rušiteľa obchodného tajomstva i verejnosť. Vzhľadom na primerané použitie § 53 Obchodného zákonníka je ponechaná možnosť súdu vysloviť, kde a akým spôsobom bude rozhodnutie zverejnené (čo zahŕňa aj možnosť určiť jednu alebo viaceré prevádzkarne alebo organizačné zložky rušiteľa obchodného tajomstva),v akej forme (napríklad na webovom sídle rušiteľa obchodného tajomstva, ak ho má zriadené, či v iných médiách, umiestnením priamo v priestoroch prevádzkarne) a v akej lehote má rušiteľ obchodného tajomstva uvedenú povinnosť splniť.

K odsekom 2 a 3

Súd pri ukladaní tejto povinnosti prihliada na skutočnosti uvedené v odseku 2. Zároveň vzhľadom na význam obchodného tajomstva platí všeobecná povinnosť zachovávať dôvernosť obchodného tajomstva tak počas konania pred súdom, ako aj pri zverejnení rozhodnutia, čo znamená, že nemožno zverejniť rozhodnutie v celom rozsahu, pokiaľ niektorá časť (časti) rozhodnutia obsahujú informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom. V takom prípade sa zverejní len tá časť rozhodnutia, ktorá predmetné informácie neobsahuje. Rovnako sa pri zverejnení rozhodnutia rešpektuje aj ochrana osobných údajov, preto sa musí  pred zverejnením rozhodnutia zabezpečiť anonymizácia údajov umožňujúcich identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od rušiteľa obchodného tajomstva v zmysle zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie o zverejňovaní súdnych rozhodnutí bolo do návrhu zapracované v nadväznosti na čl. 15 smernice.

Prostriedky ochrany obchodného tajomstva, boli vzhľadom na špecifickosť obchodného tajomstva, ktoré je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku i smernice (EÚ) 2016/943, zakotvené v rámci právnej úpravy Obchodného zákonníka. Po vyhodnotení používania nových procesných noriem v praxi a následných prípadných zmenách v nich nie je  vylúčené, že bude potrebné zvážiť systematické zakotvenie prostriedkov ochrany obchodného tajomstva v právnych predpisoch, ktoré upravujú konanie pred súdom. 

K bodu 14 (§ 66 ods. 3 až 5)

V § 66 ods. 3 sa upravuje povinnosť podať návrh na zrušenie spoločnosti, ak sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti, v prípade spoločnosti, ktorá ostala bez jediného zapísaného štatutárneho orgánu po dlhšiu dobu. Táto povinnosť sa ukladá tomu, kto ako jediný štatutár vykonával funkciu naposledy. Od takejto osoby je spravodlivé vyžadovať, o to viac, ak sa jej vzťah so spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, aby aj po zániku funkcie urobila v mene spoločnosti úkony, ktoré predídu prípadnej ujme osôb, ktoré s ňou vstúpili do právnych vzťahov. Takýto bývalý štatutár bude podávať návrh na konkurz v mene spoločnosti (tzv. dlžnícky návrh) a pri jeho nepodaní včas môže zodpovedať za škodu.

Aby sa predchádzalo nejasnostiam v aplikačnej praxi, zákonodarca zároveň v odseku 4 zavádza pravidlo zániku funkcie člena štatutárneho orgánu, podľa ktorého, ak člen štatutárneho orgánu musí podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní spĺňať podmienky pre výkon funkcie, jeho funkcia zanikne ku dňu, kedy tieto podmienky prestal spĺňať.

V odseku 5 sa upravuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu povinný poskytovať súčinnosť za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Predmetnú súčinnosť je však povinný vykonávať len v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Zároveň tiež platí, že za takúto súčinnosť má voči spoločnosti právo na náhradu nákladov. Vo svojej podstate ide o súčasť povinnosti aj po zániku oprávnenia konať za spoločnosť a uskutočňovať úkony v záujme toho, aby spoločnosť, v ktorej pôsobil ako štatutár, neutrpela ujmu.

K bodu 15 (§ 66 ods. 7)

Navrhovaná právna úprava je ďalším prvkom v boji proti formálnemu ustanoveniu riadiacich orgánov obchodných spoločností (tzv. bielych koní), a to v prípade, ak spoločnosť je fakticky riadená osobou v pozadí, ktorá rozhoduje o obchodnom vedení, bez jej účasti sa neprijme žiadne zásadnejšie rozhodnutie týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. Vychádza z myšlienky, že absencia formálneho ustanovenia do funkcie nemôže osobu, ktorá túto pôsobnosť v skutočnosti realizuje, zbaviť jej zodpovednosti za spôsobenú škodu. Takáto osoba nemá byť postihovaná len podľa všeobecných pravidiel zodpovednosti za škodu, ale podľa osobitných pravidiel o zodpovednosti za škodu štatutárnych orgánov.

Z komparatívneho hľadiska je niekoľko základných prístupov k postihovaniu osôb stojacich v pozadí a ovládajúcich riadenie spoločnosti. 

Navrhovaná úprava je inšpirovaná nemeckou a rakúskou judikatúrou a právom common law, nekopíruje však žiadne z nich. 

Navrhovaná právna úprava postihuje niektoré situácie, ktoré by boli kryté prípadom faktického riadenia, ako aj tieňového riadenia, resp. zodpovednosti za škodu spôsobenú vplyvom na obchodnú spoločnosť. 

Navrhovaná norma má dva základné predpoklady:  

1. a) Osoba vykonáva pôsobnosť štatutárneho orgánu

Musí ísť o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu, teda o faktické plnenie takých úloh, ktoré prislúchajú práve štatutárnemu a nie inému orgánu, a tým je zásadné vykonávanie obchodného vedenia. Z titulu vykonávania pôsobnosti štatutárneho orgánu mu vyplýva oprávnenie konať navonok vo všetkých veciach obchodnej spoločnosti. 

Preto, hoci určitá osoba bude napríklad poverená určitým úsekom obchodného vedenia alebo bude na ňu inak delegovaná časť obchodného vedenia (poverený pracovník, vedúci zamestnanec), alebo bude oprávnená uskutočňovať úkony v mene spoločnosti, nepôjde ešte bez ďalšieho o vykonávanie pôsobnosti štatutárneho orgánu. Štatutárny orgán je ten, kto je oprávnený vykonávať obchodné vedenie a aj ho štrukturovať či delegovať a v prípade, že obchodné vedenie deleguje, má povinnosť jeho výkon kontrolovať a prípadne oprávnenie delegáciu odňať. Faktický štatutárny orgán je ten, kto tieto oprávnenia fakticky vykonáva (rozhoduje o nich) bez toho, aby aj formálne mal na to oprávnenia, a je spôsobilý konať tak bez ohľadu na iného – formálne ustanoveného – člena orgánu. Vedúci pracovník nerozhoduje o tom, či mu bude delegované obchodné vedenie, člen štatutárneho orgánu alebo faktický riaditeľ však áno. 

Nie je potrebné, aby osoba vystupovala navonok (tu navrhovaný koncept nenasleduje koncept faktického riaditeľa v zmysle práva common law). Masívne vystupovanie navonok v mene spoločnosti (napríklad na základe všeobecného plnomocenstva) ale môže byť indíciou pre jeho faktický vplyv na riadenie spoločnosti.

Vedomosť obchodnej spoločnosti, jej spoločníkov o existencii faktického riaditeľa nie je nevyhnutná a bude ťažko dokazovaná. Avšak vedomosť a tolerovanie zásahov určitej osoby do obchodného vedenia bude typickou indíciou pre postavenie faktického riaditeľa. 

Rovnako nie je nevyhnutné, aby tretie osoby o faktickom orgáne vedeli. Masívne zapojenie sa napríklad do rokovania o obchodnej transakcii ale je indíciou pre postavenie faktického riaditeľa, najmä ak je aj potenciálnemu partnerovi zrejmé, že práve táto osoba pozďaleč o transakcii rozhoduje.  

Rovnako musí ísť o vykonávanie pôsobnosti, teda o opakovanú, sústavnú činnosť. Jednorazový vplyv na transakciu nie je postačujúci na splnenie predpokladov právnej normy. To však nevylučuje jeho prípadný postih podľa deliktného práva.

1. b) Bez vymenovania. 

Pod vymenovaním sa rozumie akýkoľvek riadny a platný spôsob získania funkcie člena štatutárneho orgánu. Treba pod tento pojem zahrnúť aj situácie, ak jeho funkcia už podľa práva zanikla.  

Právnych následkov navrhovanej úpravy je niekoľko:

1. 1. Po prvé, dôležitým – implicitným – východiskom návrhu je to, že ani faktický orgán nie je štatutárnym orgánom. Preto sa na neho nevzťahuje celá úprava postavenia štatutárneho orgánu, jeho vzťahov so spoločnosťou a podobne.
2. 2. Po druhé, takáto osoba má povinnosti mandatára. Predpokladá sa, že faktický riaditeľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, a preto sa v zmysle § 66 ods. 3 aplikujú pravidlá o mandátnej zmluve, avšak len čo do rozsahu jeho povinností. 
3. 3. Po tretie, návrh špecifikuje, že takáto osoba je najmä povinná konať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Špecifikácia je dôležitá, pretože dopĺňa štandard starostlivosti a umožňuje – za podmienky splnenia týchto predpokladov – aj postih iného pre spoločnosť škodlivého konania (napríklad konkurenčná činnosť). Pri určovaní obsahu pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné zohľadniť starostlivosť, ktorá je kladená na riadnych členov štatutárnych orgánov. Nemá ísť o prísnejšiu zodpovednosť ako je zodpovednosť člena orgánu, čo je potvrdené aj nasledovným následkom.
4. 4. Po štvrté, zodpovednosť za škodu sa spravuje režimom zodpovednosti členov štatutárneho orgánu a nie všeobecným právom zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu sa myslí tak čo do predpokladov zodpovednosti, rozloženia dôkazného bremena, ako aj spôsobu jej presadzovania.

Právna úprava je statusová a nemožno sa od nej odchýliť.

K bodu 16 (§ 66aa)

Členovia štatutárneho orgánu majú povinnosť výkonu svojej pôsobnosti s požadovanou starostlivosťou. Povinnosť predchádzať úpadku a v prípade úpadku aj povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu majú taktiež členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Povinnosti a zodpovednosť (resp. ručenie) spoločníkov obchodných spoločností, najmä kapitálových spoločností, sú podstatne užšie. Od spoločníkov zákon nevyžaduje takú mieru starostlivosti ako od štatutárnych orgánov. 

Aj spoločníci však musia dodržiavať korporačnú lojalitu, nesmú svoju účasť v obchodnej spoločnosti zneužívať a zodpovedajú za škodu spôsobenú ich správaním, a to najmä v režime všeobecnej zodpovednosti za škodu (najmä zodpovednosť za škodu spôsobená úmyselným konaním proti dobrým mravom podľa OZ). Navrhovaná právna úprava precizuje podmienky zodpovednosti za škodu, ak určité obzvlášť škodlivé správanie sa ovládajúcej osoby (ako kvalifikovaného spoločníka) spôsobí škodu veriteľovi ovládanej obchodnej spoločnosti. Koncepčne ide o deliktnú zodpovednosť spoločníka za škodu, teda predpokladá sa protiprávne správanie sa ovládajúcej osoby, samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu podľa ods. 2 nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom  a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou.

Čiastočným vzorom pre navrhovanú právnu úpravu bola nemecká judikatúra                    k zničujúcim zásahom spoločníka do obchodnej spoločnosti (existenzvernichtender Eingriff), podľa ktorej spoločník zodpovedá osobne za záväzky spoločnosti, ak neberie ohľad na účelové určenie majetku spoločnosti a priamo alebo skryto jej odoberá majetkové hodnoty, ktoré potrebuje na splnenie svojich záväzkov a tým spôsobí jej úpadok (napríklad BGH, 23.04.2012 - II ZR 252/10, BGHZ 193, 96). Ďalším čiastkovým vzorom bola česká právna úprava, ktorá je formulovaná prísnejšie ako ručenie akejkoľvek vplyvnej osoby za dlhy ovplyvnenej osoby (§ 71 ods. 1  v spojení s ods. 3 zákona o obchodných korporáciách). 

Navrhovaná právna norma má viacero predpokladov:

V prvom rade, navrhovaná úprava sa vzťahuje na zodpovednosť ovládajúcej osoby tak, ako ju vymedzuje § 66a Obchodného zákonníka. Zodpovednosť iných spoločníkov podľa všeobecných predpisov súkromného práva, ako je napríklad spomínaný inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom, nie je týmto dotknutá. Ovládajúcou osobou môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. 

Po druhé, ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním. Navrhovaná právna úprava postihuje situácie, kedy ovládajúca osoba svojim aktívnym konaním primäla ovládanú osobu, aby prijala rozhodnutie (napríklad poskytnutie úveru, uzatvorenie určitej zmluvy a podobne). Spravidla pôjde o pokyn daný valným zhromaždením členom štatutárneho orgánu. Právna klasifikácia tohto pokynu či konania je nepodstatná a môže ísť aj o zakázaný či nezáväzný pokyn, ak je tento skutočne nasledovaný (ak prispeje k úpadku, resp. ku konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k úpadku). Musí však ísť        o konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe (nie je vylúčené, že by vplyv uskutočnil napríklad spoločník ovládajúcej osoby), nemusí však konať ovládajúca osoba priamo sama. 

Po tretie, konanie ovládajúcej osoby ďalej muselo podstatným spôsobom prispieť            k úpadku ovládanej osoby. Nemusí ísť o jedinú a ani o hlavnú príčinu úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. Nie je však potrebné, aby konkrétne konanie ovládajúcej osoby smerovalo k tomu, aby nebol splnený práve dlh konkrétneho veriteľa, postačí, ak prispelo k úpadku. Nemusí ísť o jediný dôvod rozhodnutia alebo obchodnej stratégie spoločnosti, ktorým sa spoločnosť dostala do konkurzu.

Navrhovaná úprava predpokladá v podstate širokú možnosť zbavenia sa zodpovednosti ovládajúcej osoby, ktorá je odôvodniteľná najmä existenciou podnikateľského rizika. Zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej spoločnosti. Ide o obdobu v zahraničných úpravách známeho pravidla „business judgement rule“, aj keď v prípade ovládajúcich osôb ako spoločníkov sa nevyžaduje taká miera starostlivosti a lojality ako pri štatutárnych orgánoch. Podobne, ako pri členoch štatutárnych orgánov, na zodpovednosť podľa navrhovanej právnej úpravy nepostačuje nesprávne podnikateľské rozhodnutie (v rámci podnikateľského rizika), ale potrebný je cielený zásah ovládajúceho spoločníka do majetku obchodnej spoločnosti. Formálne sa preberajú požiadavky na starostlivosť členov štatutárnych orgánov, čo plynie zo skutočnosti, že na obchodnú korporáciu sa hľadí ako na „trust“, v ktorom sa presadzujú tzv. fiduciárne povinnosti. Pri interpretácii navrhovaného ustanovenia sa ale žiada zohľadniť to, že ovládajúca osoba je vždy len spoločníkom, a preto je potrebné posudzovať požiadavky na jej správanie ako požiadavky kladené na spoločníka, nie ako sprísnené požiadavky vyžadované od člena štatutárneho orgánu.  

Právnym následkom navrhovanej právnej normy je vznik zodpovednostného vzťahu priamo voči veriteľom spoločnosti s možnosťou jej priameho uplatnenia voči ovládajúcej spoločnosti. Navrhovaná právna úprava neobmedzuje zodpovednosť za škodu, ktorá môže spoločníka, aj keby nebol ovládajúcim spoločníkom, stíhať z iných právnych dôvodov (napríklad úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi, porušenie jeho povinností alebo zodpovednosť faktického orgánu).

Navrhovaná právna úprava bližšie vymedzuje aj rozsah náhrady škody a osobitnú úpravu premlčania tohto nároku. 

Možno predpokladať, že zodpovednosť ovládajúcej osoby podľa navrhovaného ustanovenia bude aktivovaná až po ukončení konkurzného konania (resp. bez toho, aby prebehlo riadne konkurzné konanie), keďže sa predpokladá, že má nahrádzať škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom. Či bola spôsobená škoda aj spoločnosti je v tejto súvislosti nepodstatné. Aj v rámci konkurzu bude ale možné, aby správca voči spoločníkom v mene v konkurze prihlásených veriteľov uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená priamo spoločnosti, ak spoločníci porušili svoje povinnosti. Správca bude v konkurze uplatňovať navyše aj zodpovednosť za škodu spôsobenú nepodaním návrhu na vyhlásenie konkurz včas, ktorá funkčne dopĺňa navrhovanú úpravu (navrhovaný § 11a zákona o konkurze a reštrukturalizácii), nesmeruje však voči spoločníkom, ale voči osobám, ktoré boli povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

K bodu 17 [§ 67c ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická zmena.

K bodu 18 (§ 68 ods. 11)

Ustanovenie týkajúce sa výmazu z obchodného registra bolo rozšírené o súhlas Sociálnej poisťovne s výmazom spoločnosti, ktorá sa nezrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom. Na rozdiel od súhlasu príslušného správcu dane, ktorým je daňový alebo colný úrad a ktorý sa vyžaduje vždy, súhlas Sociálnej poisťovne sa vyžaduje len v prípadoch, ak spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. V praxi tak môžu nastať rozličné situácie:

1. 1. Na základe právoplatného rozhodnutia registrového súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie registrový súd ex offo vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra podľa § 8a zákona o obchodnom registri. V takomto prípade k výmazu spoločnosti nie je potrebný súhlas správcu dane, ani Sociálnej poisťovne.
2. 2. Spoločnosť nie je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – i naďalej sa vyžaduje súhlas príslušného správcu dane, avšak súhlas Sociálnej poisťovne nie je potrebný.
3. 3. Spoločnosť je vedená v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne – vyžaduje sa súhlas Sociálnej poisťovne a samozrejme aj súhlas príslušného správcu dane.

Predkladaná právna úprava však umožňuje, aby si súhlas Sociálnej poisťovne vyžiadala spoločnosť, ktorá je evidovaná v zozname jej dlžníkov. V aplikačnej praxi sa totiž môžu vyskytnúť prípady, kedy evidencia v zozname dlžníkov nebude brániť výmazu. Súhlasom Sociálnej poisťovne bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce vedená v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol, napríklad splnením, a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

Predmetná úprava bola prepojená a doplnená aj v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorého je prípadný súhlas Sociálna poisťovňa povinná vydať do piatich pracovných dní.

Z vyššie naznačených situácií tiež jasne vyplýva, že bez súhlasu príslušného správcu dane registrový súd nemôže spoločnosť vymazať z obchodného registra. Tento súhlas správcu dane si musí vyžiadať samotná spoločnosť. Táto skutočnosť tiež vyplýva z § 54 ods. 3 daňového poriadku, s ktorým je predmetné ustanovenie plne v súlade. Povinný súhlas príslušného správcu dane s výmazom spoločnosti z obchodného registra je odôvodnený aj tým, že príslušný správca dane okrem skutočností, či spoločnosť nie je evidovaná v zozname daňových dlžníkov, overuje aj skutočnosť, či u nej neprebieha daňová kontrola, určenie dane podľa pomôcok alebo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. 

Z dôvodu podľa § 260 Obchodného zákonníka platí navrhovaná právna úprava aj pre družstvo, ak je družstvo zúčastnenou osobou. 

Nakoľko si implementácia navrhovanej právnej úpravy vyžaduje primeraný čas, navrhuje sa účinnosť tohto ustanovenia od 1. júla 2018. 

K bodu 19 [§ 69 ods. 6 písm. d)]

Predmetné ustanovenie má za cieľ špecifikáciu dňa, ktorý sa z hľadiska účtovníctva považuje pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti za rozhodný pre to, odkedy sa úkony zanikajúcich spoločností považujú za úkony na účet nástupníckej spoločnosti.

K bodu 20 (§ 69 ods. 11 až 15)

Cieľom ustanovení je zlepšenie ochrany práv veriteľov a spoločníkov spoločností zúčastnených na zlúčení, splynutí alebo rozdelení a predchádzanie nekalým praktikám pri týchto zlúčeniach, splynutiach alebo rozdeleniach s cieľom vyhnúť sa povinnostiam pri likvidácii alebo konkurze spoločnosti. 

Odsek 11

Predkladané ustanovenia majú za cieľ ochranu veriteľov spoločností, stanovujú sa podmienky, ktoré musí spoločnosť spĺňať, aby sa mohla zúčastniť zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia. Takáto spoločnosť by mala byť v dobrej kondícii, aby sa zabezpečil hospodársky cieľ transakcie, a to prechod imania a následné pokračovanie v podnikaní nástupníckou spoločnosťou. Na zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa teda spravidla nemôžu podieľať spoločnosti, ktoré nemajú dostatočný pomer hodnoty majetku a záväzkov, resp. ktoré sú v likvidácii, či o nich prebieha konanie o zrušení. Nie je vylúčené, že „zdravá spoločnosť“ sa s takou spoločnosťou zlúči, avšak vo výsledku to nemôže ohroziť veriteľov zúčastnených spoločností. 

Odsek 12

Upravuje sa výslovne zodpovednosť členov orgánov spoločnosti za škodu, ktorú by snáď mohli spôsobiť tým, že nedodržia povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu, v ktorých na to nie sú splnené podmienky. 

Odsek 13

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť predložiť oznámenie  o vypracovaní návrhu zmluvy, na základe ktorej sa bude realizovať zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie príslušnému správcovi dane a taktiež dotknutému záložnému veriteľovi. 

Odsek 14

Zavádza sa povinnosť vyhotovenia správy audítora o splnení podmienky na účasť spoločností na zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Z pohľadu audítora pôjde o uisťovanie služby vo vymedzenom rozsahu. Správa audítora sa potom prikladá povinne k návrhu na zápis do obchodného registra.

Odsek 15 

Účelom odseku 15 je, aby nebolo nevyhnutné vyhotovovať viacero správ, ak sa napríklad v prípade zlúčenia vyhotovuje správa podľa § 218a ods. 3, ktorú vyhotovuje nezávislý expert, ktorý je súdny znalec alebo audítor a skutočnosti podľa odseku 14 sú jej súčasťou.

V súčasnom stave sa však správa podľa § 218a spravidla nevyhotovuje, keďže sa vyhotovuje len vtedy, ak by to požadoval niektorý z akcionárov (§ 218a ods. 5).  

K bodu 21 (§ 69a ods. 5)

Upravuje sa povinnosť a lehota na podanie návrhu zanikajúcich spoločností alebo nástupníckych spoločností na zápis zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia do obchodného registra. Lehota sa neuplatní, ak osobitný predpis podmieňuje koncentráciu osobitným rozhodnutím príslušného orgánu (napr. zákon č.  136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene       a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev              a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).

K bodu 22 (§ 71 ods. 4)

V prípadoch, ak súd ustanoví likvidátora zo zoznamu správcov, je potrebné takéhoto likvidátora vybaviť kompetenciami obdobnými správcovi konkurznej podstaty, keďže v opačnom prípade akúkoľvek súčinnosť, ktorú by takýto likvidátor mohol od tretích osôb žiadať, by bola len súčinnosťou poskytovanou na dobrovoľnej báze.

K bodu 23 (§ 97 ods. 4)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti so zmenou § 115.

K bodu 24 (§ 105b ods. 1)

Zjednodušuje sa proces zakladania spoločnosti, ak ide o založenie osobami, ktoré nie sú v zozname daňových dlžníkov alebo dlžníkov Sociálnej poisťovne. V takom prípade nebude, tak ako doteraz, vyžadovaný preventívne v každom prípade súhlas. Súd si však túto skutočnosť pri zápise preverí. Ak ide o osoby, ktoré sú vedené v zozname dlžníkov, bude možné zoznam dlžníkov „prebiť“ súhlasom. Pôjde tu o situácie, kedy osoba bude síce v zozname dlžníkov, ale hmotnoprávne už dlh zanikol napríklad splnením a tak nemusí čakať na prípadnú ďalšiu aktualizáciu zoznamu.

Vzhľadom na technické požiadavky, ktoré sú na implementáciu predmetného ustanovenia kladené, sa účinnosť tohto ustanovenia navrhuje od 1. júla 2018.

K bodu 25 (§ 115 ods. 3)

Navrhuje sa, aby vo vymedzených prípadoch nebolo možné prevádzať obchodný podiel.

K bodom 26 a 28 až 31

Legislatívno-technické zmeny v súvislosti s prečíslovaním odsekov v § 115.

K bodu 27 (§ 115 ods. 7)

Navrhuje sa zjednodušenie pravidiel pre prevody obchodných podielov, ak ide o spoločníkov, ktorí nie sú evidovaní v zozname daňových dlžníkov.

K bodom 32 a 33 (§ 123 ods. 2 a 3)

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 34 [§ 136 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. Obchodné spoločnosti môžu v spoločenskej zmluve, či v stanovách upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

K bodu 35 (§ 159 ods. 3)

Navrhuje sa upraviť špecificky vznik hlasovacieho práva majiteľov prioritných akcií vydaných bankou.

K bodu 36 (§ 179 ods. 4)

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 37 (§ 179 ods. 5)

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov. Aj podľa súčasnej právnej úpravy je úročenie príspevkov spoločníkov vylúčené. Pre právnu istotu je však toto pravidlo potrebné uviesť výslovne.

K bodu 38 (§ 179 ods. 7)

Zmena v súvislosti s úpravami kapitálových fondov z príspevkov.

K bodu 39 [§ 196 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa vymedziť inštitút zákazu konkurencie v rozsahu kogentnej právnej úpravy menej reštriktívnym spôsobom. V stanovách možno každopádne upraviť zákaz konkurencie prísnejším spôsobom.

K bodu 40 (§ 200 ods. 4)

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť podmienky voliteľnosti pre členov dozornej rady volených zamestnancami. Členom dozornej rady voleným zamestnancami môže byť len ten, kto je v pracovnom pomere so spoločnosťou. Takéto pravidlo však neplatí, ak osobitné predpisy – napríklad zákon o bankách (§ 7 ods. 14) alebo zákon o poisťovníctve, vyžadujú osobitné predpoklady pre výkon funkcie člena dozornej rady. 

K bodom 41 a 42 (Druhá časť, hlava I, diel V, oddiel 7 a § 217)

Legislatívno-technická úprava; vzhľadom na zavedenie nového § 217a upravujúceho kapitálový fond z príspevkov sa mení nadpis oddielu 7 a zavádza nadpis § 217.

K bodu 43 (§ 217a)

Obchodný zákonník už v súčasnosti na viacerých miestach pracuje s pojmom tzv. iných vlastných zdrojov. Aplikačná prax však signalizuje viaceré nejasnosti ohľadom ich tvorby a rozdeľovania. Táto otázka sa stala o to viac akútnou po zavedení ustanovení o kríze kapitálovej obchodnej spoločnosti, keďže akcionári (spoločníci) môžu mať záujem na tom, aby spoločnosť nebola v kríze a na ten účel potrebujú relatívne rýchlo zvýšiť vlastné zdroje spoločnosti. Cieľom úpravy je, v spojení s ďalšími ustanoveniami predkladanej novely Obchodného zákonníka, odstrániť problém z aplikačnej praxe a vyjasniť pozíciu vlastných zdrojov spoločnosti. Predmetná otázka je nevyhnutne prepojená aj s účtovnými pravidlami. 

Pokiaľ ide o tvorbu kapitálových fondov z príspevkov akcionárov (iná osoba ako akcionár nie je oprávnená príspevok poskytnúť), výslovne sa uvádza, že predpokladom je úprava v zakladateľskej zmluve alebo v stanovách. Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu z príspevkov akcionárov pri vzniku spoločnosti, musia ho schváliť zakladatelia. Ak sa však tento fond vytvára za trvania spoločnosti, jeho vytvorenie podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Príspevkom do kapitálového fondu môže byť to, čo môže byť predmetom vkladu (do základného imania). V prípade nepeňažných vkladov je potrebné uplatniť pravidlá pre stanovenie hodnoty príspevkov tak ako pri vkladoch.

            Tvorba kapitálového fondu z príspevkov (v praxi sa používa nie celkom adekvátne zvykne hovorovo výraz „vklady akcionára mimo základného imania“) je podmienená jeho splatením a kapitálový fond možno vytvoriť až vtedy (prevzatie záväzku na splatenie príspevku akcionárom nepostačuje).

            Prerozdelenie splatených príspevkov medzi (a to len) akcionárov je podmienené len splnením notifikačnej povinnosti (zverejnenie oznámenia), neexistenciou krízy spoločnosti, do ktorej by sa mohla taktiež dostať v dôsledku rozdelenia príspevkov a rozhodnutím valného zhromaždenia. Pri príspevkov akcionárov nejde o tak prísne viazané vlastné zdroje, ako je napr. základné imanie. Na druhej strane, ak v prípade krízy nemožno vrátiť plnenia nahradzujúce vlastný kapitál, tak argumentom „minore ad maius“ treba dospieť k záveru, že to rovnako platí pre príspevky akcionárov.

            Ak by k použitiu kapitálového fondu z príspevkov  došlo v rozpore s týmto zákonom, má to následky obdobné ako (zakázané) vrátenie plnení nahradzujúce vlastné zdroje. Ten akcionár, ktorý však bude vedieť preukázať (v prípadnom súdnom konaní nesie dôkazné bremeno), že plnenie prijal dobromyseľne, ho vrátiť nebude povinný.

K bodu 44 (§ 240 ods. 1)

Predmetným ustanovením sa upravuje hlasovanie členov družstva na schôdzi vo vymedzenej pôsobnosti členskej schôdze, ktorého úprava má prispieť k obmedzeniu nekalých praktík v réžii členov s majoritnou majetkovou účasťou (a teda aj väčšinovým hlasovacím právom) v aplikačnej praxi. 

Zároveň sú družstvá v súlade s prechodnými ustanoveniami návrhu zákona povinné zosúladiť stanovy s novou právnou úpravou do 30. júna 2018. 

K bodu 45 (§ 340b ods. 7)

Zmena v spojení so zriadením registra partnerov verejného sektora. Navrhuje sa, aby osoby, ktoré majú zákazky od verejného sektora, boli povinné plniť ich subdodávateľom podľa nie horších pravidiel splatnosti, ako majú vo vzťahu k verejnému sektoru.

K bodu 46 (§ 381)

Ide o transpozíciu čl. 14 ods. 2 smernice, ktorá vyžaduje zakotviť možnosť súdov, aby vo vhodných prípadoch stanovili „náhradu ujmy vo forme paušálnej sumy na základe skutočností ako je minimálna výška odmien alebo poplatkov ...“, ktoré by boli vyplývali napríklad                 z uzavretej zmluvy o využití obchodného tajomstva, ak by rušiteľ obchodného tajomstva            o oprávnenie na využívanie obchodného tajomstva požiadal.

K bodu 47 (§ 408 ods. 1)

V nadväznosti na znenie čl. 8 ods. 2 smernice, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku premlčacej doby pri nárokoch z porušenia obchodného tajomstva, sa navrhuje doplnenie § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že v prípade nárokov z obchodného tajomstva je dĺžka objektívnej premlčacej doby najviac 6 rokov odo dňa, kedy začala plynúť prvýkrát. Na začatie plynutia, trvanie, spočívanie či pretrhnutie premlčacej doby sa vzťahujú ustanovenia § 387          a nasl. Obchodného zákonníka.

K bodu 48 (§ 768p) – Prechodné ustanovenia 

Navrhuje sa vyjadriť intertemporalitu pre prípady premien spoločností, ktoré pri účinnosti právnej úpravy už takúto transakciu začali uskutočňovať a taktiež intertemporalitu ustanovení ohľadom zmien spoločníka v s. r. o.

Prechodné ustanovenie uvedené v odseku 4 má vzhľadom na zmeny a doplnenia vykonané v predchádzajúcich novelizačných bodoch návrhu zákona prispieť k prehľadnosti právnej úpravy a právnej istote subjektov dotknutých vzťahov, preto sa konania vo veciach obchodného tajomstva začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona dokončia podľa skoršej právnej úpravy.

K bodu 49 (Príloha)

Rozširuje sa transpozičná príloha zákona o novoimplementovanú smernicu.

K Čl. II (Trestný zákon)

K bodom 1 a 2 [§ 242 ods. 1 písm. a), § 251b)]

Účelom navrhovaného doplnenia Trestného zákona je zavedenie skutkovej podstaty nového trestného činu – nekalá likvidácia, ktorý ma postihovať normami trestného práva tzv. biele kone, ako aj osoby participujúce na konaní v súvislosti s prevádzaním majetkovej účasti na právnických osobách na biele kone. 

Objektom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní právnických osôb, pričom cieľom skutkovej podstaty trestného činu je ochrana čistoty podnikateľského prostredia pred nekalou činnosťou spočívajúcou v prevádzaní obchodných podielov na biele kone.  

Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu bude spočívať v konaní, ktoré je buď sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1), prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2) alebo samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3). Zároveň však v súlade s odsekom 3 platí, že biely kôň mal a mohol vedieť, že ten, kto na neho previedol účasť na právnickej osobe alebo ho ustanovil ako štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, mal úmysel zmariť riešenie ukončenia podnikania právnickej osoby likvidáciou.

Páchateľom trestného činu môže byť ktorákoľvek fyzická osoba, ktoré je trestne zodpovedná. 

Z hľadiska subjektívnej stránky sa bude vyžadovať zavinenie formou úmyslu v konaní, ktoré je sprostredkovaním nekalej likvidácie (odsek 1) a rovnako aj prevodom majetkovej účasti na bieleho koňa (odsek 2). Pokiaľ však ide o samotné pôsobenie ako biely kôň (odsek 3), v tomto prípade sa vyžaduje zavinenie formou nedbanlivosti. 

Kvalifikované skutkové podstaty trestného činu (odseky 4 až 6) sa odvíjajú od výšky škody, ako aj od spôsobu konania (závažnejší spôsob konania v odseku 4), resp. aj od organizovanej formy páchania trestnej činnosti (odsek 6).  

K Čl. III (Exekučný poriadok)

K bodu 1 (§ 41 ods. 7)

Pri vedení exekúcie na majetok právnickej osoby je kľúčové, aby štatutári poskytovali exekútorovi súčinnosť. Dosahovanie súčinnosti možno vynútiť jednak ukladaním pokút, avšak toto opatrenie nebýva vždy účinné. Preto sa navrhuje, aby odopieranie podania vyhlásenia o majetku po uložení pokuty bolo postihované prísnejšie – pôjde o rozhodnutie o vylúčení s následkami podľa § 13a Obchodného zákonníka.

K bodu 2 [§ 48 ods. 3 písm. h)]

Ako povinná náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie bude uvedenie čísla účtu v banke pri oprávnenom len v takých prípadoch, ak ho oprávnený má zriadený.

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 7j)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 (§ 48 ods. 6)

Ak návrh na vykonanie exekúcie podáva ako oprávnený samotný pôvodca exekučného titulu, je nadbytočné trvať na tom, aby sa vyžadovala zaručená konverzia. Rovnako ako nadbytočné sa javí vyžadovať zaručenú konverziu, ak návrh na vykonanie exekúcie podáva právnická osoba so 100% majetkovou účasťou štátu v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva financií, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora.

K bodu 5 (§ 61b ods. 1)

Právnickým osobám sa upovedomenia doručujú primárne do dátových schránok.  Právnickej osobe je možné doručiť písomnosť aj náhradným spôsobom (upovedomenie o začatí exekúcie).

K bodu 6 (§ 61n ods. 6)

Upravuje sa jednoznačne moment pre zverejnenie v Obchodnom vestníku a opravuje sa nejednoznačné znenie následkov zverejnenia – zrušenie spoločnosti v prípadoch, ak voči nej neprebieha konkurzné konanie.

K bodu 7 (§ 243l) – Prechodné ustanovenie

Prechodné ustanovenie z dôvodu zamedzenia retroaktívneho pôsobenia upravuje, že nepodanie vyhlásenia o majetku môže skončiť diskvalifikáciou, ak je vyžiadané po účinnosti zákona (po 1. januári 2018). 

K Čl. IV (Zákon o bankách)

K bodu 1 [§ 5 písm. ag)]

Upravuje sa minimálny rozsah bankových služieb osobitného účtu dlžníka, na ktorý sa poukáže nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka. Takýto účet by mal mať povinne iba základné funkcionality spočívajúce v možnosti vkladu správcu a výberu peňažných prostriedkov dlžníkom.

K bodom 2 a 3 (§ 27c a 27d)

Legislatívno-technická zmena súvisiaca s úpravou osobitného účtu dlžníka.

K bodu 4 (§ 27f)

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v prípadoch konkurzu dlžníka - fyzickej osoby v konaní podľa štvrtej časti zákona správca zriadi osobitný účet dlžníka, na ktorý poukáže sumu vo výške nepostihnuteľnej hodnoty obydlia (resp. jej pomernú časť). Možnosť dlžníka nakladať s týmto účtom je počas rozhodného obdobia významne obmedzená, a to na výber finančných prostriedkov v hotovosti a bezhotovostné prevody finančných prostriedkov v maximálnej sume určenej v podzákonnom predpise. Ako potrebné sa javí upraviť odplatu za vedenie účtu, ako aj notifikačnú povinnosť pred zánikom účtu. 

K Čl. V (Zákon o účtovníctve)

Na účely účtovníctva sa ustanovuje účtovanie vytvorenia kapitálového fondu                    z príspevkov akcionára alebo spoločníka, ktorého tvorba je súčasťou pripravovanej novely Obchodného zákonníka v § 123 ods. 2 a § 217a. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka, a tiež v nadväznosti na Obchodný zákonník, sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch.                  V nadväznosti na princíp vykazovania základného imania v súvahe obchodnej spoločnosti, kedy zvýšenie vlastného imania predstavujú len splatené vklady akcionára alebo spoločníka (a tiež      v nadväznosti na zavedenú formu súvahy), sa na účely účtovníctva vytvorenie kapitálového fondu účtuje okamihom splatenia príspevkov akcionármi alebo spoločníkmi. V účtovníctve akcionára alebo spoločníka sa účtuje o  príspevkoch do kapitálového fondu okamihom splatenia príspevku. V nadväznosti na Obchodný zákonník príspevky do kapitálového fondu môžu realizovať len akcionári alebo spoločníci obchodnej spoločnosti a na účely ocenenia podľa § 25 sú splatené príspevky do kapitálového fondu súčasťou ocenenia cenného papieru alebo podielu na základnom imaní.

K Čl. VI (Zákon o sociálnom poistení)

Upravuje sa lehota pre Sociálnu poisťovňu na vydanie písomného súhlasu so zápisom v Obchodnom registri pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným a v súvislosti s výmazom z obchodného registra.

K Čl. VII (Zákon o obchodnom registri)

K bodom 1 a 3 [§ 3 ods. 1 písm. e), § 3 ods. 2 písm. f)]

Navrhuje sa, aby podpisové vzory obsahovali úradne osvedčené podpisy v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca alebo povereného zamestnanca obce, čím sa môže zamedziť ich fiktívnosti. V praxi boli zaznamenané prípady, kedy „biely kôň“ uznal za vlastný cudzí podpis a iná osoba takúto situáciu využila na to, že takto prepožičanú identitu využívala pri konaní za spoločnosť.

K bodu 2 [§ 3 ods. 1 písm. n)]

Zmena nadväzuje na povinnosť spoločností zúčastnených na zlúčení alebo splynutí dať vyhotoviť správu audítora o zistených skutočnostiach (v prípade zanikajúcej spoločnosti správu audítora osvedčujúcu stav pohľadávok a záväzkov spoločnosti) a uložiť ju do zbierky listín. 

K bodu 4 [§ 7 ods. 3 písm. g)]

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane a Sociálnej poisťovne sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom ohľadom spoločníka.

K bodu 5 (§ 7 ods. 18)

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku ohľadom súhlasu správcu dane sa navrhuje upraviť, aké skutočnosti preverí súd pred zápisom zmeny spoločníka.

K bodu 6 [(11 ods. 2 písm. d)]

V súvislosti so zmenami v Obchodnom zákonníku týkajúcimi sa povinnosti podať návrh na zrušenie spoločnosti, sa zavádza sankcia, ktorú môže registrový súd uložiť pri jej nesplnení.  

K čl. VIII (Zákon o dani z príjmov)

K bodu 1 (§ 2 písmeno ac) 

Do základných pojmov sa dopĺňa definícia vkladu, za ktorý sa bude považovať peňažný aj nepeňažný vklad do základného imania, ako aj peňažný a nepeňažný príspevok do kapitálového fondu. Za  splatený vklad sa bude považovať iba zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ak pôjde o podiel na zisku (dividendu) vykázaný za zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázaný podiel na zisku (dividenda) nebol predmetom dane. Touto úpravou sa zamedzuje zdaneniu prostriedkov zo zníženia základného imania v tom prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol u daňovníka predmetom dane (napr. základné imanie zvyšované zo zisku po zdanení vykázaného za zdaňovacie obdobia 2004-2016). Za splatený vklad sa však nebude považovať zvýšenie základného imania zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil daňovníkovi, by bol predmetom dane a podliehal zdaneniu. Za splatený vklad sa nepovažuje ani zvýšenie základného imania z kapitálových fondov z príspevkov nerealizovaných daňovníkom. Za daňovníkom nerealizované príspevky do kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj zvýšenie vlastného imania nástupníckej spoločnosti (napr. oceňovacie rozdiely pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení). Pri predaji akcií, resp. obchodného podielu si bude možné uplatniť za daňový výdavok ako súčasť ocenenia vkladu splatený vklad do základného imania, ako aj splatené príspevky do kapitálových fondov. Ustanovenia § 8 ods. 2, § 17b a § 17d sa použijú aj na nepeňažné vklady realizované mimo základného imania. 

K bodom 2 a 11 (§ 3 ods. 1 písm. e) a § 52zl) 

Za podiel na zisku (dividendu) sa bude považovať aj príjem plynúci zo zníženia základného imania, ktoré bolo predtým zvyšované zo zisku po zdanení. Rovnako sa za podiel na zisku (dividendu) bude považovať aj výplata prostriedkov z kapitálového fondu z príspevkov, ak bol kapitálový fond z príspevkov tvorený zo zisku po zdanení.

Podľa prechodného ustanovenia nebudú príjmy plynúce zo zníženia základného imania, ktoré bolo zvyšované zo zisku po zdanení, predmetom dane iba v prípade, ak toto základné imanie bolo predtým zvýšené zo zisku po zdanení, ktorý, ak by sa vyplatil ako podiel na zisku (dividenda), by nebol predmetom dane.

K bodom 3 až 10

V nadväznosti na úpravu kapitálových fondov z príspevkov v § 217a Obchodného zákonníka sa upravuje aj daňový dopad kapitálového fondu na základ dane z príjmov. Obchodný zákonník všeobecne definuje tvorbu kapitálového fondu, ako aj možnosť jeho prerozdelenia. Priamo v § 217a sa uvádza, že splatené príspevky spoločníkov (akcionárov) je možné použiť na prerozdelenie medzi spoločníkov (akcionárov) po splnení zákonom stanovených podmienok. Ak dôjde k prerozdeleniu kapitálového fondu medzi spoločníkov (akcionárov) vyplatený príjem bude považovaný za zdaniteľný príjem daňovníka. Ak tieto vlastné zdroje budú prerozdelené aj spoločníkom (akcionárom), ktorí príspevky do kapitálových fondov nerealizovali, zákon ustanovuje, že daňový výdavok vo forme splateného príspevku si môže uplatniť iba ten akcionár (spoločník), ktorý príspevok aj splatil. Výdavok si však bude môcť uplatniť iba do výšky dosiahnutého príjmu. Zostávajúcu časť v daňových výdavkoch neuplatneného príspevku si môže daňovník uplatniť v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za predpokladu, že mu bude vyplatený takýto príjem, resp. pri predaji akcií alebo obchodného podielu. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa úprava základu dane posudzuje v súlade s účtovníctvom, keď súčasťou základu dane bude len suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu, ktorá prevyšuje splatené príspevky daňovníka. U daňovníka, ktorý nadobudol obchodný podiel alebo akcie kúpou, ale príspevok do kapitálových fondov nesplatil, je prerozdelenie kapitálových fondov zdaniteľným príjmom bez možnosti uplatnenia daňového výdavku. Ak dôjde k predaju obchodného podielu alebo akcií, súčasťou predaja sú aj splatené príspevky do kapitálových fondov, ktoré akcionár (spoločník) realizoval a možno si ich uplatniť ako daňový výdavok podľa § 8 ods. 7, resp. podľa § 25a zákona o dani z príjmov. Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa, že tvorba kapitálových fondov nie je daňovým výdavkom podľa § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. V bode 7 (§ 8 ods. 7) sa v záujme neutrality určovania základu dane upresňuje, aké výdavky pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 možno považovať za výdavky.

K Čl. IX (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii)

K bodu 1 (§ 10a ods. 2)

Ustanovenia o údajoch zverejňovaných v registri úpadcoch sa navrhuje upraviť a doplniť s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení, ktoré predpokladá prepojenie insolvenčných registrov. Systém prepojenia insolvenčných registrov bude predpokladať výmenu informácií v širšom rozsahu ako v súčasnosti.

K bodu 2 (§ 11a)

Navrhovaná právna úpravy precizuje súčasný právny stav a zjednodušuje možný postih protiprávneho konania štatutárnych orgánov obchodných spoločností, na majetok ktorých nie je vyhlásený konkurz, ale ktoré zaniknú napríklad na základe ex offo výmazov.

Návrh právnej úpravy nadväzuje na súčasná právny stav (§ 11 ods. 2 posledná veta), ktorý potvrdzuje existenciu nároku na náhradu škody za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Navrhovanou právnou úpravou dochádza k štyrom základným zmenám:

• - zjednocuje sa režim zodpovednosti za škodu pre prípad nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas v prípade, ak bol návrh na konkurz podaný a v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný vôbec (napríklad v rámci ex offo výmazov),
• - ustanovujú sa liberačné dôvody, ktoré doteraz neboli upravené, 
• - upravuje sa vyvrátiteľný predpoklad rozsahu náhrady škody. Povinná osoba má najlepšie možnosti preukázať, že ani včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu by neviedlo k lepšiemu uspokojeniu veriteľa. Dôkazné bremeno rozsahu spôsobenej škody preto nemôže zaťažovať veriteľa,
• - ustanovuje sa pomerne krátka premlčacia doba, ktorá zároveň umožňuje uplatniť návrh až po ukončení formálnych procesov zániku spoločnosti. 

Keďže ide o priamy nárok na náhradu škody voči veriteľom, nebude uplatňovaný správcom, ale priamo veriteľmi. Funkčne dopĺňa a formulačne zrkadlí právnu úpravu zodpovednosti ovládajúcej osoby za spôsobenie úpadku podľa navrhovaného § 66aa Obchodného zákonníka.

K bodu 3 [§ 29 ods. 1 písm. a) a b)]

Upresňujú sa základné náležitosti prihlášky, a to pokiaľ ide o veriteľa, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno a)], ako aj úpadcu, ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba [písmeno b)]. Je nevyhnutné, aby takéto údaje boli povinné, keďže bez nich nie je ľahké identifikovať konkrétneho veriteľa (prípadne úpadcu) a poskytovať mu služby, ako sú napr. prihlásenie sa do registra úpadcov.

K bodu 4 (§ 32 ods.1)

Ide o zosúladenie „soft law“ pravidla pre popieranie pohľadávok správcom s pravidlom už zavedeným v reštrukturalizácii.

K bodu 5 [§ 32 ods. 7 písm. b)]

Navrhuje sa, aby na účinnosť popretia veriteľom iného veriteľa bolo potrebné oproti doteraz relatívne nízkej kaucii (350 eur), zložiť reálny preddavok na trovy konania, ktorého výška sa odvíja od výšky popretej pohľadávky. Táto povinnosť zabezpečí, aby osoby, u ktorých je reálne riziko zneužitia (typicky zahraničné osoby s nejasným majetkovým substrátom alebo aj tuzemské právnické osoby bez reálneho majetkového krytia prípadných vyvolaných trov), právo popierať pohľadávky nezneužívali.

K bodu 6 (§ 32 ods. 11 a 12)

Pre podanie incidenčnej žaloby je potrebné zloženie preddavku na trovy konania rovnako ako pri popretí. Riziká neuhradenia trov sú aj na strane popretého veriteľa obdobné ako pri popierajúcom veriteľovi. Zároveň však v súlade s navrhovanou právnou úpravou platí, že preddavok je potrebné zložiť len v prípade, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, t. j. ak pohľadávku poprel aj správca, preddavok potrebné zložiť nebude.

Trovy incidenčných konaní by sa mali určovať nie z „neurčitku“, ale z reálnej hodnoty sporu. Základom pre určenie výšky trov právneho zastúpenia by mala byť tarifná odmena advokáta podľa pravidiel pri zastupovaní v exekúcii.

K bodu 7 (§ 32 ods. 19 až 21)

Upravujú sa pravidlá pre určenie výšky „kaucie“ (preddavku) na trovy konania a taktiež sa jednoznačne vyjadruje, že povinnosť skladať kauciu nemajú subjekty verejnej správy, a to z dôvodu, že iné osoby nemajú vo vzťahu k nim kreditné riziko, resp. riziko platobnej neschopnosti. Základné pravidlo teda je, že ak má prebehnúť incidenčný spor, obe strany sa sporia so zloženými preddavkami na budúce trovy konania, výnimočne, ak by jednou zo strán bol subjekt bez spomínaného kreditného rizika, povinnosť zložiť preddavok by zaťažovala len stranu s takýmto rizikom.

K bodu 8 (§ 74 ods. 6)

Poskytovanie súčinnosti štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu úpadcu, prokuristom, atď. je kľúčové pre efektivitu riešenia úpadku dlžníka konkurzom. Tieto osoby majú povinnosť poskytovať súčinnosti a túto súčinnosť je možné vynucovať aj ukladaním pokút. Zahraničné právne úpravy v tejto súvislosti používajú aj nástroje typu civilnej väzby. Ako opodstatnené v našom právnom prostrední sa javí, aby nedostatok súčinnosti mohol byť sankcionovaný aj prípadnou diskvalifikáciou.

K bodu 9 (§ 75 ods. 1)

Navrhuje sa výslovne upraviť, že správca (predbežný správca) môže žiadať súdneho exekútora o lustráciu účtov dlžníka.

K bodu 10 (§ 75 ods. 12)

Súdny exekútor má za činnosť pri lustrácii účtov dlžníka právo na náhradu nákladov podľa podzákonného predpisu, ktorý upravuje odmeňovanie exekútorov.

K bodu 11 [§ 87 ods. 2 písm. b)]

V nadväznosti na zmenu vykonanú v bodoch 5 a 7 sa terminologicky upravuje znenie      § 87 ods. 2 písm. b).

K bodu 12 (§ 95 ods. 3)

Navrhuje sa ustanoviť výnimku pre prípady spriaznenosti, ak ide o zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát, ktoré sú zabezpečené alebo inak kryté dohodami o výmene kolaterálu podľa osobitných predpisov.

K bodu 13 (§ 104 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 126 ods. 1)

Navrhuje sa upraviť lehoty na konanie schôdze veriteľov tak, aby súd mal časový priestor na prípadné rozhodovanie o hlasovacích právach.

K bodu 15 (§ 159b ods. 1)

Ide o upresnenie otázok týkajúcich sa možnosti veriteľov uplatňovania nárokov prednostného práva na podiel na zisku.

K bodu 16 (§ 166 ods. 5)

Navrhuje sa, aby dlžník, ktorý je vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, nemohol podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Je zrejmé, že vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody dlžník nemá predpoklady na plnenie pozitívnej definície poctivého zámeru. Po výkone takéhoto trestu sa samozrejme pre neho možnosť podať návrh plne otvára. 

K bodu 17 (§ 166k)

Navrhuje sa vyjasniť, že na preukazovanie zastúpenia postačuje rozhodnutie Centra právnej pomoci.

K bodu 18 (§ 167 ods. 2 a § 168 ods. 2)

Navrhuje sa, aby sa návrhy na osobný bankrot podávali len elektronicky, keďže táto možnosť je vyhradená len Centru právnej pomoci alebo advokátovi ním ustanovenému.

K bodom 19 a 20 (§ 167o)

Vyjasňuje sa právna úprava v súvislosti so speňažením nepostihnuteľnej hodnoty obydlia druhého z (bývalých) bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto osoba, bez ohľadu na to, či na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bude mať vo vzťahu k možnosti nakladať s nepostihnuteľnou hodnotou obydlia v zásade rovnaké postavenie ako dlžník.

K bodu 21 (§ 167v ods. 1)

Precizujú sa časové lehoty pre povinnosť správcu v Obchodnom vestníku oznámiť, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie by  správca nemal uskutočniť skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. V opačnom prípade by veriteľom odňal ich práva.

K bodu 22 (§ 171c ods. 1 a 2)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 23 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 24 (§ 172b)

Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení (ďalej aj „nariadenie“) priamo upravuje osobitný inštitút prísľubu správcu miestnym veriteľom (t. j. veriteľom, ktorých pohľadávky voči dlžníkovi vznikli z prevádzky alebo v súvislosti s prevádzkou podniku, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka, ako aj orgán usadený v členskom štáte, v ktorom by sa mohlo začať vedľajšie insolvenčné konanie a ktorý je podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES povinný zaručiť výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov vyplývajúcich z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov), že s nimi bude zaobchádzať, ako keby sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie. Prísľub správcu je určený na uspokojenie pohľadávok miestnych veriteľov bez toho, aby sa začínalo vedľajšie insolvenčné konanie. Na účely takéhoto prísľubu miestnym veriteľom by majetok a práva nachádzajúce sa v členskom štáte, v ktorom má dlžník, proti ktorému sa začalo hlavné insolvenčné konanie, podnik, mali tvoriť podkategóriu konkurznej podstaty a pri ich rozdeľovaní alebo pri rozdeľovaní výťažku získaného ich speňažením, by mal správca v hlavnom insolvenčnom konaní rešpektovať prioritné práva, ktoré by mali veritelia, ak by sa v tomto členskom štáte začalo vedľajšie insolvenčné konanie.

Za účelom vykonania tohto právneho inštitútu upraveného v nariadení sa do nášho právneho poriadku zavádza povinnosť súdu, na ktorý bol podaný návrh na  vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie, skúmať, či v inom členskom štáte už nebolo voči dlžníkovi začaté hlavné insolvenčné konanie. Navrhuje sa, ak by súd pri skúmaní zistil, že voči tomu istému dlžníkovi bolo už začaté hlavné insolvenčné konanie, aby súd informoval správcu ustanoveného v hlavnom insolvenčnom konaní o podanom návrhu (ktorým by sa začalo vedľajšie insolvenčné konanie) a aby ho vyzval na vyjadrenie sa, či dá prísľub podľa nariadenia. 

Do právneho poriadku SR sa navrhuje upraviť možnosť súdu skúmať prísľub správcu z hľadiska primeranej ochrany všeobecných záujmov miestnych veriteľov.

K bodom 25 a 26 (§ 179 ods. 4 až 6)

Legislatívno-technická zmena v súvislosti s úpravami pri inštitúte záverečného vyrovnania ziskov a strát.

K bodom 27 a 28 (§ 180 ods. 1 a 5)

Cieľom navrhovanej technickej zmeny je posilnenie právnej istoty a eliminovanie možného nesprávneho výkladu zákona. 

Novelou č. 117/2015 Z. z. bol okrem iného v súlade s požiadavkami smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách rozšírený okruh osôb, ktoré môžu uzavrieť zmluvu o záverečnom vyrovnaní ziskov      a strát. Novela, podobne ako pôvodné znenie § 180, riešila túto otázku odkazom na § 151me Občianskeho zákonníka, ktorý v odseku 8 obsahuje zoznam osôb. Tento zoznam je však             v Občianskom zákonníku uvedený pre účely aplikácie na zmluvu o záložnom práve na pohľadávky z účtu a úverové pohľadávky, a preto v úvodnej vete, ako aj v písmene g) bod 2 odkazuje na „záložné právo“. V aplikačnej praxi sa preto vyskytli otázky, či existencia záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru nie je podmienkou pre aplikáciu § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Takýto výklad by nebol logický a nebol by v súlade so smernicou 2002/47/ES a ani s praxou obchodovania na kapitálových trhoch, kde pohľadávky zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát často nie sú zabezpečené, resp. sú zabezpečené alebo inak kryté iným spôsobom než zriadením záložného práva k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru.

Preto sa navrhuje definovať zoznam oprávnených osôb priamo v novom odseku § 180 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Okruh oprávnených osôb je inak totožný    s tým, ktorý je uvedený v § 151me Občianskeho zákonníka.

K bodu 29 (§ 197 ods. 7)

Navrhuje sa, aby súd v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi uviedol výrok o medzinárodnej právomoci súdu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „nariadenie“), teda, či ide o hlavné insolvenčné konanie, vedľajšie insolvenčné konanie alebo o územné insolvenčné konanie. Navrhované znenie priamo súvisí s aplikáciou nariadenia, ako aj s pripravovaným prepojením insolvenčných registrov, kde informácia o medzinárodnej právomoci súdu je jedným z povinných údajov, ktoré v rámci takéhoto systému budú dostupné. Zároveň sa navrhuje, aby bolo priamo v zákone ako obligatórna náležitosť uznesenia upravené uloženie povinností správcovi, ktoré mu vyplývajú z nariadenia, napríklad uloženie povinnosti správcovi, aby bez zbytočného odkladu informoval o vyhlásení konkurzu známych veriteľov dlžníka, ktorí majú trvalé bydlisko alebo registrované sídlo v iných členských štátoch Európskej únie ako v Slovenskej republike.

K bodu 30 (§ 197 ods. 9 až 11)

Predkladateľ v praxi zaznamenal viacero prípadov, ktoré sa s prihliadnutím na všetky okolnosti javili ako tzv. „forum shopping“. Navrhuje sa preto, aby sa príslušnosť súdu pri konkurzoch a reštrukturalizáciách určovala s navrhovaným retrospektívnym pravidlom.

Navrhuje sa taktiež, aby náhradu škody pre porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas posudzoval konkurzný súd.

Zároveň sa v odseku 11 navrhuje, aby v prípade, ak je stranou konania vyvolaného konkurzom alebo reštrukturalizáciou správca, alebo ide o konanie podľa § 74a ods. 2 alebo         o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, sa zastúpenie advokátom nevyžadovalo.

K bodu 31 (§ 199 ods. 1)

Princíp zverejňovania uznesení a iných písomností súdu v Obchodnom vestníku sa uplatní aj pre písomnosti, ktoré sa budú zverejňovať podľa nariadenia (EÚ) v platnom znení.

K bodu 32 (§ 199 ods. 8)

Upravuje sa povinnosť správcu doručiť dlžníkovi rozhodnutie o vyhlásení konkurzu aj s vyznačenými doložkami.

K bodu 33 (§ 206g  a 206h) – Prechodné ustanovenia

Navrhuje sa, aby doterajšie konania vrátane konaní vyvolaných alebo súvisiacich s konaniami podľa tohto zákona v zásade prebehli podľa doterajších pravidiel. Výnimkou je prípad možnej diskvalifikácie. Diskvalifikácia je možná len pri porušení povinnosti poskytovať súčinnosť po účinnosti tohto zákona.

K Čl. X (Zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi)

K bodom 1 a 2 (§ 24h)

Navrhuje sa precizovať už súčasnú právnu úpravu za účelom zamedzenia špekuláciám s osobným bankrotom a to tak, že každý dlžník musí v zásade osobne navštíviť CPP, aby sa nestávalo, že určité osoby by mali ambíciu „obchádzať“ určité skupiny dlžníkov a sľubovať im (často za odplatu), že za nich osobný bankrot „vybavia“.

K bodu 3 (§ 24i)

Pre odstránenie aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne ukotviť dohodu o splátkach uzatváranú centrom na ustanovenia všeobecného súkromného práva, aj keď je zrejmé, že aj v súčasnosti je potrebné sa k takému výkladu prikloniť použitím ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

K Čl. XI (Zákon o Obchodnom vestníku)

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 3 a 4)

Účelom zmeny zákona o Obchodnom vestníku je zohľadniť novú právnu úpravu autentifikácie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, t. j. umožniť pre osoby, ktoré disponujú elektronickou schránkou priame využitie elektronických služieb Obchodného vestníka bez nutnosti podstupovať registráciu podľa doterajšej právnej úpravy.  

K Čl. XII (Účinnosť)

Navrhuje sa termín účinnosti predpisu na 1. január 2018, okrem čl. I bodov 18, 24 až 31, čl. VI a čl. VII bodov 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018. Delená účinnosť je nevyhnutná z dôvodu technickej implementácie dotknutých informačných systémov.

V Bratislave, 16. augusta 2017

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Lucia Žitňanská, v. r. 

podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti 

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu