Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.11.2018 do 31.12.2018

Platnosť od: 12.12.2003
Účinnosť od: 01.11.2018
Účinnosť do: 31.12.2018
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo, Obchodný register

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST40JUD696DS37EUPP18ČL2

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 530/2003 s účinnosťou od 01.11.2018 na základe 52/2018

Legislatívny proces k zákonu 52/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 52/2018, dátum vydania: 01.03.2018

DÔVODOVÁ   SPRÁVA

A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh“).

Hlavným cieľom predloženého návrhu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (ďalej len „IV. AML Smernica“).
V návrhu sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený návrh implementuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Okrem uvedeného návrh reaguje na požiadavky vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Návrh zároveň zohľadňuje programové vyhlásenie vlády SR, v ktorom vláda vyjadrila podporu presadzovať opatrenia a činnosti, prostredníctvom ktorých sa môže čo najúčinnejšie odhaľovať a obmedzovať pohyb finančných prostriedkov a iných aktív zameraných na podporu a financovanie teroristických činov, uplatňovať opatrenia napomáhajúce sledovaniu teroristických organizácií všade tam, kde je to možné, s cieľom zabrániť im v páchaní trestnej činnosti a obmedziť zdroje príjmov teroristických organizácií.
V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu je v návrhu zohľadnený princíp hodnotenia rizík legalizácie a financovania terorizmu nielen na úrovni povinných osôb v súlade s článkom 8 IV. AML Smernice, ale aj na úrovni Európskej únie (článok 6 IV. AML Smernice). Transpozíciou sa takisto zabezpečuje súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Návrh upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.
Zámerom transpozície IV. AML Smernice je predovšetkým upraviť základné požiadavky tzv. „hĺbkovej kontroly klienta“ (customer due diligence), prípadne „zvýšenej hĺbkovej kontroly klienta“ (enhanced customer due diligence), to znamená podmienky vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi (základnej, zjednodušenej a zvýšenej). 
Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Návrh preto stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.
Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, na ktorú sa vzťahuje medzinárodná sankcia podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.
Významnou zmenou je tiež zavedenie povinnosti dotknutých osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka vychádza z článku 30 IV. AML Smernice a má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, znižuje sa v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. e)  IV. AML Smernice limit potrebný pre zaradenie určitého subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa stanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2 000 eur. Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby. Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v osobitných predpisoch.
Vzhľadom na odporúčania FATF a výboru Moneyval Rady Európy legislatívna úprava sprísňuje povinnosti združení majetku, ktoré môžu byť zneužité na financovanie terorizmu. Tieto subjekty by mali okrem zisťovania konečných užívateľov výhod, identifikovať aj darcov a fyzické osoby a právnické osoby, ktorým poskytli dar v hodnote najmenej 1 000 eur.
Transpozíciou článkov 58, 59 IV. AML Smernice sa v návrhu upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj  ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Zároveň dochádza k úprave dĺžky subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty z jedného roka na tri roky. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v rámci tejto spolupráce sa zavádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zamedziť možnému dvojitému postihu za porušenie tých istých povinností, teda aby bola dodržaná zásada ne bis in idem.
Ďalšie legislatívne úpravy boli vykonané v nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, spravidla ide o formálne spresnenia povinností, ktoré sa doposiaľ precizovali výkladom. Na základe vykonaných legislatívnych zmien nebudú povinné osoby podliehať neúmernému zaťaženiu vyplývajúcemu z prijatých legislatívnych opatrení.
    Zmena zákonov uvedených v článkoch II až VIII vyplýva z článku 30 ods. 1 a ods. 4 IV. AML Smernice, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty zaregistrované na ich území boli povinné získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o tom, kto ich skutočne vlastní, vrátane podrobností o držaných podieloch konečných užívateľoch výhod, pričom členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o konečnom užívateľovi výhod uchovávali v niektorom z centrálnych registrov každého členského štátu.

    V súlade s citovanými článkami IV. AML Smernice sa v čl. IV až VIII návrhu novelizujú zákony ustanovujúce režim vzniku vybraných právnických osôb (neinvestičných fondov, neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadácií a podnikateľských subjektov) a ako nová podmienka sa ustanovuje zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do registra (§ 6a). Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z., ktorý  sa súčasne tiež novelizuje. Uvedenou novelizáciou sa tak vytvárajú podmienky pre právne premostenie týchto zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

Prijatie navrhovaného znenia zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Návrh bude mať vplyvy na informatizáciu (pozitívne), rozpočet verejnej správy (pozitívne aj negatívne) a na podnikateľské prostredie (negatívne).
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. marec 2018, okrem článkov II až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018 vzhľadom na časovú náročnosť realizácie navrhovaných zmien.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.    Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
2.    Názov návrhu právneho predpisu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.    Problematika návrhu právneho predpisu:
a)    je upravená v práve Európskej únie
Primárnom
-    čl. 114 tretia kapitola hlava VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení

Sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.    legislatívne akty

-    smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015),

-    nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015),

-    delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016).
   
2.    nelegislatívne akty



b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.



4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)    lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
-    transpozičná lehota smernice 2015/849/EÚ je 26. jún 2017;

b)    lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
    k smernici 2015/849/EÚ bola lehota určená na 31. júla 2016 (uznesenie vlády SR č. 517 zo 16. septembra 2015);
-    listom predsedu vlády č. 6320/2016/KPV zo dňa 08.júla 2016 predĺžená do 30. septembra 2016;

Uvedené lehoty boli na základe žiadosti ministra vnútra predĺžené do 31. decembra 2016.

c)    informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- proti Slovenskej republike v súčasnosti prebieha konanie pod č. 2017/0430>2017/0434.

d)    informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia.
5.    Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti – úplný.
6.    Gestor:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
7.    Spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska




Doložka vybraných vplyvov

  1.  Základné údaje
  Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 ∗  Materiál nelegislatívnej povahy
 Σ  Materiál legislatívnej povahy

 Σ  Transpozícia práva EÚ

  Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok:    18.8.2016
Ukončenie: 6.9.2016
  Predpokladaný termín predloženia na MPK*
november  2016
  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*
november  2017


  2.  Definícia problému
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Zohľadnenie odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike, revidovaných odporúčaní FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012 a odstránenie aktuálnych aplikačných problémov.
  3.  Ciele a výsledný stav
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa 20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Zohľadnenie odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike, revidovaných odporúčaní FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012 a odstránenie aktuálnych aplikačných problémov.
  4.  Dotknuté subjekty
Priamo budú dotknuté: 
- povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z., združenia majetku podľa § 25 zákona č. 297/2008 Z. z. a vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z., 
- právnické osoby okrem orgánov verejnej moci a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity v súvislosti s identifikáciou a aktualizáciou identifikačných údajov konečného užívateľa výhod,
- Štatistický úrad SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR,
  5.  Alternatívne riešenia
Alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému neboli identifikované a posudzované.




  6.  Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          ∗   Áno            Σ  Nie
  7.  Transpozícia práva EÚ
Návrh zákona predstavuje výlučne transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES. Nedochádza k rozšíreniu jej pôsobnosti.
  8.  Preskúmanie účelnosti**


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu
  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Σ     Áno
  ∗   Nie
  ∗ Čiastočne
  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP
  ∗     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Sociálne vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na životné prostredie
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na informatizáciu
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe

  ∗     Pozitívne

  Σ     Žiadne

  ∗   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne


  10.  Poznámky
Predpokladá sa pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v súvislosti s úpravou podmienok ukladania pokút za spáchané správne delikty a to zvýšením maximálnych výšok pokút. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy nie je možné vyčísliť z dôvodu nemožnosti určenia presného počtu kontrol, ktoré budú vykonané v nasledujúcich kalendárnych rokoch. Počet kontrol, ktorý má byť vykonaný v príslušnom kalendárnom roku nie je upravený žiadnym právnym predpisom. Kontrolná činnosť (vrátane stanovenia počtu kontrol) v príslušnom kalendárom roku vychádza predovšetkým z ročného plánu kontrol, pri spracovávaní ktorého sú využívané poznatky z konkrétneho vývoja v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu ako aj poznatky FSJ získané jej predchádzajúcou činnosťou. Kontrolná činnosť sa zároveň vykonáva aj na základe poznatkov z vlastnej činnosti FSJ, podnetov od ostatných zložiek Policajného zboru, Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky ako aj podaní fyzických a právnických osôb. Počet kontrol stanovených v ročnom pláne nie je záväzný a prispôsobuje sa v priebehu kalendárneho roka personálnym kapacitám a úlohám, ktoré je povinná FSJ prioritne plniť. Z celkového počtu reálne vykonaných kontrol zároveň nie je možné určiť, v ktorých prípadoch sa porušenie zákona zistí a v ktorých bude začaté správne konanie o uložení pokuty. Rovnako nie je možné určiť výšku pokuty, keďže pri jej určovaní FSJ prihliada na druh povinnej osoby, závažnosť zistených protiprávnych konaní a prípadne ich následky, dĺžku trvania protiprávneho stavu, charakter neplnenia povinností, úroveň súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole.
  11.  Kontakt na spracovateľa
JUDr. Ľuboslava Kotrasová, luboslava.kotrasova@minv.sk, 09610 514 02, 514 37.



  12.  Zdroje
Štatistiky zverejnené na webovom sídle Štatistického úradu SR, výročné správy o činnosti finančnej spravodajskej jednotky.
  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
BRATISLAVA:06.09.2016 ČÍSLO: 200_2/2016 VYBAVUJE: MGR. BUZA STANOVISKO KOMISIE (PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE) K NÁVRHUZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 297/2008 Z. Z. O OCHRANE PRED LEGALIZÁCIOU PRÍJMOV Z TRESTNEJ ČINNOSTI A O OCHRANE PRED FINANCOVANÍM TERORIZMU A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOVI. Úvod: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky dňa 18. augusta 2016 predložilo Stálej pracovnej komisií na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívno/negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane MSP a pozitívne vplyvy na informatizáciu.II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje súhlasné stanoviskos materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov. Ing. Rastislav Chovanec,PhD. predseda komisie





Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu


2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2018
2019
2020
2021
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho: 




- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
932 564,00
136 265,67
140 384,67  
136 265,67
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť (jedná sa o zvýšenie výdavkov pri všetkých troch subjektoch)
-    Štatistický úrad SR
-    Ministerstvo spravodlivosti SR
-    Ministerstvo vnútra SR



490 664
360 000
81 900



136 265,67
0
0



136 265,67
0
4 119



136 265,67
0
0
z toho:




Rozpočtové prostriedky
932 564,00
136 265,67
140 384,67  
136 265,67
    EÚ zdroje




    spolufinancovanie




- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
-    Štatistický úrad SR
0
2
2
2
- vplyv na ŠR (Štatistický úrad SR)
0
2
2
2
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
-    Štatistický úrad SR
0
28 260
28 260
28 260
- vplyv na ŠR
0
28 260
28 260
28 260
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
- Ministerstvo vnútra SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR
- Štatistický úrad SR



81 900
360 000
490 664


0
0
136 265,67


4 119
0
136 265,67


0
0
136 265,67
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0  
Tabuľka č. 1


2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:


pri návrhoch zákonov predkladaných na rokovanie vlády a NR SR  musia byť uvedené a zdôvodnené  ich predpokladané  finančné dôsledky na rozpočet VS, a to nie len na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené  aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytkov príjmov

Vyčíslený dopad na rozpočet MV SR, MS SR a ŠÚ SR spojený s implementáciou návrhu na zmenu a doplnenie zákona č. 297/2008 Z. z. bude v celom rozsahu zabezpečený v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové roky.



2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom na zmenu a doplnenie zákona č. 297/2008 Z. z. je do právneho poriadku SR transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES, v rámci ktorej bolo potrebné pre vymedzené právnické osoby zaviesť povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe viesť, pribežne aktualizovať identifikačné údaje o ňom a tieto údaje uchovávať. Údaje o konečnom  užívateľovi výhod budú zapisované do príslušných existujúcich zdrojových registrov kompetenčne prislúchajúcich MV SR a MS SR s následným prepojením na register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „RPO“), ktorého správcom je ŠÚ SR. Na základe návrhu bude potrebné rozšíriť položkovú skladbu údajov zapisovaných do jednotlivých dotknutých zdrojových registrov (register nadácií, register neinvestičných fondov, register neziskových organizácií, obchodný register) a rozšíriť funkcionality RPO. V rámci rozšírenia funkcionality RPO je potrebné pripraviť:
1.    Rozhranie pre zápis subjektov zo zdrojových registrov, predovšetkým
-    vytvorením samostatného integračného rozhrania pre zápis osôb typu zainteresovaná osoba s názvom konečný užívateľ výhod (ďalej len „KÚV“),
-    do základnej štruktúry je potrebné pridať k zainteresovanej osobe atribúty postavenie KÚV (číselníková položka) a poznámku k postaveniu (textové pole v rozsahu 4000 znakov).
Rozhranie bude k dispozícií zdrojovým registrom, ktoré budú disponovať samostatnou rolou  pre zápis prostredníctvom nového integračného rozhrania.
2.    Rozhranie pre poskytovanie údajov z RPO o konečných užívateľoch výhod, zmena predpokladá najmä
-    vytvorenie samostatnej role (systémový užívateľ povinnej osoby) pre poskytovanie údajov povinným osobám,
-    pre povinné osoby  vytvoriť integračné rozhranie, kde bude možné získať údaje o KÚV v xml štruktúre a stiahnuť odpis (ZEP podpísaný s časovou pečiatkou súbor pdf),
-    logovanie vyhľadávacieho stringu, stiahnutia odpisu s informáciami IČO a názov povinnej osoby, meno užívateľa povinnej osoby, dátum a čas.
3.    Proces registrácie povinnej osoby  pre preberanie údajov o KÚV  zahŕňa najmä
-    povinná osoba  resp. v jej mene vystupujúca fyzická osoba musí disponovať eID kartou,
-    vytvorenie formulárov pre podanie požiadavky, akceptáciu alebo zamietnutie, žiadosť o resetovanie prístupov a ich akceptácia alebo zamietnutie
-    vytvorenie role pre pracovníka ŠÚ SR (schvaľovateľ),
-    schvaľovateľ dostáva požiadavky z eDesku do užívateľského rozhrania spolu s údajmi o povinnej osobe z RPO, ktorá o prístup s rolou ako systémový užívateľ povinnej osoby alebo užívateľ povinnej osoby požiadala,
-    vytvorenie role admin užívateľov povinnej osoby,
-    vytvorenie role orgán verejnej moci (ďalej len „OVM“)
-    vytvorenie role FSJ.
4.    Prístup pre užívateľa s rolou orgán verejnej moci (ďalej len „OVM“), vyhľadávanie/filter a export
-    užívatelia s rolou OVM majú k dispozícii vyhľadávacie rozhranie  a filter  nad kompletnou množinou údajov RPO a KÚV,
-    údaje možno vyhľadávať  v rozsahu  rozšíreného vyhľadávania (vrátene údajov o KÚV),
-    vyhľadaný prehľad je možné exportovať vo formáte CSV, pri KÚV sa uvádzajú aj platnosti od, do.
5.    Prístup pre užívateľa s rolou FSJ
-    užívatelia s rolou FSJ majú rovnaký prístup ako užívatelia OVM a navyše disponujú nasledovnou funkcionalitou:
-    možnosť vykonávať analýzy nad správou používateľov, podľa typu úkonu (vznik, zmena, zánik) podľa IČO povinnej osoby, časová perióda s možnosťou exportu do CSV,
-    možnosť vykonávať analýzy nad užívateľmi s počtom zobrazení/odpisov podľa IČO, loginu užívateľa, časovej periódy (zobrazenia a odpisy sú samostatnými  poľami v zobrazení a v exporte),
-    vyhľadávania v logoch o zobrazení KÚV, stiahnutí ZEO povinnou osobou.
Návrh budú implementovať MV SR, MS SR a Štatistický úrad SR.  
.......................................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

       zmena sadzby
       zmena v nároku
 x    nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
       kombinovaný návrh
       iné


2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Objem aktivít
Odhadované objemy
2018
2019
2020
2021
Indikátor ABC




Indikátor KLM




Indikátor XYZ






2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Výpočet výdavkov  MV SR
-    Výdavky v roku 2018
Výdavky vyčíslené v položke  635  Rutinná a štandardná údržba na sumu 21 600,00 eur predstavujú náklady na rozšírenie rozhrania existujúcej databázy IS REZ o nové položky týkajúce sa KÚV v súlade s návrhom novely zákona a úpravu rozhrania pre RPO.  
Výdavky vyčíslené v položke 713002 nákup výpočtovej techniky na sumu 60 300,00 eur zahŕňajú nákup aplikačného a databázového servera spolu v sume  23 250,00 eur bez DPH a databázy Oracle + Software Update License and Support (2 roky) v sume 27 000,00 eur bez DPH. 
-    Výdavky v roku 2020
Výdavky vyčíslené v položke 713002 nákup výpočtovej techniky v sume 4 119,00 eur predstavujú upgrade licencie Oracle.



Výpočet výdavkov MS SR
Výdavky v roku 2018 vyčíslené v položke 711 softvér v sume 360 000,00 eur  zahŕňajú odhadovaný rozsah nevyhnutných zmien softvéru, ktoré je potrebné implementovať v informačnom systéme Obchodný register v nadväznosti na navrhované legislatívne zmeny
v súvislosti s KÚV.


Výpočet výdavkov ŠÚ SR
Výdavky v roku 2018 sa týkajú rozšírenia funkcionality RPO v zmysle kapitoly 2.2.1., Z pohľadu členenia výdavkov bude predstavovať nevyhnutné úpravy softvérového diela v hodnote 184 800 eur, nákup hardvéru (aplikačných serverov, diskovej police) v hodnote 99 080,- eur a nákupu licencií v hodnote 206 784 eur (pre aplikačné servery, virtualizačný softvér a operačné systémy).

Výdavky v rokoch 2019, 2020, 2021 ročne predstavujú výdavky na tovary a služby v sume 98 128,8 eur spojené s nákladmi na prevádzku úprav softvérového diela RPO a osobné výdavky vo výške 38 136,87 eur  pre 2 zamestnancov, ktorí budú zabezpečovať podporu užívateľom v roli konzumenta údajov o konečných užívateľoch výhod z RPO.

Pre kvantifikáciu negatívneho vplyvu na príjmy verejnej správy v súvislosti s oslobodením právnických osôb od súdnych a správnych poplatkov nie sú k dispozícii relevantné údaje:
1.    o celkovom počte právnických osôb, ktorým vyplýva povinnosť  doplniť údaje o KÚV do príslušných registrov,
2.    o celkovom počte následných  zmien údajov o KÚV u jednotlivých právnických osôb.
Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách) MS SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Bežné výdavky (600)




 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)




 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)




 
  Tovary a služby (630)2,




 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
360 000



 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2  - 711 Softvér
360 000



 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 

 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
360 000

0
0
 

2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.




Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách) MV SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Bežné výdavky (600)
21 600



 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)




 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)




 
  Tovary a služby (630)2 - 635 Rutinná a štandardná údržba
21 600



 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
60 300

4 119

 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2  713002 nákup výpočtovej techniky
60 300

4 119

 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 

 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
81 900

4 119
0
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.



Tabuľka č. 4

Výdavky (v eurách) ŠÚ SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Bežné výdavky (600)
0
136 265,67
136 265,67
136 265,67
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 260
28 260
28 260
 
  Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 876,87
9 876,87
9 876,87
 
  Tovary a služby (630)2,

98 128,8
98 128,8
98 128,8
 
  Bežné transfery (640)2




 
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s  úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2





Kapitálové výdavky (700)
490 664
0
0
0
 
  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
490 664
0
0
0
 
  Kapitálové transfery (720)2




 
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
490 664
136 265,67
136 265,67
136 265,67
 
2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

                 Tabuľka č. 5

Zamestnanosť ŠÚ SR
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2018
2019
2020
2021

Počet zamestnancov celkom
2
2
2
2
 
   z toho vplyv na ŠR
2
2
2
2

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
1 177,50
1 177,50
1 177,50
 
   z toho vplyv na ŠR
0
1 177,50
1 177,50
1 177,50
 
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
38 136,87
38 136,87
38 136,87
 
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
28 260
28 260
28 260
 
   z toho vplyv na ŠR
0
28 260
28 260
28 260
 
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
9 876,87
9 876,87
9 876,87
 
   z toho vplyv na ŠR
0
9 876,87
9 876,87
9 876,87
 






Poznámky:





Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.









Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
(vrátane testu MSP)
Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:


iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)




iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)




na všetky kategórie podnikov



3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty
 - z toho MSP
Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.
Aký je ich počet?
1.    právnické osoby okrem orgánov verejnej moci a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity, v súvislosti s identifikáciou a aktualizáciou identifikačných údajov konečného užívateľa výhod,
2.    povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z., združenia majetku podľa § 25 zákona č. 297/2008 Z. z. a vnútroštátny správca podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z.,
3.2 Vyhodnotenie konzultácií
       - z toho MSP
Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.
Ako dlho trvali konzultácie?
Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.
Hlavné body Konzultácie s podnikateľskými subjektmi k novele zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Problematika týkajúca sa predkladaného návrhu bola konzultovaná so zástupcami profesijných združení, a to Slovenskou bankovou asociáciou, Slovenskou asociáciou poisťovní, Slovenskou asociáciou správcovských spoločností, Národnou asociáciou realitných kancelárií Slovenska, Asociáciou finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, Asociáciou obchodníkov s cennými papiermi, Slovenskou advokátskou komorou,  Slovenskou komorou daňových poradcov, Slovenskou komorou audítorov, Notárskou komorou SR, Republikovou úniou zamestnávateľov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení SR, Asociáciou priemyselných zväzov, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou, Klubom 500 a Centrom lepšej regulácie.

Konzultácie začali formou semináru (školenia) so Slovenskou bankovou asociáciou a Slovenskou asociáciou poisťovní v priebehu mesiaca jún 2016 a doba trvania konzultácií bola v rozsahu cca 3 hodiny. Následne konzultácie pokračovali od 18.07.2016 prostredníctvom elektronickej komunikácie s vyššie uvedenými subjektmi. Lehota na vyjadrenie sa k hlavným bodom konzultácií bola určená do 27.07.2016, pričom do 17.08.2016 sa vyjadrili iba traja z oslovených subjektov. So zástupcami Slovenskej asociácie poisťovní sa konzultácie uskutočnili opakovane v trvaní minimálne 1 hodinu. Pred začatím konzultácií prebiehali stretnutia a rokovania v súvislosti s prípravou novely zákona č. 297/2008 Z. z. s Národnou bankou Slovenska, ktorá je orgánom dohľadu pre väčšinu povinných osôb z finančného sektoru.

Každý vyššie uvedený subjekt bol informovaný o základných cieľoch právnej úpravy, ktorým je najmä:
- transponovať IV. AML Smernicu a implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov,
- zohľadniť odporúčania výboru Moneyval Rady Európy z jeho štvrtej hodnotiacej návštevy Slovenskej republiky, ako aj revidované odporúčania FATF (Finančný akčný výbor skupiny G7) z februára 2012,
- reagovať na požiadavky vyplývajúce z praktického uplatňovania zákona.

Navrhované systémové zmeny boli stručne zhrnuté do nasledovných bodov:
Úprava rozsahu pôsobnosti zákona
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, navrhuje sa znížiť v súlade s článkom 2 ods. 1 bod 3 písm. e)  IV. AML Smernice limit potrebný pre zaradenie podnikateľského subjektu medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodných 15 000 eur na 10 000 eur. Takisto sa ustanovuje povinnosť vykonávať základnú starostlivosť pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur a v prípadoch hazardných hier v hodnote najmenej 2 000 eur (článok 11 IV. AML Smernice). Tieto zmeny majú za cieľ sťažiť možnosť legalizácie metódami využívajúcimi vysoké hotovostné platby.
Ďalej sa navrhuje zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v ďalších predpisoch (napr. Devízový zákon, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov).
Odstraňuje sa tiež transpozičný deficit vo vzťahu k článku 2 ods. 1 bod 3 písm. b) IV. AML Smernice, podľa ktorej sa za povinnú osobu budú považovať notári a advokáti, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo na transakcii s nehnuteľnosťami.
V súlade s článkom 3 bod 2 písm. b) IV. AML Smernice sa za povinnú osobu bude považovať poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES, to znamená poisťovňa vykonávajúca poisťovaciu činnosť iba v životnom poistení.
Princíp založený na hodnotení rizík
V systéme ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu sa v návrhu zohľadní princíp hodnotenia týchto rizík nielen na úrovni povinných osôb, ale aj na úrovni Európskej únie (článok 6 a 8 IV. AML Smernice). Povinné osoby by mali pri hodnotení rizík legalizácie a financovania terorizmu zohľadňovať vlastné faktory rizika vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, obchodmi alebo distribučnými kanálmi a musia zodpovedať povahe a veľkosti povinnej osoby a zohľadňovať aj národné hodnotenie rizík. Transpozíciou sa takisto zabezpečuje súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracúvať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Návrh zákona upravuje rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.
Zmeny v opatreniach  starostlivosti vo vzťahu ku klientovi
Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod a to, či nie je klient politicky exponovanou osobou (PEP) „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ sa vypustením tejto podmienky zmení na obligatórnu, rovnako sa ustanoví povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií. Potreba uvedenej zmeny vyplýva z toho, že bez znalosti týchto informácií povinná osoba nie je schopná vyhodnotiť, či sa na takéhoto klienta vzťahujú opatrenia zvýšenej starostlivosti podľa § 12 alebo sa jedná o neobvyklú obchodnú operáciu v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) zákona.

Režim zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sa bude uplatňovať len vtedy, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu, pričom návrh zákona stanovuje minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Upravia sa výnimky zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi (článok 15, 12 IV. AML Smernice).
Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné  funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza v tomto smere k zmene pojmu politicky exponovanej osoby (článok 3 bod 9 IV. AML Smernice). Pri obchodnom vzťahu s PEP povinná osoba bude povinná vykonávať opatrenia zvýšenej starostlivosti po dobu výkonu významnej verejnej funkcie a najmenej 12 mesiacov od skončenia tejto funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP. Zvýšenú starostlivosť povinná osoba vykoná obligatórne aj pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určí vykonávacím predpisom za vysokorizikovú (článok 18 až 22 IV. AML Smernice).
Zreteľnejšie a prístupnejšie informácie o konečnom užívateľovi výhod
Významnou zmenou je takisto zavedenie povinnosti právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať počas piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod a na požiadanie príslušných orgánov a povinných osôb tieto údaje v určenej lehote poskytnúť (článok 30 IV. AML Smernice). Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb. Definícia konečného užívateľa výhod, ktorá vyplynula zo IV. AML Smernice bude zmenená zákonom o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Združenia majetku
Požiadavka, aby združenia majetku identifikovali darcov, ako aj fyzické a právnické osoby, ktorým sa poskytli finančné prostriedky v hodnote najmenej 1 000 eur, vychádza z odporúčania FATF z roku 2012. Potrebu prijať opatrenia na ochranu neziskového sektora v Slovenskej republike a vypracovať postupy na plnenie medzinárodných žiadostí o informácie ohľadom konkrétnych neziskových organizácií, pri ktorých je podozrenie z financovania terorizmu konštatoval aj výbor  Moneyval Rady Európy v hodnotiacej správe z roku 2011. Pri určovaní výšky hodnoty poskytnutých prostriedkov sa analogicky vychádzalo z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona.
Sankcie za správne delikty
V súlade s článkom 58 až 60 IV. AML Smernice sa upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. V súlade s týmito článkami sa zvýšia pokuty. Zvyšuje sa požiadavka na spoluprácu orgánov dohľadu a v rámci tejto spolupráce sa zavádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zamedziť možnému dvojitému postihu za porušenie tých istých povinností, teda aby bola dodržaná zásada ne bis in idem.
V súlade s transpozíciou článku 30 IV. AML Smernice nová právna úprava bude obsahovať aj zmenu ďalších zákonov v súvislosti s potrebou evidovať u vybraných právnických osôb konečných užívateľov výhod.  Týkať sa to bude predovšetkým právnických osôb registrovaných v obchodnom registri a právnických osôb, ktoré sú združeniami majetku. Tieto právnické osoby budú musieť identifikovať konečného užívateľa výhod pri registrácii. Informácie o konečných užívateľoch výhod sa budú poskytovať vymedzeným subjektom v rozsahu IV. AML Smernice prostredníctvom registra právnických osôb vedeného Štatistickým úradom SR.
Povinné osoby budú musieť premietnuť navrhované zmeny do obchodných vzťahov so súčasnými klientmi, ako aj zohľadniť ich pri uzatváraní obchodných vzťahov s novými klientmi.
Relevantné návrhy vznesené v rámci konzultácií boli premietnuté priamo do predloženého návrhu novely zákona. Na základe vykonaných konzultácií so SLASPO bol zapracovaný návrh na vylúčenie poisťovní vykonávajúcich činnosť v neživotnom poistení z okruhu povinných osôb v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) bod 8 zákona.



3.3 Náklady regulácie
      - z toho MSP
3.3.1 Priame finančné náklady
Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.


Nevznikajú


3.3.2 Nepriame finančné náklady
Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.


Nevznikajú


3.3.3 Administratívne náklady
Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

1. Pre právnické osoby okrem orgánov verejnej moci a účelové združenia majetku bez právnej subjektivity (ďalej len „dotknuté subjekty“) boli v rámci administratívnych nákladov identifikované nasledovné informačné povinnosti s určením váženého priemeru (VP) pre kalkulačku:
- Evidencia, vedenie dokumentácie (VP - 300 min) podľa § 10a ods. 1 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. sú povinné identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej podobe viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu podľa § 7 ods. 1 písm. a) a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod, aktualizovať údaje o ňom a tie, u ktorých sa bude konečný užívateľ výhod zapisovať v príslušnom registri aj poskytovať aktuálne údaje o konečnom užívateľovi výhod.
- Archivácia (VP- 60 min) z ustanovenia § 10a ods. 2 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. vyplýva pre dotknuté subjekty povinnosť archivácie údajov o konečnom užívateľovi výhod po dobu existencie tohto postavenia a po dobu ďalších 5 rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod.
- Poskytnutie súčinnosti (VP- 100 min.) podľa § 10a navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. ak register podľa osobitného zákona neobsahuje údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo pri pochybnostiach o pravdivosti  alebo úplnosti týchto údajov je dotknutý subjekt povinný na žiadosť subjektov vymedzených v tomto ustanovení v určenej lehote oznámiť požadované údaje podľa odseku 1.


Pri určovaní počtu dotknutých subjektov sme vychádzali zo štatistických údajov zverejnených na stránke Štatistického úradu SR (Slovenská republika v číslach 2016 – organizačná štatistika). Počet  bol stanovený na 207 655.                                                                                  

Koeficient frekvencie  plnenia povinností bol určený pri všetkých troch informačných povinnostiach  na 0,10 keďže nie je predpokladaná pravidelná frekvencia plnenia povinností. Plnenie zákonných povinností, predovšetkým  povinnosti vyplývajúcej z § 10a ods. 1 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. (aktualizovať údaje o konečnom užívateľovi výhod) bude súvisieť  s reálne vykonávanými zmenami fyzickej osoby v postavení konečného užívateľa výhod. Pre splnenie novozavádzaných zákonných povinností vyplývajúcich z § 10a ods. 1 a ods. 2  je nevyhnutné, aby každý dotknutý subjekt minimálne prvotne t.j. jeden krát identifikoval konečného užívateľa výhod a tieto údaje archivoval, preto bol určený koeficient frekvencie plnenia povinnosti 0,10. Početnosť následných zmien v osobe konečného užívateľa výhod u jednotlivých dotknutých subjektov bude individuálna, v dôsledku čoho nie je možné kvantifikovať ďalšie náklady dotknutých subjektov.

2. Pre  povinné osoby podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z., združenia majetku podľa § 25 zákona č. 297/2008 Z. z. a vnútroštátneho  správcu podľa § 25a zákona č. 297/2008 Z. z. (ďalej len „povinné osoby“) boli v rámci administratívnych nákladov identifikované nasledovné informačné povinnosti s určením váženého priemeru (VP) pre kalkulačku:
- Overenie súladu (VP- 220min.)
¬    podľa § 10 ods. 1 písm. b), navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. povinná osoba, je povinná identifikovať konečného užívateľa výhod v rámci každého obchodného vzťahu a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, okrem vymedzených prípadov pri zjednodušenej starostlivosti,
¬    podľa § 10 ods. 2 písm. b) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. dochádza k rozšíreniu povinností vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri obchode v hotovosti najmenej 10 000 eur,
¬    podľa § 10 ods. 2 písm. d) navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. dochádza k rozšíreniu povinností u povinných osôb – prevádzkovateľov hazardných hier vykonať základnú starostlivosť pri obchode  najmenej 2 000 eur,
¬    podľa § 12 ods. 3 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. predĺženie doby uplatňovania povinností vzťahujúcich sa k politicky exponovanej osobe najmenej po dobu 12 mesiacov  od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie, najneskôr kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko špecifické pre politicky exponované osoby,
¬    podľa § 25 ods. 1 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. sa združeniam majetku ukladá povinnosť identifikovať darcu  a identifikovať  fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej združenie  majetku poskytlo finančné prostriedky, ak hodnota daru alebo hodnota poskytnutých prostriedkov dosiahne hodnotu najmenej 1 000 eur,
-    Ohlásenie, oznámenie, poskytnutie informácie  (VP - 60 min.)
¬    podľa § 12 ods. 2 písm. c) bod 4 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. zavedenie novej povinnosti informovať štatutárny orgán alebo určenú osobu podľa § 20 ods. 2 písm. h) pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy,
¬    podľa § 21 ods. 3 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z., zavádza sa informačná povinnosť pre povinnú osobu pri uzatváraní obchodného vzťahu  alebo pri vykonávaní príležitostného obchodu informovať klienta o povinnosti spracúvať osobné údaje  na účely zákona podľa § 1,
-    Poskytnutie súčinnosti (VP -100 min.)
¬    podľa § 26a ods. 1, 4 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. sa rozširujú povinnosti  povinných osôb o poskytnutie súčinnosti pri spracovávaní a aktualizácií národného hodnotenia rizík,
¬    podľa § 30 ods. 3 navrhovanej novely zákona č. 297/2008 Z. z. sa povinnej osobe pri výkone kontroly ukladá povinnosť na vlastné náklady predložiť vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka
Určenie počtu povinných osôb:
Podľa informácií poskytnutých od jednotlivých subjektov, ktoré vedú príslušné registre a zoznamy bolo v súhrne identifikovaných cca 548.000 povinných osôb. Tento počet je nepresný (je niekoľko násobne vyšší) a nemožno ho použiť pri výpočte nákladov na celé podnikateľské prostredie – povinné osoby, nakoľko nie je možné ustáliť počet povinných osôb nefinančného sektora, ktoré sú zaradené medzi povinné osoby na základe predmetu svojej činnosti (factoring, forfaiting, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,  finančný leasing atď.), keďže niektoré subjekty môžu byť zaradené medzi povinné osoby na základe viacerých predmetov činnosti.

Koeficient frekvencie plnenia vyššie identifikovaných povinností nemožno určiť, nakoľko frekvencia ich plnenia u jednotlivých povinných osôb je závislá od počtu existujúcich klientov jednotlivých povinných osôb, počtu novouzatváraných obchodných vzťahov, resp. množstva vykonaných obchodov. Rovnako nie je možné zovšeobecniť periodicitu vykonávania priebežného monitorovania obchodného vzťahu, ktorá je individuálna v závislosti od klienta a ním vykonávaných obchodov. Nie je možné stanoviť frekvenciu plnenia povinností zahrnutých do kategórie poskytnutie súčinnosti. Jedná sa o povinnosti, ktoré závisia od vopred nepredvídateľných okolností (potreba aktualizácie národného hodnotenia rizík – vypracovanie  národného hodnotenia rizík je aktuálne v štádiu prípravy, množstvo cudzojazyčnej dokumentácie vyskytujúcej sa u povinnej osoby  predloženej  pri výkone kontroly finančnou spravodajskou jednotkou).

Vzhľadom na rôznorodosť dotknutých subjektov a zložitosť ich vlastníckej štruktúry nie je možné ani druhovo presne vyčísliť administratívne  náklady.  


3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie



Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie




dotknutý subjekt

povinná
osoba

dotknuté subjekty

povinné
osoby


Priame finančné náklady

0

0

0

0


Nepriame finančné náklady

0

0

0

0


Administratívne náklady

40

nevieme vyčísliť

8 308 363

nevieme vyčísliť


Celkové náklady regulácie

















3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu
       - z toho MSP
Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.
Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.
Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?
Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Nepredpokladá sa vplyv navrhovanej zmeny na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.
3.5 Inovácie
       - z toho MSP
Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.
Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?
Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).
Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?
Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Navrhovaná zmena nemá vplyv na inovácie.


Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
A – nová služba
B – zmena služby

Kód služby

Názov služby
Úroveň elektronizácie služby
(0 až 5)
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?
(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej  jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)
A
ks_235550
Poskytovanie údajov o konečných užívateľoch výhod povinným osobám
4
Infraštruktúra
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?
(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)
B
isvs_420
Register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ   B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte  v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

áno






B. Osobitná časť
Čl. I
K bodu 1 [§ 4 ods. 2 písm. c) a § 25a ods. 1 písm. a)]
Vzhľadom na vloženie § 10a a § 11a sa upravujú vnútorné odkazy.
K bodu 2 [§ 4 ods. 2 písm. l) a m)]
Vzhľadom na prijatie zákona č. 289/2016 Z. z. o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorým sa zrušil zákon č. 126/2011 Z. z., bolo potrebné zosúladiť text zákona s novou právnou úpravou.
K bodu 3 [§ 5 ods. 1 písm. b)]
Legislatívno-technická úprava.  Navrhuje sa vypustiť odkaz 3 vrátane poznámky pod čiarou z dôvodu nadbytočnosti, keďže výpočet finančných inštitúcií je uvedený v bodoch 1 až 14, ktoré odkazujú na osobitné predpisy upravujúce ich postavenie.
K bodom 4, 6, 8, 10, 12, 14, 16, 59, 61 a 63
(poznámky pod čiarou 7, 10, 15, 17, 22, 25, 31, 32, 33, 47, 48 a 49)
Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v doplnení poznámok pod čiarou, k vypusteniu nadbytočných poznámok pod čiarou alebo nahradeniu odkazov na zrušené právne predpisy odkazmi na nové právne predpisy.
K bodu 5 (§ 5 ods. 1 písm. b) šiesty bod)
Vzhľadom k tomu, že návrh novely zákona vylučuje z pod režimu IV. AML Smernice poisťovne, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť v sektore neživotného poistenia, navrhuje sa aj úprava zákona vo vzťahu k finančnému agentovi a finančnému poradcovi pri výkone činností v sektore poistenia, v oblasti neživotného poistenia.

K bodu 7 (§ 5 ods. 1 písm. b) ôsmy bod)
Podľa článku 3 bod 2 písm. b) IV. AML Smernice sa za povinnú osobu považuje poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES, pokiaľ vykonáva činnosti životného poistenia. Vzhľadom k nízkemu riziku legalizácie a financovania terorizmu v neživotnom poistení a v súlade s uvedeným článkom smernice sa navrhuje upraviť rozsah tohto ustanovenia a zaradiť medzi povinné osoby poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť iba v životnom poistení.
K bodu 9 (§ 5 ods. 1  písm. b) bod 11)
Navrhuje sa vypustiť časť ustanovenia v bode 11 spolu s poznámkou pod čiarou k odkazu 16, ktorá sa stala obsolentnou v dôsledku doterajších novelizácií zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a súvisiacich právnych predpisov (napr. zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách).
K bodu 11 (poznámka pod čiarou k odkazu 19b)
Za účelom zabezpečenia jednotného výkladu pri aplikácií výkonu kontroly a dohľadu je potrebné upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 19b tak, aby bolo zrejmé, že medzi povinné osoby patria nepochybne aj agenti platobných služieb zahraničných platobných inštitúcií, ktorí vykonávajú činnosť na území SR.

K bodu 13 [§ 5 ods. 1  písm. f)]
V súlade s čl. 2 ods. 3 písm. b) IV. AML Smernice, ako aj s poukazom na účel Exekučného poriadku sa navrhuje explicitne stanoviť okruh činností, pri ktorých súdny exekútor bude mať postavenie povinnej osoby, a to konkrétne pri predaji nehnuteľnosti, hnuteľnej veci alebo podniku a pri prijímaní peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti s výkonom exekúcie.
K bodu 15 [§ 5 ods. 1  písm. j)]
Doplnením bodu 5 sa zabezpečí transpozícia čl. 2 ods. 3 písm. b) IV. AML Smernice, podľa ktorej sú povinnou osobou notári a ďalšie osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech klienta na akejkoľvek finančnej transakcii alebo na transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytujú iné právne služby taxatívne uvedené v § 5 ods. 1 písm. j) bod 1 až 4. Keďže doterajšia právna úprava sa nevzťahovala na akúkoľvek finančnú operáciu, na ktorej sa notár alebo advokát podieľa, navrhovanou úpravou sa odstráni transpozičný deficit vo vzťahu k IV. AML Smernici. Finančnou operáciou sa pritom rozumie príjem alebo použitie finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Pojem obchodná operácia zahŕňa akýkoľvek úkon vykonaný klientom alebo v mene klienta, ktorý súvisí s činnosťou povinnej osoby. Ostatné terminologické zmeny v právnej úprave vychádzajú z potreby harmonizácie textu.
K bodu 17 (§ 5 ods. 3)
Ide o transpozíciu článku 2 ods. 1 písm. e)  IV. AML Smernice, podľa ktorého medzi povinné osoby patria aj tzv. "ostatné osoby obchodujúce s tovarom...“ bez ohľadu na to, či ide o podnikateľov, neziskové organizácie alebo iné subjekty. Zároveň dochádza k zníženiu limitu potrebného pre zaradenie právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa medzi povinné osoby pri obchodoch v hotovosti z pôvodnej hodnoty najmenej 15 000 eur na 10 000 eur.
K bodu 18 (§ 6 ods. 1)
Súčasné znenie § 6 ods. 1 zákona upravujúce pojem politicky exponovanej osoby (ďalej len „PEP“) nezahŕňa medzi PEP osoby, ktoré zastávajú významnú verejnú funkciu a zároveň majú trvalý pobyt v Slovenskej republike. Z uvedeného vyplýva, že zákon sa vzťahuje iba na osoby, ktoré vykonávajú významnú verejnú funkciu mimo Slovenskej republiky. Zahrnutie tuzemských osôb medzi PEP predpokladajú odporúčania výboru Moneyval Rady Európy, ako aj revidované odporúčania FATF z februára 2012, čo sa premietlo aj do IV. AML Smernice (článok 3 bod 9 a článok 22). Povinné osoby by podľa novej právnej úpravy mali za PEP považovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala významnú verejnú funkciu na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí.
Minimálna doba, počas ktorej bude fyzická osoba považovaná za PEP je upravená v § 12 ods. 3 a mala by sa odvíjať od výsledku konkrétneho hodnotenia rizika špecifického pre PEP. Zákonom upravené opatrenia (napr. § 12 ods. 2 písm. c), § 15 zákona) vzťahujúce sa k PEP by mali povinné osoby podľa novej právnej úpravy uplatňovať po dobu 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.
Vzhľadom na mnoho rôznych typov povinných osôb a rozdielnu povahu poskytovaných produktov, zákon v prechodných ustanoveniach nestanovuje pre povinné osoby konkrétny termín, dokedy musí zistiť u svojich súčasných klientov PEP status v súlade s novou definíciou PEP, a to najmä z dôvodu, že pri niektorých obchodných vzťahoch povinná osoba je s klientom takmer v každodennom kontakte, u iných naopak nie sú v kontakte dlhšie časové obdobie. Predpokladá sa, že povinné osoby uvedenú povinnosť splnia v priebehu bežného styku s klientom podľa § 10 ods. 1 písm. g) v rozumne zdôvodniteľnom časovom období práve vzhľadom k typu obchodného vzťahu. To isté platí i pre zisťovanie vlastníckej a riadiacej štruktúry podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona.
K bodu 19 [§ 6 ods. 2 písm. f)]
Podľa čl. 3 ods. 9 písm. f) IV. AML Smernice sa za PEP považujú aj vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl. Zo súvislostí, ako aj z preambuly IV. AML Smernice vyplýva, že pod pojmom „vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl“ treba rozumieť vysokopostavených dôstojníkov vo funkcii s celoštátnym, resp. medzinárodným významom. Keďže rovnako významné celoštátne postavenie majú aj vysokopostavení predstavitelia ozbrojených bezpečnostných zborov (napr. Národný bezpečnostný úrad, Zbor väzenskej a justičnej stráže, atď.) a nielen ozbrojených síl v rámci rezortu obrany, je v záujme zosúladenia uvedeného ustanovenia so IV. AML Smernicou nevyhnutné uvedenú definíciu rozšíriť aj na vysokopostavených predstaviteľov ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov.
K bodu 20 [§ 6 ods. 2 písm. i)]
Ide o transpozíciu článku 3 bod 9 písm. c) IV. AML Smernice, ako aj o reakciu na odporúčanie FATF a výboru Moneyval Rady Európy, podľa ktorého súčasná definícia PEP nezahŕňa v plnej miere vedúcich politikov a dôležitých funkcionárov politických strán a hnutí.
K bodu 21 [§ 7 písm. a), d)]
Uvedené ustanovenie upravuje minimálny rozsah identifikačných údajov, ktoré sa zisťujú pri klientovi - fyzickej osobe. Podľa súčasnej právnej úpravy pre identifikáciu fyzickej osoby postačuje, ak povinná osoba zistí iba dátum narodenia fyzickej osoby a nie obligatórne aj jej rodné číslo, ktoré je trvalým identifikačným osobným údajom fyzickej osoby zabezpečujúcim jej jednoznačnosť v informačných systémoch. Navrhovanou zmenou sa bude povinne zisťovať rodné číslo, a len ak rodné číslo nebolo fyzickej osobe pridelené, tak bude povinné pre identifikáciu fyzickej osoby zistiť dátumu narodenia. Zisťovanie uvedených údajov v praxi nebude znamenať pre povinné osoby nadmernú administratívnu záťaž, nakoľko tieto údaje sú uvedené v dokladoch totožnosti.
K bodu 22 (§ 7 ods. 2)
Bazilejský výbor pre dohľad vo Všeobecnom pokyne k zakladaniu účtov a identifikácii klienta, ktorý je prílohou k dokumentu Bazilejského výboru č. 85 z februára 2003 popisuje, ktoré informácie by z dôvodu eliminácie reputačných a právnych rizík, pre dodržovanie požiadaviek na opatrenia proti legalizácii a financovaniu terorizmu, mali povinné osoby zisťovať. Medzi tieto informácie patria napr. aj telefónne číslo, adresa pre doručovanie elektronickej pošty, údaje o zamestnaní alebo zamestnávateľovi. Rozšírenie požiadavky zisťovať informácie nad rámec identifikačných údajov, by však malo odrážať rozdiely medzi jednotlivými typmi klientov, ich vzťah k povinnej osobe, ako aj povahu poskytovaných služieb, vyplývajúce z hodnotenia rizík podľa § 20a ods. 1 zákona. Vysoko rizikové obchody a obchodné vzťahy, napríklad s PEP, s klientmi usadenými v geografických oblastiach s vyšším rizikom, atď. si preto budú vyžadovať detailnejšie preverovanie a väčší rozsah vstupných informácií.
K bodu 23 (§ 8)
Zmena nadväzujúca na doplnenie odseku 2 v § 7.

K bodu 24 (§ 8 ods. 2 až 5)
Doplnením § 8 zákona o odseky 2, 3 a 5 dochádza iba k presunu ustanovení uvedených v § 10 ods. 6, 7 a 9, pretože z hľadiska systematického členenia po rozsiahlej úprave § 10 je vhodné časť jeho obsahu preniesť do navrhovaných odsekov 2, 3 a 5, kde budú komplexne upravené podmienky a spôsob overovania identifikácie klienta zo strany povinnej osoby.
Doplnením odseku 4 sa transponuje článok 14 ods. 3 IV. AML Smernice.

K bodu 25 [§ 9 písm. k)]
Doplňuje sa definícia pojmu korešpondenčný vzťah, ktorá vychádza z článku 3 odsek 8 IV. AML Smernice. Korešpondenčnými vzťahmi sa rozumejú vzťahy medzi bankami, finančnými inštitúciami a medzi bankami a finančnými inštitúciami navzájom, v rámci ktorých poskytuje korešpondenčná inštitúcia podobné služby partnerskej inštitúcii, vrátane vzťahov, ktoré sú založené na účely obchodov s cennými papiermi alebo prevodov finančných prostriedkov.

K bodu 26 (§ 10 ods. 1)
Zmenu § 10 zákona, ktorý upravuje základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi si vyžiadala potreba transpozície IV. AML Smernice, ako aj požiadavky výboru Moneyval Rady Európy. Uvedené ustanovenie demonštratívne popisuje minimálny základný obsah základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktorý sa však podľa typov povinných osôb, klientov alebo obchodov a ďalších okolností bude významne líšiť čo do množstva a kvality získavaných informácií v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu, pri posudzovaní ktorého bude povinná osoba povinná postupovať v zmysle § 10 ods. 4 zákona.
K odseku 1 písm. b): Úprava súvisí s transpozíciou článku 13 bod 1 písm. b) IV. AML Smernice, pri ktorej sa povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod „v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu“ mení na obligatórnu, to znamená, že povinné osoby pri vykonávaní základnej starostlivosti v prípadoch podľa § 10 ods. 2 písm. a) až e) budú povinné vždy identifikovať konečného užívateľa výhod a prijať opatrenia na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta. To zahŕňa napríklad informácie o jeho statuse a pôsobnosti, o jeho spoločníkoch, akcionároch či riadiacich orgánoch. Pri stanovení, čo je primeraným opatrením na overenie identifikácie, by povinná osoba mala prihliadať na riziko legalizácie a financovania terorizmu, ktoré klient a obchodný vzťah s ním predstavujú.
V súlade s článkom 30 ods. 8 IV. AML Smernice sa vyžaduje, aby sa povinné osoby neopierali výlučne o informácie uvedené v registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. Znamená to, že ak sa pri vykonávaní základnej starostlivosti vyskytnú pochybnosti smerujúce k pravdivosti údajov o konečnom užívateľovi výhod, povinná osoba bude musieť vykonať ďalšie opatrenia k jeho identifikácii a prijať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej  štruktúry klienta. Ide v podstate o plnenie si už v súčasnosti ustanovenej povinnosti, keďže už v súčasnosti bez existencie registra konečných užívateľov výhod musí povinná osoba za určitých podmienok identifikovať konečného užívateľa výhod. Ako jeden z prostriedkov môže využiť aj povinnosť právnických osôb vedieť údaje o svojich konečných užívateľov výhod a poskytovať tieto údaje povinným osobám podľa novo navrhovaného § 10a.
K odseku 1 písm. c): Účelom zmeny je odstrániť nejasnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe pri  vykonávaní základnej starostlivosti, pričom sa navrhuje explicitne ustanoviť povinnosť nielen zisťovať účel a plánovú povahu obchodného vzťahu, ale aj konkrétneho obchodu.
K odseku 1 písm. d): Doterajšia prax ukázala, že je potrebné v zákone výslovne stanoviť povinnosť pre povinné osoby ako súčasť základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi obligatórne  zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií. Zároveň dochádza k presunu pôvodného odseku 11 do písm. d), t. zn. povinnosť zisťovať, či je klient politicky exponovanou osobou. Bez znalosti týchto informácií povinná osoba nie je schopná vyhodnotiť, či sa na takéhoto klienta vzťahujú opatrenia zvýšenej starostlivosti podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona alebo či sa nejedná napr. o neobvyklú obchodnú operáciu v zmysle § 4 ods. 2 písm. l) zákona.
K odseku 1 písm. e): Ide o spresnenie oproti doterajšiemu textu, ktoré bude vyžadovať zistenie informácií aj o pôvode iného majetku, ktorým môžu byť napríklad umelecké diela, zberateľské predmety, kultúrne predmety či starožitnosti, pri ktorých je informácia o pôvode týchto predmetov a komodít žiaduca. Slovné spojenie „finančné prostriedky alebo majetok“ je v zákone uvedené aj v iných ustanoveniach, napr.  v § 4 ods. 2 písm. i) a j) zákona.
K odseku 1 písm. f): Dochádza iba k presunu prvej vety z pôvodného odseku 10 z dôvodu komplexnosti textu upravujúceho rozsah základnej starostlivosti.
K bodu 27 a 29 [§ 10 ods. 2 písm. b) a e)]
Navrhovaná zmena je transpozíciou článku 11 písm. c) a d) IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vykonávať starostlivosť vo vzťahu ku klientovi aj v prípadoch hazardných hier, ak ide o obchod v hodnote najmenej 2 000 eur, ako aj pri obchode v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur.
K bodu 28 [§ 10 ods. 2 písm. d)]
Navrhovanou úpravou sa spresňuje doterajšie ustanovenie a zároveň sa odstraňujú existujúce nejasnosti vyplývajúce z aplikačnej praxe, keďže povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť nielen pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných identifikačných údajov o klientovi (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona), ale všetkých údajov potrebných na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa odseku 1.
K bodu 30 (§ 10 ods. 3)
Navrhuje sa zmeniť hodnotu stanovenú pri povinnosti vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie z 2 000 eur na 1 000 eur, ktorá zodpovedá čiastke ustanovenej v ďalších predpisoch, napríklad v zákone č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon, ako aj v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006. Povinná osoba si môže na základe hodnotenia rizík podľa § 20a zákona stanoviť aj nižšiu hodnotu obchodu, ak existuje vyššie riziko legalizácie a financovania terorizmu.

K bodu 31 (§ 10 ods. 4)
Ide o transpozíciu IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje, aby povinné osoby pri hodnotení rizík zohľadňovali faktory uvedené v hodnotení rizík. Odôvodnenie je rovnaké ako k novému ustanoveniu § 20a zákona.
K bodom 32 (§ 10)
Návrhom sa presúvajú odseky 6, 7 a 9 z § 10 do § 8 ods. 2 až 4 a odsek 11 z § 10 sa presúva do § 10 ods. 1 písm. d).
K bodu 33 (§ 10a)
Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje transpozícia článku 30 IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje, aby podnikateľské subjekty a iné právne subjekty mali povinnosť získať a mať primerané, presné a aktuálne informácie o svojom konečnom užívateľovi výhod a členský štát má zabezpečiť uchovávanie týchto informácií v niektorom z centrálnych registrov členského štátu.
Za tým účelom sa zavádza povinnosť dotknutých právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod a v listinnej alebo elektronickej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje, ktoré musí dotknutá právnická osoba uchovávať aj po dobu ďalších piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Podmienkou zápisu vybraných právnických osôb, (napr. obchodných spoločností, neziskových organizácií alebo nadácií) do príslušného registra, bude aj uvedenie informácie o konečnom užívateľovi výhod vrátane údaju, ktorý zakladá jeho postavenie. Registre, v ktorých sa tieto údaje budú zapisovať, slúžia ako zdrojové registre pre referenčný register vedený podľa zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý  sa súčasne tiež novelizuje.
Na základe uvedeného sa novelizáciou zákonov uvedených v článku IV až VIII návrhu vytvárajú podmienky pre právne premostenie zdrojových registrov a registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci za účelom transparentnosti vlastníctva právnických osôb a uchovávania informácií o konečnom užívateľovi výhod v centrálnom registri tak, ako to požaduje IV. AML Smernica.

V súlade s článkom 30 ods. 1 a 2 IV. AML Smernice sa v odseku 3 ustanovuje povinnosť dotknutých osôb na žiadosť povinnej osoby, finančnej spravodajskej jednotky, Národnej banky Slovenska, súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky  oznámiť v určenej lehote údaje o konečnom užívateľovi výhod. Aby však zo strany dotknutých subjektov nedochádzalo k neúmernému zaťažovaniu, túto povinnosť budú mať iba v prípade, ak register  právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci nebude obsahovať údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti týchto údajov.
 
K bodom 34 a 38 (§ 11 ods. 1, 2)
Zo strany výboru Moneyval Rady Európy je Slovenskej republike vytýkané, že by mala byť v zákone revidovaná povinnosť starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ak existuje nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu tak, aby sa v takýchto prípadoch uplatňovala aspoň zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, namiesto žiadnej. Uvedené požiadavky majú oporu aj v článku 15 a 16 IV. AML Smernice, ako aj v odporúčaniach FATF, ktoré uprednostňujú uplatňovanie aspoň zjednodušených opatrení pred úplnými výnimkami zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Ide o formálnu zmenu, pričom v odseku 3 je jednoznačne stanovený minimálny rozsah opatrení, ktoré povinná osoba v prípadoch zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi bude musieť vykonať.
Zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi musí byť primeraná faktorom nižšieho rizika. Príkladom zjednodušeného opatrenia môže byť napríklad vykonanie identifikácie bez fyzickej prítomnosti klienta uvedeného v § 11 ods. 1 zákona iným spôsobom, ako je uvedené v § 12 ods. 2 písm. c) zákona. Povinná osoba však má povinnosť zistiť všetky identifikačné údaje podľa § 7 zákona. Spôsob, akým tieto informácie povinná osoba zistí, sa ponecháva na povinnej osobe, pričom „vhodnosť“ takého spôsobu by sa mala odvíjať od druhu poskytovaných služieb či produktov. Potrebné informácie tak napríklad možno od klienta zistiť z verejne dostupných zdrojov alebo prostredníctvom e-mailu, či iným prostriedkom elektronickej komunikácie, poštou, telefonicky a pod.
Postup podľa § 11 zákona bude vylúčený, keď vznikne podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu, alebo ak existuje pochybnosť, či ide o zjednodušenú starostlivosť.
K bodu 35 [§ 11 ods. 1 písm. e)]
Úprava textu.
K bodom 36 a 37 (§ 11 ods. 1 písm. f) bod 1 a 5)
Ide o terminologickú úpravu. Prijatím Lisabonskej zmluvy, ktorá nadobudla  platnosť  1. decembra 2009, sa Európska únia stala právnym nástupcom Európskeho spoločenstva, ktoré zaniklo. Z uvedeného dôvodu dochádza v ďalšom texte zákona k terminologickej úprave, kde sa označenie „Európske Spoločenstvo“ nahrádza slovom „Európska únia“.
K bodu 39 [§ 11 ods. 2 písm. c)]
Dochádza k zosúladeniu textu zákona. Je vhodné pomenovať zmluvné vzťahy, ktoré môžu byť uzatvorené v rámci doplnkového dôchodkového sporenia medzi účastníkom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (účastnícka zmluva) a zamestnávateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou (zamestnávateľská zmluva), nakoľko aj poistný vzťah v písmene a) a vzťah s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou v písmene b) sú vymedzené cez zmluvný vzťah. 

K bodu 40 a 41 [§ 11 ods. 2 písm. d)]
Dochádza k zjednoteniu terminológie a k presunutiu pôvodného ustanovenia § 11 ods. 2 písm. d) zákona týkajúceho sa elektronických peňazí z režimu zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi do výnimiek zo starostlivosti podľa nového ustanovenia § 11a zákona. Umožnenie výnimky pre tento druh produktu vychádza z článku 12 IV. AML Smernice a je podmienené náležitým hodnotením rizík, ktorým sa preukáže nízke riziko legalizácie a financovania terorizmu. Zároveň musia byť splnené podmienky uvedené v § 11a zákona. V týchto prípadoch sa teda nejedná o zjednodušenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ale o situácie, kedy sa nemusí vykonať ani identifikácia klienta. Z uvedeného dôvodu bol text presunutý z pôvodného ustanovenia § 11 ods. 2 písm. d) do samostatného paragrafu.
Využitie tohto inštitútu nezbavuje však povinnú osobu dostatočným spôsobom monitorovať obchody a obchodné vzťahy tak, aby bolo možné zistiť neobvyklé obchodné operácie a ohlásiť ich finančnej spravodajskej jednotke.

K bodu 42 (§ 11 ods. 3)
Odôvodnenie súvisí s bodmi 34 a 38.
K bodu 43 (§ 11a)
Odôvodnenie súvisí s bodmi 40 a 41. Pokiaľ ide o elektronické peniaze, IV. AML Smernica v článku 12 umožňuje výnimku zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súvislosti s elektronickými peniazmi za predpokladu splnenia podmienok zmierňujúcich riziko legalizácie a financovania terorizmu. Platobným prostriedkom, na ktorý nie je možné opakovane ukladať elektronické peniaze sa rozumie fyzický alebo virtuálny nosič, na ktorý možno vložiť určitú finančnú čiastku len jednorázovo, napr. prostredníctvom platobnej karty, platobného účtu či platbou v hotovosti. Naopak, platobným prostriedkom, na ktorý je možné opakovane ukladať elektronické peniaze sa rozumie taký nosič, na ktorý je možné v rámci limitov stanovených pre ten daný produkt, vkladať finančné prostriedky opakovane. Anonymnými elektronickými peniazmi sa rozumejú také elektronické peniaze, pri ktorých sa nevykonáva identifikácia ich držiteľa.
Vzhľadom na charakter poskytovania služieb operátorov, ktorí realizujú tzv. mikro-platby prostredníctvom mobilných (iných telekomunikačných) zariadení za niektoré tovary a služby (spravidla kúpa MHD cestovného lístka alebo parkovacieho lístka), pričom cena platobnej operácie je poukazovaná poskytovateľovi elektronických komunikačných služieb, ktorý následne vysporiadava úhradu za službu/tovar vo vzťahu k jej dodávateľovi, existuje v týchto prípadoch nízke riziko zneužitia finančného systému na legalizáciu alebo financovanie terorizmu. Zároveň uvedené služby môžu využívať len osoby, ktoré majú uzavreté s poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb prostredníctvom mobilnej siete. V zmysle uvedeného sa navrhuje ustanoviť výnimku zo starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, rovnako ako u elektronických peňazí.
Pri určovaní hodnoty transakcií návrh vychádza zo zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, v zmysle ktorého poskytovatelia platobných služieb v obmedzenom rozsahu limitujú celkovú hodnotu vykonaných transakcií za kalendárny mesiac pri jednej službe sumou 150 € a individuálnej transakcii sumou 30 €.
K bodu 44 (§ 12)
IV. AML Smernica v článku 9 ods. 1 ustanovuje, že: „Jurisdikcie tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, predstavujúce významné hrozby pre finančný systém Únie (ďalej len „vysokorizikové tretie krajiny“), sa musia identifikovať, aby sa ochránilo riadne fungovanie vnútorného trhu.“. K naplneniu tohto účelu je na Európsku komisiu v článku 64 IV. AML Smernice delegovaná právomoc prijímať príslušné právne akty. Okrem toho podľa prílohy III IV. AML Smernice je treba za rizikové považovať aj ďalšie štáty, napríklad s významnou mierou korupcie, sankcionované zo strany EÚ alebo OSN alebo podporujúce terorizmus alebo v ktorých pôsobia teroristické organizácie. Takéto krajiny môže  identifikovať aj sama povinná osoba vo svojom hodnotení rizík podľa § 20a ods. 2 zákona.
Zároveň bola v súlade s článkami 19 až 24 IV. AML Smernice výslovne stanovená povinnosť vykonávať zvýšenú starostlivosť vo vzťahu k politicky exponovanej osobe, pri cezhraničnom korešpondenčnom vzťahu a v prípadoch, keď nie je klient fyzicky prítomný na účel identifikácie a jej overenia, pričom dochádza k presunu druhej vety pôvodného odseku 1 do odseku 2 uvedeného ustanovenia, ktorý upravuje minimálny rozsah opatrení vykonávaných v jednotlivých prípadoch v rámci zvýšenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.
Z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona vyplýva, že povinná osoba pri aplikovaní zvýšenej starostlivosti bude naďalej povinná vykonať okrem úkonov základnej starostlivosti v zmysle § 10 zákona (identifikáciu a overenie identifikácie klienta a konečného užívateľa výhod, zistenie účelu a plánovanej povahy obchodného vzťahu, zistenie, či klient koná vo vlastnom mene, ako aj či klient nie je politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou, v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu zistenie pôvodu finančných prostriedkov, atď.) aj ďalšie opatrenia špecifikované v programe vlastnej činnosti v zmysle § 20 zákona.
K § 12 ods. 2 písm. a) bod 1 až 3:
Navrhovanou úpravou sa odstraňuje aplikačná nejednoznačnosť. Nakoľko v prípadoch, keď nie je klient fyzicky prítomný na účely identifikácie a overenia identifikácie môže dochádzať k prípadom zneužívania identity, čo potvrdila aj doterajšia prax, výnimka z overenia identifikácie tvárou v tvár sa podľa navrhovaného ustanovenia použije za splnenia podmienok uvedených v bode 1 v spojení s

a)    vyžiadaním si písomného potvrdenia od inej banky, zahraničnej banky, ktorá pôsobí na území členského štátu alebo finančnej inštitúcie, ktorá pôsobí na území členského štátu, že je jej klientom (o existencii zmluvného vzťahu medzi bankou, resp. finančnou inštitúciou a takýmto klientom, pričom takéto potvrdenie musí obsahovať aj všetky identifikačné údaje klienta v rozsahu § 7 zákona, ktoré iná banka alebo finančná inštitúcia zistila, overila (§ 8), resp. aktualizovala pri vykonaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi); alternatívne
b)    zabezpečením vykonania prvej platby prostredníctvom účtu vedeného na meno klienta v banke alebo v zahraničnej banke pôsobiacej na území členského štátu, pričom klient musí predložiť doklad preukazujúci existenciu takéhoto účtu (napr. kópiu uzatvorenej zmluvy k tomuto účtu).
V danom prípade prichádza do úvahy aj postup podľa § 13 zákona, podľa ktorého povinná osoba môže prevziať údaje a podklady podľa § 10 ods. 1 písm. a) až c) potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi napr. od inej banky, to znamená použiť už uskutočnenú základnú starostlivosť v uvedenom rozsahu. Povinná osoba je v zmysle citovaného ustanovenia  povinná neodkladne poskytnúť údaje v rozsahu § 10 ods. 1 písm. a) až c), vrátane kópií príslušnej dokumentácie povinnej osobe a táto je následne povinná zabezpečiť prevzatie požadovaných údajov. Súčasťou celého procesu musí byť včasná a účinná spolupráca medzi jednotlivými subjektmi. K veci je potrebné uviesť, že uvedený postup však povinnú osobu nezbavuje zodpovednosti za riadne vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, t. zn.  konečnú zodpovednosť za to, že takto získané údaje spĺňajú požiadavky na výkon starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa zákona, nesie povinná osoba.
Stanovené podmienky je potrebné považovať za zákonné minimum, ktoré je nevyhnutné splniť, a navyše je na každej povinnej osobe, ktorá bude výnimku využívať, aby si nadstavila ďalšie bezpečnostné opatrenia ako z hľadiska ochrany pred legalizáciou a financovaním terorizmu, tak aj z dôvodu svojej vlastnej obchodnej bezpečnosti. Zodpovedajúcim opatrením môže byť napríklad doručenie potvrdzujúceho listu o uzavretí zmluvy na adresu, ktorú má klient uvedenú v zaslaných dokladoch, overenie ďalších informácií o klientovi z iných dostupných zdrojov, prípadne zavedenie ďalších obmedzení, napríklad obmedzenie hodnoty obchodu a pod.
Zistenie a overenie totožnosti klienta sa vykoná na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja (článok 13 ods. 1 písm. a) IV. AML Smernice), pričom musí byť dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú úplne splnené uvedené požiadavky (článok 14 ods. 3 IV. AML Smernice). Takýmto spoľahlivým a nezávislým zdrojom by mali byť predovšetkým prostriedky elektronickej identifikácie, ako ich upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 910/2014 zo dňa 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.
Tento postup bude treba upraviť na konkrétne podmienky u povinných osôb tak, aby boli splnené všeobecné podmienky identifikácie klienta a hľadisko bezpečnosti. Preto bude vhodné napríklad stanoviť spôsob zasielania identifikačných údajov klientom vo forme kópií (scanu) určených typov dokladov, prípadne i niekoľkých dokladov, preukazujúcich totožnosť, a ďalších potrebných informácií.
Vychádzajúc z rovnocennosti opatrení pri identifikácii klientov v bankách, resp. finančných inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky a  pôsobiacich na území Európskeho hospodárskeho priestoru, je potrebné považovať za rovnako hodnoverné písomné potvrdenia o existencii zmluvného vzťahu medzi bankou, resp. finančnou inštitúciou a klientom v obidvoch prípadoch.
K § 12 ods. 2 pís. b): Uvedená terminologická zmena iba reflektuje zmenu vykonanú v § 9 písm. l) v súvislosti s novou definíciou korešpondenčného vzťahu.
K § 12 ods. 2 pís. c), ods. 3: Povinná osoba je povinná v prípade obchodu alebo obchodného vzťahu s PEP uplatňovať opatrenia zvýšenej starostlivosti, ktoré v tomto prípade spočívajú hlavne v získaní súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu k uzatvoreniu obchodného vzťahu alebo k jeho ďalšiemu pokračovaniu v prípade, ak sa klient stal PEP až v jeho priebehu, ako aj v informovaní uvedených osôb pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy. Uvedené povinnosti vyplývajú z článku 20 IV. AML Smernice, ako aj z odporúčaní výboru Moneyval Rady Európy. Povinná osoba je povinná takisto zistiť pôvod majetku alebo finančných prostriedkov, ktoré boli použité v obchodnom vzťahu alebo pri jednotlivom obchode s PEP.
Obchody a obchodné vzťahy s PEP predstavujú vyššie riziko legalizácie a financovania terorizmu. Z tohto dôvodu by povinná osoba mala vykonávať priebežný monitoring celého obchodného vzťahu napríklad prostredníctvom zvýšeného počtu a frekvencií vykonávaných previerok, zaznamenávaním okolností, ktoré majú neobvyklý priebeh alebo sú inak významné pre posúdenie rizikovosti daného obchodného vzťahu.
Podľa novej právnej úpravy bude povinná osoba povinná vykonávať opatrenia zvýšenej starostlivosti k politicky exponovanej osobe uvedenej v § 6 ods. 1 zákona (to zn. nie aj k jej rodinným príslušníkom uvedeným v § 6 ods. 3 zákona) po dobu výkonu významnej verejnej funkcie a najmenej 12 mesiacov od skončenia tejto funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.
K bodom 45 a 46 (§ 13 ods. 1 a 4)
Ide o transpozíciu článkov 25 až 27 IV. AML Smernice. Navrhovanou zmenou sa rozširuje možnosť prevzatia vymedzených údajov a podkladov od povinných osôb, ktoré  vykonávajú opatrenia proti legalizácii a financovaniu terorizmu v súlade s požiadavkami práva Európskej únie. Zároveň sa zakazuje povinnej osobe prevziať údaje a podklady od povinnej osoby, ktorá pôsobí na území vysokorizikovej krajiny na základe označenia Európskej komisie.

K bodu 47 (§ 14 ods. 3)
Doterajšia aplikačná prax a skúsenosti získané pri kontrole naznačili potrebu precizovania uvedeného ustanovenia, nakoľko písomné záznamy o posudzovaní obchodov, vyhotovené povinnými osobami, spravidla neobsahovali informácie odôvodňujúce výsledok posudzovania. Povinné osoby by mali výsledok posudzovania obchodu, zachytený v písomnom zázname odôvodniť tak, aby bolo zrejmé, aké úvahy, skutočnosti a dôvody viedli povinnú osobu ku konštatovaniu, že konkrétny obchod je obvyklý, resp. neobvyklý.
K bodu 48 [§ 15 písm. a)]
Navrhované ustanovenie vymedzuje rozsah prípadov, kedy je povinná osoba povinná odmietnuť uzatvoriť obchodný vzťah, ukončiť existujúci obchodný vzťah, alebo odmietnuť konkrétny obchod z dôvodu, keď nebude schopná splniť požiadavky podľa § 10 ods. 1 písm. a) až e). Oproti prechádzajúcej úprave bude povinná osoba povinná postupovať podľa § 15 aj v prípade, keď klient odmietne poskytnúť informácie o pôvode finančných prostriedkov alebo majetku (ak ich v závislosti od rizika legalizácie a financovania terorizmu bude povinná zisťovať; v prípade obchodného vzťahu s PEP obligatórne). Navrhované ustanovenie je v súlade aj s revidovanými odporúčaniami FATF.
Zároveň sa transponuje článok 14 ods. 4 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje, aby v prípade, ak povinná osoba nie je schopná splniť požiadavky na povinnú starostlivosť podľa článku 13 ods. 1 prvom pododseku písm. a), b) alebo c), členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu prostredníctvom bankového účtu, založiť obchodný vzťah ani vykonať transakciu, a aby ukončila obchodný vzťah,  a to bez ohľadu na to, či dôvod pre odmietnutie vznikol na strane klienta. Z aplikačnej praxe tiež vyplynulo, že povinné osoby daný inštitút nevyužívajú argumentujúc, že nie je možné predvídať, či by okolnosti pre odmietnutie na strane klienta mohli vôbec vzniknúť.
K bodu 49 (§ 16 ods. 1)
Legislatívno-technická úprava textu.
K bodu 50 [§ 17 ods. 3 písm. a)]
Zosúladenie textu zákona.
K bodu 51 a 52 [§ 17 ods. 3 písm. b) a c)]
 Legislatívno-technická zmena s cieľom spresnenia rozsahu identifikačných údajov, ktoré musí obsahovať hlásenie o neobvyklej obchodnej operácii, ako aj jeho obsahu. Zmenu ustanovenia si vyžiadala doterajšia aplikačná prax, nakoľko hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii častokrát neobsahovali úplné identifikačné údaje osôb (v rozsahu § 7 zákona), resp.  informácie o podstatných okolnostiach obchodu.
K bodu 53 (§ 17 ods. 6)
Vypúšťa sa odsek 6 a vkladá sa do § 18 ako nový odsek 12.
K bodu 54 (§ 18)
Navrhuje sa vypustiť z názvu § 18 „o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii“, nakoľko predmetné ustanovenie neupravuje iba povinnosť mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii, ale aj o všetkých opatreniach vykonávaných finančnou spravodajskou jednotkou vo vzťahu k tretím osobám a o skutočnostiach, o ktorých sa orgány dohľadu dozvedeli pri výkone kontroly. V predmetnom ustanovení sú ďalej upravené podmienky pozbavenia povinnosti mlčanlivosti, ako aj okruh subjektov pri vzájomnom poskytovaní informácií, na ktoré sa povinnosť mlčanlivosti nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu je vhodné názov § 18 upraviť.

K bodu 55 (§ 18 ods. 1)
Ide o zosúladenie súčasného znenia predmetného ustanovenia s článkom v článku 39 IV. AML Smernice, podľa ktorého sa úprava mlčanlivosti vzťahuje na informácie o skutočnosti, že sa tieto postupujú, postúpia alebo že boli postúpené, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať analýza v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Účelom citovaných ustanovení je najmä zabezpečiť nerušený priebeh šetrenia  neobvyklej obchodnej operácie, resp. následného trestného konania a zachovania možnosti zaisťovacích opatrení, ako aj ochranu spracovávaných a uchovávaných informácií do doby, kedy je vec odstúpená príslušným orgánom. Cieľom týchto ustanovení je však aj napĺňať preventívny účel zákona, ktorým je predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu, a to prostredníctvom včasného upozornenia povinných osôb na riziká legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže zabezpečiť komplexnejšie a efektívnejšie posudzovanie klientov, ich obchodných operácií alebo riziko zneužitia jednotlivých produktov či služieb.

K bodu 56 [§ 18 ods. 1, § 22 ods. 1, 2, § 23 a § 25a ods. 1 písm. h)]
Legislatívno-technická úprava reflektujúca zmeny vykonané v § 21 zákona.
K bodu 57, 58, 82
V súvislosti s novelou zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dochádza k zmene subjektov oprávnených vykonávať dozor v oblasti hazardných hier uvedených v § 11 ods. 1 citovaného zákona, t. zn. dozor budú vykonávať Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady a colné úrady.
K bodu 60 (§ 18 ods. 12)
Za účelom implementácie článku 37 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje, že poskytovanie informácií podľa článkov 33 a 34 neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu uloženého zmluvou, legislatívnym alebo administratívnym ustanovením, dochádza k presunu ustanovenia § 17 ods. 6 do § 18 ods. 12 s tým, že podľa novej právnej úpravy plnenie všetkých povinností podľa tohto zákona nebude obmedzené zákonom ustanovenou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov. Uvedená zmena reaguje aj na problémy vyskytujúce sa v praktickej činnosti, kde povinné osoby odmietali  predkladať finančnej spravodajskej jednotke informácie a písomné doklady napr. z dôvodu ochrany obchodného  alebo daňového tajomstva. Vzhľadom na všeobecný verejný záujem a špecifický účel tohto zákona, plnenie povinností podľa zákona nemôžu byť obmedzené povinnosťou zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
K bodu 62 a 65 (§ 19 ods. 1 až 3)
Aktuálne znenie zákona nestanovovalo povinnosť uchovávať údaje a doklady o posudzovaní obchodov podľa § 14 zákona. Predmetný nedostatok, ktorý bol vytýkaný aj zo strany výboru Moneyval Rady Európy, sa uvedenou zmenou odstráni. Celková lehota uchovávania údajov v prípade jej predĺženia na základe žiadosti finančnej spravodajskej jednotky, nesmie presiahnuť desať rokov (článok 40 ods. 1 písm. b) IV. AML Smernice).
K bodu 64 [§ 19 ods. 2 písm. a)]
Vzhľadom na vloženie § 10a a § 11a sa upravujú vnútorné odkazy.
K bodu 66 (§ 19 ods. 5)
Klient je povinný podľa § 10 ods. 6 zákona pri vykonávaní starostlivosti poskytnúť povinnej osobe potrebnú súčinnosť, t. zn. musí jej na požiadanie poskytnúť všetky potrebné informácie a doklady, z ktorých bude možné jeho tvrdenia overiť. Ako doklady o vykonanej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi možno použiť i vyhotovené kópie predložených obchodných a ďalších dokumentov. V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax sa navrhuje úprava, v zmysle ktorej sa uloží povinným osobám povinnosť vyhotovovať kópie dokumentov takým spôsobom, aby príslušné údaje boli čitateľné a v prípade, ak sa vyhotovuje kópia osobných dokladov, ako je občiansky preukaz alebo cestovný pas, musia byť vyhotovené v takej kvalite, aby umožňovali overenie zhody podoby identifikovanej osoby.

K bodu 67 (§ 20 ods. 1)
Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa v odseku 1 navrhuje spresniť  obsah programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (ďalej len „program“), a to v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií pri výkone dohľadu.  Programy spravidla nezohľadňujú organizačnú štruktúru povinnej osoby z hľadiska jej veľkosti, povahy činnosti, počtu zamestnancov, spôsobu riadenia, v dôsledku čoho nie je povinná osoba schopná reálne plniť povinnosti zo zákona.
Zavádza sa povinnosť aktualizovať program nielen v súvislosti so zmenou predmetu činnosti, ale aj napríklad pred začatím poskytovania nových produktov, ale iba za predpokladu, že zmena predmetu činnosti alebo začatie poskytovania nových produktoch môže mať vplyv na zvýšenie rizika legalizácie alebo financovania terorizmu v prevádzkovej činnosti povinnej osoby, nakoľko obligatórna aktualizácia programu pri každej zmene by nadmieru zvýšila administratívnu záťaž povinných osôb v nadväznosti na povinné školenia zamestnancov. Podmienkou je, aby program schválila osoba oprávnená konať v mene povinnej osoby.
K bodu 68 [§ 20 ods. 2 písm. a)]
Povinná osoba by mala mať vo svojom  programe upravené okrem všeobecných foriem aj konkrétne formy neobvyklých obchodných operácií, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti, tak aby tieto formy boli jasne stanovené a objektívne aplikovateľné v procese posúdenia obchodnej operácie z hľadiska jej neobvyklosti.

K bodu 69 [§ 20 ods. 2 písm. c)]
Je potrebné vyjadriť previazanosť programu vlastnej činnosti s hodnotením rizík upravených v § 20a.
K bodu 70 [§ 20 ods. 2 písm. h)]
Z článku 8 ods. 3, 4 písm. a) IV. AML Smernice vyplýva požiadavka, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré zahŕňajú aj vymenovanie pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni. Určenie konkrétnej fyzickej osoby, ktorá je zodpovedná za ochranu pred legalizáciou a financovaním terorizmu si vyžadujú aj odporúčania výboru Moneyval Rady Európy a FATF. Navrhovaná úprava ustanovila, že ak takouto osobou nie je štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, určenou osobou musí byť vedúci zamestnanec (osoba, ktorá je oprávnená riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení, atď.) Zároveň musí byť zabezpečené, aby určená osoba mala možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom a dozorným orgánom a mala priamy prístup k informáciám o klientovi, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a mohla tieto využiť pri posudzovaní obchodov a prípadne pri ohlasovaní neobvyklej obchodnej operácie.

K bodu 71 (§ 20a)
Navrhuje sa vložiť nový paragraf zohľadňujúci požiadavku vyplývajúcu z článku 8 IV. AML Smernice, aby povinné osoby vykonávali opatrenia na určenie a hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v ktorých zohľadnia vlastné faktory rizika vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami, produktmi, službami, obchodmi alebo distribučnými kanálmi. Hodnotenie rizík musí byť súčasťou programu vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, musí zodpovedať povahe a veľkosti povinnej osoby a zohľadňovať národné hodnotenie rizík podľa § 26a zákona. Ak má povinná osoba pobočky a dcérske spoločnosti mimo územia členského štátu, je povinná v týchto uplatňovať skupinové stratégie a postupy zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu.
Keďže v zákone nie je možné uviesť všetky teoretické a praktické situácie, spôsoby a druhy opatrení, finančná spravodajská jednotka v spolupráci s Národnou bankou Slovenska vydá metodické usmernenie, ktoré ustanoví pre povinné osoby podrobnosti napríklad o programe vlastnej činnosti, preverovaní, vzdelávaní zamestnancov, spracovaní a uchovávaní údajov, resp. akým spôsobom sa budú musieť zohľadňovať výsledky národného hodnotenia rizík, ktoré sa v súčasnosti realizuje.
K bodu 72 (§ 21)
Navrhuje sa na základe skúseností s výkladom doterajšej úpravy pre jednoznačnosť stanoviť výslovne, že povinná osoba je povinná poskytnúť finančnej spravodajskej jednotke na plnenie jej úloh podľa tohto zákona údaje nielen o obchodoch, ale aj o obchodných vzťahoch a predkladať doklady o nich.
K bodu 73 (§ 21 ods. 2 až 5)
K odseku 2 a 5: IV. AML Smernica požaduje, aby sa povinnosti podľa § 24 ods. 3 a 4 zákona vzťahovali nielen na úverové a finančné inštitúcie, ale na všetky povinné osoby. Z uvedeného dôvodu sú odseky 3 a 4 vyňaté z osobitných ustanovení o úverových a finančných inštitúciách a včlenené do § 21 ako nové odseky 2 a 5.
K odseku 3: Povinnosť  informovať klienta o povinnostiach vyplývajúcich zo zákona o ochrane osobných údajov vyplýva z článku 41 ods. 3 IV. AML Smernice.
K odseku 4: Navrhovanou zmenou sa zabezpečí prijatie článku 45 ods. 2 IV. AML Smernice, ktorá vyžaduje dodržiavanie vnútroštátnych predpisov iného členského štátu pobočkami a organizačnými zložkami povinných osôb pôsobiacich v tomto inom členskom štáte.
K bodu 74 [§ 22 ods. 1 písm. a)]
Navrhovanou zmenou sa zabezpečí súlad s požiadavkou IV. AML Smernice (preambula bod 9), podľa ktorej právnické povolania by mali podliehať tejto smernici, ak sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách v prípadoch, kde existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Právne poradenstvo by malo podliehať povinnosti zachovávania mlčanlivosti len vtedy, pokiaľ sa osoba vykonávajúca právnické povolanie nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu a právne poradenstvo sa neposkytuje na tento účel, resp. osoba vykonávajúca právnické povolanie nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
IV. AML Smernica reaguje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Michaud v. Francúzko z roku 2012, kde súd jednomyseľne rozhodol, že povinnosť advokáta ohlasovať podozrenie z legalizácie a financovania terorizmu nepredstavuje neprimeraný zásah do povinnosti mlčanlivosti.
V záujme zaistenia ústavných práv tak zostanú zachované výnimky z povinnosti ohlasovať informácie o klientovi, ktoré advokát získal od klienta alebo iným spôsobom v priebehu alebo v súvislosti s obhajobou klienta v trestnom konaní, zastupovaním klienta v konaniach pred súdmi, alebo s poskytovaním právnych rád týkajúcich sa uvedených konaní. Pri právnom poradenstve sa takisto naďalej bude uplatňovať profesijné tajomstvo, okrem prípadov, kedy advokát bude mať za to, že klient vyhľadal právne poradenstvo za účelom legalizácie a financovania terorizmu.
K bodom 75 a 76 (§ 24 ods. 1, 3 a 4)
K odseku 1: Dopĺňa sa do textu finančná inštitúcia v súvislosti s čl. 24 IV. AML Smernice a v súvislosti s novou definíciou korešpondenčného vzťahu uvedenou v § 9 písm. k) zákona. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozšíriť okruh subjektov a zahrnúť medzi ne aj finančné inštitúcie.
K odseku 3 a 4: Uvedený návrh reflektuje na zmenu vykonanú v § 21 odsek 2 až 5 zákona (viď odôvodnenie k bodu 74).
K bodu 77 (§ 25)
Požiadavka, aby neziskové organizácie identifikovali darcov, ako aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorým sa poskytli finančné prostriedky, vychádza z odporúčania FATF z roku 2012. Potrebu prijať opatrenia na ochranu neziskového sektora v Slovenskej republike a vypracovať postupy na plnenie medzinárodných žiadostí o informácie ohľadom konkrétnych neziskových organizácií, pri ktorých je podozrenie z financovania terorizmu konštatoval aj výbor  Moneyval Rady Európy v hodnotiacej správe z roku 2011. Návrh reaguje na uvedené odporúčania a ustanovuje sa povinnosť identifikácie uvedených subjektov, pričom pri určovaní výšky hodnoty poskytnutých prostriedkov sa analogicky vychádzalo z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona.
K bodu 78 [§ 25a ods. 1 písm. i)]
Legislatívno-technická úprava reflektujúca zmeny vykonané v § 21 ods. 1 a § 24 ods. 4 zákona.
K bodu 79 [§ 26 ods. 2 písm. l) a m)]
Výsledkom plnenia úloh finančnou spravodajskou jednotkou (spracúvaním hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, vykonaním kontroly, medzinárodnou spoluprácou, atď.) je aj zistenie informácií odôvodňujúcich ich odstúpenie Policajnému zboru k plneniu úloh podľa osobitného predpisu, resp. podanie podnetu oprávnenému orgánu na vykonanie dohľadu, kontroly, štátneho dohľadu alebo štátneho dozoru u povinnej osoby za porušenie alebo neplnenie povinností uložených osobitnými predpismi. Uvedené ustanovenie upravuje možnosť odstúpenia informácií uvedeným orgánom.
K bodu 80 (§ 26a)
Navrhovanou zmenou je zabezpečený súlad s požiadavkou článku 7 IV. AML Smernice, ktorý ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu. Uvedená požiadavka vyplýva aj z prvého odporúčania FATF a jeho následné uplatňovanie sa tak prelína prakticky všetkými ďalšími činnosťami, na ktoré sa odporúčania FAFT vzťahujú. Podrobnejšie hodnotenie rizík je rozpracované v novej IV. AML Smernici, ktorá stanovuje postupy hodnotenia a demonštratívny výpočet faktorov nižšieho rizika (príloha II.) a faktorov vyššieho rizika (príloha III.). Hodnotením rizík legalizácie a financovania terorizmu sa zaoberajú aj ďalšie medzinárodné či nadnárodné inštitúcie, ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond, atď. V zákone je potrebné takisto upraviť rolu gestora zodpovedného za koordináciu spracovania národného hodnotenia rizík, jeho aktualizáciu, ako aj súčinnosť ďalších inštitúcií pri uvedených činnostiach.
V zmysle IV. AML Smernice štáty by  mali najskôr identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu, ktorým čelí a následne prijať vhodné opatrenia k zníženiu týchto rizík. Prístup založený na posúdení rizík umožní štátom, aby prijali flexibilné opatrenia, účinne využívali zdroje a zavádzali preventívne opatrenia primerané povahe rizík, aby tak docielili najefektívnejšie nasmerovanie svojich aktivít.
Súčasťou novely zákona je aj príloha č. 2, ktorá na základe prílohy č. III IV. AML Smernice stanovuje demonštratívny výpočet faktorov možného vyššieho rizika a ktorý bude zohľadnený v samotnom texte národného hodnotenia rizík.
K bodu 81 (§ 27)
Navrhované znenie je transpozíciou článku 44 bod 2 písm. b) a d) IV. AML Smernice.
K bodu 83 (§ 29 ods. 5)
V záujme zachovania právnej istoty účastníkov správneho konania a dodržania zásady ne bis in idem, nová právna úprava vyžaduje, aby v záujme konzistentnosti rozhodovania, orgány dohľadu oznamovali finančnej spravodajskej jednotke začatie konania o uložení sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Oznámenie musí obsahovať dátum začatia konania o správnom delikte, identifikačné údaje povinnej osoby, právnu kvalifikáciu a skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa povinná osoba dopustila. Po právoplatnom skončení konania o správnom delikte príslušné orgány budú povinné zaslať finančnej spravodajskej jednotke rovnopis právoplatného rozhodnutia o správnom delikte. Rovnako finančná spravodajská jednotka oznámi orgánom dohľadu údaje o začatí konania a informácie o právoplatnom rozhodnutí, ak sa týkajú povinnej osoby voči ktorej vykonávajú ďalšie subjekty dohľad alebo dozor.
K bodu 84 (§ 30 ods. 3)
Z kontrolnej činnosti finančnej spravodajskej jednotky vyplynulo, že v otázke rozsahu a formy predkladania písomných dokladov pretrvávajú nejasnosti, preto je potrebné toto ustanovenie konkretizovať. Podľa ustálenej judikatúry preukázanie plnenia povinností  podľa zákona je možné v transparentnej a pochybnosti nevyvolávajúcej forme iba písomnými dokladmi. Navrhovaná zmena ustanovuje povinnej osobe povinnosť predkladať na požiadanie finančnej spravodajskej jednotky písomné doklady o plnení všetkých povinností podľa zákona, nielen podľa § 20 zákona. Zároveň sa ustanovuje, že uvedené písomné doklady sa musia predkladať v štátnom jazyku, ktorý je základným komunikačným a pracovným nástrojom orgánov štátnej správy, ako aj z dôvodu, že písomné doklady o plnení povinností sú dôkaznými prostriedkami použitými v správnom konaní.
K bodom 85 (§ 33)
K ods. 1 až 3: V súlade s článkom 59 ods. 2 a článkom 60 IV. AML Smernice sa upravujú podmienky ukladania pokút za správne delikty, ako aj  ich výška tak, aby tieto boli účinné, primerané a odradzujúce. Ustanovenia tohto paragrafu upravujú administratívnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovení tohto zákona. Vo sfére povinnej osoby má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú ako aj represívnu a postihovať ju za protiprávne konanie. Je preto žiaduce, aby pokuta bola citeľná v majetkovej oblasti povinnej osoby. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu.
Ustanovenie o správnych deliktoch bolo upravené tak, že horná hranica pokuty 1 000 000 eur, resp. 5 000 000 eur bola ustanovená presne v intenciách IV. AML Smernice, a to tak v súvislosti s rozsahom porušení, ktoré majú byť sankcionované v rámci uvedeného rozpätia, ako aj v súvislosti s ustanovením subjektov, ktoré podliehajú vyššiemu postihu (do 5 000 000 eur, ak ide o banky a finančné inštitúcie). Zároveň sa upustilo od zvýšenia sankcie pri recidíve a táto sa bude posudzovať iba v rámci kritérií na uloženie pokuty (jej výšky). Za nesplnenie alebo porušenie niektorej z povinností sa pristupuje k možnosti uloženia pokuty. Ide o zmenu v porovnaní s predchádzajúcim znením zákona, ktorý upravoval povinnosť správneho orgánu uložiť pokutu, nie však jeho právo pokutu neuložiť.

V odseku 4 je uvedený exemplifikatívny výpočet najdôležitejších kritérií, ktoré správny orgán musí zohľadniť pri určovaní výšky pokuty. Pri ukladaní sankcie za správny delikt  finančná spravodajská jednotka bude prihliadať oproti doterajšej právnej úpravy aj na úroveň súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti povinnej osoby. Okrem uvedených kritérií môže finančná spravodajská jednotka brať do úvahy aj iné relevantné skutočnosti. Navrhované ustanovenie teda umožní finančnej spravodajskej jednotke zohľadniť pri ukladaní pokút konkrétne špecifiká prípadu a zároveň v obdobných prípadoch postupovať rovnako, v súlade so zásadou proporcionality a rovnosti pred zákonom.

K ods. 5: Ustanovenie odseku 5 mení doterajšie vymedzenie subjektívnej lehoty na uloženie pokuty. Podľa platného zákona môže finančná spravodajská jednotka pokutu uložiť do jedného roka od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Takáto právna úprava sa v praxi ukázala ako nevyhovujúca, a to vzhľadom na krátkosť lehôt a zložitosť správneho konania. Charakter lehôt uvedených v § 33 ods. 4 zákona je prekluzívny a márnym uplynutím týchto lehôt zaniká správnemu orgánu právo na uloženie sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní je preukázané, že k porušeniu zákonných povinností došlo. V súčasnej dobe je v praxi mnohokrát veľmi problematické dodržať subjektívnu lehotu na uloženie správneho deliktu, ktorá je stanovená v dĺžke jedného roka odo dňa, keď porušenie povinnosti finančná spravodajská jednotka zistila, keďže správny poriadok nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, napríklad v prípade podania opravného prostriedku, o ktorom odvolací orgán rozhoduje do 60 dní. Rovnako na podanie žaloby je stanovená lehota 2 mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom k prerušeniu plynutia prekluzívnej lehoty dochádza až podaním tejto žaloby. Účelom tejto právnej úpravy je zabrániť situácii, aby v dôsledku uplynutia jednoročnej subjektívnej lehoty došlo k zániku deliktuálnej zodpovednosti povinnej osoby. K takýmto situáciám dochádza najmä v prípadoch zrušenia rozhodnutia správneho orgánu, kde po doručení všetkých spisov správneho orgánu nie je dostatok času na ďalšie konanie o uloženie sankcie, hoci pre to sú splnené všetky zákonné podmienky. Na základe uvedeného sa navrhuje predĺženie subjektívnej lehoty na tri roky.

Určenie okamihu (začiatku) plynutia prekluzívnej subjektívnej lehoty si takisto vyžiadala aplikačná prax, keď nie je jednoznačný výklad ustanovení o tom, od ktorého momentu začína v takýchto prípadoch plynúť subjektívna lehota a žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu sú podávané z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty, nakoľko začiatok jej plynutia povinné osoby nesprávne odvodzujú od podania hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii, resp. začiatkom kontroly na mieste. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu subjektívna lehota plynie od dozvedenia sa správneho orgánu o porušení povinnosti zo strany povinnej osoby, pričom okamih tohto dozvedenia sa odvíja od ukončenia kontroly. Až na základe vykonanej a ukončenej kontroly môže správny orgán ustáliť stav porušenia alebo neporušenia zákonných povinností a uložiť pokutu.  Nakoľko až v oboznámení s kontrolnými zisteniami finančná spravodajská jednotka konštatuje konkrétne porušenia zákona, navrhuje sa ustanoviť, že tieto sa považujú za zistené dňom vypracovania oboznámenia s kontrolnými zisteniami.

K ods. 6: V súvislosti s transpozíciou článku 59 ods. 2 písm. b) IV. AML Smernice sa ustanovuje nový druh sankcie, kedy finančná spravodajská jednotka môže popri pokute uložiť aj povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť zistené nedostatky.

K ods. 7: Totožné znenie so súčasným znením § 33 ods. 5.

K bodu 86 (§ 33a)
Navrhované ustanovenie je transpozíciou článku 60 IV. AML Smernice. Uloženie sankcie zverejnenia rozhodnutia o správnom delikte má plniť predovšetkým preventívny účinok. Správny orgán by mal pred jej uložením dôkladne zvážiť závažnosť spáchaného správneho deliktu, ako aj ďalšie relevantné okolnosti. Ukladané sankcie za nedodržanie zákonných povinností by mali byť účinné, primerané a odradzujúce, zároveň by mali zohľadňovať ochranu osobných údajov, preto by rozhodnutie nemalo byť zverejnené celé, ale len jeho výroková časť, ktorá obsahuje najmä údaje o povinnej osobe (v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov), právnu kvalifikáciu a skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorého sa povinná osoba dopustila.
 K bodu 87 (§ 35a)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/847 zo dňa  20. mája 2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 v článku 2 bod 5 umožňuje členským štátom rozhodnúť neuplatňovať toto nariadenie za kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v písm. a) až c). Keďže doposiaľ uvedená výnimka nie je upravená v právnom poriadku, navrhuje sa ju upraviť v tomto právnom predpise. Prevody finančných prostriedkov, ktorými sa vykonáva platba za dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na území Slovenskej republiky, vo výške nepresahujúcej 1 000 eur a za predpokladu vysledovania fyzickej osoby prostredníctvom jedinečného identifikátora kódu, nemusia byť sprevádzané údajmi podľa článku 4 tohto nariadenia.
K bodu 88 (§ 36a)
Stanovuje sa lehota na vypracovanie programu vlastnej činnosti povinnej osoby podľa § 20 a jeho schválenie štatutárnym orgánom, ktorá je dostatočná na splnenie uvedenej povinnosti.
Zároveň sa ustanovujú prechodné ustanovenia vo vzťahu ku konaniam a kontrolám, ktoré neboli právoplatne ukončené do účinnosti tohto zákona.
K bodom 89 až 91 (§ 37 a príloha)
Legislatívno-technická úprava. V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa názov smernice, ktorá sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K bodu 92 (príloha č. 2)
V súlade s článkom 18 ods. 3 IV. AML Smernice sa dopĺňa príloha č. 2, ktorá stanovuje demonštratívny výpočet faktorov možného vyššieho rizika legalizácie a financovania terorizmu vo vzťahu ku klientovi, z hľadiska produktu, služby, obchodu alebo distribučného kanála, ako aj z geografického hľadiska.
Faktorom vyššieho rizika legalizácie a financovania terorizmu z geografického hľadiska budú aj krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti. Dôveryhodnými zdrojmi sa pritom rozumejú vzájomné hodnotenia, podrobné správy o posúdení alebo zverejnené správy o nadväzujúcich krokoch, t.j. napríklad najnovšie verejné vyhlásenia, dokumenty, správy o preskúmaní medzinárodnej spolupráce a správy o vzájomných hodnoteniach skupiny FATF,  ako aj odporúčania  výboru Moneyval Rady Európy.
K bodu 93
Z dôvodu zjednotenia textu sa slovo „EUR“ v celom texte zákona nahrádza slovom „eur“.
Čl. II (zákon č. 71/1992 Zb.)
Navrhuje sa oslobodiť podnikateľské subjekty od poplatku za zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra, resp. od poplatku za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, keďže evidovanie týchto údajov je novo zavádzaná povinnosť pre podnikateľské subjekty, vyplývajúca zo IV. AML Smernice a nie je to údaj potrebný napr. k výkonu podnikateľskej činnosti, ale je to informácia prioritne slúžiaca ako preventívne opatrenie vo vzťahu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.
Čl. III (zákon č. 145/1995 Z. z.)
Navrhuje sa oslobodiť nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby od poplatku za zápis konečného užívateľa výhod do ich zdrojových registrov, resp. od poplatku za zápis zmeny údajov o konečnom užívateľovi výhod, keďže evidovanie týchto údajov je novo zavádzaná povinnosť pre tieto subjekty, vyplývajúca zo IV. AML Smernice a nie je to údaj potrebný k výkonu ich činnosti, ale je to informácia prioritne slúžiaca ako preventívne opatrenie vo vzťahu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti.



 
Čl. IV (zákon č. 147/1997 Z. z.)
K bodu 1 (§ 9 ods. 1)
V novelizovanom znení § 9 ods. 1 sa rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis fondu do registra fondov pripojené, o písomné vyhlásenie zriaďovateľa fondu o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 10 ods. 3 návrhu zákona (bod 2).

K bodu 2 (§ 10 ods. 3)
Do § 10 platného zákona sa vkladá nový odsek 3, v ktorom sa rozširujú skutočnosti zapisované do registra fondov o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod vo fonde (tieto údaje budú vyplývať z § 6a zákona č. 297/2008 Z. z., po schválení zákona o registri partnerov verejného sektora).
Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

K bodu 3 (poznámka pod čiarou a odkaz 1)
Súvisiaca legislatívno-technická úprava, dotýkajúca sa odkazu a poznámky pod čiarou.

K bodu 4 (§ 10 ods. 7)
Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem, teda subjektom ktorým majú byť údaje adresované podľa IV. AML Smernice. Vzhľadom na to sa navrhujú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné, aby sa ustanovila neverejnosť týchto údajov voči ostatným osobám. V novom znení § 10 ods. 7 sa preto rozlišujú údaje zverejňované okresným úradom v sídle kraja, ako registrovým úradom, aj v Obchodnom vestníku a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú spolu s týmito údajmi zasielané registrovým úradom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý ich bude poskytovať vymedzeným  subjektom v súlade so IV. AML Smernicou.

K bodu 5 (§ 32 a § 33)
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod existujúcimi fondmi a zároveň sa dopĺňa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.
 
K bodu 6 (príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

Čl. V (zákon č. 213/1997 Z. z.)

K bodu 1 (§ 10 ods. 2)
V novelizovanom znení § 10 ods. 2 sa  rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby (ďalej len „nezisková organizácia“) do registra neziskových organizácií pripojené o písomné vyhlásenie zakladateľa neziskovej organizácie o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 11 ods. 3 návrhu zákona (bod 2).

K bodu 2 (§ 11 ods. 3)
Do § 11 platného zákona sa vkladá nový odsek 3, v ktorom sa rozširujú skutočnosti zapisované do registra neziskových organizácií o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v neziskovej organizácii (tieto údaje budú vyplývať z § 6a zákona č. 297/2008 Z. z., po schválení zákona o registri partnerov verejného sektora).
Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.

K bodu 3 (§ 11 ods. 7)
V novom znení § 11 ods. 7 sa rozlišujú údaje zverejňované okresným úradom v sídle kraja, ako registrovým úradom, aj v Obchodnom vestníku a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú spolu s týmito údajmi zasielané registrovým úradom Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
 
K bodu 4 (§ 37aa)
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod jestvujúcimi neziskovými organizáciami.

K bodu 5 (§ 37c)
Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

K bodu 6 (príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha.
 
Čl. VI (zákon č. 34/2002 Z. z.)

K bodu 1 (§ 6 ods. 3)
V novelizovanom znení § 6 ods. 3 sa rozširujú listiny, ktoré musia byť k návrhu na zápis nadácie do registra nadácií pripojené o písomné vyhlásenie zakladateľa o konečnom užívateľovi výhod s údajmi uvedenými v § 11 ods. 2 návrhu zákona (bod 4).

K bodom 2 a 3 (§ 10 ods. 1)
Údaje o konečnom užívateľovi sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem, teda subjektom  ktorým majú byť údaje adresované podľa smernice. Vzhľadom na to sa navrhujú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné, aby sa ustanovila neverejnosť týchto údajov voči ostatným osobám. V § 10 a 11 sa preto navrhuje rozlišovať údaje zverejňované v registri nadácií a údaje o konečnom užívateľovu výhod, ktoré sa nezverejňujú, ale sú zasielané Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Štatistickému úradu Slovenskej republiky, ktorý ich bude poskytovať vymedzeným  subjektom v súlade so IV. AML Smernicou.

K bodu 4 (§ 11 ods. 2)
Rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapisovaných do neverejnej časti registra nadácií, je ustanovený vo väzbe na zákon č. 297/2008 Z. z.; ide o  identifikačné údaje osoby konečného užívateľa výhod, resp. údaje definujúce túto osobu ako fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje nadáciu alebo ako fyzickú osobu, v prospech ktorej nadácia vykonáva svoju činnosť, čiže údaje na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v nadácii.
Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.
K bodu 5 (§ 42b)
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota na registráciu údajov o konečných užívateľov výhod jestvujúcimi nadáciami.

K bodu 6 (§ 44)
Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

K bodu 7 (príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha.


Čl. VII (zákon č. 530/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 3)
Rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod, zapisovaných do obchodného registra podľa § 2 ods. 3 návrhu zákona, je ustanovený vo väzbe na zákon č. 297/2008 Z. z. Ide o  identifikačné údaje konečného užívateľa výhod, a to meno, priezvisko, rodné číslo, a ak nebolo pridelené, dátum narodenia, pohlavie, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti konečného užívateľa výhod. Do registra sa povinne zapisujú aj údaje, na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v právnickej osobe, spravidla podnikateľa, teda napr. či ide o fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu alebo o fyzickú osobu, v prospech ktorej právnická osoba vykonáva svoju činnosť.

Fyzická osoba odvodzuje svoje postavenie konečného užívateľa výhod najmä zo svojho majetkového postavenia (má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní, vrátane akcií na doručiteľa), z vplyvu na vrcholové orgány (má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich členov), z iného ovládania tejto právnickej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka) alebo z najmenej 25 % hospodárskeho prospechu z podnikania alebo inej činnosti právnickej osoby. Ak nie je možné určiť konečného užívateľa podľa týchto všeobecných kritérií, za konečného užívateľ výhod sa v tejto právnickej osobe považuje člen vrcholového manažmentu, čiže štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista alebo vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.

Z hľadiska identifikácie konečného užívateľa výhod podľa týchto demonštratívnych kritérií sa k ním prirátava ako ďalšie kritérium možnosť naplnenia vyššie uvedených kritérií prostredníctvom osoby konajúcej s ňou v zhode, ak ich fyzická osoba sama nespĺňa.

Z hľadiska previazanosti jednotlivých právnych úprav sa explicitne ustanovuje, že zápis konečného užívateľa výhod do zdrojových registrov, nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora.


K bodu 2 (§ 5 ods. 2)
Pri zapisovaní konečného užívateľa výhod do obchodného registra sa nebude uplatňovať štandardný postup, ktorý spočíva v doložení listín, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listín, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Tieto listiny má uchovávať právnická osoba u seba (viď navrhované znenie § 10a zákona č. 297/2008 Z. z. v čl. I) a registrovému súdu ich teda nebude treba dokladať na uloženie do zbierky listín ani ich registrový súd nebude pri návrhu na zápis preverovať z hľadiska, či údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh. Tieto skutočnosti sa budú môcť preverovať v rámci základnej starostlivosti povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi, resp. ich bude môcť preverovať finančná spravodajská jednotka a ostatné príslušné orgány.

K bodu 3 (§ 10 ods. 3)
V novom znení § 10 ods. 3 sa rozširuje rozsah nezverejňovaných údajov o identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a údaje, na základe ktorých má táto fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v právnickej osobe.

K bodu 4 (§ 12 ods. 12)
Vzhľadom k tomu, že poskytovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod bude upravené v zákone o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci je potrebné upraviť poskytovanie údajov podľa zákona o obchodnom registri.

K bodu 5 (§ 15e)
V prechodnom ustanovení sa ustanovuje primeraná lehota, počas ktorej sú právnické osoby už zapísané v obchodnom registri povinné zapísať do obchodného registra aj identifikačné údaje konečného užívateľa výhod a  údaje, na základe ktorých má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod v tejto právnickej osobe.

K bodu 6 (príloha)
V zozname preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa dopĺňa názov smernice, ktorá sa preberá do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Čl. VIII (zákon č. 272/2015 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3a)
V novom § 3a sa vytvárajú právne podmienky na premostenie osobitných registrov, ako zdrojových registrov a registra právnických osôb vedeného štatistickým úradom, ako centrálneho registra.

K bodu 2 (poznámka pod čiarou k odkazu 1a)

Súvisiaca legislatívno-technickú úprava.

K bodu 3 (§ 5)
Orgány verejnej moci (povinné osoby), ktoré vedú evidenciu právnických osôb, do ktorej zápis je podmienkou vzniku právnickej osoby (napr. okresný úrad v sídle kraja, registrový súd) sú povinné okrem doterajších údajov, poskytovať štatistickému úradu zo svojich registrov aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod u právnickej osoby, ktorej zápis je podmienkou jej vzniku.




K bodom 4 až 7 (§ 7)
V novelizovaných ustanoveniach § 7 ods. 1, 2 a 4 sa vzhľadom na neverejnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod, ako úzko vymedzených údajov slúžiacich na špecifické účely, ponecháva poskytovanie údajov z registra právnických osôb v doterajšom rozsahu, čiže pokiaľ ide o tieto údaje, princíp materiálnej publicity zostáva zachovaný.

K bodu 8 (§ 7a)
Údaje o konečnom užívateľovi výhod sa budú poskytovať orgánom verejnej moci, povinným osobám a osobám, ktoré preukážu legitímny záujem. Údaje o konečnom užívateľovi výhod teda na rozdiel od registra partnerov verejného sektora nebudú verejné a budú využívané najmä na účely IV. AML smernice. Navrhovaná neverejnosť údajov je v súlade so smernicou, ktorá počíta s prístupom údajov o konečnom užívateľovi výhod pre vymedzené subjekty a v určitom rozsahu pre osoby so špecifickým záujmom.
V § 7a ods. 2 návrhu zákona je princíp neverejnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod prelomený bez obmedzenia vo vzťahu k finančnej polícii, ministerstvu financií, Národnej banke Slovenska, Národnému bezpečnostnému úradu, súdom, správcovi dane, orgánom činným v trestnom konaní a ďalším orgánom podľa osobitných predpisov. Povinnej osobe podľa § 5 zákona č. 297/2008 Z. z. sa budú dotknuté údaje poskytovať na účely plnenia jej úloh pri základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pričom zákon upravuje základné kritériá poskytovania údajov ako je elektronická registrácia povinných osôb na tieto účely a elektronické poskytovanie údajov o konečnom užívateľovi výhod.
Podľa navrhovaného znenia § 7a ods. 4 finančná spravodajská jednotka bude môcť poskytnúť vymedzené identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod tomu, kto preukáže legitímny záujem. Ide o ustanovenie vyplývajúce z čl. 30 štvrtého bodu písm. c) IV. AML Smernice, pričom podľa smernice môže ísť napr. o investigatívnych novinárov.

K bodu 9 (§ 15)
Dopĺňa sa ustanovenie o preberaných právne záväzných aktoch EÚ.

K bodu 10 (príloha)
Dopĺňa sa transpozičná príloha.
















Čl. IX

Účinnosť zákona sa navrhuje vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu na 1. marec 2018, okrem článkov II až VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018 vzhľadom na časovú náročnosť realizácie navrhovaných zmien.




V Bratislave, 8. novembra 2017








Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky








Robert Kaliňák
podpredseda vlády a minister vnútra
Slovenskej republiky


 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 530/2003, dátum vydania: 12.12.2003

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore