Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.07.2023 do 06.07.2023

Platnosť od: 12.12.2003
Účinnosť od: 01.07.2023
Účinnosť do: 06.07.2023
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Občianske súdne konanie, Všeobecné súdnictvo, Obchodný register
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST40JUD696DS36EUPP18ČL2

Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov 530/2003 účinný od 01.07.2023 do 06.07.2023
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 530/2003 s účinnosťou od 01.07.2023 na základe 494/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 494/2022, dátum vydania: 23.12.2022

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona na základe doterajšej aplikačnej praxe je posilniť a podporiť na Slovensku priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky, teda produktívnych, distributívnych a spotrebiteľských aktivít, organizovaných nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je prinášať spoločenský prospech (či prostredníctvom netrhovej činnosti, alebo prostredníctvom sociálneho podnikania).

Právna forma vniesť do tejto oblasti poriadok v zmysle ustálenia pojmov a regulácie, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju a posilneniu sociálnej ekonomiky bránia, ako aj dotvoriť systém podpory pre podniky sociálnej ekonomiky, ktorý bude spoločensky prijateľný a bude plne dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

Návrh zákona je zameraný na odstránenie konkrétnych aplikačných problémov pri uplatňovaní zákona ako napríklad spresnenie definície znevýhodnenej osoby v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (napr. osoba so psychiatrickými chorobami, osoba s poruchou autistického spektra a pod.). Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom. Navrhuje sa špecifikovať spôsob preukazovania zdravotného postihnutia, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky (ďalej len „integračný podnik“) zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie.

Navrhuje sa negatívne vymedziť, že za znevýhodnenú osobu podľa § 2 ods. 5 písm. a) zákona sa nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že sociálne podniky vytvárajú medzitrh práce pre znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré sa ťažko uplatňujú na otvorenom trhu práce. Návrhom zákona sa navrhuje, že pre účely integračného registrovaného sociálneho podniku sa nepovažuje za znevýhodnenú osobu poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, rovnako ako pri platnom znení zákona sa nepovažuje za zraniteľnú osobu. Znevýhodnené osoby, ktoré v zákone definované definované z dôvodu, že tieto osoby majú problém integrovať sa na otvorený pracovný trh a to z dôvodu rôznych obmedzení (dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním, zdravotne znevýhodnení, atď.). Za znevýhodnené osoby v zmysle zákona naďalej považované osoby nad 50 rokov veku a to práve z dôvodu vekovej diskriminácie na pracovnom trhu. Návrh zákona v žiadnom prípade nezasahuje do možnosti poberateľom starobného

2

dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku zamestnať sa v sociálnom podniku.

Navrhuje sa návrhom zákona zadefinovať pre integračný podnik fikciu spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku podľa § 6 ods. 1 písm. g) pri poklese tohto stanoveného minima a to počas obdobia šiestich mesiacov, ak v tomto období dôjde k doplneniu počtu zamestnancov do povinného minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku tak, ako to ustanovuje § 6 ods. 1 písm. g). Z praxe vyplynulo naplnenie tejto pôvodnej podmienky ako dosť problematické, nakoľko zamestnávateľ, ak by stratil z akéhokoľvek dôvodu jedného z dvoch zamestnancov, ministerstvo práce by mu v tomto prípade muselo zrušiť štatút registrovaného sociálneho podniku.

Návrhom zákona sa vložia nové ustanovenia do zákona č. 112/2018 Z. z. týkajúce sa problematiky rodinných podnikov, ktoré by vytvorili samostatnú časť a rodinné podnikanie by tak nadobudlo samostatný právny rámec.

Zámerom návrhu zákona v kontexte rodinných podnikov je tieto upraviť zákonnou normou a to predovšetkým s dôrazom na vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Tieto väzby pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania ako aj z pohľadu ich možného vplyvu na samotné podnikanie. Hlavným cieľom rodinného podniku je nepochybne podnikanie v zmysle Obchodného zákonníka, avšak na rozdiel od bežných podnikov, rodinné podniky môžu klásť dôraz aj na kultiváciu rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku, posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života, nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície. Rodinný podnik tak neplní len základný cieľ realizácie podnikateľskej činnosti s cieľom tvorby zisku, ale môže mať aj vyšší zámer s cieľom kultivácie a rozvoja rodinného prostredia a tzv. spoločnej rodiny.

V zákone je rodinný podnik upravený spôsobom, kedy sleduje vlastnú autonómnu líniu sprvu bez primárneho presahu do priestoru sociálnej ekonomiky a podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky. Rodinný podnik sa však môže stať aktérom sociálnej ekonomiky, subjektom sociálnej ekonomiky, podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomiky, či dokonca registrovaným sociálnym podnikom (ak sa tak rozhodne) bez toho, aby sa musel vzdať svojich základných charakteristických znakov ako rodinný podnik.

Rodinný a sociálny podnik spája skutočnosť, kedy oba sledujú vyšší zámer, pričom na jeho podporu vyčleňujú vybrané percento svojho zisku (sociálny podnik viac ako 50 % zisku a rodinný podnik 12 % zisku po zdanení). Podnikateľská činnosť je im v tomto prípade prostriedkom (okrem dosahovania zisku) k dosahovaniu alebo napĺňaniu tohto zámeru.

V línii zákona rodinný podnik sleduje trajektóriu sociálneho podniku v zmysle jeho základného vymedzenia, resp. pomenovania jeho základných atribútov a ďalej v zmysle jeho registrácie s cieľom získania štatútu rodinného podniku. Na druhej strane registrácia, resp. získanie štatútu rodinného podniku bude kvalifikáciou pre prístup k vybraným formám priamej a nepriamej pomoci, ktorá v budúcnosti môže (no i nemusí) v niektorých ohľadoch kopírovať formy pomoci a podpory určenej podnikom v širšom priestore sociálnej ekonomikya sociálnym podnikom. Formy podpory rodinných podnikov nateraz nebudú predmetom zákonnej úpravy.

Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa navrhuje od 1. januára 2023.

3

Návrhom zákona sa v súvislosti s úpravou navrhnutou v čl. I novelizuje v čl. II zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v čl. III zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri, v čl. IV zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v čl. V zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich

s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a v čl. VI zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.

Návrh zákona pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie a vplyvy sociálne. Návrh zákona pozitívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a na informatizáciu spoločnosti. Na životné prostredie a na služby verejnej správy pre občana návrh zákona nemá žiadne vplyvy. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že v každej zo sledovaných oblastí identifikovaných vybraných vplyvov, okrem vplyvov na rozpočet verejnej správy, výrazne prevládajú pozitívne vplyvy.

 

1

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1 (§ 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov. Návrhom zákona sa dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa problematiky rodinných podnikov v rámci samostatnej časti, čím rodinné podnikanie nadobúda samostatný právny rámec. Zámerom návrhu zákona v kontexte rodinných podnikov je tieto upraviť zákonnou normou, a to predovšetkým s dôrazom na vymedzenie jeho určujúcich znakov, medzi ktorými je existencia rodinných väzieb. Tieto väzby pre rodinný podnik zásadné z pohľadu jeho vnútorného fungovania a prirodzene tak i z pohľadu dosahovania cieľov v podnikaní. Jedným z hlavných cieľov rodinného podniku, na rozdiel od bežných komerčných firiem, je práve kultivácia týchto rodinných väzieb vo vnútornom prostredí rodinného podniku s dôrazom na posilňovanie rodinných hodnôt a kvality rodinného života nevynímajúc rozvoj rodinnej hmotnej kultúry a tradície.

K bodu 2 [§ 2 ods. 5 písm. a)]

Navrhuje sa negatívne vymedziť, že za znevýhodnenú osobu podľa § 2 odseku 5 písm. a) zákona č. 112/2018 Z. z. (ďalej len „zákon“) sa nepovažuje poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Táto zmena sa navrhuje z dôvodu, že sociálne podniky vytvárajú medzitrh práce pre znevýhodnené osoby a zraniteľné osoby, ktoré sa ťažko uplatňujú na otvorenom trhu práce. Registrovaný sociálny podnik má povinnosť z celkového počtu zamestnancov zamestnávať 30% znevýhodnených osôb a/alebo zraniteľných osôb. Novelou zákona sa navrhuje, že pre účely integračného registrovaného sociálneho podniku sa nepovažuje za znevýhodnenú osobu poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, rovnako ako pri platnom znení zákona sa nepovažuje za zraniteľnú osobu. Znevýhodnené osoby, ktoré v zákone definované definované z dôvodu, že tieto osoby majú problém integrovať sa na otvorený pracovný trh a to z dôvodu rôznych obmedzení (dlhodobo nezamestnaní, ľudia s nízkym vzdelaním, zdravotne znevýhodnení, atď.). Za znevýhodnené osoby v zmysle zákona naďalej považované osoby nad 50 rokov veku a to práve z dôvodu vekovej diskriminácie na pracovnom trhu. Novela zákona o sociálnej ekonomike v žiadnom prípade nezasahuje do možnosti poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku zamestnať sa v sociálnom podniku.

K bodu 3 [V § 2 ods. 5 písm. b) druhý bod]

Navrhuje sa spresniť definíciu znevýhodnenej osoby v zmysle § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu zákona, ktorá nie je uznaná za invalidnú, ale dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce jej telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré bránia jej plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (napr. osoba so psychiatrickými chorobami, osoba s poruchou autistického spektra a pod.). Navrhované ustanovenie spresňuje spôsob preukazovania takéhoto znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom. Navrhuje sa špecifikovať spôsob preukazovania zdravotného postihnutia, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci

2

za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité aj z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov pre registrované integračné sociálne podniky (ďalej len „integračný podnik“) zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie. Poznámka pod čiarou k odkazu 7 sa vypúšťa.

K bodu 4 [§ 2 ods. 8 písm. b)]

Navrhuje sa konkrétnejšie upraviť okruh subjektov, ktoré nie zainteresovanou osobou v zmysle zákona. Tento okruh subjektov sa doslovne rozšíril na fyzickú osobou, ktorá je závislou osobou právnickej osoby - príslušného sociálneho podniku, na závislú osobu štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku ako aj na závislú osobu člena štatutárneho orgánu príslušného sociálneho podniku. Úpravou tohto ustanovenia zákona sa spresňuje a rozširuje výklad okruhu subjektov, ktoré sa považujú za zainteresované osoby v aplikačnej praxi. Sleduje sa ním rovnako zamedzenie konfliktu záujmov v rámci orgánov sociálneho podniku kedy by napr. štatutár/spoločník sociálneho podniku alebo jeho blízke osoby boli členom poradného výboru.

K bodu 5 (§ 2 ods. 10)

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa identifikácie nového podniku. Navrhuje sa zavedenie nového pojmu pre lepšiu identifikáciu začínajúceho podniku v zmysle zákona. Za nový podnik sa považuje taký podnik, ktorý existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorý v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonával hospodársku činnosť súvisle viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace. Zároveň sa predmetná definícia rozširuje aj na rodinný podnik, za nový podnik sa považuje taký podnik, ktorý existuje najdlhšie jeden rok.

K bodu 6 (§ 2 ods. 11 až 13)

Bližšie sa špecifikuje kto sa považuje za dôveryhodného pre účely priznania registrovaného sociálneho podniku a pre priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Podmienka dôveryhodnosti je zvlášť dôležitá je potrebné sa presvedčiť, že nejde iba o „papierové“ splnenie podmienok, ale že žiadateľ naozaj ako sociálny podnik alebo organizácia sektora sociálnej ekonomiky funguje alebo s vysokou pravdepodobnosťou bude fungovať. Za dôveryhodného sa na účely tohto ustanovenia nepovažuje ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že v súvislosti s vykonávaním činnosti registrovaného sociálneho podniku alebo v súvislosti s vykonávaním činnosti organizácie sektora sociálnej ekonomiky bude čestne a svedomito plniť povinnosti podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. „Preukázateľné“ spochybnenie podľa § 2 ods. 11 písm. a) môže vychádzať napríklad zo samotnej deklarácie subjektu, resp. jeho zástupcu, ktorý sám v rámci preukázania dôveryhodnosti explicitne alebo implicitne prejaví neochotu plniť zákonné povinnosti. Ďalším príkladom spochybnenia môže byť fakt, kedy sa subjekt, napriek svojej žiadosti o štatút, odmieta so zákonnými povinnosťami oboznámiť pre účel ich budúceho nasledovania častokrát v kombinácii s históriou zanedbávania takýchto povinností. Za dôveryhodného sa na účely tohto ustanovenia nepovažuje ten, kto pôsobil v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o štatút alebo žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky vo funkcii štatutárneho orgánu, člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady alebo spoločníka právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, a to kedykoľvek v období jedného roka pred vznikom ktorejkoľvek z uvedených skutočností. Alebo kto v období troch rokov pred podaním žiadosti o štatút bol fyzickou osobou - podnikateľom, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz, proti ktorej bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku

3

alebo na ktorej majetok bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku v mieste podnikania na území Slovenskej republiky. Preukázanie dôveryhodnosti je jednou zo základných podmienok, ktoré musí žiadateľ splniť v rámci konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, aby mu bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku alebo postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Dôveryhodnosť môže byť okrem iného spochybnená aj konaním, ktoré je možné objektívne posúdiť ako konanie, ktoré je v rozpore s princípmi sociálneho podnikania a zákona č. 112/2018 Z. z. ako takého, alebo v rozpore s princípmi, na ktorých postavené iné právne normy. Voči prípadnému zamietnutiu žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku alebo žiadosti o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky z dôvodu nedôveryhodnosti sa žiadateľ môže brániť v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré uvedené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bezúhonnosťou (ods. 12) a so správnym zadefinovaním základných dokumentov subjektov sociálnej ekonomiky (ods.13). V prípade žiadateľa o štatút registrovaného sociálneho podniku, ktorý sídlo na území iného členského štátu Európskej únie, alebo štátu, ktorý je stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, bezúhonnosť bude v zmysle § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 112/2018 Z. z. (ako aj v zmysle bodu 22 návrhu zákona) preukazovať príslušnými dokladmi tento žiadateľ. V prípade subjektov podľa § 2 ods. 13 písm. f) sa navrhuje za základný dokument na účely zákona č. 112/2018 Z. z. považovať čestné vyhlásenie, ktoré obsahuje náležitosti podľa § 6 ods. 1 písm. b). V prípade fyzickej osoby - podnikateľa a účelového zariadenia cirkvi žiaden právny predpis neupravuje konkrétnu formu a ani názov základného dokumentu, ktorým sa tieto subjekty zriaďujú, resp. v ktorom by mali mať upravené obligatórne náležitosti kladené na základný dokument v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 112/2018 Z. z., ktoré zákon vyžaduje pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. V zmysle nášho právneho poriadku, žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí mať v základnom dokumente upravené obligatórne náležitosti kladené na základný dokument v zmysle ustanovenia § 6 zákon č. 112/2018 Z. z. Túto povinnosť si žiadateľ splní, ak si tieto náležitosti upraví vo svojom pôvodnom základnom dokumente, ktorý môže mať rôznu právnu formu a rovnako aj názov. Tento základný dokument môže mať charakter zakladateľskej listiny, štatútu, stanov, zmluvy, prípadne iný názov.

K bodu 7 [§ 5 ods. 1 písm. d)]

Navrhuje sa spresniť v akej lehote (do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky posledného účtovného obdobia každého príslušného roka) sa použiť zisk za účelom socializácie na dosiahnutie hlavného cieľa registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 8 [§ 5 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa spresniť v akej lehote (do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky posledného účtovného obdobia každého príslušného roka) sa použiť zisk za účelom socializácie na dosiahnutie hlavného cieľa podniku so sociálnym dosahom.

K bodu 9 (§ 5 ods. 5)

V písmene a) sa precizuje spôsob použitia zisku, ktorý je predmetom úľavy na dani z príjmu, podľa osobitného predpisu. V písmene b) sa navrhuje ustanoviť, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky vo výške zisku po zdanení použité na doplnenie fondov, ktoré sociálny podnik vytvára vo výške stanovenej podľa osobitných predpisov avšak najviac do výšky 25 % základného imania sociálneho podniku, ak na tento účel nemožno použiť zisk, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b). V písmene c) sa navrhuje spresniť, že podmienka

4

socializácie zisku je splnená len vtedy, ak na krytie účtovnej straty boli prv použité všetky prostriedky z rezervného fondu, z nedeliteľného fondu alebo osobitného fondu podľa písmena e), celý nerozdelený zisk z minulých období a celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b); ak ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, je podmienka podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu splnená uvedeným spôsobom najdlhšie počas piatich rokov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku. V písmene d) g) sa navrhuje ustanoviť, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení doplnené do osobitného fondu vytvoreného na účel budúceho použitia finančných prostriedkov na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, pričom k ich použitiu musí dôjsť najneskôr do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia. V prípade odpisovaného majetku je možné splniť túto podmienku použitia zisku spôsobom začatia odpisovania predmetného majetku do piatich rokov odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky. Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení doplnené do osobitného fondu zriadeného s cieľom krytia rizík podnikania, ak ide o sociálny podnik, ktorému právny predpis upravujúci jeho právnu formu neustanovuje povinnosť zriadiť osobitný fond s cieľom krytia rizík svojho podnikania, a to najviac v sume 5% zo zisku po zdanení. Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak finančné prostriedky poskytnuté ako peňažné plnenie zo zisku po zdanení, ktoré sa nepovažuje za mzdu zamestnávateľom zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní. Uvedené sa vzťahuje na vyplatenie podielu na zisku po zdanení zamestnancovi bez účasti na základnom imaní registrovaného sociálneho podniku, ak na tento účel bol použitý celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b) najviac do výšky 25% z hodnoty zisku po zdanení, ktorá podlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo podľa odseku 3 písm. b). Taktiež sa navrhuje, že podmienka socializácie zisku je splnená aj vtedy, ak sú finančné prostriedky v hodnote zisku po zdanení použité na nákup zásob, ktoré nie určené na vlastnú spotrebu podniku, inými slovami, určené na ďalší predaj. Poznámka pod čiarou k odkazu 34 sa vypúšťa.

K bodom 10 až 15 (§ 6 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 16 [§ 6 ods. 1 písm. g) až i)]

Návrhom znenia ustanovenia sa podmienka zamestnávania najmenej dvoch zamestnancov v pracovnom pomere dohodnutom najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času v integračnom podniku vzťahuje okrem obchodných spoločností a fyzických osôb podnikateľov aj na všetky ostatné právne formy subjektov, ktoré definované v § 4 zákona ako subjekt sociálnej ekonomiky. Zároveň sa explicitne vymedzuje kto sa nepovažuje za zamestnanca na účely ustanovenia. Táto zmena sleduje filozofiu vzniku a fungovania integračného sociálneho podniku kde hlavným cieľom integračného sociálneho podniku je podpora zamestnanosti, prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb. Nové navrhované znenie písmen h) a i) reflektujú nedoplatky na poistnom a nedoplatky voči daňovému a colnému úradu v Slovenskej republike a zároveň, ak ide o právnickú osobu v štáte sídla, alebo ak ide o fyzickú osobou v štáte miesta podnikania nemá evidované nedoplatky rovnakého alebo porovnateľného druhu.

5

K bodom 17 a 18 [§ 6 ods. 1 písm. j) a písm. l)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s legislatívnou skratkou a rozširuje sa ustanovenie o podmienku, že ten u koho bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku môže opäť podať žiadosť o štatút najskôr po šiestich mesiacoch, a to z dôvodu eliminovania podávania bezdôvodných, neopodstatnených žiadostí a znižovania administratívnej záťaže pre ministerstvo práce.

K bodu 19 (§ 6 ods. 2 a 3)

V ods. 2 ide o legislatívno-technickú úpravu. V prípade účelového zariadenia cirkvi sa navrhuje doplniť preukazovanie splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 odseku 1 písm. k) zákona čestným vyhlásením. Preukazovanie splnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 6 odseku 1 písm. k) zákona čestným vyhlásením sa upravuje z dôvodu, že preukazovanie splnenia tejto podmienky sa nedá hodnoverne overiť v rámci evidencie právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu subjektivitu od cirkví a náboženských spoločností a nepodliehajú inej evidencii a registrácii, do ktorej sa tieto subjekty evidujú. Príslušnú evidenciu vedie cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, a ktorý vykonáva v zákonom vymedzenom rozsahu štátnu správu na úseku cirkvi a náboženských spoločností. V zmysle príslušnej platnej právnej úpravy cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky nemá žiadny mechanizmus, aby vynucoval od subjektov evidovaných v príslušnej evidencii splnenie oznamovacej povinnosti v prípade ak v rámci týchto subjektov nastanú právne skutočnosti, ktoré predstavujú prekážku v rámci konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku. Overovanie tejto skutočnosti prostredníctvom evidencie nemusí byť hodnoverné, nakoľko informácie uvedené v evidencii nemusia byť v čase rozhodovania o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku aktuálne. V ods. 3 sa špecifikuje, že pre splnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. g) sa ako zamestnanec započítava istá fyzická osoba najviac v dvoch registrovaných sociálnych podnikoch.

K bodu 20 (§ 6 sa vypúšťajú odseky 4 a 5)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 21 (§ 7 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s legislatívnou skratkou. Zároveň sa spresňuje, že žiadosť o štatút sa podáva v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnej ekonomiky ak je to technicky možné.

K bodu 22 [§ 7 ods. 1 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Podľa zákona č. 330/2007 Z. z. sa bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov. V prípade osôb z iného členského štátu sa uplatní §17a zákona č. 330/2007 Z. z..

K bodom 23 a 24 [§ 7 ods. 2 a ods. 3 písm. c)]

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa použitej terminológie. Preto sa navrhuje predefinovanie pojmu osvedčenie na pojem potvrdenie, ktoré môže vydať organizácia sektora sociálnej ekonomiky podľa § 26.

K bodu 25 (§ 7 ods. 4)

Navrhuje sa ustanoviť, že ministerstvo práce zastaví konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, aj ak žiadateľ neposkytol súčinnosť pri overovaní skutočností rozhodujúcich pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

6

K bodu 26 (§ 7 ods. 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 27 (§ 7 ods. 7 a 8)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Navrhuje sa doplnenie lehoty vo vzťahu k splneniu podmienky bezúhonnosti. Zároveň sa navrhuje doplnenie ustanovenia, ktorým sa navrhuje doplnenie fikcie, v akej lehote je registrovaný sociálny podnik povinný zriadiť poradný výbor alebo uplatňovať demokratickú správu, a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce. Navrhuje sa fikcia na splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. h) a i). Zároveň sa navrhuje, že podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. h) a i) sa považujú za splnené, aj ak registrovanému sociálnemu podniku povolené splátky dlžných súm poistného na sociálne poistenie, splátky dlžných súm z pohľadávok evidovaných zdravotnou poisťovňou, je povolené zaplatenie colného dlhu v splátkach a povolený odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach a príslušná dlžná suma sa nestala splatnou.

K bodu 28 (§ 7 ods. 9 a 10)

Navrhuje sa, že registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov zapisovaných do registra registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len „register sociálnych podnikov“), ktoré nie zapísané v inej zákonom ustanovenej evidencii, do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Ak došlo k zmene fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, registrovaný sociálny podnik je povinný spolu s oznámením tejto zmeny predložiť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu a súhlas s ich spracovaním alebo výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Zároveň sa spresňuje, že registrovaný sociálny podnik je povinný v obchodnej komunikácii uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo inej evidencie, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ. Registrovaný sociálny podnik je povinný podať návrh na zápis podľa druhej vety do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

K bodu 29 [§ 8 ods. 2 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 30 [§ 8 ods. 2 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 31 a 32 (V § 9 ods. 7 a 10)

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Alternatívny spôsob splnenia podmienky zriadenia poradného výboru, a to pôsobením zamestnaneckej rady 233 Zákonníka práce) sa navrhuje vypustiť, nakoľko zamestnanecká rada podľa Zákonníka práce nie je použiteľná na účely poradného výboru alebo uplatňovania demokratickej správy v zmysle zákona. Pri splnení potrebných podmienok je možné, aby úlohu poradného výboru zastúpili aj iné orgány, zakotvené v iných zákonoch, ako je napr. osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.

K bodu 33 (§ 12 ods. 2)

Navrhuje sa presnejšie definovať zamestnávanie znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v nadväznosti na aplikačnú prax. Na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa požaduje, aby integračný podnik zamestnával najmenej

7

−30 % znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

−30 % zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov alebo

−30 % znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb z celkového počtu zamestnancov.

Zároveň sa spresňuje, že na účel dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu sa ako zraniteľná osoba alebo znevýhodnená osoba započítava istá fyzická osoba len v dvoch integračných registrovaných sociálnych podnikoch.

K bodu 34 (§ 12 ods. 4)

Navrhuje sa predefinovanie pojmoslovia rozšírenia výroby na pojmoslovie rozšírenia kapacity existujúcej prevádzkarne podľa článku 2 bodu 49 (definícia počiatočnej investície) a pridanie pojmoslovia rozšírenia podniku podľa článku 17 ods. 3 písm. a) GBER. Zosúladenie definícií s Nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení.

K bodu 35 (§ 12 ods. 5)

Navrhuje sa zadefinovať pre integračný podnik fikciu spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku podľa § 6 ods. 1 písm. g) pri poklese tohto stanoveného minima a to počas obdobia šiestich mesiacov, ak v tomto období dôjde k doplneniu počtu zamestnancov do povinného minimálneho počtu zamestnancov v integračnom podniku tak, ako to ustanovuje § 6 ods. 1 písm. g).

K bodu 36 (§ 13 ods. 1)

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje prehľadnejšie definovať predmetné ustanovenie, ktoré sa vecne nezmenilo.

K bodom 37 a 38 (§ 13 ods. 3 a 4)

Navrhuje sa, že oprávnenými osobami na účely odseku 2 fyzické osoby, ktoré tvoria domácnosť a ktorých mesačný príjem v úhrne neprevyšuje päťnásobok sumy životného minima. Účelom tohto ustanovenia je vytvoriť na Slovensku priestor pre rozvoj nájomného bývania v neziskovom sektore, podľa desiatky rokov úspešne fungujúceho rakúskeho vzoru. Nemá ísť o náhradu ani zasahovanie do existujúceho modelu sociálneho bývania, ktorý je založený na kombinácii dotácie a výhodnej pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Naopak, ide o doplnenie tohto modelu prostredníctvom podnikov, ktoré týmto modelom inšpirované. Zároveň sa jedná o legislatívno-technickú úpravu. V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje zrozumiteľnejšie a prehľadnejšie definovať predmetné ustanovenie ods. 4.

K bodu 39 (§ 14 ods. 1)

Súčasné znenie zákona stanovuje registrovanému sociálnemu podniku povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Žiadateľa, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva dostane predmetná povinnosť do situácie, kedy je (po priznaní štatútu) nútený zmeniť spôsob účtovania počas kalendárneho roka alebo hospodárskeho roka. V rámci jedného účtovného obdobia však nemožno viesť účtovníctvo dvoma spôsobmi, preto povinnosť vedenia podvojného účtovníctva sa navrhuje stanoviť od účtovného obdobia, ktoré bezprostredne nasleduje po roku, v ktorom bol žiadateľovi priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku. Zároveň sa navrhuje v nadväznosti na aplikačnú prax rozšírenie účtovného obdobia u registrovaného sociálneho podniku o hospodársky rok podľa osobitného predpisu.

8

K bodu 40 (§ 14 sa vypúšťa odsek 3)

Aktuálna právna úprava zdvojnásobila hranice auditu pre všetky spoločnosti a pre sociálny podnik, ktorého hlavným cieľom nie je dosahovanie zisku, je povinnosť auditu nad 500.000 eur obratu veľmi prísna a finančne nákladná. Ostatné pravidlá týkajúce sa účtovníctva stanovené osobitnými predpismi (najmä zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve).

K bodom 41, 42, 43, 44 a 45 15 ods. 1, § 15 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 2 písm. g), § 15 odseky 3 až 5]

V nadväznosti na možnosť uplatniť v sociálnom podniku hospodársky rok sa zosúlaďujú ustanovenia § 15 ods. 1, § 15 ods. 2 písm. a), § 15 ods. 2 písm. g). Zároveň v nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje vypustiť povinnosť, že registrovaný sociálny podnik predkladá výročnú správu do 15. júla nasledujúceho kalendárneho roka ministerstvu práce, ktoré ju zverejňuje na svojom webovom sídle a povinnosť, že registrovaný sociálny podnik je povinný zverejniť výročnú správu na svojom webovom sídle, ak ho zriadené. A to z dôvodu preťaženia webového úložiska ministerstva práce veľkým objemom dát a neprimeranej duplicity. V odseku 4 sa bližšie špecifikuje, že registrovaný sociálny podnik povinnosť uložiť výročnú správu do registra účtovných závierok podľa osobitného predpisu do siedmich mesiacov od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa výročná správa vyhotovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.

K bodu 46 (nová tretia časť)

K § 15a

Vymedzuje sa rodinný podnik a jeho základné definičné znaky, pričom rodinný podnik musí byť podnikateľom (1) podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j.:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Okruh vymedzených osôb sa ďalej zužuje na vybrané právne formy, medzi ktoré patrí: obchodná spoločnosť, družstvo a fyzická osoba podnikateľ. Postuluje sa tak skutočnosť, kedy rodinným podnikom nemôže byť subjekt, ktorý nebol primárne zriadený za účelom podnikania, alebo ktorý by vykonával hospodársku činnosť, ktorá nemá charakter podnikania.

Pre rodinné podniky sa nevytvára nová samostatná právna forma, ale ustanovujú sa definičné znaky rodinného podniku pre subjekty existujúcich právnych foriem.

Druhým zo základných definičných znakov rodinného podniku je existencia rodinných väzieb v rodinnom podniku (2). Tento základný definičný znak je inšpirovaný viacerými pohľadmi na úrovni krajín Európskej únie, pričom navrhované ustanovenie najbližšie k českej definícii rodinného podniku, tak ako bola prijatá Uznesením vlády ČR zo dňa 13. 05. 2019 č. 330 o vymedzení rodinného podniku v ČR.

Jeho podstatou je:

−väčšinový výkon hlasovacích práv v prospech členov jednej rodiny,

−účasť na vedení spoločnosti prostredníctvom osoby štatutára ako člena rodiny, a

−väčšinový hospodársky prospech členov jednej rodiny.

9

Pre účely preukázania rodinných väzieb návrh predmetného ustanovenia 15a ods. 2) pracuje s pojmom spoločná rodina alebo člen spoločnej rodiny. Členovia spoločnej rodiny sa ustanovujú v rozsahu: manželia, príbuzní v priamom rade, súrodenci a iné osoby navzájom príbuzné až do štvrtého stupňa a manželia týchto osôb.

Odsek 3 ustanovuje podmienky, za akých môže do rodinného podniku vstúpiť rozvojový kapitál spôsobom ekvity, a zavádza právnu fikciu, kedy pri zmenených vnútorných podmienkach podnik naďalej spĺňa základné definičné znaky rodinného podniku. Cieľom takejto úpravy je umožniť okrem vlastného a bankového (prípadne iného dlhového) financovania aj ekvitné financovanie.

V odsekoch 4 a 5 sa ustanovuje že evidovaným rodinným podnikom je taký rodinný podnik, ktorý bol zaevidovaný do evidencie rodinných podnikov a registrovaným rodinným podnikom je rodinný podnik, ktorý prešiel procesom registrácie a bol mu priznaný štatút registrovaného rodinného podniku.

V odseku 6 sa definuje, že rodinný podnik, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť je rodinnou farmou.

K § 15b

Existencia Rady rodinného podniku je podmienkou registrácie rodinného podniku. Navrhuje sa ustanoviť zloženie, uznášaniaschopnosť a úlohy Rady rodinného podniku. Rada rodinného podniku mať najmenej troch členov a väčšinu členov Rady rodinného podniku majú tvoriť členovia spoločnej rodiny.

Zriadením rady rodinného podniku nie je dotknutá pôsobnosť iných orgánov spoločnosti.

K § 15c

Ustanovuje sa, že podnik, ktorý spĺňa základné definičné znaky rodinného podniku možno zaradiť do evidencie rodinných podnikov. Ustanovuje sa forma žiadosti o zaradenie do evidencie rodinných podnikov a jej prílohy. Počet evidovaných podnikov môže byť do budúcna základom pre tvorbu či úpravu súvisiacej verejnej politiky a legislatívy v oblasti firemného rodinného nástupníctva, zamestnávania členov rodiny, transferového oceňovania, a iných oblastí.

Navrhuje sa, aby rodinný podnik, ktorý bol zaradený do evidencie rodinných podnikov a je evidovaným rodinným podnikom, bol oprávnený uvádzať označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“. Predmetné ustanovenie tak poskytuje možnosť, aby sa o tento pojem mohli vo svojej činnosti rodinné podniky opierať, prihlásiť sa k nemu a tým zviditeľniť existenciu sektora rodinných podnikov na Slovensku.

K § 15d

V § 15d sa ustanovujú podmienky na priznanie štatútu „registrovaného rodinného podniku“. Na rozdiel od rodinného podniku definovaného v § 15a, registrovaný rodinný podnik získava od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky štatút, ktorým preukazuje, že je aktívnym rodinným podnikom. Toto sa preukazuje spôsobom, kedy registrovaný rodinný podnik musí aktívne vykonávať hospodársku činnosť a nestačí tak byť len osobou-podnikateľom zapísanou v príslušnom registri. Hospodárska činnosť sa tu pritom chápe v kontexte štátnej pomoci, kedy predmetný rodinný podnik umiestňuje svoje tovary a/alebo služby na trh.

10

Pre registrovaný rodinný podnik paragraf 15d ustanovuje tretí zo základných definičných znakov rodinného podniku (prvé dva pozri v § 15a), ktorým je dôraz na posilňovanie a rozvoj rodinnej kultúry a rodinného prostredia (3). Tento definičný znak ukazuje, že cieľom registrovaného rodinného podniku je súbežne s dosahovaním ekonomických cieľov predovšetkým kultivácia jeho vnútorného prostredia a to spôsobom rozvíjania rodinných väzieb a posilňovaním rodinných hodnôt a kvality rodinného života. Tento znak registrovaného rodinného podniku je natoľko určujúci, že deklarácia jeho napĺňania musí byť súčasťou základného dokumentu, ktorý sa podnik zaväzuje dodržiavať. Predmetným ustanovením sa vymedzenie registrovaných rodinných podnikov dostáva za rámec formálnych definičných znakov (1 a 2) a určuje model správania, ktorý byť pre registrovaný rodinný podnik príznačný. Týmto nie je umenšený cieľ tvorby zisku, ktorý zostáva hlavným cieľom podniku. Pre naplnenie tohto definičného znaku registrovaný rodinný podnik stanoví percentuálnu výšku zisku po zdanení (min. 12%, viď nižšie), ktorú použije na dosahovanie vyššie uvedeného cieľa. Predmetné sa nevzťahuje na evidované rodinné podniky, u ktorých je napĺňanie predmetného cieľa otázkou voľby a pre ktoré platia definičné znaky 1 a 2.

Posledným štvrtým základným definičným znakom registrovaného rodinného podniku je participatívna forma akou sa členovia spoločnej rodiny podieľajú na zosúlaďovaní cieľov rodinného podniku a cieľov rodiny prostredníctvom Rady rodinného podniku (4), ktorej zriadenie je v prípade registrovaného rodinného podniku povinné.

Okrem splnenia vyššie zmienených podmienok, ktoré zároveň základnými definičnými znakmi registrovaného rodinného podniku predmetné ustanovenie vymenúva viaceré ďalšie požiadavky medzi ktoré patrí zákaz nelegálneho zamestnávania a iné.

Rovnako ako je tomu v prípade evidovaného rodinného podniku, i registrovaný rodinný podnik sleduje v kontexte zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch samostatnú (autonómnu) líniu a nie je v prieniku so subjektmi sociálnej ekonomiky. Registrovaný rodinný podnik je zároveň definovaný spôsobom, kedy sa žiadneho zo svojich základných definičných znakov nemusí vzdať v prípade, že sa rozhodne vykonávať svoje aktivity aj s cieľom dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a stať sa tak podnikom sociálneho dosahu alebo sociálnym podnikom.

V odseku 2 sa v rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa uvádza splnenie ktorých podmienok zisťuje z úradnej povinnosti ministerstvo práce.

K § 15e

V § 15e sa upravuje priebeh konania o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku. Navrhuje sa, aby sa žiadosť podávala na formulári, ktorý určí ministerstvo práce.

V odseku 5 sa ustanovuje pre žiadateľa, ktorý je novým podnikom výnimka zo splnenia povinnosti mať zriadenú radu rodinného podniku pri podávaní žiadosti, a stanovuje sa lehota 3 mesiacov od priznania štatútu registrovaného rodinného podniku na jej dodatočné splnenie.

K § 15f

§ 15f upravuje jednotlivé povinnosti registrovaného rodinného podniku.

V odseku 1 sa navrhuje, aby bol registrovaný rodinný podnik povinný neustále spĺňať podmienky priznania štatútu registrovaného rodinného podniku s výnimkou pre nový podnik.

11

V odseku 2 sa ustanovuje povinnosť registrovanému rodinnému podniku použiť najmenej 12% zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), pričom sa uvádzajú príklady ako ich môže podnik použiť a zároveň sa navrhujú spôsoby ako je toto použitie možné odložiť, najviac však po dobu 5tich rokov. Zároveň sa navrhuje uznať splnenie podmienky použitia 12% zisku po zdanení spôsobom, kedy je tento použitý na krytie straty registrovaného rodinného podniku.

Jedným zo spôsobov ako môže registrovaný rodinný podnik použiť zisk na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov je napríklad dôchodkové zabezpečenie členov spoločnej rodiny. Dôchodkovým zabezpečením sa rozumie príspevok nad rámec zákonných povinností, t. j. príspevok na dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie a príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie členov spoločnej rodiny, nad rámec existujúcich zákonných povinností registrovaného rodinného podniku. Poznamenávame, že uvedené ustanovenie upravuje použitie tých finančných prostriedkov, ktoré zdanené, t. j. „čistý“ zisk. Použitie uvedeným spôsobom je nad rámec zákonných povinností a bude uskutočňované na základe zmluvy medzi rodinným podnikom a členom spoločnej rodiny, ktorému rodinný podnik chce prispievať na dôchodkové zabezpečenie. Ustanoveným znením sa nezasahuje do práv a povinností upravených osobitnými predpismi v oblasti dôchodkového zabezpečenia, predkladaný zákon len zavádza možnosť takéhoto použitia v zmysle súčasne platných právnych predpisov. Registrovaný rodinný podnik nie je v danom prípade aktívne legitimovaný, t. j. možnosť prispievať zo strany registrovaného rodinného podniku navrhovaným spôsobom bude možné len vo vzťahu k členom spoločnej rodiny, ktorí už budú v danom čase dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo budú zúčastnené v II. alebo III. pilieri.

Odsek 4 ustanovuje povinnosť, aby registrovaný rodinný podnik vo svojom účtovníctve osobitne sledoval použitie najmenej 12 % zisku po zdanení v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), a to prostredníctvom tvorby analytických účtov alebo iných pomocných evidencií.

Odsek 5 ustanovuje oznamovaciu povinnosť každej zmeny skutočností súvisiacich s priznaným štatútom registrovaného rodinného podniku.

V odseku 6 sa navrhuje, aby registrovaný rodinný podnik bol povinný uvádzať označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratku „r. r. p.“.

K § 15g

Upravujú sa podmienky a dôvody zániku a zrušenia štatútu registrovaného rodinného podniku. Štatút registrovaného rodinného podniku zanikne

zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby (alebo jej vyhlásením za mŕtvu), ktorá mala štatútu priznaný,

vrátením štatútu.

Navrhuje sa, aby ministerstvo práce zrušilo registrovanému rodinnému podniku štatút, ak prestane spĺňať podmienky na jeho priznanie alebo poruší povinnosť použiť najmenej 12% zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov v súlade s § 15d ods. 1 písm. c), nezriadi radu rodinného podniku alebo poruší zákaz nelegálneho zamestnávania. Ministerstvo práce môže zrušiť štatút registrovaného rodinného podniku, ak registrovaný rodinný podnik opakovane alebo závažným spôsobom porušil povinnosti podľa tohto zákona neuvedené v odseku 2.

12

K bodu 47 (§ 16 ods. 2)

Navrhuje sa v nadväznosti na aplikačnú prax vyšpecifikovať, že podporu podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky je možné poskytnúť, len ak podnik vykonáva činnosť, na ktorú sa podpora poskytuje a pozitívny sociálny vplyv dosahuje na území Slovenskej republiky.

K bodu 48 (poznámka pod čiarou k odkazu 49)

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 49 (§ 16 ods. 3)

Špecifikácia povinnosti ministerstva práce sa navrhuje vypustiť vzhľadom na to, že príliš obmedzuje možnosti podpory nad rámec pravidiel EÚ, keďže v súlade s týmito pravidlami je možné poskytovať štátnu pomoc a pomoc de minimis nielen na základe schém pomoci, ale aj ako pomoc ad hoc. Na druhej strane ustanovenie, že podporu podniku širšej sociálnej ekonomiky je možné poskytnúť iba v súlade s osobitnými predpismi v oblasti štátnej pomoci je nadbytočné, keďže toto obmedzenie vyplýva z primárnej legislatívy a teda uvádzať ho v zákone je duplicitné. Poznámka pod čiarou k odkazu 50 sa vypúšťa.

K bodu 50 (§ 16 ods. 4)

Navrhuje sa, že registrovaný sociálny podnik, ktorý je zároveň registrovaným rodinným podnikom splní podmienku 100% socializácie zisku v prípade, kedy popri povinnosti použitia 12 % zisku po zdanení ako registrovaný rodinný podnik v súlade s § 15f ods. 2, použije na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu 88% zisku po zdanení.

K bodom 51 a 52 [§ 16 ods. 5 a ods. 7 písm. a) a § 24 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 53 [§ 17 ods. 1 písm. g)]

Úľavu na dani z príjmu podľa § 30d zákona č. 595/2003 o dani z príjmov možno použiť iba na účely socializácie, inými slovami: na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona. Jeden z dôvodov vypustenia písmena g) je fakt, že v kontexte možných spôsobov socializácie zisku, je investičný projekt podľa § 17 ods. 1 zákona len jednou z viacerých možností. Zaradenie úľavy na dani z príjmov pod investičnú pomoc spôsobilo neželané zúženie použitia úľavy výhradne na účel podpory investície alebo prípravy projektu investície. Navyše de facto niet poskytovateľa, ktorému by bolo možné v žiadosti o úľavu na dani ako formy investičnej pomoci predložiť investičný zámer alebo projekt a podmieniť úľavu na dani jeho schválením. Vypustením predmetného ustanovenia zo zákona sa neruší ustanovenie § 30d zákona 595/2003, naopak vypustenie umožní použitie úľavy na dani v celom spektre možností socializácie zisku pokiaľ táto bude použitá podľa § 30d odsek 4 písm. a) zákona 595/2003. Poznámka pod čiarou k odkazu 57 sa vypúšťa.

K bodu 54 [§ 17 ods. 3 písm. b)]

Navrhuje sa úprava, ktorá bližšie precizovať predmetnú formu financovania. Účelom daného odseku je stanoviť minimálnu úroveň návratnej zložky investičnej pomoci v prípade finančného nástroja (písmeno a) odseku) a v prípade trhovo poskytovaných zdrojov (písmeno b) odseku). V druhom prípade však nebola povaha týchto trhových zdrojov zrejmá ani ohraničená. Navrhovanou úpravou sa negatívne vymedzuje, že nejde o návratnú podporu, ktorá by mala povahu štátnej pomoci či pomoci de minimis, ani o podporu zo strany právnickej osoby, ktorá v príslušnom sociálnom podniku majetkovú účasť alebo ktorá je jeho závislou osobou, z čoho inými slovami vyplýva, že ide o podporu poskytovanú za trhových podmienok

13

súkromnými subjektami, ako bolo aj pôvodným zámerom. Poznámka pod čiarou k odkazu 58a sa upresňuje.

K bodu 55 (§ 17 ods. 5)

Deň priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku nemožno považovať za deň poskytnutia investičnej pomoci formou úľavy na dani z príjmov podľa § 30d zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, keďže deň priznania štatútu nie je dňom jej uplatnenia v podanom a následne prijatom daňovom priznaní. Ustanovenie sa rovnako vypúšťa z dôvodu vypustenia predmetného písmena v § 17 ods. 1 písm. g).

K bodu 56 (§ 18 ods. 2 druhá veta a tretia veta)

Navrhované zmeny majú dva účely. Prvým účelom je pri limitoch investičnej pomoci pre integračné podniky zohľadniť možnú nerovnakú veľkosť týchto podnikov. Tento účel sa dosahuje tým, že súčasný limit zostáva minimom pre všetky podniky, avšak pomocou naviazania na obrat sa zvyšuje pre väčšie podniky. Na druhej strane sa limity investičnej pomoci pre integračné podniky viažu na hospodársky vývoj, nakoľko pevne stanovené sumy v doterajšom zákone by bolo nutné periodicky valorizovať. Vďaka navrhovanej zmene táto potreba odpadá. Čiastka 50 000 eur v pôvodnom texte zákona sa nahrádza sumou ročnej výšky trojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa investičná pomoc poskytuje, nakoľko v súčasnosti táto suma približne zodpovedá uvedeným 50 000 eurám. Čiastka 30 000 eur v pôvodnom texte zákona sa nahrádza sumou zodpovedajúcou ročnej výške dvojnásobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa investičná pomoc poskytuje, nakoľko táto suma v súčasnosti približne zodpovedá uvedeným 30 000 eurám. Zároveň sa navrhuje, že suma dvojnásobku ročnej výšky celkovej ceny práce podľa druhej vety ustanovenia zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je dohodnutý rozsah týždenného pracovného času kratší, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, táto suma sa pomerne kráti. Poznámka pod čiarou k odkazu 59a sa upresňuje.

K bodu 57 (§ 19 ods. 1)

V odseku sa ustanovujú nové podmienky, za ktorých sa podnik v širšom priestore sociálnej ekonomiky kvalifikuje na kompenzačnú pomoc. Ide o situáciu, kedy podnik pri dosahovaní svojho pozitívneho sociálneho vplyvu nie je schopný dosiahnuť aspoň vyrovnané hospodárenie a to z dôvodov objektívnych, kedy pôsobí na trhu, ktorého špecifiká želateľný ekonomicky výsledok dosiahnuť neumožňujú. Je však v záujme komunity, prípadne spoločnosti ako celku, aby na danom trhu zotrval z dôvodu preukázateľného napĺňania verejného alebo komunitného záujmu, ktorého dosahovanie je týmto spôsobom efektívnejšie ako priama účasť štátu. Zároveň sa ustanovuje, že kompenzačnú pomoc je možné poskytnúť podniku v širšom priestore sociálnej ekonomiky aj na náhradu škody spôsobenej prírodnou katastrofou; prírodnou katastrofou sa rozumie zemetrasenie, zosuv pôdy, povodeň, lavína, plošný požiar prírodného pôvodu alebo iná nepriaznivá prírodná udalosť za predpokladu, že je možný jej dostatočne presný opis. A taktiež na zmiernenie negatívnych následkov spôsobených situáciou, ktorá bola dôvodom vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu podľa osobitného predpisu. Špecifikujú sa poznámky pod čiarou k odkazom 60a a 60b.

14

K bodom 58 a 59 [§ 20 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 3]

Legislatívno-technická úprava v ods. 2 písm. b) súvisiaca so zavedením skratky. Navrhuje sa nové znenie odseku 3 a to, že dotáciu nie je možné poskytnúť počas trvania zmluvy o poskytnutí dotácie podľa osobitných predpisov na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel.

K bodom 60 a 61 [§ 23 ods. 4 a § 24 ods. 1]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom 62 a 63 (§ 24 ods. 2)

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa možností použitia zisku po zdanení registrovaným sociálnym podnikom aj na prípadné odmeny, ktoré sa nepovažujú za mzdu vyplácané zamestnancom zo zisku registrovaného sociálneho podniku po zdanení, ktorí nemajú účasť na základnom imaní. Úprava ustanovenia zamedzuje tomu, aby bolo možné cez podiely na zisku vyplatené zamestnancovi s účasťou na základnom imaní obchádzať povinnosť registrovaného sociálneho podniku zakotvenú v §24 ods. 2 zákona. Zároveň je znenie upravené v zmysle toho, aby pri porovnávaní sumy najvyššej mzdy a sumy najnižšej mzdy podľa prvej vety sa vychádzalo z miezd zodpovedajúcich pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas. Zároveň sa doplnila legislatívna skratka.

K bodu 64 (§ 24 ods. 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 65 (§ 24 ods. 12)

Navrhuje sa, aby registrovaný sociálny podnik podľa § 16 ods. 5, ktorému bola poskytnutá investičná pomoc podľa § 17 ods. 1 písm. d) alebo písm. e) mal povinnosť použiť 100 % zisku po zdanení v úhrne za obdobie piatich rokov od poskytnutia tejto investičnej pomoci na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona. Doterajší odsek 12 sa označí ako odsek 13.

K bodu 66 (nadpis piatej časti)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov.

K bodom 67 až 73 (§ 25 ods. 1 a 4)

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s prijatím nových ustanovení týkajúcich sa rodinných podnikov.

K bodu 74 (§ 25a)

Navrhované ustanovenie vymedzuje lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona. Spresňuje sa spôsob preukazovania zdravotného znevýhodnenia, a to na základe lekárskeho posudku vypracovaného posudkovým lekárom, a spresňuje sa kto je oprávnený takýto lekársky posudok vydať. Výkon tejto posudkovej činnosti bude zabezpečovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odovzdá lekársky posudok posudzovanej fyzickej osobe. Táto lekárska posudková činnosť sa doplnila, nakoľko v praxi dochádza k právnej neistote a k nepochopeniu ustanovenia zdravotného postihnutia fyzickej osoby prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Preukazovanie je dôležité z hľadiska oprávnenosti poskytovania finančných príspevkov

15

pre integračné podniky zo štátneho rozpočtu ako aj z finančných zdrojov Európskej únie. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Poznámky pod čiarou k odkazom 71a 71d upresňujú ustanovenia týkajúce sa § 25a.

K bodom 75 a 76 [§ 26 ods. 2 a 3, § 26 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 77 [§ 26 ods. 2 písm. e) až h)]

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhujú spresniť podmienky k priznaniu postavenia strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 78 [§ 26 ods. 3 písm. c) až f)]

V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje spresniť podmienky k priznaniu postavenia najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 79 (§ 26 ods. 4)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava v súvislosti s konaním o priznaní postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky na základe aplikačnej praxe.

K bodu 80 (§ 26 ods. 5)

V rámci znižovania administratívnej náročnosti pre žiadateľa o postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky sa uvádza splnenie ktorých podmienok zisťuje z úradnej povinnosti ministerstvo práce. Zároveň sa navrhuje, že Národný inšpektorát práce je povinný do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť ministerstvu práce elektronicky z informačného systému informácie týkajúce sa splnenia podmienok neporušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v období troch rokov pred podaním žiadosti o postavenie organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Doterajšie odseky 5 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.

K bodu 81 (§ 26 ods. 6)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava súvislosti s konaním o priznaní postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky.

K bodu 82 (§ 26 ods. 7)

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, že ministerstvo práce zastaví konanie o priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky, aj ak žiadateľ neposkytol súčinnosť pri overovaní skutočností rozhodujúcich pre priznanie postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. Doterajšie odseky 7 až 11 sa označujú ako odseky 8 až 12.

K bodu 83 [§ 26 ods. 9 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 84 [§ 26 ods. 9 písm. b) a c)]

Z aplikačnej praxe vyplynuli nejasnosti týkajúce sa použitej terminológie. Preto sa navrhuje predefinovanie pojmu osvedčenie na pojem potvrdenie, ktoré môže vydať organizácia sektora sociálnej ekonomiky.

16

K bodom 85 a 86 [§ 26 ods. 9 písm. d) a ods. 10]

Legislatívno-technická úprava. Zároveň sa vymedzuje uloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania organizácii sektora sociálnej ekonomiky.

K bodom 87 a 88 (§ 26 ods. 11 a 12)

Navrhovaným znením sa precizuje právna úprava k povinnostiam postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. V nadväznosti na aplikačnú prax sa spresňujú podmienky priznania a zachovania si postavenia organizácie sektora sociálnej ekonomiky. T. j. tieto podmienky musia spĺňať nepretržite najmenej počas 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V nadväznosti na aplikačnú prax sa navrhuje oznamovacia povinnosť organizáciám sektora sociálnej ekonomiky oznamovať každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa odseku 2 alebo odseku 3, a zmenu údajov ak dôjde k zmene údajov zapisovaných do registra organizácii sektora sociálnej ekonomiky. Tieto zmeny povinné ministerstvu práce písomne oznámiť do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Taktiež sa navrhuje, že ak došlo k zmene fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, je organizácia sektora sociálnej ekonomiky povinná spolu s oznámením tejto zmeny predložiť údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov podľa osobitného predpisu a súhlas s ich spracovaním alebo výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace. Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 13.

K bodu 89 (§ 27)

Navrhovaným znením sa precizujú ustanovenia týkajúce sa registra sociálnych podnikov.

K bodom 90 95 27a ods. 1 a ods. 2 písm. b) a § 27a ods. 4, § 27b ods. 1 písm. d), § 27b ods. 1 písm. e), § 27b ods. 3]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 96 (§ 27c až 27e)

Navrhuje sa zriadiť evidencia rodinných podnikov, ktorá bude obsahovať predpísané údaje o evidovaných rodinných podnikoch. Do evidencie rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností a tiež údaje o registrovaných rodinných podnikoch. Evidencia sa vedie prevažne pre štatistické účely. Do evidencie rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v evidencii.

Navrhuje sa zriadiť register registrovaných rodinných podnikov, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o registrovaných rodinných podnikoch. Do registra rodinných podnikov sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri.

Navrhuje sa zriadiť register organizácií sektora sociálnej ekonomiky, ktorý bude obsahovať predpísané údaje o organizáciách sektora sociálnej ekonomiky. Do registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky sa zapíše aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Upravuje sa postup sprístupňovania údajov obsiahnutých v registri.

K bodu 97 (§ 28 ods. 2 až 4)

Precizujú sa sankcie pre registrované sociálne podniky. A zároveň sa navrhuje rozšíriť pokuty v súvislosti s prijatím nových povinností týkajúcich sa rodinných podnikov a organizácií sektora sociálnej ekonomiky.

17

K bodom 98 104 28 ods. 5, § 29 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b), § 32 ods. 2, ods. 3 a ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 105 (§ 34)

V odseku 1 sa určuje, že znevýhodnenou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 je aj zamestnanec integračného podniku, ktorý bol v čase nástupu do zamestnania v integračnom podniku znevýhodnenou osobou podľa § 2 ods. 5 písm. b) druhého bodu v znení účinnom do 31. decembra 2022 do uplynutia platnosti lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu.

V odseku 2 sa v nadväznosti na zavedenie novej povinnosti u sociálneho podniku, registrovaného sociálneho podniku alebo podniku so sociálnym dosahom, ktorý pred 1. januárom 2023 použil zisk na dosiahnutie svojho hlavného cieľa spôsobom podľa § 5 ods. 5 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2022, sa podmienka podľa § 5 ods. 5 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje za splnenú, ak finančné prostriedky vložené do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu na ich budúce použitie na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu budú použité na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu najneskôr do piatich rokov odo dňa ich vloženia do rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu.

V odseku 3 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že je povinný povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 12 ods. 2 druhou vetou splniť do 30. júna 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu v spojení s § 12 ods. 2 druhou vetou považuje do 30. júna 2023 za splnenú. Vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) prvého bodu a piateho bodu v spojení s § 6 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2023 splniť a jej splnenie preukázať ministerstvu práce do 30. júna 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) v spojení s § 6 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 30. júna 2023 za splnenú. Vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) druhého bodu štvrtého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 splniť do 31. decembra 2023; u tohto registrovaného sociálneho podniku sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. g) druhého bodu štvrtého bodu v znení účinnom od 1. januára 2023 považuje do 31. decembra 2023 za splnenú.

V odseku 4 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, sa povinnosť podľa § 7 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 vo vzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. d) v znení účinnom od 1. januára 2023 v spojení s § 2 ods. 11 písm. b) a c) považuje za splnenú.

V odseku 5 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku pred 1. januárom 2023, povinnosť podať návrh na zápis údajov podľa § 7 ods. 10 druhej vety, ak ich nemá zapísané v registri alebo inej evidencii, do ktorej zápisom vzniká právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ, najneskôr do 31. marca 2023.

18

V odseku 6 sa určuje pre registrovaný sociálny podnik, ktorý v súlade s predpisom účinným do 31. decembra 2022 spĺňal podmienku zriadenia poradného výboru prostredníctvom pôsobenia zamestnaneckej rady, že je povinný zriadiť poradný výbor alebo začať uplatňovať demokratickú správu a ich existenciu preukázať ministerstvu práce do 31. marca 2023. Ministerstvo práce zruší štatút registrovaného sociálneho podniku, ak registrovaný sociálny podnik nesplní povinnosť podľa prvej vety.

V odseku 7 sa určuje organizácii sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. e) alebo ods. 3 písm. c) v spojení s § 2 ods. 11 písm. b) považuje za splnenú.

V odseku 8 sa určuje organizácii sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, že je povinná povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo ods. 3 písm. d), splniť do 30. júna 2023; u tejto organizácie sektora sociálnej ekonomiky sa povinnosť podľa § 26 ods. 11 vo vzťahu k podmienke podľa § 26 ods. 2 písm. f) alebo ods. 3 písm. d) považuje do 30. júna 2023 za splnenú.

V odseku 9 sa určuje, že osvedčenie podľa § 26 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2022 vydané pred 1. januárom 2023 sa považuje za potvrdenie podľa § 26 ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2023.

V odseku 10 sa určuje, že organizácia sektora sociálnej ekonomiky, ktorej bolo priznané postavenie strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo postavenie najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky pred 1. januárom 2023 alebo podľa odseku 11, je povinná oznámiť ministerstvu práce zoznam svojich členov a predložiť zápisnice zo zasadnutí orgánov organizácie sektora sociálnej ekonomiky, v ktorých zaznamenané rozhodnutia o prijatí za člena alebo vylúčení člena, na účely § 27e ods. 2 písm. f) do 31. marca 2023 alebo do troch mesiacov od priznania postavenia strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky alebo postavenia najvyššej strešnej organizácie sektora sociálnej ekonomiky podľa odseku 11.

V odseku 11 sa určuje, že konanie začaté pred 1. januárom 2023, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2022.

K čl. II (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy)

Navrhuje sa do zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy doplniť rodinné podniky do kompetencie ministerstva práce v nadväznosti na nové ustanovenia týkajúce sa rodinného podnikania prijatých v zákone.

K čl. III (zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri)

Pre posilnenie sektora sociálnej ekonomiky je dôležité hodnoverne zviditeľňovať v registri označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Zároveň sa navrhuje obdobne postupovať v nadväznosti na nové ustanovenia týkajúce sa rodinného podnikania prijatých v zákone. Právnická osoba, ktorá je registrovaným rodinným podnikom podľa osobitného predpisu, uvedie označenie „registrovaný rodinný podnik“ alebo skratka „r. r. p.“. Právnická

19

osoba, ktorá je evidovaným rodinným podnikom podľa osobitného predpisu, môže uviesť aj označenie „rodinný podnik“ alebo skratku „r. p.“. Pred zápisom údaja o registrovanom sociálnom podniku, o evidovanom rodinnom podniku a o registrovanom rodinnom podniku do ďalších právnych skutočností registrový súd z predložených listín preverí, či zapísanej osobe bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku alebo bol priznaný štatút registrovaného rodinného podniku alebo je evidovaný rodinný podnik.

K čl. IV (zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

K bodom 1 a 2 [§ 53f ods. 1 písm. a) a ods. 5 písm. b)]

Navrhuje sa upraviť podmienky poskytovania príspevku v zmysle § 53f, nakoľko podľa súčasného znenia ustanovenia, nie je jednoznačný mechanizmus poskytovania tohto príspevku. Rozširuje sa podmienka, že nové zamestnanie znevýhodneného zamestnanca na chránenom pracovisku nezakladá nárok na poskytnutie tohto príspevku integračnému podniku.

K bodu 3 (poznámka pod čiarou k odkazu 59f)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4 [§ 53g ods. 3 písm. a) a b)]

Navrhuje sa zjednotenie výšky poskytovania príspevku pre znevýhodnené osoby v zmysle zákona s maximálnym stropom, ktorý sa môže poskytnúť v súlade s Nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Zároveň sa navrhuje pre zdravotne znevýhodnené osoby, ktoré nie uznané za invalidné podľa osobitného predpisu znížiť výšku poskytovania príspevku. A to vo výške 55 % oprávnených nákladov skutočne vynaložených na každého takého zamestnanca, najviac vo výške 55 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje Predmetné sa navrhuje nakoľko v praxi dochádza k nepochopeniu tohto ustanovenia prevzatého z nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. Rozšírená definícia osoby resp. pracovníka so zdravotným postihnutím je obsiahnutá v čl. 2 ods. 3 písm. b) nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení. V zmysle precizovania daných ustanovení sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom 59h a 59ha.

K bodu 5 (§ 53g ods. 4)

Vzhľadom na efektívne poskytovanie finančného príspevku, je potrebné pri mzdových nákladoch doplniť alikvotné krátenie. Výška príspevku zodpovedá pracovnému pomeru dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas; ak je pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, maximálny strop výšky príspevku sa pomerne kráti. Doterajšie odseky 4 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.

K bodom 6 až 8 (§ 53g ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so spresnením obdobia za ktoré sa tento príspevok poskytuje.

K bodu 9 (§ 53g ods. 9)

Legislatívno-technická úprava.

20

K bodu 10 [príloha č. 1 písm. E písm. f) šiesty bod]

Rozširuje sa povinnosť pre Sociálnu poisťovňu o poskytovanie údajov, ktorými disponuje, ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K čl. V (zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. VI (zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

Navrhuje sa v § 71 ods. 1 písm. h) a ods. 3 písm. g) zjednotenie a upravenie paragrafového znenia na „z príjmu sociálneho podniku“. Samotný subjekt verejného prípadne neverejného poskytovateľa sociálnej služby sa môže stať sociálnym podnikom, preto „z príjmu [vlastného] sociálneho podniku“. Sociálny podnik nie je samostatne stojaca entita pri poskytovateľovi sociálnej služby, ide o jeden a ten istý subjekt, ktorý na seba ako poskytovateľ sociálnej služby zobral atribúty sociálneho podniku a k svojej sociálnej službe pridal samostatnú hospodársku činnosť, z ktorej príjmov financuje svoju sociálnu službu. Zároveň sa aktualizuje odvolávka číslo 34 na vybrané ustanovenie zákona, v situácii, kedy zanikol pôvodný § 50b zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.

K čl. VII (účinnosť)

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu a potrebu následného prijatia zákonnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Milan Krajniak v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 530/2003, dátum vydania: 12.12.2003

1

27

Dôvodová správa

A. Všeobecná časťNávrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“) je predkladaný v rámci plnenia uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 280/2003, ktorým bol schválený materiál „Návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra“. Uvedeným uznesením vlády Slovenskej republiky bola podpredsedovi vlády pre legislatívu a ministrovi spravodlivosti v časti B. 1. uložená úloha predložiť do 30. júna 2003 návrh zákona o obchodnom registri a registračnom konaní.

Predloženie návrhu zákona o obchodnom registri v širších súvislostiach vychádza aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého má vláda vytvoriť predpoklady pre zefektívnenie práce v obchodnom registri, vrátane legislatívneho a technického zabezpečenia obchodného registra, a to v rámci komplexného prístupu k vykonávaniu inštitucionálno-organizačných zmien v súdnictve vedúcich k zrýchleniu súdneho konania.

Potreba prijatia predkladaného zákona okrem vyššie uvedeného vychádza tiež z požiadaviek vyplývajúcich z procesu harmonizácie slovenského právneho poriadku s právom Európskej únie. Právne predpisy Európskej únie, ktoré upravujú problematiku obchodného registra, majú povahu sekundárnych prameňov práva Európskej únie a problematikou obchodného registra sa zaoberajú v rámci úseku práva obchodných spoločností. Z hľadiska ich zamerania ide najmä o úpravu princípu publicity ako takého, ktorý sa realizuje prostredníctvom obchodného registra a na vymedzenie požiadaviek na minimálny rozsah údajov o obchodných spoločnostiach, ktoré sa prostredníctvom obchodného registra majú sprístupniť verejnosti. Samotný spôsob vedenia obchodného registra je v prevažnej miere ponechaný na národnú právnu úpravu.

Ide pritom o nasledovné smernice Rady Európskej únie:

a.Prvá obchodná smernica Rady č. 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

b.Druhá obchodná smernica Rady č. 77/91/EHS z 13. decembra 1976 o koordinácii zabezpečení, ktoré členské štáty požadujú z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb od spoločností podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, s vytváraním a zmenou ich imania, so zámerom vytvoriť takéto zabezpečenia ekvivalentné v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

c.Tretia obchodná smernica Rady č. 78/855/EHS z 9. októbra 1978 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka fúzií akciových spoločností (smernica o fúziách),

d.Šiesta obchodná smernica Rady č. 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 prijatá na základe článku 54 odsek 3 písm. g) Zmluvy, ktorá sa týka rozdelenia akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

e.Jedenásta obchodná smernica Rady č. 89/666/EHS z 21. decembra 1989, týkajúca sa požiadaviek na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými v niektorom z členských štátov, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

f. Dvanásta obchodná smernica Rady č. 89/667/EHS z 21. decembra 1989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Z horeuvedených smerníc Rady Európskej únie vyplývajú vo vzťahu k právnej úprave registračného konania vo všeobecnosti tieto rámcové požiadavky:

Podľa článku 10 publikačnej smernice platí, že členské štáty sú povinné podrobiť proces založenia a vzniku kapitálových spoločností (tzn. akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, prípadne komanditnej spoločnosti na akcie), predchádzajúcej kontrole splnenia zákonných požiadaviek, ktorá môže mať podľa voľby členského štátu jednu z nasledujúcich dvoch foriem: prvou formou je súdna alebo správna kontrola splnenia podmienok na vznik kapitálovej spoločnosti ustanovených právnymi predpismi (vykonávaná orgánom zodpovedným za vedenie obchodného registra – registrovým súdom alebo registrovým úradom), druhou prípustnou formou je zabezpečenie vyhotovovania zakladateľských dokumentov kapitálovej spoločnosti (zakladateľská zmluva (listina), stanovy), ako aj každej zmeny týchto dokumentov, vo forme verejných listín, ktorými sa osvedčuje dodržanie podmienok ustanovených právnymi predpismi.

Podobná právna úprava platí podľa článku 16 smernice o fúziách a podľa článku 14 smernice o rozdelení akciových spoločností aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciových spoločností. Za predpokladu, že právne predpisy členského štátu nevyžadujú, aby účinnosti týchto zmien predchádzala súdna alebo správna kontrola dodržania zákonných predpokladov, vyžaduje sa, aby mali zápisnice z valných zhromaždení, na ktorých sa o zmenách rozhodlo, ako aj uzatvorená zmluva o splynutí alebo zlúčení (projekt rozdelenia) formu verejných listín, ktoré ich dodržanie osvedčujú.

Zhodnotenie platného právneho stavu

Problematika obchodného registra a jeho vedenia je v súčasnej dobe upravená hlavne dvoma právnymi predpismi: zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (najmä § 27-34) a zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (najmä § 200a-200d).

Zatiaľ čo v oblasti hmotnoprávnej úpravy obchodného registra Obchodný zákonník poskytuje po poslednej novele (zákon č. 500/2001 Z. z.), v rámci ktorej došlo k zapracovaniu horeuvedených smerníc Rady Európskej únie, úroveň právnej úpravy, ktorá je porovnateľná s právnou úpravou vo vyspelých európskych krajinách, a to tak z hľadiska zhodnosti princípov, ako i z hľadiska podrobnosti právnej úpravy, osobitná zákonná úprava konania vo veciach obchodného registra prakticky absentuje, keďže sa obmedzuje len na štyri paragrafy Občianskeho súdneho poriadku, pričom vo zvyšku nadväzuje na všeobecnú úpravu občianskeho súdneho konania.

Existujúca právna úprava konania vo veciach obchodného registra pritom za súčasného právneho stavu prináša značné problémy, ktoré možno zhrnúť do nasledovných bodov:

◊Neustanovenie lehoty na rozhodnutie o návrhu na zápis do obchodného registra, z čoho vyplývajú niekoľkomesačné lehoty pri vykonaní zápisu.

◊Nejednoznačná právna úprava požiadaviek na návrh na zápis do obchodného registra, ako aj na druh a formu listín, ktoré je účastník konania povinný priložiť k návrhu na zápis do obchodného registra.

◊Dvojkoľajnosť právnej úpravy pri deklaratórnych zápisoch – nezosúladenosť medzi stavom zápisu a rozhodnutím spoločnosti (§ 131, 183 Obchodného zákonníka).

◊Problematické vymedzenie dňa vykonania zápisu (§ 200b ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

◊Nezosúladenosť nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z. s novelizovaným znením Obchodného zákonníka (novela vykonaná zákonom č. 500/2001 Z. z.), v dôsledku čoho je okruh údajov zverejňovaných podľa vládneho nariadenia užší ako okruh údajov zverejňovaných podľa Obchodného zákonníka, pričom zverejňovanie uloženia listín do zbierky listín podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka, nie je vo vládnom nariadení vôbec upravené.

◊Nejednoznačnosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, najmä čo sa týka vymedzenia právnych účinkov zápisu niektorých údajov (konštitutívne alebo deklaratórne účinky).

◊Značný časový odstup zverejňovania rozhodnutí registrových súdov o obsahu zápisu v Obchodnom vestníku (na ktoré sa podľa § 27 ods. 4 Obchodného zákonníka viaže všeobecná materiálna publicita týchto rozhodnutí – t. j. všeobecné účinky voči tretím osobám) odo dňa, keď registrový súd rozhodol o obsahu zápisu.

Veľkú časť z vyššie uvedených negatív pritom možno do značnej miery považovať za dôsledok samotného charakteru konania vo veciach obchodného registra majúceho podobu bežného súdneho konania, v rámci ktorého je súd podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný skúmať, či sú splnené predpoklady na vykonanie zápisu ustanovené právnymi predpismi. Zdĺhavý a v niektorých prípadoch málo transparentný proces schvaľovania a materiálneho preskúmavania návrhov na zápis do obchodného registra navyše predstavuje veľkú pracovnú záťaž registrových súdov a sudcov, čo sa výraznou mierou prejavuje aj na samotnej dĺžke trvania konania. V existujúcej podobe takto súčasný systém vedenia obchodného registra predstavuje významnú brzdu ekonomiky Slovenskej republiky a je faktorom, ktorý nepriaznivo pôsobí na ochotu zahraničných osôb investovať v Slovenskej republike.

Jediným riešením na odstránenie niektorých z uvedených negatív sa preto javí prechod na nový systém vedenia obchodného registra, ktorý bude už svojimi základnými princípmi a mechanizmami zabezpečovať rýchle a kvalitné vybavovanie návrhov na zápis do obchodného registra a garantovať transparentný a vopred predvídateľný postup všetkých strán zúčastnených v tomto konaní. Tento proklamovaný cieľ sa zákon o obchodnom registri snaží dosiahnuť prostredníctvom zapracovania nasledujúcich princípov:

Základné princípy navrhovanej právnej úpravyZ hľadiska právomoci zákon o obchodnom registri predpokladá ponechanie agendy vedenia obchodného registra v právomoci súdov, čo do značnej miery zohľadňuje historické súvislosti a právnu tradíciu Slovenskej republiky, zabezpečuje plynulosť prechodu na nový systém vedenia obchodného registra, zodpovedá požiadavke hospodárnosti navrhovaného riešenia (keďže nepredpokladá prenášanie agendy obchodného registra na iný orgán alebo inštitúciu) a súčasne zohľadňuje aj významnú právnu súvislosť a potrebu informačného prepojenia s inými súdnymi konaniami (napr. konaniami podľa § 200e Občianskeho súdneho poriadku).

Najvýznamnejšou zmenou, ktorú prináša navrhovaná právna úprava, je zmena samotného charakteru registračného konania. Zákon o obchodnom registri v tejto súvislosti zavádza nový pojem „registrácia“, pod ktorým možno rozumieť postup pri zápise údajov do obchodného registra, zápise zmien zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov z obchodného registra. Tento postup pritom na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy konania vo veciach obchodného registra, nemá povahu občianskeho súdneho konania, ale spadá pod inú činnosť súdu v zmysle siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedeného dôvodu zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín a pripúšťa jeho primerané použitie len v prípadoch, v ktorých tak výslovne ustanoví, t. j. napr. v prípade doručovania alebo postupu pri ukladaní sankcií.

Skutočnosť, že v prípade registrácie údajov už nejde o konanie podľa Občianskeho súdneho poriadku, umožňuje okrem iného aj vyňatie uvedenej agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov. Sudca v zmysle navrhovanej právnej úpravy vstupuje do procesu registrácie až vo fáze riešenia prípadného sporu, tzn. až v okamihu rozhodovania o opravnom prostriedku, ktorým sú námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov. V prípade rozhodovania o námietkach ide už o rozhodovaciu činnosť súdu podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa novej právnej úpravy sa návrhy na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz (ďalej len „návrh na zápis“) preskúmavajú z formálneho hľadiska, tzn. že súd skúma len úplnosť návrhu na zápis, vrátane príloh, súlad údajov uvedených v návrhu na zápis s údajmi vyplývajúcimi z príloh k návrhu, ako aj splnenie ďalších zákonom taxatívne vymedzených formálnych predpokladov zápisu (napr. zaplatenie súdneho poplatku). V prípade zápisov osobitného právneho významu, ako je napr. prvozápis obchodnej spoločnosti a zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia obchodnej spoločnosti, zostáva do istej miery zachovaná aj materiálna kontrola, keďže súd musí preskúmať aj splnenie ďalších podmienok presne ustanovených v právnom predpise. Potreba preskúmavania splnenia ďalších hmotnoprávnych podmienok zápisu v prípade týchto druhov zápisov vyplýva z požiadaviek ustanovených v smerniciach Európskej únie (publikačná smernica, smernica o fúziách, smernica o rozdelení akciových spoločností).

Právo osoby podávajúcej návrh na zápis na podanie opravného prostriedku je garantované jednak zakotvením možnosti podať námietky proti nevykonaniu zápisu, o ktorých rozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní podľa príslušných (novelizovaných) ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, jednak možnosťou navrhovateľa podať odvolanie voči uzneseniu, ktorým sudca po preskúmaní námietok námietkam nevyhovel.

Ďalším nóvom predkladanej právnej úpravy je formalizácia návrhov na zápis do podoby formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh, ktorými je potrebné návrhy na zápis doložiť. Za týmto účelom návrh zákona predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu – vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR. Uvedenou právnou úpravou sa odstráni právna neistota osôb podávajúcich návrh na zápis do obchodného registra, ktorá v súčasnosti panuje ohľadom náležitostí návrhu na zápis do obchodného registra a príloh, ako aj nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov najmä pokiaľ ide o druh a formu predkladaných príloh. Používanie predpísaných formulárov a ustanovenie presného zoznamu príloh zároveň uľahčí kontrolu splnenia zákonom ustanovených podmienok na zápis údajov.

Zákon o obchodnom registri ďalej ustanovuje fixnú lehotu na vykonanie zápisu, čím sa v prípade úplného a bezvadného návrhu na zápis a príloh k tomuto návrhu, vytvoria predpoklady na rýchle vybavovanie návrhov a zároveň sa odstráni právna neistota navrhovateľa a tretích osôb, ktorá je v súčasnosti spojená s neúmerným predlžovaním konania vo veciach obchodného registra.

Napriek zapracovaniu horeuvedených princípov, ktoré prinášajú výrazné zmeny oproti predchádzajúcej právnej úprave, možno konštatovať, že návrh zákona o obchodnom registri je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, neodporuje ostatným zákonom (čo je vo viacerých prípadoch dosiahnuté formou novelizácie súvisiacich právnych predpisov) a súčasne je v súlade aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako to vyplýva z doložky zlučiteľnosti vypracovanej k tomuto návrhu zákona.

Zmena alebo doplnenie súvisiacich právnych predpisovVzhľadom na to, že nová právna úprava úzko nadväzuje najmä na Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok, zákon o obchodnom registri nevyhnutne prináša aj zmenu alebo doplnenie týchto právnych predpisov.

Nový zákon o obchodnom registri prináša vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku určité spresnenie a vyprecizovanie. Väčšina navrhovaných zmien sa realizuje formou vypustenia súvisiacich ustanovení z Občianskeho zákonníka a ich následného včlenenia buď priamo do zákona o obchodnom registri (zapisované údaje, obsah zbierky listín) alebo do vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu (zoznam príloh, ktoré je potrebné priložiť k návrhu na zápis), a to bez výraznejšej zmeny ich obsahu.

Zmena charakteru registračného konania sa nevyhnutným spôsobom premieta aj do zmeny príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v súčasnosti upravujú konanie vo veciach obchodného registra (§ 200a-200d).

Navrhovaná právna úprava v § 200a nanovo vymedzuje konanie vo veciach obchodného registra, pod ktoré v jej zmysle spadá iba konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom. Uvedená zmena je odôvodnená tým, že z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má iba toto konanie všetky typické znaky nesporového konania, tzn., že ho súd môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci, jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postup súdu v konaní je charakterizovaný vyšetrovacou zásadou.

V novelizovanom znení § 200b Občianskeho súdneho poriadku je ďalej upravený postup registrového súdu, v rámci ktorého sa rozhoduje o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu.

Pokiaľ o ďalšie súvisiace právne predpisy, ktorými sú:

◊zákon č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch a o zmene a doplnení zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov,

◊nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z.,

predpokladá sa, že legislatívny proces vedúci k ich zmene a doplneniu bude prebiehať súbežne s legislatívnym procesom pri zákone o obchodnom registri, keďže je nevyhnutné, aby všetky uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť súčasne so týmto zákonom. Keďže si však všetky dotknuté právne predpisy vyžadujú širšiu a komplexnejšiu novelizáciu, ktorá presahuje rámec zapracovania zmien vyvolaných zákonom o obchodnom registri, bude legislatívny proces v prípade každého z nich realizovaný samostatne.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Návrh zákona svojou problematikou:

patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení (právo obchodných spoločností),

patrí medzi krátkodobé priority Národného programu pre prijatie acquis commmunautaire, kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

patrí medzi priority odporúčané v Príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu únie (tzv. Biela kniha), kapitola 5 – právo obchodných spoločností,

je prioritou aproximácie práva podľa screeningu,

nepatrí medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003 s výnimkou článku II body 34 až 37 návrhu zákona (zapracovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách), ktorý patril medzi prioritné úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002.

b) Zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole 5 – právo obchodných spoločností vo vzťahu k predmetu úpravy návrhu zákona vyplýva Slovenskej republike záväzok uskutočniť úplnú transpozíciu príslušných ustanovení smerníc Rady na úseku práva obchodných spoločností do jej právneho poriadku.

4. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

sekundárne právo,

ktoré predstavujú nasledovné smernice Rady na úseku práva obchodných spoločností:

Prvá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 68/151/EHS OJ č. L 65 z 9. marca l968 o koordinácii záruk, ktoré od obchodných spoločností požadujú členské štáty z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (publikačná smernica),

Druhá smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 77/91/EHS OJ č. L 26 pozmenená Smernicou 92/101/EHS OJ č. L 347 z 13. decembra l976 o koordinácii záruk, ktoré členské štáty požadujú od obchodných spoločností z dôvodu ochrany záujmov spoločníkov a iných osôb podľa článku 58 odsek 2 Zmluvy, v súvislosti so založením a vznikom kapitálových spoločností, vytváraním a zmenou ich imania, s cieľom zabezpečiť ekvivalentnosť týchto záruk v celom Spoločenstve (kapitálová smernica),

Tretia smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 78/885/EHS OJ č. L 295 z 9. októbra l978, prijatá na základe článku 54 (3) (g) Zmluvy o fúziách akciových spoločností (smernica o fúziách),

Šiesta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 82/891/EHS OJ č. L 378 zo 17. decembra l982, prijatá na základe článku 54 (3) Zmluvy, o rozdelení akciových spoločností (smernica o rozdelení akciových spoločností),

Jedenásta smernica Rady o práve obchodných spoločností č. 89/666/EHS OJ č. L 395 z 21. decembra l989 o požiadavkách na zverejňovanie informácií v súvislosti s organizačnými zložkami (pobočkami) kapitálových spoločností zriadenými určitým typom obchodnej spoločnosti v niektorom členskom štáte, ak sa samotná obchodná spoločnosť riadi právom iného členského štátu (smernica o zriaďovaní pobočiek spoločností),

Dvanásta smernica Rady o práve obchodných spoločností 89/667/EHS OJ č. L395 z 21. decembra l989 o jednoosobových spoločnostiach s ručením obmedzeným.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35/ES OJ č. L 200 z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a) úplná zlučiteľnosť.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1. Odhad dopadov na verejné financie:

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet.

Návrh zákona rovnako nebude mať dopad na rozpočty štátnych fondov, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, rozpočet Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce ani na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkového fondu.

2. Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona výrazným spôsobom zlepší predpoklady pre fungovanie podnikateľskej sféry vo vzťahu k obchodnému registru a prispeje k vytvoreniu vhodných podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiadúceho ekonomického rastu. Nový systém vedenia obchodného registra súčasne prispeje aj k zvýšeniu transparentnosti činnosti obchodného registra, k zrýchleniu a zjednodušeniu celého konania najmä z pohľadu „užívateľov“ obchodného registra. Navrhovaná právna úprava zároveň smeruje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského podnikateľského prostredia voči zahraničiu, keďže vytvára lepšie predpoklady pre rozvoj podnikateľských aktivít zahraničných osôb v Slovenskej republike. Návrh zákona je z uvedeného dôvodu v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky SR.

3. Odhad dopadov na životné prostredie:

Návrh zákona nebude mať žiaden dopad na životné prostredie.

4. Odhad dopadov na zamestnanosť:

Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť.

B. Osobitná časťK Článku I.

K § 1

V § 1 je vymedzený predmet úpravy zákona o obchodnom registri, ktorým je v prvom rade postup pri zápise údajov do obchodného registra, zmene zapísaných údajov a výmaze zapísaných údajov („registrácia“), podmienky na vykonanie zápisu, zmeny zapísaných údajov a ich výmazu (obsiahnuté v § 6 a 7) a ukladanie listín do zbierky listín. Ako už bolo uvedené, činnosť súdu pri registrácii údajov v obchodnom registri a ukladaní listín do zbierky listín nemá povahu konania podľa prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Z dôvodu prehľadnosti právnej úpravy a úzkej nadväznosti na predmetnú problematiku bolo do textu zákona o obchodnom registri v časti prevzaté znenie § 28 a 28a Obchodného zákonníka, v ktorých je upravený zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín a § 200c Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho problematiku nahliadania do obchodného registra, vyhotovovania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií a potvrdení zo zbierky listín.

K § 2 a 3Ustanovenia obsiahnuté v § 2 a v § 3 ods. 1 a 2 sú v časti prevzatím § 28 a § 28a Obchodného zákonníka v znení platnom po jeho rozsiahlej novelizácii zákonom č. 500/2001 Z. z. Vyňatie týchto ustanovení z Obchodného zákonníka a ich zaradenie do zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku prehľadnosti a vhodnej obsahovej prepojenosti celej právnej úpravy obchodného registra, ktorá bude v dôsledku navrhovaných zmien rozdrobená až do troch právnych predpisov (zákon o obchodnom registri, Obchodný zákonník a Občiansky súdny poriadok).

Zmeny, ktoré v rámci týchto ustanovení prináša zákon o obchodnom registri v porovnaní s Obchodným zákonníkom, vyplynuli jednak z potreby precizácie často nejednoznačnej právnej úpravy (napr. platných § 28 ods. 1 písm. e) a § 28 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka), jednak z požiadavky zabezpečiť presnejšiu a jednoznačnejšiu transpozíciu jednotlivých obchodných smerníc vo vzťahu k niektorým zapisovaným údajom (napr. rozšírenie zoznamu zapisovaných údajov o uvádzanie údaja o začatí a skončení vykonávania funkcie prokuristu a vedúceho podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby), ako aj z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého si pripomienky k návrhu zákona uplatnil široký okruh subjektov.

V súlade s výsledkami medzirezortného pripomienkového konania bola riešená napr. problematika súladu návrhu zákona o obchodnom registri so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Rodné číslo síce zostalo v prípade osôb oprávnených konať v mene zapísanej osoby a osôb, ktoré sú členmi dozorného orgánu takejto osoby jedným zo zapisovaných údajov, popri ňom sa však k zapisovaným údajom pridal u všetkých týchto osôb aj dátum narodenia. Uvedené riešenie pritom nepredstavuje nadbytočnú duplicitu, ako by sa mohlo to zdať, ale je nevyhnutným predpokladom slúžiacim na zabezpečenie ochrany špecifického údaja – rodného čísla vo vzťahu k § 10 návrhu zákona o obchodnom registri. Citované ustanovenie totiž v odseku 1 predpokladá zverejňovanie výpisu z obchodného registra, tzn. zoznamu všetkých zapísaných údajov. Podľa § 10 ods. 3 návrhu zákona o obchodnom registri sa však z toho zoznamu vyníma rodné číslo zapísaných fyzických osôb, ktoré nebude zverejňované. Aby ako náhrada za tento údaj mohol byť zverejnený ďalší presný identifikačný údaj – dátum narodenia, pridáva sa tento do zoznamu zapisovaných údajov podľa viacerých ustanovení obsiahnutých v § 2 zákona. Rodné číslo takto síce zostane jedným zo zapisovaných údajov, zverejňovať sa však bude iba dátum narodenia. Uvedeným riešením sa takto zabezpečí ochrana špecifického osobného údaja – rodného čísla a súčasne sa uspokoja informačné potreby tretích osôb, ktoré vyplývajú z požiadavky na zabezpečenie dostatočných záruk právnej istoty a transparentnosti obchodného styku.

Keďže vo vzťahu ku každému zapísanému údaju platí, že musí vyplývať (byť „zdokladovaný“) niektorou z priložených listín, pričom sa ako podmienka vykonania zápisu skúma, či sa údaj, ktorý sa navrhuje zapísať zhoduje s údajom vyplývajúcim zo zodpovedajúcej prílohy, predpokladá sa, že by malo ísť o čo najjednoznačnejšie zhodné vyjadrenie predmetného údaja v oboch dokumentoch. Uvedené znamená, že v prípade, ak sa napr. navrhuje zapísať predmet podnikania (ktorý je jedným zo zapisovaných údajov podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o obchodnom registri) musí byť vymedzenie predmetu podnikania v návrhu na zápis totožné s vymedzením predmetu podnikania uvedeným v živnostenskom liste alebo v inej listine, ktorá preukazuje existenciu príslušného podnikateľského oprávnenia.

V § 3 ods. 3, 4, 5 sa upresňujú požiadavky na listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, čím sa odstraňuje nedostatok súčasnej platnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Navrhovanou právnou úpravou sa totiž jednoznačne vymedzuje, v ktorých prípadoch možno do zbierky listín (v závislosti od povahy ukladaného dokumentu, jeho dôležitosti a preukaznej sily) ukladať originál listiny alebo jej úradne osvedčenú kópiu a v ktorých prípadoch postačuje „jednoduchá“ kópia listiny. Uloženie jednoduchej kópie listiny zákon o obchodnom registri umožňuje v prípade účtovných závierok, výročných alebo audítorských správ zapísaných osôb a taktiež v prípade listín, ktoré preukazujú existenciu podnikateľského oprávnenia na vykonávanie činnosti, ktorá je zapísaná do obchodného registra ako predmet podnikania alebo činnosti.

K § 4V odseku 1 je upravená vecná príslušnosť na registráciu údajov v obchodnom registri a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá prináleží registrovému súdu ustanovenému osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov.

Odsek 2 vymedzuje miestnu príslušnosť registrového súdu na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktorá sa prioritne riadi sídlom osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra a pri jeho absencii postupne miestom podnikania alebo bydliskom zapísanej osoby.

V odsekoch 3 a 4 je obsiahnuté vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín v prípade odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podniku a v prípade zahraničnej osoby, ktoré v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy obsiahnutej duplicitne jednak v Obchodnom zákonníku, jednak v Občianskom súdnom poriadku.

Odsek 5 umožňuje, aby si zahraničná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky zriadených viacero organizačných zložiek zvolila, v zbierke listín ktorej z týchto organizačných zložiek chce splniť povinnosť uloženia listín, ktorá jej vyplýva z § 3 ods. 2 a nemusela túto povinnosť plniť voči všetkým z nich.

K § 5§ 5 upravuje problematiku návrhu na zápis údajov v obchodnom registri, návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov a návrhu na výmaz údajov (ďalej len „návrh na zápis“).

Osobu, ktorá podáva návrh na zápis, zákon o obchodnom registri v odseku 1 označuje ako „navrhovateľa“, keďže v zmysle novej právnej úpravy pri registrácii už nejde o „účastníka konania vo veciach obchodného registra“. Navrhovateľ sa prirodzene pri podávaní návrhu na zápis tak ako pri iných právnych úkonoch môže nechať zastúpiť osobou, ktorej na tento účel udelí plnú moc a ktorá v dôsledku toho podá návrh na zápis v mene a na účet navrhovateľa. Keďže v prípade podávania návrhu na zápis ide o úkon, ktorý sa má urobiť v písomnej forme, musí byť podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo udelené v písomnej forme. Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžaduje legalizácia podpisu navrhovateľa a legalizácia podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Z odseku 2 v spojitosti s § 13 ods. 1 vyplýva, že návrh na zápis možno podať výlučne na predpísanom tlačive, ktorého vzor podľa § 14 ods. 1 upraví vykonávací predpis vydaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na zápis musí byť nielen podaný v písomnej forme (pri vylúčení uplatnenia § 42 Občianskeho súdneho poriadku ho nemožno podať ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde ani telegraficky či faxom), ale navrhovateľ, ktorý sa chce vyhnúť riziku odmietnutia vykonania zápisu podľa § 8 ods. 3 z dôvodu nesplnenia podmienok na vykonanie zápisu upravených v § 6 (konkrétne podmienky úplnosti návrhu podľa § 6 ods. 1 písm. b) v nadväznosti na § 6 ods. 2 písm. a)), ho súčasne môže vypracovať iba vyplnením predpísaného tlačiva a nie inou formou.

Zavedenie formulárových podaní možno považovať za jeden zo základných prínosov novej právnej úpravy. Tento model, ktorý už dlhšiu dobu funguje vo väčšine európskych krajín, výrazne uľahčí pozíciu „užívateľov obchodného registra“, ktorí budú vedení jednotlivými rubrikami formulára a nebudú z toho dôvodu vystavení riziku prieťahov registrácie spôsobených neúplne alebo chybne spísaným návrhom na zápis a zároveň sa výrazným spôsobom uľahčí vybavovanie návrhov zo strany súdu, keďže sa vytvoria predpoklady na to, aby mu boli ako návrhy na zápis predkladané jednotné a prehľadné dokumenty. Zavedenie formulárových podaní by v spojitosti s prebiehajúcou elektronizáciou celého procesu zároveň malo prispieť k čiastočnej automatizácii uvedenej procedúry a k celkovému zrýchleniu registrácie údajov v obchodnom registri.

Ešte závažnejší problém ako vadné návrhy na zápis do obchodného registra predstavujú na základe doterajšej právnej úpravy listiny, ktorými sa návrh na zápis do obchodného registra dokladá a z ktorých majú vyplývať skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Neprehľadnosť a zlomkovitosť právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku spôsobila, že navrhovateľ často nevie, akými listinami má návrh na zápis do obchodného registra doložiť a akú formu majú tieto listiny mať, čím dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. Uvedenú situáciu navyše ešte komplikuje nejednotnosť požiadaviek jednotlivých registrových súdov, ktoré v mnohých prípadoch dokonca idú nad rámec platnej právnej úpravy.

Uvedený nedostatok sa návrh zákona o obchodnom registri pokúša odstrániť tým, že predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu, ktorý bude obsahovať presný výpočet príloh, ktorými je potrebné doložiť návrh na zápis. Presná špecifikácia formy príloh (ich prípadná legalizácia, vidimácia), zostáva prevažnej miere ponechaná na právnu úpravu Obchodného zákonníka a iných dotknutých právnych predpisov.

V odseku 4 sa za účelom odstránenia prípadného nejednotného výkladu upresňuje, že návrh na zápis síce je možné vziať späť, toto späťvzatie je však neúčinné, ak už bol zápis vykonaný, tzn., ak boli navrhované údaje „vnesené“ do systému obchodného registra. Vylúčenie možnosti späťvzatia návrhu na zápis po vykonaní zápisu je prevažnej miere vyvolané technickými aspektmi fungovania celého systému obchodného registra, v rámci ktorého bude možné vybaviť návrh na zápis aj okamžite – „na počkanie“, čo sa rovná zápisu údaja (prípadne zápisu jeho zmeny alebo jeho výmazu) priamo v databáze obchodného registra, pričom ide z technického hľadiska o nezvratný proces.

V odseku 5 sa ustanovuje 30-dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrhu na výmaz zapísaných údajov (tak ako bola pôvodne upravená v § 28b ods. 1 Obchodného zákonníka) s tým, že sa navyše upresňuje aj začiatok jej plynutia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Nedodržanie tejto lehoty je spojené so sankciou podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o o obchodnom registri.

V odseku 6 je výslovným spôsobom zakotvená zodpovednosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby za správnosť údajov, ktoré navrhujú vniesť do systému obchodného registra a za súlad listín, ktorými sú tieto údaje doložené, so skutočným stavom. Nesplnenie týchto povinností je sankciovateľné podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona o obchodnom registri. Takouto právnou úpravou sa má zabezpečiť posilnenie tlaku na poctivé konanie vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 6

V odseku 1 je upravené, ktoré skutočnosti registrový súd preveruje pred vykonaním zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov (ďalej len „vykonanie zápisu“). Tieto skutočnosti súčasne predstavujú všeobecné podmienky vykonania navrhovaného úkonu. Uvedené podmienky majú dvojaký charakter: ide jednak o čisto formálne podmienky (napr. či bol návrh podaný oprávnenou osobou, či bol zaplatený súdny poplatok), jednak o podmienky viažúce sa na náležitosti samotného návrhu na zápis a jeho príloh. Zo znenia tohoto ustanovenia vyplýva, že preverovanie návrhu na zápis a jeho príloh má v prvom rade formálnoprávny a nie materiálny charakter, tzn., že za obsahovú stránku návrhu a príloh (a tým aj za obsahovú stránku údajov zapísaných na ich základe do obchodného registra) ponesie zodpovednosť osoba, ktorá podala návrh na zápis.

Odsek 2 je výkladovým ustanovením vo vzťahu k ods. 1 písm. b). Z jeho znenia vyplýva, že návrh na zápis musí byť nevyhnutne podaný na tlačive, ktorého vzor ustanoví vykonávací predpis k zákonu o obchodnom registri, inak je možné vykonanie zápisu, zmeny zápisu alebo výmazu navrhovaných údajov odmietnuť a z obsahového hľadiska (čo sa týka údaj, ktoré sa navrhujú zapísať) musí spĺňať požiadavky ustanovené týmto alebo osobitným zákonom.

K § 7V odsekoch 1 až 8 sú upravené ďalšie skutočnosti, ktoré je registrový súd povinný preveriť pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov. Tieto skutočnosti majú na rozdiel od skutočností podľa § 6 osobitný charakter, keďže sa viažu na druh jednotlivých zapísaných údajov. Ide pritom najmä o zápis obchodnej spoločnosti a družstva ako takých, na ktorý sa v zmysle platnej právnej úpravy viaže ich vznik ako právnych subjektov (teda prvozápis), zápis splynutia, zlúčenia a rozdelenia obchodnej spoločnosti a družstva, ako aj zápis a zmenu zápisu ďalších dôležitých údajov o obchodnej spoločnosti a družstve (napr. obchodného mena, predmetu podnikania alebo činnosti). V uvedených prípadoch zostáva čiastočne zachovaná preventívna materiálna kontrola predchádzajúca vykonaniu zápisu navrhovaných údajov, čo súvisí jednak s osobitnou právnou povahou a významom týchto zápisov, jednak s potrebou splnenia požiadaviek vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie, ktoré túto materiálnu kontrolu vyžadujú najmä v prípade prvozápisov niektorých obchodných spoločností, konkrétne akciovej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným.

V prípade skutočností preverovaných podľa § 7 ods. 1 až 8 pritom ide o kontrolu splnenia takých podmienok (vyplývajúcich z Obchodného zákonníka), ktorých nesplnenie by spôsobovalo neplatnosť samotného založenia obchodnej spoločnosti (družstva) podľa § 68a Obchodného zákonníka.

Uvedené ustanovenie pritom neobsahuje osobitné požiadavky na preverovanie určitých skutočností aj vo vzťahu k akciovej spoločnosti. Takáto právna úprava súvisí s tým, že v prípade akciovej spoločnosti je priebeh citlivých procesov súvisiacich s jej vznikom, prípadne so zlúčením, splynutím alebo rozdelením, zdokladovaný vo forme notárskych zápisníc, ktoré osvedčujú dodržanie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, čím sú zároveň splnené aj požiadavky vyplývajúce z predpisov Európskej únie.

Rovnako to platí aj v prípade splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia, keďže tretia a šiesta obchodná smernica sa vzťahujú výlučne na akciovú spoločnosť, ktorá má uvedené procesy pokryté notárskymi zápisnicami o právnom úkone. Jedinou výnimkou je podľa odseku 8 podmienka, aby súd pred zápisom uvedenej zmeny preveril, či majú zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu (čo je požiadavka vyplývajúca z § 69 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedenej podmienky existuje iba jedna výnimka (podľa § 218l ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti, pri ktorom spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká a jej imanie prechádza na akciovú spoločnosť), čo je náležitým spôsobom zohľadnené v texte príslušnej poznámky pod čiarou.

K § 8Pri splnení podmienok na vykonanie zápisu navrhovaných údajov (všeobecných a osobitných) podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, je v zmysle odseku 1 registrový súd povinný vykonať zápis v lehote piatich pracovných dní, ktorá začína plynúť dňom podania príslušného návrhu na zápis. Stanovenie fixnej krátkej lehoty na vykonanie zápisu navrhovaných skutočností vytvára predpoklady pre rýchle vybavovanie podaných návrhov najmä v prípadoch, keď ide o bezvadné návrhy, ktoré spĺňajú všetky podmienky predpísané zákonom. Základným predpokladom pre dodržanie tejto lehoty je najmä skutočnosť, že preverovanie návrhu a jeho príloh má v prvom rade formálny charakter a nevyžaduje sa komplexné „preskúmavanie splnenia predpokladov na vykonanie zápisu vyžadovaných právnymi predpismi“, ako tomu je v súčasnosti podľa § 200b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Aj v tých prípadoch, keď zákon predpokladá istú formu materiálnej kontroly, výslovne ustanovuje, ktoré konkrétne skutočnosti má vyšší súdny úradník pred vykonaním zápisu navrhovaných údajov preverovať, čím mu vytvára predpoklady na rýchly a predvídateľný postup.

Zákon predpokladá aj určitú modifikáciu v tejto otázke v tom, že predvída situácie, keď lehotu na vykonanie zápisu navrhovaných údajov nebude možné dodržať z objektívnych dôvodov prevádzkového charakteru. V tejto súvislosti pozri výklad k § 13 ods. 3 zákona o obchodnom registri.

Proti vykonaniu zápisu v súlade s podaným návrhom na zápis nie je prípustný opravný prostriedok (ktorým sú podľa zákona o obchodnom registri námietky). Takáto právna úprava nepredstavuje odklon od súčasného právneho stavu, t. j. nemožnosti podania opravného prostriedku – odvolania proti uzneseniu, ktorým sa úplne vyhovuje návrhu na zápis do obchodného registra. V tejto otázke sa aj v súčasnosti zväčša rešpektuje výklad de lege ferenda vychádzajúci zo súdnej praxe, podľa ktorého „právo podať opravný prostriedok nemá ten účastník konania, ktorý nebol vo svojich právach rozhodnutím dotknutý“. Uvedený argument je navyše zosilnený aj skutočnosťou, že registrácia už nemá charakter súdneho konania podľa Občianskeho súdneho poriadku a zápis predstavuje úkon súdu a nie jeho rozhodnutie.

Podľa odseku 2 registrový súd informuje osobu, ktorá podala návrh na zápis o vykonaní príslušného navrhovaného úkonu formou potvrdenia, ktoré takejto osobe bez zbytočného odkladu odošle alebo vydá (v prípade, že bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Potvrdenie má výlučne informatívny charakter a predstavuje len doklad určený navrhovateľovi o tom, že súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vyhotovovať a vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav v obchodnom registri po zápise navrhovaných údajov. Z hľadiska obsahu vykonaných zmien má teda pre navrhovateľa zásadný význam výpis z obchodného registra, ktorý sa tejto osobe rovnako ako potvrdenie doručuje alebo vydáva (ak bol navrhovaný úkon vykonaný na počkanie). Vzhľadom na špecifický charakter tohto výpisu sa v návrhu novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov predpokladá, že jeho vydanie nebude vôbec spoplatnené tak, ako je tomu v prípade výpisu z obchodného registra na žiadosť osoby, ktorý sa bude vydávať podľa § 12 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 3 je upravený postup pre prípad, ak návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri. V takomto prípade registrový súd navrhované úkony nevykoná. O tejto skutočnosti musí registrový súd písomne upovedomiť navrhovateľa. Registrový súd si uvedenú povinnosť splní tým spôsobom, že tejto osobe doručí oznámenie o odmietnutí vykonania zápisu (ďalej len „oznámenie“). Keďže v § 8 ods. 1 zákon o obchodnom registri ustanovuje päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu, javí sa ako vhodné, aby bol navrhovateľ približne v rovnakej lehote upovedomený aj o skutočnosti, že súd navrhovaný úkon nevykonal. Uvedené sa zabezpečí tým, že registrový súd je povinný oznámenie odoslať (expedovať) bez zbytočného odkladu po uplynutí tejto päťdňovej lehoty.

V odseku 4 zákon o obchodnom registri upravuje obligatórne formálne a obsahové náležitosti oznámenia podľa odseku 3. Z formálnej stránky musí mať uvedené oznámenie písomnú formu (keďže sa doručuje alebo vydáva navrhovateľovi), z obsahovej stránky v ňom musí byť uvedené, ktoré konkrétne nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu a súčasne aj poučenie o možnosti podať proti „nevyhoveniu návrhu“ opravný prostriedok - námietky. Nedostatky návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu, musia byť v oznámení jednoznačne vyšpecifikované, a to vo vzťahu na daný prípad (tzn. nielen všeobecným odkazom na niektoré z ustanovení obsiahnutých v § 6 alebo 7 zákona o obchodnom registri, prípadne slovným vypísaním jeho znenia), čo výrazným spôsobom uľahčí ďalší postup navrhovateľa pri odstraňovaní vytýkaných nedostatkov návrhu na zápis alebo príloh, a to podľa možnosti ešte v lehote na podanie námietok proti nevykonaniu zápisu (čo je právne významné vo väzbe na novelizované znenie § 200b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku).

V odseku 5 je ustanovená lehota na podanie námietok, ktorá je rovnaká ako lehota na podanie odvolania podľa Občianskeho súdneho poriadku a ktorá začína plynúť odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Podľa tohto ustanovenia ďalej platí, že o námietkach sa „rozhoduje“, tzn., že už ide o konanie - rozhodovací proces podľa Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenia upravujúce otázku rozhodovania o námietkach sa do Občianskeho súdneho poriadku dopĺňajú v súvislosti s návrhom zákona o obchodnom registri, ktorý vyvoláva potrebu zmeny a doplnenia tohto s danou problematikou úzko súvisiaceho právneho predpisu.

K § 9

§ 9 upravuje problematiku ukladania listín do zbierky listín, ktorá je v súčasnosti neuspokojivým a značne zlomkovitým spôsobom riešená v Obchodnom zákonníku.

V odseku 1 sa registrovému súdu ukladá povinnosť ukladať listiny do zbierky listín bez zbytočného odkladu po ich predložení, čím sa mu na uvedený postup ustanovuje lehota, ktorej zakotvenie absentuje v doterajšej právnej úprave. V tomto ustanovení sa zároveň zakotvuje právna domnienka, ktorá slúži na ochranu osôb, ktoré predložili listiny na uloženie do zbierky listín, keďže sa tieto okamihom ich predloženia príslušnému registrovému súdu považujú za uložené do zbierky listín, čím si daný subjekt splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o obchodnom registri.

V odseku 2 a 3 sú ustanovené lehoty na predloženie listín na uloženie do zbierky listín, ktoré zaväzujú zapísanú fyzickú osobu, resp. fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby. Podobnú úpravu v súčasnosti obsahuje § 28b ods. 2 Obchodného zákonníka.

Pokiaľ ide o listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, môže ísť v podstate o dva druhy listín. Ide jednak o listiny, na základe ktorých sa má vykonať zápis a ktoré je z uvedeného dôvodu potrebné priložiť k návrhu na zápis, jednak o listiny, ktoré sa k návrhu na zápis neprikladajú, pretože nie sú podkladom na jeho vykonanie a ukladajú sa len do zbierky listín. Lehoty na predloženie oboch druhov listín sú prevzaté z doterajšej právnej úpravy. V prvom prípade je potrebné listiny predložiť súčasne s podaním návrhu na zápis (čo vyplýva z povahy veci), v druhom prípade platí 30-dňová lehota na predloženie listín, ktorá začína plynúť odo dňa ich vyhotovenia. Sankciou za nedodržanie týchto lehôt je buď to nevykonanie navrhovaného úkonu pre nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c) alebo uloženie pokuty až do výšky 100 000 Sk podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o obchodnom registri.

Nóvom oproti doterajšej právnej úprave je to, že sa už nebude vyžadovať, aby sa listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín bez toho, aby sa to nejakým spôsobom dotklo zapísaných údajov, predkladali registrovému súdu v dvoch vyhotoveniach (keďže nie sú podkladom na vykonanie zápisu žiadnej zmeny v zapísaných údajoch), ale postačí aj jedno ich vyhotovenie. V danom prípade ide napr. o listiny podľa § 3 ods. 1 písm. c) a g) zákona o obchodnom registri.

V odseku 4 sa výslovným spôsobom zakotvuje povinnosť fyzickej osoby zapísanej do obchodného registra alebo fyzických osôb oprávnených konať v mene zapísanej právnickej osoby predkladať registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktorých obsah zodpovedá skutočnému stavu. Takouto právnou úpravou sa sleduje posilnenie tlaku na poctivé konanie a riadne si plnenie povinností vo vzťahu k obchodnému registru.

K § 10V ods. 1 a 2 je upravená povinnosť registrového súdu zverejniť obsah výpisu z obchodného registra (oznámenie o uložení listín do zbierky listín) bez zbytočného odkladu po zápise, resp. bez zbytočného odkladu po uložení listín do zbierky listín.

Spôsob zverejňovania zápisov v obchodnom registri pritom ustanoví vykonávací predpis (§ 14 ods. 2 zákona o obchodnom registri). V úzkej nadväznosti na predloženie návrhu zákona o obchodnom registri sa predpokladá aj zmena a doplnenie nariadenia vlády č. 100/1993 Zb. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z., ktoré predmetnú problematiku upravuje.

V súvislosti s potrebou zabezpečenia ochrany osobitne chráneného údaja – rodného čísla, tento údaj podľa odseku 3 nie je súčasťou zverejňovaných údajov a to aj napriek skutočnosti, že sa do obchodného registra zapisuje.

V odseku 4 je upravená oznamovacia povinnosť registrového súdu vo vzťahu k zápisu navrhovaných údajov, ktorú má tento plniť voči daňovým orgánom, orgánu štátnej štatistiky a orgánu, ktorý vydal listinu preukazujúcu podnikateľské oprávnenie (t. j. napr. voči živnostenskému úradu), ako aj lehota na splnenie tejto povinnosti. Uvedenú povinnosť plní registrový súd tým spôsobom, že po zápise navrhovaných údajov dotknutému orgánu zašle výpis z obchodného registra.

K § 11V odseku 1 sú ustanovené sankcie za nesplnenie povinností uložených v § 5 ods. 5 a v § 9 ods. 2 tohto zákona, t. j. za nesplnenie povinnosti podať návrh zameraný na aktualizáciu zapísaných údajov (teda návrh na zmenu zapísaných údajov) smerujúci k zosúladeniu zapísaného a skutočného právneho stavu a za nesplnenie povinnosti predložiť registrovému súdu na uloženie do zbierky listín listiny, ktoré sa ukladajú iba do zbierky listín, ale nepripájajú sa k návrhu na zápis navrhovaných údajov, keďže neosvedčujú žiadny z nich. V písmene c) tohto ustanovenia je obsiahnutá sankcia za neplnenie povinností zapísaných osôb uvádzať určité (Obchodným zákonníkom stanovené) údaje na obchodných dokumentoch a v písomnom úradnom styku. Uvedená povinnosť vyplýva z § 3a Obchodného zákonníka, ktorý bol do Obchodného zákonníka zapracovaný v rámci jeho novelizácie zákonom č. 500/2001 Z. z.. Plnenie tejto povinnosti a potreba sankcionovať jej neplnenie je ustanovená v smerniciach Európskej únie, konkrétne v článku 6 prvej obchodnej smernice a v článku 12 jedenástej obchodnej smernice.

Podľa odseku 2 sa rovnakou sankciou (tzn. peňažnou pokutou až do výšky 100 000 Sk) postihuje aj prípad uvádzania nepravdivých údajov v návrhu na zápis a dokladanie tohto návrhu listinami alebo ukladanie do zbierky listín, takých listín, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu (napr. účelovo vyhotovená účtovná závierka obsahujúca nepravdivé údaje). Ide pritom o nesplnenie povinností, ktoré zákon o obchodnom registri výslovne ukladá v § 5 ods. 6 a § 9 ods. 4.

Uvedené ustanovenia majú za úlohu zvýšiť štandard ochrany tretích osôb, ktoré konajú v dôvere v zapísané údaje (a uložené listiny) a súčasne hrozbou sankcie vyvinúť tlak na navrhovateľa, aby si riadnym a čestným spôsobom plnil svoje povinnosti vo vzťahu k obchodnému registru.

Právna úprava obdobného sankčného mechanizmu je v súčasnosti obsiahnutá v platnom znení § 200b ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, pravda v užšom rozsahu. V porovnaní s citovanou právnou úpravou prináša § 11 návrhu zákona o obchodnom registri sprísnenie sankčného postihu v tom zmysle, že neumožňuje súdu uváženie v otázke, či uloží alebo neuloží pokutu, ak tento zistí porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona (ktoré mal súd podľa doterajšej právnej úpravy). Rovnako ako doteraz sa však súdu ponecháva priestor na uváženie v otázke určenia samotnej výšky pokuty (teda priestor na to, aby mohol odstupňovať výšku ukladanej pokuty so zohľadnením okolností konkrétneho prípadu).

Ak ide o samotné konanie o uložení sankcie, podľa odseku 3 sa jedná o jeden z dvoch prípadov, keď zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o ukladaní poriadkových pokút (upravené v § 53 Občianskeho súdneho poriadku). Uvedené znamená, že zákon o obchodnom registri vychádza z takého modelu, podľa ktorého je rozhodovacou právomocou na ukladanie sankcií primárne vybavený sudca (a nie automaticky súdny úradník ako je tomu pri registrácii), pričom je možné využiť všetky možnosti, ktoré právna úprava v rámci občianskeho súdneho konania ponúka, aby mohol tento preniesť svoju rozhodovaciu právomoc na pracovníka súdu, t. j. aj na vyššieho súdneho úradníka.

K § 12V § 12 je upravená problematika nahliadania do obchodného registra, vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra, ako aj kópií listín a potvrdení zo zbierky listín, ktorými sa realizuje funkcia obchodného registra ako verejného zoznamu údajov, ktorý je každému dostupný bez potreby preukázania právneho záujmu.

Úprava verejnej prístupnosti obchodného registra bola bez výraznejších zmien vyňatá z Občianskeho súdneho poriadku a včlenená do tohto zákona.

Jedinou zmenou oproti pôvodnej úprave je zavedenie možnosti vydávania potvrdenia o tom, že určitá listina nie je uložená v zbierke listín, čo je analogický postup s postupom pri vydávaní potvrdenia o tom, že v obchodnom registri sa určitý zápis nenachádza.

Problematika platenia súdnych poplatkov za jednotlivé úkony vymedzené v odsekoch 1, 2 a 4 je predmetom úpravy osobitného predpisu – zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zákonov.

K § 13Vzhľadom na zmenu charakteru celého konania – t. j., vzhľadom na to, že sa registrácia a ukladanie listín do zbierky listín v zmysle navrhovanej právnej úpravy považuje za inú činnosť súdu podľa siedmej časti Občianskeho súdneho poriadku, zákon o obchodnom registri vylučuje subsidiárne použitie ustanovení prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich postup súdu a účastníkov pri prejednávaní a rozhodovaní sporov a iných právnych vecí (tzn. právnu úpravu sporového a nesporového konania). Z uvedeného súčasne vyplýva aj to, že v prípade registrácie nebude možné uplatňovať tradičné procesné inštitúty občianskeho súdneho konania, akými sú napr. zmena návrhu na začatie konania, pristúpenie účastníka, dokazovanie atď., a to z toho dôvodu, že ich uplatňovanie pri registrácii, ktorá predstavuje špecifický úkon súdu, nie je ničím odôvodnené a bolo by dokonca v rozpore s cieľom, ktorý sa navrhovaná právna úprava ako celok snaží dosiahnuť – t.j. zjednodušenie, spružnenie a zrýchlenie celého postupu.

Ak ide o prípady, v ktorých zákon o obchodnom registri odkazuje na použitie Občianskeho súdneho poriadku, jedná sa v podstate iba o dva prípady. Prvým prípadom je postup pri ukladaní sankcií podľa zákona o obchodnom registri (kde tento zákon odkazuje na ustanovenia o ukladaní poriadkových pokút, konkrétne na § 53 Občianskeho súdneho poriadku).

Druhým prípadom, keď zákon o obchodnom registri výslovne odkazuje na primerané použitie Občianskeho súdneho poriadku, je doručovanie. Uvedené je odôvodnené tým, že v prípade doručovania ide o dôležitú otázku (najmä z pohľadu plynutia lehôt), ktorú je potrebné podrobným spôsobom upraviť aj na účely zákona o obchodnom registri, keďže značná časť jeho ustanovení má procesný charakter, pričom ale súčasne neexistuje dôvod na špecifickú úpravu doručovania pre účely tohto zákona, ktorá by sa výrazným spôsobom odchyľovala od všeobecnej úpravy doručovania na účely občianskeho súdneho konania. Jedinou výnimkou v tomto ohľade je doručovanie do vlastných rúk, ktorého uplatnenie sa pre doručovanie písomností podľa zákona o obchodnom registri, nejaví ako nevyhnutné. Použitie § 47 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje tento právny inštitút, je z uvedeného dôvodu vylúčené.

V odseku 3 je upravený prípad, keď je predseda príslušného registrového súdu oprávnený predĺžiť päťdňovú lehotu na vykonanie zápisu ustanovenú v § 8 ods. 1 zákona o obchodnom registri, a to zo závažných prevádzkových dôvodov. Rozhodnutie predsedu registrového súdu sa oznamuje jeho vyvesením na úradnej tabuli súdu, keďže to predstavuje najjednoduchší a najhospodárnejší spôsob, akým toto rozhodnutie môže byť oznámené širokému okruhu dotknutých osôb.

Uplatnenie uvedeného ustanovenia bude mať význam najmä v počiatočnom období prechodu na elektronický systém vedenia obchodného registra, v ktorom môže dochádzať k prípadným zlyhaniam celého systému, čo prirodzene znemožní dodržanie lehoty predpísanej na vykonanie navrhovaných úkonov. Závažnými prevádzkovými dôvodmi ďalej môžu byť aj iné skutočnosti objektívneho charakteru, ktorých závažnosť bude potrebné posudzovať vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pojem „závažný prevádzkový dôvod“ však bude potrebné vykladať značne reštriktívne a k predlžovaniu lehoty na vykonanie zápisu z uvedeného dôvodu bude možné pristúpiť len v krajných prípadoch, v ktorých vonkajšie okolnosti podstatným spôsobom znemožnia dodržanie riadneho postupu. Predĺženie lehoty na vykonanie zápisu bude navyše prípustné len po dobu nevyhnutne potrebnú na odstránenie týchto závažných prevádzkových dôvodov, ktorá je navyše limitovaná pevnou hornou hranicou desiatich dní. Uvedeným spôsobom sa má zabrániť prípadnému zneužívaniu tohoto inštitútu zo strany súdu.

K § 14§ 14 ods. 1 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

Podľa odseku 2 sa budú podmienky a spôsob zverejňovania údajov podľa zákona o obchodnom registri spravovať vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády SR č. 100/1993 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení nariadenia vlády SR č. 50/1998 Z. z..

K § 15V § 15 sú obsiahnuté prechodné ustanovenia, ktoré upravujú uplatnenie tohto zákona vo vzťahu ku konaniam začatým pred nadobudnutím jeho účinnosti.

K Článku II

K bodu 1 (§ 27 ods. 1)Vypustenie tohto ustanovenia je reakciou na skutočnosť, že podľa navrhovanej právnej úpravy dochádza k osobitnej úprave jednak príslušnosti na registráciu (v zákone o obchodnom registri), jednak príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra (v Občianskom súdnom poriadku).

Úprava príslušnosti na vedenie obchodného registra je navyše výslovným spôsobom riešená prostredníctvom doplnenia osobitného ustanovenia do zákona č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (viď Článok IV).

Z uvedených dôvodov, ako i vzhľadom na zmenu samotného charakteru registračného konania a jeho rozčlenenie a na detailnosť navrhovanej právnej úpravy, stráca ponechanie uvedeného ustanovenia v Obchodnom zákonníku svoj význam.

K bodu 2 (§ 27 ods. 3)

Uvedené ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na skutočnosť, že došlo k jeho obsahovému začleneniu do § 12 ods. 3 zákona o obchodnom registri, na ktoré logicky nadväzuje, keďže predchádzajúce odseky citovaného paragrafu upravujú problematiku nahliadania do obchodného registra a vydávania výpisov, odpisov a potvrdení z obchodného registra.

K bodu 3 (§ 27 ods. 7)Vloženie tohto nového odseku je reakciou na vypustenie celého § 28, v ktorom bolo dané ustanovenie doteraz obsiahnuté, z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zodpovedajúcich ustanovení do § 2 zákona o obchodnom registri. Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia sa javí ako vhodné jeho ponechanie v Obchodnom zákonníku.

K bodu 4 (§ 28 až 34)

Vypustenie uvedených ustanovení z Obchodného zákonníka a začlenenie obsahovo zhodných ustanovení do § 2 a 3 zákona o obchodnom registri sleduje požiadavku zabezpečenia koherentnosti právnej úpravy obchodného registra, ktorá sa v dôsledku navrhovaných zmien rozloží až do troch právnych predpisov. Z uvedených dôvodov bolo potrebné vhodným spôsobom vyriešiť otázku väzieb medzi týmito právnymi predpismi. Vzhľadom na to, že zákon o obchodnom registri je s výnimkou úvodných ustanovení, ktoré upravujú zoznam zapisovaných údajov a obsah zbierky listín v prvom rade predpisom procesného charakteru, ktorého cieľom je najmä upraviť samotný postup pri zápise údajov do obchodného registra, zostali všetky ustanovenia, ktoré s touto problematikou bezprostredne nesúvisia, ponechané v pôvodných právnych predpisoch. Ide najmä o vymedzenie samotného obchodného registra ako právneho inštitútu, ako aj o úpravu princípu publicity vo vzťahu k obchodnému registru (§ 27 Obchodného zákonníka). Na druhej strane však boli všetky ustanovenia obsiahnuté v doterajšej právnej úprave, ktoré majú priamu väzbu na samotný procesný postup registrového súdu, včlenené do zákona o obchodnom registri. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na problematiku zapisovaných údajov, obsahu zbierky listín a návrhu na zápis (§ 28 až 34 Obchodného zákonníka).

K bodu 5 (§ 56 ods. 3)Navrhovaná zmena sleduje upresnenie príslušného ustanovenia Obchodného zákonníka.

K bodu 6 (§ 62 ods. 1)

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 7 (§ 68 ods. 6)Toto ustanovenie prestavuje sprísnenie platnej právnej úpravy v tom zmysle, že odníma súdu možnosť úvahy o tom, či rozhodne o zrušení spoločnosti a jej likvidácii v prípadoch, keď sú splnené podmienky na zrušenie spoločnosti, ktoré sú taxatívnym spôsobom vymedzené v predmetnom ustanovení. Uvedené ustanovenie má posilniť tlak na obchodné spoločnosti, aby pod hrozbou nie možného, ale istého následku v podobe zrušenia spoločnosti, dodržiavali povinnosti, ktoré im ukladá Obchodný zákonník.

K bodu 8 (§ 68 ods. 7)Navrhovaná zmena nadväzuje na zmenu vykonanú na základe bodu 7 (teda na zmenu v § 68 ods. 6), tzn. na navrhované sprísnenie platnej právnej úpravy. Sankcia okamžitého rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez možnosti poskytnutia dodatočnej lehoty na odstránenie dôvodu, pre ktorý sa zrušenie spoločnosti navrhlo, sa javí ako príliš tvrdá v prípade, že ide o zrušenie spoločnosti z dôvodu nekonania valného zhromaždenia (v príslušnom kalendárnom roku) alebo neustanovenia orgánov spoločnosti (v čase dlhšom ako tri mesiace), ako aj z dôvodu porušenia povinnosti vytvoriť alebo doplniť rezervný fond, keďže ide o nedostatky, ktoré môže spoločnosť v dodatočne poskytnutej lehote odstrániť a tým sa vyhnúť zrušeniu súdom. V ostatných prípadoch podľa § 68 ods. 6 (napr. spoločnosť stratila oprávnenie na podnikanie, zanikli predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti) sa naopak možnosť poskytnutia dodatočnej lehoty javí ako neopodstatnená, keďže ide v prevažnej miere o dôvody na zrušenie spoločnosti, ktoré by nebolo možné odstrániť ani v takejto dodatočne poskytnutej lehote.

K bodu 9 (§ 68 ods. 9)Ustanovenie upravujúce požiadavku na dokladanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra súhlasom správcu dane bolo prepracované z toho dôvodu, že je z praktických dôvodov nadbytočné vyžadovať, aby sa návrh na výmaz z obchodného registra dokladal súhlasom správcu dane v tých prípadoch, keď k zrušeniu spoločnosti dochádza v súvislosti konkurzným konaním, v ktorom súd konštatoval nemajetnosť úpadcu a v ktorom v súvislosti so zisťovaním podmienok konania, musel vychádzať i z podkladov poskytnutých správcom dane.

K bodu 10 (§ 68a ods. 1)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.

K bodu 11 (§ 69a ods. 4)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis uvedených zmien, je komplexným spôsobom vymedzený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 12 (§ 69b ods. 7)Ustanovenie upravujúce problematiku príloh k návrhu na zápis zmeny právnej formy spoločnosti do obchodného registra sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis tejto zmeny, je vyčerpávajúcim spôsobom upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 13 (§ 71 ods. 1)Potreba vypustenia predmetného ustanovenia nadväzuje na vypustenie § 28 ods. 6, na ktoré toto ustanovenie odkazuje z obchodného zákonníka a jeho obsahové začlenenie do § 2 ods. 1 zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 14 (§ 78 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis verejnej obchodnej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 15 (§ 88a ods. 6)Ustanovenie sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na zápis prevzatia imania verejnej obchodnej spoločnosti jediným spoločníkom takejto spoločnosti, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 16 (§ 96)Uvedené ustanovenie Obchodného zákonníka sa vypúšťa, keďže zoznam príloh, ktorými sa dokladá návrh na prvozápis komanditnej spoločnosti do obchodného registra, je podrobne upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 17 (§ 112 ods. 2)Toto ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 18 (§ 117a ods. 4)Požiadavky na prílohy, ktoré bude potrebné doložiť k návrhu na zápis vzniku záložného práva na obchodný podiel v obchodnom registri, ako aj na jeho výmaz, sú upravené vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 19 (§ 127a)Vkladá sa v doterajšej právnej úprave absentujúca úprava vedenia valného zhromaždenia v spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj právna úprava obsahových náležitostí zápisnice z takéhoto valného zhromaždenia.

K bodu 20 (§ 132 ods. 1)Navrhovaná právna úprava vychádza z požiadaviek praxe, ktorá súčasnej právnej úprave vytýka nejednoznačnosť pokiaľ ide o formu právneho úkonu, aká sa vyžaduje na prijatie rozhodnutia jediného spoločníka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným pri zmene zakladateľského dokumentu takejto spoločnosti, ktorý musí byť pri založení jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným vyhotovený vo forme notárskej zápisnice. Navrhovaná právna úprava vychádza zo záveru, že uvedená forma musí byť zachovaná i v prípade zmien uvedeného zakladateľského dokumentu.

K bodu 21 (§ 133 ods. 2)Navrhovanou zmenou sa sleduje vypustenie osobitnej úpravy spôsobilosti na výkon funkcie v prípade konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená pri štatutárnych orgánoch (členoch štatutárnych orgánov) iných obchodných spoločností a ktorá je navyše nadbytočná z toho dôvodu, že ide o duplicitnú úpravu tejto problematiky, ktorá je už riešená v iných predpisoch.

K bodu 22 (§ 141 ods. 3)Navrhované ustanovenie smeruje k upresneniu nejednoznačnej platnej právnej úpravy.K bodu 23 (§ 161 ods. 5)Ide o terminologické upresnenie vychádzajúce z pojmového aparátu zákona o obchodnom registri.K bodu 24 (§ 175 ods. 3 a 4)Toto ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na prvozápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 25 (§ 202 ods. 1)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 26 (§ 206 ods. 2)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 27 (§ 206 ods. 3)Zmena textu vyplýva z vypustenia odseku 2.

K bodu 28 (§ 207 ods. 10)Ustanovenie sa vypúšťa z toho dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.K bodu 29 (§ 208 ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 30 (§ 209a ods. 4)Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zvýšenia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu obchodnom registri.

K bodu 31 (§ 211 ods. 4)Navrhovaná zmena vychádza z potreby upresnenia, že v prípade ukladania listín do zbierky listín ide o úkon súdu a nie o osobitné konanie, ktoré sa začína na návrh.

K bodu 32 (§ 216 ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis zníženia základného imania do obchodného registra, bude upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 33 (§ 218e ods. 1)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia akciovej spoločnosti do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri. K bodu 34 (§ 218n ods. 5)Ustanovenie sa vypúšťa preto, lebo zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis rozdelenia spoločnosti do obchodného registra, bude vyplývať z vykonávacieho predpisu k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 35 (§ 225 ods. 3)Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že presný zoznam príloh, ktoré bude potrebné priložiť k návrhu na zápis družstva do obchodného registra, je upravený vo vykonávacom predpise k zákonu o obchodnom registri.

K bodu 36 (§ 261 ods. 6)Na zmluvy medzi podnikateľmi navzájom, zmluvy medzi podnikateľmi a štátom alebo samosprávnou jednotkou atď., ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, ale iba v Občianskom zákonníku, sa podľa doterajšej právnej úpravy vzťahoval výlučne a v celom rozsahu iba Občiansky zákonník. To platilo aj v prípade ustanovení upravujúcich problematiku omeškania dlžníka so splatením svojho peňažného záväzku, podľa ktorých napríklad výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zaviesť aj pri týchto zmluvách, keďže aj pri nich môže dôjsť k dodávke tovaru alebo poskytnutiu služby za odplatu, rovnakú reguláciu postihujúcu omeškané platby ako pri zmluvách upravených v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava umožňuje aj pri týchto zmluvách postupovať v prípade omeškania podľa novoupravených ustanovení Obchodného zákonníka (§ 369).

K bodu 37 (§ 369)Navrhovaná zmena predstavuje zapracovanie smernice 2000/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách do nášho právneho poriadku.

Cieľom tejto smernice (a tým aj navrhovanej zmeny predmetného ustanovenia) je upraviť úroky z omeškania v prípade platieb vykonávaných ako odplata za obchodné transakcie takým spôsobom, aby bola sankcia za omeškanie s plnením peňažného záväzku (úrok z omeškania) dostatočne účinnou zábranou odrádzajúcou dlžníkov od neplnenia ich zmluvných povinností, keďže podľa platnej úpravy bolo takéto konanie pre dlžníkov v dôsledku nízkych úrokov z omeškania a zdĺhavosti konaní o náhradu škody finančne atraktívnejšie ako riadne plnenie zmluvných povinností.

Navrhovaná zmena vychádza v odseku 1 z požiadaviek citovanej smernice, ktorá ustanovuje, že výška úrokov z omeškania má byť viazaná na úrokovú sadzbu uplatňovanú Európskou centrálnou bankou na jej poslednú refinancujúcu operáciu zvýšenú o sedem percentuálnych bodov, pričom umožňuje uplatniť výnimku pre štáty, ktoré sa nezúčastňujú tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Tieto štáty môžu viazať výšku úrokov z omeškania na sadzbu ustanovenú ich vlastnou centrálnou bankou.

V predmetnom ustanovení bola požiadavka smernice pretransformovaná na podmienky Slovenskej republiky, ktorá v súčasnosti ako nečlenský štát EÚ samozrejme nepatrí k štátom zúčastňujúcim sa tretej etapy hospodárskej a menovej únie. Z tohto dôvodu predkladateľ návrhu zákona využil druhú možnosť ponúkanú smernicou a upravil výšku úrokov z omeškania takým spôsobom, že ju naviazal na základnú úrokovú sadzbu Národnej banky Slovenska uplatňovanú počas presne určeného časového obdobia.

Odsek 2 sa týka vymedzenia dňa splatnosti úrokov z omeškania v prípade, že deň alebo lehota splatnosti peňažného záväzku nie sú určené v zmluve. V zmysle tohto odseku sa splatnosť úrokov z omeškania viaže na deň obdržania dokladu, ktorý svojou povahou vyzýva dlžníka na úhradu tovaru alebo služby. Vzhľadom na to, že v dotknutej smernici sa používa pojem „faktúra“, pričom však žiadny platný právny predpis Slovenskej republiky uvedený pojem nepozná, používa zákon všeobecný pojem „doklad veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom“.

Odsek 3 upravuje postup pri prípadnom súbehu nároku na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku a nároku na úroky z omeškania takým spôsobom, že v danom prípade pripúšťa súčasné uplatňovanie nároku na náhradu škody popri úrokoch z omeškania len v rozsahu, v ktorom škoda nie je krytá úrokmi z omeškania, pričom v opačnom prípade by sa mohlo jednať o bezdôvodné obohatenie.

K Článku IIIK bodu 1 (§ 200a, 200b a 200c)

K § 200a

Navrhované znenie odseku 1 reaguje na základnú filozofiu novej právnej úpravy, teda na vymedzenie právnej povahy registrácie, ktorá nemá povahu občianskeho súdneho konania a stáva sa, napriek tomu, že zostáva na súde, jeho inou činnosťou. Vyňatie tejto agendy z rozhodovacej činnosti sudcov a prenesenie jej vybavovania na vyšších súdnych úradníkov v prvej fáze registrácie, si vyžiadalo zmenu doterajšieho znenia § 200a Občianskeho súdneho poriadku a redefiníciu konania, ktoré v zmysle novej právnej úpravy nie je registráciou, ale zostáva mu zachovaná povaha súdneho nesporového konania a ktoré sa označuje už zaužívaným názvom ako konanie vo veciach obchodného registra. Ide o konanie, ktorými sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom, ktorý je obsiahnutý v obchodnom registri a skutočným stavom, keďže z doterajšieho širokého spektra konaní, ktoré spadali pod vymedzenie konania vo veciach obchodného registra obsiahnuté v § 200a až 200d Občianskeho súdneho poriadku, má len toto konanie všetky typické znaky nesporového konania. V takomto prípade prebieha klasické súdne konanie na návrh alebo bez návrhu a rozhoduje v ňom sudca.

Podľa odseku 2 sa konanie vo veciach obchodného registra môže začať na návrh, ale aj bez návrhu., čo je charakteristickým znakom práve pre nesporové konanie.

Podľa odseku 3 platí, že ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, musia byť k návrhu priložené listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré vzhľadom na svoj obsah nie je úplným návrhom, ale vyplýva z neho, že ním navrhovateľ požaduje zosúladiť zapísaný stav so stavom skutočným, je podnetom na začatie konania a súd môže na jeho základe vydať uznesenie o začatí konania.

Postavenie súdu a iných orgánov, ktoré pri svojej činnosti zistia nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, je svojim spôsobom odlišné od postavenia osôb, ktoré nemajú povinnosti ukladané štátu a orgánom verejnej moci. Preto je požiadavka upravená v odseku 4 legitímna a je v súlade aj so smernicami upravujúcimi problematiku práva obchodných spoločností.

Právna úprava obsiahnutá v odseku 5 je reakciou na novelu Občianskeho súdneho poriadku, ktorou sa prehĺbili prvky kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, i keď je nesporové konanie z tohto postupu vyňaté. Z dôvodu, že iba časť agendy súvisiacej s problematiku obchodného registra zostáva agendou sudcovskou, predkladateľ považoval za dôležité zabezpečiť, aby mal registrový sudca možnosť postupu podľa § 120 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, na ktorý sa v tomto ustanovení výslovne odkazuje. Aby bolo zrejmé, že v tomto prípade ide o iný procesný postup, ako je registrácia vykonávaná vyšším súdnym úradníkom, navrhovaná úprava výslovne predpisuje formu rozhodnutia.

K § 200b

Registrácia, ktorá vo svojej podstatnej časti predstavuje formálne preskúmanie návrhu na zápis podaného na predpísanom tlačive a listín, ktorých predloženie predpisuje vykonávací predpis k zákonu o obchodom registri, môže skončiť aj odmietnutím vykonania navrhovaného úkonu. Navrhovaná úprava z tohto dôvodu v odseku 1 umožňuje, aby osoba, ktorá podala návrh na zápis podala proti odmietnutiu vykonania zápisu námietky, ktoré preskúma sudca. Uvedenou možnosťou je garantované právo navrhovateľa na podanie opravného prostriedku.

Konanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu je ďalším novo upraveným konaním pred registrovým súdom. Predkladateľ považoval za dôležité, aby bola daná možnosť preskúmať odmietnutie vykonania navrhovaného úkonu (ktoré sa navrhovateľovi oznamuje doručením alebo vydaním oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu) sudcom registrového súdu. Lehota na podanie námietok je štandartnou procesnou lehotou a plynie odo dňa doručenia alebo vydania tohto oznámenia. Námietky sa podávajú na súde, ktorý registráciu odmietol.

Vyšší súdny úradník vykonáva zápis navrhovaných údajov v obchodnom registri na základe návrhu na zápis a jeho príloh tým spôsobom, že v prípade splnenia všetkých podmienok ustanovených zákonom o obchodnom registri, vykoná navrhovaný úkon o čom vydá navrhovateľovi doklad, ktorý sa nazýva potvrdenie. Potvrdenie sa bez zbytočného odkladu doručí alebo priamo vydá navrhovateľovi. Účelom vydania potvrdenia je informovať navrhovateľa o tom, že registrový súd vykonal navrhovaný úkon. Keďže vykonaním navrhovaného úkonu sa navrhované údaje síce vždy dostávajú do systému obchodného registra, pričom však môžu nadobúdať účinnosť k inému dňu, ktorý nemusí byť zhodný s dňom vykonania zápisu, zákon okrem vydávania potvrdenia, ktoré preukazuje len vykonanie samotného úkonu, ukladá registrovému súdu aj povinnosť vydávať výpis z obchodného registra, ktorý navrhovateľovi z obsahového hľadiska zdokumentuje aktuálny stav zapísaných údajov po vykonaní zápisu. Navrhovaná úprava v záujme zachovania jednotného postupu pri registrácii údajov zavádza v odseku 3 rovnaký postup aj pre prípad, že zápis vykoná po preskúmaní námietok sudca. Podávanie námietok proti vykonaniu zápisu sudcom, je rovnako ako pri zápise údajov, ktoré vykonáva vyšší súdny úradník, vylúčené.

Postup pri registrácii, ktorú vykonáva vyšší súdny úradník podľa zákona o obchodnom registri umožňuje, aby navrhovateľ spolu s námietkami proti odmietnutiu vykonania zápisu v lehote na ich podanie, odstránil všetky nedostatky, ktoré viedli k odmietnutiu vykonania navrhovaného úkonu. V takomto prípade by bolo opätovné vracanie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi v rozpore so sledovaným cieľom právnej úpravy, ktorým je zrýchlenie celého konania. Z uvedeného dôvodu navrhovaná právna úprava obsiahnutá v odseku 5 výslovne umožňuje, aby navrhovaný úkon za daných podmienok vykonal sudca.

V odseku 6 je obsiahnutá osobitná právna úprava pre prípad, v ktorom sudca napriek podaniu námietok, žiadne chyby v predchádzajúcom postupe vyššieho súdneho úradníka pri registrácii nezistí. Sudca môže v takomto prípade námietky zamietnuť, pričom rozhoduje uznesením, proti ktorému však je prípustné odvolanie. Navrhovateľ môže teda vzniknutú situáciu vyriešiť buď tým spôsobom, že podá nový návrh, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky príslušných ustanovení zákona o obchodnom registri (tzn. § 6 a 7 zákona) alebo tým, že podá odvolanie proti „negatívnemu“ rozhodnutiu sudcu, právo na podanie ktorého mu v zmysle predmetného ustanovenia zostáva zachované.

K § 200cV novelizovanom znení § 200c sa nanovo upravuje vecná a miestna príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra, ktorá bola doteraz obsiahnutá v § 200d Občianskeho súdneho poriadku, ako aj vecná a miestna príslušnosť na novozavedené konanie – rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu, pričom sa obe riadia rovnakými pravidlami.

Podľa odseku 1 prislúcha vecná príslušnosť na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu registrovému súdu, ktorý je určený osobitným predpisom. Týmto osobitným predpisom je zákon č.80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov). Registrové súdy sú vytvorené pri okresných súdoch v sídle kraja a ich miestna príslušnosť sa riadi inými pravidlami ako všeobecná miestna príslušnosť.

Právna úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu obsiahnutá v odsekoch 2, 3, a 4 nadväzuje na vymedzenie miestnej príslušnosti na registráciu a ukladanie listín do zbierky listín, ktoré je obsiahnuté v § 4 zákona o obchodnom registri. Uvedená úprava je podmienená úzkou obsahovou a časovou nadväznosťou, ktorá existuje medzi postupom pri registrácii, rozhodovaním o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu a konaním vo veciach obchodného registra.

K bodu 2 (§ 200d)

Úprava miestnej príslušnosti na konanie vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach bola novo upravená v § 200c Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 3 (§ 202 ods. 3 písm. n))Vypustenie predmetného ustanovenia odráža zmenu v koncepcii konania vo veciach obchodného registra a potrebu zabezpečenia súladu s ustanoveniami zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorých už v konaní vo veciach obchodného registra nemožno vydať „pozitívne rozhodnutie“, t. j. uznesenie, ktorým sa povoľuje zápis do obchodného registra ako tomu bolo doteraz, keďže aj v prípade, ak údaje zapíše sudca, ktorý vyhovel námietkam proti odmietnutiu vykonania zápisu, ide stále o registráciu ako úkon súdu a nie o konanie vo veciach obchodného registra, v ktorom sa rozhoduje uznesením. Z uvedeného dôvodu preto nemožno ani uvažovať o tom, či voči uvedenému uzneseniu je alebo nie je prípustné odvolanie. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa formou uznesenia rozhoduje výlučne v prípade zamietnutia námietok proti odmietnutiu vykonania zápisu. Ako vyplýva z ďalších ustanovení zákona, je voči tomuto uzneseniu súdu prípustné odvolanie.

K bodu 4 (§ 352a)Vloženie tohto ustanovenia má zabezpečiť jednoznačnejší výklad ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú tzv. inú činnosť súdu, ktorú nemožno chápať úzko, tzn. iba ako prijímanie vecí do úschovy, ale ako širší okruh činností, ktoré sa vykonávajú na súde bez toho, aby mali povahu súdneho konania. Navrhovaná zmena odráža aj potrebu odstránenia prípadného nejednotného výkladu vo vzťahu k právnej kvalifikácii registrácie.

K bodu 5 (§ 372g)

Toto ustanovenie upravuje uplatnenie príslušných novelizovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku konaniam vo veciach obchodného registra začatým pred nadobudnutím ich účinnosti.

K Článku IV

Navrhovanou zmenou sa jednoznačnejším spôsobom vymedzuje vecná príslušnosť na vedenie obchodného registra tak, ako si to vyžadujú zmeny vyplývajúce z novej právnej úpravy danej zákonom o obchodnom registri a novelizovaným znením Občianskeho súdneho poriadku.

K Článku V

Navrhuje sa, aby vzhľadom na dĺžku trvania celého legislatívneho procesu, ako aj vzhľadom na dĺžku potrebnej legisvakančnej lehoty, zákon o obchodnom registri nadobudol účinnosť 1. januára 2004.

Bratislava 20. augusta 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore