Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva 528/2008 účinný od 21.05.2020 do 30.06.2020

Platnosť od: 12.12.2008
Účinnosť od: 21.05.2020
Účinnosť do: 30.06.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátne fondy
Originál dokumentu:

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST17JUD621DS17EUPPČL1

Zákon o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva 528/2008 účinný od 21.05.2020 do 30.06.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 528/2008 s účinnosťou od 21.05.2020 na základe 128/2020

Legislatívny proces k zákonu 128/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov

K predpisu 128/2020, dátum vydania: 21.05.2020

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je reagovať na situáciu, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 (ďalej len „Covid-19“) vo vzťahu k implementácii pomoci a podpory poskytovanej z fondov v programovom období 2007-2013 v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a k implementácii príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 2020 v zmysle zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Opatrenia, ktoré obsiahnuté v zákone, dočasného charakteru, pričom ich časová pôsobnosť je určená uplynutím šiestich mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s Covid-19.

Cieľom predložených dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali, tak, aby bola v čo najväčšej možnej miere zabezpečená plynulosť čerpania finančných prostriedkov zazmluvnených projektov, aby boli zjednodušené existujúce procesy a zároveň sa umožnilo poskytovateľom operatívne reagovať na požiadavky súvisiace s presmerovaním finančných prostriedkov vo vzťahu k vyhláseným, prípadne pripravovaným výzvam, a to výlučne v reakcii na Covid-19. Tieto opatrenia preto smerované tak na vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“), ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na služby verejnej správy pre občana, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

2

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

-

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2020

2.Definovanie problému

V súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky a vyhlásením mimoriadnej situácie a núdzového stavu došlo v spoločnosti k rozsiahlym hospodárskym škodám. V súvislosti s touto situáciou je potrebné rýchlo reagovať aj vo vzťahu k efektívnemu využitiu finančných prostriedkov na elimináciu týchto škôd. Návrhom zákona dochádza k zmene a doplneniu zákonov súvisiacich s poskytovaním príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014-2020 a pomoci a podpore poskytovanej v programovom období 2007-2013.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom návrhu zákona je prijatie legislatívnych zmien, ktoré pomôžu pri plynulom čerpaní finančných prostriedkov aj napriek šíreniu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS CoV-2 na území Slovenskej republiky a pri nastavení procesov tak, aby bolo umožnené čo najskoršie využitie finančných prostriedkov na aktivity v súvislosti so znížením negatívnych vplyvov pandémie na celú spoločnosť.

4.Dotknuté subjekty

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby nepriamo

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Alternatívne riešenia neboli zvažované.

6.Vykonávacie predpisy

3

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Materiál nie je transpozičným opatrením.

8.Preskúmanie účelnosti**

Preskúmanie účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu bude vykonávané priebežne po nadobudnutí účinnosti

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Tibor Barna, vedúci oddelenia koordinácie subjektov, odbor metodiky a koordinácie subjektov, sekcie centrálny koordinačný orgán, Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, tibor.barna@vicepremier.gov.sk 02 2092 8059

12.Zdroje

Bezpredmetné.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Materiál nebol predmetom PPK, preto nie je k dispozícii stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

4

1. Predkladateľ právneho predpisu: podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 44, 162 164, 174 178, 320 až 324, 325 a 349.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15.mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z

5

Európskeho fondu regionálneho rozvoja v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení.

2.nelegislatívne akty

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy.

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení.

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení.

Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení.

Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a

6

inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení.

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení.

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1.rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]

2. rozhodnutie Súdneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

B. Osobitná časť

7

Článok I

K bodu 1

Pri projektoch financovaných z Európskeho sociálneho fondu sa umožňuje poskytovanie finančných prostriedkov z príspevku na základe zmluvy alebo iného vhodného obdobného vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom alebo partnerom a užívateľom, napríklad na základe rozhodnutia, a podobne. Uvedené výrazne administratívne zjednoduší realizáciu dotknutých projektov, a to aj v reakcii na Covid-19, pretože práve v tejto výnimočnej situácii sa v plnej miere ukázal nedostatok pružnosti základu vzťahu medzi prijímateľom a užívateľom ako prekážka realizácie rýchlej a adresnej pomoci prostredníctvom príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytovaných najmä prostredníctvom národných projektov. Navrhovanou úpravou dôjde k zrýchleniu čerpania finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj k zlepšeniu ich dostupnosti.

K bodu 2

V snahe, aby sa členské štáty mohli sústrediť na potrebnú reakciu na šírenie ochorenia COVID-19 a aby sa znížila administratívna záťaž, Európska únia zjednodušila určité procedurálne požiadavky spojené s implementáciou programu. Konkrétne by sa nemala meniť partnerská dohoda. V zmysle ustanovení čl. 2 (bod 1. nový článok 25a ods. 6) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/558 z 23. apríla 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 a (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o špecifické opatrenia na zabezpečenie mimoriadnej flexibility pri využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v reakcii na výskyt ochorenia COVID-19, jasne vyplýva, že s účinnosťou od 24. apríla 2020 sa partnerská dohoda nemení a ani zmeny programu nevedú k zmene partnerskej dohody.

K bodu 3

V nadväznosti na skúsenosti z implementácie a praktické uplatňovanie niektorých podmienok poskytnutia príspevku sa navrhuje vypustenie obligatórnych podmienok poskytnutia príspevku „oprávnenosť výdavkov realizácie projektu“ a „spôsob financovania“. Podobne ako v prípade bodu 1, v reakcii na Covid-19 a ním vyvolanú potrebu rýchlej transformácie výnimiek a aktualizovaných postupov v implementácii, vrátane finančného riadenia, do praxe, sa ukázalo, že uvedené podmienky je potrebné upraviť iným spôsobom, resp. v prípade podmienky „spôsobu financovania“ je potrebné túto úplne vypustiť.

Pokiaľ ide o podmienku poskytnutia príspevku „spôsob financovania“, uvedené predstavuje statickú informáciu uvedenú vo výzve, ktorá prakticky nie je skutočnosťou, ktorú by mal alebo mohol poskytovateľ v konaní o žiadosti overovať. Žiadateľ na ňu v konaní ani nemá reálny dosah alebo vplyv, t. j. predložením žiadosti akceptuje spôsob, akým jeho projekt bude financovaný zo strany poskytovateľa po jeho schválení a prípadnom uzavretí zmluvy o poskytnutí NFP.

Účelom overenia splnenia podmienok poskytnutia príspevku je posúdenie toho, či žiadateľ bude spôsobilý naplniť ciele, ktoré poskytovateľ vyhlásením výzvy sleduje. Oprávnenosť výdavkov je však samostatnou kategóriou, ktorú osobitne upravuje aj nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 pre poskytnutie príspevku a posudzuje sa vždy v súlade s týmito pravidlami osobitne od ostatných podmienok. Ide o osobitný aspekt projektu, ktorý je poskytovateľ povinný posudzovať bez ohľadu na to, či je stanovený ako podmienka poskytnutia príspevku alebo nie, a to v nadväznosti na povinnosti poskytovateľa priamo vyplývajúce z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Vypustením podmienky oprávnenosti výdavkov nie je povinnosť poskytovateľa overiť splnenie podmienok podľa nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 dotknutá.

Presun tejto skutočnosti do voliteľných podmienok umožní poskytovateľovi flexibilnejšie

8

reagovať na postupy, ktorými oprávnenosť výdavkov overuje, a to aj v kontexte zmien výzvy, ktoré novoupravené. Uvedené z pohľadu reálneho dopadu na výzvy a konanie o žiadosti predstavuje len technickú záležitosť. V praxi môže byť vyhodnocovanie splnenia podmienky týkajúcej sa oprávnenosti výdavkov realizácie projektu nejednoznačné alebo zmätočné, a to napr. v prípade, ak v priebehu konania došlo k tzv. kráteniu oprávnených výdavkov projektu. Pokiaľ projekt splnil ostatné podmienky poskytnutia príspevku, krátenie oprávnených výdavkov nepredstavuje prekážku schválenia projektu, t. j. projekt bude schválený, len v užšom rozsahu, ako to navrhoval žiadateľ v žiadosti. Identifikácia neoprávnených výdavkov v konaní o žiadosti však nemusí vyústiť do výroku o nesplnení tejto podmienky poskytnutia príspevku.

Ak doterajšie uvedenie tejto podmienky poskytovateľovi vyhovuje, môže túto podmienku stanoviť alebo ponechať vo výzve v súlade s § 17 ods. 4 písm. d).

K bodu 4

K § 56

k ods. 1

Základným cieľom tohto ustanovenia je stanoviť časovú pôsobnosť pre osobitné postupy a podmienky poskytovania príspevku podľa tohto zákona a taktiež zadefinovať pojem krízová situácia, ktorá sa následne uplatňuje v celom znení osobitných procesných ustanovení a prechodných ustanovení. Situácia, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie a núdzového stavu, zasiahla za účelom ochrany zdravia viaceré subjekty podieľajúce sa na implementácii finančných prostriedkov z fondov najmä z pohľadu pracovnoprávnych, ale aj iných právnych vzťahov, pri ktorom aj zdanlivo jednoduché úkony je problematické vykonávať (napr. podpísanie a zasielanie dokumentov). Zároveň nie je možné vzhľadom na nemožnosť časovej predikcie tohto vývoja pristúpiť k dočasnému pozastaveniu všetkých procesov, nakoľko by to ešte viac oslabilo ekonomickú situáciu mnohých subjektov, no najmä prijímateľov, došlo by k praktickému zastaveniu procesov týkajúcich sa poskytovania finančných prostriedkov a zároveň vystavilo Slovenskú republiku vysokému riziku prepadnutia finančných prostriedkov z fondov vo veľkom rozsahu. Vzhľadom na to, že opätovný nábeh fungovania poskytovateľov aj prijímateľov nebude skokový, ale postupný, pričom sa budú musieť postupne vyrovnávať s následkami všetkých obmedzení existujúcich počas vyhlásenej mimoriadnej situácie prípadne núdzového stavu, stanovuje sa prechodné šesť mesačné obdobie, počas ktorého trvajú všetky osobitné postupy zavedené pre krízovú situáciu.

k ods. 2 a 3 (zasadnutia)

Zákonom sa priamo zavádza možnosť rozhodovania kolektívnych orgánov bez toho, aby bolo potrebné túto úpravu transponovať do ich štatútov alebo rokovacích poriadkov, v ktorých táto úprava neexistuje buď vôbec, alebo len v obmedzenej miere. Ide o rokovanie v neprítomnosti, pričom v prípade odseku 2 ide o zasadnutie a následne rozhodovanie prostredníctvom využitia elektronických prostriedkov a v prípade odseku 3 ide o rozhodovanie mimo zasadnutia, čo je aj dôvod, pre ktorý je každý postup obsiahnutý v osobitnom odseku.

Pri zasadnutí prostredníctvom využitia elektronických prostriedkov sa minimalizuje administratíva tým, že sa z takéhoto zasadnutia vyhotoví len záznam z jeho priebehu a následne zápis výstupov (uznesení, rozhodnutí), ak je to pre ďalšie konanie iných orgánov podľa tohto zákona dôležité. Napríklad v prípade osobitnej komisie jej predseda alebo ním poverený člen zaznamená výstupy jej rokovania ako podklad pre rozhodnutie štatutárneho orgánu poskytovateľa o odvolaní a v prípade, ak je osobitná komisia zriadená aj pre účely preskúmania podnetu podľa § 24, aj pre účely vyhodnotenia opodstatnenosti podnetu, prípadne rozhodnutie podľa § 24 ods. 5.

Obligatórne sa nevyhotovuje zápisnica, t. j. písomný zápis o priebehu zasadnutia v listinnej podobe. Záznamom sa rozumie elektronicky zaznamenaný priebeh zasadnutia vyhotovovaný

9

priebežne počas trvania zasadnutia, ktorého hlavným účelom je splniť podmienku preukázateľnosti účasti na zasadnutí, priebehu zasadnutia a hlasovania členov na zasadnutí. Právna úprava obsahuje minimálne požiadavky, preto je konkrétny kolektívny orgán oprávnený vlastné rozširujúce, prípadne viac detailné postupy, napríklad doplniť overovateľa výstupov, rozšíriť obsah výstupov o ďalšie skutočnosti a podobne.

Čo sa týka preukázateľnosti, táto je zabezpečená vždy vtedy, ak je vyhotovený záznam plynulý, bez prerušení, od začiatku zasadnutia do jeho ukončenia a zreteľne obrazom aj zvukom zaznamenáva celý priebeh zasadnutia, vrátane všetkých vyjadrení členov daného orgánu.

Čo sa týka hlasovania na zasadnutí kolektívneho orgánu podľa odseku 3, obligatórne sa stanovuje verejné hlasovanie, čím sa rozumie akt hlasovania. Za účelom dodržania preukázateľnosti pri hlasovaní členov kolektívneho orgánu a transparentnosti postupu, musí byť akt hlasovania členov kolektívneho orgánu verejný.

Pri rozhodovaní per rollam mimo zasadnutia kolektívneho orgánu podľa tohto zákona úprava vychádza z obdobnej úpravy v § 130 Obchodného zákonníka, ku ktorej sa viaže aj príslušná rozhodovacia prax súdnych autorít. Odlišnosť spočíva v tom, že nie je osobitne upravené pravidlo týkajúce sa situácie, ak sa člen kolektívneho orgánu nevyjadrí v stanovenej lehote. To znamená, že v takomto prípade sa postupuje podľa existujúceho pravidla uvedeného v štatúte alebo rokovacom poriadku predmetného kolektívneho orgánu pre per rollam hlasovanie. Ak takéto pravidlo štatút alebo rokovací poriadok neobsahuje, potom platí, že ak sa člen nevyjadrí v stanovenej lehote, znamená to, že nesúhlasí.

k ods. 4

Vzhľadom na prijaté opatrenia v súvislosti s aktuálnou krízovou situáciou, bezprecedentné v modernej histórii Slovenska, ktoré výraznou mierou zasiahli do bežného života spoločnosti, vrátane činnosti jednotlivých orgánov verejnej správy, navrhuje sa priamo zo zákona odpustiť zmeškanie lehoty, ku ktorému došlo v postihnutom období, ktoré je presne definované v zákone. Toto obdobie je výrazne skrátené oproti časovej pôsobnosti krízovej situácie. Vychádza sa z toho, že opatrenia zavedené týmto zákonom umožnia plnohodnotné fungovanie poskytovateľov aj žiadateľov v režime upravenom opatreniami na riešenie/prekonanie krízovej situácie, a teda odpustenie zmeškania lehôt, ku ktorému dôjde po účinnosti tohto zákona, nie je potrebné. Z hľadiska skutkovej situácie je kľúčové práve definované obdobie, kedy formálne platila pôvodná právna úprava, avšak skutkové okolnosti zásadne negatívne zasiahli do bežného fungovania.

Odpustenie sa týka len nasledovných lehôt v konaniach upravených týmto zákonom:

-v prvostupňovom konaní o žiadosti:

ozmena alebo doplnenie žiadosti na výzvu poskytovateľa po zmene výzvy 17 ods. 6 tretia veta),

ozmena alebo doplnenie projektového zámeru na výzvu poskytovateľa 18 ods. 5),

ozmena alebo doplnenie žiadosti na výzvu poskytovateľa (§ 19 ods. 5),

ozmena alebo doplnenie žiadosti na národný projekt na výzvu poskytovateľa (§ 26 ods. 6),

-pri využití zásobníka projektov:

o preukázanie spĺňania PPP určené vo výzve (§ 21 ods. 3),

-v odvolacom konaní:

o podanie odvolania (§ 22 ods. 2),

o rozšírenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania 22 ods. 3),

o podanie odvolania v prípade nesprávneho poučenia (§ 22 ods. 4),

10

o rozhodnutie v odvolacom konaní (§ 23 ods. 4),

-v konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

o rozhodnutie v preskúmavacom konaní (§ 24 ods. 7).

Odpustenie zmeškania lehôt sa netýka implementačnej fázy.

O odpustenie nie je potrebné žiadať, nevyžaduje si ani schválenie, ani odôvodnenie. Odpustenie sa uplatňuje plošne a automaticky na všetky zmeškané lehoty v postihnutom období, nie je teda potrebné žiadne posudzovanie alebo zohľadňovanie dôvodov zmeškania lehoty.

Ak v dôsledku zmeškania lehoty, ktoré nastalo v postihnutom období, došlo k vyvodeniu negatívnych dôsledkov voči subjektu, ktorý lehotu zmeškal, tieto následky sa odstránia využitím existujúcich opravných prostriedkov podľa zákona. Napríklad ak došlo k nedoplneniu žiadosti o NFP na výzvu poskytovateľa a poskytovateľ vydal rozhodnutie o zastavení konania podľa § 20 ods. 1 písm. d), takéto rozhodnutie štatutárny orgán poskytovateľa preskúma na základe podnetu (podnetu žiadateľa, a ak taký neexistuje, na základe vlastného podnetu, a to postupom spätného overenia), a to v konaní podľa § 24. Poskytovateľ preskúmava všetky takéto rozhodnutia pri dodržaní princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Vo vzťahu k § 24 ods. 8 sa uvádza, že právny stav týkajúci sa preskúmavaného rozhodnutia je založený týmito prechodnými ustanoveniami, t. j. vychádza z definície krízovej situácie, pokiaľ ide o jej časovú platnosť.

Odpustenie zmeškania lehôt sa však aplikuje len v prípade, že k vykonaniu zmeškaného úkonu dôjde dodatočne v lehote 1 mesiaca po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Táto lehota je objektívna a nie je ju možné odpustiť. Úkon je potrebné vykonať spôsobom, akým sa mal vykonať v pôvodnej lehote, ktorá bola zmeškaná.

k ods. 5

Pre poskytovateľov sa umožňuje uviesť podmienky uplatnenia zjednodušeného vykazovania výdavkov a spôsob výkonu kontroly aj v rámci iného dokumentu stanovujúceho podmienky poskytnutia príspevku ako je výzva a vyzvanie.

Ustanovenie umožní poskytovateľom počas realizácie projektov, financovaných úplne alebo z časti na základe zjednodušeného vykazovania výdavkov, pružnejšie reagovať na problémy v implementácii projektov vzniknuté v dôsledku krízovej situácie.

Touto úpravou sa umožňuje v rámci implementovaných projektov nahradiť pôvodnú metodiku zjednodušeného vykazovania výdavkov uplatnenú v dotknutých projektoch novou metodikou zjednodušeného vykazovania výdavkov (napr. v prípade, ak nie všetky výdavky zahrnuté vo výpočte pri príprave pôvodnej metodiky zjednodušeného vykazovania výdavkov sú v dôsledku krízovej situácie naďalej relevantné).

Ďalej sa umožňuje financovať aj nové potrebné výdavky v operácii, tvoriace samostatnú časť operácie, prostredníctvom dodatočne vypracovanej novej metodiky zjednodušeného vykazovania výdavkov (napr. nové výdavky nevyhnutné pre implementáciu operácie alebo jej časti v čase krízovej situácie), pričom možnosť financovať tieto nové nevyhnutné výdavky formou preukazovania skutočne vynaložených výdavkov týmto ustanovením nie je dotknutá.

K § 57

k odsekom 1 až 6

Poskytovateľ môže výzvu zmeniť. Navrhuje sa rozšíriť možnosti poskytovateľa reagovať na potreby implementácie alebo potreby hospodárstva zmenou výzvy akýmkoľvek spôsobom, bez doterajšieho obmedzenia len na nepodstatnú zmenu podmienok poskytnutia príspevku a v akomkoľvek rozsahu, t. j. bez nutnosti zrušiť výzvu. Ustanovenia a povinnosti podľa právnych predpisov (napr. nemožnosť vylúčenia listinného predloženia žiadosti, bezúhonnosť) alebo záväznej riadiacej dokumentácie (napr. platné znenie operačného programu, schválené hodnotiace a výberové kritériá) musia byť dodržané.

11

Navrhovaným znením sa tak umožňuje zmeniť prebiehajúcu ako aj uzavretú výzvu (už či na základe uplynutia času alebo inej skutočnosti). Zmena otvorenej výzvy je jedine obmedzená jej aplikáciou na aktuálne posudzované hodnotiace kolo alebo kolá (posudzované časové obdobie) v rámci predmetnej výzvy, v ktorom ešte nebolo vydané rozhodnutie o žiadosti predloženej v rámci daného hodnotiaceho kola, a na všetky nasledujúce hodnotiace kolá. Cieľom je zabezpečiť, aby v rovnakej skupine žiadateľov platili pre výber ich žiadostí rovnaké podmienky.

Účelom inštitútu zmeny výzvy nie je len možnosť poskytovateľa opraviť možné chyby vo vyhlásenej výzve, ale najmä možnosť poskytovateľa pružne reagovať na skutočnosti, ktoré výzvu ovplyvňujú a vyvíjajú sa v čase (napr. zmena právnych predpisov alebo rozhodujúcich dokumentov, mimoriadna situácia). Zmena výzvy tak môže byť využitá aj ako manažérsky nástroj poskytovateľa, napr. k špecifickému cieleniu investícií v rámci určitého sektora.

Je možné zmeniť akúkoľvek podmienku poskytnutia príspevku akýmkoľvek spôsobom (s výnimkou uvedenou nižšie), ktorý je súladný s podmienkami, resp. obmedzeniami vyplývajúcimi z osobitných predpisov, ak sa na daný prípad vzťahujú. Nakoľko riadenie operačného programu je na zodpovednosti poskytovateľa, pričom aj pri zmene výzvy musia byť dodržané jednotlivé princípy podľa § 2 ods. 2, byť braný aj zreteľ na žiadateľa alebo potenciálneho žiadateľa. Vydané rozhodnutia o žiadostiach výsledkom súťaže medzi projektmi, preto nie je vhodné a ani možné spätne zasahovať do tohto procesu a meniť projekty (napr. navyšovať NFP nad pôvodné rozhodnutie, alebo vypúšťať alebo upravovať podmienky poskytnutia príspevku, ktoré žiadatelia napr. v momente vydania rozhodnutia neplnili1). Na takúto úpravu výziev a projektov tento návrh nezavádza žiaden inštitút a takáto úprava naďalej nie je možná.

Výnimkou z možnosti zmeniť výzvu je zákaz zúženia stanovenia podmienky oprávnenosti žiadateľa a partnera. Zmenou výzvy teda nemôže dôjsť k obmedzeniu účasti žiadateľov alebo partnerov podľa pôvodne vyhlásenej výzvy.

Zmenou výzvy možno zmeniť alebo doplniť rôzne aspekty alebo inštitúty, ako napr. možnosť vytvárania tzv. zásobníka projektov 21) alebo vydávanie rozhodnutí s podmienkou 19 ods. 11).

Zmena formálnych náležitostí výzvy je touto úpravou nedotknutá. Stále platí ust. § 17 ods. 7.

Zavedenými pravidlami sa obmedzuje aplikácia zmeny výzvy na prípady, ak v rámci jednej skupiny posudzovaných žiadostí bolo rozhodnuté na základe výzvy pred jej zmenou, čím sa zabezpečí naplnenie princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. V jednej skupine medzi sebou súťažiacich žiadostí a žiadateľov tak budú platiť rovnaké pravidlá. Uvedené neobmedzuje poskytovateľa v možnosti zmeniť výzvu pre tie skupiny posudzovaných žiadostí, kde ešte nedošlo k vydaniu rozhodnutia, a tak ani teoreticky nemôže dôjsť k diskriminácii zmenou výzvy. Rovnako nemôže dôjsť k diskriminácii medzi jednotlivými skupinami posudzovaných žiadostí (v rámci iných posudzovaných období hodnotiacich kôl alebo výziev navzájom).

Poskytovateľ musí uplatniť postup, v zmysle ktorého umožní žiadateľovi doplniť alebo zmeniť žiadosť, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté, podanú do zmeny výzvy, ak ide o takú zmenu výzvy, ktorou môže byť skôr podaná žiadosť dotknutá. O tejto skutočnosti musí poskytovateľ písomne informovať žiadateľa a určiť mu primeranú lehotu na doplnenie alebo zmenu žiadosti.

Zmena výzvy nemôže mať vplyv na vydané rozhodnutie o žiadosti, ktorým boli v minulosti právoplatne upravené právne vzťahy.

V prípade, ak z objektívnych dôvodov alebo skutočností, ktoré nastali po vyhlásení výzvy, nie je možné financovať projekty na základe výzvy, poskytovateľ môže výzvu zrušiť.

1 V praxi sa vyskytujú prípady, kedy bolo vydané rozhodnutie, ale v neskoršom štádiu sa zistí, že niektorá PPP k momentu vydania rozhodnutia nebola splnená, avšak v konkrétnom momente podpisovania rozhodnutia uvedená skutočnosť nemohla byť ani zistená.

12

Navrhovaným ustanovením môže poskytovateľ zrušiť výzvu bez obmedzenia. Ide zároveň o manažérsky nástroj poskytovateľa k možnosti presunutia finančných prostriedkov na iné alebo nové výzvy.

Zrušenie výzvy nemôže mať vplyv na vydané rozhodnutie o žiadosti, ktorým boli v minulosti právoplatne upravené právne vzťahy. Účinky rozhodnutí vydaných do zrušenia výzvy ostávajú zachované. Uvedené rovnako platí aj pre podané žiadosti, o ktorých nebolo k zrušeniu výzvy rozhodnuté.

Za účelom dosiahnutia stability právnych vzťahov a pri rešpektovaní zásady o jednotnosti správneho konania zostávajú účastníkovi konania zachované všetky práva na podanie odvolania, rozhodnutie o ňom a podanie podnetu podľa § 24 v prípade, ak bolo o ním podanej žiadosti rozhodnuté v rámci zrušenej výzvy alebo v rámci hodnotiaceho kola, ktorého sa zmena výzvy nedotýka (posledná veta v odseku 2).

Z dôvodu jednoznačnosti sa vylučuje uplatnenie § 17 ods. 6 a 8 zákona.

Navrhuje sa zachovanie povinností poskytovateľa za účelom zachovania transparentnosti, a teda aj informácie o zmene a zrušení výzvy sa budú zverejňovať na webovom sídle poskytovateľa.

k odsekom 7 a 8

Navrhovaným ustanovením sa zavádza postup poskytovateľa v konaní o žiadosti obdobne, ako postupujú správne orgány pri konaniach podľa Správneho poriadku. Overenie splnenia podmienky poskytnutia príspevku vykoná poskytovateľ v konaní len raz, a to k momentu, kedy jej splnenie overuje, čo v zákonnom texte vyjadruje odkaz na existujúce ustanovenie § 19 odsek 6. Upúšťa sa od zákonnej požiadavky overovať splnenie všetkých podmienok poskytnutia príspevku k momentu predloženia žiadosti. Ak však z popisu alebo charakteru konkrétnej podmienky poskytnutia príspevku vplýva (napríklad z dôvodu plnenia povinnosti z osobitného predpisu), že byť splnená k momentu predloženia žiadosti alebo k akémukoľvek inému momentu, overuje poskytovateľ jej splnenie práve k tomuto momentu kedykoľvek v priebehu konania.

V prípade, ak poskytovateľ pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti, zachováva sa povinnosť poskytovateľa vyzvať žiadateľa na zmenu alebo doplnenie žiadosti. Ustanovenie § 19 ods. 5 sa použije primerane. Neodstránenie identifikovaného nedostatku alebo pochybnosti žiadateľom na výzvu poskytovateľa alebo vznik novej pochybnosti na strane poskytovateľa však nemusí automaticky viesť k zastaveniu konania o žiadosti. Tento dôvod zastavenia konania sa navrhuje stanoviť ako fakultatívny, a to za podmienky, že žiadateľ bol vo výzve na doplnenie žiadosti o možnosti zastavenia konania poučený. Vyzývanie na doplnenie žiadosti vykonáva poskytovateľ vzhľadom na druh pochybnej skutočnosti, charakter podmienky poskytnutia príspevku, ktorej sa pochybnosti týkajú, a dôvodu, prečo tieto pochybnosti pretrvávajú. Vzhľadom na uvedené faktory nie je vhodné ani možné vopred stanoviť alebo limitovať počet výziev poskytovateľa na doplnenie žiadosti, a už vôbec nie plošne uvedením absolútneho čísla (dva razy, tri razy a podobne). Poskytovateľ sa však tak ako pri iných činnostiach pri poskytovaní príspevku podľa tohto zákona musí riadiť princípmi a zásadami podľa § 2 ods. 2.

Výsledok takéhoto overenia v priebehu konania o žiadosti je podkladom pre rozhodnutie podľa odseku 7, ktorým sa nahrádzajú § 19 ods. 8 a 9, podľa § 20 alebo podľa nového ustanovenia v odseku 8, ktorým sa nahrádza § 20 ods. 1 písm. d).

K § 58

k odsekom 1 až 6

Využitie prostriedkov z EŠIF môže prispieť k podpore opatrení v boji proti pandémii spôsobenej Covid-19 a jej dôsledkom, vrátane zmien v hospodárstve a jeho jednotlivých

13

sektoroch. Práve národný projekt ako osobitný spôsob implementácie EŠIF a nástroj realizácie národnej politiky môže predstavovať efektívny nástroj včasnej reakcie na potreby cieľových skupín. Navrhovaným ustanovením sa zavádza nová možnosť pre poskytovateľa flexibilne reagovať na spoločenské potreby, mimoriadnu situáciu a potreby implementácie úpravou existujúceho národného projektu. Uvedeným spôsobom sa eliminuje administratívna záťaž spočívajúca v potrebe prípravy, schválenia a vyhlásenia nového vyzvania, vykonania nového konania o žiadosti a zazmluvnenia projektu.

Vzhľadom na krízovú situáciu sa navrhuje počas jej trvania zavedenie možnosti zmeny vyzvania pre národný projekt, ktorý v spojení s návrhom prijímateľa podľa ods. 2 môže predstavovať zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľa ako aj poskytovateľa a urýchlenie implementácie opatrení prostredníctvom zabehnutého národného projektu. V rámci vyzvania pre národný projekt nedochádza k súťaži medzi jednotlivými projektmi, ako je tomu v prípade dopytovo orientovaných projektov, preto nie je potrebné skúmať diskrimináciu niektorého zo zúčastnených subjektov.

Podľa návrhu bude možné meniť vyzvanie aktuálne otvorené aj uzavreté, t. j. aj v prípade, ak už je národný projekt v realizácii. Bude možné meniť vyzvanie akýmkoľvek spôsobom, teda napr. rozšíriť jednotlivé podmienky poskytnutia príspevku (napr. zmena cieľovej skupiny, doplnenie aktivity alebo podaktivity, predĺženie maximálne doby realizácie projektu). Nebude možná zmena podmienok poskytnutia príspevku vzťahujúcich sa k subjektom, ktoré realizujú projekt, t. j. oprávnenosť žiadateľa a partnera. Zmena formálnych náležitostí vyzvania navrhovaným ustanovením nie je dotknutá a je možná v súlade s § 17 ods. 7 (napr. navýšenie alokácie určenej na vyčerpanie vo vyzvaní po uzavretí vyzvania). Zmena vyzvania nemôže mať vplyv na vydané rozhodnutie o žiadosti, ktorým boli v minulosti právoplatne upravené právne vzťahy.

Postup poskytovateľa pri úprave národného projektu (t. j. potreba zmeny vyzvania alebo zmena projektu v zmenovom konaní implementovaného projektu) bude závisieť od konkrétnej úpravy, ktorú chcú poskytovateľ a prijímateľ v národnom projekte vykonať (napr. či zmena vplyv na podmienku poskytnutia príspevku alebo len zmenu popisu projektu v schválenej žiadosti).

Zmena vyzvania nepodlieha zo zákona schvaľovaniu monitorovacieho výboru alebo iného subjektu. Takýto postup však môže vyplývať z riadiacej dokumentácie príslušného operačného programu.

O takomto postupe je poskytovateľ povinný v súlade s čl. 110 ods. 1 písm. a ) a čl. 49 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 1303/2013 informovať monitorovací výbor. Postupy ohľadom zámeru národného projektu podľa § 26 ods. 2 sa pri zmenách vyzvania nepoužijú.

Povinnosti poskytovateľa stanovené v iných predpisoch alebo riadiacej dokumentácii týmto nie sú dotknuté (napr. uznesenie vlády SR č. 300 z 21. júna 2017).

Konanie môže začať len na návrh prijímateľa (t. j. po nadobudnutí účinnosti zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 na národný projekt). Návrh sa podáva poskytovateľovi, ktorý vedie konanie, ide teda o prvostupňové konanie. V konaní poskytovateľ overuje splnenie podmienok pre zmenu rozhodnutia, t. j. či je zmena v súlade s vyzvaním (a to aj zmeneným vyzvaním podľa postupu uvedeného v ods. 1). Teda ak je zámerom napr. navýšiť alokáciu národného projektu, poskytovateľ najprv zmení vyzvanie a navýši výšku finančných prostriedkov určených na vyčerpanie vo vyzvaní a následne žiadateľ predloží návrh na zmenu rozhodnutia. Uvedené nepredstavuje nové konanie o žiadosti, ako bola pôvodne predložená a schválená podľa vyzvania, nejde o novú žiadosť o poskytnutie NFP.

V samotnom konaní je potrebné posúdiť návrh na zmenu komplexne s prípadným prepojením na relevantné podmienky poskytnutia príspevku (napr. pridanie novej aktivity ako rozšírenia podmienky poskytnutia príspevku zároveň vplyv na posúdenie splnenia hodnotiacich a výberových kritérií alebo posúdenie vplyvov na životné prostredie). Z uvedeného vyplýva, že v rámci konania o návrhu na zmenu sa neposudzujú všetky podmienky podľa vyzvania (napr.

14

podmienky doručenia alebo nerelevantné podmienky poskytnutia príspevku), ale len tie, ktoré sú pre daný návrh relevantné. Napr. v prípade navyšovania alokácie na projekt nie je potrebné posudzovať podmienku poskytnutia príspevku - oprávnenosť žiadateľa.

Na druhej strane, ak pre dané vyzvanie je relevantná podmienka poskytnutia príspevku, že žiadateľ nie je podnikom v ťažkostiach, musí byť táto podmienka overená a splnená k rozhodujúcemu momentu, kedy vzniká právny nárok k novej časti projektu v dôsledku schválenej zmeny, ktorým je v tomto prípade buď nadobudnutie účinnosti zmeny zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia o zmene právoplatného rozhodnutia (v závislosti od právneho titulu, na základe ktorého dochádza k vzniku právneho nároku).

Prípady ako zúženie rozsahu aktivít alebo zníženie NFP na národný projekt sa majú riešiť cez implementačné inštitúty (zmena zmluvy, aktualizácia rozhodnutia podľa § 16 ods. 2).

Na obsah rozhodnutia o návrhu na zmenu sa primerane použijú ustanovenia o obsahových náležitostiach rozhodnutia z konania o žiadosti.

Proti rozhodnutiu v konaní o návrhu na zmenu právoplatného rozhodnutia sa navrhuje, aby nebolo prípustné odvolanie z dôvodov osobitného vzťahu medzi poskytovateľom a prijímateľom a dôvodu, pre ktorý v aktuálnom období k zmenám dochádza.

Je prístupné preskúmanie rozhodnutia o návrhu na zmenu rozhodnutia o schválení žiadosti mimo odvolacieho konania. V konaní o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa postupuje podľa § 24, pričom zákon stanovuje hraničné momenty pre začatie preskúmania podľa § 24. Rozhodnutie o návrhu na zmenu rozhodnutia je preskúmateľné súdom.

V prípade, ak sa národný projekt realizuje na základe zmluvy podľa § 25, je potrebné uzavrieť dodatok k tejto zmluve reflektujúci zmenené rozhodnutie o schválení žiadosti. Ustanovenia § 25 ods. 1 až 5 sa použijú primerane na uzavretie takéhoto dodatku k zmluve.

k odsekom 8 a 9

Na vyzvanie pre veľký projekt sa navrhuje, aby sa upravené pravidlá možnosti zmeny vyzvania zavádzané pre národné projekty aplikovali primerane.

Rovnako sa navrhuje primeraná aplikácia ustanovení o možnosti zmeniť právoplatné rozhodnutie o schválení žiadosti na veľký projekt, ako sa to navrhuje pre národné projekty v ods. 2 6 avšak s tou podmienkou, že takáto zmena rozhodnutia musí byť v súlade s rozhodnutím Európskej komisie o veľkom projekte.

k odseku 11

Na vyzvanie pre veľký projekt sa navrhuje, aby sa upravené pravidlá možnosti zmeny vyzvania zavádzané pre národné projekty aplikovali primerane.

k odsekom 7, 10 a 12

Navrhuje sa, aby sa upravené pravidlá zavádzané pre konanie v rámci dopytovo orientovaných projektov uplatňovali v čase krízovej situácie primerane aj na konania o žiadostiach v rámci národných projektov, veľkých projektov a projektov technickej pomoci.

K § 59

Návrh osobitného ustanovenia k zmene zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (označených ako „zmluva podľa § 25“, a to v kontexte existujúcej zákonnej úpravy) reaguje na potrebu vyriešenia čo najjednoduchšieho postupu pri hromadnej zmene zmlúv o poskytnutí NFP v situácii, kedy je potrebné, vhodné a správne rýchlo preniesť do implementačnej praxe zmeny existujúcich postupov alebo zaviesť nové postupy v prospech implementácie projektov, čerpania finančných prostriedkov a dosahovania účelu a cieľu projektov, operačných programov a samotnej partnerskej dohody, to všetko bez negatívneho vplyvu na samotných prijímateľov a partnerov. Zachováva sa systém zmien zmlúv, i keď nevyhnutne nemusí mať formu klasického dodatku, pretože nedochádza k podpisu.

Pri vykonaní zmeny sa využíva len oznámenie poskytovateľa prijímateľovi s odkazom na vzorovú zmenu zverejnenú na webovom sídle poskytovateľa, ktorá musí odkazovať na zmenu

15

zverejnenú Centrálnym koordinačným orgánom (CKO) a/alebo Certifikačným orgánom (CO) pre oblasti v ich pôsobnosti. CKO a CO v rámci realizácie svojej pôsobnosti podľa § 6 resp. § 9 určia maximálny rozsah zmeny zmluvy o poskytnutí NFP pri realizácii cieľa vyjadreného v prvom odseku, vrátane tam uvedenej limitácie. Oba uvedené orgány môžu pre zverejnenie zmien zmluvy o poskytnutí NFP v ich pôsobnosti využiť svoje webové sídlo ako aj portál

www.partnerskadohoda.gov.sk

, na ktorom sa zverejňujú aj vzory zmluvy o poskytnutí NFP a

iné metodické dokumenty. Nejde o zverejnenie vzoru CKO č. 28, ale o zverejnenie vzoru zmeny zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku ako nového úkonu na základe tohto zákona, preto obe tieto činnosti vykonávané CKO je potrebné vnímať samostatne.

Oznámenie bude mať elektronickú podobu ako druh písomnej formy (v kontexte potreby zachovať § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s existujúcim článkom 6 zmluvy o poskytnutí NFP podľa vzoru CKO č. 28). Oznámenie poskytovateľa byť prijímateľovi zaslané elektronicky, a to prostredníctvom informačného monitorovacieho systému ITMS2014+, ktorý je preferovaným informačným kanálom, prostredníctvom elektronickej schránky Ústredného portálu verejnej správy (v nadväznosti a v rozsahu dohodnutom zmluvnými stranami v článku 4 ods. 4.2 zmluvy o poskytnutí NFP) alebo obyčajným e-mailom poskytovateľa adresovaným na e-mailovú adresu prijímateľa, ktorú poskytovateľ pozná z projektového spisu. Elektronická komunikácia sa preferuje práve preto, aby bola dostupná každému pracovníkovi poskytovateľa, ktorý vykonáva prácu v režime práce z domu (home-office) a v rámci práce z domu administruje zmenu zmluvy o poskytnutí NFP. Zákon používa výraz „projektový spis“ aj kvôli tomu, že z praxe je známa nejednoznačná rozhodovacia prax súdov ohľadne účinnosti doručenia jednostranných právnych úkonov v obchodnoprávnych vzťahoch. Odkazom na projektový spis sa vylúči problém s neplatnými e-mailovými adresami, pretože aj v prípade, ak by bola zmena zaslaná na neaktuálnu alebo neplatnú e-mailovú adresu, ktorú prijímateľ nezmenil (neoznámil zmenu), zmena zmluvy vyvoláva právne účinky. Z dôvodu odstránenia uvedeného rizika je tiež účinnosť zmeny zmluvy naviazaná na odoslanie, nie na prijatie oznámenia o zmene zmluvy.

Ustanovením sa riešia len hromadné aktualizačné zmeny, t. j. individuálne zmeny zmluvy na základe okolností v konkrétnom projekte nie týmto ustanovením dotknuté a naďalej sa riešia spôsobom uvedeným v článku 6 zmluvy o poskytnutí NFP, ktorý zostáva v nezmenenom stave, resp. v aktuálnych usmerneniach CKO pre obdobie mimoriadnej situácie, prípadne núdzového stavu. Ustanovenie všeobecný charakter, preto sa bude vzťahovať na všetky existujúce zmluvy o poskytnutí NFP v čase vykonania zmeny, bez ohľadu na to, kedy k uzavretiu zmluvy došlo.

Pre zachovanie rovnosti zmluvných strán obchodnoprávnej zmluvy sa zavádza možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany prijímateľa, ak so zmenou nesúhlasí, a to v subjektívne stanovenej lehote, najneskôr však v rámci objektívne stanovenej lehoty.

V poslednej časti ustanovenia sa rieši otázka vzťahu k osobitným predpisom, a to k § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a k § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník Zmluva o poskytnutí NFP je povinne zverejňovanou zmluvou a uvedené nie je dotknuté ani novou právnou úpravou platnou počas mimoriadnej situácie. Osobitná úprava v odseku 3 sa týka len novej úpravy toho, kedy a za akých okolností dochádza k zverejneniu zmeny zmluvy. Ustanovenie predstavuje fikciu zverejnenia, tzn. osobitný režim odlišný od ustanovenia § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Takto zavedená osobitná úprava v plnom rozsahu spĺňa požiadavku transparentnosti, pretože nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia účinnosti zmeny zmluvy o poskytnutí NFP je samotné zverejnenie maximálneho rozsahu hromadne vykonávanej zmeny na portáli

www.partnerskadohoda.gov.sk

, ktorý je od začiatku programového obdobia 2014-2020

určený na zverejňovanie informácií o európskych štrukturálnych a investičných fondoch a tiež zverejnenie rozsahu zmeny prevzatej z tohto maximálneho rozsahu konkrétnym

16

poskytovateľom pre ním riadený operačný program, ktorý je aj predmetom oznámenia prijímateľovi podľa odseku 1.

Nadobudnutie účinnosti zmeny zmluvy o poskytnutí NFP sa rieši v odseku 1 odchylne od § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto sa uplatní osobitná úprava podľa odseku 1. V praxi to znamená, že zmena sa považuje za zverejnenú pre každú zmluvu každého prijímateľa v rámci EŠIF, ktorá sa riadi týmto zákonom, avšak nadobudne účinnosť len v prípade, že zmena bude oznámená poskytovateľom postupom podľa ods. 1.

K § 60

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia na dlhšiu dobu ako doteraz (3 roky pre dohodu o splátkach predĺžené na 5 rokov a 1 rok pre dohodu o odklade plnenia predĺžený na 3 roky). Zároveň sa zavádza možnosť kombinácie odkladu a splátok, tzn. odklad na dva roky a následne trojročné splácanie. Ustanovené doby sú maximálnymi dobami, tzn. je na dohode veriteľa a dlžníka, ak chcú uzavrieť niektorú z dohôd na kratšie obdobie. Všetky ďalšie náležitosti a podmienky uzatvárania dohôd podľa § 45 (s výnimkou § 45 ods. 4) zostávajú zachované a musia byť splnené.

V odseku 2 sa ustanovuje možnosť predĺženia dohôd uzatvorených pred mimoriadnou situáciou spojenou s COVID-19. Podmienkami predĺženia podľa odseku 2 je písomná žiadosť zo strany prijímateľa v listinnej alebo elektronickej podobe (e-mailom, prostredníctvom ITMS2014+), v ktorej zároveň prijímateľ uvedie dobu, o ktorú chce existujúcu dohodu predĺžiť v rámci maximálnej doby podľa odseku 2. Ak tak neurobí, poskytovateľ ho vyzve na doplnenie žiadosti a udelí mu na to primeranú lehotu. Z dôvodu eliminácie neúmernej administratívnej záťaže sa možnosť predĺženia podľa odseku 2 obmedzuje na jednu zmenu.

Pre predídenie nejasností sa ustanovuje, že celková doba dohôd vrátane predĺženia podľa odseku 2 sa počíta od pôvodného začiatku plynutia splátok, resp. odkladu plnenia, tzn. lehoty podľa pôvodnej dohody ako aj dodatku sa spočítavajú. Zmena dohody v zmysle odseku 2 je možná len pri dohodách, ktoré v čase vykonania tejto zmeny trvajú.

Ustanovuje sa, že ak sa prijímateľ dostane do omeškania s plnením dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, ktorá bola uzatvorené pred mimoriadnou situáciou, prijímateľ a poskytovateľ môžu postupovať podľa odseku 2 4 s výnimkou, že nie je možné splátky, resp. plnenie predĺžiť dodatkom, ale je potrebné uzatvoriť novú dohodu, keďže skutočnosťou omeškania sa celý dlh stal splatným. Ustanovenie odseku 4 sa použije primerane v tom zmysle, že sa nespočítavajú lehoty v rámci jednej dohody zmenenej dodatkom, ale spočítavajú sa lehoty pôvodnej a novej dohody.

Ak sa prijímateľ dostane do omeškania s plnením dohody a uzavrie s poskytovateľom novú dohodu podľa odseku 5, ustanovuje sa, že poskytovateľ nebude prijímateľovi účtovať úroky (poplatok) z omeškania pôvodnej dohody.

Ak došlo v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka k vydaniu rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, toto rozhodnutie vydáva MPRV SR, resp. PPA. Ak následne dôjde s prijímateľom k uzatvoreniu dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, táto dohoda sa neuzatvára a jej režim sa neriadi zákonom č. 292/2014 Z. z. ale zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa opatrenia predkladaného zákona nevzťahujú na dohody v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka po vydaní rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny.

Na účely odstránenia administratívnych prekážok počas mimoriadnej situácie sa zároveň vypúšťa obmedzenie podľa § 45 ods. 4 na uzatvorenie dohody v rámci lehoty na vrátenie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti, resp. v rámci 60-dňovej lehoty od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 41 alebo 41a.

17

k § 61

V záujme zachovania právnej istoty a stability právnych vzťahov vzniknutých alebo vyvolaných týmto zákonom sa v prechodných ustanoveniach navrhuje, aby právne účinky úkonov vykonaných počas krízovej situácie boli zachované aj po jej pominutí.

Ďalej sa v prechodných ustanoveniach navrhuje zavedenie jednotného pravidla, že ak konanie podľa tohto zákona z časového hľadiska spadá do obdobia krízovej situácie, ako je vymedzená v § 56 ods. 1, dokončí sa podľa pravidiel uplatniteľných v období krízovej situácie stanovených týmto zákonom. Teda, či ide v čase krízovej situácie o prebiehajúce konanie, ktoré začalo pred jej vznikom, alebo ide o nové konanie, ktoré začalo počas jej trvania, na oba takéto prípady sa uplatnia pravidlá zavedené týmto zákonom. Výnimkou z tohto pravidla je jedine prípad, kedy rozhodná skutočnosť pre zastavenie konania o žiadosti v prípade, ak pretrvávajú pochybnosti o pravdivosti alebo úplnosti žiadosti a žiadateľ tieto pochybnosti neodstránil v určenej lehote, nastala pred vyhlásením krízovej situácie, hoci k vydaniu rozhodnutia v skutočnosti došlo až počas krízovej situácie.

Článok II

K § 46ah

Základným cieľom tohto ustanovenia je stanoviť časovú pôsobnosť pre osobitné postupy a podmienky poskytovania príspevku podľa tohto zákona a taktiež zadefinovať pojem krízová situácia aj na účely zákona č. 528/2008 Z. z obdobne ako pri zákone č. 292/2014 Z. z., nakoľko aj v súvislosti s programovým obdobím 2007-2013, ktorého základným právnym rámcom je zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov môžu potenciálne taktiež nastať situácie, ktoré je potrebné z dôvodu pandémie postihnúť touto právnou úpravou (napr. v súvislosti s udržateľnosťou projektu, zistením nezrovnalostí, vysporiadaním finančných vzťahov a pod.). Situácia, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie a núdzového stavu, zasiahla za účelom ochrany zdravia viaceré subjekty podieľajúce sa na implementácii finančných prostriedkov z fondov najmä z pohľadu pracovnoprávnych, ale aj iných právnych vzťahov, pri ktorom aj zdanlivo jednoduché úkony je problematické vykonávať (napr. podpísanie a zasielanie dokumentov). Zároveň nie je možné vzhľadom na nemožnosť časovej predikcie tohto vývoja pristúpiť k dočasnému pozastaveniu všetkých procesov, nakoľko by to ešte viac oslabilo ekonomickú situáciu mnohých subjektov, no najmä prijímateľov, a zároveň vystavilo Slovenskú republiku vysokému riziku prepadnutia prostriedkov z fondov vo veľkom rozsahu.

Nakoľko účelom tejto právnej úpravy je reagovať na ad hoc zmeny, ktoré v Slovenskej republike nastali, je účinnosť v tejto časti zákona obmedzená na presne stanovený čas šiestich mesiacov od momentu, v ktorom dôjde k odvolaniu mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.

K § 46ai

Ustanovuje sa možnosť uzatvorenia dohôd o splátkach a dohôd o odklade plnenia na dlhšiu dobu ako doteraz (3 roky pre dohodu o splátkach predĺžené na 5 rokov a 1 rok pre dohodu o odklade plnenia predĺžený na 3 roky). Zároveň sa zavádza možnosť kombinácie odkladu a splátok, tzn. odklad na dva roky a následne trojročné splácanie. Ustanovené doby sú maximálnymi dobami, tzn. je na dohode veriteľa a dlžníka, ak chcú uzavrieť niektorú z dohôd na kratšie obdobie. Všetky ďalšie náležitosti a podmienky uzatvárania dohôd podľa § 28a (s výnimkou § 28 ods. 4) zostávajú zachované a musia byť splnené.

V odseku 2 sa ustanovuje možnosť predĺženia dohôd uzatvorených pred mimoriadnou situáciou

18

spojenou s COVID-19. Podmienkami predĺženia podľa odseku 2 je písomná žiadosť zo strany prijímateľa v listinnej alebo elektronickej podobe (e-mailom, prostredníctvom ITMS2014+), v ktorej zároveň prijímateľ uvedie dobu, o ktorú chce existujúcu dohodu predĺžiť v rámci maximálnej doby podľa odseku 2. Ak tak neurobí, poskytovateľ ho vyzve na doplnenie žiadosti a udelí mu na to primeranú lehotu. Z dôvodu eliminácie neúmernej administratívnej záťaže sa možnosť predĺženia podľa odseku 2 obmedzuje na jednu zmenu.

Pre predídenie nejasností sa ustanovuje, že celková doba dohôd vrátane predĺženia podľa odseku 2 sa počíta od pôvodného začiatku plynutia splátok, resp. odkladu plnenia, tzn. lehoty podľa pôvodnej dohody ako aj dodatku sa spočítavajú. Zmena dohody v zmysle odseku 2 je možná len pri dohodách, ktoré v čase vykonania tejto zmeny trvajú.

Ustanovuje sa, že ak sa prijímateľ dostane do omeškania s plnením dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, ktorá bola uzatvorené pred mimoriadnou situáciou, prijímateľ a poskytovateľ môžu postupovať podľa odseku 2 4 s výnimkou, že nie je možné splátky, resp. plnenie predĺžiť dodatkom, ale je potrebné uzatvoriť novú dohodu, keďže skutočnosťou omeškania sa celý dlh stal splatným. Ustanovenie odseku 4 sa použije primerane v tom zmysle, že sa nespočítavajú lehoty v rámci jednej dohody zmenenej dodatkom, ale spočítavajú sa lehoty pôvodnej a novej dohody.

Ak sa prijímateľ dostane do omeškania s plnením dohody a uzavrie s poskytovateľom novú dohodu podľa odseku 5, ustanovuje sa, že poskytovateľ nebude prijímateľovi účtovať úroky (poplatok) z omeškania pôvodnej dohody.

Ak došlo v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka k vydaniu rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, toto rozhodnutie vydáva MPRV SR, resp. PPA. Ak následne dôjde s prijímateľom k uzatvoreniu dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, táto dohoda sa neuzatvára a jej režim sa neriadi zákonom č. 528/2008 Z. z. ale zákonom č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa opatrenia predkladaného zákona nevzťahujú na dohody v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka po vydaní rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny.

K § 46aj

Návrh osobitného ustanovenia k zmene zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku reaguje na potrebu vyriešenia čo najjednoduchšieho postupu pri hromadnej zmene zmlúv o poskytnutí NFP podľa § 15 zákona. Systém zmien zmlúv, ktorý zahŕňa nielen postup pri samotnej zmene a nadobudnutí jej účinnosti, ale aj zverejnenie podľa zákona o slobode informácií s podporou § 47a Občianskeho zákonníka, je podrobne opísaný v časti dôvodovej správy k § 59 zákona č. 292/2014 Z. z. a platí aj v tomto prípade okrem toho, že oznámenie poskytovateľ prijímateľovi nie je v tomto prípade možné zasielať prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Dôvodom je absencia osobitnej dohody v zmluve o poskytnutí NFP o tom, že tento spôsob komunikácie sa používa medzi zmluvnými stranami ako podporný, a teda nejde o výkon verejnej moci.

K § 46ak

V rámci stanovenia prechodných ustanovení, právne účinky úkonov, ktoré budú vykonané v čase účinnosti tohto zákona, zostanú zachované aj po uplynutí časovej pôsobnosti tohto zákona.

Článok III

Vzhľadom na urgentnosť situácie vo vzťahu k minimalizovaniu dopadov Covid 19 sa navrhuje, aby tento zákon nadobudol účinnosť jeho vyhlásením v Zbierke zákonov v súlade s

19

§ 19 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z..

Bratislava 11. mája 2020

Igor Matovič v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády

Slovenskej republiky

pre investície a informatizáciu

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva

K predpisu 528/2008, dátum vydania: 12.12.2008

2

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I

Uznesením vlády č. 832/2006 z 8.októbra 2006 bola v úlohe B.30 podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny uložená povinnosť vypracovať návrh zákona o využívaní pomoci Európskeho spoločenstva podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskeho spoločenstva a finančného rámca pre obdobie 2007 – 2013 Predkladaný návrh zákona úzko súvisí a rozlišuje ustanovenia najmä vo vzťahu k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja a k návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je právny predpis, ktorý aplikuje príslušné nariadenia Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky. Určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov v procese využívania pomoci z fondov Európskeho spoločenstva. Za hlavný orgán riadenia, koordinácie a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Súčasne definuje centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku. Predkladaný návrh zákona určuje základné princípy riadenia a kontroly v oblasti využívania pomoci a podpory Európskych spoločenstiev a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Návrh zákona taktiež upravuje zaujatosť v procese poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskeho spoločenstva.

II

Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

III

Prijatie návrhu zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva nemá dopad na štátny rozpočet, ani na iné verejné rozpočty, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad dopadov na verejné financie

Materiál nemá vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty samosprávnych krajov a na rozpočty obcí ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

II. Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Materiál nemá vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

III. Odhad dopadov na životné prostredie

Materiál nemá negatívny vplyv na životné prostredie.

IV. Odhad dopadov na zamestnanosť

Materiál nemá vplyv na zamestnanosť.

V. Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva

3.Problematika právneho predpisu:

a.je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- v primárnom práve

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, najmä články 158-162

- v sekundárnom práve najmä

1.Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 5. júla 2006 ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

2.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999

3.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1784/1999

4.Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1084/2006 z 5. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1164/1994

5.Nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo

6.Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky v znení nariadenia Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006

7.Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006 , ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

8.Nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

b.nie je upravená v práve Európskej Únie

c.nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Návrh zákona svojou problematikou:

a) nemá určené lehoty na prebratie smerníc alebo rámcových rozhodnutí podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo určené lehoty na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúce,

b) nemá začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

c) nepatrí medzi právne predpisy, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie

Úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K § 1:

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z fondov Európskeho spoločenstva prostredníctvom stanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí vlády Slovenskej republiky, ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a samosprávnych krajov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a iných osôb pri poskytovaní pomoci a podpory z fondov Európskych spoločenstiev. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti.

K § 2:

Vymedzujú sa pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3:

Pod pojmom fondy Európskeho spoločenstva sa v zákone rozumejú fondy, z ktorých je poskytovaná na území Slovenskej republiky pomoc v rámci kohéznej politiky Európskej Únie, to znamená Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond, ako aj fondy, z ktorých je poskytovaná na území Slovenskej republiky podpora v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, to znamená Európsky poľnohospodársky záručný fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, a v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva Európskej únie, to znamená Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

K § 4:

Návrh zákona stanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

Vláda Slovenskej republiky určuje subjekty riadenia, implementácie a kontroly fondov Európskeho spoločenstva, ktorými sú: riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány pod riadiacim orgánom a platobné jednotky, ak ich neurčujú osobitné predpisy.

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci schvaľuje Národný strategický referenčný rámec a jeho zmeny a operačné programy, Národný strategický plán rozvoja vidieka a jeho zmeny a programy rozvoja vidieka, Národný strategický plán pre rybné hospodárstvo a jeho zmeny a operačný program. Vláda schvaľuje relevantné dokumenty upravujúce systém riadenia, systém finančného riadenia a systém ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike.

Ustanovenie zákona taktiež definuje dôležitú úlohu vlády vo vzťahu k zabezpečeniu celkovej kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona s cieľom zabezpečiť efektívny, účinný a transparentný systém riadenia a kontroly pomoci poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 5:

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov podľa osobitného predpisu vykonáva funkciu koordinačného centra ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike. V súlade s nariadeniami Európskeho spoločenstva Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ a oznamuje nezrovnalosti Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskeho spoločenstva v Slovenskej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov ES v SR.

K § 6:

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje riadiace orgány a je zodpovedný za účinnú koordináciu efektívneho čerpania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu. Jeho úlohou je napomáhať, aby pri riadení a implementácii existovala medzi operačnými programami synergia a komplementarita, ktorá zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu intervencií financovaných z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 7:

Právna úprava vymedzuje vznik a zakotvenie riadiaceho orgánu v inštitucionálnom, právnom a politickom systéme Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev. Riadiaci orgán môže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 navrhnúť sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho splnomocní vykonávaním úloh.

K § 8:

Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom v inštitucionálnom, právnom a politickom systéme Slovenskej republiky. Sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom je v zmysle právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré na neho delegoval riadiaci orgán v splnomocnení. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzťahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti obsiahnuté v splnomocnení riadiaceho orgánu.

K § 9:

Úlohy certifikačného orgánu plní v Slovenskej republika podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev. Okrem povinností vyplývajúcich z týchto predpisov sa certifikačnému orgánu ustanovuje zodpovednosť za koordináciu a usmerňovanie subjektov zapojených do systému finančného riadenia pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ďalej zodpovednosť za príjem prostriedkov Európskej únie z Európskej komisie, ich prevod na príjmové účty platobných jednotiek, resp. v prípade operačných programov spadajúcich do Cieľa Európska územná spolupráca priamo prijímateľom, za prípadné vrátenie prostriedkov Európskej únie Európskej komisii ako aj za plnenie ďalších úloh súvisiacich s finančným riadením pomoci a podpory.

Ustanovuje sa právomoc certifikačného orgánu pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre operačný program, projekt, resp. ich časti vzhľadom k celkovej zodpovednosti certifikačného orgánu za certifikáciu výdavkov voči Európskej komisii.

K § 10:

Úlohy orgánu auditu plní v Slovenskej republike podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z právnych predpisov Európskych spoločenstiev, hlavne z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu právnymi predpismi ES sa ustanovuje zodpovednosť orgánu auditu za koordináciu a usmerňovanie orgánov, s ktorými spolupracuje pri výkone svojich úloh, vykonávanie dohľadu nad činnosťou spolupracujúcich orgánov, koordináciu a riadenie vypracovania plánu auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov a za plnenie ďalších úloh súvisiacich s auditom a kontrolou pomoci poskytovanej z fondov ES

Ustanovuje sa povinnosť pre ostatné subjekty zapojené do implementácie fondov ES poskytovať orgánu auditu súčinnosť potrebnú pre plnenie jeho úloh.

K § 11:

Platobné jednotky sú ministerstvá alebo ostatné ústredné orgány štátnej správy určené vládou Slovenskej republiky alebo Pôdohospodárska platobná agentúra v prípade podpory z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, úlohou ktorých je realizácia poskytovania príspevku prijímateľom formou jednotlivých platieb. Pre programy Cieľa Európska územná spolupráca realizuje poskytovanie prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva priamo Certifikačný orgán

K § 12:

Ustanovuje sa všeobecný rámec nárokovateľnosti a poskytovania pomoci a podpory.

K § 13:

Upravuje sa spôsob, lehota a miesto na podanie žiadosti. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási riadiaci orgán. Obsahom výzvy sú formálne náležitosti výzvy a podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Súčasťou výzvy sú jej prílohy. Medzi podmienky poskytnutia pomoci a podpory patria aj kritériá pre výber financovaných projektov schválené monitorovacím výborom pre operačný program podľa článku 65 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. Pre účely tohto zákona je potrebné odčleniť kritériá pre výber financovaných projektov, ktorými sú hodnotiace a výberové kritériá, od ostatných podmienok poskytnutia pomoci a podpory uvedených v odseku 3 písm. a) až f) a h) až j) aj napriek tomu, že niektoré z nich monitorovací výbor takisto schvaľuje. Je to najmä z dôvodu jednoznačného vymedzenia dôvodu na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti. Pod pojmom ďalšie podmienky poskytnutia pomoci a podpory uvedené v § 13 ods. 3 písm. j) sa rozumejú také podmienky poskytnutia pomoci a podpory, ktoré nemôžu ovplyvniť výber žiadostí.

Z dôvodu transparentnosti a z dôvodu zabezpečenia rovnakých práv a možností žiadateľov zapojiť sa do procesu výberu žiadostí sa upravuje v určených prípadoch povinnosť riadiaceho orgánu výzvu zrušiť resp. výzvu zmeniť a pozastaviť a umožniť žiadateľovi doplnenie alebo úpravu podanej žiadosti v súlade so zmenenými podmienkami výzvy. V prípade podmienok poskytnutia pomoci a podpory, ktorých zmena nemá vplyv na výber projektov sa upravuje možnosť riadiaceho orgánu výzvu v priebehu jej vyhlásenia zmeniť. Žiadosť sa posudzuje podľa podmienok poskytnutia pomoci a podpory platných ku dňu uzavretia výzvy, a to najmä v prípade ak v priebehu vyhlásenia výzvy dôjde k jej zmene alebo k jej zmene a k pozastaveniu.

K § 14:

Konanie o žiadosti a v rámci konania o žiadosti aj výber žiadostí na základe vopred určených kritérií vychádza z článku 60 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006. V rámci konania o žiadosti je vylúčená pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní a to najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania o pomoci a podpore z fondov ES. Podľa všeobecného predpisu o správnom konaní sa bude postupovať len v prípade doručovania rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Upravuje sa proces konania o žiadosti, ktorý začína doručením žiadosti riadiacemu orgánu a končí vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti alebo neschválení žiadosti. Riadiaci orgán je oprávnený zriadiť výberovú komisiu ako svoj poradný orgán pri posudzovaní žiadostí. Po posúdení žiadosti riadiaci orgán rozhodne v súlade s podmienkami uvedenými v § 14 ods. 2 a žiadosť schváli alebo neschváli. Zároveň sa upravujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

Upravuje sa možnosť žiadateľa podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti, ktorým je žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti. Dôvodom na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o neschválení žiadosti môže byť len nesplnenie výberových kritérií. Žiadateľ, ktorému bola žiadosť schválená, nie je oprávnený podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu a to ani v prípade, ak bola schválená pomoc alebo podpora v nižšej výške ako žiadateľ vo svojej žiadosti požadoval. Upravuje sa lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá sa počíta odo dňa doručenia rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti žiadateľovi. Ak opravný prostriedok nespĺňa ustanovené náležitosti, riadiaci orgán takýto opravený prostriedok odmietne. Odmietnutie žiadosti je konečné.

Upravuje sa orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu o žiadosti v druhom stupni, ktorým je štatutárny orgán riadiaceho orgánu. Na základe opravného prostriedku je štatutárny orgán oprávnený rozhodnutie riadiaceho orgánu zmeniť alebo opravný prostriedok zamietnuť a rozhodnutie riadiaceho orgánu potvrdiť. Zaviedol sa osobitný inštitút možnosti opravy rozhodnutia riadiaceho orgánu o žiadosti z vlastného podnetu. Podnet možno podať aj proti rozhodnutiu riadiaceho orgánu, ktorým bola žiadosť schválená. Preskúmavať možno všetky podmienky poskytnutia pomoci a podpory. Štatutárny orgán riadiaceho orgánu je oprávnený vydať rozhodnutie o preskúmaní rozhodnutia riadiaceho orgánu len do uzavretia zmluvy. Po uzavretí zmluvy nie je možné rozhodnutie o schválení alebo neschválení žiadosti zmeniť. Rozhodnutie štatutárneho orgánu o žiadosti v druhom stupni je konečné a nie je preskúmateľné súdom.

Upravuje sa aj postup riadiaceho orgánu pri odstraňovaní chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

K § 15:

Pomoc a podpora z fondov ES sa bude poskytovať na základe zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená podľa § 14 a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí.

K § 16:

Ustanovujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre národné projekty operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia a operačného programu Zdravotníctvo.

K § 17:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre iné projekty ako veľké projekty v rámci operačného programu Doprava.

K § 18 a 19:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre veľké projekty v rámci operačného programu Doprava a operačného programu Životné prostredie, na ktoré sa poskytuje pomoc na základe rozhodnutia Európskej komisie. Veľké projekty sú projekty, ktorých náklady prevyšujú v prípade životného prostredia sumu 25 miliónov EUR a v prípade dopravy sumu 50 miliónov EUR.

K § 20:

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc je upravená v nariadení (ES) č. 1083/2006. Technická pomoc slúži na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 21:

Ustanovujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre projekty operačného programu Cezhraničná spolupráca Slovenská republika – Česká republika. Osobitná úprava vyplýva najmä z článku 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006, ktorý upravuje zodpovednosť monitorovacieho výboru za výber projektov.

K § 22:

V prípade povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok, alebo jeho časť, musí tak urobiť v lehotách a spôsobom, ktorý stanovuje zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Táto povinnosť neplatí v prípade, ak suma, ktorú má prijímateľ vrátiť nepresahuje 5 eur a zároveň povinnosť vrátenia nevyplýva z dôvodu porušenia finančnej disciplíny podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ustanovenie konkretizuje úpravu čl. 55 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 týkajúcu sa projektov generujúcich príjem z realizácie projektu. Takto nadobudnuté príjmy je prijímateľ povinný vrátiť v lehotách a spôsobom ustanovenými v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V prípade, ak sa s vytvorením príjmu počítalo pri schvaľovaní príspevku a o predpokladaný príjem bol príspevok znížený, takto nadobudnutý príjem sa nevracia.

Z dôvodu zabezpečenia splnenia všetkých podmienok, ku ktorým sa prijímateľ v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zaviazal sa ustanovuje možnosť pre riadiace orgány využiť zabezpečovacie inštitúty, a to záložné právo a zmluvnú pokutu. Zmluvnou pokutou je možné zabezpečiť plnenie tých povinností, za ktoré nie je možné uložiť sankciu podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo vykonať finančnú opravu. V prípade, že sa riadiaci orgán rozhodne zmluvnú pokutu uplatniť, vymáha ju priamo riadiaci orgán podľa príslušných súkromnoprávnych predpisov.

V prípade využitia inštitútu záložného práva sa ustanovuje, že ak prijímateľ v nadväznosti na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o porušení finančnej disciplíny nesplní povinnosť uvedenú v tomto rozhodnutí, záložné právo zo zákona bezodplatne prechádza dňom splatnosti uvedenom v predmetnom rozhodnutí na príslušnú správu finančnej kontroly. Takto dôjde k splynutiu pohľadávky správy finančnej kontroly voči prijímateľovi vyplývajúcej z porušenia finančnej disciplíny a pohľadávky riadiaceho orgánu vyplývajúcej zo zriadeného záložného práva na správe finančnej kontroly, ktorá takto splynutú pohľadávku ďalej vymáha podľa príslušných právnych predpisov.

Deklaruje sa právny status prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva. Tieto prostriedky sa podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaraďujú do štátneho rozpočtu, z ktorého sú na základe tohto zákona poskytované prostredníctvom platobných jednotiek prijímateľom. Zavádza sa výnimka pre prostriedky z program spadajúcich so cieľa Európska územná spolupráca, ktoré certifikačný orgán podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, poskytuje priamo prijímateľom. Z tohto dôvodu sa tieto prostriedky neposkytujú prostredníctvom platobných jednotiek a z tohto dôvodu nie sú zaradené do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 23:

Zavádza sa pojem certifikácia a certifikačné overovanie. Certifikácia predstavuje nevyhnutnú súčasť procesu implementácie prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva. V nadväznosti na právne predpisy Európskych spoločenstiev sa pod ňou rozumie potvrdenie, že všetky výdavky v rámci operačného programu boli použité správne, výdavky na projekty boli oprávnené a celý proces poskytnutia a čerpania pomoci prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Aby mohol certifikačný orgán certifikáciou realizované výdavky potvrdiť, vykonáva certifikačné overovanie. Certifikačným overovaním sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov (a v prípade, že riadiaci orgán splnomocnil vykonávanie niektorých svojich úloh sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom tak aj tohto orgánu) a platobných jednotiek, ako aj správnosť postupu prijímateľov a partnerov pri nakladaní s poskytnutými prostriedkami. Certifikačné overovanie sa vykonáva pred zaslaním žiadosti o platbu na Európsku komisiu.

Pre subjekty zapojené do implementácie Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo sa ustanovuje povinnosť umožniť certifikačnému orgánu výkon certifikačného overovania, umožniť mu účasť na zasadnutiach výberových komisií a predkladať mu správy o výsledkoch kontrol, vnútorných a ďalších auditov.

K § 24:

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/1995 sa ustanovujú základné princípy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré sú subjekty zapojené do implementácie pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskych spoločenstiev povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení ako napr. vykonanie finančných opráv, a vysporiadanie finančných vzťahov. Nápravnými opatreniami sa rozumejú najmä opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia právnych predpisov ES priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu a jeho dôsledkom je alebo by mohlo byť poškodenie rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtu verejnej správy.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006 , ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, k odhaľovaniu, zisťovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí sa pre príslušné subjekty ustanovuje povinnosť vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje zistenie nezrovnalosti a predložiť ju príslušným subjektom. Zároveň sa ustanovuje príslušným orgánom povinnosť priebežne aktualizovať údaje v správe o zistenej nezrovnalosti. Pod „príslušným orgánom vydávajúcim rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny“ sa rozumejú správy finančnej kontroly a Ministerstvo financií SR. Ak je pred začatím správneho konania potrebné vykonať vládny audit z podnetu orgánu vydávajúceho rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, orgán, ktorý vykonal vládny audit zároveň aktualizuje údaje v správe o zistenej nezrovnalosti. Na aktualizáciu správy o zistenej nezrovnalosti sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Presný formulár správy o zistenej nezrovnalosti schvaľuje vláda. Pod osobou, ktorá nezrovnalosť spôsobila sa rozumie právnická alebo fyzická osoba a nie konkrétny zamestnanec právnickej osoby.

Orgány zapojené do implementácie pomoci a podpory získavajú podnety o vzniknutej nezrovnalosti, resp. o podozrení zo vzniku nezrovnalosti, pričom odhaliť alebo zistiť nezrovnalosť prípadne nadobudnúť podozrenie zo vzniku nezrovnalosti môžu aj v rámci svojich kontrolných činností.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa bezodkladne oznámiť vznik nezrovnalosti.

Povinnosť predkladania správy o zistenej nezrovnalosti je špecifikovaná pre konkrétny operačný program, v rámci ktorého nezrovnalosť vznikla a pre prijímateľa, ktorý nezrovnalosť spôsobil, resp. ktorého sa nezrovnalosť týka. Nie je potrebné predložiť správu o zistenej nezrovnalosti prijímateľovi v prípade vzniku systémovej nezrovnalosti, ktorú nespôsobil prijímateľ.

Ustanovuje sa povinnosť certifikačného orgánu predkladať kontaktnému bodu OLAF na Úrade vlády SR štvrťročné prehľady o zistených nezrovnalostiach. V prípade takých nezrovnalostí, resp. podozrenia z nezrovnalostí, ktoré môžu mať bezprostredný dopad mimo územia SR alebo pokiaľ ide o nový spôsob spáchania nezrovnalosti, certifikačný orgán je povinný predložiť na OLAF správu o zistenej nezrovnalosti do piatich pracovných dní od získania informácie o zistenej nezrovnalosti.

Ustanovuje sa zodpovednosť riadiaceho orgánu za riešenie vzniknutej nezrovnalosti v rámci operačného programu, za ktorý je riadiaci orgán zodpovedný. Pod pojmom riešenie vzniknutej nezrovnalosti sa rozumie najmä oficiálne zdokumentovanie nezrovnalosti v správe o zistenej nezrovnalosti, evidovanie údajov o nezrovnalosti v informačnom monitorovacom systéme, oznámenie nezrovnalosti príslušným subjektom, monitorovanie vývoja a stavu nezrovnalosti, aktualizácia údajov o nezrovnalosti v správe o zistenej nezrovnalosti a v informačnom monitorovacom systéme, preverenie možného dopadu na systém riadenia a kontroly, resp. ostatné projekty operačného programu, prijatie účinných nápravných opatrení na odstránenie vzniknutej nezrovnalosti a predchádzanie vzniku ďalších nezrovnalostí, zabezpečenie bezodkladného finančného vysporiadania podľa zmluvy a príslušných právnych predpisov SR. V prípade zistenia nezrovnalosti zo strany orgánov Európskej komisie, riadiaci orgán príjme v určenej lehote účinné a nápravné opatrenia, ktoré sú akceptované zo strany EK ako dostatočné a zabránia vykonaniu finančných opráv Európskou komisiou.

K § 25:

Ustanovuje sa právomoc riadiaceho orgánu podľa nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 vykonať finančnú opravu voči prijímateľovi v prípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku poskytnutého prijímateľovi, alebo jeho časti. Jedná sa predovšetkým o tie prípady nezrovnalostí, pri ktorých nie je možné presné vyčíslenie finančného dopadu. Výška finančnej opravy závisí od stupňa závažnosti zistenej nezrovnalosti.

Finančnú opravu môžu vykonať aj ďalšie subjekty na to oprávnené podľa predpisov Európskeho spoločenstva. Finančnú opravu znáša subjekt, ktorý nezrovnalosť spôsobil.

K § 26:

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku nezrovnalosti alebo povinnosti vrátiť príspevok. Vysporiadanie finančných vzťahov je možné vykonať vzájomným započítaním pohľadávok za príspevok voči prijímateľovi alebo vrátením príspevku v prípade, že nedôjde k vzájomnému započítaniu.

Ustanovujú sa náležitostí a podmienky vzájomného započítania. Vzájomné započítanie výrazne zjednodušuje systém vysporiadania finančných vzťahov na národnej úrovni, t.j. medzi riadiacim orgánom a prijímateľom.

V prípade, že prijímateľ je povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť, nedošlo k vzájomnému započítaniu a prijímateľ príslušnú časť príspevku nevrátil, riadiaci alebo sprostredkovateľský orgán vyzve prijímateľa na vrátenie, prostriedky EÚ schválené certifikačným orgánom je prijímateľ povinný vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici a prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie je povinný vrátiť podľa zákona o rozpočtových pravidlách.

Ustanovuje sa zodpovednosť certifikačného orgánu vysporiadať neoprávnené vyplatené prostriedky Európskej únie voči rozpočtu Európskych spoločenstiev, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným príkazom na účet Európskej komisie.

K § 27:

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je certifikačný orgán alebo platobná jednotka, viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa týka úloh certifikačného orgánu alebo platobnej jednotky spojených s poskytovaním príspevkov konečným prijímateľom a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia s centrálnym riadením systému.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre certifikačný orgán a platobnú jednotku sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení ES upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

K § 28:

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať vo vzťahu k jednotlivým projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu. Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napr. ide o fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania výdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v rámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení ES upravujúcich uchovávanie dokumentácie. Vzhľadom k povinnosti certifikačného orgánu v rámci certifikačného overovania overovať všetku dokumentáciu týkajúcu sa projektu, ustanovuje sa povinnosť prijímateľa a partnera umožniť certifikačnému orgánu overovanie príslušnej dokumentácie a poskytnúť certifikačnému orgánu dokumentáciu v písomnej aj technickej forme.

K § 29:

Ustanovuje sa náležitosti informačného monitorovacieho systému, ktorého obsah musí spĺňať minimálne požiadavky definované nariadením Komisie (ES) č. 1828/2006 stanovujúcim pravidla implementácie nariadenia Rady (ES) 1083/2006.

Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu pomoci poskytovanej z fondov ES pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou prostriedkov fondov ES, na základe ktorého je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrátených príspevkoch z fondov Európskeho spoločenstva.

K § 30:

Ustanovuje sa povinnosť pre certifikačný orgán a platobnú jednotku viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením operačného programu v informačnom systéme účtovníctva fondov Európskeho spoločenstva v požadovanej forme. Ustanovenie definuje základné povinnosti pre certifikačný orgán zabezpečovať vývoj a prevádzku informačného systému.

K § 31:

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania pomoci z fondov Európskych spoločenstiev sa ustanovuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. Zverejňovacia povinnosť sa vzťahuje na riadiaci orgán, ktorý na internetovej stránke zverejňuje zoznam schválených žiadostí vrátane výšky schválenej pomoci. Zverejňovanie poskytovania podpory v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a v rámci Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo upravuje zákon č. 543/2007 Z. z.

K § 32:

Z dôvodov odlišnosti spôsobov financovania a organizačného zabezpečenia finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje orgán finančného riadenia na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva SR. Zároveň sa týmto stanovujú pre tento orgán povinnosti v podmienkach SR.

K § 33:

Ustanovuje sa všeobecný rámec nárokovateľnosti a poskytovania podpory.

K § 34:

Vymedzujú sa formálne náležitosti, obsah, prílohy a termín podania výzvy, na základe ktorej žiadateľ podáva žiadosť platobnej agentúre. Ustanovuje podmienky, za akých je platobná agentúra oprávnená výzvu meniť alebo zrušiť, postup nakladania so žiadosťami v uvedených prípadoch a konanie platobnej agentúry o žiadosti. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 35:

Ustanovuje začatie a postup platobnej agentúry v konaní o žiadosti. Umožňuje platobnej agentúre zriadiť komisiu v konaní o žiadosti a stanovuje prípady, kedy je, prípadne nie je, platobná agentúra pri rozhodovaní o schválení žiadosti viazaná posúdením žiadosti komisiou. Rozhodnutie platobnej agentúry o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti obsahuje zákonom stanovené náležitosti a žiadateľ môže voči tomuto rozhodnutiu podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti. Podmienky a postup účastníkov konania o preskúmaní rozhodnutia o neschválení žiadosti sú upravené odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.), s výnimkou ustanovení § 24, 25 a § 27 uvedeného zákona. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 36:

Stanovuje, za akých podmienok uzavrie platobná agentúra zmluvu so žiadateľom, na základe ktorej sa tento stane prijímateľom podpory, kedy od nej môže odstúpiť a čo je predmetom úpravy zmluvy. Určuje povinnosť prijímateľa vrátiť podporu alebo jej časť spôsobom uvedeným v zmluve o poskytnutí podpory. Umožňuje platobnej agentúre a prijímateľovi dohodnúť sa na znížení schválenej výšky podpory. Vymenúva prípady, kedy platobná agentúra nie je povinná upraviť rozhodnutie vydané podľa § 35. Ustanovenia sa nevzťahujú na projekty technickej pomoci.

K § 37:

Vymedzuje sa pojem certifikácia účtov Pôdohospodárskej platobnej agentúry a povinnosti riadiaceho orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry vo vzťahu k výkonu certifikácie.

K § 38:

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 2988/1995 sa ustanovujú základné princípy ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ktoré sú subjekty zapojené do implementácie podpory poskytovanej z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka povinné dodržiavať. Súčasťou ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia stanoveného v odkaze pod čiarou priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol príspevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu a jeho dôsledkom je alebo by mohlo byť poškodenie rozpočtu Európskych spoločenstiev alebo rozpočtu verejnej správy.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 k odhaľovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí sa pre príslušné subjekty ustanovuje povinnosť vypracovať správu a zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti a predložiť ju platobnej agentúre.

Ustanovuje sa povinnosť platobnej agentúry predkladať kontaktnému bodu OLAF na Úrade vlády SR štvrťročné prehľady o zistených nezrovnalostiach.

Ustanovuje sa zodpovednosť platobnej agentúry za riešenie vzniknutej nezrovnalosti. Pod riešením nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií a zabezpečenie odstránenia nezrovnalosti prijatím účinných nápravných opatrení na jej odstránenie a predchádzanie, ako aj finančné vysporiadanie podľa zmluvy o poskytnutí príspevku a príslušných právnych predpisov.

K § 39:

Ustanovuje sa právomoc riadiaceho orgánu a platobnej agentúry v zmysle § 7 zákona z 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka vykonať finančnú opravu voči prijímateľovi v prípade porušenia podmienok, na základe ktorých bol poskytnutý príspevok. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku poskytnutého prijímateľovi alebo jeho časti. Jedná sa predovšetkým o tie prípady nezrovnalostí, pri ktorých nie je možné presné vyčíslenie finančného dopadu. Výška finančnej opravy závisí od stupňa závažnosti zistenej nezrovnalosti. Finančné opravy môže vykonávať riadiaci orgán alebo platobná agentúra. Finančnú opravu znáša prijímateľ, ktorý nezrovnalosť spôsobil.

K § 40:

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku nezrovnalosti alebo povinnosti vrátiť podporu. Vysporiadanie finančných vzťahov je možné vykonať vrátením podpory jej časti alebo vzájomným započítaním pohľadávok za poskytnutú podporu alebo jej časť. Podporu je povinný prijímateľ vrátiť na základe výzvy platobnej agentúry v zmysle § 7 zákona z 543/2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

V prípade, že prijímateľ odmietne vrátiť podporu, platobná agentúra je povinná postupovať v zmysle § 7 odsek 1 zákona č. 543/2007 Z.z.

Zároveň sa stanovuje postup vrátenia prostriedkov od prijímateľa na zodpovedajúce účty platobnej agentúry. Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskych spoločenstiev vykonáva platobná agentúra vo forme príjmov pridelených do rozpočtu Spoločenstva.

K § 41:

Pre poskytovanie podpôr z fondov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a príslušného financovania zo štátneho rozpočtu, ako aj vysporiadania finančných vzťahov prostredníctvom informačného systému, platobná agentúra je povinná účtovať skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva, platobná agentúra. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre platobnú agentúru sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a na čl. 18 nariadenia Komisie č. 883/2006 a čl. 9 nariadenia Komisie č. 885/2006.

K § 42:

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa, ktorý je účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovať podľa jednotlivých projektov o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a súvisia s realizáciou projektu. O spôsobe účtovania vo vzťahu k jednotlivým projektom sa vyžaduje od prijímateľa viesť písomné záznamy. Písomné záznamy popisujúce spôsob vedenia záznamov vo vzťahu k jednotlivým projektom je závislý od použitej účtovnej sústavy a obsahujú napr. zoznam a obsah analytických účtov účtového rozvrhu vzťahujúcich sa k projektu, zoznam a obsah použitých znakov, skratiek a pod. Tieto písomné záznamy majú uľahčiť orientáciu v účtovníctve prijímateľa a umožniť identifikáciu účtovných zápisov vzťahujúcich sa k jednotlivým projektom pre orgány vykonávajúce napr. certifikačné overovanie.

Fyzická osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a ktorej bol schválený príspevok riadiacim orgánom alebo sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom, bude povinná viesť účtovníctvo v účtovnom období, v ktorom realizuje projekt podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Na to ju zaviaže riadiaci orgán alebo sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom v zmluve o poskytnutí príspevku. V súlade s národnou legislatívou nebude v príslušnom účtovnom období uplatňovať výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev sa pre prijímateľa určuje uchovávanie účtovnej dokumentácie podľa čl. 9 nariadenia Komisie č. 883/2006 a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K § 43:

Upravuje sa zaujatosť osoby podieľajúcej sa na procese konania o žiadosti a jej vylúčenie v prípade zaujatosti z konania o žiadosti na vlastnú alebo cudzí podnet. O vylúčení rozhoduje príslušný riadiaci orgán podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

K § 44

Navrhuje sa prechodné ustanovenie vo vzťahu k vyhláseným výzvam pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

K § 45:

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2009.

V Bratislave, dňa 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Dušan Čaplovič v.r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore