Zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) 528/2005 účinný od 01.01.2019

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).
Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.
Probácia na území Slovenskej republiky má v porovnaní s inými krajinami len krátku históriu a jej vznik možno spájať so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Náš justičný systém preto doposiaľ nemá vybudovanú tradíciu, ktorá by vnímala probáciu ako jeho plnohodnotnú súčasť, čo sa odzrkadľuje v nie vždy vhodnom spôsobe využívania techník a nástrojov, ktoré ponúka. Právny poriadok alebo interné predpisy neobsahujú normy, ktoré by v dostatočnej miere definovali požiadavky na postupy uplatňované v aplikačnej praxi. Zavedenie elektronického systému monitorovania osôb v Slovenskej republike bol jedným zo spôsobov, ktorým sa mala podporiť oblasť probácie a plnenie jej cieľov. Avšak práve zavedením tohto nového nástroja sa zároveň začali prejavovať nedostatky tejto oblasti a kolízia jednotlivých úloh justičného systému. Niektoré súčasné procesy tohto prostredia upravené platnou legislatívou využitie alternatívneho trestania komplikujú, bránia ich efektívnej príprave a následnému výkonu a nesledujú potrebu synergie medzi zapojenými subjektami (sudca, prokurátor, probačný a mediačný úradník, Zbor väzenskej a justičnej stráže).
Z vyššie uvedených dôvodov je prax v oblasti využívania alternatívneho trestania a s tým spojeného výkonu probácie a mediácie v jednotlivých regiónoch nejednotná.
Vyžadujú sa zmeny v oblasti ukladania obmedzení a povinností všeobecne, ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, zabezpečenia riadneho výkonu ochranného dohľadu, prípravy a realizácie trestu povinnej práce, výkonu kontroly technickými prostriedkami pri nahradenej väzbe i pri treste domáceho väzenia.
Dosiahnutie stanovených cieľov bude tiež podporené zmenou vykonávacieho právneho predpisu.
Zmeny príslušnej legislatívy obsahovo predstavujú predovšetkým reakciu na požiadavky aplikačnej praxe, akúsi optimalizáciu, prispôsobovanie právnej úpravy aktuálnym požiadavkám na flexibilné postupy dotknutých subjektov v trestnom konaní, ktoré podmieňujú efektívne ukladanie a výkon alternatívnych sankcií, teda aplikovanie princípov restoratívnej justície.
Základné ciele návrhu na zmenu právnej úpravy sú (a) odstránenie prekážok v postupoch aplikačnej praxe a zrýchlenie postupov v niektorých prípadoch využitia alternatívneho trestania, (b) zefektívnenie práce probačného a mediačného úradníka a (c) optimalizácia prípravy a realizácie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.
Návrhom sa súčasne riešia vybrané nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa trestného práva, ktoré boli identifikované na podklade poznatkov získaných z aplikačnej praxe alebo vyplývajúcich z judikatúry súdov.
Návrhom právneho predpisu dochádza k zmene alebo doplneniu nasledovných právnych predpisov:
-Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. I),
-Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čl. II),
-Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čl. III),
-Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) v znení neskorších predpisov (čl. IV),
-Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (čl. V),
-Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI).
Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2019.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani sociálne vplyvy.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 21. augusta 2018. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. augusta 2018.

B. Osobitná časť
K Čl. I
(zákon č. 550/2003 Z. z.)
K bodu 1

Upravuje sa vzťah funkcie vedúceho probačného a mediačného úradníka k samotnej „vlastnej“ probačnej/mediačnej činnosti, teda jeho zaradenie do rozvrhu práce – vybavovanie agendy. Keďže funkcia vedúceho probačného a mediačného úradníka má plniť iné úlohy, výslovne sa upravuje podmienka pre „možnosť“ vybavovania príslušnej agendy. Cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného miesta, resp. vytvorením nového. Uvedené sa nevzťahuje na úkony, ktoré vedúci realizuje vo veci pridelenej probačnému a mediačnému úradníkovi v zastúpení.
K bodom 2 až 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňujú neaktuálne poznámky pod čiarou, ktoré odkazujú na ustanovenia zrušených zákonov.
K bodu 7

V praxi dochádza k vydávaniu pokynov, ktoré zahŕňajú i metodickú oblasť, ktorú by malo realizovať MS SR a vedúci oddelenia probácie a mediácie, resp. sú zamieňané s činnosťami, ktoré v súčasnosti niektorí PaMÚ zabezpečujú. (napr. aby PaMÚ zabezpečil úkon vo veciach, kde sa probácia nevykonáva a pod.). Ide o takzvané delegované pokyny, ktoré svojím obsahom a zameraním presahujú rámec probácie. Predložený návrh napomáha limitovať rozsah vydávaných pokynov tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom a rôznorodej praxi. Reakcia na zavádzanú zmenu - oprávnenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody podať žiadosť probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. Primerane sa upravuje aj v zákone č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom.
K bodu 9

Reakcia na komplikáciu v aplikačnej praxi. Súčasné znenie bolo do právneho poriadku zavedené v roku 2008 zákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu, že predkladateľ sa v odôvodnení tejto legislatívnej zmeny obmedzil
4
len na stručné konštatovanie aktuálnej situácie („Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe“), je dôvodné predpokladať, že jeho zámerom bolo vymedziť rozsah úloh probačného a mediačného úradníka, a to len na množinu vecí, v ktorých bol nariadený probačný dohľad. Je len málo pravdepodobné, že by predkladateľ opomenul upraviť miestnu príslušnosť probačného a mediačného úradníka pre iné prípady v praxi. Doplnením predmetného zákona o toto ustanovenie sa sledovalo jednoznačné rozdelenie kompetencií probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka pri overovaní dodržiavania rôznych uložených povinností alebo obmedzení. Pre účely určenia miestnej príslušnosti probačného úradníka je však kolízia vo vymedzení vecnej príslušnosti probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka irelevantná a v texte ustanovenia je potrebné sa obmedziť len na úpravu miestnej príslušnosti, a to tak, aby pokrývala všetky činnosti, ktoré v probácii a mediácii plní probačný a mediačný úradník (nielen úlohy spojené s prípadmi nariadeného probačného dohľadu, napr. obmedzenia a povinnosti uložené bez probačného dohľadu, pokyn k vykonaniu predbežného šetrenia a probácia, ktorá sa realizuje na základe neodkladného opatrenia v civilnom konaní). Na základe poznatkov aplikačnej praxe sa právna úprava dopĺňa aj o možnosť založiť miestnu príslušnosť probačného úradníka aj v inom obvode z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti.
K bodu 10

V krajinách Európskej únie je profesia probačného a mediačného úradníka presne zadefinovaná z hľadiska kvalifikačných štandardov vzdelania a požiadavky na výkon probačnej a mediačnej práce sú exaktne stanovené, pričom v Slovenskej republike takéto etablovanie tejto profesie absentuje. Kvalifikačné predpoklady uchádzačov definuje § 5 ods. 1 b) zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, sú však veľmi rôznorodé a nereflektujú na osobitosť a potrebu špecializácie pre výkon tejto pomáhajúcej profesie.
Ak sa v probácii a mediácii má dosahovať želaný účinok na páchateľov trestnej činnosti, ako i obete trestných činov a celú spoločnosť, od probačných a mediačných úradníkov to vyžaduje špeciálne vedomosti, schopnosti a zručnosti, ktoré si by si mali osvojiť a rozvinúť už v procese odbornej prípravy na výkon tejto profesie, tzn. už počas vysokoškolského štúdia. Prieskumy poukazujú na to, že v poznatkovom fonde probačných a mediačných úradníkov by mali byť vedomosti z oblasti sociálnej práce, psychológie, trestného práva, kriminológie, prevencie kriminality, viktimológie a sociológie.
Je potrebné konštatovať, že čím vyššia bude odbornosť a kompetentnosť probačných a mediačných úradníkov, tým sa zvýši aj profesionalita výkonu ich práce a vo väčšej miere dôjde k saturácii v intenciách restoratívnosti. Ako vhodné sa preto javí, aby pri začatí výkonu probácie a mediácie (napr. počas adaptačného obdobia) probačný a mediačný úradník absolvoval špecializovanú odbornú prípravu, ktorá vytvorí predpoklad pre riadne plnenie jeho úloh, najmä ak nie je absolventom magisterského študijného odboru (programu) probačná a mediačná práca. Návrhom na zmenu ustanovenia sa preto vytvára priestor pre flexibilné zabezpečenie nevyhnutnej prípravy pre výkon profesie v opodstatnených prípadoch, a zároveň priestor pre priebežné vzdelávanie, ktoré by v prípade potreby realizovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
K bodu 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom 10.

K bodu 12

Súčasná právna úprava riadne neumožňuje metodické vedenie – usmerňovanie probačného a mediačného úradníka v oblasti trestnej mediácie vo vzťahu k dodržiavaniu základných princípov (ako je nestrannosť, neutralita, neformálnosť a pod.), resp. k aplikácii jej správneho procesu - dodržiavaniu jednotlivých fáz v trestnej mediácii. Ide o posilnenie kvality aplikačnej praxe v oblasti trestnej mediácie a zjednotenie jednotlivých prístupov vo vzťahu probačný a mediačný úradník, obeť (poškodený) a páchateľ (obvinený). Návrh je v súlade s odporúčaním CEPEJ (2007) 13 Európskej komisii pre efektívnosť fungovania justície (CEPEJ), ide o Metodické pokyny pre lepšiu implementáciu súčasného odporúčania týkajúceho sa mediácie v trestných záležitostiach.
K Čl. II
(Trestný zákon)
K bodu 1

Navrhuje sa ustanoviť, že skúšobná doba uložená pri podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody neplynie počas výkonu trestu odňatia slobody alebo počas výkonu väzby v inej trestnej veci. V praxi sa vyskytujú prípady, v rámci ktorých prakticky celá skúšobná doba uplynie počas väzby alebo výkonu trestu v inej trestnej veci, čím sa marí podstata podmienečného odsúdenia, resp. podmienečného prepustenia, nakoľko osoba ktorá je obmedzená na slobode v inej trestnej veci nemá ako preukázať schopnosť viesť riadny život v rámci uloženej skúšobnej doby.
K bodu 2

V praxi sa uvedené ustanovenie neosvedčilo, ide len o formálnu a ťažko vykonateľnú oblasť z pohľadu probácie a len štatisticky, formálne navyšuje počet prípadov probácie. Probačný a mediačný úradník nedisponuje mandátom tak, ako je to pri nariadení probačného dohľadu, tzn. nemá možnosť vynútiť si súčinnosť odsúdeného, povinnosť dostaviť sa k nemu do sídla súdu. Táto kategória odsúdených má často pobyt na neznámom mieste, pracuje v zahraničí, resp. nepreberá predvolania atď. Bežne sa v praxi stáva, že odsúdený sa nedostavuje na predvolania probačného a mediačného úradníka, resp. právni zástupcovia odsúdených kontaktujú probačného a mediačného úradníka s požiadavkou, aby ich klienta neobmedzoval a pod. Úprava § 50 v aktuálnom znení je neefektívna a míňa sa účinku. Navrhuje sa umožniť súdu uložiť sankcie podľa § 51 ods. 3 a 4 len ak zároveň nariadi probačný dohľad, tzn. zmocní probačného a mediačného úradníka na overovanie dodržiavania uložených sankcií a kontakt s povinnou osobou.
Ponecháva sa však možnosť uložiť páchateľovi povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a povinnosť zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ktorej splnenie bude overovať súdny tajomník.
Primerane sa upravuje aj § 50 odsek 4, teda možnosti ďalšieho postupu pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo počas skúšobnej doby preukázané, že odsúdený nedodržiaval stanovené podmienky. Ponecháva sa možnosť súdu uložiť doposiaľ neuložené obmedzenia/povinnosti, avšak len so súčasným „nariadením“ probačného dohľadu a možnosť predĺžiť skúšobnú dobu. Keďže podľa § 51 ods. 5 je počas probačného dohľadu páchateľ povinný strpieť kontrolu technickými prostriedkami, je zachovaná aj táto možnosť (taktiež len v rámci ustanovenia probačného dohľadu). Naopak, v záujme zachovania jasného rozdelenia postupu pri „alternatívnom trestaní“ sa neumožňuje súdu ukladať obmedzenia a povinnosti alebo nariadiť kontrolu technickými prostriedkami (ktorú realizuje probačný a mediačný úradník), ak nie je zároveň ustanovený probačný dohľad. Korešponduje to aj s racionálnym využívaním technických prostriedkov – dodržiavanie povinností, ktoré bude možné uložiť pri podmienečnom odsúdení bez probačného dohľadu (náhrada škody, zaplatenie dlhu a zaplatenie zameškaného výživného) nemožno kontrolovať technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.
K bodu 3

Navrhuje sa precizovanie dotknutých ustanovení v súlade s § 68 ods. 4. Účelom týchto ustanovení je zaistiť, aby nedošlo k osvedčeniu zo zákona, ak súd nemôže rozhodnúť o neosvedčení, pretože je povinný počkať, kým iný súd právoplatne skončí trestné konanie o skutku spáchanom v rámci skúšobnej doby, ktorý je dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení.
K bodu 4

Navrhuje sa precizovanie znenia § 51 ods. 7 Trestného zákona, nakoľko súčasné znenie ustanovenia je nelogické a nepresné. V čase, keď druhý súd rozhoduje o započítaní nevie a ani nemôže vedieť, či v tej skúšobnej dobe viedol odsúdený riadny život, nakoľko prvý súd ešte nemohol rozhodnúť o osvedčení alebo neosvedčení. Súčasne sa navrhuje vypustiť odkaz na úhrnný trest, nakoľko úhrnný trest sa ukladá v jednom konaní pričom nedochádza k zrušeniu skoršieho rozsudku, teda ani žiadne započítanie neprichádza do úvahy. Namiesto uvedeného sa navrhuje doplniť odkaz na spoločný trest, pri ktorom sa výrok o treste skoršieho rozsudku ruší.
K bodu 5

Povinnosť uvedenú v ustanovení § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, resp. aktivity s nimi spojené sa v praxi ukladajú aj osobám, ktoré nie sú mentálne a osobnostne schopné sa ich zúčastniť, takže sa tieto povinnosti stávajú nevykonateľnými. Z uvedeného dôvodu je vhodné a účelné, aby probační a mediační úradníci, ako odborníci v tejto oblasti posúdili, či je opatrenie, ktoré chce sudca použiť v danom prípade vhodné, resp. či je v danom prípade vo vzťahu k páchateľovi vhodnejšie a účinnejšie použitie iného opatrenia. Probační a mediační úradníci budú disponovať jednoduchým nástrojom, prostredníctvom ktorého možno vykonať základnú identifikáciu vhodnosti uloženej povinnosti/obmedzenia páchateľovi trestného činu. Nepôjde o záväzný záver pre sudcu, správa od probačného úradníka bude mať odporúčací charakter s cieľom predísť uloženiu jednoznačne nevhodnej sankcie pre klienta (resp. i zapojenie klienta nevhodného pre skupinovú aktivitu).
K bodu 6

Návrhom sa reaguje na poznatky aplikačnej praxe v zmysle, ktorých bolo identifikované správanie kontrolovaných osôb, ktorým sa snažia docieliť marenie kontroly technickými prostriedkami, a tým aj mariť preukázanie nedodržiavania podmienok uloženého trestu, povinností alebo obmedzení. Právny poriadok však nijako neupravuje sankciu za takéto správanie a neprispieva tak k motivácii páchateľov trestných činov dodržiavať prevádzkové pokyny pre kontrolu technickými prostriedkami. Z uvedeného dôvodu sa výslovne upravuje,
7
že dôvodom pre premenu trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody môže byť aj marenie výkonu kontroly technickými prostriedkami. Primerane sa dopĺňa i zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.
K bodu 7

Navrhuje sa upraviť, aby sa do doby výkonu trestu zákazu činnosti nezapočítavala popri dobe výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody ani doba výkonu väzby.
K bodu 8

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladiť vymedzenie rodinného príslušníka občana členského štátu Európskej únie s právnou úpravou zakotvenou v zákone č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň navrhovanou úpravou dochádza k odstráneniu transpozičného nedostatku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES, ktorý bol Slovenskej republiky vytknutý zo strany Európskej komisie.
K bodu 9

Odstránenie „kolízie“ lehoty pre podmienečné prepustenie pri odsúdenom za prečin a lehoty pre možnosť premeny trestu odňatia slobody (ďalej len „TOS“) na trest domáceho väzenia (ďalej len „TDV“). V súčasnosti možno premeniť (okrem splnenia ďalších podmienok) TOS po vykonaní jeho 1/3, ak zároveň zvyšok trestu nie je dlhší ako 2 roky a len so súhlasom odsúdeného. V prípade uloženého 12 mesačného TOS možno takýto trest premeniť po vykonaní 4 mesiacov, pričom podmienečne prepustiť možno na slobodu odsúdeného po 6 mesiacoch. V uvedenej situácii je odsúdený len vo výnimočných prípadoch motivovaný súhlasiť s premenou trestu na TDV, kedy by po prepustení z ústavu vykonával trest „na slobode“, avšak zvyšných 8 mesiacov by bol pod prísnou kontrolou, ak po 6 mesiacoch výkonu trestu ho možno prepustiť bez závažnejších zásahov do jeho života. Najväčší časový rozdiel (cca 6 mesiacov) medzi možnosťou opustiť ústav pri premene TOS na TDV alebo pri podmienečnom prepustení je pri 36 mesačnom treste, pričom pri vyššej trestnej sadzbe sa rozdiel zmenšuje a pri 49-mesačnom treste dokonca možno odsúdeného skôr podmienečne prepustiť, ako mu umožniť premenu na TDV (pozri graf). Uvedený stav je spôsobený najmä obmedzujúcou podmienkou maximálneho 2-ročného zvyšku trestu, ktorý možno vykonať formou TDV.
V prípade možnosti vykonať zvyšok trestu vo forme TDV v dĺžke 3 roky sa vytvára motivačný priestor pre využitie premeny TOS na TDV – uprednostnenie pre využitím podmienečného prepustenia aj pre páchateľov odsúdených za prečin pri trestných sadzbách v dĺžke 37 až cca 60 mesiacov.





K bodu 10

Ide o vytvorenie možnosti aplikácie elektronického monitoringu pri ukladaní trestov v záujme zvýšenia úspešnosti reintegrácie páchateľa do spoločnosti. V slovenskej republike doposiaľ správanie odsúdeného po podmienečnom prepustení z výkonu TOS, teda počas skúšobnej doby nebolo kontrolované technickými prostriedkami ani iným obdobným efektívnym nástrojom. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2016 možno aj pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nariadiť kontrolu technickými prostriedkami, čo však v praxi (v niektorých prípadoch ako príliš obmedzujúce riešenie) nie je využívané. Zároveň je vo väzenskom systéme evidované množstvo prípadov páchateľov zločinu, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody po prvý krát, pričom často ide o páchateľov, ktorí v porovnaní s páchateľmi prečinov predstavujú nižšiu mieru rizika ďalšieho zlyhania a dĺžka pobytu v ústave na výkon trestu odňatia slobody ovplyvňuje úspešnosť ich následnej reintegrácie do spoločnosti. Kratší, resp. nevyhnutne dlhý pobyt odsúdeného vo výkone TOS napomáha úspešnej resocializácii páchateľa a zároveň u prvotrestaných páchateľov je vyšší predpoklad ich úspešného začlenenia do spoločnosti v porovnaní s viacnásobne trestanými páchateľmi menej závažných prečinov. „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že dlhodobé uväznenie vplyvom procesu prizonizácie znižuje, ba až znemožňuje pravdepodobnosť úspešnej reintegrácie po prepustení (napr. v oblasti sociálnych vzťahov). Pôsobí negatívne na formovanie sociálne žiaducich vzorcov správania, znižuje účinnosť resocializačných zámerov a postihuje i tzv. prosociálny typ odsúdených. Je však potrebné zachovávať veľkú opatrnosť pri zovšeobecňovaní procesu prizonizácie, ako sa tradične zdôrazňuje v niektorých spisoch v odbore väzenskej sociológie. Možno očakávať, že pravdepodobnosť zlyhania vo viacerých podstatných sférach sociálneho života – v profesii, partnerskom i občianskom živote – sa zvýši s dĺžkou uväznenia.“ (Dlouhodobé tresty odnětí svobody, Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 2004, str. 131 a 144). Odborná literatúra taktiež uvádza, že „Ako relatívne spoľahlivý prediktor recidívy sa tiež v tomto prípade ukázala predchádzajúca kriminálna kariéra. U odsúdených, ktorí do vzorky vstupovali ako prvopáchatelia, sme nový záznam v Registri objavili len v 6, 3 % prípadov, pričom pri jedincoch s opakovanou skúsenosťou s trestnou činnosťou v 76,6 % prípadov. Podstatnejšie rozdiely neboli zaznamenané medzi jedincami so skúsenosťou s výkonom trestu odňatia slobody (nové odsúdenie u 68,6% z nich) a tými, ktorí vo výkone trestu doposiaľ neboli (64,0 %), naopak skúsenosť s premenou alternatívneho trestu na trest odňatia slobody signifikantný význam mala.“ (Zaměstnání jako faktor desistence, Jan Tomášek a kol., Institut pro kriminologii a sociální prevenci, Praha 2017)
Navrhuje sa preto možnosť výlučne na návrh riaditeľa príslušného ústavu (tzn. nie na návrh odsúdeného) prepustiť osobu odsúdenú za spáchanie zločinu už po výkone 1/2 TOS, ak bude zároveň pre účely dohľadu nad správaním odsúdeného v skúšobnej dobe nariadená kontrola technickými prostriedkami. Návrh na podmienečné prepustenie takéhoto odsúdeného bude podávať riaditeľ ústavu po posúdení prípadu umiestňovacou komisiou, ktorej predsedom je vedúci oddelenia výkonu trestu a členmi komisie sú pedagóg, psychológ, lekár, sociálny pracovník, príslušník zboru z organizačno-právneho oddelenia, úseku zamestnávania, výroby a odbytu, preventívno-bezpečnostnej služby, oddelenia ochrany a obrany alebo ďalší príslušníci zboru alebo zamestnanci zboru určení riaditeľom ústavu. Ak nebudú splnené materiálno-technické podmienky pre použitie kontroly technickými prostriedkami, resp. iné stanovené podmienky, podmienečné prepustenie po 1/2 vykonaného trestu nebude možné. V takom prípade bude možné využiť inštitút podmienečného prepustenia po vykonaní 2/3 TOS, pričom je tiež možné využiť kontrolu technickými prostriedkami, ak je to vhodné.

K bodu 11
Navrhuje sa nový odsek 3 z dôvodu súčasnej absencie právnej úpravy; v súčasnosti nie je upravené ako sa má posudzovať splnenie lehoty k podmienečnému prepusteniu v prípadoch, keď odsúdený vykonáva viac trestov odňatia slobody po sebe. Rozdielne výklady sú citeľné najmä v prípadoch, keď odsúdený má zároveň dovykonať zvyšok trestu, z ktorého opätovné podmienečné prepustenie nie je podľa § 68 ods. 5 Trestného zákona možné. Odsúdený v rovnakom postavení tak majú rozdielne podmienky, len v závislosti od toho, aké poradie výkonu trestov stanoví ústav na výkon trestu odňatia slobody a kedy bolo ústavu doručené nariadenie výkonu trestu. Návrh reflektuje stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR uverejnené pod č.16 v zbierke 2/2011.
K bodu 12

Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy, aby súd rozhodol o výkone zvyšku trestu odňatia slobody tak, že výkony trestov budú nasledovať plynule za sebou. V praxi dochádza k prípadom, kedy odsúdený vykoná trest odňatia slobody v inej trestnej veci, ktorá je príčinou na vyslovenie jeho neosvedčenia v skúšobnej dobe, je však prepustený na slobodu, nejaký čas (niekoľko mesiacov, dokonca aj rokov) je na slobode, a až potom súd rozhoduje o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a výkone zvyšku trestu odňatia slobody. Takýto nekonzistentný postup spôsobuje, že súd musí robiť navyše úkony na dodanie odsúdeného do výkonu trestu, ale najmä narúša právnu istotu daného človeka a jeho zapojenie do riadneho života.
K bodom 13 a 14

Dostavovanie sa odsúdeného k probačnému a mediačnému úradníkovi po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako i každé oznamovanie vzdialenia sa z miesta pobytu je dlhodobo problematickou oblasťou výkonu ochranného dohľadu. Navrhuje sa doplniť lehotu, v ktorej sa má odsúdený prihlásiť na príslušnom súde podľa miesta svojho pobytu. Zároveň sa ako skúmané kritérium navrhuje použiť aktuálny, teda skutočný pobyt odsúdeného, nie formálny údaj, ktorý nezodpovedá potrebám účinného výkonu ochranného dohľadu, resp. dohliadaniu nad jeho priebehom.
K bodom 15 a 16

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 17.
K bodu 17

V praxi nie sú ojedinelé prípady, kedy osoby bez odbornej kvalifikácie vykonávajú za úplatu činnosti, ktoré svojim obsahom napĺňajú činnosti, ktoré zákon osobitne reguluje. Regulácia sa týka napríklad tzv. slobodných povolaní (architekt, advokát, audítor, lekár, lekárnik, veterinár, stavebný inžinier, daňový poradca, patentový zástupca) ako aj regulovaných činností súdnych exekútorov a notárov. Navrhuje sa preto, aby toto konanie predstavovalo kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného podnikania.

K Čl. III
(Trestný poriadok)
K bodu 1

V prípadoch porušenia ochranného dohľadu sa aplikuje na území SR nejednotný postup, absentuje súvisiaca právna úprava a teda nie je jednoznačne určený mandát probačného a mediačného úradníka pre postup pri marení dotknutého úradného rozhodnutia. Navrhovaná zmena určuje postup pre dané prípady, odbremení sudcu od administratívnych úkonov, urýchli proces prejednania marenia ochranného dohľadu a posilní sa taktiež oblasť terciárnej prevencie.
K bodu 2

S prihliadnutím na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhuje upraviť nároky psychológa, ak je pribratý k úkonu trestného konania v čase, za ktorý mu nepatrí náhrada mzdy alebo iný preukázateľný príjem, napr. cez víkend alebo sviatok, prípadne v nočných hodinách. Navrhuje sa, aby v takom prípade mal nárok na odmenu, ktorej výška bude určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
K bodom 3, 17 a 18

Navrhuje sa zmena právnej úpravy s cieľom zamedziť účelovým námietkam obvinených v otázke zaujatosti sudcu/senátu, ktorý rozhodoval o obvinenom, spoluobvinenom alebo o iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia. V tomto kontexte sa súčasne precizujú ustanovenia o konaní o dohode o vine a treste a to tým spôsobom, aby pri popise skutku v rámci konania o vine a treste nebola narušená zásada podľa § 2 ods. 4 k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú. Obdobná úprava sa navrhuje vo vzťahu k možnosti skončenia veci aj len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených samostatne.
K bodom 4 a 5

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 3; potreba zmeny vnútorných odkazov.
K bodu 6

S cieľom zabezpečenia rovnomerného ustanovovania obhajcov sa navrhuje doplniť odkaz na použitie programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti pri ustanovovaní obhajcov ex offo. Návrhom sa reaguje na podnety zástupcov advokátov, ktorý poukazujú na prax niektorých súdov, ktorý pri ustanovovaní obhajcov ex offo nepostupujú podľa § 30 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v zmysle ktorého „pri ustanovovaní obhajcov sa dbá na to, aby boli advokáti ustanovovaní za obhajcov rovnomerne“.
K bodu 7

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa navrhuje v prípade, že zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva, sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov advokátov. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť poškodenému, ktorý je v týchto prípadoch maloletý adekvátnu právnu pomoc v trestnom konaní na riadne uplatňovanie jeho práv a podávanie opravných prostriedkov osobou, ktorá má na to adekvátne právnické vzdelanie.
K bodom 8 a 9

Uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, nakoľko realizácia zápisníc v podobe upravenej v § 58 Trestného poriadku nie je vhodná pre oblasť probácie a mediácie, kde ide o mimosúdne riešenie sporov. Predmetné ustanovenie na niektorých okresných súdoch probační a mediační úradníci realizujú vo vzťahu k probácii a mediácii, kde dochádza k protichodným účinkom vo vzťahu k cieľom jednotlivých inštitútov, pričom probačný a mediačný úradník sa stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa. V praxi sa v zaobchádzaní s obvinenými, obžalovanými a odsúdenými z jednotlivých probačných stretnutí realizujú napr. len záznamy zo stretnutia, úradné záznamy, ak ide o mimoriadnu situáciu, priebežné správy, záverečné správy alebo podnety a návrhy na premenu trestu atď. Ten istý problém sa dotýka aj inštitútu trestnej mediácie, kde nie je žiaduce, aby sa realizovala zápisnica podľa ustanovenia § 58 Trestného poriadku, nakoľko ide formu mimosúdneho riešenia sporu, kde rozhovory sú dôverné, len výsledok je spoločne deklarovaný vo forme dohody a návrhu na zmier alebo podmienečne zastavenie trestného stíhania. V nadväznosti na vyššie uvedené sa navrhuje do Trestného poriadku nové ustanovenie § 58a, ktoré osobitne upravuje zaznamenávanie úkonov probácie a rovnako aj zaznamenávanie výsledku mediácie.
K bodu 10

Prax si vyžaduje, aby aj v prípadoch, keď dohľad probačného a mediačného úradníka je posilnený elektronickým monitoringom a obvinený opakovane porušuje povinnosti upravené osobitným predpisom (§ 28 zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami) s úmyslom mariť výkon kontroly, vyhnúť sa dohľadu a tým zamedziť možnosti súdu preukázať porušovanie povinností/obmedzení uložených rozhodnutím, mohol príslušný orgán rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby. Uvedené ustanovenie bude motivovať kontrolovanú osobu vzdať sa konania, ktorým by rušila priebeh kontroly a poskytovať súčinnosť probačnému a mediačnému úradníkovi.
K bodom 11 a 12

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 13.
K bodu 13

Ako motivačný faktor pre dodržiavanie pravidiel spoločnosti sa dopĺňa dôvod pre prepadnutie peňažnej záruky. Ide najmä o možnosť postihu obvineného (napr. recidívny zlodej a bitkár), ktorý po prepustení na kauciu síce nespácha trestný čin, ani formálne neporuší uložený zákaz/povinnosť/obmedzenie, ale inak nevedie riadny život, napr. pácha priestupky proti majetku alebo proti občianskemu spolunažívaniu.
K bodu 14

V súčasnosti nedisponujeme právnou úpravou týkajúcou sa prípadov obvinených, ktorým boli uložené povinnosti/obmedzenia, a ktorí sú zároveň podrobení kontrole technickými prostriedkami a požadujú výnimku. Ide o bežné životné situácie, ktoré však môžu mať dopad na dodržiavanie uložených povinností/obmedzení a výkon kontroly technickými prostriedkami. V prípadoch odsúdeného a nariadeného výkonu trestu domáceho väzenia môže posúdiť a rozhodnúť o udelení výnimky až na 48 hodín priamo probačný a mediačný úradník. V prípade obvineného však takáto možnosť neexistuje a možné je len prerušenie kontroly technickými prostriedkami podľa § 22 zákona č. 78/2015 Z. z., pri ktorom je potrebné odinštalovať technické zariadenia. Ide o prípady, kedy sa pri vyšetrení využíva medicínska technika, je často nevyhnutné, aby v čase takéhoto vyšetrenia obvinený nemal na tele umiestnené osobné identifikačné zariadenie (obvinený vopred oznámi probačnému a mediačnému úradníkovi, že absolvuje lekárske vyšetrenie, napr. CT, rádiologické vyšetrenie a pod.)
Navrhovanou zmenu však bude možné riešiť i situácie, kedy z dôvodu životnej situácie by mohlo dôjsť k porušeniu uložených obmedzení/povinností, avšak nie je nevyhnutné/potrebné odinštalovanie technických zariadení. Je preto vhodné, aby v takýchto prípadoch obvineného bolo možné dočasne udeliť výnimku zo samotného dodržania uloženej povinnosti/obmedzenia vo vymedzenom čase, ak je to potrebné. V kontexte nahradenej väzby je však žiaduce, aby o tejto možnosti rozhodoval sudca.
K bodu 15

Návrh reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zabezpečením psychológa alebo znalca k výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Navrhovanou zmenou sa upúšťa od obligatórnej prítomnosti psychológa a znalca pri výsluchu obzvlášť zraniteľnej obete. Zároveň sa rozširuje možnosť prizvať na výsluch obzvlášť zraniteľnej obete aj zástupcu organizácie na pomoc poškodeným. Prítomnosť týchto osôb alebo niektorej z nich na takomto výsluchu bude vyhodnotená na základe individuálnych potrieb obete, ktorú uskutoční príslušný policajt. Zotrvávanie na doterajšej obligatórnej povahe právnej normy je z hľadiska aplikačnej praxe kontraproduktívne.
K bodu 16

S ohľadom na navrhovanú zmenu ustanovenia § 134 ods. 4 Trestného poriadku (bod 11), ktorou dochádza k zúženiu počtu výsluchov, ku ktorým je potrebné obligatórne pribrať psychológa alebo znalca alebo zástupcu organizácie na pomoc poškodeným, sa navrhuje zmena § 135 ods. 1 Trestného poriadku, tak aby bola zaručená osobitná ochrana maloletých poškodených, ak sú vypočúvaní ako svedok o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na ich vek, vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku opakovanej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti.
K bodu 19

S ohľadom na identifikované problémy aplikačnej praxe v súvislosti so zmenami v zložení senátu, ktoré majú za následok nevyhnutnosť opakovania hlavného pojednávania, čo vedie k neúmernému predlžovaniu súdnych konaní, sa navrhuje zmena právnej úpravy v tom význame, že zmena jedného člena senátu nevytvára zákonnú prekážku pokračovania v hlavnom pojednávaní, pokiaľ samotný nový člen senátu to nepovažuje za potrebné.

Uvedená zmena sa netýka zmeny v zložení senátu v osobe predsedu senátu, ak ide o senát zložený zo sudcu a prísediacich. Navrhovaná zmena nemá v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva dopad na zachovanie zásady bezprostrednosti a ústnosti konania pred súdom, naopak prispeje k plynulosti trestného konania a zamedzí opätovnému vykonávaniu svedeckých výpovedí a dôkazov, ktoré už boli v súdnom konaní raz vykonané.
K bodu 20

Ide o odstránenie obsolentnej časti ustanovenia, keďže ochranné opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku (§ 83a a 83b) boli z Trestného zákona vypustené zákonom č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016.
K bodu 21

S ohľadom na rešpektovanie ústavného práva na zákonného sudcu sa navrhuje doplnenie právnej úpravy v súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu a to tak, že odvolací súd môže rozhodnúť o prejednaní a rozhodnutí v inom zložení senátu len v prípade, ak existujú pre takéto rozhodnutie dôležité dôvody (napr. ako pri odňatí a prikázaní veci podľa § 23 Trestného. poriadku).
K bodu 22

Pomerne často sa v praxi stáva, že na základe súčasného znenia sudcovia vyžadujú, aby v rámci predbežného šetrenia probačný a mediačný úradník požiadal obvineného, aby si zabezpečil od lekára potvrdenie, že je spôsobilý vykonávať trest povinnej práce. Za uvedený úkon obvinený musí lekárovi zaplatiť od 5 do 15 eur. Keďže takýto doklad obvinený nemusí predkladať počas pojednávania v rámci rozsudku, nie je odôvodnené požadovať ho pri trestnom rozkaze. Cieľom inštitútu predbežného šetrenia pri treste povinnej práce je primárne vysvetliť obvinenému podmienky trestu povinnej práce, získať jeho stanovisko, či s takýmto trestom súhlasí a ak áno, tak podľa vopred nastaveného dotazníka získať ďalšie relevantné informácie za účelom vykonateľnosti trestu povinnej práce. Až na základe uvedeného probačný a mediačný úradník spracuje správu pre sudcu alebo prokurátora, kde o. i. konštatuje napr., že odsúdený uviedol, že nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone trestu povinnej práce atď. Keďže dôjde k osobnému stretnutiu medzi obvineným a probačným a mediačným úradníkom, tým dokážeme eliminovať to, že takýto trest bude uložený imobilnému, invalidnému obvinenému alebo ktorý trpí vážnym ochorením, je dlhodobo PN a pod. Zároveň sa upravuje postup v prípade tzv. superrýchleho konania, ktoré sa neraz uskutočňuje mimo obvyklého pracovného času ostatných zamestnancov. V takejto situácii je problematické (ba až nemožné) zabezpečiť správu a stanovisko probačného a mediačného úradníka, dôsledkom čoho je neukladanie tohto druhu alternatívneho trestu páchateľom zo strany sudcov pre prípravné konanie, hoci do prijatia novely zákonom č. 78/2015 Z. z. bol tento trest v rámci konania podľa § 348 Trestného poriadku ukladaný.
K bodu 23

Účelom navrhovanej zmeny je zrýchlenie a administratívneho procesu rozhodovania o premene zvyšku trestu odňatia slobody, čo v konečnom dôsledku môže motivovať odsúdeného k uprednostneniu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia pred možnosťou podmienečného prepustenia. Súčasťou návrhu zákona je i novelizačný článok, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 78/2015 Z. z. tak, že žiadosť na vykonanie predbežného šetrenia môže dať i riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody ešte pred podaním návrhu na premenu na súd, čo odbremení sudcu v príslušnej administratíve - nemusí po doručení takéhoto návrhu na premenu zabezpečovať predbežné šetrenie prostredníctvom probačného a mediačného úradníka, v stanovenej lehote. Návrh riaditeľa väznice tak už bude obsahovať aj stanovisko probačného a mediačného úradníka, - správu z predbežného šetrenia, či odsúdený spĺňa príslušné zákonom stanovené podmienky pre možnosť premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.
K bodu 24

Cieľom navrhovanej úpravy je odstrániť nedostatok právnej úpravy a dosiahnuť stav, kedy súd pri premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia vydá rozhodnutie o premene trestu na trest domáceho väzenia a súčasne nariadi aj výkon tohto trestu.
K bodu 25

V praxi sa stáva, že odsúdený je prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s trestom domáceho väzenia v piatok poobede, alebo pred štátnym sviatkom a sudca v intenciách zákona žiada, aby sa odsúdený dostavil k probačnému a mediačnému úradníkovi do 24 hodín, čo v praxi nie je vždy možné z objektívnych dôvodov zabezpečiť. Napriek tomu, že § 63 Trestného poriadku upravuje počítanie lehôt a prípad, kedy koniec lehoty pripadá na deň pracovného pokoja alebo voľna, výslovne sa uvádza želaný postup aj v tomto ustanovení.
K bodu 26

Úprava súvisiaca s doplnením právnej úpravy podmienečného prepustenia s obligatórnym využitím kontroly technickými prostriedkami. Za účelom eliminovania ďalšej záťaže, ktorá by vznikala podávaním príslušných návrhov zo strany odsúdených sa títo z navrhovacieho „oprávnenia“ vylučujú. Personál Zboru väzenskej a justičnej stráže je pri zaobchádzaní s odsúdenými počas pobytu v ústave spôsobilý identifikovať prípady, v ktorých by ďalší, niekoľkoročný pobyt v ústave mal vplyv na následnú úspešnú reintegráciu odsúdeného do spoločnosti. Možnosť podať návrh na podmienečné prepustenie sa preto v takýchto prípadoch ponecháva výlučne riaditeľovi ústavu.
K bodom 27 a 28

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s prečíslovaním odsekov v § 415.
K bodu 29

V praxi dlhodobo pretrváva nejednotný výklad súdov k príslušnosti pre nariadenie uloženého ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania. Vznikajú tak situácie, kedy probačný a mediačný úradník, ktorý by mal reálne zabezpečiť výkon ochranného dohľadu nemá na túto činnosť mandát - „nariadenie“ a jeho upozornenia, že takto uložený ochranný dohľad nebol nariadený, súdy ignorujú. Stáva sa preto opakovane, že takéto nariadenie niekedy vôbec nie je doručené probačnému a mediačnému úradníkovi, resp. je mu doručené s nezanedbateľným omeškaním, po uplynutí 1 – 2 mesiacov od okamihu, kedy mal začať výkon ochranného dohľadu.
K bodu 30

Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby medzinárodný zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.
K bodu 31

Ustanovuje sa, že štát znáša trovy obvineného, ktoré vznikli s plnením obmedzení a povinností uložených podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, ak ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy je možné od uloženia povinnosti uhradiť tieto trovy celkom alebo čiastočne upustiť. Uvedené ustanovenie má pokrývať najmä prípady neúmerne vysokých nákladov spojených s probačným programom, uloženou povinnosťou alebo obmedzením v pomere k životnej situácii obvineného/odsúdeného, ktoré by tak boli v hrubom nepomere, resp. prípady obvinených, ktorí nemajú majetok. Dôvody hodné osobitného zreteľa posúdi súd, pričom skutočnosť, že obvinený nemá dostatočné prostriedky musí sám preukázať.
K Čl. IV
(zákon č. 528/2005 Z. z.)
K bodu 1

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe sa explicitne ustanovuje, že mladistvý odsúdený je povinný za kalendárny mesiac odpracovať 15 hodín.
K bodu 2

Navrhovanú zmenu si vyžaduje aplikačná prax. Na jednotlivých okresných súdoch túto činnosť realizujú probační a mediační úradníci, ale i sudcovia alebo vyšší súdni úradníci, pričom zákon tento úkon probačnému a mediačnému úradníkovi ani neumožňuje. Cieľom je zjednotenie činnosti v rámci Slovenskej republiky - navrhovaná zmena odbremení sudcu alebo vyššieho súdneho úradníka v zabezpečovaní formálnej administratívnej činnosti. Umožní probačnému a mediačnému úradníkovi flexibilnejšie si plánovať termíny jednotlivých stretnutí, ktoré nebudú v kolízii s príchodom odsúdeného, ktorý sa podľa súčasnej právnej úpravy môže bez predchádzajúceho oznámenia/dojednania dostaviť na okresný súd kedykoľvek počas lehoty siedmych dní od doručenia predvolania. Zároveň sa z praktických organizačno-technických dôvodov vymedzuje počítanie lehoty, ktorú tvoria len pracovné dni.

K bodu 3

Navrhovanou úpravou sa zosúlaďuje znenie dotknutého ustanovenia v nadväznosti na zavedenie možnosti uzatvoriť s poskytovateľom práce písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce aj vo forme rámcovej zmluvy.
K bodu 4

Pri realizácii trestu povinnej práce na území Slovenskej republiky je prax nejednotná. Pre vykonanie každého trestu povinnej práce je nevyhnutné uzatvorenie písomnej dohody medzi poskytovateľom práce a príslušným okresným súdom. Prax v jednotlivých obvodoch je rôzna - v niektorých sa využíva ako efektívna pomôcka i tzv. "generálna dohoda" následne vykonávaná individuálnou dohodou pre konkrétny prípad, v iných len generálna a naopak. Aplikačná prax preukázala, že ak je dostupný stabilný poskytovateľ práce, nie je potrebné vyhotovovať dohodu, teda zmluvu osobitne pre každý jednotlivý prípad výkonu trestu povinnej práce. Tým sa odbremení administratívne zaťaženie na strane súdu, ale i poskytovateľa práce a v konečnom dôsledku sa dosiahne i zníženie nákladov na túto činnosť. Navrhovanou zmenou sa vytvára priestor pre odstránenie časti administratívnej činnosti a zároveň možnosť flexibilnejšie reagovať na prípadné zmeny, ktoré nastanú počas výkonu trestu, či na strane poskytovateľa práce alebo odsúdeného.
K bodu 5

Aplikačná prax preukázala, že nie vždy je možné napr. v spolupráci s jedným poskytovateľom práce preradiť odsúdeného na iný druh práce, ak si to situácia vyžaduje, čím nastáva komplikácia pre ďalší nerušený výkon trestu. Umožňuje sa zmena poskytovateľa práce odsúdenému, ak pôvodný poskytovateľ práce nedokáže poskytnúť taký druh práce, ktorý by odsúdený dokázal ďalej vykonávať. Zároveň sa dopĺňa možnosť odsúdeného preukázať zdravotný stav nevhodný pre výkon trestu potvrdením o pracovnej neschopnosti, nielen formou lekárskej správy.
K bodu 6

V praxi sa preukázalo, že ak bez zavinenia odsúdeného nebol výkon trestu nariadený do troch rokov, tak sa tento trest nenariadi ani po piatich rokoch. Z odborného a vecného hľadiska možno konštatovať, že ak sa odsúdenému nariadi výkon trestu povinnej práce po uplynutí viac ako troch rokov od odsúdenia, trest už neplní svoj účel ani cieľ. Nariadenie výkonu trestu po tejto dobe možno považovať za kontraproduktívnu, nie preventívnu a resocializačnú činnosť.
K bodu 7

Zmenu si vyžaduje už dlhoročná prax a skúsenosť v tejto oblasti, nakoľko ak probačný a mediačný úradník predloží predsedovi senátu správu o tom, že odsúdený zavinene nevykonáva trest povinnej práce už niekoľko mesiacov, predseda senátu sa na niektorých okresných súdoch takýmto návrhom nezaoberá aj niekoľko rokov. Tým sa zvyšuje náročnosť na finančné náklady, ktoré je potrebné vynakladať v súvislosti s opakovaným preverovaním, kde sa odsúdený nachádza, resp. dožiadaniami od poskytovateľa práce, či odsúdený nastúpil na trest povinnej práce, čo pôsobí negatívne najmä na poskytovateľov práce a odrádza ich od ďalšej spolupráce. Z dôvodu nedostatkov v interných procesoch sa stráca efektivita a
19
resocializačný aspekt tohto alternatívneho trestu. Zavádza sa 90-dňová lehota, v ktorej musí predseda senátu o premene rozhodnúť.
K čl. V
(zákon č. 154/2010 Z. z.)
Navrhuje sa osobitne upraviť príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu vo vykonávacom konaní, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z iného členského štátu v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu, a to predsedom senátu nadriadeného súdu. V aplikačnej praxi nastali situácie, kedy zákonné podmienky pre vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu boli splnené už v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody, kedy však prvostupňový súd ešte nedisponoval príslušným trestným spisom. V snahe zamedziť sporom o príslušnosť na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu medzi nadriadeným a prvostupňovým súdom v týchto špecifických prípadoch sa navrhuje, aby európsky zatýkací rozkaz na účely dodania do výkonu trestu odňatia slobody mohol vydať aj predseda senátu nadriadeného súdu.
K Čl. VI
(Zákon č. 78/2015 Z. z.)
K bodu 1

Aplikačná prax preukázala, že môže dôjsť k správaniu kontrolovaných osôb, ktorým sa snažia docieliť marenie kontroly technickými prostriedkami, a teda i mariť preukázanie nedodržiavania uloženého trestu, povinností alebo obmedzení. Právny poriadok však nijako neupravuje sankciu za takéto správanie a neprispieva tak k motivácii páchateľov trestných činov dodržiavať prevádzkové pokyny pre kontrolu technickými prostriedkami, ak bola nariadená. Z uvedeného dôvodu sa definuje nežiaduce správanie kontrolovaných osôb vo vzťahu k samotnej kontrole bez ohľadu na to, či obsahovo dochádza zároveň k naplneniu znakov bezpečnostného incidentu, teda porušovaniu povinností, obmedzení alebo zákazov uložených v rozhodnutí súdu. Primerane sa tiež dopĺňa § 53 Trestného zákona, ktorý upravuje trest domáceho väzenia.
K bodu 2

V aplikačnej praxi nastávajú prípady, v ktorých sa ako vhodné javí uloženie viacerých obmedzení/zákazov/povinností s požiadavkou na kontrolu ich dodržiavania technickými prostriedkami, pričom však ide o kombináciu takých obsahovo odlišných sankcií, že ich súčasnú kontrolu nemožno technicky zabezpečiť zariadením na kontrolu prítomnosti (domáca stanica). Ide najmä o kombináciu povinnosti zdržiavať sa v domácnosti (resp. škole, práci a pod.) vo vymedzenom čase a zákazu vstupovať do určených lokalít, priblížiť sa k osobe a pod., resp. požiadavka na súčasné overovanie pohybu kontrolovanej osoby v čase, kedy nie je povinná zdržiavať sa v domácnosti alebo na inom určenom mieste. Navrhovanou zmenou ustanovenia sa umožňuje súdu využiť na kontrolu zariadenie na určenie polohy kontrolovanej osoby (GPS zariadenie) v prípadoch, kedy je to účelné – pri potrebe „sledovať“ dodržiavanie rôznych ukladaných povinností/obmedzení/zákazov.
K bodu 3

V súvislosti s uložením zákazu kontrolovanej osobe požívať alkoholické nápoje sa navrhuje doplniť kontrolu technickým prostriedkom podľa § 3 ods. 1 písm. a), t. j. osobným identifikačným zariadením (náramok). Kontrola výlučne prostredníctvom zariadenia kontroly požitia alkoholu sa ukázala v týchto prípadoch ako neúčelná, nakoľko toto zariadenie nie je bez súčasného použitia osobného identifikačného zariadenia spôsobilé určiť, či sa daná osoba nachádza v jeho blízkosti.
K bodom 4 a 5

Účelom navrhovanej zmeny je skrátenie a zefektívnenie celého procesu (ťažisková je najmä časť inštitútu predbežného šetrenia) premeny zvyšku nepodmienečného trestu odňatia slobody na trest domáceho väznenia, ale napr. i nahradenia väzby probačným dohľadom. V týchto prípadoch dochádza k úzkej spolupráci súdu (probačného a mediačného úradníka) a Zboru väzenskej a justičnej stráže (povereného príslušníka v príslušnom ústave). Je vhodné, aby takáto spolupráca bola administratívne jednoduchá a realizovaná bez zbytočných úkonov, čo vytvorí priestor pre skrátenie celého administratívneho postupu a prípravy podkladov pre rozhodnutie súdu. Preto sa navrhuje, aby v prípadoch premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia bol sám riaditeľ príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody oprávnený dať pokyn probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. V prípade prípravy rozhodnutia o nahradení väzby s nariadením kontroly technickými prostriedkami si spolupráca vyžaduje, aby príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže určené tlačivá, poučenia odovzdal dotknutej osobe, ktorá sa nachádza vo výkone väzby. O takúto spoluprácu požiada probačného a mediačného úradníka, ktorý zabezpečuje realizáciu predbežného šetrenia. Predmetná navrhovaná úprava je spôsobilá skrátiť realizáciu predbežného šetrenia v závislosti od druhu režimu kontroly technickými prostriedkami z 1 mesiaca na jeden až päť dní. Zároveň dôjde k odbremeneniu sudcu, ktorému bude pri premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väznenia predložený návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody na premenu už s vykonaným predbežným šetrením a všetkými podkladmi pre rozhodnutie bez potreby zabezpečenia ďalších súvisiacich úkonov, teda bez ďalšieho zdržania sa tým, že riaditeľ podá návrh len v prípade, ak je výsledok predbežného šetrenia odporúčací, resp. sú splnené všetky materiálno-technické podmienky pre premenu trestu. V prípadoch nahradenia väzby bude benefitom promptné získanie podkladov – výsledku predbežného šetrenia a teda možnosť flexibilnejšieho postupu sudcu pri rozhodovaní o väzbe.
K bodu 6

V praxi môže nastať situácia, kedy dôvod prerušenia kontroly technickými prostriedkami bol založený prejednávaním inej trestnej veci voči kontrolovanej osobe. Súčasné znenie sa nezaoberá takouto situáciou. Navrhuje sa preto výslovne uviesť postup v takomto prípade.
K bodu 7

Upravuje sa oslobodenie od povinnosti podieľania sa na náhrade nákladov kontroly technickými prostriedkami, ak kontrolovanou osobou je mladistvý do dovŕšenia 18 roku veku, čím dôjde k zosúladeniu právnej úpravy náhrady trov za výkon väzby, výkonu trestu odňatia slobody a plnenie uložených obmedzení a povinností.
K bodu 8

Upravuje sa doposiaľ v predpise nedefinovaná lehota splatnosti v prípadoch, kedy kontrolovaná osoba uhrádza náklady platbami za kalendárny mesiac vykonanej kontroly. Zároveň sa vypúšťa predpoklad existujúcej dohody medzi kontrolovanou osobou a probačným úradníkom - fyzickou osobou, ktorá nie je správcom pohľadávky v súvislosti s kontrolou technickými prostriedkami, ktorá sa na základe sporného gramatického výkladu využíva v praxi. Skutočnosť, že bude náklady na kontrolu hradiť kontrolovaná osoba v mesačných platbách sa bude evidovať formou jej vyhlásenia úradným záznamom, nie zmluvou s probačným a mediačným úradníkom.
K bodu 9

Navrhuje sa možnosť uhrádzať náklady kontroly technickými prostriedkami aj vo forme mesačných preddavkov. Zároveň sa výslovne stanovuje, že príslušenstvo pohľadávok štátu podľa § 26 ods. 2 zákona č. 87/2015 Z. z., ktoré sú po lehote splatnosti sa neúčtujú a neuplatňujú. Aplikačná prax ukázala, že vymožiteľnosť týchto pohľadávok štátu po splatnosti je všeobecne veľmi nízka. Vyúčtovávaním a uplatňovaním príslušenstva pohľadávky štátu sa navyše dlžník dostane ešte do nepriaznivejšej sociálnej situácie. Z týchto dôvodov preto zákonodarca pristúpil k zmene doterajšej právnej úpravy. Dotknuté ustanovenie je v pomere lex specialis k všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K čl. VII
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2019.

V Bratislave, 22. augusta 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Gábor Gál, v. r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce)

6

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) bol predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. Nadväzuje na úpravu trestu povinnej práce v novom Trestnom zákone, ktorý bol v Národnej rade SR schválený 20.5.2005.

Trest povinnej práce je novým druhom trestu, ktorý je upravený v nových rekodifikovaných trestných kódexoch. Ide o trest, ktorý je alternatívou k trestu odňatia slobody pri menej závažných trestných činoch, ktoré nový Trestný zákon vymedzuje hornou hranicou trestnej sadzby do 5 rokov.

Samotný výkon trestu povinnej práce nie je obsiahnutý v procesnom predpise – Trestnom poriadku – tento odkazuje na úpravu ohľadom výkonu trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predkladaný návrh zákona.

Nové trestné kódexy obsahujú nové druhy trestov, ktoré predpokladajú uplatnenie probačných činností. Rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby vykonávajú probační a mediační úradníci, ktorí na jednotlivých okresných súdoch pôsobia od 1.1.2004 (na základe zákona č. 550/2003 Z.z.). Probační a mediační úradníci budú, podľa predloženého návrhu zákona, vykonávať aj kontrolu výkonu trestu povinnej práce.

Predkladaný návrh zákona ustanovuje podmienky pre výkon trestu povinnej práce, ktorý bol uložený v trestnom konaní. Upravuje typické atribúty vykonávacieho konania ohľadom trestov – nariadenie výkonu trestu, odklad výkonu trestu, prerušenie výkonu trestu a upustenie od výkonu trestu. Návrh zákona zároveň určuje podmienky, za ktorých môže dôjsť k premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (podľa čl. 18 ods. 2 nie sú nútenou prácou alebo nútenou službou práce uložené podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahradzujúci trest odňatia slobody) a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (podľa čl. 2 ods. 2 písm. c/ Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci – č. 506/1990 Zb. – nútená alebo povinná práca, ktorej používanie sa má podľa čl. 1 v dobe čo najkratšej potlačiť, nezahŕňa žiadnu prácu ani služby, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu a pokiaľ sa osoba neprenajíma ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným spoločnostiam ani súkromným právnickým osobám).

Ministerstvo financií SR vo svojom stanovisku z 11.5.2005 (č. MF/13515/2005-81) uviedlo, že „konštatovanie, že návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné financie a zamestnanosť beriem na vedomie len za predpokladu, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečia sprostredkovanie vhodnej povinnej práce odsúdeným v rámci schválených rozpočtovaných limitov výdavkov a počtov pracovníkov, vrátane prostriedkov na poskytovanie fakultatívnych príspevkov na úhradu časti nákladov na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a úrazové poistenie osôb vykonávajúcich práce v rámci výkonu trestu povinnej práce v intenciách rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Vzhľadom na uvedené žiadam dôvodovú správu doplniť o stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR k predmetnej veci. V prípade, že na zabezpečenie stanovených úloh budú potrebné pracovné sily a finančné prostriedky, žiadam, aby tieto boli pokryté finančnými prostriedkami kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR.“.

Uvedené je akceptované tým, že celá koncepcia zákona bola na základe zásadného nesúhlasu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zmenená, pričom sprostredkovanie práce na výkon trestu povinnej práce nebudú uskutočňovať jednotlivé úrady práce sociálnych vecí a rodiny, ale priamo okresné súdy.

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: zákon o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce).

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: zo Zmluvy o pristúpení SR k EÚ, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ a z materiálov o určení gestorstva za transpozíciu smerníc nevyplývajú žiadne záväzky vo vzťahu k problematike upravenej v návrhu zákona; návrh zákona je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

4. Problematika návrhu zákona

a) nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b) je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné.

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad vplyvu na verejné financie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na verejné financie.

Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomického rozvoja.

Odhad vplyvu na životné prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy vplyv na životné prostredie.

Odhad vplyvu na zamestnanosť:

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na zamestnanosť. Práce v rámci trestu povinnej práce budú vykonávané najmä v takých činnostiach, ktoré sú neatraktívne s ohľadom na druh práce alebo výšku zárobku. Pritom trest povinnej práce je trestom uloženým v trestnom konaní, ktorý musí odsúdený vykonať bez nároku na odmenu. Ide o formu nútenej práce, ktorú umožňuje Ústava SR a Dohovor o nútenej alebo povinnej práci.

Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie:

Navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K čl. IK § 1

Návrh zákona upravuje výkon trestu povinnej práce, ktorý je ukladaný v trestnom konaní. Hmotno-právne podmienky pre uloženie tohto nového druhu trestu sú obsahom § 54 a § 55 nového Trestného zákona, ktorý bol schválený Národnou radou SR 20.5.2005. Nový Trestný poriadok pritom v § 422 odkazuje ohľadom úpravy vykonávacieho konania trestu povinnej práce na osobitný zákon, ktorým je predložený návrh zákona.

K § 2

Definuje sa obsah trestu povinnej práce, pričom jeho základným atribútom je skutočnosť, že ide o práce charakterizované ich výkonom na verejnoprospešnú činnosť, resp. účely. Môžu byť vykonávané jednak v prospech štátu, vyššieho územného celku a obce, ale aj v prospech právnických osôb, ktoré sa zaoberajú verejnoprospešnými činnosťami. Tieto práce však nemôžu byť vykonávané za účelom zisku pre súkromné fyzické alebo právnické osoby.

Vykonávanie práce je významným výchovným prvkom tohto trestu a má prispieť k sociálnej a pracovnej adaptácii páchateľa.

Ustanovuje sa, že miestom výkonu práce by mal byť predovšetkým obvod okresného súdu, v ktorom má odsúdený bydlisko, keďže tento trest bude odsúdený vykonávať na slobode vo svojom voľnom čase. Pripúšťa sa však, aby so súhlasom odsúdeného bol tento trest vykonaný i mimo obvodu okresného súdu, kde má odsúdený bydlisko, napr. ak nie je možné odsúdenému okamžite poskytnúť konkrétnu prácu a mimo obvodu súdu je zvýšená ponuka týchto prác.

Ustanovuje sa minimálna hranica rozsahu prác, ktoré musí mesačne odsúdený vykonať za účelom zabezpečenia plynulosti výkonu tohto trestu. Zároveň sa ustanovuje, že výkon tohto trestu musí odsúdený vykonať osobne a bez nároku na odmenu.

K § 3

Rozhodnutím, podľa ktorého sa má vykonať trest povinnej práce, je rozsudok, resp. trestný rozkaz. K nariadeniu jeho výkonu je vždy príslušný okresný súd, v ktorého obvode má odsúdený trest vykonať. Predseda senátu súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, zašle príslušnému okresnému súdu opis rozhodnutia, a to ihneď ako sa rozhodnutie stane vykonateľným.

Navrhuje sa, aby pred samotným nariadením výkonu trestu prerokoval probačný a mediačný úradník s odsúdeným podmienky budúceho výkonu trestu. Probačný a mediačný úradník sa zameria najmä na zistenia, či odsúdený pracuje alebo je nezamestnaný, aký je jeho pracovný čas a pod. tak, aby bol nariadený vhodný druh a miesto výkonu práce.

Povinnosť okresného súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest povinnej práce vykonať, rozhodnúť o druhu práce a mieste výkonu trestu povinnej práce vyplýva z toho, že v rámci odsudzujúceho rozsudku je určená len výmera trestu povinnej práce, a to počtom hodín, ktoré je odsúdený povinný odpracovať a prípadne aj povinnosti a obmedzenia, nie však konkrétne miesto a druh práce. Súd, ktorý rozhodoval vo veci samej, nemá totiž potrebné informácie o potrebe týchto prác v mieste výkonu trestu, a pokiaľ by zákon ustanovil, že odsúdený trest vykoná v obvode súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok, znamenalo by to pre niektorých odsúdených neprimerané sprísnenie trestu, ktoré by nesúviselo s povahou a závažnosťou spáchaného činu.

K § 4

Evidenciu vhodných voľných pracovných miest na účely tohto zákona bude viesť probačný a mediačný úradník okresného súdu, ktorý bude zároveň aj prijímať žiadosti jednotlivých právnických osôb o vykonanie práce odsúdeným v rámci výkonu trestu povinnej práce. S takouto právnickou osobou pritom okresný súd uzatvorí písomnú dohodu o zabezpečení povinnej práce, kde sa upravia podrobnosti ohľadom vykonávanej práce.

Tiež sa ustanovuje informačná povinnosť pre jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovať okresnému súdu ponuku voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti vykonávanej podľa § 52 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak také miesta nie je možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie.

Kontrolu nad výkonom trestu povinnej práce bude vykonávať probačný a mediačný úradník tak, ako mu to vyplýva z § 3 zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník bude tiež kontrolovať dodržiavanie povinností alebo obmedzení, ktoré boli odsúdenému určené súdom v odsudzujúcom rozhodnutí podľa § 55 ods. 1 nového Trestného zákona.

Zároveň sa upravuje otázka spolupôsobenia záujmového združenia občanov pri výkone trestu povinnej práce v zmysle § 4 ods. 4 nového Trestného poriadku.

K § 5 a § 6

V týchto ustanoveniach sa upravuje odklad a prerušenie výkonu trestu. Také rozhodnutie má za následok, že predchádzajúce rozhodnutie, podľa ktorého sa má trest povinnej práce vykonať, nie je možné po určenú dobu vykonať.

O odklade alebo prerušení výkonu trestu rozhoduje sudca súdu, ktorý rozhodol o výkone trestu aj bez návrhu, akonáhle zistí, že sú pre takéto rozhodnutie dané podmienky.

Návrh zákona špecifikuje prípady, kedy je možné rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu (tehotenstvo, materstvo, zdravotný stav, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody v inej veci, vojenská služba a služba ju nahradzujúca).

Predseda senátu môže rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu trestu aj z iných dôležitých dôvodov. Inými dôležitými dôvodmi sú akékoľvek dôvody prechodnej povahy, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotného stavu odsúdeného, pre ktoré by bol bezodkladný výkon trestu pre odsúdeného alebo jemu blízkych osôb mimoriadne obtiažny alebo by bol spojený s ďalšími následkami, ktoré zákon nepredpokladá.

O odklade podľa odseku 3 sa bude môcť rozhodnúť aj opakovane, pokiaľ celá doba odloženia neprevýši 3 mesiace odo dňa, kedy rozhodnutie, ktorým bol trest uložený, nadobudlo právoplatnosť. Prerušenie výkonu trestu podľa odseku 3 môže byť len na nevyhnutnú dobu.

Ustanovuje sa, že do doby, v ktorej sa má vykonať trest, sa nezapočítava doba, počas ktorej bol výkon tohto trestu odložený alebo prerušený.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje upustenie od výkonu trestu. Takéto rozhodnutie má za následok, že trest sa už nevykoná. Zmena zdravotného stavu, ktorá je určujúcim dôvodom pre takéto rozhodnutie, si však odsúdený nesmie privodiť úmyselne, keďže by také konanie by bolo dôvodom na premenu trestu podľa § 8.

Zároveň sa ustanovuje, že ak bez zavinenia odsúdeného nebude výkon trestu nariadený do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z objektívnych dôvodov (pôjde o prípady nemožnosti vykonania trestu z dôvodu neexistencie vhodnej práce), súd upustí od výkonu trestu povinnej práce. V tomto prípade by bolo neúčelné umožňovať naďalej výkon tohto trestu, keďže nebola zistená vhodná práca určená pre výkon tohto trestu. Uvedené korešponduje aj s ustanovením o premlčaní výkonu trestu v novom Trestnom zákone.

K § 8

Návrh zákona špecifikuje v súlade s novým Trestným zákonom podmienky, pri splnení ktorých môže súd rozhodnúť o premene trestu povinnej práce na trest odňatia slobody. Predseda senátu môže, na základe návrhu probačného a mediačného úradníka rozhodnúť o premene trestu, jeho návrhom však nie je viazaný. Predseda senátu môže rozhodnúť aj bez takého návrhu.

Po právoplatnom rozhodnutí o premene trestu alebo jeho zvyšku na trest odňatia slobody, už neprichádza do úvahy ďalší výkon trestu povinnej práce. Predseda senátu súdu, ktorý rozhodol o premene trestu, rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody.

Zákon upravuje, aby predseda senátu, ak nerozhodne o premene trestu, mohol rozhodnúť o inom druhu alebo mieste výkonu trestu. Uvedené pripadne do úvahy najmä v takom prípade, keď odsúdený nie z vlastnej viny nebude môcť vykonávať určený druh práce alebo práce na určenom mieste a nie je dôvod na upustenie od výkonu trestu.

K § 9

Ustanovuje sa informačná povinnosť ohľadom oznámenia ukončenia prác vykonávaných odsúdeným. Nadväzne na to sa probačnému a mediačnému úradníkovi ukladá povinnosť vypracovať písomnú správu o priebehu výkonu trestu, z ktorej bude zrejmé, ako bol trest uskutočnený a ako boli dodržiavané zo strany odsúdeného primerané obmedzenia a povinnosti, ak boli súdom uložené.

K § 10

Upravuje sa možnosť spracúvania potrebných osobných údajov na účely tohto zákona v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 11 a § 12

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje použiteľnosť Trestného poriadku na konanie o výkone trestu povinnej práce s výnimkou úpravy uvedenej priamo v predloženom zákone. Tiež sa upresňuje výklad pojmov použitých v zákone. Zároveň sa upravuje, že odsúdený znáša náklady spojené s výkonom trestu povinnej práce, keďže ide o výkon trestu uloženého súdom za spáchaný trestný čin. Týmito nákladmi sa rozumejú najmä cestovné náklady, ubytovacie a stravovacie a iné náklady, ktoré vzniknú pri výkone trestu povinnej práce. Z týchto nákladov sú však vylúčené náklady ohľadom výkonu prác u poskytovateľa práce na ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a materiál potrebný na výkon práce.

Keďže ide o výkon trestu uloženého súdom v trestnom konaní, medzi poskytovateľom práce a odsúdeným nevzniká pracovný pomer, ani iný obdobný pracovný vzťah. Z toho potom vyplýva, že prípadné poškodenie zdravia, prípadne smrť pri vykonávaní práce, sa odškodňujú podľa občiansko-právnych predpisov. Avšak za účelom ochrany odsúdeného sa výslovne ustanovuje, že poskytovateľ práce musí primerane zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci ako v prípade zamestnávateľa.

K čl. IINávrhom zákona sa novelizuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý upravuje právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním. Pre úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sa ustanovuje informačná povinnosť ohľadom oznamovania okresnému súdu voľných pracovných miest vhodných na výkon trestu povinnej práce, ktoré nebolo možné obsadiť uchádzačmi o zamestnanie pri vykonávaní aktivačnej činnosti podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. IIIÚčinnosť návrhu zákona sa navrhuje v súlade s účinnosťou nových trestných kódexov.

Bratislava, 17. august 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu