Zbierka 68.000 predpisov - vrátane zákonov od roku 1945
- všetky konsolidované znenia + najnovšia judikatúra + dôvodové správy + podzákonné predpisy + zmluvy a predpisy EÚ

Stačí sa zaregistrovať
a získate 2 týždne zdarma
2 týždne zdarma
X
Mali ste na mysli
...
Znenie právného predpisu účinné ku dňu:
Dokument musí obsahovať aj:
Dokument nesmie obsahovať:
Typ právneho predpisu:
Autor:
Dokument nesmie obsahovať:
Dokument musí obsahovať aj:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
do:

Počet dokumentov v databáze
Zbierka zákonov: 69441
Dôvodové správy: 2150
Európska legislatíva: 307023
Posledná aktualizácia
16.08.2019
Najnovšie účinné predpisy
Novovyhlásené prepisy
Info k celému predpisu
Info k danému zneniu
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam zmeny...

Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov 525/2003 účinný od 01.01.2019


Platnosť od: 12.12.2003
Účinnosť od: 01.01.2019
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Geológia, geodézia, kartografia, Ochrana životného prostredia, Miestna štátna správa, Vodné hospodárstvo, Príroda a krajina, Odpadové hospodárstvo, Poľovníctvo a rybárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST15 JUD712 DS18 EU PP1 ČL0
...   Načítavam historické znenia...
...   Načítavam judikatúru...
...   Načítavam dôvodové správy...
...   Načítavam európsku legislatívu...
...   Načítavam podzákonné predpisy...
...   Načítavam články...

Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 525/2003 s účinnosťou od 01.01.2019 na základe 312/2018

Legislatívny proces k zákonu 312/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 312/2018, dátum vydania: 14.11.2018

DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) na základe potreby implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (ďalej len „nariadenie o recyklácii lodí“) a na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa riešia aktuálne problémy na trhu a problémy z praxe nielen zo strany ministerstva a štátnej správy, ale aj zo strany podnikateľských subjektov.
Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Návrhom zákona sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov. Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. V návrhu zákona sa zavádza zrušenie zmluvnej povinnosti medzi výrobcom obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne a príslušným koordinačným centrom ako aj zrušenie povinnosti vyžiadať si od orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vyjadrenie k dokumentácii v kolaudačnom konaní v prípade jednoduchých a drobných stavieb.

Návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 v platnom znení (smernica o skládkach). Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z.z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov je navrhovaná možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa. Návrhom zákona sa tiež rieši výhrada Európskej komisie ohľadne nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice o skládkach vo vzťahu k prevádzkovaným skládkam odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov. Dotknuté skládky odpadov budú predmetom posúdenia ohľadne možnosti pokračovania ich činnosti z hľadiska splnenia povinností podľa uvedeného článku smernice o skládkach v navrhovanom konaní v § 114c v čl. I, ktoré sa vzťahuje aj na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Navrhovaná úprava vychádza aj z posúdenia skládky odpadu Považský Chlmec Súdnym dvorom v prehratom súdnom spore (rozsudky C - 331/11 z 25. apríla 2013 a C - 626/16 z 4. júla 2018), kedže tieto skládky odpadov sú v rovnakom postavení ako skládka Považský Chlmec. V tejto súvislosti je nevyhnutné v prechodných ustanoveniach zabezpečiť, aby sa skládky odpadov dotknuté úpravou v § 114c nerozširovali o nové časti a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní ich kapacity.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na životné prostredie, a zároveň nemá sociálny vplyv, vplyv na informatizáciu, služby vernej správy pre občana a ani na procesy služieb vo verejnej správe. Predkladaný návrh má pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a nálezmi Ústavného súdu SR, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
 

B. Osobitná časť
K bodu 1
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu vo veci oznamovania umiestnenia odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, konkrétne na nehnuteľnostiach vlastníka, správcu alebo ich nájomcu sa zosúladil tento postup s postupom zavedeným v prípade oznamovania umiestnenia takéhoto odpadu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V zmysle uvedeného sa v oboch prípadoch stanovuje povinnosť oznámiť túto skutočnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, v ktorej územnom obvode sa táto nehnuteľnosť nachádza.
K bodu 2
V rámci uvedeného ustanovenia sa upravuje zahrnutie všetkých osôb na podklade oznámenia ktorých sa overuje skutočnosť, či existuje podozrenie zo spáchania trestného činu alebo či takéto podozrenie nie je. Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa uskutoční za prítomnosti zástupcu obce. Prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca z dôvodu, že táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Taktiež sa v rámci tohto ustanovenia dopĺňa skutočnosť, že k vydaniu odborného vyjadrenia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pristúpi aj vtedy, ak nie je podozrenie zo spáchania trestného činu, keďže výsledok overenia má priamy vplyv na ďalší postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Cieľom predmetného doplnenia nie je určenie obci takej povinnosti, aby stanovila, či sa jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo nie. Uvedené posúdenie je v kompetencii pracovníka orgánu štátnej správy a to v rámci vydania odborného vyjadrenia. Doplnenie skutočnosti, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa vykoná za prítomnosti zástupcu obce bolo vykonané z dôvodu, že prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca nakoľko táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Odborné vyjadrenie tvorí listinu v rámci spisu riešeného pracovníkom štátnej správy OH, od znenia ktorej závisí jeho ďalší postup, t. j. či začne konanie vo veci zisťovania osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu alebo či konanie v tejto veci nezačne a vec postúpi orgánom činným v trestnom konaní. Zmena v odseku 6 nadväzuje na zmenu uskutočnenú v odseku v odseku 5. Prostredníctvom tejto úpravy sa špecifikuje, kedy príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva vykoná oznámenie podľa osobitného predpisu.
K bodu 3
Dopĺňa sa z dôvodu zrozumiteľnosti, že okresný úrad nezačne konanie o určenie osoby zodpovednej za nezákonné umiestnenie odpadu, ak vykoná oznámenie, že bol spáchaný trestný čin.
K bodu 4
Doplnenie požiadavky na stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné. Stanovenie primeranej lehoty by malo vyplynúť na konaní na základe vzájomnej dohody medzi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednou osobou. Zároveň po uplynutí tejto lehoty môže vykonať orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kontrolu, či boli povinnosti uložené rozhodnutím splnené. V prípade ich nesplnenia môže byť zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložená pokuta za porušenie § 12 ods. 1 (nesplnenie povinností vyplývajúcich z vydaného rozhodnutia).
K bodu 5
Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, konkrétne vo veci určenia osoby povinnej zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu v súlade so zákonom o odpadoch, sa stanovuje v rámci predmetného ustanovenia povinnosť začať zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva konanie, výsledkom ktorého je prostredníctvom rozhodnutia určenie osoby, ktorá bude v závislosti od charakteru odpadu povinná vykonať zhodnotenie alebo zneškodnenie odpadu. Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade, ak po oznámení orgánu policajného zboru, že pre nezákonne umiestnený odpad je možné zabezpečiť zhodnotenie alebo zneškodnenie (t. j. v prípade, ak sa jednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu), ako aj postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v prípade ak sa nejednalo o podozrenie zo spáchania trestného činu a osobu zodpovednú za nezákonné umiestnenie odpadu orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistil. Zároveň sa stanovuje, že v rámci predmetného rozhodnutia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva stanoví primeranú lehotu na odstránenie nezákonne uloženého odpadu. Stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné.
K bodu 6
Doplnenie predmetnej skutočnosti do uvedeného ustanovenia je potrebné z dôvodu, aby nenastávali situácie týkajúce sa neriešenia nezákonne uloženého odpadu a jeho prípadného ďalšieho narastania. Vzhľadom k tomu sa dopĺňa postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci vyžiadania informácie od orgánu policajného zboru o tom, či pre potreby svojho ďalšieho zisťovania vo veci zodpovednej osoby potrebuje aj naďalej nezákonne uložený odpad. Uvedené má zabezpečiť plynulý postup vo veci riešenia predmetnej problematiky zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.
K bodu 7
V prípade výkupu použitých batérií a akumulátorov sa ohlasovanie príslušnému koordinačnému centru vzťahuje len na tie vykúpené batérie a akumulátory, ktoré nie sú zahrnuté v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tzn. nie sú vykúpené na účely plnenia cieľov zberu a recyklácie pre výrobcu batérií a akumulátorov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, tretiu osobu alebo organizáciu zodpovednosti výrobcov. Množstvá vykúpených použitých batérií a akumulátorov odovzdaných zmluvným partnerom, ktorí participujú na systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov (výrobcovia, OZV, tretie osoby), nie je možné následne prerozdeľovať v rámci koordinačného centra pre batérie a akumulátory podľa trhových podielov v zmysle § 31 ods. 14 písm. b).
K bodu 8
Predmetný návrh súvisí so zmenou navrhovanou v § 97 ods. 1 písm. e), t. j. k malej kompostárni sa nebude vyžadovať prevádzkový poriadok schválený orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ale len prevádzkový poriadok, ktorý si bude vypracovávať sám prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ bude musieť tento prevádzkový poriadok dodržiavať a v čase kontroly orgánu štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve aj preukázať.
K bodu 9
Z povinností prevádzkovateľa skládky odpadov sa navrhuje vypustiť povinnosť ustanovená v § 19 ods. 1 písm. g) a h), ktoré súvisí s účelovou finančnou rezervou. Podľa navrhovaných úprav v § 24 „Účelová finančná rezerva“ sa prostriedky, ktoré tvoria účelovú finančnú rezervu budú viesť na osobitnom účte alebo osobitných účtoch v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vypusti povinnosti týkajúce sa prevádzkovateľa skládky odpadov, súvisiace s preukazovaním aktuálnej výšky účelovej finančnej rezervy a predkladaním výpisu z osobitného účtu prevádzkovateľa skládky odpadov.
K bodu 10
Podľa súčasne platnej právnej úpravy vydáva písomné potvrdenie rovnaký orgán štátnej správy, ktorý vydáva aj súhlas na uzatvorenie a rekultiváciu skládky odpadov a následné monitorovanie, resp. povoľoval príslušnú prevádzku, t. j. podaním žiadosti o vydanie súhlasu na uzatvorenie, rekultiváciu a monitorovanie sa žiadalo aj o vydanie potvrdenia na čerpanie účelovej finančnej rezervy. Nakoľko, podľa navrhovanej zmeny kompetencia vydávania písomného potvrdenie podľa § 24 prechádza na ministerstvo, resp. ide o novú kompetenciu, je potrebné určiť prevádzkovateľovi skládky odpadov povinnosť požiadať o písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 a 9.
K bodu 11
Navrhovaná úprava súvisí s úpravou v § 114c, v rámci ktorej sa definujú nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov. Upravuje povinnosť dotknutého prevádzkovateľa skládky odpadov požiadať o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov do dvoch mesiacoch odo dňa zániku platnosti tohto rozhodnutia v rámci všeobecných povinností v § 19, ktorých nesplnenie je sankcionované.
K bodu 12
Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi pozemku dotknutému vydaním rozhodnutia podľa § 114a ods. 1 možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa. Podkladom na jej uplatnenie je rozhodnutie vydané podľa § 114a ods. 1, a preto toto rozhodnutie musí obsahovať údaje, ktoré umožnia vlastníkovi uplatniť právo na jednorazovú náhradu u prevádzkovateľa, a v prípade potreby aj na súde. Uplatnenie tejto náhrady je založené na princípe, že ak sa vlastník s prevádzkovateľom nedohodnú o výške jednorazovej náhrady alebo inom spôsobe náhrady za obmedzenie užívania pozemku alebo stavby rozhodne o jej výške súd. Podanie návrhu na súd je limitované lehotou jeden rok odo dňa uplatnenia práva na túto náhradu u prevádzkovateľa.
K bodu 13
Legislatívno - technická zmena.
K bodu 14
Doplnenie špecifikácie miest, kde je možné dočasne uložiť odpadovú ortuť.
K bodu 15
Legislatívno - technická zmena z dôvodu zosúladenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo 17. mája 2017 o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008.
K bodu 16
K odseku 1
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy.
K odseku 2
Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné do uvedeného ustanovenia doplniť slovo minimálne. Dopĺňa sa možnosť pre prevádzkovateľa skládky odpadov odviesť finančné prostriedky na osobitný účet, ktorý je určený na tvorbu účelovej finančnej rezervy, vo vyššej sume ako je tá, ktorá sa vypočíta ustanoveným spôsobom podľa § 24 ods. 3. Táto zmena umožní prevádzkovateľom skládky odpadov nastaviť optimálnu výšku odvodu účelovej finančnej rezervy na osobitný účet tak, aby v budúcnosti, t. j. v čase „fyzickej“ realizácie uzatvorenia a rekultivácie skládky, výška účelovej finančnej rezervy odzrkadľovala reálne náklady.
K odseku 3
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy.
K odseku 4
Na základe požiadavky z praxe bolo potrebné upraviť predmetné ustanovenie tak, aby bolo zrejme, že finančné prostriedky sa vedú na osobitnom účte v Štátnej pokladnici a nie na osobitnom účte alebo osobitných účtoch prevádzkovateľa skládky odpadov.
K odseku 5
Na základe skúsenosti z praxe bol problém s rozsahom disponovania peňažných prostriedkov, ktoré boli uvoľňované bez kontroly. Z uvedeného dôvodu, bol presne zadefinovaný orgán, ktorý môže vydávať takéto písomné potvrdenie, t. j. ministerstvo. Nakoľko ministerstvo nedisponuje dostatočnými kapacitami a podkladmi, bolo potrebné doplniť vyžiadanie si záväzného stanoviska od príslušného orgánu odpadového hospodárstva, ktorým je Okresný úrad a od orgánu, ktorému táto povinnosť vyplýva z osobitného predpisu, t. j. Slovenskej inšpekcie životného prostredia, oblasť integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia.
K odseku 6 až 12
Preberá sa znenie z doterajšej platnej právnej úpravy doplnené o požiadavky, ktoré vyplynuli z medzirezortného pripomienkového konania (odsek 7 a 9).
K bodu 17
Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na posun odsekov v § 73.
K bodu 18
Z aplikačnej praxe vyplynula požiadavka doplniť pri tzv. osobitnom plnení vyhradených povinností výrobcu, že povinnosť plniť ciele ustanovené v prílohe č. 3 môže takýto výrobca iba v roku, kedy mu z výrobkov vznikne odpad, pretože výrobky, ktoré uviedol na trh zostávajú po celú dobu životnosti v jeho držbe.
K bodu 19 a 20
V § 27 ods. 15 je ustanovená možnosť pre obce vypovedať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) bez udania dôvodu iba ku 31. decembru kalendárneho roka. Aby obce nemohli vypovedať zmluvu bez udania dôvodu na základe zmluvného dojednania s OZV, dopĺňa sa obmedzujúce ustanovenie, podľa ktorého môže obec v priebehu roka vypovedať zmluvu s OZV iba z presne stanovených zákonných dôvodov, akými je porušenie povinností OZV. Obec je zodpovedná za nakladanie s komunálnym odpadom a z tohto dôvodu nemôže byť následkom zmluvných dojednaní medzi OZV a obcou v priebehu kalendárneho roka narušená kontinuita zabezpečenia nakladania s komunálnym odpadom. V nadväznosti na uvedenú úpravu sa mení aj ustanovenie v § 27 ods. 16.
K bodu 21
Ukladá sa nová povinnosť organizácii zodpovednosti výrobcov z dôvodu zabezpečenia transparentnosti systémov.
K bodu 22
Uvedeným doplnením sa zabezpečí prepojenie na § 7 vyhlášky MŽP SR č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov (ďalej len „vyhláška č. 373/2015 Z. z.“).
K bodu 23 (§ 28 ods. 4 písm. h)
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba bližšie špecifikovať údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh.
K bodu 24
K písmenu q)
Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu. V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Uvedeným ustanovením sa jednoznačne špecifikuje, že inštitút presahujúcich množstiev sa vzťahuje iba na vyhradený prúd odpadu z elektrických a elektronických zariadení a použitých batérií a akumulátorov.
K písmenu r)
V prípade vyhradeného prúdu odpadov z obalov a neobalových výrobkov sa mechanizmus, resp. inštitút presahujúcich množstiev javí ako nadbytočný a vytvára sa ním priestor na špekulatívne konanie OZV pre obaly a neobalové výrobky. Výrobca má zákonnú povinnosť zabezpečiť odobratie celého množstva oddelene vyzbieranej zložky komunálneho odpadu z obce, v ktorej zodpovedá za vyhradený prúd odpadu.
K bodu 25
Z povinnosti štvrťročného zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV pre obaly na webovom sídle sa vypúšťa v povinnosť zverejniť údaje v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.
K bodu 26
Z dôvodu upresnenia inštitútu presahujúcich množstiev vzťahujúcich sa na zastúpených výrobcov elektrozariadení a zastúpených výrobcov batérií a akumulátorov vyplynula potreba oddelenia povinností ustanovených v § 28 odsek 4 písmena q) týkajúcich sa presahujúcich množstiev od povinností OZV, vyplývajúcich z ich určenia za povinnú osobu koordinačným centrom, ktoré sa presúvajú do nového písmena aa). Doplnenie písmena ab) vyplynulo z aplikačnej praxe. Bolo potrebné ustanoviť dátum uzatvorenia zmluvy po zlosovaní a zabráneniu prieťahov z oboch strán (OZV a obec) a problémov s vývozmi v rámci triedeného zberu v nezazmluvnenej obci. Zo strany výrobcov vyplynula požiadavka na doplnenie písmena ac). Ide o povinnosť zverejnenia cenníka organizácie zodpovednosti výrobcov za služby spojené s plnením vyhradených povinností. OZV taktiež zverejní aj vzor zmluvy o plnení vyhradených povinností. Zverejnenie vzoru zmluvy a jednotného cenníka má prispieť k transparentnosti fungovania OZV a vylúčenia diskriminácie výrobcov. Písmenom ad) sa doplnila povinnosť organizácie zodpovednosti výrobcov nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od organizácie zodpovednosti výrobcov, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane organizácie zodpovednosti výrobcov nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky. Písmenom ae) sa zavádza povinnosť pre OZV pre obaly nahlasovať každú zmenu týkajúcu sa zmluvných vzťahov s obcami. Jednou z povinností OZV je zabezpečiť vyrovnaný a funkčný systém nakladania s odpadmi a nakoľko v priebehu roka dochádza k prezmluvneniu výrobcov a aj obcí, je potrebné aktualizovať ciele zberu pre jednotlivé OZV. Na to, aby mohli byť tieto ciele zberu aktualizované musia jednotlivé OZV informovať ministerstvo o každej zmene zmluvných vzťahov s obcou.
K bodu 27
Zosúlaďuje sa znenie trhového podielu OZV pre obaly s textom uvedeným v § 52 ods. 24. OZV má prevádzkovať funkčný a vyrovnaný systém združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadu počas celej doby jej pôsobenia. Je prakticky nemožné, aby trhový podiel OZV zodpovedal presne na počet obyvateľov zmluvných obcí. Je však na zodpovednosti jednotlivých OZV, aby sa počet obyvateľov jej zmluvných obcí približoval k trhovému podielu.
K bodu 28
Vypúšťa sa povinnosť zverejňovania údajov zo správy o činnosti OZV v písmenách a) a e) v nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR.
K bodu 29
V nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí organizácie zodpovednosti výrobcov sa upravuje zloženie kontrolného orgánu.
K bodu 30
Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z tohto dôvodu je zmluva s Koordinačným centrom pre takéhoto výrobcu neopodstatnená.
K bodu 31
Výrobca obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh. Z uvedeného dôvodu výrobcovi obalov, ktorý si plní povinnosti individuálne odpadá povinnosť uzavrieť zmluvu s Koordinačným centrom ako aj plnenie povinností v zmysle tohto písmena. Takýto výrobca vie taktiež preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade a že sa postará o celé množstvo ním uvedených obalov na trh, ktoré vznikajú priamo u neho, resp. v jeho prevádzke a netýka sa ho zber odpadov obalov z komunálneho odpadu.
K bodu 32
Navrhovaným ustanovením sa doplnila povinnosť výrobcovi, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane výrobcu, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.
K bodu 33
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 34
Legislatívno- technická úprava.
K bodu 35
Navrhované legislatívne doplnenie odkazu na § 29 ods. 1 písm. c) súvisí so skutočnosťou, že na výrobcu obalov, ktorý si plní vyhradené povinnosti individuálne sa nevzťahuje povinnosť uzatvoriť zmluvu s koordinačným centrom. Tento individuálny výrobca nemá ani povinnosť oznamovať údaje o množstve obalov uvedených na trh ako aj o množstve odpadu z obalov a vie preukázať, že jeho obaly neskončia v komunálnom odpade. Týmto mu odpadá povinnosť preukazovať údaje o rozsahu územného pokrytia na účely zabezpečenia zberu, nakoľko zodpovedá za celé svoje množstvo obalov uvedené na trh. Z uvedeného vyplýva, že koordinačné centrum neplní povinnosti, pokiaľ ide o písmená b), e) a i).
K bodu 36
Dopĺňa sa povinnosť koordinačného centra zverejniť správu o spôsobe plnenia povinností koordinačného centra za predchádzajúci štvrťrok na svojom webovom sídle.
K bodu 37
V nadväznosti na stanovisko Protimonopolného úradu SR ohľadom ochrany citlivých údajov v prostredí koordinačného centra sa upravuje zloženie kontrolného orgánu.
K bodu 38
Doplnením uvedeného ustanovenia sa zabezpečí prepojenie na § 13 vyhlášky č. 373/2015 Z. z. a § 105 ods. 3 písm. k) zákona.
K bodu 39 a 40
Dopĺňajú sa odkazy na splnomocňovacie ustanovenia z dôvodu odstránenia nedostatočnej transpozície smernice EP a Rady 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení.
K bodu 41
Zmena uvedeného ustanovenia nadväzuje na zmenu uskutočnenú v § 28 odsek 4 písmeno q). Zároveň sa zosúlaďuje termín oznamovania presahujúcich množstiev použitých batérií a akumulátorov koordinačnému centru treťou osobou s termínom oznamovania presahujúcich množstiev koordinačnému centru OZV.
K bodu 42
Navrhovaným ustanovením sa doplnila povinnosť tretej osoby nahlasovať údaje koordinačnému centru o množstvách batérií a akumulátorov uvedených na trh a o množstvách vyzbieraných a spracovaných použitých batérií a akumulátorov pre plnenie povinností koordinačného centra v súlade s § 31 ods. 11 a 14 zákona. Koordinačné centrum má povinnosť spracovávať údaje od tretej osoby, avšak povinnosť poskytovať údaje na strane tretej osoby nie je. Bez určenia povinnosti ohlasovať údaje koordinačnému centru je funkčnosť koordinačného centra obmedzená a nespĺňa zákonné požiadavky.
K bodu 43 a 44
Legislatívno-technické úpravy v nadväznosti na vypustenie prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov.
K bodu 45
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, ustanovenie bolo v zákone nadbytočné.
K bodu 46
K odseku 24
Potreba zavedenia novej definície trhového podielu OZV pre obaly vyplynula zo zavedenia nových povinností vo vzťahu k výpočtu cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré sa zbierajú v rámci integrovaného systému triedeného zberu zložiek komunálneho odpadu.
Zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z komunálnych odpadov v obci sa uskutočňuje spolu do jednej nádoby tak, ako je to ustanovené v § 14 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 322/2017 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 371/2015 Z. z.“). Na základe uvedeného, OZV pri výpočte trhového podielu musí vychádzať zo sumárneho množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v predchádzajúcom roku jej zmluvnými výrobcami. Z dôvodu, že v prípade výrobcu obalov, ktorý plní vyhradené povinnosti individuálne, nekončia jeho odpady v komunálnom odpade, množstvo obalov ním uvedených na trh sa nezapočíta do výpočtu trhového podielu OZV.
K bodu 47
V nadväznosti na zavedenie cieľov zberu sa vypúšťa definícia zberového podielu.
K bodu 48
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre OZV pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo vypočítať, zverejniť a aktualizovať ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly budú plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.
K bodu 49
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 50
Do povinností organizácie zodpovednosti pre obaly sa dopĺňa povinnosť vypočítať trhový podiel za všetkých zazmluvnených výrobcov.
K bodu 51
Z aplikačnej praxe vyplynula povinnosť, sprísniť kvalitu/čistotu triedeného zberu v zberných nádobách. Podľa navrhovanej úpravy bude prípustná miera znečistenia triedeného zberu v zberných nádobách do 45 % vrátane v roku 2019, do 40 % vrátane v roku 2020 a do 35 % vrátane do roku 2021. Ak zberná nádoba obsahuje väčšie znečistenie inými zložkami komunálneho odpadu, nie je OZV povinná uhradiť zberovej spoločnosti odobratie takejto nádoby. § 80 ods. 2 definuje zložku komunálnych odpadov ako časť komunálnych odpadov, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný druh odpadu. Zložka komunálneho odpadu sa považuje za vytriedenú, ak neobsahuje iné zložky komunálneho odpadu alebo iné nečistoty, ktoré možno zaradiť ako samostatné druhy odpadov. Ako príklad možno uviesť zbernú nádobu pre plasty, teda určenú na zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov z plastov. Inou zložkou komunálnych odpadov môže byť v tomto prípade odpad z papiera, skla, kovy, biologicky rozložiteľný odpad.
K bodu 52
Úprava definície uvedenia na trh neobalového výrobku reflektuje na potrebu odstránenia výkladových nejasností pri definovaní pojmu výrobca neobalového výrobku.
K bodu 53
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 54
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 55
Uvedeným ustanovením sa upravuje rozsah pôsobnosti zákona pre oblasť recyklácie lodí v súlade s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES, ktoré nadobúda účinnosť od 1. januára 2019.
V predmetnej časti zákona bolo potrebné stanoviť, že recykláciu lodí upravujú osobitné predpisy. Zároveň bolo potrebné určiť príslušný orgán pre recykláciu lodí v zariadení na recykláciu lodí, ako aj povinnosti pre prevádzkovateľa zariadenia na recykláciu lodí.
K bodu 56
Navrhnutá úprava textu súvisí so zavedením cieľov zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov. Odkaz na tieto ciele je nevyhnutné umiestniť do príslušného ustanovenia zákona o odpadoch.
K bodu 57
K § 81 ods. 21 sa touto právnou úpravou výklad ustanovenia nemení, ale ide iba o úpravu ustanovenia v súlade s legislatívnou technikou.
K bodu 58
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu na úroveň obce bolo potrebné ustanoviť povinnosť pre obec nahlásiť organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje o produkcii komunálnych odpadov. Požadované údaje, ktoré obec poskytne organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly musia byť totožné s údajmi, ktoré obec nahlasuje každoročne Štatistickému úradu Slovenskej republiky.
K bodu 59
Na základe požiadaviek z praxe sa ustanovujú požiadavky na prepravu použitých batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že sú odpadom podľa zákona o odpadoch (napr. nenapĺňajú definíciu uvedenú v § 2 ods. 2 písm. c) zákona o odpadoch, resp. nie sú vhodné na opätovné použitie), obdobne, ako sú zavedené požiadavky na cezhraničnú prepravu podozrivých elektrozariadení v § 88 zákona o odpadoch. Účelom týchto požiadaviek je zabrániť preprave nefunkčných použitých batérií a akumulátorov za účelom opätovného použitia v rozpore s osobitným predpisom upravujúcim cezhraničný pohyb odpadov, t. j. nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (ďalej len „nariadenie 1013/2006“). Preprava batérií a akumulátorov, pri ktorých je podozrenie, že ide o odpad, bude podliehať požiadavkám uvedeným v novom ustanovení (§ 88a) a bude príslušne monitorovaná.
K odsekom 1 až 4
V odsekoch 1 až 4 sa upravujú požiadavky na prepravu podozrivých batérií a akumulátorov v záujme odlíšenia prepravy použitých batérií a akumulátorov od prepravy batérií a akumulátorov vhodných na opätovné použitie. Ustanovujú sa doklady a dokumentácia, ktoré je potrebné predložiť v prípade prepravy podozrivých batérií a akumulátorov spolu s požiadavkou na ich uchovávanie. Zároveň sa kladú požiadavky na vhodnú ochranu batérií a akumulátorov pred ich poškodením počas prepravy, nakladania a vykládky, ako aj požiadavka na zabezpečenie vhodných dopravných prostriedkov.
K odseku 5
Ustanovuje sa, že ak sa v prípade podozrivých batérií a akumulátorov nepreukáže, že sa nejedná o použité batérie a akumulátory, považuje sa takáto preprava za nezákonnú prepravu odpadu a je potrebné následne postupovať v zmysle nariadenia 1013/2006.
K bodu 60
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu je udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch.
K bodu 31 a 62
Podmienky vykonávania autorizovanej činnosti obsahuje rozhodnutie o udelení autorizácie pre OZV aj pre výrobcu tzv. individualistu, vzhľadom na uvedené a aplikačnú prax sa toto ustanovenie dopĺňa aj do rozhodnutí o udelení autorizácie pre spracovateľskú činnosť.
K bodu 63
Malá kompostáreň, teda zariadenie na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton podlieha registrácii podľa § 98 zákona o odpadoch. Prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie odpadov je schválený súhlasom príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Doplnením § 97 ods. 1 písm. e) bodu 2. sa nebude vyžadovať k malej kompostárni schválený prevádzkový poriadok, avšak prevádzkový poriadok bude musieť mať vypracovaný aj takéto zariadenie podľa § 17 ods. 1 písm. c). Požiadavky na obsah prevádzkového poriadku sú ustanovené v § 10 ods. 6 vyhlášky č. 371/2015 Z. z.
K bodu 64
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu pri udeľovaní súhlasov na povrchovú úpravu terénu je potreba doplniť do zákona skutočnosť, že tento súhlas môže byť udelený len vlastníkovi pozemku. Vlastník pozemku musí s činnosťou povrchovej úpravy terénu súhlasiť a preto je nevyhnutné, aby on bol žiadateľom o udelenie tohto súhlasu.
K bodu 65
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné doplniť do uvedeného ustanovenia nové súhlasy. Príslušným orgánom na vydávanie takýchto súhlasov je ministerstvo.
K bodu 66 a 67
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Predmetná zmena súvisí so zavedením nového súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí.
K bodu 68
Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch neobsahuje ustanovenia k príprave na opätovné použitie batérií a akumulátorov, z uvedeného dôvodu je udeľovanie autorizácie na uvedenú činnosť v zákone nadbytočné. Činnosti, definované ako príprava na opätovné použitie batérií a akumulátorov sú činnosťami, ktoré sa vykonávajú v bežných servisoch. Z uvedeného dôvodu sa súhlas na prípravu na opätovné použitie batérií a akumulátorov neudeľuje.
K bodu 69 a 70
Legislatívno - technická úprava v nadväznosti na doplnenie odseku 11.
K bodu 71
Doplnenie predmetnej skutočnosti je potrebné z dôvodu zosúladenia vydávania vyjadrení zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Nakoľko v rámci predchádzajúcej novely zákona o odpadoch sa v prípade jednoduchých a drobných stavieb vypustila povinnosť vydávania vyjadrení k dokumentácii v územnom konaní a k projektovej dokumentácii v stavebnom konaní, je potrebné zabezpečiť jednotný postup vydávania vyjadrení pri týchto stavbách. Uvedené zároveň prispeje k zníženiu administratívnej záťaže orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva.
K bodu 72
Predchádzajúcou aplikačnou novelou bolo toto vydávanie potvrdenia o zápise a výmaze výrobcu vyhradeného výrobku do Registra výrobcov vyhradeného výrobku zrušené. Registre výrobcov vyhradených výrobkov sú verejne dostupné.
K bodu 73
Z dôvodu zavedenia cieľov zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly bolo potrebné ustanoviť povinnosť aj pre ministerstvo zverejniť ciele zberu pre organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly na svojom webovom sídle. Na základe zverejnených cieľov zberu si jednotlivé organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly budú plniť povinnosť, ktorá im vyplýva zo zákona o odpadoch.
K bodu 74
K písmenu aj)
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
Nakoľko prevádzkovanie zariadenia na recykláciu lodí ako aj schválenie plánu na recykláciu lode podlieha súhlasu, bolo potrebné vymedziť príslušný orgán na vydávanie takýchto súhlasov.
K písmenu ak)
Nakoľko sa v § 24 „Účelová finančná rezerva“ ukladajú ministerstvu nové kompetencie týkajúce sa vydávania písomného potvrdenia, bolo potrebné doplniť predmetné kompetencie aj priamo v § 105 „Ministerstvo“.
K bodu 75
Uvedené splnomocňovacie ustanovenie súvisí so zmenami navrhovanými v § 24. Nakoľko ministerstvo vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, je potrebné ustanoviť náležitosti vzoru predmetného potvrdenia. Zároveň je potrebné ustanoviť minimálne požiadavky na náležitosti stanoviska, ktoré vydáva príslušný okresný úrad alebo inšpekcia pre potreby ministerstva v prípade čerpania účelovej finančnej rezervy podľa § 24 ods. 5.
K bodu 76
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 77
Zmena taktiež nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Nakoľko MŽP SR upraví doplňujúce podrobnosti o cezhraničnej preprave batérií a akumulátorov v príslušnej vyhláške, je potrebné doplniť uvedené splnomocňovacie ustanovenie do § 105 ods. 3.
K bodu 78
Uvedená zmena bola potrebná v súvislosti so zavedením novej povinnosti pre OZV plniť ciele zberu pre odpady z obalov a odpady z neobalových výrobkov, ktoré tvoria súčasť komunálneho odpadu.
K bodu 79
Presúva sa z ustanovenia § 105 ods. 3 písm. k).
K bodu 80
K písmenu f)
Zmena nadväzuje na zavedenie nového paragrafu v nadväznosti na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES. Ustanovuje sa kompetencia Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonávať kontrolu v zariadeniach na recykláciu lodí na území Slovenskej republiky.
K písmenu g)
Zmena nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a) upravujúceho cezhraničnú prepravu batérií a akumulátorov. V ustanovených prípadoch bude takáto preprava monitorovaná príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým je inšpekcia. Inšpekcia bude ďalej oprávnená na vyžiadanie ustanovenej dokumentácie. Predmetné kompetencie sa dopĺňajú medzi kompetencie inšpekcie.
K bodu 81
Nakoľko sa v zákone v § 24 ods. 5 a ods. 9 upravuje, kto vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné vypustiť túto povinnosť z kompetencie okresného úradu a zároveň sa v zmysle tohto ustanovenia určuje, že okresný úrad, ktorý skládku povolil, vydáva k takémuto potvrdeniu záväzné stanovisko.
K bodu 82
Predmetná úprava súvisí so zmenou vykonanou v § 19 ods. 1.
K bodu 83
K písmenu r)
Predmetná zmena nadväzuje na nový odsek 14 v § 112.
K písmenám s) a t)
Predmetná zmena súvisí s navrhovanými novými ustanoveniami, t. j. § 114a až § 114c.
K bodu 84
Zmena nadväzuje na vloženie nového ustanovenia (§ 88a). Dopĺňa sa kompetencia orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva pri cezhraničnej preprave podozrivých batérií a akumulátorov.
K bodu 85
Navrhovaná zmena vyplynula z potrieb aplikačnej praxe. V posledných rokoch sa objavuje čoraz viacej prípadov, kedy prevádzkovatelia v prípade, že by kontrolou mohli byť zistené závažné nedostatky, účelovo nevpustia osobu vykonávajúcu štátny dozor do zariadenia. Z ich strany je racionálne, že radšej zaplatia poriadkovú pokutu, ktorá je im v tomto prípade uložená, ako by riskovali vysokú pokutu, resp. zrušenie vydaných súhlasov a povolení. Následne už dohodnutá vopred ohlásená kontrola nevedie k stanovenému cieľu, nakoľko prevádzkovateľ do jej vykonania nedostatky, ktoré by mohla odhaliť, odstráni alebo zakryje. Týmto spôsobom bolo znemožnené vykonanie kontroly vo viacerých prípadoch.
K bodu 86
V nadväznosti na zmenu v § 112 ods. 4 písm. a) je ustanovená povinnosť kontrolovanej osoby zabezpečiť povereného zamestnanca, ktorý poskytne súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor.
K bodu 87
Navrhovaná zmena vyplynula z praxe a jej cieľom je zabrániť situáciám, kedy si prevádzkovateľ skládky odpadov neplní svoju povinnosť, t. j. nevedie si účelovej finančnej rezervy v zákonom stanovenej výške, ale naďalej prevádzkuje skládku odpadov alebo jej časti. Z uvedeného vyplýva, že príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva bude mať možnosť v takýchto prípadoch rozhodnúť o obmedzení činnosti alebo o zastavení činnosti prevádzky skládky odpadov alebo jej časti, do doby, kým nebudú splnené zákonom stanovené podmienky.
K bodu 88
Predmetná zmena nadväzuje na zmeny vykonané v § 24 a stanovuje kedy sa na vydávanie potvrdení nevzťahuje správne konanie.
K bodu 89
Konanie uvedené v § 113 ods. 2 písm. e) týkajúce sa určenia výšky kaucie podľa § 87 ods. 2 je zahrnuté už v položke pod písmenom f), t. j. konanie podľa siedmej časti tohto zákona. Z dôvodu odstránenia duplicity je potreba uvedené písmeno vypustiť. Zároveň sa do písmena e) premieta zmena, ktorá súvisí s navrhovaným novým ustanovením § 114a.
K bod 90
Nakoľko v rámci legislatívno-technickej úpravy sa slovo „súhlas“ nahradilo slovom „potvrdenie“, bolo potrebné vypustiť toto ustanovenie, keďže písomné potvrdenie podľa § 24 ods. 5 je už zahrnuté v § 113 ods. 2 písm. b). Zároveň v súvislosti s implementáciou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES a zavedením nového súhlasu podľa tohto nariadenia sa ustanovuje, že na schválenie plánu na recykláciu lode sa nevzťahujú právne predpisy o správnom konaní.

K bodu 91
Upravuje sa vylúčenie konania a rozhodovania podľa navrhovaného § 114c zo správneho poriadku s výnimkou úpravy týkajúcej sa doručovania rozhodnutia, a to z dôvodu, že samotný proces v § 114c je závislý od voľby alternatívy prevádzkovateľom skládky odpadov, ktorý si danú alternatívu volí podľa znalosti pomerov na skládke a ním predložené doklady sa posudzujú len z hľadiska splnenia stavebnotechnických požiadaviek, ktoré sú upravené vo vyhláške č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti v znení neskorších predpisov.
K bodu 92
Predmetná zmena súvisí s navrhovanými zmenami vykonanými v § 24.
K bodu 93
Navrhované ustanovenie sa vypúšťa vzhľadom na potrebu zachovania kontinuity platnosti rozhodnutia v prípade neoznámenia zmeny osoby na ktorú prešli práva a povinnosti podľa odseku 4. Toto neoznámenie bude sankcionované pokutou.

K bodu 94
K § 114a
Úprava v § 114a a 19a v spojení s úpravou v prechodnom ustanovení a úpravou v stavebnom zákone v č. II bode 1 rieši rovnaký problém týkajúci sa povinnosti uzatvoriť skládku odpadov alebo jej časť ako v zákone č. 193/2018 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z. pre prevádzky skládok odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Ide o problém, kedy prekážkou pre skončenie stavebného konania vo veci uzavretia skládky odpadov alebo jej časti bolo preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu. Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je časový úsek aj niekoľko desiatok rokov, pričom v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka počas prevádzky a prevádzkovateľ si neusporiadal vzťahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Navrhuje sa, aby orgán štátnej správy odpadového hospodárstva mal možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov upustiť od preukazovania práva k pozemku, na ktorom sa uskutočňuje uzavretie skládky odpadu alebo jej časti. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby, a preto sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov. Úpravou v § 19a sa poskytuje vlastníkovi dotknutého pozemku možnosť získania náhrady za obmedzenie jeho užívania od prevádzkovateľa.
K § 114b
Vytvára sa ďalší mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný, mali príslušné orgány štátnej správy možnosť nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov za účelom uzavretia skládky v určenej lehote. V prípade nevykonania všetkých potrebných úkonov, môže príslušný orgán štátnej správy cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na stavebné práce zabezpečiť uzatvorenie skládky alebo je časti, a to na náklady prevádzkovateľa. Druhou možnosťou je prípad, keď prevádzkovateľ síce vykonal všetky potrebné úkony (súhlas, stavebné povolenie) ale do určenej lehoty nevykonal potrebné práce. Aj v tomto prípade môže príslušný orgán štátnej správy, teda okresný úrad, cez právnickú alebo fyzickú osobu oprávnenú na stavebné práce zabezpečiť vykonanie prác za účelom uzatvorenia skládky alebo je časti alebo jej rekultivácie, a to na náklady prevádzkovateľa skládky odpadov. Okresný úrad je oprávnený na zabezpečenie vykonania uvedených úkonov a prác čerpať prostriedky účelovej finančnej rezervy. Do nákladov prevádzkovateľa skládky odpadov sa nezapočítava suma poskytnutých prostriedkov z účelovej finančnej rezervy. Rovnaký mechanizmus sa upravuje aj pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania v navrhovanej úprave § 35a v čl. V.
K § 114c
Všeobecné odôvodnenie úpravy: Navrhovaným paragrafom sa rieši problém skládok odpadov, ktoré boli uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 a vzťahovala sa na ne povinnosť predložiť plán úprav skládky odpadov podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2015 z hľadiska namietaného nesplnenia povinností podľa čl. 14 písm. a) až c) smernice Rady 1999/31/ES o skládkach odpadov v platnom znení v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017. Fakticky ide o súčasne prevádzkované skládky odpadov, ktorých pôvodné časti uvedené do prevádzky do 30. júna 2001 mali byť postupom podľa článku 14 tejto smernice zosúladené s požiadavkami podľa tejto smernice alebo zatvorené. Ak sa povolila prevádzka nových častí (kaziet) skládky odpadov bez prijatia konečného rozhodnutia a preukázania vykonaných prác na dosiahnutie súladu s požiadavkami smernice vo vzťahu k pôvodnej nevyhovujúcej časti tejto skládky, nie je podľa názoru Európskej komisie preukázané dodržanie postupu podľa čl. 14 smernice o skládkach pre skládku odpadov ako celok. V tejto súvislosti Európska komisia poukazuje na technické alebo fyzické prepojenie pôvodne nevyhovujúcich častí skládky odpadov s už technicky vyhovujúcimi časťami skládok odpadov. Rovnaký názor bol vyslovený aj v prípade skládky Považský Chlmec, ku ktorej bol dňa 4. júla 2018 vydaný rozsudok (C-626/16) za neprijatie všetkých opatrení potrebných na vyhovenie rozsudku z 25. apríla 2013 (C -331/11). Z posúdenia Súdneho dvora v rozsudku C-626/16 (bod 47 až 51, 76, 81) vyplýva, že takýmto opatrením malo byť prijatie konečného rozhodnutia o prevádzkovaní predmetnej skládky alebo jej uzavretie v zmysle článku 14 písm. b) smernice o skládkach. Skládky odpadov, ktoré sú predmetom navrhovanej úpravy sú v rovnakom postavení ako skládka odpadov Považský Chlmec. Európska komisia nepovažuje v tejto súvislosti za dostatočné dodatočné schválenie plánov úprav na základe právnej úpravy zákonom č. 262/2015 Z. z.
K odsekom 1 až 12
V odseku 1 sa prevádzkovateľovi takejto skládky odpadov ukladá povinnosť, aby do ustanovenej lehoty predložil doklady uvedené v písmenách a) alebo b), ktoré budú následne posúdené z hľadiska možnosti pokračovať v činnosti na aktuálne prevádzkovaných častiach dotknutých skládok odpadov, alebo aby požiadal o uzavretie skládky odpadov podľa písmena c). Ak prevádzkovateľ v ustanovenej lehote doloží doklady podľa odseku 1 písm. b) o vykonaní všetkých prác na dosiahnutie súladu pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky (teda časti skládky, na ktorú sa vzťahovala povinnosť predložiť plán úpravy skládok) so stavebnotechnickými požiadavkami na skládku odpadov, bude môcť byť vydané konečné rozhodnutie o pokračovaní v činnosti prevádzky skládky odpadov (ods. 5, ods. 7, ods. 9 písm. a), ods. 10 a 11). Ak prevádzkovateľ predloží doklady preukazujúce možnosť samostatného prevádzkovania častí skládky odpadov, ktorým neuplynula doba platnosti rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), tieto budú preskúmané postupom podľa odseku 4 z hľadiska overenia splnenia požiadaviek podľa odsekov 2 a 3. Požiadavky podľa odsekov 2 a 3 zároveň vymedzujú obsah dokladov, ktoré má prevádzkovateľ predložiť podľa odseku 1 písm. a). Ak sa preukáže technická alebo fyzická oddeliteľnosť prevádzkovanej časti skládky od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky a od častí skládky, ktoré sú neoddeliteľné od pôvodnej nevyhovujúcej časti skládky, prevádzkovateľ má podľa odseku 6 v lehote do 60 dní od doručenia výzvy podať žiadosť o vydanie rozhodnutia na jej prevádzkovanie. Táto časť skládky odpadov bude pokračovať v prevádzke ako samostatná skládka odpadov a vo vzťahu k nej nebude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky [ods. 8 písm. b)]. Ak však prevádzkovateľ žiadosť nepodá v lehote podľa odseku 6, bude vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky aj vo vzťahu k tejto časti skládky (ods. 8 písm. a) bod 4). Konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzkovania skládky odpadov ako celku podľa odseku 8 písm. a) bude vydané aj vtedy, ak príslušný orgán dospeje k záveru, že nie sú splnené požiadavky na samostatné prevádzkovanie aktuálne prevádzkovanej časti skládky odpadov, ak márne uplynula lehota podľa odseku 1 alebo ak prevádzkovateľ v uvedenej lehote podal žiadosť podľa odseku 1 písm. c). Na vydanie konečného rozhodnutia sú naviazané povinnosti prevádzkovateľa podať súhlas na uzatvorenie všetkých častí skládky odpadu dotknutých vydaným rozhodnutím, na ktoré nebol takýto súhlas ešte vydaný podľa odseku 12 s dvoma výnimkami. Prvou výnimkou je, ak konečné rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že sám prevádzkovateľ zvolil alternatívu podľa odseku 1 písm. c), a teda už žiadosť o uzavretie skládky odpadov je podaná. Druhou výnimku je, keď prevádzkovateľ zostal nečinný ohľadne zvolenia alternatívy v lehote ustanovenej v odseku 1, a z dôvodu nečinnosti sa na neho nevzťahuje ani právna úprava zohľadňujúca oprávnené očakávania prevádzkovateľov v odsekoch 13 až 16, takémuto prevádzkovateľovi zaniká platnosť rozhodnutia v časti prijímania a ukladania odpadov na skládku dňom právoplatnosti vydania konečného rozhodnutia (odsek 14) a vzťahuje sa na neho povinnosť uzavrieť skládku odpadov alebo jej relevantné časti v lehote ustanovenej v § 19 ods. 3 a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie v lehote ustanovenej v § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. Splnenie alebo nesplnenie povinnosti v lehote ustanovenej podľa odseku 12 je pre prevádzkovateľa rozhodujúce z hľadiska dĺžky doby možnosti prijímať a ukladať odpad na skládku po vydaní konečného rozhodnutia (odsek 13). V § 113 sa upravuje, že na konanie podľa § 114c sa nevzťahuje správny poriadok okrem ustanovení o doručovaní.
K odsekom 13 až 16
Oprávnené očakávania prevádzkovateľov dotknutých skládok z platných rozhodnutí o prevádzkovaní sú zohľadnené v odsekoch 1, 13 a 14. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 bola zvolená s ohľadom na potrebu preukázania prijatia opatrení za účelom splnenia povinností podľa čl. 14 smernice o skládkach pri súčasnom zohľadnení primeraného časového priestoru pre prevádzkovateľov dotknutých skládok odpadov na zváženie voľby z alternatív v tomto odseku a pri zohľadnení súčinnosti prevádzkovateľov na plnení povinností podľa § 114c. Podľa odseku 13 písm. a) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky a v lehote podľa odseku 12 požiadali o súhlas na uzavretie skládky alebo jej častí sa predlžuje možnosť prevádzkovania (teda prijímania a ukladania odpadu) na dotknutú skládku až do skončenia konania, ktorým sa povoľuje stavba uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo vykonania jej rekultivácie alebo do uplynutia lehoty platnosti rozhodnutia, ak uplynie pred skončením tohto konania. Podľa odseku 13 písm. b) pre prevádzkovateľov skládky, ktorí si splnili povinnosť podľa odseku 1, bolo im vydané konečné rozhodnutie o ukončení činnosti prevádzky, ale zostali nečinní, respektíve zmeškali lehotu podľa odseku 12, skončí platnosť rozhodnutia márnym uplynutím tejto lehoty. Podľa odseku 14 pre prevádzkovateľov skládky odpadov, ktorí si nesplnili povinnosť podľa odseku 1, teda zostali nečinní, zaniká platnosť rozhodnutia dňom právoplatnosti konečného rozhodnutia. Na prevádzkovateľov, ktorým skončila platnosť rozhodnutia podľa odseku 13 písm. b) a odseku 14 sa vzťahuje povinnosť podľa § 19 ods. 3 podať do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti súhlas na uzavretie skládky odpadov a v prípade skládok spadajúcich pod integrované povoľovanie rovnaká povinnosť podľa § 26 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z.z., nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované. V odseku 15 sa na účely aplikačnej praxe výslovne ustanovuje, že zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie sa vzťahuje len k časti prijímania a ukladania odpadu. Prevádzkovatelia skládok odpadov, na ktoré sa vzťahuje § 114c, sú dotknutí aj úpravou v prechodnom ustanovení v § 135e, podľa ktorej od 1. januára 2019 nie je možné takéto skládky alebo ich časti rozširovať o nové kazety alebo navyšovať ich kapacitu. Bližšie odôvodnenie - § 135e.
K bodu 95
Doplnené, že správcom pohľadávky štátu z rozhodnutí o uložení pokút je Environmentálny fond, nakoľko výnosy z pokút sú príjmom tohto fondu.
K bodu 96
Predmetná úprava súvisí s navrhovanými zmenami ako aj z aplikačnej praxe, t. j. potreba doplniť chýbajúce sankcie.
K bodu 97
Doplnenie sankcie v § 117 ods. 2 súvisí s navrhovanou zmenou, doplnením odseku 15 v § 27.
K bodu 98
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť chýbajúce sankcie.
K bodu 99
Dopĺňa sa sankcia v nadväznosti na úpravu v § 114 ods. 4.
K bodu 100
Z aplikačnej praxe vyplynula potreba doplniť chýbajúce sankcie.
Predmetná zmena nadväzuje na nové ustanovenia v § 79a, ktorým sa implementuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES.
K bodu 101
Predmetná úprava súvisí s navrhovanými zmenami.
K bodu 102
K odseku 1
V tomto ustanovení sa určuje dátum, dokedy má prevádzkovateľ skládky odpadov alebo obec, na ktorú prešli práva nakladať s prostriedkami účelovej finančnej rezervy, odviesť na osobitný účet v Štátnej pokladnici, a to v zákonom stanovenej výške po odpočítaní oprávnene vyčerpaných prostriedkov účelovej finančnej rezervy. V stanovenej výške znamená, že výška účelovej finančnej rezervy musí zodpovedať výpočtom podľa vzorca ustanovenom v Prílohe č. 5 vyhlášky MŽP SR č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti a podľa doterajších predpisov za uplynulé roky. Z uvedeného vyplýva, že prevádzkovateľ skládky odpadov môže voľne disponovať s úrokmi a výnosmi z jeho osobitného účtu.
K odseku 2 a 3
Prechodné ustanovenie vo vzťahu k zmene zloženia kontrolného orgánu organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačného centra.

K odsekom 4 a 5
Ide o prechodné ustanovenia k novej úprave v § 114a a 19a. Uložením povinnosti prevádzkovateľovi dotknutých skládok odpadov podať žiadosť na udelenie súhlasu na uzavretie skládky do 1. februára 2019 a použitím novej právnej úpravy v § 114a a 19a na konania začaté a nekončené do účinnosti zákona sa zabezpečí možnosť uzavrieť staré časti skládok odpadov, vo vzťahu ku ktorým stavebné konanie nemohlo byť právoplatne skončené vydaním rozhodnutia na uskutočnenie stavby uzavretie skládky odpadov pre prekážku nepreukázania práva k pozemku.
K odseku 6
Vzhľadom na konanie o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní EÚ č. 2035/2017 a prehratý súdny spor v prípade skládky odpadov Považský Chlmec a v tejto súvislosti navrhované riešenie v § 114c, je nevyhnutné zabezpečiť, aby pri tých skládkach odpadov, ktoré sú dotknuté úpravou podľa § 114c, nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní kapacity takejto skládky alebo jej častí. Bližšie odôvodnenie - § 114c.
K odseku 7
V nadväznosti na zrušenie autorizovanej činnosti prípravy na opätovné použitie batérií a akumulátorov sa prechodným ustanovením upravuje skončenie platnosti rozhodnutí vydaných v súvislosti s predmetnou činnosťou.
K bodu 103
V nadväznosti na zrušenie Recyklačného fondu je potrebné zrušiť aj vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 370/2015 Z. z. o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, o zozname výrobkov, materiálov a zariadení, za ktoré sa platí príspevok do Recyklačného fondu, a o podrobnostiach o obsahu žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu.“.
K bodu 104
Spresnenie textu vo vzťahu k transpozíciii Smernica EP a Rady 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch.
K bodu 105
Dôvodom zavedenia cieľa zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov bolo stanovenie jednoznačnejších cieľov pre triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou triedeného zberu komunálnych odpadov v súvislosti s cieľom SR do roku 2020 dosiahnuť 50 % úroveň recyklácie komunálnych odpadov podľa cieľov stanovených v rámcovej smernice o odpade.
K bodu 106
Zmena v prílohe 6 súvisí s úpravou zlého prekladu smernice o elektroodpade.
K bodu 107
Navrhovaná zmena súvisí so zmenou vykonanou v § 59 ods. 9 týkajúcou sa sprísnenia kvality triedeného zberu oddelene zbieranej zložky komunálneho odpadu v zbernej nádobe.
K čl. II
K bodu 1
Úprava v čl. I v § 114a v spojení v spojení s úpravou v bode 1 v stavebnom zákone rieši rovnaký problém týkajúci sa povinnosti uzatvoriť skládku odpadov alebo jej časť, aký je riešený v zákone č. 193/2018 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z. pre prevádzky skládok odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania. Ide o problém, kedy je prekážkou pre skončenie stavebného konania vo veci uzavretia skládky odpadov je alebo jej časti preukazovanie vlastníckeho alebo iného práva oprávňujúceho zriadiť na pozemku stavbu. Medzi povolením stavby skládky odpadov a realizovaním uzatvorenia skládky odpadov je časový úsek aj niekoľko desiatok rokov, pričom v aplikačnej praxi dochádzalo k prípadom, kedy došlo k zmene vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa nachádza skládka počas prevádzky a prevádzkovateľ si neusporiadal vzťahy s novými vlastníkmi týchto pozemkov. Postavenie vlastníka takéhoto pozemku v zmysle stavebného zákona má byť rovnaké v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena stavby pred dokončením ako aj v prípade, ak sa uzatváranie skládky odpadov povoľuje ako zmena dokončenej stavby. Z uvedených dôvodov sa do stavebného zákona v § 58 dopĺňa osobitná úprava pre uzatváranie skládky odpadov.
K bodu 2
V nadväznosti na úpravu v odseku 1 a pre účely aplikačnej praxe sa v bode 2 dopĺňa vymedzenie pojmov tak, že stavebné práce na účel uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo na vykonanie jej rekultivácie sa považujú za zmenu dokončenej stavby, ak neboli povolené v stavebnom povolení stavby skládky odpadov.
K čl. III
Z dôvodu zavedenia nových súhlasov, bolo potrebné stanoviť nové správne poplatky.
K čl. IV
§ 77 ods. 9 písm. b) ustanovuje, ktoré náklady týkajúce sa nakladania s komunálnym odpadom môže obec zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podľa pôvodného znenia absentujú v tomto ustanovení kompostovacie zásobníky, čo je v rozpore s § 81 ods. 5 zákona č. 79/2015 Z. z. Cieľom tejto zmeny je zosúladiť príslušné ustanovenia oboch zákonov a zároveň dať legitímnu možnosť obciam zahrnúť aj kompostovacie zásobníky do miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
K čl. V
K bodom 1 a 2
Navrhovaná úprava súvisí s navrhovanou úpravou v § 114c v čl. I, teda úpravou v zákone č. 79/2015 Z. z., a to vzhľadom na doplnenie kompetencie inšpekcie konať a rozhodovať podľa tohto paragrafu. K bodu 1: Kedže v rámci § 114c v čl. I sa definujú nové skutočnosti, s ktorými je spojený zánik platnosti rozhodnutia na prevádzkovanie skládky odpadov, upravuje sa povinnosť prevádzkovateľa dotknutej skládky odpadov, ktorá je predmetom integrovaného povoľovania, požiadať o udelenie súhlasu na jej uzatvorenie do dvoch mesiacov odo dňa zániku platnosti na jej prevádzkovanie. Rovnaká úprava pre skládky odpadov, ktoré nie sú predmetom integrovaného povoľovania je v novej úprave § 19 ods. 3 v čl. I. K bodu 2: Navrhovanou úpravou sa vytvára prepojenie na splnenie povinnosti vybraných prevádzkovateľov skládok odpadov podľa navrhovanej úpravy v § 114c zákona v čl. I, ktorá sa uplatňuje aj pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania.
K bodu 3
Vzhľadom na navrhovanú úpravu v § 24 ods. 5 a ods. 9 v čl. I, podľa ktorej ministerstvo vydáva písomné potvrdenie na čerpanie účelovej finančnej rezervy, bolo potrebné vypustiť túto povinnosť z kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia a upraviť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá skládku povolila, vydáva k potvrdeniu záväzné stanovisko.
K bodu 4
V § 32 sa dopĺňa kompetencia inšpekcie v nadväznosti na nový § 35a navrhovanú novú úpravu v § 114c v čl. I.
K bodu 5
Navrhovanou úpravou v § 35a sa vytvára sa ďalší mechanizmus na zabezpečenie uzavretia skládky odpadu. Navrhuje sa, aby v prípadoch, keď je prevádzkovateľ skládky odpadov nečinný, mala možnosť inšpekcia nariadiť mu vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky v určenej lehote alebo zabezpečiť ich na náklady prevádzkovateľa. Rovnaká právna úprava je navrhovaná aj v zákone č. 79/2015 Z.z. pre skládky, ktoré nie sú predmetom integrovaného povoľovania. Podrobnejšie k úprave - § 113b.
K bodu 6
Vo vzťahu k skládkam odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania sa upravujú oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny dozor rovnako ako v zákona č. 79/2015 Z.z., teda v navrhovanej úprave § 112 ods. 4 písm. a) v čl. I.
K bodu 7
Vzhľadom na to, že sa na skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, vzťahuje navrhovaný § 114c podľa čl. I, bolo potrebné aj pre tieto skládky odpadov upraviť prechodné ustanovenie cieľom zabezpečiť, aby sa tieto skládky nerozširovali o nové časti
a ani sa nenavyšovala ich kapacita, teda, aby nedochádzalo k zmenám spočívajúcim v ich rozširovaní o nové časti (kazety) alebo v rozširovaní existujúcich častí alebo navyšovaní kapacity skládky alebo je častí. Bližšie odôvodnenie - § 135e v čl. I.
K čl. VI
V uvedenom článku sa stanovuje účinnosť predmetného návrhu zákona.

V Bratislave dňa 22. augusta 2018
Peter Pellegrini, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
László Sólymos, v. r.
podpredseda vlády a minister životného prostredia
Slovenskej republiky
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 525/2003, dátum vydania: 12.12.2003

1

8

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Štátnu správu pre životné prostredie ustanovil zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bolo pôvodne zriadených 38 okresných úradov životného prostredia a 121 obvodných úradov životného prostredia. Osobitným odborným kontrolným orgánom sa podľa tohto zákona stala Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vytvorenie uvedenej sústavy orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie a zavedenie priameho riadenia starostlivosti o životné prostredie (environmentalistiky) v roku 1990 vyplynulo najmä

-z potreby oddeliť štátnu správu pre životné prostredie od riadenia ekonomických aktivít na všetkých úrovniach a vo vzťahu ku všetkým typom vlastníctva,

-z nevyhnutnosti zvýšiť účinnosť riadenia starostlivosti o životné prostredie a výkonu štátnej správy v tomto smere,

-z negatívnych skúseností riadenia starostlivosti o životné prostredie iným spôsobom,

-z odbornej zložitosti výkonu štátnej správy pre životné prostredie s prihliadnutím na interdisciplinárny charakter environmentalistiky a možné dôsledky.

Hlavným dôvodom na opätovné zriadenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie je potreba celkove výrazne zlepšiť environmentálnu situáciu (stav životného prostredia a stav starostlivosti o životné prostredie) na Slovensku. Tento dôvod vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, najmä v právach na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva. V zmysle Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky činnosť okresných úradov, a tým aj integrovanej štátnej správy, končí 31. decembra 2003, čo vytvára tiež podmienky pre pôsobenie špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

V súvislosti s plnením záväzkov z Asociačnej dohody a realizáciou Národného programu pre prijatie acquis communantaire sa schválili nové právne predpisy čím sa rozšírili pôsobnosti orgánov štátnej správy starostlivosti o životné prostredie na:

-geneticky modifikované organizmy,

-prevenciu závažných priemyselných havárií,

-environmentálne označovanie výrobkov,

-environmentálne orientovaného riadenia a auditu,

-obaly.

Vláda Slovenskej republiky schválila v rámci Národného environmentálneho akčného programu Slovenskej republiky II. (uznesenie vlády Slovenskej republiky zo 16.decembra 1999 č. 1112) opatrenie zamerané na ”opätovné vytvorenie samostatnej miestnej štátnej správy pre životné prostredie a jej užšieho prepojenia na Slovenskú inšpekciu životného prostredia”. S vytvorením špecializovanej miestnej štátnej správy pre životné prostredie - úradov životného prostredia - už ráta aj Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy.

V zmysle zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky prešli od 1. januára 2002 niektoré kompetencie na úseku štátnej vodnej správy a na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny z odborov životného prostredia okresných úradov na obce.

Od 1. januára 2003 prešli kompetencie z okresných úradov na samosprávny kraj a obce aj na úseku štátnej správy územného rozhodovania a stavebného poriadku s výnimkou vyvlastňovacieho konania. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 27. februára 2003 schválila zákon č. 103/2003 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon, na základe ktorého boli presunuté kompetencie na obce aj v oblasti vyvlastňovacieho konania a druhostupňový výkon štátnej správy na tomto úseku sa presunul na odbory životného prostredia krajských úradov. V dôsledku tejto skutočnosti celá činnosť stavebného úradu na odboroch životného prostredia okresného úradu zanikla od 1. apríla 2003.

V súčasnom období je v štádiu riešenia vytváranie špecializovanej miestnej štátnej správy pre úsek územného plánovania (okrem ekologických aspektov), stavebného poriadku, vyvlastňovania a bytovej politiky, t.j. 8 krajských stavebných úradov, ktoré budú v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tým definitívne odíde aj druhostupňový výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku z odborov životného prostredia krajských úradov na novovytvorené krajské stavebné úrady.

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v ďalšej etape decentralizácie verejnej správy neuvažuje s presunom ďalších kompetencií v starostlivosti o životné prostredie z terajších odborov životného prostredia krajských úradov a odborov životného prostredia okresných úradov na obce a územnú samosprávu, ale s vytvorením špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Právnym rámcom usporiadania výkonu štátnej správy na miestnej úrovni je návrh zákona o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jeho prijatím sa opätovne vytvoria právne, inštitucionálne, personálne, materiálno-technické a výchovno-vzdelávacie podmienky na zvýšenie účasti výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie tak, ako to vyplýva z prijatých vládnych koncepcií a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. I keď v prvom rade návrh zákona sleduje modernizáciu verejnej správy a vytvorenie účinného a racionálneho systému organizácie štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorá by sa mala odraziť v zlepšení environmentálnej situácie v Slovenskej republike, v neposlednej miere vytvára aspoň základné podmienky pre zavedenie a uplatňovanie systému environmentálneho práva Európskej únie v Slovenskej republike.

Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia, Slovenská inšpekcia životného prostredia a obce v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.

Špecializovanú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vytvoria zamestnanci, ktorí túto činnosť vykonávajú na súčasných odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov.

Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 5.5. 2003 ako informatívny materiál.

Novým znením návrhu zákona sa odstránili rozpory s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ktoré spočívali v tom, aby sa pri ustanovovaní orgánov špecializovanej štátnej správy nenarušovali hranice krajov a okresov a aby bolo vytvorených 8 krajských úradov životného prostredia namiesto pôvodne navrhnutých 6 krajských úradov životného prostredia.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k dopadom návrhu zákona listom č. 6258/2003-81 z 15.4.2003. Novým znením návrhu zákona sa vyhovelo aj stanovisku Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Zákonom č. 139/2003 Z .z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa vyriešil aj rozpor s Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke prechodu kompetencií vo veciach verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, že príslušný článok – novelizácia zákona č. 442/2000 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách zostáva v návrhu zákona.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť - Odhad dopadov na verejné financie

Počet zamestnancov, vykonávajúcich štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie na odboroch životného prostredia krajských úradov a odboroch životného prostredia okresných úradov bol 1411 (stav k 28. 2. 2002). Platnosťou zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákona č. 103/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 139/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii činnosti ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 26. júna 2003 sa znížil počet funkčných miest vykonávajúcich odbornú činnosť na úseku výkonu štátnej správy starostlivosti o životného prostredie na 837,61 (vrátane 30 funkčných miest podľa uznesenia vlády SR č. 947/2002).

V nadväznosti na presun kompetencií z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vo veciach vodného hospodárstva a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky dôjde k presunu 17 funkčných miest určených na výkon štátnej správy rybárstva na úrovni doterajšej miestnej štátnej správy. V nadväznosti na Koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 371 zo 14. mája 2003 dôjde k presunu 75 funkčných miest na úseku štátnej vodohospodárskej správy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkove bude štátnu správu na úseku starostlivosti o životné prostredie vykonávať 929, 61 odborných zamestnancov.

Finančné výdavky na delimitovaný počet zamestnancov, ako aj na počet funkčných miest prierezových zamestnancov budú upresnené v delimitačných protokoloch. Nepredpokladá sa dopad na verejné financie, ale len presun z rozpočtovej kapitoly krajských úradov do rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Druhá časť - Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona v štátnej správe starostlivosti o životné prostredie nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

Tretia časť - Odhad dopadov na životné prostredie

Predpokladá zlepšenie výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie s pozitívnym vplyvom na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni.

Štvrtá časť - Odhad dopadov na zamestnanosť

Výkon špecializovanej štátnej správy starostlivosti o životné prostredie predpokladá, že ju budú vykonávať zamestnanci, ktorí vykonávajú túto činnosť na krajských úradoch a na okresných úradoch v súčasnosti a nebude mať dopad na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnostiprávneho prepisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu : Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu : Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Návrh zákona svojou problematikou sa dotýka prioritnej oblasti Životné prostredie uvedenej v článku 70 Európskej dohody o pridružení, nepatrí medzi priority podľa Bielej knihy, NPAA, Partnerstva pre vstup a screeningu; návrh zákona je zaradený do Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2003,

b)nepatrí medzi priority vyplývajúce zo schválených negociačných pozícií v kapitole č. 22 – životné prostredie

4.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

d) nie je upravená v práve Európskej únie

5.Stupeň zlučiteľnosti: žiadna

6.Gestor: bezpredmetné

7.Účasť expertov: bez účasti expertov

II. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Ustanovujú sa orgány štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktorými sú Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, krajské úrady životného prostredia, obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Obec vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, napríklad zákonom č. 478/2002 Z.z o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia , zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), zákonom č. 184/2002 Z.z o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), zákonom č. 223/2001 Z.z o odpadoch a ozmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

K § 2

§ 2 ustanovuje pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, ktoré napríklad vypracúva koncepcie, riadi a kontroluje výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie, vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, riadi krajské úrady životného prostredia a inšpekciu, vykonáva hlavný štátny dozor, zriaďuje osobitné odborné organizácie, sprístupňuje informácie o životnom prostredí, podieľa sa na zabezpečovaní environmentálnej výchovy, vzdelávania a propagácie, zabezpečuje v spolupráci s príslušnými ministerstvami odbornú prípravu zamestnancov krajských úradov životného prostredia, obvodných úradov životného prostredia, inšpekcie a obcí, ako aj overovanie ich odbornej spôsobilosti.

Pri zabezpečovaní úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh starostlivosti o životné prostredie a koordinuje spoluprácu ústredných orgánov štátnej správy, medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr pri plnené úloh vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

K § 3

Na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie sa zriaďujú zo zákona krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia, ktoré tento výkon vykonávajú vo svojich územných obvodoch.

Krajský úrad životného prostredia je služobným úradom v zmysle § 7 zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe.

Ministerstvo môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko krajského úradu životného prostredia aj mimo sídla krajského úradu životného prostredia alebo stále alebo dočasné pracovisko obvodného úradu životného prostredia aj mimo sídla obvodného úradu životného prostredia. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska krajského úradu životného prostredia alebo obce patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska obvodného úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia vykonávajú štátnu správu starostlivosti o životné prostredie v územnom obvode kraja.

Sídla a územné obvody obvodných úradov životného prostredia sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona.

K § 4

Ustanovuje sa pôsobnosť krajského úradu životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie a ďalšie úlohy podľa odseku 2, napríklad vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konajú obvodné úrady.

Odsek 3 ustanovuje oprávnenie krajského úradu životného prostredia zriaďovať odborné organizácie s podmienkou súhlasu ministerstva, napríklad podľa zákona č. 543/2001 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

K § 5

Ustanovuje sa rozsah výkonu štátnej správy obvodného úradu životného prostredia, ktorý vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie; v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

V odseku 3 sa ustanovuje ďalšie činnosti obvodného úradu životného prostredia a to, že obvodný úrad životného prostredia vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach starostlivosti o životné prostredie, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec. Ďalej poskytuje obciam odbornú pomoc pri aplikácii právnych predpisov, poskytuje im na požiadanie údaje o evidencii, ak ide o údaje, ktoré sa jej týkajú, upozorňuje obce na nedostatky, ktoré zistí v ich činnosti pri výkone štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

K § 6

Krajský úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Obvodný úrad životného prostredia riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu krajského úradu životného prostredia.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného môžu zriaďovať vo veciach štátnej správy starostlivosti o životné prostredie odbory. Ďalšie podrobnosti o organizácii krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia budú upravené v ich štatútoch. Štatút krajského úradu životného prostredia vydá minister životného prostredia a štatút obvodného úradu životného prostredia vydá prednosta krajského úradu životného prostredia.

K § 7

V spoločných ustanoveniach sa ustanovuje, na konanie vo veciach starostlivosti o životné prostredia sa vzťahuje správny poriadok.

Ustanovenie oprávňuje krajský úrad životného prostredia a obvodný úrad životného prostredia v rozsahu svojej pôsobnosti a na základe osobitného zákona vydávať pre svoj územný obvod všeobecne záväzné vyhlášky vo veciach starostlivosti o životné prostredie.

Odsek 3 upravuje postup v konaní o uložení pokuty.

K § 8

Krajský úrad životného prostredia je podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách rozpočtová organizácia štátu.

Krajský úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi zapojený na rozpočet ministerstva a obvodný úrad životného prostredia je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet krajského úradu životného prostredia. Krajský úrad životného prostredia vo vzťahu k obvodnému úradu životného prostredia plní funkciu zriaďovateľa.

Krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia na plnenie svojich úloh používajú predovšetkým majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý spravujú podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.

K § 9

Inšpekcia je podľa zákona č. 312/2001 Z.z o štátnej službe služobných úradom.

Na čele inšpekcie je generálny riaditeľ, ktorým je vedúci služobného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva.

Pôsobnosť inšpekcie sa oproti platnej právnej úprave rozširuje návrhom zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (zákon o integrovanej prevencii), ktorý novelizuje zákon č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov, ktorým bola inšpekcia zriadená, aj na správny orgán v integrovanom povoľovaní. Návrh zákona o integrovanej prevencii bol už schválený v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 19.6. 2003

Štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie inšpekcia vykonáva v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sa týkajú životného prostredia, napríklad zákon č. 47/8/220 Z.z o ochrane ovzdušia, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z.z o odpadoch, zákon č. 151/2002 Z.z., zákon č. 184/2002 Z.z , zákon č. 237/2002 Z.z , zákon č. 469/2002 Z.z., zákon č.529/2002 Z.z, zákon č. 543/2002 Z.z.,

Ďalšie odseky upravujú organizačnou štruktúrou inšpekcie, ktorá sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia.

Na čele inšpektorátu je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ.

K § 10

Na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Inšpektorát v administratívnosprávnom konaní koná samostatne.

Územným obvodom ústredia inšpekcie je územie Slovenskej republiky. Územné obvody inšpektorátov sú uvedené v prílohe č. 2.

Generálny riaditeľ inšpekcie môže na výkon štátnej správy starostlivosti o životné prostredie zriadiť stále alebo dočasné pracovisko inšpektorátu aj mimo sídla inšpektorátu. Zároveň určí obvody patriace do pôsobnosti stáleho alebo dočasného pracoviska inšpektorátu.

Podrobnosti o organizácii inšpekcie ustanovuje štatút, ktorý vydá vedúci služobného úradu ministerstva.

K § 11

Ustanovuje spoluprácu krajského úradu životného prostredia, obvodného úradu životného prostredia a inšpekcie pri výkone činností.

Pri výkone činnosti spolupracujú navzájom, s inými štátnymi orgánmi, s orgánmi územnej samosprávy a s inými právnickými osobami a občianskymi iniciatívami pôsobiacimi v starostlivosti o životné prostredie.

K § 12

Splnomocňovacie ustanovenie splnomocňuje ministerstvo na vydanie vyhlášky, ktorou sa ustanovia podrobnosti o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajskom úrade životného prostredia, v obvodnom úrade životného prostredia a v inšpekcii.

K 13

Prechodné ustanovenia upravujú prechod pôsobnosti krajských úradov na krajské úrady životného prostredia a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Prechod pôsobnosti sa uskutoční dňom účinnosti tohto zákona.

Odsek 1 upravuje prechod práv a povinností zo štátnozamestaneckého pomeru štátnych zamestnancov, ktorí vykonávali k 31.decembru 2003 činnosti na úseku starostlivosti o životné prostredie, ktoré prejdú od 1. januára 2004 z krajských úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia

Odsek 2 upravuje prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali k 31. decembra 2003 verejnú službu v krajských úradoch a okresných úradov na úseku starostlivosti o životné prostredie. Prechod práv bude vykonaný s účinnosťou od 1. januára 2004 z ktorých úradov na krajské úrady životného prostredie a okresných úradov na obvodné úrady životného prostredia.

Odsek 3 upravuje výkon štátnej správy v prípadoch, kedy nemožno zriadiť ku dňu účinnosti tohto zákona obvodný úrad životného prostredia. Ide najmä o prípady ako sú nedostatočné priestorové, personálne alebo organizačné podmienky V týchto prípadoch vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie obvodný úrad životného prostredia susediaceho obvodu, ktorý určí ministerstvo. V týchto prípadoch prechádzajú na určený obvodný úrad životného prostredia aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, ktoré mali prejsť na obvodný úrad životného prostredia, ktorý nebol zriadený.

K § 14

Zrušovacím ustanovením sa zrušuje doteraz platný zákon, ktorý upravoval štátnu správu pre životné prostredie a nariadenia vlády, ktoré ustanovovali predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú spôsobilosť

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov a dve nariadenia vlády SR.- nariadenie vlády Slovenskej republiky č.163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 72/1996 Z.z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z.z., a časť nariadenia vlády č. 157/1997 Z.z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch - písm. g) v časti II. prílohy nariadenia vlády Slovenskej republiky.

K Čl. II až XV

Nová právna úprava štátnej správy pre životné prostredie vyvoláva aj nutnosť novelizácií ostatných platných právnych predpisov v systéme environmentálneho práva. Novelizácia týchto zákonov spočíva v tom, že sa menia názvy krajských úradov a okresných úradov na krajské úrady životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia.

K Čl. XVI

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2004.

K prílohe č. 1

Príloha ustanovuje sídla krajských úradov životného prostredia a obvodných úradov životného prostredia a ich územné obvody.

Príloha č. 2

Príloha ustanovuje sídla inšpektorátov a ich územné obvody.

V Bratislave dňa 16. júla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

...   Načítavam znenie...
2014 Judikaty.info - všetky práva vyhradené
v1.5 - webdesign @ bart.sk

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.

Hore