Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.04.2022 do 24.04.2022
| Platnosť od: | 30.09.2004 |
| Účinnosť od: | 01.04.2022 |
| Účinnosť do: | 24.04.2022 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Štátna správa, Rozpočtové právo, Štátne orgány, Rozpočtové a príspevkové organizácie |
Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.04.2022 do 24.04.2022
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 523/2004 s účinnosťou od 01.04.2022 na základe 101/2022
-
§ 4zobraziť paragraf
Rozpočet verejnej správy
(1)
Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria
a)
štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok,
b)
štátny rozpočet na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,
c)
štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).
(2)
Súčasťou rozpočtu verejnej správy je limit verejných výdavkov. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík. V rozpočte verejnej správy sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov vo vybraných oblastiach (ďalej len „revízia výdavkov“) schválené vládou.
(3)
Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) návrh rozpočtu verejnej správy a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy. Na základe splnomocnenia národnej rady môže vláda pri dodržaní celkového limitu verejných výdavkov upraviť limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy.
(4)
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia, a finančné operácie s finančnými aktívami. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia. Funkčná klasifikácia sa používa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy; funkčnú klasifikáciu ustanovuje osobitný predpis.6) Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy.
(5)
Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria
a)
časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy vrátane limitu verejných výdavkov,
b)
rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,
c)
schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.
(6)
Súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj schválený rozpočet verejnej správy na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzajúce dva rozpočtové roky.
(7)
Pre potreby vyčíslenia rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku alebo rozpočtovaného prebytku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu do rozpočtov subjektov verejnej správy nepatria
a)
v časovo rozlíšených príjmoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:
1.
prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,
2.
splátky poskytnutých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
3.
príjmy z predaja majetkových účastí,
4.
zostatky prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka,
b)
v časovo rozlíšených výdavkoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:
1.
poskytnuté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,
2.
splátky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
3.
výdavky na obstaranie majetkových účastí.
(8)
Schodok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.
(9)
Prebytok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy. -
§ 6zobraziť paragraf
Štátny rozpočet
(1)
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
(2)
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.
(3)
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
(4)
Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy spôsobom podľa osobitného zákona7) v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje ich ďalšie automatizované spracovanie podľa osobitných predpisov.7a)
(5)
Štátny rozpočet tvoria najmä
a)
príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b)
výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c)
prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.
(6)
Ministerstvo financií zohľadňuje limit verejných výdavkov v štátnom rozpočte, oznamuje limity verejných výdavkov správcom kapitol najneskôr do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov národnou radou podľa § 4 ods. 3 tretej vety a zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov. -
§ 8zobraziť paragraf
Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,
d)
odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,13)
e)
výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,
f)
záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,13a)
g)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,12a)
h)
úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,
i)
ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.
(3)
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(4)
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom13ab) možno použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona13b) a bežné výdavky na program rozvojovej spolupráce možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.
(5)
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 31. júli rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa § 19 ods. 8, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.
(6)
Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 10. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 10. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku, pričom ak ide o výdavky, na ktoré sa vzťahuje limit verejných výdavkov, ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov.
(7)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(8)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(9)
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.
(10)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov,14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.24a)
(11)
Na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu na riešenie dôsledkov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu14aa) sa § 8a nevzťahuje. -
§ 9zobraziť paragraf
Kapitoly
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet
a)
každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,
b)
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f)
Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g)
Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
h)
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
i)
Slovenskej akadémie vied,
j)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
k)
ostatných ústredných orgánov štátnej správy,1) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
l)
Slovenskej informačnej služby,
m)
Všeobecnej pokladničnej správy,
n)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
o)
Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.
(3)
Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa môžu rozpočtovať aj výdavky ostatných kapitol na investície, ak tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný
a)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
b)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c)
koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,
d)
spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,
e)
monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
f)
rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,
g)
oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
h)
zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,
i)
určovať limit verejných výdavkov pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, zabezpečovať dodržiavanie limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly a usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,
j)
vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,
k)
vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
l)
zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu,7)
m)
poskytovať súčinnosť pri revízii výdavkov a pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov.
(5)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády a na rokovanie národnej rady.
(6)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.
(7)
Výšku výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečenie plnenia úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo,14d) schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. -
§ 10zobraziť paragraf
Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,
d)
rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien,
e)
rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác,14e)
f)
iná rezerva podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(3)
Výšku rozpočtových rezerv podľa odseku 2 schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) až f) sa rozpočtujú v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pričom prostriedky rozpočtovej rezervy podľa odseku 2 písm. d) a f) sa rozpočtujú v štruktúre podľa ich vecného vymedzenia. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), d), a f) rozhoduje minister financií, a to aj na účely podľa § 37 ods. 7; prostriedky podľa odseku 2 písm. c) možno použiť aj prostredníctvom osobitných účtov podľa § 20 ods. 1. Na rozpočtovú rezervu podľa odseku 2 písm. e) sa vzťahujú osobitné predpisy.14e)
(4)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda informáciu národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy a v rámci štátneho záverečného účtu; informácia obsahuje prehľad o uvoľnení alebo o použití prostriedkov z rozpočtových rezerv v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania. -
§ 14zobraziť paragraf
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z programu stability.18a) Súčasťou programu stability je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
(2)
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.
(3)
Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia osobitného predpisu18b) nepoužijú. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy ministerstvo financií predkladá revíziu výdavkov tak, aby počas štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády došlo k revízii výdavkov v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou18c) v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy sa predkladá hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak. Ak Výbor pre daňové prognózy18d) po 15. októbri bežného roka aktualizuje prognózu18d) zohľadnenú v návrhu rozpočtu verejnej správy, minister financií pri prerokovaní návrhu rozpočtu verejnej správy informuje národnú radu o tejto aktualizácii.
(4)
Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schváleného programu stability; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.
(5)
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.
(6)
Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Zakladateľ verejnej výskumnej inštitúcie je povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné výskumné inštitúcie vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá ministerstvo financií vláde. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.
(7)
Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a prerokovať ich s ministerstvom financií.
(8)
Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov.
(9)
Limit verejných výdavkov schválený národnou radou je záväzný pre subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje; nedodržanie tohto limitu sa považuje za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov národnou radou podľa § 4 ods. 3 tretej vety oznamuje tieto limity verejných výdavkov subjektom verejnej správy.
(10)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov verejného zdravotného poistenia a súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené v ústrednej správe. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov verejných vysokých škôl. Správca kapitoly zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov subjektami verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu kapitoly tohto správcu.
(11)
Ministerstvo financií najmenej raz za štvrťrok monitoruje plnenie limitu verejných výdavkov a ak zistí skutočnosti nasvedčujúce prekročeniu limitu verejných výdavkov, vyzve správcu kapitoly alebo iný subjekt verejnej správy podľa § 4 ods. 3 tretej vety na odôvodnenie týchto skutočností a prijatie opatrení na dodržanie limitu verejných výdavkov v termíne určenom ministerstvom financií. -
§ 15zobraziť paragraf
Rozpočtové opatrenia v štátnom rozpočte
(1)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia. V štátnom rozpočte možno vykonávať len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 4 poslednej vety.
(2)
Úprava záväzných ukazovateľov kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa môže uskutočniť len so súhlasom správcu tejto kapitoly. Úprava záväzných ukazovateľov na základe osobitných predpisov týmto nie je dotknutá.
(3)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(4)
Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte v priebehu rozpočtového roka.
(5)
Ministerstvo financií zverejňuje na svojom webovom sídle rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu, a to najneskôr do desiatich dní po skončení mesiaca, v ktorom boli tieto rozpočtové opatrenia vykonané. -
§ 17zobraziť paragraf
Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 4 ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie len so súhlasom ministerstva financií.
(2)
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
(3)
Povolené prekročenie limitu výdavkov nemožno vykonať z
a)
úspor rozpočtovaných výdavkov spojených so správou štátneho dlhu rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa,
b)
dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov.
(4)
Rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov,19a) prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,19b) prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim.19c) K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená čerpať do výšky týchto rozpočtovaných príjmov skutočne prijatých. Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov podľa prvej vety.
(5)
Ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zvýšenie, ministerstvo financií na základe rozhodnutia vlády povolí prekročenie limitu výdavkov. -
§ 18zobraziť paragraf
Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky
a)
z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,
b)
v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,
c)
na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
d)
na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu,20)
e)
na základe oznámenia podľa § 8 ods. 6,
f)
za podmienok podľa osobitného zákona.20a)
(3)
Návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), ktorý sa týkal viazania výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ministerstvo financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.
(4)
Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,
b)
v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly,
c)
neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu.
(5)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(6)
Ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zníženie, ministerstvo financií na základe rozhodnutia vlády viaže rozpočtové prostriedky v rozpočte kapitoly.
(7)
Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o ich viazaní rozhodol. -
§ 19zobraziť paragraf
(1)
Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(2)
Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(4)
Štatutárny orgán subjektu verejnej správy19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
(5)
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.
(6)
Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(7)
Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.22)
(8)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov22a) týmto nie je dotknuté.
(9)
Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj
a)
preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,
b)
trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,
c)
akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,
d)
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,
e)
trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,
f)
zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu.22aa)
(10)
Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku, pri obstaraní tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom agentúry alebo orgánu Európskej únie alebo prostredníctvom agentúry alebo orgánu Organizácie Severoatlantickej zmluvy v súlade s ich pravidlami a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(12)
Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola, Fond na podporu vzdelávania a verejná výskumná inštitúcia môžu prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.22aaa) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať výdavky prostredníctvom kreditnej platobnej karty, ak ide o spôsob zabezpečenia úhrady výdavku v platobnom styku a výšku úhrady prostredníctvom kreditnej platobnej karty má subjekt verejnej správy zabezpečenú vo svojom rozpočte. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(13)
Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je právnická osoba podľa osobitného predpisu22ba) alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného predpisu.23)
(14)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.24)
(15)
Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom,24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.
(16)
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,14bb) možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.14ba) -
Nový paragraf§ 25zobraziť paragraf
Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné dodržiavať limit verejných výdavkov určený ich zriaďovateľom. -
§ 29zobraziť paragraf
Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet je správou o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.
(2)
Štátny záverečný účet obsahuje
a)
údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka,41a)
b)
vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,
c)
údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu,
d)
iné údaje o plnení rozpočtu verejnej správy.
(3)
Ministerstvo financií usmerňuje práce na vypracovaní záverečných účtov kapitol a záverečných účtov štátnych fondov, určuje ich obsah a termíny predloženia.
(4)
Správca kapitoly je povinný vypracovať záverečný účet kapitoly za príslušný rozpočtový rok vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje. Súčasťou záverečného účtu kapitoly je aj hodnotenie dodržania limitu verejných výdavkov kapitoly a pri prekročení limitu verejných výdavkov kapitoly odôvodnenie tohto prekročenia. Štatutárny orgán správcu kapitoly odôvodní v príslušnom výbore národnej rady prekročenie limitu verejných výdavkov kapitoly, a to do 30 dní od predloženia záverečného účtu kapitoly príslušnému výboru národnej rady. Záverečný účet kapitoly predkladá správca kapitoly ministerstvu financií v termíne určenom ministerstvom financií a na informáciu vláde a príslušnému výboru národnej rady.
(5)
Návrh štátneho záverečného účtu vrátane návrhu na použitie prebytku štátneho rozpočtu predkladá ministerstvo financií vláde do 30. apríla bežného roka.
(6)
Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky do 20. mája bežného roka. Národná rada rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu.
(7)
Štátny záverečný účet zverejňuje ministerstvo financií do desiatich dní po schválení národnou radou na svojom webovom sídle. Záverečný účet kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje, zverejňuje správca kapitoly na svojom webovom sídle do desiatich dní po schválení štátneho záverečného účtu národnou radou. -
§ 29azobraziť paragraf
Súhrnná výročná správa
(1)
Súhrnná výročná správa je súhrnný dokument, ktorý obsahuje
a)
údaje o príjmoch, výdavkoch vrátane údajov o plnení limitu verejných výdavkov a údaje o výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka,41a)
b)
súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky,41b)
c)
údaje ustanovené osobitným predpisom,42)
d)
ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky.
(2)
Návrh súhrnnej výročnej správy za príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo financií na schválenie vláde do 31. októbra bežného rozpočtového roka.
(3)
Vláda predkladá súhrnnú výročnú správu za príslušný rozpočtový rok na informáciu národnej rade do 20. novembra bežného rozpočtového roka.
(4)
Súhrnnú výročnú správu ukladá ministerstvo financií do verejnej časti registra účtovných závierok42ab) do desiatich dní po jej prerokovaní národnou radou. -
§ 30zobraziť paragraf
Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy aj informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.
(2)
Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.19) Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka vrátane očakávaného plnenia limitu verejných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok zverejňuje ministerstvo financií spôsobom podľa osobitného predpisu7) najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania. -
§ 30azobraziť paragraf
Osobitné ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy
(1)
Rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj vtedy, ak je schodok rozpočtu verejnej správy upravený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálny schodok“) rovný alebo nižší ako 0,5 % podielu na hrubom domácom produkte;42ac) jednorazovým vplyvom sa rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy. Ak je výška dlhu verejnej správy42ad) výrazne nižšia ako 60 % podielu na hrubom domácom produkte a v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou42ae) existujú nízke riziká, štrukturálny schodok môže byť rovný alebo nižší ako 1 % podielu na hrubom domácom produkte. Dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu verejnej správy vrátane postupu vedúcemu k strednodobému cieľu sa zabezpečuje podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a osobitných predpisov.42ac)
(2)
Pri výraznom odchýlení sa 42af) od strednodobého cieľa alebo postupu vedúcemu k tomuto cieľu podľa odseku 1 sa uplatní korekčný mechanizmus; ministerstvo financií v súlade s postupmi podľa osobitných predpisov 42ag) zverejňuje, či došlo k výraznému odchýleniu. Ak ministerstvo financií zverejní, že došlo k výraznému odchýleniu, navrhne vláde opatrenia na obdobie korekcie výrazného odchýlenia, zohľadňujúc veľkosť odchýlky, ktorá nastala, rešpektujúc dosiahnutie strednodobého cieľa a každoročné znižovanie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v súlade s osobitnými predpismi. 42ag) Návrh opatrení s vplyvom na územnú samosprávu ministerstvo financií vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov. Vláda rozhodne o korekčnom mechanizme a schváli opatrenia, ktoré sa budú v rámci korekčného mechanizmu realizovať; pred rozhodnutím vlády návrh posúdi rada. 42ah) Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu.
(3)
Povinnosť uplatňovať korekčný mechanizmus sa nevzťahuje na obdobie trvania výnimočných okolností.42ai) Začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva financií; pred vyhlásením vlády návrh posúdi rada.
(4)
Rada posudzuje a zverejňuje vyhodnotenie uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného mechanizmu podľa odseku 2 a začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností podľa odseku 3; ministerstvo financií zverejňuje stanoviská k týmto hodnoteniam. -
Nový paragraf§ 30aazobraziť paragraf
Limit verejných výdavkov
(1)
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.42aba) Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Za prostriedky z rozpočtu Európskej únie sa považujú aj prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(2)
Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Ak limit verejných výdavkov nie je určený podľa prvej vety na všetky roky, na ktoré sa zostavuje rozpočet verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) vypočíta limit verejných výdavkov na každý rok, na ktorý sa zostavuje rozpočet verejnej správy.
(3)
Limit verejných výdavkov podľa odseku 1 a odseku 2 prvej vety vypočítava rada a predkladá ho na rokovanie národnej rady do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady. Limit verejných výdavkov podľa odseku 2 druhej vety rada vypočíta v termíne aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odseku 9 a predkladá ho na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí. Limit verejných výdavkov sa vypočítava zo zápornej hodnoty plánovaného salda verejnej správy upraveného o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“), od ktorého sa odpočítajú konsolidované výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)
predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)
predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)
predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery upravené o jednorazové vplyvy okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)
V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne rozpočtujú v čase sa zvyšujúce rezervy tak, aby sa zabezpečilo krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
(6)
Východiskom pre určenie hodnoty plánovaného štrukturálneho salda je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti42abb) so zohľadnením miery rizika spojeného s dlhodobou udržateľnosťou podľa druhej vety a tretej vety. Na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby sa pri vysokom a strednom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % hrubého domáceho produktu a aby sa pri nízkom riziku zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,25 % hrubého domáceho produktu. Ak je hospodárenie Slovenskej republiky dlhodobo udržateľné, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosahoval v každom rozpočtovom roku nulovú hodnotu. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia, ktoré sa majú uplatniť podľa osobitného predpisu.42abc)
(7)
Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho prebytku vyššieho ako 0,5 % hrubého domáceho produktu, zlepšenie štrukturálneho salda sa určí tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 0,5 % hrubého domáceho produktu.
(8)
Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V období uplatňovania opatrení podľa osobitného predpisu42abd) možno pri prerokúvaní návrhov zákonov v pléne národnej rady predkladať len také pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov, ktoré boli prerokované vo výboroch národnej rady. Vláda je povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prekračuje platný limit verejných výdavkov, a na rokovaní národnej rady sa neschváli pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, ktorým sa zosúladí návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, vláda je povinná ho vziať späť a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý neprekračuje platný limit verejných výdavkov.
(9)
Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti vlády o aktualizáciu limitu verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov sa pri jeho aktualizácii upraví o
a)
vplyvy zmien v dlhodobej udržateľnosti vyvolané legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté,
b)
vplyvy plnenia limitu verejných výdavkov v predchádzajúcich rozpočtových rokoch na základe hodnotenia podľa odseku 17,
c)
vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)
rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov upravenou o jednorazové vplyvy, okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
e)
rozdiel medzi skutočnou výškou daňových príjmov vrátane príjmov poistných fondov a nedaňových príjmov upravenou o jednorazové vplyvy, ktoré neposudzujú výbory podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
f)
rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho predpokladanou výškou podľa odseku 3,
g)
rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3,
h)
rozdiel medzi skutočným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy a predpokladaným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy podľa odseku 3 písm. a),
i)
vplyvy opatrení podľa osobitného predpisu.42abc)
(10)
Rada aktualizuje limit verejných výdavkov do 30 dní odo dňa zverejnenia prognóz vypracovaných výbormi podľa osobitného predpisu,18d) ak zistený rozdiel medzi aktuálnymi prognózami príjmov vypracovanými výbormi podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3 dosahuje v jednom roku v absolútnom vyjadrení aspoň 3 % hrubého domáceho produktu, postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(11)
Rada môže mimoriadne aktualizovať limit verejných výdavkov aj po schválení legislatívnych zmien ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť v národnej rade; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté.
(12)
Ak vláda vyhlási mimoriadnu okolnosť podľa odseku 13, rada do 15 dní odo dňa jej vyhlásenia aktualizuje limit verejných výdavkov. Zmena plánovaného štrukturálneho salda určená podľa odseku 6 sa upraví tak, aby počas rokov predpokladaného trvania mimoriadnej okolnosti nedošlo k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vláda môže počas trvania mimoriadnej okolnosti prekročiť takto určený limit verejných výdavkov po schválení národnou radou; do hlasovania národnej rady predloží rada k prekročeniu limitu verejných výdavkov stanovisko.
(13)
Vláda môže vyhlásiť mimoriadnu okolnosť po tom, ako Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách
a)
klesne medziročne; mimoriadna okolnosť trvá 12 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak, alebo
b)
klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body; mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak.
(14)
Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách medziročne neklesol, obdobie podľa odseku 13 sa ukončuje dňom zverejnenia. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne o menej ako tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. b) sa skracuje na 12 mesiacov alebo sa ukončuje dňom zverejnenia, ak toto obdobie trvá už viac ako 12 mesiacov. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. a) sa predlžuje na 24 mesiacov.
(15)
Po ukončení mimoriadnej okolnosti podľa odseku 13 alebo odseku 14, rada do 30 dní aktualizuje limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7. Východiskom aktualizácie je limit verejných výdavkov vypočítaný postupom podľa odseku 12 za rok, v ktorom došlo k ukončeniu mimoriadnej okolnosti. Po ukončení mimoriadnej okolnosti sa v najbližšom rozpočtovom roku limit verejných výdavkov určí na základe polovičných hodnôt zlepšenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti uvedených v odseku 6.
(16)
Ak v roku konania volieb do národnej rady nebolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde do 30. septembra po voľbách do národnej rady, rada vypočíta a zverejní limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7 na každý rozpočtový rok volebného obdobia nasledujúceho po roku, v ktorom sa uskutočnili voľby do národnej rady; odsek 3 prvá veta sa nepoužije. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady sa postupuje podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(17)
Plnenie limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok hodnotí a zverejňuje rada každoročne do 15. júna. V hodnotení sa zohľadňujú
a)
vplyvy schválených legislatívnych zmien na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)
vplyvy zmien zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenia a ďalšie vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)
vplyvy použitia nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d)
jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(18)
Realizácia výdavkov subjektov verejnej správy z účelovo určených príjmov nad rámec limitu verejných výdavkov sa považuje za dodržanie limitu verejných výdavkov; túto skutočnosť rada zohľadní pri hodnotení plnenia limitu verejných výdavkov.
(19)
Ak rada vyhodnotí, že limit verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok nebol splnený, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie nesplnenia limitu výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok. Ak rada vyhodnotí, že limity verejných výdavkov za dva predchádzajúce rozpočtové roky neboli splnené a ich celková odchýlka dosiahla aspoň 1 % hrubého domáceho produktu, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde; vláda nie je povinná požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery vláde v roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, a v nasledujúcom roku.
(20)
Metodiku výpočtu limitu verejných výdavkov podľa odseku 3, aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odsekov 9 až 12 a odseku 15 a hodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov podľa odseku 17 vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada a zverejňuje rada. Pri výpočte limitu verejných výdavkov a pri jeho aktualizácii rada postupuje podľa metodiky platnej k 1. januáru roka, v ktorom sa vypočítava limit verejných výdavkov alebo sa takýto limit aktualizuje. Aktualizovaný limit verejných výdavkov podľa odsekov 9 až 12 a odseku 15 rada predkladá na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí, ktoré ho schvaľujú uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(21)
Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Subjekt verejnej správy podľa prvej vety je povinný bezplatne na základe písomnej odôvodnenej žiadosti v primeranej lehote a za podmienok určených radou poskytnúť rade prostredníctvom Kancelárie rady údaje vrátane osobných údajov a neanonymizovaných údajov o právnických osobách, predkladať informácie, podať vysvetlenia a poskytnúť ďalšiu vyžiadanú súčinnosť na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. -
§ 33zobraziť paragraf
Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a predpokladané dôsledky na dodržanie limitu verejných výdavkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.
(2)
Navrhovatelia sú povinní predpokladané dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom financií; na požiadanie ministerstva financií posúdi rada návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 z hľadiska vplyvu na aktualizáciu limitu verejných výdavkov.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka. -
Nový paragraf§ 37mzobraziť paragraf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022
(1)
Limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025.
(2)
V roku 2022 sa ustanovenia § 15 ods. 1 a § 30a ods. 2 uplatnia v znení účinnom do 31. marca 2022.
(3)
Limit verejných výdavkov sa prvýkrát určuje postupom podľa § 30aa ods. 2 prvej vety na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po 31. marci 2022.
(4)
V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 až 2025; ustanovenia § 30aa ods. 2 prvej vety, ods. 3 prvej vety, ods. 6 druhej vety, ods. 8 prvej vety a ods. 19 sa nepoužijú. V roku 2022 rada vypočíta a predloží na rokovanie národnej rady do 75 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 postupom podľa § 30aa ods. 3, 4, 6 a 7 na základe metodiky vypracovanej po dohode s ministerstvom financií radou a zverejnenou radou. Limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľuje národná rada uznesením. Aktualizovaný limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľujú výbor národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výbor národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí uznesením. Uznesenia podľa tretej vety a štvrtej vety a uznesenie, ktorým sa schvaľuje limit verejných výdavkov podľa § 30aa ods. 2 druhej vety, sa v VIII. volebnom období národnej rady nezverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)
Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte plánovaného štrukturálneho salda podľa § 30aa ods. 6 a pri uplatnení postupu podľa § 30aa ods. 8 druhej vety sa použijú opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6 a 8.
(6)
Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte limitu verejných výdavkov a jeho aktualizácii sa vplyvy legislatívnych zmien schválených národnou radou, ktoré zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, zohľadnia maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu za príslušné volebné obdobie, pričom hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6.
(7)
Na nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa ustanovenie § 14 ods. 9 časti prvej vety za bodkočiarkou neuplatňuje. -
Poznámka
42af) Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1466/97 v platnom znení.zobraziť paragraf -
Poznámka
42ag) Čl. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1466/97 v platnom znení. Čl. 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 v platnom znení.zobraziť paragraf -
Príloha
Príloha k zákonu č. 523/2004 Z. z.zobraziť paragraf
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009).
2.
Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. L 306, 23. 11. 2011).
Načítavam znenie...