Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2021 do 01.08.2021

§ 6
Štátny rozpočet

(1)
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
(2)
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.
(3)
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
(4)
Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy spôsobom podľa osobitného zákona7) v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje ich ďalšie automatizované spracovanie podľa osobitných predpisov.7a)
(5)
Štátny rozpočet tvoria najmä
a)
príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b)
výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c)
prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.

§ 8
Výdavky štátneho rozpočtu

(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,
d)
odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,13)
e)
výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,
f)
záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,13a)
g)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,12a)
h)
úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,
i)
ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.
(3)
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(4)
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom13ab) možno použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona13b) a bežné výdavky na program rozvojovej spolupráce možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.
(5)
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 31. júli rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa § 19 ods. 8, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.
(6)
Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 10. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 10. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(7)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(8)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(9)
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.
(10)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov,14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.24a)
(11)
Na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu na riešenie dôsledkov krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu14aa) sa § 8a nevzťahuje.

§ 8a
Dotácie

(1)
Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,48) ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Ak tak ustanovuje osobitný zákon,14a) z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom.14a) Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(3)
Dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotácie.
(4)
Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak
a)
má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
b)
nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c)
nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,14)
d)
neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,14b)
e)
nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,14baa)
f)
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
g)
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
h)
je zapísaný v registri partnerov verejného sektora,14ba) ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora.14bb)
(5)
Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4
a)
čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom okrem finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. a),
b)
potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b),
c)
čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c),
d)
potvrdením príslušného inšpektorátu práce14c) nie starším ako tri mesiace, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,14b) ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. d).
(6)
Subjekty, ktoré vydávajú potvrdenia podľa odseku 5, sú povinné na požiadanie vydať tieto potvrdenia bezplatne. Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odseku 5 písm. b) a c) nevzťahujú. Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. c) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. b) preukazuje len žiadateľ, ktorým je právnická osoba a fyzická osoba - podnikateľ. Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí podľa osobitného predpisu,14cb) preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 4 čestným vyhlásením. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. f) a g) preukazuje len žiadateľ, ktorým je právnická osoba, okrem právnickej osoby podľa osobitného predpisu;14caa) na preukázanie splnenia týchto podmienok žiadateľ poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.14cab) Údaje podľa šiestej vety poskytovateľ dotácie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(7)
Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.
(8)
Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 11 sa nevzťahujú na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na dotácie poskytované z rozpočtovej rezervy predsedu vlády podľa § 10.
(10)
Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu47) preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.
(11)
Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu,14ca) sú povinné vrátiť dotáciu podľa odseku 1 poskytnutú v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

§ 9
Kapitoly

(1)
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet
a)
každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,
b)
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f)
Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g)
Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
h)
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
i)
Slovenskej akadémie vied,
j)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
k)
ostatných ústredných orgánov štátnej správy,1) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
l)
Slovenskej informačnej služby,
m)
Všeobecnej pokladničnej správy,
n)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
o)
Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.
(3)
Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol.
(4)
Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný
a)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
b)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c)
koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,
d)
spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,
e)
monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
f)
rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,
g)
oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
h)
zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,
i)
usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,
j)
vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,
k)
vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
l)
zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu,7)
m)
poskytovať súčinnosť pri hodnotení efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov vo vybraných oblastiach (ďalej len „revízia výdavkov“) a pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov.
(5)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády a na rokovanie národnej rady.
(6)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.
(7)
Výšku výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečenie plnenia úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo,14d) schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu.

§ 10
Rozpočtové rezervy

(1)
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,
d)
rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien,
e)
rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác,14e)
f)
iná rezerva podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(3)
Výšku rozpočtových rezerv podľa odseku 2 schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) až f) sa rozpočtujú v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pričom prostriedky rozpočtovej rezervy podľa odseku 2 písm. d) a f) sa rozpočtujú v štruktúre podľa ich vecného vymedzenia. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), d), a f) rozhoduje minister financií, a to aj na účely podľa § 37 ods. 7; prostriedky podľa odseku 2 písm. c) možno použiť aj prostredníctvom osobitných účtov podľa § 20 ods. 1. Na rozpočtovú rezervu podľa odseku 2 písm. e) sa vzťahujú osobitné predpisy.14e)
(4)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda informáciu národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy a v rámci štátneho záverečného účtu; informácia obsahuje prehľad o uvoľnení alebo o použití prostriedkov z rozpočtových rezerv v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.

§ 13
Štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva

(1)
Štátne finančné aktíva sú
a)
peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,
b)
peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov a pôžičiek,
c)
majetkové účasti štátu,
d)
cenné papiere vo vlastníctve štátu,
e)
pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,
f)
ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.
(2)
Súčasťou štátnych finančných aktív sú aj peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií, ktorých správu vykonávajú tieto organizácie. Súčasťou štátnych finančných aktív je aj odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami.
(3)
Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných štátnych cenných papierov.17)
(4)
Súčasťou štátnych finančných pasív sú aj záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.
(5)
Správou štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív sa rozumie evidencia, analýza, účtovanie, riadenie, nakladanie a kontrola štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív.
(6)
Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť len so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu;5) to neplatí, ak ide o použitie štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu, o ktorých rozhoduje národná rada.
(7)
Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu.
(8)
Správu štátnych finančných aktív podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) a štátnych finančných pasív podľa odseku 3 vykonáva ministerstvo financií; v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom18) môže tieto činnosti zabezpečovať aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Štátna pokladnica.
(9)
Zo štátnych finančných aktív možno poskytnúť návratnú finančnú výpomoc právnickej osobe, a to len po predchádzajúcom súhlase vlády, na určený účel a na základe písomnej zmluvy; týmto nie je dotknuté poskytovanie návratnej finančnej výpomoci na základe osobitných predpisov.17) Predchádzajúci súhlas vlády nie je potrebný, ak ide o poskytnutie návratnej finančnej výpomoci na účely, na ktoré prevzala vláda úver. Na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci príspevkovej organizácii, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť, sa vzťahuje osobitný predpis.18aa) Ak sa poskytuje návratná finančná výpomoc subjektu verejnej správy, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, nemôže byť poskytnutá na zabezpečenie ich platobnej schopnosti.18ab)

§ 14
Všeobecné ustanovenia

(1)
Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z programu stability.18a) Súčasťou programu stability je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
(2)
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.
(3)
Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia osobitného predpisu18b) nepoužijú. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy ministerstvo financií predkladá revíziu výdavkov tak, aby počas štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády došlo k revízii výdavkov v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou18c) v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy sa predkladá hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak. Ak Výbor pre daňové prognózy18d) po 15. októbri bežného roka aktualizuje prognózu18d) zohľadnenú v návrhu rozpočtu verejnej správy, minister financií pri prerokovaní návrhu rozpočtu verejnej správy informuje národnú radu o tejto aktualizácii.
(4)
Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schváleného programu stability; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.
(5)
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.
(6)
Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Zakladateľ verejnej výskumnej inštitúcie je povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné výskumné inštitúcie vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá ministerstvo financií vláde. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.
(7)
Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a prerokovať ich s ministerstvom financií.
(8)
Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov.

§ 19

(1)
Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(2)
Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(4)
Štatutárny orgán subjektu verejnej správy19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
(5)
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.
(6)
Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(7)
Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.22)
(8)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov22a) týmto nie je dotknuté.
(9)
Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj
a)
preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,
b)
trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,
c)
akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,
d)
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,
e)
trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,
f)
zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu.22aa)
(10)
Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(12)
Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola, Fond na podporu vzdelávania a verejná výskumná inštitúcia môžu prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.22aaa) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať výdavky prostredníctvom kreditnej platobnej karty, ak ide o spôsob zabezpečenia úhrady výdavku v platobnom styku a výšku úhrady prostredníctvom kreditnej platobnej karty má subjekt verejnej správy zabezpečenú vo svojom rozpočte. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(13)
Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je právnická osoba podľa osobitného predpisu22ba) alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného predpisu.23)
(14)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.24)
(15)
Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom,24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.
(16)
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,14bb) možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.14ba)

§ 19a

(1)
Subjekt verejnej správy okrem subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak odsek 10 neustanovuje inak, je povinný vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti24ad) investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie,24ab) ktorú plánuje uskutočniť. Subjekt verejnej správy je povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti podľa prvej vety najneskôr 30 kalendárnych dní pred začiatkom prípravy investície alebo koncesie.
(2)
Začiatkom prípravy investície je úkon subjektu verejnej správy, ktorý iniciuje získanie alebo smeruje k získaniu potrebných podkladov alebo povolení na realizáciu investície, alebo úkon, ktorým subjektu verejnej správy vzniká záväzok alebo povinnosť investíciu realizovať; začiatkom prípravy investície je najmä jedna zo skutočností podľa písmen a) až e), podľa toho, ktorá nastane skôr:
a)
zverejnenie
1.
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je realizácia investície,
2.
oznámenia použitého ako výzva na súťaž,
b)
vypracovanie zámeru podľa osobitého predpisu,24ae) začatie konania o posudzovaní predpokladaných vplyvov na životné prostredie, konania o majetkovoprávnom vysporiadaní, územného konania alebo stavebného konania, podľa toho, čo nastane skôr; za začiatok prípravy investície sa považuje aj zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prípravu dokumentácie pre tieto úkony,
c)
príprava projektovej dokumentácie stavby alebo zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na jej prípravu,
d)
začatie rokovaní o uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície,
e)
vykonanie ďalších činností potrebných na realizáciu investície.
(3)
Začiatkom prípravy koncesie je zverejnenie oznámenia o koncesii.24af)
(4)
Štúdiu uskutočniteľnosti zverejnenú pred začiatkom prípravy investície alebo pred začiatkom prípravy koncesie je subjekt verejnej správy povinný aktualizovať a aktualizovanú štúdiu zverejniť na svojom webovom sídle najneskôr 30 kalendárnych dní pred
a)
vyhlásením verejného obstarávania,24ag) ktorého predmetom je realizácia investície,
b)
vznikom záväzku subjektu verejnej správy, na základe ktorého je realizácia investície alebo koncesie nezvratná, najmä podpis zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície alebo koncesie, objednanie stavebných prác, objednanie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku alebo kúpa dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to najmenej raz pred vznikom takého záväzku.
(5)
Ak štúdia uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 obsahuje utajované skutočnosti,24ah) subjekt verejnej správy ju nezverejňuje, ale zasiela ministerstvu financií v súlade s osobitnými predpismi.24ai) Subjekt verejnej správy je povinný na svojom webovom sídle zverejniť informáciu, že štúdia uskutočniteľnosti podľa prvej vety sa nezverejňuje, pretože obsahuje utajované skutočnosti; to neplatí, ak informácia o pripravovanej investícii alebo koncesii je utajovanou skutočnosťou.
(6)
Subjekt verejnej správy podľa odseku 1 bezodkladne oznámi ministerstvu financií zverejnenie štúdií uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 na svojom webovom sídle. Ministerstvo financií hodnotí štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a na svojom webovom sídle zverejňuje hodnotenie týchto štúdií do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety alebo odo dňa doručenia týchto štúdií.
(7)
Investíciou sa na účely odseku 1 rozumie obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku,24aj) aj ak je vylúčený z odpisovania,24ak) vrátane nájmu veci s právom kúpy prenajatej veci,29) opcia na kúpu alebo dodanie, operatívny lízing,24al) nadobudnutie alebo zvýšenie majetkovej účasti subjektu verejnej správy podľa odseku 1 v právnickej osobe. Investíciou sa rozumie aj predmet rámcovej dohody,24am) podľa ktorej najmenej polovica výdavkov dohodnutých v rámcovej dohode sa má použiť na obstaranie majetku podľa prvej vety.
(8)
Hodnotu investície a koncesie, pri ktorých sa vypracúvajú a zverejňujú štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a základné náležitosti štúdie uskutočniteľnosti ustanoví vláda nariadením.
(9)
Ak subjekt verejnej správy podľa odseku 1 po zverejnení štúdie uskutočniteľnosti ministerstvu financií oznámi, že nebude pokračovať v príprave investície alebo koncesie, ministerstvo financií hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti podľa odseku 6 nezverejňuje. Ak sa subjekt verejnej správy podľa odseku 1 rozhodne pokračovať v investícii alebo koncesii, na pokračovanie v investícii alebo koncesii sa vzťahujú odseky 1 až 8.
(10)
Ministerstvo financií je oprávnené požadovať všetky informácie a dokumenty o príprave a realizácii investície a koncesie, ku ktorým je subjekt verejnej správy povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, a subjekt verejnej správy je povinný požadované informácie a dokumenty poskytnúť v lehote určenej ministerstvom financií, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú aj na subjekt verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak pripravuje investíciu alebo koncesiu, ktorej najmenej polovica výdavkov je financovaná z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.
(12)
Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na investície a koncesie súvisiace s plnením úloh Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na úseku kriminálneho spravodajstva podľa osobitných predpisov.24an)

§ 21
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií

(1)
Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.25) Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov,26) pričom rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže mať len jedného zriaďovateľa. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(5)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.
(6)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií.
(7)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(8)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.
(9)
Zriaďovateľ podľa odseku 5 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje
a)
označenie zriaďovateľa,
b)
názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,
c)
formu hospodárenia,
d)
dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,
e)
vymedzenie predmetu činnosti,
f)
označenie štatutárneho orgánu,
g)
vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý je rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii zverený do správy pri jej zriadení,
h)
určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.
(10)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou rozpočtových organizácií, ktorými sú ministerstvá a Úrad vlády Slovenskej republiky, a s výnimkou podľa odseku 5 písm. b) nemôžu byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,27) ak osobitný predpis neustanoví inak.28)
(11)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(12)
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.
(13)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(14)
Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní oznámiť ministerstvu financií prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(15)
Na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 vo vzťahu k pokrytiu výrobných nákladov tržbami sa nevzťahuje na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.

§ 26

(1)
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom.36) Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne. Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky37) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo financií pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona;17) iné cenné papiere môžu nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(3)
Ak ide o úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov výdavky, a to na
a)
výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom, so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných právnych vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,
b)
odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a),
c)
odvod poistného a príspevkov za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,
d)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhrady dávok podľa osobitných predpisov.
(4)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky podľa odseku 3 v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu; rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na účely podľa odseku 3 poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.
(5)
Ak sa výdavky podľa odsekov 3 a 4 nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 3 na príjmový účet štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(6)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia ako nájomca alebo vypožičiavateľ môžu použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku alebo majetku vo výpožičke, ak doba nájmu alebo výpožičky trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(7)
Rozpočtová organizácia, ktorou je ministerstvo financií, môže prijímať alebo poskytovať úvery alebo pôžičky a vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ, ak koná podľa osobitného predpisu17) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, môže poskytovať pôžičky podľa osobitného predpisu. Rozpočtová organizácia, ktorou je Pôdohospodárska platobná agentúra, môže prijímať pôžičku na účely zmiernenia alebo odstránenia následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, ako dôsledku klimatických zmien podľa osobitného predpisu.37a)
(8)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na platenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o zriaďovateľa podľa § 21 ods. 6.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.38) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva financií alebo správcu kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.
(10)
Rozpočtová organizácia nemôže tvoriť osobitné fondy, iba ak tak ustanoví osobitný predpis.39) Príspevková organizácia tvorí osobitné fondy podľa osobitného predpisu.39) Zostatky osobitných fondov koncom roka neprepadajú.
(11)
Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil39a) určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku.

§ 28
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa rozpočtujú a sledujú na samostatnom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.41)
(2)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti príspevkovej organizácie. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.
(3)
Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

§ 30
Zodpovednosť za hospodárenie

(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy aj informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.
(2)
Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.19) Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok zverejňuje ministerstvo financií spôsobom podľa osobitného predpisu7) najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania.

§ 31
Porušenie finančnej disciplíny

(1)
Porušením finančnej disciplíny je
a)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,
c)
neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d)
neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona,42aa)
e)
prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f)
prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g)
umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h)
konanie v rozpore s § 15 až 18,
i)
použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j)
nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,21)
k)
nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l)
úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m)
porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,
n)
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
(2)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.
(3)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu42a) splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
(4)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
(5)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1 % zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.
(6)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
(7)
Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).
(8)
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.
(9)
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami ukladá a vymáha orgán vykonávajúci kontrolu, auditujúci orgán alebo orgán dozoru štátu44) v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.45)
(10)
Ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu47) orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a § 32 a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.
(11)
Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
(12)
Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
(13)
Odvod spolu s penále za porušenie finančnej disciplíny, ktoré za kontrolovaný subjekt alebo povinnú osobu podľa osobitného predpisu48aa) nepresiahnu sumu 40 eur, sa neukladá, ak osobitný predpis vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra neustanoví inak.48b)
(14)
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
(15)
Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis;12aa) penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa neuplatní.
(16)
Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.

§ 32

Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

24ae)  § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

24af)  § 26 a 101 zákona č. 343/2015 Z. z. v znení zákona č. 345/2018 Z. z.

24ag)  Zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

24ai)  § 6 ods. 10 zákona č. 215/2004 Z. z. Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.