Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2020 do 31.12.2020

Platnosť od: 30.09.2004
Účinnosť od: 01.01.2020
Účinnosť do: 31.12.2020
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Štátna správa, Rozpočtové právo, Štátne orgány, Rozpočtové a príspevkové organizácie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST60JUD7120DS68EUPP6ČL6

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2020 do 31.12.2020
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 523/2004 s účinnosťou od 01.01.2020 na základe 372/2018

Legislatívny proces k zákonu 372/2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 372/2018, dátum vydania: 21.12.2018

 

1

Dôvodová správa

A.všeobecná časť

Zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2016 došlo k zefektívneniu systému verejnej vnútornej kontroly a auditu a bolo vytvorené také prostredie, ktoré poskytuje uistenie, že verejné výdavky sú využívané hospodárne, efektívne, účelne a účinne. Vyše dvojročná aplikačná prax si vyžaduje precizovanie zavedených inštitútov, čo je zohľadnené v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“). Prijatím návrhu zákona sa do systému finančnej kontroly a auditu zapracujú zmeny súvisiace najmä s podnetmi, ktoré boli od účinnosti zákona Ministerstvu financií SR predkladané zo strany fyzických osôb alebo právnických osôb vykonávajúcich finančnú kontrolu alebo audit, a ktoré vyplynuli zo samotnej činnosti sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR. Návrhy na zmeny a doplnenia majú za cieľ zefektívniť postup výkonu finančnej kontroly a auditu a naďalej podporovať hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie verejných financií.

V nadväznosti na uvedené, sa v návrhu zákona jednoznačnejšie a zrozumiteľnejšie definujú možnosti vyjadrenia osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu, nakoľko uvedené nebolo v súčasnom znení pre zamestnancov orgánov verejnej správy dostatočne zrejmé. Začiatok administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje aj o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe, a to v prípade, ak je potrebné vykonať opätovnú administratívnu finančnú kontrolu z podnetu oprávnenej osoby. Taktiež sa zavádza možnosť zastavenia finančnej kontroly alebo auditu z dôvodov hodných osobitného zreteľa, pričom v takomto prípade sa nevypracováva správa z finančnej kontroly alebo auditu, ale vyhotoví sa záznam s uvedením dôvodov ich zastavenia. V návrhu zákona sa špecifikuje proces hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu, nakoľko zákon doteraz iba ustanovoval, že Ministerstvo financií SR a Úrad vládneho auditu hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

Upravujú sa kompetencie a zloženie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“). Jeho úloha by nemala mať len formálny charakter, ale mal by byť nápomocný pri riešení závažných, resp. opakovane sa vyskytujúcich problémov identifikovaných počas výkonu auditu, s ktorými sa vnútorní audítori a vládni audítori stretávajú. Z uvedeného dôvodu sa zoznam členov výboru rozširuje aj o zástupcov Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu SR a Úradu vládneho auditu. Členmi výboru aj naďalej ostávajú zástupca Úradu vlády SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a zároveň sa rozširuje počet zástupcov Ministerstva financií SR na troch. Členstvo vo výbore zaniká zástupcovi Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Za predsedu výboru sa navrhuje zástupca Ministerstva financií SR. Výbor bude okrem iného spolupracovať s Ministerstvom financií SR pri zabezpečovaní odborného vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov.

2

V rámci procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu sa upravuje systém následného monitorovania a overovania prijatých opatrení tak, že povinná osoba predloží oprávnenej osobe v určenej lehote písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a následne, na výzvu oprávnenej osoby, povinná osoba predloží dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Uvedený postup sa nastavuje za účelom efektívneho overenia prijatia a splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

Dôležitou zmenou prechádza aj proces oznamovania podozrení zo spáchania trestného činu, priestupku alebo zo spáchania iného správneho deliktu orgánom príslušným podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitných predpisov, pričom tieto podozrenia sa neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo v správe len v prípadoch hodných osobitného zreteľa, t. j. v prípadoch, kedy zamestnanci oprávnenej osoby vyhodnotia, že uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe by mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu.

Predlžuje sa subjektívna lehota na uloženie pokuty podľa tohto zákona z jedného roka na tri roky, z dôvodu lepšej vymožiteľnosti práva a zabezpečenia dostatočného časového priestoru na riadny priebeh správneho konania.

Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona nebol predmetom predbežného pripomienkového konania.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020, so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

-

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Začiatok: 31. 05. 2018

Koniec: 20. 06. 2018

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

september 2018

2.Definovanie problému

Pripravovaná novela zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. (ďalej len „novela zákona“) vznikla v nadväznosti na podnety, ktoré boli od účinnosti zákona Ministerstvu financií SR predkladané zo strany fyzických osôb a právnických osôb vykonávajúcich finančnú kontrolu a audit, a ktoré vyplynuli zo samotnej činnosti sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR. Novela zákona bude na rokovanie vlády predkladaná ako iniciatívny návrh. Návrhy na zmeny a doplnenia vyplývajú z aplikačnej praxe a majú za cieľ zefektívniť postup výkonu finančnej kontroly a auditu a naďalej podporovať hospodárne, efektívne, účelné a účinné využívanie verejných financií.

3.Ciele a výsledný stav

Hlavné zmeny, ktoré by mala novela zákona obsiahnuť, najmä úprava postavenia a kompetencií Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, jednoznačnejšie a zrozumiteľnejšie definovanie možností vyjadrenia osôb vykonávajúcich základnú finančnú kontrolu, upravenie okamihu začiatku administratívnej finančnej kontroly, doplnenie procesu overenia splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku oprávnenou osobou, úprava postavenia prizvanej osoby, zjednotenie terminológie atď.

V novele zákona sa bližšie špecifikujú ustanovenia týkajúce sa hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu zo strany Ministerstva financií SR a Úradu vládneho auditu. Novela zákona ďalej upraví skončenie a zánik výkonu funkcie vládnych audítorov a vnútorných audítorov, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovali problémy.

4.Dotknuté subjekty

-orgány verejnej správy

-správcovia kapitol štátneho rozpočtu

-Ministerstvo financií SR, Úrad vládneho auditu, iná právnická osoba poverená Ministerstvom financií SR výkonom vládneho auditu

5.Alternatívne riešenia

Neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Bezpredmetné.

4

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne“

10.Poznámky

V rámci predprípravnej fázy bola v termíne od 20. 02. 2018 do 05. 03. 2018 na portáli Slov Lex zverejnená predbežná informácia o príprave novely zákona, v rámci ktorej boli Ministerstvu financií SR zaslané námety od mesta Žilina. Novela zákona bola predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dňa 11. 09. 2018 bola prerokovaná Legislatívnou radou vlády SR, ktorej pripomienky boli zapracované do textu novely zákona a na rokovanie vlády SR sa predkladá bez rozporov.

11.Kontakt na spracovateľa

Odbor plánovania a metodiky, Ministerstvo financií SR, 02/5958 3112

12.Zdroje

Podnety od relevantných subjektov vykonávajúcich finančnú kontrolu a audit podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z., informácie a skúsenosti z vykonaných vládnych auditov.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Bezpredmetné.

5

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

-čl. 38 44, 49, 53, 56, 57, 162 164, 174 178, 287, 317, 320 324, 325 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. L 187, 26.6.2014) v platnom znení, gestor: SR, MH SR, MPRV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MŽP SR, MDV SR, MK SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. L 149, 20.5.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR, MS SR, GP SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES (Ú. v. L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR, MZVEZ SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014), gestor: MV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného

6

záujmu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (Ú. v. L 158, 27.5.2014), gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. L 72, 12.3.2014), gestor: MPSVR SR

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MPRV SR, MH SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MDV SR, MŽP SR, MH SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013), gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MPSVR SR, MŠVVŠ SR, MV SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013) v platnom znení, gestor: MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012) v platnom znení, gestor: MF SR,

7

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 532/2014 z 13. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. L 148, 20.5.2014), gestor: MPSVR SR,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. L 138, 13.5.2014) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy (Ú. v. EÚ L 69, 08.03.2014) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MDV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, MV SR, MPSVR SR, MPRV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. L 255, 28.8.2014) v platnom znení, gestor: MPRV SR,

-rozhodnutie Rady z 26. júla 2010 o podpise a predbežnom vykonávaní Dohody medzi Európskou úniou, Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom o finančnom mechanizme EHP na obdobie rokov 2009 – 2014, Dohody medzi Európskou úniou a Nórskom o nórskom finančnom mechanizme na obdobie rokov 2009 – 2014, dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Islandom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 a dodatkového protokolu k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Nórskom, ktorý sa týka osobitných ustanovení uplatniteľných na dovoz určitých rýb a produktov rybného hospodárstva do Európskej únie na obdobie rokov 2009 – 2014 (2010/674/EÚ) (Ú. v. EÚ L 291, 9.11.2010), gestor: ÚV SR, MF SR, MPRV SR,

-nariadenie Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. L 145, 10.6.2009) v platnom znení, gestor: MF SR, ŠÚ SR,

8

-nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (Ú. v. L 371, 27.12.2006) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MŠVVŠ SR, MZ SR, ÚV SR, MPSVR SR, MDV SR, MH SR, MŽP SR, MF SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) (Ú. v. L 210, 31.07.2006) v platnom znení, gestor: ÚV SR, MS SR, MV SR,

-nariadenie Rady (EURATOM, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1; Ú. v. ES L 292, 15.11.1996),

-nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 1; Ú. v. ES L 312, 23.12.1995).

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 562/12, Liivimaa Lihaveis MTÜ proti Eesti Läti programmi 2007–2013 Seirekomitee, Eesti Vabariigi Siseministeerium, [2014].

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 17. septembra 2014 (návrh na začatie prejudiciálneho konania)

Výrok rozsudku

1.Článok 263 ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1783/1999, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, žaloba proti rozhodnutiu monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, nespadá do právomoci Súdneho dvora Európskej únie.

2.Článok 267 prvý odsek písm. b) ZFEÚ sa vykladať v tom zmysle, že programová príručka prijatá monitorovacím výborom v rámci operačného programu vyplývajúceho z nariadenia č. 1083/2006, ako aj z nariadenia č. 1080/2006, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce medzi dvoma členskými štátmi, o aký ide vo veci samej, nie je akt prijatý inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou Únie, a preto Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc posúdiť platnosť ustanovení takejto príručky.

3.Nariadenie č. 1083/2006 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa vykladať v tom zmysle, že bráni takému ustanoveniu programovej príručky prijatej monitorovacím výborom v rámci operačného

9

programu uzavretého medzi dvoma členskými štátmi, ktorého cieľom je podpora európskej územnej spolupráce, v rozsahu, v akom toto ustanovenie nestanovuje, že rozhodnutie tohto monitorovacieho výboru, ktorým sa zamieta žiadosť o podporu, možno napadnúť na súde členského štátu.

-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 579/11, Grande Área Metropolitana do Porto (GAMP) proti Comissão Directiva do Programa Operacional Potencial Humano, Ministério do Ambiente e do Ordenamento do Território,Ministério do Trabalho e da Solidariedade Social, [2012].

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 19. decembra 2012 (návrh na začatie prejudiciálneho konania)

Výrok rozsudku

Ustanovenia primárneho práva Únie týkajúce sa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, sa majú vykladať tak, že nebránia tomu, aby sa investícia spolufinancovaná Európskou úniou realizovala jednak v prospech lokality mimo územia regiónov, ktoré oprávnené na podporu, a jednak subjektom, ktorý sídlo v tejto lokalite, za podmienky, že táto investícia je realizovaná cielene a adresne smerom k oprávneným regiónom.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) Lehota na prebranie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.

b) Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK a ani konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

c) Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

B. osobitná časť

10

K čl. I

K bodu 1 (poznámka pod čiarou k odkazu 1)

Legislatívno-technická úprava, v nadväznosti na účinnosť zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil a zrušil zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 2 písm. g))

Doplnená definícia oprávnenej osoby o Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo financií“) a Úrad vládneho auditu aj v prípade, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia oprávnenej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu predstavuje samostatný proces, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 357/2015 Z. z.“).

K bodu 3 (§ 2 písm. h))

Doplnená definícia povinnej osoby o orgán verejnej správy, útvar, resp. osobu, ak sa u nich vykonáva hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Špecifikácia povinnej osoby vyplynula z ustanovenia nového § 10a, podľa ktorého hodnotenie kvality predstavuje samostatný proces auditujúceho orgánu, ktorý sa bude riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 4 (§ 2 písm. i))

Upravená definícia prizvanej osoby v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. Uvedené sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

K bodu 5 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 6 (§ 2 písm. s))

Doplnená definícia hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu z dôvodu, že do návrhu zákona boli doplnené osobitné ustanovenia o hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu auditujúcim orgánom. Snahy ministerstva financií zefektívniť hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu a z toho dôvodu je potrebné upraviť ho samostatnými ustanoveniami. Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu má byť zamerané najmä na procesnú stránku výkonu finančnej kontroly a auditu a ich súlad s platnou legislatívou.

K bodu 7 (§ 3 písm. k))

11

Dopĺňa sa kompetencia ministerstva financií vzhľadom na úpravu ustanovení § 4 ods. 4 písm. b) a c) novely zákona. Uvedenou úpravou sa zabezpečiť legislatívny priestor na obzvlášť závažné a komplikované prípady, ktoré vyžadujú, aby bolo správnym orgánom ministerstvo financií, ktoré bude ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 8 (§ 4 ods. 4 písm. b) a c))

Uvedené sa upravuje najmä z dôvodu, aby boli kompetencie Úradu vládneho auditu vo vzťahu k rozhodovaniu, ukladaniu a vymáhaniu sankcií za porušenie finančnej disciplíny obsiahnuté v jednom právnom predpise, nakoľko doteraz bola časť jeho kompetencií obsiahnutá aj v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vypustením relevantných ustanovení zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ich zlúčením s už existujúcimi ustanoveniami v zákone č. 357/2015 Z. z. vznikne jednotná úprava správneho konania a ukladania a vymáhania sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 9 (poznámka pod čiarou k odkazu 11)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 10 (§ 5 ods. 1 písm. i))

Do činností, ktoré je orgán verejnej správy povinný zabezpečiť v súvislosti s riadnym zabezpečením a rozvíjaním finančného riadenia sa dopĺňa aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii. Uvedené súvisí najmä so snahami ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky bojovať s korupčným správaním, a taktiež v nadväznosti na odporúčania OECD.

K bodu 11 (§ 5 ods. 1 písm. l))

Ustanovenie sa dopĺňa v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodom 12, 13 a 16 (poznámky pod čiarou k odkazom 13, 14 a 16)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 14 (§ 6 ods. 3 písm. h))

Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

K bodu 15 (§ 6 ods. 3 písm. j))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 17 (§ 7 ods. 3)

12

Špecifikácia vyjadrení, ktoré uvádzajú zamestnanci zodpovední za vykonanie základnej finančnej kontroly sa upravuje z dôvodu, že zamestnancom orgánov verejnej správy často nebolo zrejmé, že je potrebné uviesť vždy len jedno vyjadrenie, a že toto vyjadrenie tvorí obligatórnu náležitosť správne vykonanej základnej finančnej kontroly. Pri výkone základnej finančnej kontroly je potrebné uviesť jedno z troch vyjadrení, v závislosti od charakteru finančnej operácie alebo jej časti. Ak je finančná operácia alebo jej časť výsledkom predchádzajúceho procesu (napr. podpísanie zmluvy, ktorá je výsledkom verejného obstarávania) je možné uviesť vyjadrenie finančnú operáciu alebo jej časť je možné vykonať, prípadne nie je možné vykonať, ak sa overovaním zistil nesúlad s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedené vyjadrenie je možné použiť aj na vertikálnej úrovni, keď zamestnanci zodpovední za jednotlivé činnosti orgánu verejnej správy uvedú pri svojom overení, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať a vedúci zamestnanec uvedie vyjadrenie, že finančnú operáciu alebo jej časť je možné/nie je možné vykonať. Ak ide o finančnú operáciu, ktorá stále prebieha (napr. zadanie príkazu na pracovnú cestu), môže sa po overení uviesť vyjadrenie, že vo finančnej operácii alebo jej časti je možné pokračovať, poprípade nie je možné pokračovať, ak finančná operácia nie je v súlade s niektorými skutočnosťami podľa § 6 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. Ak zamestnanci orgánu verejnej správy očakávajú príjem do rozpočtu orgánu verejnej správy (napr. príjem z nájomného, príjem do pokladne) a tento príjem im neprišiel v správnej výške alebo v určenej lehote, môže sa uviesť vyjadrenie, že je potrebné vymáhať poskytnuté plnenie. Vymáhanie v kontexte ustanovenia § 7 ods. 3 nepredstavuje len postup na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ale rozumie sa ním aj napr. uplatnenie nároku, zaslanie žiadosti o vrátenie, uzavretie dodatku o splátkach atď.

K bodu 18 (poznámka pod čiarou k odkazu 17)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 19 (nový odkaz 18a)

Navrhovaná úprava za cieľ zabezpečiť, aby malo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR kompetenciu vykonávať finančnú kontrolu na mieste v prípadoch, ak iný členský štát vyplatí prostriedky subjektu so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v nadväznosti na povinnosti plynúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.

K bodu 20 (§ 10 ods. 2 písm. i))

Medzi ciele auditu sa dopĺňa aj cieľ overovať úroveň predchádzania korupcii, to znamená, ako má orgán verejnej správy nastavené protikorupčné procesy.

K bodu 21 (§ 10 ods. 2 písm. k))

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na potrebu zosúladenia textu zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 22 (§ 10a)

13

Do zákona č. 357/2015 Z. z. sa dopĺňa samostatné ustanovenie upravujúce hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu. Od účinnosti zákona č. 357/2015 Z. z. ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu hodnotili kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu, avšak tento proces v zákone nebol bližšie popísaný.

Cieľom hodnotenia kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu je najmä dohliadať nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z., iných právnych predpisov (napr. zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), príslušných metodických usmernení a iných záväzných dokumentov audítorskou skupinou oprávnenej osoby, vnútorným audítorom, resp. zamestnancami orgánu verejnej správy vykonávajúcimi finančnú kontrolu.

Hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu sa môže vykonať na základe podnetu, ale aj na základe ročného plánu, ktorý vychádza z rizikovej analýzy. Impulzom pre hodnotenie kvality vykonávania vnútorného auditu môžu byť aj zaslané ročné správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Zavedením ustanovenia vzťahujúceho sa k hodnoteniu kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu nie je dotknutá možnosť vykonania overenia podľa § 19 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z., t. j. hodnotenie kvality ako cieľ, resp. jeden z cieľov vládneho auditu. Zamestnanci auditujúceho orgánu, ktorí budú hodnotiť kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu sa budú primerane riadiť základnými pravidlami finančnej kontroly a auditu.

Zároveň je upravený špecifický prístup pri hodnotení kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu v orgánoch verejnej správy, ktorými Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Ministerstvo financií vypracuje k hodnoteniu kvality metodické usmernenie, ktoré bude zverejnené na webovej stránke ministerstva financií.

K bodu 23 (§ 11)

V ustanovení sa upravuje zloženie a kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit (ďalej len „výbor“), vzhľadom na jeho špecifické postavenie v systéme. S ohľadom na doterajšiu prax a kompetencie výboru, bude mať ministerstvo financií troch zástupcov vrátane predsedu, a to z dôvodu, že v rámci ministerstva financií pôsobia popri útvare vnútorného auditu aj vládni audítori. Ostatní členovia výboru budú mať po jednom zástupcovi. Dopĺňa sa zástupca Úradu vládneho auditu, Úradu pre verejné obstarávanie, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a vypúšťa sa zástupca Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Zároveň sa vypúšťa zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR, a to s ohľadom na zachovanie jeho nezávislého postavenia. Napriek tomu, že zástupca Najvyššieho kontrolného úradu SR nebude členom výboru, bude informovaný o zasadnutiach výboru a bude mať možnosť sa ich zúčastniť v pozícii pozorovateľa bez hlasovacieho práva. Zmena zloženia výboru súvisí najmä s kompetenciou vykonávať poradenskú a konzultačnú činnosť pre správcov kapitoly štátneho rozpočtu, ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu pri ich audítorskej činnosti.

Činnosti výboru sa rozširujú za účelom zefektívnenia vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, a to aj v nadväznosti na poradenskú a konzultačnú činnosť výboru (navrhovanie odborných tém, spolupráca pri príprave plánu vzdelávania atď.), na základe ktorej

14

môže výbor odborne zhodnotiť oblasti, ktorým je potrebné venovať väčšiu pozornosť a prispieť tak k adresnejšiemu nastaveniu systému vzdelávania. Výbor podľa navrhovanej úpravy spolupracuje pri zabezpečovaní vzdelávania vnútorných audítorov a vládnych audítorov, avšak celková zodpovednosť za zabezpečenie vzdelávania zamestnancov vykonávajúcich nielen audit, ale aj finančnú kontrolu naďalej ostáva v kompetencii ministerstva financií.

Administratívne a technické náležitosti činností výboru bude zabezpečovať sekretariát výboru, ktorý bude pozostávať zo zamestnancov ministerstva financií. Hlavná činnosť výboru, t. j. konzultačná a poradenská činnosť, bude zabezpečovaná výborom ako celkom, pričom v rámci výboru budú zriadené komisie.

Ďalšie úlohy výboru a jednotlivých komisií, a zároveň spôsob rokovania, upraví štatút výboru. Výbor bude na webovom sídle ministerstva financií zverejňovať program svojho plánovaného rokovania, pričom vnútorní audítori a vládni audítori budú mať možnosť požiadať o prizvanie na rokovanie výboru, a to najmä vtedy, ak výbor bude riešiť aktuálne otázky a problémy. Taktiež môžu zaslať na rokovanie výboru vlastné podnety na prerokovanie. Na rokovanie výboru môžu byť v prípade potreby prizvaní experti z relevantných oblastí.

K bodu 24 (§ 12 ods. 5)

Upravuje sa ustanovenie, v zmysle ktorého ministerstvo financií vedie zoznam vnútorných audítorov a zoznam vládnych audítorov. V súčasnosti zoznamy obsahujú aj odvolaných audítorov s uvedením dátumu odvolania, čo za následok, že niektorí audítori sa v zozname nachádzajú aj viackrát, a to pri rôznych oprávnených osobách. Takáto evidencia nie je opodstatnená a v praxi pôsobí zmätočne. Na základe uvedeného, zoznamy budú obsahovať len vymenovaných vnútorných audítorov a vládnych audítorov, ktorí môžu aktuálne vykonávať audit pre danú oprávnenú osobu, t. j. v zoznamoch sa viac nebudú uvádzať vnútorní audítori a vládni audítori, ktorí už boli v danej oprávnenej osobe odvolaní.

K bodu 25 (§ 13 ods. 6)

Uplynutie lehoty šesť mesiacov na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky bolo znížené na obdobie troch mesiacov, keďže prax ukázala, že ustanovená lehota bola neprimerane dlhá, a že neexistuje žiaden dôvod brániaci jej skráteniu. Znížením lehoty by sa mala zabezpečiť vyššia úspešnosť absolvovania kvalifikačnej skúšky, a zároveň zníženie administratívnej záťaže. Dôvodom úpravy je aj to, že neprimerane dlhá lehota na opätovné vykonanie kvalifikačnej skúšky pôsobila pre záujemcov o vykonanie kvalifikačnej skúšky odradzujúco.

K bodom 26 a 28 (§ 14 ods. 2 až 4 a ods. 7)

Úprava predmetných ustanovení súvisí s rozšírením kompetencie výboru o kompetenciu spolupracovať pri zabezpečovaní odborného vzdelávania, kompetenciu uznávať iné formy vzdelávania atď. Výbor bude mať na zabezpečenie administratívnych úkonov k dispozícii sekretariát, pričom podrobnosti budú upravené v štatúte výboru.

Zároveň sa upravuje, že rovnakú vzdelávaciu aktivitu možno do odborného vzdelávania započítať len raz za kalendárny rok. V pôvodnom znení zákona č. 357/2015 Z. z. sa mohla vzdelávacia aktivita započítať len raz celkovo, čo bolo obmedzujúce v tom zmysle, že aj keď bolo potrebné pre vnútorného audítora alebo vládneho audítora absolvovať náročnejšiu tému aj viac rokov po sebe, započítaná mu mohla byť len raz.

15

K bodu 27 (poznámka pod čiarou k odkazu 21)

Oslobodenie od povinnosti vzdelávať sa, sa rozšírila aj o služobné voľno štátneho zamestnanca podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

K bodu 29 (§ 15)

Upravuje sa nadpis vzhľadom na navrhované doplnenie tohto ustanovenia.

K bodu 30 (§ 15 ods. 1 až 4)

Niektoré činnosti ministerstva financií sa budú vykonávať prostredníctvom výboru, a to vzhľadom na rozšírenie jeho kompetencií v § 11 zákona č. 357/2015 Z. z. Výbor bude overovať plnenie povinností vnútorných audítorov a vládnych audítorov odborne sa vzdelávať podľa § 14 ods. 5 zákona č. 357/2015 Z. z. V prípade, ak si vnútorný audítor alebo vládny audítor nesplní túto povinnosť, výbor zašle návrh na jeho odvolanie ministerstvu financií alebo inému správcovi kapitoly štátneho rozpočtu, pričom ministerstvo financií alebo iný správca kapitoly štátneho rozpočtu v takom prípade povinnosť odvolať vládneho audítora alebo vnútorného audítora. K uvedenej zmene dochádza najmä z dôvodu zabezpečenia nezávislého posudzovania iných foriem vzdelávania alebo lektorskej činnosti (nad rámec odborného vzdelávania, ktoré zabezpečuje ministerstvo financií) ako súčasť odborného vzdelávania, ktoré musí audítor absolvovať v rozsahu stanovenom zákonom.

Zároveň dochádza ku gramatickej úprave v tom zmysle, že na odvolanie vládneho audítora a vnútorného audítora ministerstva financií zasiela výboru návrh ministerstvo financií a návrh na odvolanie vnútorného audítora iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu zasiela výboru iný správca kapitoly štátneho rozpočtu (pred uskutočnením zmeny, skončením alebo zánikom ich štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru podľa osobitných predpisov). Postup podľa § 15 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. sa využije len v prípade, ak dôjde k situácii, na základe ktorej je potrebné odvolať vnútorného audítora alebo vládneho audítora, t. j. predmetný postup bude irelevantný napr. v prípade, ak dôjde k zmene dĺžky týždenného pracovného času, pričom takáto zmena nebude mať za následok odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora. Ďalej sa ustanovenie dopĺňa o skutočnosť, že ak dôjde k preloženiu vládneho audítora z ministerstva financií na Úrad vládneho auditu alebo z Úradu vládneho auditu na ministerstvo financií, ministerstvo financií nezasiela návrh na odvolanie vládneho audítora výboru a neodvolá vládneho audítora. Uvedené vyplýva zo vzájomného prepojenia týchto dvoch úradov (Úrad vládneho auditu je rozpočtovou organizáciou ministerstva financií), a zároveň potreby väčšej flexibility v činnosti auditujúceho orgánu. Pri častom presune zamestnancov v auditujúcich orgánoch existovala zbytočná administratívna a časová záťaž spojená s odvolávaním a následným novým vymenovávaním vládnych audítorov. Vo veľa prípadoch išlo len o dočasné preloženie takýchto zamestnancov. Uvedená zmena sa vzťahuje len na pracovné pozície, ktoré zahŕňajú odbor štátnej služby kontrola a audit, teda uvedené neplatí pri preloženiach na irelevantné sekcie a odbory ministerstva financií alebo Úradu vládneho auditu.

K bodu 31 (§ 15 ods. 5 a 6)

Navrhovaná úprava reflektuje na kompetencie výboru, ktorý podľa § 11 ods. 2 písm. b) posudzuje návrh na odvolanie vnútorného audítora alebo vládneho audítora vypracovaný ministerstvom financií na základe výsledkov hodnotenia kvality a návrh na odvolanie

16

vnútorného audítora alebo vládneho audítora z dôvodu relevantnej zmeny, skončenia alebo zániku štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo pracovného pomeru.

K bodu 32 (§ 15 ods. 8)

Doplnená úprava zániku výkonu funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora aj o skutočnosti, ktoré doteraz platný zákon č. 357/2015 Z. z. neupravoval. Všetky tieto skutočnosti automaticky zakladajú dôvody na zánik výkonu funkcie vymenovaného vnútorného audítora a vládneho audítora.

K bodu 33 (§ 16 ods. 1)

Ustanovenie sa upravuje za účelom zabezpečenia nezávislosti vnútorného auditu aj od výkonu vládneho auditu, pričom uvedené sa týka len vnútorného auditu ministerstva financií.

K bodu 34 (§ 18 ods. 1 písm. a))

Upravuje sa povinnosť zasielať aj zmeny plánov vnútorného auditu, ktoré sa v praxi vykonávajú formou dodatkov k plánom. Uvedené sa upravuje z dôvodu, aby relevantné orgány, t. j. ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad SR, mali prehľad o plánovaných aktivitách jednotlivých útvarov vnútorného auditu, a aby mohli efektívnejšie koordinovať svoje vlastné kontrolné aktivity.

K bodu 35 (§ 18 ods. 1 písm. c))

Rozširuje sa povinnosť uchovávať dokumentáciu vnútorného auditu aj o dokumentáciu preukazujúcu prípravu, tvorbu a zmenu plánov vnútorného auditu. Uvedené súvisí najmä s preukázaním splnenia požiadaviek vyplývajúcich z relevantných ustanovení zákona č. 357/2015 Z. z. a príslušných metodických usmernení napr. za účelom hodnotenia kvality vykonávania vnútorného auditu.

K bodu 36 (§ 19 ods. 2)

Ustanovenie sa dopĺňa s ohľadom na situáciu, keď je výkon vládneho auditu zabezpečený viacerými oprávnenými osobami. Znamená to, že ak napríklad vykonáva vládny audit spoločne ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu a vedúci audítorskej skupiny, t. j. vymenovaný vládny audítor, pod vedením ktorého sa vykonáva vládny audit je zamestnancom ministerstva financií, poverenie na vykonanie vládneho auditu bude podpísané ministrom financií SR, alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom.

K bodu 37 (poznámka pod čiarou k odkazu 23)

Úprava poznámky pod čiarou v nadväznosti na zmenu zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 361/2014 Z. z.

K bodu 38 (§ 19 ods. 4)

Úprava reflektuje na potrebu zjednotenia terminológie v súvislosti s tým, že oprávnená osoba navrhuje odporúčania, v nadväznosti na ktoré povinná osoba prijíma konkrétne opatrenia.

17

K bodu 39 (§ 20 ods. 1)

V platnej právnej úprave sa administratívna finančná kontrola začína prvým úkonom povinnej osoby voči oprávnenej osobe, čo je napr. zaslanie žiadosti o poskytnutie príspevku/dotácie, zaslanie dokladov a podobne. Začatie administratívnej finančnej kontroly sa rozširuje o prvý úkon oprávnenej osoby voči povinnej osobe. Stane sa to najmä v prípadoch, keď po ukončení prvej administratívnej finančnej kontroly nastanú významné skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly, napr. zistenia iných kontrolných orgánov. V praxi sa viackrát vyskytla potreba začatia administratívnej finančnej kontroly, avšak oprávnená osoba ju nemohla začať bez toho, aby povinná osoba vykonala prvý úkon. Takéto situácie sa riešili vykonaním finančnej kontroly na mieste, čo však predstavovalo zvýšenú administratívnu a časovú záťaž. Zároveň sa upravuje, že opätovnou administratívnou finančnou kontrolou nemusia byť overené všetky skutočnosti, ktoré boli overené predchádzajúcou administratívnou finančnou kontrolou.

K bodu 40 (§ 20 ods. 2 písm. a))

Ustanovenie sa dopĺňa o oprávnenie oprávnenej osoby, podľa ktorého je, okrem vyžadovania predkladania informácií, dokladov alebo iných podkladov súvisiacich s výkonom finančnej kontroly alebo auditu, oprávnená aj vyhotovovať si ich fotokópie a nakladať s nimi za účelom zabezpečenia vyhotovenia spisu z vykonanej finančnej kontroly alebo auditu a preukázania zistených skutočností.

K bodom 41, 42, 53 a 54 (§ 20 ods. 2 písm. c) až f), § 21 ods. 3 písm. e) až h))

Doterajší systém overovania splnených opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku povinnou osobou sa nahrádza novým systémom v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe. Upravuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť oprávnenej osobe v lehote určenej oprávnenou osobou písomný zoznam opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), resp. ho na požiadanie oprávnenej osoby prepracovať a predložiť písomný zoznam prijatých opatrení v lehote stanovenej oprávnenou osobou, ak oprávnená osoba vyžadovala jeho prepracovanie. Povinná osoba následne, po uplynutí lehoty na splnenie opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (ďalej len „splnenie prijatých opatrení“), povinnosť na vyžiadanie oprávnenej osoby, predložiť dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení. Nepôjde teda o ďalší zoznam alebo správu, ale o samotnú dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení.

Oprávnenej osobe prislúcha právo vyžadovať od povinnej osoby predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení, a taktiež preukázanie splnenia prijatých opatrení za účelom overenia prijatia a splnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku.

K bodu 43 (poznámka pod čiarou k odkazu 26)

Legislatívno-technická úprava.

18

K bodom 44 a 50 (§ 20 ods. 4 písm. b) a c) a § 21 ods. 1 písm. b))

V rámci uvedených ustanovení sa upravuje námietkové konanie. Povinná osoba má oprávnenie oboznámiť sa s návrhom čiastkovej správy alebo s návrhom správy jeho doručením, ak boli zistené nedostatky. Následne je povinná osoba oprávnená podať v lehote určenej oprávnenou osobou písomné námietky k zisteným nedostatkom, navrhnutým odporúčaniam, k lehote na predloženie písomného zoznamu prijatých opatrení a k lehote na splnenie prijatých opatrení. Oprávnená osoba povinnosť preveriť opodstatnenosť predložených námietok, pričom v prípade, ak ich vyhodnotí ako opodstatnené, zohľadní ich v čiastkovej správe alebo správe, a ak ich vyhodnotí ako neopodstatnené, uvedie ich v čiastkovej správe alebo správe spolu s odôvodnením ich neopodstatnenosti. Odôvodnenie by malo byť nápomocné a edukatívne pre povinnú osobu, pričom by nemalo ísť len o strohé konštatovanie toho, že námietka je neopodstatnená.

K bodu 45 (§ 20 ods. 4 písm. e))

Podľa platnej právnej úpravy sa podozrenia zo spáchania trestného činu, priestupku alebo iného správneho deliktu neuvádzajú v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe. Najmä pri správnych deliktoch uvedené ustanovenie spôsobovalo problémy, nakoľko išlo zväčša o nedostatky formálneho charakteru, ktoré v niektorých prípadoch tvoria podstatnú časť správ z vykonaných finančných kontrol a auditov.

Doplnením, že tieto podozrenia sa v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe neuvádzajú v prípadoch hodných osobitného zreteľa, sa umožňuje zamestnancom oprávnenej osoby posúdiť každý prípad individuálne. Takýmito prípadmi sa rozumejú najmä situácie, kedy by uvedením podozrenia v návrhu čiastkovej správy, návrhu správy, čiastkovej správe alebo správe mohlo dôjsť k zmareniu trestného konania alebo iného konania podľa osobitného predpisu. V praxi pôjde napríklad o podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a pod.

K bodu 46 (§ 20 ods. 5 písm. a))

K zmene dochádza z dôvodu, že v zmysle predchádzajúcej úpravy mala oprávnená osoba povinnosť oznámiť povinnej osobe termín výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu. Pojem „termín“ sa vykladal ako časový úsek od začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu po ich skončenie. Uvedené však v praxi spôsobovalo problémy, nakoľko oprávnená osoba nemusí v čase začatia výkonu finančnej kontroly na mieste alebo auditu vedieť odhadnúť termín ich skončenia, keďže tento závisí nielen od cieľov finančnej kontroly na mieste a auditu, ale aj od rozsahu overovanej dokumentácie a viacerých nepredvídateľných skutočností, ktoré sa môžu objaviť v priebehu finančnej kontroly na mieste alebo auditu.

K bodu 47 (§ 20 ods. 5 písm. b))

Úprava zabezpečuje zjednotenie terminológie zákona č. 357/2015 Z. z.

K bodu 48 (§ 20 ods. 6)

Precizuje sa fikcia doručenia návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe. Navrhovaná úprava vychádza z ustanovení Civilného sporového poriadku.

19

K bodu 49 (§ 20 ods. 7 a 8)

Upravuje sa inštitút prerokovania návrhu čiastkovej správy/návrhu správy v tom zmysle, že zamestnanci vykonávajúci vnútorný audit alebo vládny audit neprerokujú návrh čiastkovej správy/návrh správy, ale prerokujú s povinnou osobou negatívne a pozitívne skutočnosti zistené počas auditu, a to pred doručením návrhu čiastkovej správy/návrhu správy povinnej osobe na oboznámenie. Úprava ustanovenia vyplynula z doterajšej praxe.

K bodu 51 (§ 21 ods. 3 písm. a))

Rozširuje sa povinnosť povinnej osoby predložiť na vyžiadanie oprávnenej osoby aj výsledky vnútorných kontrol a vnútorných auditov. Uvedené sa dopĺňa v nadväznosti na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe, a zároveň z dôvodu potreby zabezpečenia komplexnosti informácií o fungovaní finančného riadenia v povinnej osobe.

K bodu 52 (§ 21 ods. 3 písm. b))

Vzhľadom na doplnené oprávnenie oprávnenej osoby vyhotovovať si kópie dokladov a iných podkladov predložených povinnou osobou v rámci výkonu finančnej kontroly a auditu sa dopĺňa povinnosť povinnej osoby umožniť oprávnenej osobe vyhotovovať si tieto kópie.

K bodu 55 (§ 21 ods. 5 a 6)

Uvedené sa upravuje v nadväznosti na aplikačnú prax, nakoľko návrh správy sa pri výkone auditu doručuje povinnej osobe po prerokovaní skutočností zistených počas auditu, pričom prerokovanie byť zamerané nielen na nedostatky, ale aj na pozitívne zistené skutočnosti. Úprava vyplýva taktiež zo skutočnosti, že povinná osoba na prerokovaní ešte nedisponuje návrhom správy, nakoľko s týmto sa oboznámi až po jeho doručení.

K bodu 56 (§ 22 ods. 1)

Špecifikuje sa doterajšia právna úprava a ustanovuje sa, že ak sa vykonáva administratívna finančná kontrola aj finančná kontrola na mieste tej istej finančnej operácie alebo jej časti, môže sa vypracovať jeden spoločný návrh čiastkovej správy alebo návrh správy a jedna spoločná čiastková správa alebo správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Uvedené sa zaviedlo z dôvodu, aby bolo jasné, že spoločná správa bude obsahovať zistenia z vykonanej administratívnej finančnej kontroly a súčasne aj finančnej kontroly na mieste. Spoločná správa z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste nepredstavuje „nový typ“ správy a na jej náležitosti, resp. obsah sa vzťahujú rovnaké ustanovenia ako pri návrhu čiastkovej správy/návrhu správy alebo čiastkovej správe/správe z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste (§ 22 ods. 3 a 4).

K bodu 57 (§ 22 ods. 2 písm. a))

Rozširuje sa možnosť vypracovať čiastkovú správu aj vtedy, ak je potrebné finančnú kontrolu alebo audit skončiť v časti finančnej kontroly alebo auditu, napr. ak je potrebné samostatne skončiť niektorý z cieľov finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že v aplikačnej praxi nebolo možné označiť všetky prípady overovania ako finančné operácie, resp. ich časti. Väčšinou sa tento problém objavoval pri výkone auditu, nakoľko audit overuje komplexnejší rozsah, a teda nielen finančné operácie.

20

K bodu 58 (§ 22 ods. 3 písm. b))

Navrhovaná úprava zjednocuje podmienky výkonu vnútorného auditu a vládneho auditu v prípadoch, keď z dôvodov hodných osobitného zreteľa nie je možné získať podpisy zamestnancov oprávnenej osoby alebo prizvanej osoby, ktorí vykonávali audit.

K bodu 59 (§ 22 ods. 3 písm. e))

Ako povinná náležitosť návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa neuvádza návrh opatrenia, ale len návrh odporúčania. Uvedené vyplýva zo zjednotenia týchto pojmov, keďže odporúčanie sa ako jediné bude uvádzať k zistenému nedostatku, ako návrh na jeho odstránenie.

K bodu 60 (§ 22 ods. 3 písm. f))

K návrhu čiastkovej správy/návrhu správy sa navrhuje prikladať zoznam podkladov preukazujúcich zistené nedostatky. Ide o precizovanie existujúcich ustanovení. Existujúce podklady povinná osoba v rámci vlastnej dokumentácie a oprávnená osoba disponuje ich kópiami, ktoré sú súčasťou spisu k vykonanej finančnej kontrole alebo auditu.

K bodom 61 až 63 (§ 22 ods. 3 písm. h) až j) a ods. 4 písm. b) až e))

Upravujú sa náležitosti návrhu čiastkovej správy/návrhu správy vzhľadom na nový navrhovaný systém overovania prijatých opatrení a následného overovania splnenia prijatých opatrení.

K bodu 64 (§ 22 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na zmenu pojmu „prerokovanie návrhu čiastkovej správy a návrhu správy“ na „prerokovanie skutočností zistených počas auditu“.

K bodu 65 (§ 22 ods. 6)

Novelou zákona sa umožňuje skončiť administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste a audit aj iným spôsobom ako zaslaním správy, konkrétne vyhotovením záznamu s uvedením dôvodov ich zastavenia. Za prípady hodné osobitného zreteľa považované prípady, kedy pokračovanie kontroly neplní svoj účel a je potrebné skončiť finančnú kontrolu alebo audit inak ako zaslaním správy. Takýmito prípadmi sa rozumie napríklad zánik povinnej osoby alebo iná prekážka ktorá znemožňuje výkon finančnej kontroly alebo auditu. Uvedené vyplýva okrem iného aj zo skúseností z výkonu administratívnej finančnej kontroly, kedy povinná osoba vzala späť dokumentáciu predloženú k výkonu administratívnej finančnej kontroly, pričom v takomto prípade musela byť administratívna finančná kontrola skončená riadnym spôsobom, t. j. zaslaním správy aj napriek tomu, že stratila svoje opodstatnenie. Zároveň sa oprávnenej osobe ukladá povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe, pričom oprávnená osoba by tak mala urobiť čo najskôr. Povinnosť zaslať vyhotovený záznam povinnej osobe sa nevzťahuje na prípady, kedy povinná osoba zanikla.

K bodu 66 (§ 24 ods. 1 až 3)

Inštitút prizvanej osoby sa upravuje v tom zmysle, že prizvaná osoba sa účastní na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste alebo audite. K úprave dochádza najmä vzhľadom na skutočnosť, že nie vždy prizvaná osoba vykonáva administratívnu finančnú kontrolu, finančnú kontrolu na mieste alebo audit, ale jej činnosť spočíva napríklad len v odbornom posúdení určitej skutočnosti.

21

K bodu 67 (poznámka pod čiarou k odkazu 27)

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 68 (§ 26)

Dopĺňa sa povinnosť oznámenia pochybnosti o nepredpojatosti a možnosť namietať predpojatosť aj o osobu, ktorú na vykonanie základnej finančnej kontroly schválilo uznesením obecné zastupiteľstvo. Tieto situácie sa budú týkať najmä malých obcí, ktoré nemajú dostatok zamestnancov na vykonávanie základnej finančnej kontroly.

K bodu 69 (§ 28 ods. 3)

Upravuje spôsob určenia výšky pokuty podľa § 28 ods. 3 zákona č. 357/2015 Z. z. Spôsob určenia výšky pokuty - najviac do sumy vyššieho čerpania verejných financií predstavoval v aplikačnej praxi problémy vzhľadom na to, že niektoré pochybenia v rámci finančnej kontroly a vládneho auditu medzinárodných zdrojov nie je možné presne vyčísliť, pričom pokuta sa stanovuje ako percentuálny podiel z hodnoty verejných financií, ktoré boli neoprávnene poskytnuté alebo použité.

K bodom 70 a 71 (§ 28 ods. 4 písm. a) a ods. 5)

Zavádza sa nová možnosť uloženia sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich z § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 357/2015 Z. z. Uvedená úprava vyplýva z požiadaviek legislatívy a má slúžiť na zabezpečenie sankčného mechanizmu vo vzťahu k individuálnym alebo systémovým nezrovnalostiam zisteným oprávnenou osobou v operáciách (napr. projekt) alebo programoch/operačných programoch.

K bodom 72, 73, 74 a 76 (§ 28 ods. 8 až 11, 13, 14 a 15)

Úprava vnútorných odkazov v zákone č. 357/2015 Z. z.

K bodu 75 (§ 28 ods. 11)

Predlžuje sa subjektívna lehota z jedného roka na obdobie troch rokov. Uvedená úprava vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko stanovená lehota sa ukázala ako veľmi krátka pre celý proces správneho konania, čím sa v praxi stávalo uloženie pokuty ťažko realizovateľným.

K bodu 77 (§ 30a)

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie, ktoré za cieľ upraviť situáciu, ak boli vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií vymenovaní podľa zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a neboli odvolaní účinnosťou nového zákona. Aktuálne znenie zákona č. 357/2015 Z. z. neumožňuje odvolanie vládnych audítorov iných ministerstiev ani zo strany ministerstva financií, ani zo strany štatutárneho orgánu iného správcu kapitoly štátneho rozpočtu, a to napriek skutočnosti, že nevykonávajú vládny audit alebo v prípade, že neplnia podmienky odborného vzdelávania podľa zákona č. 357/2015 Z. z. Príslušní vládni audítori sú uvedení v zozname vládnych audítorov, pričom niektorí z nich uvedení súbežne aj v zozname vnútorných audítorov. Táto skupina vládnych audítorov bola vymenovaná príslušnými štatutárnymi orgánmi orgánov verejnej správy, pričom podľa súčasne platnej právnej úpravy môže odvolávať vládnych audítorov len ministerstvo financií. Nakoľko vzniklo právne vákuum a vládni audítori iných ministerstiev ako ministerstva financií ani reálne

22

nemôžu podľa platnej legislatívy vykonávať vládny audit, navrhuje sa automatický zánik výkonu ich funkcie od 1. januára 2019, pričom ak vládny audítor splnil podmienku vzdelávania podľa § 14 ods. 5 nezanikajú účinky úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky.

Zároveň sa upravuje zánik a zachovanie členstva doterajších zástupcov výboru, a taktiež vymenovanie nových členov výboru, ktorých vymenuje štatutárny orgán príslušného orgánu verejnej správy. Výbor je povinný upraviť svoj štatút v zmysle platnej legislatívy do 31. marca 2019.

Upravuje sa prechodné ustanovenie na zasielanie ročných správ o vykonaných vnútorných auditoch za rok 2018, ktoré sa budú vypracovávať podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2018, a teda podľa vyhlášky MF SR č. 109/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah ročnej správy o vykonaných vnútorných auditoch.

Správne konania o uložení pokuty právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa dokončia podľa doterajšieho predpisu, a teda sa uplatní subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty. Rovnako aj na finančnú kontrolu a audit začatý pred 31. decembrom 2018 sa bude vzťahovať doterajší predpis.

K čl. II

K bodu 1

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) napĺňa programové vyhlásenia vlády. Predkladaná právna úprava upravuje spoluprácu správcov jednotlivých kapitol s ministerstvom financií pri revízii výdavkov a aj pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Spolupráca na úrovní kapitol prebieha prostredníctvom odborných stretnutí, zapojenia analytických tímov na jednotlivých orgánoch ústrednej štátnej správy, poskytovania štatistík a informácií k témam revízii výdavkov schválených vládou.

K bodu 2

Hodnotenie efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov (revízia výdavkov) patrí medzi štandardné nástroje rozhodovania vo verejnej správe využívané v štátoch Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala hodnotiť verejné výdavky vo svojom programovom vyhlásení. Ministerstvo financií navrhuje vláde ciele, organizáciu aj technické parametre jednotlivých revízii. Mandát hodnotenia efektívnosti verejných výdavkov zvyčajne schvaľuje vláda uznesením so strategickými dokumentami, v ktorých uvádza aj odôvodnenie revízie výdavkov a harmonogram hodnotenia vybraných oblastí. Schvaľovanie mandátov hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov nebolo zákonom ustanovené a navrhovaná úprava za cieľ zakotviť hodnotenie väčšiny výdavkov verejnej správy počas mandátu vlády. Vláda počas svojho mandátu určí vybrané oblasti, v ktorých sa vykoná revízia výdavkov, pričom je viazaná minimálnou hodnotou hodnotených verejných výdavkov. Revízia výdavkov sa po vypracovaní zverejní na webovom sídle ministerstva financií a predloží sa spoločne s návrhom rozpočtu verejnej správy. Ministerstvo financií každoročne s rozpočtom verejnej správy predkladá aj hodnotenie plnenia jednotlivých opatrení z revízie výdavkov, pričom môže využívať vstupy iných orgánov verejnej správy.

23

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou poznámok pod čiarou odkazujúcich na zrušený právny predpis.

K bodu 4

Predkladaná právna úprava ukladá povinnosť vybraným subjektom verejnej správy hodnotiť štúdiou uskutočniteľnosti plánované investície a koncesie, a štúdie následne zverejniť na svojom webovom sídle. Z právnej úpravy vyňaté samosprávne územné celky z dôvodu ich autonómneho rozpočtovania a rozhodovania. Vláda v súčasnosti upravuje proces hodnotenia investícií a koncesií prostredníctvom viacerých postupov a metodických rámcov, pričom absentuje právna úprava využívaných pojmov. Predkladaný návrh definuje povinný subjekt a investíciu. Povinnosť vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti sa v zmysle návrhu vzťahuje aj na koncesie, a to najmä z dôvodu, že koncesné vzťahy obvykle zahŕňajú aj povinnosti súvisiace s výstavbou, dostavbou, technickým zhodnotením, údržbou a opravami majetku. Právna úprava prispeje k naplneniu princípu hodnoty za peniaze zavedením povinnosti vykonať štúdiu uskutočniteľnosti investície a koncesie, čo zvýši pravdepodobnosť výberu alternatívy s čo najvyšším prínosom pre občanov. Štúdiou uskutočniteľnosti sa rozumie hodnotenie a analýza potenciálu projektu, jeho nákladov a prínosov s cieľom pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho vyhliadky na úspech. Povinný subjekt vypracuje a zverejní štúdiu najneskôr do okamihu začatia prác na získaní stavebného povolenia. V prípade, ak nejde o stavebné práce, najneskôr pred vznikom takého záväzku, od ktorého je realizácia projektu nezvratná, čo znamená najneskôr do oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia o koncesii alebo oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov. Ministerstvu financií predkladanou právnou úpravou vznikne povinnosť hodnotiť a zverejniť hodnotenie k štúdii uskutočniteľnosti podľa princípov hodnoty za peniaze z pohľadu splnenia formálnych a odborných požiadaviek kladených na takýto druh štúdie, vrátane overenia vecnej správnosti. Ministerstvo financií bude pri svojom hodnotení vychádzať z ustanoveného Rámca na hodnotenie verejných investičných projektov a investičného pokynu. Predkladaná právna úprava tak ustanovuje povinné subjekty, ktorým ukladá povinnosť pri investíciách a koncesiách brať ohľad na najlepšiu možnosť a formalizuje súčasnú aplikačnú prax. Právna úprava berie do úvahy utajované skutočnosti, ktoré môžu byť obsahom štúdie uskutočniteľnosti. V takom prípade sa štúdia nezverejňuje a zasiela sa ministerstvu financií.

K bodom 5 a 6

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii došlo k zmene metodiky vo vzťahu ku kritériám rozhodujúcich na zaradenie právnických osôb do sektora verejnej správy, pričom došlo k posilneniu kvalitatívnych kritérií. Navrhovanou úpravou sa reflektuje na túto zmenu a upravuje sa definícia príspevkovej organizácie. V nadväznosti na úpravu definície príspevkovej organizácie sa vypúšťa povinnosť zriaďovateľa zrušiť príspevkovú organizáciu, ktorá nespĺňa kritérium 50%.

K bodu 7

Vzhľadom na to, že v čl. I sa navrhuje komplexne upraviť pôsobnosť Úradu vládneho auditu v zákone č. 357/2015 Z. z. finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa z dôvodu odstránenia duplicity zo zákona č. 523/2004 Z. z. vypúšťa pôsobnosť

24

Úradu vládneho auditu ukladať a vymáhať sankcie za porušenie finančnej disciplíny, ktorá je v súčasnosti čiastočne upravená v § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z. z.

K bodu 8

Hodnotenia plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov nadväzujú na revízie výdavkov, a preto môžu byť predložené s návrhom rozpočtu verejnej správy v roku nasledujúcom po roku, v ktorom boli súčasťou rozpočtu verejnej správy aj revízie výdavkov.

K čl. III

Novelizuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Potreba zmien súvisí s kompetenciou ministerstva financií a Úradu vládneho auditu vykonávať vládny auditu správy majetku v jednotlivých povinných osobách. Podľa zákona č. 357/2015 Z. z. môže Úrad vládneho auditu vykonávať vládny audit aj v správcoch kapitol štátneho rozpočtu, čo ale podľa osobitných predpisov pri vládnom audite správy majetku štátu (zákon č. 278/1993 Z. z.) nie je možné, nakoľko tieto prispôsobené ešte zneniu predchádzajúceho zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a teda Úrad vládneho auditu nie je oprávnený vykonávať vládny audit správy majetku štátu v správcoch kapitoly štátneho rozpočtu a ministerstvo financií v ostatných správcoch.

K čl. IV

Novelizuje sa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedená zmena súvisí s kompetenciami ministerstva financií a Úradu vládneho auditu podľa zákona č. 357/2015 Z. z.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2019, okrem čl. II prvého, druhého, štvrtého a ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020. Prvé revízie výdavkov podľa čl. II bod 2 sa predložia s návrhom rozpočtu po 1. januári 2020. Revízie výdavkov budú predkladané až vládou, ktorá získa mandát v nasledujúcich parlamentných voľbách. Vláda určuje oblasti, ktoré chce v rámci revízie výdavkov zhodnotiť. Prioritné oblasti vlády by mali byť hodnotené a na základe vykonaných revízii výdavkov vláda prijíma opatrenia. Aplikácia zákona v oblasti revízie výdavkov začne po najbližších parlamentných voľbách, aby mohla vláda, ktorá získa dôveru, určiť svoje priority a v rámci nich vykonať revíziu výdavkov. V prípade, ak vláda svojim rozhodnutím určí povinnosť ministerstvu financií predložiť revíziu výdavkov pred účinnosťou zákona, nebude sa na túto povinnosť vzťahovať ustanovenie o rozsahu revízie podľa § 14 ods. 3. Dôvodom posunutia účinnosti na obdobie po ďalšom programovom vyhlásení vlády je rozsah hodnotených výdavkov, ktorý je v hodnote polovice hodnoty verejných výdavkov verejnej správy. Hodnotenie uvedeného objemu výdavkov nie je možné vykonať v priebehu krátkeho obdobia, a preto je nevyhnutné, aby sa rozsah aplikoval na štvorročné obdobie. Mandát na revíziu výdavkov v rozsahu ustanovenom zákonom bude aplikovať až vláda, ktorá získa dôveru v Národnej rade Slovenskej republike po nasledujúcich

25

parlamentných voľbách. Účinnosť zákona je pri investíciách a koncesiách rovnako 1. januára 2020 z dôvodu prípravy subjektov verejnej správy na nové povinnosti určené zákonom. Legisvakačnú lehotu môžu subjekty verejnej správy využiť na prípravu smerníc a metodických postupov, aby vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti podľa platnej legislatívy.

Bratislava 26. septembra 2018

Peter Pellegrini v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 523/2004, dátum vydania: 30.09.2004

18

Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V prvom ustanovení návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa definuje predmet a rozsah úpravy zákona. Nové rozpočtové pravidlá verejnej správy sú všeobecnou právnou normou, upravujúcou rozpočet verejnej správy ako celku, pričom sa kladie dôraz na štátny rozpočet. Predmetom úpravy sú finančné vzťahy a s nimi súvisiace vzťahy medzi všetkými subjektami verejnej správy navzájom, vrátane vzťahov k subjektom územnej samosprávy, pričom neodlučiteľnou súčasťou sú i vzťahy subjektov verejnej správy k ostatným subjektom. Predmetom úpravy je i rozpočtový proces, ktorý zahŕňa tvorbu rozpočtu verejnej správy ako hlavného nástroja medzinárodného porovnávania ekonomickej úrovne jednotlivých členských krajín Európskej únie vrátane pristupujúcich štátov, ďalej tvorba štátneho rozpočtu ako základnej zložky verejného rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, problematika záverečného účtu verejnej správy ako obrazu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a ostatných subjektov rozpočtu verejnej správy.

Zákon upravuje osobitosti postavenia ministerstva financií Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a jeho úlohy v povstupovom období.

Upravuje i problematiku zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií vo všeobecnosti, t.j. štátnych, obecných rozpočtových a príspevkových organizácií ako aj rozpočtových a príspevkových organizácií vyšších územných celkov.

Tento zákon sa vzťahuje na nakladanie s finančnými prostriedkami vo verejnej správe, t.j. upravuje nakladanie s verejnými prostriedkami a v nadväznosti na uvedené dodržiavanie finančnej disciplíny subjektov verejnej správy ako vyššieho stupňa rozpočtovej disciplíny.

K § 2

V ustanovení § 2 sú definované pojmy na účely tohto zákona. Novým terminologickým pojmom sú verejné prostriedky.

Verejné prostriedky možno charakterizovať ako všetky finančné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, t.j. okrem prostriedkov rozpočtovaných v rozpočtoch subjektov verejnej správy sú verejnými prostriedkami aj všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony.

Verejnými prostriedkami sú i prostriedky poskytnuté z Európskej únie Slovenskej republike, ktoré sa ďalej budú poskytovať konečným prijímateľom prostredníctvom platobného orgánu, prostriedky, ktoré majú byť odvedené do rozpočtu EÚ ako aj prostriedky z predvstupových nástrojov, čo je upravené v § 37 ods. 7.

Oproti doterajšej právnej úprave sa pojem záväzný ukazovateľ navrhuje vždy limit výdavkov štátneho rozpočtu na program vlády alebo časti programu vlády. Záväznými ukazovateľmi sú aj zámery a vybrané ciele programu vlády a tie príjmy kapitol štátneho rozpočtu, o ktorých to ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Ďalším záväzným ukazovateľom sú limity výdavkov, ktoré ustanoví zákon o štátnom rozpočte alebo ktoré podrobnejšie rozpíše ministerstvo financií pre správcov kapitol alebo ďalšie záväzné ukazovatele, ktoré určí zriaďovateľ.

V nadväznosti na úpravu finančných vzťahov k Európskej únii upravených v šiestej časti návrhu zákona sa do pojmov zavádza pojem „prostriedky Európskej únie“, ktorými sa rozumejú len tie prostriedky EÚ, ktoré budú prechádzať cez príjmy a výdavky štátneho rozpočtu, t.j. zo záručnej sekcie EAGGF, zo štrukturálnych fondov s výnimkou prostriedkov na program INTERREG B a C a Kohézneho fondu. Za verejné prostriedky sa v súlade s § 37 ods. 7 považujú aj predvstupové prostriedky. Ďalším novým pojmom sú odvody Európskej únii, ktorými sa rozumejú prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu EÚ ako vlastné zdroje EÚ (zdroj založený na HNP a DPH, korekcia Veľkej Británie, clo, odvod z produkcie cukru a poľnohospodárske poplatky).

K § 3

Definovaním subjektov verejnej správy sa legislatívne zabezpečuje použitie Európskeho systému účtov (ESA 95) v podmienkach Slovenskej republiky. Inštitucionálne sa vymedzuje verejná správa podľa ESA 95. Zaraďovanie subjektov do príslušných sektorov ekonomiky a podmienky pre zaraďovanie subjektov do sektora verejnej správy a vykazovanie údajov na akruálnej báze metodicky upravuje príručka Európsky systém účtov – ESA 95 a jej doplnok Príručka vládneho deficitu a dlhu. Nariadenie rady č. 2223/1996 nariaďuje členským štátom zostavovať národné účty v súlade s ESA 95. Určovanie metodiky vedenia systému národných účtov a zostavovanie národných účtov je v pôsobnosti Štatistického úradu SR v súlade so zákonom č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike.

K § 4

Navrhované ustanovenie zavádza viacročné rozpočtovanie do celého sektora verejnej správy. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky, nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku.

V návrhu tohto ustanovenia sa upravuje spôsob vykazovania rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu, t.j. ustanovuje, ktoré finančné operácie v rozpočtoch subjektov verejnej správy sa nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov a výdavkov. Definuje sa schodok a prebytok verejnej správy v jednotnej metodike Európskej únie ako záporný, resp. kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami a výdavkami.

V súlade s už spomínanou metodikou platnou pre Európsku úniu možno rozpočtovaný schodok/prebytok charakterizovať ako základný ukazovateľ v Slovenskej republike. Vzhľadom k tomu, že ide o ukazovateľ medzinárodne hodnotený a porovnávaný, predstavuje kľúčovú veličinu rozpočtu verejnej správy. Vykazuje sa v Sk ale aj ako podiel na hrubom domácom produkte.

V rozpočte verejnej správy sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia. Zákon ustanovuje povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu pre všetky subjekty verejnej správy. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová, organizačná, ekonomická a funkčná klasifikácia. Prvé tri klasifikácie vydáva ministerstvo financií svojim opatrením a slúži na identifikáciu príjmov, výdavkov, finančných operácií ale aj k identifikácii druhu rozpočtu a organizačnému zatriedeniu. Funkčnú klasifikáciu vydáva Štatistický úrad vyhláškou v súlade so zákonom o štátnej štatistike, ktorá slúži najmä na medzinárodné porovnávanie výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy.

Ekonomická klasifikácia vecne vymedzuje bežné a kapitálové výdavky bez odkazu na daňový predpis pri obstarávaní hmotného a nehmotného majetku.

K § 5

Ustanovenie tohto paragrafu sa vzťahuje na štátne účelové fondy, ktoré sú samostatné právnické osoby zriadené zákonom s cieľom financovania osobitných úloh. Navrhovaná úprava sa zásadne nelíši od doterajšej úpravy. Za záväzky fondu neručí štátny rozpočet a naopak, pričom finančné vzťahy medzi štátnym rozpočtom a štátnym účelovým fondom sú určené dotáciou štátnemu fondu.

V súčasnosti sú osobitným zákonom zriadené dva štátne účelové fondy a to Štátny fond rozvoja bývania a Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Prostriedky štátneho účelového fondu sa majú zásadne využívať len na plnenie osobitných úloh, t.j. na účel, na ktorý bol fond zriadený. Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Tento ústredný orgán štátnej správy predkladá ministerstvu financií každoročne návrh rozpočtu štátneho fondu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu fondu.

Zdroje štátneho fondu a spôsob ich použitia vymedzuje zákon, ktorým sa tento fond zriaďuje.

Štátne účelové fondy sú súčasťou sektora verejnej správy a nakladanie s prostriedkami fondu je nakladaním s verejnými prostriedkami. Tieto fondy nemôžu zriadiť a ani založiť inú právnickú osobu.

K § 6

Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Je základnou (rozhodujúcou) zložkou rozpočtu verejnej správy. Vo všeobecnosti sú jeho obsahom rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a ďalšie operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív a pasív, napr. tovarové deblokácie. Štátny rozpočet schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorým sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška schodku alebo minimálna výška prebytku štátneho rozpočtu. Zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol štátneho rozpočtu sú záväzným ukazovateľom kapitoly štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte sa budú výdavky na úhradu preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom určovať pre príslušnú kapitolu vždy ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ministerstvo financií je zo zákona oprávnené podrobnejšie rozpísať záväzne ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte v rámci rozpisu záväzných ukazovateľov všetkým správcom kapitol štátneho rozpočtu. Ministerstvu financií zákon ukladá povinnosť zverejňovania údajov štátneho rozpočtu v lehote najneskôr do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 7

Rovnako ako v predchádzajúcej právnej úprave zákona o rozpočtových pravidlách aj v navrhovanom zákone sa špecifikujú daňové príjmy štátneho rozpočtu okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom ustanovené za príjmy rozpočtov obcí, vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb, napr. prijímatelia 2% dane z príjmov. Prioritu medzi príjmami štátneho rozpočtu si naďalej zachovávajú dane a poplatky od právnických a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je nielen na území Slovenskej republiky ale i mimo územia Slovenskej republiky.

V príjmoch štátneho rozpočtu sú premietnuté rozpočtové vzťahy vyplývajúce z pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, napr. príjem ako podiel (v súčasnosti 25 %) na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s výberom nielen cla a poľnohospodárskych poplatkov, ale i ostatných tradičných vlastných zdrojov odvádzaných Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie. Uvádzaný podiel odvádza do príjmov štátneho rozpočtu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podiel 25 % na odvodoch z produkcie cukru je Pôdohospodárskou platobnou agentúrou odvádzaný tiež do príjmov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na nábeh Štátnej pokladnice sa precizovalo ustanovenie vo vzťahu k úročeniu účtov Štátnej pokladnice vedených v NBS alebo v inej banke a úročeniu účtov klientov Štátnou pokladnicou ako aj vo vzťahu k výnosom z vykonávaných finančných operácií Štátnou pokladnicou.

Ďalším podstatným zdrojom sú príjmy kapitol štátneho rozpočtu, vratky odvodov, príspevkov a dotácií po ich zúčtovaní so štátnym rozpočtom, výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu.

V nadväznosti na sankcie za porušenie finančnej disciplíny v prípade prostriedkov EÚ je príjmom štátneho rozpočtu penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie znížené o úrok z omeškania stanovený Európskou úniou pre Slovenskú republiku.

Pokiaľ iné právne akty Európskej únie neurčia inak, prostriedky Európskej únie definované v odseku 2 sa stávajú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

K § 8

Oproti doterajšiemu vymedzeniu výdavkov štátneho rozpočtu sa v novom zákone precizovalo toto ustanovenie vo vzťahu k výdavkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom, ktoré sú hradené z výdavkov štátneho rozpočtu. Výdavky štátneho rozpočtu ďalej tvoria najmä výdavky na činnosť štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám a ostatné výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte. Výdavkom sú i prostriedky štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky umožňujúce poskytovať medzinárodnú pomoc rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám a ďalšie výdavky ustanovené osobitnými zákonmi.

Výdavkom štátneho rozpočtu podľa zdrojových možností štátneho rozpočtu sú aj dotácie zo štátneho rozpočtu. Ako dotácie sa poskytujú aj vyššie uvedené výdavky na prenesený výkon štátnej správy. Použitie prostriedkov dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Dotácie možno poskytnúť v súlade so zákonom; ak zákon neupravuje spôsob a ďalšie podmienky, správca kapitoly môže v súlade so splnomocnením v tomto ustanovení vydať nižšiu právnu normu.

Výdavky na odvody do rozpočtu Európskej únie s výnimkou cla, poľnohospodárskych poplatkov a odvodov z produkcie cukru sa rozpočtujú v štátnom rozpočte. Ide o výdavky na odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte vrátane podielu na financovaní korekcie Veľkej Británie.

Výdavkami štátneho rozpočtu sú aj výdavky podľa osobitných zákonov, ktorými sú napr. finančné prostriedky na náhradu ujmy spôsobenej štátom, na náhradu straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, výdavkami sú aj úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu.

V nadväznosti na zaradenie prostriedkov Európskej únie do príjmov štátneho rozpočtu, na ich použitie je potrebné v štátnom rozpočte rozpočtovať príslušné výdavky.

Aj naďalej sa navrhuje ochrana prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie voči exekúcii podľa osobitného predpisu.

Novým spôsobom oproti doterajšiemu právnemu predpisu sa navrhuje možnosť nevyčerpané kapitálové výdavky v príslušnom roku použiť aj v nasledujúcom roku s tým, že sa súčasne zavádza záväzná oznamovacia povinnosť správcom kapitol. Okrem kapitálových výdavkov sa navrhuje rovnakým spôsobom používať aj prostriedky rozpočtované na použitie prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu na spolufinancovanie a výdavkov na vojenské účely rozpočtované v bežných výdavkoch, na ktoré bude potrebný súhlas ministra financií. Správca kapitoly bude povinný v lehote do 20. novembra príslušného rozpočtového roka oznámiť ministerstvu financií objem prostriedkov, ktoré predpokladá, že nebudú v danom roku použité a predpokladá ich použiť v nasledujúcom roku; v prípade bežných výdavkov na vojenské účely je potrebné vyžiadať súhlas ministra financií vopred. Ministerstvo financií bude vykonávať rozpočtové opatrenie - trvalo viazať (bez možnosti uvoľnenia viazania do konca roka) výdavky v oznámenej výške; výnimku tvoria prostriedky EÚ + spolufinancovanie zo ŠR, u ktorých sa bude k 15. decembru upresňovať výška prenášaná do nasledujúceho roka na použitie. To znamená, že po 20. novembri je aj napriek oznámeniu ešte možné uhrádzať platby v súlade s nariadeniami EÚ.

V týchto prípadoch nedochádza aj k presunu finančných prostriedkov do nasledujúceho roka, ale ide len o prenesenie nevyčerpaných limitov. Ide o systémovú zmenu oproti doterajšiemu systému, kedy sa v prípade poskytnutej časovej výnimky prevádzali aj prostriedky na osobitné účty (napr. dofinancovania programov) a prostriedky sa považovali za výdavok toho roka, v ktorom boli rozpočtované.

Z uvedeného vyplýva, že tie nevyčerpané prostriedky k 31. decembru, ktoré správca kapitoly neoznámi do 20. novembra, nemôže použiť v nasledujúcom roku a zostávajú v štátnom rozpočte ako nevyčerpané.

V prípade bežných výdavkov sa navrhuje bežné výdavky, ktoré sú poskytnuté ako transfér konečnému užívateľovi a sú poskytnuté v poslednom štvrťroku, možnosť čerpať až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka. Navrhované oprávnenie vyplýva z doterajších skúseností pri poskytovaní príspevkov a dotácií k záveru roka, kedy subjekty nie z vlastného zavinenia nestihnú prostriedky použiť do konca roka. Súčasne s týmto oprávnením sa ruší splnomocňovacie ustanovenie pre poskytovanie časových výnimiek.

Návrhom odseku 7 a 8 sa systémovo rieši oprávnenie prekročiť schodok schválený zákonom na príslušný rok, resp. povinnosť znížiť schodok a to v prípadoch kladného/záporného salda (rozdielu) presunutých prostriedkov z predchádzajúceho roka a prostriedkov presúvaných do nasledujúceho roka podľa odseku 6.

K § 9

Kapitoly štátneho rozpočtu predstavujú organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a ich klasifikácia je súčasťou rozpočtovej klasifikácie. V predloženom návrhu sa zabezpečuje jeden z cieľov reformy verejných financií a to znížiť počet rozpočtových kapitol a priblížiť sa počtom k ostatným členským krajinám EÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovaným vymedzením kapitol sa podstatne znižuje ich počet oproti doterajšiemu stavu. Návrh reaguje na pripravovanú reformu ústredných orgánov štátnej správy.

Súčasťou tohto ustanovenia sú aj práva a povinnosti správcu každej kapitoly. Doterajšie práva a povinnosti sa v podstate zachovávajú. Vo vzťahu k doterajšiemu systému uzatvárania kontraktov so svojimi organizáciami a väzbe určenia príspevku príspevkovým organizáciám na jednotku výkonu sa navrhuje upustiť od doterajšej praxe a namiesto sýhrnu výkonov bude správca kapitolysúhrn úloh a činností, ktoré má organizácia v danom roku zabezpečiť, sa bude určovať pri rozpise rozpočtu na príslušný rok.

K § 10

Zákonodarný orgán – národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje aj výšku a použitie rezerv na rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy možno použiť na nevyhnutné a nepredvídané výdavky, ako i v prípade výpadku alebo zníženia rozpočtovaných príjmov. Tak ako v minulosti sa tvorí rozpočtová rezerva vlády a rozpočtová rezerva predsedu vlády.

Vytvára sa spoločná rezerva na administrovanie prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii. Táto rezerva bude slúžiť aj pre potreby predvstupových nástrojov.

K § 11

V prípade neschválenia zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok národnou radou do konca bežného roka, nastáva rozpočtové provizórium, ktoré trvá od začiatku nasledujúceho roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte. V prípade rozpočtového provizória sa rozpočtové hospodárenie riadi vládnym návrhom štátneho rozpočtu. Ak nemožno tak postupovať, uplatňuje sa v rámci rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rok. Limitujú sa výdavky štátneho rozpočtu v každom mesiaci podielom 1/12 celkových výdavkov uplatňovaného štátneho rozpočtu a zvýšených výdavkov podľa § 8 ods. 6. Do pôsobnosti ministra financií spadá určenie záväzných ukazovateľov výdavkov štátneho rozpočtu.

Zákon ustanovuje, ktoré výdavky štátneho rozpočtu v jednotlivých mesiacoch rozpočtového provizória možno prekročiť.

K § 12

Znenie tohto ustanovenia preberá doterajšiu úpravu v nadväznosti na ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vojnovým štátnym rozpočtom sa bude riadiť rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky v čase vojny a v čase vojnového stavu.

K § 13

V navrhovanom ustanovení sa definujú štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva, ich tvorba a použitie. Explicitne sa ustanovuje, že finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, t.j. uskutočňujú sa mimo príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Oproti doterajšiemu stavu sa aj návratné finančné výpomoci a iné pôžičky navrhuje v prípade potreby poskytovať len zo štátnych finančných aktív. Následne aj ich splácanie bude plynúť do štátnych finančných aktív. V navrhovanom ustanovení sa prvýkrát definuje, čo sa rozumie správou štátnych finančných aktív. Správu štátnych finančných aktív a pasív vykonáva ministerstvo financií. V nadväznosti na pôsobnosť Agentúry na riadenie dlhu a likvidity a Štátnej pokladnice môžu zabezpečovať činnosti správy štátnych finančných aktív aj tieto subjekty.

K § 14

V nadväznosti na predmet úpravy zákona, vymedzenie verejnej správy a rozpočtu verejnej správy v predchádzajúcich častiach zákona sa navrhuje upraviť rozpočtový proces pre celú verejnú správu, výsledkom ktorého je vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy vrátane návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V rozpočtovom procese má osobitné postavenie ministerstvo financií, ktoré riadi celý rozpočtový proces a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu. Vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne štátneho rozpočtu, vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy, ktoré schvaľuje vláda. Návrh podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte sa určuje už pri schvaľovaní východísk vo vláde. Výška tohto podielu sa určuje v nadväznosti na cieľovú hodnotu, platnú pre Európsku úniu – maastrichtské kritériá. Pre vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy je nevyhnutná súčinnosť všetkých subjektov verejnej správy.

V návrhu tohto ustanovenia sa ukladajú povinnosti pre jednotlivé subjekty verejnej správy pri príprave a prerokovávaní ich návrhov rozpočtov podľa osobitných predpisov a navrhujú sa termíny predkladania návrhu rozpočtu verejnej správy na rokovanie vlády SR a národnej rady SR. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje zákonom o štátnom rozpočte. Termín predloženie národnej rade vládou sa zachováva, t.j. 15. október a termín pre ministerstvo financií na predloženie návrhu rozpočtu vláde sa navrhuje 15. august.

K § 15

Súčasťou rozpočtového procesu v štátnom rozpočte sú aj rozpočtové opatrenia, ktorými možno meniť záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.

Rozpočtovými opatreniami sa zabezpečuje úhrada výdavkov, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené a úhrada je nevyhnutná pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Rozsah na vykonanie rozpočtových opatrení určuje zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

K § 16

Súčasťou rozpočtových opatrení sú aj rozpočtové opatrenia – presuny prostriedkov v rámci záväzných ukazovateľov príslušného rozpočtu, na vykonanie ktorých má oprávnenie správca kapitoly, to znamená že presunmi nemôže zmeniť záväzné ukazovatele.

K § 17

Tieto rozpočtové opatrenia vykonáva ministerstvo financií v súlade so splnomocnením podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Z hľadiska kapitol ide o také zmeny v rozpočte, ktorými dochádza k zmene záväzných ukazovateľov a tieto sú v právomoci ministerstva financií. V odseku 2 je riešený postup ministerstva financií a dotknutých subjektov v prípade, že k rozpočtovému opatreniu - povolené prekročenie výdavkov dochádza z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z jedného orgánu alebo organizácie na iný orgán alebo organizáciu. Ministerstvo financií môže vykonať dotknuté rozpočtové opatrenie len v prípade predloženia vzájomne odsúhlasených delimitačných protokolov.

K § 18

Viazaním rozpočtových prostriedkov, ako jedným druhom rozpočtových opatrení sa zamedzuje možnosť ďalšieho použitia takto viazaných prostriedkov. Viazanie v kapitolách vykonáva ministerstvo financií v nadväznosti na rozhodnutie vlády, ak dochádza k nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, aj vtedy, keď sa povoľuje súčasne prekročiť výdavky na ťarchu iného záväzného ukazovateľa alebo z dôvodu delimitácie.

Viazanie rozpočtových prostriedkov sa uplatní aj pri započítaní záväzku rozpočtovej organizácie v nadväznosti na započítanie daňovej alebo colnej pohľadávky podľa zákona o správe daní a poplatkov a colného zákona.

Ministerstvo financií bude viazať prostriedky v bežnom roku podľa oznámenia správcu kapitoly vo výške, v ktorej nepoužité prostriedky prenáša do nasledujúceho roku.

Súčasne sa ukladá povinnosť viazania pre správcu kapitoly a rozpočtovú organizáciu napríklad v prípade neplnenia príjmov.

K § 19

Pravidlá rozpočtového hospodárenia, ktorých úprava je v piatej časti návrhu zákona sa vzťahuje rovnako ako rozpočtový proces na celú verejnú správu. Základné pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami musia byť rovnaké pre všetky subjekty, ktoré s verejnými prostriedkami hospodária alebo ich používajú. Medzi základné zásady patrí účelovosť a časovosť používania verejných prostriedkov. Účel použitia verejných prostriedkov je určený zákonmi, vydanými pre jednotlivé subsektory verejnej správy, napríklad zákon o vysokých školách, zákon o sociálnom poistení, o zdravotnom poistení, zákon o Slovenskom pozemkovom fonde ale aj zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. V nadväznosti na plné programové rozpočtovanie v niektorých rozpočtových kapitolách je účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zámerom a cieľom programov.

Novým spôsobom sa navrhuje úprava vo vzťahu k druhej zásade rozpočtového hospodárenia a to časovosti. Zásadou je, aby sa prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok v danom roku aj skutočne použili.

V odseku 2 tohto paragrafu sa vytvára priestor, aby v niektorých prípadoch bolo možné, najmä ak to umožňujú osobitné zákony, nevyčerpané prostriedky použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku, ako aj tie prostriedky, o ktorých tak ustanoví tento zákon. Tento zákon vytvára priestor pre kapitálové výdavky a prostriedky EÚ a prostriedky štátneho rozpočtu na spolufinancovanie k prostriedkom EÚ na použitie v nasledujúcom roku za podmienok upravených v ustanovení § 8.

Novo sa upravuje možnosť poskytovať preddavky. Podmienky ich poskytovania upravuje pre celú verejnú správu ako aj pre poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov inými právnickými osobami rovnako. Oproti doterajším predpisom sa umožňuje poskytnúť preddavok, ak bol v zmluve dohodnutý bez obmedzenia jeho výšky ale limituje sa obdobie, na ktoré je možné preddavok poskytnúť a to na obdobie troch mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade obstarávania tovarov a služieb z verejných prostriedkov, ak dodávateľ požaduje poskytnúť preddavok, jeho výška sa dohodne v zmluve. Súčasne je potrebné zo strany poskytovateľa zvážiť jeho výšku v nadväznosti na povinnosť hospodárne a efektívne nakladať s verejnými prostriedkami. Rovnako dôležité je v zmluve dohodnúť postup v prípade, že do troch mesiacov dodávateľ práce vo výške poskytnutého preddavku nevykoná alebo tovar nedodá. Napríklad je potrebné dohodnúť vrátenie preddavku, ak nebude v zákonnej lehote (tri mesiace) zúčtovaný alebo dohodnúť sankcionovanie. Uvedený návrh reaguje na podnety praxe a na súčasné odberateľsko-dodávateľské vzťahy s tým, že umožňuje poskytnutie preddavku aj vo vyššom objeme ako doteraz, ale súčasne zabezpečuje, aby poskytnutím preddavku neboli verejné zdroje využívané na dlhodobé úverovanie dodávateľov.

Ďalšou zmenou pri poskytovaní preddavkov je povinnosť poskytnutý preddavok vyporiadať do konca rozpočtového roka.

Návrh súčasne tak ako doteraz výnimkuje z povinnosti zmluvnej dohody niektoré preddavky za vymenované dodávky. Rovnako výnimkuje zúčtovanie v danom roku niektorých poskytnutých preddavkov.

Navrhovaným ustanovením odseku 5 sa v súlade s doterajším ustanovením rozširuje tvrdé rozpočtové obmedzenie na celú verejnú správu s cieľom zabrániť vytváraniu nových záväzkov – zvyšovaniu stavu záväzkov za príslušný rozpočtový rok vo všetkých subjektoch verejnej správy nielen v rozpočtových a príspevkových organizáciách ako doteraz, t.j. sprísňuje sa a obmedzuje možnosť uzatvárať obchody, ktoré nie sú v rozpočte zabezpečené (najmä ku koncu rozpočtového roka) a dopredu sa počíta s tým, že sa uhradia z rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka a tým zaťažia rozpočet nasledujúceho roka.

Týmto návrhom sa nezamedzuje uzatváranie zmlúv na viacročné obdobie napr. nájomných zmlúv, zmlúv na obstaranie investícií, ktoré svojim obsahom predurčujú predpoklad zabezpečenia určitých zdrojov v nasledujúcich rozpočtoch, z dôvodu doby obstarania, resp. spôsobu platenia nájomného. Príslušná časť výdavkov, ktorá sa má použiť v roku uzatvorenia zmluvy však musí byť v rozpočte zabezpečená. Z uvedeného vyplýva, že na uzatvorenie takýchto zmlúv bude mať subjekt oprávnenie, pretože sa nenapĺňa druhá podmienka a to, že sa zaťažia nasledujúce roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom roku.

Nedodržanie navrhovaného ustanovenia je podľa § 31 návrhu zákona považované za porušenie finančnej disciplíny s uplatnením sankcie - uloženie pokuty za prekročenie oprávnenia od 1 000 Sk do 300 000 Sk podľa závažnosti porušenia.

Takáto úprava nevylučuje možnosť subjektov verejnej správy uzatvárať zmluvy, ktorých plnenie je rozložené na viac rokov. Cieľom je nepresúvať zaťaženie vyplývajúce z uzavretej zmluvy v roku jej podpísania na nasledujúci rok, t.j. v roku uzatvorenia zmluvy je nevyhnutné zabezpečenie alikvotnej časti nákladov v rozpočte na tento rok.

Zásadným spôsobom sa obmedzuje prijímanie úverov a ručenie v celom sektore verejnej správy s cieľom zamedziť vytvárania neadekvátneho dlhu verejnej správy. Podľa ustanovení odseku 14 bude môcť poskytovať úvery a pôžičky len ten subjekt verejnej správy, ktorému to umožní tento zákon alebo osobitný predpis. Napríklad v štátnej správe prijímať úvery môže len ministerstvo financií v mene vlády, ide o vládny úver, a poskytovať pôžičky ministerstvo školstva (študentské pôžičky).

K § 20

Samostatnou časťou zákona sa navrhuje upraviť základné finančné vzťahy s Európskou úniou. Navrhuje sa obdobná úprava nakladania prostriedkov EÚ ako doteraz. Systémovo sa rieši, vzhľadom na účinnosť zákona, kedy už bude Slovenská republika riadnym členom EÚ, povstupová pomoc, ako sú štrukturálne fondy a Kohézny fond a priame platby do pôdohospodárstva, t.j. tie prostriedky EÚ, ktoré budú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Predvstupová pomoc bude dobiehať podľa doterajších predpisov, čo rieši prechodné ustanovenie zákona. Prostriedky EÚ, ktoré budú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu budú v Slovenskej republike poskytované konečným prijímateľom, ako aj celé finančné riadenie bude prebiehať v súlade s Koncepciou finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, ktoré schválila vláda. V súčasnosti sa pripravuje ďalší materiál na schválenie vláde, ktorý upraví spôsob vykazovania a finančného zabezpečenia iregularít pri nakladaní s prostriedkami EÚ. Uvedené dokumenty podrobne upravujú predmetnú problematiku vrátane finančných tokov.

Vo vzťahu k zisteným prípadným nezrovnalostiam sa budú vyporiadať tieto nezrovnalosti s osobitným účtom ministerstva financií a nie so štátnym rozpočtom, ako doteraz.

Úroky z prostriedkov Európskej únie poskytnutých SR na financovanie spoločných programov podporovaných zo štrukturálnych fondov použije Slovenská republika v súlade s článkom 32 ods. 2 nariadenia č. 99/1260/ES na tú istú formu pomoci, na ktorú boli prostriedky Európskej únie poskytnuté.

V súvislosti s odvodom vlastných zdrojov do rozpočtu ES sa zriaďujú účty, na ktoré budú vlastné zdroje pripisované. Účty budú vedené v štátnej pokladnici a to analyticky podľa typu zdroja (podľa Článku 6 (1) a Článku 9 Nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000). Z týchto účtov budú následne vlastné zdroje prevedené na účet vedený v štátnej pokladnici ministerstvom v mene Európskej komisie, a to v rámci časových limitov stanovených v Nariadení (ES, Euratom) č. 1150/2000. Na účet v mene Komisie sa budú mesačne pripisovať aj prostriedky na odvody do Európskej únie zo zdroja založeného na DPH a HNP z výdavkov štátneho rozpočtu.

K § 21

V navrhovanom ustanovení sa zhodne upravuje právne postavenie rozpočtových a príspevkových organizácií financovaných zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyšších územných celkov. Tieto organizácie sú vždy právnickými osobami a možno ich zriadiť zákonom alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy, obce alebo vyššieho územného celku.

V prípade rozpočtových organizácií nedochádza k zásadným zmenám, zákon ich naďalej definuje ako právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku.

Zásadnou zmenou v príspevkových organizáciách, ako právnických osobách štátu, obce alebo vyššieho územného celku je charakter vykonávaných činností a to netrhového charakteru, v súlade s vecnou pôsobnosťou zriaďovateľa, ktorý takúto organizáciu zriaďuje a podiel výrobných nákladov krytých tržbami, ktorý musí byť menší ako 50 %. Všetky príspevkové organizácie, ktoré spĺňajú tieto kritériá sú zaradené do sektora verejnej správy v súlade s metodikou ESA 95, t.j. Štatistický úrad vedie register organizácií patriacich do tohto sektora. Tržby sa vykazujú spolu za hlavnú i podnikateľskú činnosť.

Určenie výrobných nákladov a určenie tržieb, ktoré sa na tieto účely posudzujú určí opatrenie ministerstva financií č. 1407/2003 -92, na ktoré sa v poznámke pod čiarou odkazuje (MF SR pripravuje novelizáciu uvedeného opatrenia). Zároveň sa v odseku 13 určuje, za akých podmienok musí zriaďovateľ zrušiť príspevkovú organizáciu, t.j. ak prestane plniť úlohy pre zriaďovateľa, pre ktoré si ju zriadil a v prípade, že prestane hospodáriť tak, že spĺňa podmienku 50 % uvedenú vyššie a to najmenej dva roky po sebe.

Oprávnenie na zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií, určenie funkcie zriaďovateľa sa oproti doterajšej úprave v zásade nemení. V návrhu sa bližšie upravuje postup pri zmene podriadenosti organizácií, t.j. pri zmene zriaďovateľa v rámci štátnej správy, resp. v rámci samosprávy. Súčasne sa precizuje ustanovenie o zmene spôsobu financovania organizácií, čo sa nepovažuje za transformáciu, ak dochádza k zmene spôsobu financovania u toho istého zriaďovateľa, t.j. z rozpočtovej formy hospodárenia na príspevkovú a naopak.

Z nižšej právnej normy (výnos MF SR) sa preberá do zákona obsah zriaďovacej listiny. Vo vzťahu k zmene formy hospodárenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie sa precizuje znenie v tom, že môže ísť vždy len o zmenu spôsobu financovania z rozpočtovej na príspevkovú, resp. z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu.

K § 22

Z pohľadu financovania je rozpočtová organizácia zapojená príjmami a výdavkami na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov, pričom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Vnútorné organizačné jednotky rozpočtových organizácií hospodária v rámci rozpočtu rozpočtovej organizácie so zverenými preddavkami.

Naďalej sa zachováva možnosť vzájomného započítania príjmov a výdavkov v rozpočtovej organizácii za rovnakých podmienkach ako v súčasnosti.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom rozpočtovom účte a výdavky realizuje zo svojho výdavkového účtu, pričom sa jej umožňuje sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch, ktoré určuje tento alebo osobitný zákon. Ak ide o klienta Štátnej pokladnice, vedie účty v Štátnej pokladnici.

V prípade prenájmu majetku štátu v jej správe je štátna rozpočtová organizácia povinná príjem z tejto činnosti odviesť do štátneho rozpočtu.

Naďalej rozpočtová organizácia nemôže využívať jednu z foriem prenajímania a obstarávania predmetov dlhodobej spotreby prostredníctvom finančného leasingu, t.j. prenájmom, po ukončení ktorého a po zaplatení poslednej splátky a kúpnej ceny dochádza k prevodu vlastníckeho práva z prenajímateľa na nájomcu veci (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) okrem prípadov leasingových splátok nájomného z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných projektov SR a EÚ. Ide o Európsky sociálny fond, ktorý umožňuje obstarať majetok formou leasingu.

Návrh zákona neupravuje odpisovanie majetku v rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách, odpisovanie sa od. 1. januára 2005 bude riadiť zákonom o účtovníctve. Návrh neobsahuje prechodné ustanovenie na riešenie odpisovania majetku už odpisovaného podľa doterajších predpisov z dôvodu, aby sa účtovná jednotka mohla samostatne rozhodnúť, či doodpisuje majetok podľa doterajších predpisov a nemala majetok rôzne odpisovaný, pokiaľ sa tak sama nerozhodne.

K § 23

Rozpočtová organizácia v rámci osobitosti rozpočtového hospodárenia je oprávnená v prípadoch taxatívne určených zákonom prekračovať limit výdavkov. Dary, združené prostriedky, dotácie a granty a prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti vedie na samostatnom mimorozpočtovom účte, pričom tieto zdroje pred použitím odvedie na osobitný príjmový účet pre doplnkové zdroje a výdavky uskutoční prostredníctvom svojho výdavkového účtu. Uvedený režim neplatí pre prostriedky poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platby v cudzej mene v tuzemsku a do zahraničia.

Výdavky súvisiace so stravovaním v školských zariadeniach tak ako doteraz uhrádza rozpočtová organizácia priamo z bežného účtu. Režim poskytovania preddavkov preddavkovým organizáciám (napr. zastupiteľským úradom) zostal nezmenený.

K § 24

Príspevková organizácia je zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku príspevkom. Aj naďalej môže vykonávať podnikateľskú činnosť, na ktorú potrebuje súhlas zriaďovateľa, táto činnosť musí byť zisková a slúži na doplnenie zdrojov v hlavnej činnosti. Príjmy a výdavky realizuje prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici v súlade so zákonom o Štátnej pokladnici.

Na rozdiel od rozpočtovej organizácie môže príspevková organizácia realizovať finančný leasing za podmienky, že bude nájomné uhrádzať z vlastných zdrojov.

Vychádzajúc zo zásad verejného obstarávania zmluvu o finančnom leasingu (nájom veci s právom kúpy prenajatej veci) môže uzavrieť až po vyhodnotení ponúk minimálne troch nezávislých uchádzačov.

Poskytnutie príspevku zriaďovateľom limituje vyrovnanosť rozpočtu príspevkovej organizácie, t.j. príspevok má zabezpečovať vyrovnanosť rozpočtu. Súčasne sa oprávňuje príspevková organizácia použiť príspevok na bežnú prevádzku aj na krytie odpisov a to vo výške určenej zriaďovateľom.

Tak ako doteraz je v kompetencii zriaďovateľa krátenie alebo zvýšenie jeho príspevku v prípadoch určených zákonom.

Príspevková organizácia zúčtováva finančné vzťahy s rozpočtom zriaďovateľa, prípadne so štátnym rozpočtom.

Podmienkou dosiahnutia vyššieho hospodárskeho výsledku ako rozpočtovaného je dodržanie kvality služieb, plnením úloh, dodržaním podmienok, za ktorých boli príspevkovej organizácii určené záväzné úlohy a limity. Mechanizmus eliminovania stratového hospodárenia príspevkových organizácií ostáva zachovaný aj s následnou povinnosťou zrušenia príspevkovej organizácie, príp. jej zmeny na rozpočtovú organizáciu.

K § 25

Doterajší právny stav zostáva zachovaný. Z nižšej právnej normy (výnos) sa preberajú ustanovenia týkajúce sa zdrojov fondu reprodukcie a použitia tohto fondu ako i rezervného fondu príspevkovej organizácie. Straty minulých rokov a strata bežného roku sa naďalej prednostne eliminuje z rezervného fondu príspevkovej organizácie.

K § 26

Navrhované ustanovenie zachováva odplatnosť poskytovania výkonov rozpočtových a príspevkových organizácií právnickým a fyzickým osobám, pričom sa uplatňuje zákon o cenách. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa súčasne upravuje článkom III tohto návrhu zákon o cenách, v ktorom sa určuje podmienka pri určovaní ceny poskytovaných výkonov (pri tvorbe cien dohodov je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa výkony neposkytovali v nižšej cene ako sú náklady na tieto výkony, čo nevylučuje vyššiu cenu ako sú náklady). Z uvedeného systému je výnimkované poskytovanie výkonov štátnymi rozpočtovými organizáciami v ich pôsobnosti navzájom, pri ktorom sa uplatňuje zásada bezplatnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa rozširuje o obdobné ustanovenie aj voči obecným rozpočtovým organizáciám a rozpočtovým organizáciám VÚC ohľadne vzájomného poskytovania výkonov v pôsobnosti týchto organizácií navzájom za podmienky, že ide o toho istého zriaďovateľa (u jednej obce alebo VÚC) a za podmienky, že o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo, resp. zastupiteľstvo VÚC.

Rozpočtová organizácia s výnimkou ministerstva financií nemôže vystavovať, avalovať, nadobúdať a prijímať zmenky. Ministerstvo financií uvedenými spôsobmi môže konať jedine pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk. Iné cenné papiere je rozpočtová organizácie oprávnená nadobúdať a vydávať len v prípade ustanovenia tejto možnosti týmto alebo osobitným zákonom. Obdobný režim platí i pre prevzatie záruky za splatenie menovitej hodnoty cenných papierov a splatení výnosu.

Príspevková organizácia nie je oprávnená na vystavovanie dlhopisov a na vystavovanie, avalovanie, nadobúdanie a prijímanie zmeniek.

Navrhované ustanovenie v odseku 3 nemení doterajší režim pri úhrade výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu za mesiac december až v mesiaci január. Možnosť poukázania finančných prostriedkov na účet cudzích prostriedkov za účelom dosiahnutia možnosti úhrady určených výdavkov za december v januári sa vzťahuje na mzdy, odvody poistného a na dávky sociálnej pomoci. V nasledujúcom roku príspevková organizácia uhradí tieto výdavky z bežného účtu. V prípade nevyčerpania uvedených prostriedkov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca februára, zákon ukladá takto prevedené prostriedky vrátiť.

Ďalšími právami príspevkových a rozpočtových organizácií je možnosť použitia kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade trvania doby nájmu min. štyri roky od zhodnotenia, ak uvedené organizácie sú nájomcom, možnosť zaplatenie členského príspevku z rozpočtu na základe súhlasu zriaďovateľa, tvorba osobitných fondov len v súlade so zákonom o účtovníctve. V súlade so zákonom o účtovníctve vedú účtovníctvo a predkladajú účtovnú uzávierku.

Osobitné postavenie pri prijímaní a poskytovaní úverov a pôžičiek ako i pri vstupe do úverových vzťahov má ministerstvo financií a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity.

V nadväznosti na pripravovaný zákon o študentských pôžičkách bude pôžičky študentom poskytovať v mene ministerstva školstva ním poverená právnická osoba.

K § 27

Oprávnenie združovať prostriedky pre rozpočtové a príspevkové organizácie sa ponecháva v rovnakom rozsahu ako v doterajšej právnej úprave.

K § 28

Z doterajšej právnej úpravy rozpočtových pravidiel sa bez zmeny preberá zásada, že rozpočtová organizácia nie je oprávnená vykonávať podnikateľskú činnosť, výnimkou sú tie rozpočtové organizácie, v prípade ktorých možnosť vykonávania podnikateľskej činnosti ustanovuje osobitný zákon.

Príspevková organizácia môže podnikateľskú činnosť vykonávať so súhlasom zriaďovateľa a nad rámec hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená.

Pri stratovej podnikateľskej činnosti k 30. septembru je nevyhnutné túto stratu do konca roka vyrovnať alebo ukončiť podnikateľskú činnosť.

K § 29

Záverečný účet verejnej správy vrátane štátneho záverečného účtu predstavuje výsledky hospodárenia za celú verejnú správu za príslušný rozpočtový rok. Návrh štátneho záverečného účtu spracováva ministerstvo financií, ktoré riadi práce na jeho vypracovaní. Návrh záverečného účtu kapitoly zostavuje správa kapitoly.

Ustanovuje i obsah záverečného účtu verejnej správy. Výsledky hospodárenia verejnej správy zverejňuje ministerstvo štvrťročne.

K § 30

Navrhovaným ustanovením sa určuje zodpovednosť za hospodárenie jednotlivých subjektov verejnej správy. Za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu aj naďalej zodpovedá vláda národnej rade.

K § 31

V návrhu zákona sa novým spôsobom pristupuje k porušeniu disciplíny. Zavádza sa inštitút porušenia finančnej disciplíny, ktorý je širší ako doterajšie porušenie rozpočtovej disciplíny. Ide aj o nový prístup k nazeraniu na porušenie finančnej disciplíny s tým, že sa vzťahuje na všetky verejné prostriedky, s ktorými hospodária subjekty verejnej správy, resp. ktoré poskytli ďalším právnickým a fyzickým osobám v rámci svojej pôsobnosti.

V odseku 1 sa v písmenách a) až n) taxatívne vymenúvajú jednotlivé typy porušenia finančnej disciplíny. Za jednotlivé porušenia finančnej disciplíny sa v ďalších odsekoch navrhuje rôzne sankcionovanie podľa závažnosti porušenia. Nie všetky sankcie sú finančnej povahy, za menej závažné porušenia sa navrhuje uplatniť sankciu nefinančnej povahy. Tieto nefinančné postihy sa navrhuje uplatniť subjektom, ktorý porušil disciplínu a to voči tomu zamestnancovi, ktorý je zodpovedný za porušenie.

Za najzávažnejšie porušenie finančnej disciplíny sa považuje použitie prostriedkov na iný účel, ako boli určené ◊písmeno a) odseku 1◊. Aby bolo možné jednoznačne preukázať, že došlo k zmene účelu, je potrebné poskytovať prostriedky s určením konkrétneho použitia, napr. na zabezpečenie konkrétnej akcie, na obstaranie konkrétneho majetku, nákupu auta, na samosprávne funkcie, na podporu projektu.

Sankcie finančnej povahy za ďalšie porušenia finančnej disciplíny sa navrhujú alternatívne podľa typu porušenia a to formou odvodu , penále a pokuty.

Navrhovaný systém sankcionovania je miernejší ako doteraz, pritom neupravuje inštitút úľav.

1.Odvod vrátane penále za každý deň porušenia sa ukladá len v jedinom prípade.

2.Umožňuje sa do skončenia kontroly vysporiadať nezákonný stav a v takomto prípade uložiť penále len v polovičnej výške.

3.Sadzba penále sa znižuje na polovicu.

4.Maximálne penále sa znižuje z dvojnásobku na jednonásobok istiny.

5.Zavádza sa ukladanie pokút s „minimálnou“ spodnou hranicou až do sumy 100 tis. resp. 300 tis. Sk podľa závažnosti porušenia.

6.Upravuje sa hranica, pri ktorej sa sankcia neukladá z 3000 na 5000 Sk.

Zároveň sa zjednocuje prístup ukladania sankcií subjektom, ktoré porušili finančnú disciplínu tým, že sa upúšťa od viazania rozpočtových prostriedkov rozpočtovým organizáciám za porušenie finančnej disciplíny, t.j. aj rozpočtovým organizáciám sa bude ukladať odvod, penále a pokuty.

Oproti doterajšej právnej úprave zákon neupravuje kontrolnú pôsobnosť za verejné prostriedky, ktorá bude predmetom pripravovanej novely zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.

Vzhľadom k tomu, že porušenie finančnej disciplíny vrátane sankcií sa vzťahuje na celú verejnú správu, v návrhu sa upravuje, kto sankcie ukladá, t.j. kontrolný orgán alebo orgán dozoru štátu.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje ministerstvu financií za nesplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona príslušnému subjektu uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk.

K § 33

Ponecháva sa platná právna úprava so zachovaním povinnosti predkladateľom zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dopady predkladaných zákonov a predpisov na rozpočet verejnej správy, ako i predložiť návrhy na financovanie týchto dopadov.

K § 34

Návrhom tohto ustanovenia sa subjektom verejnej správy umožní v nevyhnutnom rozsahu uhrádzať zo svojich rozpočtov aj reprezentačné a propagačné výdavky; podrobnosti pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú v súčasnosti upravené výnosom Ministerstva financií SR č. 22044/2002-48 zo 17.12.2002 v znení výnosu č. 2021/2003-42 z 18.3.2003.

K § 35

Ponecháva sa platná právna úprava zodpovednosti za porušenie finančnej disciplíny subjektom (rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie) v prípade jeho premeny alebo pri prechode zriaďovateľskej funkcie na obec či vyšší územný celok na nový subjekt, pričom sankcie sa uložia v závislosti od právnej formy hospodárenia nového subjektu.

K § 36

Navrhuje sa splnomocniť ministerstvo financií na vydanie nižšej právnej normy k tomuto zákonu na podrobnosti hospodárenia s verejnými prostriedkami a o hospodárení s prostriedkami rozpočtových a príspevkových organizácií.

K § 37

Navrhovanými prechodnými ustanoveniami sa rieši

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2004 na rok 2005 až 2007,

-zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy podľa rozpočtovej klasifikácie, platnej na nasledujúci rozpočtový rok,

-uplatnenie doterajších predpisov pri kontrolách a konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona a konaniach začatých po účinnosti tohto zákona v prípade, ak výkon kontroly začal pred účinnosťou tohto zákona,

-uplatnenie § 35 pri prechode zodpovednosti v prípade porušenia rozpočtovej disciplíny

podľa doterajších predpisov,

- povinnosť doviazania rozpočtových prostriedkov za porušenie rozpočtovej disciplíny pri

nedokončenom viazaní alebo rozdelenom viazaní na niekoľko rokov,

- povinnosť zriaďovateľa zosúladiť pomery príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti

s týmto zákonom do konca roka 2006,

-nakladanie s predvstupovými prostriedkami,

-zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004.

K § 38

Zrušuje sa platná právna úprava rozpočtových pravidiel, ktorá sa nahrádza týmto zákonom.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa nové znenie odsekov 1 a 2 v nadväznosti na nový zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, z ktorého sa preberá aj nová terminológia a premietajú sa zmeny v rozsahu rozpočtových kapitol. Klienti štátnej pokladnice sa určujú vymenovaním podľa písmen a) až l).

K bodu 2

Mení sa poznámka pod čiarou k odkazu 9 príkladmo na osobitné zákony, ktoré upravujú existenciu vnútorných organizačných jednotiek napríklad na vysokoškolský zákon.

K bodu 3

Súčasné podmienky vedenia účtov Štátnej pokladnice v cudzej mene výhradne v Národnej banke Slovenska nie sú dostatočné na vykonávanie konverzií, uzatváranie a riadenie devízového rizika v reálnom čase. Takéto podmienky sú možné iba v komerčnom sektore.

K bodu 4

Upravuje sa rozsah klientov, ktorým ŠP úročí účty. Súčasné znenie zákona neumožňuje úročenie zdrojov z vlastnej podnikateľskej činnosti a z ostatných mimorozpočtových prostriedkov, ktoré boli doteraz klientom Štátnej pokladnice úročené v komerčných bankách, napr. účty cudzích prostriedkov.

K bodu 5

Precizuje sa znenie vo vzťahu k oprávneniu Štátnej pokladnice.

K bodu 6

Umožňuje sa Štátnej pokladnici zabezpečovať pre svojich klientov cezhraničný platobný styk aj v banke a pobočke zahraničnej banky.

K bodom 7 a 8

Úprava súvisí so zmenou rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodu 9

Navrhovanou úpravou sa ruší povinnosť zostavovania 12 – mesačného a 3 – mesačného finančného plánu a zrušenie povinnosti realizácie výdavkov do výšky 1/12, resp. 1/10 rozpočtu bežných výdavkov pre klienta ministerstvo financií pri realizácii rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a pri realizácií platieb súvisiacich so štátnym dlhom. Prijatím tejto úpravy nebude ministerstvo financií predkladať štátnej pokladnici finančné plány za kapitolu VPS, ktorú ministerstvo spravuje a rovnako výdavky tejto kapitoly nebudú obmedzované výškou 1/12, resp. 1/10 výdavkov. Súčasne sa vypustením textu reaguje na zmenu rozsahu rozpočtových kapitol.

K bodom 10 a 11

V súčasnom znení zákona o Štátnej pokladnici nie je komplexne riešená problematika prijatých a platených úrokov, poplatkov ako aj výnosov a nákladov spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov Štátnej pokladnice vo väzbe na príjmy a výdavky štátneho rozpočtu. Uvedené úpravy spresňujú a kompletizujú túto problematiku.

K bodu 12

V nadväznosti na skutočnosť, že v tomto zákone sa neustanovuje konkrétny postup pri odpisovaní majetku subjektov verejnej správy a ani odpisovanie majetku štátu, pričom zámerom je upustenie od väzby na daňové predpisy pri odpisovaní majetku, zo zákona o štátnej pokladnici sa vypúšťa ustanovenie, ktoré ukladalo povinnosť klientom štátnej pokladnice odpisovať majetok podľa daňového zákona a to rovnomerne.

K bodu 13

Vzhľadom na úpravu § 2 ods. 2 z ktorého bol vypustený pojem „Vnútorná organizačná jednotka“ sa prenáša odkaz 9 až do tohto ustanovenia. Súčasne sa z odkazu vypúšťa odvolanie sa na zákon o rozpočtových pravidlách najmä z dôvodu, aby vnútorná organizačná jednotka pre potreby ŠP nebola spájaná iba s preddavkovou organizáciou uvedenou v zákone o rozpočtových pravidlách.

K bodu 14

Zabezpečuje sa zosúladenie textu zákona v súvislosti s vypustením písmena g) z § 12 ods. 1.

K bodu 15

Zabezpečuje sa zosúladenie označenia odseku v súvislosti s vložením nového odseku 2 v § 12 zákona v predchádzajúcej novele zákona. Ide o súvisiacu úpravu aj do ustanovenia v § 13.

K bodu 16

§ 21a sa vypúšťa z dôvodu duplicity s § 22 ods. 2 zákona.

K bodu 17

Celý text zákona sa zosúlaďuje so znením návrhu na úpravu § 2 ods. 1 a 2.

K Čl. III

Navrhovaným doplnením cenového zákona sa reaguje na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s cenovým predpisom. S cieľom zabránenia možnému zakladaniu konkurencie pri poskytovaní výkonov rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sa v zákone o cenách dopĺňa ustanovenie § 12 o nový odsek 5, podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie predávajú svoje výkony za cenu minimálne vo výške nákladov na výrobu tovaru, ktorým môže byť podľa § 1 ods. 1 tohto zákona výrobok, služba, výkon, práca, nájom.

K Čl. IV, V, VI, XI a XII

V nadväznosti na potrebu zosúladenia dotknutých zákonov s týmto zákonom sa subjektom verejnej správy ukladá povinnosť predložiť vláde návrh svojho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok do 15. augusta, ak vláda neurčí inak a súčasne sa zosúlaďujú dotknuté zákony s týmto zákonom vo vzťahu k úverom.

K Čl. VII

K bodom 1 a 2

Dotknuté ustanovenia predmetného zákona sa zosúlaďujú s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu. Ponechaním dotknutých ustanovení vo vysokoškolskom zákone by bol tento zákon v rozpore s rozpočtovými pravidlami.

K Čl. VIII, IX a X

V nadväznosti na úpravu doterajších rozpočtových kapitol v novom zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je potrebné v dotknutých zákonoch upraviť zapojenie na štátny rozpočet tých subjektov, ktoré v novom systéme nebudú mať samostatnú kapitolu.

K Čl. XIII

K bodu 1

Vypustením samostatnej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom sa znenie zosúľaďuje s návrhom zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy v časti kapitol štátneho rozpočtu.

K bodu 2

Ustanovenie sa zosúlaďuje s novým zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, aby nebolo v rozpore so zákonom, ktorý je základným zákonom upravujúcim pravidlá nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K bodu 3

Vzhľadom k úprave v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy je znenie odseku 7 neopodstatnené. Išlo by o duplicitu.

K Čl. XIV

Úpravou navrhovanou v bode 1 sa zabezpečuje, aby sa v priebehu roka schválením zákonov v priebehu roka nezvyšoval schodok štátneho rozpočtu, ktorý parlament v rámci zákona o štátnom rozpočte schválil a rovnako schválením zákonov v priebehu roka nedochádzalo k vzniku schodku alebo k zvýšeniu schodku napr. Sociálnej poisťovne alebo iných subjektov verejnej správy, ktorým parlament schválil rozpočet napr. vyrovnaný. Preto je potrebné, aby takéto zákony prijaté v priebehu roka, ktoré zakladajú nároky nadobudli účinnosť až od nového roka.

Navrhovaným ustanovením v bode 2 sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k zákonu o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy.

K Čl. XV

Ustanovenie sa navrhuje zmeniť z dôvodu, aby tretia osoba mohla postúpiť daňovú pohľadávku ďalšej právnickej osobe, ktorou môže byť len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo právnická osoba zriadená zákonom. Uvedené vyplynulo zo záverov rokovania vlády SR.

K Čl. XVI

Účinnosť niektorých ustanovení návrhu zákona (čl. I § 4 ods. 4 , § 37 ods. 1 a 2 a čl. XV) sa navrhuje dňom vyhlásenia z dôvodu zostavenia rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa platných ustanovení tohto zákona, účinnosť väčšiny ostatných ustanovení sa navrhuje od 1.1.2005.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 21. apríla 2004.

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 523/2004, dátum vydania: 30.09.2004

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Súčasne platný zákon o rozpočtových pravidlách, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996, v súlade s vymedzeným predmetom úpravy sa zaoberá hlavne štátnym rozpočtom ako základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zameriava sa hlavne na rozpočtový proces od zostavovania štátneho rozpočtu, jeho schvaľovania, vykonávanie rozpočtových opatrení. V rámci nakladania s verejnými prostriedkami sa sústreďuje na prostriedky štátneho rozpočtu. Zmeny v spoločnosti od roku 1996, prísun predvstupových finančných nástrojov, príprava na členstvo v Európskej únii vo vzťahu k rozpočtu Európskej únie, zabezpečenie medzinárodnej porovnateľnosti ekonomických údajov z hľadiska vyčíslenia schodku v rámci verejnej správy a v neposlednom rade reforma verejnej správy si vynútili každoročné čiastkové úpravy tohto základného finančného predpisu, celkove má zákon 17 noviel (18. je v legislatívnom procese).

Návrh nového zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oproti platnej právnej úprave obsahuje tieto najdôležitejšie zmeny:

1.Všeobecnú a ucelenú úpravu nakladania s verejnými prostriedkami, jednotnú a všeobecne platnú definíciu sektora verejnej správy v právnom poriadku Slovenskej republiky a prostredníctvom nej vymedzenie verejných prostriedkov v súlade s platnými medzinárodnými štandardami – metodikou ESA 95.

2.Zavedenie rozpočtovania orientovaného na výsledky ako integrálnu súčasť rozpočtového procesu pri zostavovaní a realizácii štátneho rozpočtu.

3.Zavedenie viacročného rozpočtovania v celej verejnej správe. Rozpočtované príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy sa rozpočtujú za štátny rozpočet a rozpočty ostatných subjektov verejnej správy na tri rozpočtové roky. Rozpočet verejnej správy na ďalšie dva rozpočtové roky nasledujúce po rozpočtovom roku, na ktorý sa predkladá zákon o štátnom rozpočte je orientačný a spresňuje sa v ďalšom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet, ako súčasť rozpočtu verejnej správy bude spracovaný v programoch – rozpočtovanie orientované na výsledky.

4.Zavedenie pravidla, podľa ktorého rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, ktoré bude možné čerpať v nasledujúcom roku, budú výdavkom toho rozpočtového roka, v ktorom budú skutočne použité. Zároveň sa zavádza systémová možnosť čerpania finančných prostriedkov na kapitálové výdavky, prostriedky Európske únie vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu aj v nasledujúcich rokoch za podmienok ustanovených zákonom, ako aj možnosť použiť bežné transfery poskytnuté konečnému používateľovi v poslednom štvrťroku a to až do konca prvého štvrťroku nasledujúceho roka.

5.Ustanovenie zásady, že návratné zdroje financovania možno poskytovať len z finančných aktív, nie z výdavkov štátneho rozpočtu a naopak všetky finančné prostriedky z návratných zdrojov financovania sú zdrojom štátnych finančných aktív a nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu.

6.Zníženie počtu rozpočtových kapitol v rámci triedenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu z hľadiska organizačného v nadväznosti na návrh reformy ústredných orgánov štátnej správy.

7.Nové vymedzenie porušenia finančnej disciplíny oproti súčasnému vymedzeniu porušenia rozpočtovej disciplíny. Vymedzenie porušenia finančnej disciplíny vrátane sankcionovania sa vzťahuje rovnako na všetky subjekty verejnej správy, pričom rozsah pôsobnosti pri výkone finančnej kontroly a dozoru štátu sa ponecháva na zákon o finančnej kontrole a osobitné právne predpisy, ktoré vymedzujú kontrolné pôsobnosti ako aj pôsobnosti orgánov dozoru štátu v rámci verejnej správy.

8.Z pohľadu vymedzenia sektora verejnej správy zosúladenie s metodikou ESA zriaďovanie a existenciu príspevkových organizácií štátu, obce a vyššieho územného celku v súlade s pravidlom 50% - kritéria pre rozlíšenie trhových a netrhových výrobcov – príspevkové organizácie môžu byť len také organizácie, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.

Návrhom nového zákona o rozpočtových pravidlách pre verejnú správu sa v záujme komplexného riešenia rozpočtového procesu v celom sektore verejnej správy v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu zabezpečuje súlad s dotknutými osobitnými zákonmi ďalšími článkami návrhu zákona.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Dôsledky na štátny rozpočet, zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest

Predložený návrh nemá finančný dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Nemá ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť. Návrh tiež nemá dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Z uvedeného dôvodu sa doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť nevypracováva.

Návrh zákona bol predložený na rokovanie Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 5.4.2004.

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore