Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 523/2004 účinný od 01.01.2018 do 31.08.2018

§ 7
Príjmy štátneho rozpočtu

(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou (ďalej len „daň“) od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,8)
b)
dane od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré majú príjmy zo zdroja9) na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,8)
c)
poplatky,10) pokuty a iné sankcie11) spojené s poplatkom a iné sankcie podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)
úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,
e)
príjmy kapitol,
f)
vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,
g)
výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu"), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou príjmov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a príjmov, o ktorých osobitný predpis ustanovuje inak,12)
h)
odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie, o ktorom osobitný predpis ustanovuje inak,12aa)
i)
penále a pokuty v súlade s § 31 a 32 zákona, pričom príjem z penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie sa zníži o úrok z omeškania zaplatený Európskej únii,
j)
vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskej únii v predchádzajúcich rokoch,
k)
podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,
l)
úroky z kreditných zostatkov peňažných prostriedkov vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska, banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane úrokov z finančných operácií vykonaných Štátnou pokladnicou s klientom Štátny dlh12a) znížené o úroky platené Štátnou pokladnicou a príjmy z poplatkov za služby poskytované Štátnou pokladnicou znížené o náklady súvisiace s ich poskytnutím,
m)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak správca kapitoly, z ktorej sa prostriedky štátneho rozpočtu poskytujú, neurčí, že výnosy z týchto prostriedkov sa použijú na účel, na ktorý sú tieto prostriedky poskytnuté,
n)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon13) ustanoví, že sa vedú na samostatnom účte.
(3)
Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.

§ 10
Rozpočtové rezervy

(1)
Na krytie nepredvídaných výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia alebo na krytie zníženia rozpočtovaných príjmov sa vytvárajú v štátnom rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
(3)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. a) a c) sa rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. c) rozhoduje minister financií, a to aj na účely podľa § 37 ods. 7; prostriedky podľa odseku 2 písm. c) možno použiť aj prostredníctvom samostatných účtov ministerstva financií a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
(4)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda informáciu národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy a v rámci štátneho záverečného účtu.

§ 14
Všeobecné ustanovenia

(1)
Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z programu stability.18a) Súčasťou programu stability je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
(2)
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.
(3)
Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia osobitného predpisu18b) nepoužijú. Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(4)
Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schváleného programu stability; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.
(5)
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.
(6)
Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Zakladateľ verejnej výskumnej inštitúcie je povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné výskumné inštitúcie vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá ministerstvo financií vláde. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.
(7)
Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a prerokovať ich s ministerstvom financií.
(8)
Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov.

§ 15
Rozpočtové opatrenia v štátnom rozpočte

(1)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte; rozsah ustanovený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na povolenie uskutočnenia tohto výdavku neplatí na vysporiadanie finančných vzťahov vyplývajúce z povinného ročného zúčtovania so štátnym rozpočtom a na prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu, určené na ďalšie použitie a na prostriedky podľa § 17 ods. 4. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia.
(2)
Úprava záväzných ukazovateľov kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa môže uskutočniť len so súhlasom správcu tejto kapitoly. Úprava záväzných ukazovateľov na základe osobitných predpisov týmto nie je dotknutá.
(3)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(4)
Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte v priebehu rozpočtového roka.
(5)
Ministerstvo financií zverejňuje na svojom webovom sídle rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu, a to najneskôr do desiatich dní po skončení mesiaca, v ktorom boli tieto rozpočtové opatrenia vykonané.

§ 17
Povolené prekročenie limitu výdavkov

(1)
Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 4 ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie len so súhlasom ministerstva financií.
(2)
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
(3)
Povolené prekročenie limitu výdavkov nemožno vykonať z
a)
úspor rozpočtovaných výdavkov spojených so správou štátneho dlhu rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa,
b)
dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov.
(4)
Rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov,19a) prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,19b) prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim.19c) K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená čerpať do výšky týchto rozpočtovaných príjmov skutočne prijatých. Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov podľa prvej vety.

§ 19

(1)
Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(2)
Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(4)
Štatutárny orgán subjektu verejnej správy19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
(5)
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.
(6)
Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(7)
Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.22)
(8)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov22a) týmto nie je dotknuté.
(9)
Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj
a)
preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,
b)
trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,
c)
akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,
d)
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,
e)
trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,
f)
zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu.22aa)
(10)
Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(12)
Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola, Fond na podporu vzdelávania a verejná výskumná inštitúcia môžu prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.22aaa) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Subjekt verejnej správy môže prijímať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív, ak na účely, na ktoré sa návratná finančná výpomoc poskytne, prevzala vláda úver; na iné účely môže subjekt verejnej správy prijať návratnú finančnú výpomoc len po predchádzajúcom súhlase vlády. Príspevková organizácia, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu, môže prijať návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív za podmienok ustanovených osobitným zákonom.22b)
(13)
Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je právnická osoba podľa osobitného predpisu22ba) alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného predpisu.23)
(14)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.24)
(15)
Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom,24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.
(16)
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,14bb) možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.14ba)

§ 22
Hospodárenie rozpočtových organizácií

(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov, ktorý zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári vrátane príjmov a výdavkov uvedených v odseku 4 a v § 17 ods. 4. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.
(2)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Preddavok preddavkovej organizácii v zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na iný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.
(3)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila. Ak rozpočtová organizácia vykonáva činnosť, v ktorej rozsahu je platiteľom dane z pridanej hodnoty,28a) je oprávnená v tom istom rozpočtovom roku vzájomne započítať príjmy z prijatej dane z pridanej hodnoty a vráteného nadmerného odpočtu s výdavkami na úhradu dane z pridanej hodnoty.
(4)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 3 na príjmovom účte a realizuje všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a realizovať výdavky zo samostatných účtov, ak ide o prostriedky podľa § 26 ods. 3 a § 28 ods. 1, ak tak ustanovuje osobitný zákon, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie, z medzinárodnej zmluvy, pri prijatí prostriedkov na základe darovacej zmluvy, na základe zmluvy o združení,28b) pri prijatí prostriedkov súvisiacich so stravovaním vrátane úhrad stravy28c) alebo pri prijatí prostriedkov formou dotácie alebo grantu. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k týmto prostriedkom previesť pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov výdavky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, pričom ustanovenia § 8 ods. 4 a 5 tým nie sú dotknuté. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie obec alebo vyšší územný celok, možnosť sústreďovania príjmov a realizácie výdavkov na samostatných účtoch podľa druhej vety je oprávnená obec alebo vyšší územný celok určiť odchýlne. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.18)
(5)
Príjem z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,29) ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.

§ 24
Hospodárenie príspevkových organizácií

(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, príspevková organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je štátna príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.35a)
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.
(3)
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.18)
(4)
Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,29) ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(5)
Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu podľa odseku 4 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.
(6)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(7)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(8)
Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(9)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.
(10)
Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné limity príspevkovej organizácii určené.

§ 27
Združovanie prostriedkov

(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,28b) ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.28b) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

§ 28
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie

(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa rozpočtujú a sledujú na samostatnom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.41)
(2)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.
(3)
Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

22aaa)  Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.§ 8 ods. 2 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení zákona č. 352/2016 Z. z. Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

28)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Zákon č. 243/2017 Z. z.