Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov 523/2003 účinný od 01.02.2006

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní

81

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., s účinnosťou od 1. apríla 1994, ktorý menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2001 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2.Zhodnotenie súčasného stavu

V súčasnom období je v Slovenskej republike oblasť verejného obstarávania upravená zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Zákon o verejnom obstarávaní bol plne aproximovaný s vtedy platnými smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t.j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

V ročnej správe o činnosti úradu sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Súčasný neuspokojivý stav vo verejnom obstarávaní sa vo väčšine prisudzuje len aplikácii zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je z pohľadu dodržiavania jedným z najviac kritizovaných, napriek tomu, že vo všeobecne záväzných právnych predpisoch súvisiacich s verejným obstarávaním absentujú viaceré pravidlá, napr. pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú naviac vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Napriek tomu, že počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania sa zvyšuje, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Uvedené skutočnosti výrazne ovplyvňujú kvalitu organizovania procesu verejného obstarávania. Obstarávatelia preto často organizujú súťaže, v ktorých sú zákon o verejnom obstarávaní, ako aj súvisiace predpisy porušované. Je preto naďalej potrebné vytvárať podmienky pre správnu aplikáciu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sú predpokladom pre efektívne a hospodárne využitie verejných prostriedkov.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 16. apríla 2003 bola v Aténach podpísaná Zmluva o pristúpení, ktorou sa zavŕšil pre asociované krajiny prístupový proces do Európskej únie a od 1. mája 2004 sa tieto krajiny vrátane Slovenskej republiky stali plnoprávnymi členmi Európskej únie, so všetkými právami, ale aj povinnosťami z toho vyplývajúcimi.

Európsky parlament a Rada dňa 31. marca 2004 schválili pre oblasť verejného obstarávania smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernicu 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia).

Pre Slovenskú republiku prijatím nových smerníc vyplynula úloha prebrať nové smernice do legislatívy o verejnom obstarávaní do 21 mesiacov, t. j. do 31. 1. 2006. Prebratie smerníc Európskeho spoločenstva do národnej legislatívy je povinnosťou každého členského štátu Európskej únie.

Oblasť verejného obstarávania je upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

1.Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,

2.Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

3.Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES,

4.Smernica 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia),

5.Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor).

Na účel štandardizácie údajov používaných obstarávateľmi na definovanie predmetu obstarávania Európske spoločenstvá zaviedli jednotný klasifikačný systém pre verejné obstarávanie, ktorý upravuje:

1.Nariadenie Komisie (ES) č. 2151/2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2195/2002 Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) zo 16. decembra 2003.

Na účel zjednotenia finančných limitov pre použitie nadlimitného verejného obstarávania, resp. limitov rozhodujúcich pre povinnú aplikáciu smerníc Európskych spoločenstiev v období od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004, kedy by mohla vzniknúť situácia, že výška prahovej hodnoty vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, tzv. SDR a v EUR nie sú zhodné, limity upravuje:

1.Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv, z 28. októbra 2004.

Prebratie nových smerníc Európskych spoločenstiev prijatím novely zákona o verejnom obstarávaní, vzhľadom na rozsah tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu nielen zo strany obstarávateľov a tuzemských účastníkov procesu verejného obstarávania, ale najmä zo strany zahraničných účastníkov. Preto sa pôvodne uvažovalo aj s možnosťami novej právnej úpravy v dvoch právnych predpisoch (samostatne pre klasický sektor a samostatne pre vybrané odvetvia) z dôvodu rozdielov v terminológii upravujúcej základné pojmy pre klasický sektor a vybrané odvetvia a taktiež z dôvodu jednoduchších postupov obstarávania pre subjekty pôsobiace vo vybraných odvetviach, ktoré upravujú nové smernice ES. Nie je obvyklé, aby rovnakú problematiku upravovali dva právne predpisy. Z tohto dôvodu sa navrhujú postupy pre obstarávanie klasického sektora aj vybraných odvetví upraviť v jednom právnom predpise - v novom zákone o verejnom obstarávaní.

Štruktúra návrhu nového zákona je upravená tak, že v samostatnej časti sú upravené základné ustanovenia všeobecne platné pre verejné obstarávanie. V samostatnej časti sa navrhuje upraviť postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek. V rámci tejto časti sú spoločné ustanovenia, ktoré spoločne platia pre verejných obstarávateľov (klasický sektor) aj pre obstarávateľov (vybrané odvetvia). Samostatne sa navrhuje upraviť postupypre zadávanie nadlimitných zákaziek klasickým sektorom a samostatne pre vybrané odvetvia, tak ako sú upravené smernicami ES. Smernica 2004/18/ES upravuje zadávanie zákaziek pre verejných obstarávateľov a smernica 2004/17/ES upravuje zadávanie zákaziek pre tzv. vybrané odvetvia – obstarávateľov. Cieľom navrhovanej úpravy je zachovať kompletnosť a ucelenosť postupov pre rôzne subjekty v samostatných hlavách druhej časti návrhu zákona.

V samostatnej časti návrhu zákona sa upravujú postupy pre tzv. národnú legislatívu, ktorá upravuje zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími, ako sú limity stanovené Európskou komisiou. Táto časť spoločne upravuje postupy pre verejného obstarávateľa a pre obstarávateľa. V závislosti od výšky finančného limitu zadávanie zákaziek pre verejného obstarávateľa sa ustanovujú tri postupy, a to zadávanie zákaziek nízkej hodnoty, podprahové zákazky a podlimitné zákazky. Vzhľadom na špecifické postavenie tzv. vybraných odvetví – obstarávateľa, pre ktorého sú upravené len dva postupy, a to pre podprahové zákazky a pre podlimitné zákazky, avšak s vyššími finančnými limitmi, ako sú limity pre verejného obstarávateľa.

Súčasne sa zjednodušuje právny rámec národných postupov verejného obstarávania a prispôsobuje sa využívaniu informačných a komunikačných technológií, ktorými je možné proces verejného obstarávania zefektívniť, zrýchliť a administratívne zjednodušiť.

V samostatnej časti návrhu zákona sa navrhuje upraviť súťaž návrh, vzhľadom na jej špecifiká a potrebu individuálneho prístupu jej uplatňovania.

V záujme sprehľadnenia a lepšej orientácie sa navrhuje táto štruktúra nového zákona o verejnom obstarávaní

-Prvá časť – Základné ustanovenia

-Druhá časť – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek

-Tretia časť – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (klasický sektor a vybrané odvetvia)

-Štvrtá časť – Súťaž návrhov

-Piata časť – Správa vo verejnom obstarávaní

-Šiesta časť – Záverečné ustanovenia

Vecným zámerom návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní je zavedenie takého systému verejného obstarávania, ktorý by odzrkadľoval

◊nové trendy v tejto oblasti, ktorými sú najmä

-zohľadnenie záväzkov EÚ vyplývajúcich z medzinárodných obchodných vzťahov uzavretých medzi ňou a tretími krajinami, ako napríklad Dohody o vládnom obstarávaní (Government Procurement Agreement – GPA) uzavretej na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

-zamedzenie zadávania zákaziek dodávateľom, ktorí boli členmi zločineckej organizácie, ktorí boli odsúdení za trestný čin korupcie, podvodu alebo prania špinavých peňazí,

-zavedenie vhodných postupov, ktoré by umožňovali využitie nových techník elektronického obstarávania, ktoré pomôžu zlepšiť hospodársku súťaž a zefektívniť zadávanie zákaziek, najmä čo sa týka časových a finančných úspor (e-komunikácia),

-potreba definovať nové, úplne elektronické systémy (Dynamický nákupný systém, e-aukcie),

-zavedenie určitých techník centralizovaného obstarávania pre nákupy veľkých objemov a súčasne definovanie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá môže obstarávať v mene verejných obstarávateľov,

-ochrana životného prostredia a podpora trvalo udržateľného rozvoja pri súčasnom zabezpečení najlepšej hodnoty za vynaložené peniaze,

-zavedenie systémov environmentálneho riadenia počas plnenia zmluvy a uplatňovanie environmentálnych značiek,

-liberalizácia trhu, hospodárska súťaž a konkurenčné prostredie v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorá vedie k definovaniu zjednodušeného mechanizmu pri zadávaní zákaziek týmito subjektami, a tým aj ich lepšiemu prispôsobeniu sa podmienkam trhovej ekonomiky,

-vývoj v oblasti poskytovania poštových služieb, ktorý by mal umožniť týmto subjektom väčšiu flexibilitu pri zadávaní zákaziek, ako im doteraz ponúkali postupy definované pre tzv. klasický sektor. Z toho dôvodu subjekty poskytujúce poštové služby sú začlenené medzi postupy uplatňujúce vybrané odvetvia – teda obstarávateľa,

-ďalšia liberalizácia trhu a efektívna hospodárska súťaž v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb, z čoho vyplýva, že už nie je potrebné naďalej upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto sektore,

-zadávanie zákaziek zahrňujúcich niekoľko činností, ktoré by mohli podliehať rôznym obstarávacím postupom, a preto sa stanovujú presnejšie postupy vzťahujúce sa na takého prípady.

◊skúsenosti z uplatňovania doterajšieho systému verejného obstarávania a z toho vyplývajúca potreba

-zjednodušenia postupov zadávania zákaziek, najmä čo sa týka národného obstarávania,

-prehodnotenia národných limitov,

-riešenia nových situácií vyplývajúcich zo zavedenia moderných informačných technológií do procesu verejného obstarávania.

Prvá časť návrhu zákona – Základné ustanovenia – je spoločná pre verejné obstarávanie oboch sektorov. V tejto časti sa ustanovuje predmet úpravy, definujú sa základné pojmy, pričom pojem uzavieranie zmlúv sa nahrádza novým pojmom zadávanie zákaziek, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia z klasického sektora a zákaziek, ktoré zadávajú obstarávatelia z vybraných odvetví. Vymedzujú sa finančné limity pre uplatňovanie postupov verejného obstarávania a pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky. Finančné limity pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ktoré sú upravené v návrhu zákona vychádzajú zo smerníc Európskych spoločenstiev, pričom právo upravovať tieto limity, prepočítavať ich a vyhlasovať je dané Komisii. Navrhuje sa ustanoviť možnosť zabezpečovať verejné obstarávanie prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Vymedzujú sa aj zákazky vyňaté z aplikácie zákona, definujú sa subjekty, ktoré sú viazané aplikáciou zákona, tak pre klasický sektor, ako aj pre vybrané odvetvia, ku ktorým sa viažu aj činnosti pre tieto vybrané odvetvia. Pojem „obstarávateľ“ sa zavedie pre subjekty z vybraných odvetví, pre subjekty z klasického sektora sa zavedie pojem „verejný obstarávateľ“. Oproti terajšiemu zneniu z vybraných odvetví vypadla činnosť telekomunikácií, ale naviac sú tu zaradené poštové služby.

Druhá časť návrhu zákona – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek – navrhuje sa úprava súťažných podkladov na vypracovanie ponúk. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť na zadávanie zákazky tie isté postupy ako v terajšom znení zákona, t. j. verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konania bez zverejnenia. Postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom sú podľa smernice 2004/18/ES doplnené o nový postup, ktorým je súťažný dialóg. Súťaž návrhov tu nie je zaradená, nakoľko rovnako ako koncesia na stavebné práce si vyžaduje úpravu samostatných postupov. Podrobnejšie sa upravuje rámcová dohoda pre klasický sektor. Novým prostriedkom vo verejnom obstarávaní je možnosť používať dynamický nákupný systém, na ktorého vytvorenie sa použije postup verejnej súťaže. Dynamický nákupný systém je reakciou na využívanie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní, pričom pri jeho zriadení a využívaní sa vyžaduje výhradne ich používanie. Podmienky účasti sa rozširujú o prvky environmentálneho riadenia, ktoré sa budú používať počas realizácie zmluvy. Ďalším novým prvkom je použitie elektronických aukcií, ktoré sa môžu použiť pri organizovaní verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacom konaní so zverejnením. Použitie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní bude mať vplyv na úpravy najmä v ustanoveniach, ktoré sa týkajú vysvetľovania, predkladania ponúk, otvárania ponúk, vyhodnotenia ponúk, a dotýka sa samotných postupov vo vzťahu k lehotám, napríklad lehota na predkladanie dokladov, lehota na predkladanie ponúk. V rokovacom konaní so zverejnením sa navrhuje zmena postupu, na základe ktorého sa rokuje o predložených ponukách vypracovaných v súlade s poskytnutými súťažnými podkladmi a s možnosťou znižovania počtu ponúk, ktoré sa majú ďalej prerokovať. Súťažným dialógom sa zavádza osobitný postup pri zadávaní zákaziek s cieľom realizácie zložitých projektov vyžadujúcich verejno-súkromné partnerstvá. Vzhľadom na osobitné postavenie subjektov spadajúcich do vybraných odvetví ako podnikateľských subjektov, v postupoch majú väčšiu flexibilitu napr. pri stanovení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, možnosť zriadenia kvalifikačného systému. Naopak, nemajú upravený súťažný dialóg. Obstarávateľ môže svoje postupy používané pri zadávaní zákazky podrobiť pravidelnej previerke s cieľom získať osvedčenie o atestácii podľa EN 45 503.

V tretej časti návrhu zákona – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (národné postupy verejného obstarávania) sa navrhuje upraviť postupy spoločne pre obidva sektory, pre klasický sektor, ako aj vybrané odvetvia, avšak s tým rozdielom, že obstarávateľ z vybraných odvetví neaplikuje zákon pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami. Finančné limity pre verejného obstarávateľa, ktoré uplatňuje v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami, podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek a pre obstarávateľa pri zadávaní podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek, sú uvedené z dôvodu prehľadnosti v tabuľke.

Verejný obstarávateľZákazky s nízkymi hodnotamiPodprahové zákazkyPodlimitné zákazkyTovar

Služba≤ 1 000 000,- Sk > 1 000 000,- Sk

≤ 154 000,- EUR

≤ 236 000,- EURPráca≤ 4 000 000,- Sk > 4 000 000,- Sk

Služba-≥ 3 000 000,- Sk

-≥ 5 000 000,- Sk

Pod postupy upravené v tejto časti sa navrhuje zahrnúť aj zadávanie nadlimitných zákaziek na služby iné, ako sú prioritné služby stanovené smernicou 2004/18/ES (služby uvedené v prílohe č. 3 k zákonu), ktorých postupy pri ich zadávaní smernice neupravujú a ponechávajú na úpravu členskému štátu. Pri zadávaní podlimitných zákaziek verejný obstarávateľ a obstarávateľ používa postupy ustanovené v prvej a druhej časti návrhu zákona, teda verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťažný dialóg (len verejný obstarávateľ), okrem ustanovení, ktoré sú z aplikácie vylúčené. Oznámenia sa uverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania. Pri zadávaní podprahových zákaziek, verejný obstarávateľ a obstarávateľ aplikuje postup priamo ustanovený v tretej časti návrhu zákona, pričom môžu použiť aj osobitný postup, ak je splnená aspoň jedna podmienka pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Výzvy a oznámenia o výsledku sa neuverejňujú vo vestníku, úradu sa posiela informácia o uzavretí zmluvy. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami verejný obstarávateľ postupuje tak, aby vynaložené náklady na získanie zákazky boli primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Výsledky sa neuverejňujú vo vestníku a verejný obstarávateľ vtedy nemusí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

V štvrtej časti návrhu zákona – Súťaž návrhov – sa navrhuje úprava špecifického postupu, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ získava projekty týkajúce sa duševnej činnosti. Tieto postupy môže použiť aj osoba, ktorá nie je viazaná ich aplikáciou.

V piatej časti návrhu zákona – Správa vo verejnom obstarávaní – sa uvádza, ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť verejného obstarávania, Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v záujme zvýšenia operatívnosti svojej činnosti môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity. Určuje sa štatutárny orgán úradu a upravuje sa dĺžka jeho funkčného obdobia. Taktiež sa stanovuje pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. V súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania ustanovujú sa povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, vedenie zoznamu podnikateľov. Jednou z ťažiskových činností úradu je vykonávanie dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Pri výkone dohľadu úrad rozhoduje o námietkach, vykonáva kontrolu postupu verejných obstarávateľov a obstarávateľov podľa tohto zákona a ukladá pokuty za porušenie tohto zákona. Súčasťou revíznych postupov je aj riešenie žiadostí o nápravu, ktorých vybavovanie je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Podanie žiadosti o nápravu uchádzačom alebo záujemcom je podmienkou pre následné podanie námietok z ich strany, ktoré rieši úrad. Úrad vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania po ukončení procesu, teda po uzavretí zmluvy. Návrh zákona taktiež stanovuje výšky pokút pri konkrétnych porušeniach tohto zákona a lehota, dokedy môže úrad začať konanie o uložení pokuty. Pre obstarávateľa (vybrané odvetvia) je upravená možnosť získať osvedčenie o atestácii, zmierovacie konanie a posudzovanie činností v jednotlivých odvetviach, či sú priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhu.

Šiesta časť návrhu zákona – Záverečné ustanovenia – obsahuje generálnu klauzulu, podľa ktorej sa na konania upravené v návrhu zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem rozhodovania úradu pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu podnikateľov a pri ukladaní pokút. Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré sa týkajú oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ich obsahu, vzorov oznámení používaných pri podlimitnom zadávaní zákaziek, vzoru informácie obsahujúcej údaje o plnení zmluvy a vzoru informácie o uzavretí zmluvy pri zadávaní podprahových zákaziek z dôvodu povinnosti úradu poskytovať štatistické údaje Európskej komisii. V prechodných ustanoveniach sú riešené prípady v rozpracovaných postupoch zadávania zákazky, v konaniach úradu a ukončenia možnosti uzatvárania čiastkových zmlúv na základe rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších predpisov. Týmto zákonom sa zrušuje doterajšia legislatíva upravujúca oblasť verejného obstarávania.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona o verejnom obstarávaní nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.

Návrh zákona neukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť zaviesť systém elektronického obstarávania, avšak otvára priestor pre budúci vývoj v tejto oblasti. Zo skúseností členských krajín Európskej únie, ktoré elektronické obstarávanie zaviedli a majú s ním praktické skúsenosti, vyplývajú úspory pri aplikácii nových postupov zadávania zákazky za predpokladu, že boli plne využité všetky prvky elektronického obstarávania v spojení so spoločným obstarávaním a rámcovými dohodami.

Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania, zefektívnenie kontroly vynakladania verejných prostriedkov, a tým výrazne prispieť k boju proti korupcii vo verejnej správe. Nepredpokladajú sa negatívne dosahy na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, naopak, po zavedení systému elektronického obstarávania a unifikácii postupov obstarávania v členských štátoch EÚ, možno očakávať širší prístup podnikateľských subjektov k zákazkám v rámci Slovenskej republiky i celej Európskej únie.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania za rok 2003 vyplýva, že uplatňovanie postupov verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 9,35 % z predpokladaných nákladov, pričom porovnateľná úspora sa v roku 2000 až 2002 pohybovala v rozpätí od 4,7 % do 7,2%.

6.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákon, ktorého ustanovenie je týmto zákonom dotknuté, je uvedený v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/10320/2005-411 zo dňa 21. 03. 2005 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o verejnom obstarávaní

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovať sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, ako aj screeningu.

Záväzky Slovenskej republiky v danej oblasti vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii z roku 2003. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka Prílohy č. 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 1 – Voľný pohyb tovaru, písm. I – Verejné obstarávanie.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

◊Smernica 2004/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb,

◊Smernica 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,

◊Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác,

◊Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore.

Nariadenie Európskej komisie:

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv.

Ďalšia smernica, ktorá upravuje vyššie uvedenú oblasť (pozn.: nie je predmetom návrhu zákona, bude riešená samostatným vykonávacím predpisom):

◊Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Pri príprave návrhu zákona nespolupracoval Úrad pre verejné obstarávanie so žiadnymi expertami.

B. Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým je verejné obstarávanie zákaziek a aplikujú ich pri zadávaní zákaziek subjekty z klasického sektora, na účely tohto zákona označené ako „verejný obstarávateľ“, a subjekty z vybraných odvetví pri zadávaní zákaziek, na účely tohto zákona označené ako „obstarávateľ“. Ustanovujú sa zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce a súťaž návrhov, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia a obstarávatelia. Ustanovením sa ďalej upravuje správa vo verejnom obstarávaní.

Ustanovením sa upravujú výnimky z použitia tohto zákona.

Smernice ES odporučili členským štátom vzhľadom na efektívnu hospodársku súťaž v odvetví telekomunikácií po implementácii pravidiel Európskych spoločenstiev zameraných na liberalizáciu tohto odvetvia vyňať zadávanie zákaziek, ktoré majú umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovať alebo využívať verejné služby v tomto odvetví.

Ďalej ide najmä o zákazky, ktorými sa zabezpečujú predmety, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad, ak predmet zákazky bude tvoriť utajovanú skutočnosť, ktorá je obmedzená na stupeň utajenia Prísne tajné a Tajné.

Osobitne sa návrh zákona nebude vzťahovať na zákazku, ktorá súvisí s ochranou utajovaných skutočností ako aj na zákazku, pri ktorej je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných záujmov štátu.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje, aby zákazky z dôvodov týkajúcich sa štátnej bezpečnosti alebo štátneho tajomstva, alebo z dôvodu uplatňovania špecifických postupov pri zadávaní zákaziek, ktoré sú špecifické pre medzinárodné organizácie, alebo vyplývajú z medzinárodných dohôd týkajúcich sa umiestňovania vojsk, je potrebné, aby sa na takéto zákazky zákon neuplatňoval.

Podľa tohto zákona nepostupuje verejný obstarávateľ na úseku obrany pri zadávaní zákazky v oblastiach vymedzených v článku 296 Zmluvy o Európskej únii (Amsterdamské znenie). Ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré sú spojené s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia však nesmú nepriaznivo ovplyvniť súťaž na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené špeciálne na vojenské účely.

Podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak sa uplatnia osobitné pravidlá stanovené medzinárodnou organizáciou napríklad Svetovou bankou, ktorá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi poskytne finančné prostriedky a ich vynakladanie podmieni aplikovaním ňou konkretizovaného osobitného postupu zadávania zákazky.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zadávania zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje tento zákon. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev.

Zmluvy, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníctva alebo nájom nehnuteľného majetku alebo iné práva súvisiace s nadobúdaním alebo nájmom nehnuteľností, majú špecifické vlastnosti, pre ktoré nie je vhodné, aby sa na výber zmluvného partnera použili postupy podľa tohto zákona. Navrhovanou úpravou sa ďalej sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom alebo kúpou nehnuteľností zabránilo, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bez uplatnenia postupov verejného obstarávania uzavieral zmluvy na finančné služby v súvislosti s kúpou alebo nájmom nehnuteľností. Uzatváranie lízingových zmlúv (finančný lízing) v súvislosti s nehnuteľnosťami bude preto podliehať režimu návrhu zákona vzhľadom na to, že ide o finančné služby, ktoré súvisia s kúpou alebo nájmom nehnuteľností.

Zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom na určité audiovizuálne služby v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania umožňuje zohľadnenie kultúrneho alebo spoločenského významu, čo má za následok, že uplatňovanie postupov podľa tohto zákona na ne, nie je vhodné. Táto výnimka sa týka napríklad služieb na scenáre alebo umelecké výkony potrebné na výrobu programu. Nevzťahuje sa však na dodávku technického vybavenia potrebného pre produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť zadávanie zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Zo zákona sú vyňaté určité finančné služby, ktorými sú nástroje menovej politiky, výmenné kurzy, verejný dlh, správa rezerv a iné politiky zahŕňajúce transakcie s cennými papiermi alebo inými finančnými nástrojmi, najmä transakcie verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov na získanie peňazí alebo kapitálu. Výnimku majú aj služby centrálnej banky – Národnej banky Slovenska.

Pod tento zákon nespadá ani uzatváranie zmlúv v pracovnoprávnych vzťahoch, ani samotný proces, ktorý vedie k ich uzavretiu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu a vývoja, ktoré neslúžia výlučne pre potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä ak ide o úlohy výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa ustanovení tohto zákona pri zadávaní koncesií na stavebné práce. Pri zadávaní koncesií na služby, v súlade s právom Európskych spoločenstiev, sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi výnimka z postupov uvedených v tomto zákone. Ak ide o obstarávateľov, tak sa uplatňuje výnimka aj pri zadávaní koncesií na stavebné práce.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa upravuje výnimka z aplikácie tohto zákona, pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona pri vykonávaní svojej bežnej podnikateľskej činnosti, ktorou je kúpa alebo nájom hnuteľných vecí, ktoré obstaráva na účely ich ďalšieho predaja alebo nájmu. Samozrejme, je potrebné, aby bola splnená podmienka existencie dokonalého konkurenčného prostredia v tejto oblasti.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona, ak zadávaná zákazka nesúvisí s činnosťou, ktorú vykonáva ako činnosť uvedenú v § 7 ods. 3 až 9 tohto zákona. Táto výnimka sa však nevzťahuje na obstarávateľa, ktorý je verejným obstarávateľom. V takýchto prípadoch pri zadávaní zákaziek, ktoré nesúvisia s činnosťou uvedenou v § 7 ods. 3 až 9, je povinný postupovať podľa ustanovení tohto zákona týkajúcich sa verejného obstarávateľa.

Ak obstarávateľ vykonáva svoju činnosť v nečlenskom štáte Európskej únie, z dôvodu konkurencieschopnosti v danej oblasti, kde iné subjekty nie sú povinné postupovať podľa práva Európskych spoločenstiev sa na obstarávateľa vzťahuje výnimka spod pôsobnosti tohto zákona za splnenia v zákone uvedených podmienok.

Obstarávateľ nepostupuje podľa ustanovení tohto zákona, ak hodnota zákazky, ktorej predmetom sú tovary alebo služby, je nižšia ako 3 000 000 Sk v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy, ak sa zmluva uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, ak ide o stavebné práce nižšie ako 5 000 000 Sk počas trvania zmluvy.

Zákon sa nevzťahuje ani na zadávanie zákaziek na služby, ktoré poskytujú znalci, tlmočníci a prekladatelia. Z dôvodov aplikačnej praxe a vzhľadom na to, že táto problematika je upravená inými právnymi predpismi, sa navrhuje ak ide o podlimitnú zákazku, podprahovej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je činnosť znalca, tlmočníka, prekladateľa, odborná činnosť na účely trestného konania, na účely kontroly, dozoru, dohľadu alebo na účely správneho konania vyňať z aplikácie zákona. Taktiež verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný používať zákon pri zabezpečovaní knižničných fondov. Podľa tohto zákona nepostupujú ani zastupiteľské úrady Slovenskej republiky pri zadávaní zákazky v zahraničí. Zákon neuplatní štát zastúpený štátnymi orgánmi a úradmi, ak zadávajú zákazku, ktorá je zabezpečená zamestnávaním odsúdených a obvinených. Práca odsúdených a obvinených má z hľadiska ich resocializácie nezastupiteľné miesto, vytvára predpoklad návratnosti časti štátom vynaložených nákladov na výkon trestu odňatia slobody a eliminácie výplaty sociálneho vreckového týmto osobám z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ďalším ekonomickým prínosom je odvádzanie poistného, daní z príjmu, výživného a ďalších zrážok odsúdených.

K § 2

Pojem verejné obstarávanie zahŕňa niekoľko činností, ako je plánovanie, výber zmluvného partnera a plnenie zmluvy. Jednou z častí verejného obstarávania sú aj postupy pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác a zákazky na poskytnutie služby upravené týmto zákonom. Pod verejné obstarávanie spadajú tiež pravidlá pri koncesii a postupy pri súťaži návrhov.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s peňažným plnením uzavretej s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou. Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa. Výnimku tvorí zadávanie zákaziek nízkych hodnôt, keď sa nemusí vyžadovať písomná forma zmluvy.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác s odkazom na prílohu č. 1 zákona, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa stavebných prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní stavebných prác.

Predmetom zákazky na dodanie tovaru sú okrem kúpy tovaru aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

Predmetom zákazky na poskytnutie služby sú služby uvedené v prílohe č. 2 zákona, tzv. prioritné služby a služby uvedené v prílohe č. 3 zákona, tzv. neprioritné služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené do kategórií zodpovedajúcich jednotlivým položkám spoločnej klasifikácie. Zároveň sa ustanovením stanovuje pravidlo, kedy sa zákazka považuje za zákazku na poskytnutie služieb vtedy, keď zákazka obsahuje aj tovary a stavebné práce.

K § 4

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

Výpočet výšky týchto limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v SDR/ZPČ za 24 mesiacov, ktoré sa končia v posledný augustový deň pred revíziou s účinnosťou od 1. januára. Revidované finančné limity a ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách uverejňuje Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra, ktorý nasleduje po ich revízii.

Európska komisia si vyhradila právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe právnych aktov Európskych spoločenstiev. Výška finančného limitu je stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES. Nariadenie Komisie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. Ak predpokladaná hodnota zákazky bez DPH je rovná alebo vyššia ako zákonom stanovené finančné limity, verejný obstarávateľ je povinný uplatňovať postupy pre zadávanie nadlimitných zákaziek a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a pre podprahové zákazky, pričom verejnému obstarávateľovi sa stanovuje postup aj pre zákazky s nízkymi hodnotami.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 2 000 000 Sk, pre zákazky na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 12 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 7 000 000 Sk, pre zákazky na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 25 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Pri zadávaní podlimitnej zákazky má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov ustanovených pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 1 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 2 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je predpokladaná hodnota rovnaká alebo vyššia ako 4 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 12 000 000 Sk. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je vyššia ako 3 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 7 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je vyššia ako 5 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 25 000 000 Sk. Pri zadávaní podprahových zákaziek má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre zákazky s nízkymi hodnotami, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je najviac 1 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je najviac 4 000 000 Sk. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemá verejný obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 5

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty zákazky. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť reálna a platná v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa oznámenie nevyžaduje.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej hodnoty zákazky.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú o predpokladanej hodnoty zákazky.

Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených týmto zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, predpokladaná hodnota zákazky sa stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na tovary a služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov a v rámci nich zadávať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa mu rozdeliť predmet zákazky. Takisto pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky má postupovať tak, aby sa nevyhol použitiu pravidiel a postupov podľa zákona.

K § 6

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor – verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie, podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Verejný obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a všeobecný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov nie sú definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica 2004/18/ES - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len na administratívu, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát“ definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od verejných obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom, a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom, a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších verejných obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad organizácie zriadené verejnými obstarávateľmi zahrnutými pod písmenom a) až c), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi.

Združenie môže byť právnická osoba, ktorú vytvorila jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až d). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov verejným obstarávateľom. Vzhľadom na to, že verejní obstarávatelia sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Verejný obstarávateľ – právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Verejným obstarávateľom je v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania, sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Európskym súdnym dvorom, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát rozhoduje, či dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou preto, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter.

V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel ESD (Rozhodnutie ESD z 15. 01. 1998 v kauze C-44/96 Mannesmann).

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre osoby, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje, aplikovať postupy podľa zákona v prípadoch, ak mu verejný obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na tovary, na stavebné práce alebo na služby. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na tovar, na stavebné práce alebo na služby. Znamená to, že ak osobe budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri zadávaní nadlimitných zákaziek na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb používať postupy zadávania nadlimitných zákaziek, tak ako verejný obstarávateľ. Obdobný princíp obsahuje aj právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Pri zadávaní podlimitných zákaziek postupuje podľa postupov ustanovených pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 7

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je verejný obstarávateľ (§ 6), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy alebo poštových služieb. Takýto verejný obstarávateľ, postupuje podľa druhej časti prvej a štvrtej hlavy zákona a tretej časti zákona, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk. Ak zadáva zákazky nesúvisiace s vyššie uvedenými činnosťami, postupuje podľa druhej časti prvej a druhej hlavy zákona.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje v súlade s právom ES. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Do pôsobnosti súčasne platného zákona o verejnom obstarávaní, ako aj do pôsobnosti smernice 98/38/EHS spadali zákazky zadávané obstarávateľmi pôsobiacimi v odvetví telekomunikácií. Vzhľadom na výsledky uvedené v „Štvrtej správe o vykonaní telekomunikačných nariadení“ z 25. 11. 1998, bol vytvorený legislatívny rámec na liberalizáciu tohto odvetvia. Jedným z dôsledkov bolo zavedenie efektívnej hospodárskej súťaže v tomto odvetví. Keďže ďalší pokrok v oblasti liberalizácie telekomunikačného trhu zaznamenala aj „Siedma správa o vykonaní telekomunikačných nariadení“ z 26. 11. 2001, nie je naďalej potrebné upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto odvetví.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Subjekty poskytujúce poštové služby, bez ohľadu na ich právne postavenie, podľa súčasne platnej legislatívy, ako aj práva Európskych spoločenstiev, podliehajú postupom pre zadávanie zákaziek, ktoré aplikuje klasický sektor – verejný obstarávateľ. Vzhľadom na liberalizáciu trhu v oblasti poštových služieb, a na skutočnosť, že takéto služby už môžu na trhu poskytovať aj iné subjekty, čím sa vytvára predpoklad pre zdravú konkurenciu, je potrebné, aby obstarávatelia poskytujúci poštové služby mali pri zadávaní zákaziek väčšiu flexibilitu, ktorú poskytujú postupy pre vybrané odvetvia - obstarávateľov.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade so smernicou ES pre vybrané odvetvia. Navrhovaný zákon využíva odkazy na platnú legislatívu upravujúcu poštové služby.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. S cieľom predísť množstvu osobitných povolení platných len pre určité odvetvia, sa v súlade s právom Európskych spoločenstiev zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, aj vtedy, že tieto geografické oblasti využívajú prístavy a verejné letiská.

Do kategórie týchto obstarávateľov nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 8

Povinnosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktoré sú povinní plniť v procese zadávania zákaziek, smerujú najmä k povinnej aplikácii zákona. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb postupovať podľa tohto zákona.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a priehľadnosť.

Cieľom Dohody o vládnom obstarávaní (dohoda) je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností, ktoré sa týkajú zákaziek, zároveň s dosiahnutím liberalizácie a rozšírenia svetového obchodu. Opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na uchádzačov alebo záujemcov pochádzajúcich zo signatárskych tretích krajín dohody, majú byť opatreniami definovanými v dohode, táto však nemá priamy účinok. Pre uchádzačov alebo záujemcov z členských štátov Európskej únie musia byť podmienky účasti vo verejnom obstarávaní rovnaké, ako majú uchádzači alebo záujemcovia z tretích krajín, ktoré sú signatármi dohody.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého je povinná postupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom za predpokladu, že jej verejný obstarávateľ udelí osobitné právo alebo výlučné právo na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Vtedy verejný obstarávateľ v zmluve alebo v inom dokumente, v ktorom tejto osobe osobitné právo alebo výlučné právo udelil, uvedie, že pri zadávaní zákazky tretím subjektom na dodanie tovaru v súvislosti s poskytovaním služby vo verejnom záujme, je táto fyzická osoba alebo právnická osoba povinná dodržiavať princíp nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba nie je povinná postupovať podľa tohto zákona, pokiaľ jej túto povinnosť neukladá zmluva alebo iný dokument, ktorým sa osobitné právo alebo výlučné právo udeľuje.

K § 9

Vzhľadom na využívanie techník centralizovaného obstarávania v členských štátoch Európskej únie sa ustanovením dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť zadávať zákazky prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Centrálna obstarávacia organizácia je potom zodpovedná za zadávanie zákaziek na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb za verejných obstarávateľov a za obstarávateľov. Využívanie techník centralizovaného obstarávania, so zreteľom na veľké objemy nákupov, napomáha rozširovaniu hospodárskej súťaže a zefektívneniu verejného obstarávania.

Ustanovením sa definuje centrálna obstarávacia organizácia, ktorá musí byť verejným obstarávateľom. V praxi to znamená, že napríklad verejný obstarávateľ je poverený obstarávaním určitých predmetov zákaziek pre iných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia môže zadávať zákazky na tovary, služby alebo stavebné práce, alebo uzatvárať rámcové dohody na účet verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia zodpovedá za porušenie tohto zákona pri zadávaní zákazky. Centrálna obstarávacia organizácia musí aplikovať príslušné postupy podľa tohto zákona.

K § 10

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pojem rámcovej dohody, v ktorej sa určujú strany dohody, podmienky týkajúce sa ceny, predpokladaného množstva a postupy pre zadávanie následných zákaziek, ktoré sa majú zadávať počas jej platnosti a na jej základe.

Rámcová dohoda je písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými dodávateľmi na strane druhej. Rámcové dohody je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

K § 11 a § 12

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická osoba alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu a predložila ponuku.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti pri zadávaní zákazky pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní alebo v súťažnom dialógu a vo verejnej súťaži si prevzala súťažné podklady.

K § 13

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať pravidlá ustanovené týmto zákonom, je definovaný aj pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač – fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb a verejný obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 14

Navrhovaným ustanovením sa definuje koncesia, ktorá je výsledkom verejného obstarávania stavebných prác. Podstatným rozdielom je, že úhrada za uskutočnené stavebné práce je kompenzovaná, buď len právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, alebo toto právo užívať stavbu môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa definuje aj koncesia na služby, ktorá je výsledkom verejného obstarávania služieb. Podobne, ako pri koncesii na práce, je úhrada za poskytnuté služby kompenzovaná, buď len právom užívať služby, alebo toto právo užívať služby môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa. Navrhovaný zákon neupravuje pravidlá pre získanie koncesie na služby.

K § 15 až 17

Navrhovaným znením sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob komunikácie medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jej obsahu a ochrana dôverných údajov uvedených v ponukách a žiadostiach o účasť, určujú sa podmienky, ktoré musí spôsob komunikácie spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Prostriedky, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na komunikáciu, musia byť všeobecne dostupné z dôvodu, aby sa neobmedzoval prístup uchádzačov alebo záujemcov do súťaže. Okrem komunikácie uskutočňovanej poštou a faxom sa zavádza aj elektronická komunikácia.

V navrhovanom ustanovení sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom žiadosť o účasť. Upravuje sa obsah žiadosti o účasť v závislosti od jednotlivých postupov verejného obstarávania. Pri použití verejnej súťaže je žiadosťou o účasť žiadosť uchádzača o poskytnutie súťažných podkladov. Pri použití užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu je žiadosťou o účasť žiadosť záujemcu o jeho zaradenie do príslušného postupu a predloženie dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti.

Ak je žiadosť o účasť poslaná faxom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť podmienku jej dodatočného potvrdenia poštou, elektronickými prostriedkami alebo osobným doručením. Toto sa nevzťahuje na doklady preukazujúce plnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, nakoľko ich nemožno poslať faxom. Žiadosť o účasť možno podať aj telefonicky, musí sa však doplniť aj v písomnej forme. Táto možnosť je vhodná najmä v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením pri požiadavke o vysvetlenie podmienok účasti.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne upresňujú kritériá a pravidlá pre elektronický spôsob predkladania a prijímania žiadostí o účasť a ponúk. Pravidlá sa týkajú najmä skutočností, aby bolo možné pri prenose elektronickými prostriedkami presne zistiť čas a dátum predkladania žiadostí o účasť a ponúk, aby bolo zabezpečené, že do stanovených lehôt nikto nemôže mať prístup k údajom prenášaným elektronickými prostriedkami a pri porušení, aby bolo možné identifikovať presné zistenie tohto porušenia. V rámci procesu zadávania zákazky môžu len oprávnené osoby manipulovať so súbormi údajov prenášanými elektronicky, napríklad pri zmene lehôt môžu stanoviť alebo zmeniť dátumy pre otváranie prijatých súborov. Súbory údajov (napríklad ponuky) môžu byť sprístupnené len tým osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznámiť (napríklad komisia).

V každom prípade pri spôsobe komunikácie elektronickými prostriedkami musí byť zabezpečené, že bude zachovaná dôvernosť všetkých poskytnutých údajov, ako aj ponúk, a bude zabránená manipulácia s nimi pred tým, ako budú otvorené.

V rámci komunikácie elektronickými prostriedkami medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačmi a záujemcami by mali byť všetky dôležité postupové kroky zdokumentované, pričom podstatné materiály by mali byť opatrené elektronickým podpisom. Povinnosť používať elektronický podpis sa priamo zo zákona vyžaduje pri predkladaní ponúk, pričom všetky ponuky predkladané elektronickými prostriedkami musia byť opatrené elektronickým podpisom. Právny rámec pre používanie elektronických podpisov je v Slovenskej republike upravený v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Elektronický podpis je významným prvkom bezpečnosti v oblasti elektronickej komunikácie, najmä v podmienkach štátnej správy.

Používanie elektronických prostriedkov vedie k finančným úsporám, úsporám času, zjednodušeniu, efektívnosti a zvýšeniu priehľadnosti postupov zadávania zákazky. Ustanovením sa preto definujú komunikačné prostriedky používané pri zadávaní zákazky, pričom elektronické prostriedky sa zrovnoprávňujú s klasickými prostriedkami používanými na výmenu informácií (doručovanie poštou alebo osobne). Elektronický dokument a elektronická pošta už zaujali svoje miesto v každodennej praxi. V tejto súvislosti má opodstatnenie vo sfére elektronickej komunikácie aj elektronický podpis, ktorý sa v elektronickej komunikácii používa všade tam, kde sa vyžaduje prejav subjektu smerujúci k potvrdeniu autorstva dokumentu, teda kde sa obvykle používa ručný písomný podpis.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa všeobecne upravuje spôsob počítania lehôt, ktorých priebeh závisí od určitej skutočnosti. Napríklad v procese verejného obstarávania je touto skutočnosťou odoslanie oznámenia na uverejnenie, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, určenie a počítanie lehoty na prekladanie žiadostí o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v súťažnom dialógu, odoslanie výzvy na predkladanie ponúk, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaž alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Tieto lehoty sú určené dňom a začínajú plynúť nasledujúci deň.

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti, ponuky, ako aj ďalšie dokumenty v procese verejného obstarávania. Z ustanovenia vyplýva, že doklady na splnenie podmienok účasti je možné predkladať len v štátnom jazyku, t. j. slovenskom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť uchádzačom alebo záujemcom predkladanie ponúk okrem štátneho jazyka, aj v inom jazyku, ako je štátny jazyk.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich preklad do slovenského jazyka.

K § 19

Uchádzač alebo záujemca sa môže podľa vlastného uváženia rozhodnúť, že určité informácie, ktoré poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania, označí ako dôverné. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný túto požiadavku rešpektovať a označené informácie nezverejňuje, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem informácie označené ako dôverné nemožno stotožňovať s pojmom utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovením sa deklaruje právo uchádzača alebo záujemcu zabezpečiť dôvernosť takých informácií, ktoré sám označí ako dôverné tým, že verejný obstarávateľ zabezpečí ich ochranu na základe prejavu vôle uchádzača alebo záujemcu. Povinnosť mlčanlivosti sa tak bude vzťahovať na akékoľvek informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, alebo iné informácie označené uchádzačom alebo záujemcom, teda nielen na informácie, ktoré sú predmetom právnej úpravy zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ktorých ochranu zabezpečujú osobitné predpisy.

K § 20

Na zabezpečenie sledovania postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania päť rokov od uplynutia lehoty viazanosti ponúk. Súčasťou dokumentácie, ktorú je potrebné archivovať, je odôvodnenie výberu postupu verejného obstarávania v zákonom uvedených prípadoch (napr. pri rokovacom konaní so zverejnením alebo rokovacom konaní bez zverejnenia) a správa.

Správu vypracuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ pre každú uzavretú zmluvu, rámcovú dohodu a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému. Ustanovenie uvádza, najmä ktoré údaje má správa obsahovať. Povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa je zdokumentovať postup verejného obstarávania aj vtedy, že sa ho rozhodol realizovať elektronickými prostriedkami.

Ustanovením sa upravuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poskytnúť kompletnú dokumentáciu kontrolným orgánom Slovenskej republiky, ktoré si ju môžu vyžiadať na základe osobitného právneho predpisu v rámci svojich kompetencií, ako aj Protimonopolnému úradu SR, súdom a orgánom činným v trestnom konaní. Pri medzinárodnom spore prichádza do úvahy poskytnutie dokumentácie aj medzinárodným súdnym inštitúciám a Európskemu súdnemu dvoru.

K § 21

Navrhované ustanovenie upravuje uverejňovanie oznámení pre nadlimitné zákazky. Tieto oznámenia sa uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Verejnému obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie predbežných oznámení definovaných v tomto zákone, aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa. Obstarávateľovi sa dáva možnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie na internete v tzv. profile obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľa prostredníctvom svojho profilu uverejňovať, napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vo svojom profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady, technické požiadavky, dodatočné dokumenty, prípadne ďalšie potrebné informácie.

Predbežné oznámenia sa uverejnia v profile verejného obstarávateľa podľa možnosti čo najskôr po začatí kalendárneho roka, ak ide o stavebné práce čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Oznámenie o profile verejného obstarávateľa zasiela verejný obstarávateľ na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Obstarávateľ zasiela oznámenie o profile obstarávateľa na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Jednou z posledných povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa v procese zadávania zákazky je zaslanie oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením aj bez zverejnenia ako aj súťažným dialógom aj pri uzatvorení rámcovej dohody.

Ak ide o dynamický nákupný systém, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie môže však verejný obstarávateľ spojiť za každý kalendárny štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do 48 dní po skončení každého kalendárneho štvrťroka. Obstarávateľ taktiež môže spojiť oznámenie za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do dvoch mesiacov po skončení každého štvrťroku.

Pri nadlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky prioritne zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledkoch v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitného zadávania zákazky je pre verejné obstarávanie do 48 dní po uzavretí zmluvy a pre obstarávateľa do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy.

Pokiaľ ide o rámcovú dohodu, verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona nevyplýva povinnosť zasielať publikačnému úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody, avšak má povinnosť zaslať toto oznámenie úradu pre zabezpečenie úplnosti štatistických správ poskytovaných Európskej komisii.

Navrhované ustanovenie umožňuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak ide o zákazky pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia ustanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 22

Ustanovením sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných postupoch zadávania zákazky publikačnému úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov a podľa postupov elektronického zasielania oznámení, ktoré sú dostupné na internetovej adrese http://simap.eu.int, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom), pričom dátum odoslania oznámenia preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ.

Obsah a vzory (štandardné formuláre) používané vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev (smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES) a sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ uverejní predbežné oznámenie alebo pravidelné informatívne oznámenie vo svojom profile, upovedomí o tom publikačný úrad prostredníctvom štandardného formulára - Oznámenie o profile verejného obstarávateľa alebo Oznámenie o profile obstarávateľa.

Deň nasledujúci po dni zaslania oznámenia publikačnému úradu, verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať oznámenie týkajúce sa nadlimitného zadávania zákazky aj úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, poštou), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ. Oznámenie musí obsahovať tie isté informácie, ktoré boli uvedené v oznámení zaslanom publikačnému úradu alebo zverejnené v profile verejného obstarávateľa alebo v profile obstarávateľa.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a v nadväznosti na zvolený postup zadávania zákazky.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa prostredníctvom tohto ustanovenia dáva možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie mu priamo nevyplýva z tohto zákona.

K § 23

Ustanovením sa taxatívne určujú postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije pri výbere zmluvného partnera v procese zadávania zákazky. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťažný dialóg.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých postupov zadávania zákazky. Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorý postup použije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými postupmi sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia použiť iba vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Súťažný dialóg, ktorý môže verejný obstarávateľ použiť iba ak ide o obzvlášť zložité projekty a za osobitných okolností definovaných v zákone. Súťažný dialóg je postup určený len pre verejného obstarávateľa. Pre obstarávateľa nie sú stanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania so zverejnením.

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných postupov zadávania zákazky tým, že splnenie podmienok účasti uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Verejná súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Tento spôsob zadávania zákazky je vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie na uchádzačov a záujemcov.

Navrhované ustanovenie upravuje pojem užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet uchádzačov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Ustanovením je definované rokovacie konanie so zverejnením, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, pričom prihliada na zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže.

Postupom rokovacieho konania bez zverejnenia sa zakazuje uzatvárať rámcové dohody.

Pri realizovaní obzvlášť zložitých projektov môže nastať situácia, keď verejný obstarávateľ z objektívnych príčin nevie zadefinovať prostriedky na splnenie svojich potrieb, alebo nevie posúdiť, čo poskytuje trh v oblasti technických riešení, ale aj finančných alebo právnych. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri realizácii projektov integrovanej dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie, ktorých finančné a právne zloženie nie je možné zadefinovať vopred. Keďže na zadávanie takých zákaziek nie je možné použiť verejnú alebo užšiu súťaž, zákonom sa stanovuje tzv. súťažný dialóg, ktorý zachováva hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a taktiež umožňuje verejným obstarávateľom prediskutovať všetky aspekty zákazky s každým uchádzačom.

K § 24

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej hodnoty zákazky sa týka zadávania zákazky na služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené na dve kategórie služieb tvoriace prílohy č. 2 a 3 k zákonu, pričom každá kategória služieb sa riadi iným postupom zadávania zákazky.

Ak nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb tvoria prevažne služby (jedna, alebo aj viac) uvedené v prílohe č. 2 zákona (tzv. prioritné služby), verejný obstarávateľ a obstarávateľ zadáva zákazku podľa postupov pre nadlimitné zákazky. Ak na základe stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky na služby prevažuje predpokladaná hodnota služieb uvedených v prílohe č. 3 (tzv. neprioritné služby), teda nadlimitnú zákazku tvoria prevažne neprioritné služby, verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije postup pre zadávanie podprahových zákaziek. Okrem toho je povinný verejný obstarávateľ a obstarávateľ poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania publikačnému úradu a úradu.

K § 25

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré musí uchádzač alebo záujemca spĺňať, ak sa chce procesu zadávania zákazky zúčastniť. V procese verejného obstarávania sa skutočnosti, ktoré sa týkajú osobného postavenia preukazujú čestným vyhlásením. Úspešným uchádzač musí čestné vyhlásenie nahradiť predložením príslušných dokladov.

Je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby sa verejné zmluvy neuzatvárali s podnikateľskými subjektami, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev - podľa dohody o ochrane záujmov Európskych spoločenstiev, alebo ak takáto osoba spáchala trestný čin ako člen zločineckej skupiny. V tejto súvislosti možno naznačiť, že ide o viacero skutkových podstát trestných činov, ktoré upravuje Trestný zákon. Povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov sa týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača.

Zároveň je v záujme verejného obstarávateľa a obstarávateľa, aby s uchádzačom, ktorý má problémy s plnením svojich záväzkov napríklad pre dlhy voči veriteľom, neuzavrela zmluva. V takomto prípade ide o ochranu verejného obstarávateľa a obstarávateľa pred subjektami, ktoré ho môžu dostať do zložitej situácie, ak by zmluva nebola splnená v stanovených termínoch a kvalitne.

Na procese verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť uchádzač alebo záujemca, ktorý sa dopustil deliktu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade so smernicami ES je potrebné, aby sa verejného obstarávania nezúčastňovali uchádzači alebo záujemcovia, ktorí sa dopustili určitých závažných porušení svojich profesionálnych povinností (napr. proti životnému prostrediu). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však takéto porušenie bude musieť preukázať, to znamená, že ak vylúči uchádzača alebo záujemcu z takéhoto dôvodu, dôkazné bremeno spočíva na ňom. Uchádzač alebo záujemca nie je povinný na potvrdenie tejto podmienky poskytnúť žiadny doklad a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže od neho potvrdenie o takejto skutočnosti vyžadovať.

Možno konštatovať, že rovnako nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obcí alebo od iných subjektov, ktoré sú podľa tohto zákona verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach.

Jednou z podmienok účasti v súťaži o uzavretie zmluvy na určitý predmet – teda na tovar, stavebnú prácu alebo službu, je aj oprávnenie, ktoré umožňuje podnikateľovi preukázať, že podniká v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka. V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti, v tej - ktorej krajine.

Splnenie podmienok sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 4 tohto ustanovenia. Uvedené sú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré sa predkladajú na preukázanie splnenia podmienok účasti v procese verejného obstarávania.

K § 26 a 27

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, či technickej a odbornej spôsobilosti je možné vyžadovať doklady, z ktorých sa dá primerane zistiť ich situácia alebo spôsobilosť vykonávať určitú činnosť. Z hľadiska dodržiavania základných princípov vo verejnom obstarávaní by to mali byť podmienky splniteľné a nediskriminačné a mali by sa vzťahovať na zadávanú zákazku, teda verejný obstarávateľ a obstarávateľ nepožaduje od uchádzačov alebo záujemcov preukázanie skutočnosti, že má k dispozícii technológiu potrebnú na vykonanie ropného vrtu, ak je predmetom zákazky inštalácia vodnej turbíny. Od verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa požaduje iba to, aby primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy napríklad o technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať ekonomické, finančné postavenie alebo technickú a odbornú spôsobilosť aj postavením iného subjektu, bez ohľadu na právnu povahu väzieb s ním, len vtedy, ak preukáže, že zdroje tohto subjektu bude mať reálne k dispozícii pre realizáciu zmluvy. Napríklad prísľubom určitého subjektu o poskytnutí strojového parku na realizáciu predmetu zákazky, ak uchádzač alebo záujemca bude úspešný v súťaži o zadávaní zákazky. Rovnako môže postupovať aj skupina, ktorá môže využiť zdroje jednotlivých subjektov tvoriacich skupinu, ale aj zdroje iných subjektov.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie, technickú a odbornú spôsobilosť iným dokladom ako požadoval verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak týmto dokladom preukáže určené požiadavky.

Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti sú uvedené príkladmo a verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených, ich kombináciu, alebo aj iné, v závislosti od zložitosti a náročnosti predmetu zákazky.

K § 28 a 29

Navrhovaným ustanovením sa upresňuje, že ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, že bude vyžadovať predloženie osvedčenia preukazujúceho zabezpečenie kvality, napr. certifikát ISO 9001:2000 alebo predloženie osvedčenia, ktorým dodávateľ potvrdí splnenie noriem environmentálneho riadenia, napr. certifikát systému environmentálneho manažérstva ISO 14001:1996, tak musia uznávať aj iné rovnocenné certifikáty vydané príslušnými orgánmi z krajín Európskych spoločenstiev. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy o zabezpečení systému riadenia kvality alebo o splnení noriem environmentálneho riadenia dodávateľmi, ktoré mu predložia. Tieto dôkazy však musia byť rovnocenné s požadovanými certifikátmi, teda mali by spĺňať minimálne požiadavky, ktoré zaručujú uvedené vydané osvedčenia.

K § 30

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť uchádzačovi alebo záujemcovi najmä pri zložitých predmetoch zákazky, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých subjektov, ktoré spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od takejto skupiny požadovať až potom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia osobitne, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 31

Určenie podmienok účasti uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ na rozdiel od verejného obstarávateľa môže určiť podmienky účasti (osobné postavenie).

Navrhované ustanovenie dáva možnosť obstarávateľovi, aby určil podmienky účasti pre uchádzača alebo záujemcu. Táto voľnosť je obmedzená pre verejného obstarávateľa, ktorý je obstarávateľom z dôvodu, že vykonáva niektorú z činností v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb alebo činnosť súvisiacu s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, či súvisiacu s prevádzkovaním prístavov a letísk. Keďže ide o verejného obstarávateľa, je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby zákazky nezískavali podnikateľské subjekty, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za niektorý z trestných činov, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ak sa obstarávateľ rozhodne, že určí podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia vymedzené týmto zákonom, na ich splnenie je potrebné, aby ich uchádzači alebo záujemcovia preukazovali taktiež spôsobom ustanoveným v tomto zákone, teda ak napríklad určí, že podmienkou účasti bude podmienka, ktorá vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu, aby bol oprávnený uskutočňovať určitý druh činnosti, tak dôkazom o tomto oprávnení je pre subjekty zo Slovenskej republiky napríklad výpis z obchodného registra alebo živnostenské oprávnenie. Samozrejmosťou je aj skutočnosť, že ak sa vyžaduje na preukázanie podmienky účasti predloženie určitého dokladu, a takýto doklad sa nevydáva v krajine sídla uchádzača alebo záujemcu, musí obstarávateľ pripustiť predloženie obdobného dokladu alebo vyhlásenia, že spĺňa uloženú podmienku.

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení, technickej alebo odbornej spôsobilosti. Požadované doklady musia súvisieť s predmetom zákazky.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť žiadať od záujemcov alebo uchádzačov, aby objasnili predložené doklady, ktoré predložili na základe požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa podľa § 25 až 29 tohto zákona, alebo aby doplnili takéto doklady a dokumenty. Nemyslí sa tým doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné, ako bolo uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie upravuje vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania ak nesplnil podmienky účasti, alebo ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné, pričom sa taktiež definuje, čo sa rozumie pod neplatnými dokladmi. Zároveň ustanovenie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen požiadavky týkajúce sa osobného postavenia, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné a ekonomické postavenie, technickú a/alebo odbornú spôsobilosť na dodanie predmetu zákazky, alebo verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

Ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zriadiť na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti komisiu.

Z posúdenia splnenia podmienok účasti je povinnosť vyhotoviť zápisnicu. Jednotlivé údaje, ktoré má zápisnica obsahovať, sú uvedené v ustanovení zákona.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa bezodkladne písomne upovedomiť uchádzačov alebo záujemcov o dôvodoch ich vylúčenia alebo o dôvodoch, pre ktoré nebudú vyzvaní na predloženie ponuky alebo rokovanie. Bezodkladne treba chápať ako v čase po tom, ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistil alebo sa dozvedel od komisie dôvody na vylúčenie alebo nevyzvanie uchádzača alebo záujemcu, najneskôr však do času, kedy je ešte objektívne možné použiť opravný prostriedok vylúčeným alebo nevyzvaným uchádzačom alebo záujemcom proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaným znením sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa objektívnych kritérií, ktoré si určí obstarávateľ. Objektívnosťou sa rozumie ich transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže. Objektívnosť sa posudzuje spôsobom, pri ktorom sa berie do úvahy charakter príslušného odvetvia.

K § 33

Navrhované znenie ustanovenia sa týka súťažných podkladov a technických špecifikácií a plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu zákazky uvedenými v práve Európskych spoločenstiev.

Vymedzuje sa, akým spôsobom má byť predmet zákazky opísaný, pričom hlavný dôraz sa kladie na technické požiadavky, ktoré nesmú byť stanovené diskriminačným spôsobom, a zohľadňujú dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

Ako vyplýva z práva Európskych spoločenstiev, verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ustanovuje spôsob vypracovania technických požiadaviek pri zadávaní zákaziek. Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskych spoločenstiev, buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, alebo spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, prípadne ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované. Za týmto účelom musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení. Preto sa súčasne ustanovením zakazuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zamietnuť ponuku uchádzača z toho dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú vyššie uvedené technické požiadavky vtedy, ak uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže k spokojnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa, že jeho technické riešenie rovnocenným spôsobom spĺňa požiadavky definované v technických požiadavkách. Definuje sa, čo je možné považovať za vhodný spôsob preukazovania rovnocennosti, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uviesť dôvod svojho rozhodnutia, že v danom prípade neexistuje rovnocennosť.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ktorý zadefinuje environmentálne požiadavky pre technické požiadavky, môže určiť environmentálne charakteristiky, ako napríklad výrobná metóda, alebo špecifikovať environmentálne účinky skupín výrobkov alebo služieb. Môžu sa použiť špecifikácie definované v environmentálnych označeniach, napríklad európskych, resp. národných environmentálnych označeniach za predpokladu, že požiadavky označovania sú vypracované a prijaté na základe vedeckých informácií a v rámci postupu, ktorého sa môžu zúčastniť všetci zainteresovaní a sú prístupné a dostupné pre všetkých zainteresovaných.

Všeobecným cieľom uplatňovania environmentálneho označovania je podpora tých tovarov, ktoré znamenajú menšiu záťaž pre životné prostredie. Tým sa umožňuje prostredníctvom pôsobenia trhu podporiť požiadavku na tvorbu a ochranu životného prostredia a realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Environmentálne označovanie tovarov sa realizuje podľa medzinárodne platných technických predpisov. Ide o STN EN 14 024, podľa ktorej environmentálne označovanie vykonávajú spravidla štátne organizácie alebo agentúry a o STN ISO 14 021, podľa ktorej môžu environmentálne označovanie vykonávať výrobcovia, dovozcovia, distribútori a ďalší, ktorí majú z takýchto tvrdení úžitok.

Kladne sa vymedzuje, čo majú súťažné podklady obsahovať, ako napríklad plány, modely, fotografie potrebné na vypracovanie ponuky a pravidlá ich uplatnenia a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú súčasťou zmluvy.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Zákon ustanovuje osobitný postup upravujúci vyžiadanie a poskytnutie súťažných podkladov a inej doplňujúcej dokumentácie vtedy, keď týmito dokumentmi disponuje subjekt poverený verejným obstarávateľom a obstarávateľom zadávaním zákazky.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby ich súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Navrhovaným ustanovením je daná možnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy. Tieto podmienky nesmú byť priamo i nepriamo diskriminačné a musia byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Môžu byť určené najmä v prospech odborného vzdelávania priamo na mieste výkonu práce, zamestnávania osôb, ktoré majú problémy so začlenením do spoločnosti, boja proti nezamestnanosti alebo ochrany životného prostredia. Môžu to byť napr. požiadavky platné počas plnenia zmluvy na nábor dlhodobo nezamestnaných, na vykonanie opatrení odbornej prípravy pre nezamestnaných alebo mladé osoby, alebo na nábor viacerých postihnutých osôb, ako vyžaduje osobitný predpis.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi požadovať od uchádzača, aby stanovil, aký podiel zo zákazky bude plniť prostredníctvom tretej osoby, teda aká časť zmluvy bude dodaná subdodávateľsky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže taktiež požadovať od uchádzača, aby označil tretie osoby, ktoré budú jeho subdodávateľmi pri realizácii zmluvy. Cieľom ustanovenia je podpora účasti malých a stredných podnikateľov na trhu pri nadlimitnom zadávaní zákaziek. Týmto ustanovením sa zároveň zabezpečuje, že pri realizácii zmluvy vykonanej subdodávateľsky nesie zodpovednosť za celkovú realizáciu ten, ktorý zákazku získal a verejný obstarávateľ má možnosť domáhať sa plnenia od svojho zmluvného partnera.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi uvádzať v súťažných podkladoch odkazy na príslušné štátne orgány a organizácie, kde môže dodávateľ získať príslušné informácie v daných oblastiach. Keďže ide o nadlimitné zadávanie zákaziek, ktoré sa vyhlasuje v Úradnom vestníku EÚ, do súťaže sa môžu prihlásiť dodávatelia z krajín, ktoré majú odlišne upravené predpisy týkajúce sa týchto oblastí. Ak tieto informácie verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedie, nesplnenie uvedených povinností sa považuje za závažné porušenie povinností, ktoré môže mať za následok vylúčenie takéhoto subjektu z procesu zadávania zákaziek. Samozrejme, podmienkou je, že informuje o tom dodávateľov, a že osobitné predpisy sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa prihliada na skutočnosť, že zákazky by mali byť zadávané na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa zabezpečí, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže.

Z tohto dôvodu zákon definuje dve kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, alebo najnižšia cena. Prvou možnosťou je určenie kritérií súvisiacich s predmetom zákazky za účelom posúdenia ponuky s cieľom zistiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Vtedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ berie do úvahy rôzne charakteristiky predmetu zákazky, ako sú napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, technické vyhotovenie, prevádzkové náklady a ďalšie, pričom ako celok mu musia umožniť určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Určeniu týchto kritérií a priradeniu relatívnych váh každému z nich by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia venovať náležitú pozornosť. Relatívnu váhu môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadriť pomocou intervalu zahrňujúceho maximálne rozpätie. V opodstatnených prípadoch (najmä z dôvodu zložitosti zákazky), keď nie je možné určiť relatívne váhy pre jednotlivé kritériá, verejný obstarávateľ a obstarávateľ ich môže uviesť zostupne podľa poradia ich dôležitosti.

V druhom prípade, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena.

Všetci uchádzači majú byť primerane informovaní o relatívnych váhach pre všetky určené kritériá, alebo o zostupnom poradí dôležitosti stanovených kritérií, na základe ktorých bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyberať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť zverejniť tieto údaje v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo vo výzve na predkladanie ponúk, alebo v informatívnom dokumente.

Je potrebné, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk boli zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku vo vzťahu k predmetu zákazky.

K § 35

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk, najmä vo finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo možno považovať za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak si ju uplatní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese zadávania zákazky nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

Navrhovaným ustanovením sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pri nadlimitnom zadávaní zákaziek umožňuje, aby na účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne vyžadovať zábezpeku od uchádzača, podmienky jej zloženia, uvoľnenia a vrátenia určí v súťažných podkladoch tak, aby si spôsob jej zloženia mohol vybrať uchádzač. Výška zábezpeky, ktorú môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od uchádzača vyžadovať, je ustanovená maximálne na 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a však maximálne 10 000 000 Sk.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvoma spôsobmi. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný akceptovať obidva spôsoby zloženia zábezpeky. Spôsob zloženia stanovuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Stanoviť termín na zloženie zábezpeky by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi podmienky vrátenia zábezpeky uchádzačovi pred uplynutím lehoty viazanosti ponúk. Zároveň je riešená situácia, kedy môže zábezpeka prepadnúť v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

Navrhuje sa, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy, a to z dôvodu, aby zábezpeka nebola zbytočne viazaná neprimerane dlhú dobu, ak zmluva bola už uzavretá. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zruší vyhlásené verejné obstarávanie, zábezpeku vráti uchádzačom bezodkladne.

K § 36

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom verejný obstarávateľ a obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a upravujú sa podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch, kde sa uvedú minimálne požiadavky na ich splnenie a osobitné požiadavky na ich prezentáciu.

Varianty sú prípustné iba vtedy, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 37

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za stanovených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v ustanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším uchádzačom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 38

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie.

Ponuky musia byť doručené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi najneskôr v deň určený na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk je uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. Ak je ponuka predložená po uplynutí lehoty určenej na predkladanie ponúk je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný vrátiť oneskorenú ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu zákazky a zákon taxatívne ustanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých postupoch verejného obstarávania.

Uchádzači môžu predkladať ponuky verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi prostredníctvom pošty (vrátane osobného doručenia) alebo elektronickými prostriedkami s uvedením obchodného mena, sídla uchádzača alebo miesta podnikania, s označením a heslom súťaže. Z hľadiska právnej istoty a preukázateľnosti však navrhovaná právna úprava ustanovuje osobitnú požiadavku vzťahujúcu sa na predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami, a to jej podpísanie elektronickým podpisom. Takto doručené ponuky je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Uchádzač v procese verejného obstarávania nie je oprávnený predložiť v konkrétnom postupe zadávania zákazky viacero ponúk. Súčasne sa mu neumožňuje ani stať sa subdodávateľom iného uchádzača alebo členom skupiny takýchto subjektov. Navrhovaná právna úprava má takto docieliť výslovné vylúčenie možnosti uchádzačov koordinovať svoje správanie v procese verejného obstarávania, ktorá potenciálne v praxi môže viesť aj k naplneniu skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej súťaž podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov, a jej posudzovanie patrí do právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K § 39

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk od uchádzačov a súčasne sa zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu vyhodnotenia ponúk môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri otváraní obálok s ponukami.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa alebo sídlo uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslicou.

Z otvárania ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorá sa posiela najneskôr do piatich dní všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v určenej lehote na predkladanie ponúk.

K § 41

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je neverejný a zároveň je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti a požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa uvedené v oznámení alebo v súťažných podkladoch, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza, k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť ich na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia. V porovnaní s úspešnou ponukou komisia odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali. V priebehu vyhodnocovania ponúk členovia komisie nesmú poskytovať informácie o ich obsahu a ich vyhodnocovaní, rovnako sa na členov komisie vzťahuje aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahu ponúk.

Komisia zriadená verejným obstarávateľom a obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. Ak ide o neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní sa neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Vyhotovenú zápisnicu podpisujú všetci prítomní členovia komisie a predseda komisie ju odovzdá spolu s ponukami verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi. Člen komisie, ktorý odmietne podpísať zápisnicu z vyhodnocovania ponúk, uvedie dôvody odmietnutia.

K § 42

Navrhovaným ustanovením sa zavádza používanie elektronických prostriedkov do procesu vyhodnotenia ponúk. Elektronickú aukciu je možné použiť len na zadávanie zákazky na stavebné práce, tovary a služby, pri ktorých je možné určiť ich presnú špecifikáciu. Malo by to byť v prípadoch jednoduchých predmetov zákazky, prípadne pri opakujúcich sa zákazkách. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk, pričom musí byť možné určiť poradie uchádzačov v každej etape aukcie, v rámci ktorej sa predkladajú nové ceny upravené smerom nadol alebo nové ceny a nové prvky ponúk.

V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Ustanovenie upravuje použitie elektronických aukcií verejným obstarávateľom a obstarávateľom vo verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením, v rámci dynamického nákupného systému alebo pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie, z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.

Elektronická aukcia je opakujúci sa proces, ktorý zahŕňa použitie elektronických prostriedkov na prezentáciu nových cien upravených smerom nadol, nových cien upravených smerom nadol a zlepšených hodnôt určitých prvkov ponúk alebo hodnôt určitých prvkov ponúk, ktoré sa majú kvalitatívne zlepšiť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však nesmie používať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by narušil spravodlivú hospodársku súťaž. Samotný proces elektronickej aukcie nasleduje po úvodnom vyhodnotení ponúk na základe stanovených kritérií určených na vyhodnotenie ponúk a im priradených relatívnych váh v príslušnom postupe zadávania zákazky, a umožní zostavenie poradia ponúk. Elektronická aukcia vychádza buď len z ceny, ak je stanovené len jedno kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najnižšia cena, z ceny a nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, alebo nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, ktoré sú uvedené v technických špecifikáciách predmetu zákazky, ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, kde sú zároveň stanovené pevné parametre pre elektronickú aukciu. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom ustanovenie ďalej taxatívne definuje obsah špecifikácií/súťažných podkladov v rámci elektronickej aukcie.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky boli prijateľné, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Vo výzve uvedie informácie týkajúce sa pripojenia k používanému zariadeniu, dátumu a času začatia elektronickej aukcie, podmienok ukončenia aukcie a vzorec na určenie poradia predložených nových cien, alebo nových cien a hodnôt, prípadne osobitný vzorec pre každé variantné riešenie, ak sa pripúšťa. Ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, k elektronickej výzve na účasť v aukcii sa priloží výsledok celkového vyhodnotenia príslušnej ponuky. Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť v elektronickej aukcii.

Systém, v ktorom sa elektronická aukcia realizuje, automaticky otvorí aukciu, keď sa dosiahne určený dátum a čas jej začatia. V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie. Ustanovením sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade s nadefinovanými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši uzavretím zmluvy na základe výsledkov elektronickej aukcie.

K § 43

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú aj dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Úspešnému uchádzačovi sa oznámi prijatie jeho ponuky. Oznamovacej povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa však nepodliehajú informácie, ak by poskytnutie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s verejným záujmom alebo by mohlo poškodiť právom chránené záujmy právnických osôb alebo fyzických osôb alebo by narušilo čestnú hospodársku súťaž.

K § 44

Uzavretie zmluvy alebo rámcovej dohody je podmienené možnosťou uplatnenia revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy revíznych postupov uplatnené, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu v ustanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie použiť ponuku ani jej časti bez súhlasu uchádzača.

K § 45

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Zrušenie postupu musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým zúčastneným a zároveň poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania úradu.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne po zrušení použitého postupu zadávania zákazky pokračovať vo výbere zmluvného partnera, uvedie, aký postup použije na výber dodávateľa. Dôvody zrušenia postupu zadávania zákazky a ďalší postup, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie pôvodného predmetu zákazky, oznámi všetkým uchádzačom a záujemcom a na požiadanie aj Komisii.

K § 46

Vzhľadom na rýchly rozvoj elektronických komunikačných prostriedkov sa zavádzajú postupy, ktoré by verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňovali v plnom rozsahu využívať možnosti, ktoré tieto prostriedky poskytujú. Z tohto dôvodu sa v navrhovanom ustanovení definuje plne elektronický dynamický nákupný systém pre bežné nákupy a ustanovujú sa osobitné postupy pre zriadenie a prevádzku takéhoto systému s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s každým dodávateľom, ktorý sa na ňom zúčastňuje. Každý uchádzač alebo záujemca, ktorý splní podmienky účasti a predloží informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami, musí mať možnosť sa do takéhoto systému v priebehu jeho trvania zapojiť.

Predmetné ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi využívať v súlade s postupmi verejnej súťaže dynamický nákupný systém, ktorý je plne elektronickým procesom. Trvanie systému je ohraničené obdobím štyroch rokov, pričom jeho použitím nesmie dôjsť k porušeniu pravidiel spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie účtovať žiadne poplatky účastníkom systému.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadrí svoj záujem vytvoriť dynamický nákupný systém uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom uvedie internetovú adresu umožňujúcu neobmedzený, priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a doplňujúcim podkladom. Umožní uchádzačom predkladať svoje informatívne ponuky, ktoré následne vyhodnotí do 15 dní od lehoty stanovenej na ich predkladanie a, po uplynutí ktorej im oznámi, či ich zaradí alebo nezaradí do systému. Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne nezaradiť uchádzača do dynamického nákupného systému, v tomto rozhodnutí mu súčasne obligatórne oznámi aj dôvody tohto nezaradenia. Do systému musí byť zaradený každý uchádzač, ktorý splnil podmienky účasti a predložil informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch a doplňujúcimi podkladmi.

Dynamický nákupný systém je počas svojho trvania otvoreným systémom, čo znamená, že umožňuje novým uchádzačom, ktorí prejavili záujem zapojiť sa do verejnej súťaže v rámci systému, aby predkladali svoje informatívne ponuky. Po vyhodnotení verejným obstarávateľom a obstarávateľom môžu byť zaradení do systému. Súčasne je daná možnosť už v systéme zaradeným uchádzačom, aby zlepšovali svoje informatívne ponuky za predpokladu, že aj naďalej budú v súlade so súťažnými podkladmi.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ na každú osobitnú zadávanú zákazku uverejní zjednodušené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom vyzve všetkých zainteresovaných uchádzačov (zaradených do systému, a aj noví sa môžu prihlásiť), aby predložili svoje informatívne ponuky v ustanovenej lehote, prípadne ich zlepšili. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ opätovne v tejto fáze informatívne ponuky vyhodnotí a uchádzačov, ktorí splnili požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa, zaradí do systému. Následne všetkých zaradených vyzve na predloženie ponuky v určenej lehote. Systém zaznamenáva úplnosť a pravosť všetkých predložených ponúk a zabezpečí ich dôvernosť v chránenej bezpečnostnej zóne až do ich otvárania. Po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom na to oprávnených osôb pristúpi k vyhodnocovaniu ponúk podľa vopred stanovených pravidiel. V tejto etape v rámci dynamického nákupného systému môže byť využitá aj elektronická aukcia, na účely zníženia ponúknutej ceny alebo zlepšenia niektorých parametrov ponúk. Následne po ukončení elektronickej aukcie, verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorí s úspešným uchádzačom zmluvu, vyzve ho k jej plneniu a ostatným oznámi, že zmluva bola už uzavretá. Celý proces uzatvárania zmluvy je ukončený odoslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 47

Z práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania vyplýva povinnosť poskytovať určité informácie zo strany verejných obstarávateľov a obstarávateľov priamo Európskej komisii, ak o to požiada. U verejného obstarávateľa sa to týka správy alebo časti správ pre každú uzavretú zmluvu, uzavretú rámcovú dohodu alebo pre každé zriadenie dynamického nákupného systému, ktoré sa zadávali použitím nadlimitných postupov zadávania zákaziek. Ďalšími informáciami obsiahnutými v tejto správe môžu byť informácie o použití rokovacieho konania bez zverejnenia, prípadne o vylúčení ponuky s neobvykle nízkou cenou.

U obstarávateľov sa to týka správy alebo časti správ pre všetky kategórie výrobkov alebo činností, ktoré sa považujú za vylúčené na základe zákonom definovaných podmienok. Na žiadosť Európskej komisie obstarávateľ musí poskytnúť informácie týkajúce sa uzavretia medzinárodných dohôd uzatvorených medzi SR a jednou alebo viacerými tretími krajinami v súlade so Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu. Ďalej sa môže poskytovanie informácií týkať zákaziek, ktoré obstarávateľ zadáva prepojenému podniku, na ktoré sa postupy zadávania nadlimitných zákaziek nevzťahujú.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci vyhodnotenia ponúk vylúčil ponuku s neobvykle nízkou cenou, v ktorej uchádzač dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal získanie štátnej pomoci v súlade s právnymi predpismi, musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ tieto informácie oznámiť Európskej komisii zaslaním správy alebo jej časti.

K § 48

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad na účely informovania verejnosti alebo výmeny informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre členské krajiny povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách, rámcových dohodách a zriadených dynamických nákupných systémoch, predovšetkým o predmetoch zákaziek, ktoré sa získavajú nadlimitnými postupmi zadávania zákaziek, z toho dôvodu má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť poskytnúť úradu informácie o týchto zákazkách, rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od verejných obstarávateľov a obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Ďalšou povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči úradu je poskytnutie informácie o plnení zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek alebo o uzavretí dodatku k takejto zmluve. Informácia sa zverejní vo vestníku.

K § 49

Predbežným oznámením verejný obstarávateľ zverejňuje informácie o pripravovaných prípadoch zadávania zákaziek (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a súťažnom dialógu) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa povinnosť zverejniť predbežné oznámenie vtedy, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Predbežné oznámenie je verejný obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety postupom pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ak zadáva nadlimitné stavebné práce, čo najskôr po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Štátne orgány majú ročný rozpočet, a teda mali by už na začiatku roku poznať všetky investície, ktoré majú v úmysle zadávať postupmi pre nadlimitné zákazky. Ak ide o obce a verejnoprávne inštitúcie môže dôjsť k schváleniu investície aj v priebehu kalendárneho roka, keď je potrebné následne, ak ide o nadlimitné zákazky uverejniť predbežné oznámenie.

Predbežné oznámenie verejný obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile verejného obstarávateľa“, zasiela ho na uverejnenie aj úradu.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Ak by uverejnenie určitých informácií malo za následok porušenie platných právnych predpisov, ohrozenie verejného záujmu alebo právom chránených záujmov právnických osôb alebo fyzických osôb, tieto informácie sa neuverejnia.

K § 50

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, prípadne aj predbežného oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk a ďalšie podmienky, keď je možné túto lehotu ešte skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronicky a aj súťažné podklady, keď umožňuje k nim neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri určení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa príslušní uchádzači mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky.

Ustanovením sa upravuje predkladanie ponuky vo verejnej súťaži, ak verejný obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a plne elektronický priamy prístup k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je upravený zákonom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, kritériá a pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon ustanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má verejný obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Ak však verejný obstarávateľ vie, že na trhu existuje napríklad sedem dodávateľov, nemal by obmedziť počet záujemcov na päť. Počet záujemcov by mal byť stanovený tak, aby umožnil hospodársku súťaž.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám. Ak verejný obstarávateľ navyše vypracuje a posiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, môže lehotu na predkladanie žiadosti o účasť skrátiť o ďalších päť dní.

K § 52

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, verejný obstarávateľ posiela súčasne výzvu na predkladanie ponúk. V rámci jedného postupu verejný obstarávateľ môže vyzvať na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Navrhovaným ustanovením sa v postupoch v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie už predložených vyhlásení pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne určené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady. Ak súťažné podklady nie sú súčasťou výzvy na predkladanie ponúk, verejný obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Okrem skrátenia lehoty na predkladanie ponúk vyplývajúceho z toho, že verejný obstarávateľ zverejnil predbežné oznámenie, je možno túto lehotu skrátiť, aj keď umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom.

Ak sa verejný obstarávateľ nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Podobne ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa príslušní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky.

K § 54 až 56

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má ustanovené podmienky použitia. Pre použitie rokovacieho konania so zverejnením je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu, napríklad ak zadávanie zákazky je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Jednou z podmienok je napríklad, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné podmienky zadávania zákazky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, aby boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky, za ktorú možno považovať napríklad ponuku, ktorá len čiastočne napĺňa potreby verejného obstarávateľa. Ide o prípady, keď by sa vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu nedosiahol žiadúci výsledok, avšak verejný obstarávateľ usudzuje, že takýto výsledok je možné docieliť ďalším rokovaním s uchádzačmi, ktorí splnili podmienky účasti. Za neregulárnu alebo inak neprijateľnú ponuku možno považovať aj napríklad jednostranne zaväzujúcu ponuku, ponuku obsahujúcu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, jednostrannú možnosť odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy zaplatením odstupného, ktoré sú zjavne nevýhodné pre jednu z potenciálnych zmluvných strán.

Navrhovaným ustanovením je definovaný postup zadávania zákazky, rokovacie konanie so zverejnením, ktorý sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci rokovacieho konania so zverejnením narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu predložiť ponuky. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie.

Zároveň navrhované ustanovenie ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní. Túto lehotu je možné skrátiť vtedy, ak je oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vypracované a zasielané elektronickými prostriedkami, vtedy je lehota 30 dní. Alebo ak sa zadáva tovar, stavebné práce alebo služby v časovej tiesni, minimálna lehota na predkladanie žiadostí o účasť je 15 dní a ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami v časovej tiesni je desať dní. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie publikačnému úradu.

Verejný obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Verejný obstarávateľ nesmie vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Lehota na predkladanie ponúk nesmie byť kratšia ako 22 dní odo dňa na odoslanie výzvy na predkladanie ponúk. Dĺžka tejto lehoty stanovená verejným obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ môže vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených v už predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady však musia súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú postupy verejného obstarávateľa pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť totožné podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ, s cieľom informovať uchádzačov o jeho obsahu, povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 57 a 58

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre verejného obstarávateľa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v tomto ustanovení. Napríklad pôjde o situáciu, keď žiadny uchádzač nepodal ponuku vo verejnej súťaži alebo užšej súťaži, alebo keď žiadna predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet zákazky, ktoré verejný obstarávateľ definoval v súťažných podkladoch. Ďalším príkladom sú podmienky vzťahujúce sa na autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, keď je možné zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým je napríklad autorských právach autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť. Môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s možným využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má verejný obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, stavebných prác a služieb za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky alebo opakujúce sa zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora, prípadne ide o získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa verejnému obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie. Súčasne je stanovený aj najneskorší termín, a to 14 dní pred uzavretím zmluvy. Výnimkou je mimoriadna situácia definovaná v § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ako obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona, a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia, alebo sú vykonávané postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Z praktických dôvodov sa povinnosť verejného obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia nevzťahuje ani na získavanie tovaru, ak jeho cena je kótovaná na komoditnej burze. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať na internetovej stránke s cieľom zabezpečenia transparentnosti použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami. Z každého rokovania verejný obstarávateľ povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 59 až 62

Súťažný dialóg je možné použiť len, ak ide o obzvlášť zložitý projekt a zároveň kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Súčasne sa definuje, čo je možné považovať za obzvlášť zložitý projekt. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu, najmenej však na troch. Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Podobne ako pri predchádzajúcich postupoch verejného obstarávania, aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna lehota na predkladanie žiadosti o účasť, jej plynutie a možnosť jej skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Ustanovením sa ďalej upravuje obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet riešení, ktoré sa prerokovávajú počas dialógu. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie prezradiť ostatným účastníkom navrhnuté riešenie/riešenia, ani iné dôverné informácie, ktoré získa od záujemcu, ktorý sa na dialógu zúčastňuje bez jeho súhlasu. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Po vyhlásení, že sa dialóg skončil a po informovaní účastníkov o skončení dialógu, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Ustanovením sa upravuje minimálny obsah výzvy na predkladanie ponúk. Minimálna lehota na predkladanie ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Jedným z posledných postupových krokov pred zaslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania (zadávania zákazky v súťažnom dialógu) je otváranie a vyhodnotenie ponúk. Na otváranie a vyhodnotenie ponúk sa nevzťahujú všeobecné postupy podľa § 40 a § 41 zákona. Verejný obstarávateľ otvára ponuky na mieste a v čase ním stanovenom a uvedenom vo výzve na predloženie konečnej ponuky. Komisia vyhodnocuje ponuky podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré verejný obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na účasť na dialógu alebo v informatívnom dokumente a spôsobom uvedeným v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky a potvrdenie záväzkov uvedených v ponuke. Toto však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo stanovením podstatne nových požiadaviek pre úspešného uchádzača, ako aj prijatím iného uchádzača, ako toho, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Súťažným dialógom sa otvára cesta pre uplatňovanie verejno-súkromných partnerstiev transparentným spôsobom.

K § 63

Ustanovením sa definuje použitie rámcových dohôd. Rámcové dohody je možné použiť pri verejnej súťaži, užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením len pre stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré nevyžadujú zložité technické špecifikácie.

Verejný obstarávateľ môže rámcovú dohodu na uskutočnenie stavebných prác, dodávku tovaru alebo poskytnutie služby uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak verejný obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu s jedným uchádzačom, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou. Celý proces zadávania zákaziek môže byť realizovaný formou objednávok, ktoré zasiela verejný obstarávateľ vybratému uchádzačovi. Uchádzač akceptuje objednávku, prípadne ju doplní, ak túto možnosť vopred uviedol verejný obstarávateľ. Verejný obstarávateľ ju následne vyhodnotí na základe stanovených podmienok rámcovej dohody a rozhodne sa, či uzavrie zmluvu alebo nie.

Ak rámcová dohoda bola uzavretá s viacerými uchádzačmi, ustanovenie ďalej umožňuje verejnému obstarávateľovi zadávať zákazky na základe takejto dohody bez opätovného otvárania súťaže alebo opätovným otvorením súťaže. V prvom prípade verejný obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

V druhom prípade nie sú v rámcovej dohode stanovené všetky podmienky a vybratí uchádzači opäť súťažia na základe presnejšie formulovaných podmienok v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky. Verejný obstarávateľ vyzve na predkladanie ponúk všetkých uchádzačov, s ktorými podpísal rámcovú dohodu a zároveň stanoví dostatočne dlhú lehotu na predkladanie ponúk. Uchádzači predkladajú písomne ponuky, ktorých obsah zostáva dôverný až do uplynutia stanovenej lehoty. Následne verejný obstarávateľ vyhodnotí predložené ponuky v súlade s kritériami definovanými v rámcovej dohode. Verejný obstarávateľ môže pred uzavretím zmluvy použiť aj elektronickú aukciu, ak tak vopred stanovil. Zmluva sa uzavrie s úspešným uchádzačom a pri elektronickej aukcii v súlade s jej výsledkom.

K § 64

Ak ide o zmluvy uzavierané verejnými obstarávateľmi, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby, pričom ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania stavebných prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov verejného obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov stavebných prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov na začlenenie do tejto skupiny. V oznámení o jej vyhlásení sa musí uviesť čo najpresnejší opis stavebných prác, aby si uchádzači vytvorili reálnu predstavu o stavebných prácach, ktoré je potrebné vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 65 až 70

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie stavebných prác. Právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv na stavebné práce. Z uvedeného dôvodu sa upravujú v zákone o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv na stavebné práce a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje ak je verejným obstarávateľom a ak nie je verejným obstarávateľom podľa tohto zákona.

Navrhovaná úprava týmto umožňuje vytvárať zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami. Ide o zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, najmä o tzv. PPP projekty (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu určitých činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie.

Súkromný subjekt sa môže stať zmluvným partnerom na uvedené projekty len, ak sú splnené ustanovenia tohto zákona pre výber zmluvného partnera v súťaži, to znamená, že takýto subjekt zvíťazí a získa koncesiu.

Osobitne sú v navrhovaných ustanoveniach uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorý je verejným obstarávateľom a osobitne pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. V prvom prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

Ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri zadávaní zákaziek s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitným zadávaním zákaziek a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných postupoch verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk). Nemusí však uverejňovať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

Za tretie osoby podľa týchto ustanovení sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo prepojený podnik.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 71

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť postupovať pri zadávaní nadlimitných zákaziek ako verejnému obstarávateľovi, ak nie je pre neho ustanovený iný postup.

K § 72

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje z aplikácie zadávanie takých nadlimitných zákaziek obstarávateľom, pri zadávaní ktorých nie je vhodné, aby obstarávateľ uplatňoval postupy verejného obstarávania.

Postupy zadávania zákaziek nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú pre obstarávateľa vylúčené z pôsobnosti zákona niektoré zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ak sú tieto zadávané prepojenému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je uskutočňovanie stavebných prác, poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru pre skupinu, ktorej je členom, a teda nie ich ponúkanie na trhu. Podobne sa vylučujú zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré obstarávateľ zadáva právnickej osobe (spoločný podnik), ktorú vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností definovaných v tomto zákone (§ 7 ods. 3 až 9), a ktorého členom je aj táto právnická osoba. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť aj ďalšie zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky prepojeného podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku alebo na ich riadení.

K § 73

Zákazky sa môžu zadávať na účely splnenia požiadaviek niekoľkých činností, ktoré by mohli podliehať rozličným právnym režimom, resp. rozličným postupom podľa tohto zákona, napríklad postupom pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom alebo postupom pre zadávanie zákaziek obstarávateľom.

Navrhované ustanovenie stanovuje pravidlo pre zadávanie zákaziek, ktoré zahŕňajú niekoľko činností, pričom zadanie zákazky podlieha postupom vzťahujúcim sa na činnosť, na ktorú je zákazka predovšetkým určená. Stanovenie činnosti, na ktorú je zákazka predovšetkým určená, vychádza z analýzy požiadaviek, ktoré špecifická zákazka musí spĺňať. Analýzu vykoná obstarávateľ na účely odhadu predpokladanej hodnoty zákazky a vypracovania súťažných podkladov.

Keď nie je možné objektívne určiť príslušnú mieru využitia v rámci viacerých činností, zákazka sa zadá podľa postupov pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom vtedy, ak časť by sa mala zadať podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom a časť podľa postupov pre zadávanie nadlimitných zákaziek obstarávateľom.

K § 74

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou ES je umožnené obstarávateľom zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 75

Pravidelným informatívnym oznámením obstarávateľ uverejňuje informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje pre obstarávateľa povinnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby, uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Pravidelné informatívne oznámenie je obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety zákazky postupom pre zadávanie nadlimitných zákaziek, pri obstarávaní nadlimitných stavebných prác, čo najskôr po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Pravidelné informatívne oznámenie obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile obstarávateľa“ a posiela sa na uverejnenie vo vestníku aj úradu.

Ak obstarávateľ nebol povinný podľa tohto zákona zverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ale ho uverejnil, nemusí potom informácie uverejnené v pravidelnom informatívnom oznámení uverejniť opakovane v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pokiaľ uvedie, že oznámenie je doplňujúce k príslušnému pravidelnému oznámeniu.

K § 76

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo vestníku.

Obstarávatelia sú povinní zaslať tieto oznámenia na uverejnenie, ak chcú zadávať nadlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu postupmi podľa tejto časti zákona, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Obstarávatelia, ktorí chcú vytvoriť dynamický nákupný systém, takisto oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému, sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

K § 77

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania postavenia obstarávateľov ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž.

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 78

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania pre zákazky napríklad pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 79

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 80

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo aj pravidelného informatívneho oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako 22 dní. Ďalšie skrátenie lehoty na predkladanie ponúk prichádza do úvahy, keď obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, a podobne aj pri súťažných podkladoch, keď k nim umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami. Ustanovenie určuje aj minimálnu lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 15 dní.

Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk. Súčasne obstarávateľ predĺži lehotu na predkladanie ponúk aj vtedy, ak neposkytol súťažné podklady, sprievodnú dokumentáciu alebo doplňujúce informácie v určených lehotách, aj napriek tomu, že boli vyžiadané dostatočne vopred. Ak obstarávateľ neposkytol záujemcom neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným dokladom a k sprievodnej dokumentácií, je povinný zaslať túto dokumentáciu do šiestich dní od prijatia žiadosti o účasť, ak bola vyžiadaná dostatočne vopred.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ak obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré sú podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Ponuku môže predložiť len ten uchádzač, ktorý si vyžiadal od obstarávateľa súťažné podklady, a ktorému ich aj poskytol. Pri stanovení podmienok účasti ich obstarávateľ posúdi v súlade s určenými kritériami a pravidlami. Následne obstarávateľ vyhodnotí ponuky tých uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti.

K § 81

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Súťažné podklady môže získať len taký záujemca, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v užšej súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom alebo inak ako elektronickými prostriedkami či faxom.

K § 82

V užšej súťaži obstarávateľ súčasne posiela záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, výzvu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa v postupe v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady tam, kde to prichádza do úvahy, ako aj lehotu na ich vyžiadanie, cenu a podmienky ich úhrady. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady, ak nie sú jej súčasťou, obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 83

Navrhovaným ustanovením je možné lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži určiť dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami iba, ak všetci záujemcovia budú mať rovnaký čas na prípravu a predkladanie svojich ponúk. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, obstarávateľ má zo zákona oprávnenie určiť lehotu, ktorá však nemôže byť kratšia ako 24 dní a v žiadnom prípade nie kratšia ako desať dní.

Zároveň sa stanovujú podmienky, keď je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ak obstarávateľ umožnil priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom, môže lehotu na predkladanie ponúk skrátiť o päť dní, v žiadnom prípade však nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podobne, ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcom súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa vybraní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky. Uvedené predĺženie sa nevzťahuje na lehotu, ktorá bola stanovená dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami.

K § 84 až 86

Navrhované ustanovenie ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením. Túto lehotu a podmienky účasti, ak ich obstarávateľ určil, uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúcim dňom po dni odoslania oznámení a končí sa uplynutím posledného dňa danej lehoty.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom, alebo inak.

Obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Výzvu posiela záujemcom poštou alebo elektronickými prostriedkami. Zároveň navrhované ustanovenie upravuje obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť súťažné podklady alebo odkazovať na priamy elektronický prístup k nim. Ak nie sú súťažné podklady súčasťou výzvy, obstarávateľ ich musí bezodkladne po vyžiadaní poskytnúť záujemcovi. Lehotu na predkladanie ponúk môže určiť dohodou s vybratými záujemcami len vtedy, ak všetci budú mať rovnaký čas na prípravu a predloženie ponúk. V prípade, ak nemožno určiť túto lehotu dohodou, obstarávateľ určí lehotu na predkladanie ponúk v súlade s minimálnymi lehotami ustanovenými zákonom.

Dĺžka tejto lehoty stanovená obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú postupy obstarávateľa pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak obstarávateľ môže určiť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré majú byť prerokované.

Kritériá na zníženie počtu záujemcov môžu vychádzať z objektívnej potreby obstarávateľa znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Túto možnosť musí obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutých v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž, pokiaľ je dostatok vhodných uchádzačov. Obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní.

K § 87 a 88

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi vo verejnej súťaži, počas ním stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli stanovené vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.

Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.

Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť postup rokovacieho konania bez zverejnenia sú aj autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým napríklad pri autorských právach je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť, môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia napríklad na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie s výnimkou explicitne vylúčených prípadov. Na rozdiel od postupov zadávania zákazky, platných pre verejného obstarávateľa, právna úprava nevyníma z povinnosti obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti len situáciu, ktorá napĺňa znaky mimoriadnej situácie, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľ nie je povinný oznamovať úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti vo všeobecnosti, čo je plne odôvodnené jeho špecifickým právnym postavením a jeho podnikateľským zameraním. Súčasne je ustanovený aj najneskorší termín zaslania takéhoto oznámenia, a to 14 dní pred uzavretím zmluvy. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať na internetovej stránke s cieľom zabezpečiť transparentnosť použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Následne z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica.

K § 89

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody, na uzavretie ktorej je možné aplikovať postup verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 90

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri podlimitných zákazkách t. j. ak ide o zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími ako sú finančné limity ustanovené pre nadlimitné zákazky, postupuje obdobne ako pri zadávaní nadlimitných zákaziek s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku EÚ, povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii. Vylúčené sú činnosti prevádzkovania letísk, prístavov a ich terminálových zariadení.

K § 91

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre podlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia používané ako výzva na súťaž posielajú úradu na zverejnenie vo vestníku.

Verejní obstarávatelia sú povinní zaslať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie, ak chcú zadávať podlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu alebo vytvoriť dynamický nákupný systém, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Obstarávatelia, ktorí chcú zadávať podlimitnú zákazku, sú povinní zaslať na uverejnenie oznámenie, ktoré sa používa ako výzva na súťaž, t. j. oznámenie o existencii kvalifikačného systému, resp. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania.

Ak sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia rozhodnú vytvoriť dynamický nákupný systém, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému, sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacím konaním so zverejnením aj bez zverejnenia, ako aj súťažným dialógom (verejný obstarávateľ) a pri uzatvorení rámcovej dohody.

Pri uplatnení dynamického nákupného systému verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie však môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ spojiť za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do 14 dní po skončení každého štvrťroku.

Pri podlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledku verejného obstarávania vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku podlimitnej zákazky je 14 dní.

Ak ide o rámcovú dohodu verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona vyplýva povinnosť zasielať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody.

Súčasne sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje uverejňovať prostredníctvom oznámenia o výsledku verejného obstarávania určité informácie o zadávaní zákaziek vtedy, keď by uverejnenie týchto informácií škodilo oprávneným záujmom právnických osôb alebo fyzických osôb, keď by porušilo pravidlá čestnej hospodárskej súťaže, alebo by bolo inak v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo verejným záujmom.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie oznámení definovaných v tomto zákone aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, kedy môžu byť oznámenia uverejnené v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom svojho profilu uverejňovať. Sú to napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti sa môžu v takomto profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady a technické špecifikácie, dodatočné dokumenty, alebo potrebné informácie.

K § 92

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zaslať oznámenia týkajúce sa podlimitného zadávania zákaziek úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, prostredníctvom pošty, osobne), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ, obstarávateľ.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a vo väzbe na postup zadávania zákazky.

K § 93 a 94

S cieľom zjednodušenia administratívy pri verejnom obstarávaní sa umožňuje v tzv. národnej legislatíve (podlimitné a podprahové zákazky), aby sa splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia preukazovalo čestným vyhlásením, okrem dokladu o oprávnení podnikať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ po vyhodnotení ponúk v informácii o výsledku vyzve uchádzača umiestneného na 1. mieste na predloženie dokladov, ktoré nahradil v predloženej ponuke čestným vyhlásením. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si musí vytvoriť časový priestor v procese zadávania zákazky tak, aby uchádzač mohol predložiť požadované doklady.

K § 95

Ustanovujú sa postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použijú pri zadávaní podlimitných zákaziek na poskytnutie služieb uvedených v prílohe č. 3 zákona (neprioritné služby). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ postupuje pri obstarávaní týchto služieb postupom ustanoveným pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 96

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie zákazky verejnú súťaž, aplikuje postupy týkajúce sa postupov pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejnou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené. Podstatnou odlišnosťou je dĺžka lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je pri zadávaní podlimitných zákaziek ustanovená odlišne a je minimálne 36 dní odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zaslaného úradu. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Navrhovaným ustanovením sa pri zadávaní podlimitných zákaziek užšou súťažou upravujú niektoré postupové kroky odlišne, ako pri nadlimitných postupoch pre užšiu súťaž, Lehota na predkladanie žiadostí o účasť je minimálne 22 dní. Ak zákazku zadáva verejný obstarávateľ, lehota na predkladanie ponúk, ktorá je minimálne 22 dní. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Obstarávateľ aplikuje pre užšiu súťaž všetky kroky zadefinované pre nadlimitné zákazky zadávané užšou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené.

K § 97

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú pravidlá koncesie na stavebné práce pre verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ aplikuje postup, ktorý je ustanovený v tretej hlave druhej časti zákona, pri uzatváraní koncesnej zmluvy, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 12 000 000 Sk bez DPH a súčasne nižšia ako finančný limit pre nadlimitné stavebné práce.

Stanovujú sa pravidlá, týkajúce sa stanovenia predpokladanej hodnoty koncesnej zmluvy na stavebné práce a taktiež pravidlá uverejňovania oznámení pre koncesiu. Verejný obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie žiadosti o koncesiu, ktorá nesmie byť kratšia ako 52 dní odo dňa odoslania oznámenia o koncesii do vestníka.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú pravidlá pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. Koncesionár, ktorý je verejným obstarávateľom, postupuje pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu, ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami sa riadi osobitnými pravidlami definovanými v tomto ustanovení.

Koncesionár, ktorý nie je verejným obstarávateľom, má napríklad povinnosť dodržať pravidlá pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky, pravidlá uverejňovania oznámení, určenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj stanovenie lehoty na predkladanie ponúk. Nemusí však uverejňovať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 99

V navrhovanom ustanovení sa ustanovujú všeobecné postupy pri zadávaní podprahových zákaziek tak, aby boli dodržané princípy zadávania zákaziek, ale súčasne aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet zákazky.

Tieto postupy sa týkajú stanovenia predpokladanej hodnoty predmetu zákazky, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, ako aj ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu zákazky. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu zákazky, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor na vysvetľovanie ponúk. Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj komunikáciu medzi komisiou, verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom, na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu, a ostatným oznámi, že neuspeli.

Navrhovaným ustanovením sa určuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zverejniť výzvu a po dni zverejnenia môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyzvať na predkladanie ponúk vybraných uchádzačov. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať verejného obstarávateľa a obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných na vypracovanie ponuky.

Ak obstarávateľ z vybraných odvetví vedie kvalifikačný systém, na predloženie ponuky vyzve záujemcov, ktorí sa kvalifikovali v jeho systéme.

Navrhovaná právna úprava poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť, aby účasť v postupe zadávania zákazky obmedzil výlučne na uchádzačov, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, vyhlásia, že na plnení zmluvy, ktorá sa uzavrie ako výsledok procesu zadávania zákazky, budú pracovať občania so zdravotným postihnutím. Ustanovenie tak umožňuje verejnému obstarávateľovi napríklad splniť si povinnosť náhradného plnenia, ktorým zabezpečuje plnenie povinnosti zamestnávania povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikácia tohto ustanovenia sa nepovažuje za porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

K § 100

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi použiť osobitný postup pri zadávaní podprahových zákaziek, ak je splnená aspoň jedna z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 101

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania podprahových zákaziek a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy. Súčasne sa v lehote do 14 dní od uzavretia zmluvy ustanovuje povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poslať úradu informáciu o uzavretí zmluvy, pričom sa ustanovuje aj minimálny obsah tejto informácie. Pri použití osobitného postupu je súčasťou informácie aj odôvodnenie splnenia podmienky rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 102

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú, avšak len pre verejného obstarávateľa, určité všeobecné povinnosti v súvislosti so zadávaním zákaziek s nízkymi hodnotami, ktorých predpokladaná hodnota tovarov a služieb nie je vyššia, alebo sa rovná 1 000 000 Sk bez DPH v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy a zmluva sa uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden rok a pri stavebných prácach 4 000 000 Sk bez DPH počas trvania zmluvy. Výber dodávateľa verejný obstarávateľ môže uskutočňovať na základe prieskumu trhu, napríklad použitím aktuálnych katalógov, prostredníctvom elektronických zariadení. Náklady vynaložené na získanie zákazky musia byť primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Odporúča sa, aby verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek nízkych hodnôt v čo najväčšej miere využíval moderné techniky elektronického obstarávania, ako elektronické tržnice, elektronické katalógy, ako aj elektronické platobné karty.

Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje zákon.

V ustanovení sa deklaruje, že verejný obstarávateľ činnosti pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy.

K § 103 až 108

Pojem súťaž návrhov definuje osobitný postup pri zadávaní zákazky, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi - verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od určitých finančných limitov stanovených v týchto ustanoveniach. Tieto limity sa môžu meniť nariadením Komisie. O takejto zmene finančných limitov bude úrad včas informovať obstarávateľskú obec.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže, to znamená, že nebolo by vhodné, ak by existovalo napríklad sedem záujemcov, ktorí sú schopní vypracovať návrh rozsiahlejšieho projektu, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ požaduje a on obmedzí počet na päť.

Osobitne sa upravuje, že pri súťaži návrhov nie je možné vyžadovať zábezpeku. Taktiež sa zákonom osobitne upravuje obsah súťažných podmienok, podľa ktorých sa uskutočňuje súťaž návrhov.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov uvedie, že ide o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. Ak je viac víťazov, na rokovanie vyzve všetkých.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Takisto sa splnomocňuje úrad na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa vymedzí obsah oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a o výsledku súťaže návrhov.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 109 až 111

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) prijatej Svetovou obchodnou organizáciou, Európskej dohody o pridružení uzavretej medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode.

Na zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 112

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti úradu nie je totožný s činnosťou vykonávanou verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami, sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Úrad pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s Európskou komisiou a plní informačné povinnosti voči nej, ktoré sú v pôsobnosti tohto zákona. Medzi ďalšie činnosti úradu patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 113

Na naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania sa navrhovaným ustanovením upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú verejným obstarávateľom a obstarávateľom napomáhať pri aplikácii zákona.

Na zabezpečenie aktuálnych informácií verejným obstarávateľom a obstarávateľom a pre skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vo vestníku uverejňujú okrem oznámení napríklad aj zoznam podnikateľov, zoznam odborne spôsobilých osôb a potrebné informácie týkajúce sa odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie, prepočty finančných limitov a ďalšie informácie podľa rozhodnutia úradu.

K § 114

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii. Jednou z povinností je vypracovávanie a predkladanie štatistických výkazov o zmluvách uzatvorených verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi za predchádzajúci rok podľa požiadaviek Európskej komisie. Medzi ďalšie povinnosti patrí oznamovanie zmien v zozname verejných obstarávateľov a obstarávateľov alebo znenie platných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.

Ustanovením sa upravuje aj obsah štatistického výkazu osobitne pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

K § 115

Ak Európska komisia zistí, že došlo k porušeniu práva ES, oznámi Slovenskej republike, verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi dôvody vedúce k tomuto záveru a požiada o nápravu.

V navrhovanom ustanovení sú definované povinnosti úradu voči Európskej komisii a lehoty, v ktorých je úrad povinný oznámiť Európskej komisii informáciu o náprave porušenia, resp. vysvetlenie prečo k náprave nedošlo.

K § 116 až 127

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti slúži na účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená pre fyzické osoby.

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí mať odborne spôsobilú osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. Vtedy musí mať verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb. Odborne spôsobilá osoba svoje oprávnenie na vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní preukazuje preukazom o odbornej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov zákaziek (tovary, služby, stavebné práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu zákazky. Napríklad pri spracovaní súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktorými sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je podmienkou zaradenia žiadateľa na vykonanie skúšky.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, alebo iným verejne prístupným spôsobom (napr. zverejnením na internetovej stránke úradu alebo vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania žiadateľa na skúšku je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Žiadateľ sa úspešným vykonaním skúšky (vyhovel z písomnej aj ústnej časti skúšky) a prevzatím potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky bezprostredne po jej ukončení, stáva odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie.

Úspešným vykonaním skúšky, požiadaním o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb a zaplatením správneho poplatku sú splnené všetky podmienky pre zapísanie odborne spôsobilej osoby do zoznamu a pre vydanie preukazu odbornej spôsobilosti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu, do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný vo vestníku a na internetovej stránke úradu s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania.

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje nielen podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ale taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a na požiadanie úradu predkladať informácie o činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu, ktorá sa zverejňuje aj vo vestníku na preškolení z právnych predpisov o verejnom obstarávaní. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré po obdržaní potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky ešte nepožiadali o zápis do zoznamu odborne spôsobilých osôb. Úrad môže nariadiť aj preskúšanie odborne spôsobilých osôb.

K § 128 až 134

Zákon umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona a týkajúcich sa osobného postavenia tým, že podnikateľ predloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania potvrdenie úradu o tom, že je zapísaný v zozname podnikateľov, a tak splní požadované podmienky, čím sa vytvárajú predpoklady pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov, ktoré musí uchádzač alebo záujemca predložiť. V priemere ide o sedem až dvanásť dokladov, v závislosti od počtu členov štatutárneho orgánu, počtu zdravotných poisťovní, v ktorých má poistených zamestnancov.

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na uzavieranie zmlúv na dodanie predmetu zákazky si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, určujú sa lehoty, v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť. Lehoty na vykonanie zápisu a vydanie potvrdenia stanovené zákonom pri neúplnej žiadosti začínajú plynúť až odo dňa, keď žiadosť bola doplnená o chýbajúce doklady a stala sa úplnou.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov.

Ďalej sa ustanovením určujú údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov.

Vedenie zoznamu podnikateľov je pracnou činnosťou z dôvodu jednoročnej platnosti zápisu, ale aj kontroly dokladov, ktoré majú zákonom stanovené lehoty platnosti. V roku 2004 bolo úradom vydaných viac ako 3500 potvrdení a na základe žiadostí podnikateľov viac ako 50 duplikátov potvrdení o zapísaní do zoznamu, pričom bolo odoslaných viac ako 1100 výziev na doplnenie žiadostí o zapísanie do zoznamu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa ustanovením navrhuje, aby bolo konanie vo veciach vedenia zoznamu podnikateľov upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Na zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne, je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov. Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení.

K § 135

Navrhované ustanovenia vychádzajú zo smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch, pri tzv. revíznych postupoch.

V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút „žiadosti o nápravu“ a „dohľad nad verejným obstarávaním“.

Vybavovanie žiadostí o nápravu je osobitným postupom prebiehajúcim mimo pôsobnosti úradu, je to vykonanie nápravy porušenia zákona priamo verejným obstarávateľom a obstarávateľom, bez zasahovania úradu.

Dohľad nad verejným obstarávaním, vykonávaný samotným úradom, zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu postupu zadávania zákaziek, ukladanie pokút a vykonávanie iných činností podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona.

K § 136

Inštitút žiadosti o nápravu je osobitnou formou „zmierovacieho konania“ medzi uchádzačom alebo záujemcom a verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pričom možnosť vykonania nápravy je na samotnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, alebo na osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Dôvodom je snaha dať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vykonať rýchlu nápravu, napríklad svojho protiprávneho postupu, na ktorý je v rámci žiadosti o nápravu upozornený.

Navrhované ustanovenie určuje skutočnosti, proti ktorým žiadateľ, čiže uchádzač alebo záujemca alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, môže podať žiadosť o nápravu.

Ustanovenie umožňuje žiadateľom domáhať sa nápravy aj pri iných skutočnostiach, ktoré nie sú priamo uvedené v tomto ustanovení, čím je poskytnutá maximálna možnosť domáhania sa nápravy. Ďalej sú upravené náležitosti žiadosti o nápravu.

Zároveň sú určené hmotnoprávne lehoty na doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi a osobe podľa § 6 ods. 3 zákona. Lehoty sú sedemdňové, okrem žiadosti o nápravu proti inému úkonu verejného obstarávateľa/obstarávateľa/osoby podľa § 6 ods. 3 zákona, ktoré možno podať kedykoľvek pred uzavretím zmluvy.

Ak žiadosť o nápravu neobsahuje predpísané náležitosti, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona musí do troch pracovných dní od jej doručenia vyzvať žiadateľa, aby nedostatky odstránil. Zákon jasne stanovuje, že ide o hmotnoprávnu lehotu, teda doplnená žiadosť o nápravu musí byť tretí pracovný deň od prevzatia výzvy na doplnenie doručená verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Navrhované ustanovenie presnejšie špecifikuje dôvody zamietnutia žiadosti o nápravu. Ak je splnený niektorý z dôvodov v tomto ustanovení, verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona žiadosť o nápravu zamietne.

K § 137

V návrhu ustanovenia je zavedená legislatívna skratka – kontrolovaný – pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa a pre osobu podľa § 6 ods. 3 zákona, u ktorej môže úrad vykonať dohľad nad verejným obstarávaním. Pod tento pojem spadá tak verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba iná ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na predmet zákazky. V uvedenej definícii je teda zahrnutá aj osoba, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní len v konkrétnom prípade na základe pridelenia verejných prostriedkov so stanoveným finančným limitom.

Ustanovenie ďalej uvádza štyri zložky dohľadu vykonávaného úradom.

Navrhovaná právna úprava výslovne deklaruje právny nárok uchádzača, záujemcu alebo iných osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 6 ods. 3 (kontrolovaný), domáhať sa na súde práva na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním alebo opomenutím kontrolovaného, ktorým porušil tento zákon.

K § 138

Podanie žiadosti o nápravu je obligatórnou podmienkou na podanie námietok na úrad. Novým inštitútom je zavedenie kaucie, ako podmienky na začatie konania o námietkach. Ide o reakciu na veľmi časté neopodstatnené podávanie námietok aj v prípadoch, keď bol postup verejného obstarávateľa/obstarávateľa zjavne v súlade so zákonom a uchádzačom alebo záujemcom slúžil len ako prostriedok na šikanovanie verejného obstarávateľa/obstarávateľa a predlžovanie procesu verejného obstarávania bez toho, aby samotní uchádzači alebo záujemcovia verili v úspech konania o námietkach. Očakávaným efektom zaplatenia predbežnej kaucie ako predpokladu konania o námietkach navrhovateľov by mala byť aj ich väčšia pozornosť pri vypracovávaní námietok, kompletizácií ich príloh a sledovaní zákonných lehôt, čím príde k zvýšeniu kvalifikovaných podaní.

V ustanovení je definovaný subjekt, ktorý sa podaním námietok domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Definícia navrhovateľa je dostatočne široká, aby sprístupnila tento inštitút všetkým dotknutým subjektom – uchádzačom/záujemcom, a to aj potenciálnym. Okruh skutočností, voči ktorým možno podať námietky, je totožný s okruhom skutočností, voči ktorým možno podať žiadosť o nápravu, ktorá musí vždy predchádzať podaniu námietok.

Ďalej je upravený okruh účastníkov konania, ako aj okamih začatia konania o námietkach.

Procesnoprávna lehota na podanie námietok (§ 138 ods. 5 zákona) je sedem dní od doručenia oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo od uplynutia lehoty na doručenie oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný včas nevybavil žiadosť o nápravu.

Ustanovením sa definujú formálne náležitosti, ktoré musia obsahovať námietky podané úradu, ako aj kontrolovanému. Námietky doručované kontrolovanému nemusia obsahovať náležitosti podľa odseku 6 písm. g) a i) zákona, keď žiadosť o nápravu mal vybaviť samotný kontrolovaný. Kontrolovaný je po doručení námietok povinný doručiť úradu do dvoch pracovných dní vyjadrenie k námietkam, s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu, pričom vynucovanie tejto povinnosti je zabezpečované vydávaním rozhodnutia o prerušení konania.

Úrad je oprávnený prerušiť konanie o námietkach nielen z dôvodu nedoručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnej dokumentácie, ale aj z dôvodu získania odborného stanoviska. Námietky sa čoraz častejšie týkajú špecifických predmetov zákazky, keď je pre meritórne rozhodnutie podstatné zodpovedanie otázok, priamo nesúvisiacich so zákonom o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu si musí úrad v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci zadovážiť odborné stanovisko inštitúcií alebo špecialistov na daný predmet zákazky. Nájdenie vhodného odborníka na vypracovanie tohto stanoviska, správne naformulovanie otázok a samotné vypracovanie odborného stanoviska zaberie spravidla dlhší čas. Prerušenie konania v niektorých obzvlášť zložitých prípadoch môže oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, no táto nevýhoda je vyvážená lepšou možnosťou úradu zistiť skutkový stav veci, čo je v záujme tak navrhovateľa, ako aj kontrolovaného, a v neposlednom rade aj v prospech náležitého priebehu procesu zadávania zákazky.

Podanie námietok má odkladný účinok na plynutie lehôt v konkrétnom postupe zadávania zákazky, teda tieto lehoty neplynú. Výnimkou sú námietky proti inému úkonu, kde je ale možné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa pozastaví konanie kontrolovaného. Aj pri námietkach podľa odseku 1 písm. a) až f) zákona môže kontrolovaný v určitých prípadoch konať, a to vtedy, ak úrad rozhodnutím odňal ich odkladný účinok, pretože negatívne dôsledky odkladného účinku ohrozujú verejný záujem, alebo iné oprávnené záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb.

Zároveň sa ustanovuje výška kaucie a podmienky jej vrátenia a prepadnutia.

K § 139

Navrhované ustanovenie taxatívne určuje dôvody zastavenia konania o námietkach, ktoré sa týkajú objektívnej nemožnosti konať o podaných námietkach, neúčelnosti rozhodovania, ako aj sankcie pre nesplnenie všetkých podmienok nevyhnutných na konanie o námietkach. Úrad môže konanie o námietkach zastaviť aj vtedy, ak sa kontrolovaný rozhodol zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Ďalším dôvodom na vydanie rozhodnutia o zastavení konania o námietkach je nesplnenie povinnosti doručenia námietok úradu a súčasne aj kontrolovanému. Toto ustanovenie poskytuje právnu ochranu kontrolovanému, ktorý sa nedokáže brániť námietkam, o ktorých nevie a nemôže tak ani splniť povinnosť doručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam.

Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú možnosti konania úradu pri rozhodovaní o námietkach. Úrad napríklad nariadi zrušenie diskriminačných technických, ekonomických a finančných požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa, uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo v inom doklade týkajúcom sa verejného obstarávania.

Ak úrad v konaní o námietkach zistí porušenie zákona, na ktoré poukazoval navrhovateľ v podaných námietkach, námietkam podľa tohto ustanovenia vyhovie a vo výroku rozhodnutia ho uvedie.

Ustanovením sa upravuje vydanie rozhodnutia o zamietnutí námietok, dĺžka lehôt na vydanie rozhodnutia, ako aj okruh adresátov rozhodnutia.

K § 140 a 141

Konanie o námietkach je možné pri zadávaní podlimitných a nadlimitných zákaziek. Námietky nemožno podať pri zadávaní podprahových zákaziek a zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami. Táto úprava vychádza z praxe väčšiny európskych krajín v rámci Európskej únie a z potreby venovať sa prostredníctvom inštitútu námietok najmä zákazkám s vyššími hodnotami. Je to aj v súlade s koncepciou zjednodušenia zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami a zadávania podprahových zákaziek.

Kvôli nemožnosti spätného preskúmavania regulárnosti priebehu elektronickej aukcie a zjednania akejkoľvek dodatočnej nápravy nebude možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. Tým nie je dotknutá možnosť podávania námietok proti ďalším skutočnostiam v postupe kontrolovaného, ktoré predchádzali samotnej elektronickej aukcii (napr. námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, alebo proti vylúčeniu).

Ustanovenie explicitne uvádza, že proti rozhodnutiu úradu o námietkach nie je možné podať žiadny riadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie však podlieha preskúmaniu príslušným súdom za predpokladu, že oprávnený subjekt podá žalobu na tomto súde do desiatich dní od jeho právoplatnosti, t. j. od jeho doručenia. V zmysle pripravovanej koncepcie optimalizácie správneho súdnictva Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je súdom príslušným na preskúmanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v prvom stupni krajský súd. V druhom stupni o týchto žalobách rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ustanovenie určuje nadobúdanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí o námietkach, ako aj rozhodovanie o námietkach v komisiách, a takisto aj povinnosť uskutočniť ústne pojednávanie pri nadlimitných zákazkách.

V ustanovení sa upravuje aj povinnosť mlčanlivosti osôb, ktoré rozhodujú v konaní o námietkach a súčasne sa stanovuje, sprístupnenie ktorých informácií nemožno považovať za porušenie tejto povinnosti. Účelom právnej úpravy je zamedziť rozširovaniu informácií, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania o námietkach, alebo ktoré možno považovať za dôverné, najmä ak by ich zverejnenie mohlo privodiť príslušnému subjektu ujmu.

K § 142 a 143

Keďže v konaní o námietkach je vylúčená pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon obsahuje aj ustanovenia o doručovaní v konaní o námietkach.

K § 144

Povaha lehôt na podanie námietok je procesnoprávna, na rozdiel od hmotnoprávnej povahy lehôt v konaní o žiadosti o nápravu, ktoré musí prebiehať rýchlejšie, keďže verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pri podaní žiadosti o nápravu lehoty naďalej plynú.

K § 145

Ustanovenie presnejšie špecifikuje podobu odôvodnenia rozhodnutia o námietkach, čo je v záujme väčšej transparentnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutí o námietkach.

Úradu je v rozhodnutiach o námietkach uložená povinnosť uviesť v poučení aj zmienku o možnosti ich preskúmania príslušným súdom, čo je v súlade so špecifickým charakterom rozhodnutí o námietkach a skutočnosťou, že rozhodnutie o námietkach nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom. Ustanovenie reaguje aj na zmenu správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný v poučení uviesť aj údaj o tom, či je jeho rozhodnutie preskúmateľné súdom.

K § 146

Navrhovaným znením ustanovenia sa upravuje spôsob kontroly a termín začatia kontroly. Na výkon kontroly po uzavretí zmluvy sa použijú ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe, okrem kontrolnej činnosti zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť plnenia úloh.

K § 147

Ustanovenia určujú povinnosti iných kontrolných orgánov, aby popri svojej činnosti vykonávali kontrolu postupu zadávania podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami podľa tohto zákona. Týmto nie sú dotknuté oprávnenia úradu a iných kontrolných orgánov.

Pri výkone kontroly postupu zadávania zákaziek sú kontrolné orgány povinné spolupracovať s úradom.

K § 148

Ustanovením sa dáva možnosť úradu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorej uzavretie vyplynulo z procesu zadávania zákazky, ak sa zistí, že počas postupu zadávania zákazky bol porušený tento zákon.

K § 149

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá pokutu, teda kedy musí uložiť pokutu.

Úrad rozhoduje o uložení pokuty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 150

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi a povinnosť jeho transponovania do právneho poriadku Slovenskej republiky ukladajú smernice 89/556/EEC a 92/13/EEC. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov používaných pri zadávaní zákaziek obstarávateľmi uvedenými v § 7 so smernicami ES a so zákonom o verejnom obstarávaní vykonáva na ich žiadosť nezávislá akreditovaná osoba v súlade s Európskou normou EN 45503.

Ustanovenie definuje podmienky posudzovania súladu akreditovanou osobou a zároveň dáva možnosť obstarávateľovi, ktorému bola atestácia udelená, aby v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní uvádzal, že je držiteľom osvedčenia o atestácii.

Na akreditáciu atestátorov a atestačných osôb, osvedčujúcich súlad postupov používaných pri zadávaní zákaziek s týmto zákonom a s právom Európskych spoločenstiev, je v súčasnej dobe oprávnená Slovenská národná akreditačná služba.

K § 151

Navrhované ustanovenie upravuje postup v zmierovacom konaní, o ktoré môže požiadať dotknutá osoba príslušný orgán Európskych spoločenstiev a zároveň upravuje aj povinnosti obstarávateľa v zmierovacom konaní.

K § 152

V súlade so smernicou 2004/17/ES právna úprava umožňuje, aby sa postupy zadávania zákazky neuplatňovali vo vzťahu k obstarávateľom vykonávajúcim činnosť, ktorá je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

O tejto skutočnosti rozhoduje Komisia postupom upraveným v článku 30 uvedenej smernice buď na základe podnetu príslušného orgánu Slovenskej republiky, alebo z vlastnej iniciatívy v trojmesačnej lehote. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak to odôvodňujú okolnosti, napríklad ak informácie v žiadosti sú neúplné, nepresné, alebo ak došlo k ich podstatným zmenám. Vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia Komisiou len o jeden mesiac, a to ak príslušný vnútroštátny orgán preukáže postupom ustanoveným v smernici, že konkrétna činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

Obstarávateľ nie je povinný uplatňovať pravidlá a postupy podľa tohto zákona odo dňa, ktorým nadobudne účinnosť rozhodnutie komisie, na základe ktorého sa konkrétna činnosť vyníma spod pôsobnosti uvedenej smernice, alebo márnym uplynutím lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia.

K § 153

Správne konanie sa aplikuje pri konaniach úradu týkajúcich sa zápisu a vyčiarknutia osôb zo zoznamov, ktoré vedie úrad t.j. zoznam odborne spôsobilých osôb a zoznam podnikateľov a na ukladanie pokút.

K § 154

Splnomocňovacím ustanovením je úrad poverený na vydanie vykonávacích predpisov na úpravu obsahov oznámení používaných pri zadávaní nadlimitných zákaziek, o obsahu oznámení používaných pri súťaži návrhov, obsahu a vzorov oznámení používaných pri zadávaní podlimitných zákaziek, obsahu a vzoru informácie o plnení zmluvy, vzoru informácie o uzavretí zmluvy, podrobnosti o druhoch súťaži návrhov, o obsahu súťažných podmienok a činnosti poroty.

K § 155

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri zadávaní zákaziek, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie. Pri uzavretí rámcových zmlúv podľa doterajších predpisov môže obstarávateľ použiť rokovacie konanie bez zverejnenia najneskôr do konca roka 2007.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie nadobudnutá podľa doterajších predpisov nie je navrhovaným zákonom dotknutá. V súlade s princípom zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky možno uviesť, že žiadateľ, ktorý požiadal o zaradenie do odbornej prípravy alebo o vykonanie skúšky za účinnosti doterajších predpisov, túto prípravu a skúšku vykoná podľa predpisov účinných v čase podania takejto žiadosti.

Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa navrhovaným zákonom nemení a bude sa posudzovať podľa doterajších predpisov.

K § 156

Preberajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7 k zákonu.

K § 157

Navrhované ustanovenie obsahuje zoznam zrušeného právneho predpisu a zrušených častí právnych predpisov.

K § 158

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. januárom 2006.

K prílohám č. 1 až 3

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70) a CPV, podľa ktorej sa zatrieďujú stavebné práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC. Príloha č. 2 obsahuje zoznam služieb – prioritné služby, pri zadávaní ktorých sa uplatňujú pravidlá a postupy zadávania zákazky podľa tohto zákona a príloha č. 3 obsahuje zoznam služieb – neprioritné služby, pri ktorých sú pravidlá a postupy upravené zjednodušene, vzhľadom na ich charakter.

K prílohe č. 4

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 5

V súlade so smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania sa v navrhovanej prílohe definujú technické požiadavky na stavebné práce, tovary a služby. Zároveň sa definujú ďalšie pojmy ako napr. norma, európska norma, slovenská technická norma.

K prílohe č. 6

Navrhovaná príloha obsahuje vzor vyhlásenia obstarávateľa, ktorý získal osvedčenie o atestácii.

K prílohe č. 7

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam prebraných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Bratislava 28. september 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Béla Angyal v. r.

predseda Úradu pre verejné obstarávanie

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

Čl. I

K § 1 Ustanovením sa vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona.

K § 2V záujme vyhľadávania a odstránenia nelegálnej práce sa v navrhovanom ustanovení § 2 vymedzuje pojem nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie.

Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.

Nelegálne zamestnávanie cudzinca je, keď zamestnávatelia využívajú prácu cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie (tam, kde sa vyžaduje), s výnimkou zamestnávania tých cudzincov, o ktorých medzinárodná zmluva ustanovuje inak.

Navrhuje sa ustanoviť ako jednu z foriem nelegálneho zamestnávania aj sprostredkovanie zamestnania právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 3Ustanovuje sa zákaz vykonávania nelegálnej práce a zákaz nelegálneho zamestnávania.

K § 4V záujme odstránenia nelegálneho poskytovania prác osobami, ktoré svoju nelegálnu činnosť propagujú prostredníctvom novín, časopisov a iných médií, navrhuje sa prevádzkovateľovi informačných prostriedkov ustanoviť povinnosť, na požiadanie a bezplatne oznámiť kontrolnému orgánu meno a adresu alebo názov a sídlo objednávateľa takejto ponuky práce.

K § 5Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto kontrolné orgány a orgány vykonávajúce kontrolu podľa osobitných predpisov (napr. Sociálna poisťovňa) pri vykonávaní kontroly sú povinné spolupracovať a poskytovať si potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.

Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu sa tiež ukladá povinnosť kontrolnému orgánu predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.

K § 6

Ak pri výkone kontroly zistí príslušný orgán porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je oprávnený kontrolovanej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom za nelegálne zamestnávanie uložiť pokutu podľa osobitného predpisu až do výšky 1 000 000 Sk.

K § 7V návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa navrhuje ustanoviť, že priestupku sa dopustí ten, kto nelegálne vykonáva prácu.

Navrhovanou úpravou sa umožní postih pokutou až do výšky 10 000 Sk. Ustanovuje sa, že priestupky bude prejednávať Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konanie o priestupkoch sa bude vzťahovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Do ustanovenia upravujúceho zákaz poskytovania štátnej pomoci sa navrhuje generálne upraviť tento zákaz aj v prípade, že podnikateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, ktorým je navrhovaný zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to po dobu piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly.

K čl. III

K bodu 1

V zákone č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov sa navrhuje rozšíriť kompetencie orgánov inšpekcie práce o právo vykonávať dozor nad dodržiavaním ustanovení o zákaze nelegálneho zamestnávania.

Potieranie nelegálneho zamestnávania patrí medzi priority príslušných orgánov pôsobiacich v danej oblasti, vrátane orgánov inšpekcie práce. Efektivitu kontrolnej činnosti ovplyvňuje súčasná platná úprava, v ktorej nie sú jednoznačne zakotvené kompetencie orgánov inšpekcie práce. Tieto orgány vykonávajú kontrolu nelegálneho zamestnávania iba ako súčasť kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Za účelom vymedzenia kompetencií orgánov inšpekcie práce v predmetnej činnosti sa navrhuje doplniť ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 95/2000 Z. z. aj o dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Na základe takto doplneného ustanovenia budú mať inšpektoráty práce právnu oporu pre výkon kontrolných činností aj nad dodržiavaním týchto nových zákazov.

K bodu 2

Požiadavky racionalizácie organizačných štruktúr a činnosti orgánov štátnej správy sa týkajú aj orgánov inšpekcie práce. Poznatky z fungovania týchto orgánov potvrdzujú potrebu zníženia nadbytočnej administratívy. Z pohľadu celkovej filozofie inšpekcie práce, najmä v súvislosti s prevzatím kompetencií v oblasti pracovnoprávnych vzťahov a v oblasti kontroly právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa javí aktuálnou požiadavka určitej decentralizácie organizačných štruktúr inšpekcie práce a ich priblíženie problémovým oblastiam a regiónom. Z uvedených dôvodov sa navrhuje presunúť sídlo Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc. Kontakt medzi Národným inšpektorátom práce a ministerstvom bude zabezpečovaný aj prostredníctvom detašovaného pracoviska v Bratislave. Predpokladá sa tiež vytvorenie detašovaného pracoviska v Nitre.

Prenesenie sídla Národného inšpektorátu práce do Košíc umožní tiež užšiu spoluprácu s Technickou univerzitou Košice, ktorá zabezpečuje okrem iného aj úlohy v oblasti výchovy a prípravy odborníkov pre oblasť bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení.

K bodu 3

V § 6 ods.3 sa ustanovuje inšpektorátu práce povinnosť oznamovať Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Úradu pre verejné obstarávanie každý zistený prípad nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V rámci kontrolnej činnosti napr. Sociálna poisťovňa preverí, či bola splnená oznamovacia povinnosť. Oznamovacia povinnosť sa navrhuje rozšíriť aj na útvar Policajného zboru a to vtedy, ak sa kontrolou zistí, že nelegálnu prácu vykonával cudzinec. Ďalej sa ustanovuje povinnosť pre inšpektorát práce, aby vydával potvrdenia o tom, že nebol porušený zákaz nelegálneho zamestnávania na účely poskytnutia štátnej pomoci.

K bodu 4

Terajší výkon inšpekcie práce je viazaný na územnú pôsobnosť príslušného krajského inšpektorátu práce, čo neumožňuje pružné disponovanie s ich kapacitami, napr. pri kontrole nelegálneho zamestnávania v regiónoch s jej vyšším výskytom, pri mimoriadnych kontrolných akciách a pod. Z toho dôvodu rozširuje sa právomoc vykonávať inšpekciu práce u zamestnávateľa mimo územnej pôsobnosti príslušného inšpektorátu práce na základe písomného poverenia generálneho inšpektora práce.

K bodu 5

Zákon o inšpekcii práce ustanovuje, že inšpektor práce je povinný v prípade zistenia nedostatkov vypracovať protokol a tento prerokovať so štatutárnym orgánom alebo ním povereným zamestnancom. Terajšie ustanovenia zákona neriešili prípady, kedy sa považuje protokol za prerokovaný, ak napríklad štatutárny orgán odmietne sa oboznámiť s protokolom, prerokovať ho a pod. Navrhuje sa, aby všetky tieto prípady odmietnutia sa uviedli v protokole.

K bodu 6V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti odhaľovania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania navrhuje sa uložiť povinnosť Policajnému zboru poskytnúť inšpektorovi práce v odôvodnených prípadoch na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce, pokiaľ je inšpektor v ohrození života alebo je ohrozené jeho zdravie pri výkone kontroly, alebo v prípadoch marenia výkonu kontroly.

K bodu 7

Na dosiahnutie odstránenia zistených nedostatkov sa navrhuje v prípadoch marenia výkonu inšpekcie práce pri kontrole nelegálneho zamestnávania zvýšiť poriadkovú pokutu až do výšky 20 000 Sk.

K čl. IV

Ustanovuje sa pre zamestnávateľa nová povinnosť a to viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za účelom prehľadnosti a ľahšieho overovania celkového prípustného rozsahu pracovného času z vykázaných prác jednotlivým zamestnancom v kalendárnom roku.

Keďže povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času zamestnanca tak, ako je ustanovená v § 99 sa vzťahuje len na pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, navrhuje sa ustanoviť túto povinnosť zamestnávateľovi aj pri vykonávaní prác na základe dohody o brigádnickej práci študentov, za účelom sledovania odpracovaného času.

K čl. V

K bodom 1 a 2Ustanovenie, ktoré upravuje podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje rozšíriť o ďalšiu podmienku, že uchádzač alebo záujemca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v piatich rokoch, ktoré predchádzajú účasti vo verejnom obstarávaní. Zároveň sa aktualizuje aj znenie ustanovenia.

K čl. VIK bodom 1 a 2

Nakoľko v Sociálnej poisťovni v registri zamestnávateľov a registri poistencov, v ktorých sa zhromažďujú údaje potrebné na výkon sociálneho poistenia sa neregistrujú údaje o zamestnancoch vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávajúcich mimo pracovného pomeru, navrhuje sa predmetné ustanovenie § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov doplniť aj o túto povinnosť. Registrovaním aj tejto skupiny zamestnancov sa zabezpečí prehľad vykonávania prác na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Kontrolné orgány pri svojej kontrolnej činnosti budú môcť aj prostredníctvom údajov z tohto registra rýchlejšie si overiť, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania.

V § 231 ods.1 písm. b) sa ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti, odhlásiť ich z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od pracovnej zmluvy) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

U zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť prihlásiť ich do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť ich z registra najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Ak ku vzniku poistenia nedošlo (napríklad z dôvodu odstúpenia od dohody) zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do tohto registra. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť zmeny v údajoch taxatívne uvedených v zákone.

Ďalší zamestnávatelia budú pokračovať v obdobnom oznamovaní aktuálnych údajov týkajúcich sa vzniku pracovnoprávneho vzťahu a jeho skončenia.

K bodu 3

V § 231 ods. 3 sa ustanovenie dopĺňa tak, že zamestnávateľ si splní zákonom uloženú povinnosť podľa § 231 ods.1 písm. b) a to pred začatím výkonu činnosti výlučne len faxom, elektronickou poštou alebo aj prostredníctvom krátkej textovej správy, nakoľko oznámenie tejto skutočnosti písomnou zásielkou odoslanou prostredníctvom pošty by bolo nielen zdĺhavé, ale tiež by sa nedalo zistiť, či táto oznamovacia povinnosť bola skutočne splnená pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.

K bodu 4Navrhuje sa ustanoviť, že informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr v lehote troch dní od jej odoslania.

K bodu 5

Ukladá sa tiež povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zaradenie fyzickej osoby do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom prijatia žiadosti o sprostredkovanie zamestnania a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom vydania rozhodnutia.

Zavedením tejto registrácie a evidencie, budú môcť kontrolné orgány pri výkone kontroly bezprostredne a rýchlejšie overiť pravdivosť kontrolovaných údajov o zamestnancovi.

K bodu 6V prechodných ustanoveniach sa upravuje spôsob uplatňovania navrhovanej právnej úpravy v prípadoch, ak fyzická osoba už má založený pracovnoprávny vzťah.

K čl. VII

Navrhuje sa, aby príslušné úrady v zmysle zákona č. 453/2003 Z. z. mali oprávnenie a povinnosť prejednávať priestupky.

K čl. VIII

K bodu 1

Návrhom sa upravuje ustanovenie, ktoré v aplikačnej praxi spôsobovalo problémy. Ustanovuje sa možnosť, aby uchádzač o zamestnanie mohol v limitovanej výške za výkon zárobkovej činnosti a v limitovanom rozsahu z hľadiska časového vykonávať prácu v pracovnom pomere, na základe dohôd o vykonaní práce a na základe iného právneho vzťahu. Zároveň sa definuje spôsob preukazovania tejto skutočnosti.

K bodom 2, 5 až 9

Rozširuje sa rozsah kontrolných oprávnení Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) a definuje sa oprávnenie na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania. Vo väzbe na výsledky kontroly sa rozširuje aj oprávnenie rozhodovať o uložení pokuty za porušenie ustanovení zákona a zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a v prípade ak ide o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, aj útvaru Policajného zboru. Zároveň sa zakladá úradu povinnosť nahlasovať do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia údaje relevantné na odhaľovanie nelegálnej práce.

Úrady budú oprávnené prejednávať priestupky podľa osobitného predpisu, ktoré súvisia s nelegálnou prácou.

Ústrediu sa zakladá povinnosť uhrádzať náklady za zdravotné výkony, t. j. za vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie.

K bodom 3, 4, 10, 11, 12, 18 a 22

V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa zamestnávanie občanov EÚ realizuje podľa rovnakých princípov ako zamestnávanie občanov Slovenskej republiky s výnimkou toho, že podľa komunitárneho práva – nariadenia Rady (EHS) č. 311/76 o zostavovaní štatistík zahraničných pracovníkov je Slovenská republika, ako aj ostatné členské štáty povinná sledovať pohyb za prácou v rámci spoločenstva. Z toho dôvodu sa zavádza nová evidencia na príslušných úrovniach a upresňujú sa aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie informácie o štátnej príslušnosti a o ukončenom vzdelaní uchádzača o zamestnanie.

K bodu 13

Navrhuje sa, aby kontrolu dodržiavania liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a kontrolu postupu pri posudzovaní spôsobilosti na prácu uchádzača o zamestnanie vykonával posudkový lekár úradu v spolupráci s ošetrujúcim lekárom. Posudkový lekár je oprávnený na účely posudkovej činnosti podľa osobitného predpisu nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie. Umožňuje sa, aby oprávnení zamestnanci (úradov) vykonávali kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzačov o zamestnanie, ktorí nie sú poistencami nemocenského poistenia, v domácnosti, alebo aj na inom mieste, a to so súhlasom uchádzača o zamestnanie.

K bodu 14

Konkretizuje sa, že za zdravotný výkon, vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti uchádzača o zamestnanie, ktorý nie je zúčastnený na nemocenskom poistení, bude uhrádzať náklady ústredie.

K bodu 15 Rozširuje sa okruh cudzincov, u ktorých pri vstupe na trh práce nie je potrebné povolenie na zamestnanie od úradu.

K bodom 16 a 17 Rozširuje sa povinnosť zamestnávateľa, nad rámec doteraz definovanej povinnosti spočívajúcej v nahlasovaní cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnávanie cudzinca, aj o povinnosť informovať úrad o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov. Zakladá sa aj povinnosť zamestnávateľa informovať úrad, ak cudzinec nenastúpi do zamestnania alebo skončí zamestnanie v lehote, ktorá nie je v súlade s vydaným povolením na zamestnanie.

K bodu 19

Navrhuje sa, aby úrad neukladal uchádzačom o zamestnanie počas dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy sú povinní dodržiavať liečebný režim, povinnosti zúčastňovať sa kontaktov a aktivít organizovaných úradom. Obdobne sa postupuje v prípade uchádzačiek o zamestnanie v období bezprostredne pred očakávaným pôrodom a v období šestonedelia.

K bodom 20 a 21Rozšírenie vážnych dôvodov, ktoré sú ospravedlniteľné pre nedodržanie disponibility v § 36 sa navrhuje z dôvodu, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď sa pri ostatnom kontakte uchádzačovi o zamestnanie určí v rámci periodicity ďalší kontakt napr. o 14 dní a v rozpätí týchto dní sa uchádzač o zamestnanie stane dočasne pracovne neschopným, to znamená, že udalosť pre ktorú úrad neurčí termín nastane až neskôr.

K bodu 23

Ukladá sa povinnosť pobočke Sociálnej poisťovni poskytovať úradu na účely posúdenia plnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím a je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím údaje z registra zamestnávateľov v rozsahu a spôsobom určeným ústredím.

K bodom 24 a 25

Do kontrolnej činnosti sa navrhuje okrem oprávnení kontrolných orgánov podľa osobitných predpisov doplniť ďalšie oprávnenia, týkajúce sa voľného vstupu do objektov zamestnávateľa a tiež preukazovania totožnosti fyzickej osoby prítomnej na pracovisku zamestnávateľa. Zároveň z dôvodu ochrany zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu sa zakladá právo na zabezpečenie ich ochrany zo strany Policajného zboru v odôvodnených prípadoch, a to ak by mohla byť osoba vykonávajúca kontrolu ohrozená na živote alebo ohrozené jej zdravie, alebo z dôvodu marenia výkonu kontroly. Oproti všeobecnej úprave poriadkovej pokuty v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe sa zvyšuje suma poriadkovej pokuty zamestnancovi, ktorý marí výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk.

K bodu 26

Ustanovuje sa oprávnenie na ukladanie pokuty za porušenie ustanovení zákona a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnávateľovi, právnickej osobe a fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom až do výšky 1 000 000 Sk a oprávnenie uložiť poriadkovú pokutu v prípade marenia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk. Tieto pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň sa upravuje, za akých podmienok možno pokutu uložiť.

Vylučuje sa možnosť uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ak už za to isté porušenie bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta iným kontrolným orgánom, napríklad inšpektorátom práce.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 28

Okrem toho, že ide o legislatívno-technickú úpravu, odstraňuje sa výnimka z aplikácie správneho konania tak, aby sa aj na rozhodovanie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie vydávalo rozhodnutie v správnom konaní.

K čl. IX

Navrhovanou dikciou sa rozširuje okruh subjektov, ktorým zákon umožňuje nahliadať do zdravotnej dokumentácie dotknutej osoby – uchádzača o zamestnanie. Posudkový lekár úradu práce, sociálnych vecí a rodiny j e oprávnený na účely lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahliadať do zdravotnej dokumentácie uchádzača o zamestnanie.

K čl. X

Účinnosť zákona sa predpokladá 1. marca 2005 s výnimkou ustanovení článku II a článku V, u ktorých sa navrhuje posunutie účinnosti od 1. februára 2006 a ktoré súvisia s verejným obstarávaním a so štátnou pomocou.

Bratislava 10. novembra 2004

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá ako iniciatívny návrh.

Účelom návrhu zákona je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz ich vykonávania, zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade porušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.

Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou a u cudzincov, ktorí prichádzajú na naše územie chýba povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie, čím je výkon takýchto prác utajený. Dôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Fyzická osoba popri príjme od svojho zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov môže byť súčasne zabezpečená aj zo strany štátu.

Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby vrátane cudzincov bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú našej ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu.

Navrhovaná právna úprava má ustanoviť aj zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a definuje, kedy sa vykonávanie závislej práce a zamestnávanie považujú za nelegálne.

Právomoc v oblasti kontroly a ukladania postihov za zistené porušenia je ponechaná kontrolným orgánom v rozsahu ich pôsobnosti podľa príslušných zákonov, ale je navrhovaná aj týmto návrhom zákona.

Pri príprave návrhu zákona sa vychádzalo zo zistení výkonu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na území Slovenskej republiky a tiež z právnych úprav niektorých európskych krajín.

V súvislosti s predkladanou právnou úpravou sa navrhuje ďalšími článkami doplniť zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zmeniť a doplniť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, doplniť zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zmeniť a doplniť zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplniť zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona nemá negatívny finančný dosah na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona predpokladá dopad na štátny rozpočet, ktorý je vyčíslený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom z 5. novembra 2004 k predloženému odhadu dopadov na štátny rozpočet oznámilo, že berie na vedomie predkladaný jednorazový dopad na štátny rozpočet v sume cca 3 mil. Sk súvisiaci so zmenou sídla Národného inšpektorátu práce, ktorého náklady budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov

45

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republiky uplatňované od roku 1994, kedy vstúpil do platnosti zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosti procesu verejného obstarávania, nediskriminácie a zabezpečenia rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov. Úprava jednotlivých foriem verejného obstarávania a ich počet bol prispôsobený podmienkam transformácie trhu Slovenskej republiky. Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol s účinnosťou od 1. apríla 1994 prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., ktorý mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa tiež premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra 1999 predstavuje významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Metódy a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie. V zákone uplatnenými inštitútmi a to odbornou spôsobilosťou na verejné obstarávanie, námietkami proti postupu obstarávateľa a výkonom dohľadu nad verejným obstarávaním sa sledovalo skvalitnenie procesu verejného obstarávania, odstránenie diskriminačných prvkov, hlavne pri určení predmetu verejného obstarávania a podmienok vyhlásenej metódy verejného obstarávania.

Prijatie tohto zákona zvýšilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím transparentnosť procesu verejného obstarávania tým, že určilo okruh zmlúv, na ktoré sa nebudú aplikovať metódy a postupy verejného obstarávania. Zákon upravil štyri metódy verejného obstarávania, z ktorých verejná súťaž, užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením sa povinne zverejňuje vo Vestníku verejného obstarávania a v prípade, ak ide o nadlimitnú metódu verejného obstarávania aj v zahraničnej periodickej tlači, ktorej odporúčaný zoznam vydáva Úrad pre verejné obstarávanie. Pri týchto metódach verejného obstarávania sa umožňuje, aby do procesu verejného obstarávania sa zapojil neobmedzený počet uchádzačov alebo záujemcov. Týmto zákonom sa uložila obstarávateľom povinnosť zverejňovať výsledky všetkých metód verejného obstarávania.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z metód a postupov verejného obstarávania. Vzhľadom na signály o niektorých nežiadúcich praktikách, na ktoré poukazoval aj Audit súladu činností a financovania ústredných orgánov štátnej správy a organizácií v ich pôsobnosti, bolo uložené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 694/2000 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 74/2001 zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa vytvorí rámec pre verejné obstarávanie pri podprahovom obstarávaní, t. j. pri obstarávaní tovarov, služieb a prác s nižšou cenou, ako bola dolná hranica pre uplatňovanie zákona pri podlimitných metódach verejného obstarávania. Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

Zákonom č. 557/2001 Z. z. sa určili metódy a postupy verejného obstarávania pre tovary, služby a práce nízkych hodnôt. Umožnilo sa obstarávateľom, aby zohľadnili v rámci verejného obstarávania regionálny aspekt tým, že o oslovení konkrétneho okruhu uchádzačov rozhoduje sám. Súčasne s vládnym návrhom zákona bol v Národnej rade Slovenskej republiky prerokovávaný návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto návrhom sa sledovalo upresnenie a rozšírenie okruhu obstarávateľov, na ktorých sa majú vzťahovať pravidlá verejného obstarávania. Obstarávateľmi od účinnosti zákona č. 557/2001 Z. z. t. j. od 1. januára 2002 sú aj Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, vyššie územné celky (samosprávne kraje) a nimi zriadené organizácie, záujmové združenia s právnou subjektivitou, ktoré vytvoria právnické osoby podliehajúce režimu tohto zákona. Ďalej v prípade právnických osôb podnikajúcich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácii boli zahrnuté aj právnické osoby, ktoré prevádzkujú verejné kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a právnické osoby, ktoré podnikajú v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy a energií a disponujú osobitnými právami k stavbám, pozemkom alebo právam k nim za účelom výstavby alebo iných opatrení vo verejnom záujme podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj ich dcérske spoločnosti.

Ďalšie zmeny tohto zákona zvýšili transparentnosť verejného obstarávania. Za týmto účelom sa v zákone ustanovila povinnosť pre obstarávateľa umožniť všetkým uchádzačom zúčastniť sa otvárania obálok s ponukami a tiež zverejňovať relevantné údaje o ponukách vo väčšom rozsahu, ako tomu bolo doposiaľ. K tomu slúži zasielanie zápisnice z otvárania obálok s ponukami všetkým uchádzačom, vo Vestníku verejného obstarávania zverejňovanie vylúčených podnikateľov, ktorí v záujme zapísania sa do zoznamu podnikateľov použili falošné alebo neplatné doklady. Predpokladá sa, že takáto „negatívna reklama“ bude motivovať podnikateľov k riadnemu plneniu zákonných povinností. Pri uplatnení metódy verejného obstarávania rokovacieho konania bez zverejnenia musia obstarávatelia vykonať výber zmluvného partnera na základe vykonaného prieskumu trhu.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Novo sa definujú verejné zmluvy uzavierané obstarávateľmi, ktoré umožnia presnejšiu interpretáciu zmlúv podliehajúcich režimu zákona. Upravili sa podmienky účasti vo verejnom obstarávaní a rozširujú sa aj dôvody, na základe ktorých môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený z metódy verejného obstarávania.

Týmto zákonom sa zaviedli aj zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2002 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2.Zhodnotenie súčasného stavu

Zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. a zákona č. 530/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v pomerne veľkej šírke pokrýva subjekty, ktoré sú povinné uplatňovať pri uzavieraní verejných zmlúv metódy a postupy verejného obstarávania. Upravuje päť metód verejného obstarávania. Obstarávateľ – právnická osoba podnikajúca v oblasti vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií, môže použiť verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťaž návrhov bez obmedzenia; použitie rokovacieho konania bez zverejnenia je podmienené splnením jednej z podmienok uvedenej v § 52 zákona o verejnom obstarávaní.

Procesná stránka výberu zmluvného partnera je v súťažných metódach verejného obstarávania upravená tak, že obstarávateľ alebo ním zriadená komisia najskôr posudzuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní t. j., či si uchádzači alebo záujemcovia plnia svoje odvodové povinnosti voči štátu a poisťovniam, či majú príslušné podnikateľské oprávnenie, či ich manažment je bezúhonný, a či vôbec sú finančne, ekonomicky a technicky spôsobilí plniť zmluvu, ktorá je zo strany obstarávateľa ponúkaná. Až následne sú komisiou na vyhodnotenie ponúk, zriadenou obstarávateľom, ponuky posudzované z hľadiska splnenia požiadaviek obstarávateľa na predmet obstarávania. Vyhodnocované sú len ponuky, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.

V ročnej správe Úradu pre verejné obstarávanie sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Napriek tomu, že sa zvýšil počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia. K tomuto nepriaznivému pomeru prispievajú aj pomerne dlhé lehoty na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a lehoty na predkladanie ponúk, ale aj zdĺhavý proces medzi oznámením poradia úspešnosti ponúk a uzavretím zmluvy, ktorý je pevne viazaný na lehotu viazanosti ponúk. Skrátenie lehôt na predkladanie ponúk prispeje k samotnému zvýšeniu transparentnosti procesu verejného obstarávania a je možné domnievať sa, že zníži počet zmlúv uzatvorených na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Súčasný stav vo verejnom obstarávaní spôsobuje aj skutočnosť, že v systéme právnych predpisov absentujú pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby. Tiež chýba účinný kontrolný systém procesu verejného obstarávania, ale aj správy majetku štátu. Tým, že obstarávateľské organizácie nie sú pravidelne kontrolované, môžu nedostatky vo svojej činnosti vykonávať dlhšie obdobie. Je potrebné dosiahnuť, aby kontrola alebo audit bola v každej obstarávateľskej organizácii vykonávaná aspoň jedenkrát ročne. Vzhľadom na skutočnosť, že auditom sa vykonáva kontrola hospodárenia organizácie s finančnými prostriedkami vôbec, nie je možné povinnosť vykonávať audit riešiť zákonom, ktorý stanovuje pravidlá verejného obstarávania.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je oblasťou, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

V krajinách EÚ je oblasť verejného obstarávania upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

1.Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,

2.Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

3.Smernica 92/50/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní služieb,

4.Smernica 93/36/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní tovarov,

5.Smernica 93/37/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní prác,

6.Smernica 93/38/EHS, upravujúca postup pri obstarávaní pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

7.Smernica 98/4/ES pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS,

8.Smernica 97/52/ES pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS a

9.Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES.

Prevzatie smerníc Európskeho spoločenstva do legislatívy Slovenskej republiky je jednou z podmienok pre vstup Slovenskej republiky do EÚ a prispeje k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr. Ide napríklad o pristúpenie Slovenskej republiky k Dohode o vládnom obstarávaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 13. novembra 2001 sa konštatuje, že v oblasti legislatívy vnútorného trhu Slovenská republika dosiahla viditeľný pokrok o. i. v oblasti verejného obstarávania. Vo verejnom obstarávaní sa dosiahol určitý pokrok prijatím Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 389/2000 Z. z. o podmienkach zverejňovania predbežných oznámení, oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania, o obsahu súťažných podkladov a výsledkoch verejného obstarávania, ktoré nadobudlo účinnosť v januári 2001. Čo sa týka celkového hodnotenia verejného obstarávania hodnotiaca správa konštatuje, že Úrad pre verejné obstarávanie vykonáva zverené kompetencie dobre, poukazuje však na potrebu vykonania niektorých opatrení, ktoré sa týkajú

◊zaplnenia niekoľkých medzier v legislatíve, ktoré sa okrem iného týkajú ustanovení na podporu nedostatočne rozvinutých regiónov, ktoré sú zo strany Európskej únie chápané ako diskriminačné a nedostatočného pokrytia podnikov verejných služieb v súkromnom vlastníctve,

◊skvalitnenia existujúceho systému námietok a ich preskúmavania,

◊významu transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ktorý nikdy nie je zbytočne zdôrazňovaný a platí to najmä v súvislosti s uplatňovaním rokovacieho konania bez zverejnenia a

◊potreby riešiť korupciu a podvody pri verejnom obstarávaní.

V Pravidelnej správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z októbra 2002 sa okrem iného uvádza, že Úrad pre verejné obstarávanie funguje dobre a vykonáva svoje úlohy veľmi proaktívnym spôsobom, je potrebné úsilie na zabezpečenie širšieho a pravidelnejšieho monitorujúceho kontrolného systému. Kvalita a počet tých, ktorí kontrolujú verejné obstarávanie by sa mali zvýšiť. Porušenia na strane obstarávateľa sa zdajú byť pomerne bežné, najmä na úrovni obcí. Ďalšie úsilie je potrebné na zabezpečenie transparentnosti a presadzovania súčasných pravidiel na všetkých úrovniach vlády a vo všetkých sektoroch. Pri výkone preskúmavacích postupov je potrebné uskutočniť kroky na posilnenie celkovej nezávislosti a primeranej kapacity úradu.

Harmonizácia pravidiel verejného obstarávania platných v Slovenskej republike s právom Európskych spoločenstiev je významná aj z hľadiska čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Po vstupe sa totiž majú uplatňovať národné predpisy pre oblasť verejného obstarávania, ktoré musia spĺňať nasledujúce kritéria:

-Spoločné pravidlá zverejňovania: zverejňovanie oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania na území celého Spoločenstva a regiónu PHARE, ktorou sa rozvinie skutočná súťaž medzi ekonomickými operátormi vo všetkých členských štátoch,

-Spoločné pravidlá pre metódy verejného obstarávania: zákaz technických špecifikácií, ktoré by mohli diskriminovať potencionálnych zahraničných účastníkov tejto súťaže, pričom dané špecifikácie je nutné zostaviť v jednom z oficiálnych jazykov EÚ, ako aj v jazyku štátnom,

-Spoločné pravidlá pre technické hodnotenie: uplatnenie objektívnych kritérií pre výber účastníkov metódy verejného obstarávania a udelenie príslušných zmlúv, vrátane postupu prijateľnosti a vhodnosti príslušnej účasti,

-Spoločné pravidlá pre účasť a prijatie ponuky a uzavretie zmluvy: primeranosť a zmluvné dokumenty otvorené pre krajiny EÚ a PHARE.

Okrem toho si Európska komisia vyhradila, že budú používané len predpisy o verejnom obstarávaní, ktoré Komisia schválila ako predpisy spĺňajúce požiadavky Časti IX Finančného nariadenia platného pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. V praxi to predstavuje premietnutie týchto štyroch kritérií do národnej legislatívy upravujúcej verejné obstarávanie, ktoré je nutné dodržiavať na to, aby sa predišlo diskriminačným opatreniam a nespravodlivému prístupu.

Východiskom návrhu zákona bolo aj rokovanie so zástupcami Európskej komisie, ich pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní uskutočnené v januári a marci tohto roku. Na základe ich pripomienok a smerníc Európskych spoločenstiev upravujúcich proces verejného obstarávania sa zmenili, resp. doplnili znenia ustanovení, ako napríklad obstarávateľ pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktorých tzv. dcérske spoločnosti nie sú obstarávateľom podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale za splnenia stanovených podmienok môže obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov uzavierať zmluvy na poskytovanie služieb s takýmito právnickými osobami bez aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.

V navrhovanom zákone sa precizujú aj ustanovenia o zmluvách, ktoré sú vyňaté z jeho pôsobnosti. Ide napríklad o zmluvy, ktorých uzavretie a plnenie podlieha utajovanému režimu v stupni utajenia Prísne tajné a Tajné. Ďalej zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a príjimania, ako upravuje návrh zákona o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskej únie.

Postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv sa premietli do ustanovení návrhu zákona. Je to z toho dôvodu, že na uzavieranie koncesných zmlúv sa používajú rovnaké metódy a postupy verejného obstarávania ako v prípade zmlúv na dodanie tovarov, zhotovenie prác alebo poskytnutie služieb. V navrhovaných ustanoveniach zákona sa upravuje pojem koncesnej zmluvy v súlade so smernicou č. 93/37/EHS a tiež definícia koncesionára. Rovnako sú riešené aj opravné prostriedky pri postupoch vedúcich k uzavretiu koncesnej zmluvy, ktorých cieľom je vytvoriť konkurenciu a zároveň zabrániť diskriminácii uchádzačov alebo záujemcov. Z týchto dôvodov sa navrhuje zrušenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky č. 357/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. a problematiku uzavierania koncesných zmlúv riešiť v rámci systému verejného obstarávania upraveného v zákone o verejnom obstarávaní.

Navrhuje sa upraviť a zjednodušiť systém predkladania ponúk, prijatia ponúk a uzavretia zmlúv. V tomto prípade sa vychádza zo skutočnosti, že obstarávateľ musí vedieť jednoznančne určiť svoju potrebu (predmet obstarávania), určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Z tohto pohľadu ponuka predkladaná uchádzačom musí byť reakciou na požiadavku uplatnenou obstarávateľom. V prípade technických požiadaviek a technických špecifikácií na predmet obstarávania a jeho obchodných podmienok dodania môže ísť zo strany uchádzača len o ich akceptovanie. Súťaž medzi predloženými ponukami potom bude spočívať buď v najnižšej cene alebo v ekonomicky najvýhodnejšie ponuke, t. j. v závislosti od obstarávateľom uplatnených kritérií na vyhodnotenie ponúk. Týmto novým prístupom sa očakáva zvýšenie konkurencie predkladaných ponúk, ale aj vyššia transparentnosť procesu vyhodnotenia ponúk. Oproti terajšiemu systému, kedy uchádzači museli predkladať návrh zmluvy a v rámci neho sa dopúšťali prepisových chýb, za ktoré boli neraz vylučovaní, sa okrem tohto cieľu sleduje aj zníženie administratívnej náročnosti pri vypracovaní ponúk zo strany uchádzačov. Ďalšia zmena, ktorá je premietnutá do navrhovaného znenia zákona je, že oznámenie výsledku verejného obstarávania uchádzačom nebude pevne viazané na lehotu viazanosti ponúk. Túto lehotu si obstarávateľ určí dostatočne dlhú tak, aby v nej mohol vykonať všetky činnosti spojené s vyhodnotením ponúk, oznámením o výsledku vyhodnotenia ponúk uchádzačom a uzavretím zmluvy. Navrhovanou zmenou sa zefektívni uzavretie zmlúv hlavne pri zrýchlených postupoch v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné upraviť aj ustanovenia o súťažných podkladoch. Ide hlavne o povinnosť obstarávateľa opísať predmet obstarávania a určiť obchodné podmienky jeho dodania. Tieto ustanovenia už vytvárajú priestor pre novú kvalitu opisu predmetu obstarávania, v prípade nadlimitných metód verejného obstarávania založenú na európskych špecifikáciách.

Postavenie právnických osôb pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa v poslednom období značne zmenilo. Kým v minulosti medzi týmito obstarávateľmi dominovali tí, ktorí boli riadení alebo kontrolovaní štátom alebo obcami, v súčasnosti sa pomer medzi súkromnými spoločnosťami a štátnymi alebo obecnými organizáciami pôsobiacimi vo vyššie uvedených oblastiach výrazne mení. Na túto skutočnosť reaguje aj navrhované znenie zákona, tým, že umožňuje tomuto typu obstarávateľov väčšie možnosti výberu metód verejného obstarávania, ale aj začatia procesu verejného obstarávania. Obstarávateľom pôsobiacim v odvetviach vodného hospodárstva, dopravy, energetiky a telekomunikácií sa umožňuje, vzhľadom na ich postavenie a skutočnosť, že v ich prípade ide vlastne o výrobné podniky, aby si na transparentné uzavretie zmluvy mohli viesť kvalifikačné systémy spôsobilých právnických osôb alebo fyzických osôb, s ktorými efektívnym spôsobom môžu v prípade potreby uzavrieť zmluvu na dodanie tovarov, na zhotovenie prác, na poskytnutie služieb na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Upresňuje sa tiež postup obstarávateľa, ak zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž (predtým predbežné oznámenie, ktorým sa nahradzovalo oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania), ktorého výsledkom bude uzavretie zmluvy.

Návrh zákona upravuje aj opravné mechanizmy vo verejnom obstarávaní, kde v prvom rade sa ponecháva vykonanie nápravy u obstarávateľa, po novom je riešený dohľad nad verejným obstarávaním. Súčasne je zavedený inštitút kontroly, ktorý sa bude uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a týka sa prirodzených monopolov.

Navrhovaným znením zákona sa už upravuje zverejňovanie oznámení po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Súčasne sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa upraví obsah a vzory jednotlivých oznámení. Ďalšie úpravy navrhovaného znenia zákona sú zamerané na úpravu

◊niektorých pojmov, ako napríklad pridružený podnik, koncesionár, koncesná zmluva, technické špecifikácie,

◊finančných limitov predpokladanej ceny predmetu obstarávania,

◊vyhlasovania verejného obstarávania vo vzťahu k zverejňovaniu v Úradnom vestníku Európskej únie,

◊podmienok účasti vo verejnom obstarávaní zamerané na finančné a ekonomické postavenie a technickú spôsobilosť,

◊podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia,

◊povinnosti obstarávateľa voči Európskej komisii,

◊kompetencií úradu.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Obstarávateľom zo sektora prirodzených monopolov môžu vzniknúť náklady v súvislosti s vykonaním atestácie postupov aplikovaných vo verejnom obstarávaní. Nakoľko sa jedná o fakultatívne ustanovenie, nie je možné odhadnúť výšku nákladov na atestáciu. Návrh zákona nemá žiadny vplyv na životné prostredie, ani na zamestnanosť.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania za rok 2002 vyplýva, že uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 3,7 % z predpokladaných nákladov, na úrovni obcí 6,3 %, celkovo bola dosiahnutá úspora 4, 7 %.

6.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákony, ktorých ustanovenia sú týmto zákonom dotknuté, sú uvedené v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. 434-2000/2003 zo dňa 7. apríla 2003 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon č. ........ o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)oblasť verejného obstarávania je výslovne uvedená v Kapitole č. II, čl. 68 Európskej dohody o pridružení,

Biela kniha, kapitola č. 12,

potreba ďalšej aproximácie legislatívy verejného obstarávania vyplýva aj z Národného programu pre prijatie acquis communautaire (v rámci kapitoly č. 1 – slobodný pohyb tovaru, kam oblasť verejného obstarávania patrí), z Rozhodnutia Rady 2002/93/ES z 28. januára 2002 o princípoch, prioritách, strednodobých cieľoch a podmienkach obsiahnutých v Partnerstve pre vstup,

Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky

b)negociačné rokovania v rámci kapitoly č. 1

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

◊Smernica Rady 93/36/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy na udeľovanie verejných objednávok na tovary (Smernica pre verejné tovary),

◊Smernica Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov na udeľovanie verejných objednávok na verejné práce (Smernica pre verejné práce),

◊Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 týkajúca sa koordinácie postupov na udeľovanie verejných objednávok na služby (Smernica pre verejné služby),

◊Smernica Rady 93/38/EHS zo 14. júna 1993, ktorou sa koordinujú postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre verejnoprospešné podniky),

◊Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, nariadení a administratívnych ustanovení vzťahujúcich sa na používanie overovacieho konania pri udeľovaní verejných objednávok na tovary a verejné práce (Smernica pre verejné opravné prostriedky),

◊Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, nariadenia a administratívne ustanovenia vzťahujúce sa na aplikáciu pravidiel Spoločenstva na postupy verejného obstarávania subjektami pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií (Smernica pre opravné prostriedky verejnoprospešných podnikov),

Ďalšie smernice, ktoré upravujú vyššie uvedené základné smernice:

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/52/ES z 13. októbra 1997 pozmeňujúca Smernice 92/50/EHS, 93/36/EHS a 93/37/EHS týkajúce sa koordinácie postupov pre schvaľovanie zmlúv o verejných službách, zmlúv o verejných dodávkach a zmlúv o verejných prácach v uvedenom poradí,

◊Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/4/ES zo 16. februára 1998 pozmeňujúca Smernicu 93/38/EHS koordinujúca postupy obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodohospodárskych, energetických, dopravných a telekomunikačných odvetviach.

◊Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Návrh zákona bol prerokovaný konzultáciami na neformálnych stretnutiach so zástupcami Európskej komisie – Direktoriát pre vnútorný trh.

B. Osobitná časť

K § 1

Vyjadrením predmetu právnej úpravy sa vymedzuje pôsobnosť zákona na osobitnú skupinu procesov vedúcich k uzavretiu zmluvy, osobitnú skupinu subjektov hospodáriacich s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu, obecných rozpočtov a hospodáriacich s majetkom štátu alebo obce. Činnosť týchto subjektov môže byť v porovnaní s typickými podnikateľskými subjektami obmedzovaná viacerými legislatívnymi predpismi (napríklad zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o obecnom zriadení), ktorými sa zabezpečuje správne a racionálne použitie verejných prostriedkov.

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým sú metódy a postupy verejného obstarávania, ktoré je obstarávateľ povinný aplikovať a vedú k uzavretiu záväzkového vzťahu. Zmluvy na dodanie tovaru, uskutočnenie prác a poskytnutie služieb, ktoré sú výsledkom tohto procesu sa navrhuje pre účely tohto zákona označiť ako verejné zmluvy, nakoľko ide o vymedzenú skupinu zmluvných vzťahov, ktoré sú obstarávateľom financované z verejných prostriedkov alebo uzavierané vo verejnom záujme. Rozlíšenie týchto zmlúv je potrebné najmä v prípade, ak obstarávateľ v záväzkovom vzťahu vystupuje ako dodávateľ a druhá zmluvná strana nie je obstarávateľom podľa tohto zákona. Takáto zmluva nebude mať charakter verejnej zmluvy. Zároveň sa vytvorí lepší predpoklad pre interpretáciu, aplikáciu a správne chápanie zákonnej úpravy.

Stanovením postupov a metód pre určitú obmedzenú skupinu zmluvných vzťahov sa odstraňuje doteraz nesprávne pochopený účel verejného obstarávania najmä vo vzťahu k zmluvám uzavieraným podľa Občianskeho zákonníka, pracovným zmluvám a zmluvám, z ktorých obstarávateľ získaval finančné prostriedky.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje, aby celý proces verejného obstarávania, bol vedený v súlade s princípmi verejného obstarávania. Uzavretie záväzkového vzťahu ako výsledku verejného obstarávania, musí vychádzať zo zásad hospodárnosti vynakladania finančných prostriedkov.

Na základe požiadavky uvedenej v práve Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a v súlade so zaužívanou praxou sa toto ustanovenie odvoláva na transponovanie príslušných právnych aktov ES do návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Príloha č. 1 obsahuje ich výpočet.

K § 2

Povinnosti subjektov, ktoré sú v súlade s týmto zákonom obstarávateľmi, smerujú najmä k jeho povinnej aplikácii. Obstarávatelia musia zákon aplikovať pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, prác alebo služieb. Preto sa všeobecne ustanovuje obsah týchto pojmov.

Ustanovením sa upravujú aj výnimky z použitia zákona. Jedná sa najmä o zmluvy, ktorými sa zabezpečujú predmety obstarávania, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad ak predmet zmluvy bude tvoriť utajovanú skutočnosť v stupni Prísne tajné a Tajné alebo bezpečnosť prevozu jadrového paliva alebo iných nebezpečných látok, ktorých presun po dopravných cestách môže byť všeobecnou informovanosťou ohrozený.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zmlúv vyňatých z pôsobnosti zákona riadiace sa inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje zákon o verejnom obstarávaní. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev. Výnimka sa nevzťahuje na uzavieranie zmlúv financovaných zo štrukturálnych fondov ES po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu a vývoja, ktoré slúžia výlučne pre potreby obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä v prípade úloh výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje spresnenie tých zmlúv, ktoré sú vyňaté z pôsobnosti zákona podľa čl. 296 Zmluvy o založení Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti. Tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť hospodársku súťaž na trhu výrobkov, ktoré nie sú špeciálne určené na vojenské účely.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť zmluvy vyňaté z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach arbitrážnych, rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Výnimkou z aplikácie zákona sú činnosti, ktoré Národná banka Slovenska ako centrálna banková inštitúcia vykonáva v súvislosti s udržiavaním cenovej stability, ktorým je napríklad určovanie menovej politiky, vydávanie bankoviek a mincí, riadenie, koordinovanie a zabezpečovanie peňažného obehu, platobného styku a zúčtovanie dát platobného styku, vykonávanie dohľadu nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.

Navrhovanou úpravou sa sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom nehnuteľností zabránilo, aby obstarávateľ bez uplatnenia pravidiel verejného obstarávania uzavieral zmluvy v súvislosti s ďalším plnením naviazaným na zmluvu o nájme.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa upravuje výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, pri uzavieraní zmlúv na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám obstarávateľom spadajúcim pod klasický sektor, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom ES pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

V prípade uzavierania zmlúv zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí sa stanovuje výnimka z aplikácie zákona, ale len pri zmluvách pod finančnými limitmi určenými pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania. Požiadavka hospodárneho a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov, tak ako to vyplýva zo zákona o rozpočtových pravidlách, zostáva zachovaná.

K § 3

Dôvodom navrhovaného ustanovenia je dosiahnutie súladu s právom ES pre obstarávateľa v klasickom sektore. Ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť zaviazať subjekty poskytujúce služby vo verejnom záujme na základe osobitného alebo výlučného práva, ktoré im obstarávateľ udelil, aby pri uzavieraní zmlúv na dodanie tovarov s tretími osobami, ktoré súvisia s udeleným právom, dodržiavali princíp nediskriminácie zahraničných dodávateľov. Neznamená to však povinnosť aplikovať metódy a postupy ustanovené v zákone o verejnom obstarávaní.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo uzaviera zmluvy vo verejnom záujme.

Obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a verejný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované. Pojem „verejný záujem“ používa Ústava Slovenskej republiky aj iné zákony.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určujú Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS a 92/50/EHS - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len na administratívu ako takú, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát“ definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom b) patria vyššie územné celky, mestá a obce.

Do kategórie obstarávateľov uvedených pod písmenom c) patria napríklad organizácie zriadené obstarávateľmi zahrnutých pod písmenom a) a b), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými obstarávateľmi.

Združenie môže byť iba právnická osoba, ktorú vytvorili jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až c). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov obstarávateľom. Vzhľadom na to, že obstarávatelia v klasickom sektore sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Obstarávateľ – iná organizácia riadená verejným právom je definovaná rovnako ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kumulatívnych kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť je alebo môže byť ovplyvnená obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Obstarávateľom je v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nie sú obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní stanovuje, aplikovať metódy a postupy zákona v prípadoch, ak mu obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na práce alebo služby súvisiace so zmluvou na práce. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na práce alebo služby spojené s prácou a realizované práce súvisia s výstavbou budov nemocníc, športových zariadení, rekreačných a oddychových zariadení, škôl, univerzít alebo budov verejnej správy. Znamená to, že ak subjektu budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri uzavieraní zmlúv na uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, ktoré súvisia s prácami používať metódy a postupy podľa zákona a na určitú dobu sa tak stane obstarávateľom. Tento princíp obsahuje aj právo ES pre oblasť verejného obstarávania.

K § 5

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorí sú povinní aplikovať zákon, ale iba pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení, na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. prirodzených monopolov, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje obstarávateľov vo verejnom (klasickom) sektore a sektore prirodzených monopolov.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je obstarávateľ v klasickom sektore (§ 4), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má obstarávateľ z klasického sektora priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu, riadenia alebo kontroly a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností uvedených v odseku 2. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností uvedených v odseku 2, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom. Obdobne to platí aj v prípade budovanie sietí na, pod, alebo nad diaľnicou.

Do kategórie týchto obstarávateľov podľa ods. 6 tohto ustanovenia, nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 6

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri uzavieraní ktorých zmlúv alebo za akých podmienok nemusí obstarávateľ v sektore prirodzených monopolov postupovať podľa zákona. Dôvodom je, že zákon o verejnom obstarávaní by nemal zasahovať do činností, ktoré sú mimo sektorov vodných, energetických, dopravných a telekomunikačných služieb a sú vystavené konkurenčným trhovým podmienkam, alebo tieto činnosti sú vykonávané mimo územia Európskych spoločenstiev za podmienky, že sa nevyužívajú siete alebo geografické územie spoločenstva.

Ak tovary nie sú určené na spotrebu obstarávateľa, ale sú určené na ďalší predaj alebo nájom, pri takýchto nákupoch nie je obstarávateľ povinný dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Musí byť však splnená podmienka, že na trhu pôsobia za rovnakých podmienok aj iní dodávatelia alebo nájomcovia tohto tovaru.

V prípade, ak určité telekomunikačné služby poskytuje aj ďalší subjekt, obstarávateľ nie je povinný pri uzavieraní zmlúv v súvislosti s týmito službami postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Pravidlá obstarávania nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Metódy a postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre prirodzené monopoly sú z pôsobnosti zákona vylúčené niektoré zmluvy na poskytnutie určitých služieb, ak tieto služby poskytuje pridružený podnik alebo subjekt zriadený na tento účel obstarávateľovi alebo skupine, ktorej je obstarávateľ súčasťou. Záujmy zriadenia takéhoto podniku sú nadradené ponuke takýchto služieb trhom. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky pridruženého podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku a účasti na ich riadení.

K § 7 a § 8

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu a predloží ponuku v ktorejkoľvek metóde verejného obstarávania.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti vo verejnom obstarávaní pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa metód verejného obstarávania.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba oprávnená dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v rokovacom konaní bez zverejnenia. Záujemca je aj v rokovacom konaní bez zverejnenia v závislosti od podmienky jej použitia, to znamená, že v určitých prípadoch môže byť účastník procesu verejného obstarávania na určitú dobu v pozícii záujemcu. Môže to byť v prípade, ak obstarávateľ potrebuje zabezpečiť predmet obstarávania z dôvodu mimoriadnej udalosti, ktorú sám nespôsobil a vzhľadom na časový faktor nemôže uskutočniť súťažné metódy verejného obstarávania, na ktoré je potrebný väčší časový priestor.

K § 9

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať metódy a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní je definovaný pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač a obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 10

Návrh zákona kategorizuje zmluvy, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Obstarávateľ musí rozhodnúť o type zmluvy v súlade s osobitnými predpismi.

Cieľom ustanovenia je odlíšiť charakter verejnej zmluvy na dodanie tovarov, uskutočnenie prác alebo poskytnutie služieb, na ktorých uzavieranie sa používajú postupy podľa tohto zákona od zmlúv, kde sa tieto postupy neaplikujú. Jedná o uzavieranie zmlúv písomnou formou, ktoré majú finančné plnenie.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou. Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa, okrem zmluvy uzavieranej podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou. Táto odchýlka od Obchodného zákonníka je potrebná najmä preto, aby boli vytvorené podmienky pre spoľahlivé objasnenie prípadných sporov.

Medzi zmluvy na dodanie tovaru patria aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

V súlade s právom ES je upravená definícia rámcovej zmluvy, v ktorej sa určujú zmluvné strany, podmienky zostavenia ceny, predpokladané množstvo, ak je známe, a pravidlá pre uzavierania čiastkových zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť počas jej platnosti.

Rámcová zmluva je písomná dohoda medzi obstarávateľom a jedným alebo viacerými víťaznými uchádzačmi, ktorej cieľom je stanoviť podmienky osobitne vo vzťahu k cene, k predpokladanému množstvu predmetu obstarávania, ktorými sa budú riadiť čiastkové zmluvy uzavierané počas určitého obdobia. Na základe rámcovej zmluvy nie je možné vyžadovať plnenie. Dodanie predmetu obstarávania je podmienené uzavretím čiastkovej zmluvy, napr. kúpna zmluva. Rámcové zmluvy je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zmluvy na uskutočnenie prác s odkazom na prílohu č. 2, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní prác.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne definuje koncesná zmluva, ktorá je výsledkom verejného obstarávania prác, ak uskutočnené práce sú kompenzované právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, prípadne môže byť spojené s peňažných plnením zo strany obstarávateľa z klasického sektora.

K § 11

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese verejného obstarávania je vynútiť viazanosť ponúk, najmä v prípadoch finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo môže byť považované za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku obstarávateľa, ak si ju uplatní. Obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese verejného obstarávania nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

K § 12

Súťažné podklady slúžia na vypracovanie ponuky. Súťažné podklady vypracúva obstarávateľ a vyjadruje nimi požiadavky na predmet obstarávania, požiadavky súvisiace s jeho dodaním, stanovuje pokyny na vypracovanie ponúk. Obsah súťažných podkladov podrobnejšie upravuje § 36 návrhu zákona.

K § 13

Návrh ponuky vychádza z pokynov a dokumentov tvoriacich súťažné podklady vypracované obstarávateľom. To znamená, že obstarávateľ v súťažných podkladoch určí, ktoré dokumenty budú súčasťou zmluvy. Z toho vyplýva všeobecná definícia ponuky, ktorú uchádzač predkladá ako prejav svojej vôle uzavrieť zmluvu na dodanie predmetu obstarávania, za predpokladu, že spĺňa podmienky určené v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch.

K § 14

Pojem súťaž návrhov definuje osobitnú metódu verejného obstarávania, ktorá umožňuje obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie územnoplánovacích dokumentácií, architektonických návrhov alebo softwarových riešení, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

K § 15

Ustanovením sa taxatívne určujú metódy výberu zmluvného partnera v procese verejného obstarávania. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťaž návrhov.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých metód verejného obstarávania pre obstarávateľov v klasickom sektore a v sektore prirodzených monopolov.

Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorú z metód verejného obstarávania využije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými metódami sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu obstarávatelia tzv. klasický sektor použiť iba v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Obstarávatelia tzv. prirodzený monopol môžu použiť metódu rokovacie konanie so zverejnením bez splnenia podmienky na jej použitie a pre použitie metódy rokovacie konanie bez zverejnenia musia splniť aspoň jednu podmienku z príslušného ustanovenia. Súťaž návrhov je metóda, ktorá znamená osobitný postup bez uzavretia zmluvy alebo časť postupu, ktorý vedie k uzavretiu zmluvy.

Obstarávateľ je povinný zverejniť oznámenie o vyhlásení metódy verejného obstarávania – verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťaž návrhov a ich výsledok. V prípade rokovacieho konanie bez zverejnenia je obstarávateľ povinný zverejniť iba jeho výsledok.

Pravidlá verejnej obchodnej súťaže ustanovené v Obchodnom zákonníku sa neaplikujú na uzavieranie zmlúv metódami a postupmi verejného obstarávania.

K § 16

Návrh zákona upravuje metódy verejného obstarávania ako nadlimitné a podlimitné, podprahové s vyššou cenou alebo podprahové s nižšou cenou, v závislosti od typu obstarávateľa, predmetu obstarávania a výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Finančný limit sa vzťahuje na predpokladanú cenu predmetu obstarávania bez dane z pridanej hodnoty.

V prípade použitia nadlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania okrem Vestníka verejného obstarávania, povinne aj v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pri použití podlimitnej metódy verejného obstarávania, obstarávateľ zverejňuje vyhlásenie metódy verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania.

Pri podprahových metódach verejného obstarávania v závislosti od použitej metódy verejného obstarávania obstarávateľ zverejňuje výzvu verejne prístupným spôsobom a súčasne ju zašle trom uchádzačom alebo záujemcom.

Zákon umožňuje zverejňovanie vyhlásenia metódy verejného obstarávania aj v odbornej celoštátnej alebo regionálnej tlači.

Pre použitie podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou sú zákonom stanovené postupy, a to, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, pri ktorom nie je stanovená podmienka jeho použitia a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je možné použiť len v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok pre jej použitie.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania s nižšou cenou obstarávateľ použije rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré je upravené v ustanoveniach § 76 a § 77 návrhu zákona, pritom nie je potrebné splniť podmienku jej použitia.

K § 17

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Predpokladaná cena predmetu obstarávania sa určuje v plánovacej etape procesu verejného obstarávania. Pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, resp. predbežného oznámenia alebo pravidelného oznámenia sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť skontrolovať už stanovenú predpokladanú cenu.

Pri určovaní predpokladanej ceny predmetu obstarávania vychádza obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej ceny predmetu obstarávania je vhodné, aby obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami a až do zaslania predbežného oznámenia alebo oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania na zverejnenie sledoval kurz slovenskej koruny vo vzťahu k zahraničným menám a iné skutočnosti ovplyvňujúce stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania.

Navrhovanými ustanoveniami sa stanovujú pravidlá na určenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri opakovaných obstarávaniach sa predpokladaná cena stanovuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Uplatnenie opcie v zmluvných podmienkach dáva obstarávateľovi právo, ale nie povinnosť, kúpiť tovar za dohodnutú realizačnú cenu v určitom termíne alebo do určitého termínu. Predpokladaná cena predmetu zmluvy musí byť stanovená ako najvyššia možná cena, do ktorej sa započítava aj samotná opcia. Opakované obstarávania a následné plnenia a uplatnenie opcie sú nevyhnutne spojené s plánovaním verejného obstarávania a uzavierania zmlúv v budúcich obdobiach so zabezpečením ich finančného krytia.

Pojem opcia sa všeobecne vysvetľuje ako druh podmieneného derivátového obchodu (derivát je pojem pre označenie termínových obchodov odvodených od iných obchodov alebo nástrojov), ktorého podstatou je dohoda medzi dvoma subjektami. Na základe tejto dohody má kupujúci (obstarávateľ) právo na kúpu určitej komodity, na ktorú je opcia viazaná, v dohodnutom čase za vopred dohodnutú realizačnú cenu. Toto právo kúpiť je podmienené rozhodnutím kupujúceho, t.j. uskutoční sa len vtedy, ak kupujúci uplatní v dohodnutom časovom termíne svoje zmluvné právo kúpiť tovar, na ktorý sa opcia viaže.

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej ceny sa týka obstarávania služieb, ktoré charakterizuje ich rozdelenie na dve kategórie služieb tvoriace prílohy zákona. Členenie vychádza zo smernice ES pre služby. Ak predmet obstarávania na poskytnutie služieb tvoria služby zaradené do jednej i druhej kategórie služieb, na základe stanovenia predpokladanej ceny sa predmet obstarávania zaradí do príslušnej kategórie služieb, podľa toho, ktorá kategória je prevažujúca. Kategorizácia služieb má vplyv na minimálnu výšku finančného limitu stanoveného pre použitie nadlimitných metód verejného obstarávania a s tým spojené ich publikovanie v Úradnom vestníku Európskej únie v čase, keď Slovenská republika bude členom EÚ.

Navrhovaným znením sa spresňuje ustanovenie vytvárajúce predpoklad pre obmedzenie situácií, v ktorých sa obchádza uplatňovanie metód a postupov upravených zákonom tým, že sa zakazuje rozdeľovať predmet obstarávania alebo zmluvu. Návrh zákona stanovuje finančné limity a taktiež pravidlá pre výpočet predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Pri zistení nedodržania finančných limitov sa uplatňujú represie voči obstarávateľovi.

K § 18

Základom pre určovanie predpokladanej ceny tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. V prípade zmlúv na pevne stanovené obdobie sa predpokladaná cena predmetu obstarávania stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná cena sa určuje 48- násobkom predpokladanej mesačnej splátky.

Medzi pravidlá pre určenie predpokladanej ceny tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

K § 19

V predmetnom ustanovení zákona sú definované náklady, ktoré obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej ceny predmetu obstarávania – služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov.

Pri rozhodnutí obstarávateľa, ktorú metódu verejného obstarávania – nadlimitnú, podlimitnú, podprahovú bude aplikovať, je potrebné, aby zobral do úvahy dĺžku trvania zmluvného vzťahu a predpokladanú cenu služby. Obstarávateľ stanoví predpokladanú cenu, v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. V prípade uzatvárania zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná cena 48-násobkom mesačnej splátky.

K § 20

Cieľom navrhovaného ustanovenia je určiť spôsob stanovenia predpokladanej ceny tovarov a služieb pri uzavieraní takých zmlúv, ktoré zakladajú pravidelné plnenie alebo obnovovanie. Východiskom pre stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania môžu byť skutočné náklady, ktoré sa stanovujú z podobných alebo rovnakých už realizovaných zmlúv upravené o zmeny, ktoré sa očakávajú alebo odhadované náklady, ak sa podobné zmluvy nerealizovali.

K § 21

Do všeobecných pravidiel určovania predpokladanej ceny predmetu obstarávania sa navrhuje zaradiť aj pravidlo pre určenie predpokladanej ceny prác, ak na plnenie zmluvy na uskutočnenie prác poskytne obstarávateľ určité tovary. To znamená, že zmluva zakladá aj vlastné plnenie obstarávateľa. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej ceny prác a tým aj možnosti vyhnúť sa z hľadiska stanovených finančných limitov aplikácii nadlimitných, resp. podlimitných metód verejného obstarávania.

K § 22 až 24

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje stanovenie finančných prahov pre tovary, služby a práce, v závislosti od predpokladanej ceny predmetu obstarávania a typu obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať nadlimitné metódy verejného obstarávania a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v sume zvláštnych práv čerpania (SDR) zodpovedajúcej EUR alebo v EUR v závislosti od predmetu obstarávania a typu obstarávateľa.

Metódu výpočtu finančného limitu stanovuje právo ES pre oblasť verejného obstarávania a prehodnocuje sa v zásade každé dva roky. Povinnosťou úradu je prepočítať a vyhlásiť hodnotu finančných limitov vyjadrenú v slovenských korunách.

Navrhované ustanovenie zavádza limity pre obstarávateľov podliehajúcich Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Nad týmito prahmi finančných limitov sú títo obstarávatelia povinní používať nadlimitné metódy verejného obstarávania.

K § 25

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania osobitne pre klasický sektor a pre sektor prirodzených monopolov tak, ako to vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania a z odlišného charakteru týchto subjektov.

Zverejnením predbežného oznámenia (klasický sektor) a pravidelného oznámenia bez výzvy na súťaž (prirodzený monopol) sa verejné obstarávanie nepovažuje za vyhlásené.

V navrhovanom znení sa určujú publikácie, v ktorých sa zverejňujú metódy verejného obstarávania. Nadlimitné metódy verejného obstarávania sa pred vstupom SR do EÚ zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do EÚ, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia pri nadlimitných metódach verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale), až po jeho odoslaní je možné ich zverejniť vo vestníku.

Použitie podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania.

Určuje sa aj používanie klasifikácií v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní, kde účinnosť tohto ustanovenia je stanovená vstupom Slovenskej republiky do EÚ. Dovtedy sa používajú klasifikácie podľa platných právnych predpisov ako je navrhnuté v prechodných ustanoveniach.

Ďalej sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných metódach verejného obstarávania Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev a princípy zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V splnomocňovacích ustanoveniach je úrad poverený na vydanie vykonávacieho predpisu na úpravu obsahov a vzorov oznámení používaných vo verejnom obstarávaní týkajúcich sa jeho vyhlasovania. Výraznou zmenou je doplnenie o oznámenia vzťahujúce sa ku koncesiám a tiež k novým postupom, ktoré môžu uplatňovať obstarávatelia v sektore prirodzených monopolov (kvalifikačný systém, pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž alebo pravidelné oznámenia s výzvou na súťaž). Cieľom zavedenia vzorov oznámení je zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania v oblasti zverejňovania informácií a údajov v oznámeniach, administratívne zjednodušenie vypracovania jednotlivých oznámení obstarávateľmi. Vzory oznámení sú zároveň predpokladom pre e-obstarávanie.

Navrhovaným ustanovením sa diferencovane pre obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov v sektore prirodzených monopolov upravujú pravidlá pre zverejňovanie tzv. súhrnných predbežných oznámení alebo pravidelných oznámení pri tovaroch, pri službách uvedených v navrhovanej prílohe a pri nadlimitných prácach, ktoré sú podmienené osobitnými postupmi obstarávania.

K § 26

Predbežným oznámením (klasický obstarávateľ) sa zverejňuje informácia o pripravovaných metódach verejného obstarávania a o predmetoch verejného obstarávania. Súčasne sa stanovuje povinnosť pre obstarávateľa zverejniť predbežné oznámenie v prípade, ak objem predpokladaných cien napríklad všetkých tovarov, obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto „súhrnné“ predbežné oznámenie je obstarávateľ povinný zverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel obstarávať predmetné tovary nadlimitnou metódou verejného obstarávania. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania, obstarávateľ má povinnosť zverejniť predbežné oznámenie.

Obstarávateľ (prirodzený monopol) zverejňuje pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž aspoň raz za rok. V prípade obstarávania prác nadlimitnou metódou verejného obstarávania obstarávateľ je povinný zverejniť pravidelné oznámenie s výzvou na súťaže alebo pravidelné oznámenie bez výzvy na súťaž.

K § 27 a § 28

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov pôsobiacich v sieťových odvetviach (prirodzené monopoly) sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné oznámenie s výzvou na súťaž a kvalifikačný systém.

Pri pravidelnom oznámení s výzvou na súťaž, obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Obstarávateľ môže rozhodnúť, či sa záujemcovia prihlásia na základe oznámenia alebo ich na základe výzvy, v ktorej poskytne ďalšie stanovené údaje a informácie, opätovne vyzve na potvrdenie záujmu o účasť. Stanovuje sa minimálna lehota, v ktorej obstarávateľ môže žiadať prihlásenie sa alebo potvrdenie opätovného záujmu účasti záujemcov v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Umožňuje sa vo výnimočnom prípade túto lehotu skrátiť. Okolnosti a skutočnosti vedúce obstarávateľa k skráteniu lehoty, nie je možné vymenovať, táto možnosť vyplýva z charakteru obstarávateľa pôsobiaceho na trhu ako komerčný subjekt. Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri vyhlásení verejného obstarávania zverejnením pravidelného oznámenia s výzvou na súťaž, nie je potrebné zverejňovanie oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

V súlade s právom ES pre prirodzené monopoly sa navrhovaným ustanovením umožňuje obstarávateľom pôsobiacim v sieťových odvetviach viesť kvalifikačný systém podnikateľov na rôznych úrovniach a stupňoch. Kvalifikačný systém je možné vytvoriť a viesť maximálne tri roky. V prípade, ak bude trvať dlhšie obdobie, zverejňuje sa oznámenie o kvalifikačnom systéme každý rok. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému. Povinnosťou obstarávateľa je zverejňovanie kvalifikačného systému, ktorým je možné vyhlásiť verejné obstarávanie metódou užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Záujemcovia sú v tomto prípade vybratí z existujúceho kvalifikačného systému.

K § 29

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré sú dôvodom na vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania. Nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obcí alebo od ostatných subjektov, ktorí sú podľa tohto zákona obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach. Ustanovením sa tiež zabezpečuje, aby verejné objednávky nezískavali subjekty, ktorých štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu nie sú bezúhonní, t.j. boli právoplatne odsúdení pre trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. Preto sa povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača alebo záujemcu.

V ustanovení je zakotvený princíp rovnakého prístupu k uchádzačom alebo záujemcom bez ohľadu na krajinu ich pôvodu.

Ustanovenie umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona tým, že predloží potvrdenie úradu o splnení požadovaných podmienok, čím sa vytvárajú podmienky pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré predkladá uchádzač alebo záujemca v procese verejného obstarávania.

Vzhľadom na to, že v rokovacom konaní sa v rámci rokovaní spresňujú a dopĺňajú informácie, ktoré sú súčasťou súťažných podkladov, nie je možné jednoznačne povedať, že v tomto prípade sa záujemcovia nepodieľajú na príprave súťažných podkladov.

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač alebo záujemca je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať prácu alebo poskytovať službu preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti v tej ktorej krajine.

K § 30

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby obstarávateľ primerane k predmetu obstarávania stanovil dôkazy o ekonomickom, finančnom postavení a technickej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu. Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti sú uvedené v tomto ustanovení príkladmo a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených alebo aj iné.

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia je možné vyžadovať aj doklad o poistení náhrady škody vyplývajúcej z podnikateľského rizika a upravuje sa predkladanie účtovnej závierky, nielen ako celku, ale aj možnosť vyžadovať len časť z nej, v závislosti od stanovených podmienok účasti.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie iným dokladom ako požadoval obstarávateľ. Obstarávateľ však musí súhlasiť s predložením takéhoto dokladu.

Zároveň sa uvádzajú dôkazy, na preukázanie technickej spôsobilosti osobitne pre tovary, práce a služby.

Pri preukazovaní technickej spôsobilosti je možné požadovať aj predkladanie zoznamu dodávok, resp. realizovaných zmlúv tým, že uvádzané dodávky majú byť potvrdené odberateľom. V prípade, ak nie je možné preukázať sa takýmto dokladom, uchádzač alebo záujemca doloží vyhlásenie o realizácii dodávky.

K § 31

Navrhované ustanovenie rieši vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania v prípade, ak nesplnil podmienky účasti alebo obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné. Zároveň ustanovenie komplexnejšie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen morálne predpoklady, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné, ekonomické postavenie alebo technickú spôsobilosť na dodanie predmetu obstarávania, alebo obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

K § 32

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť dodávateľom najmä pri zložitých službách a prácach, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých uchádzačov, ktorí spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže obstarávateľ od takejto skupiny dodávateľov požadovať až po tom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina podnikateľov, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti podľa § 29, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti sa predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 33

Navrhovaným znením sa stanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné ako bolo uvedené v oznámení.

Súčasne sa obstarávateľovi poskytuje možnosť požiadať uchádzačov alebo záujemcov o vysvetlenie dokladov a v nich uvedených údajov pri preukazovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Nejedná sa o doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania.

Záznam z posúdenia splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplniť o zoznam záujemcov, ktorí v prípade užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením pre obmedzenie ich počtu nebudú obstarávateľom vyzvaní na predloženie ponuky alebo na rokovanie.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre obstarávateľa oznámiť uchádzačom alebo záujemcom dôvody ich vylúčenia.

Navrhovaným ustanovením sa sleduje zjednotenie vyhodnocovania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní vo všetkých metódach verejného obstarávania.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa vytvárajú predpoklady pre výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Hodnotenie predložených ponúk sa vykonáva na základe kritérií, ktoré obstarávateľ uvádza v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania a pravidiel pre ich hodnotenie určených obstarávateľom v súťažných podkladoch. V zákone sú uvedené niektoré kritériá výberu najvýhodnejšej ponuky, avšak obstarávateľ môže použiť aj ďalšie alebo iné kritériá podľa druhu predmetu obstarávania. Hodnotiace kritériá majú byť zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku a vo vzťahu k predmetu obstarávania. Pravidlá hodnotenia jednotlivých kritérií musia byť jednoznačné a musia vyjadrovať ich dôležitosť tak, aby zabezpečili kvalitatívne rozlíšenie jednotlivých kritérií a výber najvhodnejšej ponuky.

Súčasne sa stanovujú pravidlá na vyhodnotenie ponúk, pričom obstarávateľ môže postupovať dvomi spôsobmi. V prvom prípade, ak určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena. Druhou možnosťou je určenie viacerých kritérií na hodnotenie ponúk. V tomto prípade musí obstarávateľ stanoviť aj pravidlá ich uplatnenia tak, aby vybral ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. V prípade, ak obstarávateľ stanoví na vyhodnotenie ponúk viacej kritérií, tieto kritériá musia tvoriť súčasť zmluvných dokumentov.

Ustanovenie zakazuje použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk dĺžku záruky, nakoľko si ju musí stanoviť obstarávateľ ako zmluvnú podmienku a dodržať ju musia všetci uchádzači.

Pre obstarávateľa sa stanovuje povinnosť zverejniť kritériá na vyhodnotenie ponúk a zostupné poradie dôležitosti stanovených kritérií, a to v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predloženie ponúk.

Súčasne sa navrhovaným ustanovením určuje, že kritériá vymenované v tomto ustanovení nie sú úplným vymenovaním kritérií, ktoré je možné použiť pri vyhodnocovaní ponúk. Obstarávateľ môže použiť aj iné kritériá na vyhodnotenie ponúk.

K § 35

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania určuje a pri podlimitnej metóde verejného obstarávania umožňuje, aby pre účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. V takom prípade musí určiť podmienky jej zloženia, prepadnutia a termín vrátenia. Aby obstarávateľ bezdôvodne neobmedzoval účasť záujemcov alebo uchádzačov v súťaži, je zákonom stanovená maximálna výška zábezpeky, ktorú môže vyžadovať.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvomi spôsobmi. Obstarávateľ je povinný akceptovať všetky spôsoby zloženia zábezpeky. Podmienky zloženia zábezpeky stanovuje obstarávateľ tak, aby si spôsob zloženia zábezpeky mohol vybrať uchádzač. Spôsob zloženia stanovuje obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Preto je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných obstarávateľom. Obstarávateľ by mal stanoviť termín na zloženie zábezpeky formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Vzhľadom na to, že sa upravuje oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a uzavretie zmluvy, ktoré nie je viazané k stanovenej lehote viazanosti ponúk, upravuje sa aj lehota na uvoľnenie zábezpeky. Navrhuje sa, aby obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy. Je to z dôvodu, aby zábezpeku obstarávateľ zbytočne neviazal neprimerane dlhú dobu, ak bola zmluva uzavretá. Uvoľnenie zábezpeky je preto viazané na uzavretie zmluvy a nie na lehotu viazanosti, ako bolo v predchádzajúcich zneniach zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, ak obstarávateľ zruší vyhlásenú metódu verejného obstarávania, prestanú platiť lehoty a obstarávateľ bezodkladne vráti zábezpeku uchádzačom.

Navrhovaným ustanovením sa definuje lehota viazanosti ponúk, ktorú obstarávateľ určuje v oznámení o vyhlásení príslušnej metódy verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch v závislosti od zvolenej metódy verejného obstarávania. Pri jej stanovení, obstarávateľ by mal zohľadnil náročnosť procesu vyhodnotenia ponúk, vytvoriť priestor pre možné vysvetľovanie zo strany komisie, na vyhodnotenie ponúk, dostatočný priestor na uzavretie zmluvy. Lehota viazanosti ponúk počas ktorej sú uchádzači viazaní svojimi ponukami by sa nemala meniť s výnimkou uplatnenia revíznych postupov, t.j. pri riešení žiadosti o nápravu obstarávateľom, námietok, prípadne kontroly pred uzavretím zmluvy.

K § 36 a § 37

Navrhované znenie ustanovenia týkajúce sa súťažných podkladov plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu obstarávania uvedenými v práve ES pre oblasť verejného obstarávania.

Kladne sa vymedzuje, čo má opis predmetu obstarávania obsahovať s dôrazom na technické špecifikácie. Má zohľadňovať aj ďalšie náklady spojené s užívaním predmetu obstarávania, ak sa použijú ako kritériá na hodnotenie ponúk a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú tvoriť zmluvu a tieto nie je dovolené meniť.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Ďalším navrhovaným ustanovením sa stanovuje obstarávateľovi spôsob vypracovania technických špecifikácií pri nadlimitných metódach verejného obstarávania ako vyplýva z práva ES pre oblasť verejného obstarávania. Predmet obstarávania je potrebné opísať na základe technických špecifikácií v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sú harmonizované s právom Európskych spoločenstiev a odkazom na technické normy, spoločné technické špecifikácie alebo európske technické osvedčenia. Zároveň sa určujú výnimky, kedy obstarávateľ nemusí dodržať stanovený postup. Technické špecifikácie sú uvedené v prílohe zákona.

K § 38

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za určených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v stanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším podnikateľom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 39

Navrhovaným znením sa stanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob dorozumievania medzi obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jeho obsahu a určujú sa podmienky, ktoré musí tento spôsob dorozumievania spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Súčasne sa stanovujú spôsoby predkladania ponúk, pri ktorých je možno využiť moderné spôsoby prenosu informácií najmä za podmienky, že bude zachovaná dôvernosť ponúk, a zabránenie manipulácie s nimi pred tým ako budú otvorené.

K § 40

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať dokumenty v procese verejného obstarávania. Povinnosťou je predloženie ponuky v slovenskom jazyku, ale môže sa určiť aj ďalší jazyk, v ktorom uchádzači alebo záujemcovia predkladajú ponuky a ďalšie doklady súvisiace s procesom verejného obstarávania.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich úradný preklad. Výnimku tvoria doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní uchádzačov alebo záujemcov so sídlom v Českej republike.

K § 41

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie uchádzačov.

Ponuky musia byť doručené obstarávateľovi najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je uvedená v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. V opačnom prípade je obstarávateľ povinný vrátiť ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Ponuky, ktoré uchádzači predkladajú obstarávateľovi poštou alebo osobne, je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu obstarávania a zákon taxatívne stanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých metódach verejného obstarávania. Každý uchádzač môže predložiť iba jednu ponuku.

Pretože ponuky môžu obsahovať údaje, ktoré môžu byť predmetom obchodného tajomstva podnikateľov, môže uchádzač ponuku alebo niektoré z jej častí označiť za dôverné, okrem údajov, ktoré sa zverejňujú. Obstarávateľ je rozhodnutím uchádzača viazaný a nesmie s týmito informáciami nakladať tak, aby ich obsah zverejnil alebo poskytol tretím osobám.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. Varianty sú prípustné, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 42

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk od uchádzačov a súčasne zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu verejného obstarávania môže obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky.

K § 43

Navrhované ustanovenie podrobne vymedzuje postupnosť jednotlivých úkonov komisie na vyhodnotenie ponúk (otváranie obálok s ponukami, splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, splnenie ostatných podmienok obstarávateľa, vyhodnotenie ponúk, obsah zápisnice o vyhodnotení ponúk).

Obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa sídla uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií.

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vzhľadom k tomu, že vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia, komisia nezostavuje poradie úspešnosti. Určí úspešnú ponuku a v porovnaní s ňou odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali.

Komisia zriadená obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. V prípade neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Napriek tomu, že nie je potrebné zostaviť poradie úspešnosti, nie sú týmto postupom dotknuté pravidlá uplatnenia kritérií na vyhodnotenie ponúk, na základe ktorých sa hodnotia predložené ponuky.

K § 44

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri obstarávaní tovarov obstarávateľmi zo sektora prirodzených monopolov. V súlade so smernicou ES pre prirodzené monopoly je umožnené zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % tovarov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli bilaterálne alebo multilaterálne dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie obstaral tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 45 až 47

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania v samostatných ustanoveniach.

Prvým postupovým krokom obstarávateľa je povinnosť bez zbytočného odkladu doručiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača, úspešnému uchádzačovi oznámi prijatie jeho ponuky.

Uzavretie zmluvy je podmienené uplatnením revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy alebo podnetom na výkon kontroly pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy opravných prostriedkov uplatnené, obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu v stanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia výsledku vyhodnotenia ponúk.

Poslednou povinnosťou obstarávateľa je oznámenie o výsledku verejného obstarávania. Stanovujú sa publikácie, v ktorých sa zverejňujú výsledky verejného obstarávania. Sú to identické periodiká ako pri zverejňovaní oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania v diferenciácii pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a type obstarávateľa. Výsledky nadlimitných metód verejného obstarávania sa pred vstupom do Európskej únie zverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania a v zahraničnej tlači. Účinnosť tohto ustanovenia zaniká vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy sa prioritne zverejňujú oznámenia o výsledkoch nadlimitných metód verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitnej metódy verejného obstarávania vychádza z práva ES pre oblasť verejného obstarávania.

Výsledok podlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávateľ povinný zverejniť vo Vestníku verejného obstarávania v najneskoršej lehote 48 dní od uzavretia zmluvy.

Vykonávací predpis Úradu pre verejné obstarávanie upraví obsah a vzor oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 48

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania. Zrušenie vyhlásenej metódy verejného obstarávania musí byť oznámené vo vestníku. Obstarávateľ zrušenie metódy verejného obsarávania oznámi každému uchádzačovi alebo záujemcovi. Na písomnú žiadosť uchádzača oznámi aj dôvod zrušenia vyhlásenej metódy verejného obstarávania, ktorým môže byť napríklad nesplnenie podmienok uchádzačov v súťaži, nepredloženie ponúk, na nariadenie zrušenia metódy obstarávania úradom.

Pri použití nadlimitnej metódy verejného obstarávania je obstarávteľ povinný oznámiť dôvody jej zrušenia alebo ďalší postup aj Publikačnému úradu Európskych spoločenstiev.

K § 49

Pre zabezpečenie sledovania postupu obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť obstarávateľovi povinnosť evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v jednotlivých vyhlásených metódach verejného obstarávania. Nie je potrebné, aby zákonom bol upravený podrobný obsah dokumentácie o vyhlásenej metóde verejného obstarávania, pretože tento obsah je závislý od použitej metódy verejného obstarávania, jej zložitosti a rozsahu vo vzťahu k obstarávanému predmetu a tým, že je uložená povinnosť archivovať všetky dokumenty, sú dostatočne zabezpečené situácie, kedy je potrebné poskytovanie informácií v prípadných sporoch.

Ustanovením sa upravuje právomoc Protimonopolného úradu z hľadiska jeho pôsobnosti vyžiadať si dokumentáciu o použitej metóde verejného obstarávania. Súčasne sa určuje povinnosť obstarávateľom predložiť dokumentáciu aj iným orgánom.

K § 50

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie, ktoré bolo doteraz upravené samostatným legislatívnym predpisom a to zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1996 Z. z. o koncesnom obstarávaní v znení neskorších predpisov. Právo ES pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv. Z uvedeného dôvodu sa navrhujú začleniť do zákona o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje v prípade, ak je obstarávateľom a v prípade, ak nie je obstarávateľom podľa tohto zákona.

Osobitne sú uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorým je obstarávateľ z klasického sektora. V tomto prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

V prípade, ak koncesionár nie je obstarávateľ z klasického sektora, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitnými metódami verejného obstarávania a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných metódach verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk).

Za tretie osoby sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov alebo záujemcov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo pridružený podnik, ktorý je definovaný v tomto ustanovení.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 51

V prípade zmlúv uzavieraných obstarávateľmi z klasického sektora, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby a ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov na začlenenie do tejto skupiny. Na výber dodávateľov obstarávateľ použije užšiu súťaž a v oznámení o jej vyhlásení musí uviesť čo najpresnejší opis prác, aby si dodávatelia vytvorili reálnu predstavu o prácach, ktoré je treba vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 52

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné aj sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad pre informovanie verejnosti, alebo výmenu informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre obstarávateľov z členských krajín povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách. Tieto sa vzťahujú prednostne na predmety obstarávania, ktoré sa získavajú nadlimitnými metódami verejného obstarávania, ale aj súhrnné údaje z podlimitných metód verejného obstarávania. Ustanovením sa určuje minimálny obsah informácií, ktoré sú podkladom pre vypracovanie týchto správ.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pre obstarávateľov povinnosť potvrdiť podnikateľovi referencie týkajúce sa splnenia predmetu zmluvy. Referencia by mala obsahovať predmet zmluvného záväzku, zmluvnú cenu, termín realizácie predmetu zmluvy a hodnotenie kvality plnenia zmluvy. Rovnopis referencie je obstarávateľ povinný zaslať úradu do 15 dní.

Ďalšia navrhovaná úprava sa týka predkladania štatistických výkazov. Na základe vylúčenia verejného obstarávania zo štatistického zisťovania podľa predpisov o štátnej štatistike, sa ponecháva úradu možnosť vyžadovať od obstarávateľov predloženie štatistického výkazu za účelom zisťovania údajov potrebných pre správy o verejnom obstarávaní Európskej komisii.

K § 53

Z práva ES pre oblasť verejného obstarávania vyplýva poskytovanie určitých informácií zo strany obstarávateľských subjektov priamo Európskej komisii, ak táto požiada o poskytnutie informácií. Tieto ustanovenia sa navrhujú implementovať aj do zákona o verejnom obstarávaní ako povinnosť určená pre obstarávateľov. Týka sa to správy alebo časti správ o zmluvách uzavretých nadlimitnými metódami verejného obstarávania, v prípade obstarávateľov zo sektora prirodzených monopolov je to napríklad informácia o činnostiach spadajúcich pod aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní vykonávaných v tretích krajinách, informácia o pridružených podnikoch, s ktorými obstarávateľ uzaviera zmluvy na poskytnutie určitých služieb atď.

K § 54

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných metód verejného obstarávania tým, že splnenie podmienok účasti vo verejnej súťaži uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Navrhovaným ustanovením sa deklaruje, že tejto metódy verejného obstarávania sa môže zúčastniť neobmedzený počet uchádzačov. Je to najotvorenejší spôsob verejného obstarávania vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie na účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 55

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, ktoré vychádzajú z práva ES a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Stanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Stanovením lehoty na poskytovanie súťažných podkladov sa sleduje možnosť poskytnutia súťažných podkladov všetkým uchádzačom, ktorí o ne prejavili záujem.

Vzhľadom na navrhovanú úpravu ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania je nevyhnutné priamo v postupe pri verejnej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

K § 56

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je určený v druhej hlave zákona v postupoch verejného obstarávania (§ 33) a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje definíciu užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon stanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady v prípade, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Súčasne sa stanovuje pre obstarávateľa povinnosť určiť spôsob výberu záujemcov v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

K § 58

Navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov, na základe ktorých bude posudzovať splnenie podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

V prípade použitia užšej súťaže sa obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v užšej súťaži v prípade, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni.

K § 59

Navrhovaným ustanovením sa posudzovanie splnenia podmienok účasti záujemcov v súťaži ponecháva na úvahe obstarávateľa na základe ním zvoleného spôsobu. Spôsob hodnotenia však musí byť zverejnený v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Obstarávateľ by mal pri stanovení spôsobu hodnotenia splnenia podmienok účasti záujemcov v užšej súťaži zobrať do úvahy zložitosť obstarávaného predmetu, aby si zabezpečil najlepších záujemcov, ktorí mu budú predkladať ponuky.

K § 60

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri užšej súťaži umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ posiela kvalifikovaným záujemcom požadovať doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie predložených vyhlásení pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže.

Z tých istých dôvodov a rovnakým spôsobom ako vo verejnej súťaži je potrebné priamo v postupe pri užšej súťaži uviesť pravidlo časového limitu zverejňovania oznámenia o vyhlásení užšej súťaže nasledujúcom po predbežnom oznámení alebo pravidelnom oznámení bez výzvy na súťaž, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa pri užšej súťaži pre obstarávateľa v sektore prirodzených monopolov umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk po dosiahnutí spoločného konsenzu tohto termínu so všetkými vybratými záujemcami, ktorí splnili podmienky účasti. Dosiahnutím dohody je naplnený princíp nediskriminácie. Ak obstarávateľ nedosiahne konsenzus týkajúci sa lehoty na predkladanie ponúk, môže určiť sám túto lehotu, nesmie byť však kratšia ako 24 dní a vo výnimočných prípadoch desať dní.

Tak ako vo verejnej súťaži sa navrhuje aj do postupov upravujúcich užšiu súťaž zakomponovať ustanovenie, na základe ktorého obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk musí zohľadniť časové hľadisko nevyhnutné na úkony súvisiace s vypracovaním ponuky.

K § 61

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má stanovené podmienky použitia. Pre použitie tejto metódy je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov obstarávania, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej alebo užšej súťaže alebo obstarávanie je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej a užšej súťaže nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú podmienky pre použitie rokovacieho konania so zverejnením, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo v užšej súťaži boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné zmluvné podmienky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, že boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 62

Navrhovaným ustanovením sa definuje metóda rokovacie konanie so zverejnenia, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovania a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený.

K § 63

Týmto navrhovaným ustanovením sa ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní s výnimkou uvedenou v odseku 2, t.j. v prípade, ak sa obstaráva tovar, práce alebo služby v časovej tiesni. V tomto prípade je minimálna lehota na predkladanie dokladov 15 dní. Lehota na predkladanie dokladov začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení rokovacieho konania so zverejnením na zverejnenie.

K § 64

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú postupy obstarávateľa v rokovacom konaní so zverejnením. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený. Obstarávateľ musí zabezpečiť, aby všetci uchádzači získali na rokovaniach rovnaké informácie a bola zachovaná dôvernosť o obsahu rokovaní, a preto je zákonom viazaný rokovať spoločne so všetkými uchádzačmi. Informovanosť o obsahu rokovaní potvrdzujú uchádzači podpísaním zápisnice z každého rokovania.

Ďalej sa ustanovením určuje, že obsahom rokovania je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o jej technických, administratívnych alebo finančných podmienkach. Súčasne sa upravuje obsah výzvy na rokovanie, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým uchádzačom. Po ukončení rokovaní s uchádzačmi obstarávateľ ich vyzve na predloženie ponúk v lehote.

Navrhovanými úpravami sa v postupoch pri rokovacom konaní so zverejnením umožňuje vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených už v predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady musia však súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

K § 65

Navrhovanou úpravou sú stanovené minimálne lehoty na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením osobitne pre obstarávateľov klasického sektora a pre prirodzené monopoly. Prirodzeným monopolom sa umožňuje, aby si lehotu na predkladanie ponúk dohodol s vybratými záujemcami. Avšak v prípade, ak k dohode nedôjde, určí lehotu obstarávateľ, ktorá je minimálne 24 dní a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako desať dní od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Lehota stanovená obstarávateľom zohľadňuje čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu obstarávania.

K § 66

Navrhované ustanovenie stanovuje podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia týkajúce sa napríklad autorských práv, práv priemyselného vlastníctva, patentových práv, kde je možné uzavrieť zmluvu len s určitým dodávateľom, ktorým napríklad v prípade autorských práv je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je uzavretie zmluvy z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením a má v určitom časovom období zabezpečiť predmet zmluvy.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, prác a služieb za stanovených podmienok.

Osobitne sú ustanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia pre sektor prirodzených monopolov, ako napríklad uzavretie čiastkovej zmluvy na základe platnej rámcovej zmluvy, doplňujúce plnenie od pôvodného dodávateľa, zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, prípadne od likvidátora.

K § 67

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia, ktorý vychádza z postupu určeného pre rokovacie konanie so zverejnením. V prvej fáze obstarávateľ vyhodnotí kvalifikačné predpoklady a výsledok oznámi všetkým záujemcom. Ďalšou fázou je rokovanie o podmienkach zmluvy, najmä o technických, administratívnych a finančných, ktoré sa uskutočňuje so všetkými uchádzačmi spoločne. Ďalej nasleduje výzva na predloženie ponuky a vyhodnotenie predložených ponúk. Pri organizovaní rokovacieho konania bez zverejnenia nie je potrebné dodržať lehoty ustanovené zákonom na predkladanie dokladov a ponúk.

K § 68

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom ES pre oblasť verejného obstarávania a odkazuje sa na limity, ktoré sú stanovené pre obstarávanie služieb, pričom sa členia podľa toho, či sa jedná o súčasť postupu vedúci k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, alebo výsledkom nebude uzavretá zmluva. V tomto prípade sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté záujemcom.

Ustanovením sa sleduje, aby pri metóde verejného obstarávania – súťaž návrhov neboli obmedzovaní záujemcovia na základe regionálneho prístupu, t.j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a pod.

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávanie na vydanie vykonávacieho predpisu na vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 69

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vypracováva zápisnicu.

Ak obstarávateľ v oznámení o vyhlásení metódy obstarávania uvedie, že sa jedná o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. V prípade, ak je viac víťazov, na rokovanie vyzve všetkých.

K § 70

Ustanovením sa splnomocňuje Úrad pre verejné obstarávania na vydanie vykonávacieho predpisu na obsah a vzor oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov.

K § 71

V návrhu ustanovenia sa označujú dve podprahové metódy verejného obstarávania v závislosti od výšky predpokladanej ceny predmetu obstarávania. Jedna je podprahová metóda s vyššou cenou a druhá je podprahová metóda s nižšou cenou.

Pri podprahovej metóde verejného obstarávania sa použije postup, ktorý je ustanovený v Štvrtej hlave návrhu zákona, kde sa súčasne odkazuje na niektoré ustanovenia pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou podľa ktorých sa nepostupuje.

K § 72

V navrhovanom ustanovení sú určené všeobecné pravidlá pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou.

Pravidlá sú stanovené tak, aby boli dodržané princípy verejného obstarávania, ale súčasne aby obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet obstarávania. Tieto pravidlá sa týkajú stanovenia predpokladanej ceny predmetu obstarávania, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, prípadne ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu obstarávania. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu obstarávania, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania. Obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor na vysvetľovanie ponúk, Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj prípadnú komunikáciu medzi komisiou, obstarávateľom a uchádzačom, na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu a ostatným oznámi, že neuspeli.

Obstarávateľ pri podprahovej metóde verejného obstarávania s vyššou cenou môže použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia.

Pri použití podprahovej metódy verejného obstarávania s vyššou cenou má obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 73

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou užšej súťaže vyzvať na predkladanie ponúk najmenej troch podnikateľov. Súčasne musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných na vypracovanie ponuky.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov minimálne na 6, čo však musí uviesť vo výzve na predkladanie ponúk. Zákon nestanovuje podmienky na obmedzovanie počtu uchádzačov. Stanovenie tejto podmienky plne v kompetencii obstarávateľa.

K § 74

Navrhovaným ustanovením sa určuje obstarávateľovi povinnosť pri podprahovom obstarávaní metódou rokovacieho konania so zverejnením vyzvať najmenej troch podnikateľov. Súčasne, obdobne ako pri užšej súťaži, musí výzvu zverejniť verejne dostupným spôsobom, či na informačnej tabuli, resp. na svojej internetovej stránke, alebo iným spôsobom.

Aby sa vytvorilo konkurenčné prostredie, ale súčasne aby sa zabránilo nadmernému množstvu uchádzačov a vzhľadom k tomu, že sa jedná o obstarávania s celkove nižšími cenami má obstarávateľ možnosť obmedziť počet uchádzačov, čo však musí uviesť vo výzve na rokovanie.

Ďalej sa upravuje aj časové obdobie, kedy obstarávateľ posúdi splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj poskytnutie vysvetľovania údajov uvedených vo výzve. Je to priamo v priebehu rokovaní so záujemcami.

K § 75

Treťou metódou pri podprahovom obstarávaní s vyššou cenou je rokovacie konanie bez zverejnenia. Obstarávateľ môže použiť túto metódu len v tom prípade, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača obstarávateľ uskutoční na základe informácií, ktoré získa vyhodnotením trhových podmienok a vyzve ho na rokovanie o podmienkach zmluvy. V rámci rokovaní požiada vybratého uchádzača o predloženie dokladu o oprávnení podnikať, prípadne ďalších dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti, ak sa na plnenie zmluvy vyžadujú.

K § 76

V prípade podprahového obstarávania s nižšou cenou je upravený najjednoduchší postup, ktorý vychádza z rokovacieho konania bez zverejnenia. Tento postup použije obstarávateľ bez splnenia podmienok, ktoré uvádza § 66 návrhu zákona.

Výber uchádzača uskutočňuje obstarávateľ na základe prieskumu trhu, napríklad z aktuálnych katalógov, prostredníctvom telekomunikačného zariadenia.

Pri uzavieraní zmlúv podprahovou metódou verejného obstarávania s nižšou cenou, sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje všeobecne záväzný právny predpis.

K § 77

V ustanovení sa deklaruje, že obstarávateľ činnosti pri podprahovom obstarávaní s nižšou cenou nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

Obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zjednodušených postupov verejného obstarávania a archivovať ju štyri roky.

K § 78 až 90

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti je pre účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená pre fyzické osoby – občanov, nie pre právnické osoby (inštitúcie). Odbornú spôsobilosť môže získať len fyzická osoba – občan, nie právnická osoba (inštitúcia).

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení obstarávateľa, zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý obstarávateľ musí mať takúto osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. V takomto prípade musí mať obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb, ktoré svoje oprávnenie budú preukazovať preukazom o odbornej spôsobilosti. Obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov obstarávania (tovary, služby, práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu obstarávania. Napríklad v prípade spracovania súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktoré sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je jedným z predpokladov pripustenia ku skúške.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, prípadne iným spôsobom (napr. vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania na skúšku, je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu, do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný vo vestníku s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní. Zápis do zoznamu je okrem iného podmienený aj úhradou správneho poplatku.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie a taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a predkladať informácie o jej činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní na požiadanie úradu.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu preškolenia z právnych predpisov o verejnom obstarávaní.

K § 91 až 97

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na dodanie predmetu obstarávania si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, lehoty v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť.

Ďalej sa ustanovením určuje obsah údajov, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov. Pre zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov. Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení. Na postup pri vyčiarknutí podnikateľa zo zoznamu sa vzťahuje zákon o správnom konaní.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov, musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa pre naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje navrhovaným zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú obstarávateľom napomáhať pri aplikácii zákona.

Lehoty na zverejňovanie predbežných oznámení a oznámení o vyhlásení metód verejného obstarávania boli prevzaté z práva ES podľa ktorých je stanovený maximálny limit na zverejnenie oznámení úradom najneskôr do 12 dní odo dňa odoslania oznámenia a pri skrátených lehotách metód užšia súťaž a rokovacie konanie so zverejnením najneskôr do 5 dní odo dňa odoslania oznámenia.

Pre zabezpečenie aktuálnych informácií obstarávateľom a skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vestník vydáva podľa potreby.

K § 99 až 101

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce jednak z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad Európska dohoda o pridružení uzavretá medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohoda o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode, ale aj s prípravou na pristúpenie k Dohode o vládnom obstarávaní prijatej Svetovou organizáciou obchodu (WTO-GPA).

Pre zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu, zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 102

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti nie je totožný s činnosťou vykonávanou obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované k skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo ES. Medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie.

K § 103

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva ES pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Uvádza sa obsah týchto správ.

K § 104 až 123

Navrhované ustanovenia vychádzajú z potreby zosúladiť opravné prostriedky vo verejnom obstarávaní so smernicami 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch. V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút vybavovania žiadostí o nápravu obstarávateľom, ktorý zjednoduší a zrýchli vybavovanie opravných prostriedkov vykonaním nápravy porušenia zákona priamo obstarávateľom bez zasahovania úradu. Uplatnenie žiadosti o nápravu je podmienkou pre podanie námietok úradu, s výnimkou zrýchlených postupov verejného obstarávania so skrátenými lehotami.

Dohľad nad verejným obstarávaním zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu vo verejnom obstarávaní, pričom navrhované znenie podrobne upravuje postup úradu a účastníkov konania pri každom z týchto konaní. V konaní o námietkach sa možnosť podávania námietok rozšírila na všetky osoby, ktorých práva boli alebo mohli byť postupom obstarávateľa dotknuté a na každý úkon obstarávateľa, ktorý je v rozpore s týmto zákonom. Konanie o námietkach sa delí na dve samostatné konania, kde účelom konania o námietkach pred uzavretím zmluvy je rýchle a účinné zjednanie nápravy porušenia zákona a účelom konania po uzavretí zmluvy je vytvorenie predpokladov pre uplatnenie náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

Navrhuje sa spôsob kolektívneho rozhodovania v prípade námietok uchádzačov alebo záujemcov proti podmienkam verejného obstarávania alebo rozhodnutiam obstarávateľa v procese verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy a po uzavretí zmluvy.

Kolektívne rozhodovanie úradu sa nenavrhuje, ak sa konanie zastaví z dôvodov, ktoré taxatívne ustanovuje zákon (§ 108 ods. 1 a § 110 ods. 1).

Pri navrhovanom spôsobe rozhodovania sa vyžaduje prijatie rozhodnutia v kolektívnom orgáne – komisii, ktorej zloženie sa navrhuje trojčlenné, v prípade nadlimitnej metódy verejného obstarávania sa rozhoduje v päťčlennej komisii. Pri podlimitnej metóde verejného obstarávania môže byť členom komisie aj osoba mimo zamestnancov úradu, pri nadlimitnej metóde verejného obstarávania dvaja členovia komisia sú externé osoby, napríklad z iného ústredného orgánu. Bude však potrebná spolupráca úradu so služobnými úradmi.

Navrhovaný spôsob riešenia námietok v procese verejného obstarávania predpokladá zvýšenie objektívnosti rozhodovania o námietkach a posilnenie dôvery účastníkov procesu verejného obstarávania a verejnosti v správnosť rozhodnutí. Zostavovanie komisií, spôsob rokovania a rozhodovania komisie, ako aj ďalšiu činnosť upraví štatút a rokovací poriadok úradu, ktorý vydá predseda úradu.

Kontrola sa vykonáva na základe podnetov osôb (občanov a orgánov verejnej správy), ktoré nemali záujem uzavrieť s obstarávateľom verejnú zmluvu a preto ich práva podľa tohto zákona nemohli byť postupom obstarávateľa dotknuté. Postup úradu pri výkone kontroly sa rovnako delí na dva samostatné postupy. Účelom kontroly postupu obstarávateľa pred uzavretím zmluvy je obdobne ako v konaní o námietkach pred uzavretím zmluvy rýchle zjednanie nápravy. Po uzavretí zmluvy, kedy nie je možné dosiahnuť nápravu sa postupuje podľa zákona o kontrole v štátnej správe.

Navrhovateľ aj autor podnetu v konaní o námietkach a pri podávaní podnetu uvádza identifikačné údaje. Sú to údaje rozhodujúce pre to, aby tieto subjekty boli oboznámené s výsledkom konania. To znamená, že ide o uvedenie napríklad názvu alebo obchodného mena, miesta podnikania alebo sídla.

Navrhované ustanovenie ukladá úradu povinnosť uložiť pokutu za taxatívne vymedzené porušenia zákona, kým pre ostatné, spravidla menej závažné porušenia zákona, je uloženie pokuty fakultatívne. Vzhľadom na časté porušovanie zákona zo strany obstarávateľov a dôležitosť dodržiavania metód a postupov verejného obstarávania, najmä v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, boli zvýšené sadzby pokút.

K § 124 až 126

Navrhované ustanovenie zavádza inštitúty kontroly pre prirodzené monopoly, ktoré sa v zmysle smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC budú uplatňovať po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov a metód verejného obstarávania obstarávateľov uvedených v § 5 so smernicami ES pre a zákonom o verejnom obstarávaní budú vykonávať nezávislá akreditovaná osoba v súlade Európskou normou EN 45503.

Navrhované ustanovenie upravuje postup úradu vo vzťahu k Európskej komisii v prípade, ak táto upozorní Slovenskú republiku na porušenie metód a postupov verejného obstarávania podľa smerníc 93/36/EEC, 93/37/EEC, 93/38/EEC alebo 92/50/EEC a podľa tohto zákona.

K § 127

Navrhované ustanovenie je generálnou klauzulou, čo znamená, že na všetky konania, v ktorých sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb a právnických osôb zúčastňujúcich sa procesu verejného obstarávania, sa vzťahuje zákon o správnom konaní, s výnimkou tých ustanovení, ktorých postup pri konaní úradu je upravený priamo v ustanoveniach zákona. Jedná sa o konaniach pri skúškach na získanie odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie a pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním.

K § 128

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri jednotlivých metódach verejného obstarávania, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Zároveň sa rieši prechodná platnosť ustanovení týkajúcich sa vyhlasovania verejného obstarávania a výsledkov nadlimitných metód verejného obstarávania, finančných limitov a používania klasifikácií do vstupu Slovenskej republiky do EÚ.

K § 129

Vzhľadom na navrhované znenie zákona je nevyhnutná derogácia doterajších právnych prepisov.

K Čl. II

V zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa navrhuje, vzhľadom na začlenenie legislatívy upravujúcej uzavieranie koncesných zmlúv do zákona o verejnom obstarávaní, vypustiť kompetenciu úradu pre oblasť koncesného obstarávania, nakoľko sa stáva bezpredmetnou.

K Čl. III

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje 1. januára 2004, okrem niektorých ustanovení, ktoré sa vzťahujú k nadlimitným metódam verejného obstarávania a s nimi súvisiacimi povinnosťami a ich účinnosť je podmienená vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie.

K prílohe č. 1

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam transponovaných smerníc.

K prílohám č. 2, 3 a 4

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70), podľa ktorej sa zatrieďujú práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC.

K prílohe č. 5

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 6

V súlade s právom ES pre oblasť verejného obstarávania sa definujú pojmy ako technické špecifikácie, norma, európska norma, európske technické osvedčenie atď., na ktoré je možné sa odvolať pri definovaní predmetu obstarávania pri nadlimitných metódach verejného obstarávania. Dôvodom je zovšeobecnenie pravidiel v technickej oblasti používaných pri nadlimitných obstarávaniach. Pod pojmom harmonizované všeobecne záväzné právne predpisy je potrebné rozumieť také právne predpisy, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev, právom Európskej únie, a ktoré sa stanú funkčnou súčasťou ich právneho poriadku.

Bratislava, 16. júla 2003

Mikuláš D z u r i n d a

predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Rozália M o l n á r o v á

predsedníčka

Úradu pre verejné obstarávanie

v. r.

zobraziť dôvodovú správu