Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov 516/2022 účinný od 01.01.2024

Platnosť od: 30.12.2022
Účinnosť od: 01.01.2024
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Daň z pridanej hodnoty

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST2JUDDS1EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov 516/2022 účinný od 01.01.2024
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 516/2022 s účinnosťou od 01.01.2024

Legislatívny proces k zákonu 516/2022

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

K predpisu 516/2022, dátum vydania: 30.12.2022

Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.

Primárnym cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.

Hlavným dôvodom prijatia tejto smernice bola zmena nákupného správania zákazníkov a masívny rozmach elektronického obchodu. Zákazníci čoraz častejšie využívajú možnosť nákupov prostredníctvom webových sídiel zahraničných dodávateľov alebo prostredníctvom rôznych platforiem, ktoré im umožňujú na jednom mieste nakupovať tovary alebo služby od rôznych dodávateľov.

Častokrát teda dochádza k situácii, kedy dodávateľ tovaru alebo služby je usadený v jednom členskom štáte, prípadne v tretej krajine, a jeho zákazník v inom členskom štáte, kde podľa súčasných pravidiel je aj miesto dodania tovaru alebo služby. Keďže zákazník nemá vo vzťahu k uskutočnenému nákupu voči finančnej správe žiadne evidenčné, prípadne záznamové povinnosti, je zjavné, že daňové orgány jednotlivých členských štátov pri kontrole plnenia daňových povinností nútené spoliehať sa na informácie o dodávkach tovarov a služieb od ich dodávateľov podľa toho, ako ich priznajú, pretože reálna kontrola týchto obchodov je prakticky nemožná.

Platby za uvedené cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb, cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, budú poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, povinní viesť osobitné záznamy a údaje z nich oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.

Popri transpozícii uvedenej smernice je predmetom návrhu zákona aj úprava rôznych ustanovení zákona o DPH, ktorých cieľom je zníženie administratívnej záťaže. Patrí sem napríklad upustenie od povinnosti registrovať sa za platiteľa dane pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú výlučne finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, s možnosťou zdaniteľných osôb, ktoré z titulu uskutočňovania uvedených transakcií v súčasnosti registrovanými platiteľmi dane, požiadať o zrušenie registrácie.

Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj odstránenie niektorých nedostatkov zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide napríklad o určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného tovaru, pri ktorom sa uplatní

2

zákonná fikcia posudzovania ako povinne odpisovaného majetku rovnomerne po dobu štyroch rokov.

Predmetom návrhu zákona je aj zavedenie povinnosti odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane, ak v ustanovenom období po splatnosti neuhradí protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby. Predmetný návrh je plne v súlade s legislatívou Európskej únie, a zároveň sa ním sleduje aj zlepšenie platobnej disciplíny v obchodných vzťahoch. Ďalej sa ním sleduje aj podpora naplnenia aj ďalších čiastkových cieľov vlády SR proklamovaných v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2021 - 2024, nakoľko toto opatrenie potenciál prispieť taktiež k zníženiu únikov na DPH, ako aj medzery vo výbere DPH. Na druhej strane, keďže táto povinnosť je z hľadiska mechanizmu DPH úzko previazaná s inštitútom opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby, navrhuje sa do značnej miery zjednodušiť podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky na účely zákona o DPH, čo predstavuje základný predpoklad pre uplatnenie práva na opravu základu dane v prípadoch, kedy tento nezískal protihodnotu za ním dodaný tovar alebo službu. Navrhované ustanovenia zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia a na zníženie administratívnej záťaže predstavujú opodstatnenú transpozíciu príslušných dispozitívnych článkov smernice 2006/112/ES a nie sú nadbytočnou reguláciou.

Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, okrem čl. I bodov 20 a 30, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.

Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie).

Termín začiatku a ukončenia PPK

apríl 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

máj 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

august 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Primárnym dôvodom na vypracovanie predkladaného materiálu je transpozícia Smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.

Aktuálne znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) neobsahuje špecifické opatrenia zamerané na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu. Moderná doba a jej kontinuálny vývoj so sebou priniesli okrem iného aj rozmach elektronického obchodu, ktorý uľahčuje cezhraničný predaj tovaru a poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom v členských štátoch Európskej únie. Pri cezhraničnom elektronickom obchode sa jedná o dodávky tovarov, resp. poskytovanie služieb, kedy je DPH splatná v jednom členskom štáte Európskej únie, pričom dodávateľ, resp. poskytovateľ, je usadený v inom členskom štáte Európskej únie alebo v treťom štáte. Niektoré podniky pritom môžu zneužívať príležitosti, ktoré im ponúka elektronický obchod na to, aby obchádzaním povinností nekalo získavali trhové výhody. Nakoľko spotrebiteľom nie je ukladaná povinnosť viesť účtovníctvo, členské štáty spotreby potrebujú primerané nástroje na odhaľovanie a kontrolu takýchto podvodných dodávateľov, resp. poskytovateľov.

Keďže spotrebitelia v Európskej únii v prevažnej väčšine vykonávajú platby za svoje online nákupy prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb, to práve poskytovatelia platobných služieb, ktorí disponujú konkrétnymi informáciami umožňujúcimi identifikovať príjemcu príslušnej platby, vrátane podrobných údajov o dátume platby, sume a členskom štáte pôvodu platby, ako aj informáciami o tom, či bola platba iniciovaná vo fyzických priestoroch obchodníka.

Tieto údaje a informácie môžu slúžiť orgánom finančnej správy na odhaľovanie podvodných podnikov a kontrolu povinností súvisiacich s DPH. Za týmto účelom je nevyhnutné, aby dotknuté skupiny

4

poskytovateľov platobných služieb sprístupnili takéto informácie orgánom finančnej správy s cieľom pomôcť im pri odhaľovaní cezhraničných podvodov v oblasti DPH a v boji proti týmto podvodom.

Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.

V súčasnosti vzniká neúmerná administratívna záťaž aj registráciou zdaniteľných osôb, ktoré poskytujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, za platiteľa dane.

Aktuálne znenie § 21 ods. 5 zákona o DPH rieši len úrok z omeškania, ktorý vzniká len pri oneskorene zaplatenej platbe DPH pri dovoze tovaru. Podľa colných predpisov úrok z omeškania podľa čl. 114 Colného kódexu Únie vzniká nielen pri oneskorene zaplatenej platbe (čl. 114 ods. 1 Colného kódexu Únie), ale aj v iných prípadoch, ktoré uvedené v čl. 114 ods. 2 Colného kódexu Únie. Nakoľko sa podľa § 12 zákona o DPH na daň pri dovoze tovaru vzťahujú colné predpisy, ak zákon o DPH neustanovuje inak, za súčasného právneho stavu vzniká nerovnaký postup colných orgánov pri vymeraní úroku z omeškania pokiaľ ide o colný dlh a DPH pri dovoze.

Podmienky nevymožiteľných pohľadávok nastavené prísne, pretože tento právny nástroj má výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Aplikačná prax preukázala, že platitelia dane sa nevedia účinne domôcť tohto ustanovenia.

Aktuálne znenie zákona o DPH v časti ohľadom oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a oslobodenia od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vyžaduje transpozíciu ustanovenia čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) s cieľom zosúladiť právnu úpravu s právom EÚ.

Aplikačná prax identifikovala aj problémy, ktoré vedú k nejasnostiam pri výklade, čo sa považuje za malú zásielku neobchodného charakteru, ak ide o oslobodenie od dane pri dovoze tovaru, ale aj nejasností pri uplatnení práva na odpočítanie dane, ak následné plnenie nemá striktne podnikateľský účel.

Zákon o DPH sa v súčasnosti vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie.

Spoločný mechanizmus DPH je založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Aj keď z nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.

Doterajšia úprava obligatórneho vykonania daňovej kontroly v prípade, ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť, je vzhľadom na minimálny príjem do štátneho rozpočtu neopodstatnená a zbytočne viaže kapacity kontrolórov vo veľkom nepomere vzhľadom k účelu, ktorý sa má dosiahnuť.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Zmenami a doplnením zákona o DPH vyvolanými transpozíciou smernice, ktorá zavádza požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na

5

boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane. Vybraná skupina poskytovateľov platobných služieb bude povinná jednak viesť za každý kalendárny štvrťrok dostatočne podrobné záznamy o príjemcoch platieb a o cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytuje, a zároveň tieto záznamy následne sprístupniť Finančnému riaditeľstvu SR.

S cieľom vyriešiť neúmernú administratívnu záťaž jednak pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat na povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 § 39 zákona o DPH, ako aj pre platiteľov dane registrovaných podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, ktorí uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 § 42 zákona o DPH, sa navrhuje neukladať týmto zdaniteľným osobám povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a už zaregistrovaným platiteľom sa v takýchto prípadoch navrhuje ustanoviť právo požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie pre daň.

Zámer úpravy ustanovenia § 21 ods. 5 zákona o DPH spočíva v zosúladení prípadov vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa dane pri dovoze tovaru s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu, ktoré doteraz neboli v zákone o DPH upravené. Úrok z omeškania sa v uvedených prípadoch vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.

Upravuje sa § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, teda vtedy, ak sa jeho pohľadávka na účely tohto zákona stane nevymožiteľnou, a to tak, že sa zjemňujú zákonné podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky. Úprava je vykonaná v súvislosti s navrhovaným ustanovením § 53b.

Transpozíciou čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice o DPH dochádza k rozšíreniu prípadov, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. V tejto súvislosti rovnako dochádza k úprave ďalšej situácie, pri ktorej sa uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služby z tuzemska do iného členského štátu Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.

Vychádzajúc zo smerníc a nariadení dochádza k legálnemu vymedzeniu pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru priamo v zákone o DPH, čím sa sleduje vyriešenie výkladových nejasností ohľadom tohto pojmu v aplikačnej praxi.

Zohľadňujúc aplikačnú prax sa ďalej navrhuje, aby aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol kúpený na účel jeho ďalšieho predaja, sa prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa vrátiť do štátneho rozpočtu, rovnako, ako je tomu pri dodaniach tovaru na osobnú spotrebu, pri bezodplatných dodaniach, či dodaniach tovaru na iný účel ako podnikanie.

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok v určenej lehote po jeho splatnosti.

S ohľadom na neraz zbytočné viazanie kontrolórov finančnej správy sa ustanovuje, že ak pri oneskorenej registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane odpočítanie dane, na ktoré dotknutá zdaniteľná osoba podľa § 55 zákona o DPH právo, prevyšuje daň, ktorú je táto osoba povinná platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, možnosť vykonania daňovej kontroly namiesto povinnosti, a tým umožniť správcovi dane preveriť údaje v podanom daňovom priznaní aj inými úkonmi správy daní, napr. miestnym zisťovaním.

Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.

6

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Finančná správa, poskytovatelia platobných služieb, daňové subjekty.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

Neboli posudzované alternatívne riešenia.

Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2020/284 v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

Áno

Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Pri transpozícii čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) smernice ide o transpozíciu, pri ktorej sa nemení textácia smernice a táto transpozícia nepredstavuje nadbytočnú reguláciu. Čl. 185 smernice, ktorý je v kontexte judikatúry Súdneho dvora transponovaný do § 53b Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby predpokladá zvýšenú motiváciu podnikateľov k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok. Predmetnou úpravou sa zároveň sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“. Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“. V dôsledku aplikácie ustanovenia sa očakáva zlepšenie platobnej disciplíny v obchodno-právnych vzťahoch. V súvislosti s uvedeným ustanovením sa upravuje aj § 25a (transpozícia č. 90 ods. 2 smernice), tým spôsobom, že sa pre účely opravy základu dane zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok. Teda zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b vytvára priestor na zľavenie prísnosti pre možnosť dodávateľa konať podľa § 25a. Transpozícia čl. 272 ods. 1 písm. c) spočíva v možnosti pre vybrané skupiny zdaniteľných osôb rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 39 zákona o DPH. Ide teda jednoznačne o pro-podnikateľské opatrenia. Transpozíciu čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) možno v zmysle uvedeného považovať za opodstatnenú transpozíciu. Národná právna úprava teda nejde nad rámec požiadaviek EÚ. Pri ďalších článkoch ide o úplnú/minimalistickú transpozíciu smerníc.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

7

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

Áno

Nie

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

Áno

Nie

Sociálne vplyvy

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice, ktorou sa zavádzajú určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, predstavuje v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov FR SR. Táto úprava bude mať zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne na úpravou dotknutých poskytovateľov platobných služieb. Zavedením pravidiel vyplývajúcich zo smernice sa predpokladá aj pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože analýza získaných údajov prispeje k eliminácii daňových podvodov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, čo následne zlepší výber DPH, ale jeho výšku nie je možné kvantifikovať.

Ďalšie navrhované zmeny svojím charakterom prispievajú v zásade k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Napríklad sa navrhuje, aby sa aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa vrátiť do štátneho rozpočtu. Kvantifikovaný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH. V súvislosti s úpravou povinnosti vrátiť odpočítanú daň, na strane odberateľa (dlžníka), ak nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, sa predpokladá zlepšenie platobnej disciplíny medzi podnikateľmi v obchodno-právnych vzťahoch. Zároveň sa zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok pre účely opravy základu dane.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Mgr. Filip Richter, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

filip.richter@mfsr.sk

 

JUDr. Ján Dancák, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:

jan.dancak@mfsr.sk

 

8

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Aplikačná prax Ministerstva financií Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.

Analýza vplyvov Finančného riaditeľstva SR a Inštitútu finančnej politiky.

Európska komisia:

Dokument EK SWD (2018) 488 final: Impact assessment k návrhu smernice Rady (EÚ) 2020/284.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 082/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. „Vybrané vplyvy materiálu“ o vyznačenie uplatňovania mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

Vyznačené.

Komisia odporúča doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Pripomienka neakceptovaná.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa uviesť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie samostatne ku regulácii č.1 a 2 jednoznačný postup výpočtu pod tabuľku č. 2 v časti „Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov“ a kvantifikovať náklady na celé podnikateľské v členení na banky, pobočky zahraničných bánk a vybrané skupiny poskytovateľov platobných služieb.

Pripomienka akceptovaná.

Výpočet regulácií upravený. Suma 10 000 eur nebola kvantifikovaná v zmysle požiadavky RÚZ.

Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Prvé dve požiadavky v rámci pripomienky zapracované, tretia požiadavka zapracovaná inak.

Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

V MPK bude kalkulačka nákladov priložená.

Komisia odporúča predkladateľovi upraviť expertný odhad trvania povinnosti k regulácii č. 4.

Pripomienka akceptovaná.

Expertný odhad bol doplnený a kvantifikovaný aj v kalkulačke nákladov.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Je nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, nakoľko je momentálne v nesúlade s rozpočtovou analýzou, v časti financovania úpravy informačných systémov. Uvedené

9

musí byť zapísané aj v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti v časti 6.2., kde majú byť zapísané upravované/vytvárané informačné systémy v zmysle metodiky. Ďalej v analýze vplyvov absentuje aj elektronická služba súvisiaca s výmenou informácií cez elektronické formuláre.

Pripomienka akceptovaná.

Doplnené.

Informácie ohľadom elektronickej služby boli doplnené, ale služba ešte nie je zaevidovaná.

Pripomienky RUZ:

K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie

V procese prípravy materiálu na vyčíslení nákladov spolupracovala aj Slovenská banková asociácia členská organizácie Republikovej únie zamestnávateľov Ako sme informovali zástupcov MF SR v pôvodnej komunikácii, v rámci prieskumu odhadu nákladov medzi našimi členmi, sme dostali odpovede od malého počtu bánk (približne 19 %) vzhľadom na skutočnosť, že bez poznania textu návrhu zákona o DPH banky neboli schopné urobiť kvalifikovaný odhad. Zároveň platí, že spôsoby získavania obdobných údajov od našich členov boli anonymné, takže SBA nevie, ktorý subjekt údaje poskytol. Preto nami zistené údaje nie je možné považovať za reprezentatívnu vzorku respondentov (zástupcov bankového sektora) a tak sumu odhadovaných nákladov podľa výpočtu MF SR považujeme za orientačnú informáciu a nie smerodajnú a reprezentatívnu hodnotu.

Dovoľujeme si preto požiadať, aby pre účely MPK boli z dokumentu Analýza vypustená nasledujúce časti textu na strane 4:

V tomto anonymnom prieskume odpovedalo SBA päť bánk, ktorých náklady spolu v rozsahu 1 045 000 eur 1 100 000 eur. Odhad iných nákladov spojených s novými povinnosťami (jednorazových a pravidelných ročných) je vo výške 10 000 eur na jeden subjekt, pričom na tento odhad odpovedali v prieskume 4 banky.“

Po oboznámení sa s legislatívnym textom návrhu v zaslanom znení odhadujeme náklady na zavedenie smernice v bankovom sektore ako celku na približne 6,4 mil. (žiaľbohu bez toho, aby sme poznali znenie nadväzujúceho vykonávacieho predpisu Európskej komisie).

Pripomienka akceptovaná.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 082/2022 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

Súhlasné

Súhlasné s návrhom na dopracovanie

Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 10. Poznámky v Doložke vybraných vplyvov.

Odôvodnenie: Návrh zákona zakladá viacero vplyvov pozitívnych aj negatívnych na rôzne oblasti. Bod

10. slúži na zhrnutie vplyvov a uvedenie prevládajúceho charakteru vplyvu.

Pripomienka akceptovaná.

Doplnené.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie aktuálnej verzie Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie.

Pripomienka akceptovaná.

Komisia žiada predkladateľa o úpravu frekvencie plnenia povinnosti regulácie č. 3 a 4 v Kalkulačke nákladov.

Pripomienka akceptovaná.

10

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Predkladateľ zásadnú pripomienku z MPK vyhodnotil ako akceptovanú a zapracovanú, no nie je zapracovaná v plnom rozsahu vznesenej pripomienky. Predkladateľ neupravil analýzu vplyvov v celom rozsahu a je preto ešte nutné zaregistrovať elektronickú službu do MetaIS a doplniť jej názov a kód do bodu 6.1. analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Pripomienka akceptovaná.

Elektronická služba bola do MetaIS zaregistrovaná.

11

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

Rozpočtové prostriedky

0

0

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

38 548,80

288 000,00

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK0D14, 0EK0D1I, 0EK0D1M – MF SR (org. FR SR)

38 548,80

288 000,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

38 548,80

288 000,00

0

0

Rozpočtové prostriedky

38 548,80

288 000,00

0

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

38 548,80

288 000,00

0

0

v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR

38 548,80

288 000,00

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

12

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 326 548,80 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK 0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 38 548,80 eur na rok 2022, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov,

- Elektronická komunikácia s bankami (EKB) v sume 168 000,00 eur a VAT Information Exchange System (VIES) v sume 120 000,00 eur na rok 2023, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernice rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb, ktorá spočíva v zavedení harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane.

Platby za cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb (napr. pre banky a iné platobné inštitúcie) cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, povinní poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, údaje o nich oznámiť finančnej správe. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.

Prínosy

CESOP slúžiť na odhaľovanie podvodov na DPH v oblasti cezhraničného e-commerce (B2C transakcií), teda:

−identifikácie nesplnenia povinnosti registrácie ako platiteľa DPH,

−krátenia DPH,

−podvodov na DPH spojených aj s inými typmi podvodov na DPH,

−údaje by mohli byť využiteľné aj pre iné oblasti štátnej správy, napr. vo vzťahu k oprávneniu na podnikanie.

13

CESOP teda poskytne daňovým správam jednotlivých členských štátov technický nástroj na efektívnejší boj proti cezhraničným daňovým podvodom spojených s elektronickým obchodom.

Dopady

Pre účelné využívanie dát o cezhraničných platbách Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) potrebuje:

−vyvinúť a zaviesť funkčný IT systém zhromažďovania dát od PPS,

−vyvinúť a zaviesť funkčné používateľské rozhranie pre príslušníkov FR SR,

−vyvinúť a zaviesť účinné metódy odhaľovania podvodov v oblasti e-commerce a identifikácie predávajúcich,

−vytvoriť legislatívny rámec, ktorý využite týchto dát umožní,

−vyvinúť a zaviesť spôsoby využitia týchto údajov,

−oboznámiť dostatočný počet daňových kontrolórov s týmito novými postupmi a zabezpečiť organizačné útvary, ktoré sa budú zaoberať týmito subjektami.

Štatistiky

- celkovo je momentálne v NBS registrovaných 25 bánk a pobočiek zahraničných bánk,

- nie je možné nateraz presne určiť, koľko subjektov našich bánk a iných PPS prijíma viac než 25 cezhraničných platieb štvrťročne (podmienka pre nahlasovanie do systému CESOP),

- SR v r. 2019 zaznamenala 57 miliónov cezhraničných platieb (na základe údajov z Európskej centrálnej banky),

- 15 630 e-shopov (údaj za r. 2021 v SR),

- počet subjektov z ostatných členských štátov e-shopy, predajcovia cez platformy, sociálne siete, inzertné portály, ktoré cezhranične dodávajú tovar a služby koncovým zákazníkom v SR – nedá sa odhadnúť

Návrh zákona sa popri tom zároveň orientuje na úpravu v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom vyriešiť identifikované problémy v aplikačnej praxi a zjednodušiť, prípadne precizovať povinnosti daňových subjektov. Uvedené spočíva

-vo vyriešení nerovnakého zaobchádzania pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie,

-vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH a zároveň vylúčenie platiteľov registrovaných podľa § 4 a § 5 zákona o DPH spod registrácie, ak uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 42 zákona o DPH, pričom pri platiteľoch registrovaných podľa § 4 zákona o DPH spočíval dôvod ich registrácie len v tom, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH,

-v zmene obligatórneho výkonu daňovej kontroly pri oneskorenej registrácii na fakultatívny výkon, ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť, pričom povinnosť správcu dane preveriť údaje v podanom daňovom priznaní, napr. aj miestnym zisťovaním, ostáva zachovaná,

-v povinnosti opraviť odpočítanú daň po uplynutí určenej lehoty po splatnosti záväzku a následne v oprávnení dodávateľa opraviť základ dane a

-v odstránení aplikačných problémov pri výklade pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru, ak ide o oslobodenie od dane pri dovoze tovaru.

14

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Negatívny vplyv na rozpočet:

Ministerstvo financií SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať. Najväčší vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice. Navrhované zmeny predpokladajú požiadavky na systémy finančnej správy v súvislosti so zasielaním údajov do novo-zriadeného systému CESOP. Z odpovedí FR SR vyplynulo, že odhadovaný hrubý finančný dopad na zmenu informačných systémov je jednak vo vzťahu k informačným systémom samostatne a jednak vo vzťahu k informačným systémom v súvislosti so systémom CESOP.

Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy vyvolaný úpravami súčasných ustanovení zákona o DPH je vo výške 38 548,80 eur s DPH, z toho:

-ISFS – SD38 548,80 eur s DPH

-PFSv tejto fáze neidentifikujeme vplyv

Samotný systém CESOP nebude mať vplyv na PFS (Portál finančnej správy), ale povinnosti v súvislosti s cezhraničnými platbami vyvolávajú odhadovaný hrubý finančný dopad na informačné systémy finančnej správy vo výške 288 000,00 eur s DPH, z toho:

-Elektronická komunikácia s bankami (EKB)168 000,00 eur s DPH

-VAT Information Exchange System (VIES)120 000,00 eur s DPH

15

Návrh zákona vyvoláva úpravy informačných systémov FR SR v celkovej výške 326 548,80 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:

- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 38 548,80 eur na rok 2022, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov,

- Elektronická komunikácia s bankami (EKB) v sume 168 000,00 eur a VAT Information Exchange System (VIES) v sume 120 000,00 eur na rok 2023, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.

Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.

Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad v celkovej výške spolu 326 548,80 eur s DPH, z čoho krytie na požiadavky týkajúce sa úprav systémov finančnej správy potrebných pre zabezpečenie výkonu správy daní od 1. januára 2023 kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov.

V súvislosti s požiadavkami na úpravu informačných systémov finančnej správy v súvislosti so zabezpečením zasielania údajov do systému CESOP vo výške 288 000,00 eur, kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.

Pozitívny vplyv na rozpočet:

Pozitívny vplyv sa predpokladá zavedením pravidiel vyplývajúcich zo smernice, ktorými možno eliminovať daňové podvody v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, čo následne prispeje k lepšiemu výberu DPH. Podvody v oblasti DPH spoločným problémom pre všetky členské štáty, ale členské štáty samostatne nemusia mať všetky informácie potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel DPH, ak ide o cezhraničný elektronický obchod. Prijatím a realizáciou navrhovaných zmien sa záznamy o cezhraničných platbách budú zasielať do systému CESOP, kde sa podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia a následne budú podkladom pre kontrolu obchodov, prípadne odhaľovanie podvodov.

Pozitívny vplyv tohto opatrenia z dôvodu nemožnosti prognózovať podnikateľské správanie však nie je možné presne vyčísliť.

Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá aj v súvislosti s povinnosťou opraviť odpočítanú daň pri neuhradení záväzku, ale pre určenie výšky pozitívneho vplyvu nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné zistiť správanie podnikateľov pri plnení ich záväzkov.

16

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

17

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

38 548,80

288 000,00

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

38 548,80

288 000,00

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

38 548,80

288 000,00

0

0

18

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

19

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

6 753 846

0

D. Administratívne náklady

0

76 731

Spolu = A+B+C+D

6 753 846

76 731

Z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.

0

0

F. Úplná harmonizácia práva (okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)

6 753 846

0

VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

76 731

20

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

1

Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba banky a pobočky zahraničných bánk)

Zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 70a

úplná harmonizácia

01.01.24

banky a pobočky zahraničných bánk

25

N

246 154

6 153 846

In (zvyšuje náklady)

2

Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba tuzemský PPS, bez bánk a pobočiek zahraničných bánk)

Zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 70a

úplná harmonizácia

01.01.24

tuzemskí poskytovatelia platobných služieb

15

N

40000

600 000

In (zvyšuje náklady)

3

Zrušenie existujúcej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH

Zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 81 ods. 1

EÚ harmonizácia S možnosťou voľby

01.01.23

zdaniteľné osoby

881

N

82

72 121

Out (znižuje náklady)

4

Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39 ZoDPH (výpočet trvania pre daňové priznanie a kontrolný výkaz)

Zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4 ods. 1

EÚ harmonizácia S možnosťou voľby

01.01.23

zdaniteľné osoby

53

N

82

4 339

Out (znižuje náklady)

5

Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39 ZoDPH (výpočet trvania pre registráciu pre DPH)

Zákon č. 222/2004 Z. z.

§ 4 ods. 1

EÚ harmonizácia S možnosťou voľby

01.01.23

zdaniteľné osoby

53

N

5

271

Out (znižuje náklady)

21

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

1. Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba banky a pobočky zahraničných bánk)

Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (ďalej aj ako „PPS“).

Vzhľadom na špecifickú povahu navrhovaných zmien, a to najmä čo sa týka nových povinností vybraných skupín poskytovateľov platobných služieb, návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý spočíva vo vzniku nákladov na nákup tovarov alebo služieb súvisiacich napríklad s úpravou informačných systémov dotknutých poskytovateľov platobných služieb, čo sa zároveň môže odzrkadliť v dopade na zvýšenú zamestnanosť a s ňou spojenými nákladmi. Vychádzajúc z nových povinností je nevyhnutné, aby vznikol taký systém reportovania cezhraničných platieb na strane tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorý vygeneruje využiteľné dáta pre finančnú správu a tiež bude dbať na zachovanie efektívnosti a funkčnosti poskytovania platobných služieb a nebude spôsobovať záťaž ani u poskytovateľov platobných služieb.

V tabuľke nižšie je uvádzaný predpokladaný počet návrhom zákona dotknutých poskytovateľov platobných služieb. Zistený počet vychádza z údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internetovej stránke

https://subjekty.nbs.sk/?s=930

.

PPS so sídlom v SR

Zahraničný PPS pôsobiaci v SR

Banky a pobočky zahraničných bánk

25

Inštitúcie elektronických peňazí

1

190

Platobné inštitúcie

12

243

Poskytovatelia platobných služieb v obmedzenom rozsahu

2

Celkový počet dotknutých poskytovateľov platobných služieb

40

433

Značný počet poskytovateľov platobných služieb nedovoľuje jednoznačne a v reálnom čase kvantifikovať celkové finančné vplyvy v dôsledku transponovania smernice Rady (EÚ) 2020/284. Uvedený počet poskytovateľov platobných služieb nie je stabilný. V období od 22. 3.2022 do ukončenia PPK (4.5.2022) ich počet stúpol o 5 (pribudlo 6 subjektov a odbudol 1 subjekt). Aktuálny počet poskytovateľov platobných služieb je uvedený v tabuľke vyššie (stav k 7. júlu 2022). Konečný dopad závisí aj od rozsahu platobných služieb poskytovaných konkrétnym subjektom, s priamym následkom na finančné náklady. Konkrétnejšie podrobnosti pre informačné povinnosti budú ešte navyše upresnené vykonávacím nariadením Európskej komisie v tejto veci.

22

Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) sa vo veci odhadu nákladov na podnikateľské prostredie obrátilo na Slovenskú bankovú asociáciu (ďalej len „SBA“), ktorej členmi najmä banky a pobočky zahraničných bánk. SBA v zmysle požiadavky MF SR zisťovala odhad nákladov, ktoré dotknutým poskytovateľom platobných služieb, konkrétne bankám a pobočkám zahraničných bánk, vzniknú v súvislosti s úpravami informačných systémov, ktoré sú potrebné na plnenie povinností vyplývajúcich z predmetnej smernice a zisťovala aj odhad iných súvisiacich nákladov. SBA zisťovala odhad nákladov anonymne. Suma odhadovaných nákladov v prípade bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktorých v Slovenskej republike pôsobilo 26, teda celého bankového sektora, bola spolu vo výške cca 6 400 000 eur (prvotný odhad na základe zverejnenej predbežnej informácie a následných konzultácií bol vo výške 5 720 000 eur). K 7. júlu 2022 sa však počet bánk a pobočiek zahraničných bánk znížil o jeden subjekt, čo predstavuje odhadované náklady vo výške cca 6 153 846 eur (vplyv na jeden subjekt je cca 246 154 eur). Uvedené náklady však závisia od konkrétneho znenia prijatého návrhu zákona, konkrétnej štruktúry a formy reportovania, aj od znenia nadväzujúceho vykonávacieho nariadenia Európskej komisie, a preto je náročné urobiť odhad nákladov. Náklady na jednu banku, resp. pobočku zahraničnej banky rôzne v závislosti od konkrétneho subjektu. MF SR zistenú sumu za účelom vyplnenia kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia spriemerovalo za jeden subjekt, teda jednu banku.

Uvedený odhad avšak nezahŕňa všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí uvedení v tabuľke vyššie, ale len banky a pobočky zahraničných bánk.

2. Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba tuzemský PPS bez bánk a pobočiek zahraničných bánk)

MF SR oslovilo za účelom odhadu nákladov aj všetkých ostatných poskytovateľov platobných služieb so sídlom v Slovenskej republike. Spätnú väzbu ohľadom výšky nákladov získalo MF SR len od jedného subjektu. Na žiadosť MF SR reagoval ešte jeden subjekt, ale ten požiadal o doplnenie informácií k technickej špecifikácií požiadaviek na systém, aby mohol poskytnúť relevantné informácie k nákladom spojeným so zmenou systému. Od náročnosti implementácie a jej časového odhadu bude vedieť presnejšie odhadnúť sumu nákladov spojených so zavedením systémových zmien. Pretože tieto údaje nie nateraz jednoznačne špecifikované, MF SR vychádzalo len z informácií zaslaných jedným poskytovateľom platobných služieb. Zo zistených informácií vyplývajú priemerné odhadované náklady vo výške 40 000 eur v prvom roku implementácie na jeden subjekt. V prípade tuzemských poskytovateľov platobných služieb teda súhrnné odhadované náklady vo výške 600 000 eur. Finálna výška nákladov závisí od bližšej špecifikácie technických požiadaviek.

MF SR zároveň požiadalo o odhad výšky nákladov vyvolaných novými povinnosťami aj vybraných zahraničných poskytovateľov platobných služieb. Od týchto PSP ale neboli získané žiadne podklady, ktoré by umožňovali vykonať akýkoľvek odhad vyvolaných nákladov. Jednotlivé náklady u zahraničných poskytovateľov platobných služieb môžu byť výrazne odlišné a prípadný predpokladaný finančný dopad komplikuje aj prítomný cezhraničný charakter nimi poskytovaných služieb. Obvykle títo poskytovatelia platobných služieb pôsobia na oveľa väčších trhoch v iných členských štátoch, takže reportovacie povinnosti v Slovenskej republike budú predstavovať len časť ich nákladov a vzniknuté náklady bude znášať ich ústredie. Taktiež sme nezískali ani odhad, koľko zahraničných poskytovateľov platobných služieb v Slovenskej republike aj reálne vykonáva svoju činnosť, teda poskytuje platobné služby. Mnohí z týchto poskytovateľov pôsobia vo viacerých členských štátoch len na základe jednej licencie, získanej od centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo a nepodliehajú ani dohľadu Národnej banky Slovenska v takom rozsahu, ako tuzemskí poskytovatelia platobných služieb. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa zahraniční poskytovatelia platobných služieb neprihlásili do konzultačného procesu, nevzniesli pripomienky k návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a výšku odhadovaných nákladov

23

v súvislosti s transpozíciou smernice nezaslali ani na adresovanú na žiadosť MF SR , nie je možné tento vplyv jednoznačnejšie kvantifikovať, a to ani na úrovni expertného odhadu.

3. Zrušenie existujúcej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, spočívajúci najmä v zjednodušení administratívnych povinností zdaniteľných osôb a platiteľov dane, a to napríklad úpravou možnosti podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň platiteľmi dane registrovanými podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, ktorí uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 § 42 zákona o DPH, pričom pri platiteľoch dane registrovaných podľa § 4 zákona o DPH spočíval dôvod ich registrácie v tom, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH; rovnako sa zrušuje povinnosť registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat na povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 § 39 zákona o DPH. Týmto subjektom následne odpadá povinnosť podávať daňové priznanie a povinnosť podávať kontrolný výkaz, pričom expertný odhad na každú povinnosť samostatne je cca 20 min.

Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že doteraz platná povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov sa muselo registrovať len preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH.

Počet dotknutých subjektov, ktoré budú môcť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre DPH teda odhaduje FR SR na cca 881. Uvedené subjekty musia pravidelne v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 20 min. v prípade nulového daňového priznania za jeden mesiac (240 min. na jeden subjekt za rok) a 20 min. v prípade nulového kontrolného výkazu za jeden mesiac (240 min. na jeden subjekt za rok).

odhad výpočtu vplyvov (zrušenie existujúcej registrácie):

počet daňových subjektov, ktoré budú môcť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre DPH: 881

odhad trvania oznamovacích povinnosti: 240 min. + 240 min.

frekvencia plnenia povinnosti: ročne

náklady na celé podnikateľské prostredie cca. 72 121 eur / jeden podnikateľský subjekt 82 eur

4. Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39 ZoDPH (výpočet trvania pre daňové priznanie a kontrolný výkaz)

a

5. Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39 ZoDPH (výpočet trvania pre registráciu pre DPH)

24

Povinná registrácia zdaniteľných osôb podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 § 39 zákona o DPH sa ročne týka cca 53 subjektov (vypočítané ako priemer z celkového počtu daňových subjektov registrovaných pre DPH, zdroj FS SR: 247 615 a počtu daňových subjektov, ktoré uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 39 zákona o DPH 881, pričom v roku 2020 sa pre DPH registrovalo 15138 daňových subjektov). Registrácia na účely DPH v prípade takýchto subjektov tiež nie je zanedbateľná z pohľadu administratívnej náročnosti. Expertný odhad časovej náročnosti tohto úkonu je 30 min.

odhad výpočtu vplyvov (zrušenie registračnej povinnosti):

počet daňových subjektov, ktorým každoročne vznikne povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH: 53

odhad trvania oznamovacích povinnosti: 240 min. + 240 min. + 30 min.

frekvencia plnenia povinnosti: ročne

náklady na celé podnikateľské prostredie cca. 4 610 eur (4 339 + 271) / jeden podnikateľský subjekt 82 / 5 eur

poznámka: výpočet uskutočnený spolu za 4. aj 5. odstraňovanú reguláciu

Pozitívny dosah na podnikateľské prostredie je v tomto prípade vzhľadom na počet dotknutých subjektov zanedbateľný. Iný vplyv na podnikateľské prostredie, ale zakladá možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre DPH.

Ďalšími navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú. Navrhované úpravy pri jednotlivých reguláciách nie je možné vzhľadom na dostupné údaje jednoznačne kvantifikovať.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Na konzultácie boli prizvaní:

Ministerstvo hospodárstva SR

Republiková únia zamestnávateľov SR

Slovenská asociácia finančníkov

Slovenská banková asociácia

Slovenská komora daňových poradcov

Zväz automobilového priemyslu SR

V priebehu mesiaca február 2022 a 17. marca 2022 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili konzultácie k predbežnej informácii PI/2022/9 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov SR,

25

Slovenskej bankovej asociácie, Slovenskej komory daňových poradcov a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky.

V úvode konzultácií MF SR predstavilo základné ciele pripravovaného návrhu zákona spočívajúce v splnení si povinnosti vyplývajúcej z práva Európskej únie, teda povinnosti transponovať pravidlá uvedené v smernici Rady (EÚ) 2020/284, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb a zároveň prispôsobiť niektoré ustanovenia zákona o DPH potrebám aplikačnej praxe. MF SR následne v stručnosti ozrejmilo navrhované zmeny zákona o DPH. MF SR po svojom výstupe dalo priestor na vyjadrenie zástupcom prizvaných subjektov.

Úprava registračnej povinnosti zdaniteľných osôb

SKDP

Zástupcovia SKDP si chceli ozrejmiť cieľ navrhovanej úpravy registračnej povinnosti zdaniteľných osôb, pričom MF SR adresovali otázku, či zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení, ktoré sa zahŕňajú do obratu na účely povinnej registrácie v § 4 zákona o DPH, nebudú v tejto súvislosti povinné podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 zákona o DPH.

MF SR

MF SR odpovedalo, že tieto zdaniteľné osoby nebudú povinné podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane. Týka sa to ale výlučne len zdaniteľných osôb, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení, ktoré sa zahŕňajú do obratu na účely registrácie, pričom zároveň nesmú dosiahnuť obrat z inej ekonomickej činnosti. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať administratívnu záťaž v podávaní „nulových“ daňových priznaní, resp. len vypĺňaním riadku 13 daňového priznania k DPH a v podávaní „nulových“ kontrolných výkazov.

SKDP

Zástupcovia SKDP reagovali otázkou, čo v prípade zdaniteľných osôb, ktoré prijímajú určité služby a sú osobami povinnými platiť daň z titulu prenosu daňovej povinnosti.

MF SR

MF SR sa vyjadrilo, že úhrada za služby poskytnuté zahraničnými osobami sa nezahŕňa do obratu na účely registrácie podľa § 4 zákona o DPH, no pokiaľ tieto zdaniteľné osoby prijímajú službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej osobami povinnými platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, povinné podať žiadosť o registráciu podľa § 7a zákona o DPH.

Oprava odpočítanej dane pri ukradnutom tovare

SKDP

Zástupcovia SKDP sa spýtali, či bude predmetom opravy odpočítanej dane pri ukradnutom tovare iba odpisovaný majetok podobne ako v § 54 zákona o DPH.

MF SR

MF SR bližšie objasnilo zámer navrhovanej úpravy a dodalo, že oprava odpočítanej dane sa bude vzťahovať na ukradnutý tovar, ktorý nebol odpisovaným majetkom, bol nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, pričom sa bude postupovať rovnakou logikou ako v § 22 ods. 5 zákona o DPH, teda nastane fikcia, že sa naň hľadí ako na odpisovaný majetok s dobou odpisovania 4 rokov. Pokiaľ bude mať tento tovar viac ako 4 roky, platiteľ nebude mať povinnosť opraviť odpočítanú daň z titulu krádeže tohto tovaru.

26

Podávanie súhrnného výkazu pri oneskorenej registrácii (pozn. na základe vykonaných analýz sa od tohto zámeru upustilo)

SKDP

Zástupcov SKDP zaujímalo, či sa oslobodenie od dane uplatní na dodávky tovaru do iného členského štátu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane oneskorene a následne podá súhrnný výkaz, v ktorom vykáže všetky predmetné transakcie, ktoré mali byť oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH.

MF SR

MF SR zdôraznilo, že tieto transakcie uvedené v súhrnnom výkaze budú oslobodené od dane, nakoľko cieľom uvedeného opatrenia je eliminácia dvojitého zdanenia.

Možnosť zahrnúť uskutočnené nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu za obdobie, kedy mal byť daňový subjekt platiteľom do daňového priznania podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.

SKDP

Zástupcovia SKDP predložili pripomienku a požiadali MF SR o prehodnotenie možnosti zahrnúť uskutočnené nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu do daňového priznania podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.

MF SR

MF SR zanalyzuje uvedenú problematiku v kontexte judikatúry Súdneho dvora [napríklad A. (Exercice du droit à déduction), C-895/19] a zároveň osloví finančnú správu so žiadosťou o vyjadrenie k predmetnej problematike.

Nová skutočnosť, na základe ktorej by sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stala nevymožiteľnou pohľadávkou

ZAP SR

Zástupca ZAP SR predložil pripomienku a požiadal MF SR o prehodnotenie možnosti upraviť, resp. zosúladiť zákona o DPH so zákonom o dani z príjmov doplnením novej skutočnosti do ustanovenia § 25a zákona o DPH, na základe ktorej by sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stala nevymožiteľnou pohľadávkou, a to za podmienky, že by od splatnosti tejto pohľadávky uplynulo 1080 dní, bez ohľadu na výšku tejto pohľadávky.

MF SR

MF SR požiadalo zástupcu ZAP SR, aby predloženú pripomienku uplatnil prostredníctvom systému SLOV-LEX a predložil MF SR dodatočné dáta k uvedenej pripomienke. MF SR po analýze a na základe jej výsledkov zváži možnosť úpravy ustanovenia § 25a zákona o DPH.

Zástupcovia RÚZ nemali k predmetu konzultácií žiadne výhrady, iba zdôraznili potrebu transpozície vedenia záznamovej povinnosti dotknutých poskytovateľov platobných služieb v takom zmysle, aby obsahové náležitosti týchto záznamov korešpondovali s vecným rozsahom určeným v smernici Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. Zástupcovia RÚZ okrem toho MF SR adresovali otázku, či sa na základe podnetov iných subjektov zvažuje zaviesť aj iné zmeny znižujúce administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty.

MF SR

MF SR zdôraznilo, že navrhované znenie novely zákona o DPH ohľadom obsahových náležitostí záznamov bude zodpovedať vecnému rozsahu uvedenému v smernici Rady (EÚ)

27

2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. MF SR sa s akýmikoľvek pripomienkami od subjektov vysporiada v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Zástupcovia združení v SBA k problematike zameranej v smernici Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb, a to s cieľom objasnenia širších súvislostí a vzniknutých nejasností, položili v rámci diskusie MF SR niekoľko otázok, týkajúcich sa najmä

-subjektov, ktorým transpozíciou citovanej smernice vzniknú nové povinnosti v oblasti nahlasovania vybraných údajov,

-prahovej hodnoty uskutočnených cezhraničných transakcií a jej prekročenia,

-uchovávania a zberu údajov,

-objasnenia niektorých termínov použitých v citovanej smernici,

-povahy transakcií, ktoré budú podliehať ohlasovacej povinnosti atď.

MF SR

MF SR prítomným zástupcom združeným v SBA bližšie vysvetlilo jednotlivé súvislosti a nezrovnalosti v rámci niektorých položených otázok:

-údaje budú predkladať poskytovatelia platobných služieb príjemcov platieb, ak ide o cezhraničnú platbu realizovanú medzi platiteľom a príjemcom, ktorí usadení v EÚ. V prípade, ak ide o cezhraničnú platbu príjemcovi, ktorého poskytovateľ sa nachádza na území tretieho štátu, bude musieť údaje predkladať poskytovateľ platobných služieb platiteľa,

-poskytovateľ platobných služieb predkladá len tie informácie, ktoré k dispozícii vo svojej evidencii,

-poskytovatelia platobných služieb budú predkladať údaje Finančnej správe SR prostredníctvom jednotného elektronického formulára, ktorý určí vykonávací predpis Európskej komisie, údaje budú ďalej zasielané do systému CESOP,

-MF SR prisľúbilo, že bude SBA informovať, keď dostane podrobné metodické usmernenie od EÚ k smernici.

Vzhľadom na komplikovanú povahu zvyšných otázok (problematika identifikácie príjemcu kartových transakcií, ktorý sa nachádza na území tretieho štátu z pohľadu poskytovateľa platobných služieb platiteľa, problematika neautorizovaných transakcií, refundácií a pod.), prítomní zástupcovia združení v SBA súhlasili s ich zaslaním v písomnej forme, aby sa nimi MF SR mohlo náležite zaoberať. MF SR opätovne požiadalo zástupcov združených v SBA o vyčíslenie odhadovaných dopadov na výdavky vybraných poskytovateľov platobných služieb súvisiacich s úpravou nastavenia systémov, za účelom prípravy materiálov do legislatívneho procesu.

SBA navrhuje spoluprácu medzi MF SR, FR SR a SBA aj pri implementovaní oznamovacej povinnosti poskytovateľov platobných služieb voči FRSR/EK v neskoršej fáze (pred nasadením CESOP a systému zberu dát FR SR do prevádzky).

MF SR zdôraznilo, že navrhované znenie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preberá ustanovenia citovanej smernice, pričom neukladá žiadne ďalšie povinnosti vybraných poskytovateľov platobných služieb vo vzťahu k nahlasovaniu údajov o cezhraničných platbách nad rámec citovanej smernice a vymedzenie základných pojmov v tejto problematike vychádza zo zákona č.

28

492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh novely zákona o DPH je v prípravnej fáze a jeho znenie bude zverejnené v MPK. MF SR poďakovalo zástupcom prizvaných subjektov za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.

Verejnosť bola o príprave návrhu zákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/9 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 24.01.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 28.02.2022. K predbežnej informácií boli zaslané 2 pripomienky verejnosti. Pripomienka Asociácie leasingových spoločností (ZAP SR) konkretizovala požiadavku ZAP SR uplatnenú na konzultáciách dňa 16.02.2022. Pripomienka Slovenskej bankovej asociácie reflektovala skoršiu požiadavku v súvislosti s prijatím smernice, teda že podmienky uplatňovania smernice je potrebné nastaviť tak, aby boli vykonateľné s primeraným úsilím, a aby viedli k zmysluplným informáciám pre daňové orgány.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových poskytovateľov platobných služieb, pretože novo-zavádzané povinnosti sa dotknú všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí spadajú do vybraných kategórií, pričom žiadna z týchto povinností nijakým spôsobom nezasahuje do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla inštitúcia nadobudnúť postavenie poskytovateľa platobných služieb.

Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na obchodné bariéry a ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.

Návrh zákona nepredpokladá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

zvyšuje nemení znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.

29

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

zvyšuje nemení znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Návrh zákona sa popri už uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom vyriešiť identifikované problémy v aplikačnej praxi a zjednodušiť, prípadne precizovať povinnosti daňových subjektov:

- transpozíciou čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice o DPH dochádza k rozšíreniu prípadov, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. V tejto súvislosti rovnako dochádza k úprave ďalšej situácie, pri ktorej sa uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služby z tuzemska do iného členského štátu Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19,

- úpravou § 53 ods. 5 dochádza k vyriešeniu nerovnakého zaobchádzania pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie,

- navrhuje sa, aby platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ, nebol povinný „prázdne“ daňové priznanie podať,

- zavedením povinnosti opraviť odpočítanú daň pri neuhradení záväzku sa predpokladá taktiež motivácia k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok.

Uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.

V prípade zrušenia povinnosti podávať „prázdne“ daňové priznanie je expertný odhad na tento úkon 20 min., avšak počet týchto prípadov, ak bol uskutočnený len trojstranný obchod, nemožno určiť.

Návrhom na úpravu ustanovenia § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, aj v prípade, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti. Spoločný mechanizmus DPH je založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že

30

právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.

Podmienky nevymožiteľných pohľadávok v § 25a v súčasnosti nastavené prísne, nakoľko tento právny nástroj výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b vytvára priestor na zľavenie prísnosti pre možnosť dodávateľa konať podľa § 25a.

V tejto súvislosti sa upravuje § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, teda vtedy, ak sa jeho pohľadávka na účely tohto zákona stane nevymožiteľnou. Podmienky pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky na strane dodávateľa sa teda výrazne zjemňujú.

31

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_351371

zber údajov pre Centrálny elektronický systém platobných informácií

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

nie

B

isvs_9247

Elektronická komunikácia s bankami (EKB)

nie

B

isvs_7136

VAT Information Exchange System (VIES)

nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

Áno

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

Áno

Nie

(Ak niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

Áno

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo

Áno

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

32

preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

Áno

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

Áno

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

Áno

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

Áno

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

Áno

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

33

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 110 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. C 2020, 7. 6. 2016) v platnom znení,

b)Sekundárne právo:

-Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,

-Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020), gestor: MF SR,

-Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. L 286, 17. 10. 2006), gestor: MF SR,

-Nariadenie Rady (EÚ) 2020/283 z 18. februára 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020), gestor: MF SR,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 Text s významom pre EHP (Ú. v. L 94, 30. 3. 2012) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR.

c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C- 273/16 Agenzia delle Entrate proti Federal Express Europe Inc.

Výrok rozsudku:

„Článok 144 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení s článkom 86 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na účely uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade

34

vedľajších služieb, vrátane prepravných služieb, stanovuje nielen to, aby bola do základu dane započítaná hodnota týchto služieb, ale aj to, aby tieto služby pri dovoze skutočne podliehali dani z pridanej hodnoty na colné účely.“

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C- 396/16 T 2, družba za ustvarjanje, razvoj in trženje elektronskih komunikacij in opreme, d.o.o. proti Republika Slovenija.

Výrok rozsudku:

„1. Článok 185 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že zníženie záväzkov dlžníka, ktoré vyplýva z právoplatného potvrdenia vyrovnania, predstavuje zmenu vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane v zmysle tohto ustanovenia.

2. Článok 185 ods. 2 prvý pododsek smernice 2006/112 sa vykladať v tom zmysle, že zníženie záväzkov dlžníka vyplývajúce z právoplatného potvrdenia vyrovnania nepredstavuje celkovo alebo čiastočne nezaplatenú transakciu, pri ktorej nemožno vykonať úpravu pôvodne uplatneného odpočítania dane, keďže toto zníženie je definitívne, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

3. Článok 185 ods. 2 druhý pododsek smernice 2006/112 sa vykladať v tom zmysle, že na účely vykonania možnosti stanovenej v tomto ustanovení členský štát nemusí výslovne stanoviť povinnosť vykonať úpravu odpočítaní v prípade celkovo alebo čiastočne nezaplatených transakcií.“

-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-335/19 E. sp. z o.o. sp. k.

Výrok rozsudku:

„Článok 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje zníženie základu dane na dani z pridanej hodnoty (DPH) podmienke, že ku dňu dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ako aj ku dňu, ktorý predchádza podaniu opravy daňového priznania, ktorého cieľom je toto zníženie, je dlžník zaregistrovaný ako zdaniteľná osoba na účely DPH a nenachádza sa v insolvenčnom konaní ani v likvidácii, ako aj tej, že ku dňu, ktorý predchádza podaniu opravy daňového priznania, je sám veriteľ stále zaregistrovaný ako zdaniteľná osoba na účely DPH.“

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2006/79/ES nebola stanovená, jedná sa o kodifikované znenie.

Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1. 1. 2008.

Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/284 je stanovená do 31. 12. 2023.

b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Smernica 2006/79/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

35

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

36

B. Osobitná časť

K Čl. I bodom 1, 27 a 28 (§ 4 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 85km ods. 1 a ods. 7)

S cieľom znížiť administratívnu náročnosť spojenú s registráciou za platiteľa dane sa v súlade s čl. 272 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) navrhuje, aby vybrané skupiny zdaniteľných osôb mali možnosť rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 39 zákona o DPH, keďže hodnota týchto služieb vstupuje do obratu na účely povinnej registrácie zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. Ak však takéto osoby dosiahnu obrat aj z iných činností, ako činnosti oslobodené od DPH podľa § 37 39 zákona o DPH, budú naďalej povinné, bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z týchto iných činností, podať žiadosť o registráciu pre daň.

Ak sa zdaniteľná osoba stala v minulosti platiteľom dane a za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré oslobodené od dane podľa § 37 39, takáto zdaniteľná osoba možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre daň. Zároveň sa z dôvodu rovnakého zaobchádzania s platiteľmi dane navrhuje umožniť zahraničným osobám podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, ak zahraničná osoba odôvodnene predpokladá, že bude na území Slovenskej republiky výlučne dodávať tovary a služby vymedzené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) h) 81 ods. 1 zákona o DPH).

V súlade s doplnením v § 4 ods. 1 sa navrhuje v § 85km ods. 1 zákona o DPH upraviť prípady, kedy zdaniteľná osoba riadne podala žiadosť o registráciu pre daň ešte v priebehu roka 2022, avšak registrácia pre daň takejto zdaniteľnej osoby byť vykonaná daňovým úradom po 31. decembri 2022; v tomto prípade je na zvážení zdaniteľnej osoby, či jej záujem o registráciu pre daň pretrváva. Ak takáto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť, navrhuje sa, aby daňový úrad zastavil daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku.

V prechodnom ustanovení § 85km ods. 7 sa ďalej navrhuje, aby zdaniteľná osoba, ktorej vznikla registračná povinnosť v roku 2022 a skôr, výlučne z dôvodu dosiahnutia obratu z činností oslobodených od dane podľa § 37 39, a ktorá okrem týchto činností vykonáva výlučne ekonomickú činnosť oslobodenú od dane podľa § 28 42, nebola povinná podať osobitné daňové priznanie ustanovené v § 78 ods. 9 z dôvodu nesplnenia, respektíve oneskoreného splnenia si tejto registračnej povinnosti, keďže sa v navrhovanom § 4 ods. 1 upúšťa od registračnej povinnosti v takýchto prípadoch. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak bola žiadosť o registráciu pre daň podaná s oneskorením viac ako 30 dní, a daňový úrad o tejto žiadosti do konca roka 2022 ešte nerozhodol, daňový úrad zastavil registračné konanie, ak táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť.

K Čl. I bodom 2 a 3 (§ 21 ods. 5 a ods. 6)

Navrhuje sa zosúladiť prípady vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa sumy dane pri dovoze tovaru, s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu. Úrok z omeškania sa vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.

K Čl. I bodom 4 až 8 a 28 (§ 25a ods. 2, ods. 5, ods. 15 a 16, § 85km ods. 2 až 4)

V súvislosti s navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b, ktorou sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti, sa navrhuje upraviť § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo

37

sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a jeho pohľadávka sa na účely zákona o DPH stane nevymožiteľnou.

Podmienky nevymožiteľných pohľadávok podľa súčasnej právnej úpravy nastavené mimoriadne prísne, nakoľko tento právny nástroj výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b pritom dáva priestor na zľavenie prísnosti pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre to, aby sa pohľadávka na účely zákon o DPH považovala za nevymožiteľnú pohľadávku.

Inštitúty opravy základu dane a opravy odpočítanej dane síce vzájomne previazané, nemusí k nim však dôjsť v rovnakom čase, pričom sa pripúšťa, aby oprava odpočítanej dane bola vykonaná skôr (C-335/19 E. Sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów, bod 42.).

V § 25a ods. 2 sa navrhuje vypustiť skutočnosť, že nevymožiteľnou pohľadávkou sa stáva taká pohľadávka, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní [pôvodne v písm. a) uvedeného ustanovenia], pretože sa stane nadbytočnou vzhľadom na navrhovanú novú úpravu, ktorá bude obsahom novo navrhnutého znenia v písmene a). Pôvodné písmeno f) sa vypúšťa a doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno f).

V § 25a ods. 2 sa novo navrhované znenie písmena a) upravuje tak, že nevymožiteľnou pohľadávkou sa stane taká, od splatnosti ktorej uplynulo 150 dní, pričom podľa navrhovaného prechodného ustanovenia § 85km ods. 2 je zrejmé, že moment uplynutia 150 dní od splatnosti musí nastať po 31. 12. 2022. Splatnosť záväzku je lehota určená zmluvnými stranami na splnenie peňažného záväzku dlžníka. Navrhované ustanovenie sa nedotýka úpravy dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, ktorú ustanovuje napríklad § 340 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Zákon o DPH nevymedzuje splatnosť faktúry, ako jej obligatórnu náležitosť. Zmluvné strany však v prípade uplatňovania navrhovaného ustanovenia § 25a ods. 2 budú musieť relevantne preukázať lehotu splatnosti pohľadávky, vrátane jej dodatočných zmien (napríklad v uzatvorenej zmluve). Ak sa zmluvné strany dohodnú na dodatočnej úprave dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, dodávateľ zohľadní upravenú dĺžku lehoty splatnosti pri oprave základu dane a rovnako aj odberateľ ju zohľadní pri oprave odpočítanej dane, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil. Ak bol však medzi dodávateľom a odberateľom dohodnutý splátkový kalendár za poskytnutie služby alebo dodanie tovaru, pri splatnosti pohľadávky je nevyhnutné vychádzať z dohody zmluvných strán a príslušných ustanovení osobitných predpisov (napr. § 565 Občianskeho zákonníka). Po splnení podmienky, podľa ktorej uplynie 150 dní od lehoty splatnosti, nasleduje podmienka závisiaca od sumy pohľadávky.

Ak je suma pohľadávky vo výške najviac tisíc eur vrátane dane, bude pre splnenie zákonných podmienok nevymožiteľnosti, ustanovených v prvom bode § 25a ods. 2 písm. a), postačovať, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeroval k získaniu úhrady pohľadávky (napr. výzva na úhradu odoslaná odberateľovi elektronicky).

Ak je suma pohľadávky viac ako tisíc eur vrátane dane, bude v súlade s druhým bodom § 25a ods. 2 písm. a) pre posúdenie pohľadávky ako nevymožiteľnej na účely zákona o DPH taktiež potrebné, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde s výnimkou rozhodcovského súdu. Ak dodávateľ (platiteľ dane) disponuje exekučným titulom, ktorým je napríklad vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní alebo notárska zápisnica spĺňajúca podmienky ustanovené § 45 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku, bude pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky potrebné, aby preukázal, že je pohľadávka

38

vymáhaná v exekučnom konaní podľa posledného citovaného zákona 25a ods. 2 písm. a) tretí bod).

Pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovarov alebo služieb, sa považujú za samostatné pohľadávky, od ktorých sa osobitne odvíja dĺžka splatnosti a v prípade ich nezaplatenia aj vznik nároku na opravu základu dane podľa navrhovaného nového znenia ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a).

V ustanovení § 25a ods. 5 sa v nadväznosti na vyššie uvedené úpravy ďalej navrhuje upraviť podmienky neplynutia prekluzívnej lehoty, a to počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, a vzhľadom na vypustenie pôvodného ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022, sa vypúšťa neplynutie doby počas exekučného konania vedeného za účelom vymoženia pohľadávky platiteľa dane do uplynutia 12 mesiacov odo dňa jeho začatia.

Do § 25a sa navrhujú doplniť nové odseky 15 a 16, ktorými sa zavádza povinnosť pre dodávateľa (platiteľa dane), ktorého pohľadávka sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu, vykonať opravu zníženého základu dane, ak po znížení základu dane podľa odseku 3 nastane niektorá z taxatívne uvedených skutočností v tomto ustanovení. Opravu zníženého základu dane platiteľ povinnosť vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo ku skutočnostiam ustanoveným zákonom, a to vo výške, ktorá zodpovedá sume, v akej sa platiteľ nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní (napríklad z dôvodu, že na jeho podnet došlo k úplnému alebo čiastočnému zastaveniu konania pred súdom alebo z dôvodu, že súd právoplatne rozhodol o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní uplatňovaného nároku).

Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení § 85km ods. 3 a 4 je, aby sa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) a § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022 uplatnili na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, ktoré sa nestanú nevymožiteľnými pohľadávkami podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. 1. 2023. Inými slovami, dôležitou skutočnosťou je moment uplynutia 150 dní od splatnosti pohľadávky, ktorý musí nastať 1. 1. 2023 a neskôr. Ak 150 dní od splatnosti pohľadávky uplynie do konca roka 2022, budú sa na danú pohľadávku vzťahovať ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022.

K Čl. I bodu 9 (§ 43 ods. 6 písm. f)

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane dodanie tovaru alebo služby Európskej komisii, agentúre alebo inému orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré nie určené na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale budú prepravené do iného členského štátu na účely bezodplatného poskytnutia oprávneným subjektom.

K Čl. I bodu 10 (§ 44 písm. b)

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskou komisiou, agentúrou alebo iným orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ak tento tovar nie je určený na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale bude bezodplatne poskytnutý oprávneným subjektom.

39

K Čl. I bodu 11 (§ 48 ods. 14)

Z dôvodu aplikačných problémov a nejasného vzťahu medzi colnými predpismi a predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty sa navrhuje precizovať právny text a podrobnejšie vysvetliť, čo sa na účely zákona o DPH považuje za malú zásielku tovaru neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH. Z relevantných ustanovení smernice Rady 2006/79/ES o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín vyplýva rozdiel vo vecnom rozsahu uplatnenia oslobodenia od DPH pri dovoze tovaru v malých zásielkach od uplatnenia oslobodenia od dovozného cla, ktorý je ustanovený v príslušných ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009. Ak bude obsah malej zásielky neobchodného charakteru pozostávať z kávy, vrátane kávového extraktu a esencie, alebo čaju, vrátane čajového extraktu alebo esencie, uplatnenie oslobodenia bude naďalej závislé aj od splnenia množstevných obmedzení ustanovených v § 48 ods. 2 písm. a) prvom, resp. druhom bode.

K Čl. I bodu 12 (§ 53 ods. 5)

Navrhuje sa ustanoviť spôsob stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného majetku (majetok v obstarávacej cene nižšej ako 1700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, kúpený na iný účel ako ďalší predaj), pričom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania tohto majetku, akoby išlo o povinne odpisovaný majetok na účely zákona o dani z príjmov. Ide napr. o krádež počítača s obstarávacou cenou 1 000 eur, ktorý bol používaný platiteľom dane na podnikanie, ktorá nastala v treťom roku od jeho kúpy. Uvedené ustanovenie kopíruje skôr prijatý postup výpočtu opravy odpočítanej dane, ktorú vrátiť platiteľ dane, pričom sa zohľadňuje opotrebenie takéhoto majetku, rovnako ako napríklad pri bezodplatnom dodaní takéhoto majetku, kedy sa základ dane určuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.

K Čl. I bodom 13, 15, 17, 19, 24 26 a 28 53b, § 55 ods. 2 4, § 70 ods. 2 písm. j), 78a ods. 10, ods. 11 a ods. 15 a § 85km ods. 5 a 6)

Upraveným ustanovením § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti. V súlade so základnou zásadou systému DPH, daňová povinnosť zaťažuje iba konečné štádium spotreby. Do tejto doby, aj keď sa daň vyberá na každom stupni výroby a distribúcie tovarov a služieb, systém odpočtov zabezpečiť neutrálny účinok DPH vo vzťahu ku všetkým zdaniteľným osobám, ktoré vystupujú vo výrobnom a distribučnom procese. Spoločný mechanizmus DPH je pritom založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty, a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.

Navrhované ustanovenie vychádza zo znenia článkov 184 a 185 smernice o DPH vyložených nedávnou judikatúrou Súdneho dvora (C-335/19 E. sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów), z ktorej je zrejmá možnosť členských štátov požadovať, v prípade nezaplatenia záväzku zo strany odberateľa, ktorý si z kúpeného tovaru alebo služby odpočítal daň, vykonanie opravy tejto odpočítanej dane ešte pred momentom, kedy si dodávateľ bude na základe zákonom stanovených možností nárokovať vrátenie dane z nezaplatenej pohľadávky.

40

Zavedením opatrenia sa predpokladá taktiež motivácia k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok.

Predmetnou úpravou sa sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“. Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“.

V novo navrhovanom ustanovení § 53b ods. 1 písm. a) sa v súlade s vyššie uvedeným pravidlom ustanovuje povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň v rozsahu neuhradeného záväzku, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od jeho splatnosti. V prípadoch, kedy si odberateľ uplatní právo na odpočítanie dane tovaru alebo služby neskôr, než je stanovená lehota na opravu odpočítanej dane podľa predchádzajúcej vety, je táto osoba povinná v zmysle navrhovaného odseku 2 vykonať opravu odpočítanej dane v rovnakom zdaňovacom období, kedy si uplatní právo na odpočet dane tovaru alebo služby, a to v rozsahu v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatila.

V prípadoch, keď odberateľ nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa predchádzajúceho odseku, je naďalej zachovaná povinnosť jej opravy v prípadoch, keď nastanú skutočnosti podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo písm. f) a keď odberateľ zároveň dostal opravný doklad o oprave základu dane.

Ak odberateľ pôvodné odpočítanie dane vykonal v pomernej výške 49 ods. 4, 5 alebo § 49a), respektíve vykonal opravu, či úpravu odpočítanej dane (napríklad podľa § 54), tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej dane pri neuhradení záväzku.

Podľa navrhovaného § 53b odseku 4, ak po oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 dôjde čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky dodávateľa, a odberateľ nedostal od dodávateľa do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania doklad o oprave základu dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, vzniká odberateľovi, ktorý vykonal opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a), resp. odseku 2, právo opraviť opravenú odpočítanú daň. Právo na opravu vzniká v rozsahu sumy zaplatenej za dodaný tovar alebo službu. Odberateľ toto právo uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k predmetnému zaplateniu. Obdobne postupuje odberateľ aj v tom prípade, keď dostane doklad o oprave základu dane, ktorým sa znížil základ dane z dôvodu prijatia akejkoľvek platby príslušnej nevymožiteľnej pohľadávky. Odberateľ v týchto prípadoch opätovne zohľadní pri oprave odpočítanej dane pomerné odpočítanie dane a vykonané opravy, či úpravy odpočítanej dane.

V navrhovanom § 53b odseku 7 sa zavádza povinnosť vedenia záznamov o oprave odpočítanej dane, ako aj jej prípadnej opravy, podľa § 70 ods. 2 písm. j).

V navrhovanom doplnení § 55 ods. 2 sa ustanovuje, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa je tento povinný zohľadniť aj skutočnosť, že za tovary a služby úplne, resp. čiastočne nezaplatil, ak je s úhradou v omeškaní viac ako 100 dní. V takomto prípade si nebude môcť uplatniť odpočítanie dane, prípadne si ho uplatní v pomernej výške zodpovedajúcej zaplatenej časti protihodnoty za dodaný tovar alebo službu, keďže ak by mal štatút platiteľa dane, bol by povinný postupovať v súlade s navrhovaným § 53b ods. 1 písm. a). Obdobný postup sa navrhuje aj v ustanoveniach § 55 ods. 3 a 4, keď tuzemskej, ako aj zahraničnej osobe, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, vzniká povinnosť opravy odpočítanej dane podľa navrhovaného § 53b ods. 1 písm. a) v súvislosti s právom na odpočítanie dane počas obdobia, v ktorom mala byť platiteľom.

V súvislosti s novo navrhovaným ustanovením § 53b sa ďalej zavádza v ustanovení § 78a ods. 10 a ods. 11 povinnosť uvádzania opravy odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 a 2, ako aj opravy

41

opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 v kontrolnom výkaze, pričom v súvislosti s pohľadávkou po splatnosti viac ako 100 dní, ku ktorej bola vykonaná oprava odpočítanej dane, prípadne aj oprava opravenej odpočítanej dane, odberateľ v kontrolnom výkaze nebude uvádzať číselnú identifikáciu opravného dokladu. V dôsledku doplnenia nového ustanovenia § 78a ods. 11 sa mení aj označenie nasledujúcich odsekov.

Povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane sa bude, vzhľadom na jeho účinnosť, aplikovať aj na dodania tovaru alebo služby uskutočnené pred 1. januárom 2023, ak 100 dní po splatnosti za dodaný tovar alebo službu uplynie najskôr 1. januára 2023. V prípadoch, keď 100 dní odo dňa splatnosti záväzku uplynie pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného ustanovenia, sa predmetná povinnosť nebude z dôvodu zásady zákazu retroaktivity uplatňovať.

Prechodným ustanovením § 85km ods. 5 sa v nadväznosti na situáciu, keď platiteľ dane (odberateľ) dostane od svojho dodávateľa opravný doklad po 31. 12. 2022 z dôvodu opravy základu dane pri vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022, ustanovuje odberateľovi povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane. Toto ustanovenie sa tak vzťahuje na situácie, keď dodávateľ opraví základ dane a vyhotoví opravný doklad z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa niektorého z posledných citovaných ustanovení zákona o DPH, ku ktorému dôjde buď po 31. 12. 2022 (pozri súvis s navrhovaným § 85km ods. 3), a taktiež na situáciu, keď nevymožiteľná pohľadávka vznikla podľa § 25 ods. 2 písm. a) alebo písm. f) do 31.12.2022, avšak dodávateľ pristúpil k výkonu svojho práva na opravu základu dane v roku 2023 (príp. neskôr). Prechodným ustanovením sa ďalej zavádza aj časový rámec na opravu odpočítanej dane (v zdaňovacom období, v ktorom dostane tento opravný doklad), ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s opravou odpočítanej dane ustanovené v § 53b a § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.

Príklad: Odberateľ dostane od dodávateľa opravný doklad 5. 7. 2023 (vyhotovený a odoslaný dodávateľom v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2023), nakoľko si dodávateľ opravil základ dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022 (táto možnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 85km ods. 3), keďže pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní a v máji 2023 uplynulo 12 mesiacov od jeho začatia, pričom pohľadávka nebola vôbec uspokojená. Odberateľ je povinný vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal opravný doklad (v prípade mesačného platiteľa za júl 2023 a v prípade štvrťročného platiteľa dane za tretí kalendárny štvrťrok 2023). V takomto prípade vzniká odberateľovi aj záznamová povinnosť podľa § 53b ods. 4 v znení účinnom do 31. 12. 2022, ako aj povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze podľa ustanovenia § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.

V navrhovanom prechodnom ustanovení § 85km ods. 6 sa ponecháva nárok odberateľa opraviť opravenú odpočítanú daň v súvislosti s nevymožiteľnými pohľadávkami podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v prípade, ak dôjde čo i len k čiastočnej úhrade v súvislosti s touto pohľadávkou, a to v zmysle postupu ustanoveného podľa § 53b v znení účinnom do 31. 12. 2022. V súvislosti s opravou opravenej odpočítanej dane sa povinnosť jej vykázania v kontrolnom výkaze uplatňuje aj naďalej.

K Čl. I bodu 14 (§ 54b ods. 1 a ods. 2)

Z dôvodu nerovnakého zaobchádzania s majetkom, a to v závislosti od jeho druhu, sa pri prechode majetku na právneho nástupcu platiteľa dane, za ktorého sa na účely § 54b považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH, navrhuje zosúladenie prístupu a zavedenie povinnosti pre právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

42

K Čl. I bodu 16 a 18 (§ 55 ods. 3 a § 69 ods. 13)

Keďže v prípade podania žiadosti o registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane podľa § 4 ods. 1, je daňový úrad povinný rozhodnúť o registrácii do 21 dní, navrhuje sa ustanoviť rovnaká logika (zohľadnenie predmetnej lehoty) aj pre určenie obdobia, v ktorom sa zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, resp. ju splnila oneskorene, považuje za platiteľa dane.

K Čl. I bodu 20 (§ 70a)

S účinnosťou od 1.1.2024 smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES zavádza určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb.

Cieľom tejto smernice je primárne boj proti daňovým únikom spojených s rozmachom cezhraničného elektronického obchodu, keď sa zákazník nachádza v jednom členskom štáte a dodávateľ tovarov alebo služieb sa nachádza v inom členskom štáte, prípadne v treťom štáte, pričom celý nákup sa realizuje v online priestore. Keďže zákazník nemá žiadnu informačnú povinnosť, a ani povinnosť viesť účtovníctvo vo vzťahu k uskutočnenému nákupu, finančné správy v jednotlivých členských štátoch odkázané na informácie od dodávateľov týchto nákupov, ktoré sú však nie vždy presné a úplné.

Aby finančné správy v rámci mali dostatočné nástroje na kontrolu a odhaľovanie takýchto obchodov, zavádza sa uvedenou smernicou povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky), prostredníctvom ktorých sa realizujú platby za takéto nákupy, viesť záznamy a informovať finančné správy v jednotlivých členských štátoch o platbách uskutočnených v prospech dodávateľov týchto cezhraničných nákupov, ktorí v postavení príjemcov takýchto platieb. Získané záznamy od poskytovateľov platobných služieb budú následne členské štáty zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa získané údaje podrobia rizikovým analýzam, krížovej kontrole s následným vyhodnotením.

V odseku 1 sa navrhuje na účely tejto časti zákona definovať základné používané pojmy. Pôjde predovšetkým o pojmy ako poskytovateľ platobných služieb, príjemca platby, platobná služba, platba, cezhraničná platba a ďalšie pojmy, definované s odkazom na príslušné ustanovenie zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, respektíve na iné právne predpisy.

V odseku 2 sa ustanovuje pre tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorými sa na účely navrhovaného § 70a rozumie každý poskytovateľ platobných služieb, ktorého domovským alebo hostiteľským členským štátom je Slovenská republika, záznamová povinnosť o príjemcovi cezhraničnej platby, ako aj o cezhraničných platbách, ktoré súvisia s platobnou službou, ktorú poskytli. Predpokladom záznamovej povinnosti o platbe je, že miesto dodania tovaru alebo služby, za ktorú sa takáto platba uhrádza, je na území Európskej únie. Pôjde napríklad o cezhraničnú platbu z Českej republiky uskutočnenú českou nezdaniteľnou osobou (konečným spotrebiteľom) za tovar dodaný od slovenského dodávateľa, ktorý má svoj bankový účet v jednej z tuzemských bánk.

Ďalej sa v odseku 2 ustanovuje obdobie, počas ktorého je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný sledovať a zaznamenávať cezhraničné platby uskutočnené pre jedného príjemcu platby. Zároveň sa taxatívne určuje počet platobných služieb zodpovedajúcich cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby (25), po presiahnutí ktorého tuzemský poskytovateľ platobných služieb túto záznamovú povinnosť a aj povinnosť tieto záznamy sprístupniť v zmysle navrhovaného odseku 5. Na účely určenia počtu cezhraničných platieb sa použijú buď identifikátory určujúce miesto príjemcu platby, ustanovené v navrhovanom odseku 7, alebo ak poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby niekoľko identifikátorov (napríklad viacero bankových účtov), počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby. Pri určení počtu cezhraničných platieb tuzemský poskytovateľ platobných služieb vychádza z celkového počtu uskutočnených cezhraničných platieb voči konkrétnemu

43

príjemcovi platby, ktorého miesto sa nachádza mimo členských štátov EÚ, a to bez ohľadu na to, či tieto cezhraničné platby realizoval jeden alebo viacerí poskytovatelia platieb tuzemského poskytovateľa platobných služieb (napr. banky). V jednoduchosti povedané, tuzemský poskytovateľ platobných služieb spočíta za príslušný kalendárny štvrťrok všetky cezhraničné platby smerované na konkrétneho príjemcu platby, a to aj v tom prípade, ak tieto cezhraničné platby uskutočnili viacerí klienti tohto poskytovateľa platobných služieb.

V odseku 3 sa určuje personálna pôsobnosť navrhovaného § 70a, z ktorej vyplýva, že záznamové povinnosti budú mať predovšetkým tuzemskí poskytovatelia platobných služieb príjemcu platby. Avšak v prípade, že ide o platobnú operáciu, na realizácii ktorej sa podieľa jeden alebo viacero poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby, z ktorých sa ani jeden nenachádza na území Európskej únie, bude mať záznamovú povinnosť v tomto osobitnom prípade tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby, to znamená napríklad tuzemská banka klienta, ktorý platbu odoslal. Túto povinnosť bude mať tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby výlučne vo vzťahu k platobným službám vzťahujúcim sa k cezhraničným platbám smerujúcim do tretích štátov tomu istému príjemcovi platby, ak túto skutočnosť vie preukázateľne určiť a ak počet poskytnutých platobných služieb súvisiacich so všetkými cezhraničnými platbami (v a aj do tretích štátov) pre toho istého príjemcu v priebehu kalendárneho štvrťroka presiahol 25.

Ak sa záznamová povinnosť týka výnimočne tuzemského poskytovateľa platobných služieb poskytovateľa platby podľa navrhovaného odseku 3 písm. b), v takom prípade sa podľa odseku 4 určí počet cezhraničných platieb pre jedného príjemcu bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné platby uskutočnené do iných členských štátov alebo tretích štátov, ak ide o totožného príjemcu platby.

Pre lepšie objasnenie určenia počtu cezhraničných platieb a personálnej pôsobnosti navrhovaného ustanovenia § 70a uvádzame nasledovné príklady:

Príklad: Poskytovateľ platby, ako aj príjemca platby usadení na území Českej republiky, pričom príjemca platby využíva služby tuzemského poskytovateľa platobných služieb, ktorý je usadený na území Slovenskej republiky. Keďže IBAN platobného účtu príjemcu platby je prepojený s miestom jeho poskytovateľa platobných služieb a nie s miestom samotného príjemcu platby, platba medzi poskytovateľom platby a príjemcom platby sa bude považovať za cezhraničnú platbu a bude vstupovať do určenia počtu cezhraničných platieb pre účely navrhovaného ustanovenia § 70a. V prípade, ak by sa poskytovateľ platby nachádzal na území Českej republiky a príjemca platby na území Slovenskej republiky, pričom obidve osoby využívajú pre platbu služby tuzemských bánk (tuzemských poskytovateľov platobných služieb), tuzemskej banke nevzniká záznamová povinnosť, nakoľko z identifikátora príjemcu platby sa javí, že ide o vnútroštátnu platbu.

Príklad: Klient banky (príjemca platby) prijal 26 platieb (z toho 1 platba bola tuzemská a 25 platieb bolo cezhraničných) počas jedného mesiaca. Vo zvyšnom období sledovaného štvrťroka už neprijal žiadne platby. V tomto prípade tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby záznamová povinnosť vo vzťahu k tomuto príjemcovi nevznikne.

Príklad: Počas kalendárneho štvrťroka, klient banky (príjemca platby) prijal 20 cezhraničných platieb z iných členských štátov a z tretích krajín prijal 10 cezhraničných platieb. Tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby vznikla záznamová povinnosť vo vzťahu ku všetkým prijatým cezhraničným platbám.

Príklad: Každý z desiatich klientov banky (tuzemského poskytovateľa platobných služieb) realizoval 4 cezhraničné platby tomu istému príjemcovi, pričom poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby sa nenachádza na území EÚ. Záznamová povinnosť vzniká tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby, nakoľko vykonal 40 cezhraničných platieb v prospech toho istého príjemcu platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vzniká jedine v tom prípade, ak v čase realizácie

44

platby k dispozícií dostatočné informácie, ktoré jednoznačne identifikujú, že ide o toho istého príjemcu platby. Tuzemský poskytovateľ platobných služieb nie je povinný dodatočne vyhľadávať a získavať informácie o príjemcovi platby.

Príklad: Počas kalendárneho štvrťroka tuzemský poskytovateľ platobných služieb realizoval pre svojho klienta (poskytovateľa platby) 52 cezhraničných platieb, z toho 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby nachádzajúceho na území Poľska a 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby, ktorý sa nachádza na území Číny. V tomto prípade vznikne záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vo vzťahu k 26 cezhraničným platbám zaslaným do Číny. Avšak pre účely určenia počtu realizovaných cezhraničných platieb sa zahŕňajú nielen cezhraničné platby realizované pre príjemcu platby v treťom štáte, ale aj cezhraničné platby, ktoré boli zasielané do iných členských štátov (t. j. všetkých 52 cezhraničných platieb).

Príklad : Niekoľko poskytovateľov platieb zriadené platobné účty u toho istého tuzemského poskytovateľa platobných služieb. Títo klienti iniciujú platby voči jedinému príjemcovi platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Príjemca platby ponúka rôzne spôsoby realizácie platby, napr. prevod, inkaso, platba kartou. Pre účely výpočtu by mal tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľov platieb zvyčajne vypočítať prahovú hodnotu pomocou každého identifikátora samostatne (podľa spôsobu realizácie platby). Ak je však meno a adresu príjemcu platby pre všetky spôsoby platieb rovnaké, pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb platiteľa by mali byť údaje dostatočne zrejmé na to, aby zlúčil všetky tieto cezhraničné platby pod jediného príjemcu platby a následne splnil záznamovú povinnosť, ak tento počet platieb presiahol hranicu 25 cezhraničných platieb.

V odseku 5 sa určuje vo vzťahu k záznamovej povinnosti spôsob a obdobie vedenia týchto záznamov, a zároveň povinnosť sprístupniť elektronickými prostriedkami tieto záznamy finančnej správe v určenej lehote prostredníctvom elektronického formulára, ktorého vzor ustanoví vykonávacie nariadenie Komisie, a to ak ide o tuzemského poskytovateľa platobných služieb.

V odsekoch 6 a 7 sa identifikuje, bez ohľadu na miesto dodania tovaru alebo služby, za ktoré sa poskytuje úhrada, miesto poskytovateľa cezhraničnej platby a miesto príjemcu cezhraničnej platby prostredníctvom stanovených identifikátorov.

K stanoveniu identifikátorov uvádzame pre lepšie objasnenie, okrem vyššie uvedených príkladov v súvislosti s navrhovanými ustanoveniami § 70a ods. 2 a 3, aj príklady týkajúce sa transakcií uskutočnených platobnou kartou a prostredníctvom elektronických peňazí:

Príklad: Príjemca platby usadený na Slovensku, ktorý poskytuje elektronické služby, prijíma od zákazníkov platby za tieto služby na svoj bankový účet zriadený u tuzemského poskytovateľa platobných služieb (slovenská banka) využitím online rozhrania (platobnej brány), ktorú prevádzkuje iný tuzemský poskytovateľ platobných služieb. Poskytovatelia platby, ktorí usadení v rôznych iných členských štátoch EÚ, uskutočňujú platby tomuto príjemcovi prostredníctvom platobných kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch ich usadenia. Relevantným identifikátorom pri platbách kartou je pre určenie miesta poskytovateľa platby bankové identifikačné číslo (BIN) a miesta príjemcu platby jeho adresa alebo iný vhodný identifikátor obchodníka. V takýchto prípadoch ide o cezhraničné platby, ktoré podlieha záznamovej a oznamovacej povinnosti tuzemských poskytovateľov platobných služieb, v prípade, že títo poskytli príjemcovi platby platobné služby zodpovedajúce viac ako 25-tim cezhraničným platbám .

Príklad: Poskytovatelia platieb realizujú úhrady za elektronicky poskytované služby a za tovary predávané na diaľku príjemcom platieb prostredníctvom inštitúcie elektronických peňazí alebo e-trhoviska. Inštitúcie elektronických peňazí, ako aj e-trhoviská, disponujú z dôvodu uzatvorenia zmluvných vzťahov množstvom identifikátorov a údajov, ktorými môžu zistiť miesto usadenia poskytovateľa platby, ako aj miesto príjemcu platby (IBAN, BIN, adresa zadaná pri registrácii klienta a iné). Tuzemský poskytovateľ platobných služieb by mal tieto

45

informácie použiť na určenie miesta príslušných klientov. Pomocou vybraného identifikátora bude následne tuzemský poskytovateľ platobných služieb určovať, či jednotlivé transakcie v zmysle navrhovaného ustanovenia považované za cezhraničnú platbu alebo pôjde o vnútroštátne platby, ktoré nepodliehajú záznamovej povinnosti.

V odsekoch 8 až 10 sa uvádza rozsah údajov, ktoré by mali byť obsahom záznamovej povinnosti.

K Čl. I bodu 21 (§ 78 ods. 2)

Keďže s účinnosťou od 1.1.2021 bola zo zákona o DPH vypustená povinnosť platiteľa dane vyplniť príslušný riadok v daňovom priznaní, ktorým sa deklarovala účasť na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa, navrhuje sa v tejto súvislosti, aby platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ, nebol povinný takéto „prázdne“ daňové priznanie podať.

K Čl. I bodu 22 (§ 78 ods. 4)

Z dôvodu aplikačných problémov v prípadoch, keď osoba v čase nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu nedisponuje číslom účtu správcu dane, na ktorý má uhradiť daň, sa navrhuje stanoviť osobitná lehota na zaplatenie tejto dane, a to do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o pridelení čísla účtu správcu dane vedeného pre túto osobu.

K Čl. I bodu 23 a 28 (§ 78 ods. 9 a § 85km ods. 8)

Navrhované ustanovenie upravuje možnosť pre finančnú správu v prípade, kedy si osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo žiadosť o registráciu pre daň podala oneskorene, a z podaného daňového priznania za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane 55 ods. 3 alebo 4), vyplýva, že odpočítaná daň prevyšuje splatnú daň, preveriť údaje v takomto daňovom priznaní iným spôsobom, ako doteraz zákonne ustanovenou povinnou daňovou kontrolou, napr. miestnym zisťovaním. Daň sa navrhuje vrátiť na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk.

Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia § 85km ods. 8 je, aby mala finančná správa možnosť postupovať v súlade s novým znením ustanovenia § 78 ods. 9 (účinným od 1.1.2023), aj v tých prípadoch, kedy daňový subjekt podal daňové priznanie do konca roka 2022 za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane, pričom lehota stanovená na začatie daňovej kontroly daňovým úradom uplynie po 1.1.2023.

K Čl. I bodu 29 a 30

Do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie (príloha č. 6 zákona o DPH) sa navrhuje doplniť smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. L 286, 17. 10. 2006) a smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020).

K Čl. II

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023, okrem čl. I bodov 20 a 30, nadobudnutie účinnosti ktorých sa navrhuje na 1. január 2024.

46

V Bratislave dňa 25. augusta 2022.

Eduard Heger v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore