Zákon o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 516/2008 účinný od 01.01.2020 do 20.05.2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Všeobecná časť

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2019.

Cieľom návrhu zákona je zvýšiť konkurencieschopnosť systému podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku a akcelerovať ekonomický nástroj stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu so zásadným vplyvom na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

Návrhom zákona sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú Audiovizuálny fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Upravuje sa zároveň aj nová kompetencia Audiovizuálneho fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu dodatočne preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá.

Podpora audiovizuálneho priemyslu prostredníctvom tzv. vratiek je v európskych štátoch bežnou formou podpory, ktorej úlohou je motivovať producentov, aby realizovali filmový projekt v konkrétnom štáte, ktorý im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tomto štáte preinvestovali. Štáty Európskej únie majú typicky sadzbu preplácania v rozmedzí 20-35 % tzv. oprávnených nákladov, s tendenciou ich navyšovať: napr. 35 % Rumunsko (navýšené 2018), Holandsko; 30 % Maďarsko (navýšené 2018), Estónsko, Poľsko (navýšenie na 30 % je v schvaľovacom procese); 25 % Fínsko (navýšené 2017), Island; 20 % Česko.

Doplnenie zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie, alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.

Uvedený Zoznam, s osobitným ohľadom na potrebu jeho komplexnosti, predstavuje významnú bázu poznania prostredia audiovizuálnej kultúry a priemyslu a subjektov, ktoré v tomto prostredí pôsobia. Jedine pri kvalitnom a pokiaľ možno čo najkomplexnejšom poznaní prostredia, pre ktoré sú určené ďalšie regulačné či podporné nástroje a opatrenia, je možné nastavovať takéto nástroje a opatrenia vhodne, účinne a s vysokou mierou predvídateľnosti. Nakoľko návrh zákona v čl. I obsahuje práve opatrenie na stimuláciu audiovizuálneho priemyslu, je rozšírenie Zoznamu synergickým krokom k dosiahnutiu vyššej efektivity navrhovaného stimulu.

2

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi ústavného súdu, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nemá žiadne sociálne vplyvy, žiadny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

3

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

19. december 2018 – 8. január 2019

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

január 2019

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

apríl 2019

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, na ktoré navrhovaná regulácia reaguje.

Systém podpory audiovizuálneho priemyslu na Slovensku je na spodnej hranici oproti iným krajinám EÚ, čím nie je dostatočne konkurencieschopný. Od roku 2015 poskytuje Audiovizuálny fond (ďalej len „fond“) dotáciu na 20 % oprávnených výdavkov pri realizácii filmového projektu, teda výdavkov realizovaných na území Slovenska. V niektorých iných krajinách EÚ sú tieto dotácie nastavené na 30 % (Maďarsko) či až 35 % (Rumunsko), pričom v niektorých sú 20 % rovnako ako u nás (Česká republika).

V Slovenskej republike bola za rok 2017 vyplatená z tejto podpornej schémy suma iba 160 000 eur na 1 filmový projekt, v roku 2016 suma 426 228 eur na 2 filmové projekty.

V Českej republike bolo už v roku 2013 vrátených 19 mil. eur vratiek na filmy realizované na území štátu, s rastúcim trendom v nasledovných rokoch.

Akcelerácia ekonomického nástroja stimulácie súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele navrhovaného predpisu (aký výsledný stav chcete reguláciou dosiahnuť).

V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Očakávaným výsledkom je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského audiovizuálneho

4

priemyslu a prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré so sebou môže priniesť ďalšie pozitívne efekty.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny návrhu dotknú priamo aj nepriamo:

Návrh sa bude priamo dotýkať koproducentov audiovizuálnych diel, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené kritériá a fondu.

Nepriamo sa týka príslušníkov tzv. filmových profesií, ktorým sa realizáciou filmového projektu poskytnú nové pracovné príležitosti a umožní profesionálny rozvoj. Benefitovať z pozitívnych efektov môžu aj ďalšie oblasti, ktoré nie sú primárne súčasťou segmentu audiovizuálneho priemyslu, ako napr. cestovný ruch, všeobecné služby, doprava a pod.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia boli posudzované?

Uveďte, aké alternatívne spôsoby na odstránenie definovaného problému boli identifikované a posudzované.

Pri príprave riešenia tohto problému bola posudzovaná alternatíva nulová, pri ktorej by nedošlo k zmene sadzby, a bola by ponechaná 20 % - ná sadzba tzv. vratky – viď viac v doložke Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy bod 2.2.4.

Podľa odhadov Inštitútu kultúrnej politiky navýšenie sadzby tzv. vratiek bude mať za následok menšiu návratnosť financií späť do štátnej pokladne, avšak stále s plusovým celkovým výsledkom pre ekonomiku. Na základe predikčnej analýzy budúcich príjmov predpokladáme, že zvýšenie na 33 % - nú sadzbu bude generovať mierne väčší celkový ekonomický prínos, v priemere 34,6 mil. eur ročne.

Týmto navýšením sa pridáme k okolitým krajinám, z ktorých si zahraniční filmári vyberajú domácich partnerov. Získavanie ďalších skúseností domácich filmárov pomôže zabezpečiť ďalší rast audiovízie na Slovensku.

Pri posudzovaní nulovej alternatívy sa možno pýtať, prečo po relatívne krátkom čase, odkedy bola prijatá úprava nástroja tzv. vratiek v podmienke minimálnej sumy (od 2017), sa navrhuje ďalšia zmena, tentoraz v percentuálnej výške finančnej kompenzácie. Je to kvôli tomu, že nástroj je nutné vnímať v kontexte okolitých európskych krajín, ktoré si navzájom konkurujú. Okrem krajín vymenovaných v bode 2 uviedlo aktuálne aj Poľsko od januára 2019 nárast kompenzácie nákladov filmových projektov z 20 % na 30%. Pre zachovanie konkurencieschopnosti nástroja je nutné udržiavať krok s okolitými krajinami.

Tiež bola diskutovaná možnosť, že by sa potrebné prostriedky na zabezpečenie vratiek hľadali z iných ako verejných zdrojov, a to formou prípadných opätovných vratiek zo ziskov z filmového projektu späť do verejného rozpočtu. Takýto krok považujeme za kontraproduktívny. Na základe analýzy má tento nástroj pozitívny dopad vo forme zvýšenia filmového priemyslu na Slovensku, a teda aj zvýšenia výberu daní a odvodov. Ani okolité krajiny nemajú takúto pridanú záťaž pre realizátorov filmových medzinárodných projektov, preto by implementácia tejto alternatívy mohla spôsobiť, že pri výbere krajiny by autori neboli motivovaní realizovať svoje projekty na Slovensku.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

5

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Materiál sa netýka transpozície práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky preskúma účelnosť navrhovaného opatrenia, ktorým sa zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu, do 31. decembra 2021. Cieľom tohto preskúmania bude predovšetkým zhodnotenie dopadu navrhovaného opatrenia na verejné financie v Slovenskej republike v spojení s dopadom na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

Na základe uvedeného preskúmania Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ako gestor predmetnej právnej úpravy, rozhodne o prípadnej úprave percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu.

Za účelom realizácie preskúmania účelnosti daného opatrenia Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zaviaže zmluvne fond, ako verejnoprávnu inštitúciu, ktorá dané opatrenie aplikuje v praxi, na vyhotovenie analýzy dopadu zvýšenia percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, ako vyplýva z navrhovaného predpisu.

Základným kritériom, ktoré bude uplatnené v analýze dopadu, ako aj následne pri vyhodnotení účelnosti navrhovaného opatrenia, bude kvantitatívne posúdenie dopadu na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike z hľadiska počtu registrovaných filmových projektov v pomere k realizovaným filmovým projektom, v spojení s reálnym dopadom na verejné financie z hľadiska celkového objemu vyplatených dotácií v systéme podpory audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike v sledovanom období, ktorým bude časový interval od účinnosti navrhovaného opatrenia do 31. decembra 2021.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

6

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k návrhu.

Je možné očakávať pozitívny vplyv predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie. Zvýšenie percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov môže znamenať stimuláciu súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v SR, čím sa zvýši konkurencieschopnosť tohto sektora a zároveň sa očakáva prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov

JUDr. Anton Škreko, PhD., generálny riaditeľ sekcie médií, audiovízie a autorského práva MK SR, anton.skreko@culture.gov.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri vypracovávaní doložky, príp. analýz vplyvov vychádzali.

Pri vypracúvaní analýzy vplyvov vychádzal predkladateľ z konzultácií s fondom a ďalšími odborníkmi z oblasti audiovízie.

Prvú analýzu vplyvov na rozpočet vypracoval Inštitút kultúrnej politiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Zdroje:

dáta z fondu dostupné na: registracia.avf.sk/zobraz_ziadosti.php?program=5

KPMG (2015): Analýza filmových pobídek a vyhodnocení jejich přínosú v Českej republike.

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Uveďte stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktoré Vám bolo zaslané v rámci predbežného pripomienkového konania

BRATISLAVA: 8.1.2019

ČÍSLO: 299/2018

VYBAVUJE: MGR. KOVÁČ

7

STANOVISKO KOMISIE

(PREDBEŽNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE)

K NÁVRHU

ZÁKONA, KTORÝM SA MENÍ A DOPĹŇA ZÁKON Č. 516/2008 Z. Z. O AUDIOVIZUÁLNOM FONDE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

I. Úvod: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 19. decembra 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov“. Materiál predpokladá pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú čiastočne rozpočtovo zabezpečené.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia odporúča vyznačiť pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a do časti 10. (poznámky) doplniť nasledovnú informáciu:

„Je možné očakávať pozitívny vplyv predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie. Zvýšenie percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 30 % oprávnených výdavkov môže znamenať stimuláciu súkromných investícií do sektora audiovizuálneho priemyslu v SR, čím sa zvýši konkurencieschopnosť tohto sektora a zároveň sa očakáva prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, ktoré môže mať zásadný vplyv na rozvoj daného hospodárskeho prostredia.“ - zapracované

Predkladateľ v Doložke vybraných vplyvov uvádza, že audiovizuálny priemysel nie je dostatočne konkurencieschopný a navrhovaným riešením by sa tak vplývalo na rozvoj daného hospodárskeho prostredia v Slovenskej republike, pričom cieľom návrhu je v zmysle časti 4 Ciele a výsledný stav zvýšenie tejto konkurencieschopnosti, prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií, čo môže priniesť aj ďalšie pozitívne efekty. Komisia sa domnieva, že hlavným účelom návrhu je podporiť audiovizuálny priemysel na Slovensku, a preto Komisia žiada, aby časť 9 Vplyvy navrhovaného materiálu, v ktorej predkladateľ uvádza žiadny vplyv bola uvedená do súladu s vyššie uvádzanými informáciami.

V súvislosti s predchádzajúcou pripomienkou Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. - zapracované

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

Podľa doložky vybraných vplyvov má návrh negatívne, čiastočne rozpočtovo zabezpečené vplyvy. V analýze vplyvov je kvantifikovaný nekrytý vplyv v rokoch 2019 až 2021 v celkovej sume 7,4 mil. eur, z toho v roku 2019 v sume 1,71 mil. eur, v roku 2020 v sume 1,8 mil. eur, v roku 2021 v sume 1,9 mil. eur a v roku 2022 v sume 1,99 mil. eur, ktorý súvisí s navrhovaným zvýšením percentuálneho podielu dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 30 % oprávnených výdavkov, ktoré budú uhradené na realizáciu filmového projektu. V

8

súvislosti s uvedenými kvantifikáciami Komisia upozorňuje, že predkladateľ pri výpočte vplyvov vychádza z predpokladu, že všetky zaregistrované filmové projekty budú aj realizované, pričom však prax doterajších rokov ukázala, že objem skutočne poskytnutých prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu bol podstatne nižší ako rozpočtovaný objem. V návrhu na úhradu zvýšených výdavkov vplyvom novej právnej úpravy absentuje hľadanie možností na krytie vyšších výdavkov mimo verejných zdrojov, napr. formou návratných finančných výpomocí, zavedenie systému podielu fondu na príjmoch z podporených projektov. Zároveň kvantifikácie príjmov Komisia považuje za nadhodnotené, nakoľko podľa názoru Komisie ide o predpoklad maximálneho naplnenia vplyvu predloženého materiálu na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy. - zapracované

V tabuľke 2.2.4.1 Odhad návratnosti systému tzv. vratiek filmových projektov na roky 2019 – 2022, posledné tri riadky sú vypočítané správne, avšak označenie riadkov v zátvorkách je chybné. Uvedené je potrebné opraviť. - zapracované

S účinnosťou od 1. 8. 2017 bola v júli 2017 prijatá novela vyhlášky MK SR č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte, ktorá upravila výšku minimálnej sumy, z ktorej môže byť hradených 20 % kompenzácie pre realizátorov filmového projektu. Z pôvodnej minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu 2 mil. eur, ktorá bola vnímaná filmármi ako príliš vysoká, sa minimálna suma oprávnených výdavkov znížila na 150 000 eur, resp. 300 000 eur. V predloženom materiáli predkladateľ konštatuje, že táto zmena sa ukázala ako výhodná, nakoľko sa počet registrovaných filmových projektov zdvojnásobil z 12 v roku 2017 na 26 v roku 2018. Nie je nám preto zrejmé, prečo MK SR po tak krátkej dobe, bez uvedenia podrobnejšej analýzy, pristupuje k ďalšej úprave v danej oblasti. - zapracované

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

nesúhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do Doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok.

Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Ing. Rastislav Chovanec, PhD.

predseda Komisie

9

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2020

2021

2022

2023

Príjmy verejnej správy celkom

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Rozpočtové prostriedky

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

Rozpočtové prostriedky MK SR

3 140 000

5 720 000

6 010 000

6 300 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

3 140 000

3 300 000

3 470 000

3 630 000

v tom: MK SR

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

+2 420 000

+2 540 000

+2 660 000

10

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zvýšenia tzv. vratiek na 33 % - nú sadzbu je v tabuľke 2.1 načrtnutý v zmysle príjmov a výdavkov štátu, za predpokladu, že budú realizované všetky očakávané registrované projekty v rámci Programu 5 Audiovizuálneho fondu (ďalej aj „fond“), ktorého sa tieto tzv. vratky týkajú (prepočty v časti 2.2.4).

Podľa § 29 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa tento program realizuje zo štátneho rozpočtu v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“) na príslušné rozpočtové obdobie.

Pokiaľ by platilo zachovanie aktuálnej 20 % - nej sadzby tzv. vratiek, ministerstvo ráta s preplatením nákladov v rámci svojich limitov, pričom pri navýšení na 33 % - nú sadzbu je potrebné zabezpečiť navýšenie limitov ministerstva.

Navrhovaný nástroj má aj po navýšení očakávaný celkový zisk pre štát 0,91 mil. eur priemerne za rok pri všetkých uvedených predpokladoch nižšie.

Predpoklady boli vybrané na základe plánovania „maximálnych možných súm“, s ktorými je potrebné rátať pri plnom využití tohto nástroja. Podľa doterajších skúseností je možné, že bude dopyt zaregistrovaných projektov po tzv. vratkách nižší ako táto predikcia, avšak neodporúčame výpočty pre predikované obdobie znižovať z dvoch hlavných dôvodov:

1. Nedostatok dát: V rokoch 2015 a 2016, kedy platila hranica minimálnych výdavkov 2 mil. Eur, sa z 5 registrovaných projektov realizovali 3 projekty. V roku 2017, odkedy je minimálna hranica výdavkov 150 000 Eur, je zaregistrovaných už 12 projektov, pri ktorých ešte nie je jasné, či sa zrealizujú alebo nie. Na realizáciu majú od zaregistrovania 3 roky.

Z doterajších skúseností bola hranica 2 mil. Eur pre tvorcov ťažšie dosiahnuteľná. Pri súčasnej nižšej minimálnej sume je veľmi pravdepodobné, že sa projekty budú realizovať vo väčších množstvách.

2. je nutné rátať s možnosťou, že sa zrealizuje maximum registrovaných projektov, nakoľko je podľa zákona (vyššie) registrovaný projekt oprávnený žiadať o vratku, pokiaľ splní stanovené podmienky. Momentálne nie je dostatok dát, ktoré by vyvracali predpoklad, že sa projekty budú realizovať. Od roku 2017, odkedy platí znížená suma oprávnených výdavkov, sa môžu skoro všetky zaregistrované projekty ešte realizovať. Pri alokácii prostriedkov na vratku je nutné s „rezervovanou sumou“ rátať až do doby 3 rokov od zaregistrovania projektu. Pokiaľ suma nebude minutá, presunie sa ako rezerva pre ďalšie filmové projekty.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Navrhované opatrenie zvyšuje percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s realizáciou filmového projektu. Pri predpoklade nadobudnutia účinnosti navrhovaného opatrenia k 1. januáru 2021, žiadosti o podporu predložené fondu od 1. 1. 2020 do 31. 12. 2020 budú vybavené ešte podľa súčasnej právnej úpravy, teda v pôvodnej sadzbe 20 %.

11

Filmové dotácie (tzv. „vratky“) sú nástrojom podpory audiovizuálneho priemyslu. Ich úlohou je motivovať producentov, aby natáčali v konkrétnej krajine, ktorá im po dokončení projektu spätne preplatí časť nákladov, ktoré v tejto krajine preinvestovali. Takéto filmové projekty fungujú aj na báze spolupráce domácej a zahraničnej produkčnej spoločnosti, pričom preplatenie tzv. vratiek administratívne pripravuje domáci filmový partner.

Do roku 2015 Slovenská republika nepoužívala filmové vratky ako nástroj podpory audiovizuálneho priemyslu. Od roku 2015 funguje v rámci fondu program 5 – Podpora audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, cez ktorý sa tvorcom filmov vracia časť nákladov. Tzv. vratky predstavujú 20 % z oprávnených výdavkov, ktoré sú definované ako nie verejné výdavky a zároveň výdavky minuté na Slovensku. Oprávnené výdavky teda zahŕňajú odmeny fyzickým osobám, úhrady tovarov a služieb.

V auguste roku 2017 sa novelizovala vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte, ktorá upravila výšku minimálnej sumy, z ktorej môže byť hradených 20 % kompenzácie pre realizátorov filmového projektu. Z pôvodnej minimálnej sumy oprávnených výdavkov uhradených v súvislosti s vytvorením filmového projektu 2 mil. eur, ktorá bola vnímaná filmármi ako príliš vysoká, sa minimálna suma oprávnených výdavkov znížila na 150 000 eur, resp. 300 000 eur. Táto zmena sa ukázala ako výhodná, nakoľko sa počet registrovaných filmových projektov zdvojnásobil z 12 v roku 2017 na 26 v roku 2018. V čase predkladania tejto analýzy ešte nie je známe, koľko zo žiadateľov o podporu audiovizuálneho priemyslu, ktorým fond zaregistroval filmové projekty v roku 2018 bude žiadať o vyplatenie podpory audiovizuálneho priemyslu, teda tzv. vratku. Každý žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu si môže tzv. vratku nárokovať v lehote troch rokov od kedy mu fond vydal osvedčenie o registrácii filmového projektu. Viď viac § 22a a nasl. zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

..........................................................................................................................................

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

12

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

V Tabuľke 2.2.4.1 projektujeme príjmy a výdavky štátu na filmové projekty na základe dostupných dát z AVF. Štát na jednej strane vypláca zo svojho rozpočtu časť oprávnených nákladov na realizované filmové projekty. Na druhej strane tým stimuluje investície do filmu, z ktorých sa cez ekonomickú aktivitu na Slovensku (dane, odvody) časť vracia naspäť do rozpočtu. Kvôli obmedzenému množstvu historických dát je potrebné brať do úvahy všetky nižšie opísané predpoklady a podmienky použité v modeli.

Príjmy sú odhadom stanovené sumy vyzbierané na daniach a odvodoch (riadok 7 – 9) na základe percentuálnych odhadov príjmov pre štát: predpokladáme, že z investície na filmový projekt sa do rozpočtu vráti 18 – 23 % (percento použité podľa analogickej českej štúdie (KPMG, 2015)). Výdavky štátu sú vyrátané ako celkové sumy tzv. vratiek pre filmové projekty (riadok 5). Úplné ekonomické benefity sú vyčíslené nielen ako celkové sumy investované do filmového projektu na Slovensku, ale aj ako sumy s pridaným multiplikačným efektom, ktorým sa dá určiť celkový ekonomický dopad investície. Filmová produkcia má totiž okrem priameho ekonomického dopadu aj dopad nepriamy: napr. filmári pricestujú aj so svojimi rodinami, míňajú tu svoje peniaze, zvyšuje sa kvalifikácia domácich filmárov, dochádza k regionálnemu rozvoju, propagácii krajiny v zahraničí a následnému rozvoju cestovného ruchu. Multiplikátor bol modelovo vyčíslený na 1,9 podľa analogickej českej štúdie (KPMG, 2015: viď s. 1).

Na základe dát z roku 2015 – 2018 bolo možné projektovať lineárny vývoj objemu investícií na filmové projekty na Slovensko na roky 2019 - 2023. Následne bol spravený odhad vývoja pri zachovaní 20 % - nej sadzby tzv. vratiek na filmové projekty, ako aj odhad následkov po zmene na 33 % - nú sadzbu tzv. vratiek. Pri navýšení tzv. vratiek na 33 % - nú sadzbu sa projektuje navýšenie záujmu o participáciu na programe podľa 2 alternatív: o 5 % aj o 10 %. Toto číslo je konzervatívny odhad, keďže ani z iných krajín zatiaľ nie je možné odpozorovať o koľko sa po navýšení sadzby zvýšil záujem o túto službu, z dôvodu, že sa toto navýšenie udialo nedávno.

Odhad pre rok 2020 je vypočítaný z lineárnej predikcie objemu projektov a zo sadzby 20 %. S nárastom objemu filmovej produkcie model počíta až od roku 2021.

Výsledky predkladanej analýzy sú závislé najmä od dvoch predpokladov: je to jednak percentuálna miera návratnosti do štátnej pokladnice, jednak multiplikačný koeficient. Pri zachovanej úrovni multiplikátora (=1,9) by sa príjmy a výdavky štátu vyrovnali, ak by miera návratnosti klesla na 16 %. Obdobne, ak by z daní a odvodov išlo naspäť do rozpočtu 18 % (spodná hranica odhadu), štát by mal vyrovnanú bilanciu pri multiplikačnom koeficiente = 1,7.

Model v tabuľke 2.2.4.1 je tiež založený na zjednodušujúcom predpoklade,

•že všetky zaregistrované filmové projekty sa skutočne zrealizujú,

•že ich oprávnené náklady budú rovné plánovaným oprávneným nákladom,

•a že si požiadajú o vyplatenie tzv. vratky v tom istom roku, ako sa zaregistrovali.

Hoci je pravdepodobnejšie, že si žiadatelia o podporu audiovizuálneho priemyslu požiadajú o preplatenie časti oprávnených nákladov až v ďalšom roku, pre projektované výdavky v modeli to znamená iba odloženie vyplatenia do nasledujúceho obdobia.

Do výsledných dopadov na príjmy a výdavky štátu v Tabuľke 2.1 boli vybrané konzervatívne sumy, a to nasledovné. Pre analyzované roky bola pre príjem do štátneho rozpočtu a pre tzv. vratky od štátu na strane nákladov vybraná suma pri 5 % - nom ročnom navýšení objemu zaregistrovanej filmovej produkcie do Programu 5.

13

Tabuľka 2.2.4.1 (v mil. EUR)

predikcia - lineárny rast pri nezmenenej sadzbe 20 %

predikcia - stimulácia rastu 5% pri zmene sadzby na 33 %

predikcia - stimulácia rastu 10% pri zmene sadzby na 33 %

rok

2015

2016

2017

2018

2019

2020

2021

2022

2023

2021

2022

2023

2021

2022

2023

objem zaregistrovanej filmovej produkcie pre program 5 AVF (celkový rozpočet plánovaný na produkciu zaregistrovaných filmov)*

1

60,00

86,21

100,89

72,39

92,83

98,02

103,20

108,39

113,57

108,36

113,81

119,25

113,52

119,23

124,93

percento oprávnených výdavkov k celkovému objemu**

2

3,67%

26,05%

8,47%

25,65%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

16,00%

maximálny objem oprávnených výdavkov (ak by sa všetky registrované projekty realizovali) (riadok 1 x 2)

3

2,20

22,46

8,54

18,57

14,85

15,68

16,51

17,34

18,17

17,34

18,21

19,08

18,16

19,08

19,99

percentuálna sadzba pre vratky

4

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

20%

33%

33%

33%

33%

33%

33%

maximálny objem vrátených oprávnených výdavkov (objem vratiek, ak budú všetky zaregistrované filmové projekty zrealizované a splnia podmienky pre vratky) = výdavok štátu (riadok 3x4)

5

0,44

4,49

1,71

3,71

2,97

3,14

3,30

3,47

3,63

5,72

6,01

6,30

5,99

6,30

6,60

multiplikačný ekonomický efekt oprávnených výdavkov = celkový ekonomický dopad (odhad multiplikátora 1,9)*** (1,9 x riadok 3)

6

4,18

42,67

16,23

35,28

28,22

29,80

31,37

32,95

34,53

32,94

34,60

36,25

34,51

36,25

37,98

18% (x riadok 6)

7

0,75

7,68

2,92

6,35

5,08

5,36

5,65

5,93

6,21

5,93

6,23

6,53

6,21

6,52

6,84

20% (x riadok 6)

8

0,84

8,53

3,25

7,06

5,64

5,96

6,27

6,59

6,91

6,59

6,92

7,25

6,90

7,25

7,60

príjem do štátneho rozpočtu - dane a odvody z celkového ekonomického dopadu

23% (x riadok 6)

9

0,96

9,82

3,73

8,11

6,49

6,85

7,22

7,58

7,94

7,58

7,96

8,34

7,94

8,34

8,74

18% (riadok 7-5)

10

0,31

3,19

1,21

2,64

2,11

2,23

2,34

2,46

2,58

0,21

0,22

0,23

0,22

0,23

0,24

20% (riadok 8-5)

11

0,40

4,04

1,54

3,34

2,67

2,82

2,97

3,12

3,27

0,87

0,91

0,95

0,91

0,95

1,00

celkový príjem - rozdiel príjmu a výdavku štátneho rozpočtu

23% (riadok 9-5)

12

0,52

5,32

2,02

4,40

3,52

3,72

3,91

4,11

4,31

1,86

1,95

2,04

1,94

2,04

2,14

Dáta v hrubom orámovaní sú z databáz AVF pre program 5

*Roky 2019 až 2023 pre predikovaný na základe lineárnej regresie z predchádzajúcich štyroch hodnôt za roky 2015 až 2018.

**Odhad pre roky 2019 až 2023 podľa priemerného pomeru celkového rozpočtu a oprávnených nákladov za predchádzajúce roky 2015 až 2018.

***Odhad multiplikátora podľa štúdie KPMG v Českej republike v roku 2015.

14

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Daňové príjmy (100)1

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

5 960 000

6 590 000

6 920 000

7 250 000

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2020

2021

2022

2023

poznámka

Bežné výdavky (600)

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

15

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

r

r + 1

r + 2

r + 3

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

3 140 000

5 200 000

5 460 000

5 720 000

16

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

☐

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

☐

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

☒

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Navrhovaná úprava sa dotýka primárne podnikateľských subjektov v oblasti audiovizuálneho priemyslu, ktoré sa venujú produkcii filmov a televíznych programov. Títo môžu pri realizácii projektu a za splnenia stanovených kritérií žiadať o spätné preplatenie 33 % (doteraz len 20 %) oprávnených výdavkov. Vychádzajúc z klasifikácie NACE ide o podnikateľské subjekty v kategórii 59.11 - Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov. Podľa databázy FinStat je v tejto kategórii 563 firiem a organizácií: 97 % tvoria s.r.o. a žiadna z nich nemá viac ako 250 zamestnancov. K nim sa pridáva 569 živnostníkov. Otázne je, koľko z týchto subjektov má reálny potenciál viesť väčšiu filmovú či televíznu produkciu. Nástroj spätného preplácania oprávnených výdavkov je nastavený tak, že minimum oprávnených výdavkov minutých počas realizácie projektu na území SR je 150 000 €. Súčasne táto suma musí tvoriť maximálne 50 % celkových nákladov na filmový/televízny projekt; rozpočet na projekt teda musí byť najmenej 300 000 €. Podľa záznamov Audiovizuálneho fondu sa vo všetkých podporných programoch prihlásilo doposiaľ 105 uchádzačov, u ktorých plánované náklady na projekt presahovali 300 000 €. Toto číslo je preto reálnejším odhadom podnikateľských subjektov, ktoré môžu z opatrenia bezprostredne benefitovať. Zároveň navrhovaná úprava predstavuje navýšenie podpory audiovizuálneho priemyslu, preto môžeme predpokladať postupné zvýšenie počtu relevantných podnikateľských subjektov v tejto oblasti.

Na druhom mieste sa opatrenie týka osôb a spoločností, ktoré vykonávajú podporné činnosti ako strih, počítačová grafika, animácie a špeciálne efekty, spracovanie a vyvolanie filmového materiálu, a podobne. Hoci nebudú priamo žiadateľmi vratiek, navrhovaným opatrením sa vytvoria možnosti pre dopyt po ich službách, čo im prinesie nové pracovné príležitosti a profesionálny rozvoj. V klasifikácii NACE sa takíto podnikatelia zaraďujú do kategórie 59.12 - Podporné činnosti súvisiace s výrobou filmov, videozáznamov a televíznych programov. V tejto kategórii je podľa FinStat 851 firiem a organizácií (98 % s.r.o., všetky do 10 zamestnancov) a 1211 živnostníkov.

V súčasnosti teda dotknuté subjekty tvoria výlučne malí a strední podnikatelia, hoci úprava sa potenciálne týka všetkých kategórií podnikov.

Nepriamo sa predložený návrh dotkne aj ďalších subjektov potrebných pri výrobe filmov a televíznych programov: šoférov, kuchárov, poskytovateľov ubytovania a ďalších poskytovateľov tovarov a služieb pre účely produkcie. Počet týchto podnikateľských subjektov v súčasnosti nie je možné bližšie kvantifikovať.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

17

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Navrhovaná úprava prináša zníženie priamych finančných nákladov pre tvorcu filmu alebo televízneho programu, ktorý splní zákonom stanovené kritériá. Z oprávnených výdavkov vynaložených na území SR sa im podľa novej úpravy spätne vyplatí 33 %, doteraz to bolo 20 %.

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Vzhľadom na to, že predložený návrh nezavádza nový nástroj, iba zvyšuje sadzbu spätného preplácania oprávnených výdavkov na výrobu filmov a televíznych programov z 20 % na 33 %, sa administratívna záťaž nezvyšuje ani neznižuje.

18

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

0

0

Nepriame finančné náklady

0

0

Administratívne náklady

0

0

Celkové náklady regulácie

0

0

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Očakávaným výsledkom opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského audiovizuálneho priemyslu a prilákanie väčšieho množstva zahraničných filmových koprodukcií. To znamená príliv investícií v zmysle, že filmári strávia viac času aj financií natáčaním na území SR so zapojením domácich partnerov a dodávateľov tovarov a služieb. Pri takejto spolupráci dochádza súčasne k transferu poznatkov a skúseností, ktoré zvyšujú konkurencieschopnosť domácich filmárov vo svetovom meradle.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

19

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.

Predkladateľ návrhu právneho predpisu: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

2.

Názov návrhu právneho predpisu: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.

Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravený v práve Európskej únie

a)primárnom Čl. 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

b)sekundárnom Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy v platnom znení (Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014)

Gestor: Protimonopolný úrad SR

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.

Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)

lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

bezpredmetné

20

c)

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.

Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

úplne

21

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa zvýšiť percentuálny podiel dotácie, ktorú fond poskytuje na podporu audiovizuálneho priemyslu, z 20 % oprávnených výdavkov na 33 % oprávnených výdavkov, ktoré boli uhradené v súvislosti s realizáciou filmového projektu.

Audiovizuálny fond v súčasnosti poskytuje žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V zmysle navrhovanej právnej úpravy by mal fond poskytovať žiadateľom finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 33 % oprávnených výdavkov.

K bodu 2

Upravuje sa nová kompetencia fondu, ktorá mu umožní zrušiť osvedčenie o registrácii filmového projektu v prípade, ak sa po vydaní osvedčenia o registrácii projektu preukáže, že filmový projekt nespĺňa všetky zákonom ustanovené kritériá. Navrhovaná zmena právnej úpravy vyplynula z potrieb aplikačnej praxe a jej cieľom je predchádzať tomu, aby v súvislosti s filmovým projektom, ktorý fond zaregistroval a pri ktorom sa následne preukáže, že takýto projekt nebude spĺňať zákonom ustanovené kritériá na poskytnutie podpory, nebolo možné žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu, keďže žiadať o podporu audiovizuálneho priemyslu možno len v súvislosti s projektom, ktorý má vydané platné osvedčenie o registrácii.

K čl. II

K bodu 1

Doplnenie predmetného ustanovenia je nevyhnutné z dôvodu rozšírenia okruhu osôb zapisujúcich sa do Zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý je verejnou evidenciou vedenou Slovenským filmovým ústavom, o osoby zabezpečujúce verejné kultúrne podujatia, vzdelávacie, alebo prezentačné aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, a to s ohľadom na komplexnosť zoznamu.

K bodu 2

V súvislosti s bodom 1 sa v prechodnom ustanovení zavádza povinnosť osôb podľa § 6 ods. 1 písm. f) vykonávajúcich činnosť v oblasti audiovízie, ktoré začali túto činnosť vykonávať pred 1. januárom 2020, oznámiť Slovenskému filmovému ústavu vykonávanie činnosti v oblasti audiovízie v súlade s § 7 ods. 3 najneskôr do 31. marca 2020.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2020 okrem čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2021.

22

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 17. apríla 2019.

Peter Pellegrini, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľubica Laššáková, v. r.

ministerka kultúry

Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Z hľ adiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 – grantov ý systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, ž e podpora výroby a šírenia, ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel, bola v aktivitách vysielateľa programovej služby n a základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na zá klade udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na v ývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systé mu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, č o má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokument árne či animované filmy.

Hlavný m dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultú ry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umelecký ch žánrov a kultúrnych aktivít, nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie, orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ïalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie (na rozdiel od Èeskej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustá le sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej zá kladne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizá ciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Prá vne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

-Zákon č . 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch,

-Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielan í a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zá kon) v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

-Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

-Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z. z.),

-Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2007 č . MK-4601/2007-110/17430 (publikovaný pod č. 573/2007 Z. z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie, pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov, k vytváraniu ochrann ých a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedič stva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým p rostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľ adiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciá lu krajiny.

Zá roveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukč nej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporný ch štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systé mov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pr itom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľ adiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založen ý na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vy tvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľn ých so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajú cej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inš titúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podpor ná činnosť (Maďarsko, Rakúsko).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislý ch inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzuje súčasný stav slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnanie slovenské ho kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenie kreatívneho a produkč ného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenie reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštit úcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V zá ujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajiná ch Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí , sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

-zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

-zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštit úcie,

-definovanie stabilných finanč ných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuá lnych obsahov,

-definovanie úloh a cieľ ov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

-definovanie účelu použ itia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na zá klade uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimá lnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojový m financovaním, pričom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zá kon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zá konov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské š táty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretož e celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre r ozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v ž iadnej z členských krajín.

Znenie zá kona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zá kon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č . 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zá kon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvu na verejné financie

a)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na štátny rozpočet, vrátane vyčíslenia dôsledkov na počty zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organiz ácií:

-nepredpokladá sa zvýšený vplyv na štátny rozpočet. Vplyv na štátny rozpočet spočíva v príspevku do Audiovizuálneho fondu (ďalej len 'fond') v rámci schválených limitov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') na príslušné rozpočtové obdobie na základe zákona o štátnom rozpo čte. Príspevok zo štátneho rozpočtu teda bude odvádzaný prostredníctvom rozpoč tovej kapitoly ministerstva. Ide o výdavok rozpočtu ministerstva – bežný transfer neziskovej právnickej osobe. Zároveň bude zrušený grantový program ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia v súčasnej podobe, t.j. dôjde k presun objemu súčasných rozpočtový ch prostriedkov poskytovaných na podporu audiovízie prostredníctvom grantového systému ministerstva (program AudioVízia) na fond. Pozn.: V roku 2006 ministerstvo vynaložilo na grantový program AudioVízia rozpočtové prostriedky v sume 170 000 0000 Sk, v roku 2007 to bolo 115 000 000 Sk a pre rok 2008 je rozpočtovaných 112 000 000 Sk;

-dopad na počty zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií v zrušení/ prekvalifikovaní jedného pracovného miesta na ministerstve – štátny zamestnanec, tajomník grantovej komisie grantového programu ministerstva č. 3 s názvom AudioVízia;

-bez dopadu na počty zamestnancov štátnych príspevkových organizácií.

b)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočet štátnych fondov: bez dopadu.

c)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty obcí a VÚC: bez dopadu.

d)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Sociálnej poisťovane, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce: pozitívny vplyv v odvodoch za 11 zamestnancov fondu (ide o prí jem – poistné).

e)Vyčíslenie (odhad) finančných dôsledkov na rozpočty Fondu národného majetku SR a Slovenského pozemkov ého fondu: bez dopadu.

Tabu ľky

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre prvý rok fungovania (2009) v Sk

(Fond ešte nerealizuje podpornú činnosť)

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky

-nákup strojov

-nákup telekomunikač nej techniky

-nákup SW1 050 000

800 000

100 000

150 000Vysielateľ na základe zákona0Vysielatelia na základe licencie0Kiná0 Distributé ri0Prevá dzkovatelia retransmisie 0Št át (z rozpočtu MK SR)4 500 000Osobné výdavky – 6 zamestnancov a riaditeľ (pracovné zmluvy podľa Zákonníka práce)900 000Dary- Odmeny členom rady1 168 410Odmeny členom dozornej komisie120 876Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie315 000Úroky z vkladov v bankách0Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby210 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky0Komunikácie150 000Administratívne úhrady0

Všeobecný materiál50 000Oprava, údržba0Nájomn é (+ energie)400 000Ostatné služby100 000Odpisy - Finančné náklady30 000Spolu 4 494 286 4 500 000

Prehľad rozpočtových prostriedkov fondu pre druhý rok fungovania (2010) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v Sk

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)Kapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona30 000 000Vysielatelia na základe licencie60 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 30 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 246 000 000

Preh ľad rozpočtových prostriedkov fondu pre tretí rok fungovania (2011) v Sk

Výdavky fondu v Sk Príjmy fondu v SkKapitálové výdavky700 000Vysielateľ na základe zákona35 000 000Vysielatelia na základe licencie70 000 000Kiná3 000 000Distributé ri-Prevá dzkovatelia retransmisie 35 000 000Št át (z rozpočtu MK SR)v rámci schválených limitov rozpočtu MK SR

(odhad aspoň

100 – 120 mil.)Osobné výdavky

-zamestnanci (10) a riaditeľ

-členovia odborných komisií

(zmluvy podľa Zákonníka práce)5 952 000

4 800 000

1 152 000Dary-Odmeny členom rady1 450 440Odmeny členom dozornej komisie362 628Dedičstvo-Poistné do zdrav. poisť. členov rady a dozornej komisie2 083 200Úroky z vkladov v bankách-Úroky z pôžičiek0Zmluvné sankcie0Tovary a služby250 000Ú roky z omeškania na základe rozhodnutia súdu0Cestovné výdavky100 000Komunikácie500 000Administratívne úhrady3 000 000Všeobecný materiál150 000Oprava, údržba100 000Nájomné (+ energie)1 500 000Ostatné služby150 000Odpisy 200 000Finančné náklady50 000Spolu 13 348 268 266 000 000

2.Odhad vplyvu na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

a)Dopad na životnú úroveň obyvateľstva a zvyšovanie kvality života:

-pozitívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva v skvalitňovaní prístupu ku kultú rnym audiovizuálnym obsahom (skvalitňovanie technologickej základne – kiná, festivaly, prehliadky, publikačná činnosť v audiovízii);

-pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života v zmysle vytvárania nových kultúrnych hodnôt v oblasti audiovízie, ktoré budú spĺňať, okrem iného, aj umelecké, popularizačné, edukatívno-osvetové a hodnotovotvorné prvky.

b)Posúdenie utvárania podmienok na rozvoj podnikateľských aktivít z hľadiska žiaduceho ekonomického rastu: pozitívny vplyv na rozvoj podnikateľských aktivít potenciálnych poberateľov podpory z fondu, ktorí budú mať možnosť získania priamej finančnej podpory, ktorá bude stimulom na tvorbu a produkciu audiovizuálnych obsahov, čo bude následne ovplyvňovať tieto subjekty potenciá lnym zvýšením ich príjmov za zhodnotenie vytvorených audiovizuálií, ako aj na rozvoj audiovizuálneho priemyslu v najširšom celospoločenskom kultúrnom kontexte.

c)Súlad s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky: predkladaná úprava predstavuje štátom zabezpeč enú realizáciu verejného záujmu na podpore audiovizuálnej kultúry, vytváraní nových kultúrnych hodnôt a zlepšovaní nehmotných kvalít života obyvateľ stva, nejde o oblasť realizácie hospodárskej politiky.

3.Odhad vplyvu na životné prostredie

a)Súlad materiálu s prioritami a cieľmi štátnej environmentálnej politiky schválenými vládou SR a Národnou radou SR v Stratégii, zásadách a prioritách štátnej environmentálnej politiky z roku 1993 a v Národnom environmentálnom akčnom programe II (uznesenie vlády SR č. 1112/1999): v plnom súlade (bez dopadu).

b)Dodržiavanie zákona NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorš ích predpisov: v plnom súlade (bez dopadu).

4.Odhad vplyvu na zamestnanos ť

Materiál predpokladá pozitívny vplyv na zamestnanosť v raste zamestnanosti:

-rozsah/kvantifikáciu nárastu zamestnanosti – vytvorenie 10 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu;

-územn é určenie (región, lokalita) – Bratislava;

-časový horizont – v roku 2009 vytvorenie 6 pracovných miest zamestnancov fondu, jedno pracovné miesto riaditeľa fondu, v roku 2010 vytvorenie 4 miest zamestnancov fondu;

-dostupnosť pracovnej sily na realizáciu uvažovaného opatrenia obsiahnutého v materiáli – kvalifiká cia zamestnancov fondu predpokladá ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa s odporúčanou praxou v oblasti výkonu práce – dostupnosť vo vzťahu k lokalite – vysoká.

-spôsob vytvorenia pracovných miest, ich druh, finančné nároky a zdroje ich nadobudnutia – pracovné miesta budú vytvorené na základe rozhodnutia rady fondu, v spojení s prijatým organizačným poriedkom kancelárie fondu. Druhovo pôjde o výkon práce v špecializácii – ekonóm, právnik, ad ministratíva. Finančné nároky sú vyčíslené v tabuľkách v bode 1, zdrojom ich krytia sú príjmy fondu.

5.Odhad vplyvu na podnikateľ ské prostredie

a)Súlad s aktuálnou legislatívou formujúcou podnikateľské prostredie s prípadnými návrhmi (ná metmi) na jej úpravy z hľadiska riešenej problematiky: v plnom súlade. Navrhovaná právna úprava bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko navrhovaný systém financovania fondu zať aží niektoré podnikateľské subjekty (povinné subjekty) povinnosťou platiť prí spevky, vzhľadom na skutočnosť, že svoj hospodársky prospech dosahujú prostredníctvom využívania audiovizuálnych obsahov. Subjekty zaťažené prí spevkovou povinnosťou budú mať zvýšené výdavkové zaťaženie o sumu príspevku do fondu (odhadované vyčíslenie je obsiahnuté v tabuľkách v bode 1).

Príspevky podnikateľských subjektov do fondu

(vyčíslenie na základe výsledkov za rok 2006)SubjektSadzbaSumaVysielateľ na základe zákona5 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu za kalendárny rok30 000 000Vysielatelia na základe licencie2 %

z celkových príjmov z reklamy a telenákupu vysielaných podľa osobitného predpisu za kalendárny rok60 000 000Kiná1 Sk

z predanej vstupenky3 000 000Distributéri1 %

z celkových príjmov za distribúciu audiovizuá lnych diel v Slovenskej republike za kalendárny rokneidentifikovanéPrevádzkovatelia retransmisie1 %

z celkových príjmov za poskytovanie retransmisie ako obsahovej slu žby koncovému užívateľovi za kalendárny rok30 000 000Spolu123 000 000

b)Posú denie vplyvu navrhovaného riešenia z hľadiska činnosti administratívnych štruktú r a pôsobenia administratívnych opatrení ovplyvňujúcich podnikateľské prostredie: bez dopadu.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Eu rópskej únie

1.Predkladateľ pr ávneho predpisu

Vlá da Slovenskej republiky.

2.Názov ná vrhu právneho predpisu

Návrh zákona o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)je upravená v prim árnom práve Európskych spoločenstiev: čl. 151 a čl. 87 (3) písm. d) Zmluvy o založ ení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatú re Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy tak, že týmto zákonom sa zriaďuje Audiovizuálny fond (ďalej len 'fond') ako právnická osoba na podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Fond je zriadený zákonom s postavením verejnoprávnej inštitúcie.

Sídlo fondu v hlavnom meste Slovenskej republiky je určené vzhľadom na pôsobnosť fondu a lokalizáciu jeho hlavných prispievateľov.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje činnosti fondu, ktoré spočívajú najmä v realizácii podpornej činnosti špecifikovanej v zákone. Podrobnosti o zriadení a činnosti fondu určí štatút fondu, ktorý je fond povinný zverejniť na svojej internetovej stránke, a ktorý zároveň Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo') zverejní v rezortnom publikačnom prostriedku. Uvedené rie šenie publicity základného dokumentu fondu vyplýva z dôvodu všeobecnej dostupnosti a transparentnosti fungovania fondu.

Zá kladné činnosti fondu zahàňajú okrem podpornej činnosti aj strategickú a plánovaciu činnosť v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, a napokon aj udeľovanie koprodukčných štatútov podľa medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovensk á republika viazaná, pričom základným medzinárodným multilaterálnym nástrojom v tomto zmysle je Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Udeľovanie koprodukčných štatútov, ktoré doteraz realizovalo ministerstvo, sa javí ako účelné presunúť na fond z dôvodu komplexnosti a potreby predísť nadbytoč nému zdvojeniu administratívnej činnosti, nakoľko prílohy žiadosti o udelenie koprodukčných štatútov sa v prevažnej miere obsahovo prelínajú s prílohami žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu.

K § 3

Určuj ú sa orgány fondu, ktoré sú tvoren é radou, dozornou komisiou a riaditeľom. Organizačná štruktúra fondu utvára optimálne podmienky pre stabilitu pôsobenia orgánov fondu (rada, dozorná komisia a riaditeľ), v spojení s činnos ťou administratívno-technického pracoviska – kancelárie fondu a poradného odborného orgánu, ktorým sú odborné komisie, ako aj jasné kompetenčné rozdelenie orgánov fondu (rada ako najvyšší samosprávny orgán, riaditeľ ako výkonný orgán a dozorná komisia ako kontrolný orgán) a pre ich súčinnosť a spoluprácu pri efektívnom riadení a kontrole činnosti a hospodárenia fondu ako verejnoprávnej inštitúcie. Úprava zodpovedá samosprávnemu princípu riadenia verejnoprávnej inš titúcie a umožní jednotlivým orgánom fondu transparentne a zodpovedne konať v oblasti vymedzenej týmto zákonom.

K § 4 – 8

Ustanovenia vymedzujú postavenie, úlohy, kompetencie a poslanie samosprávneho orgánu, ktorého úlohou je zabezpečovať a kontrolovať realizovanie činností fondu a rozhodovať o použití jeho zdrojov.

Upravuje sa pôsobnosť rady ako samosprávneho orgánu fondu, ktor ý je zároveň aj kolektívnym š tatutárnym orgánom fondu. Rada rámcovo zabezpečuje realizáciu činností a plnenie povinností fondu, pri čom plní úlohy aj v rámci rozvoja audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike v spolupráci s ministerstvom, keď navrhuje ministerstvu návrhy strat egických zámerov a dlhodobých plánov rozvoja audiovizu álnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Rada predstavuje orgán fondu, ktorý strategicky a koncepčne riadi fond a v spojení s hlavnou činnosťou fondu (podporná činnosť) rozhoduje najmä o zásadách, spôsobe a krité riách hodnotenia žiadostí o podporu z fondu, ako aj o zásadách poskytovania finančnej podpory z fondu, a to všetko v spojení so schválenými cieľmi fondu a prioritami podpornej činnosti fondu. Rada zároveň priebežne bilancuje a vyhodnocuje plnenie činností fondu.

Spôsob vytvorenia a zloženia samosprávneho orgánu zabezpečuje účasť odbornej verejnosti a zástupcov prispievateľov do fondu v procese rozhodovania o smerovaní základných činností fondu a o rozpoč tovaní jeho zdrojov. Spôsob vytvorenia samosprávneho orgánu zároveň v potrebnej miere zabezpečuje nezávislosť postavenia tohto orgánu na štátnej správe, ktorej je určená iba kompetencia vymenovať jednotlivých č lenov, výlučne však na zá klade návrhov profesijných asociácií, vzdelávacích a vedeckých organizácií, záujmových združení a ďalších právnických osô b a iných subjektov pôsobiacich v oblasti audiovízie. Vzhľadom na príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorým bude fond disponovať, jeden z členov rady je vymenovaný ministrom kultú ry Slovenskej republiky (ďalej len 'minister') bez návrhu.

Zložením a počtom členov rady je zabezpečená vyvážená účasť zástupcov jednotlivých oblastí audiovizuálnej kultúry a priemyslu v samosprávnom orgáne fondu. Zabezpečená je aj paritná miera zastúpenia jednotlivých prispievateľov do fondu v jeho rozhodovacích procesoch, čím sa zabezpečuje stabilizácia samosprávneho orgánu fondu a výrazne sa obmedzujú mož nosti politického ovplyvňovania činnosti tohto orgánu.

Nakoľ ko je potrebné, aby členovia rady boli nielen osobami s morálnym kreditom, ale zároveň aj osobami s odbornými skúsenosťami v oblasti audiovízie, ustanovujú sa obligatórne náležitosti pre výkon funkcie člena rady, a to trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, plná spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie aspoň druhého stupňa a odborná prax v trvaní najmenej tri roky v príslušnej oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu (t. j. oblasti, ktorú bude v rade zastupovať).

Upravené sú aj konkrétne úlohy, povinnosti a prá vomoci rady a jej vzťah k dozornej komisii a k výkonnému orgánu fondu. Navrhované ustanovenia spresň ujú vzťah medzi radou a štatutárnym orgánom a utvárajú priestor pre transparentný verejný a odborný dozor nad praktickou realizáciou podpornej činnosti fondu a hospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami.

Z dô vodu predchádzania stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena rady s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen rady povinnosť bezodkladne o tom písomne informovať predsedu rady a ministra. Funkcia člena rady je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky. Pre posilnenie nezávislého postavenia rady a pre zabezpečenie jej odbornej činnosti a zvýšenie zodpovednosti jej rozhodovania je upravené aj finančné ohodnotenie výkonu funkcie člena rady.

Funkč né obdobie člena rady je stanovené s ohľadom na stabilitu samosprávneho orgánu fondu.

V nadväznosti na postavenie a kompetencie rady sú upravené aj základné pravidlá činnosti a rokovania rady.

K § 9 – 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie, právomoci, úlohy a pôsobenie dozorného orgá nu fondu – dozornej komisie. Zriadenie tohto orgánu vychádza z potreby zákonom zabezpečiť vytvorenie a pôsobenie takéhoto orgánu, a to predovšetkým vo vzťahu k využívaniu finančných zdrojov fondu a k nakladaniu s jeho majetkom vo všeobecnosti. V tomto zmysle sa navrhuje aj voľba členov dozornej komisie, ktorá je priamo naviazaná na radu, ktorá ich volí a v taxatívne stanovených prípadoch odvoláva, v čom sa nepriamo prejavuje prepojenie na subjekty pôsobiace v audiovízii, ako aj subjekty jednotlivých prispievateľov do fondu. Èlenstvom zástupcu ministerstva, ktorý je vymenovaný a odvolávaný ministrom, sa dosiahne potrebný permanentný dohľad nad využívaním prostriedkov fondu zo štátneho rozpočtu, pričom je zachovaná dostatočná odborná nezávislosť dozorného orgánu fondu.

Upravujú sa tiež konkrétne úlohy, povinnosti a právomoci dozornej rady v jej vzťahu k rade a k výkonnému orgánu fondu.

Zodpovednosť dozornej komisie voči rade je vyjadrená aj predkladaním stanovísk dozornej komisie k návrhu rozpočtu, účtovnej závierke a k výročnej správe fondu, ako aj k ď alším návrhom týkajúcim sa hospodárenia fondu a nakladania s jeho majetkom.

Z dôvodu predchádzania možnému stretu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie člena dozornej komisie s funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen dozornej komisie povinnosť bezodkladne písomne o tom informovať orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Funkcia člena dozornej komisie je nezastupiteľná verejná funkcia, ktorej výkon predpokladá podrobné ovládanie problematiky, čo je akcentované aj podmienkou členstva, ktorá spočíva v dosiahnutom vzdelaní v š pecifickej oblasti a odbornej praxi v minimálnej stanovenej dobe trvania.

K § 13 – 15

Ustanovenia upravujú postavenie a pôsobnosť riaditeľa, ako výkonného orgánu fondu. Riaditeľ zastupuje fond v zmysle svojich kompetencií na základe pracovnej zmluvy, ako aj na základe poverenia radou, ktoré predstavuje prenesenie časti výkonu štatutárneho orgánu fondu z rady na riaditeľa.

Upravené sú aj podmienky, za ktorých môže byť zvolená fyzická osoba do funkcie riaditeľa. Riaditeľ zodpovedá rade za činnosť fondu v rozsahu navrhnutej úpravy, má právo zúčastň ovať sa na rokovaní rady a v nevyhnutných prípadoch iniciovať jej mimoriadne zasadnutie. S funkciou riadite ľa sú nezlučiteľné funkcie, povolania a činnosti obdobne ako u členov rady. Taxatívne sa vymedzujú prípady, kedy a za akých okolností, môž e rada odvolať riaditeľa.

Riaditeľ rozhoduje o prideľovaní podpory fondom, avšak pri tomto rozhodovaní je viazaný stanoviskom odborných komisi í, ktoré v prípade poskytnutia podpory fondom musí byť vždy kladné. Riaditeľ stojí zároveň na čele kancelárie fondu a riadi jej činnosť.

Ustanovenia spresňujú a jednoznačne určujú vzájomný vzťah medzi riaditeľom a radou, resp. dozornou komisiou, a to najmä vo vzťahu k hospodá reniu fondu, k rozhodovaniu o použití jeho zdrojov, k nakladaniu s jeho majetkom a k uskutočňovaniu činností fondu v súlade s týmto zákonom a s osobitnými predpismi.

K § 16

Ustanovenie reguluje zriadenie kancelárie fondu, ktorá vykonáva úlohy spojené s organizačným, personá lnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti fondu. Pracovníci kancelárie fo ndu sú zamestnancami fondu. Èinnosť kancelárie riadi riaditeľ fondu.

Kancelá ria zabezpečuje najmä administratívne a technické podmienky pre činnosť odborných komisi í a vykonáva administratívu vyberaných príspevkov do fondu, ako aj administratívu podpornej č innosti fondu (posudzovanie úplnosti predkladaných žiadostí o podporu, realizácia výziev na doplnenie, administrácia výberu a správy administratívnych úhrad).

Podrobnosti o činnosti kancelárie fondu ustanovuje organizačný poriadok kancelárie ako interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada.

K § 17

Ustanovenie upravuje zriadenie osobitných odborných komisií fondu. Tieto komisie predstavujú poradné orgány fondu pri rozhodovaní o poskytnutí individuálnej podpory na základe úplnej žiadosti.

Úlohou odborný ch komisií je najmä posudzovanie umeleckého (kreatívneho) potenciálu projektu, na ktorý sa podpora požaduje, ako aj celkového prínosu projektu pre audiovizuá lnu kultúry v Slovenskej republike, ako aj posudzovanie finančnej efektívnosti a opodstatnenosti žiadosti (t. j. posúdenie realizovateľnosti projektu na základe žiadateľom predloženého rozpočtu).

Stanovisko a finančný návrh komisií je v rozhodovacom procese o individuálnej žiadosti z áväzný, žiadosť možno podporiť iba v prípade odporúčania komisiami.

Podrobnosti o organizácií zasadnutí a rokovaní komisií, ako aj o organizačnom zabezpečení ich činnosti ustanovuje štatút fondu v spojení s organizačným a rokovacím poriadkom odborných komisií (interný predpis fondu, ktorý schvaľuje rada).

K § 18

Ustanovenie uvádza oblasti, v ktorých fond poskytuje podporu, a to najmä poskytovaním finančných prostriedkov fondu individu álnym žiadateľom, na základe písomnej žiadosti.

Na poskytnutie podpory fondom nie je právny nárok, a teda poskytnutie podpory nie je vymáhateľné na súde. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia riaditeľa, ktorý je viazaný stanoviskami odborných komisií, a to na zá klade zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Bez ohľadu na splnenie všetkých zákonom a fondom stanovených podmienok pre žiadanie o podporu, až do uzavretia zmluvy, nie je možné, aby si žiadateľ takúto podporu n árokoval.

Odsek 2 definuje, čo pri rozhodovacej činnosti fondu treba považovať za projekt; ide najmä o scenár alebo iné slovesné dielo, použité pre vytvorenie audiovizuálneho diela, slovenské audiovizuálne dielo, slovenské kinematografické dielo, usporiadanie festivalu alebo prehliadky z oblasti audiovizuálnej tvorby v Slovenskej republike, usporiadanie prezentácie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, vydanie publikácie z oblasti audiovízie a kinematografie, usporiadanie vzdelávacej alebo výskumnej aktivity v oblasti audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, alebo rozvoj technológií v oblasti výroby, verejného rozširovania, sprístupňovania verejnosti a uchovávania audiovizuálnych diel.

Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, pôžičky alebo štipendia. Úč elové dotácie fond poskytuje ako návratné dot ácie, pričom podmienky pre uplatnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov budú vždy individuálne určené zmluvou medzi fondom a príjemcom podpory z fondu. Pravidlá pre určenie podmienok návratnosti dotácie sú súčasť ou zásad pre poskytovanie finančnej podpory z fondu, ktoré schvaľuje rada pre príslušné časové obdobie a sú zverejnené pred tým, než je možné pod ávať žiadosti o poskytnutie dotácie.

Štipendium fond poskytuje výlučne fyzickým osobám na rozvoj tvorby, vzdelávania a odborné ho výskumu v oblasti audiovizuálnej kultúry a filmového umenia. Štipendium je účelovo viazan á finančná podpora, ktorú fond vypláca jednorazovo alebo opakovane, počas presne stanovené ho časového obdobia, v zmysle uzavretej zmluvy.

Podnikateľ ským subjektom fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie najviac do 50 % celkového rozpočtu projektu s ustanovenými výnimkami, čím je zachovaná stimulačná funkcia podpory smerom k zabezpečeniu aj vlastných, resp. iných prostriedkov na realizá ciu projektu žiadateľom. Kumulácia viacerých foriem podpory (dotácia, pôžička, š tipendium) však nie je vylúčená. Ustanovenie predpokladá aj potrebu prijatia a schvá lenia schémy štátnej pomoci Európskou komisiou na vybrané oblasti podpory, ktorú je povinný vypracovať a predložiť na schválenie prostredn íctvom Ministerstva financií Slovenskej republiky fond.

Základnou podmienkou poskytnutia podpory fondom je preukázanie spolufinancovania projektu žiadateľom, t. j. žiadateľ je povinný preukázať, že na financovanie projektu, na podporu ktorého žiada dotáciu fondu, má zabezpečené vlastné finančné prostriedky, resp. finančné prostriedky z iných zdrojov v percentuálnej výške vo vzťahu k celkovému rozpočtu projektu. Spolufinancovanie sa neuplatňuje pri žiadateľoch o štipendium a pôžičku.

Za účelom rýchlosti konania a zabezpečenia pružnosti celého systému podpory sa ustanovuje l ehota, v ktorej riaditeľ rozhodne o žiadosti.

K § 19 a 20

Ustanovenia konkrétne definujú okruh oprávnených žiadateľov o podporu z fondu a regulujú predkladanie žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov fondu, spolu s formou a náležitosťami žiadosti a jej príloh.

Po predlo žení žiadosti fondu kontroluje kancelária, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ a či je predložená žiadosť úplná a obsahuje predpísané prílohy. Ak žiadateľ nepredloží spolu so žiadosťou niektorú z príloh, takáto žiadosť sa považuje za neúplnú a fond (prostredníctvom kancelárie) vyzve písomne žiadateľa na doplnenie neúplnej žiadosti, v lehote 40 dní odo dňa doručenia výzvy.

Žiadosť, ktorú podal neoprávnený žiadateľ alebo ktorá neobsahuje predpísané prílohy a žiadateľ ich nepredložil ani v dodatočnej lehote, kancelária vyradí z rozhodovacieho procesu a túto skutočnosť bez zbytočného odkladu ozná mi žiadateľovi písomným oznámením.

Úpln é žiadosti predkladá kancelária odborným komisiám na posúdenie. Následne odborné komisie žiadosť spolu s jej písomným hodnotením predkladajú riaditeľovi, na rozhodnutie o poskytnutí podpory.

K § 21

Ustanovenie zavádza osobitnú administratívnu úhradu za konanie fondu pri spracovaní žiadosti, ktorá predstavuje úhradu nákladov fondu spojených s administráciou a vyhodnocovaním žiadostí. Zo zákona oslobodeným subjektom od platenia administratívnej úhrady sú žiadatelia o štipendium.

Administratívne úhrady platené a vyberané podľa tohto zákona sú prí jmom fondu.

K § 22

Ustanovenie špecifikuje zákonné náležitosti zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov fondu a jej obligatórnu písomnú formu v záujme zachovania právnej istoty zmluvných strán a zároveň, v záujme zabezpečenia kontrolných a sankčných mechanizmov v prípade porušenia zmluvných povinností tak, aby prostriedky fondu boli použité účelne a náležite vyúčtované spolu s predložením finálneho riešenia projektu.

Urč ujú sa jednotlivé formy poskytovania finančných prostriedkov na základe zmluvy, a to účelová dotácia, pôžička alebo štipendium.

Mechanizmus uzatvárania zmluvy v zásade sleduje všeobecnú úpravu zmluvného práva obsiahnutú v Občianskom zákonníku (§ 43a a nasl.), pričom sa ustanovuje osobitná lehota na prijatie n ávrhu zmluvy žiadateľom, ako aj úprava prijatia návrhu zmluvy s výhradami, dodatkami či inými z menami, ktorá predstavuje protinávrh. V prípade takéhoto nového návrhu zmluvy rozhoduje s konečnou platnosťou o prijatí návrhu zmluvy rada. Novým návrhom však nemo žno meniť, či inak upravovať zmluvu v časti určenia účelu podpory, ktorý vyplý va zo žiadosti o poskytnutie podpory a sumy podpory, ktorá má byť poskytnutá a ktorá vyplýva z návrhu finančnej odbornej komisie, samozrejme vždy v spojení so žiadosť ou.

Zároveň sa upravujú zákonné sankcie za neoprávnené použitie finančných prostriedkov fondu, ktoré možno kombinovať s osobitnými zmluvnými sankciami.

K § 23

Ustanovenia definujú financovanie fondu a zásady hospodárenia a nakladania s majetkom fondu. Definovaný je transparentný systém viac zdrojového financovania fondu, finančných tokov, ako aj podmienky pre nakladanie s jeho majetkom.

Hlavné zdroje financovania fondu predstavujú, jednak príspevok zo š tátneho rozpočtu, a jednak príspevky povinný ch osôb – príspevky používateľov audiovizuálnych obsahov, resp. subjektov, ktoré obchodne zhodnocujú poskytovanie služieb súvisiacich s používan ím audiovizuálnych obsahov (t. j. hospodársky výsledok sa dosahuje výlučne v priamej či nepriamej súvislosti s existenciou a používaním audiovizuálnych diel). Príspevok zo štátneho rozpočtu sa uhrádza ako transfer z rozpočtovej kapitoly ministerstva.

Vý davky fondu na vlastnú prevádzku, akými sú kapitálové výdavky, osobné výdavky a pod. fond uhrádza zo svojich príjmov. Tieto výdavky však nesmú prekročiť 5 % z príjmov fondu. K tomuto obmedzeniu zároveň priná leží povinnosť fondu 95 % svojich príjmov použiť na svoju činnosť, teda na podporu audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

V záujme transparentnosti hospodárenia sa ukladá povinnosť pravidelne zverejňovať účtovnú zá vierku overenú audítorom, ako aj povinnosť zverejňovať výroč nú správu, ktorej základné súčasti sú taxatívne vymedzené. Zverejňovanie uvedených dokumentov fond realizuje podobne ako pri rozhodnutiach o udelení podpory, na svojej internetovej stránke.

Upravená je aj kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a ď alších príslušných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. Správa finančnej kontroly), vo vzťahu k dodržiavaniu pravidiel hospodá renia fondu a nakladania s jeho majetkom.

K § 24 – 28

Ustanovenia vymedzujú jednotlivé príspevky do fondu, ktoré sú povinné odvádzať subjekty, ktor é z povahy svojej činnosti tvoria imanentnú súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech (príjmy) dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé.

Základné zdroje fondu sú určené v súlade s podpornými systémami pre audiovizuálny priemysel v krajinách Európskej únie a vychádzajú z princípu príspevkov zo strany používateľov audiovizuálnych diel v oblasti televízneho vysielania a audiovizuálneho predstavenia (kino) a príspevkov zo strany subjektov, ktoré umožňujú použitie audiovizuálnych diel, a to jednak prostredníctvom retransmisie, a jednak prostredníctvom distribúcie (kino distribúcia, video/DVD distribú cia).

Z dôvodu adresnosti povinných subjektov prispievateľov, sú jednotlivé subjekty určené s ohľadom na ich legálne vymedzenie v osobitných predpisoch, resp. legálne vymedzenie predmetu ich činnosti podľa osobitných predpisov.

Prispievateľmi do fondu sú televízny vysielateľ zriadený zákonom (verejnoprávna televízia – Slovenská televízia), vysielatelia, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie udelenej podľa osobitných predpisov (na základe licencie udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu), prevádzkovatelia audiovizuálneho technického zariadenia (kino), prevá dzkovatelia (poskytovatelia služby) retransmisie a distributéri audiovizuálnych diel.

Pokiaľ ide o prevádzkovateľov retransmisie, do tejto podskupiny patria prevádzkovatelia retransmisie, teda fyzické alebo právnické osoby, ktoré vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť poskytujú retransmisiu ako obsahovú službu koncovému užívateľovi bez ohľadu na to, či signál retransmitovanej programovej služby k užívateľovi prenášajú sami alebo prostredníctvom tretej osoby. Táto špecifikácia prispievateľov vychádza z legálnych definícií zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení so zákonmi č . 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a č. 220/2007 o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredn íctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z. Nakoľ ko retransmisia predstavuje zároveň aj ďalší spôsob použitia audiovizuálnych diel, a teda prevádzkovateľ retransmisie ponúka službu, ktorá by bez existencie audiovizuá lnych obsahov (audiovizuálnymi dielami počnúc a samotným vysielaním končiac) nemala žiadne opodstatnenie, budú do tejto skupiny prispievateľov patriť inter alia prevádzkovatelia káblovej retransmisie, mobilní (a telekomunikační) operátori v rozsahu svojich činností priamo súvisiacich s retransmisiou, ako aj poskytovatelia multiplexu.

Prispievatelia sú zodpovední za výpočet a odvedenie príspevku na účet fondu.

Príspevok individuálneho prispievateľa sa určuje, s výnimkou príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia, ako percentuálny podiel zo základu pre výpočet pr íspevku, ktorý je presne stanovený. V prípade príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho zariadenia je príspevok stanovený ako podiel vyjadrený koneč nou sumou v korunách, z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie v Slovenskej republike.

K § 29

Ustanovenie špecifikuje príspevok štátu do fondu. Príspevok zo štátneho rozpoč tu sa uhrádza transferom zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok, a to prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Stanovenie podielu príspevku štátu sa realizuje aj na základe strategických zámerov a dlhodobých koncepcií rozvoja audiovizuá lnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike, ktoré schvaľuje ministerstvom, a to aj na zá klade návrhov fondu.

K § 30 – 31

V zá ujme umožnenia následnej kontroly správnosti odvedených príspevkov fondom, je ustanovená š pecifická povinnosť jednotlivých prispievateľov vo vzťahu k príspevkom, predkladať spolu s odvedením príspevku na účet fondu, resp. najneskôr do 31. jú la kalendárneho roku vyúčtovanie príspevku a následne sprístupniť fondu, avšak iba na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti, údaje z povinne vedenej účtovnej dokumentácie, z ktorých vyplýva určenie základu pre výpoč et príspevku a odvedenie príspevku, a to najneskô r do 10 dní od prijatia takejto žiadosti. Fond vykonáva kontrolu správnosti odvedenia príspevkov na základe vyhodnotenia predložených vyúčtovaní. V prípade zistenia nezrovnalostí, resp. pochybnosti o správnosti odvedenej sumy, je fond oprávnený na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti nahliada ť do relevantných účtovných záznamov prispievateľa, ktorý je toto povinný umož niť.

Prí spevok do fondu sa v príslušnom kalendárnom roku platí iba v prípade, ak jeho suma dosiahne aspoň 50 euro. Týmto ustanovením sa vylučuje zaťaženie prispievateľov, ktorých príjmy za obdobie relevantné pre výpo čet príspevku boli značne nízke a odvod a správa takéhoto príspevku by boli pre prispievateľa a pre fond nákladnejšie ako samotný výťažok na príspevku. Povinná oso ba v takomto prípade v príslušnom roku predloží iba vyúčtovanie príspevku, z ktor ého bude zrejmé, že príspevok predstavuje sumu nižšiu ako 50 euro.

V prí pade ak povinná osoba príspevok neodvedie, je fond zo zákona aktívne legitimovaným na podanie návrhu na súd vo veci určenia sumy príspevku, resp. vo veci zaplatenia dlžnej sumy na príspevku. Týmto ustanovením je zabezpečená adekvátna a efektívna vymožiteľnosť príspevkovej povinnosti, bez zavádzania osobitného zákonného sankčného mechanizmu.

K § 32

Ustanovenia podrobne upravujú udeľovanie koprodukčných štatútov podľa Európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 106/2007 Z. z.). Ide o vykonávacie ustanovenia predmetného dohovoru.

Udeľovanie koprodukčných štatútov sa kompetenčne presú va z ministerstva na fond, vzhľadom na účelnosť posudzovania príloh žiadosti o udelenie koprodukčného štatútu, ktoré sa v značnej miere obsahovo prekrývajú s prílohami žiadosti o poskytnutie podpory fondom. V zmysle dohovoru je v plnej pôsobnosti jednotlivých signatárskych štátov, aké 'kompetentné orgány' si určia na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.

K § 33

Spoloč né ustanovenie rieši vzťah konaní podľa tohto zákona a správneho konania podľa osobitného predpisu tak, že konania podľa tohto zákona, teda konanie o udelení podpory, na ktorú nie je právny nárok, ani konanie o udelení koprodukčného štatútu podľa § 32 nie sú správnym konaním.

Prechodné ustanovenia sa týkajú ustanovení zákona, ktorý mi sa reguluje použitie finančných prostriedkov fondu, jednak na vlastnú prevádzku a jednak na podpornú činnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že fond začne disponovať po prvý krát plným výberom svojich príjmov až v roku 2010, avšak jeho administratívna prevádzka bude bežať už v roku 2009, je potrebné, aby mal fond možnosť v prvom roku budovania vlastnej infraštruktúry použiť svoje príjmy, ktoré v roku 2009 bude tvoriť výlučne príspevok štátu na vlastnú prevádzku.

Ïalej prechodné ustanovenia určujú presné termíny vymenovania členov rady, zvolania prvého zasadnutia rady a predloženia štatútu fondu na schválenie ministrovi, ako aj zriadenie dozornej komisie. Predmetné termíny reflektujú fázové zriaďovanie a rozbeh novej inštitúcie – fondu tak, že rada začne pracovať od polovice roka 2009, kancelá ria od septembra 2009 a samotná podporná činnosť bude fondom realizovaná až v roku 2010. Prvé zmluvy s prijímateľmi finančných prostriedkov budú uzavreté na základe žiadostí o podporu, podávaných od 30. novembra 2009 až v roku 2010.

Èl. II (Zákon o umeleckých fondoch)

Vypúš ťa sa ustanovenie, ktoré určuje prevádzkovateľom audiovizuálnych technických zariadení platiť príspevok do umeleckých fondov vo výške 1 % pri verejnom premietaní filmov z úhrnného prí jmu zo vstupného. Namiesto tohto príspevku budú prevádzkovatelia audiovizuálnych technických zariadení (kiná) odvádzať do fondu 1 Sk z každej predanej vstupenky za kalendárny rok.

Èl. III (Zákon o vysielaní a retransmisii)

Vzhľadom na zmenu systému výberu úhrad za služby verejnosti Slovenskou televíziou podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe dôsledného uplatňovania poslania Slovenskej televí zie pri poskytovaní služby verejnosti v oblasti televízneho vysielania, sa znižuje percento podielu reklamy vo vysielaní Slovenskej televízie, a to postupným znižovaním až na 0,5 % denného vysielacieho času v roku 2012.

Èl. IV (Zákon o Slovenskej televízii)

Ustanovenia sa spresňujú tak, aby bolo možné použiť prostriedky Slovenskej televízie aj na úhradu príspevku do Slovenského audiovizuálneho fondu.

Èl. V

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

V Bratislave 9. júla 2008

Robert F i c o

Predseda vlády

Slovenskej republiky

v. r.

Marek M a ď a r i č

Minister kult úry

Slovenskej republiky

v. r.

zobraziť dôvodovú správu