Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike 515/2008 účinný od 01.08.2015

Platnosť od: 10.12.2008
Účinnosť od: 01.08.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Životné prostredie, Potravinárstvo, Energetika a priemysel, Kontrolný systém, Ochrana spotrebiteľa, Správne poplatky, Živnostenské podnikanie, Odpadové hospodárstvo, Štátne fondy, Colná správa, Poľovníctvo a rybárstvo

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST9JUD1DS16EUPPČL0

Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike 515/2008 účinný od 01.08.2015
Informácie ku konkretnému zneniu predpisu
Zákon 515/2008 s účinnosťou od 01.08.2015 na základe 128/2015

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 128/2015, dátum vydania: 11.06.2015

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol vypracovaný na základe prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažný ch havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

V súlade s čl. 31 transpozíciu smernice do legislatívy Slovenskej republiky je potrebné vykonať do 31. mája 2015. Opatrenia by sa mali uplatňovať od 1. júna 2015.

Smernica bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci návrhu zákona a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva (v oblasti vonkajších havarijných plánov – plánov ochrany obyvateľstva).

Cieľom návrhu zákona je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právna úprava prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 komplexne upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažný ch priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla určité zmeny oproti súčasnému stavu, takže prijatie nového zákona sa vzhľadom na tieto zmeny javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Určité zmeny vyplynuli aj z aplikačnej praxe, pričom snahou novej právnej úpravy je jej zefektívnenie za súčasného uplatňovania princípu zniž ovania administratívnej záťaže. Navrhované zmeny budú posilňovať právnu úpravu v tejto oblasti a budú zabezpečovať potrebnú vysokú úroveň ochrany.

Návrh zákona má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. augusta 2015.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie a nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkov ého konania.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K predpisu 128/2015, dátum vydania: 11.06.2015

B. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje predmet právnej úpravy pozitívnym aj negatívnym spôsobom, pričom všeobecnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany a ochrany utajovaných skutočností ponecháva nedotknutú. Rozsah pôsobnosti vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prí tomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

Oproti doterajšej právnej úprave sa pôsobnosť zákona v súlade so smernicou rozširuje na podzemné zásobníky plynov v prírodných horninových štruktúrach a v podzemný ch priestoroch.

K § 2

Definuje základné pojmy, ktoré sú používané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky. Ustanovenie preberá pojmy zo smernice, pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice s menšími úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku. Za účelom jednoznačnosti pri implementácii v praxi boli na účely tohto zákona navyše oproti smernici doplnené niektoré pojmy ako domino efekt a prevencia závažných priemyselných havárií.

Pojmom prítomnosť nebezpečnej látky sa projektovaným množstvom nebezpečnej látky rozumie také množstvo nebezpečnej látky, ktoré môže byť maximálne prítomné v zariadení/ v podniku uvedené v projektovej dokumentácii.

Oproti doterajšej právnej úprave sa modifikuje definícia rizika, ktorá sa preberá v plnom znení zo smernice. Význam definície sa ale nemení, pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami – pravdepodobnosťou a dôsledkom príslušného nežiaduceho javu, ku ktorému môže dôjsť.

Do základných pojmov neboli zo smernice priamo zahrnuté pojmy 'zmes' a 'dotknutá verejnosť'. Pojem 'zmes' je zadefinovaný v čl. 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008, na ktoré sa odkazuje v pojme 'nebezpečná látka'.

Èl. 15 vrátane čl. 13 sa preberá § 14 'Územné plánovanie, povoľovacia činnosť a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch', kde odsek 5 ustanovuje, že na účasť verejnosti sa vzťahujú osobitné predpisy. V týchto predpisoch je vymedzenie pojmu 'dotknutá verejnosť' dostatočné a jeho osobitné vymedzenie v tomto zákone považujeme za nadbytočné. Navyše v celom texte zákona sa pojem nevyskytuje.

K § 3

Oproti doterajšej právnej úprave sa na základe smernice definujú pojmy pre podnik kategórie A a podnik kategórie B. Zároveň sa so zmenami špecifikujú pojmy 'nový podnik', 'existujú ci podnik' a zavádza sa nový pojem 'iný podnik'. Takéto rozlíšenie je dôležité v nadväznosti na lehoty pri plnení určitých povinností. Novým podnikom bude taký podnik, ktorý bude vybudovaný (uvedený do prevádzky) po 31.júli 2015 alebo to bude taký podnik kategórie A alebo kategórie B (teda už zaradený pod režim zákona), v ktorom nastanú také zmeny v činnosti alebo zariadení, ktoré ná sledne vyvolajú zmeny v zozname nebezpečných látok a tým aj zmenu kategorizácie samotného podniku. Medzi 'iné podniky' sa zaradia tie podniky, ktoré nespadali pod doterajšiu legislatívu, ale už boli v prev ádzke a pod režim zákona sa zaradia počas účinnosti zákona (napr. zvýšia množstvo určitej nebezpečnej látky). Môže ísť aj o preradenie podnikov medzi kategóriami A a B, ale na základe iných d ôvodov ako sú uvedené pri definícii nového podniku. Týmito dôvodmi opäť môžu byť zmena množstva nebezpečných látok alebo aj zmena zoznamu nebezpečných látok (bez zmeny č innosti alebo zariadenia). Je dôležité si uvedomiť, že počas prevádzkovania podniku môžu nastať situácie a zmeny, ktoré následne vyvolajú nielen zmenu kategorizácie podniku ale aj jeho zaradenie medzi ' nové podniky' a 'iné podniky'. Podobne aj 'existujúce podniky', ktoré prechádzajú pod režim nového zákona bez zmien, môžu v závislosti od zmien počas účinnosti zákona časom prejsť medzi 'nové podniky - § 2 písm. h) bod 2 alebo pod 'iné podniky'.

K § 4

Súhrnne ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov kategórie A a podnikov kategórie B. V súlade so smernicou, prevádzkovatelia podnikov kategórie A v záujme zníženia administratí vnej záťaže, nebudú mať povinnosť oproti doterajšiemu predpisu v tejto oblasti vypracovať vnútorné havarijné plány. Nakoľko sa havarijné plány vypracúvajú aj podľa iných právnych predpisov, t áto zmena nebude mať vplyv na úroveň bezpečnosti.

Oproti doterajšej právnej ú prave sa mierne modifikuje povinnosť súvisiaca s hodnotením rizík – zavádza sa pojem ' posúdenie rizika'. Prevádzkovateľ bude povinný vykonať posúdenie rizika a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie vrátane systému monitorovania a kontroly. Riadenie rizika sú sústavné, opakujúce sa a navzájom previazané činnosti/opatrenia, ktorých cieľom je riadiť potenciá lne riziko, teda obmedziť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo znížiť jeho vplyv.

K § 5

V súlade so smernicou ustanovuje formu a definuje obsah oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie a lehoty na predloženie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja prevádzkovateľom. Určité nóvum, v porovnaní s doterajší m predpisom v tejto oblasti, zavádza odsek 4, ktorý ustanovuje povinnosť informovať okresný úrad v sídle kraja o závažných zmenách v podniku ešte pred ich vykonaním. Ide predovšetkým o také zmeny v podniku (zmena množstva, fyzikálnych vlastností, formy nebezpečnej látky, činnosti v podniku a pod.), ktoré by mohli vážne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havá rii. Je na zodpovednosti prevádzkovateľa, aby posúdil tieto zmeny a ich vplyv na uvedené nebezpečenstvo. Podrobnosti o oznámení vo forme formulára ustanoví vykonávací predpis.

K § 6

Definuje proces posúdenia rizika, ktorý zahàňa identifikovanie nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti závažn ých priemyselných havárií, odhad rozsahu a závažnosti možných následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, hodnotenie rizika a posúdenie jeho prijateľnosti. Výsledky z posúdenia rizika s ú následne podkladom pre vypracovanie ďalšej dokumentácie prevádzkovateľa, pre budovanie systému prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, pre havarijné plánovanie, pre územnoplánovaciu činnosť a povoľovaciu činnosť, pre informovanie verejnosti. Podrobnosti o posúdení rizika ustanoví vykonávací predpis.

K § 7

V súlade so smernicou definuje lehoty na vypracovanie, formu, ciele a obsah pre vypracovanie programu prevencie a bezpečnostného riadiaceho systému. Program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém slú žia na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa k otázkam prevencie závažných priemyselných havárií. Program prevencie obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa najmä v oblastiach ako sú organizačná štruktúra podniku a zamestnanci, identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev, riadenie prevádzky, zmien v podniku, havarijné plá novanie, monitorovanie plnenia programu, audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu. Jedným z princípov, ktoré musí bezpečnostný riadiaci systém spĺňať je zabezpečenie pravidelného a systematického vykonávania interných auditov. Ide o bezpečnostno - environmentálny audit, pre ktorý platia analogické požiadavky ako sú stanovené v iných systémoch – EMAS, STN EN ISO, OHSAS. Podrobnosti o obsahu a vypracovaní programu prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme ustanoví vykonávací predpis.

Havarijnou odozvou sa rozumie plánovaná ◊innos◊ vykonávaná v priebehu havárie a havarijná pripravenos◊ ako odpove ◊ na vzniknutú situáciu a systematické riešenie jednotlivých postupov, ktoré budú uplat◊ované v priebehu havárie. Pri ur◊ovaní stavu havarijnej odozvy by sa malo vychádza◊ z princí pu ALARA (as low as reasonably achievable) – tak nízko, ako je rozumne dosiahnute◊né – stav, ktorý je adekvátny legislatívnym požiadavkám, normami a ekonomickým možnostiam. Deklarovanie zlepš ovania stavu havarijnej odozvy je systémovou požiadavkou.

K § 8

V súlade so smernicou definuje lehoty na predlo ženie, formu, ciele a obsah bezpečnostnej správy. Ustanovenie vychádza z doterajšieho právneho predpisu. Bezpečnostná správa je ťažiskovým dokumentom prevádzkovateľa podniku kategórie B, z ktorého vypl ývajú nielen základné údaje o príslušnom podniku, ale hlavne riziká vyplývajúce z jeho činnosti, umiestnenia, technologických procesov a zariadení, druhu a množstva prítomných nebezpečných lá tok a zároveň navrhované a prijaté opatrenia na elimináciu alebo obmedzenie takýchto rizík. K základným cieľom, ktoré má bezpečnostná správa preukázať, bola doplnená aplikácia trvalých ná strojov na zlepšenie stavu havarijnej odozvy z dôvodu, že ide o systémovú požiadavku, ktorú je potrebné zo strany prevádzkovateľa deklarovať.

Keďže bezpečnostná správa neslúži len prevádzkovateľovi, ale v rovnakej miere podobne ako posúdenie rizika aj príslušným orgánom, je potrebné, aby k nej okresný úrad v sí dle kraja vydal rozhodnutie o súhlase.

Oproti doterajšiemu právnemu predpisu (deväť písomných vyhotovení) sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa predložiť bezpečnostnú správu v písomnej forme, ktorá zahàň a aj elektronickú formu. V prípade, že prevádzkovateľ predloží bezpečnostnú správu v listinnej podobe, musí tak urobiť v siedmich vyhotoveniach. Keďže k bezpečnostnej správe sa vyjadruje počas 30 d ňovej lehoty niekoľko orgánov štátnej správy súčasne, jedno vyhotovenie by bolo pre potreby štátnej správy nedostatočné. Vzhľadom k tomu, že ide o rozsiahly dokument s množstvom grafických prí loh, jeho kopírovanie by bolo finančne nákladne .

Podrobnosti o bezpečnostnej správe ustanoví vykonávací predpis.

K § 9

V súlade so smernicou definuje havarijné plány, ktorými sú vnútorný havarijný plán a plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Zároveň definuje ich ciele, ktorými sú najmä zvládnutie závažnej priemyselnej havárie tak, aby sa minimalizovali jej následky, vykonanie opatrení na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, informovanie všetkých, ktorí môžu byť havá riou dotknutí a zabezpečiť sanáciu poškodeného životného prostredia.

K § 10

V súlade so smernicou definuje formu, obsah, lehoty na vypracovanie a precvičovanie vnútorného havarijného plánu, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej reakcie na závažn ú priemyselnú haváriu v záujme ochrany zamestnancov a ďalších osôb zdržujúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v podniku, ochrany a zabezpečenia nerušenej prevádzky zariadení a na vylúč enie alebo maximálne možné obmedzenie následkov havárie na okolie podniku. Vzhľadom k tomu, že havarijné plány sa vypracúvajú aj podľa iných osobitných predpisov, ponecháva sa možnosť pre prevá dzkovateľa pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu využiť všetku dostupnú dokumentáciu alebo jej časť vypracovanú podľa týchto predpisov.

Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa vnútorného havarijného plánu pri závažnej priemyselnej havárii alebo pri nekontrolovateľnej udalosti pri ktorej by sa mohlo očakávať, ž e svojou podstatou povedie k závažnej priemyselnej havárii. Nekontrolovateľnou udalosťou je neriadený proces v rámci technologických procesov v prevádzke zariadení.

Podrobnosti o obsahu vnútorného havarijného plánu, o jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní ustanoví vykonávací predpis.

K § 11

V súlade so smernicou ustanovuje lehotu na predloženie podkladov, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Plán ochrany obyvateľstva vypracú va obec, okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja. V záujme potrebnej previazanosti vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva sa ustanovuje spolupráca medzi prevádzkovateľom podniku a org ánom, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva. Súčinnosť je potrebná najmä v prípadoch existencie viacerých nebezpečných podnikov v konkrétnom území, pretože pri vypracúvaní a precvičovan í plánu ochrany obyvateľstva a prehodnocovaní možných kumulatívnych, synergických účinkov a domino efektu môže spätne nastať potreba primeranej úpravy vnútorného havarijného plánu príslušn ého podniku (podnikov) alebo aj bezpečnostnej správy a pod.

K § 12

Ustanovuje podmienky, za ktorých je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len 'služba havarijnej odozvy') a lehotu na oznámenie splnenia tejto povinnosti okresnému úradu v sídle kraje. Službu havarijnej odozvy m ôže prevádzkovateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, či už z vlastných závodných hasičských útvarov a zborov, zamestnancov alebo na základe zmluvného vzťahu, prípadne kombináciou uvedených mo žností. Existencia kvalifikovanej a technicky vybavenej služby, zloženej zo zamestnancov poznajúcich nielen technológiu, ale aj vzájomné súvislosti a nadväznosti v konkrétnom podniku, podstatne zvyšuje účinnos ť a rýchlosť prípadného zásahu a znižuje aj celkové riziko, nielen z hľadiska účinkov závažnej priemyselnej havárie na vlastný podnik a jeho okolie, ale aj z hľadiska bezpečnosti cudzí ch jednotiek, ktoré sa podieľajú na jej zdolávaní.

K § 13

V súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre ministerstvo životného prostredia určiť všetky podniky (napr. existencia viacerých samostatných podnikov v spoločnom areáli), pri ktorých by v pr ípade vzniku závažnej priemyselnej havárie mohlo dôjsť k tzv. domino efektu. Prevádzkovatelia takto určených podnikov budú povinní navzájom spolupracovať, predovšetkým si vymieňať informácie potrebn é na zohľadnenie rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie, ako aj pri informovaní verejnosti.

K § 14

Ustanovenie vychádzajúce z doterajšieho platného predpisu, v súlade so smernicou vymedzuje povinnosť orgánov verejnej správy, ktoré podľa osobitný ch predpisov vypracúvajú, obstarávajú alebo schvaľujú rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, zohľadniť ciele prevencie závažný ch priemyselných havárií a obmedzovanie následkov takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Skúsenosti s viacerými závažnými haváriami (Bhópál, Seveso,) preukázali, ž e neoddeliteľnou súčasťou prevencie závažných priemyselných havárií, ako aj znižovania rozsahu ich následkov, je proces tvorby a schvaľovania príslušných priemyselných, rozvojových, sídelný ch, ochranárskych a iných koncepcií, ale najmä územnoplánovacej dokumentácie, územného rozhodovania, stavebného konania a pod. Ciele prevencie závažných priemyselných havárií sa v rámci uvedený ch procesov musia zohľadniť predovšetkým pri umiestňovaní nových podnikov, pri zmenách v podnikoch a pri rozvoji územia a výstavbe dopravných trás, obytných zón a verejných priestranstiev. Vychádzajú c z dokumentácie vypracovanej podľa tohto zákona (posúdenie rizika, bezpečnostná správa, havarijné plány) je potrebné v rámci rozhodovacieho procesu zohľadňovať dostatočné primerané vzdialenosti medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a verejnými priestranstvami a budovami s výskytom väčšieho množstva ľudí (štadióny, nákupné centrá, ihriská, nemocnice a pod.) tak, aby nedochádzalo k zvýšeniu rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie a jej následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Vhodným nástrojom pre uvedenú oblasť, ktorý by posilňoval ciele smernice a zákona, by bola metodická príručka, ktorej cieľom by bolo predovšetkým zvýšiť informovanosť, povedomie a odbornú úrove ň kompetentnej štátnej a verejnej správy, ale aj samotných developerov, potenciálnych investorov a tiež dotknutej verejnosti pri rozhodovacích procesoch spojených s plánovaním nových, či rekonštruovaním a rozširovaním už existujúcich podnikov a prevádzok, v ktorých sú prítomné nebezpečné látky.

Požiadavky smernice k ú časti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, dostatočne upravujú osobitné predpisy.

S cieľom posilniť toto ustanovenie, sa článkom V do zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov dopĺňa nové ustanovenie, ktoré ustanoví, že predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákon o prevencii závažných priemyselných havárií. D ôvodom na takúto úpravu je aj fakt, že nie všetky činnosti, na ktoré sa vťahuje zákon, sú posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

K § 15

V súlade so smernicou sa v porovnaní s doterajším predpisom posilňuje ustanovenie k informovaniu verejnosti. Podľa odseku 1 prevádzkovatelia podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, budú povinní zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií pre verejnosť, a to aj elektronicky na svojom webovom sídle. Zákon neustanovuje formu trvalého prístupu, formu si prevádzkovateľ zvolí sám (informá cia na tabuli v sídle prevádzkovateľa, podniku, letáky, verejnoprávne média a pod.). Informácia pre verejnosť musí byť vypracovaná v štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 k zákonu. Ide o aktí vnu formu sprístupňovania informácií verejnosti, a to nielen tej, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou ale vo všeobecnosti. Odseky 2 až 4 ustanovujú informovanie verejnosti, ktorá mô že byť priamo dotknutá závažnou priemyselnou haváriou, vrátane verejnosti iného štátu v prípade havárií s cezhraničnými účinkami. V odseku 8 je ustanovená možnosť pasívneho sprístupň ovania informácií verejnosti na požiadanie, a to zoznamu nebezpečných látok a bezpečnostnej správy. Zabezpečenie dôvernosti a ochrany niektorých informácií je ustanovené v odsekoch 6 a 9.

K § 16

Ustanovuje Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií, ktorý bol zriadený už na základe doterajšej právnej úpravy. Jeho cieľom je komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie nielen verejnosti ale aj orgánom štátnej správy. Existujúci informačný systém bude doplnený o nové registre.

K § 17

V súlade so smernicou vymedzuje princíp zhroma žďovania údajov o závažných priemyselných haváriách na účely analýzy ich príčin, okolností a následkov, ako aj účinnosti vykonaných opatrení, vrátane ich kompletizácie a aktualizá cie. Príslušné závery sa budú využívať pri medzinárodnej výmene skúseností a pri plnení ohlasovacej povinnosti pre Európsku komisiu. Podrobnosti, predovšetkým formuláre, ustanoví vykonávací predpis.

K § 18

Ustanovuje povinnosť zabezpečiť finančn é krytie zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť závažnou priemyselnou haváriou v súvislosti s prevádzkou konkrétneho podniku kategórie B. Ide o doplňujúci princíp ku všeobecným predpisom o náhrade škody. Povinnosť bola zavedená doterajšou právnou úpravou z dôvodu vysokej koncentrácie podnikov v sídelných oblastiach, kde v prípade závažnej priemyselnej havárie možno predpokladať váž ne následky a škody.

K § 19

Odsek 1 definuje odborne spôsobilú osobu, ktorou je špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií. Inštitút odborne spôsobilých osôb bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. V odsekoch 2 až 16 sa ustanovujú zá kladné podmienky pre získanie a udržanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia a vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií. Odseky 17 až 20 definujú ustanovenie osô b, zodpovedných za koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, prípadne zriadenie osobitného útvaru. Odsek 21 vymedzuje dokumentáciu, ktorá mus í byť vypracovaná výlučne odborne spôsobilou osobou. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o obsahu odbornej prípravy a o skúške.

K § 20

Na zabezpečenie primeranej úrovne vzdelávania odborne spôsobilých osôb sa už v doterajšej právnej úprave zaviedol systém oprávnení na vykonávanie odbornej prípravy. Odseky 2 až 8 ustanovujú podmienky pre získanie a udržanie oprávnenia.

K § 21

Vymedzuje inštitút autorizá cie a autorizovanej osoby, ktorý bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. Ministerstvo životného prostredia udeľuje autorizovaným osobám autorizáciu na výkon určitých činností pre iného prevá dzkovateľa. V záujme zracionálnenia práce a zabezpečenia potrebnej kvality v prípade menších podnikov môže byť vhodným a efektívnym spôsobom zabezpečenia plnenia niektorých povinností prevádzkovate ľa práve dodávateľský spôsob zmluvného vykonávania týchto činností cudzou autorizovanou osobou. Podmienky na udelenie a udržanie autorizácie a povinnosti autorizovanej osoby ustanovujú odseky 2 až 12.

K § 22

Vymedzuje zriadenie a úlohy komisie pre prevenciu závažných priemyselných havárií a zbor expertov, ako poradný orgán ministerstva životného prostredia. Za účelom zvýšenia kvality bezpe čnostných správ, predovšetkým v oblasti posúdenia rizika, budú členovia zboru expertov vypracovávať posudky, ktoré budú slúžiť ministerstvu životného prostredia ako podklad pri vypracovaní stanoviska k bezpečnostným správam.

K § 23

V súlade so smernicou vymedzuje úlohy orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. Odsek 1 vymenúva orgány štátnej sprá vy. Odsek 2 definuje kompetencie ministerstva životného prostredia vrátane definovania obsahu všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva životného prostredia vo vzťahu k Európskej únii. V odsekoch 3 až 7 sú vymedzené kompetencie ostatných orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselný ch havárií.

Štátnu správu v prvom stupni bude oproti doterajšej právnej úprave vykonávať odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu v sídle kraja. Dôvodom na úpravu je zefektí vnenie výkonu štátnej správy v tejto oblasti, vzhľadom na celkový počet podnikov, spadajúcich do pôsobnosti zákona.

K § 24

V súlade so smernicou vymedzuje koordináciu činnosti orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátny dozor. Princíp spoločných koordinovaných kontrol, ustanovený už v doterajš ej právnej úprave ostáva zachovaný. V súlade so smernicou boli posilnené určité ustanovenia v rámci kontrolnej činnosti, najmä plány kontrol, bežné kontroly, mimoriadne kontroly, následné kontroly.

K § 25

Presne definuje správne delikty v zá vislosti od porušenia povinností prevádzkovateľom ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje kritériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

K § 26

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákona k správnemu poriadku, ako všeobecného predpisu.

K § 27

Vymedzuje konanie o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu (napr. lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 28

Definuje prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. augusta 2015, ktoré majú napomôcť prevádzkovateľom a orgánom štátnej správy pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice. Niektoré ustanovenia vyplývajú priamo zo smernice.

K § 29

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uvedený úplný názov smernice, ktorej ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 30

Zrušovacie ustanovenia.

Èl. II

Novela živnostenského zákona súvisiaca s potrebou úpravy odkazov na zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a ustanovením prechodného ustanovenia týkajúceho sa živnostenského oprávnenia na vykonávanie č innosti havarijného technika. V prílohe č. 2 v skupine 214 – ostatné sa vypúšťajú body 73-75.

Èl. III

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov.

Èl. IV

Novela zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice a potrebou zosúladenia jej požiadaviek s platnou právnou úpravou, predovšetkým v oblasti plánu ochrany obyvateľ stva.

K bodu 1:

Ustanovuje sa obsah a štruktúra plá nu ochrany obyvateľstva, ktorý sa vypracúva na jednotlivých úrovniach riadenia štátnej správy a územnej samosprávy. Navrhovaná podrobnejšia úprava tohto základného plánovacieho dokumentu na ú seku civilnej ochrany obyvateľstva vychádza z plnenia úloh a opatrení príslušnými subjektmi na tomto úseku štátnej správy. Ide najmä o vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva, ukrytie, evakuáciu, protiradia čné, protichemické a protibiologické opatrenia, to znamená, že plán ochrany obyvateľstva sa prierezovo vzťahuje na všetky druhy mimoriadnych udalostí.

K bodom 2 až 4:

Tieto novelizačné body sa týkajú p ôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú jeho postaveniu ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Predovšetkým ide o vypracovanie plá nu ochrany obyvateľstva na republikovej úrovni, podľa ktorého sa budú plniť úlohy a opatrenia v prípade vzniku mimoriadnej udalosti s účinkami presahujúcimi územný obvod kraja.

Ïalej sa dopĺňa informačná povinnosť voči iným štátom pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorej účinky presahujú územie Slovenskej republiky.

Taktiež sa spresňuje ustanovenie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany na medzinárodnej úrovni, a to prioritne s orgánmi Európskej únie a jej členskými štátmi.

K bodu 5:

V nadväznosti na navrhované znenie bodu 2 sa precizuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri vypracúvaní a aktualizácii plánu ochrany obyvateľstva. Zároveň z dôvodu overenia reálnosti plánu ochrany obyvateľ stva sa ustanovuje povinnosť okresnému úradu v sídle kraja vykonať jeho precvičenie aspoň v trojročných intervaloch.

K bodom 6 a 7

V prípade ak sa plán pre niektoré prípady vypracúvať nebude, je potrebné to výslovne uviesť, spoločne s dôvodmi nevypracovania.

Ak ide o prevádzku podliehajúcu zákonu o prevencii závažných priemyselných havárií, je potrebné o tejto skutočnosti zároveň informovať susedný štát.

K bodom 8 a 9:

Do pôsobnosti okresného ú radu sa systematicky zaraďuje a zároveň spresňuje problematika týkajúca sa aktualizácie plánu ochrany obyvateľstva a ustanovenia lehoty na jeho precvičenie obdobne ako pri úprave plánu ochrany obyvateľstva okresn ého úradu v sídle kraja.

V uvedenej súvislosti a z dôvodu zamedzenia duplicity sa vypúšťa doposiaľ platné ustanovenie upravujúce predmetnú problematiku.

K bodom 10 a 11:

V nadväznosti na zákon č . 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa formou priamej novely vyjadruje, že miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva s ú okresné úrady v sídlach krajov a okresné úrady.

Èl. V

Novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice v oblasti územného plánovania a účasti verejnosti na rozhodovaní. Èlenské štáty by mali pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa územného plánovania zabezpečovať spoločné postupy, aby sa zabránilo duplicite posudzovania. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, aby všetky činnosti podliehajúce režimu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií.

Èl. VI

Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zosúladením prá vnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VII

Novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inš pekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zos úladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VIII

Navrhovaný dátum účinnosti zá kona.

K prílohám

Príloha č.1

Nebezpečné látky - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami plne prebratá zo smernice.

Príloha č. 2

Informácie pre verejnosť podľa § 14 odsek 1 a 2 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.3

Kritériá na oznamovanie závažnej priemyselnej havárie Európskej komisii podľa § 16 ods. 6 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.4

Informácie zasielané Euró pskej komisii na posúdenie možnosti vylúčenia nebezpečnej látky z prílohy č. 1 – uvedenou prílohou sa transponuje čl. 4 smernice.

Príloha č. 5

Vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

Príloha č. 6

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 18. februára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

K predpisu 515/2008, dátum vydania: 10.12.2008

6

Dôvodová správaA. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008 v súvislosti s plánovaným zavedením eura ako zákonného platidla v Slovenskej republike.

Vláda Slovenskej republiky schválila dňa 21.decembra 2005 svojím uznesením č. 1040/2005 návrh Harmonogramu legislatívnych krokov zavedenia eura v Slovenskej republike a v bode B.1 uvedeného uznesenia zároveň uložila členom vlády Slovenskej republiky pripraviť návrhy právnych predpisov podľa schváleného harmonogramu. Z uvedeného materiálu taktiež vyplynula povinnosť novelizovať aj niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie, ktoré je potrebné adaptovať na pripravovanú zmenu meny Slovenskej republiky ešte pred jej zavedením.

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh, ktorý novelizoval iba štyri právne predpisy: zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach ( geologický zákon) a zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného prostredia SR po medzirezortnom pripomienkovom konaní rozhodlo, že z hľadiska právnej istoty občana a spotrebiteľa rozšíri návrh zákona o ďalšie právne predpisy MŽP SR, v ktorých prichádza do úvahy potreba prepočítania sumy v slovenských korunách na menu euro.

Predložený návrh zákona obsahuje prepočty súm zo slovenskej meny na menu euro úpravou znenia nasledujúcich zákonov: zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov ( zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 332/2007 Z. z., zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 491/2005 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme Európskeho spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 127/2006 Z. z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) výlučne v spojitosti so zavedením eura v Slovenskej republike.

Doložka

finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad nákladov na verejné financie

Prijatie predloženého zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov.

2.Odhad dopadov na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na obyvateľstvo a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť občanov Slovenskej republiky

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

– v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES).

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl.226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení: žiadne,

c)bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

- úplný

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

B. Osobitná časť K čl. I

K bodom 1-3V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. II.

K bodu 1, 4 a 5Ide nielen o prepočet konverzným kurzom, ale aj o zaokrúhlenie na celé eurá nakoľko takto sa budú zaokrúhľovať poplatky podľa novelizačného bodu 2. Keďže poplatok za znečisťovanie ovzdušia môže byť podľa bodu 2 len v celých eurách aj oslobodenie od poplatku treba vyjadriť v celých eurách. Zaokrúhlenie oslobodenia od poplatku na 34 euro, čo je viac ako doterajších 1000 Sk zvýhodňuje prevádzkovateľov zdrojov. Najmenší poplatok, ktorý sa bude platiť bude potom 35 euro, čo je menej ako doterajších 1100 Sk napriek skutočnosti, že prevádzkovatelia sú oslobodení od poplatku v výške vyššej ako doterajších 1000 Sk. Tieto úpravy je potrebné urobiť vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov na celé čísla doteraz na celých 100 Sk a od roku 2009 na celé euro. Uvedené rozdiely vznikli práve rozdielnou hodnotou medzi 100 Sk a 1 euro. Zaokrúhľovať poplatky na 3,31 euro však nie je možné a preto bolo potrebné okrem prepočtu konverzným kurzom urobiť aj tieto drobné úpravy zákona. Novelizačné body 4 a 5 neustanovujú žiadne konkrétne finančné položky, ktoré by bolo potrebné platiť, ale len hranice pre určenie platenia splátok konkrétneho poplatku, ktoré sú tiež vzhľadom na zaokrúhľovanie poplatkov určené v celých eurách.

Súčasne ide o zosúladenie povinností platenia poplatkov s účtovným obdobím –účtovný rok trvá od 1. januára do 31. decembra, pričom súčasné znenie zákona posúva toto obdobie o 15 dní ( v mesiaci, v štvrťroku a v kalendárnom roku).

K bodu 6Vracanie drobných preplatkov je neefektívne a náklady na ich vrátenie sú nielen pre Environmentálny fond, ale aj pre prevádzkovateľa zdroja často vyššie ako samotný preplatok preto bolo potrebné upraviť ustanovenie o nevrátení preplatku.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. III.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. V.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VII

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. VIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. IX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. X.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XIV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XV.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Pri poplatkoch sa prepočítavala suma uvedená v slovenskej korune na euro na štyri desatinné miesta v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 659/2007 Z. z.

K čl. XVI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XVIII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XIX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XX.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXI.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

K čl. XXII.

V súvislosti so zavedením meny euro sa suma uvedená v slovenských korunách uvádza v eurách.

Súčasne sa dopĺňa prechodné ustanovenie v § 43a . Ministerstvo určuje prieskumné územia s dobou platnosti spravidla na štyri roky. Prieskumné územia vydané do 31. decembra 2008 majú stanovenú úhradu v slovenských korunách. Nakoľko platnosť týchto rozhodnutí uplynie po 1. januári 2009, je potrebné legislatívne upraviť možnosť a spôsob prepočtu úhrad za prieskumné územia na menu euro.“

K čl. XXIII.

Ustanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti zákona, ktorým je 1. január 2009, ktorý je plánovaný ako deň zavedenia eura v Slovenskej republike.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ing. Ján Chrbet v.r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore