Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 01.01.2017 do 14.07.2017

§ 37
Úrad

(1)
Úrad
a)
je licenčným orgánom pre železničnú dopravu, pre dopravu na špeciálnych dráhach a pre dopravu na lanových dráhach,
b)
je bezpečnostným orgánom pre železničnú dopravu, pre dopravu na špeciálnych dráhach a dopravu na lanových dráhach,
c)
je regulačným orgánom pre reguláciu cestovného v železničnej doprave a kontroluje dodržiavanie regulácie cestovného a ukladá opatrenia na nápravu zistených nedostatkov,
d)
poveruje právnické osoby overovaním odbornej spôsobilosti zamestnancov dráhových podnikov prevádzkujúcich dopravu na lanových dráhach,
e)
dohliada na bezpečnosť železničnej dopravy, dopravy na špeciálnych dráhach a na lanových dráhach a na dodržiavanie národných bezpečnostných predpisov,
f)
ukladá pokuty podľa § 42 a 43, ak ide o porušenie povinnosti v železničnej doprave, v doprave na špeciálnych dráhach a na lanových dráhach,
g)
je oprávnený požadovať od manažérov infraštruktúry a od železničných podnikov informácie, údaje a dokumenty potrebné na plnenie svojich úloh,
h)
vykonáva štátny dozor v železničnej doprave, v doprave na špeciálnych dráhach a na lanových dráhach,
i)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o náležitostiach návrhu na určenie cestovného, o postupe pri regulácii cestovného,
j)
ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom reguláciu cestovného podľa § 9 ods. 1,
k)
dohliada na dodržiavanie práv cestujúcich v železničnej doprave podľa osobitného predpisu,12)
l)
je regulačným orgánom, ktorý rozhoduje v konaní podľa osobitného predpisu,24a)
(2)
Na kontrolu regulácie cestovného podľa odseku 1 písm. c) postupuje úrad podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.

Príloha č. 4 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


ODBORNÁ PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE OSVEDČENIA
Po ukončení odbornej prípravy týkajúcej sa železničných vozidiel rušňovodiči musia byť schopní vykonávať tieto úlohy:

I.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA RUŠŇA

1.
Rušňovodiči musia byť schopní

2.
Na to, aby rušňovodič zistil a lokalizoval nedostatky železničných vozidiel, ohlásil ich a určil, čo je potrebné na ich opravu a aby v určitých prípadoch urobil opatrenia, musí ovládať


Rušňovodič musí na obsluhu rušňa ovládať všetky dostupné riadiace zariadenia a indikátory, najmä ktoré sa týkajú trakcie, brzdenia a prvkov bezpečnosti premávky.
3.
Rušňovodiči musia byť schopní

4.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A MAXIMÁLNA RÝCHLOSŤ VLAKOV V SÚVISLOSTI S CHARAKTERISTIKAMI ŽELEZNIČNEJ TRATE


Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť informácie, ktoré dostal pred odchodom vlaku, a určiť jazdný stupeň a najvyššiu rýchlosť vlaku na základe parametrov, ako sú obmedzená rýchlosť, poveternostné podmienky alebo zmeny návestí.
5.
VEDENIE RUŠŇA SPÔSOBOM, KTORÝ NEPOŠKODÍ ZARIADENIA ANI ŽELEZNIČNÉ VOZIDLÁ


Rušňovodič musí byť schopný používať všetky dostupné riadiace systémy v súlade s platnými predpismi, uviesť rušeň do pohybu so zohľadnením medzí adhézie a výkonu a použiť brzdy na znižovanie rýchlosti a na zastavovanie so zreteľom na železničné vozidlá a ich zriadenia.
6.
MIMORIADNE UDALOSTI


Rušňovodič musí byť schopný venovať pozornosť mimoriadnym udalostiam v správaní sa vlaku, vykonať kontrolu vlaku a určiť príznaky možných nedostatkov, rozlišovať ich, reagovať na ne podľa relatívnej dôležitosti a snažiť sa ich odstrániť, pričom sa priorita kladie na bezpečnosť železničnej dopravy a na bezpečnosť ľudí, ako aj poznať dostupné prostriedky ochrany a komunikácie.
7.
NEHODY, MIMORIADNE UDALOSTI A POŽIARE, KTORÝCH ÚČASTNÍKMI SÚ ĽUDIA


Rušňovodič musí byť schopný konať v záujme vlaku a privolať pomoc v prípade nehody alebo mimoriadnej udalosti, ktorej účastníkmi sú cestujúci vo vlaku a vlakový personál, zistiť, či vlak prepravuje nebezpečný tovar a identifikovať ho podľa vlakovej dokumentácie a výkazu železničných vozidiel a poznať postupy evakuácie vlaku v núdzovom prípade.
8.
PODMIENKY POKRAČOVANIA V PREVÁDZKE PO MIMORIADNOM SPRÁVANÍ SA ŽELEZNIČNÉHO VOZIDLA


Po zistení mimoriadneho správania sa železničného vozidla musí byť rušňovodič schopný zhodnotiť, či železničné vozidlo môže pokračovať v prevádzke a za akých podmienok, aby o tom a týchto podmienkach mohol čo najskôr informovať manažéra infraštruktúry. Rušňovodič musí byť schopný určiť, či je potrebné hodnotenie odborníka, aby mohol vlak pokračovať v jazde.
9.
ZAISTENIE VLAKU


Rušňovodič musí byť schopný vykonať také opatrenia, aby sa stojaci vlak alebo jeho časť ani za najťažších podmienok nenaštartovali alebo sa nezačali neočakávane samé pohybovať. Okrem toho musí mať vedomosti o opatreniach, ktoré môžu vlak alebo jeho časť zastaviť, keď sa začal neočakávane sám pohybovať.
II.
ČASŤ TÝKAJÚCA SA ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

1.
SKÚŠKA BŔZD


Rušňovodič musí byť schopný skontrolovať a vyrátať pred odchodom vlaku, či brzdiace percentá vlaku zodpovedajú brzdiacim percentám potrebným pre železničnú trať, ako je uvedené v dokumentácii vlaku.
2.
PREVÁDZKOVÝ REŽIM A NAJVYŠŠIA RÝCHLOSŤ VLAKU PODĽA CHARAKTERISTIKY ŽELEZNIČNEJ TRATE


Rušňovodič musí byť schopný zohľadniť poskytnuté informácie, ako sú obmedzenia rýchlosti alebo zmeny návestí a určiť prevádzkový režim a najvyššiu rýchlosť rušňa na základe charakteristík železničnej trate.
3.
Rušňovodič musí byť schopný predvídať možné problémy na železničnej trati a vhodne na ne reagovať v záujme bezpečnosti vlaku a včasnosti a hospodárnosti riešenia. Preto musí mať dôkladné vedomosti o železničných tratiach a zariadeniach na svojej vlakovej trase a o iných dohodnutých alternatívnych trasách. Dôležité sú najmä tieto aspekty poznania železničnej trate:

4.
Rušňovodič musí byť schopný

5.
VEDENIE VLAKU


Rušňovodič musí byť schopný vždy poznať polohu vlaku na železničnej trati, použiť brzdy na spomaľovanie a zastavovanie so zreteľom na možnosti železničného vozidla a jeho zariadenia a prispôsobiť vedenie vlaku cestovnému poriadku a pokynom na úsporu energie so zreteľom na charakteristiky rušňa, vlaku, dráhy a prostredia.
6.
Rušňovodič musí byť schopný

7.
Rušňovodič musí byť schopný

8.
JAZYKOVÉ ZNALOSTI

8.1
Rušňovodič, ktorý sa musí dorozumievať s manažérom infraštruktúry o otázkach dôležitých z hľadiska bezpečnosti, musí mať znalosti aspoň jedného jazyka z jazykov, ktoré určí príslušný manažér infraštruktúry. Rušňovodič musí mať také jazykové znalosti, aby sa mohol aktívne a účinne dorozumievať v bežných, poruchových a núdzových situáciách. Rušňovodič musí byť schopný používať metódu hlásení a metódu dorozumievania, ktorá je uvedená v technických špecifikáciách interoperability pre prevádzku a riadenie dopravy.

8.2
Rušňovodič musí byť schopný rozumieť a komunikovať ústne aj písomne v určenom jazyku aspoň na úrovni B1 Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky.

8.3
Ak ide o úseky medzi hranicami a stanicami nachádzajúcimi sa v blízkosti hraníc a určenými pre cezhraničnú prevádzku, môže manažér infraštruktúry udeliť výnimku z požiadavky podľa podbodu 8.2, ak sa uplatní tento postup:

a)
železničný podnik požiada manažéra infraštruktúry o výnimku pre dotknutého rušňovodiča; v snahe zabezpečiť spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie so žiadateľmi manažér infraštruktúry uplatní v prípade každej predloženej žiadosti o výnimku rovnaký postup posudzovania, ktorý je súčasťou podmienok používania železničnej siete,

b)
železničný podnik preukáže, že prijal dostatočné opatrenia na zabezpečenie komunikácie medzi dotknutými rušňovodičmi a personálom manažéra infraštruktúry v bežných, poruchových a núdzových situáciách,

c)
železničné podniky a manažéri infraštruktúry zabezpečia, že dotknutí zamestnanci budú o uvedených pravidlách a opatreniach informovaní a absolvujú primeranú odbornú prípravu prostredníctvom systémov riadenia bezpečnosti.

III.
Minimálna periodicita skúšok

a)
o jazykových schopnostiach pre cudzincov: každé tri roky alebo vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok;

b)
o vedomostiach o železničnej infraštruktúre, vrátane znalosti príslušnej železničnej trate a prevádzkových predpisov: každé tri roky a vždy po neprítomnosti dlhšej, ako jeden rok na trase;

c)
o znalostiach železničných vozidiel: každé tri roky.

Príloha č. 5 k zákonu č. 514/2009 Z. z.


Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie


1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 343, 14. 12. 2012).

2.
Smernica Komisie 2014/82/EÚ z 24. júna 2014, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES, pokiaľ ide o všeobecné odborné znalosti, zdravotné požiadavky a požiadavky súvisiace s preukazmi (Ú. v. EÚ L 184, 25. 6. 2014).

3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 315, 3. 12. 2007).

4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30. 9. 2008) v znení rozhodnutia Európskej komisie 2009/240/ES zo 4. marca 2009 (Ú. v. EÚ L 71, 17. 3. 2009) a smernice Komisie 2010/61/EÚ z 2. septembra 2010 (Ú. v. EÚ L 233, 3. 9. 2010).

5.
Smernica Komisie 2012/45/EÚ z 3. decembra 2012, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru druhýkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 332, 4. 12. 2012).

6.
Smernica Komisie 2014/103/EÚ z 21. novembra 2014, ktorou sa prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru tretíkrát prispôsobujú vedecko-technickému pokroku (Ú. v. EÚ L 335, 22. 11. 2014).

7.
Smernica Komisie (EÚ) 2016/882 z 1. júna 2016, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES, pokiaľ ide o jazykové požiadavky (Ú. v. EÚ L 146, 3. 6. 2016).