Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 514/2008 účinný od 15.12.2008 do 31.08.2011

Vládny návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

18

Dôvodová správa

Všeobecná časťNávrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2008.

Navrhovaným zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (ďalej len „smernica“).

Odpady z ťažobného priemyslu (ťažobné odpady) predstavujú dôležitý prúd odpadov produkovaných v Európskej únii a tvoria približne 29 % z celkového množstva odpadov, t.j. cca 400 miliónov ton ročne. Sú tvorené rôznymi materiálmi, spravidla horninami a zeminami, ktoré je potrebné odstrániť, aby bolo možné vyťažiť úžitkové nerasty, ako aj odpadmi vzniknutými pri úprave vyťažených nerastov.

Niektoré z týchto odpadov sú inertné, takže spravidla nepredstavujú vážnejšie ohrozenie životného prostredia, okrem prípadov skladovania veľkých množstiev takýchto odpadov na obrovských odvaloch alebo odkaliskách a možného ohrozenia okolia vrátane riek ich zrútením, zosuvmi alebo pretrhnutím hrádze, najmä v dôsledku mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienok, prípadne chýb v konštrukcii alebo v prevádzkovaní takýchto úložísk.

Na druhej strane veľká časť týchto odpadov, najmä z ťažby a úpravy neželezných kovov obsahuje značné množstvo nebezpečných látok vrátane ťažkých kovov. Tieto odpady môžu na zemskom povrchu rôznym spôsobom reagovať, vytvárať kyslé i zásadité kvapaliny a ďalšie škodlivé látky a zmesi, ktoré predstavujú „priebežné“ a dlhodobé nebezpečenstvo pre životné prostredie, najmä ohrozovaním podzemných a povrchových vôd priesakmi z takýchto úložísk, resp. splavovaním nebezpečných znečisťujúcich látok z ich povrchu, a to ako počas prevádzkovania úložiska, tak aj po jeho nesprávnom uzavretí. Najväčšie nebezpečenstvo s možnými katastrofickými následkami však hrozí v prípade zrútenia sa takýchto odvalov, ale najmä v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska, kde sa ukladajú veľmi jemné odpady s obsahom značného množstva vody, ktorých mobilita v prípade uvoľnenia z odkaliska je značná, takže môžu migrovať do veľkých vzdialeností, najmä cez povrchové vodné toky.

Z niektorých takýchto závažných havárií s katastrofálnym dopadom na životné prostredie, ale aj na životy a zdravie ľudí za ostatných cca 20 rokov možno spomenúť

-pretrhnutie hrádze odkaliska s odpadmi z úpravy fluoritov na lokalite Stava (Trento, Taliansko) v roku 1985, pri ktorom sa uvolnilo 200 000 m3 inertných odpadov, s následkom 268 obetí na ľudských životoch a s deštrukciou 62 objektov,

-pri obdobnej havárii na lokalite Aznalcóllar v Južnej Andalúzii (Španielsko) v roku 1998 bolo „vyvrhnutých“ do rieky Guadiamar 2 milióny m3 odpadov a 4 milióny m3 vody kontaminovanej ťažkými kovmi, a to v zóne v tesnej blízkosti národného parku Doňana,

-pretrhnutie hrádzí odkalísk na lokalitách Baia Mare a Baia Borsa (Rumunsko) v roku 2000 malo závažné cezhraničné účinky na životnom prostredí vo viacerých medzinárodných riekach, napríklad v prípade pretrhnutia hrádze odkaliska Baia Mare uniklo do rieky Lapus cca 100 000 m3 zvyškových vôd s obsahom zhruba 120 ton kyanidov a ťažkých kovov, ktoré sa následne dostali až do riek Somos a Tisa v Maďarsku a následne do rieky Dunaj.

Preto je potrebné zabezpečiť adekvátne nakladanie s ťažobnými odpadmi, t. j. najmä

a)zabezpečiť dlhodobú stabilitu a bezpečnosť úložísk, na ktoré sa ukladajú ťažobné odpady a

b)zamedziť alebo minimalizovať kontamináciu vôd a pôdy priesakovými vodami z úložísk, prípadne emisiami tuhých alebo plynných znečisťujúcich látok do ovzdušia.

Navrhovaný zákon predstavuje osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave odpadového hospodárstva ustanovenej zákonom č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – pozri napríklad § 1 ods. 4 písm. a) a b) cit. zákona.

Smernica a tým aj návrh zákona zahŕňajú rôzne oblasti ťažobného priemyslu od geologického prieskumu ložísk nerastov, cez veľké uhoľné, rudné a nerudné bane a lomy, ťažbu ropy a zemného plynu hlbinnými vrtmi, až po malé ťažobné organizácie (spravidla kameňolomy, pieskoviská, štrkoviská) a ťažbu rašeliny, ktoré sa navzájom podstatne líšia technológiou ťažby a úpravy nerastov, vlastnosťami ťažených nerastov a technológiou ich úpravy a následne tiež vlastnosťami a množstvami produkovaných odpadov, ich rizikovosťou z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, možnosťami ich prípadného zhodnotenia a pod.

V snahe zabrániť zbytočnému administratívnemu, ekonomickému a podobnému zaťaženiu prevádzkovateľov i príslušných orgánov, avšak pri zachovaní dostatočného rozsahu a adekvátnosti právnej úpravy sa v návrhu zákona (v súlade so smernicou) diferencujú požiadavky na určité skupiny úložísk a ich prevádzkovateľov, najmä s ohľadom na množstvo a vlastnosti produkovaných a ukladaných ťažobných odpadov, umiestnenie úložísk, miestne environmentálne podmienky a pod.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu zákona je v práve ES/EÚ upravená:

a.v práve Európskej únie:

1.v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje trvalo udržateľný rozvoj ako jednu z úloh Európskej únie.

b.v práve Európskych spoločenstiev:

1.v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí,

2.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES.

Smernica upravuje opatrenia, postupy a pokyny na prevenciu alebo najväčšie možné znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie, najmä na vodu, živočíchy, rastliny, pôdu (zeminy), ovzdušie a krajinu a z nich vyplývajúcich rizík pre ľudské zdravie, ktoré sú výsledkom nakladania s odpadmi z ťažobného priemyslu.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k ES/EÚ:

a)záväzky vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú

b)identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve k pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – nie sú

c)lehota na prebratie smernice podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za preberanie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody na návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov – 1. máj 2008

d)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušená Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 a 228 – žiadne konanie nebolo začaté

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú už preberané smernice transponované – prvá transpozícia

5.Stupeň zlučiteľnosti s právom ES/EÚ:

- úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

III. Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava rieši zabezpečenie nových činností a postupov, ktoré vyplývajú pre členské štáty Európskej únie z implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES. Zabezpečenie nových činností a postupov zakladá nové nároky na štátny rozpočet. Ekonomické dopady návrhu nového zákona predstavujú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu na financovanie administratívnych činností na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, krajských a obvodných úradov životného prostredia, Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a odborných technických výkonov súvisiacich s realizáciou navrhovaných postupov. Nové náklady si budú vyžadovať najmä nasledovné okruhy pôsobnosti zákona:

1.personálne a administratívne zabezpečenie štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona,

2.zabezpečenie inventarizácie uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, ktoré majú negatívny vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie a pravidelnej aktualizácie tejto inventarizácie,

3.zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,

4.spracovanie dokumentov, plánov a metodických materiálov na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu,

5.zabezpečenie opatrení na znižovanie negatívneho vplyvu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov, za ktoré je zodpovedný štát, na zdravie ľudí a životné prostredie.

Východiskom pre prípravu finančných vplyvov návrhu zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu na štátny rozpočet bola analýza:

-administratívnych kapacít na ústredných orgánoch štátnej správy, na obvodných úradoch životného prostredia, na obvodných banských úradoch, Slovenskej inšpekcii životného prostredia a v Slovenskej agentúre životného prostredia,

-odborných podkladov a štúdií zameraných na hodnotenie a monitoring negatívnych vplyvov banskej činnosti na životné prostredie,

-potrieb budovania informačného systému ťažobných odpadov,

-databázy starých banských diel, ktorá obsahuje informácie aj o počte uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.

Z uvedenej analýzy vyplýva:

-Ministerstvo životného prostredia SR nemá personálne kapacity na zabezpečenie výkonu štátnej správy na úseku nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu. MŽP SR je potrebné personálne posilniť o 2 pracovné miesta.-Obvodné úrady životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia majú len limitované personálne kapacity, potreba personálneho posilnenia SIŽP je o 5 pracovných miest.

-Obvodné banské úrady nemajú dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona. Potreba personálneho posilnenia každého z piatich úradov o 2 pracovné miesta bola však riešená v súvislosti s novelou zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, predloženou v roku 2007.

-Slovenská agentúra životného prostredia nemá dostatočné personálne kapacity pre zabezpečenie úloh vyplývajúcich z tohto zákona, najmä vybudovanie a vedenie informačného systému ťažobných odpadov a reportingové povinnosti voči Európskej komisii. Potreba personálneho posilnenia je minimálne o 2 pracovné miesta.

-Pre banské odpady neexistuje informačný systém a bude potrebné ho vybudovať.

-Bude potrebné zabezpečiť dôkladnú inventarizáciu uzavretých a opustených úložísk ťažobných odpadov.

-Bude potrebné prijať opatrenia na zamedzenie negatívnych vplyvov ťažobných odpadov na zdravie človeka a životné prostredie na minimálne 100 lokalitách.

Rezort Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a) zvýšené náklady spojené s personálnym posilnením:

- ministerstva – 2 pracovné miesta,

- Slovenskej agentúry životného prostredia – 2 pracovné miesta – pre pokrytie činností súvisiacich s vybudovaním a riadením informačného systému ťažobných odpadov a pre zabezpečenie reportingových povinností voči Európskej komisii,

- Slovenskej inšpekcie životného prostredia – 5 pracovných miest – pre pokrytie inšpekčnej činnosti na úseku banských odpadov.

Výdavky sú určené na mzdové zabezpečenie, vrátane poistného do poistných fondov.

b) zriaďovacie (jednorazové) výdavky (PC, motorové vozidlo) a prevádzkové výdavky na ÚO.

c)výdavky SAŽP súvisiace so zriadením a prevádzkou informačného systému ťažobných odpadov, vypracovaním a publikovaním metodických pokynov a informačných materiálov a školeniami štátnej správy.

d)zvýšené náklady na výkon štátnej správy spojené so zabezpečovaním inventarizácie opustených a uzavretých úložísk ťažobného odpadu, jej aktualizácie, monitoring úložísk, za ktoré je zodpovedný štát, prieskum opustených a uzavretých úložísk a vypracovanie analýzy rizika pre jednotlivé úložiská, nápravné opatrenia (sanácia) na úložiskách, za ktoré je zodpovedný štát, vo výške: 10 mil. Sk v roku 2009 a v ďalších rokoch.

Predpokladané výdavky súvisiace s nadobudnutím účinnosti zákona: (v tis. Sk)

2008 20092010Bežné výdavky (600)

z toho:

-mzdy a platy pre 7 zamestnancov v ŠS (610) – ústredný orgán (2) a SIŽP (5)1 832

84012 156

2 62112 312

2 726-poistné do poistných fondov (620)294917952-bežný transfer (640) 6988 6188 634 v tom:príspevok SAŽP na 2 zamestnancov198618634 príspevok na inventarizáciu, monitoring, prieskum, nápravné opatrenia (sanácia)500*)

8 000

8 000Kapitálové výdavky (700)5002 0002 000z toho:-kapitálový transfer (720) – príspevok SAŽP na informačný systém500*)2 000*)2 000Spolu2 33214 15614 312

Poznámka: výdavky na mzdy a poistné sú rozpočtované na rok 2008 na 4 mesiace (september až december)

*) Výdavky budú hradené z Prechodného fondu.

Výdavky spojené s implementáciou zákona pokryje MŽP SR v roku 2008 v rámci schváleného rozpočtu kapitoly.

Výdavky na roky 2009 až 2011 si bude MŽP SR uplatňovať pri príprave návrhu rozpočtu kapitoly na rok 2009.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, podnikateľskú sféru a iné právnické osoby

Návrh zákona sa pripravuje s cieľom zavedenia účinného manažmentu ťažobných odpadov, ktorý jednoznačne uplatňuje princíp „znečisťovateľ platí“ a princíp prevencie vzniku odpadov a vzniku závažných havárií v dôsledku nakladania s ťažobným odpadom.

Zavedenie manažmentu ťažobných odpadov významne prispeje k znižovaniu nebezpečnosti týchto odpadov a k znižovaniu rizík z nich vyplývajúcich na ľudské zdravie a životné prostredie, prispeje k zhodnocovaniu ťažobných odpadov, k zníženiu množstva odpadov určených na zneškodňovanie, prispeje k bezpečnému zneškodňovaniu odpadov na úložiskách, ktoré budú prísne sledované a monitorované, aby nedošlo na nich k žiadnym závažným havárijám. Zákon zabezpečuje prístup verejnosti ku všetkým dôležitým informáciám týkajúcich sa nakladania s ťažobným odpadom, zaisteresovaná verejnosť bude mať možnosť ovplyvniť rozhodnutia vydané v súvislosti s nakladaním s ťažobným odpadom. Zároveň obyvateľstvo obcí ovplyvnených úložiskom ťažobných odpadov bude pravideľne informované o vonkajších havarijných plánoch a o všetkých udalostiach, ktoré majú vplyv na životné prostredie v okolí úložiska. Jedným z cieľov zákona je tiež informovanie susedných štátov, v prípade vzniku takej havárie, ktorá by mohla mať negatívny dosah na iný štát a jeho obyvateľstvo. Všetky ustanovenia tohto zákona budú mať jednoznačne pozitívny vplyv za zdravie ľudí a životné prostredie.Návrh zákona bude mať významný dopad na podnikateľskú sféru v oblasti ťažby nerastných surovín, hlavne však na také právnické osoby, ktoré prevádzkujú, alebo budú prevádzkovať úložisko ťažobných odpadov kategórie A. Kategória A zahŕňa také úložiská (haldy a odkaliská), ktoré vďaka svojej veľkosti a umiestneniu, obsahu nebezpečných odpadov, alebo obsahu nebezpečných látok alebo prípravkov, môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie, alebo môžu byť rizikové z pohľadu vzniku závažnej havárie. Pre tieto úložiská budú musieť prevádzkovatelia vytvárať hneď od začiatku prevádzky účelovú finančnú rezervu, aby v každom čase boli pripravené finančné prostriedky na sanáciu, alebo rekultiváciu úložiska, prípadne na odstránenie následkov závažnej havárie. Výška účelovej finančnej rezervy sa bude počítať s ohľadom na riziko, ktoré úložisko bude predstavovať pre životné prostredie a zdravie ľudí. Účelová finančná rezerva bude predstavovať značnú záťaž hlavne pre tých prevádzkovateľov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na pokraji rentability.

Celková výška dopadov na podnikateľskú sféru bola vypočítaná pre minimalistický a maximalistický scenár tvorby účelovej finančnej rezervy. Výška dopadov sa pohybuje v rozmedzí od 1001,24 mil. Sk (pre variant s maximálne 15 potenciálnymi úložiskami kategórie A) do 2057,77 mil. Sk (pre variant s maximálne 31 potenciálnymi úložiskami kategórie A). Za predpokladu priemernej životnosti úložiska 20 až 25 rokov, bude táto suma predstavovať cca 50 až 100 mil. ročne.

Zvýšené finančné náklady bude zákon predstavovať aj vďaka zavedeniu ďalších opatrení, napr. povinnosti vypracovávať plány nakladania s odpadmi, realizovať prieskum a monitoring úložiska, uzatvárať úložisko, poskytovať informácie a pod. Podnikatelia v ťažobnom priemysle musia byť pripravení na finančné zabezpečenie týchto činností a tiež nápravných opatrení v prípade závažných havárií. Podniky s rozsiahlou ťažbou budú musieť počítať s personálnym posilnením podniku pre oblasť nakladania s ťažobným odpadom.

3.Odhad vplyvov na životné prostredie

Návrh zákona zavádza nové postupy a opatrenia pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorých cieľom je čo najväčšie možné zníženie negatívnych účinkov tohto odpadu na zdravie ľudí a životné prostredie. V zmysle smernice sú prevádzkovatelia povinní vypracovať programy nakladania s ťažobným odpadom, ktorých cieľom je zamedzenie vzniku, minimalizácia, vhodná úprava, zhodnocovanie a vhodné zneškodňovanie ťažobného odpadu. Smernica tiež zavádza plány prevencie závažných havárií za účelom zaručenia vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a životného prostredia vo vzťahu k rizikám havárií.

Navrhovaný právny predpis

-umožňuje verejným orgánom zabezpečovať ciele obnovy a trvalej udržateľnosti kvality životného prostredia v súlade s environmentálnou politikou EÚ.

-reguluje a kategorizuje odpad z ťažobného priemyslu, pričom pôsobí aj preventívne,

-konkretizuje a sprísňuje požiadavky pri nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, a preto bude mať významne kladný vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona výrazne prispieva k zabezpečovaniu tvorby a ochrany životného prostredia.

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť

Z návrhu zákona vyplýva dopad na zamestnanosť. Prijatie zákona vyvolá zvýšenú potrebu pracovných miest na úrovni orgánov štátnej správy – celkovo 9 pracovných miest, z čoho 2 miesta pre MŽP SR, 5 miest pre SIŽP a 2 pracovné miesta v Slovenskej agentúre životného prostredia. Mierne zvýšenie zamestnanosti obyvateľstva je možné očakávať v súvislosti s povinnosťami prevádzkovateľov, ktorí musia zabezpečovať činnosti vyplývajúce zo zákona, najmä riadenie úložiska odborne spôsobilou osobou, vypracovávanie plánov nakladania s ťažobným odpadom a plánov prevencie závažných havárií, monitoringu, minimalizácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadov.

Pozitívny vplyv na zamestnanosť bude mať zákon aj na úseku prieskumu podložia úložiska odpadov, hodnotenie rizika a analytickej kontroly ukladaných odpadov.

Negatívny vplyv zákona na zamestnanosť sa môže prejaviť v prevádzkach, ktoré sa nachádzajú na hranici rentability, a kde zavedenie nových environmentálnych požiadaviek može viesť k úpadku prevádzky. Týka sa to najmä podnikov, ktoré prevádzkujú úložiská kategórie A, a ktoré nebudú schopné zabezpečiť zloženie účelovej finančnej rezervy.

5.Odhad vplyvov na podnikateľské prostredie

Návrh zákona je plne v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ktorý sa opiera okrem ekonomického a sociálneho piliera aj o pilier environmentálny. Návrh zákona o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu podporuje v podnikateľskom prostredí zodpovednejsí prístup k nakladaniu s ťažobným odpadom a zodpovednejší prístup pri prevencii závažných havárií pri prevádzkovaní háld a odkalísk. Zavedením manžmentu na úseku ťažobných odpadov a preventívnych opatrení pre zamedzenie vzniku havarijných situácií a stavov sa podstatne zvýši kvalita životného prostredia, zníži sa negatívny vplyv ťažby na zdravie ľudí, vodu, ovzdušie, pôdu, faunu a flóru, na krajinu a chránené oblasti prírody. V prípade nezodpovedného správania sa prevádzkovateľov, navrhovaná právna úprava umožňuje udeľovať sankcie. Ich výška bude zohľadňovať závažnosť porušovania povinností podľa tohto zákona a závažnosť hrozieb prevádzky pre ľudí a okolité prostredie.Keďže návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES a zavedenie nových environmentálnych požiadaviek sa týka všetkých členských štátov, zákon nebude mať dopad na konkurencie schopnosť ťažobných podnikov v rámci Európskej únie.

Osobitná časťK § 1V súlade s čl. 2 smernice sa v tomto paragrafe vymedzuje predmet zákona pozitívnym i negatívnym spôsobom.

Ťažobný odpad predstavuje veľmi širokú škálu odpadov, ktoré vznikajú pri tam uvedených činnostiach. Osobitná právna úprava (vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave zákona o odpadoch) podľa tohto zákona sa však vzťahuje len na tie druhy odpadov, ktoré sú priamo výsledkom uvedených činností - horniny tvoriace skrývku ložiska nerastov, podložné a nadložné horniny, rôzne preplástky, hlušina a pod., ktoré treba vyťažiť, aby sa ložisko nerastu otvorilo, pripravilo a aby sa vyťažili úžitkové nerasty, ako aj rôzne druhy odpadov vznikajúcich pri úprave vyťažených nerastov. V odseku 2 písm. a) sa výslovne ustanovuje, že tento zákona sa nevzťahuje na nakladanie s iným ťažobným odpadom, ktorý síce vzniká pri činnostiach podľa odseku 1 písm. a), ale nie je ich priamym výsledkom – napríklad odpadové oleje, odpadové tonery, opotrebované pneumatiky, odpady z fyzikálnej a mechanickej úpravy povrchu kovov a plastov, odpadové obaly, absorbenty, handry na čistenie, filtračný materiál, ochranné odevy inak nešpecifikované, staré vozidlá, kontaminované zariadenia a použité PCB, odpady z elektrických a elektronických zariadení, komunálne odpady. Na nakladanie s týmito odpadmi sa vzťahujú všeobecné predpisy o odpadoch.

V prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad, rozhoduje Hlavný banský úrad po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“).

Obdobne sa vylučuje z režimu toho zákona vypúšťanie odpadových vôd do podzemných geologických formácií, resp. reinjektáž odčerpaných vôd (najmä geotermálnych) do pôvodného kolektora – na tieto činnosti sa vzťahujú predpisy na ochranu akosti vôd a na ich racionálne využívanie.

Režim zákona sa tiež nevzťahuje na odpady vznikajúce pri prieskume, ťažbe a úprave nerastov na mori. Hoci Slovenská republika nie je prímorská krajina, nie je v budúcnosti úplne vylúčená ťažba polymetalických konkrécii z morského dna, ktoré má Slovenská republika právo využívať ako člen spoločnosti INTEROCEANMATAL.

Ustanovenie § 1 tohto zákona treba posudzovať najmä vo vzťahu k § 1 ods. 4 písm. a) a b) zákona o odpadoch.

K § 2V tomto paragrafe sa preberajú, s určitými úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku, definície z čl. 3 smernice a vymedzujú sa tiež niektoré ďalšie pojmy používané v návrhu zákona.

K § 3Ustanovujú sa všeobecné (základné) povinnosti a opatrenia, ktoré majú prevádzkovatelia prijať na správne a bezpečné nakladanie s ťažobným odpadom. Pri napĺňaní týchto základných povinností sa vychádza z najlepších dostupných techník so zohľadnením miestnych environmentálnych podmienok a ďalších okolností.

K § 4Základným predpokladom pre diferenciáciu povinností s ohľadom na riziko, ktoré predstavujú určité skupiny úložísk, a na zamedzenie zbytočným tvrdostiam zákona, je kategorizácia úložísk a ich zaradenie do (prísnejšej) kategórie A alebo do (menej prísnej) kategórie B. Na úložiská kategórie B sa, okrem výnimiek ustanovených v § 1, nevzťahujú niektoré povinnosti vyplývajúce najmä z § 6, 14 a 15 návrhu zákona.

Konkrétne úložisko zaradí do zodpovedajúcej kategórie príslušný orgán (obvodný banský úrad alebo obvodný úrad životného prostredia) na základe žiadosti prevádzkovateľa obsahujúcej náležitosti podľa odseku 10 návrhu zákona.

K § 5 Jedným zo základných nástrojov na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa (ale aj príslušných orgánov) v odpadovom hospodárstve je vypracúvanie a schvaľovanie plánov odpadového hospodárstva a ich aktualizácia. Obdobou takéhoto nástroja (dokumentu) na zabezpečenie systémového a komplexného prístupu k nakladaniu s ťažobným odpadom so zohľadnením príslušných osobitostí tejto oblasti odpadového hospodárstva je vypracúvanie a schvaľovanie plánu nakladania s ťažobným odpadom (ďalej len „plán“).

Návrh zákona ustanovuje jednak ciele, ktoré musí takýto plán spĺňať a jednak jeho obsah (náležitosti). Súčasťou týchto náležitostí ja tiež opis vlastností ťažobného odpadu ukladaného na úložisko podľa prílohy č. 1.

Plán obsahuje okrem iného tiež návrh plánu (projektu) na uzavretie úložiska vrátane rekultivácie ovplyvneného územia a monitoringu po uzavretí úložiska, z ktorého sa vychádza o. i. pri určovaní výšky účelovej finančnej rezervy a ročných odvodov na jej tvorbu (§ 14).

Schválený plán je jednou z dôležitých príloh žiadosti o povolenie zriadenia, užívania (zmeny, uzavretia) konkrétneho úložiska podľa § 7.

Keďže ciele a náležitosti plánu obsahujú viacero odborne špecifických opatrení tiež z hľadiska racionálneho využívania nerastov, bezpečnosti banskej práce a prevádzky úzko nadväzujúcich na projektovanie a vykonávanie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským spôsobom, navrhuje sa, aby ho schvaľoval príslušný orgán štátnej banskej správy – obvodný banský úrad. Správnosť plánu z hľadiska princípov odpadového hospodárstva zabezpečí stanovisko príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (ObÚŽP), ktoré je povinnou prílohou žiadosti o schválenie plánu.

K § 6 Tento paragraf je jedným z ustanovení návrhu zákona, ktoré sa vzťahujú len na prevádzkovateľov úložísk kategórie A.

Navrhovaná právna úprava (v súlade s čl. 6 smernice) obsahuje určité (menej prísne) inštitúty podobné niektorým požiadavkám vyplývajúcim pre prevádzkovateľov podnikov spadajúcich pod režim novelizovanej smernice Seveso II (zákon č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Ide najmä o povinnosť vypracovania plánu prevencie závažných havárií a ustanovenie odborne spôsobilej osoby na kontrolu jej plnenia, zavedenie systému riadenia bezpečnosti (Pozri prílohu č. 2), vypracovanie vnútorného (vnútropodnikového) havarijného plánu a aktívna i pasívna forma informovania verejnosti (najmä verejnosti dotknutej prípadnou závažnou haváriou) prinajmenšom v rozsahu určenom v prílohe č. 3.

Ak však konkrétne úložisko spadá pod režim zákona č. 261/2002 Z.z. [pozri napr. jeho § ods. 2 písm. f) a g)], nevzťahujú sa naň ustanovenia odsekov 1 až 11 tohto paragrafu, ale sa naň vzťahujú v plnom rozsahu prísnejšie požiadavky citovaného zákona – pozri odsek 12 tohto paragrafu.

Určitým špecifikom je požiadavka čl. 6 ods. 3 tretia alinea a odseku 5 smernice, podľa ktorej sa vyžaduje vypracovanie tzv. vonkajšieho havarijného plánu. Ide v podstate o dokument, ktorého účel v Slovenskej republike plnia plány ochrany obyvateľstva podľa zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. S ohľadom na striktnú požiadavku smernice (čl. 6 ods. 5) upravujúcu účasť verejnosti na vypracúvaní tohto plánu v rozsahu, ktorý nepoznajú predpisy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva a s ohľadom na skutočnosť, že predmetom ochrany týchto predpisov je len ochrana života a zdravia ľudí a majetku, nie však ochrana životného prostredia, vykonala sa transpozícia týchto ustanovení smernice tak, že vonkajší havarijný plán tvorí súčasť plánu ochrany obyvateľstva. Ten vypracováva obec a obvodný úrad podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva.

K § 7Základnou podmienkou ukladania ťažobného odpadu na úložisko je legalizácia úložiska, t.j. povolenie jeho výstavby (zriadenia), prevádzky (užívania), zmien a uzavretia. Tento inštitút už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy, a to vrátane kompetencie príslušných orgánov, napríklad:

◊zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon ) v znení neskorších predpisov,

◊zákon SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov,

◊zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Osobitné predpisy však (i s ohľadom na dátum ich účinnosti) neobsahujú niektoré požiadavky na povoľovanie úložísk v súlade so smernicou. Preto s prihliadnutím na odsek 1 tohto paragrafu, budú musieť príslušné orgány pri povoľovaní zriadenia, užívania, zmeny a uzavretia úložiska postupovať tiež v súlade s požiadavkami tohto zákona.

Jednou z osobitostí podľa návrhu zákona je aj pravidelné preskúmavanie adekvátnosti podmienok povoľovacieho rozhodnutia – obdobne ako pri preskúmavaní integrovaných povolení podľa zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Povolenie sa nevyžaduje na inertný odpad a neznečistenú zeminu, ak nie sú ukladané na úložisku kategórie A.

K § 8V tomto paragrafe sa upravuje právo verejnosti na informácie a na jej účasť na environmentálnom rozhodovaní, a to v súlade s požiadavkami čl. 8 smernice a Aarhuského dohovoru s prihliadnutím na obdobnú právnu úpravu v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch v Slovenskej republike.

V súlade s postupom ustanoveným v niektorých právnych predpisoch (napr. zákon č. 245/2003 Z. z., zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 71/1967 Zb., nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6.9.2006) sa ustanovujú podmienky, za ktorých má zainteresovaná verejnosť postavenie zúčastnenej osoby v konaní podľa § 7.

K § 9Jednou z foriem zhodnocovania ťažobného odpadu, ochrany alebo sanácie životného prostredia, ale tiež napríklad z hľadiska bezpečnosti banskej prevádzky, resp. priamo ako neoddeliteľná súčasť niektorých dobývacích metód je ukladanie ťažobného odpadu do vyťažených priestorov.

V § 9 ods. 1 a 2 vrátane odkazov na primeranú aplikáciu ďalších ustanovení návrhu zákona sa ustanovujú niektoré povinnosti, najmä z hľadiska dvoch ťažiskových princípov smernice – zabezpečenie stability ukladaných ťažobných odpadov a ochrana životného prostredia, najmä vôd a pôdy.

Ukladanie ťažobného odpadu na úložiská je veľmi podobné ukladaniu „bežných“ odpadov na skládky a na odkaliská. S ohľadom na špecifiká nakladania s ťažobným odpadom sa však na takéto ukladanie nevzťahuje smernica Rady č. 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov. Niektoré princípy, resp. požiadavky smernice o skládkach odpadov totiž nie sú dosť dobre aplikovateľné na oblasť nakladania s ťažobným odpadom – napríklad zákaz zneškodňovania kvapalných odpadov na skládkach, všeobecný zákaz zmiešavania nebezpečných a ostatných odpadov, povinnosť zriadiť geologickú alebo technickú bariéru pod skládkou. Preto sa na úpravu tejto oblasti uplatňuje špeciálna právna úprava podľa smernice (2006/21/ES).

Rovnako tak sa aplikuje smernica (2006/21/ES) na ukladanie ťažobného odpadu do vyťažených priestorov.

Ak sa však do vyťažených priestorov majú ukladať iné odpady než ťažobný odpad, nevzťahuje sa na takéto prípady špeciálna právna úprava podľa smernice (2006/21/ES) a tým ani podľa návrhu tohto zákona, ale sa na takéto prípady vzťahujú všeobecné predpisy o odpadoch ES vrátane smernice o skládkach odpadov transponované do právneho poriadku SR zákonom o odpadoch a niektorými právnymi predpismi na jeho vykonanie. K § 10V § 10 sa ustanovujú základné požiadavky, ktoré treba (s ohľadom na konkrétne podmienky daného úložiska) zohľadniť a dodržiavať pri výstavbe a prevádzke úložísk, a to spolu s požiadavkami vyplývajúcimi z osobitných právnych predpisov, ktorých exemplatívny výpočet sa uvádza k poznámke pod čiarou k odkazu 27.

V odseku 6 sa ustanovujú niektoré povinnosti prevádzkovateľa pre prípad vzniku, resp. zistenia určitých skutočností alebo stavov, ktoré ohrozujú správne fungovanie úložiska.

Veľmi dôležitou súčasťou kontroly správneho fungovania úložiska je vykonávanie pravidelných kontrol a monitoringu, týkajúcich sa ako stability úložiska, tak aj jeho možných vplyvov na okolie. Ide o jednu zo základných povinností prevádzkovateľa. Vedenie evidencie o výsledku tohto monitoringu, kontrol a pod. umožňuje i spätne overiť vývoj určitého stavu, resp. preukázať súlad prevádzkovania úložiska s platnými právnymi predpismi. Je tiež veľmi dôležitým nástrojom na získanie komplexnej informácie pre prípadného nového prevádzkovateľa úložiska a pod.

Preto sa v odsekoch 2 až 6 ukladajú v tomto smere prevádzkovateľovi konkrétne povinnosti vrátane povinnosti zasielania ročných súhrnných správ príslušnému orgánu. Takéto správy sú dôležitým podkladom aj pre výkon štátneho dozoru príslušným orgánom.

Ide o špecifické, resp. doplňujúce povinnosti pre prevádzkovateľov, ktorými nie sú dotknuté povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov.

K § 11Postup pri uzatváraní úložísk už v súčasnosti upravujú osobitné predpisy. Požiadavky týchto predpisov sú rôznorodé a nie vždy dostačujúce z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia ľudí. V návrhu zákona sa preto zjednocujú a jednoznačnejšie vymedzujú požiadavky, ako aj postup prevádzkovateľov, najmä však príslušných orgánov pri uzatváraní úložísk, ako aj postup a povinnosti pre etapu po uzavretí úložiska.

Určité obdobné povinnosti prevádzkovateľa ako pre etapu prevádzkovania úložiska sa ustanovujú aj pre etapu uzatvárania úložiska a etapu po jeho uzavretí.

K § 12V odseku 1 a 2 sa ustanovujú všeobecné povinnosti prevádzkovateľa z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä ochrany vôd a pôdy. Tieto povinnosti sa primerane aplikujú aj na prípady ukladania ťažobného odpadu do vyťažených priestorov, či už podzemných alebo povrchových, ktoré budú po uzavretí zatopené (odsek 3).

Osobitné požiadavky sa ustanovujú pre odkaliská, na ktorých sa nachádza kyanid alebo kyanidové zlúčeniny (najmä v ťažobnom odpade ako výsledok úpravárenského procesu) rozložiteľný slabou kyselinou. V odsekoch 4 a 5 tohto paragrafu sa ustanovuje všeobecná povinnosť znižovania koncentrácie takéhoto kyanidu použitím najlepších dostupných techník, resp. inými opatreniami.

V prechodnom ustanovení § 29 ods. 8 sa ustanovujú konkrétne maximálne limity pre takýto kyanid v mieste vypúšťania kalu z úpravárenského zariadenia pre úložiská, ktoré boli povolené alebo prevádzkované pred 1.5.2008, a ich postupné znižovanie. Pre nové úložiská povolené po 1.5.2008 sa ustanovuje jeden koncentračný limit, a to max. 10 ppm.

V odôvodnenom prípade s prihliadnutím na miestne environmentálne podmienky a pod. môže príslušný orgán nariadiť prísnejšie limity, resp. povinnosť ich skoršieho plnenia

K § 13 Špecifickými sú ustanovenia odsekov 1 a 2, ktoré v súlade s čl. 2 ods. 3 druhá alinea smernice umožňujú na tam určené prípady, na základe osobitnej žiadosti individuálnym správnym aktom povoliť výnimku z niektorých ustanovení tohto zákona.

K § 14Obdobne ako v iných členských štátoch EÚ aj na Slovensku existuje značný počet prípadov, kedy nedošlo k riadnemu uzavretiu úložísk, k ich následnému monitoringu a ďalšej kontrole prevádzkovateľom po ich uzavretí atď. Častokrát došlo z dôvodu zániku prevádzkovateľa bez právneho nástupcu, nedostatkov pri privatizácii ťažobných podnikov a pod. k opusteniu úložísk bez ich uzavretia a zabezpečenia následnej potrebnej starostlivosti, alebo aspoň riadneho zabezpečenia, zodpovednosti atď.

Jedným z nástrojov na zamedzenie opakovania sa takýchto prípadov, resp. aspoň na zmiernenia príslušných negatívnych dopadov sa v čl. 14 smernice (a tým aj v § 14 návrhu zákona) ustanovuje požiadavka určitej finančnej zábezpeky (finančného krytia) nákladov na budúce uzavretie úložiska kategórie A vrátane rekultivácie dotknutého územia, ako aj na monitoring úložiska po jeho uzavretí.

Do § 14 návrhu zákona sa preberá obdobný nástroj, ako podľa § 22 zákona o odpadoch, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vytvárať účelovú finančnú rezervu a túto v ročných splátkach odvádzať na osobitný účet prevádzkovateľa. Čerpanie týchto prostriedkov je možné len na činnosti, ktoré sú v súlade s účelom ich viazania, a to len na základe písomného súhlasu príslušného orgánu v každom konkrétnom prípade.

Výška ročných odvodov sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v odseku 3. Vychádza sa z celkových predpokladaných nákladov na uzavretie úložiska a jeho následný monitoring uvedených v návrhu plánu (projektu) týchto prác, ktorý je súčasťou plánu podľa § 5, a predpokladanej životnosti úložiska. V prípade podstatných zmien (zvýšenie množstva ukladaného ťažobného odpadu a následné zníženie životnosti úložiska, zmena technológie úpravy alebo rizikovosti ťažobného odpadu, zvýšenie predpokladaných nákladov na uzavretie a monitoring úložiska a pod.) je možné tieto skutočnosti zohľadniť pri schvaľovaní aktualizovaného, resp. nového plánu podľa § 5 a následne zohľadniť tiež pri úprave výšky príslušných ročných odvodov účelovej finančnej rezervy.

Obdobne ako v § 22 zákona o odpadoch sa upravuje aj otázka zodpovednosti v prípade konkurzu, zániku a pod. prevádzkovateľa za zabezpečenie uzavretia úložiska a jeho následného monitoringu, no prevodu prostriedkov účelovej finančnej rezervy je navrhnutý na účet obvodného úradu životného prostredia, v obvode ktorého leží prevažná časť úložiska.

Podľa čl. 22 bod 1 písm. c) by mala Komisia prijať do 1.5.2008 technické usmernenia na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade s požiadavkami čl. 14.

K § 15V § 15 sa upravuje základný postup, oznamovacia povinnosť a kompetencie príslušných orgánov (najmä ministerstva) v prípade povoľovania úložiska kategórie A, ktorého prevádzka môže mať významné environmentálne vplyvy, resp. postup pre prípad vzniku závažnej havárie na úložisku kategórie A s možnými významnými cezhraničnými vplyvmi, a to ako pre prípad, keď je Slovenská republika stranou pôvodu, ako aj pre prípad, že je dotknutou stranou.

Právna úprava je obdobná ako v iných právnych predpisoch (napríklad zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 359/2007 Z. z.). Ide o základnú právnu úpravu tejto oblasti – podrobnosti upravia na základe vzájomnosti a rovnocennosti príslušné medzinárodné zmluvy.

K § 16Navrhuje sa zriadenie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania informácií o nakladaní s ťažobným odpadom. Zriadenie tohto informačného systému je dôležité nielen z dôvodov zhromažďovania a spracúvania údajov a informácií dôležitých pre činnosť príslušných orgánov, ale tiež na účely plnenia notifikačnej povinnosti voči Komisii a na účely zhromažďovania, uchovávania a šírenia informácií o životnom prostredí podľa zákona č. 205/2004 Z. z., resp. ich sprístupňovania podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

Dôležitou súčasťou tohto informačného systému bude register uzavretých úložísk a register opustených úložísk. Zriadenie takéhoto registra sa nepriamo vyžaduje v čl. 20 smernice, podľa ktorého sú členské štáty povinné zabezpečiť inventarizáciu uzavretých úložísk vrátane opustených úložísk a sprístupniť ju verejnosti najneskôr do 1.5.2012. Inventarizáciu bude zabezpečovať ministerstvo.

K 17Ustanovujú sa orgány štátnej správy, ktoré sú príslušnými na výkon štátnej správy podľa tohto zákona. Sú nimi ministerstvo, Ministerstvo hospodárstva SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady a stavebné úrady.

K § 18Navrhuje sa upraviť pôsobnosť ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku nakladania s ťažobným odpadom vrátane s tým súvisiacich kompetencií na úseku štátneho dozoru, preskúmavania rozhodnutí príslušných orgánov nižšieho stupňa, normotvorby, medzinárodnej spolupráce a notifikačného orgánu za Slovenskú republiku vo vzťahu k orgánom EÚ.

Do pôsobnosti ministerstva bude patriť aj spolurozhodovanie podľa § 1 ods. 3 návrhu zákona v prípade pochybnosti, či ide o ťažobný odpad.

Medzi úlohy ministerstva [odsek 2 písm. b)] patrí aj prevádzkovanie informačného systému nakladania s ťažobným odpadom. V súlade s § 16 ods. 4 návrhu zákona sa predpokladá, že prevádzkovaním tohto informačného systému ministerstvo poverí právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom - obdobne ako v prípade iných čiastkových informačných systémov na úseku starostlivosti o životné prostredie.

Ministerstvo vypracuje vykonávací predpis k návrhu zákona. Spolu s návrhom zákona sú predložené tézy vyhlášky, nakoľko samotná Komisia mešká s usmernením členských štátov pri jej vypracovávaní.

K § 19Postavenie Ministerstva hospodárstva SR sa upravuje s prihliadnutím na to, že do jeho pôsobnosti patria orgány štátnej banskej správy – Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.

K § 20V súlade so základnou pôsobnosťou SIŽP podľa zákona č. 525/2003 Z. z. sa ustanovuje jej kompetencia na výkon štátneho dozoru a ukladanie pokút aj podľa tohto zákona.

K § 21Podľa právneho stavu účinného v čase spracúvania tohto návrhu upravuje sa postavenie krajských úradov životného prostredia ako druhostupňových orgánov štátnej správy.

K § 22Jedným z dvoch prvostupňových orgánov na výkon štátnej správy podľa tohto zákona je obvodný úrad životného prostredia ako orgán štátnej vodnej správy podľa zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Povoľovanie odkalísk (s výnimkou odkalísk vzniknutých pri banskej činnosti) ako vodných stavieb a ich prevádzkovanie, odborno-technický dohľad atď. upravuje vodný zákon – pri povoľovaní výstavby odkaliska a ich užívania vystupuje orgán štátnej vodnej správy ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona.

Vodný zákon a predpisy na jeho vykonanie pomerne podrobným spôsobom upravujú požiadavky na odkaliská a ich prevádzku a kontrolu. Tieto predpisy sa vzťahujú aj na odkaliská, ktoré sú úložiskami na ukladanie ťažobného odpadu podľa tohto zákona, spolu s doplňujúcimi (špecifickými) požiadavkami vyplývajúcimi z návrhu zákona. Preto sa aj v návrhu zákona zachováva pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy s konkretizáciou na príslušné ustanovenia tohto návrhu.

Nedotknutá ostáva tiež všeobecná pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia ako orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva. Ich vzťah k orgánom štátnej vodnej správy a obvodným banským úradom podľa tohto zákona možno v určitom zmysle slova prirovnať k postaveniu všeobecných stavebných úradov a špeciálnych stavebných úradov podľa stavebného zákona.

Konkrétnym ustanovením v návrhu zákona upravujúcim príslušnosť orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva je § 5 ods. 6 písm. a) - vydávanie stanoviska k plánu podľa § 5.

K § 23V súlade so zákonom SNR č. 51/1988 Zb. sa upravuje pôsobnosť Hlavného banského úradu ako druhostupňového orgánu štátnej banskej správy vo veciach nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto návrhu zákona.

V nadväznosti na ustanovenie § 1 ods. 1 a 2 návrhu zákona sa upravuje tiež pôsobnosť Hlavného banského úradu pri rozhodovaní ministerstva v pochybnostiach, či ide o ťažobný odpad. Spolupráca (prerokovanie) s ministerstva má napomôcť pri zohľadňovaní určitých odborných špecifík banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom pri tomto rozhodovaní.

K § 24Obdobne ako v prípade orgánov štátnej vodnej správy sú aj obvodné banské úrady základnými prvostupňovými orgánmi na výkon štátnej správy podľa tohto návrhu zákona, a to predovšetkým pokiaľ ide o odvaly. Z osobitných (banských) predpisov vyplýva pôsobnosť obvodných banských úradov ako prvostupňových orgánov štátnej banskej správy v oblasti ochrany a využívania nerastného bohatstva a bezpečnosti práce a prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom.

Obvodné banské úrady obdobne ako orgány štátnej vodnej správy sú špeciálnymi stavebnými úradmi v zmysle § 120 stavebného zákona vo veci povoľovania banských diel a niektorých banských stavieb slúžiacich otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov.

Z uvedených hľadísk sa preto navrhuje upraviť pôsobnosť obvodných banských úradov pri výkone štátnej správy v návrhu zákona.

K 25V § 25 sa konkretizuje pôsobnosť (všeobecných) stavebných úradov pri povoľovaní niektorých úložísk vyplývajúca z osobitných predpisov, najmä zo stavebného zákona. Ide o vydávanie územných rozhodnutí v prípadoch uvedených v písmenách a) a b), ktoré predchádzajú vydaniu „stavebného“ povolenia príslušným špeciálnym stavebným úradom.

Vydávanie územných rozhodnutí i povoľovanie úložísk v prípade ťažby rašeliny [písmeno c], ktorá sa podľa § 2 ods. 2 písm. c) banského zákona nepovažuje za nerast, je plne v kompetencii stavebných úradov.

K § 26

V tomto paragrafe sa upravuje postup a oprávnenia orgánov vykonávajúcich štátny dozor nad plnením požiadaviek tohto zákona, ako aj tomu zodpovedajúce povinnosti prevádzkovateľov.

K § 27V § 27 sa ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov na úseku nakladania s ťažobným odpadom podľa tohto zákona, výška pokút ukladaných za jednotlivé správne delikty, spôsob, kompetencia a lehoty na ukladanie pokút, ako aj plynutie výnosov z pokút.

K § 28V tomto paragrafe sa deklaruje všeobecná platnosť správneho poriadku aj na konania podľa návrhu zákona s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona. Zároveň sa ustanovujú prípady, kedy výsledkom konania nie je rozhodnutie príslušného orgánu ako individuálny správny akt.

K § 29V tomto prechodnom ustanovení sa určuje postup a lehoty na zosúladenie doterajšieho stavu s požiadavkami návrhu zákona. Lehoty a niektoré povinnosti boli určené s prihliadnutím na obdobné požiadavky a lehoty v čl. 13 ods. 6 a čl. 24 smernice.

K § 30Upravuje sa transpozičná doložka.

K čl. IINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o správe dani a poplatkov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

K čl. IIINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o civilnej ochrane obyvateľstva, do ktorého sa vkladá nový §15a týkajúci sa informácií pre verejnosť.

K čl. IVNavrhuje sa doplnenie prílohy (sadzobníka správnych poplatkov) cit. zákona o spoplatnenie konkrétnych úkonov podľa tohto zákona.

K čl. VNavrhuje sa zmena (upresnenie) textu ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch odkazujúceho na platnosť osobitných predpisov o nakladaní s niektorými druhmi odpadov.

K čl. VINavrhuje sa zmena a doplnenie zákona o dani z príjmov týkajúca sa účelovej finančnej rezervy.

K čl. VIINavrhuje sa zmena zákona o vodách, kde sa v § 25 vkladá nový odsek týkajúci sa povoľovania odkalísk, ktoré slúžia ako úložiská ťažobného odpadu.

K čl. VIIIV súlade s čl. 15 smernice sa dopĺňa § 1 ods. 2 výpočet pracovných činností, na ktoré sa vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa cit. zákona za environmentálnu škodu alebo bezprostrednú hrozbu takejto škody.

K čl. IXDátum nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa navrhuje stanoviť dňom 1.januára 2009.

K prílohe č. 1 Ide o prevzatie prílohy II smernice ustanovujúcej opis vlastností ťažobného odpadu ako jednu z náležitostí plánu podľa § 5 návrhu zákona.

K prílohe č. 2Touto prílohou sa preberá v čiastočne upravenej forme bod 1 Prílohy I smernice ustanovujúci oblasti, ktorých sa má týkať systém riadenia bezpečnosti podľa § 6 ods. 4 písm. b) návrhu zákona.

K prílohe č. 3Ide o prevzatie bodu 2 Prílohy I smernice ustanovujúceho minimálny obsah informácie pre verejnosť podľa § 6 ods. 11 návrhu zákona.

K prílohe č. 4

V tejto prílohe je uvedená smernica, ktorá je transponovaná týmto návrhom zákona.

V Bratislave dňa 20. augusta 2008

Róbert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Chrbet, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu